Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, March 11, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 3S/61/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100971
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100971.1

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici, v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom
Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zastúpený: Advokátska kancelária
Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO:
53 929 691, proti žalovanému: Okresný úrad Liptovský Mikuláš, Odbor starostlivosti o životné prostredie,
so sídlom Vrbická 1993, 031 01 Liptovský Mikuláš, za účasti ďalších účastníkov konania : 1/ B. D.

ARCH, s.r.o., so sídlom 031 01 Liptovský Mikuláš, Námestie osloboditeľov 32/793, IČO : 36 006 963,
2/ Občianske združenie Liptovskí aktivisti, so sídlom 031 05 Liptovský Mikuláš- Liptovská Ondrašová,
Roľnícka 442/7, IČO : 50 915 771, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. sp. OU-LM-
OSZP-2024/007459-004 zo dňa 25.09.2024, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu zo dňa 27.11.2024 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou datovanou dňa 27.11.2024 a doručenou Správnemu súdu v Banskej Bystrici (ďalej
„správny súd“) dňa 27.11.2024, sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu domáha preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 25.09.2024 č. sp. OU-LM-OSZP-2024/007459-004
a rozhodnutia č. MsÚ/ŽP-2024/3463-10/RSm zo dňa 15.04.2024 vydaného Mestom Liptovský Mikuláš
(ďalej „prvostupňový orgán verejnej správy“), ktorým žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil

rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorým udelil súhlas na výrub 6 ks drevín pre
žiadateľaB.D.ARCH,s.r.o.,sosídlomNámestieosloboditeľov32/793LiptovskýMikulášpodľa§47ods.
3 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov(ďalej „ZoOPaK“).

2. Žalobca zároveň v žalobe navrhol, aby súd priznal správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm.
a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Návrh odôvodnil tým, že v prípade

okamžitého výkonu rozhodnutia (najmä prvostupňového orgánu verejnej správy) hrozí závažná ujma
a iný nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným poriadkom.
Dôvodnosť odkladného účinku odôvodnil s poukazom na § 13 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom
prostredí (ďalej „zákon o životnom prostredí“). Žalobca dal taktiež správnemu súdu do pozornosti, že pri
ochrane životného prostredia sú pomenované viaceré uplatniteľné princípy a zásady, právnym jazykom
vyjadrenévustanoveniachzákonaoživotnomprostredí,akoajvodbornejliteratúre.Vovzťahukochrane

životného prostredia súdnou cestou vystupujú do popredia najmä princíp prevencie a princíp predbežnej
opatrnosti. Žalobca potom argumentuje, že tieto princípy je v prípade súdnej ochrany nevyhnutné
prepojiť s inštitútom odkladného účinku správnej žaloby v zmysle ustanovenia § 184 a nasl. SSP.
Vzhľadom na priemernú dĺžku súdneho konania sa v prípade vecí životného prostredia v praxi stáva,
že súdny prieskum právoplatného administratívneho rozhodnutia sa síce skončí rozsudkom, v ktorom je
rozhodnutie orgánu verejnej správy zrušené pre nezákonnosť, no toto už bolo medzičasom realizované

spolu s nezvrátiteľným dopadom na životné prostredie. Takáto súdna ochrana je iluzórna a nesúladná s
princípomprevencieapredbežnejopatrnosti.Včasnosťsúdnehozásahujeprereálnuochranuživotnéhoprostredia často rozhodujúcim faktorom, pričom požiadavka na účinné predbežné opatrenie v konaniach
pred súdom vo veciach životného prostredia vyplýva aj z článku 9 ods. 4 Aarhuského dohovoru. S
prihliadnutím na § 19 zákona o životnom prostredí, ako aj s prihliadnutím na zásady preventívnej

opatrnosti podľa § 13 zákona o životnom prostredí v zmysle záväzného výkladu Zmluvy o fungovaní
Európskej únie, najmä čl. 4 ods. 2 písm. k/, čl. 168 ods. 1, čl. 169 ods. 1 rozsudku Pezinská skládka, na
základe ktorých sa ekonomický záujem navrhovateľa podriaďuje environmentálnemu záujmu verejnosti,
žiada žalobca súd, aby tejto správnej žalobe priznal odkladný účinok, nakoľko nepriznaním odkladného
účinku hrozí nenávratné zničenie osobitne chránenej zložky životného prostredia, a to drevín, ktoré v

rámcikrajinyvovšetkýchpásmachochranyposkytujúmitigačnéefekty. Správnyorgánenvironmentálne
hľadisko vôbec neposúdil a svojim konaním preferoval a posudzoval iba práva a záujmy žiadateľa -
ďalšieho účastníka 1/ na stavebnej činnosti.

