Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 12, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 2S/56/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3021200377
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:3021200377.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Petra Piroša a JUDr. Mgr. Kataríny Haviarovej, v právnej
veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., právne zastúpená: JUDr. Marek
Horník, advokát, so sídlom Jesenského 2, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 42 253
861, proti žalovanému: Okresný úrad Trenčín, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Hviezdoslavova
3, 911 02 Trenčín, za účasti ďalšieho účastníka konania: D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX
XX C., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Xo 10/2021 z 30. augusta 2021, č. sp. OU-
TN-OOP5-2021/026685-002, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobkyni ani žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III. Ďalšiemu účastníkovi konania voči žalobkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Žalobkyňa podaním zo dňa 17.06.2020 doručeným Okresnému úradu Nové Mesto nad Váhom,

katastrálny odbor (ďalej aj len „prvostupňový orgán verejnej správy“ alebo „katastrálny úrad“) podľa § 59
zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „katastrálny zákon“ alebo „zákon č. 162/1995 Z. z.“) požiadala
o opravu chýb v katastrálnom operáte. Žalobkyňa sa domáhala opravy chybne zobrazenej hranice medzi
pozemkami registra C KN, konkrétne parciel č. 145, 146 a parciel č. 147, 148 v katastrálnej mape v
katastrálnom území C. s odôvodnením, že na základe geometrického plánu vyhotoveného E. F. G. č.
34493956-26/20 dňa 16.03.2020 jej stavba letnej kuchyne zasahuje do parcely C KN č. 147, ktorá je

vo vlastníctve D. B.. V minulosti bola hranica medzi pozemkami predmetom konania pred Okresným
súdom Trenčín (rozsudok č. k. 10C/324/90-30 zo dňa 31.08.1990, právoplatný dňa 12.02.1991), ktoré
rozhodnutie potvrdil aj Krajský súd v Bratislave (sp. zn. 14 Co 528/90 zo dňa 05.12.1990). Z grafickej
prílohy znaleckého posudku B. E. H. I., ktorý je súčasťou uvedeného rozsudku, je zrejmé, že predmetná
hranica prechádza v dostatočnej vzdialenosti od stavby letnej kuchyne a nezasahuje do susedného
pozemku.

2. Listom zo dňa 01.07.2020 prvostupňový orgán verejnej správy podľa § 18 ods. 3 zákona č. 71/1967
Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“)
oznámilzačatiekatastrálnehokonaniaoopravechybyvkatastrálnomoperáte.Dňa13.07.2020prebehlo
ústne pojednávanie na prvostupňovom orgáne so záverom, že medzi žalobkyňou a ďalším účastníkomnie je vôľa dohodnúť sa na priebehu vlastníckej hranice medzi predmetnými pozemkami a katastrálny
úrad nemôže vykonať opravu podľa podaného návrhu. Žalobkyňa sa domnievala, že za skutočnú
vlastnícku hranicu treba považovať plot postavený jej starým otcom v roku 1955. D. B. naopak

argumentoval, že plot je posunutý na jeho pozemok a že zamýšľa postaviť nový plot podľa platných
katastrálnych údajov.

3. Okresný úrad Nové Mesto nad Váhom, katastrálny odbor svojím v poradí prvým rozhodnutím č. sp.
X-26/2020 zo dňa 27.07.2020 žiadosť žalobkyne o opravu chýb v katastrálnom operáte podľa § 59a

ods. 2 Katastrálneho zákona zamietol z dôvodu, že nejde o chybu v katastrálnom operáte, ale o spor
medzi vlastníkmi pozemkov. Na odvolanie žalobkyne žalovaný svojím rozhodnutím č. Xo 13/2020, č.
sp. OU-TN-OOP5-2020/037473-002 zo dňa 17.12.2020 prvostupňové rozhodnutie podľa § 59 ods. 3
Správneho poriadku zrušil a vec vrátil katastrálnemu úradu na nové prejednanie a rozhodnutie. Odvolací
orgán konštatoval, že správny orgán prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil a nebral do úvahy
právoplatné súdne rozhodnutia a dopustil sa procesných chýb.

Prvostupňové administratívne rozhodnutie

4. Následne, svojím v poradí druhým rozhodnutím č. sp. X-26/2020/2 zo dňa 26.03.2021 Okresný úrad
Nové Mesto nad Váhom, katastrálny odbor žiadosť žalobkyne o opravu chýb v katastrálnom operáte

podľa § 59a ods. 2 katastrálneho zákona opätovne zamietol.

5. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že katastrálny úrad nie je oprávnený vykonať opravu chyby
v katastrálnom operáte, nakoľko neexistuje podklad s presnými súradnicami bodov vymedzujúci
vlastnícku hranicu. Grafická príloha znaleckého posudku B. E. H. I. obsahovala označenie hraničných

bodov písmenami (A - K), ktoré však kataster nepozná, nakoľko operát katastra pracuje so súradnicami
lomových bodov. Oprava chyby podľa katastrálneho zákona môže byť vykonaná len v prípade, ak je
dokázané, že chybne zobrazená hranica je v rozpore s rozhodnutím o povolení vkladu, verejnou listinou
alebo inou listinou. Vzhľadom na absenciu technických podkladov, chýbajú súradnice bodov A – K, nie je
možné vykonať opravu hranice v katastrálnej mape. Správny orgán odporučil, aby si účastníci konania

zvážili možnosti riešenia sporu dohodou alebo opätovným súdnym konaním.

Druhostupňové administratívne rozhodnutie

6. Žalovaný, ktorý vo veci konal na základe odvolania podaného žalobkyňou, prvostupňové rozhodnutie

podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku rozhodnutím č. Xo 10/2021 zo dňa 30.08.2021, č. sp. OU-TN-
OOP5-2021/026685-002 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) potvrdil a odvolanie žalobkyne zamietol s
odôvodnením, že v konaní nezistil také závažné pochybenie prvostupňového orgánu verejnej správy,
na základe ktorého by bolo potrebné prvostupňové administratívne rozhodnutie zrušiť, prípadne mu
vec vrátiť na nové konanie. Odvolací orgán v prvostupňovom konaní neidentifikoval žiadne také vady,

ktoré by mali vplyv na zmenu odvolaním napadnutého rozhodnutia. Žalovaný dodal, že vady, ktoré v
napadnutom rozhodnutí zistil, neboli takej povahy, že by mali za následok nezákonnosť a nesprávnosť
rozhodnutiaapretoopätovnévrátenievecinanovérozhodnutieprvostupňovémuorgánuverejnejsprávy
z dôvodu ich odstránenia, by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, pretože oprava hranice
v katastrálnom operáte tak, ako ju navrhuje žalobkyňa, sa v súčasnosti vykonať nedá, najmä z dôvodu

zápisu ďalších právnych skutočností. Od roku 1991 boli do katastra zapísané ďalšie geometrické plány,
ktoré vychádzali zo stavu evidencie hranice definovanej štyrmi lomovými bodmi. Oprava hranice by bola
v rozpore s týmito neskoršími zápismi. Stotožnil sa so záverom katastrálneho úradu, že rozsudok súdu
síce určil hranicu medzi bodmi A – K, ale vtedajší znalecký posudok neobsahoval súradnice bodov,
a preto nebol technicky zapísateľný do katastra. Nejednoznačnosť a zmätočnosť znaleckého posudku

znemožnila presný zápis súdneho rozhodnutia do katastrálnej mapy. Žalovaný uzavrel, že prvostupňový
správny orgán rozhodol vecne správne, keď žiadosť žalobkyne o opravu chýb v katastrálnom operáte
zamietol, pričom žalobkyňa má možnosť domáhať sa riešenia situácie súdnou cestou (napr. novým
súdnym konaním o určenie vlastníckeho práva) alebo dohodou s druhým účastníkom konania.

Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobkyne

7. Včas podanou správnou žalobou na Krajskom súde v Trenčíne sa žalobkyňa domáhala zrušenia
rozhodnutia žalovaného č. Xo 10/2021 zo dňa 30.08.2021, č. sp. OU-TN-OOP5-2021/026685-002 akoi rozhodnutia Okresného úradu Nové Mesto nad Váhom, katastrálny odbor č. sp. X-26/2020/2 zo
dňa 26.03.2021 s odôvodnením, že ako účastníčka správneho konania bola rozhodnutím žalovaného
ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c),

d), f), g) SSP.

