Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 27, 2025

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 5C/25/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8824200855
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matúš Kalanin

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2025:8824200855.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Matúšom Kalaninom v spore žalobcu: Mesto Vranov nad

Topľou, so sídlom Dr. C. Daxnera 87/1, 093 16 Vranov nad Topľou, IČO: 00 332 933, zastúpený JUDr.
Ing. Michalom Plentom, advokátom so sídlom Sídlisko Okulka 19/42, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO:
37 943 324, proti žalovanému: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXX/XX D., XXX XX E. F. G.,
o vypratanie bytu a o zaplatenie 2.295,57 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Konanie zastavuje v časti o zaplatenie úroku z omeškania zo sumy 325,44 eur vo výške 9,50% ročne
od 1.5.2024 do 13.11.2024 a nad sadzbu 8,40% ročne od 14.11.2024 do zaplatenia.

Žalovaný je povinný vypratať a odovzdať žalobcovi byt č. XX, vchod D., F. X. poschodí v stavbe
súpisného čísla XXX/XXX F. H. C. E. E. F. G., stavba zapísaná na LV č. XXXX, k.ú. E. F. G., a to do
15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2295,57 eur, poplatok z omeškania vo výške 0,50 promile
denne zo sumy 357,18 eur od 1.8.2023 do zaplatenia, poplatok z omeškania vo výške 0,50 promile
denne zo sumy 1287,51 eur od 1.1.2024 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,50% ročne zo

sumy 325,44 eur od 1.5.2024 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,40% ročne zo sumy 325,44
eur od 14.11.2024 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

5C/25/2024
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanému rozhodnutia, ktorým by mu súd uložil

povinnosť do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku vypratať pre žalobcu byt číslo XX, vchod D., na X.
poschodí v stavbe súpisného čísla XXX/XXX F. H. C. E. E. F. G., stavba zapísaná na LV č. XXXX, k.ú. E.
F. G. a zaplatiť k rukám žalobcu sumu 2295,57 eur, poplatok z omeškania vo výške 0,50 promile denne
zo sumy 357,18 eur od 1.8.2023 do zaplatenia, poplatok z omeškania vo výške 0,50 promile denne zo
sumy 1287,51 eur od 1.1.2024 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,50% ročne zo sumy 650,88
eur od 1.5.2024 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a náhrady trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca je vlastníkom vyššie uvedeného bytu. Medzi žalobcom
a žalovaným bola dňa 31.12.2021 uzatvorená Nájomná zmluva na prenájom: číslo bytu: XX, vchod
D., poschodie E., ktorý pozostáva z miestností o ploche 38,96 m2. Zmluva bola uzatvorená na dobu
od 1.1.2022 do 31.12.2022. Následne bola medzi žalobcom a žalovanou stranou bola dňa 31.12.2022uzatvorená ďalšia Nájomná zmluva na prenájom identického bytu. Zmluva bola uzatvorená na dobu od
1.1.2023 do 31.12.2023. Žalovaná strana užívala byt od 1.1.2024 až doteraz bez písomnej nájomnej
zmluvy. Od 1.1.2022 mesačná úhrada za užívanie bytu bola dohodnutá vo výške 112,97 eur (z toho

nájomné v sume 58,62 eur + preddavky na plnenia poskytované s užívaním bytu v sume 54,35 eur).
Mesačné nájomné a úhrady za služby sú splatné do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Od
1.2.2023 Mesačná úhrada za užívanie bytu bola dohodnutá vo výške 156,08 eur (z toho nájomné v
sume 58,62 eur +preddavky na plnenia poskytované s užívaním bytu v sume 97,46 eur). Od 1.7.2023
Mesačná úhrada za užívanie bytu bola dohodnutá vo výške 162,72 eur (z toho nájomné v sume 58,62

eur + preddavky na plnenia poskytované s užívaním bytu v sume 104,10 eur). Po uplynutí dohodnutej
doby nájmu žalovaná strana dobrovoľne nevypratala predmetný byt a naďalej ho užívala. Na platbách
žalobca eviduje nedoplatok žalovaného v sume 2295,57 eur. Uvedenú sumu považuje žalobca za
primeranú a zodpovedajúcu cene obvyklej v danom mieste a čase. Žalobca si uplatňuje obvyklú odplatu
za užívanie bytu a obvyklú odplatu za služby, ktoré boli dodané pre žalovaného a ním spotrebované.
Žalobca dňa 19.3.2024 vyzval žalovanú stranu na vypratanie bytu a na zaplatenie nedoplatku. Výzva

bola prevzatá a vlastnoručne podpísaná dňa 2.4.2024. Súčasne bola vyzvaná na úhradu nedoplatku
v lehote 10 dní od prevzatia výzvy. Vzhľadom nato, že dlžník neuhradil svoj záväzok riadne a včas,
dostal sa so splnením peňažného záväzku do omeškania a je povinný platiť žalobcovi zákonný úrok
z omeškania. Úrok z omeškania si žalobca uplatňuje od 1.4.2024, kedy boli splatné všetky dlžné sumy.
Žalovaný neoprávnene zasahuje do výkonu vlastníckeho práva žalobcu, nakoľko užíva predmetný byt

bez právneho dôvodu. Žalobca sa domáha proti žalovanému práva na ochranu svojho vlastníckeho
práva podľa ustanovenia § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

