Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 5, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 28Sa/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5024200080
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Jitka Mlynarčíková, PhD.,

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:5024200080.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou JUDr. Ing. Jitkou Mlynarčíkovou, PhD., LL.M.,

v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO:
35 807 598, proti odporcovi: Okresný úrad Čadca, katastrálny odbor, so sídlom Ľ. Podjavorinskej 2576,
022 01 Čadca, za účasti ďalšieho účastníka konania: A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX
E. XXX, zast.: JUDr. Eva Fulierová, advokátka, so sídlom Fraňa Kráľa 1504, 022 01 Čadca, v konaní
o odvolaní navrhovateľa proti rozhodnutiu odporcu č. V- 2498/2009-Vá zo dňa 19.10.2009, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie odporcu č. V-2498/2009-Vá zo dňa 19.10.2009 p o t v r d z u j e.

II. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odporca rozhodnutím č. V- 2498/2009-Vá zo dňa 19.10.2009 podľa § 31 ods. 3 Zákona č. 162/1995
Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon)
v znení neskorších predpisov (ďalej „Katastrálny zákon“) rozhodol tak, že návrh na vklad záložného
práva podľa Zmluvy o zriadení záložného práva č. 657/2009-RAČ zo dňa 07.09.2009 do katastra
nehnuteľností ohľadne nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. E., vedenej na LV č. XXXX v X/XXX-XXX,
a to parc. E-KN 7861/1, trvalý trávnatý porast o výmere 8 914 m2 zamietol.

2. Záložné právo malo vzniknúť na základe Zmluvy o zriadení záložného práva č. 657/2009-RAČ
zo dňa 07.09.2009, ktorá bola uzatvorená medzi navrhovateľom (záložným veriteľom) a záložcom
(ďalším účastníkom konania) v zastúpení advokátom Mgr. Brunom Žlnayom, nar. XX.XX.XXXX,
Advokátska kancelária Stavbárska 7, 821 07 Bratislava na základe dojednania plnomocenstva, ako bolo
uskutočnené v Zmluve o úvere. Záložné právo bolo zriadené na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej
podľa Zmluvy o úvere uzatvorenej medzi ďalším účastníkom konania (dlžníkom) a navrhovateľom
(veriteľom).

3. V zmysle článku II. Zmluvy o zriadení záložného práva č. 657/2009-RAČ zo dňa 07.09.2009
sa zmluvné strany dohodli na zriadení záložného práva k bezpodielovému spoluvlastníctvu
k nehnuteľnostiam špecifikovaným v článku I. Zmluvy o zriadení záložného práva v prospech záložného
veriteľa na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú
na základe Zmluvy o úvere č. 5861034 zo dňa 26.11.2008 uzavretej medzi záložným veriteľom na
strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka, najmä na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa
voči záložcovi na vrátenie istiny úveru v sume 796,65 Eur, poplatku v sume 350,53 Eur, úrokov

z omeškania v sadzbe 0,25 % denne z omeškaných platieb istiny, pokút a ostatných celkových nákladov
v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia.
4. Odporca zistil, že plná moc priložená k návrhu na vklad na základe Zmluvy o zriadení záložného práva
č. 657/2009-RAČ zo dňa 07.09.2009 nespĺňala zákonné požiadavky. Odporca vychádzal z RozsudkuNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/17/2007, ktorým potvrdil rozsudok Krajského
súdu v Banskej Bystrici vo veci Správy katastra Lučenec sp. zn. V-360/2007. Odporca konštatoval,
že splnomocnenie je neurčité, splnomocnenec nebol oprávnený nakladať s nehnuteľnosťami dlžníka

a záujmy dlžníka sú v rozpore s konaním jeho zástupcu. Založený majetok je v nepochybne ďaleko
väčšej hodnote, ako je výška plnenia povinného zo Zmluvy o úvere, čím sa výrazne zasahuje
do práv oprávneného bez pomenovaného právneho dôvodu a v konečnom dôsledku sa tým ohrozujú
dobré mravy. Formulácia splnomocnenia, ktorá je súčasťou spisu odporcu V-2498/2009 je rovnaká
ako v prípade splnomocnenia vo veci Správy katastra Lučenec sp. zn. V-360/2007. Najvyšší súd

Slovenskej republiky spochybnil a vyvrátil zákonnosť plnomocenstva v zmluve o úvere, ako aj ďalších
ustanovení zmluvy o úvere a stotožnil sa s právnym názorom Správy katastra Lučenec, ktorá zamietla
návrh na vklad záložnej zmluvy V-360/2007, ako i Krajského súdu v Banskej Bystrici, že týmto
postupom zo strany navrhovateľa sa výrazne zasahuje do práv povinného vo výkone práv a povinností
vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, čo je v rozpore s dobrými mravmi. Odporca poukázal
na to, že v rámci vkladového konania má povinnosť preskúmať platnosť zmluvy, a to najmä oprávnenie

prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle
hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať
s nehnuteľnosťami nie sú obmedzené. Odporca po posúdení návrhu na vklad s prílohami zistil, že právo
zástupcu - advokáta Mgr. Bruna Žlnaya nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXXX A. X/
XXX, a to s parc. E-KN 7861/1, trvalý trávnatý porast o výmere 8 914 m2, je obmedzené. Dohoda

o plnej moci nie je riadne uzavretá. Splnomocnenie na právny úkon o právach k nehnuteľnostiam by
mal kopírovať samotný predmet zmluvy, t. j. obsahom splnomocnenia by mali byť tie isté náležitosti
označenia nehnuteľností, ako ich vyžaduje zákon pre zmluvu v súlade s § 42 Katastrálneho zákona.
Na základe tejto skutočnosti odporca návrh na vklad podľa § 34 ods. 3 Katastrálneho zákona
po predchádzajúcom posúdení návrhu v intenciách § 31 ods. 1 a 2 Katastrálneho zákona, zamietol.

5. Odporca listom zo dňa 05.04.2011 navrhovateľovi oznámil, že pri kontrole spisu V-2498/2009
zistil, že rozhodnutie č. V-2498/2009-Vá zo dňa 19.10.2009 bolo zaslané všetkým účastníkom
konania, ale na doručenkách bolo iné číslo vkladového konania (V-2497/2009 a nie V-2498/2009).
Voči rozhodnutiu č. V-2498/2009-Vá zo dňa 19.10.2009 nebolo podané odvolanie, avšak odporca
kvôli jednoznačnosti citované rozhodnutie pod správnou značkou V-2498/2009 zaslal navrhovateľovi

opätovne.
6. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ odvolanie zo dňa 25.11.2009, ktoré bolo odporcovi
doručené dňa 18.04.2011. Navrhovateľ sa nestotožnil s argumentáciou Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky v Rozsudku sp. zn. 8Sžo/17/2007. Uviedol, že citované rozhodnutie nebolo oficiálne
publikované, pričom predstavuje zásah do zásady zmluvnej voľnosti účastníkov záväzkových vzťahov.

Navrhovateľ uviedol, že Katastrálny zákon, ani Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej
len „Občiansky zákonník“), neustanovuje podstatné obsahové náležitostí dohody o splnomocnení
uzavretej medzi záložcom a zástupcom záložcu, a to ani v spojení s § 17 Správneho poriadku.
Na platnosť procesnoprávneho splnomocnenia sa nevyžaduje špecifikácia nehnuteľností, a teda
účastník katastrálneho konania nemá zákonnú povinnosť uvádzať presnú identifikáciu nehnuteľností

v dohode o splnomocnení. Stačí samotná skutočnosť, že zakladaná nehnuteľnosť je ku dňu podpisu
záložnej zmluvy vo vlastníctve záložcu. Navrhovateľ poukázal na § 42 ods. 2 Katastrálneho zákona.
Katastrálny zákon stanovuje pre plnú moc len písomnú formu s úradne overeným podpisom
splnomocniteľa a všeobecné údaje o tom kto, koho a načo splnomocňuje. Konkretizáciu údajov
o nehnuteľnosti nevyžaduje žiadne jeho ustanovenie. Platné právo na zriadenie záložného práva

knehnuteľnostivzastúpenínevyžadujezvláštnuplnúmocaumožňujetakýtoúkonvykonaťajnazáklade
všeobecnej plnej moci. Irelevantná je i konkrétna grafická úprava plnomocenstva, samotné umiestnenie
podpisu splnomocniteľa ako i fakt, či medzi týmto je včlenený iný text alebo nie. Text splnomocnenia
bol riadne krytý podpisom záložcu s výslovným prejavom vôle toto splnomocnenie udeliť. Navrhovateľ
nesúhlasil s výčitkou zo strany odporcu o obmedzení voľby dlžníka na výber splnomocneného zástupcu

a z toho vyplývajúci rozpor záujmov splnomocniteľa a splnomocnenca. Plnomocenstvo pre advokáta
Mgr. Bruna Žlnaya nebolo do dňa podania návrhu na vklad záložného práva odvolané. Splnomocniteľovi
nič nebránilo prejaviť nesúhlas so zastupovaním predmetným advokátom. K nepomeru medzi výškou
zabezpečovanej pohľadávky a hodnotou nehnuteľnosti, navrhovateľ poukázal na zabezpečovaciu
a uhradzovaciu funkciu záložného práva. Záložná zmluva vo fáze, kedy mal odporca rozhodnúť o vklade

však napĺňala výhradne zabezpečovaciu funkciu. V tejto spojitosti navrhovateľ odkázal na § 151m
ods. 9 a 10 Občianskeho zákonníka. Ďalej navrhovateľ poukazoval na konštitutívne právne účinky
rozhodnutia súdu o určení relatívnej neplatnosti právneho úkonu a na deklaratórne právne účinky
rozhodnutia súdu o určení absolútnej neplatnosti právneho úkonu. S odkazom na § 46 Správnehoporiadku a § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona navrhovateľ uzavrel, že odporca nezistil spoľahlivo stav
veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom na vklad a znením jednotlivých pripojených príloh,
nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi v Zmluve

