Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy – Bezdôvodné… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, March 7, 2025

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 5Csp/35/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8824200935
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matúš Kalanin

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2025:8824200935.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Matúšom Kalaninom v spore žalobcu: A. B., nar.

XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX C., zastúpený Mgr. Matúšom Mackom, advokátom so
sídlom Karpatská 804/10, 089 01 Svidník, IČO: 50 424 777, proti žalovanému: 365.bank, a. s. so
sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, zastúpený: Advokátska kancelária
RELEVANS s. r. o. so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto,
IČO: 47 232 471, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, o vydanie bezdôvodného obohatenia
v sume 1.093,30 eur s príslušenstvom a o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že úver poskytnutý na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere dobrápôžička č.

1521452368 zo dňa 25.09.2015, je bezúročný a bez poplatkov.

Ia. V tejto časti konania je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %,
a to do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške týchto trov.

II. Žalovaný je povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 1.093,30 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1.093,30 eur od 13.6.2024 do zaplatenia, to všetko do

troch dní od právoplatnosti rozsudku.

IIa. V tejto časti konania je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %,
a to do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške týchto trov.

IIb. V prevyšujúcej časti súd žalobu žalobcu o nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia ohľadne
výšky úroku z omeškania zamieta.

III. Súd určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o spotrebiteľskom úvere dobrápôžička č. 1521452368,
zo dňa 25.09.2015, uvedená v časti [3] Poplatky súvisiace s poskytnutým Úverom, v znení: „S
poskytnutým Úverom súvisia nasledovné poplatky:
1. upomienka po omeškaní splátky: 10,00 EUR
2. upomienka po omeškaní splátky: 25,00 EUR“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

IIIa. V tejto časti konania je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %,

a to do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške týchto trov.

IV. Súd určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o spotrebiteľskom úvere dobrápôžička č. 1521452368,
zo dňa 25.09.2015 uvedená v časti [4] Záverečné ustanovenia, bod 4.3 v znení: „Banka a Dlžník/
Spoludlžník sa dohodli, že Banka si môže započítať svoje pohľadávky zo ZoÚ voči pohľadávke Dlžníka/
Spoludlžníka z ktoréhokoľvek Účtu alebo vkladu vedeného Bankou. Banka je z tohto dôvodu zárovenˇ
oprávnená nevykonať akýkoľvek prevod penˇažných prostriedkov, či inak neumožniť Dlžníkovi nakladať

s prostriedkami na ktoromkoľvek Účte Dlžníka/Spoludlžníka alebo s vkladom Dlžníka/Spoludlžníka, s
čím Dlžník/Spoludlžník podpisom ZoÚ súhlasí. Zmluvné strany sa dohodli, že ako prejav započítaniapostačuje doručenie výpisu, z ktorého bude zrejmý denˇ a rozsah započítania.“, je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou.

IVa. V tejto časti konania je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %,
a to do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške týchto trov.

V. Súd určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o spotrebiteľskom úvere dobrápôžička č. 1521452368,
zo dňa 25.09.2015, uvedená v časti [4] Záverečné ustanovenia, bod 4.8 v znení: „Každá z osôb

podpisujúcich túto ZoÚ, a to každá z nich jednotlivo, vyhlasuje, že nemá osobitný vzťah k Banke v
zmysle zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov a je si vedomá, že nepravdivosť tohto vyhlásenia spôsobuje neplatnosť tejto ZoÚ a okamžitú
splatnosť poskytnutého Úveru ku dnˇu, kedy sa Banka dozvie o nepravdivosti tohto vyhlásenia. Každá
z osôb podpisujúcich túto ZoÚ je povinná ihneď informovať Banku o zmene jej osobitného vzťahu k
Banke.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

Va. V tejto časti konania je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %,
a to do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške týchto trov.