3. Žalovaný sa k žalobe žalobcu nevyjadril.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s prílohami žaloby, a to Výpisom z LV č. XXXX, k.ú.
E. F. G., nájomnou zmluvou z 31.12.2021, nájomnou zmluvou z 31.12.2022 mesačným zálohovým
predpisom platieb platným od 1.2.2023, mesačným zálohovým predpisom platieb platným od 1.7.2023,
Opisom karty č. L0830001033001, Opisom všetkých platieb v období od 27.1.2020 do 25.4.2023,
vyúčtovaním nákladov za obdobie 1.1.2022 až 31.12.2022 s doručenkou, Výzvou na vypratanie bytu

z 19.3.2024 s doručenkou žalovanému, Oznámením žalobcu z 7.12.2023, ďalej listinami predloženými
žalobcom na pojednávaní, a to novinovým článkom zo dňa 15.8.2024, Opisom všetkých platieb zo dňa
22.1.2025, Opisom karty vyhotoveným ku dňu 22.1.2025, Výpisom z Obchodného vestníka č. 74/2023
ako aj z Obchodného vestníka č. 218/2023, a to uznesením sp.zn. 5OdK/98/2023 zo dňa 12.4.2023
a oznámením o skončení konkurzu na majetok žalovaného a zistil nasledovný skutkový stav:

5. Z nájomnej zmluvy zo dňa 31.12.2021 vyplýva, že medzi žalobcom ako prenajímateľom a vlastníkom
bytu a žalovaným ako nájomcom bola uzavretá nájomná zmluva na prenájom bytu č. XX, vchod D., na
E.. poschodí na adrese C. XXX/XXX E. E. F. G.. Táto nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú a
to na dobu od 1.1.2022 do 31.12.2022. Mesačné nájomné a úhrady za služby sú splatné do 15. dňa

príslušného kalendárneho mesiaca, pričom spolu predstavujú 112,67 eur mesačne.

6. Z nájomnej zmluvy zo dňa 31.12.2022 vyplýva, že medzi žalobcom ako prenajímateľom a vlastníkom
bytu a žalovaným ako nájomcom bola uzavretá nájomná zmluva na identický byt ako v zmluve
z 31.12.2021. Táto nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú a to na dobu od 1.1.2023 do

31.12.2023. Z čl. IV. zmluvy vyplýva, že nájomca je uzrozumený s tým, že užívanie bytu po uplynutí
dohodnutej doby nájmu bez písomnej nájomnej zmluvy je užívaním bytu bez právneho dôvodu a zakladá
nárok prenajímateľa požadovať od nájomcu vypratanie bytu, resp. za podmienok dohodnutých v tejto
zmluve právo prenajímateľa byt vypratať na náklady nájomcu, ako aj právo prenajímateľa požadovať
od nájomcu finančnú náhradu za bezdôvodné obohatenie získané nájomcom na úkor prenajímateľa

užívaním bytu bez nájomnej zmluvy. Mesačné nájomné a úhrady za služby sú splatné do 15. dňa
príslušného kalendárneho mesiaca, pričom spolu predstavujú 136,20 eur mesačne.

7. Podľa na LV č. XXXX k.ú. E. F. G. vlastníkom stavby súpisné číslo XXX postavenej na pozemku parc.
č. XXXX/XX je žalobca v podiele 1/1.

8. Z výzvy adresovanej žalovanému na vypratanie bytu zo dňa 19.3.2024 je zrejmé, že žalobca
žalovaného upozornil, že nájomná zmluva, na základe ktorej užíval byt č.XX v dome súpisné číslo XXX/
XX F. I. C. E. E. F. G. bola uzatvorená na dobu určitú a dohodnutý čas trvania nájmu predmetnéhobytu už uplynul. Žiadal bez zbytočného odkladu byt vypratať v lehote do 31.3.2024. Na uvedenom byte
eviduje nedoplatok k 29.2.2024 vo výške 1970,13 eur, ktorý žiadal vyrovnať v lehote 10 dní. Žalovaný
podľa predloženej doručenky prevzal výzvu dňa 2.4.2024.