8. Žalobkyňa uviedla najmä tieto žalobné dôvody:
Nesprávne právne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP). Správne orgány nesprávne vyhodnotili,
že nejde o chybu v katastrálnom operáte, ale o spor medzi vlastníkmi pozemkov. Kataster nehnuteľností

je len evidenčný systém, a preto ak bola hranica určená právoplatným súdnym rozhodnutím, zápis
v katastri nemôže meniť vlastnícke práva. Žalobkyňa nežiada o zmenu hranice, ale len o opravu
nesprávneho zobrazenia hranice v katastri v súlade so súdnym rozhodnutím.
Nepreskúmateľnosť rozhodnutí (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP). Rozhodnutia sú vnútorné rozporné a
obsahujú protichodné tvrdenia. Odvolací orgán musel rozsiahlo dopĺňať odôvodnenie, čím fakticky
vykonával nové dokazovanie. Nie je zrejmé, aké dôkazy boli vykonané a akým spôsobom boli

hodnotené. Správne orgány nevykonali dôkazy, ktoré by preukázali, či došlo k chybe pri zápise rozsudku
do katastra. V administratívnom spise chýbali časti znaleckého posudku, na ktorý sa rozhodnutie
odvoláva.
Skutkový stav v rozpore s administratívnymi spismi (§ 191 ods. 1 písm. f) SSP). Žalovaný nesprávne
uviedol, že žalobkyňa žiada opravu na základe Znaleckého posudku. V skutočnosti sa opierala o

právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutia. Nie je preukázané, že správny orgán v roku 1991
postupoval správne pri evidencii súdneho rozhodnutia. Nie sú známe dôvody, prečo súdne rozhodnutie
nebolo správne zapísané do katastra. Nebolo preukázané, že opravou hranice by došlo k rozporu s
následnými zápismi.
Porušenie procesných predpisov (§ 191 ods. 1 písm. g) SSP). Správne orgány vykonali neoprávnený

prieskum súdnych rozhodnutí, čím prekročili svoju právomoc. Správne orgány nemali oprávnenie
skúmať vecnú správnosť súdneho rozhodnutia, ale mali ho iba zapísať do katastra. Žalovaný
nevysvetlil dôvod odchýlenia sa od vlastného predchádzajúceho rozhodnutia v tej istej veci. Žalovaný
v predchádzajúcom rozhodnutí tvrdil, že hranica bola jednoznačne určená bodmi A-K. V napadnutom
rozhodnutí však uviedol, že znalecký posudok je zmätočný a hranicu nemožno jednoznačne určiť.

Žalobkyni nebola daná možnosť vyjadriť sa k novým skutkovým zisteniam pred vydaním rozhodnutia.

Vyjadrenie žalovaného

9. Žalovaný považuje napadnuté rozhodnutie za vecne správne a zákonné a navrhol žalobu podľa §

190 SSP ako nedôvodnú zamietnuť.

10. Podľa žalovaného žalobkyňa nesprávne interpretuje právne normy, keď tvrdí, že súdne rozhodnutie
o určení hranice malo byť automaticky zapísané do katastra. Katastrálny zákon umožňuje opraviť iba
chyby vzniknuté činnosťou správneho orgánu, nie vykonávať dodatočné úpravy na základe listín, ktoré

neboli jednoznačne zapísateľné. Žalovaný nepopiera právoplatnosť súdneho rozhodnutia, ale tvrdí,
že jeho aplikácia do katastra nehnuteľností v roku 1991 nebola jednoznačná vzhľadom na nejasnosti
znaleckého posudku, ktorý bol súčasťou súdneho rozhodnutia.

11. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že napadnuté rozhodnutie je zmätočné a vnútorne rozporné, keďže žalovaný

musel rozsiahlo dopĺňať odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia, uviedol, že žalovaný nepovažuje
doplnenie odôvodnenia za znak nepreskúmateľnosti, ale za objasnenie skutkového a právneho stavu
práve v prospech účastníkov konania. Odvolací správny orgán má právomoc dopĺňať a rozširovať
odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia, najmä ak je potrebné vyjasniť zmätočné alebo protichodné
tvrdenia.

12.Žalovanýodmietoltvrdenieorozporenapadnutéhorozhodnutiasjehopredchádzajúcimrozhodnutím
a uviedol, že rozhodnutím č. Xo 13/2020 sa vec vrátila prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie
konanie z dôvodu procesných chýb, nie preto, že by žalovaný uznal oprávnenosť návrhu žalobkyne.
Žalovaný nikdy explicitne nevyjadril súhlas s opravou hranice. Po opätovnom prešetrení skutkového

stavu bolo konštatované, že chyba v zápise nebola jednoznačne preukázaná.

13. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že žalovaný neoprávnene posudzoval obsah právoplatného súdneho
rozhodnutia, žalovaný tvrdil, že neposudzoval samotné rozhodnutie súdu, ale jeho zapísateľnosť dokatastra nehnuteľností. Skúmanie obsahu listiny (rozsudku) bolo nevyhnutné na posúdenie existencie
chyby v katastri. Ak by bola chyba v katastri jednoznačne preukázaná, mohla by byť opravená. V
tomto prípade však Znalecký posudok je nejednoznačný, keďže tvrdí, že hranica prebieha medzi bodmi

A-K, ale zároveň zachovanie zákresu v katastri nemení. Preto správny orgán nemohol jednoznačne
konštatovať, že došlo k chybe pri zápise.

14. K namietanej nemožnosti vykonania opravy kvôli existencii následných zápisov, žalovaný pripustil
možnosť, že pôvodný zápis mohol byť nesprávny, avšak následné právne úkony vykonané na jeho

základe bránia jeho oprave. Boli zapísané nové geometrické plány a právne skutočnosti, ktoré
vychádzali z evidovaného stavu, čím sa vytvoril nesúlad medzi realitou a katastrálnymi údajmi.
Katastrálne konanie o oprave chyby nemôže slúžiť na dodatočnú úpravu zápisu v prospech jedného
účastníka konania, ak už došlo k iným zápisom na základe pôvodného stavu.

15. Pokiaľ žalobkyňa namietala nevykonanie dôkazov, najmä, že nebola vykonaná obhliadka miesta,

ktorá mohla preukázať existenciu chyby, žalovaný uviedol, že vykonaná bola dňa 30.07.2020
pracovníkmi katastrálnej inšpekcie. Správny orgán nemá povinnosť vykonávať nové dôkazy, ak skutkový
stav už bol dostatočne objasnený.

Konanie pred Krajským súdom v Trenčíne a Najvyšším správnym súdom SR

16. Krajský súd v Trenčíne v správnom súdnom konaní preskúmal rozhodnutie žalovaného a dospel
k záveru, že správne orgány postupovali nezákonne. Za hlavný dôvod zrušenia ich rozhodnutí označil
nesprávne zistenie skutkového stavu, pričom konštatoval, že tento skutkový stav bol v rozpore s
obsahom administratívneho spisu. Správny súd vyhodnotil znalecký posudok B. E. H. I. zo dňa

28.07.1990, ktorý bol súčasťou rozsudku Okresného súdu Trenčín, a dospel k záveru, že posudok bol
nesprávne považovaný za nejednoznačný, pričom v spise chýbali niektoré jeho časti. Poukázal na to,
že vo vyšetrovacom a meračskom náčrte sa sporná hranica javí ako priamka, pričom hranica medzi
parcelami sa nelomí na miestach, ako tvrdili správne orgány. Okrem toho správny súd konštatoval,
že skutkový stav, ktorý žalovaný považoval za prekážku opravy (napr. neskoršie zápisy v katastri),

nebol v skutočnosti preukázaný obsahom administratívneho spisu. Preto rozhodnutie žalovaného
a katastrálneho úradu rozsudkom č. k. 13S/130/2021-70 zo dňa 23.02.2022 zrušil a vec vrátil orgánu
verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie s povinnosťou pred vydaním nového rozhodnutia
doplniť dokazovanie za účelom ustálenia skutkového stavu, ktorý bude mať oporu v administratívnom
spise.

17. Žalovaný podal proti rozsudku krajského súdu kasačnú sťažnosť, v ktorej namietal viaceré procesné i
vecné pochybenia. Predovšetkým tvrdil, že krajský súd prekročil rámec žalobných bodov a preskúmaval
rozhodnutie nad rámec toho, čo namietala žalobkyňa, čím porušil zásadu viazanosti žalobou. Ďalej
namietal, že znalecký posudok bol v spise založený v celosti a súd nesprávne vyvodil záver o jeho

nekompletnosti. Zdôraznil aj technickú nemožnosť vykonania požadovanej opravy hranice, keďže bod
„K“ nebol nikdy polohovo určený a jeho presné umiestnenie nie je možné bez ďalších geodetických
podkladov. Poukázal tiež na skutočnosť, že správny súd nesprávne interpretoval skutkový stav a
nezohľadnil, že následné zápisy v katastri boli vykonané v súlade s právnym stavom v čase ich zápisu.