VI. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre spotrebiteľské úvery,

v čl. V. Čerpanie úveru, jeho úroky a poplatky, bod 5.8, súvisiacich so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere
dobrá pôžička č. 1521452368, zo dňa 25.09.2015, v znení: „Ak sa úver stane predčasne splatným v
zmysle bodu 6.8 OP, Banka úročí predčasne splatnú časť úveru dohodnutou Úrokovou sadzbou ako aj
zákonným úrokom z omeškania, a to odo dnˇa, keď sa úver stal predčasne splatným až do okamihu
úplného splatenia predčasne splatného úveru.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VIa. V tejto časti konania je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %,
a to do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške týchto trov.

VII. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre spotrebiteľské úvery, v
čl. VIII. Záverečné ustanovenia, bod 8.4, súvisiacich so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere dobrá pôžička

č. 1521452368, zo dňa 25.09.2015, v znení: „ Dlžník a Spoludlžník je povinný oznámiť Banke všetky
okolnosti, ktoré môžu negatívne ovplyvniť jeho schopnosť plniť záväzky zo ZoÚ, najmä to, že bolo
začaté súdne, rozhodcovské, konkurzné, exekučné alebo iné konanie týkajúce sa jeho majetku. Dlžník
a Spoludlžník zodpovedá za škodu, ktorá Banke vznikne v dôsledku nesplnenia tejto povinnosti.“, je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou

VIIa. V tejto časti konania je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %,
a to do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške týchto trov.

O výške náhrady trov konania podľa výrokov Ia. až VIIa. tohto rozsudku rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 20.5.2024 proti žalovanému domáhal určenia, že
úver je bezúročný a bez poplatkov, vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 1.093,30 eur s úrokom
z omeškania vo výške 9,50% ročne zo sumy 1.093,30 eur od druhého dňa po dni doručenia žaloby

žalovanému do zaplatenia uvedenej sumy a určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok v zmysle
výroku tohto rozhodnutia, ako aj náhrady trov konania.

2. Podanie žaloby odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril Zmluvu o spotrebiteľskom úvere dobrá
pôžička č. 1521452368 dňa 25.09.2015 (ďalej len Zmluva). Predmetom Zmluvy bolo poskytnutie úveru

vo výške 5.020,- eur, ktorý sa zaviazal žalovanému zaplatiť v 108 mesačných splátkach po 96,- eur. V
Zmluve bola uvedená ročná úroková sadzba vo výške 18,30 %, RPMN vo výške 20,00 %, priemerná
RPMN vo výške 11,01 %, odplata za poskytnutie úveru vo výške 18,30 % a celková čiastka úveru
vo výške 10.150,19 eura. Na predmetný úver doposiaľ zaplatil splátky v sume 6.113,30 eur. Zmluva
musí obsahovať náležitosti podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a

o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, platného a účinného v čase uzatvorenia úverovejzmluvy (ďalej len ZoSÚ). Konkrétne, podľa ZoSÚ, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ,
§ 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ, § 9 ods. 2 písm. z) ZoSÚ. V Zmluve je uvedená nesprávne celková

čiastka úveru vo výške 10.150,19 eur. Keďže úver mal zaplatiť v 108 mesačných splátkach a mesačná
splátka je v Zmluve uvedená vo výške 96,- eur, celková čiastka, ktorú mal žalobca zaplatiť má byť
správne vo výške 10.368,- eur (108 x 96,- eur = 10.368,- eur). ZoSÚ vyžaduje, aby v každej zmluve
o spotrebiteľskom úvere bola okrem termínu konečnej splatnosť spotrebiteľského úveru uvedená aj
dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zákon neumožňuje nahrádzať jeden pojem druhým, ani

používať jeden údaj, ako pomôcku na výpočet, alebo určenie iného údaju. Zmluva neobsahuje ani
transparentné a jednoznačné uvedenie všetkých predpokladov použitých na výpočet RPMN. Zmluva
neobsahuje správny údaj o výške priemernej RPMN, ktorý je v Zmluve uvedený vo výške 11,01 %.
Priemerná hodnota RPMN podľa súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských
úveroch veriteľmi za 2. štvrťrok 2015 ku dňu 30.06.2015 bola pri spotrebiteľských úveroch vo výške
od 1500,- do 6500,- eur vrátane so zmluvnou splatnosťou od 5 do 10 rokov na úrovni 15,44 %.