9. Z opisu karty L0830001033001 predloženého spoločne so žalobou súd zistil, že žalovaný dlhoval
žalobcovi za obdobie máj 2023 až december 2023 na nájomnom a platbách za služby spojené
s užívaním bytu sumu 1287,51 eur, na vyúčtovanom nedoplatku za náklady sumu 357,18 eur a za
obdobie január až apríl 2024 sumu 650,88 eur z dôvodu užívania bytu bez právneho titulu. Spolu

predstavoval dlh žalovaného sumu 2295,57 eur.

10. Podľa opisu karty L0830001033001 z 22.1.2025 je zrejmé, celkový dlh žalovaného k uvedenému
dňu predstavuje sumu 4389,94.

11.Zmesačnéhozálohovéhopredpisuplatiebplatnéhood1.2.2023vyplýva,žespolumesačnázálohová

platba predstavovala 156,08 eur a z mesačného zálohového predpisu platieb platného od 1.7.2023
vyplýva, že spolu mesačná zálohová platba predstavovala 162,72 eur.

12. Z predložených opisov všetkých platieb vystavených k 6.5.2023 a k 22.1.2025 vyplynulo, že žalovaný
neuhradil žiadnu platbu na účet žalobcu od 25.4.2023, celkovo tak dĺži žalobcovi sumu 4389,94 eur.

13. Žalobca na pojednávaní predložil novinový článok z 15.8.2024, z ktorého je zrejmé, že minulý rok v
lete boli dostavané bytové domy na Kalinčiakovej ulici s tým, že žalobca evidoval 300 žiadostí o nájomný
vzťah, pričom k dispozícii bolo len 70 bytov.

14. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní uviedol, že pred začatím
pojednávania berie žalobu späť vo výroku II., v príslušenstve, a to pôvodne vo vete – vrátane úroku z
omeškania vo výške 9,50% ročne zo sumy 650,88 eura od 1.5.2024 do zaplatenia. Žiada, aby aj súd
konanie zastavil v časti o zaplatenie úroku zo omeškania zo sumy 325,44 eur, vo výške 9,5% ročne od
1.5.2024 do 13.11.2024 a aj nad sadzbu 8,4% ročne od 14.11.2024 do zaplatenia. Príslušná veta by

po čiastočnom späťvzatí má znieť: ,,Žalovaný je povinný zaplatiť k rukám žalobcu úrok z omeškania
vo výške 9,50% ročne zo sumy 325,44 eur do 1.5.2024 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške
8,40% ročne zo sumy 325,44 eur od 14.11.2024 do zaplatenia“, vo všetkých ostatných výrokoch by
žalobný petit zostal nezmenený. Úrok z omeškania zo sumy, ktorá bola pôvodne uplatňovaná v žalobe
za kalendárne mesiace marec, apríl 2024 tak žiada od doručenia žaloby žalovanému, pričom suma

istiny ostala nezmenená. Čo sa týka platieb, tieto boli dojednané v obidvoch nájomných zmluvách, v
mesačnom predpise najprv v sume 112,97 eur, následné bol zvýšený od 1.2.2023 a tiež od 1.7.2023. Od
1.1.2024 žiada túto sumu z titulu bezdôvodného obohatenia. Žalovaný užíva byt bez právneho základu,
bez písomnej nájomnej zmluvy, nedojednal sa so žalobcom na predĺžení tejto zmluvy, nakoľko sú tam
značné nedoplatky, k žalobe bol priložený listinný dôkaz – opis platieb, z ktorého vyplýva, že žalovaný

od 25.4.2023 už neuhradil žiadnu ďalšiu platbu na účet žalobcu, a teda dlží žalobcovi, podľa najnovšieho
opisu karty, ktorý je k 22.1.2025, celkovú sumu 4389,94 eur.

15. Na majetok žalovaného bol Okresným súdom Prešov v konaní sp. zn. 5Odk/98/2023 vyhlásený
uznesením zo dňa 12.4.2023 konkurz, a to podľa § 167a zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze,

reštrukturalizácii a o zmene doplnení niektorých zákonov. Predmetné uznesenie bolo zverejnené aj v
Obchodnom vestníku pod č. 74/2023 dňa 18.4.2023. Konkurz sa skončil nakoľko konkurzná podstata
nepokryje náklady konkurzu, čo bolo zverejnené v Obchodnom vestníku pod č. 218/2023 a to dňa
15.11.2023

16. Podľa § 126 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“)
vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníctva a práva neoprávnene zasahuje; najmä
sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zdržuje.

17. Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou

prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez
určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu.
Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v
zákone.18. V zmysle § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomná zmluva musí obsahovať označenie
predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu

alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná
zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.

19. Podľa § 696 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia
poskytované s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený

jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie
podmienky nájomnej zmluvy, ustanovuje osobitný právny predpis.

20. Podľa § 696 ods. 2 Občianskeho zákonníka úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo
preddavok na ne sa platí s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanovuje
inak.

21. Podľa § 697 Občianskeho zákonníka ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia
poskytované s užívaním bytu do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok
z omeškania.

22. Z § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas,
zanikne tiež uplynutím tohto času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.

23. Podľa ust. § 712a ods. 9 prvej vety Občianskeho zákonníka pri zániku nájmu dohodnutého na určitý
čas nemá nájomca právo na bytovú náhradu.

24. Podľa ustanovenia § 451 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

25. Podľa ustanovenia § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať
tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

26. Ako vyplýva z § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v

omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

27. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

28.TýmtovykonávacímpredpisomjenariadenievládySRč.87/1995Z.z.,ktorývosvojom§3stanovuje,

že výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

29. Podľa § 4 citovaného nariadenia poplatok z omeškania je za každý deň omeškania 0,5 promile dlžnej
sumy, najmenej však 0,83 eura za každý i začatý mesiac omeškania.

30. Podľa §145 ods. 2 CSP zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“) ak
je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne
súd v rozhodnutí vo veci samej.

31. Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na
nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa
začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. ( § 146 ods. 1 CSP ).32. Nakoľko na pojednávaní dňa 27.1.2025, pred prednesom žaloby žalobca vzal žalobu späť v časti
o zaplatenie úroku z omeškania zo sumy 325,44 eur vo výške 9,50% ročne od 1.5.2024 do 13.11.2024
a nad sadzbu 8,40% ročne od 14.11.2024 do zaplatenia, a to pred prvým pojednávaním, súd v tejto

časti konanie zastavil.

33. Podľa ustanovenia § 186 CSP skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti,
ako aj právne predpisy zverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne
záväzné akty Európskych spoločenstiev a právne záväzné akty Európskej únie, ktoré boli zverejnené v

Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie, sa nedokazujú.

34. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

35. V zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal,

aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci
vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.

Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

36. Žalovanému bola žaloba riadne doručená, bol vyzvaný na vyjadrenie sa k žalobe, pričom sa však
k žalobe nevyjadril, pojednávania sa nezúčastnil, žiadne zo skutkových tvrdení žalobcu však nepoprel.
Skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že žalovaný uzavrel so žalobcom nájomné zmluvy, z ktorých si

povinnosť platenia nájomného a úhrad spojených s užívaním bytu neplnil riadne a včas, ako aj o tom,
že žalovaný po skončení doby nájmu aj naďalej predmetný byt užíval, čím vznikol žalobcovi nárok
na vypratanie a odovzdanie bytu, ako aj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia spočívajúceho
v užívaní bytu bez platnej nájomnej zmluvy od januára 2024 , súd v súlade s § 151 ods. 1 CSP považoval
za nesporné.

37. V konaní bolo preukázané, že žalovanému skončil nájom predmetného bytu uplynutím doby nájmu,
nakoľko nájom bol medzi stranami sporu dohodnutý len na dobu určitú, a to od 1.1.2023 do 31.12.2023.
Uplynutím dňa 31.12.2023 došlo k zániku nájmu predmetného bytu.

38. Iná nájomná zmluva medzi nimi uzavretá nebola, čo vyplynulo z vyjadrení žalobcu ako aj
z predložených listinných dôkazov, a teda je nepochybné, že žalovaný užíval predmetný byt číslo XX,
vchod D., na X. poschodí v stavbe súpisného čísla XXX/XXX F. H. C. E. E. F. G., stavba zapísaná na
LV č. XXXX, k.ú. E. F. G., bez právneho dôvodu.

39. Na základe vyššie uvedeného preto súd žalobe v časti o vypratanie nehnuteľnosti vyhovel s tým, že
žalovanému uložil povinnosť vypratať predmetný byt v primeranej lehote, požadovanej žalobcom, a to
do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

40. V zmysle citovaných zákonných ustanovení nemá žalovaný nárok na žiadnu bytovú náhradu,

nakoľko nájom bol dohodnutý na dobu určitú. Uplynutím dňa 31.12.2023 došlo k zániku nájmu
predmetného bytu, čo vyplýva priamo zo zákona, súd tak nemá žiadnu možnosť tento nájomný vzťah
medzi stranami sporu predĺžiť či inak obnoviť.

