Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, January 28, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-5S/208/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020201560
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Rudinská

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201560.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Rudinskej a členov

senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Lucie Kúdelčíkovej v právnej veci žalobkyne: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., právne zastúpená: Advokátska kancelária
Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom Kadnárova 83, 831 06 Bratislava, IČO: 47 232 765, proti žalovanému:
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SPSČ-PO3-2020/003140-003 zo dňa 04.09.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu z a m i e t a .

II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Žalobkyňa bola personálnym rozkazom generálneho riaditeľa sekcie personálnych a sociálnych
činností a osobného úradu žalovaného (ďalej len „SPSČaOÚ MV SR“) č. 7/2020 podľa § 142a ods.
1 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej
služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru“) povolaná dňom 03.02.2020
na pomaturitné kvalifikačné štúdium pri výkone štátnej služby kombinovanou formou v Strednej odbornej
škole Policajného zboru v Bratislave. Personálnym rozkazom generálneho riaditeľa SPSČaOÚ MV
SR č. 98/2020 skončilo povolanie žalobkyne na predmetné štúdium dňom 27.02.2020. V ten istý deň
skončil služobný pomer žalobkyne v štátnej službe príslušníka Policajného zboru (ďalej len „služobný
pomer žalobkyne“), a to zrušením v skúšobnej dobe podľa § 190 zákona o štátnej službe príslušníkov
Policajného zboru.

2. Žalovaný následne rozhodnutím č. PPZ-ZPČ-123-017/2020 zo dňa 13.05.2020 (ďalej len
„prvostupňové rozhodnutie“) rozhodol tak, že žalobkyňa je povinná podľa § 143 ods. 1 zákona o štátnej
službe príslušníkov Policajného zboru uhradiť žalovanému náklady vynaložené služobným úradom na
získanie špecializovaného policajného vzdelania v pomaturitnom kvalifikačnom štúdiu kombinovanou
formou pri výkone štátnej služby v Strednej odbornej škole Policajného zboru v Bratislave vo výške
XXX,XXeuravtermínesplatnostidoštyrochmesiacovodnadobudnutiaprávoplatnostitohtorozhodnutia

na účet uvedený vo výroku tohto rozhodnutia.

3. Žalovaný v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia konštatoval, že žalobkyňa bola personálnym
rozkazom 1. viceprezidenta Policajného zboru č. 36/2018 zo dňa 28.12.2018 dňom 01.01.2019 prijatádo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru, pričom bola zaradená do prípravnej štátnej služby
ako policajt čakateľ a ustanovená do funkcie starší referent odboru zvláštnych policajných činností
Západ úradu zvláštnych policajných činností Prezídia Policajného zboru. Podľa § 8 ods. 1 zákona

o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru jej bola určená skúšobná doba v dĺžke 18 mesiacov.
Personálnym rozkazom generálneho riaditeľa SPSČaOÚ MV SR č. 7/2020 bola žalobkyňa podľa §
142a ods. 1 zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru dňom 03.02.2020 povolaná na
pomaturitné kvalifikačné štúdium k získaniu špecializovaného policajného vzdelania, ktoré bolo určené
pre príslušníkov Policajného zboru ustanovených do funkcie s plánovanou dôstojníckou hodnosťou

aorganizovanéStrednouodbornouškolouPolicajnéhozboruBratislavakombinovanouformouštúdiapri
výkone štátnej služby v školiacom stredisku úradu zvláštnych policajných činností Prezídia Policajného
zboru v Patinciach (ďalej len „školiace stredisko Patince“). S uvedeným personálnym rozkazom bola
žalobkyňa oboznámená dňa 23.01.2020. Následne bola dňa 30.01.2020 žalobkyňa oboznámená
s pokynom úradu zvláštnych policajných činností Prezídia Policajného zboru č. 2/2020 o podmienkach
poskytovania služieb počas špecializovaného štúdia Strednej odbornej školy Policajného zboru

BratislavaaďalšíchslužiebvzariadeníMinisterstvavnútraSlovenskejrepublikyvpodriadenostiPrezídia
Policajného zboru v Školiacom stredisku Patince (ďalej len „pokyn č. 2/2020“), čo potvrdila svojím
podpisom.

4. Dňa 19.02.2020 vo večerných hodinách bola vykonaná kontrola v školiacom stredisku Patince

zameraná na dodržiavanie pokynu č. 2/2020. Kontrolou bolo zistené, že žalobkyňa sa po 22.00 hod.
v objekte školiaceho strediska Patince nenachádzala. Žalobkyňa sa dostavila do školiaceho strediska
Patince až ráno dňa 20.02.2020 približne o 07.30 hod. so služobným cestovným vozidlom s triednym
učiteľom E. F. F. B. a dvomi vyučujúcimi Strednej odbornej školy Policajného zboru Bratislava. K svojej
neprítomnosti v objekte školiaceho strediska Patince počas nočných hodín žalobkyňa spracovala dňa

20.02.2020 služobný záznam, v ktorom uviedla, že opustenie objektu po 16.00 hod. nahlásila triednemu
učiteľovi.

5. Na základe ďalšieho šetrenia z predložených služobných záznamov vyplynulo, že žalobkyňa už
dňa 18.02.2020 telefonicky kontaktovala svojho nadriadeného a informovala sa, či môže opustiť objekt

školiaceho strediska Patince v nočných hodinách, pričom bola zo strany nadriadeného usmernená, že je
povinná dodržiavať pokyn č. 2/2020, s ktorým bola riadne oboznámená, a z ktorého vyplýva, že po 22.00
hod. sú poslucháči predmetného špecializovaného štúdia povinní zdržiavať sa v objekte školiaceho
strediskaPatince.Napriekuvedenýmskutočnostiamžalobkyňadňa20.02.2020opätovneopustilaobjekt
školiaceho strediska Patince bez toho, aby informovala triedneho učiteľa alebo predsedu triedy a do

22.00 hod. sa nevrátila. Do objektu školiaceho strediska Patince sa žalobkyňa vrátila až dňa 21.02.2020
v ranných hodinách.

6. Z uvedených skutočností vyplýva, že žalobkyňa opakovane porušila ustanovenie § 48 ods. 3 písm.
a) zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru.

7. Po zhodnotení uvedených skutočností nadriadeným žalobkyne bolo dňa 24.02.2020 žalobkyni
doručené písomné oznámenie o zrušení služobného pomeru v skúšobnej dobe. Služobný pomer
v štátnej službe príslušníka Policajného zboru žalobkyni skončil zrušením v skúšobnej dobe podľa
§ 190 zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru dňom 27.02.2020. Z dôvodu zrušenia

služobného pomeru v skúšobnej dobe bolo žalobkyni podľa § 142b ods. 1 zákona o štátnej
službe príslušníkov Policajného zboru dňom 27.02.2020 skončené povolanie na štúdium personálnym
rozkazom generálneho riaditeľa SPSČaOÚ MV SR.

8. V zmysle § 142b ods. 3 a ods. 4 zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru žalobkyni

vznikla povinnosť po skončení štúdia zotrvať v služobnom pomere dvojnásobok doby trvania štúdia
alebo uhradiť náklady vynaložené služobným úradom na získanie alebo na zvýšenie kvalifikácie alebo
ich pomernú časť.

9.Naúčelyurčeniačasuzotrvaniapolicajtavslužobnompomerebolažalobkynipodľačl.35ods.1aods.

2 nariadenia žalovaného č. 11/2020 o odbornom vzdelávaní príslušníkov Policajného zboru v znení
neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie o odbornom vzdelávaní príslušníkov Policajného zboru“)
započítaná doba štúdia v dĺžke 25 dní. Podľa personálnych rozkazov generálneho riaditeľa SPSČaOÚ
MV SR bola žalobkyňa povolaná na štúdium kombinovanou formou pri výkone štátnej služby v období od03.02.2020 do 27.02.2020, t.j. 25 dní. Dvojnásobok doby štúdia pri výkone štátnej služby tak v súlade s
§ 142b ods. 4 zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru u žalobkyne predstavovalo 50 dní,
t.j. žalobkyňa mala po skončení štúdia zotrvať v služobnom pomere do 17.04.2020. Ku dňu 27.02.2020

však žalobkyňa zotrvala v služobnom pomere po skončení štúdia nula dní.