Uvedenie nesprávnej hodnoty obligatórnej náležitosti Zmluvy má ten istý význam, ako keby nebola
uvedená vôbec. Žalovanému na predmetný úver žalobca zaplatil splátky spolu vo výške 6.113,30 eur.
Pri poskytnutom úvere vo výške 5.020,- eur, sa na jeho úkor žalovaný bezdôvodne obohatil o sumu
1.093,30 eur. Bezdôvodné obohatenie vo výške 1.093,30 eur je súčasťou splátky vo výške 4.769,30
eur, ktorú zaplatil dňa 15.12.2016. O podozrení, že sa žalovaný sa mohol na úkor žalobcu bezdôvodne

obohatiť sa dozvedel od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, o čom ako dôkaz predložil
Prehlásenie zo dňa 20.05.2022. Zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré už boli súdmi
určené za neprijateľné. Ide o zmluvnú podmienku v časti 3. Poplatky súvisiace s poskytnutým Úverom,
v znení: „S poskytnutým Úverom súvisia nasledovné poplatky: 1. upomienka po omeškaní splátky:
10,00 EUR, 2. upomienka po omeškaní splátky: 25,00 EUR“. Zmluvná podmienka rôznych dodávateľov,

týkajúca sa upomienok, už patrí k notoricky známym neprijateľným podmienkam používaných veriteľmi
v spotrebiteľských zmluvách. Poukázal na právoplatný rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn.
8Csp/1/2023, z 27.04.2023. Ďalej ide o zmluvnú podmienku, v časti 4. Záverečné ustanovenia, bod
4.3 v znení: „Banka a Dlžník/Spoludlžník sa dohodli, že Banka si môže započítať svoje pohľadávky
zo ZoÚ voči pohľadávke Dlžníka/Spoludlžníka z ktoréhokoľvek Účtu alebo vkladu vedeného Bankou.

Banka je z tohto dôvodu zárovenˇ oprávnená nevykonať akýkoľvek prevod penˇažných prostriedkov, či
inak neumožniť Dlžníkovi nakladať s prostriedkami na ktoromkoľvek Účte Dlžníka/Spoludlžníka alebo
s vkladom Dlžníka/Spoludlžníka, s čím Dlžník/Spoludlžník podpisom ZoÚ súhlasí. Zmluvné strany sa
dohodli, že ako prejav započítania postačuje doručenie výpisu, z ktorého bude zrejmý denˇ a rozsah
započítania.“ Obdobnú zmluvnú podmienku určil, a to priamo vo vzťahu k žalovanému, Okresný súd

Prešov rozsudkom sp. zn. 9Csp/74/2022, z 28.11.2022. Ide o zmluvnú podmienku uvedenú v časti [4]
Záverečné ustanovenia, bod 4.8 v znení: „Každá z osôb podpisujúcich túto ZoÚ, a to každá z nich
jednotlivo, vyhlasuje, že nemá osobitný vzťah k Banke v zmysle zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a je si vedomá, že nepravdivosť
tohto vyhlásenia spôsobuje neplatnosť tejto ZoÚ a okamžitú splatnosť poskytnutého Úveru ku dnˇu,

kedy sa Banka dozvie o nepravdivosti tohto vyhlásenia. Každá z osôb podpisujúcich túto ZoÚ je povinná
ihneď informovať Banku o zmene jej osobitného vzťahu k Banke.“ Poukázal na Stanovisko Komisie na
posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich pri
Ministerstve spravodlivosti SR, zo dňa 24.01.2017 (str. 7 a 8), ktorá posudzovala zmluvy žalovaného.
Ďalej ide o zmluvnú podmienku uvedenú v časti [4] Záverečné ustanovenia, bod 4.8 v znení: „Každá

