Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 25, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 28Co/35/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2717204685
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Mizerová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2717204685.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová sudcov: JUDr.

Erika Tischlerová a JUDr. Peter Duman, v právnej veci žalobcov: 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, adresa
D. E. XXX, F. a 2/ A. G. C., nar. XX.XX.XXXX, adresa D. E. XXX, F., obaja zastúpení: Advokátska
kanceláriaSOPKO&Partnerss.r.o.,sosídlomPaulínska24,Trnava,IČO:54237050,protižalovanému:
Mesto Gbely, so sídlom Námestie Slobody 1261, Gbely, IČO: 00 309 524, zastúpenému: Advokátska
kancelária Machová s. r. o., so sídlom Sasinkova 886/16, Skalica, IČO: 36 864 544, o zaplatenie
37.647,07 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Senica
č. k. SI-2C/17/2017-550 zo dňa 26. septembra 2023, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol, výrokom II. priznal
žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením
a výrokom III. priznal znaleckému ústavu, Slovenskej technickej univerzite v Bratislave, nárok na

náhradu trov konania voči žalobcom v plnom rozsahu o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.

2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 100 ods. 1, § 106 ods. 1, 2, § 415, § 417 ods.
1, § 420, § 441 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ust. § 2 ods. 1, § 3 zák. č. 154/1978 Zb.
o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách platného v čase udelenia povolenia na uvedenie
stavby do trvalej prevádzky, ust. § 9, § 38 ods. 1 zák. č. 138/1973 Zb. o vodách, ust. § 3, § 26 ods. 1 zák.

č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami, ust. § 82 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní
a stavebnom poriadku platného v čase vydania rozhodnutia o udelení povolenia na uvedenie stavby
do trvalej prevádzky, ust. § 4 ods. 1, ods. 3 písm. f) zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení platného
v čase vydania rozhodnutia o udelení povolenia na uvedenie stavby do trvalej prevádzky.

3. Vecne súd argumentoval tým, že žalobcovia sa domáhali náhrady škody, ktorá im vznikla vlhnutím
rodinného domu na adrese D. E. H. XXX, F., ktoré bolo spôsobené poškodením kanalizačnej betónovej

rúry, ktorá je v správe a majetku žalovaného. Totožnosť osoby, ktorá im za škodu na ich rodinnom
dome zodpovedá, sa s určitosťou dozvedeli až z posudku spoločnosti AZ Kanalizácie s.r.o., na základe
kontroly vykonanej dňa 05.08.2016. Celková výška škody sa ustálila až po vybudovaní novej vetvy
kanalizácievmesiacidecember2016,kedyškoda(ajvdôsledkuzabezpečeniadrenážeokolorodinnéhodomu žalobcov) prestala narastať. Škoda bola vyčíslená čo do výšky v znaleckom posudku znalca Ing.
Ondreja Sovu č. 036/2017 na sumu 37.647,07 eura. Výskyt problémov začal až po roku 2001, kedy začal
rodinný dom vlhnúť. V tomto období bola realizovaná stavba kanalizácie, počas ktorej boli napojené

kanalizačné vpuste na ulici do starej kanalizačnej rúry, ktorá je v podstate priepustná, nie je dostatočne
utesnená, čoho dôsledkom je prienik časti vôd mimo tejto kanalizácie. Trvalý únik vody z kanalizácie
bol príčinou trvalej zvýšenej hladiny spodnej vody v okolí rodinného domu žalobcov. Svoje tvrdenie
žalobcovia opreli o správu spol. AZ kanalizácie s.r.o., ktorá vykonala kamerovú skúšku a tracer test,
ktorými bola potvrdená netesnosť potrubia a prienik vody mimo potrubia smerom k rodinnému domu

žalobcov.Podľažalobcovboltrvalýúnikvodyzkanalizáciepríčinoutrvalejzvýšenejhladinyspodnejvody
v okolí rodinného domu žalobcov, ktorú žalobcovia boli nútení riešiť oddrenážovaním rodinného domu.
Podľa žalobcov je pasívna legitimácia žalovaného v konaní daná tým, že rozhodnutím na povolenie
stavby (kanalizácie), bol žalovaný investorom, zároveň stavebníkom stavby a je jej vlastníkom.

4. V rámci preskúmavania pasívnej legitimácie žalovaného, súd z rozhodnutia Obvodného úradu

životného prostredia Senica Č.j. VH-H1-183/I-132/258/1995-Bá zo dňa 20.10.1995 zistil, že investorovi
Mesto Gbely bolo udelené povolenie na vybudovanie vodohospodárskeho diela „Gbely- Kanalizácia,
stoka AC“ podľa ust. § 9 zák. č. 138/1973 Zb. o vodách. Povolenie sa vzťahuje na vybudovanie
vodohospodárskeho diela, ktoré (okrem iného) pozostáva: III. časť - stoka AC-3, ul. D. E., dĺ. 716,0 m.
(DN 500, DN 400, DN 300). V časti B/ Povinnosti investora, sú uvedené povinnosti investora, ktoré

sa okrem iného týkajú aj stavebných prác investora. V konaní nebolo spochybnené, že predmetné
vodohospodárske dielo „Gbely - Kanalizácia, stoka AC“ vybudoval žalovaný. Prílohou ZP č. 39/2022
je Žiadosť Mestského úradu Gbely zo dňa 21.8.1995 adresovaná ObÚŽP Senica o povolenie na
vodohospodárske dielo pre stavbu : GBELY KANALIZÁCIA - STOKA AC. Z rozhodnutia Okresného
úradu v Skalici, odbor životného prostredia Č.j.: VH-9/I-A00/1549 zo dňa 23.5.2000 mal súd preukázané,

že investorovi Mestu Gbely, bolo udelené povolenie na uvedenie stavby „Gbely-kanalizácia, stoka AC“-
III. časť do trvalej prevádzky, ktorá okrem iného zahŕňa ul. D. E.. Súd mal preukázané, že žalovaný
bol investorom a zároveň staviteľom uvedeného vodohospodárskeho diela a bol jeho vlastníkom
(zároveň aj správcom) až do 26.9.2007, kedy ho previedol kúpnopredajnou zmluvou na BVS a.s.
Vzhľadom na skutočnosť, že Mestu Gbely bolo vodohospodárskym orgánom udelené povolenie na

vybudovanie a neskôr na uvedenie stavby do prevádzky, mal súd preukázanú pasívnu vecnú legitimáciu
žalovaného, pokiaľ sa týka argumentácie žalobcov o porušení povinnosti pri výstavbe kanalizácie
„Gbely- Kanalizácia, stoka AC“ na ul. D. E., F..

5. Súd prvej inštancie mal z prípisu BVS, a.s. (č.l. 27) zo dňa 01.03.2016 adresovaného B. H.

preukázané, že v lokalite D. E. H. XXX/X F. BVS vlastní a prevádzkuje verejnú kanalizáciu. Ako
vlastník tejto verejnej kanalizácie je povinný zabezpečiť plynulé a bezpečné odvádzanie odpadových
vôd a vykonávať pravidelnú kontrolu a údržbu verejnej kanalizácie. Dňa 29.02.2016 vykonali kamerovú
kontrolu verejnej kanalizácie DN 500 v okolí rodinného domu žalobcov na ul. D. E., pričom nebolo
zistené žiadne poškodenie ani porucha na tejto verejnej kanalizácii. Domnievali sa, že vlhnutie tejto

nehnuteľnosti spôsobuje presakujúca voda z betónového potrubia, ktorá odvádza zrážkovú vodu z
blízkej uličnej vpusti do miestneho potoka a je situovaná súbežne s predmetnou nehnuteľnosťou.
Betónové potrubie, ktoré odvádza zrážkovú vodu z blízkej uličnej vpusti do miestneho potoka však nie
je v majetku ani v prevádzke BVS. Z listu Mesta Gbely zo dňa 13.09.2016 adresovaného žalobcovi 1/,
mal súd preukázané, že pri kontrole kamerovou skúškou boli prítomní aj pracovníci mesta a podľa ich

vyjadrenia sa prejavilo problémové miesto v blízkosti šachty a prípojného potrubia do rodinného domu
žalobcov. Prietok vody z potrubia do potoka bol viditeľný. Do šachty pri chodníku ústi priľahlý vpust a
vpust od kostola. Nad potrubím majú žalobcovia umiestnený betónový plot, preto odkopanie a zistenie
príčin by mohlo narušiť stabilitu plota. Pre zabezpečenie odvádzania vody z týchto dvoch vpustov a zo
šachty pri chodníku sa prijalo rozhodnutie, že sa vybuduje nové odvodné potrubie na pozemkoch vo

vlastníctve mesta. Listom zo dňa 19.12.2016 Mesto Gbely oznámilo žalobcovi 1/, že bolo vybudované
nové potrubie na odvedenie vody zo šachty pri rodinnom dome žalobcov, do ktorej je zaústený uličný
vpust z miestnej komunikácie. Z uvedeného je zrejmé, že Mesto Gbely v roku 2016 (v období od 9/2016
do12/2016)zabezpečilovybudovanie novéhoodvodovéhopotrubianapozemkochvovlastníctvemesta
a to v súvislosti s plnením svojich povinností s poukazom na ust. § 26 ods. 1 zákona č. 7/2010 Z.z. o

ochrane pred povodňami (obec riadi a zabezpečuje vykonávanie opatrení na ochranu pred povodňami
na území obce). Podľa § 4 ods. 1, ods. 3 písm. f) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení Mesto
Gbely zabezpečuje verejnoprospešné služby, okrem iného aj odvádzanie odpadových vôd. Súd tak mal
za to, že pasívna vecná legitimácia žalovaného je daná aj pokiaľ sa týka tvrdenia žalobcov o poškodeníkanalizačného betónového potrubia, ktoré odvádza zrážkovú vodu z blízkej uličnej vpusti do miestneho
potoka, ktoré je v správe a majetku žalovaného a nachádza sa na pozemku vo vlastníctve žalovaného
(čo nebolo spochybnené).

6. Žalovaný vzniesol námietku premlčania nároku žalobcov spočívajúceho v nároku na náhradu škody,
ktorý si žalobcovia uplatňujú v zmysle § 415 a § 420 OZ, keď k presakovaniu vody začalo prichádzať
v rokoch 2000 až 2001, pričom prvýkrát sa na žalovaného obrátili až dňa 10.09.2014, žaloba bola
podaná na súd dňa 21.08.2017. Súd pri posudzovaní otázky premlčania nároku žalobcov, poukázal na

rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky z 18.10.2005 sp. zn. 25Cdo 138/2006, podľa ktorého
začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je viazaný na udalosť, z ktorej škoda vznikla. Pojem
„udalosť, z ktorej škoda vznikla“ zahŕňa nielen protiprávny úkon, či právne kvalifikovanú udalosť, ktoré
viedli k vzniku škody, ale aj vznik škody samej. Z hľadiska ustanovenia § 106 ods.2 OZ totiž nemožno
udalosť, z ktorej škoda vznikla, stotožňovať len so škodovou udalosťou, keďže v takom prípade by
objektívna premlčacia doba mohla začať plynúť skôr, než ku škode na majetku vôbec došlo, prípadne

škoda by mohla vzniknúť až po uplynutí objektívnej premlčacej doby alebo by nemusela vzniknúť vôbec.
Súd mal z vyjadrení žalobcov preukázané, že výskyt problémov na rodinnom dome žalobcov, ktorý začal
vpivničnýchpriestorochvlhnúť,začalporoku2001,povybudovaníkanalizácievulicinaD.E..ccavroku
2003 (presný dátum poškodenia rodinného domu žalobcov nebol v konaní preukázaný) sa v pivničných
priestoroch rodinného domu žalobcov začala prejavovať zvýšená vlhkosť, pukliny obvodových múrov a

podlahy. Žalobcovia sa o výške škody, ktorá im vznikla na rodinnom dome dozvedeli až zo znaleckého
posudku Ing. Ondreja Sovu zo dňa 22.06.2017, ktorý vyčíslil výšku nákladov na opravu rodinného
domu v sume 31.372,56 eura, ktorú si žalobcovia uplatnili žalobou podanou dňa 21.08.2017. O tom,
kto za škodu zodpovedá, sa žalobcovia dozvedeli od BVS listom zo dňa 01.03.2016 a zo správy AZ
kanalizácie s.r.o. zo dňa 09.08.2016. Súd mal za to, že žalobcovia si nárok na náhradu škody uplatnili

v rámci plynutia subjektívnej 2-ročnej premlčacej doby, kedy sa dozvedeli o škode a o tom kto za ňu
zodpovedá. Pojem „udalosť, z ktorej škoda vznikla“ (a od ktorej plynie objektívna 3-ročná premlčacia
doba) zahŕňa nielen protiprávny úkon, či právne kvalifikovanú udalosť, ktoré viedli k vzniku škody, ale
aj vznik škody samej. Žalobcovia si v danom konaní uplatnili jeden nárok, a to nárok na náhradu
škody spôsobenej vlhnutím ich rodinného domu v dôsledku chybnej realizácie stavby kanalizácie v

roku 2000, pripojením kanalizačných vpustí na ulici do starej kanalizačnej rúry. Žiadny iný nárok si
žalobcovia v danom konaní neuplatnili. Podľa tvrdenia žalobcov tak došlo, k jednej škodovej udalosti
- k úniku vody v dôsledku vybudovania novej kanalizácie v rozpore s projektovou dokumentáciou a
stavebným povolením, napojením dažďových vpustí UV1 a UV2 do starej stoky, ktorá bola pri výstavbe
novej kanalizácie poškodená. Žiadna ďalšia škodová udalosť, resp. protiprávny úkon žalovaného,

nebola v konaní tvrdená. Žalobcovia tak tvrdili, že v dôsledku nesprávneho postupu pri budovaní novej
kanalizácie, ktorá stavba bola ukončená a uvedená do prevádzky 10.06.2000 (Rozhodnutie o udelení
povolenia na uvedenie stavby do trvalej prevádzky), v dôsledku čoho vznikla škoda - v roku 2003
sa v pivničných priestoroch začala prejavovať vlhkosť, pukliny obvodových múrov a podlahy, v tomto
čase došlo k spojeniu porušenia právnej povinnosti, v dôsledku čoho vznikla škoda. Iné škody, ktoré by

mali vzniknúť ako následok z tej istej škodovej udalosti už žalobcovia v konaní neuvádzali. Žalobcovia
neuviedli presný dátum kedy malo prísť k poškodeniu ich rodinného domu a v akom rozsahu, avšak
z listov, ktoré zasielali žalovanému (list zo dňa 10.9.2014, 8.12.2015, 21.2.2016), ale aj z vyjadrenia
právneho zástupcu, súd ustálil, že poškodenie rodinného domu žalobcov (vlhnutie, praskliny múrov a
podlahy)saprejaviliužvroku2003,neskôrsatotopoškodenierodinnéhodomužalobcovlenzväčšovalo.

Vzhľadom k uvedenému, 3-ročná premlčacia doba začala plynúť od roku 2003 (najneskôr 31.12.2003),
kedy sa v pivničných priestoroch rodinného domu žalobcov začala prejavovať zvýšená vlhkosť, pukliny
obvodových múrov a podlahy a táto uplynula dňom 31.12.2006. Z uvedeného je zrejmé, že začiatok
subjektívnej lehoty (žalobcovia sa dozvedeli o tom, kto za škodu zodpovedá v roku 2016), nastal až po
skončení objektívnej doby. Právo sa premlčí uplynutím objektívnej premlčacej doby a subjektívna doba

nemá v tomto prípade právny význam. Po uplynutí objektívnej premlčacej doby sa právo na náhradu
škody premlčí vždy, aj keď ešte neuplynula subjektívna premlčacia doba. Nakoľko žaloba bola podaná
na súd dňa 21.08.2017 a objektívna premlčacia doba uplynula dňa 31.12.2006, žaloba bola podaná
oneskorene a nárok žalobcov je premlčaný.