10. V súlade s § 82 ods. 1 písm. a) zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru bolo
v súvislosti so štúdiom pri výkone štátnej služby žalobkyni poskytnuté služobné voľno s nárokom
na služobný plat od 03.02.2020 do 20.02.2020, t.j. 18 dní. Celková výška skutočne vynaložených

nákladov na vzdelávanie v súvislosti so zabezpečovaním pomaturitného kvalifikačného štúdia, ktoré
vznikli služobnému úradu poskytovaním služobného voľna s nárokom na služobný plat žalobkyni počas
predmetného štúdia, bola vyčíslená na sumu XXX,XX eura ako služobný plat za 18 dní mesiaca február
2020.

11. Podľa § 143 ods. 3 druhá veta zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru výška úhrady

nákladov na vzdelávanie vypočítaná podľa § 143 ods. 2 zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného
zboru nesmie prekročiť tri štvrtiny skutočne vynaložených nákladov na vzdelávanie. Výška úhrady
nákladov na vzdelávanie teda predstavovala sumu XXX,XX eura.

12. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný ako

odvolací orgán rozhodnutím č. SPSČ-PO3-2020/003140-003 zo dňa 04.09.2020 (ďalej len „napadnuté
rozhodnutie“) tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

13. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (v zásade) zopakoval skutkové okolnosti
preskúmavanej právnej veci a konštatoval, že preskúmaním prvostupňového rozhodnutia a konania,

ktoré predchádzalo jeho vydaniu, nezistil v prvostupňovom konaní žiadne právne pochybenia ani logické
nesprávnosti. V prvostupňovom konaní bol pred vydaním prvostupňového rozhodnutia presne a úplne
zistený skutočný stav veci a rovnako dôkladne boli posúdené všetky rozhodné okolnosti, a to bez ohľadu
na to, či svedčali v prospech alebo v neprospech žalobkyne. Povinnosť uhradiť žalovanému náklady na
vzdelávanie bola žalobkyni uložená správne a správne bola určená aj výška týchto nákladov.

14. Námietka žalobkyne, že vo výstupe z informačného systému SAP bol nesprávne určený rozsah
poskytnutého služobného voľna s nárokom na služobný plat, nebola s poukazom na čl. 35 ods. 1, ods.
2 a ods. 3 nariadenia o odbornom vzdelávaní príslušníkov Policajného zboru dôvodná.

15. Žalobkyňa vopred nepožiadala zodpovedného vedúceho ÚZPČ o udelenie služobného voľna
k návšteve lekára a zodpovedný nadriadený ÚZPČ ju v dané dni, t.j. 13.02.2020 a 14.02.2020,
neuvoľnil z vyučovania pre dôležité osobné prekážky v službe počas štúdia. Žalobkyňa v prvostupňovom
konaní ani v odvolacom konaní nepredložila nadriadenému ani triednemu učiteľovi také potvrdenie
o dočasnej práceneschopnosti, na základe ktorého by bolo čerpanie služobného voľna prerušené.

Žalobkyni bolo v súlade s § 82 ods. 1 písm. a) zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného
zboru v súvislosti so štúdiom pri výkone štátnej služby poskytnuté služobné voľno s nárokom
na služobný plat odo dňa 03.02.2020 do dňa 20.02.2020, spolu teda 18 dní. Prehľad čerpania
služobného voľna žalobkyňou bol dňa 24.02.2020 nadriadeným spracovaný pod č. p.: PPZ-ZPČ-
OZPCZ-39-001/2020 (PPZ-ZPČ-123/2020) a na základe toho bola žalovaným vyčíslená celková

výška skutočne vynaložených nákladov na vzdelávanie žalobkyne v súvislosti so zabezpečovaním
pomaturitného kvalifikačného štúdia v sume XXX,XX eura, t.j. 3 zo sumy XXX,XX eura.

16. Tvrdenia žalobkyne, že o dôvodoch zrušenia svojho služobného pomeru sa dozvedela až po
doručení prvostupňového rozhodnutia, sa nezakladali na pravde, keďže jej bolo viackrát vysvetlené,

čoho sa dopustila. Žalobkyňa aj dňa 26.02.2020 ústne požiadala o nahliadnutie do spisového materiálu
týkajúceho sa zrušenia jej služobného pomeru v skúšobnej dobe, čo jej bolo umožnené. O tejto
skutočnosti svedčí záznam č. PPZ-ZPČ-114-015/2020 zo dňa 26.02.2020.

17. Žalovaný napokon konštatoval, že správne bola určená výška nákladov na predmetné vzdelávanie

žalobkyne, a že prvostupňové rozhodnutie bolo v súlade so zákonom o štátnej službe príslušníkov
Policajného zboru. Preskúmaním predmetnej veci v rámci odvolacieho konania neboli zistené žiadne
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.II.
Žaloba

18. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 06.11.2020 domáhala preskúmania zákonnosti napadnutého
rozhodnutia, zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia, vrátenia veci
žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie a tiež priznania práva na náhradu trov konania.

19. Napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie (ďalej spolu len „rozhodnutia žalovaného“)

vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný totiž nesprávne právne posúdil aplikáciu
§ 143 ods. 1 zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru.

20. Žalobkyňa sa v prvom rade vyjadrila k právnej „medzere“, ktorá vznikla prijatím zákona č. 513/2007
Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru. Išlo konkrétne
o zmenu vtedajšieho ustanovenia § 143 ods. 7 zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru,

a to z formulácie, podľa ktorej povinnosť uhradiť náklady nevznikne, ak sa služobný pomer skončil
prepustením z dôvodu podľa § 192 ods. 1 písm. a) až c) zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného
zboru alebo zrušením v skúšobnej dobe zo strany nadriadeného, na formuláciu, podľa ktorej povinnosť
uhradiť náklady na vzdelávanie nevznikne, ak sa služobný pomer skončil prepustením z dôvodu
podľa § 192 ods. 1 písm. a) až c) a ods. 3 zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru.

Touto legislatívnou zmenou došlo k nemožnosti správneho orgánu uplatniť správnu úvahu v prípadoch
zrušenia služobného pomeru v skúšobnej dobe vo vzťahu k nákladom, ktoré vznikli počas štúdia.
Ustanovenie § 143 ods. 4 zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru síce umožňovalo
zníženie alebo odpustenie povinnosti uhradiť náklady na vzdelávanie v prípadoch osobitného zreteľa,
avšak len ak bol policajt právoplatne odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody pre trestný čin

spáchaný z nedbanlivosti. Z uvedeného je teda zrejmé, k akej nespravodlivosti došlo zmenou zákona
o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru. V uvedenom prípade, keďže absentovala dostatočná
právna úprava pre prípady zrušenia služobného pomeru v skúšobnej dobe vo vzťahu k hradeniu
nákladov za vzdelávanie, malo sa postupovať uplatnením analógie iuris, ktorá ostatne vychádza z čl. 4
ods. 2 CSP. Aplikáciu analógie v správnom súdnictve pripustila aj právna veda.

