Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 31, 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 2T/72/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2122015026
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mário Pohorelský

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2122015026.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudcom Mgr. Máriom Pohorelským v trestnej veci odsúdeného: M. D., nar.

XX.XX.XXXX, hlásený trvalý pobyt Z. R., adresa na doručovanie A. XXXX/XX, R. - Z., pre pokračovací
zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b) Trestného zákona v znení účinnom
do 5. augusta 2024, v časti aj podľa § 212 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, postupom podľa § 405d
ods. 2 Trestného poriadku, na verejnom zasadnutí v Trnave 31. októbra 2024

r o z h o d o l :

Podľa § 405b ods. 1 druhá veta Trestného poriadku ruší výrok o treste rozsudku Okresného súdu Trnava
č. k. 2T/72/2022 - 221 zo 16. júna 2023, právoplatný 16. júna 2023, ktorým bol zrušený výrok o treste
trestného rozkazu Okresného súdu Trnava č. k. 0T/19/2023 - 129 z 19. februára 2023, právoplatný 19.

februára 2023, uložený podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona, pri ktorom došlo k zániku trestnosti činu
z dôvodu zmeny zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona v znení účinnom do 5. augusta 2024 s použitím § 36 písm. l)

Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona v znení účinnom do 5. augusta 2024 a § 46
Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu
odňatia slobody odsúdenému podmienečne odkladá a zároveň ukladá probačný dohľad nad správaním
odsúdeného v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona určuje odsúdenému skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 4 písm. h) Trestného zákona ukladá odsúdenému povinnosť spočívajúcu v príkaze
podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu
sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu so zameraním na predchádzanie majetkovej
trestnej činnosti zo strany odsúdeného a osvojenie si pracovných návykov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. k) Trestného zákona ukladá odsúdenému povinnosť spočívajúcu v príkaze

zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

Podľa § 51 ods. 5 Trestného zákona ukladá odsúdenému povinnosť strpieť nad sebou kontrolu
vykonávanú príslušným probačným a mediačným úradníkom.

O započítaní uplynutej skúšobnej doby podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody s
probačným dohľadom súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom č. k. 2T/72/2022 - 221 zo 16. júna 2023, právoplatným 16. júna 2023, uložil odsúdenému za
pokračovací zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b) Trestného zákona v znení

účinnom do 5. augusta 2024, v bode 2/ obžaloby aj podľa ods. 1 písm. b) Trestného zákona súhrnný
trest odňatia slobody vo výmere tri roky za súčasného zrušenia výroku o treste uloženom odsúdenému
trestným rozkazom Okresného súdu Trnava č. k. 0T/19/2023 - 129 z 19. februára 2023, právoplatným
19. februára 2023, podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona, ako aj všetkých ďalších rozhodnutí na zrušený
výrok obsahovo nadväzujúce, ak stratili podklad, výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil,
určil skúšobnú dobu v trvaní tri roky s probačným dohľadom nad správaním odsúdeného v skúšobnej

dobe, povinnosť strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú príslušným probačným a mediačným úradníkom
a primerané povinnosti spočívajúce v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným
úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu
so zameraním na predchádzanie majetkovej trestnej činnosti zo strany odsúdeného a osvojenie si
pracovnýchnávykovazamestnaťsavskúšobnejdobealebouchádzaťsapreukázateľneozamestnanie.

Od novely Trestného zákona účinnej od 6. augusta 2024 osobitná skutková podstata prečinu krádeže
podľa § 212 ods. 1 písm. g) bola zo zákona vypustená. Predmetného trestného činu sa týka trestná
vec vedená na tunajšom súde pod spisovou značkou 0T/19/2023. Vzhľadom na túto skutočnosť došlo
k zániku trestnosti jedného zo zbiehajúcich sa trestných činov v dôsledku zmeny zákona podľa § 84

Trestného zákona. Keďže odsúdený doposiaľ nenastúpil výkon trestu odňatia slobody, ktorý mu bol
podmienečne odložený s probačným dohľadom, bolo potrebné postupovať podľa § 405d ods. 2 a § 405b
ods. 1 Trestného poriadku.

Na verejnom zasadnutí vykonanom v neprítomnosti odsúdeného súd vyhlásil rozsudok, ktorým uložil

odsúdenému primeraný trest.

Podľa § 405a ods. 1 Trestného poriadku ak dôjde k zániku trestnosti činu v dôsledku zmeny zákona
podľa § 84 Trestného zákona, súd preskúma právoplatné rozhodnutie súdu vydané na základe aplikácie
takého zákona, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia, ak uložený trest nebol vykonaný.

Podľa § 405a ods. 2 Trestného poriadku v konaní podľa tohto dielu rozhoduje samosudca, ktorý vo veci
rozhodol v prvom stupni a vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodol senát, rozhoduje tento senát,
a to do 30 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti zmeny zákona.