7. Okrem toho, že je nárok žalobcov premlčaný, dospel súd prvej inštancie k záveru, že v danom prípade
neboli naplnené ani všetky podmienky vzniku nároku žalobcov na náhradu škody, a to nebola dostatočne
preukázaná príčinnásúvislosťmedzitvrdenýmprotiprávnymkonanímaškodou,ktorážalobcomvznikla,
keď žalobcom sa v konaní nepodarilo preukázať tú skutočnosť, že škoda, resp. úbytok v majetkovej sférežalobcov bol spôsobený v priamej príčinnej súvislosti s konaním žalovaného, t. j. že náklady na opravu
rodinného domu žalobcov, vznikli žalobcom výlučne v dôsledku, a teda v priamej príčinnej súvislosti
s protiprávnym konaním žalovaného. Súd poukázal na znalecký posudok č. 39/2022, vypracovaný

znaleckým ústavom STU v Bratislave, z ktorého nevyplynul jednoznačný záver, že existuje príčinná
súvislosť medzi poškodeniami na rodinnom dome žalobcov a protiprávnym úkonom žalovaného, i keď
konštatoval nesúlad medzi skutočným vyhotovením stoky AC-3 na ul. D. E. I. E. F. a dokladmi, ktoré
boli súčasťou administratívneho spisu (Povolenie výstavby Gbely - kanalizácia, stoka AC, Povolenie
na užívanie stavby a ďalšie). V znaleckom posudku je tiež uvedené, že nie je možné identifikovať

miesto prerušenia výtokového potrubia. Na otázku, na ktorú mal znalecký ústav odpovedať: „Či je
možné, aby voda vytekajúca z prerušeného potrubia odvádzajúceho vodu zo studne Oloch zasakovala
do voľného priestoru ulice D. E.“, znalecký ústav uviedol, že znalec nemôže odpovedať na právne,
špekulatívne a hypotetické otázky. Rovnakú odpoveď znalecký ústav uviedol aj na otázku, či môže
byť voda, zistená v základových pôdach rodinného domu žalobcov dotovaná z výkopu kanalizačnej
stoky AC-3 alebo prerušenej stoky odvádzajúcej vodu zo studne Oloch do potoka. Vedúca Ústavu

súdneho znalectva doc. Ing. Zora Petráková, PhD., vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 25.01.2023
uviedla,že množstvovodyvytekajúcezostudneOlochaanirozsahpoškodeniapotrubiaodvádzajúceho
vody zo studne Oloch nebol v čase vniku vody do suterénu RD žalobcov dokumentovaný, čo je pre
objektívne posúdenie možnosti, nie pravdepodobnosti podmáčania základov RD, rozhodujúce. Bolo
by preto nevyhnutné zaviesť monitoring režimového sledovania množstva vody vytekajúcej zo studne

Oloch korelovaného s meteorologickými údajmi množstva zrážok a reálne overenie kvantitatívneho
a kvalitatívneho rozsahu poškodenia potrubia, bez čoho je stupeň dôvery v pravdivosť hypotézy
výtoku vody z prerušeného potrubia ako vplyvu na podmáčanie základov rodinného domu žalobcov
minimálny. Bolo by potrebné vykonať miestne šetrenie s novými výskumnými metódami, rozkopávky
cesty, zabezpečenie príslušných povolení. Počas konania strany sporu predkladali ďalšie súkromné

znalecké posudky a odborné vyjadrenia, avšak podľa súdu nebola ani v jednom z nich bez pochyby,
jednoznačneaurčitekonštatovanápriamapríčinnásúvislosťmedziporušenímpovinnosti-protiprávnym
úkonom žalovaného a škodou, ktorá vznikla na rodinnom dome žalobcov. V odbornom posudku A.
J. č. 13/14 (č.l. 179) sa uvádza: „K zmene režimu spodnej vody pravdepodobne prišlo pri výstavbe
mestskej kanalizácie na priľahlej ceste. V Hydrogeologickom posudku vypracovanom A. E. I. (č.l. 294)

je v závere posudku uvedené: „ ...duvodem zamokření základu a sklepních prostor rodinného domu v
F. na ulici D. E. H. XXX/X je s najvětší pravděpodobností vybudovaní kanalizačného systému v oblasti
nad domem. Zejména porušení odvodu přetoku vody z Olochu a vytvoření propojení dříve izolovaných
propustných, ale suchých vrstev v blízkem okolí posuzovaného RD vlivem výkopu pro kanalizační
stoku AC-3“. Predmetný Hydrogeologický posudok spochybnil K. B. H. v závere svojho vyjadrenia,

bod 4. (č.l. 345), kde uvádza: „Bez akýchkoľvek relevantných informácií a dát jednoznačne poukázať
na príčinu zamokrenia RD je veľmi silná odvaha“. V Geologickom posudku (Posúdenie problematiky
zvýšenej hladiny podzemnej vody na parc. č. 2334/1 v meste Gbely), ktorý vypracoval K. B. H., v bode
9. Zhrnutie problematiky, je okrem iného uvedené: „Vplyvom zmeny klimatických podmienok došlo k
zmene hydrologického a hydrogeologického režimu vôd v oblasti, čo ovplyvňuje i konkrétne územie v

podobe zvýšenej úrovne hladiny podzemnej vody. Výstavba kanalizácie nespôsobila zvýšenie úrovne
hladiny podzemnej vody na parcele č. 2334/1“. K posudku mali výhradu žalobcovia, doložili vyjadrenie
A. E. I. zo 17.12.2019, ktorý záver K. B. H. spochybnil a považoval za mylný. BVS a.s. vo svojom
liste zo dňa 01.03.2016 uviedla: „Domnievame sa, že vlhnutie predmetnej nehnuteľnosti Vášho klienta
spôsobuje presakujúca voda z betónového potrubia, ktorá odvádza zrážkovú vodu z blízkej uličnej vpusti

domiestnehopotoka ajesituovanásúbežnespredmetnounehnuteľnosťou“.SpoločnosťAZkanalizácie
s.r.o. (č.l.37) v prípise zo dňa 09.08.2016 uviedla: „Kamerovou skúškou od šachty pred domom v dĺžke
cca 12 metrov a v hĺbke 2,15 metra bolo zistené zbortené potrubie, taktiež bolo zistené, že aj dno
potrubia je zbortené a ďalej nepriechodné. Spoje na potrubí nie sú presné, netesnia a umožňujú priesak
vody. V oblasti zborteného potrubia môže dochádzať k masívnym únikom vody. Keďže súd nemá

odborné znalosti na zistenia takejto technickej problematiky a v konaní nebola jednoznačne preukázaná
príčina úniku vody, ktorá spôsobuje vlhnutie rodinného domu žalobcov, nebolo možné bez akýchkoľvek
pochybností konštatovať príčinnú súvislosť medzi škodou, ktorá vznikla na rodinnom dome žalobcov
a protiprávnym porušením povinnosti žalovaným. Súd zohľadnil aj závery ZP 39/2022 (odpoveď na
otázku č. 32) „Podľa tvrdenia zo spisu bolo staré potrubie poškodené výstavbou elektrického 22 kV

vedenia, ktoré je v súbehu s plotom RD Wallnera pozdĺž Pfefrovej ul;“ Ako aj odpoveď znalca na otázku
č. 15, že studňa na pozemku žalobcov (parc. č. 2335), ktorá bola vybudovaná v roku 2001, nemala
príslušné stavebné povolenia. Podľa tvrdení žalovaného, žalobcovia na pozemku vybudovali plot z
betónových tvárnic na betónovom základe v zemi, nad potrubím, resp. v jeho blízkosti, ktorý môže maťvplyv na celistvosť potrubia. V zmysle § 417 ods. 1 OZ, komu škoda hrozí, je povinný na jej odvrátenie
zakročiť spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia. V konaní bolo žalobcami tvrdené, že škody
na ich rodinnom dome sa začali prejavovať v roku cca 2003, pričom k prácam na zadrenážovanie

rodinného domu prikročili v roku 2020. Do tejto doby iné opatrenia na zamedzenie vzniku a narastaniu
škody na rodinnom dome neuskutočnili. Súd preto poukázal na možnú zodpovednosť žalobcov za
narastajúcu škodu (resp. za vznik škody) a podiel, ktorým samotní žalobcovia ako poškodení prispeli
ku škodlivému následku (§ 441 ods. 1 OZ). Vecné hľadisko osvedčenia existencie príčinnej súvislosti
zostalo v rovine popisovaných dôvodov vzniku škody, ich charakteru a následku, ktorý mali spôsobiť,

sporné a neosvedčené. Z dôvodu nepreukázania príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním
žalovaného a vzniknutou škodou, súd uzavrel, že nárok žalobcov vo vzťahu k žalovanému nároku
na náhradu škody nie je dôvodný a žalobu v celom rozsahu zamietol a nezaoberal sa už rozsahom
vzniknutej škody a dôvodnosti nároku na náhradu skutočnej škody.

8. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného

sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a v spore plne úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %. Súčasne súd priznal znaleckému ústavu voči žalobcom nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu. Uznesením sp. zn. SI- 2C/17/2017-534 zo dňa 14.06.2023, súd priznal
znaleckému ústavu znalecké v celkovej sume 3.061,30 eura. Trovy znalca sú povinné znášať strany
podľaichpomeruúspechuvspore.Keďžežalobcoviabolivsporeneúspešnívcelomrozsahu,súpovinní

nahradiť účelne vynaložené výdavky znalca pozostávajúce zo znaleckého.

9. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podali žalobcovia v celom jeho rozsahu odvolanie
z dôvodov, že súd im nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovali im patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; súd dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1
písm. b/, d/, f/ a h/ CSP). Žiadali, aby odvolací súd rozsudok v odvolaním napadnutej časti zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, prípadne aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe

vyhovie v plnom rozsahu a žalobcom prizná voči žalovanému náhradu trov konania, znaleckému ústavu
prizná náhradu trov konania voči žalovanému a aby súd žalobcom priznal tiež nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.

10. Žalobcovia považovali za prekvapivý a nehospodárny postup súdu prvej inštancie, ak nechal konanie

prebiehať 7 rokov, a potom žalobu zamietol pre premlčanie nároku. Pritom prvé skutkové tvrdenia
žalobcov o období počiatku vlhnutia rodinného domu mal súd k dispozícii už v roku 2018. Ak bol
súd názoru, že žalobou uplatnený nárok je premlčaný, je nepochopiteľné, že začal vykonávať široké,
časovo a finančne nákladné dokazovanie, ktoré malo za následok vznik trov konania v tisícoch eur.
Preto žalobcovia navrhovali, aby odvolací súd vzal túto skutočnosť na zreteľ a aby z dôvodu hodného

osobitného zreteľa žalovanému a znaleckému ústavu náhradu trov konania nepriznal, príp. aby boli
vzniknuté trovy nahradené z rozpočtu súdu prvej inštancie. Žalobcovia považovali za nesprávnu úvahu
súdu prvej inštancie, podľa ktorej počiatok plynutia premlčacej doby treba počítať od vzniku prvých
prejavovvlhnutia(r.2003).Vychádzajúczosobitostiprejednávanejveci,škodanevzniklavjedenokamih,
ale postupne sa niekoľko rokov zväčšovala (čo do druhu škôd a čo do ich rozsahu), počas ktorých

sa žalobcovia snažili zistiť príčiny vlhnutia rodinného domu a nie len prechodne sanovať jej následky.
Nesprávnosť úvahy súdu o uplynutí objektívnej premlčacej doby dňom 31.12.2006, možno ilustrovať na
príklade, že dňa 31.12.2006 nemohlo (spätne) nastať premlčanie škody, ktorá narástla od 01.01.2007
do podania žaloby dňa 21.08.2017. V rokoch 2001-2003 sa totiž prejavovali len prvé známky vlhnutia s
minimálnym rozsahom škôd, ktoré však postupom rokov narastali. Správny a ústavne konformný je len

taký výklad o momente vzniku škody, kedy došlo k jej definitívnemu ustáleniu (kedy ďalší nárast škody
nebol identifikovaný). Preto v deň doručenia žaloby na súd, ešte ich nárok na náhradu škody premlčaný
nebol.Súdpritomnezaujalžiadnestanoviskoknázoružalobcov,žeškoduspôsobenúžalovanýmmožno
považovať za škodu spôsobenú formou nepriameho úmyslu, pretože žalovaný ako objednávateľ novej
kanalizácie a ako vlastník starej stoky vedel, že zaústením uličných vpustí UV1 a UV2 pri budovaní

novej kanalizácie do starej stoky, nevykonaním drenáže spomínanej v projektovej dokumentácii novej
kanalizácie a prerušením starej stoky pri výstavbe novej kanalizácie, poruší podmienky uvedené v
územnom rozhodnutí a stavebnom povolení a že toto porušenie môže spôsobiť únik vody do podložiaa nadväzne môže spôsobiť vlhnutie okolitých rodinných domov a žalovaný bol s týmto potenciálnym
následkom uzrozumený. V takomto prípade je objektívna premlčacia doba 10 ročná.

11. Úvahy súdu o údajnej spoluzodpovednosti žalobcov za škodu, nakoľko prvé prejavy vlhnutia
rodinného domu vznikli v roku 2003, no žalobcovia oddrenážovanie rodinného domu vykonali až v roku
2020, považovali žalobcovia za vágne, povrchné a neodôvodnené. Súd totiž nielenže sám spochybnil
svoje vlastné tvrdenie o spoluzodpovednosti žalobcov na narastaní škody (keďže ju označil len za
„možnú“), no najmä v kontexte § 441 ods. 1 OZ nevykonal absolútne žiadne dokazovanie a pre jeho

záveryvrozsudkuabsentujúakékoľvekprávneúvahy.Súdsanevysporiadalstým,akéopatrenia(akedy
presne) na zabránenie nárastu škody mali žalobcovia vykonať, o to viac, keď nebolo ani preukázané, že
by v roku 2003 žalobcovia mali vedomosť o príčine vzniku vlhnutia. Predsa ak žalobcom neboli príčiny
vlhnutia známe, je prirodzené, že nemohli vykonať ani opatrenia voči nárastu vlhkosti. Od žalobcov
nemožno spravodlivo požadovať, aby vykonávali preventívne alebo sanačné opatrenia skôr, než by
vedeli, aké opatrenia majú vlastne vykonať a proti akej príčine vlhnutia majú podniknúť ďalšie kroky.

K údajnému podielu žalobcov na spôsobení škodlivého následku a na jeho kvantifikácii súd úvahy
nerozvíja vôbec. Nakoľko rozsudok neobsahuje vo veci údajnej spoluzodpovednosti za škodu žiadne
relevantné odôvodnenie, je v tejto časti arbitrárny, čo je dôvod na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie.

12. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, podľa názoru súdu žalobcovia nepreukázali, že škodlivý následok
(škody v dôsledku vlhnutia rodinného domu) vznikol v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním
žalovaného. Súd teda mal ostatné predpoklady zodpovednosti za škodu zistené a ich existenciu
nepoprel. Existencia škody, jej druh a výška vyplynula zo znaleckých posudkov znalcov Ing. Sovu a
doc. Božíka a porušenie právnych povinností žalovaného vyplynulo zo znaleckého posudku Slovenskej

technickej univerzity. Súd svoj názor o absencii príčinnej súvislosti oprel najmä o znalecký posudok
Slovenskej technickej univerzity, z ktorého usúdil, že z neho nevyplynul jednoznačný záver o príčinnej
súvislosti medzi poškodeniami na rodinnom dome žalobcov a protiprávnym úkonom žalovaného. Avšak
z neho nevyplynul ani taký záver, ktorý by existenciu príčinnej súvislosti vylučoval. Preto žalobcovia
poukazovali na nimi predložené relevantné listinné dôkazy, a to na hydrogeologický posudok A. I. (ktorý

bol jedinou osobou zo všetkých zúčastnených, ktorí vypracovali posudky pre účely tohto konania, z
odboru hydrogeológie) a na odborný posudok A. J., ktorý sa v odbornom posudku vyjadril jednoznačne,
že k zmene režimu spodnej vody v okolí rodinného domu žalobcov došlo pravdepodobne pri výstavbe
mestskej kanalizácie. A. I. v závere jeho hydrogeologického posudku uviedol, že dôvodom zamokrenia
základov a pivničných priestorov rodinného domu je s najväčšou pravdepodobnosťou vybudovanie

kanalizačného systému v oblasti nad rodinným domom žalobcov, najmä porušenie odvodu prietoku
vody z Olochu a vytvorenie prepojenia skôr izolovaných priepustných, ale suchých vrstiev v blízkom
okolí. Žalobcovia preto súdu vytýkajú nedôvodnú bagatelizáciu záverov A. J. a A. I.. Žalobcovia sú
presvedčení, že konštatovaná „pravdepodobnosť“, resp. „najväčšia pravdepodobnosť“, je v zmysle
ustálenej rozhodovacej praxe všeobecných súdov plne postačujúcou pre konštatovanie a zistenie

príčinnej súvislosti. Pojem pravdepodobnosť totiž predstavuje možnosť príčinnej súvislosti zjavne väčšiu
ako 50 % a pojem najväčšia pravdepodobnosť je blízky absolútnej istote. V otázkach náhrady škody
(príkladmo aj škody spôsobenej na zdraví postupom non lege artis) je častokrát nemožné príčinnú
súvislosť konštatovať so 100 %-istotou. Z tohto dôvodu sa rozhodovacia prax súdov v civilnom
procese (na rozdiel od trestného procesu) vyvinula tak, že dostatočne preukazným je aj konštatovanie

pravdepodobnosti príčinnej súvislosti. Nazýva sa aj „teóriou adekvátnej príčinnej súvislosti.“ Podľa tejto
teórie príčinná súvislosť je daná vtedy, ak je škoda podľa všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí
a skúseností adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu. Súd prvej inštancie bez náležitého dôvodu
pripisuje relevanciu vyjadreniu K. H. (ktorý rozporoval závery A. I.). Žalobcovia poukázali na to, že K. H.
nemá odbornú spôsobilosť pre oblasť hydrogeológie a poukázali aj na rozpor jeho posudku s § 2 ods.