3. Žalobca tak argumentoval, že v danom prípade je zrejmé, v čom spočíva ohrozenie životného
prostredia, a to nenávratné zničenie drevín. Ďalej žalobca poukázal na to, že pri priznávaní odkladného

účinku správnej žalobe musí správny súd okrem vyššie uvedených skutočností posudzovať princíp
právnej istoty, ako aj princíp prezumpcie správnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorý znamená,
že tieto rozhodnutia sa považujú za zákonné a správne, a to až do chvíle, keď sa preukáže opak. Orgány
verejnej správy však podľa názoru žalobcu zneužívajú princíp prezumpcie správnosti, aby rozhodovali
arbitrárne a nezákonne, spoliehajúc sa na princíp prezumpcie správnosti rozhodnutí orgánov verejnej

správy a na nazeranie ostatných orgánov verejnej moci na správne orgány spôsobom, ktorý im
prisudzuje väčšiu vážnosť, než si v skutočnosti zaslúžia. Žalobca taktiež poukázal na skutočnosť,
že v danom prípade sa princíp právnej istoty vnútorne spravuje dvomi protichodnými zásadami, a to
prezumpciou správnosti rozhodnutí a preventívnej opatrnosti. Podľa vyjadrenia žalobcu je vzhľadom
na vyššie uvedené skutočnosti potrebné postupovať takým spôsobom, aby sa nenávratne nevylúčila

ani jedna z menovaných možností, ale aby iba dočasne jeden princíp ustúpil druhému – v kontexte
skutočností uvedených vyššie musí ustúpiť formalistický princíp zákonnosti oproti princípu predbežnej
opatrnosti, ktorý je založený na materiálnom ohrození životného prostredia. S poukazom na ustálenú
rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR zakazujúcu prílišný formalizmus, má žalobca za to, že sú
splnené všetky podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Žalobca sa domnieva, že

prepäté, až formalistické bazírovanie správnych súdov na princípe prezumpcie správnosti rozhodnutí
orgánov verejnej správy, spôsobuje v slovenskej aplikačnej praxi známe nedostatky, a to v podobe
porušovania práva verejnosti na priaznivé životné prostredie, čo je tiež nespochybniteľným verejným
záujmom a jedným z dôvodov na priznanie odkladného účinku v zmysle § 185 písm. a) SSP. Ďalej
žalobca uviedol, že len ťažko je možné uvažovať o prezumpcii správnosti rozhodnutí orgánov verejnej

správy,akžalovanérozhodnutiesaprávnymaspektomkonaniaaodôvodnenímzrelevantnýchprávnych
predpisov v skutočnosti ani nezaoberá. Taktiež žalobca poukázal na to, že v zmysle ustálenej judikatúry
Ústavného súdu SR musí byť rozhodnutie orgánov verejnej správy nielen zákonné, ale sa ako zákonné
aj musí javiť, čo v danom prípade podľa žalobcu splnené nebolo. Samotná citácia právnych predpisov,
bez kauzálneho nexusu, nie je správnou úvahou, ale naopak je len formalistickým imitovaním zákonnosti

rozhodnutia. Preto žalobca tvrdil, že prevažuje požiadavka na aplikáciu predbežnej opatrnosti podľa §
13 zákona o životnom prostredí.

4. V tomto prípade nebola spoločenská hodnota drevín určená, a teda nie je možné určiť hroziacu škodu,
ale v súlade s princípom opatrnosti je nutné predpokladať, že sa jedná o škodu predstavujúcu značný

zásah do životného prostredia. Žalobca žiadal priznanie odkladného účinku, nakoľko ohrozenie drevín,
ako súčasti životného prostredia, je akútne, bezprostredné a vykonaním výrubu dôjde k značnej ujme na
životnomprostredí.Priznanímodkladnéhoúčinkusprávnejžalobynejdeoprejudikovanierozhodnutiavo
veci samej, žalobca navyše poukázal na § 189 SSP, v zmysle ktorého uznesenie o priznaní odkladného
účinkumôžesprávnysúdibeznávrhuuznesenímzrušiť,aksavpriebehukonaniaukáže,ženapriznanie

odkladného účinku neboli dané dôvody, alebo tie medzičasom odpadli. Žalobca preto tvrdí, že správny
súd má priznať požiadavke ochrany životného prostredia čo najväčšiu váhu. V závere potom žalobca
zhrnul, že v prípade, ak by správnej žalobe nebol priznaný odkladný účinok, znamenalo by to nezvratné
zničenie drevín a v prípade potvrdenia nezákonnosti rozhodnutia by došlo k nenávratnému poškodeniu
životného prostredia.

