Decision was made at the court Krajský súd Nitra
Judgement was issued by JUDr. Marta Polyaková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/55/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4123236790
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4123236790.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr.
ErikyMadarászovejaJUDr.LenkyHalmešovej,vprávnejvecižalobkyne:A.B.,nar.XX.XX.XXXX,bytom
C. D., prechodne bytom E. F. D. XX, G. XXXXX, H., zastúpená: JUDr. Miloš Opačitý, nar. XX.XX.XXXX,
bytom D. XXXX/XX, I., proti žalovaným: 1/ J. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. M. A. XXX/XX, N., 2/ O. K.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX, D., o vydanie hnuteľných vecí, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Nitra zo dňa 29. mája 2024, č.k. 53C/16/2023-162, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti, týkajúcej sa vydania
obývacej steny a v časti o nároku na náhradu trov konania p o t v r d z u j e .
Žalovaným v 1. a 2. rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o vydanie podlahovej krytiny – linoleum
zastavil. Žalovaných v 1. a 2. rade zaviazal vydať žalobkyni 1 ks sedaciu súpravu 3+2, manželskú
posteľ, trojdielnu spálňovú skriňu, posteľ z detskej izby, rohovú skriňu z detskej izby, elektrickú krbovú
vložku, ventilátor, teplovodnú krbovú vložku na ohrev domu, práčku ARDO, televízor OTAWA, DVD
prehrávač, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol a o nároku na
náhradu trov konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Svoje
rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa domáhala vydania hnuteľných vecí, ktoré popísala v žalobe
a zároveň žiadala, aby žalovaná v 2. rade sa zdržala akéhokoľvek konania a správania voči nej, ktoré
by rušivým spôsobom zasahovala do jej práv a jej chránených záujmov. Vydania hnuteľných vecí sa
domáha z dôvodu, že sú jej osobným vlastníctvom a nachádzajú sa v rodinnom dome, ktorý v súčasnosti
obýva žalovaná v 2. rade. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 123, § 126 ods. 1,2
OZ, § 134 OZ. Žalobkyňa v priebehu konania zobrala žalobu v časti o vydanie veci, a to krytiny –
linoleum späť, preto konanie v tejto časti v súlade s ust. § 145 ods. 1,2 CSP zastavil. Predmetom
konania zostala teda žaloba na vydanie ostatných hnuteľných vecí, ktoré sa nachádzajú v rodinnom
dome v D., ktorý je vo vlastníctve žalovaného v 1. rade, a v ktorom t. č. býva žalovaná v 2. rade,
keďže títo jej veci doposiaľ dobrovoľne nevydali. Prioritne sa zaoberal skutočnosťou, či žalobkyňa je
vlastníčkou týchto hnuteľných vecí a konštatoval, že žalobkyňa v tomto smere dôkazné bremeno uniesla
iba čiastočne Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno
preukázania vlastníckeho práva k sedacej súprave, predložením objednávky a pokladničného bloku
a taktiež preukázala vlastnícke právo k trojdielnej skrini, nachádzajúcej sa v spálni, čo preukazovala
faktúrouvystavenoudodávateľomDecodomspol.sr.o.Topoľčany. Rovnakobolopreukázanézakúpenie
manželskej postele, predložením objednávky, zakúpenie detskej postele, zakúpenie rohovej skrine,
pričom žalovaná v 2/rade nepreukázala svoje tvrdenie, že sa finančne podieľala na úhrade kúpnej
ceny za manželskú posteľ a taktiež aj detskej postele. Pretože tieto svoje tvrdenia nepodložila žiadnymidôkazmi. Dôvodnosť žaloby, čo sa týka vydania elektrickej krbovej vložky vyplýva z výpovede samotnej
žalobkyne, čo potvrdila aj žalovaná v 2. rade, keď uviedla, že elektrickú krbovú vložku kúpil manžel
žalobkyne. Zakúpenie teplovodnej krbovej vložky na ohrev domu preukázala žalobkyňa predložením
faktúry. Vydanie práčky ARDO nebolo sporné a pokiaľ ide o televízor OTAVA žalovaná v 2/rade potvrdila,
že televízor zakúpil manžel žalobkyne, ktorý ho kúpil aj pre dcéru G.. Rovnako tak zakúpil aj DVD
prehrávač. V tejto časti preto zaviazal žalovaných vydať uvedené hnuteľné veci. Pokiaľ išlo o ďalšie
veci, ktoré žiadala žalobkyňa vydať, pri týchto už svoje dôkazné bremeno neuniesla, a to nepreukázala
bez akýchkoľvek pochybností, že jej vlastnícky patria, keď pokiaľ ide o ostatnú časť obývačky, súd
vychádzal z výpovede žalovanej v 2/rade, že obývacia stena tam nebola, je tam iba jedna komoda a
jedna úzka skriňa, čo kupovala v Decodome vo výpredaji. Žalobkyňa nepreukázala, že z jej finančných
prostriedkovbolonadobudnuténástennéosvetlenie,akoisklenenápolica,nachádzajúcasavobývačke.