21. Žalovaný nesprávne posúdil tiež otázku oprávnenosti požadovať od žalobkyne, ktorej bol zrušený
služobný pomer z dôvodu skončenia v skúšobnej dobe, náhradu za vzdelávanie z dôvodu nedodržania
podmienky v § 143 ods. 1 s poukazom na § 142b ods. 4 zákona o štátnej službe príslušníkov
Policajného zboru. Vydanie oznámenia o zrušení služobného pomeru žalobkyne v skúšobnej dobe

č. PPZ-ZPČ-114-014/2020 zo dňa 24.02.2020 s poukazom na personálny rozkaz č. 59/2020 zo dňa
26.02.2020 bolo nedôvodné a nezákonné. Ako uviedol žalovaný, pri porušení ustanovenia čl. 4 ods. 1
písm. b) pokynu č. 2/2000 malo ísť zo strany žalobkyne o jeho hrubé porušenie z dôvodu opakovania,
pričom vraj bola žalobkyňa na prvotné porušenie povinností upozornená. K uvedenému bolo nutné
uviesť,žežalobkyňakonzultovalasosvojímtriednymučiteľom,čimôžealebonemôžeopustiťpredmetný

areál. To znamená, že sa nejednalo o svojvoľné a drzé opustenie areálu, ale o slušné opýtanie
sa, či žalobkyňa môže ísť vyskúšať svadobné šaty a taktiež, či môže ísť riešiť financie týkajúce sa
jej nehnuteľnosti. Konanie žalobkyne bolo teda z pohľadu spoločenskej škodlivosti, resp. z pohľadu
nedisciplinovanosti viac menej nulové. Bolo naozaj zarážajúce, že skutočnosť, že si niekto dovolil opustiť
areál školiaceho strediska po 22.00 hod., bola až tak podstatná, že kontrolu musel vykonať samotný

riaditeľ úradu. Nebola taktiež pravdivá skutočnosť, že žalobkyňa opustila areál opakovane aj napriek
vedomosti o porušení pokynu. Žalobkyňa dňa 20.02.2020 kontaktovala triedneho učiteľa ohľadom toho,
že bola vykonaná kontrola a mala sa v služobnom zázname vyjadriť k tomu, kde spala a kde bola
večer v deň kontroly. Triedny učiteľ na to informoval žalobkyňu, že bol zo školiaceho strediska dňa
20.02.2020 stiahnutý na UZPČ P PZ, a že spracovával služobný záznam, pričom trval na tom, že aj po

vykonanej kontrole on a ani žalobkyňa nič neporušili, a že predmetná doba bola v pokyne uvedená len
z dôvodu rušenia nočného kľudu. Triedny učiteľ nevidel dôvod na prespávanie v školiacom stredisku
včaseosobnéhovoľna,keďžetamanivminulostiposlucháčineprespávali.Tedažalobkyňastálenemala
vedomosť, že došlo k protiprávnemu konaniu a stále bola v tom, že súhlas triedneho učiteľa na opustenie
areálu platil.

22. Tvrdenie žalovaného, že žalobkyňa nepožiadala zodpovedného ÚZPČ o udelenie služobného
voľna k návšteve lekára, a že zodpovedný nadriadený ÚZPČ ju v dané dni neuvoľnil z vyučovania,
nebolo pravdivé. Táto skutočnosť sa nezakladala na pravde, čo by potvrdil aj výsluch triedneho učiteľa.V zmysle čl. 3 pokynu č. 2/2020 triedny učiteľ plnil aj úlohu preberania potvrdenia o práceneschopnosti
a služobnom voľne, individuálnej žiadosti a služobných záznamov študenta úradu a ich evidovania
predpísaným spôsobom s tým, že ich mal prípadne služobným postupom doručiť príslušnému

nadriadenému. Z uvedeného bolo zrejmé, že žalobkyňa postupovala v zmysle pokynu a svoju žiadosť
doručovala triednemu učiteľovi.

23. Otázna zostávala vôbec legitímnosť a zákonnosť predmetného pokynu č. 2/2000. Z uvedeného bolo
zrejmé, že žalovaný nedostatočne vyhodnotil opodstatnenosť zrušenia služobného pomeru v skúšobnej

dobe a nesprávne rozhodol o povinnosti uhradiť náklady spojené so zabezpečením získania kvalifikácie.

24. Výška sumy, ktorú mala žalobkyňa uhradiť žalovanému, nebola dôvodná. Žalovaný sa nevysporiadal
s argumentáciou žalobkyne v odvolaní, kde uviedla, že za dni 08. – 09. 02.2020 a 15. – 16.02.2020 by
nemala vracať žiadne finančné prostriedky ako náhradu za vzdelávania. Uvedené dni totiž boli formálne
víkendom. Bolo pritom zrejmé, že za obdobie od 03.02.2020 do 20.02.2020 by žalobkyňa, ak by nebola

na vzdelávaní, nepracovala celú dobu, ale mala by odpočinok v práci. Uvedené vyplýva aj z § 79 ods.
1 zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru. Z tejto právnej normy vyplývalo, že služobné
voľno bolo poskytované na dni, kedy mal policajt obvykle službu, pričom bolo zjavné, že žalobkyňa by
nemala službu nepretržite od 03.02.2020 do 20.02.2020, ak by sa nezúčastňovala na vzdelávaní. Ako
príklad bolo možné uviesť analogicky situáciu, kde by v zmysle zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce

v znení neskorších predpisov požiadal zamestnanec zamestnávateľa o dovolenku odo dňa 03.02.2020
do 20.02.2020, tak by dovolenka bola poskytnutá na 14 dní a nie na 18 dní.

25. Žalobkyňa navrhla vypočuť ako svedka F. B., triedneho učiteľa žalobkyne, a to za účelom
preukázania tvrdených skutočností zo strany žalobkyne o priebehu žiadosti o opustenie školiaceho

strediska v Patinciach.

III.
Vyjadrenie žalovaného

26. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 28.12.2020 navrhol, aby správny súd žalobu zamietol ako
nedôvodnú.

27. Žalovaný konštatoval, že skúšobná doba je inštitút služobného pomeru, ktorý slúži na overenie
odbornej a morálnej spôsobilosti policajta na výkon štátnej služby. Jej účelom je overiť, či je policajt pre

štátnu službu vhodný alebo či jemu samotnému bude štátna služba vyhovovať. Skúšobná doba je tak
obdobím, počas ktorého je poskytnutý určitý časový priestor pre príslušného nadriadeného, ako aj pre
policajta, aby zvážili, či je konkrétna osoba vhodná pre výkon štátnej služby príslušníka Policajného
zboru. Ak potom ktorýkoľvek z nich dospeje k negatívnemu záveru, zákon mu poskytuje autonómnu
možnosť služobný pomer zrušiť menej formalizovaným spôsobom, ako je to pri ostatných druhoch

skončenia služobného pomeru.

28. Skúšobná doba súčasne dáva nadriadenému možnosť priamo a dôslednejšie ako pri prijímacom
konaní posúdiť, či táto osoba spĺňa podmienky prijatia do štátnej služby príslušníka Policajného zboru.
Práve podmienka spoľahlivosti vyžadovaná od každého občana Slovenskej republiky pri prijatí do

služobného pomeru má špecifický charakter, keďže podľa jej vymedzenia v ustanovení § 14 ods.
3 zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru je zrejmé, že ide o podmienku prijatia do
služobného pomeru, ktorú je v rámci prijímacieho konania zložité overiť a z jej podstaty je možné
predpokladať, že sa objektívne prejaví až po určitej dobe. Žalobkyňa svojím konaním preukázala,
že neposkytuje dostatočnú záruku spoľahlivosti, keďže opakovane aj napriek upozorneniam sa vo

večerných hodinách do 22.00 hod. nevrátila do objektu školiaceho strediska Patince, čím porušila
ustanovenie čl. 4 ods. 1 písm. b) pokynu č. 2/2020.