18. Najvyšší správny súd SR preskúmal kasačnú sťažnosť a dospel k záveru, že je dôvodná.
Predovšetkým konštatoval, že správny súd skutočne prekročil rámec žaloby a posudzoval otázky,
ktoré neboli predmetom žalobných bodov, čím porušil zásadu viazanosti žalobou. Tiež konštatoval,
že nebolo správne zrušiť rozhodnutie žalovaného na základe tvrdenia, že znalecký posudok bol
nekompletný, keďže v administratívnom spise sa nachádzal jeho úplný text. Najvyšší správny súd tiež

zdôraznil, že správny súd pri posudzovaní skutkového stavu postupoval nesprávne, keď na základe
vizuálneho posúdenia náčrtov vyvodil, že hranica medzi pozemkami je priamka, pričom nebral do úvahy
odborné stanoviská geodetických autorít a správnych orgánov. Zároveň poukázal na to, že správny
súd sa dostatočne nevysporiadal s argumentáciou žalovaného týkajúcou sa nemožnosti zápisu opravy
hranice bez polohového určenia bodu „K“. Na základe uvedených skutočností Najvyšší správny súd

SR rozsudkom sp. zn. 7Svk/43/2022 zo dňa 15.08.2024 rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zrušil a
vec vrátil Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie. V ďalšom konaní uložil správnemu
súdu riadne vyhodnotiť žalobné body, posúdiť skutkový stav na základe dôkazov a zohľadniť technické
aspekty zápisu hranice v katastri.Konanie pred správnym súdom a posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení
a právnych argumentov

19. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon
súdnictva prešiel od 01.06.2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je
od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského

súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené
sa toto konanie, pôvodne vedené na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. 13S/130/2021, vedie
na Správnom súde v Banskej Bystrici pod novou sp. zn. 2S/56/2024, po zrušení predchádzajúceho
rozsudku Krajského súdu v Trenčíne kasačným súdom a vrátením veci správnemu súdu na ďalšie
konanie.

20. Správny súd vo veci rozhodol rozsudkom bez nariadenia pojednávania, nakoľko nezistil žiaden z
dôvodov uvedených v ustanovení § 107 ods. 1 SSP, pre ktorý by bolo potrebné v predmetnej veci
pojednávanie nariadiť. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd zverejnil postupom v zmysle
§ 137 ods. 4 SSP dňa 17.12.2024. Rozsudok bol vyhlásený vyvesením jeho skráteného písomného
vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 12.02.2025 podľa § 137 ods. 3 SSP.

21. Správny súd opätovne preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj
rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, v rozsahu
a z dôvodov správnej žaloby (§ 134 ods. 1 a 2 SSP) a zároveň viazaný vysloveným právnym názorom
kasačného súdu, rešpektujúc stav v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného (§ 135

ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP), pričom dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.

22. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené

záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu
verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa
môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

23. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb

zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

24. Podľa § 134 ods. 1 a 2 SSP; správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej

ustanovené inak (1). Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho
predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide
o veci podľa § 192,d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e) ide o veci
podľa § 6 ods. 2 písm. d),f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa (2).

25. Podľa § 190 SSP; ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

26. Predmetom súdneho konania je posúdiť, či žalovaný a katastrálny úrad rozhodli v súlade so

zákonom, ak bol zamietnutý návrh žalobkyne o opravu chyby v katastrálnom operáte, konkrétne oprava
údajovtýkajúcichsahranicemedzipozemkamiregistraCKNparc.č.145,146(vovlastníctvežalobkyne)
a parc. č. 147, 148 (vo vlastníctve D. B.) v katastrálnom území C., čo žalobkyňa odôvodňovala tvrdením,
že hranica je nesprávne zobrazená v katastrálnej mape a odvolávala sa na súdne rozhodnutia z roku
1990, ktoré spor o priebeh hranice riešili. Podľa katastrálneho úradu rozsudok súdu z roku 1990 síce

určil priebeh hranice medzi bodmi A – K, avšak grafická príloha znaleckého posudku neobsahovala
súradnice týchto bodov, čo znemožnilo presné zaznamenanie hranice do katastrálnej mapy. Oprava
hranice podľa návrhu žalobkyne by znamenala zmenu hranice v operáte, čo nie je možné v rámci
konania o oprave chyby, ak medzičasom došlo k ďalším zápisom právnych skutočností. Oprava zákresuhranice nie je možná bez technických podkladov, ktoré by obsahovali presné súradnice bodov A - K.
Hlavné argumenty žalovaného pre zamietnutie žaloby boli tieto: 1. Nebola jednoznačne preukázaná
chyba v katastrálnom operáte. 2. Správne orgány postupovali v súlade s právnymi predpismi, a to aj