o úvere nesprávne právne posúdil. Vzhľadom na uvedené mal navrhovateľ za to, že odporca vydal
nezákonné rozhodnutie o zamietnutí návrhu na povolenie vkladu záložného práva k nehnuteľnostiam,
nakoľko osoba advokáta bola vybratá záložcom, udelenie a prijatie plnej moci na zastupovanie bolo
riadne, neexistuje rozpor medzi záujmami záložcu a splnomocneného advokáta (pričom v tejto časti
je podľa navrhovateľa rozhodnutie odporcu zmätočné a nepreskúmateľné), plnomocenstvo obsahuje

všetky zákonné náležitosti a je platné a do dňa podania návrhu na vklad záložného práva nebolo
odvolané splnomocniteľom. Navrhovateľ navrhoval, aby odvolaním napadnuté rozhodnutie odporcu
bolo zrušené, aby odporca povolil vklad záložného práva k nehnuteľnostiam tak, ako sú špecifikované
v Zmluve o zriadení záložného práva v prospech navrhovateľa ako záložného veriteľa alternatívne
navrhol, aby príslušný súd zrušil napadnuté rozhodnutie odporcu a vec mu vrátil na nové konanie
o povolení vkladu záložného práva.

7. Správny súd uvádza, že dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť nový procesný predpis, ktorým sa
spravuje konanie pred správnymi súdmi, a to Zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej
len „SSP“). Podľa § 492 ods. 1 SSP konania podľa tretej hlavy piatej časti Zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok (ďalej „O.s.p.“) začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa
dokončia podľa doterajších predpisov. V posudzovanom prípade ide o konanie podľa tretej hlavy piatej

časti O.s.p. a toto súdne konanie bolo v zmysle § 250m ods. 1, 2 O.s.p. začaté doručením opravného
prostriedku správnemu orgánu, nie až predložením veci správnym orgánom správnemu súdu. Z obsahu
spisu vyplynulo, že opravný prostriedok navrhovateľa bol odporcovi doručený dňa 18.04.2011, teda
pred nadobudnutím účinnosti SSP, preto správny súd v tomto konaní postupoval a rozhodoval podľa
príslušných ustanovení O.s.p..

8. Správny súd podľa § 250f ods. 2 O.s.p. vyzval účastníkov, aby sa vyjadrili k prejednaniu veci bez
nariadenia pojednávania do 15 dní od doručenia výzvy správneho súdu s tým, že ústne pojednávanie
žiaden z účastníkov konania nenavrhol, a preto správny súd vec prejednal bez nariadenia pojednávania.
Správny súd oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli správneho súdu
v súlade s § 156 ods. 3 O.s.p. dňa 17.02.2025. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 05.03.2025.

9. Predmetom preskúmavacieho konania bol prieskum záveru odporcu, či sú splnené podmienky vkladu
Zmluvy o zriadení záložného práva č. 657/2009-RAČ zo dňa 07.09.2009 z hľadiska ustanovenia §
31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Správny súd preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie odporcu,
ktorým odporca zamietol návrh navrhovateľa na vklad citovanej Zmluvy o zriadení záložného práva do
katastra nehnuteľností v rozsahu odvolacích námietok podľa § 250l a nasl. O.s.p (tretej hlavy piatej časti

O.s.p.), vrátane postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal, pričom dospel k záveru, že odvolanie nie je
dôvodné a rozhodnutie a postup odporcu nebol v rozpore so zákonom, a preto rozhodnutie odporcu č.
V-2498/2009-Vá zo dňa 19.10.2009 podľa § 250q ods. 3 O.s.p. potvrdil.
10. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

11. Podľa § 250l ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon
zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych
orgánov.
12. Podľa § 250q ods. 3 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané
rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Vo veci azylu a doplnkovej ochrany

zruší súd rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec na ďalšie konanie aj vtedy, ak po preskúmaní
rozhodnutia dospel k záveru, že od vydania rozhodnutia správnym orgánom sa podstatne zmenili
okolnosti veci. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí obdobne.
13. Podľa § 1 ods. 1 Katastrálneho zákona (v znení účinnom v čase vydania odvolaním napadnutého
rozhodnutia odporcu) kataster nehnuteľností (ďalej len „kataster“) je geometrické určenie, súpis a popis

nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve,
záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj
o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších
územnýchcelkov,onájomnýchprávachkpozemkom,aknájomnéprávatrvajúalebomajútrvaťnajmenej
päť rokov (ďalej len „právo k nehnuteľnosti“).

14. Podľa § 5 ods. 1 Katastrálneho zákona (v znení účinnom v čase vydania odvolaním napadnutého
rozhodnutia odporcu) vklad je úkon správy katastra; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k
nehnuteľnostiam.15. Podľa § 16 ods. 2, veta prvá Katastrálneho zákona (v znení účinnom v čase vydania odvolaním
napadnutého rozhodnutia odporcu) správa katastra vykonáva štátnu správu na úseku katastra v
územnom obvode okresu.