5 písm. e) v spojitosti s § 2 ods. 6 a § 9 ods. 2 zákona č. 569/2007 Z.z., pre absenciu jeho spôsobilosti
pre hydrogeologický prieskum. Žalobcovia v podaní zo dňa 22.11.2019 posudok K. H. spochybnili a toto
spochybnenie podrobným spôsobom odôvodnili. Súd náležite neodôvodnil, z akého dôvodu (pri absencii
odbornej spôsobilosti) na posudok K. H. prihliadol a prečo ho považoval za dostatočný pre spochybnenie
záverov A. I., ktorý odbornú spôsobilosť pre odbor hydrogeológie mal. Rozsudok je v danom smere

svojvoľný, arbitrárny a dostatočne neodôvodnený. Procesne účinným spôsobom vyvrátené neboli ani
závery A. J.. Okrem posudkov A. J. a A. I. bolo v prospech žalobcov aj vyjadrenie BVS, a. s., ktorá
vyslovila predpoklad presakujúcej vody zo starého betónového potrubia (vo vlastníctve žalovaného) ako
dôvod vlhnutia rodinného domu žalobcov, pričom únik tejto vody z dôvodu prerušenia tohto betónovéhopotrubia vyplynul aj z kamerovej skúšky AZ Kanalizácie s.r.o. Napokon aj znalecký ústav Slovenskej
technickej univerzity vypočítal objem vody unikajúcej do pôdneho profilu v objeme až 572 m3 ročne.
Neakceptovateľný je aj postup súdu prvej inštancie, ktorý zohľadnil ako relevantné odpovede Slovenskej

technickej univerzity k otázkam príčinnej súvislosti, ktoré doc. Petráková označila za hypotetické a
špekulatívne. Žalobcovia poukázali na skutočnosť, že doc. Petráková ako autorka odpovedí na tieto
otázky (podobne ako K. H.), nedisponuje odbornou spôsobilosťou pre ich zodpovedanie, pretože
je znalkyňou z iných odvetví (Účtovníctvo a daňovníctvo, Odhad hodnoty stavebných prác). Preto
keďže u doc. Petrákovej odborná spôsobilosť absentuje, nemožno považovať za relevantný a majúci

akúkoľvek výpovednú hodnotu jej záver o hypotetickej a špekulatívnej povahe položených otázok.
To či je nejaká otázka hypotetická a špekulatívna, môže zodpovedať len osoba, ktorá má odbornú
spôsobilosť z daného odboru, čo doc. Petráková nemá. Preto na vyjadrenie doc. Petrákovej ako osoby
nedisponujúcej odbornou spôsobilosťou nemal súd vôbec prihliadať. Súd si pred uložením povinnosti
znaleckému ústavu Slovenskej technickej univerzity dal iniciatívne posúdiť správnosť formulovania
otázok u K. L. a ich formulácia bola súdu potvrdená ako správna, teda nie špekulatívna, pričom zároveň

bolo uvedené, znalci z akých odborov majú otázky zodpovedať. Z rovnakého dôvodu je irelevantným
vyjadrenie doc. Petrákovej zo dňa 25.01.2023, v ktorom táto uviedla, že množstvo vody vytekajúce zo
studne Oloch do starého betónového potrubia a do pôdneho profilu a ani poškodenie tohto potrubia
nebolo v čase vniku vody do suterénu rodinného domu žalobcov zadokumentované, čo podľa doc.
Petrákovej je rozhodujúce pre objektívne posúdenie možnosti - nie pravdepodobnosti podmáčania.

Nemožno prehliadnuť, že ak doc. Petráková tvrdí, že vnik vody do suterénu nebol zadokumentovaný,
nezabezpečila ako spoluautorka pri vypracovaní posudku Slovenskej technickej univerzity vykonanie
príslušných výkopov, meraní a monitoringu. Doc. Petráková vedela vopred, odpovede na aké otázky
bude súd od Slovenskej technickej univerzity vyžadovať a tieto mala zohľadniť nielen v cenovej ponuke
na vypracovanie znaleckého posudku, ale pri výbere vhodných metód na zistenie odpovedí na položené

otázky. Doc. Petráková nedôveryhodnosť jej stanovísk dokonca sama podporila tým, že sa vyjadrila, že
je potrebné vykonať miestne šetrenie s novými výskumnými metódami, rozkopávky cesty, zabezpečenie
príslušných povolení – z čoho nič pri vypracovaní posudku neuskutočnila a na čo neprizvala znalcov z
príslušných odborov.

13. Podľa žalobcov mal súd postupovať tak, že mal prihliadnuť len na vyjadrenia osôb, ktoré pre
danú problematiku disponovali príslušnou odbornosťou a oprávnením a ktorých posudky neboli účinne
spochybnené, a to boli A. J. a A. I. čo do preukazovania príčinnej súvislosti, a znalecký ústav Slovenskej
technickejuniverzity(lenčodoodpovedínaotázkytýkajúcesaporušeniaprávnejpovinnostižalovaného,
ktoré zodpovedali znalci z príslušného odboru). Ako značne alibistický sa javí prístup súdu, ktorý

v odôvodnení uviedol, že „keďže súd nemá odborné znalosti na zistenie takejto technickej problematiky
a v konaní (údajne) nebola jednoznačne preukázaná príčina úniku vody, ktorá spôsobuje vlhnutie
rodinného domu žalobcov, nebolo možné bez akýchkoľvek pochybností konštatovať príčinnú súvislosť.“
Po prvé, súd mal kompetenciu (a povinnosť) vyhodnotiť, či posudky osôb predložené do tohto konania
sú vypracované osobami s príslušnou odbornou spôsobilosťou (aj s ohľadom na stanovisko K. L.), čo

ak by urobil, nemohol by dospieť k záveru o účinnom spochybnení vyjadrení A. I. a A. J.. Po druhé, ak
súd nemá odborné znalosti, je nepochopiteľné, prečo nevyhovel návrhu žalobcov na vypočutie všetkých
takýchto osôb (prezentované nielen na pojednávaniach, ale napríklad aj v písomnom podaní žalobcov
zo dňa 8.2.2019). Práve ich výsluch by mohol byť nápomocný pri odstraňovaní nejasností a pochybností
na strane súdu prvej inštancie. Súd v odôvodnení nepochopiteľne poukazuje (na ničím nepodložené,

nepreukázané a bez vykonania dokazovania konštatované) tvrdenie v ZP č. 39/2022 o poškodení
starého potrubia výstavbou elektrického 22 kV vedenia; ďalej na vybudovanie oplotenia žalobcov na ich
pozemku a na vybudovanie studne bez stavebného povolenia, ako na ďalšie hypoteticky možné príčiny
vlhnutia rodinného domu žalobcov. Súd nerozvíja žiadne odôvodnenie, v akom kontexte tieto skutočnosti
tvrdí, akú majú mať relevanciu pre posúdenie veci a z akých dôvodov majú mať relevanciu pre posúdenie

veci (keďže v súvislosti s nimi nebolo vykonané žiadne dokazovanie). Početné a ničím nepodložené
úvahyahypotézysúdupodčiarkujúarbitrárnosťrozsudkuaarbitrárnosťzamietnutiažalobyvmeriteveci.

14. Žalovaný samostatný odvolací návrh nepodal. K doručenému odvolaniu žalobcov podal písomné
vyjadrenie v ktorom uviedol, že odvolanie žalobcov považuje v celom rozsahu za nedôvodné. Pokiaľ

ide o odvolací dôvod, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, tak
jeho odôvodnenie v samotnom odvolaní chýba. Žalobcovia v konaní nenavrhovali vykonať žiadne
ďalšie dôkazy, neprodukovali také dôkazy, ktoré by súd odmietol vykonať a na výzvu súdu týkajúcusa návrhov na vykonanie dôkazov opakovane dlhodobo uvádzali, že ďalšie návrhy na dokazovanie
neuvádzajú, neoznačujú, neprodukujú, ani nemajú, teda dokazovanie z ich strany bolo považované za
dostatočné a rovnako v priebehu konania nikdy nebola z ich strany vznesená námietka voči procesnému

postupu súdu tak, aby bol založený odvolací dôvod podľa citovaného ustanovenia. V zmysle rozhodnutí
Najvyššieho súdu SR sa procesným postupom rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia
predchádzajúcačinnosťalebonečinnosťsúdu,tedasamaprocedúraprejednaniaveci(to,akosúdviedol
spor), znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosť jej aktívnej
účasti na konaní. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne, aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu

činnosť súdu, teda postupom súdu možno rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné
rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. Nie je teda zrejmé, okrem
naznačeného konania žalobcov, ktorí vystupovali aktívne, predkladali návrhy na vykonanie dôkazov,
ktoré súd realizoval, z čoho možno odvodiť dôvodnosť odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm.
b) CSP.

15. Ani odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, teda že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
zanásledoknesprávnerozhodnutieveci,niejevodvolanížiadnymspôsobomodôvodnený,niejemožné
zistiť, o akú vadu v konaní má ísť. Pokiaľ ide o odvolacie dôvody, že súd dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, tak žalobcovia produkujú v podstate zhodné

vyjadrenia,ktorébolipredmetomprejednaniaveciasktorýmisasúddostatočnev rozsudkuvysporiadal.
Súd vykonal vo veci rozsiahle, dôkladné dokazovanie, vyhovujúc produkovaným dôkazným návrhom
žalobcovtak,abynáslednezkvalitnevykonanéhodokazovaniabolomožnéustáliťzáverprerozhodnutie
súdu. Pokiaľ ide o stanovisko v záverečnej reči žalobcov, že škodu spôsobenú žalovaným možno
považovať za škodu spôsobenú formou nepriameho úmyslu, tak súd nemal dôvod zaujímať stanovisko

k záverečnej reči, s poukazom na § 182 CSP, kedy súd vyhlásil dokazovanie za skončené z dôvodov
neexistencie vykonania ďalších dôkazov nielen zo strany súdu, ale i bez návrhu strán a následne po
vyhlásení uznesenia, ktorým dokazovanie skončil, bolo pristúpené k prednesu záverečných rečí.

16. Podľa žalovaného nie je pravda, že súd bez náležitého dôvodu pripisuje relevanciu vyjadreniu K. H.,

ktorýrozporovalzáveryA.I..Zrozsudkuvyplýva,žeobestranysporupredkladalisúduviacerésúkromné
znalecké posudky a odborné vyjadrenia, avšak ani v jednom z nich nebola bezpochyby jednoznačne
a určite konštatovaná priama príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti – protiprávnym úkonom.
Následne súd v odôvodnení poukazuje na jednotlivé znalecké posudky, z ktorých ustálil ten záver, že ani
v jednom z nich nebola jednoznačne a určite konštatovaná priama príčinná súvislosť medzi porušením

povinnosti a protiprávnym úkonom. Nejde o žiadne nepodložené a nepreukázané závery, súd celkom
exaktne a jednoznačne odkazuje na závery znaleckého dokazovania uvádzané v znaleckom posudku
č. 39/2022, kedy žalobcovia sami bez príslušného stavebného povolenia v roku 2001 vybudovali na
svojom pozemku studňu a plot z betónových tvárnic, kedy pre prípad, že žalobcovia k takémuto dôkazu
mali námietky, resp. napádali závery tohto znaleckého posudku, nič im nebránilo, aby takýto dôkaz

produkovali, navrhli, prípadne predložili iný znalecký posudok, či súkromný znalecký posudok takýto
záver rozporujúci. V žiadnom prípade nie je možné odôvodnenie rozsudku považovať za nepodloženú
úvahu a hypotézu, ktorá má podčiarkovať arbitrárnosť napádaného rozsudku. Žalovaný preto navrhoval,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

17. K vyjadreniu žalovaného podali žalobcovia písomné vyjadrenie (replika), v ktorom uviedli, že
žalovaný len prezentuje svoj názor o tom, že súd konal a rozhodol zákonným spôsobom, že žiadny
z odvolacích dôvodov opísaných v odvolaní neobstojí. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa § 365
ods. 1 písm. b) CSP však žalovaný prehliada, že pod tento odvolací dôvod možno subsumovať aj
prípady nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia, resp. prípady arbitrárnych alebo nepreskúmateľných

rozhodnutí (teda nielen faktickú činnosť súdu predchádzajúcu vydaniu rozhodnutia). Práve na
nedostatočné odôvodnenie rozsudku žalobcovia v odvolaní na viacerých miestach poukazovali. Pod
odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP možno subsumovať aj pochybenia súdu pri vykonávaní
alebo hodnotení dôkazov, ktoré pochybenia súdu boli rovnako v odvolaní konkretizované. Vo vzťahu k
odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, poukázali žalobcovia na pochybenia súdu opísané

napríklad v bodoch 9, 12, 14 a 17 odvolania. Nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie
v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP vyplýva napríklad z bodov 6, 7, 9 a 16 odvolania. Pokiaľ ide o
námietku žalobcov, že súd nezaujal žiadne stanovisko k záverečnej reči žalobcov zo dňa 25.04.2023, čo
do nepriameho úmyslu žalovaného, vysporiadanie sa s právnou argumentáciou žalobcov obsiahnutouv záverečnej reči, malo byť súdom prvej inštancie obsiahnuté v odôvodnení rozsudku, čo nebolo. Súd
sa s argumentáciou týkajúcou sa nepriameho úmyslu žalovaného nijako nezaoberal. Žalobcovia preto
navrhovali, aby súd odvolaniu vyhovel v celom rozsahu.

18. Ďalšie vyjadrenia strany v odvolacom konaní nepodali.

19. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie žalobcov 1/ a 2/
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – zároveň stranou, v ktorej neprospech

bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému
zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné
náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365
ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379
CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa
procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako

ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred
jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcov nie je možné priznať
úspech, pretože rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutých výrokoch I., II. a III. vecne správny,

v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

20. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah napadnutého rozsudku a
uplatnenú odvolaciu argumentáciu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol na základe vykonaného
dokazovania a realizovaného právneho posúdenia veci vecne správne, pokiaľ žalobu žalobcov

o náhradu škody majúcej im byť spôsobenej vlhnutým rodinného domu v dôsledku realizácie kanalizácie
žalovaným zamietol, dôvodiac jednak nepreukázaním príčinnej súvislosti medzi tvrdeným protiprávnym
konaním žalovaného a vzniknutou škodou, ako aj z dôvodu premlčania nároku žalobcov na náhradu
škody pre márne uplynutie objektívnej premlčacej lehoty.

21. Žalobcovia 1/ a 2/ v podanom odvolaní so závermi súdu prvej inštancie nesúhlasili. Namietali, že
nárok žalobcov na náhradu škody nie je premlčaný, pretože objektívna premlčacia lehota začala plynúť
až od momentu vzniku škody, ktorým bolo až definitívne ustálenie škody, t. j. odkedy už ďalší nárast
škody nebol identifikovaný, teda nie od vzniku prvých prejavov vlhnutia rodinného domu. Tiež mali za to,
že škoda spôsobená žalovaným, bola vo forme nepriameho úmyslu, preto mala byť aplikovaná 10 ročná

premlčacia lehota. Nesúhlasili s tým, že žalobcovia nesú spoluvinu na vzniknutej škode, pretože dokiaľ
im neboli známe príčiny vlhnutia, nemohli ani prijať opatrenia proti nárastu vlhkosti, a teda, nebolo od
nich možné spravodlivo požadovať, aby vykonali preventívne a sanačné opatrenia skôr, než vedeli, aké
opatrenia proti akej príčine majú podniknúť. Za nesprávny považovali záver súdu o neexistencii príčinnej
súvislosti medzi protiprávnym konaním žalovaného a vlhnutím ich rodinného domu, ktorý svoje závery

oprel najmä o znalecký posudok Slovenskej technickej univerzity, pričom však žalobcovia poukazujú
na hydrogeologický posudok A. I., jediného znalca z odboru hydrogeológie a na posudok A. J., ktorý
sa vyjadril, že k zmene režimu spodnej vody v okolí rodinného domu žalobcov došlo pravdepodobne
pri výstavbe mestskej kanalizácie. A. I. uviedol, že dôvodom zamokrenia základov a pivničných
priestorov rodinného domu žalobcov je s najväčšou pravdepodobnosťou vybudovanie kanalizačného

systému v oblasti nad rodinným domom žalobcov, najmä porušenie odvodu prietoku vody z Olochu
a vytvorenie prepojenia skôr izolovaných priepustných, ale suchých vrstiev v blízkom okolí. Dôvodili, že
A. I. konštatovaná pravdepodobnosť, resp. najväčšia pravdepodobnosť, predstavuje možnosť príčinnej
súvislosti zjavne väčšiu ako 50 %, resp. pravdepodobnosť blízku absolútnej istote. Súd pritom pripísal
relevanciu vyjadreniu K. H., ktorý nemá potrebnú odbornú spôsobilosť pre oblasť hydrogeológie. Okrem

tohožalobcoviapoukazovalinavyjadrenieBVS,a.s.avýsledokkamerovejskúškyAZKanalizácie,s.r.o.
Pokiaľ ide o posudok Slovenskej technickej univerzity, žalobcovia poukazovali na to, že doc. Petráková
odpovedalanaotázky,naktorénemalaodbornúspôsobilosť,ďalejnato,žeústavnezodpovedalniektoré
otázky, hoci neboli špekulatívne ani hypotetické, tiež že ústav nezabezpečil vykonanie príslušných
výkopov, meraní a monitoringu a neprizval znalcov z príslušných odvetví. Znalecký posudok Slovenskej

technickejuniverzitytakbolomožnézohľadniť,lenpokiaľideoporušenieprávnejpovinnostižalovaného,
ktoré otázky zodpovedali znalci z príslušného odboru. Poukazovali na to, že súd nevyhovel ich návrhu
na výsluch odborne spôsobilých osôb, ktoré mohli odstrániť pochybnosti súdu, ktorý odborné znalosti
v danej oblasti nemá. Nesúhlasili s tým, že by niesli spoluvinu na vzniknutej škode, žiadali aby súdzdôvoduhodnéhoosobitnéhozreteľažalovanémuaznaleckémuústavunepriznalnáhradutrovkonania,
prípadne aby pre neefektívne vedenie sporu boli vzniknuté trovy nahradené z rozpočtu súdu prvej
inštancie. Rozhodnutie súdu považovali za nedostatočne odôvodnené a arbitrárne.

22. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že v danom prípade dospel súd prvej inštancie
predovšetkým k správnemu skutkovému i právnemu záveru o nedôvodnosti uplatneného nároku
žalobcov,prenepreukázaniepríčinnejsúvislostimedzitvrdenýmprotiprávnymkonanímžalovaného,ako
investora, stavebníka, resp. vlastníka príslušnej infraštruktúry (a to novej kanalizácie na ulici D. E. do r.

2007 a starej stoky vedúcej zo studne Oloch) a škodou na majetku žalobcov.

23. Zodpovednosť za škodu upravuje ust. § 420 OZ. Spôsobením škody vzniká medzi škodcom
a poškodeným záväzkový právny vzťah, v rámci ktorého má škodca povinnosť škodu nahradiť
a poškodenému vzniká pohľadávka na náhradu škody voči škodcovi. Predpokladmi uplatnenia
zodpovednosti za škodu sú a) porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu), b) vznik

škody ako majetkovej ujmy, c) existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu
a vzniknutou škodou a d) zavinenie toho, kto škodu svojim protiprávnym úkonom spôsobil, pričom
v zmysle § 420 OZ ide o zodpovednosť za predpokladané zavinenie, ktoré má formu nedbanlivosti. Táto
domnienka sa netýka úmyselného spôsobenia škody, v ktorom prípade ak poškodený tvrdí, že mu škoda
bola spôsobená úmyselným konaním škodcu, musí úmysel konajúceho subjektu preukázať.

24. Je potrebné uviesť, že súd nie je viazaný žiadnym poradím skúmania jednotlivých podmienok vzniku
zodpovednosti za škodu. Spravidla je v tomto smere determinovaný princípom procesnej ekonómie.
Za určitých okolností dokonca súd ani nemusí pristúpiť k skúmaniu naplnenia jednotlivých podmienok
vzniku zodpovednosti za škodu, ak dospeje napr. k záveru, že aj keby boli preukázané podmienky vzniku

zodpovednosti za škodu, právo na náhradu škody by bolo premlčané. Tiež platí, že ku skúmaniu formy
zavinenia,môžesúdpristúpiťažpotom,keďbolazistenápríčinnásúvislosťmedziprotiprávnymkonaním
škodcu a vzniknutou škodou (R 47/1984).

25. Podľa ustanovenia § 420 OZ škodca zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej

povinnosti. Z tejto koncepcie vyplýva, že poškodený musí v spore okrem protiprávnosti a vzniku škody
preukázať, že je medzi nimi vzťah príčinnej súvislosti. Preukazovanie príčinnej súvislosti má preto pre
úspech v spore o náhradu škody mimoriadny význam.

26. Otázka príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím škodcu a vznikom škody je

otázkou skutkovou, nie právnou. Právnym posúdením je vymedzenie, medzi akou ujmou (následkom)
a akou skutočnosťou ako príčinou tejto ujmy, má byť príčinná súvislosť zisťovaná (porovnaj rozsudok
Najvyššieho súdu ČR z 27.08.2008, sp. zn. 32 Cdo 2749/2007).

27. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla následkom protiprávneho konania škodcu,

teda ak je jeho konanie a škoda vo vzájomnom pomere príčiny a následku, a teda ak je doložené,
že nebyť protiprávneho úkonu, ku škode by nedošlo. Ak príčinou vzniku škody bola iná skutočnosť,
zodpovednosť za škodu nenastane; príčinou vzniku škody môže byť len tá okolnosť, bez existencie
ktorej by škodový následok nevznikol. Pritom nemusí ísť o jedinú príčinu, ale postačí, ak ide o jednu
z príčin, ktorá sa podieľa na nepriaznivom následku, o ktorého odškodnenie ide, a to o príčinu podstatnú

(porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 24.04.2003, sp. zn. 25 Cdo 1807/2001). Dôkazné bremeno
ohľadom príčinnej súvislosti zaťažuje poškodeného.

28. Príčinou vzniku škody môže byť aj viac skutočností. Preto je skúmane príčinnej súvislosti vždy
spojené s hľadaním javu, ktorý škodu spôsobil. Všeobecne však platí, že ak vo vzťahu ku škode je

niekoľko relevantných príčin, je potrebné zistiť a vyhodnotiť ich vplyv vo vzťahu k následku (škode).
Príčinnú súvislosť tiež nemožno zamieňať za súvislosť časovú (Rc 7/1992). Príčinná súvislosť je daná
vtedy, ak daná udalosť skutočne spôsobila škodu, o ktorej náhradu ide, ak je tu vzťah príčiny a následku.

29. Príčinná súvislosť medzi zavineným protiprávnym konaním žalovaného a vznikom škody žalobcov

musí byť vždy bezpečne preukázaná, v zásade teda nestačí samotná pravdepodobnosť, ani pravidelná
všeobecná skúsenosť.30. Právny vzťah zo zodpovednosti za zavlhnutie rodinného domu v dôsledku zvýšenia hladiny
podzemnej vody na pozemku s rodinným domom, je vzťahom medzi tým, kto za zvýšenie hladiny
podzemnej vody pod nehnuteľnosťou zodpovedá a vlastníkom tejto nehnuteľnosti.

31. V predmetnej veci bolo preukázané a v odvolacom konaní je nesporné, že žalovaný bol investorom,
stavebníkom a do r. 2007 vlastníkom novovybudovanej verejnej kanalizácie (ktorá bola žalovaným
odovzdaná do vlastníctva BVS, a.s. Bratislava, pozn.), pričom je tiež potrebné uviesť, že ako vlastník
pozemku, zodpovedá aj v súčasnosti za prípadný závadný stav technických zariadení a skrytých

potrubí na jeho pozemku (ak sa nepreukáže, že ich vlastníkom je niekto iný) a je povinný vykonávať
opatrenia proti hroziacej a vznikajúcej škode, pretože nesplnenie tejto povinnosti by malo za následok
zodpovednosť vlastníka pozemku za škodu vzniknutú zo zlého stavu takýchto zariadení na jeho
pozemku v zmysle § 420 OZ.

32. Žalobcovia pôvodne v žalobe svoj nárok na náhradu škody odôvodňovali tým, že vlhnutie ich

rodinného domu, ku ktorému začalo dochádzať v roku 2003, malo byť spôsobené poškodením
betónového kanalizačného potrubia na ulici D. E. v meste F. v správe a majetku žalovaného pri
výstavbe kanalizácie v roku 2000; tiež tým, že boli pripojené kanalizačné vpuste novej kanalizácie do
starej kanalizačnej rúry, ktorej tesnosť nebola ani overená, ani zabezpečená. Keďže stará kanalizačná
rúra, ktorá začala odvádzať vodu z novej vetvy, sa nachádza v blízkosti rodinného domu žalobcov,

a keďže je táto vo vlastníctve žalovaného a bola poškodená, došlo tým k prepúšťaniu vody k rodinnému
domu žalobcov. Žalobcovia uvádzali, že približne od r. 2003 sa v pivničných priestoroch domu začala
prejavovať zvýšená vlhkosť, neskôr sa objavili pukliny obvodových múrov a podlahy. Situáciu začali
so žalovaným riešiť od septembra r. 2014. Odmietali pritom vplyv plota postaveného okolo rodinného
domu na funkčnosť starej kanalizácie a úvahy žalovaného o zmene hydrologických podmienok v oblasti

považovali za nepodložené.

33. Neskôr žalobcovia dôvodili tým, že žalovaný ako investor stavby a vlastník kanalizácie, sa dopustil
viacerých pochybení, ktoré mali za následok zvýšenie podzemnej vody pri rodinnom dome žalobcov
a následne vznik škody na rodinnom dome. Projektová dokumentácia totiž nepredpokladala odvod

kanalizácie smerom do potoka cez starú stoku vedúcu z Olocha, pričom skúšky tesnosti starej stoky
neboli vykonané. Mali tiež za to, že antropogénnou činnosťou, ktorá nie je vyššou mocou, bola na
zodpovednosť žalovaného stará stoka v mieste jej križovania s novou kanalizáciou narušená, čo
umožnilo únik vody vedúcej z z Olocha do priestoru pred rodinným domom žalobcov a súčasne
bolo vykonané nezákonné napojenie novej kanalizácie aj na nižšie situovanú starú stoku, ktorá je

netesná. Preto narušenie starej stoky medzi Olochom a rodinným domom žalobcov umožnilo vytekanie
vody z Olocha do priestoru a súčasne napojenie novej kanalizácie na starú netesnú stoku vedúcu
povedľa rodinného domu žalobcov, umožnilo vytekanie odvedenej dažďovej vody cez tieto netesnosti
taktiež do priestoru mimo starej stoky. Obe tieto príčiny unikania podpovrchovej a dažďovej vody
do priestoru mimo stoky, boli podľa žalobcov zapríčinené porušením právnych povinností zo strany

žalovaného ako investora stavby kanalizácie. Podľa žalobcov mal žalovaný po prerušení starej stoky
zabezpečiť obnovenie odtoku vody z Olocha do potoka alebo do novej kanalizácie. Stará stoka je
pritom podľa pozemkovej knihy vo vlastníctve mesta. Aj v stavebnom povolení pre výstavbu kanalizácie,
bola žalovanému uložená povinnosť uviesť výstavbou prerušené vodohospodárske diela do pôvodného
stavu, t. j. podľa žalobcov aj obnoviť porušenú starú stoku vedúcu z Olocha do potoka v mieste jej

križovania s novou kanalizáciou. Samotní žalobcovia však v konaní uvádzali aj to, že v meste Gbely
je známy výskyt tekutých pieskov, pričom piesčité horizonty sú nestabilné, ako aj zvýšený výskyt
podzemnej vody na ulici D. E., pričom významným zdrojom je práve studňa Oloch. V neskorších
tvrdeniach žalobcovia uvádzali, že prvé známky vlhnutia vplyvom zvýšenej podpovrchovej vody sa
začali prejavovať už cca v roku 2001. Na základe posudku A. I. žalobcovia neskôr doplnili tiež to, že

vplyvom výkopu pre kanalizáciu došlo k prepojeniu skôr izolovaných priepustných, ale suchých vrstiev
v blízkom okolí rodinného domu, výsledkom čoho je zamokrenie rodinného domu, resp. vplyvom výkopu
pre kanalizáciu a konštrukciou kanalizácie došlo k vytvoreniu nového riečiska, paralelného s tokom
Gbelského potoka a tým aj preberajúceho časť jeho hydrogeologickej úlohy.

34. Výšku škody žalobcovia preukazovali jednak znaleckým posudkom č. 036/2017 znalca z odboru
stavebníctvo Ing. Ondreja Sovu zo dňa 22.06.2017, ktorý stanovil výšku škody v podobe nákladov na
opravu v sume 37.647,07 eura. V posudku sa uvádza, že v priestore pod základovými konštrukciami
stavby sa nachádza podpovrchová voda, ktorá spôsobuje priebežné poškodzovanie stavebnýchkonštrukcií – základov ako aj zvislých a vodorovných konštrukcií suterénu rodinného domu. Výšku
škody žalobcovia ďalej preukazovali aj znaleckým posudkom č. 001/2019 z 05.02.2019 znalca z odboru
stavebníctvo Doc. Ing. Michala Božíka, PhD., ktorý stanovil všeobecnú hodnotu stavby pred poškodením

(218.403,21 eura) a po poškodení jednak bez opravy (163.369,77 eura) a jednak po oprave poškodenia
(204.196,27 eura). Žalobcovia dôvodili, že oba spôsoby stanovenia škody sú rovnocenné, jeden
predstavuje škodu spočívajúcu v hodnote prác vynaložených na jej odstránenie, resp. uvedenie veci do
pôvodného stavu a druhý stanovuje zmenšenie hodnoty majetku žalobcov.

35. Z vyššie uvedeného predovšetkým vyplýva, že žalobcovia postupne v spore identifikovali tri dôvody
majúce mať za následok zvýšenie spodnej vody na ich pozemku, a to jednak napojenie novej kanalizácie
na starú stoku v rozpore s projektovou dokumentáciou, narušenie starej stoky medzi Olochom
arodinnýmdomomžalobcovprivýstavbenovejkanalizácie,akoajto,ževplyvomvýkopuprekanalizáciu
a konštrukciou kanalizácie došlo k vytvoreniu nového riečiska v oblasti nad rodinným domom žalobcov.

36. Žalovaný sa v spore bránil tým, že nebolo jednoznačne preukázané, že by prítomnosť spodnej
vody v okolí rodinného domu žalobcov bola zapríčinená práve netesnosťou potrubia, cez ktoré sa
odvádzala dažďová voda do potoka za rodinným domom žalobcov, pričom poukazoval na to, že z tohto
potrubia vyteká voda do potoka aj mimo dažďového obdobia. Tiež poukazoval na to, že v tejto časti
mesta je v posledných rokoch zvýšená hladina podzemných vôd, čo mali potvrdiť aj bývajúci v okolitých

domoch a čoho dôkazom je aj hladina vody v neďalekej (cca 35 m vzdialenej) verejne prístupnej
studni Oloch, ktorá sa nachádza nad miestnou komunikáciou, keď desiatky rokov bolo dno tejto studne
úplne suché, avšak v posledných rokoch je v studni stále viditeľný stĺpec vody, čo má byť dôkazom
zmeny hydrologických pomerov spodnej vody. Podľa žalovaného zmenu hydrologických podmienok na
pozemku žalobcov spôsobila vyššia moc. Žalovaný tiež dôvodil tým, že žalobcovia takmer priamo nad

starým odvodným potrubím, resp. v jeho tesnej blízkosti, vybudovali ťažký plot z betónových tvárnic,
ktorého tlak na potrubie mohol mať vplyv na celistvosť tohto potrubia. Poukazoval tiež na to, že v blízkosti
potrubia sa nachádza elektrický kábel vysokého napätia, pri výstavbe ktorého mohlo dôjsť k poškodeniu
starého potrubia. Napokon na jeseň r. 2016 sa však žalovaný rozhodol vybudovať do konca r. 2016
nové odvodné potrubie na pozemkoch vo vlastníctve mesta, na zabezpečenie odvádzania dažďovej

vody priľahlého uličného vpustu a vpustu od kostola a zo šachty pri chodníku, s tým, že pôvodné staré
potrubie do potoka, bolo v šachte zaslepené a zabetónované. Žalovaný poukazoval na to, že problém
vzlínavosti spodnej vody u žalobcov prestal až po zabezpečení drenáže okolo ich rodinného domu,
pričom aj v 1/2018 bol vyfotený masívny výtok vody z pozemku žalobcov do Gbelského potoka, pričom
z vyústenia novovybudovaného potrubia pre odvod dažďovej vody z ul. D. E. nevytekala žiadna voda

do potoka. Mal teda za to, že ak je stará kanalizačná rúra dlhodobo od 12/2016 prázdna, nemohla a
nemôže spôsobovať trvalé zvýšenie hladiny spodnej vody u žalobcov.