napriek niektorým nedostatkom v odôvodnení. 3. Súdne rozhodnutie nebolo jednoznačne zapísateľné
do katastra, pretože znalecký posudok obsahoval rozporuplné údaje. 4. Existencia následných zápisov
bráni oprave hranice v zmysle § 59 a nasl. katastrálneho zákona. 5. Žalobkyňa sa má obrátiť na súdne
konanie o určenie vlastníckeho práva alebo sa dohodnúť s druhým účastníkom konania.

27. Podľa § 59 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/1995 Z. z.; konanie o oprave chyby je konanie, v ktorom
okresný úrad opravuje chybné údaje katastra, ktoré vznikli jeho vlastnou činnosťou alebo činnosťou
iných štátnych orgánov, notárov alebo iných osôb na základe chybných podkladov okresného úradu.
Oprava chyby sa vykoná zápisom do katastra na základe rozhodnutia o oprave chyby alebo protokolu
o oprave chyby.

28. Podľa § 59 ods. 2 písm. a) zákona č. 162/1995 Z. z.; okresný úrad opraví údaje katastra uvedené v
§ 7, ak sú v rozpore s rozhodnutím o povolení vkladu, verejnou listinou alebo s inou listinou, na základe
ktorej bol vykonaný zápis do katastra; to neplatí, ak boli údaje zapísané podľa § 42 ods. 6.

29. Podľa § 59 ods. 2 písm. b) zákona č. 162/1995 Z. z.; okresný úrad opraví chybne zobrazené

hranice pozemkov v katastrálnej mape alebo v mape určeného operátu, ak nie sú v súlade s hranicami
vyznačenými v teréne a vyznačenie hraníc v teréne od vykonania originálneho merania nebolo polohovo
zmenené.

30. Podľa § 59a ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z.; ak nie sú podmienky na opravu chyby podľa § 59 ods.

2 splnené, okresný úrad návrh na opravu chyby rozhodnutím zamietne alebo oznámi navrhovateľovi
dôvod nevykonania opravy chyby.

31. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z.; hranicu pozemku určujú lomové body. Za hranicu
susedných pozemkov vymedzenú vlastníckym právom sa považuje hranica podľa skutočnej držby, ak

ju vlastníci susedných pozemkov uznávajú a ak nie je medzi nimi sporná.

32. Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 162/1995 Z. z.; lomový bod je bod, v ktorom sa lomí hranica územnej
správnej jednotky, katastrálneho územia, zastavaného územia obce, hranica vymedzená právom k
nehnuteľnosti, hranica držby, hranica druhov pozemkov alebo rozhrania spôsobu využívania pozemkov.

33. Ako už bolo vyššie uvedené predmetom katastrálneho konania bola žiadosť žalobkyne A. B. o
opravu hranice medzi jej nehnuteľnosťami a susednými pozemkami vo vlastníctve D. B.. Spornou bola
otázka, či hranica medzi pozemkami bola správne evidovaná a či správne orgány postupovali zákonne
pri zamietnutí návrhu na jej opravu. Z vyššie citovanej právnej úpravy vyplýva, že hranice pozemkov sú

v katastrálnej mape zobrazené spojnicami podrobných lomových bodov. Opravou chybne zobrazených
hraníc sa rozumie oprava chybného určenia podrobných bodov hranice bez zmeny pôvodného, správne
vyznačeného priebehu hranice pozemku v teréne.

34. Z obsahu administratívneho spisu a vyjadrení účastníkov konania súd zistil nasledovný skutkový stav

a priebeh konania. Hranica bola v minulosti mapovaná v rámci Základnej mapy veľkej mierky (ZMVM)
v rokoch 1985-1987, kde bola evidovaná ako sporná. Hranica pozemkov bola zapísaná do katastra
nehnuteľností na základe geometrických plánov z roku 1992 a 1999, ktoré nezohľadňovali rozhodnutie
súdu, pričom tieto plány neobsahovali úpravu predmetnej hranice, ale riešili len majetkovoprávne
vysporiadanie jednotlivých pozemkov. Následne bola v roku 2011 vyhlásená platnosť vektorovej