29. Po zhodnotení uvedených skutočností nadriadeným bolo dňa 24.02.2020 žalobkyni doručené
písomné oznámenie o zrušení služobného pomeru v skúšobnej dobe č. p. PPZ-ZPČ-114-014/2020 zo

dňa 24.02.2020, čo žalobkyňa potvrdila svojím podpisom. Na základe uvedeného bol dňa 26.02.2020
vydaný personálny rozkaz riaditeľa ÚZPČ P PZ č. 59/2020, ktorým oznámil, že služobný pomer v štátnej
službe príslušníka Policajného zboru žalobkyni skončil zrušením v skúšobnej dobe podľa § 190 zákona
o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru dňom 27.02.2020. Predmetný rozkaz mal informačnýa evidenčný charakter pre dotknuté útvary žalovaného, nevyhlasoval sa, nebolo možné proti nemu
podať odvolanie a dokonca mohol byť vydaný až po zrušení služobného pomeru v skúšobnej dobe.
V týchto prípadoch bol rozhodujúci dátum doručenia písomného oznámenia o zrušení služobného

pomeruvskúšobnejdobe,čiužzostranynadriadenéhoalebozostranypolicajta.Vzmysle§190zákona
o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru sa služobný pomer končil uplynutím troch kalendárnych
dní nasledujúcich po dni doručenia písomného oznámenia nadriadeného alebo policajta, vždy však
najneskôr uplynutím skúšobnej doby.

30. Tvrdenia žalobkyne, že o dôvodoch zrušenia svojho služobného pomeru v skúšobnej dobe sa
dozvedelaažpodoručeníprvostupňovéhorozhodnutia,sanezakladalinapravde,keďžejejboloviackrát
vysvetlené, čoho sa dopustila. Dňa 26.02.2020 žalobkyňa ústne požiadala o nahliadnutie do spisu
týkajúceho sa zrušenia jej služobného pomeru v skúšobnej dobe, čo jej bolo hneď aj umožnené, o čom
svedčí služobný záznam G. E. D. H..

31. Po prešetrení a zvážení dôvodov, ktoré žalobkyňa uviedla, prvostupňový orgán verejnej správy
rozhodol odvolaniu v rámci autoremedúry nevyhovieť a v zmysle § 242 ods. 7 zákona o štátnej službe
príslušníkov Policajného zboru ho spolu so spisovým materiálom predložiť k prerokovaniu a rozhodnutiu
nadriadenému orgánu verejnej správy. Ten odvolanie žalobkyne voči prvostupňovému rozhodnutiu
zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

32. Žalobkyňa sa vo svojej žalobe domnievala, že prvostupňový orgán verejnej správy ako aj
jeho nadriadený orgán verejnej správy nesprávne právne posúdili aplikáciu § 143 ods. 1 zákona
o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, pričom sa zároveň vyjadrila k tzv. právnej medzere
v zákone o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru. Tak prvostupňové rozhodnutie ako aj

napadnuté rozhodnutie však boli vydané v súlade s platnými právnymi predpismi. Prvostupňový orgán
verejnej správy nebol kompetentný na výklad zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru
a pri vydávaní prvostupňového rozhodnutia postupoval na základe platných podzákonných noriem
a usmernení gestora.

33. Žalobkyni bol zrušený služobný pomer v skúšobnej dobe z dôvodu, že opakovane porušila § 48 ods.
3 písm. a) zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru. Tým, že sa žalobkyňa vo večerných
hodináchdo22.00hod.dňa20.02.2020nevrátiladoobjektuškoliacehostrediskaPatince,hruboporušila
ustanovenie čl. 4 ods. 1 písm. b) pokynu č. 2/2020, s ktorým bola oboznámená dňa 30.01.2020. Hrubé
porušeniespočívalovtom,žežalobkyňasauvedenéhokonaniadopustilaopakovaneatonáslednehneď

po vykonanej kontrole, pri ktorej bolo toto porušenie zistené a na porušenie povinností bola žalobkyňa
upozornená.

34. Žalobkyňa možnosť podať repliku k vyjadreniu žalovaného k žalobe nevyužila.

IV.
Konanie na správnom súde

35. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zriadení správnych súdov“) Správny súd v Bratislave

(ďalej len „správny súd“) začal svoju činnosť 01.06.2023 a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského
súduvBratislave,KrajskéhosúduvNitreaKrajskéhosúduvTrnavenasprávnysúdvovšetkýchveciach,
v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Vec vedená na Krajskom súde v Bratislave
pod sp. zn. 5S/208/2020 bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety náhodným
výberom pridelená senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je vedená pod sp. zn. BA-5S/208/2020.

36. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a
§ 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „SSP“) v spojení s § 3 ods. 3 písm. b) zákona o zriadení správnych súdov preskúmal napadnuté
rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v

žalobe, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Správny súd o žalobe rozhodol na pojednávaní dňa
28.01.2025 za prítomnosti právneho zástupcu žalobkyne, ktorý správnemu súdu oznámil a preukázal,
že žalobkyňa zmenila priezvisko na „Halászová“, a poverenej zástupkyne žalovaného.V.
Relevantné právne predpisy

37.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

38. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

39. Podľa § 48 ods. 3 písm. a) zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, policajt je povinný
plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne
záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi

nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený.

40. Podľa § 82 ods. 1 písm. a) zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, policajtovi,
ktorý so súhlasom služobného úradu študuje pri výkone štátnej služby, je nadriadený povinný poskytnúť
služobné voľno s nárokom na služobný plat za týchto podmienok a v nevyhnutne potrebnom čase na

účasť na vyučovaní, študijných sústredeniach alebo predpísaných konzultáciách podľa schváleného
učebného plánu alebo študijného programu.

41. Podľa § 142 ods. 1 písm. a) zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, služobný úrad
v súlade s potrebami Policajného zboru je povinný starať sa o získavanie, zvyšovanie a prehlbovanie

kvalifikácie policajtov. Na ten účel najmä zabezpečuje odborné vzdelávanie policajtov v školách (ďalej
len „policajná škola“) a ďalších vzdelávacích ustanovizniach ministerstva.

42. Podľa § 142a ods. 2 zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, služobný úrad umožní
policajtovi zaradenému v prípravnej štátnej službe získať policajné vzdelanie štúdiom v policajnej škole

alebo inej vzdelávacej ustanovizni ministerstva.

43. Podľa § 142b ods. 1 zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, súhlas služobného
úradu so získaním kvalifikácie alebo zvýšením si kvalifikácie policajta sa udeľuje rozkazom, ktorým
sa policajt povoláva alebo vysiela na štúdium. Rozkazom sa povolanie alebo vyslanie na štúdium aj

ukončuje.

44. Podľa § 142b ods. 3 zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, policajt, ktorému
služobný úrad umožnil získať kvalifikáciu alebo zvýšiť si kvalifikáciu, je povinný po skončení štúdia
zotrvať po určený čas v služobnom pomere v tej zložke podľa § 1 ods. 1, ktorá mu umožnila získať

kvalifikáciualebozvýšiťsikvalifikáciu,alebouhradiťnákladyspojenésozabezpečenímzískavaniaalebo
zvyšovania kvalifikácie (ďalej len „náklady na vzdelávanie“) alebo ich pomernú časť. Policajt je povinný
zotrvať po určený čas v služobnom pomere alebo uhradiť náklady na vzdelávanie alebo ich pomernú
časť aj vtedy, ak štúdium neskončil a nezískal alebo si nezvýšil kvalifikáciu.

45. Podľa § 142b ods. 4 zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, čas určený na zotrvanie
policajta v služobnom pomere podľa odseku 3 je pri dennej forme štúdia trojnásobkom doby trvania
štúdia a pri štúdiu pri výkone štátnej služby dvojnásobkom doby trvania štúdia.

46. Podľa § 143 ods. 1 zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, policajt, ktorý nezotrval

v služobnom pomere po čas ustanovený v § 142b ods. 4, je povinný uhradiť náklady na vzdelávanie
alebo ich pomernú časť.