5. Žalobca preto žiadal, aby správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok s prihliadnutím na
nasledovné záujmy životného prostredia, a to povinnosť poznať vplyvy realizovanej činnosti a posúdiť
ich zákonným procesom podľa § 17 ods. 2 a § 18 zákona o životnom prostredí, postupmi podľa § 47 ods.2 a ods. 3 ZoOPaK. Na záver žalobca uviedol, že uplatňujúc ústavnú zásadu vyvažovania legitímnych
ústavných práv a záujmov okamžitým výkonom žalovaného rozhodnutia by sa definitívnym spôsobom
zmarilo právo podľa čl. 44 a čl. 45 Ústavy SR na priaznivé životné prostredie oproti stavu, kedy sa

suspenzívnym účinkom prijatia odkladného účinku nemaria účastníkovi konania žiadne ústavné práva,
len sa ich realizácia odkladá do doby definitívneho potvrdenia, že mu práva vznikli legitímne a zákonne
s poukazom na čl. 20 ods. 3 Ústavy SR, kedy priznanie odkladného účinku možno subsumovať pod
opatrenie brániace zneužitiu vlastníctva poškodzujúce životné prostredie nad zákonom určenú mieru,
a to až do doby rozhodnutia vo veci samej, kedy sa kolízia práva na životné prostredie a vlastníckeho

práva a voľnej dispozície ním, definitívne vyrieši.

6. K správnej žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa žalovaný vyjadril
dňa 13.02.2025 a vo vzťahu k navrhovanému priznaniu odkladného účinku správnej žalobe zaujal
stanovisko, v ktorom zdôraznil, že v posudzovanom prípade bola primeranosť náhradnej výsadby
zhodnotená v rámci miestneho šetrenia, kde boli zohľadnené všetky okolnosti daného výrubu. Vo vzťahu

k týmto bola následne stanovená náhradná výsadba kvantitatívne viacnásobne prevyšujúca pôvodný
počet drevín žiadaných na výrub a tiež v kvalite, kedy parametre drevín náhradnej výsadby, t. j. už
najmenej 2,5 m vysoké dreviny, umožňujú týmto novým drevinám okamžite plniť všetky svoje funkcie.
Zároveň bol žiadateľ upozornený, že ak skutočne dôjde k výrubu (podľa podmienok z prvostupňového
rozhodnutia výrub môže uskutočniť len v období vegetačného pokoja, t. j. v období od 01.10.2024 do

28.02.2025), je povinný uskutočnenie náhradnej výsadby oznámiť príslušnému správnemu orgánu, a
tiež bol upozornený na možnosť udelenia pokuty, ak nesplní povinnosti v zmysle § 48 ods. 1 zákona
o ochrane prírody a krajiny. Žalovaný správny orgán uviedol, že rozhodnutie o súhlase s výrubom
drevín ešte nutne nemusí znamenať to, že skutočne aj dôjde k samotnému výrubu, nakoľko výrub je
podmienený získaním stavebného povolenia. Toto povolenie sa nemusí žiadateľovi podariť získať.

Až splnenie všetkých podmienok zakladá právo žiadateľa uskutočniť výrub a keďže podmienky nie sú
splnené, nie je dôvod ani na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a) SSP.

7.Ďalšíúčastnícikonania1/a2/nevyužilisvojeprocesnéprávovyjadriťsaknávrhužalobcunapriznanie
odkladného účinku správnej žalobe, hoci im správny súd na to vytvoril procesný priestor doručením

žaloby obsahujúcej návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

8. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

9. Podľa § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať
správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný

následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

10. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

11. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to výslovne
ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže

však aj správny súd a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia
správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým
tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, by mu hrozila závažná ujma,
značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny

nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore
s verejným záujmom. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala,
vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma reálne hrozí.
Priznanímodkladnéhoúčinkusadoskončeniakonaniapredsprávnymsúdompozastavujúvšetkyúčinkynapadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom
pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia
plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené.