37. Na preukázanie príčiny zvýšenia hladiny spodnej vody na pozemku žalobcov bolo vykonané
nasledovnédokazovanie.Žalobcoviapredložiliodbornýposudokč.13/2014autorizovanéhostavebného

inžiniera A. B. J. zo dňa 29.08.2014 (č. l. 154), ktorý bol vypracovaný pre potrebu navrhnutia spôsobu
odstránenia vlhnutia rodinného domu a v ktorom sa uvádza záver potreby odviesť podzemnú vodu
z okolia domu oddrenážovaním. Ako príčinu vlhnutia A. J. uviedol, že vlhkosť muriva je dôsledkom
trvalej prítomnosti spodnej vody v úrovni tesne pod úrovňou podlahy suterénu. Okolnosť, že k zmene
režimu spodnej vody malo dôjsť pri výstavbe mestskej kanalizácie v posudku uvádza len ako svoju

domnienku, nie výsledok svojho znaleckého skúmania, ktorého predmetom bolo navrhnúť spôsob
odstránenia vlhnutia domu a nie relevantne zisťovať jeho príčiny. Ďalej žalobcovia predložili v spore
hydrogeologický posudok A. E. I. z 1/2019 (č. l. 281) spracovaný za účelom posúdenia možných
dôvodov podmočenia základov rodinného domu. A. I. uviedol, že zvolil postup literárnych a archívnych
geologických a hydrogeologických údajov o záujmovej lokalite doplnených o rekognoskáciu terénu na

mieste. Z posudku vyplýva, že v obci je odpradávna prameň podzemnej vody Oloch, tiež prameň
Mliečnice, obcou prechádza Gbelský potok. Dôležitým geomorfologickým faktorom, ovplyvňujúcim
hydrogeologické pomery v oblasti, je tiež tektonika, pričom z posudku vyplýva, že aj centrálnou časťou
obce majú prechádzať tektonické zlomy. A. I. pri rekognoskácii terénu a pivničných priestorov zistil,
že problém so spodnou vodou pretrváva aj v 12/2018, čo dokumentovali mapy na stenách, vlhké

miesta na podlahách a v otvorených drenážnych výkopoch. Pre spracovanie posudku zvolil metódu
rizikovej analýzy, t. j. zostavil podľa neho všetky teoreticky možné hypotézy dôvodu zamokrenia
a potom vylučovacou metódou stanovil najpravdepodobnejší scenár. Vykonal tiež prieskumné práce
rekognoskáciou terénu, zmeraním hladiny vody v studni, dokumentáciou výkopu pri dome, orientačnýmmeraním prítoku odvodňovacieho systému a laboratórnym rozborom vody. Pozorovaním a skúškou
mal za to, že odtekajúca voda zo studne Oloch pravdepodobne preniká do zóny v okolí studne
a nasycuje tu prostredie. Laboratórnym rozborom zistil, že voda pritekajúca k rodinnému domu nie je

pôvodom odpadovou ani pitnou vodou, pravdepodobne ide o vodu, ktorá prešla cez eolitické sedimenty,
chemizmus vody zodpovedá prirodzenému zloženiu podzemnej vody v danej oblasti. V závere posudku
A. I. konštatoval, že dôvodom zamokrenia základov a pivničných priestorov rodinného domu je
s najväčšou pravdepodobnosťou vybudovanie kanalizačného systému v oblasti nad domom, a to najmä
porušenie odvodu prepadu vody z Olocha a vytvorenie prepojenia skôr izolovaných priepustných, ale

suchých vrstiev v blízkom okolí posudzovaného rodinného domu vplyvom výkopu pre kanalizáciu.
Riešením je zamedziť prítoku vody k rodinnému domu. A. I. predložil osvedčenie o odbornej spôsobilosti
v odbore hydrogeológie vydané Ministerstvom životného prostredia ČR.

38. Žalovaný oproti tomu predložil odborné vyjadrenie K. B. H. z 1/2019 (č. l. 330) k hydrogeologickému
posudku A. I., v ktorom uviedol, že postup, ktorý zvolil A. I. (zhodnotenie literárnych a archívnych údajov

s rekognoskáciou terénu) nekorešponduje s poznatkami realizovaných geologických prác v širšom okolí
rodinného domu žalobcov s tým, že určenie pravdepodobnej príčiny bez podrobného, resp. doplnkového
prieskumu je scestné a závery sú len v hypotetickej rovine. Za prieskum nemožno považovať archívnu
excerpciu, ani orientačné merania. K. H. poukazoval na to, že A. I. odignoroval vrty nachádzajúce
sa 1.000 m od rodinného domu, z ktorých by zistil, že žiadny stropný izolátor v priestore rodinného

domu žalobcov neexistuje. Z analýzy vzoriek vody vykonanej A. I. vyplýva, že voda zo studne Oloch
nie je vodou v sonde, preto bola posudkom A. I. vylúčená hypotéza, že voda zo studne Oloch sa
prostredníctvom hypodermického odtoku dostáva do kanalizačného výkopu. Ani výdatnosť odtoku vody
z Olochu nebola reálne zistená. V posudku nie je o prítokoch vody do výkopov žiadna konkrétna číselná
zmienka, čo by bol najdôležitejší údaj pre pochopenie hydrodynamiky v danom mieste. K. H. uvádza,

že A. I. neuvažuje s ďalšími možnosťami, ktorými sú podpovrchový (hypodermický) odtok zo studne
na pozemku pri dome, kde princíp dotácie podzákladia môže byť ten istý, ako uviedol A. I. pri Olochu;
neuvažuje s brehovou infiltráciou vody z Gbelského potoka (čomu nasvedčuje analýza vzorky vody);
nezohľadňuje blízkosť tektonickej línie, ktorá môže byť tiež príčinou problému; ako ani výrazne zmenené
klimatické pomery oproti predchádzajúcim dekádam. V závere K. H. uvádza, že A. I. uvádza príčinu

zamokrenia rodinného domu bez akýchkoľvek relevantných informácií a dát. Žalovaný predložil tiež
geologický posudok K. B. H. z 6/2018, k posúdeniu problematiky zvýšenej hladiny podzemnej vody
na pozemku žalobcov. K. B. H. má odbornú spôsobilosť na geologický prieskum životného prostredia.
V posudku sa uvádza, že len na základe amatérsky majiteľom rodinného domu urobeného tracer testu
potravinárskym farbivom, nie je možné vyvodiť záver o transportnej ceste zrážkovej vody z ulice do

podzákladia rodinného domu, žalobca ani nehovorí o vode pri základoch, ale o vode v starej kanalizácii
a o nepotvrdení vody vo výpusti do potoka. K. H. uvádza, že potrubie je uložené v nepriepustnom
prostredí ílov, čo znamená, že voda odteká gravitačne v sklone potrubia. Poukazuje aj na vplyv
klimatických podmienok a uvádza, že dochádza k povrchovému splachu z vyšších polôh smerom do
nižších polôh, t. j. z hydrogeologického izolátora do hydrogeologického kolektora, ktorým sú eolitické

piesky, ktorý fenomén spôsobuje zvýšenú úroveň hladiny podzemnej vody. K. H. opakuje, že voda
v studni Oloch nie je tá istá, ako voda pod domom. Voda pod domom priteká z JV a zvodnencom
sú eolitické piesky kvartéru. Výstavba kanalizácie nespôsobila zvýšenie úrovne hladiny podzemnej
vody na parcele žalobcov. Eróznou bázou územia je Gbelský potok. Doposiaľ realizované posúdenia
problematiky nerešpektovali geologické pomery územia.

39. K odbornému vyjadreniu K. H., predložili žalobcovia vyjadrenie A. I. k posudku z 2/2019, ktorý
uviedol, že ním spracované posúdenie nemalo suplovať riadny prieskum, avšak nie je možné tvrdiť,
že jeho závery sú iba hypotetické. A. I. uviedol, že pri stavbe mestskej kanalizácie, umiestňovanej
do prostredia so zložitými hydrogeologickými pomermi, mal byť prieskum vykonaný pred spracovaním

projektu a pri realizácii mal byť vykonaný geologický dozor. Metodika práce hodnotením hypotéz, je
celkom bežný postup, v ktorom sa konštatované porovnáva so zistenými skutočnosťami. Pokiaľ ide
o rozbor vody, A. I. nesúhlasil s tým, že ide o vodu z dvoch odlišných zdrojov. Voda v Olochu je čistou
podzemnou vodou, ktorej vlastnosti podmieňujú obsahy jednotlivých zložiek. Zatiaľ čo vzorka zo sondy
reprezentuje zmeny týchto vlastností spôsobené tým, že sa jedná o otvorený priestor, v ktorom sa voda

zdržiava dlhšiu dobu. Podľa A. I. nie je možné vylúčiť, že sa jedná o rovnaký zdroj vody. Pokiaľ K. H.
naznačuje možný dopad Farského (tektonického) zlomu, neobjasňuje udalosti, ktoré by v konjunkcii
s touto tektonickou líniou mohli mať vplyv na zavodnenie základov. A. I. poukázal na to, že K. H.
neoveril svoje postrehy vlastným pozorovaním, neuviedol také argumenty, ktoré by odborné vyjadrenieA. I. spochybňovali a nepreukázal žiadny ďalší scenár, ktorý by zamokrenie domu vysvetlil. Preto A.
I. zotrval na svojich záveroch. Žalobcovia tiež predložili aktualizovaný hydrogeologický posudok A. E.
I. z 1/2019, v ktorom uvádza, že posudok je spracovaný z dôvodu vyhovenia požiadavkám slovenskej

legislatívy a v prílohe prikladá potvrdenie Ministerstva životného prostredia SR z 03.01.2019 o tom, že
spĺňa podmienky pre dočasné alebo príležitostné vykonávanie geologických prác podľa § 9 ods. 12 zák.
č. 569/2007 Z. z. geologického zákona, za účelom spracovania geologickej úlohy – hydrogeologického
posudku zamokrenia rodinného domu žalobcov. Na spracovanie tohto posudku zvolil rovnakú metódu
ako v pôvodnom posudku, zostavil teoreticky možné hypotézy dôvodov zamokrenia a vylučovacou

metódou dospel k najpravdepodobnejšiemu scenáru, a to záveru že dôvodom zamokrenia základov
a pivničných priestorov rodinného domu žalobcov je s najväčšou pravdepodobnosťou vybudovanie
kanalizačného systému v oblasti nad domom. Najmä porušenie odvodu vody z Olocha a vytvorenie
prepojenia skôr izolovaných priepustných, avšak suchých vrstiev v blízkom okolí rodinného domu
vplyvom výkopu pre kanalizáciu. Z obsahu posudku vyplýva, že nevykonal žiadne iné/nové prieskumné
práce v teréne ako v čase pôvodného posudku (t. j. k 15.12.2018). A. I. sa tiež vyjadril ku geologickému

posudku K. H. (č. l. 408) a uviedol, že jeho tvrdenia a závery nie sú podopreté jednak správnym výberom
dát, ich interpretáciou a najmä vlastnou prácou. Nesúhlasil s vyhodnotením zrážkových pomerov, najmä
pokiaľ ide o mechanizmus pôsobenia prívalových dažďov na stav hladiny podzemnej vody. Teda ďalší
záver v posudku K. H. nie je podľa A. I. preukázaný.

40. V konaní bol za účelom posúdenia príčin podmočenia základov rodinného domu žalobcov,
vypracovaný znalecký posudok č. 39/2022 znaleckého ústavu Slovenská technická univerzita
v Bratislave z 01.07.2022. Z obsahu posudku vyplýva, že znalec vykonal o. i. aj obhliadku,
fotodokumentáciu, monitoring starého prelivného potrubia. V posudku sa uvádza, že povedľa oplotenia
pozemku žalobcov na severozápadnej strane je vedené staré betónové potrubie, ktoré historicky

odvádzalo prelivnú (tzv. nevyužitú) vodu zo studne Oloch do Gbelského potoka. Presné vedenie
trasy tohto starého potrubia nie je zrejmé zo žiadnych relevantných podkladov. Staré potrubie križuje
miestnu cestu a je zaústené do novej kanalizačnej šachty odkiaľ je vedené staré potrubie vedľa
oplotenia žalobcov tzv. Pfefrovou uličkou až do zaústenia v ľavom brehu Gbelského potoka. Mesto
Gbely realizovalo preložku časti starej kanalizácie v r. 2016. Jestvujúce potrubie od kanalizačnej

šachty ku Gbelskému potoku sa odstavilo z prevádzky vodotesným zabetónovaním odtoku do tohto
potrubia. Staré potrubie ostalo v zemi bez jeho asanácie. Na parc. č. 2330 sa nachádza historický
objekt – studňa s názvom Oloch, ktorá nemá žiadne povolenie na výstavbu, pretože je z r. 1392 (str.
88 posudku). Boli pozorované viditeľné prítoky podzemnej vody do studne. Pri monitoringu studne
a starého prelivného potrubia, sa z dôvodu jeho zanesenia nečistotami podarilo zasunúť tlakovú

trysku iba do vzdialenosti 6 m v smere od kanalizačnej šachty a v opačnom smere do vzdialenosti
1,6 m od steny studne, čo je pre výkon monitoringu nepostačujúce, pretože z neho nie je možné
vyvodzovať znalecky dokázateľné závery pre otázky stanovené zadávateľom. Znalec tiež uviedol
odporúčanie vlastníkovi starého prelivného potrubia, aby vykonal jeho rekonštrukciu medzi studňou
Oloch a kanalizačnou šachtou, vrátane rekonštrukcie tejto šachty, čím bude zabezpečené, že všetky

vodyvytekajúcezostudneOloch,budúodvedenébezichpriesakudoterénudorecipientuGbelskýpotok
(str. 38 posudku). V posudku sa uvádza, že technické posúdenie kanalizácie a súladu zrealizovaného
diela s projektovou dokumentáciou vykonal znalec z odvetvia Líniové stavby, posúdenie objektu
rodinného domu znalec z odboru stavebníctvo, odvetvie Pozemné stavby a posúdenie horninového
a hydrogeologického prostredia znalec z odboru Ťažba, odvetvie geológia. Bolo zistené, že uličné

vpusty UV1 a UV2 boli zaústené do jestvujúceho starého potrubia, vedeného od Olocha do Gbelského
potoka, preto znalec konštatoval nesúlad zrealizovaného diela pokiaľ ide o napojenie (zaústenie)
dažďových vpustov UV1 a UV2 na ul. D. E. na staré potrubie s územným rozhodnutím, stavebným
povolením a projektovou dokumentáciou, podľa ktorej sa mali všetky nové uličné vpusty napojiť do
novej verejnej jednotnej kanalizácie. Tiež bolo konštatované, že následne neboli vykonané skúšky

tesnosti, monitoring resp. iné metódy na zistenie vodotesnosti potrubia a stanovenie jeho vyhovujúceho
technického stavu (str. 42, 45, 55 posudku). Znalec konštatoval porušenie všeobecne záväzných
predpisov a noriem pri výstavbe verejnej kanalizácie a rekonštrukcie komunikácie v meste Gbely na ulici
D. E. v termíne 1995 – 2000 (str. 61 posudku). Ústav uviedol, že z dostupných dokumentov vyplýva
známa informácia ohľadom zvýšeného výskytu podzemnej vody, existencia Gbelského potoka a možná

existencia tekutých pieskov v oblasti Námestia Biskupa Čárskeho, resp. ulice D. E. (str. 67 posudku).
Navrhnúť nariadenie spracovania inžinierskogeologického prieskumu musí projektant stavby, avšak
v danom prípade projektant v projektovej dokumentácii uviedol, že sú mu známe geologické podmienky
staveniska. V posudku sa na str. 82 uvádza, že znalec nevie určiť, čo bolo príčinou prerušenia staréhoprelivného potrubia, zisteného pri jeho monitoringu. Uvádza, že z vyjadrenia A. I. I. (hlavný projektant
na stavbe verejnej kanalizácie) je možné usúdiť, že prelivné potrubie bolo prerušené počas výstavby
verejnej kanalizácie a toto prelivné potrubie bolo zaslepené. Len A. I. si spomínal na preseknutie starého

prelivného potrubia, pričom na stavbe v tom čase osobne nebol a nevidel kolízne miesto (str. 111
posudku). Podľa prechodu sondy a vyjadrenia PCG servis s. r. o. zo dňa 16.02.2022, by toto zaslepenie
(od UNISTAV) prelivného potrubia mohlo byť medzi križovaním stoky a studňou Oloch. Tieto názory
znalca však nie sú relevantnými dôkazmi potvrdené. Nie je možné sa zo strany znalca relevantne
vyjadriť o porušení starého prelivného potrubia z Olocha, ak nebol vyhotovený kamerový záznam

z jeho monitoringu. Zo získaných podkladov (projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie alebo
z územného konania) nevyplýva žiadna nevyhnutnosť prerušenia potrubia vedúceho zo studne Oloch
(tiež str. 124 posudku). Na str. 85 posudku sa uvádza, že nakoľko staré potrubie pri rodinnom dome
žalobcov bolo v čase monitoringu 05.08.2016 zbortené a prerušené, bola možnosť, že časť tečúcich
vôd odtekala mimo potrubia do pôdneho profilu. Znalec konštatoval, že časť zachytených dažďových
vôd odtekala netesnosťami do pôdneho profilu a časť odtekala starým potrubím do Gbelského potoka.