16. Podľa § 28 ods. 1, 2 a 3 Katastrálneho zákona (v znení účinnom v čase vydania odvolaním
napadnutého rozhodnutia odporcu) (1) Práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa
zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Práva k nehnuteľnostiam uvedené
v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak. (3)
Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení.

17. Podľa § 29 Katastrálneho zákona (v znení účinnom v čase vydania odvolaním napadnutého
rozhodnutia odporcu) vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného rozhodnutia správy
katastra.
18. Podľa § 30 ods. 1, 2, 4, 5 Katastrálneho zákona (v znení účinnom v čase vydania odvolaním
napadnutého rozhodnutia odporcu) (1) Účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho
úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti (ďalej len

„účastník konania“). (2) Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania. (4) Návrh na
vklad sa podáva písomne a obsahuje a) meno, priezvisko a miesto trvalého pobytu, ak ide o účastníka
konania fyzickú osobu; obchodné meno, názov a sídlo, ak ide o účastníka konania právnickú osobu,
b) označenie správy katastra, ktorej je návrh adresovaný, c) označenie právneho úkonu, na ktorého
základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti; ak sú predmetom návrhu na

vklad právne vzťahy z viacerých právnych úkonov, označia sa všetky právne úkony. (5) Prílohou k
návrhu na vklad je zmluva, na ktorej základe má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v
dvoch vyhotoveniach. Ďalšími prílohami sú: a) verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k
nehnuteľnosti, ak toto právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva, b) identifikácia parciel, ak
vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva, c) geometrický plán, ak sa pozemok

rozdeľuje alebo zlučuje alebo pri zriadení vecného bremena k pozemku, d) dohoda o splnomocnení,
ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa musí byť osvedčený, ak sa
osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3, e) oznámenie podľa odseku 3 v papierovej podobe.
19. Podľa § 31 ods. 1, 2, 3, 7 Katastrálneho zákona (v znení účinnom v čase vydania odvolaním
napadnutého rozhodnutia odporcu) (1) Správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje

podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a
či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a
právne skutočnosti,10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. (2) Ak ide o zmluvu o prevode

nehnuteľnosti, ktorá bola vyhotovená vo forme notárskej zápisnice alebo autorizovaná advokátom,
správa katastra posudzuje zmluvu iba z pohľadu, či je súladná s katastrálnym operátom a či sú splnené
procesné podmienky na povolenie vkladu. (3) Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra
vklad povolí; inak návrh zamietne. (7) Správa katastra doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu všetkým
účastníkom konania. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na správe

katastra,ktorározhodnutievydala,vlehote30dníododňajehodoručenia.Aksprávakatastrapodanému
odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu, o odvolaní rozhodne súd.
20. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý
na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
21. Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia

štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.
22. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
23. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

24. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
25. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že navrhovateľ uzavrel Zmluvu o úvere ako veriteľ
s dlžníkom (ďalším účastníkom konania). Veriteľ sa zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver v sume 24 000
Sk (796,65 Eur), dlžník sa zaviazal vrátiť túto sumu zvýšenú o poplatok vo výške 10 560 Sk (350,53

Eur) v 4 mesačných splátkach po 8 640,- Sk (286,80 Eur) počnúc 14.01.2009. Zo Zmluvy o úvere
ďalej vyplýva, že dlžník (ďalší účastník konania) splnomocnil advokáta Mgr. Bruna Žlnaya, aby za
účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa, ktorá je záväzkom dlžníka, vyplývajúcim zo Zmluvy o úvere,
uzatvoril v mene dlžníka záložnú zmluvu podľa § 552 Občianskeho zákonníka k nehnuteľnostiam,ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v jeho vlastníctve alebo, ktoré sú podľa katastrálneho
portálu www.katasterportal.sk zapísané na listoch vlastníctva tvoriacom prílohu tejto Zmluvy o úvere
a súčasne splnomocnenia, ako formu zabezpečenia splatenia pohľadávky s tým, že pokiaľ dlžník

nesplní riadne a včas podmienky tejto Zmluvy o úvere ani v dodatočne poskytnutej lehote jeden mesiac
od uzatvorenia záložnej zmluvy, berie na vedomie, že v prípade uzatvorenia záložnej zmluvy vzniká
k predmetným nehnuteľnostiam veriteľovi záložné právo vkladom do katastra nehnuteľností. Dojednanie
o plnomocenstve s klauzulou „plnomocenstvo prijímam“ je podpísané Mgr. Brunom Žlnayom v roku
2009 (pozn. správneho súdu – podľa odporcu advokát prijal plnomocenstvo dňa 02.07.2009). Podpis

dlžníka (ďalšieho účastníka konania) bol overený dňa 26.11.2008. Dátum podpisu Zmluvy o úvere bol
dňa 26.11.2008. V tento deň dlžník (ďalší účastník konania) mal prevziať peňažnú hotovosť uvedenú
v Zmluve o úvere. Dňa 07.09.2009 bola uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva č. 657/2009-RAČ
podľa § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka medzi navrhovateľom a dlžníkom v zastúpení advokátom
Mgr. Brunom Žlnayom. Zmluvné strany sa dohodli na zriadení záložného práva k podielu dlžníka
v bezpodielovom spoluvlastníctve o veľkosti X/XXX-XXX k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX pre