z osôb podpisujúcich túto ZoÚ, a to každá z nich jednotlivo, vyhlasuje, že nemá osobitný vzťah k
Banke v zmysle zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov a je si vedomá, že nepravdivosť tohto vyhlásenia spôsobuje neplatnosť
tejto ZoÚ a okamžitú splatnosť poskytnutého Úveru ku dnˇu, kedy sa Banka dozvie o nepravdivosti
tohto vyhlásenia. Každá z osôb podpisujúcich túto ZoÚ je povinná ihneď informovať Banku o zmene

jej osobitného vzťahu k Banke.“ Citované ustanovenie považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku,
nakoľko predmetné ustanovenie ani len príkladmo neuvádza, kto je považovaný za osobu s osobitným
vzťahom k banke, nie je z pohľadu priemerného spotrebiteľa dostatočne určité, čo môže spôsobiť
neschopnosť spotrebiteľa vyhodnotiť jeho vzťah k banke. Z tohto dôvodu je citované ustanovenie
spôsobilé založiť hrubý nepomer vo vzájomných právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa

a je preto v zmysle generálnej klauzuly (§53 ods. 1 OZ) neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Naviac
táto zmluvná podmienka spôsobuje tak závažné dôsledky ako je neplatnosť zmluvy, resp. zosplatnenie
úveru. K takémuto záveru dospela v prípade obdobného ustanovenia v zmluve Komisia vo svojom
stanovisku č. 36101/2017/21, z 24.01.2017 (str. 4 a 5), na ktoré poukazujem už vyššie v texte. Oneprijateľnosti predmetnej zmluvnej podmienky priamo vo vzťahu k žalovanému rozhodol rozsudkom
Okresný súd Prešov sp. zn. 29Csp/74/2022, z 24.10.2022. Ďalej ide o zmluvnú podmienku uvedenú
v Obchodných podmienkach pre spotrebiteľské úvery v čl. V. Čerpanie úveru, jeho úroky a poplatky,

bod 5.8 v znení: „Ak sa úver stane predčasne splatným v zmysle bodu 6.8 OP, Banka úročí predčasne
splatnú časť úveru dohodnutou Úrokovou sadzbou ako aj zákonným úrokom z omeškania, a to odo
dnˇa, keď sa úver stal predčasne splatným až do okamihu úplného splatenia predčasne splatného
úveru.“ O tejto zmluvnej podmienke už bolo vo vzťahu k žalovanému určené, že sa jedná o neprijateľnú
podmienku, žalobca poukázal napr. na rozhodnutia Krajského súdu Prešov sp. zn. 5CoCsp/46/2020, z

26.08.2021; sp. zn. 7Co/61/2019, zo 17.10.2019; sp. zn. 22Co/2/2017, z 28.11.2017. Nie je jasné, čo
treba považovať za sumu, s ktorou je dlžník v omeškaní, nakoľko napadnuté znenie umožňuje úročiť
úrokom z úveru aj dlžné úroky, či už z úveru, alebo z omeškania, čo by predstavovalo zjavnú nekalú
obchodnú praktiku. ide o zmluvnú podmienku uvedenú v Obchodných podmienkach pre spotrebiteľské
úvery v čl. VIII. Záverečné ustanovenia, bod 8.4 v znení: „Dlžník a Spoludlžník je povinný oznámiť
Banke všetky okolnosti, ktoré môžu negatívne ovplyvniť jeho schopnosť plniť záväzky zo ZoÚ, najmä

to, že bolo začaté súdne, rozhodcovské, konkurzné, exekučné alebo iné konanie týkajúce sa jeho
majetku. Dlžník a Spoludlžník zodpovedá za škodu, ktorá Banke vznikne v dôsledku nesplnenia tejto
povinnosti.“ Toto dojednanie predstavuje neprimeraný zásah do súkromia spotrebiteľa. Nie je pritom
podstatné, či by si veriteľ uplatňoval nároky vyplývajúce z tejto zmluvnej podmienky. Ide o neprijateľnú
zmluvnú podmienku podľa generálnej klauzuly o neprijateľných podmienkach, § 53 ods. 1 OZ, podľa