Taktiež bolo možné uvažovať, že spoje betónového potrubia neboli vodotesné a dažďová voda pretekala
cez tieto spoje do pôdneho profilu. Znalcov hrubý odhad bol, že z množstva 857 m3/r dažďových
vôd v danej oblasti, sa do pôdneho profilu dostávalo cca 1/3 týchto vôd, t. j. 285 m3/r. Pokiaľ však
ide o pravdepodobnosť, či zistený ročný úhrn zrážkovej vody mal za následok podmočenie základov
rodinného domu žalobcov, znalec uviedol, že nemôže odpovedať na právne, špekulatívne a hypotetické

otázky - záver k otázke č. 11 (na str. 86 a 124 posudku). K otázke č. 12, či je možné, aby voda vytekajúca
z prerušeného potrubia odvádzajúceho zo studne Oloch zasakovala do voľného terénu v priestore
výkopu pre kanalizáciu na ulici D. E. a jej priľahlom okolí a týmto spôsobila sýtenie v teréne a umožnila
vytvorenie nových preferenčných ciest pre dodatočné sýtenie pôvodne nenasýtených piesčitých vrstiev
a prostredníctvom nich spôsobila podmočenie základov rodinného domu, znalec uviedol, že nemôže

odpovedať na právne, špekulatívne a hypotetické otázky (str. 87 a 124 posudku). K otázke č. 13, či môže
byť voda zistená v základoch rodinného domu dotovaná z výkopu kanalizácie, alebo prerušenej starej
stoky odvádzajúcej prebytkovú vodu zo studne Oloch do potoka, znalec uviedol, že nemôže odpovedať
na právne, špekulatívne a hypotetické otázky (str. 87 a 125 posudku). Na otázku č. 20 znalec uviedol, že
výkopy pre kanalizáciu môžu tvoriť umelý drén pre prúdenie podzemnej vody, ak sú na to zrealizované

vhodné hydrogeologické podmienky (str. 92 posudku). Na otázku č. 22, či môže byť územie na parcelách
žalobcov ovplyvnené príbrežnou infiltráciou Gbelského potoka, znalec uviedol, že nemôže odpovedať
na právne, špekulatívne a hypotetické otázky (str. 95 posudku). Na otázku č. 23, či môže byť územie
na parcelách žalobcov tektonicky predisponované, znalec uviedol, že nemôže odpovedať na právne,
špekulatívne a hypotetické otázky (str. 95 posudku). K otázke 32 (str. 115 a 130 posudku) sa uvádza, že

v Olochu je viditeľná hladina podzemnej vody, a v studni na pozemku žalobcov nie je vidieť hladina. Do
zbernej šachty drenážnych vôd na pozemku žalobcov stále prúdi zachytená podzemná voda z drenážnej
sústavy. Z toho vyplýva, že podzemná voda je stále v blízkosti základov rodinného domu žalobcov, i keď
staré potrubie medzi kanalizačnou šachtou a Gbelským potokom bolo odstavené z prevádzky v 12/2016.
Poruchy na starom potrubí z Olocha do Gbelského potoka v priestore miestnej komunikácie nemuseli

nastať v momente realizácie verejnej kanalizácie, ale aj neskôr, vplyvom tejto stavby na okolité objekty.

41. Žalobcovia mali zo znaleckého posudku Slovenskej technickej univerzity za preukázané (vyjadrenie
č. l. 449), že zo strany investora – žalovaného, došlo k porušeniu právnych predpisov, najmä Stavebného
zákona a Vodného zákona, ako aj platných ČSN a STN. Z vyjadrenia projektanta A. I. vyplynulo, že

pri výstavbe kanalizácie bola stará stoka preseknutá. Ústav tiež potvrdil, že sú mu známe informácie
ozvýšenomvýskytepodzemnejvodyaexistenciiGbelskéhopotokaamožnejexistenciitekutýchpieskov
v oblasti Námestia Biskupa Čárskeho a ul. D. E., napriek tomu nebol vykonaný geologický alebo
hydrogeologický prieskum zo strany mesta. Tiež z posudku vyplýva, že uličné vpusty UV1 a UV2 boli
v rozpore s územným rozhodnutím, stavebným povolením zaústené do starej stoky vedúcej z Olocha,

ktorej správcom je žalovaný. Nedošlo ani k monitoringu a skúške tesnosti starej stoky, pričom bolo
zistené jej poškodenie. Žalobcovia poukazovali na to, že znalecký ústav nevyužil všetky možnosti
na identifikáciu presného miesta porušenia starej stoky, preto mali pôvodne za potrebné doplnenie
znaleckého dokazovania využitím georadaru, jadrových vrtov, vyčistením starej stoky a následným
kamerovým monitoringom, alebo obnažením križovania starej a novej stoky, neskôr však na tomto

dokazovaní netrvali. Žalovaný k znaleckému posudku Slovenskej technickej univerzity (č. l. 451) uviedol,
že z neho nie je možné vyvodiť zodpovednosť žalovaného za škodu, ktorej náhrady sa žalobcovia
domáhajú. Uvádzali, že posudok sa nevysporadúva s otázkou, aký vplyv mohla mať studňa vyvŕtaná
priamonapozemkužalobcovnavznikvodypodrodinnýmdomom,keďmohlibyťprivŕtaníhlbokejstudnenarušené spodné vodonosné obzory, pričom táto studňa bola navŕtaná v r. 2001 a problém s vlhnutím
začal v r. 2003. Takisto poukazoval na to, že z dostupných geologických máp vyplýva, že v lokalite sa
nachádza tektonický zlom a napätá hladina vody.

42. K znaleckému posudku ústavu Slovenskej technickej univerzity, boli vypočutí (pojednávanie dňa
08.12.2022, č. l. 462) znalci Ing. Ľuboš Jakubec a Doc. Ing. PhD. Ivan Slávik. Ing. Jakubec uviedol, že
pokiaľ ide o žalobcami navrhované doplnenie znaleckého dokazovania, toto by predstavovalo neúmerné
náklady, bolo by potrebné tiež rozkopanie miestnej komunikácie. Na ohliadke za prítomnosti žalobcu

a primátora žalovaného však bolo povedané, že cesta sa nebude v žiadnom prípade rozkopávať.
Na rozkopanie by sa vyžadoval projekt, rozkopávacie povolenia, vytýčenie pozemných sietí. Svedok
uviedol, že pokiaľ ide studňu Oloch, je ťažko povedať, či voda odteká prelivnými potrubiami, pretože
sú tam netesnosti, cez ktoré si voda vie nájsť cestu, podľa jeho názoru voda odteká zo studne preč,
vodotesnosť je tam na 95 %. K tesnosti prelivného potrubia sa nevedel vyjadriť, pretože na zistenie
tesnosti prelivného potrubia by bolo potrebné vykonať podkopanie, čo bolo na obhliadke zamietnuté.

Zrejme by bolo potrebné vykopať celé potrubie a usadiť nové potrubie v celej dĺžke, aby to fungovalo
ako má. Doc. Ing. PhD. Ivan Slávik uviedol, že georadarom je možné preskúmať len polohu kanalizácie,
ale nemožno ním preskúmať jej porušenie, to je možné zistiť monitoringom, alebo odkopávkou. Táto
metóda zrejme nebola využitá z dôvodu neúmerných nákladov. Ohľadom prúdenia podzemných vôd,
sa mal vyjadriť geológ alebo hydrogeológ.

43. Znalecký ústav Slovenská technická univerzita vo vyjadrení z 25.01.2023 (č. l. 484) uviedla, že na
znaleckom posudku č. 39/2022 nepracovali znalci z odboru geológia a hydrogeológia. Odpovede na
otázky č. 11, 12 a 13 vypracovala Doc. Ing. Zora Petráková PhD., vedúca ústavu súdneho znalectva.
V týchto otázkach sa vyžadovalo vyjadrenie k pravdepodobnosti podmočenia základov rodinného

domu, pričom v otázke bola zavedená hypotéza výtoku vody z prerušeného potrubia odvádzajúceho
vodu zo studne Oloch. Množstvo vody vytekajúce zo studne Oloch a ani rozsah poškodenia
potrubia odvádzajúceho vody zo studne Oloch nebol v čase vniku vody do suterénu rodinného
domu žalobcov dokumentovaný, čo je pre objektívne posúdenie možnosti (nie pravdepodobnosti)
podmáčania základov rodinného domu rozhodujúce. V technickej praxi je pravdepodobnosťou číselná

miera možnosti, že náhodný jav nastane. Objektívne vyjadrenie pravdepodobnosti, ako číselnej miery
možnosti, že podmočenie základov rodinného domu nastane, nie je možné, nakoľko sa nejedná
o cyklicky sa opakujúci jav. Z tohto dôvodu boli definované otázky vyhodnotené ako špekulatívne
a hypotetické. Pre vyjadrenie možnosti podmáčania základov rodinného domu, by bolo nevyhnutné
zaviesť monitoring režimového množstva sledovania množstva vody vytekajúcej zo studne Oloch

korelovaného s meteorologickými údajmi množstva zrážok sledovaného v priebehu tohto monitoringu
a s meteorologickými údajmi množstva zrážok v období vniku vody do suterénu rodinného domu
žalobcu. Okrem toho by bolo nevyhnutné reálne overenie kvantitatívneho a kvalitatívneho rozsahu
poškodenia potrubia odvádzajúceho vody zo studne Oloch. Bez overenia uvedených skutočností je
stupeň dôvery v pravdivosť hypotézy vo výtoku vody z prerušeného potrubia odvádzajúceho vody zo

studne Oloch, z neho vyplývajúcej intenzity dotovania, resp. sýtenia podložia vytekajúcou vodou ako
vplyvu na podmáčanie základov rodinného domu žalobcov minimálny. V prípade ďalšieho dokazovania
by bolo potrebné zmeniť formu a obsah položenej otázky, zabezpečiť rozkopávky cesty, príslušné
povolenia, čo bude stáť nemalé náklady.

44.Žalobcovianamietali,žeDoc.Petrákovánepôsobívodvetvígeológiaahydrogeológia,alejeznalcom
pre odbor Stavebníctvo, teda nedisponuje potrebnou kvalifikáciou na zodpovedanie otázok 11 až 13
a neprizvala ani znalcov z potrebného odboru. Posudkom A. I. bola podľa nich preukázaná príčinná
súvislosť medzi porušením povinností žalovaného a podmáčaním rodinného domu žalobcov, keď je
v tomto posudku konštatované, že dôvodom zamokrenia je s najväčšou pravdepodobnosťou porušenie

odvodu vody zo studne Oloch a vytvorenie prepojenia skôr izolovaných vrstiev pri budovaní novej
kanalizácie. A. I. bol pritom jedinou odborne spôsobilou osobou z odboru hydrogeológie. Znalecký ústav
STU k týmto námietkam reagoval vo vyjadrení z 26.04.2023 tak, že Doc. Petráková zodpovedala na
dané otázky ako znalec v odbore Stavebníctvo. Mala za to, že ide o otázky právneho charakteru, pričom
ich formulácia nabáda na špekulácie a sú hypotetické. K. E. L., znalec pre odbor ťažba/geológia prisľúbil

spoluprácu na posudku, avšak napokon neprišiel, nereagoval na telefonáty a neozval sa.

45. Vyššie uvedenými odbornými posudkami a znaleckým posudkom, mala byť teda preukazovaná ne/
existencia príčinnej súvislosti medzi žalobcami tvrdenými príčinami zvýšenia spodnej vody na pozemkužalobcov, v dôsledku porušenia právnych povinností žalovaného pri výstavbe verejnej kanalizácie na
ulici D. E. v rokoch 1995 – 2000. Ako bolo uvedené vyššie, žalobcami tvrdenými dôvodmi zamokrenia
pozemku malo byť jednak zaústenie dažďových vpustov UV1 a UV2 na ul. D. E. do starého netesného

potrubia vedúceho popri pozemku žalobcov do Gbelského potoka, ďalej narušenie starej stoky medzi
Olochom a rodinným domom žalobcov pri výstavbe novej kanalizácie, ako aj to, že vplyvom výkopu
pre kanalizáciu a konštrukciou kanalizácie došlo k vytvoreniu nového riečiska v oblasti nad rodinným
domom žalobcov, ktoré príčiny mali viesť k hromadeniu spodnej vody na pozemku žalobcov, čo potom
spôsobilo zavlhnutie ich rodinného domu.

46. Najmä zo znaleckého posudku Slovenskej technickej univerzity jednoznačne vyplynulo, že zaústenie
dažďových vpustov UV1 a UV2 na ul. D. E. do starého potrubia vedúceho do Gbelského potoka bolo
vykonané v rozpore s územným rozhodnutím, stavebným povolením a projektovou dokumentáciou,
z čoho možno vyvodiť porušenie právnej povinnosti investora pri výstavbe verejnej kanalizácie. Žalovaný
v tomto smere zjednal nápravu koncom roka 2016 a vybudoval nové odvodné potrubie na pozemkoch

vo vlastníctve mesta, na zabezpečenie odvádzania dažďovej vody z daných vpustov a zo šachty pri
chodníku, pričom staré potrubie vedúce do potoka bolo v šachte zaslepené a zabetónované. Napriek
tomu tak A. E. I. (v 12/2018), ako aj znalecký ústav Slovenská technická univerzita konštatovali,
že problém so spodnou vodou na pozemku žalobcov naďalej pretrváva, t. j. podzemná voda
je stále v blízkosti základov rodinného domu žalobcov, i keď staré potrubie medzi kanalizačnou

šachtou a Gbelským potokom bolo odstavené z prevádzky v 12/2016. Slovenská technická univerzita
konštatovala,žedotohočasu,časťzachytenýchdažďovýchvôdodtekalanetesnosťamistaréhopotrubia
do pôdneho profilu a časť odtekala starým potrubím do Gbelského potoka, pričom podľa vysloveného
hrubého odhadu z množstva 857 m3/r dažďových vôd v danej oblasti, sa do pôdneho profilu dostávalo
cca 1/3 týchto vôd, t. j. 285 m3/r. Ústav však nezodpovedal otázku, či pravdepodobné, aby zistený ročný

úhrn zrážkovej vody mal za následok podmočenie základov rodinného domu žalobcov.

47. Tiež z posudku Slovenskej technickej univerzity, na základe vykonaného monitoringu starého
prelivného potrubia a tiež so zreteľom na vyjadrenie hlavného projektanta na stavbe verejnej kanalizácie
A. I. I. vyplýva, že staré prelivné potrubie bolo počas výstavby verejnej kanalizácie prerušené a toto

prelivné potrubie bolo zaslepené zrejme niekde v priestore medzi križovaním stoky a studňou Oloch,
avšak znalec vyslovene uviedol, že tieto názory nie sú relevantnými dôkazmi potvrdené, pretože nebol
vykonaný kompletný monitoring ani odkopávka. Bolo tiež konštatované, že z projektovej dokumentácie
pre stavebné povolenie ani z územného konania nevyplýva žiadna nevyhnutnosť prerušenia potrubia
vedúceho zo studne Oloch. Je potrebné tiež poukázať na rozhodnutie Obvodného úradu životného

prostredia Senica č. j. VH-H1-183/I-132/258/1995-Bá z 20.10.1995 o udelení povolenia investorovi
– žalovanému na vybudovanie kanalizácie, kde bola investorovi výslovne uložená povinnosť uviesť
výstavbou prerušené vodohospodárske diela do pôvodného prevádzky schopného stavu. Studňa Oloch
je artézskou studňou, z ktorej v niektorých časových obdobiach môže samovoľne vytekať podzemná
voda. Na odvod tejto vody slúžilo práve staré prelivné potrubie vedúce z tejto studne do Gbelského

potoka. Všeobecne je možné uviesť, že ak obec ako vlastník nehnuteľnosti, nesplní povinnosť vykonať
dostatočné opatrenia, ako napríklad uviesť po pokládke verejnej kanalizácie, dotknuté zariadenia na jej
pozemku do stavu nepoškodzujúceho susediace pozemky v súlade so stavebnými predpismi, môže jej
z porušenia takejto povinnosti, v dôsledku zanedbaného technického stavu týchto zariadení, vyplynúť
zodpovednosť za vzniknutú škodu. V súvislosti s touto konkrétnou vecou však má odvolací súd za to,

že hoci mohlo dôjsť k prerušeniu starého prelivného potrubia vedúceho zo studne Oloch pri výstavbe
novej kanalizácie (čo však ani nebolo v spore jednoznačne preukázané), ktoré vodné dielo by potom v
rozpore s povolením Obvodného úradu životného prostredia nebolo uvedené do pôvodného prevádzky
schopného stavu; nebolo v predmetnej právnej veci predovšetkým bezpečne preukázané to, že práve v
príčinnej súvislosti s porušením tejto povinnosti žalovaného, by došlo k zvýšeniu hladiny spodnej vody

na pozemku žalobcov.