47. Podľa § 143 ods. 2 zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, do nákladov na
vzdelávanie sa započítavajú náklady, ktoré vznikli služobnému úradu

a) vyplácaním služobného príjmu podľa § 84 ods. 1 a ak ide o príslušníka Policajného zboru podľa
odseku 2, ktorý sa policajtovi poskytoval počas denného štúdia, alebo vyplácaním služobného príjmu
podľa § 103a,
b) poskytovaním služobného voľna s nárokom na služobný plat,c) poskytovaním náhrad cestovných výdavkov súvisiacich so štúdiom,
d) úhradou poplatkov za štúdium, ak ich služobný úrad za policajta uhradil.

48.Podľa§143ods.3zákonaoštátnejslužbepríslušníkovPolicajnéhozboru,výškuúhradynákladovna
vzdelávanie vypočítava a určuje služobný úrad podľa skutočných nákladov na vzdelávanie v období, keď
policajt získaval alebo zvyšoval si kvalifikáciu. Najvyššia suma úhrady nákladov na vzdelávanie, ktorú
je policajt povinný uhradiť, nesmie prekročiť tri štvrtiny celkovej sumy skutočne vynaložených nákladov
na vzdelávanie vypočítaných podľa odseku 2.

49.Podľa§143ods.5zákonaoštátnejslužbepríslušníkovPolicajnéhozboru,povinnosťuhradiťnáklady
na vzdelávanie alebo ich zníženie alebo odpustenie sa vyhlasuje v rozhodnutí nadriadeného, ktorý je
oprávnený rozhodnúť o skončení služobného pomeru policajta. Rozhodnutie musí obsahovať aj výšku
nákladov, ktoré je policajt povinný uhradiť, spolu s lehotou na ich úhradu.

50.Podľa§143ods.7zákonaoštátnejslužbepríslušníkovPolicajnéhozboru,povinnosťuhradiťnáklady
na vzdelávanie nevznikne, ak sa služobný pomer skončil prepustením z dôvodu podľa § 192 ods. 1
písm. a) až c) a ods. 3.

51. Podľa § 190 zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, v skúšobnej dobe môže

nadriadený alebo policajt zrušiť služobný pomer písomne aj bez uvedenia dôvodov. S tehotnou
policajtkou, policajtkou do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacou policajtkou môže nadriadený
skončiť služobný pomer v skúšobnej dobe len vo výnimočných prípadoch, ktoré nesúvisia s jej
tehotenstvom alebo materstvom, a musí ho náležite odôvodniť, inak je neplatné. Služobný pomer
sa končí uplynutím troch kalendárnych dní nasledujúcich po dni doručenia písomného oznámenia

nadriadeného alebo policajta, vždy však najneskôr uplynutím skúšobnej doby; ustanovenia § 266 ods. 3
a 4 sa použijú primerane.

VI.
Právne posúdenie veci správnym súdom

52. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní boli rozhodnutia žalovaného, ktorými bola
žalobkyni uložená povinnosť uhradiť žalovanému náklady vynaložené služobným úradom na získanie
špecializovaného policajného vzdelania žalobkyne v pomaturitnom kvalifikačnom štúdiu kombinovanou
formou pri výkone štátnej služby (ďalej len „povinnosť uhradiť náklady na štúdium“). Úlohou správneho

súdu bolo v medziach žalobných námietok posúdiť, či žalovaný pri vydaní predmetných rozhodnutí
a v konaní, ktoré predchádzalo ich vydaniu, postupoval v súlade s príslušnými právnymi predpismi
a ustálenou súdnou praxou. Podstata samotných žalobných námietok pritom (v konečnom dôsledku)
spočívala v namietanej nezákonnosti skončenia služobného pomeru žalobkyne v skúšobnej dobe (i) a
v namietanej nezákonnosti žalobkyni uloženej povinnosti uhradiť náklady na jej štúdium (ii).

53. Keďže predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní boli rozhodnutia žalovaného,
ktorými bola žalobkyni uložená povinnosť uhradiť náklady na štúdium, správny súd (s prihliadnutím ku
skutočnosti, že uvedená povinnosť bola žalobkyni uložená v nadväznosti na skončenie jej služobného
pomeru v skúšobnej dobe) prvotne uvádza, že podľa právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky prezentovaného v rozsudku sp. zn. 3Sžo/67/2015 zo dňa 02.12.2015 nemožno považovať
za proporcionálne, keď policajný orgán vyžaduje nahradiť náklady na štúdium bez toho, aby bolo
zrejmé, z akých dôvodov došlo k skončeniu služobného pomeru s príslušníkom Policajného zboru v
skúšobnej dobe a keď nie je možné z napadnutého rozhodnutia overiť, či vôbec mohol svoj záväzok vo
vzťahu k Policajnému zboru objektívne splniť. Tieto dve roviny nemožno chápať izolovane a skutočnosť,

že dôvody skončenia služobného pomeru v skúšobnej dobe spočívajú na objektívnych základoch, je
povinnývprípade„sporu“preukázaťpolicajnýorgán.ZpredmetnéhoprávnehonázoruNajvyššiehosúdu
Slovenskej republiky vyplýva, že pokiaľ správny súd preskúmava rozhodnutie, ktorým bola žalobcovi
v nadväznosti na skončenie jeho služobného pomeru v skúšobnej dobe uložená povinnosť uhradiť
náklady na jeho štúdium v zmysle § 143 ods. 1 zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného

zboru, je v medziach žalobných námietok povinný posúdiť, či je zrejmé, z akých dôvodov došlo
k skončeniu služobného pomeru žalobcu v skúšobnej dobe, a ak áno, či tieto dôvody spočívajú
na objektívnych základoch. I keď uvedený právny názor bol už prekonaný v rozhodovacej praxi
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (porovnajrozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Ssk/102/2022 zo dňa 27.07.2023,
ods. 28), správny súd naň v preskúmavanej právnej veci (z opatrnosti) prihliadal so zohľadnením
aktuálnej správnej súdnej praxe (napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. 6Ssk/102/2022 zo dňa 27.07.2023, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
2Sžk/1/2017 zo dňa 24.10.2019).

54.Vnadväznostinažalobnénámietkytýkajúcesazákonnostiskončeniaslužobnéhopomeružalobkyne
v skúšobnej dobe teda v preskúmavanej právnej veci správny súd (v intenciách právneho názoru

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prezentovaného v rozsudku sp. zn. 3Sžo/67/2015 zo dňa
02.12.2015) mohol skúmať iba to, či bolo zrejmé, z akých dôvodov došlo k skončeniu jej služobného
pomeru v skúšobnej dobe a či dôvody skončenia jej služobného pomeru v skúšobnej dobe spočívali
na objektívnych základoch. Pokiaľ ide o objektívne základy skončenia služobného pomeru policajta
v skúšobnej dobe, správny súd (v intenciách právneho názoru Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky prezentovaného v rozsudku sp. zn. 6Ssk/102/2022 zo dňa 27.07.2023 a právneho názoru

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prezentovaného v rozsudku sp. zn. 2Sžk/1/2017 zo dňa
24.10.2019) uvádza, že vzhľadom na dikciu § 190 zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného
zboru, ktorý oprávňuje nadriadeného zrušiť služobný pomer policajta v skúšobnej dobe aj bez uvedenia
dôvodov, je potrebné k posudzovaniu objektívnych základov skončenia služobného pomeru policajta
v skúšobnej dobe pristupovať zdržanlivo s tým, že o prípad absencie objektívnych základov skončenia

služobného pomeru policajta v skúšobnej dobe by mohlo ísť vtedy, keď celkom zjavne absentujú
akékoľvek rozumné dôvody na skončenie služobného pomeru a keď je skončenie služobného pomeru
zo strany nadriadeného úplne svojvoľné.

55. Z hľadiska uvedených východísk bolo potrebné v medziach žalobných námietok posúdiť aj

preskúmavanú právnu vec.

56. Správny súd z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia a obsahu administratívneho spisu zistil,
že dôvod, z akého došlo k skončeniu služobného pomeru žalobkyne v skúšobnej dobe, je celkom
zrejmý. Dôvodom skončenia služobného pomeru žalobkyne v skúšobnej dobe bolo porušenie čl. 4 ods.