41. Žalovaný sa v zmluve zo dňa 31.12.2021 zaviazal platiť žalobcovi nájomné a úhrady za služby

spojené s užívaním bytu vo výške spolu 112,97 eur za mesiac (z toho nájomné v sume 58,62 eur), a to
v zmysle článku III. zmluvy. Žalovaný sa v zmluve zo dňa 31.12.2022 zaviazal platiť žalobcovi nájomné
a úhrady za služby spojené s užívaním bytu vo výške spolu 136,20 eur za mesiac (z toho nájomné
v sume 58,62 eur), v zmysle článku III. zmluvy. Ako vyplynulo z mesačného zálohového predpisu platieb
platného od 1.2.2023, spolu mesačná zálohová platba predstavovala 156,08 eur a podľa mesačného

zálohového predpisu platieb platného od 1.7.2023 bola spolu mesačná zálohová platba 162,72 eur.42.PodľačlánkuIII.zmlúvvsúladesplatnýmiprávnymiacenovýmipredpismijeprenajímateľoprávnený
upravovať výšku záloh za poskytované služby, ako aj samotné nájomné. O týchto úpravách bude
nájomcu vhodným spôsobom informovať.

43. V súlade s cit. čl. III oboch nájomných zmlúv došlo k zvýšeniu záloh za poskytované služby a celková
mesačná úhrada za užívanie bytu bola od februára 2023 a následne od júla 2023. Výška nájomného
ostala v uvedených obdobiach rovnaká, a to v sume 58,62 eur, pričom až od 1.7.2023 došlo k zvýšeniu
nájomného na sumu 65,26 eur mesačne. Tieto skutočnosti však neboli medzi stranami sporné, žalovaný

tieto skutočnosti nespochybňoval.

44. Žalovaný nerozporoval ani výšku dlžného nájomného a úhrad za služby spojené s užívaním bytu,
ktorý nárok si žalobca uplatnil v tomto konaní v sume 1644,69 eur. Uvedený nárok súd považoval za
dôvodný, pričom pozostáva nedoplatku na nákladoch za dodané služby po odpočítaní záloh v sume
357,18 eur v zmysle vyúčtovania za rok 2022, ktorého splatnosť nastala júli 2023, ďalej z dlžného

nájomného a úhrad za služby spojené s užívaním bytu za mesiace máj až december 2023 v sume
1287,51 eur (156,08 eur+156,08 eur+162,72 eur+ 162,72 eur+ 162,72 eur+ 162,72 eur+ 162,72 eur+
162,72 eur po odrátaní preplatku v sume 0,97 eur za január 2023).

45. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na poplatok z omeškania, tento má oporu v zákone, a to konkrétne vo

vyššie citovaných ustanoveniach § 517 ods. 2 v spojení s § 697 Občianskeho zákonníka. Vykonávacím
predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktoré vo svojom § 4 stanovuje, že poplatok z
omeškania je za každý deň omeškania 0,5 promile dlžnej sumy, najmenej však 0,83 eura za každý i
začatý mesiac omeškania. Žalobcovi tak proti žalovanému súd priznal požadovaný poplatok, ktorý bol
uplatnený v súlade s právnymi predpismi. Žalobcovi tento nárok priznal od 1.8.2023 zo sumy nedoplatku

v zmysle vyúčtovania v sume 357,18 eur (vyúčtovanie prevzal žalovaný 15.6.2023, splatnosť bola 30
dní), kedy už žalovaný bol jednoznačne v omeškaní s plnením a zároveň zo sumy 1287,51 eur od
1.1.2024, nakoľko k zániku nájmu došlo k 31.12.2023, žalovaný tak bol s platbami dlžného nájomného a
úhrad za služby spojené s užívaním bytu za rok 2023 od uvedeného dňa v omeškaní. Žalovaný nakoniec
ani moment omeškania nerozporoval.

46. Zároveň súd mal za preukázané, že nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovaným sa skončil
uplynutím dohodnutej doby nájmu dňa 31.12.2023, avšak žalovaný užíval predmetný byt bez právneho
dôvodu naďalej.

47. Žalobca si preto žalobou uplatnil tiež nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie bytu
za obdobie mesiacov január až apríl 2024 v sume 650,88 eur.

48. Užívanie cudzej veci bez zmluvy o nájme, prípadne bez iného právneho titulu oprávňujúceho užívať
cudziu vec predstavuje typický príklad plnenia bez právneho dôvodu. V tomto prípade vzniká majetkový

prospech tomu, kto realizuje užívateľské oprávnenie bez toho, že by sa jeho majetkový stav zmenšil o
prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom, ktorý zakladá užívateľské právo k veci.