katastrálnej mapy, pričom sporná hranica bola v nej nesprávne zobrazená plnou čiarou. Dňa 25.09.2020
katastrálna inšpekcia potvrdila, že hranica určená súdom mala byť evidovaná v mape podľa znaleckého
posudku, ale v tom čase nebolo možné ju zapísať do katastrálneho operátu. V súčasnosti nie je
možné vykonať opravu, nakoľko chýbajú súradnice bodov A-K. Hranica tak bola v minulosti evidovaná
ako sporná a rozhodnutia súdov z roku 1990 neboli technicky zapracované do katastrálneho operátu

spôsobom umožňujúcim jednoznačné určenie priebehu hranice v súradnicovom systéme. Právoplatný
rozsudok súdu bol síce založený v zbierke listín, ale do evidencie nehnuteľností nebol vykonaný žiadny
grafický zápis, pretože znalecký posudok, na ktorom rozhodnutie súdu stálo, neobsahoval konkrétnesúradnice bodov A-K, podľa ktorých mala byť hranica vedená, čo neumožňovalo zapísať do katastrálnej
mapy spornú hranicu podľa rozsudku.

35. Správny súd v ďalšom konaní, po zrušení rozsudku Krajského súdu v Trenčíne Najvyšším
správnym súdom Slovenskej republiky, dôsledne preskúmal vec v medziach žalobných bodov a v
súlade s právnymi závermi kasačného súdu. Pri hodnotení skutkových a právnych otázok vychádzal z
obsahu administratívneho spisu, odborných podkladov a záväzných pokynov vyplývajúcich z kasačného
rozhodnutia.

36. V predmetnej veci sa žalobkyňa domáhala opravy chyby v katastrálnom operáte s odvolaním sa
na rozsudok Okresného súdu Trenčín v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, ktorý určil
priebeh vlastníckej hranice medzi dotknutými nehnuteľnosťami. Prvostupňový orgán verejnej správy –
Okresný úrad Nové Mesto nad Váhom, katastrálny odbor – však jej návrh zamietol s odôvodnením,
že oprava nie je možná vzhľadom na medzičasom vykonané zápisy vychádzajúce z iných právnych

podkladov, konkrétne geometrických plánov a povolených vkladov. Odvolací správny orgán – Okresný
úrad Trenčín, odbor opravných prostriedkov – toto rozhodnutie potvrdil a zdôraznil, že znalecký posudok,
na ktorý sa žalobkyňa odvoláva, je nejednoznačný a zmätočný. Dôležitou skutočnosťou zamietnutia
návrhu bola aj nezapísateľnosť grafickej prílohy posudku do katastrálneho operátu, keďže bod „K“ nebol
nikdy polohovo stabilizovaný a jeho súradnice neboli jednoznačne určené.

37. Krajský súd v Trenčíne v prvotnom súdnom prieskume rozhodnutie správnych orgánov zrušil s
odôvodnením, že skutkový stav nebol správne zistený, pretože správne orgány nesprávne považovali
znalecký posudok za zmätočný a v spise chýbali niektoré jeho časti. Konštatoval, že hranicu možno
určiť ako priamku A-K, a preto správne orgány pochybili, keď návrh žalobkyne zamietli. Najvyšší správny

súd SR však následne tento rozsudok zrušil a dospel k záveru, že krajský súd nesprávne vyhodnotil
skutkový stav a prekročil rámec žalobných bodov. Zdôraznil, že správne orgány mali dostatočné
podklady na vydanie rozhodnutia a skutkové zistenia boli správne. Kasačný súd vytkol krajskému súdu,
že vizuálne posúdil geometrický plán bez odborného podkladu a že sa nedostatočne vysporiadal s
otázkou nezapísateľnosti grafickej prílohy znaleckého posudku.

38. Správny súd opätovne preskúmal jednotlivé námietky žalobkyne, ktoré posúdil ako neopodstatnené.
Pokiaľ ide o otázku nesprávneho zistenia skutkového stavu správnymi orgánmi, žalobkyňa tvrdila, že
administratívny spis neobsahoval celý znalecký posudok, a preto nebolo možné správne posúdiť jeho
obsah. Krajský súd tento argument akceptoval, avšak kasačný súd dospel k záveru, že administratívny

spis obsahoval všetky podstatné podklady a skutkový stav bol dostatočne objasnený. Správny súd preto
v tejto otázke rešpektuje záver kasačného súdu a konštatuje, že rozhodnutie správnych orgánov bolo
založené na správne zistenom skutkovom stave.