Rovnako tak nepreukázala hodnoverným spôsobom veci nachádzajúce sa v spálni, a to pokiaľ ide o
komodu, písací stôl a závesný luster a taktiež veci, nachádzajúce sa v detskej izbe, ako písací stôl,
závesný luster a koberec, k čomu žalovaná v 2/rade uviedla, že písací stôl zostal po jej deťoch a
tento má viac ako 30 rokov a koberec v detskej izbe bol zbytok, ktorý kúpila v Nitre. Ďalej žalobkyňa
žiadala vydať obedové súpravy, krištáľové poháre, kávové súpravy, sklenené pohárové súpravy, tieto
však žiadnym spôsobom nekonkretizovala, neuviedla ich počet, značku. Pre neunesenie dôkazného
bremena preukázania vlastníckeho práva a dôvodnosti žaloby na vydanie vecí, vo zvyšku súd žalobu
ako nedôvodnú zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1,2 CSP tak, že
žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania, vzhľadom na čiastočný úspech v konaní.
2.Rozsudok súdu prvej inštancie napadla v zákonnej lehote odvolaním žalobkyňa a v dôvodoch
odvolania uviedla, že odvolanie odôvodňuje ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, keď podľa jej názoru
súd na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že riadne a včas doložila súdu
všetky doklady o nadobudnutí hnuteľných vecí, pričom nemá výhrady k súdu prvej inštancie, čo sa
týka dokazovania, ale predložila doklady aj o zakúpení obývacej steny a obývačky ako takej a tú súd
nezahrnul do svojho výroku. Na základe výzvy súdu prvej inštancie doplnila svoje odvolanie tak, že žiada
vydať obývačku a pri vydaní krbovej vložky na ohrev domu, je potrebné ju aj demontovať.
3.K odvolaniu sa vyjadrila žalovaná v 2. rade, ktorá navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť a zaviazať žalobkyňu k náhrade trov odvolacieho konania. Vo svojom vyjadrení uviedla,
že žalobkyňa podaným odvolaním vytýka súdu prvej inštancie, že do rozsudku nezahrnula povinnosť
žalovaných vydať jej obývaciu stenu. Toto odvolanie považuje za nedôvodné. Obývačku kupovala ona
s manželom ešte niekedy v roku 2004, 2005 a nie je pravdou, že by žalobkyňa k predmetnej obývačke
doložila súdu doklady o jej kúpe, keďže na pojednávaní na dotaz súdu, či má k obývačke nejaké doklady
uviedla, že nemá. Tiež nie je pravdou, že by ju žalobkyňa vyzývala na mimosúdny zmier, žiadnu výzvu
od nej neprevzala a žalobkyňa samotná nepripojila žiaden takýto list, hoci sa na žalobu odvolávala.