49. Osoba, ktorá spotrebováva plnenie v podobe výkonu práva nájmu, je povinná vrátiť bezdôvodné
obohatenie v peňažnej forme. Majetkovým vyjadrením tohto prospechu je peňažná suma, ktorá

zodpovedásumámobvyklevynakladanýmvdanommiesteačasezaužívanievobdobnejveci,spravidla
formou nájmu, ktorý by nájomca bol za bežných okolností povinný plniť podľa platnej nájomnej zmluvy
a dôvodne sa táto náhrada porovnáva s obvyklou výškou nájomného.

50. Výšku bezdôvodného obohatenia žalobca preukázal ako výšku nájomného a služieb poskytovaných

s užívaním bytu, ktoré bol žalovaný na základe poslednej platnej nájomnej zmluvy povinný platiť, a túto
súd považuje za obvyklú za užívanie predmetného bytu bez platnej nájomnej zmluvy.

51. Podľa vyúčtovania mal teda žalovaný do januára 2024 do apríla 2024 uhradiť žalobcovi z dôvodu
užívania predmetu nájmu bez právneho dôvodu sumu 650,88 eur (4x 162,72 eur).

52. Analogicky je v súvislosti s výškou nároku na žalobcu na bezdôvodné obohatenia potrebné poukázať
na rozhodnutie R53/2000: Výšku bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v užívaní nebytových
priestorov na základe neplatnej nájomnej zmluvy určí súd peňažnou sumou, ktorá zodpovedá sumámvynakladaným v danom mieste a čase za užívanie obdobných nebytových priestorov, spravidla práve
formou nájmu, a ktorú by nájomca za obvyklých okolností bol povinný plniť podľa nájomnej zmluvy.

53. Všeobecnou požiadavkou toho, aby bolo možné písomnosť považovať za doručenú je, aby adresát
mal objektívnu možnosť sa s touto oboznámiť. Pokiaľ je obsahom zásielky právny úkon, potom sa
zásielka považuje za doručenú najmä jej prevzatím, ale aj vtedy, ak jej adresát bude mať objektívnu
možnosť oboznámiť sa s obsahom prejavu vôle v ňom vyjadrenej, t.j. akonáhle sa dostane prejav vôle
do sféry jeho dispozície (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2011, sp. zn. 5 Cdo 129/2010).

54. Slovné spojenie „dostane do sféry jeho dispozície“ nemožno vykladať v zmysle procesných
predpisov.Jenímtrebarozumieťkonkrétnumožnosťneprítomnejosobyoboznámiťsasjejadresovaným
právnym úkonom. Právna teória a súdna prax za takú možnosť považuje nielen samotné prevzatie
písomného hmotnoprávneho úkonu adresátom, ale aj tie prípady, keď doručením listu alebo telegramu
obsahujúceho prejav vôle do bytu adresáta či do jeho poštovej schránky, príp. i vhodením oznámenia o

uložení takej zásielky do poštovej schránky adresát úkonu nadobudol objektívnu možnosť oboznámiť sa
s obsahom zásielky. Pritom nie je nevyhnutné, aby sa adresát skutočne oboznámil s obsahom právneho
úkonu. Stačí, ak mal objektívne príležitosť tak urobiť.

55. Jednostranný písomný prejav vôle je účinný voči adresátovi v okamihu, resp. dňom ocitnutia sa v

jeho dispozičnej sfére a možnosťou adresáta oboznámiť sa s jeho obsahom (napr. vložením do poštovej
schránky v mieste bydliska adresáta, ak sa tam zdržiava). Nie je prípadne rozhodné, že sa adresát
nedozvedel v tento deň o obsahu právneho úkonu (Uz NS ČR z 26. 4. 2007, sp. zn. 28 Cdo 1334/2006).

56. Žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku z titulu bezdôvodného obohatenia dostal do

omeškania v prípade sumy 325,44 eur (za január a február 2024) po doručení výzvy žalobcu z 19.3.2024
(č.l.17 spisu), ktorú výzvu si prevzal dňa 2.4.2024. V predmetnej výzvy bol žalovaný vyzvaný okrem
úhrady nájomného, tiež na platbu za užívanie bytu bez nájomnej zmluvy v januári a februári 2024.
Najneskôr odo dňa nasledujúceho po doručení výzvy (3.4.2024) bol žalobca v omeškaní s úhradou
sumy bezdôvodného obohatenia vo výške 325,44 eur (2x 162,72 eur). Súd preto zaviazal žalovaného

na zaplatenie úroku z omeškania v žalobcom požadovanej výške 9,50% ročne, ktorá výška je v súlade
s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády, a to zo sumy 325,44
eur od 1.5.2024 do zaplatenia.