12. Správny súd v prvom rade považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že v súlade s ustálenou rozhodovacou
praxou správnych súdov aj vyšších súdnych autorít, rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej
žalobe prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách. Toto rozhodnutie má mimoriadny charakter,
pretože správny súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej v rámci správneho súdneho konania

prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý - pokiaľ nie je ako celok zákonným
postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Pozastavenie účinkov rozhodnutia
sa vzťahuje na rozhodovanie orgánov verejnej správy oboch stupňov vydaných v inštančnom postupe.
Rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku musí byť preto vyhradené len pre
mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP.
V tejto súvislosti správny súd poukazuje na závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu SR

sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30. 05. 2018, ako kasačného súdu, ktoré sú však analogicky v plnej
miere aplikovateľné i na rozhodovanie správneho súdu o predmetnom návrhu na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe, a podľa ktorých: „Nakoľko návrh na priznanie odkladného účinku má povahu
rozhodnutia vo veci samej (§ 55 ods. 2 SSP), musí obsahovať všeobecné náležitosti podania (§ 57
ods. 1 SSP) a zároveň aj jednu špecifickú náležitosť plynúcu práve z osobitosti tohto „čiastkového

konania“ v rámci konania kasačného, a to dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného
účinku. V tejto súvislosti je kľúčovým pojmom „hrozba závažnej ujmy“, ktorej preukázanie dopadá na
ťarchu toho, kto podáva návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Hrozba závažnej
ujmy ako jeden z materiálnych znakov (okrem nej aj súlad s verejným záujmom) je ťažiskom celého tohto
„čiastkového konania“ a od jej preukázania závisí, či kasačný súd prizná kasačnej sťažnosti odkladný

účinok, alebo návrh zamietne. Najvyšší súd ďalej uvádza, že hrozba závažnej ujmy musí byť navyše
priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad.
Musí ísť teda o hrozbu závažnej ujmy na subjektívnych právach žalujúcej fyzickej osoby, právnickej
osoby, ďalšieho účastníka konania, osoby zúčastnenej na konaní (§ 442 SSP), alebo v prípade podania
návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti žalovaným správnym orgánom o hrozbu

závažnej ujmy spojenú s nastolením nezákonného stavu. Závažná ujma predstavuje najširšie vyjadrenie
pre sťažovateľa neželaného stavu, ktorý by v dôsledku trvania účinkov rozsudku krajského súdu priamo
hrozil, alebo už nastal.“

13. Tvrdiť a osvedčiť prvý predpoklad, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami

napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný vážny nenapraviteľný
následok, je povinný žalobca, ktorý sa priznania odkladného účinku správnej žalobe svojim návrhom
domáha. Vznik závažnej ujmy (iného nenapraviteľného následku) musí byť v príčinnej súvislosti s
výkonom napadnutého rozhodnutia, či iným právnym následkom vyplývajúcom z rozhodnutia. Zároveň
musí ísť o následok určitej intenzity, aby prípadnú ujmu bolo možné označiť za „závažnú ujmu", ako

ju zákonodarca expressis verbis vymedzil. Bremeno tvrdenia má teda žalobca, pričom od neho sa
očakáva uvedenie konkrétnych a relevantných tvrdení a rozvedenie, v čom konkrétne závažná ujma
(iný nenapraviteľný následok) má spočívať a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný následok)
má. Žalobca nie je povinný preukazovať, že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje
sa osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma reálne a aktuálne hrozí.

Tvrdené dôvody musí žalobca aj konkretizovať s ohľadom na skutkový stav danej veci a zároveň ich
aspoň osvedčiť. V tejto časti poukazuje správny súd aj na závery podľa bodu 13. odôvodnenia uznesenia
Ústavného súdu SR č. k. I.ÚS 132/2022 - 11 zo dňa 03.03.2022, ktorý zhodne s vyššie citovaným
rozhodnutím Najvyššieho súdu SR vyslovil : „Okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) by mal
návrh (má sa na mysli návrh na priznanie odkladného účinku - poznámka správneho súdu) obsahovať

aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo písm. b) §
185 SSP. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne
vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec vo
veľkej miere závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“

14. Správny súd v danej veci preto skúmal, či by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia
žalovaného orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma v zmysle § 185 písm. a) SSP. Pri rozhodovaní
o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe správny súd nepreskúmava v medziachžalobných bodov žalobou napadnuté výroky rozhodnutia, v tomto štádiu konania zisťuje len existenciu
uvedených zákonných predpokladov pre priznanie odkladného účinku.