Pokiaľ ide o doplnenie odvolania, navrhla, aby súd na toto neprihliadal, s poukazom na ust. § 364 CSP,
podľa ktorého rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. Ako už uviedla počas súdneho konania, toto súdne konanie je pomsta žalobkyne za
to, že darovala žalovanému v 1. rade nehnuteľnosť.
4.Žalovaný v 1. rade a žalobkyňa sa k odvolaniu nevyjadrili.
5.Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 362 CSP), a že spĺňa náležitosti § 365 a nasl. CSP, preskúmal
rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a
§ 380 CSP), prejednal vec bez nariadenia pojednávania, s verejným vyhlásením rozsudku, pri splnení
si povinnosti upravenej v § 219 ods. 3 CSP a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie je vecne správne. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
6.Podľa § 387 ods. 1,2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7.Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, týkajúce
sa žalobkyni v odvolaní namietajúcich skutočností, je vyčerpávajúce, správne skutkovo a právne
zdôvodnené a zodpovedá požiadavkám ust. § 220 ods. 2 CSP, kladeným na odôvodnenie rozhodnutia.
Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným
spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného
dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodilsvoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil, z odôvodnenia jeho rozhodnutia
nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení, všeobecne záväzných právnych
predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že žalobkyňa sa
s dôvodmi, uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožnila, neznamená, že jeho zdôvodnenie
nezodpovedá požiadavkám, ktoré na túto časť rozhodnutia kladie citované ustanovenie § 220 ods.
2 CSP. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré v časti žalobu
zamietol.
8.Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia a stotožnenie
sa s dôvodmi, uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku súdom prvej inštancie, krajský súd podľa
§ 387 ods. 2 CSP v plnom rozsahu odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancie. Z titulu aplikácie § 387 ods. 2 CSP, v spojení s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn.
IV.ÚS 350/09 a rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/2005, pri potvrdení rozhodnutia
okresného súdu, nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery
napadnutého rozhodnutia okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančného súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II.ÚS 78/05, III.ÚS 264/08, IV.ÚS 372/08)
a tým je postačujúce len odkázať cez § 387 ods. 2 CSP na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom
rozsudku okresného súdu. V zásade sa odvolací súd môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia
nižšieho súdu.
9.Odvolací súd je v zmysle ust. § 380 CSP viazaný odvolacími dôvodmi a rozsahom odvolania (§
379 CSP). Keďže žalobkyňa namietala zamietajúcu časť rozsudku len v časti vydania obývacej steny,
odvolací súd preskúmal rozsudok len v tejto časti. Vo svojom odvolaní však obývaciu stenu bližšie
nekonkretizovala, pričom žalovaná poprela, že by sa v obývačke nachádzala nejaká stena, keď podľa
jej názoru sa tam nachádza iba jedna komoda a jedna úzka skriňa, ktorú kupovala ona vo výpredaji.
Za takéhoto stavu bolo preto správne, že súd prvej inštancie v tejto časti žalobný návrh zamietol. Čo sa
týka požiadavky žalobkyne v doplnení odvolania, kde žiadala, aby bola uložená povinnosť žalovaným
pri vydaní krbovej vložky na ohrev domu, túto demontovať, k tomuto odvolací súd len dodáva, že v tejto
časti bolo žalobnému návrhu vyhovené, keď boli žalovaní zaviazaní žalobkyni vydať teplovodnú krbovú
vložkunaohrevdomu,takakojezrejmézvýrokuII.rozsudkusúduprvejinštancieakeďžetátopovinnosť
im bola v rozhodnutí riadne uvedená, domáhať sa jej demontácie by bolo odôvodnené len v prípade,
ak by si žalovaný na základe právoplatného rozhodnutia súdu prvej inštancie svoju povinnosť neplnili
a táto by bola predmetom výkonu rozhodnutia.
10.Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej
zamietajúcej časti, týkajúcej sa vydania obývačky, ako vecne správny v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP
potvrdil, i v časti o nároku na náhradu trov konania.
11.O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1
CSP, v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a úspešným žalovaným v 1. a 2. rade priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
12.Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.