1 písm. b) pokynu č. 2/2020, podľa ktorého, študent úradu v školiacom stredisku v pracovné dni,
v prípade opustenia školiaceho strediska v čase osobného voľna po vyučovaní, sa vráti do školiaceho
strediska do 22.00 hod., resp. porušenie § 48 ods. 3 písm. a) zákona o štátnej službe príslušníkov
Policajného zboru, podľa ktorého policajt je povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou,
ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené

rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený, z jej strany.
Žalobkyňa tým, že porušila čl. 4 ods. 1 písm. b) pokynu č. 2/2020, resp. § 48 ods. 3 písm. a) zákona
oštátnejslužbepríslušníkovPolicajnéhozboru,skutočneneposkytovaladostatočnúzárukuspoľahlivosti
vo vzťahu k riadnemu výkonu štátnej služby, ako to dôvodne konštatoval žalovaný v odôvodnení
prvostupňového rozhodnutia (str. 4 prvostupňového rozhodnutia). Z obsahu žaloby je zároveň nesporné,

že aj žalobkyni bol celkom zrejmý dôvod, z akého došlo k skončeniu jej služobného pomeru v skúšobnej
dobe, keď v nej (v konečnom dôsledku) namietala, že čl. 4 ods. 1 písm. b) pokynu č. 2/2020 neporušila.

57. Po ustálení záveru, že dôvod, z akého došlo k skončeniu služobného pomeru žalobkyne v skúšobnej
dobe, je celkom zrejmý, pristúpil správny súd k posúdeniu toho, či ten má aj objektívne základy. Z obsahu

administratívneho spisu pritom zistil, že dôvod skončenia služobného pomeru žalobkyne v skúšobnej
dobe má v ňom oporu, keďže je z neho zrejmé, že žalobkyňa skutočne porušila čl. 4 ods. 1 písm. b)
pokynu č. 2/2020, resp. § 48 ods. 3 písm. a) zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru.
Samotná žalobkyňa v služobnom zázname č. PPZ-ZPČ-114-010/2020 zo dňa 21.02.2020 uviedla, že
školiace stredisko v Patinciach dňa 20.02.2020 opustila, pričom opustenie školiaceho strediska dňa

20.02.2020 nikomu nenahlásila. V súvislosti s opustením školiaceho strediska v Patinciach zo strany
žalobkyne dňa 20.02.2020 z administratívneho spisu vyplýva, že do tohto školiaceho strediska sa
vrátila až dňa 21.02.2020 v čase 6.50 – 7.10 hod. Inými slovami, dňa 20.02.2020 sa žalobkyňa do
školiaceho strediska v Patinciach v čase do 22.00 hod. nevrátila. Z administratívneho spisu navyše
vyplýva, že žalobkyňa sa už dňa 19.02.2020 v čase do 22.00 hod. nevrátila do školiaceho strediska

v Patinciach. Z obsahu administratívneho spisu tak jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa v dňoch
19.02.2020 a 20.02.2020, čiže opakovane, porušila čl. 4 ods. 1 písm. b) pokynu č. 2/2020, resp. § 48
ods. 3 písm. a) zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru.58. Pokiaľ ide o námietku žalobkyne, že nie je pravdivá skutočnosť, že opustila areál školiaceho
strediska opakovane aj napriek vedomosti o porušení pokynu, túto je potrebné uviesť do kontextu
prvostupňového rozhodnutia. Žalovaný v prvostupňovom rozhodnutí konštatoval, že žalobkyňa „dňa

20.02.2020 opätovne opustila objekt školiaceho strediska Patince bez toho, aby informovala triedneho
učiteľa alebo predsedu triedy a do 22.00 hod. sa nevrátila. Do objektu školiaceho strediska Patince sa
povinná vrátila až dňa 21.02.2020 v ranných hodinách. Z uvedených skutočností vyplýva, že povinná
opakovane porušila ustanovenie § 48 ods. 3 písm. a) zákona, podľa ktorého je policajt povinný plniť
svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne

záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi
nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený. Tým, že sa povinná vo večerných hodinách do
22.00 hod. nevrátila do objektu školiaceho strediska Patince, hrubo porušila ustanovenie čl. 4 ods.
1 písm. b) pokynu úradu zvláštnych policajných činností Prezídia Policajného zboru č. 2/2020 ...
“ (str. 4 prvostupňového rozhodnutia). Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia je tak celkom
zjavné, že žalovaný vytýkal žalobkyni opakované porušenie § 48 ods. 3 písm. a) zákona o štátnej

službe príslušníkov Policajného zboru a tiež porušenie čl. 4 ods. 1 písm. b) pokynu č. 2/2020, t.j.
skutočnosť, že žalobkyňa sa v pracovné dni nevrátila do predmetného školiaceho strediska do 22.00
hod. Toto konštatovanie má pritom, v zmysle už uvedeného, oporu v administratívnom spise. Pokiaľ
ide o vedomosť žalobkyne o porušení čl. 4 ods. 1 písm. b) pokynu č. 2/2020, v preskúmavanej právnej
veci nebolo sporné, že žalobkyňa bola s týmto pokynom oboznámená a samotné znenie predmetného

ustanovenia pokynu č. 2/2020 bolo úplne jednoznačné a nepripúšťajúce pochybnosti o jeho obsahu.
Predmetná námietka žalobkyne preto nebola dôvodná.

59. Správny súd nemohol prisvedčiť ani námietke žalobkyne, že jej konanie bolo z pohľadu spoločenskej
škodlivosti, resp. z pohľadu nedisciplinovanosti viac menej nulové. Policajt je totiž v zmysle § 48 ods.

3 písm. a) zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru povinný plniť svedomite úlohy,
ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi
predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol
s nimi riadne oboznámený. Z uvedeného potom vyplýva, že policajt je povinný riadne dodržiavať pokyny
nadriadených, pokiaľ bol s nimi riadne oboznámený. Žalobkyňa tak bola povinná riadne dodržiavať aj

pokyn č. 2/2020.

60. Pokiaľ ide o námietku žalobkyne, že nie je pravdivé ani tvrdenie žalovaného v napadnutom
rozhodnutí, že nepožiadala zodpovedného ÚZPČ o udelenie služobného voľna k návšteve lekára, a že
zodpovedný nadriadený ÚZPČ ju v dané dni neuvoľnil z vyučovania, správny súd uvádza, že táto

bola vágna a bez bližšieho ozrejmenia, aké pre rozhodnutie vo veci relevantné závery mali vyplynúť
z prípadnej dôvodnosti tejto námietky. Pokiaľ sa mala táto námietka týkať otázky porušenia čl. 4 ods. 1
písm. b) pokynu č. 2/2020, resp. § 48 ods. 3 písm. a) zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného
zboru, správny súd uvádza, že z rozhodnutí žalovaného je zrejmé, že predmetné porušenia sa týkali dní
19.02.2020 a 20.02.2020, ktoré ale neboli dňami, kedy mala žalobkyňa navštíviť lekára. Pokiaľ sa mala

predmetnánámietkatýkaťrozsahuposkytnutéhoslužobnéhovoľnasnárokomnaslužobnýplatvzmysle
§82ods.1písm.a)zákonaoštátnejslužbepríslušníkovPolicajnéhozboru(ďalejlen„rozsahslužobného
voľna“),ajnapriektomu,žejužalobkyňauviedlavčastižaloby,vktorej(vkonečnomdôsledku)namietala
nezákonnosť konštatovania žalovaného, že porušila čl. 4 ods. 1 písm. b) pokynu č. 2/2020, správny
súd uvádza, že žalobkyňa k žalobe nepripojila žiadny doklad o návšteve lekára. Žalobkyňa v žalobe ani

neuviedla, ktorého lekára a kedy mala navštíviť. Pozornosti správneho súdu v tejto súvislosti neuniklo, že
žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že žalobkyňa nepredložila také potvrdenie o dočasnej
práceneschopnosti, na základe ktorého by bolo čerpanie služobného voľna prerušené. Tento záver
žalovaného žalobkyňa nijako nespochybnila, keď v príslušnej časti žaloby namietala „iba“ to, že žiadosť
o udelenie služobného voľna k návšteve lekára doručovala triednemu učiteľovi. Napokon ani zo žiadosti

o určenie dovolenky a o udelenie služobného voľna a evidencie ospravedlnenej neprítomnosti v službe
(ďalej len „žiadosť o udelenie služobného voľna“), ktorú žalobkyňa vyplnila dňa 24.02.2020, teda fakticky
následne po udalostiach, ktoré viedli k skončeniu jej služobného pomeru v skúšobnej dobe, nijako
nevyplýva, že malo dôjsť k jej dočasnej práceneschopnosti. Námietka žalobkyne teda nebola dôvodná.