57. Podľa zistenia súdu výška úroku z omeškania ku dňu 1.5.2024 bola 9,50 % ročne ( 5,0 % + 4,50 %

- úroková sadzba ECB k uvedenému dňu). Žalobcovi teda vznikol nárok na úrok z omeškania vo výške
9,50 % ročne z dlžnej sumy s poukazom na ust. § 517, ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia
Vlády SR č. 87/95 Z.z.

58. Súd zároveň zaviazal žalovaného v zmysle § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka k zaplateniu

zákonného úroku z omeškania vo výške 8,40 % z o sumy žalobcovi priznaného bezdôvodného
obohatenia vo výške 325,44 eur odo dňa 14.11.2024 do zaplatenia. Jedná sa o bezdôvodné obohatenie
za marec až apríl 2024, pričom žalobca nepreukázal, že by bol žalovaného vyzval na úhradu tejto
sumy pred podaním žaloby. Z výzvy z 19.3.2024, doručenej žalovanému dňa 2.4.2024, vyplýva iba
toľko, že žalobca vyzval žalovaného na úhradu nedoplatku v sume 1970,13 eur, ktorá suma 1644,69

eur predstavovala dlžné nájomné a úhrady v súlade s uzavretými nájomnými zmluvami na dobu určitú
a suma 325,44 eur platbu za užívanie bytu bez nájomnej zmluvy v januári a februári 2024. Výzva
na zaplatenie bezdôvodného obohatenia v sume 325,44 eur za obdobie marec a apríl 2024 sa dostala
do dispozičnej sféry žalovaného až doručením žaloby dňa 13.11.2024 (doručenka na č.l. 44 spisu). Z
uvedeného je zrejmé, že výzva na vydanie bezdôvodného obohatenia sa dostala do dispozičnej sféry

žalovaného preukázateľne najskôr 13.11.2024 a nasledujúcim dňom sa žalovaný dostal do omeškania
s plnením nároku z bezdôvodného obohatenia.

59. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie

veriteľ požiadal.60. Z uvedeného je zrejmé, že posúdenie otázky okamihu splatnosti pohľadávky žalobcu je potrebné
odvodiť od ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka a skutočnosti, kedy sa prejav vôle žalobcu dostal
do dispozičnej sféry žalovaného.

61. Súd preto zaviazal žalovaného v zmysle § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka k zaplateniu
zákonného úroku z omeškania vo výške 8,40 % z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po doručení
žaloby žalovanému, t.j. od 14.11.2024 do zaplatenia.

62. Výšku zákonného úroku z omeškania súd priznal žalobcovi s poukazom na ust. § 517, ods. 2
Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/95 Z.z. Ku dňu 14.11.2024 bola základná
úroková sadzba európskej centrálnej banky vo výške 3,40 % p.a. a úroky z omeškania tak predstavujú
8,40 % ročne.

63. Pokiaľ ide o skutočnosť, že na majetok žalovaného bol Okresným súdom Prešov v konaní sp. zn.

5Odk/98/2023 vyhlásený konkurz, a to podľa § 167a zákona č. 7/2005 Z.z. s účinnosťou od 19.04.2023,
uvedené nemá vplyv na žalobcom v tomto konaní uplatnenú pohľadávku.

64. Súd skúmal, či predmetom tohto konania je pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená len v rámci
konkurzu, vyhláseného na majetok žalovaného. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie

sumy nedoplatku vo výške 357,18 eur, ktorého splatnosť nastala až po vyúčtovaní nákladov, ktoré bolo
žalovanému doručené dňa 15.6.2023 a splatné až 30 dní po prevzatí vyúčtovania (č.l. 15 spisu), teda
v júli 2023, ďalej nárok žalobcu na dlžné nájomné a úhrady za služby spojené s užívaním bytu za
obdobie máj až december 2023 a bezdôvodné obohatenie, za obdobie január až apríl 2024. Vznik týchto
pohľadávok žalobcu tak nastal až po vyhlásení konkurzu na majetok žalovaného.

65. Súd dospel k záveru, že pohľadávka žalobcu, uplatnená v tomto konaní, nemohla byť v zmysle §
166a ods. 1 písm. a) zákona č. 7/2005 Z. z. uspokojená len v rámci konkurzu, vyhláseného na majetok
žalovaného, pretože nešlo o pohľadávku, ktorá by vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol
vyhlásený konkurz na majetok žalovaného.

66. V konaní nebola žalobou uplatňovaná peňažná pohľadávka, ktorá vznikla pred rozhodujúcim dňom
ani jej príslušenstvo, preto súd mohol rozhodnúť vo veci.

67. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

68. V zmysle § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

69. Ako vyplýva z § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.

70. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

71. Zavinenie zastavenia konania spočíva predovšetkým na procesnom „zavinení“ zastavenia konania,

t. j. účastník konania, ktorý podal návrh na začatie konania a bez vecného rozhodnutia súdom zobral
svoj návrh na začatie konania späť (napríklad bez udania dôvodu)(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo
dňa 28. 10. 2010, sp. zn. 2M Obdo 4/2010).

72. Ustanovenie § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku je z obsahového hľadiska v podstate zhodné

so skorším § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý stratil účinnosť 30. júna 2016. Niet preto
dôvodu neaplikovať ustálenú judikatúru všeobecných súdov, ktorá sa týka § 146 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku. II. Ak došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby, možno žalovanému
uložiť povinnosť nahradiť trovy zastaveného konania v prípade, ak pre jeho správanie bola vzatá späťžaloba, ktorá bola podaná dôvodne. (nález Ústavného súdu SR z 20. marca 2018, sp. zn. II. ÚS
569/2017)

73. Zavinenie zastavenia konania je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska, a nie podľa
hmotného práva z dôvodu, že v opačnom prípade by sa jednalo o posúdenie dôvodnosti uplatneného
nároku vo veci samej. Preto, ak žalobca zobral žalobu späť, zásadne platí, že zavinil zastavenie konania,
a preto je povinný nahradiť žalovanému jeho trovy. Pri rozhodovaní o trovách konania je tak právne
významné len to, ktorá zo strán sporu zavinila zastavenie konania, čiže dôvod, pre ktorý vzal žalobca

žalobu späť. Ak je dôvodom späťvzatia žaloby úhrada žalovanej sumy (alebo splnenie iného žalobou
uplatneného nároku) žalovaným po podaní žaloby, zastavenie konania zavinil žalovaný. To však platí len
vtedy, ak žalobca v späťvzatí žaloby preukáže, že žalovaný splnil po podaní žaloby uplatnený nárok. V
ostatných prípadoch zavinil zastavenie konania žalobca a znáša povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré
v spore vznikli žalovanému. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Obo/12/2018 z 20. 11. 2018

74.Žalobcapožadovalistinu2295,57eurspolusďalšímnevyčíslenýmpríslušenstvomatiežsadomáhal
aj vypratania bytu. Žalobca uvedenú sumu ako aj vypratanie bytu dôvodne uplatňoval, nakoľko v časti o
zaplatenie istiny 2295,57 eur ako aj uloženia povinnosti vypratať byt súd žalobe vyhovel, pričom žalobu
vzal späť iba v časti nevyčísleného príslušenstva, úroku z omeškania zo sumy 325,44 eur vo výške
9,50% ročne od 1.5.2024 do 13.11.2024 a nad sadzbu 8,40% ročne od 14.11.2024 do zaplatenia, v ktorej

časti zavil žalobca zastavenie konania čiastočným späťvzatím žaloby bez udania dôvodu.

75. Úspech žalobcu napriek čiastočnému zastaveniu konania, ktoré žalobca procesne zavinil, avšak
iba ohľadne príslušenstva uplatnenej pohľadávky, predstavoval 100%. Uvedenú náhradu trov v plnom
rozsahu proti žalovanému mu súd aj priznal. Žalobca uviedol úroky z omeškania ako príslušenstvo

pohľadávky bez toho, aby ich špecifikoval v kapitalizovanej forme, teda vo forme, ktorá by predstavovala
v istom slova zmysle uplatňovanú istinu. Za týchto okolností by nebolo dôvodné, aby súd tieto úroky
kapitalizoval, takýmto spôsobom z nich vlastne vytváral istinu a bral ju do úvahy aj ako základ pre
posúdenie miery úspechu a neúspechu sporových strán v tomto konaní. Nie je dôvod započítavať
nevyčíslené príslušenstvo pohľadávky viažuce sa na úspešne priznanú istinu žalobcovi ako neúspech

v otázke náhrady trov konania. V súvislosti s vyššie uvedeným názorom súd poukazuje na judikatúru
Krajského súdu v Prešove, napríklad na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 1Co/3/2019
zo dňa 26. 02. 2019, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 5Co/141/2018 zo 4.4.2019. V
súvislosti s vyššie uvedeným spôsobom určenia úspechu strán sporu, súd poukazuje na názor vyjadrený
v rozhodnutí Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 27Co/136/2017 zo dňa 31. 10. 2017, ktoré rozhodnutie

zohľadňuje uznesenie NS SR sp.zn.6Obo/243/2007 z 27.11.2008.

76. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis
s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.