k.ú. E., v obci E., v okrese F. ako pozemok parcely E-KN č. 7861/1, trvalé trávne porasty o výmere 8 914
m2, v prospech navrhovateľa ako záložného veriteľa na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného
veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. 5861034 zo dňa 26.11.2008.
Návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností bol podaný navrhovateľom dňa 29.09.2009
odporcovi, ktorý napadnutým rozhodnutím zo dňa 19.10.2009 návrh zamietol.

26. Správny súd na úvod vo všeobecnosti uvádza, že vkladové konanie predstavuje rozhodovací proces,
pri ktorom správa katastra (správny orgán rozhodujúci o tom, či sú splnené podmienky na povolenie
zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra na základe vkladu práv k nehnuteľnostiam) (pozn. správneho
súdu – od októbra 2013 sa agenda dovtedajších správ katastra stala súčasťou katastrálnych odborov
okresných úradov) na základe predložených písomných dokladov posudzuje komplexne skutkové

a právne skutočnosti (podmienky vkladu), ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu (Rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžo/184/2010 zo dňa 05.04.2011). Rozsah prieskumu
je vymedzený v § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona a tiež vo (v tom čase účinnej) Vyhláške Úradu
geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 79/1996 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon
Národnej rady Slovenskej republiky o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k

nehnuteľnostiam(katastrálnyzákon)(ďalejlen„Vyhláška“)ajezávislýodokolnostíkonkrétnehoprípadu.
Výsledným aktom vkladového konania je rozhodnutie, ktorým sa vklad povolí alebo sa návrh na vklad
zamietne. Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné vecné práva
k nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra (Rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sžo/17/2007 zo dňa 12.12.2007).

27. V posudzovanom prípade bol predmetom katastrálneho konania návrh na vklad záložného
práva na základe Zmluvy o zriadení záložného práva č. 657/2009-RAČ zo dňa 07.09.2009, ktorou
mali byť zabezpečené pohľadávky, ktoré vznikli zo Zmluvy o úvere zo dňa 26.11.2008, uzavretej
medzi dlžníkom (ďalším účastníkom konania) a veriteľom (navrhovateľom). Dlžník v deň podpisu
Zmluvy o úvere podpísal aj plnomocenstvo, ktorým splnomocnil advokáta Mgr. Bruna Žlnaya.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka „zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia
štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.“ Zastúpenie je
pomenovaním inštitútu, resp. pomenovaním právneho stavu, ktorý sa prejavuje uskutočňovaním
úkonov zástupcu s právnymi účinkami pre zastúpeného. Zastúpenie sa realizuje právnymi úkonmi
zástupcu,ktorýmiuskutočňujesvojezastupovacieoprávneniezaloženézákonom,rozhodnutímštátneho

orgánualeboplnomocenstvom.Zmluvuozriadenízáložnéhoprávač.657/2009-RAČzodňa07.09.2009
za záložcu (ďalšieho účastníka konania) uzavrel advokát Mgr. Bruno Žlnay. V prejednávanom prípade
plnomocenstvo bolo vtelené priamo v Zmluve o úvere (bez ďalšej prezentácie prípadného zmluvného
vzťahu uzavretého medzi advokátom a ďalším účastníkom konania ako klientom). Podľa § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka „právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak

je neplatný.“ Správny súd uvádza, že vôľa účastníka vtelená do právneho úkonu je prejavená určite
a zrozumiteľne, ak je výkladom objektívne pochopiteľná, t.j. ak typický účastník v postavení jej adresáta
môže túto vôľu bez rozumných pochybností o jej obsahu adekvátne vnímať. Určitosť predstavuje
kvalitu obsahu právneho úkonu; právny úkon je neurčitý, ak sa konajúcemu nepodarilo jednoznačným
spôsobom stanoviť obsah vôle, pričom neurčitosť tohto obsahu nie je možné odstrániť a preklenúť

ani za použitia výkladových pravidiel.
28. Z kontextu okolností podpisu plnomocenstva v rámci textu Zmluvy o úvere je nejasné akú vôľu
mienil dlžník (ďalší účastník konania) prejaviť. Správny súd poukazuje na to, že nie je zrejmé, v
akom rozsahu bolo vypísané plnomocenstvo v čase jeho podpisu dlžníkom dňa 26.11.2008. Zmluvao úvere, do ktorej je plnomocenstvo vtelené, predstavuje štandardný zmluvný formulár s kolónkami na
vyplnenie. Nie je zrejmé, či kolónky týkajúce sa identifikácie splnomocneného advokáta boli vyplnené
už dňa 26.11.2008 alebo dodatočne, a teda či dlžník ako splnomocniteľ vedel, kto ho bude vo veci