15. Z hľadiska skúmania danosti a naplnenia zákonných kritérií pre priznanie odkladného účinku
správnej žalobe je nevyhnutné vychádzať z obsahu výrokov správnou žalobou napadnutých rozhodnutí
prvostupňového a druhostupňového orgánu verejnej správy a dôvodnosť a naliehavosť priznania
odkladného účinku už právoplatného, a teda aj vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy,
je nutné vždy citlivo a dôsledne zvažovať vzhľadom na uloženú povinnosť, resp. priznané právo,

vyplývajúce z tohto právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. V konkrétnom prípade bolo
žalovaným potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy Mesta Liptovský Mikuláš,
oddelenie životného prostredia a poľnohospodárstva, ktoré ako príslušný orgán ochrany prírody
vykonávajúci štátnu správu vo veciach ochrany prírody a krajiny podľa § 64 ods. 1 písm. e) a podľa § 69
ods.1písm.d)zákonač.543/2002Z.z.oochraneprírodyakrajinyvzneníneskoršíchpredpisovvsúlade
s§46 a§ 47zákonač.71/1967Zb.osprávnomkonaní(správnyporiadok)vzneníneskoršíchpredpisov

udelil súhlas podľa § 47 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny, na základe žiadosti spoločnosti
B.D. - ARCH, s.r.o., so sídlom Námestie Osloboditeľov č. 32/793, Liptovský Mikuláš, IČO : 36 006 963,
zastúpenou spoločnosťou ISO INVEST, s.r.o., so sídlom Lesnícka ul. č. 10, 031 01 Liptovský Mikuláš,
IČO : 44 734 905 zo dňa 15.03.2024 a miestnej obhliadky dňa 09.04.2024 na výrub 6 ks drevín rastúcich
na parcelách č. KN-C 1577/2 (druh pozemku záhrada), KN-C 1577/3 (druh pozemku zastavaná plocha a

nádvorie) vo vlastníctve spoločnosti ST. NICOLAUS a. s., so sídlom ul. 1. mája č. 113, 031 28 Liptovský
Mikuláš, IČO : 31 563 066 podľa listu vlastníctva Č. XXX, v katastrálnom území A. B.:
- 2 ks breza previsnutá (Betula pendula) s obvodmi kmeňov vo výške 1‚3 m - 110 cm, 68 cm, označené
zelenou farbou bodovo na kmeňoch a koreňových nábehoch,
- 2 ks jabloň sp. (Malus sp.) s obvodmi kmeňov vo výške 1‚3 m — 85 cm, 89 cm označené zelenou

farbou bodovo na kmeňoch a koreňových nábehoch,
- 2 ks čerešňa sp. (Cerasus sp.) s obvodmi kmeňov vo výške 1‚3 m — 69 cm, 74 cm označené zelenou
farbou bodovo na kmeňoch a koreňových nábehoch.

Príslušný orgán ochrany prírody vykonávajúci štátnu správu vo veciach ochrany prírody a krajiny podľa

zákona v zmysle § 82 ods. 12 určil podmienky vykonávania činnosti:
1 . Výrub drevín zabezpečí žiadateľ na vlastné náklady.
2. Povinnosť zabezpečiť, aby sa pri výrube drevín nepoškodil verejný a súkromný majetok.
3. Výrub môže byť vykonaný až po nadobudnutí právoplatnosti stavebného povolenia na stavbu
„BYTOVÉ DOMY Liptovský Mikuláš“ pre žiadateľa v čase vegetačného pokoja od 01.10.2024 do

28.02.2025.
4. Výrub vykonať za dodržania zásad ochrany zdravia a majetku pri prácach tohto druhu.
5. Drevná hmota, ktorá vypadne z tohto zásahu, pripadne vlastníkovi pozemku.