61. Pomerne vágna bola námietka žalobkyne týkajúca sa ňou uvádzaného obmedzenia slobody jej
pohybu. V nadväznosti na túto námietku správny súd pripomína, že žalobkyni bolo poskytnuté služobné
voľno s nárokom na služobný plat podľa § 82 ods. 1 písm. a) zákona o štátnej službe príslušníkov
Policajného zboru. Predmetné služobné voľno bolo žalobkyni poskytnuté v nadväznosti na jej povolaniena štúdium pri výkone štátnej služby kombinovanou formou. S predmetným štúdiom boli spojené
povinnosti vyplývajúce z pokynu č. 2/2020, s ktorými bola žalobkyňa riadne oboznámená. Žalobkyňa
bola ako policajtka v intenciách § 48 ods. 3 písm. a) zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného

zboru povinná plniť svedomite povinnosti vyplývajúce z tohto pokynu. Správny súd napokon v súvislosti
s povinnosťami spojenými s predmetným štúdiom dáva do pozornosti jeho špecifický charakter, ktorý
je zrejmý z viacerých ustanovení pokynu č. 2/2020. V tomto smere možno poukázať napríklad na čl. 4
ods. 1 písm. d), f), či h) pokynu č. 2/2020. Námietka žalobkyne teda nebola dôvodná.

62. K námietke žalobkyne, že sa javí, ako absolútne nezákonný postup, kedy môže nadriadený zrušiť
služobný pomer v skúšobnej dobe bez udania dôvodu, sa už správny súd vyjadril vyššie. Správny
súd tak opätovne uvádza, že v prípadoch, kedy žalovaný rozhodnutím uloží žalobcovi povinnosť
uhradiť náklady na štúdium v nadväznosti na skončenie jeho služobného pomeru v skúšobnej dobe,
prinajmenšom z administratívneho spisu vzťahujúceho sa k predmetnej veci by mal byť zrejmý dôvod
skončenia služobného pomeru žalobcu a ten by aj mal mať objektívne základy. V takýchto prípadoch by

nemali celkom zjavne absentovať akékoľvek rozumné dôvody na skončenie služobného pomeru a teda
skončenie služobného pomeru zo strany nadriadeného by nemalo byť úplne svojvoľné. V uvedených
intenciách preskúmal správny súd aj predmetnú právnu vec. Námietka žalobkyne teda v tomto smere
nebola dôvodná.

63. Po ustálení záveru, že v preskúmavanej právnej veci je celkom zrejmý dôvod, z akého došlo
k skončeniu služobného pomeru žalobkyne v skúšobnej dobe, a že obsahom administratívneho spisu
je aj preukázané, že predmetný dôvod spočíva na objektívnych základoch, pristúpil správny súd
k posúdeniu žalobných námietok, ktorých podstata (v konečnom dôsledku) spočívala v namietanej
nezákonnosti žalobkyni uloženej povinnosti uhradiť náklady na jej štúdium. Tieto námietky sa týkali

neaplikovania analógie iuris v kontexte § 143 ods. 7 zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného
zboru (i) a určenia rozsahu služobného voľna, resp. výšky úhrady nákladov na štúdium (ii).

64. Čo sa týka namietaného neaplikovania analógie iuris v kontexte § 143 ods. 7 zákona o štátnej
službe príslušníkov Policajného zboru, správny súd prvotne uvádza, že v zmysle tejto právnej normy

de lege lata povinnosť uhradiť náklady na vzdelávanie nevznikne, ak sa služobný pomer skončil
prepustením z dôvodu podľa § 192 ods. 1 písm. a) až c) a ods. 3. Predmetná právna norma v pôvodnom
(vyhlásenom) znení zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru znela tak, že povinnosť
uhradiť náklady nevznikne, ak sa služobný pomer skončil prepustením z dôvodu podľa § 192 ods. 1
písm. a) až c) alebo zrušením v skúšobnej dobe zo strany nadriadeného. Z uvedeného je zrejmé, že

zákonodarca v pôvodnom (vyhlásenom) znení zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru
ustanovil, že povinnosť uhradiť náklady na vzdelávanie nevznikne ani vtedy, ak sa služobný pomer
skončil zrušením v skúšobnej dobe. Neskôr, novelou zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného
zboru vykonanou zákonom č. 513/2007 Z. z., zákonodarca upravil znenie § 143 zákona o štátnej službe
príslušníkov Policajného zboru tak, že v jeho odseku 7 vypustil slová „alebo zrušením v skúšobnej

dobe zo strany nadriadeného“. Z dôvodovej správy k zákonu č. 513/2007 Z. z., ktorú cituje v žalobe
aj žalobkyňa, je pritom zrejmé, že zákonodarca zámerne vypustil upustenie od povinnosti nahradiť
náklady na vzdelávanie, ak služobný pomer skončil zrušením v skúšobnej dobe zo strany nadriadeného.
V predmetnej dôvodovej správe sa výslovne uvádza, že v návrhu nového znenia § 143 ods. 7 zákona
o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru sa už neuvažuje s tým, že povinnosť uhradiť náklady

za vzdelávanie policajtovi nevznikne, ak sa jeho služobný pomer skončil zrušením v skúšobnej dobe
zo strany nadriadeného. V prípade § 143 ods. 7 zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného
zboru preto v súvislosti s možnosťou upustenia od povinnosti nahradiť náklady na vzdelávanie, ak
služobný pomer skončil zrušením v skúšobnej dobe, nemožno uvažovať o medzere v práve, ktorá by
odôvodňovala uplatnenie analógie.

65. Čo sa týka rozsahu služobného voľna, správny súd z administratívneho spisu zistil, že žalobkyňa
vyplnila žiadosť o udelenie služobného voľna, v ktorej ako druh neprítomnosti označila „služobné voľno
platené“, dobu neprítomnosti uviedla od 03.02.2020 do 20.02.2020, pričom zároveň uviedla, že počet
dní neprítomnosti spolu je 18 dní. Ako dôvod neprítomnosti žalobkyňa uviedla § 82 ods. 1 písm. a)

zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru. Samotná žalobkyňa teda v žiadosti o udelenie
služobného voľna uviedla, že čerpala 18 dní plateného služobného voľna. Pre úplnosť správny súd
dodáva, že nadriadený žalobkyne so žiadosťou o udelenie služobného voľna súhlasil.66. Správny súd z administratívneho spisu ďalej zistil, že jeho súčasťou je aj plán služieb na február 2020
č. PPZ-ZPČ-OZPCZ-8-003/2020 (ďalej len „plán služieb“) a záznam žalobkyne o čerpaní dovolenky
a služobného voľna a o ospravedlnenej a neospravedlnenej neprítomnosti v službe (ďalej len „záznam

o čerpaní dovolenky a služobného voľna“). V pláne služieb je pre obdobie od 03.02.2020 do 20.02.2020,
vrátane dní pripadajúcich na sobotu a nedeľu, evidované „SSV“, t.j. študijné služobné voľno. Obdobne
je v zázname o čerpaní dovolenky a služobného voľna pre obdobie od 03.02.2020 do 20.02.2020
evidované „SSV“, študijné služobné voľno. Uvedené je v súlade so žiadosťou o udelenie služobného
voľna, ktoré vyplnila samotná žalobkyňa.