uzatvorenia záložnej zmluvy na zabezpečenie pohľadávky veriteľa (navrhovateľa) zastupovať. Správny
súd poukazuje na to, že hoci podpis dlžníka ako i jeho osvedčenie je zo dňa 26.11.2008, splnomocnený
advokát plnomocenstvo prijal až v roku 2009 (pozn. správneho súdu – podľa odporcu dňa 02.07.2009,
pričom z rukou vypísaného dátumu prijatia plnomocenstva na samotnej Zmluve o úvere sa javí, že
to bolo až dňa 08.08.2009), keď prijatie plnomocenstva potvrdil svojim podpisom a Zmluvu o zriadení

záložného práva za dlžníka podpísal dňa 07.09.2009. Podľa § 18 ods. 1, prvá veta a § 20 ods. 1
Zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii v platnom znení: „Advokát je povinný pri výkone advokácie chrániť
a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi.“ „Každý má právo na poskytnutie
právnej pomoci a môže o ňu požiadať ktoréhokoľvek advokáta.“ Slobodná voľba advokáta, ktorý háji
záujmy splnomocnenca (dlžníka), v skutočnosti mohla byť obmedzená, ak meno advokáta bolo do
plnomocenstva tvoriaceho už súčasť formulárovej Zmluvy o úvere dodatočne dopisované do kolónok

po podpise splnomocniteľom (dlžníkom) dňa 26.11.2008. Skutočnosť, že Zmluva o úvere uzatvorená
dňa 26.11.2008, do obsahu ktorej je už priamo vtelené i plnomocenstvo, ktoré splnomocnený advokát
Mgr. Bruno Žlnay prijal až so značným časovým odstupom od samotného podpísania Zmluvy o úvere
zmluvnými stranami, nasvedčuje tomu, že uzavretie Zmluvy o úvere je podmieňované udelením
plnomocenstva a je preto otázne, či by vôbec úver bol poskytnutý bez udelenia plnomocenstva v

znení pripravenom na formulári, pričom dlžník nemal možnosť meniť podmienky plnomocenstva, ktoré
mu boli predložené ako vopred pripravené a ako obsahová súčasť samotnej Zmluvy o úvere. Nie
je možné jednoznačne vysloviť právny záver, že dlžník podpísaním Zmluvy o úvere mal možnosť
prejaviť svoju slobodnú vôľu pri výbere advokáta, ktorý háji jeho záujmy. Keďže plnomocenstvo bolo
súčasťou predloženej Zmluvy o úvere mandatárom navrhovateľa dlžníkovi, nemožno tento právny úkon

považovať za úplne nezávislý od veriteľa. Navyše zo znenia plnomocenstva vyplýva, že jeho účelom
je sledovanie návratnosti poskytnutého úveru navrhovateľovi (veriteľovi), t.j. advokát Mgr. Bruno Žlnay
koná v záujme navrhovateľa, čo spochybňuje (vylučuje) jeho konanie zároveň v záujme zastúpeného,
t.j. splnomocniteľa (dlžníka).
29. Správny súd ďalej uvádza, že v plnomocenstve je použitá forma zabezpečenia úveru uzatvorením

záložnej zmluvy, pričom predmetom zálohu majú byť nehnuteľnosti vo vlastníctve dlžníka alebo tie
nehnuteľnosti, ktoré sú podľa katastrálneho portálu zapísané na listoch vlastníctva tvoriacom prílohu
Zmluvy o úvere a súčasne i plnomocenstva. Listy vlastníctva k Zmluve o úvere a plnomocenstvu
pripojené neboli. Z hľadiska určitosti právneho úkonu nehnuteľnosti, označené citovaným spôsobom v
plnomocenstve, neboli dostatočne identifikované tak, aby bolo nepochybne zrejmé, ktoré nehnuteľnosti

mienil dlžník urobiť predmetom zálohu v zmysle záložnej zmluvy, na ktorej uzatvorenie splnomocnil
advokáta Mgr. Bruna Žlnaya. Jednoznačne nemožno teda vysloviť ani záver, že dlžník mienil podpisom
plnomocenstva vteleného do Zmluvy o úvere udeliť plnomocenstvo v rozsahu zriadenia záložného práva
k jeho podielu v bezpodielovom spoluvlastníctve o veľkosti X/XXX-XXX k nehnuteľnosti zapísanej na
LV č. XXXX pre k.ú. E., v obci E., v okrese F. ako pozemok parcely E-KN č. 7861/1, trvalé trávne

porasty o výmere 8 914 m2, keďže identifikácia nehnuteľnosti v plnomocenstve vo väzbe na úkon
uzatvorenia záložnej zmluvy v plnomocenstve nie je uvedená a jeho prílohu netvorili ani žiadne listy
vlastníctva, na ktoré plnomocenstvo odkazovalo, z ktorých by identifikáciu nehnuteľnosti bolo možné
dovodiť. Poukaz navrhovateľa na to, že Katastrálny zákon, tak ako Občiansky zákonník neustanovujú
podstatné obsahové náležitosti dohody o splnomocnení, a to ani v spojení s § 17 Správneho poriadku,