Orgán ochrany prírody v zmysle 48 ods. 1 zákona ukladá:

1 . Náhradnú výsadbu 25 ks drevín z druhov javor, lipa, borovica na parcelu č. KN-C 776/63 v
katastrálnom území C., 10 ks drevín z druhov javor, lipa, breza na parcely č. KN-C 1577/1, KN-C 1577/2,
KN-C 1577/3, KN-C 1577/6 v katastrálnom území A. B. v termíne do 30.11.2026. Výška výsadbového
materiálu musí byť minimálne 250 cm a každú sadenicu je potrebné opatriť minimálne dvoma opornými
kolmi. Mesto Liptovský Mikuláš ako vlastník parcely č. KN-C 776/63 súhlasí s vykonaním náhradnej

výsadby na tomto pozemku.
2. Uskutočnenie náhradnej výsadby je potrebné písomne ohlásiť tunajšiemu úradu - správnemu orgánu
v termíne do 15 dní od uskutočnenia výsadby.
3. V zmysle § 90 ods. 2 písm. f) zákona za nesplnenie povinností stanovených v § 48 ods. 1 zákona
môže orgán ochrany prírody uložiť pokutu do výšky 23 235,74 €.

16. Žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe apeloval hlavne na to, že podľa
jeho názoru napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového orgánu verejnej správy, nie
sú zákonné, pričom na viacerých miestach návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
zdôrazňoval, že pokiaľ by správny súd správnej žalobe nepriznal odkladný účinok, hrozí nenávratne

zničenie osobitne chránenej zložky životného prostredia, a to drevín, ktoré v rámci krajiny vo všetkých
pásmach ochrany plnia nezastupiteľné funkcie, a nezvratným zničením drevín z enviromentálneho
hľadiska dôjde k nenávratnému poškodeniu životného prostredia.17. V tomto smere však správny súd upriamuje pozornosť osobitne na bod 3. výroku rozhodnutia
prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorý po tom, čo udelil súhlas na výrub konkrétne
špecifikovaných 6 kusov drevín, následne určil aj záväzné podmienky vykonávania tejto činnosti. Práve

z bodu 3. určených podmienok je zrejmé, že výrub je viazaný na udelenie konkrétneho stavebného
povolenia pre žiadateľa výrubu, súčasne toto stavebné povolenie už v čase výrubu by muselo
nadobudnúťajprávoplatnosťajenavyšemožnosťuskutočneniatohtovýrubučasovoohraničenástriktne
obdobím vegetačného pokoja, stanoveným orgánom verejnej správy od 01.10.2024 do 28.02.2025.
Pokiaľ teda je výkon oprávnenia v zmysle výroku rozhodnutia orgánu verejnej správy podmienený

splnenímkonkrétnychpodmienokanavyšeohraničenýstriktneurčenýmčasovýmvymedzením,správny
súd z hľadiska dôvodnosti a opodstatnenosti odložiť výkon rozhodnutia orgánu verejnej správy do
právoplatného rozhodnutia správneho súdu o správnej žalobe žalobcu, po tom, ako uplynul dátum
poslednej možnosti uskutočniť výrub v zmysle rozhodnutia - do 28.02.2025, v záujme zabezpečiť
si aktuálny stav vyzval žalovaného dňa 03.03.2025, aby vzhľadom na vyššie stanovené podmienky
uskutočnenia výrubu a uložené povinnosti rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy,

obratom informoval správny súd, či spoločnosť B.D.- ARCH, s.r.o., so sídlom Námestie Osloboditeľov
č. 32/793 Liptovský Mikuláš, IČO : 36 006 963, si splnila notifikačnú povinnosť a oznámila uskutočnený
výrub a náhradnú výsadbu príslušnému orgánu do striktne určenej lehoty 28.02.2025 a taktiež, či bolo
tejto spoločnosti vydané stavebné povolenie, na ktorého právoplatnosť sa možnosť výrubu viazala.

18. Žalovaný na výzvu súdu reagoval oznámením zo dňa 06.03.2025, v ktorom uviedol správnemu súdu
nasledujúce zásadné a právne významné skutočnosti :

1.)Žiadateľjepovinnýsprávnemuorgánupísomneohlásiťuskutočnenienáhradnejvýsadbyvtermínedo
15 dní od jej uskutočnenia. OU LM, OSŽP ku dňa podania tohto oznámenia správnemu súdu neobdržal

od žiadateľa oznámenie o uskutočnení náhradnej výsadby.