48. Existencia príčinnej súvislosti - medzi jednak zisteným porušením povinnosti žalovaného (investora,
stavebníka, vlastníka novej kanalizácie do r. 2007 a vlastníka starej stoky) zrealizovať kanalizáciu
v súlade s územným rozhodnutím, stavebným povolením a projektovou dokumentáciou, pokiaľ ide

o zaústenie uličných vpustov dažďovej vody do starej netesniacej stoky vedúcej do Gbelského potoka
popri nehnuteľnosti žalobcov; tiež pokiaľ ide o porušenie povinnosti žalovaného uviesť porušené staré
prelivné potrubie slúžiace na odvádzanie vody z artézskej studne Oloch do prevádzky schopného
stavu tak, aby nedochádzalo k zasakovaniu vody z tejto studne do okolitého terénu, prípadne medzitvrdeným porušením povinnosti zabezpečiť výstavbu kanalizácie tak, aby nedošlo vplyvom výkopu
a konštrukciou kanalizácie k vytvoreniu riečiska vedúceho podzemné vody k rodinnému domu žalobcov
- ako žalobcami tvrdenými protiprávnymi konaniami žalovaného a škodou spočívajúcou v zavlhnutí

rodinného domu žalobcov v dôsledku zvýšenia spodnej vody na ich pozemku, totiž preukázaná nebola,
pretože v konaní nebolo jednoznačne preukázané, že práve v dôsledku porušenia týchto právnych
povinností žalovaného, a to či už všetkých, alebo len niektorých z nich a ktorých konkrétnych, došlo
k zvýšeniu hladiny spodnej vody na pozemku žalobcov.

49. Žalobcovia v odvolaní nesprávne poukazovali na to, že mala byť použitá tzv. teória adekvátnej
príčinnej súvislosti, podľa ktorej má stačiť, ak je škoda podľa všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí
a skúseností adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu. Teória adekvátnej príčinnej súvislosti sa totiž
aplikuje so zreteľom na posúdenie adekvátnosti druhu škody za ktorú sa požaduje náhrada. Podľa teórie
tzv. adekvátnej príčinnej súvislosti slúži adekvátnosť všeobecne k vylúčeniu tých podmienok, ktoré sú
príliš vzdialené následku a k vylúčeniu tých následkov, ktoré sú mimoriadne nepredvídateľné (porovnaj

rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 15.04.2015, sp. zn. 30 Cdo 4274/2014, ako i nález Ústavného súdu
ČR z 01.11.2007, sp. zn. I. ÚS 312/05, rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 30.07.2008, sp. zn. 25 Cdo
883/2006, či z 30.04.2014, sp. zn. 30 Cdo 656/2013). To, či určitá podmienka je spôsobilá vyvolať podľa
obvyklého (prirodzeného) chodu veci i podľa všeobecnej skúsenosti škodu, je potrebné chápať tak,
že škoda bola pre škodcu za daných pomerov a v jeho postavení, v ktorom sa v čase vzniku škody

nachádzal, predvídateľná. Príčinou vzniku škody totiž môže byť viac skutočností. V takom prípade je
potrebné zisťovať dôležitosť týchto príčin na samotný vznik škody u poškodeného. V tomto spore však
nestačí preukazovať iba vyššiu pravdepodobnosť príčiny spôsobeného následku, ako je to napríklad
v sporoch zo škody na zdraví postupmi non lege artis, v ktorých je niekedy jednoznačné preukázanie
príčiny vzniku škody nemožné. V danej veci bolo potrebné preukázať príčinu zvýšenia spodnej vody na

pozemku žalobcov jednoznačne, pretože na to existujú jednoznačné vedecké metódy a postupy, teda
v tejto veci nie je dôvodné spoliehať sa len na skúsenosti a obvyklý chod vecí, a to ešte bez zohľadnenia
skutočne všetkých do úvahy prichádzajúcich príčin (hydrogeologický charakter danej oblasti známy
výskytom vysokej hladiny spodnej vody tekutými pieskami, prítomnosť tektonického zlomu, Gbelského
potoka, či studne na pozemku žalobcov).

50. Ešte pred zhodnotením predložených odborných posudkov, znaleckého posudku a ostatných
relevantných listín, považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že znalecký posudok, či odborný posudok
sú jedným z dôkazných prostriedkov, ktorý súd hodnotí ako každý iný dôkaz. Od iných dôkazov sa
tieto líšia v tom, že odborné závery v nich obsiahnuté nepodliehajú hodnoteniu súdom podľa zásad

uvedených v § 191 ods. 1 CSP, pretože súd nie je oprávnený preskúmavať odborné závery znalca,
ale je oprávnený preskúmavať len presvedčivosť a postup, akým znalec ku svojim zisteniam dospel a
taktiež úplnosť znaleckého posudku vzhľadom k položenej otázke. Je iba na znalcovi, aby v súlade s
poznatkami dosiahnutými v jeho odbore zvolil, akú metodiku použije. Súd teda hodnotí presvedčivosť
posudku, čo do jeho úplnosti vo vzťahu k zadaniu, logickému odôvodneniu jeho záverov a súladu s

ostatnými vykonanými dôkazmi.

51. Odvolací súd z odborného posudku A. B. J. zistil, že tento v ňom uvádza iba zistenie, že príčinou
vlhnutia muriva je trvalá prítomnosť spodnej vody v úrovni tesne pod úrovňou podlahy suterénu; z toho
odborného posudku však nevyplývajú príčiny trvalej prítomnosti spodnej vody na pozemku žalobcov ku

ktorej by dospel vlastným znaleckým skúmaním, použitím konkrétnych znaleckých metód, vyjadril iba
domnienku, že to spôsobila výstavba mestskej kanalizácie. Hydrogeológ A. E. I. vo svojom posudku z
1/2019, ako aj v jeho aktualizácii, dospel síce k záveru, že dôvodom zamokrenia základov a pivničných
priestorov rodinného domu je s najväčšou pravdepodobnosťou vybudovanie kanalizačného systému
v oblasti nad domom, a to najmä porušenie odvodu prepadu vody z Olocha a vytvorenie prepojenia

skôr izolovaných priepustných, ale suchých vrstiev v blízkom okolí rodinného domu vplyvom výkopu
pre kanalizáciu, avšak A. I. podľa odvolacieho súdu nevykonal relevantné overenie týchto záverov
v danom teréne a metódami, ktoré použil pri spracovaní svojho posudku, nezisťoval reálne poškodenie
prelivného potrubia odvádzajúceho vodu zo studne Oloch, ani aké množstvo vody z nej prípadne
presakuje do okolitého terénu, neoveril žiadnym spôsobom reálne prúdenie spodných vôd v danej

oblasti, neoveril prúdenie vody od studne Oloch do okolia, ani neoveril svoju hypotézu, či kanalizačný
systém skutočne vytvoril novú preferenčnú cestu pre prúdenie podzemnej vody a v tom prípade ani
nedefinoval,akopresnetotoprúdeniesmeruje.A.I.svojezáveryopieraloliterárneaarchívnegeologické
a hydrogeologické údaje o záujmovej lokalite doplnené o rekognoskáciu terénu na mieste, zmeranímhladiny vody v studni, dokumentáciou výkopu pri dome, orientačným meraním prítoku odvodňovacieho
systému a laboratórnym rozborom vody. Avšak iba týmito metódami podľa odvolacieho súdu spoľahlivo
nezistil, že práve realizáciou novej kanalizácie, či priesakom vody zo studne Oloch, došlo k trvalému

zvýšeniu spodnej vody na pozemku žalobcov. Sám totiž uvádza, že centrálnou časťou obce prechádzajú
tektonickézlomy,pričomzviacerýchdokladovvkonaníbolotiežzistené(napr.zhydrogeologickejsprávy
k výstavbe kanalizácie v meste Gbely vypracovanej Hydroconsult Bratislava z 4/1995), že v oblasti
možno počítať tiež s výskytom tekutých pieskov, rovnako je tu zvýšený výskyt podzemnej vody, a to
osobitne v ulici D. E.. Tieto okolnosti však A. I. vo svojom posudku ako možné dôvody zvýšenia spodnej

vody na pozemku žalobcov nevyhodnocuje. A. I. zvolil pri vypracovaní posudku metódu hodnotenia
hypotéz, t. j. zostavil podľa neho teoreticky možné hypotézy dôvodu zamokrenia domu a vylučovacou
metódou stanovil podľa neho najpravdepodobnejší scenár. Podľa odvolacieho súdu takáto metóda
znaleckého dokazovania môže byť v niektorých prípadoch vhodná (napr. pri rozhodovaní vlastníka
pozemku o spôsobe odvedenia podzemnej vody) avšak na preukázanie príčinnej súvislosti medzi
tvrdenými dôvodmi - zaústenie vpustov dažďovej vody do starej stoky, porušenie prelivného potrubia

z Olocha a samotné zrealizovanie kanalizácie majúcej vytvárať nové preferenčné cesty pre podzemné
vody – a trvalým zvýšením hladiny spodnej vody na pozemku žalobcov, sú nepostačujúce, pretože
v tomto prípade sa vyžadovalo bezpečné preukázanie tejto príčinnej súvislosti, teda nestačilo iba
vylučovacou metódou znalca stanoviť pravdepodobnú hypotézu, vychádzajúcu síce z jeho všeobecnej
skúsenosti, avšak relevantným spôsobom neoverenej v teréne.

52. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že je možné, že uvedené príčiny, alebo niektoré z nich,
mohli skutočne spôsobiť zvýšenie hladiny spodnej vody na pozemku žalobcov. Avšak v tomto sporovom
konaní, nebol z právneho hľadiska záver o príčinnej súvislosti medzi tvrdenými príčinami a vznikom
škody spočívajúcej v zavlhnutí rodinného domu žalobcov bezpečne preukázaný, a to aj so zreteľom na

nevykonanie relevantného hydrogeologického prieskumu daného terénu, keď z viacerých dokumentov
vyplýva, že oblasť Námestia Biskupa Čárskeho a ulice D. E. je známa zvýšeným výskytom podzemnej
vody (viď. posudok STU) a výskytom tekutých pieskov, takisto centrom obce prechádza tektonický zlom
(vyjadreniaA.I.aK.H.),čiokolnosťprítomnostiGbelskéhopotokaaďalšejstudnenapozemkužalobcov.
Preto hoci sa A. I. bránil tým, že metodika práce hodnotením hypotéz je celkom bežný postup, podľa

odvolaciehosúdunapreukázaniepríčinnejsúvislostivdanejvecibolnepostačujúcim,najmäsozreteľom
na celkovú hydrogeologickú zložitosť celej danej oblasti.

53. Závery A. I. spochybňoval geológ K. B. H., ktorý rovnako podrobil kritike predovšetkým ním zvolenú
metódu (archívnu excerpciu a len orientačné merania), to že nezohľadnil vrty nachádzajúce sa 1.000

m od rodinného domu žalobcov a nevykonal podrobný, resp. doplnkový prieskum. K. H. mal za to,
že analýza vzoriek vody vykonaná A. I. nepreukazuje, že voda zo studne Oloch je vodou v sonde,
teda spochybňoval hypotézu A. I., že sa voda zo studne Oloch prostredníctvom hypodermického
odtoku dostáva do kanalizačného výkopu. K. H. poukazoval na to, že A. I. neuvažuje s možnosťou
podpovrchového odtoku zo studne na pozemku pri dome žalobcov, kde princíp dotácie podzákladia

môže byť ten istý, ako bol uvádzaný A. I. pri Olochu a neuvažuje ani s brehovou infiltráciou vody
z Gbelského potoka, nezohľadňuje blízkosť tektonickej línie, ani výrazne zmenené klimatické pomery.
K. B. H. vo svojom geologickom posudku poukazoval tiež na to, že kanalizačné potrubie je uložené
v nepriepustnom prostredí ílov, čo znamená, že prípadná voda odteká gravitačne v sklone potrubia.
Mal za to, že voda pod domom priteká z JV a zvodnencom sú eolitické piesky kvartéru. Eróznou

bázou územia je Gbelský potok. Výstavba kanalizácie podľa neho nespôsobila zvýšenie úrovne hladiny
podzemnej vody na parcele žalobcov.

54. Zo znaleckého posudku Slovenskej technickej univerzity v Bratislave síce vyplývajú zistené
porušenia povinností žalovaným, najmä pokiaľ ide o realizáciu novej kanalizácie v rozpore s projektovou

dokumentáciou zaústením dvoch kanalizačných vpustov do starej netesniacej kanalizácie, ako aj
nezabezpečením pri výstavbe kanalizácie prerušeného odvodu vôd vytekajúcich zo studne Oloch do
Gbelského potoka, rekonštrukciou starého potrubia medzi studňou Oloch a kanalizačnou šachtou, avšak
pokiaľ ide o žalobcami tvrdené príčiny zvýšenia spodnej vody na ich pozemku, znalci nepotvrdili, že
by zistený ročný úhrn zrážkovej vody odtekajúcej do 12/2016 starým potrubím do Gbelského potoka,

mohol odtekať jeho netesnosťami do pôdneho profilu v takom rozsahu, že by to malo za následok
podmočenie základov rodinného domu žalobcov. Takisto týmto posudkom nebolo potvrdené, či pri
výstavbe kanalizácie na ulici D. E. a v jej priľahlom okolí došlo k vytvoreniu nových preferenčných
ciest pre také prúdenie podzemnej vody, ktoré by spôsobilo podmočenie základov rodinného domu;ani nepotvrdil, či voda zistená v základoch rodinného domu je dotovaná z výkopu kanalizácie,
alebo prerušenej starej stoky odvádzajúcej prebytkovú vodu zo studne Oloch do potoka, ani či sú
parcely žalobcov ovplyvnené príbrežnou infiltráciou Gbelského potoka, ani či je územie na parcelách

žalobcov tektonicky predisponované. Posudok potvrdil len to, že napriek tomu, že staré potrubie medzi
kanalizačnou šachtou a Gbelským potokom bolo odstavené z prevádzky v 12/2016, voda je stále
v blízkosti základov rodinného domu žalobcov. Týmto posudkom teda nebolo preukázané to, čo bolo
pre danú vec podstatné, a to príčinná súvislosť medzi žalobcami tvrdeným protiprávnym konaním
žalovaného a zvýšenou hladinou spodnej vody na pozemku žalobcov spôsobujúca zavlhnutie ich

rodinného domu. Z obsahu posudku vyplýva, že znalci vykonali o. i. obhliadku, fotodokumentáciu,
monitoring starého prelivného potrubia. Zároveň však znalci Ing. Ľuboš Jakubec, Doc. Ing. PhD. Ivan
Slávik a Doc. Ing. Zora Petráková PhD., ktorí sa na vypracovaní posudku znaleckého ústavu podieľali,
v podstate uvádzali, že na to, aby mohla byť relevantným spôsobom preukázaná príčina zvýšenej
hladiny podzemnej vody na pozemku žalobcov, bolo by nevyhnutné vykonať doplnenie znaleckého
dokazovania, nákladnými metódami v teréne, predovšetkým by bolo potrebné rozkopanie miestnej

komunikácie, a to jednak za účelom zistenia množstva vody vytekajúceho zo studne Oloch a rozsahu
poškodenia potrubia odvádzajúceho vody zo studne Oloch, zaviesť monitoring množstva zrážok, t. j.
overiť pravdivosť hypotézy výtoku vody z prerušeného potrubia odvádzajúceho vodu zo studne Oloch,
z neho vyplývajúcej intenzity sýtenia podložia vytekajúcou vodou a ich vplyvu na podmáčanie základov
rodinného domu žalobcov.

55. Žalobcovia dôvodili, že príčinu zamokrenia ich pozemku má tiež preukazovať správa BVS a.s. zo
dňa 01.03.2016 (č. l. 27), v ktorej sa uvádza, že vlhnutie nehnuteľnosti žalobcov spôsobuje voda z
betónového potrubia, ktorá odvádza zrážkovú vodu z blízkej uličnej vpusti do miestneho potoka. BVS,
a.s. však vo vyjadrení uvádza len svoju neoverenú domnienku, pričom v konaní vyšlo najavo, že aj po

prekládke kanalizácie v 12/2016, problém so spodnou vodou na pozemku žalobcov pretrváva. Firma
AZ kanalizácie, s. r. o. zistila len toľko, že staré potrubie bolo nepriechodné, netesné, umožňovalo
priesak vody z kanálovej rúry do okolitej horniny. Tieto dôkazy však rovnako nepostačujú na preukázanie
príčinnej súvislosti medzi tvrdeným protiprávnym konaním a vzniknutou škodu.