t.j. na platnosť procesno-právneho splnomocnenia sa nevyžaduje špecifikácia nehnuteľností, správny
súd považoval za irelevantný. Plnomocenstvo udelené dlžníkom (ďalším účastníkom konania) a prijaté
advokátom je neplatným právnym úkonom v zmysle všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka,
podľa ktorých musí byť vôľa smerujúca k vykonaniu platného právneho úkonu slobodná a vážna
a navonok musí byť prejavená určite a zrozumiteľne s tým, že pokiaľ právny úkon nespĺňa niektorú

z vád vôle alebo jej prejavu, je neplatný. Navyše pokiaľ by aj bolo ustálené, že prejav vôle bol
urobený slobodne a vážne a jeho obsah je dostatočne určitý (čo v danom prípade nebolo), podľa §
39 Občianskeho zákonníka je neplatný i právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje
zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Nehnuteľný majetok dlžníka, ktorý mal
tvoriť predmet zálohu za účelom zabezpečenia pohľadávky záložného veriteľa bol vo väčšej hodnote,

než výška plnenia dlžníka zo Zmluvy o úvere. Hoci inštitút tzv. „súkromno-právnej úžery“ ako osobitný
dôvod absolútnej neplatnosti právneho úkonu bol do Občianskeho zákonníka doplnený s účinnosťou od
01.06.2014, správny súd uvádza, že konanie, ktoré podľa zákonnej definície doplneného ustanovenia
§ 39a Občianskeho zákonníka (aj všeobecného chápania) spadá pod pojem súkromnoprávnej úžery(„Neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň,
neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo
neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého

majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere.“) je možné aj do 31.05.2014
považovať za neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka s poukazom na rozpor s dobrými mravmi.
30. V čase vydania odvolaním napadnutého rozhodnutia bol odporca povinný postupovať podľa §
31 ods. 1 Katastrálneho zákona, v zmysle ktorého „správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či
obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený

nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť
alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon
neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na
skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu“ a tiež v zmysle v tom
čase účinnej Vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, ktorou sa vykonáva
Katastrálny zákon. Podľa § 36b ods. 2 Vyhlášky „pri skúmaní platnosti zmluvy sa zisťuje, či právny

úkon svojím obsahom alebo účelom neodporuje zákonu alebo či ho neobchádza, alebo sa neprieči
dobrým mravom, a to najmä, či a) účastník bol spôsobilý na právne úkony, b) účastník nespôsobilý
na právne úkony bol zastúpený zákonným zástupcom alebo iným zástupcom, c) za právnickú osobu
konal oprávnený zástupca, d) zmluva, ktorej účastníkom je osoba, ktorá nemôže písať alebo čítať, bola
uzavretá vo forme notárskej zápisnice, e) v zmluve ide skutočne o písomné prejavy vôle osôb v nej

uvedených s osobitným zreteľom na tých, ktorých právo na jej základe zaniká alebo sa obmedzuje, f)
uzavretiuzmluvyúčastníkovniesúnaprekážkuokolnosti,ktorébránianakladaniusnehnuteľnosťou,ači
k právnemu úkonu účastníka, ktorý je obmedzený pri disponovaní s nehnuteľnosťou, prípadne k zmluve
ako celku bol udelený potrebný súhlas.“ V intenciách vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru,
že odporca uplatnil svoju kompetenciu rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv

k nehnuteľnostiam do katastra na základe vkladu práv k nehnuteľnostiam v súlade so zákonom.
31. Navyše správny súd dodáva, že Zmluva o úvere, ktorej súčasťou je i zmieňované plnomocenstvo
prijatéadvokátomMgr.BrunomŽlnayom,napriektomu,žesajednáozmluvnýtypabsolútnehoobchodu,
je spotrebiteľskou zmluvou, keďže ju uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Navrhovateľ má podľa
výpisu z Obchodného registra Slovenskej republiky v predmete činnosti poskytovanie úverov z vlastných

zdrojov (ide o dodávateľa podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka), na druhej strane z listinných
dôkazných prostriedkov nachádzajúcich sa v administratívnom spise nebolo preukázané, že by si ďalší
účastník konania bral úver za účelom podnikateľskej činnosti, resp. inej svojej obchodnej činnosti (ide o
spotrebiteľa podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka). V Zmluve o úvere dlžník prehlásil, že finančné
prostriedky z úveru sú poskytnuté na výkon zamestnania. Išlo teda o uzatvorenie spotrebiteľskej zmluvy

v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Najvyšší súd Slovenskej republiky pod č. 79/2014
judikoval Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžr/150/2012 zo dňa 11.06.2013,
pričom z jeho právnej vety vyplýva, že ak splnomocniteľovi – úverovému dlžníkovi je odňatá možnosť
určiť a vybrať si osobu splnomocnenca a ak osoba splnomocnenca viackrát vystupuje v úverových
obchodoch spoločnosti, ktorá poskytla úver, táto skutočnosť sama o sebe musí nutne vyvolávať