2.) Žiadateľ je oprávnený uskutočniť výrub drevín najskôr až po nadobudnutí právoplatnosti stavebného
povolenia na stavbu „BYTOVÉ DOMY Liptovský Mikuláš“. OU LM, OSŽP ku dňa podania tohto
oznámenia správnemu súdu nemá vedomosť o právoplatnosti stavebného povolenia na vyššie

spomenutú stavbu. Rovnako ani o vydaní akéhokoľvek stavebného povolenia k inej stavbe na
pozemkoch parc. č. 1577/2, 3, 6 v k. ú. A. B. a ani o začatom stavebnom konaní vo veci vydania
stavebného povolenia k stavbe „BYTOVÉ DOMY Liptovský Mikuláš“ alebo k inej stavbe na predmetných
pozemkoch.
3.) OU LM, OSŽP ako orgán ochrany prírody uvádza, že ku dňu podania tohto oznámenia teda

neexistovala možnosť ako by mohol žiadateľ vykonať výrub v súlade so zákonom, nakoľko ešte nebola
splnená podmienka - právoplatnosť stavebného povolenia k stavbe „BYTOVÉ DOMY Liptovský Mikuláš“
a zároveň už definitívne uplynula doba, počas ktorej by bolo možné vykonať výrub drevín, na ktorý bol
vydaný podmienený súhlas.

4.) Nad rámec výzvy, OU LM, OSŽP ako orgán ochrany prírody uvádza, že v termíne po 15.03.2025
vykonázvlastnéhopodnetuštátnydozornapozemkochdotknutýchvydaným„rozhodnutímosúhlasena
výrub 6 ks drevín na parc. č. 1577/2, 3, 6 v k. ú. A. B.“, za účelom zistenia skutočného stavu dotknutých
drevín a dodržiavania zákonov a všeobecne záväzných právnych predpisov.

19. Vzhľadom na uvedené je potom nutné konštatovať, že keďže neboli zo strany žiadateľa o
uskutočnenie výrubu splnené záväzné podmienky stanovené rozhodnutím orgánu verejnej správy pre
to, aby túto činnosť vôbec mohol uskutočniť a súčasne už definitívne uplynula doba, počas ktorej by bolo
možné vykonať výrub drevín, na ktorý bol daný podmienený súhlas rozhodnutím orgánu verejnej správy,
potom v aktuálnom čase, kedy správny súd posudzuje návrh žalobcu, nie je daná dôvodnosť návrhu

na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Pokiaľ neboli splnené zo strany žiadateľa podmienky
a možnosť uskutočniť tento výrub, stalo sa rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy už v
tomto čase, po dátume 28.02.2025, nevykonateľné. Vychádzajúc potom z dikcie ustanovenia § 185
SSP, je nutné označiť argumenty žalobcu, že ohrozenie drevín, ako súčasti životného prostredia, je
akútne,bezprostrednéavykonanímvýrubuvzmyslerozhodnutiaorgánuverejnejsprávydôjdekznačnej

a nezvratnej ujme na životnom prostredí, ktorými podložil dôvodnosť návrhu na priznanie odkladného
účinku, už v tomto čase bez právnej relevancie.20. Pokiaľ žiadateľ nesplnil podmienky, na ktoré bolo oprávnenie vykonať výrub viazané, nezískal
stavebné povolenie, ktoré by muselo aj nadobudnúť právoplatnosť, navyše výlučne a len v čase
vegetačného pokoja drevín, vymedzeného správnym orgánom od 01.10.2024 do 28.02.2025, už v

čase rozhodovania správneho súdu o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe tak nie
je dôvodná obava a tvrdenie žalobcu o existencii hrozby závažnej ujmy na životnom prostredí a žalobca
tak neosvedčil naliehavosť a zákonné predpoklady pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

21. Záverom sa žiada uviesť, že správny súd nijako nespochybňuje potrebu ochrany životného

prostredia,uvedomujúcsiajvýnimočnéúlohy,ktoréplniadreviny.Avšakajvprípadeudeleniasúhlasuna
výrub drevín je nutné zotrvať na požiadavke, aby bol návrh na priznanie odkladného účinku odôvodený
konkrétnymi skutkovými okolnosťami, ktoré sa týkajú veci, v ktorej je navrhované priznanie odkladného
účinku (o ktoré dreviny ide, na akých pozemkoch, aké konkrétne úlohy plnia a podobne, v akej kondícii
dreviny sú, či nie je ich stav taký, že ohrozujú život, zdravie, majetok a podobne.).

22. Správny súd preto návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP
zamietol.

23. Rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147
ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).