56. Odvolací súd po vyhodnotení dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie dospel v danej
veci k rovnakému skutkovému záveru ako súd prvej inštancie, že žalobcovia v danom prípade
bezpečne nepreukázali príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného, predovšetkým
medzi príčinami majúcimi podľa nich v dôsledku porušenia právnych povinností žalovaného, spôsobovať
zvýšenie spodnej vody na pozemku žalobcov (zaústenie uličných vpustov novej kanalizácie do

starého potrubia; prerušenie odvodu vody zo studne Oloch pri výstavbe kanalizácie a vybudovanie
kanalizačného systému vytvárajúceho preferenčné cesty pre prúdenie podzemných vôd smerom
k rodinnému domu žalobcov) a vzniknutou škodu na rodinnom dome žalobcov. K preukázaniu príčinnej
súvislosti medzi trvalým zvýšením hladiny spodnej vody na pozemku žalobcov a konaním žalovaného
pri výstavbe kanalizácie nad pozemkom žalobcov, bolo potrebné zistiť, v akom stave bol zdroj vody

– artézska studňa Oloch po vybudovaní novej kanalizácie, aká je jej výdatnosť, akým spôsobom je
z nej odvádzaná voda a presne ktorým smerom sa zasakujúca voda potom v podzemí pohybuje,
tiež ako ovplyvnila výstavba danej kanalizácie svojim uložením v danom hydrogeologickom prostredí
hladinu podzemnej vody a jej prúdenie, aké sú konkrétne hydrologické pomery v danom mieste, tiež
vylúčiť okolnosti, ako sú prípadné tektonické zlomy, či tekuté piesky v danej oblasti na možné zvýšenie

spodných vôd v oblasti. Na bezpečné preukázanie týchto súvislostí, však podľa odvolacieho súdu
nepostačuje odborný posudok A. I., ktorý zvolil na určenie príčin vzniku škody žalobcov vylučovaciu
metóduporovnávanímviacerých (avšaknievšetkýchdoúvahyprichádzajúcich)hypotéz,ktoréhypotézy
síce vychádzajú z jeho pravidelných skúseností hydrogeológa, z literárnych a archívnych údajov
o danej oblasti a vykonania orientačných meraní, ale bez pochyby nepreukazujú reálny dôvod prítoku

a udržiavania podzemnej vody na pozemku žalobcov. Odvolací súd má za to, že na preukázanie príčiny
zvýšenej hladiny spodnej vody na pozemku žalobcov, bolo potrebné vykonať relevantný geologický
a hydrogeologický prieskum danej oblasti, urobiť príslušné režimové merania, aby sa zistilo, čo sa
v oblasti skutočne deje, pokiaľ ide o prúdenie podzemných vôd, preveriť výkopom stavbu starej
kanalizácie, overiť, či skutočne došlo k zmene hydrologických pomerov v oblasti práve činnosťou

žalovaného pri výstavbe kanalizácie v danej oblasti. Relevantné dokazovanie však v spore vykonané
nebolo.57. Ako bolo uvedené vyššie, dôkazné bremeno ohľadom príčinnej súvislosti zaťažuje poškodeného, t. j.
žalobcov. Žalobcovia pôvodne aj takéto dokazovanie navrhovali v podaní zo dňa 07.02.2008 na č. l. 201,
ako aj na pojednávaní dňa 08.12.2022 (str. 471), kde ešte navrhovali doplnenie znaleckého dokazovania

pretože k otázke hydrogeológie a prúdeniu vody k rodinnému domu žalobcov sa v znaleckom posudku
STU nevyjadroval hydrogeológ, ktorý by bol spôsobilý posúdiť, do akej miery voda ktorá uniká z
prelivného potrubia medzi Olochom a šachtou do podložia, priteká k domu žalobcov a či zodpovedá
prietoku drenážovanej vody, teda či je táto voda príčinou vlhnutia, ako aj prítokom vody z uličných vpustí
k rodinnému domu žalobcov. Avšak neskôr už žiadne dokazovanie v tomto smere nežiadali vykonať, na

pojednávaní dňa 16.02.2023 (č. l. 496) žiadna zo strán nemala návrhy na doplnenie dokazovania, ani na
pojednávaní dňa 25.04.2023 (č. l. 522), ani na poslednom pojednávaní dňa 21.09.2023. Preto neobstojí
ich argument v odvolaní, že súd mal vyhovieť návrhu žalobcov na vypočutie všetkých osôb, ktoré
mali potrebnú odbornú spôsobilosť (v odvolaní však ani bližšie neidentifikovaných), pretože v civilnom
sporovom konaní súd nevykonáva dokazovanie na základe vlastnej iniciatívy (§ 185 CSP), vykonáva len
dôkazy navrhnuté sporovou stranou, pričom na relevantnom doplnení dokazovania žalobcovia v spore

netrvali, nenavrhovali ho. Len z odborného posudku A. I. a A. J., na ktoré sa žalobcovia odvolávali
v odvolaní, však preukázanie príčinnej súvislosti nevyplýva. Pokiaľ žalobcovia v odvolaní namietajú,
že ustanovený znalecký ústav mal v danom prípade vykonať príslušné výkopy, merania a monitoring,
ako aj prizvať znalca z príslušného odboru, tak je potrebné uviesť, že bolo úlohou žalobcov v spore
takéto doplnenie dokazovania navrhnúť. Aj keď bol prípadne znalecký posudok nedostatočný, prípadne

nezodpovedal na položené otázky, či by bolo potrebné na základe zistení znalecké dokazovanie doplniť,
bolo úlohou práve žalobcov ako nositeľov dôkazného bremena, takéto dokazovanie navrhnúť.

58. Navyše podľa odvolacieho súdu žalobcovia nepreukázali ani len časovú súvislosť medzi výstavbou
kanalizácie v r. 1995-2000 a škodou na ich rodinnom dome, keď v spore iba tvrdili, že prvé znaky

zavlhnutia rodinného domu sa začali prejavovať v r. 2003, neskôr tvrdili, že už v roku 2001, avšak toto
ich tvrdenie nebolo v spore preukázané. So žalobcom ohľadom riešenia zavlhnutia ich rodinného domu
začali komunikovať až po cca 11-tich rokoch, v r. 2014.

59. Už len samotná skutočnosť neunesenia dôkazného bremena žalobcami na preukázanie príčinnej

súvislosti medzi tvrdeným protiprávnym konaním žalovaného a škodou žalobcov, bola dôvodom
pre zamietnutie ich žaloby na náhradu škody. Nebolo potrebné, aby súd prvej inštancie vykonával
dokazovanie ohľadom výšky škody, či prípadnej spoluviny žalobcov, keď súd prvej inštancie túto otázku
možnosti prispenia samotných žalobcov ako poškodených ku škodlivému následku, iba spomenul
v odôvodnení svojho rozhodnutia so zreteľom na zistenia, že zavlhnutie rodinného domu sa malo

prejavovať od r. 2001 – 2003, pričom k oddrenážovaniu pozemku žalobcovia pristúpili až v roku 2020.
Avšak na spoluvine žalobcov na vzniku škody, súd prvej inštancie svoje rozhodnutie nezaložil, preto je
argumentácia žalobcov v odvolaní o arbitrárnosti rozsudku v tejto časti celkom nedôvodná. Ako bolo
uvedené vyššie, už nepreukázanie jedného z predpokladov zodpovednosti za škodu, ktoré musia byť
splnené kumulatívne – tu nepreukázanie príčinnej súvislosti, bolo postačujúcim dôvodom na zamietnutie

žaloby.

60. Tiež pokiaľ ide o odvolaciu argumentáciu žalobcov k záverom súdu prvej inštancie o premlčaní
ich nároku na náhradu škody pre márne uplynutie objektívnej premlčacej lehoty, a to jednak pokiaľ ide
o posúdenie okamihu vzniku škody, ako aj o tvrdenie, že malo ísť o škodu spôsobenú úmyselne; tak

rovnako so zreteľom na vyššie uvedené, pre nepreukázanie príčinnej súvislosti medzi protiprávnym
konaním žalovaného a škodu žalobcov, je riešenie týchto otázok ďalej nadbytočné. Ku skúmaniu
zavinenia vo forme úmyslu, môže súd pristúpiť až potom, keď bola zistená príčinná súvislosť medzi
protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou škodou. V zásade tiež platí, že nie je potrebné preukazovať
podmienky vzniku zodpovednosti za škodu, pokiaľ je právo na náhradu škody premlčané. V praxi

však nie je vylúčený ani opačný prípad, teda to, že samotné dokazovanie premlčania nároku žalobcu,
napríklad pokiaľ ide o určenie počiatku plynutia premlčacej doby, môže byť natoľko náročné, že namiesto
dokazovania premlčania nároku, je v súlade s princípom procesnej ekonómie zamietnuť žalobu pre
zrejmé nesplnenie podmienok vzniku zodpovednosti za škodu. Preto ani v predmetnej veci nebolo
potrebné, aby sa odvolací súd ďalšou odvolacou argumentáciou žalobcov ohľadom záverov súdu prvej

inštancie o premlčaní nároku žalobcu zaoberal.

61. Avšak odvolaciemu súd sa žiada dodať, že záver súdu prvej inštancie o premlčaní nároku žalobcov
pre márne uplynutie objektívnej premlčacej doby, bolo predčasné. Ako správne uviedol súd prvejinštancie, začiatok plynutia objektívnej premlčacej lehoty (§ 106 ods. 2 OZ), je viazaný na udalosť
z ktorej škoda vznikla, pričom pojem škodová udalosť v zmysle súdnej praxe je potrebné vykladať tak,
že zahŕňa nielen protiprávny úkon, alebo zákonom kvalifikovanú udalosť, ktorá viedla k vzniku škody,

ale aj vznik samotnej škody. Súd prvej inštancie v danom prípade ustálil, že škoda začala vznikať v roku
2003, kedy sa podľa tvrdení žalobcov začalo prejavovať vlhnutie domu, praskliny múrov a podlahy,
teda mal za to, že trojročná objektívna premlčacia lehota uplynula dňa 31.12.2006. Avšak v danej veci
ide o osobitný prípad postupne narastajúcej škody. Ak celková škoda bola spôsobená opakovaným či
pokračujúcimpôsobenímtejistejškodovejudalosti,môžeísťjednakbuďonedeliteľnýnárok,alebooviac

samostatných nárokov. O samostatné nároky na náhradu škody ide vtedy, ak vedľa už vzniknutej škody
vznikli neskoršie z tej istej škodovej udalosti ďalšie následky, ktoré znamenajú ďalšiu škodu, ktorých
náhradu nebolo možné požadovať skôr, pretože ešte tieto následky (t. j. škoda) neexistovali (porovnaj
R 38/1975). Odvolací súd má za to, že v danom prípade objektívna trojročná premlčacia lehota na
uplatnenie nároku na náhradu škody majúcej spočívať, či už v nákladoch na opravu nehnuteľnosti, resp.
zodpovedajúca zníženiu hodnoty nehnuteľnosti, z dôvodu jej trvalého podmáčania podzemnou vodou,

začína plynúť okamihom, kedy došlo ku kvalifikovanému zavlhnutiu a popraskaniu daného rodinného
domu v takom rozsahu, že škodu bolo možné považovať prvýkrát za ustálenú, nie je rozhodujúce
následné pretrvávanie tejto škodovej udalosti prípadne aj zhoršujúce daný stav. Zníženie hodnoty
rodinného domu jeho zavlhnutím v dôsledku trvalého zvýšenia hladiny podzemnej vody pod domom,
vzniklo žalobcom ako vlastníkom tohto domu vtedy, kedy sa pomery ustálili natoľko, že stav vlhnutia

rodinného domu sa stal zreteľný a trvalý, a to bez ohľadu na to, že zavlhnutie malo byť dôsledkom
dlhodobého nepriaznivého pôsobenia (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 31.10.2001, sp. zn. 25
Cdo 2947/1999). Následne potom nastúpila tiež povinnosť vlastníka počínať si tak, aby nedochádzalo
ku škodám (§ 415 OZ), čo pre žalobcov znamenalo povinnosť spravovať svoj majetok tak, aby na
ňom boli vykonané opatrenia zamedzujúce, či znižujúce možnosť vzniku škody a urobiť opatrenia na

jej odvrátenie. Na zodpovedanie otázky, kedy sa pomery ustálili natoľko, že stav vlhnutia rodinného
domu žalobcov sa stal zreteľný a trvalý, však v predmetnej veci nebolo vykonané dostatočné (znalecké)
dokazovanie, preto má odvolací súd za to, že záver súdu prvej inštancie o tom, že škoda vznikla v roku
2003 bol predčasný. To však nič nemení na jeho správnom závere o neunesení dôkazného bremena
žalobcami na preukázanie príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním žalovaného a vzniknutou

škodou žalobcov, ktorý dôvod sám o sebe postačuje na zamietnutie žaloby v celom rozsahu.

62. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, po vyčerpaní relevantných odvolacích dôvodov
žalobcov, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku vo veci samej (I.), vrátane závislého
výroku o trovách prvoinštančného konania (II.) ako aj vo výroku o nároku znaleckého ústavu na náhradu

trov konania voči žalobcom (III.), ako vecne správny s použitím § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

63. Pokiaľ žalobcovia v odvolaní dôvodili, aby odvolací súd, pre prípad ich neúspechu v odvolacom
konaní, z dôvodov hodných osobitného zreteľa, majúcich spočívať v nehospodárnom vedení sporu
súdom prvej inštancie, ktorý nechal konanie prebiehať 7 rokov na to, aby žalobu zamietol pre

premlčanie, náhradu trov konania žalovanému alebo znaleckému ústavu nepriznal, prípadne aby boli
trovy nahradené z rozpočtu súdu prvej inštancie, tak je potrebné uviesť, že zákon pre rozhodnutie
o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok,
a to 1. dôvody hodné osobitného zreteľa a 2. výnimočné okolnosti, ktoré pojmy však bližšie nešpecifikuje,
ich výklad ponecháva na súdnu prax. Ust. § 257 CSP však nemožno považovať za ustanovenie, ktoré

by zakladalo voľnú možnosť jeho aplikácie, ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať,
či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné
pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. K dôvodom hodným osobitného
zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto
často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo tejto procesnej situácie. Súd pri

aplikácii tohto ustanovenia skúma aj dôvody, ktoré žalobcu viedli k podaniu žaloby, postoj strán v konaní,
plnenie si ich procesných povinností. Ust. § 257 CSP teda slúži na to, aby bolo možné postihnúť situácie,
kedy je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené práva alebo právom
chránené záujmy, dostal náhradu trov, ktoré pri tejto činnosti účelne vynaložil. Ustanovenie má slúžiť
na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide

o vedenie súdneho konania a jeho výsledok.

64. Odvolací súd po zohľadnení uvedených východísk dospel k záveru, že v danej veci aplikovať ust. §
257 CSP dôvodné nebolo, pretože neboli dané výnimočné okolnosti veci, ani dôvody hodné osobitnéhozreteľa. Žalobca dôvodil, že týmito výnimočnými okolnosťami má byť to, že súd prvej inštancie viedol
nehospodárne súdny spor 7 rokov a potom žalobu pre premlčanie nároku zamietol. Avšak ako bolo
uvedené odvolacím súdom vyššie, záver súdu o premlčaní nároku žalobcu bol predčasný. Podstatným

v danej veci bolo neunesenie dôkazného bremena žalobcami na preukázanie príčinnej súvislosti medzi
protiprávnym konaním a škodou, ohľadom čoho bolo vo veci vedené stranami navrhované dokazovanie.
Preto nebol dôvod, aby v spore úspešnému žalovanému nebola náhrada trov konania priznaná, resp.
nebolo nahradené znalecké ustanoveného znaleckého ústavu. Navyše pokiaľ ide o žiadosť, aby trovy
boli nahradené z rozpočtu súdu prvej inštancie, tak takúto možnosť procesný poriadok nepozná, pretože

náhrada trov konania je nerozlučne spojená so sporovým konaním a vyplýva z jeho povahy, keď
strany sporu stoja proti sebe a je namieste, aby strana, ktorá v spore so svojim nárokom zvíťazila,
dostala ňou vynaložené trovy nahradené od protistrany. Úspech vo veci, ktorá je predmetom sporu,
je teda okolnosťou, ktorá určuje nárok na náhradu trov. Porazenej strane vzniká povinnosť nahradiť
trovy konania víťaznej strane. V žiadnom prípade sa v civilnom sporovom konaní nemožno domáhať
náhrady trov konania voči súdu, pretože ak je rozhodnutím súdu vyslovené, ktorá strana je v práve,

nadobudne táto strana nárok na náhradu trov konania, ktoré na dosiahnutie tohto rozhodnutia vynaložila
voči protistrane, nie voči súdu. Právnym dôvodom tohto nároku je to, že strany, ktoré viedli spor, konajú
„na vlastné nebezpečenstvo“ a nesú tak zodpovednosť za výsledok sporu. Preto súd prvej inštancie
o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania správne aplikoval zásadu úspechu vo veci a podľa §
255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov konania v spore v celom rozsahu úspešnému žalovanému

voči žalobcovi.

65. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

66. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci,
ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

67. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí, podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

68. O náhrade trov tohto odvolacieho konania, s použitím § 262 ods. 1 CSP v zmysle § 396 CSP,

rozhodolodvolacísúdexoffopodľa§255ods.1CSPavodvolacomkonanívcelomrozsahuúspešnému
žalovanému priznal plnú náhradu trov tohto odvolacieho konania proti neúspešným žalobcom 1/ a 2/.
O výške náhrady trov odvolacieho konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

69. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).