Podľa § 405b ods. 1 druhá veta Trestného poriadku ak ide o skutok a trestný čin, za ktorý bol
uložený úhrnný alebo súhrnný trest, súd rozsudkom zruší v dôsledku zániku trestnosti činu právoplatné
rozhodnutie len vo výroku o treste a podľa § 41 alebo § 42 Trestného zákona uloží primeraný trest
za zostávajúce zbiehajúce sa trestné činy, pri ktorých nezanikla trestnosť činu podľa § 84 Trestného
zákona, a zároveň rozhodne o započítaní už vykonaného trestu, ak je vzhľadom na druh uloženého

trestu započítanie možné.

Podľa § 405d ods. 2 Trestného poriadku rozsudok v konaní podľa tohto dielu sa vyhlasuje na verejnom
zasadnutí, ktoré sa vykoná iba za účelom vyhlásenia rozsudku; ustanovenia tohto zákona o verejnom
zasadnutí sa použijú primerane.

Podľa § 84 Trestného zákona trestnosť činu, ktorý mal v čase spáchania znaky niektorého trestného
činu uvedeného v osobitnej časti tohto zákona, zaniká, ak neskorší zákon ustanoví, že tento čin nie je
trestným činom.

Podľa § 212 ods. 1 písm. g) Trestného zákona v znení účinnom do 5. augusta 2024 kto si prisvojí cudziu
vec tým, že sa jej zmocní a bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý,
potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,

že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, abyviedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 2 Trestného zákona páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere,
ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby
trestu odňatia slobody.

Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo

najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 ods. 4 prvá veta Trestného zákona v znení účinnom do 5. augusta 2024 (ďalej len „Trestný
zákon“) pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 36 písm. l) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ sa priznal k spáchaniu
trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na

pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 46 Trestného zákona trest odňatia slobody možno uložiť ako trest na určitú dobu, najviac na
dvadsaťpäť rokov alebo ako trest odňatia slobody na doživotie.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona súd môže za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 podmienečne
odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho tri roky, ak páchateľovi zároveň uloží probačný

dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Ustanovenie § 49 ods. 2 platí rovnako.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd môže podmienečne odložiť výkonu trestu odňatia
slobody neprevyšujúceho dva roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho
doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na

zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona pri určení probačného dohľadu ustanoví súd skúšobnú dobu
na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia
právoplatnostirozsudku.Zároveňsúduložíobmedzeniaalebopovinnosti,ktorésúsúčasťouprobačného

dohľadu. Skúšobná doba neplynie počas výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody a počas
výkonu väzby.

Podľa § 51 ods. 4 písm. h) Trestného zákona povinnosti spočívajú najmä v príkaze podrobiť sa v
súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku

alebo inému výchovnému programu.

Podľa § 51 ods. 4 písm. k) Trestného zákona povinnosti spočívajú najmä v príkaze zamestnať sa v
skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

Podľa § 51 ods. 5 Trestného zákona páchateľ, ktorému bol uložený probačný dohľad, je povinný strpieť
nad sebou kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom a podrobiť sa kontrole technickými
prostriedkami, ak je takáto kontrola nariadená; nariadiť kontrolu technickými prostriedkami možno, ak
sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu.

Z dôvodu zmeny zákona, ku ktorej došlo s účinnosťou od 6. augusta 2024, ktorá sa dotkla predmetnej
trestnej veci tak, že pri jednom zo zbiehajúcich sa trestným činov došlo k zániku trestnosti daného činu,
došlo zo strany súdu k určeniu termínu verejného zasadnutia za účelom vyhlásenia rozsudku, ktorým
bol odsúdenému uložený primeraný trest za trestnú činnosť, ktorej sa zánik trestnosti netýkal. Pokiaľide o samotnú výmeru trestu, je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že trestná sadzba trestu odňatia
slobody podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona v znení účinnom do 5. augusta 2024 bola upravená vo
výmere od troch rokov do desiatich rokov. Pôvodne bol trest odňatia slobody uložený odsúdenému na

dolnej hranici trestnej sadzby. Súd mal za to, že primeraným trestom vzhľadom povahu a závažnosť
trestnej činnosti bude totožný trest ako bol odsúdenému uložený v pôvodnom rozsudku. Súd zrušil výrok
o treste pôvodného rozsudku zo 16. júna 2023 a následne k uloženiu primeraného trestu odňatia slobody
vo výmere troch rokov s nariadením probačného dohľadu, určením skúšobnej doby v trvaní troch rokov
a uložením primeraných povinností upravených v § 51 ods. 4 Trestného zákona.

Súčasne bolo rozhodnuté o tom, že o započítaní doposiaľ uplynutej skúšobnej doby podmienečného
odkladu výkonu trestu s probačným dohľadom, ktorá plynie odsúdenému od 17. júna 2023, bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde

Trnava. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trnave. Odvolanie má odkladný účinok.

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj
proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a obžalovaný
pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka.

Odvolanie prokurátora a odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, musí byť zároveň
odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku

alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

Vprospechobžalovanéhomôžurozsudokodvolanímnapadnúťipríbuzníobžalovanéhovpriamomrade,
jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí
s podaním odvolania v svoj prospech uvedenými osobami.

Oprávnená osoba sa môže odvolania výslovne vzdať.