39. Pokiaľ ide o námietku nezapísateľnosti grafickej prílohy znaleckého posudku, žalobkyňa tvrdila, že

hranicu možno zapísať na základe rozsudku Okresného súdu Trenčín. Správne orgány však uviedli,
že rozsudok síce určil hranicu, ale jej zápis do katastra nebol možný, pretože bod „K“ nemal presne
určené súradnice. Kasačný súd výslovne uviedol, že správny súd nesprávne posúdil túto otázku len
na základe vizuálneho posúdenia geometrického plánu, bez technického odborného podkladu. Správny
súd sa preto v tejto otázke stotožňuje s argumentáciou žalovaného, keďže pre zápis do katastrálneho

operátu je nevyhnutné jednoznačné polohové určenie všetkých bodov hranice, ktoré v tomto prípade
nesporne chýbalo.

40. Ďalším rozhodujúcim aspektom bol problém existencie neskorších zápisov v katastri. Po roku 1991
boli do katastra vykonané zápisy vlastníckeho práva na základe geometrických plánov. Podľa § 59

ods. 1 katastrálneho zákona nie je možné vykonať opravu chyby v prípade, že medzičasom došlo k
zápisu ďalšej právnej skutočnosti. Kasačný súd výslovne upozornil, že krajský súd sa s touto námietkou
dostatočne nevysporiadal a nevyhodnotil ju v súlade so skutkovým stavom. Po opätovnom preskúmaní
správny súd dospel k záveru, že oprava v tomto prípade nie je možná vzhľadom na preukázateľnú
existenciu neskorších zápisov, ktoré sú právnou prekážkou vykonania požadovanej opravy.

41. Správny súd dospel k záveru o správnosti rozhodnutia žalovaného a katastrálneho úradu, podľa
ktorých oprava údajov tak, ako bola požadovaná žalobkyňou nie je možná z dôvodu (i) nemožnosti
zápisu grafickej prílohy znaleckého posudku bez polohového určenia bodov, (ii) doplnenie novéhogeometrickéhoplánuvkonanípodľa§59ods.2písm.a)katastrálnehozákonaniejemožné(iii)znalecký
posudok je zmätočný, keď uvádza, že zákres sa nemení (iv) nové zápisy po roku 1991, a najmä zápis
vlastníckeho práva D. B. neumožňuje vykonať opravu.

42. Vzhľadom na vyššie uvedené skutkové a právne hodnotenia správny súd dospel k záveru, že
skutkové zistenia orgánov verejnej správy boli správne. Ich rozhodnutia boli vydané v súlade so
zákonom – vyššie citovanou relevantnou právnou úpravou katastrálneho zákona a mali reálny základ
v administratívnom spise. Nárok žalobkyne na opravu chyby v katastrálnom operáte nemožno uznať,

pretože oprava nie je technicky ani právne možná. Správny súd po opätovnom preskúmaní zákonnosti
napadnutého rozhodnutia žalovaného v rozsahu žalobných bodov a v intenciách záverov kasačného
súdu dospel k záveru, že správna žaloba žalobkyne nie je dôvodná, preto žalobu zamietol podľa § 190
SSP.

43. O náhrade trov konania rozhodol správny súd tak, že ju účastníkom konania nepriznal, keďže vo

vzťahu k žiadnemu z nich nezistil dôvod na jej priznanie. Žalobkyňa nemala úspech v konaní, preto jej
právo na náhradu trov konania nepatrí (§ 167 ods. 1 SSP a contrario). Žalovaný síce v konaní úspešný
bol, avšak má postavenie orgánu verejnej správy, pričom správny súd nezistil žiadne výnimočné dôvody,
pre ktoré by mu mali byť trovy konania voči neúspešnej žalobkyni priznané. Zaplatenie eventuálnych
trov konania žalovaného nemožno od žalobkyne spravodlivo požadovať (§ 168 SSP).

44. Ďalšiemu účastníkovi konania správny súd voči neúspešnej žalobkyni nepriznal náhradu trov
konania podľa § 169 SSP, pretože mu neuložil žiadnu takú povinnosť svojou povahou vynútiteľnú,
sankcionovateľnú, v súvislosti s ktorou by mu vznikli trovy a nezistil ani dôvody hodné osobitného zreteľa
pre priznanie mu ostatných trov konania.

45. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
45. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP
a § 439 ods. 3 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú

sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť
podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania

podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.