pochybnosti u konajúceho katastrálneho orgánu o tom, či výkon práv a povinností splnomocnenca pri
uzavretí záložnej zmluvy je skutočne v medziach riadneho zastupovania záujmov úverového dlžníka.
Ak preskúmavané rozhodnutie správneho orgánu súvisí s otázkou práv spotrebiteľa, správny súd
pri rozhodovaní o opravnom prostriedku podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. vždy preverí, či týmto
právam bola poskytnutá náležitá ochrana podľa úniového i vnútroštátneho práva, a to aj vtedy, keď táto

skutočnosť nebola výslovne namietaná žiadnym účastníkom súdneho konania.
32. Správny súd uvádza, že nakoľko má Zmluva o úvere povahu spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka, potom aj v jej obsahu vtelené plnomocenstvo je potrebné podriadiť pod
režimochranyspotrebiteľaazaoberaťsatým,činevykazujeznakyneprijateľnýchpodmienokuvedených
v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zmluva o zriadení záložného práva, vrátane plnomocenstva na

jej uzatvorenie, má vo vzťahu k Zmluve o úvere subsidiárny a akcesorický vzťah. Odporca postupoval
v súlade s právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj
so Smernicou Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
keď prihliadol na nekalý charakter zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Plnomocenstvo prijaté
advokátom nebolo v súlade s § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Slobodná voľba advokáta v

skutočnosti mohla byť obmedzená, ak vo formulárovej predtlači Zmluvy o úvere, v textovej časti na
rovnakej strane, na ktorej sa uzatvárajú zmluvné podmienky pre poskytnutie úveru a podmienky jeho
vrátenia sa uvádzajú kolónky pre vpísanie konkrétneho advokáta, ktorý má na základe plnomocenstva
hájiť záujmy splnomocniteľa, pričom nie je zrejmé, kedy došlo k vpísaniu advokáta Mgr. Bruna Žlnayado plnomocenstva, keďže tento plnomocenstvo prijal so značným časovým odstupom od uzatvorenia
Zmluvy o úvere zmluvnými stranami, a teda nie je zrejmé, či dlžník mal možnosť oboznámiť sa s tým,
kto ho má zastupovať za účelom uzatvorenia Zmluvy o zriadení záložného práva pred uzatvorením

Zmluvy o úvere, ktorej súčasťou je predmetné plnomocenstvo a či mal možnosť ovplyvniť obsah
(text) samotného plnomocenstva zakomponovaného do Zmluvy o úvere. V uvedenom možno vidieť
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (dlžníka).
Plnomocenstvo, podľa ktorého má dlžníka zastupovať zástupca (advokát) mimo jeho slobodnej voľby, je
potrebné považovať za neprijateľnú (nekalú) zmluvnú podmienku, a teda za absolútne neplatnú podľa §

53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného vyplýva, že advokát nemohol ani z tohto dôvodu platne
uzavrieť Zmluvu o zriadení záložného práva v mene splnomocniteľa (dlžníka). Záver odporcu o potrebe
zamietnuť predložený návrh na vklad Zmluvy o zriadení záložného práva je preto i z tohto dôvodu podľa
správneho súdu súladný s § 31 ods. 1 a 3 Katastrálneho zákona.
33. Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní poukazoval na to, že do dňa podania návrhu na vklad záložného práva
nebolo plnomocenstvo splnomocniteľom odvolané, správny súd uvádza, že táto okolnosť je irelevantná,

keďže platnosť, či neplatnosť právneho úkonu možno posudzovať len so zreteľom na okolnosti, ktoré
existovali v čase jeho urobenia. Navrhovateľ tiež v odvolaní poukazoval na zabezpečovaciu funkciu
záložného práva s tým, že uhradzovacia funkcia znamená len možnosť (nie povinnosť) záložné právo
vykonať a uspokojiť sa zo zálohu. Správny súd poukazuje na to, že uzatvorením Zmluvy o úvere (vrátane
v nej uvedeného plnomocenstva na uzatvorenie záložnej zmluvy) a uzatvorením Zmluvy o zriadení

záložného práva sa môže dosiahnuť nie len zabezpečenie návratnosti poskytnutého úveru v navýšenej
hodnote veriteľovi (navrhovateľovi), ale aj možný prechod dlžníkovho vlastníctva k nehnuteľnému
majetku vo vyššej hodnote, než je výška plnenia dlžníka zo Zmluvy o úvere. Správny súd sa preto
stotožňuje s právnym názorom odporcu v odvolaním napadnutom rozhodnutí, že týmto postupom sa
výrazne zasahuje do práv dlžníka, čo je v rozpore s dobrými mravmi.

34. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody správny súd napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil podľa §
250q ods. 3 O.s.p. ako vydané v súlade so zákonom.
35. Správny súd navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania, pretože navrhovateľ v konaní nebol
úspešný s poukazom na znenie § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia.
Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou správneho súdu v Banskej Bystrici na
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v §
205 ods. 2 O.s.p.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie
napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.