67. Možno teda uzavrieť, že podľa plánu služieb (v súlade so žiadosťou o udelenie služobného voľna)
bolo žalobkyni v súvislosti s predmetným štúdiom poskytnuté služobné voľno s nárokom na služobný
plat od 03.02.2020 do 20.02.2020, t.j. 18 dní, a že teda takýto rozsah poskytnutého služobného voľna
s nárokom na služobný plat uviedla aj žalobkyňa v žiadosti o udelenie služobného voľna.

68. Za obdobie od 03.02.2020 do 20.02.2020, ktoré predstavovalo obdobie služobného voľna s nárokom
na služobný plat podľa § 82 ods. 1 písm. a) zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru,
bol žalobkyni určený služobný príjem vo výške XXX,XX eura. Táto suma predstavovala náklady na
vzdelávanie žalobkyne podľa § 143 ods. 2 písm. b) zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného
zboru. Najvyššiu sumu úhrady nákladov na vzdelávanie žalobkyne tak v zmysle § 143 ods. 3 zákona

o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru predstavovala suma XXX,XX eur. Ak teda žalovaný uložil
žalobkyni povinnosť uhradiť náklady na štúdium vo výške XXX,XX eur, rozhodol v súlade s relevantnou
právnou úpravou.

69. Námietky žalobkyne, ktorými namietala nezákonnosť (nesprávnosť) určenia rozsahu jej služobného

voľna, boli pomerne vágne a abstraktné. Žalobkyňa totiž „iba“ poukázala na § 79 ods. 1 zákona o štátnej
službe príslušníkov Policajného zboru, v zmysle ktorého sa služobné voľno poskytuje na nevyhnutne
potrebný čas v dňoch, ktoré sú inak obvyklými dňami služby policajta, pokiaľ zákon neustanovuje inak,
pričom následne dodala, že ak by nebola zúčastnená na predmetnom vzdelávaní, nemala by službu
nepretržite od 03.02.2020 do 20.02.2020. V tejto súvislosti žalobkyňa opäť len v abstraktnej rovine

poukázala na to, že obdobie od 03.02.2020 do 20.02.2020 zahŕňa aj soboty a nedele. Žalobkyňa taktiež
poukázala na analogickú situáciu, a to čerpanie dovolenky podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník
práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“).

70. Žalobkyňa teda namietala nezákonnosť (nesprávnosť) určenia rozsahu jej služobného voľna len

v pomerne vágnej a abstraktnej rovine, pričom ale vôbec nekonkretizovala žiadny deň v období od
03.02.2020 do 20.02.2020, ktorý nemal byť dňom jej služby, a vo vzťahu ku ktorému sa preto nemalo
aplikovať ustanovenie § 82 ods. 1 písm. a) zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru,
a pochopiteľne ani neoznačila ani nepredložila žiadny dôkaz na preukázanie predmetnej skutočnosti.
Naopak, z administratívneho spisu (ako to už bolo uvedené) vyplýva, že samotná žalobkyňa žiadala

o poskytnutie plateného služobného voľna v zmysle § 82 ods. 1 písm. a) zákona o štátnej službe
príslušníkov Policajného zboru na obdobie od 03.02.2020 do 20.02.2020, pričom uviedla 18 dní
neprítomnosti, a to vrátane dvoch sobôt a dvoch nedieľ. Pokiaľ ide o dni pripadajúce na sobotu a nedeľu,
z administratívneho spisu vyplýva, že tieto dni nemožno automaticky považovať za dni, kedy žalobkyňa
nemala mať službu, a teda kedy by ani nepotrebovala poskytnutie služobného voľna. Z plánu služieb

a tiež zo záznamu o čerpaní dovolenky a služobného voľna totiž vyplýva, že žalobkyňa vo viacerých
prípadoch čerpala dovolenku aj v sobotu a nedeľu, a to napr. formou rodičovskej dovolenky v dňoch
01.02. a 02.02.2020, 25.01. a 26.01.2019. Uvedené správny súd uvádza na ilustráciu skutočnosti, že
sobota a nedeľa nemuseli byť vždy nevyhnutne dňami, kedy žalobkyňa nemala službu.

71. Poukaz na žalobkyňou tvrdenú analogickú situáciu, a to čerpanie dovolenky podľa Zákonníka práce,
nebol náležitý. V preskúmavanej právnej veci má zásadný význam právna úprava poskytnutia študijného
služobného voľna v zmysle zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru. V preskúmavanej
právnej veci teda bolo potrebné vychádzať z právnej úpravy ustanovenej v zákone o štátnej službe
príslušníkov Policajného zboru.

72. Námietka žalobkyne, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s jej argumentáciou
uvádzanou v odvolaní, že za dni 08.02.2020, 09.02.2020, 15.02.2020 a 16.02.2020 nemala vracať
žiadne finančné prostriedky ako náhradu za vzdelanie, nebola dôvodná. Žalovaný sa k dobe trvaniaštúdia žalobkyne vyjadril v napadnutom rozhodnutí na str. 6 až 8. Záver žalovaného, že žalobkyni bolo
poskytnuté služobné voľno s nárokom na služobný plat v rozsahu 18 dní, ako to už bolo uvedené, bol
pritom správny.

73. K návrhu žalobkyne na vypočutie F. B. ako svedka správny súd uvádza, že nie je súdom skutkovým
(s výnimkou prípadov uvedených v § 134 ods. 2 SSP, ktoré sa však na daný prípad nevzťahujú),
ale súdom, ktorý na základe uplatnených žalobných bodov preskúmava zákonnosť napadnutého
rozhodnutia orgánu verejnej správy (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 5Sfk/36/2022 zo dňa 25.09.2024, ods. 70). Inými slovami, úlohou správneho súdu
v správnom súdnictve je súdny prieskum rozhodnutí orgánov verejnej správy a nie vyhľadávanie,
respektíve vykonávanie dôkazov. Správny súd preto nepristúpil k výsluchu F. B. ako svedka. Pre úplnosť
správny súd dodáva, že v preskúmavanej právnej veci (ako to už bolo uvedené) je úplne zrejmé, že
žalobkyňa v dňoch 19.02.2020 a 20.02.2020, čiže opakovane, porušila čl. 4 ods. 1 písm. b) pokynu č.
2/2020, resp. § 48 ods. 3 písm. a) zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, pričom na

týchto zisteniach ani eventuálny výsluch F. B. nemohol nič zmeniť.

74.Pokiaľprávnyzástupcažalobkynenapojednávanípoukázalnato,žežalobkyňajeopäťpríslušníčkou
Policajného zboru, správny súd pripomína, že na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase
právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej

správy (§ 135 ods. 1 v spojení s § 493e SSP). Právny zástupca žalobkyne nijako nepreukázal, že by bola
žalobkyňaopätovnepríslušníčkouPolicajnéhozboruužvčaseprávoplatnostinapadnutéhorozhodnutia,
preto predmetná právnym zástupcom žalobkyne uvádzaná informácia nemala pre rozhodovanie
správneho súdu relevanciu a správny súd sa k nej teda ani bližšie nevyjadruje.

75. S odkazom na vyššie uvedené dôvody, po preskúmaní konkrétnych relevantných žalobných
námietok, správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby, a preto ju s odkazom na § 190 SSP
zamietol.

76. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 a contrario SSP tak,

že úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné od
žalobcu spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradil.

77. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na
Správny súd v Bratislave (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého

rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania

pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom
konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,

ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum
právnej pomoci.