ktorej spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. K procesnej stránke dokazovania
neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ktorej neprijateľnosť už bola judikovaná, žalobca poukázal na
publikáciu Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a
kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1037, 1038 s.: „Napriek tomu, že

vyhlásenie zmluvnej podmienky za neprijateľnú v jednom individuálnom spotrebiteľskom spore nie je
záväzné pre posúdenie tejto zmluvnej podmienky v inom individuálnom spotrebiteľskom spore, za
predpokladu obdobných skutkových okolností by mal súd rozhodnúť obdobne. Zaväzuje ho k tomu
požiadavka právnej istoty vyjadrená v článku 2 CSP, ako aj v rozhodovacej činnosti Ústavného súdu
SR.“ Taktiež poukazuje na publikáciu: Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F.,

Tomašovič, M., a kol. Občiansky zákonník I. § 1 – 450. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2015, 635 s., 636 s.:
„Ak by však dodávateľ opätovne uplatnil žalobou plnenie na základe tej istej neprijateľnej podmienky, pre
ktorú mu už súd raz plnenie z takejto zmluvnej podmienky nepriznal, súd mu žalobu bez ďalšieho môže
zamietnuť a nemusí už opätovne zdôvodnˇovať neprimeranosť zmluvnej podmienky. Stačí poukázať
už na právoplatný rozsudok súdu. Súd nemôže priznať ochranu dodávateľovi, ak sa domáha plnenia

v rozpore so zákonom.“ Nie je žiaden dôvod na to, aby tento procesný princíp neplatil aj v prípadoch,
keď žalobu podá spotrebiteľ.

3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať žalovanému
nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením príloh žaloby, a to Zmluvou o spotrebiteľskom úvere
dobrápôžička č. 1521452368 zo dňa 24.09.2015, Obchodnými podmienkami pre spotrebiteľské úvery
účinné od 13.06.2015, výpisom z úverového účtu žalobcu, Súhrnnými informáciami o údajoch
o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 2. štvrťrok 2015 so stavom ku dňu

30.06.2015, Prehlásením Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS zo dňa 20.05.2022,
Rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp. zn. 8Csp/1/2023, Rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp.
zn. 9Csp/74/2022, Stanoviskom komisie pre posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a
nekalých obchodných praktík predávajúcich pri Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa
24.01.2017, vyjadrením žalovaného k žalobe zo dňa 21.06.2024, Vyjadrením žalovaného k výzve súdu

zo dňa 27.09.2024 spolu s prílohami - Amortizačnou tabuľkou / splátkovým kalendárom k úverovej
zmluve: 1683961970 ku dňu 26.09.2024 za obdobie od 15.12.2016 do 10.12.2024, Amortizačnou
tabuľkou / splátkovým kalendárom k úverovej zmluve: 1521452368 ku dňu 26.09.2024 za obdobie od
24.09.2015 do 26.09.2024, Dátami dopytu zo dňa 23.09.2015, vyjadrením žalobcu zo dňa 29.01.2025
spolu s prílohami – rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-677/23 z 23.01.2025, nález Ústavného

súdu Slovenskej republiky I. ÚS 51/2020 z 09.06.2020, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. II. ÚS 502/2020 z 11.02.2021, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 43/2020
z 12.05.2020, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Cdo/130/2022 z 24.10.2023,
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 5Cdo/29/2021 z 28.09.2021, uznesenie Najvyššiehosúdu Slovenskej republiky sp.zn. 7Cdo/79/2021 z 31.01.2022, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 7Cdo/181/2020 z 31.01.2022, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
7Cdo 268/2021 z 28.02.2022, rozsudok Súdneho dvora vo veci C-485/2019, rozsudok Súdneho dvora

v spojených veciach C- 698/18 a C-699/18, písomným podaním žalobcu zo dňa 07.10.2024 a zistil
nasledovný skutkový stav:

5. Dňa 25.09.2015 uzatvorili žalobca ako dlžník spolu s ďalšími dvoma spoludlžníkmi a žalovaný ako
veriteľ Zmluvu o úvere dobrápôžička č. 1521452368, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo

výške 5.020,- eur, ktorý sa žalobca zaviazal splácať v 108 mesačných splátkach po 96,00 eur, počnúc
dňom 25.10.2015, vždy k 25-mu dňu v mesiaci, pri výške úrokovej sadzby 18,30 % ročne, RPMN
20,00 % a priemernej RPMN na trhu 11,01 %. Výška odplaty za poskytnutie úveru je 18,30%, najvyššia
prípustná výška odplaty 22,02%. Celková čiastka úveru bola v zmluve uvedená v sume 10.150,19
eur. Žalobca v zmluve vyhlásil, že spĺňa podmienky pre vznik poistenia, ktoré sú uvedené v bode 7.3
Obchodných podmienok. Výška poplatku za poskytnutie úveru pri čerpaní na účet v banke bola 0,00 eur.

Výška poplatku pri zmene zmluvných podmienok na žiadosť klienta je 40,00 eur. Výška poplatku prvej
upomienky pri omeškaní splátky je 10,00 eur, výška poplatku druhej upomienky je 25,00 eur. Dátum
konečnej splatnosti úveru bol uvedený dňa 25.9.2024.

6. Podľa bodu 4.1 zmluvy všetky osoby podpisujúce túto zmluvu sú zaviazané na splatenie pohľadávky

spoločne a nerozdielne.

7. Podľa predloženého Výpisu z účtu č. XXXXXX-XXXXXXXXXX vyplýva, že žalobca úver čerpal dňa
25.9.2015 v sume 5020,- eur a k zmluve bolo uhradené spolu 6113,30 eur ( na istinu 5020,- eur a na
úroky 1093,30 eur).

8.PriemernáhodnotaRPMNpodľasúhrnnýchinformáciíoúdajochonovoposkytnutýchspotrebiteľských
úveroch veriteľmi za 2. štvrťrok 2015 podľa stavu ku dňu 30.06.2015 bola pri spotrebiteľských úveroch
so splatnosťou od 5 do 10 rokov vo výške od 1500,- do 6500,- eur v sadzbe 15,44 %.

9. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 21.06.2024 uviedol, že popiera tvrdenia žalobcu, žalobu
žiada zamietnuť a priznať nárok na náhradu trov konania. Zmluva o úvere jasne obsahuje dva
základné údaje, a to počet mesačných splátok v bode 2.2 Zmluvy o úvere, a to 108 mesiacov a termín
konečnej splatnosti úveru dňa 25.9.2024. Priemerný spotrebiteľ je vymedzený dnes dobre známou
formulou „Gut Springenheide“. Súdny dvor ES „zadefinoval“ priemerného spotrebiteľa ako „v rozumnej

miere pozorného a opatrného, bez nariadenia znaleckého posudku, či prieskumu verejnej mienky
spotrebiteľov. Doba splácania úveru bola dohodnutá na 108 mesačných splátok s rovnakým dátumom
splatnosti. Pocˇet splátok a doba trvania Zmluvy o úvere je v danom skutkovom prípade totožným
údajom, čo si Žalobca ako priemerne uvedomelý spotrebiteľ musel vedieť uvedomiť a vyhodnotiť. Názor
Žalovaného potvrdzuje aj aktuálna súdna prax. Napríklad podľa rozhodnutia Krajského súdu Banská

Bystrica v konaní sp. zn. 41Co/10/2018, v rozhodnutí zo dňa 16.08.2018 súd uviedol, že aplikujúc
eurokonformný výklad, z počtu splátok úveru - 96 mesiacov, vyplýva doba trvania zmluvy, z ktorej
priemerný spotrebiteľ, ktorým bezpochyby je aj samotná žalobkyňa, vie presne určiť termín konečnej
splatnosti úveru. Úlohou práva a súdneho konania je súčasne edukatívne pôsobiť na strany sporu.
Spotrebiteľovjetakpotrebnévychovávaťkzodpovednémuuzatváraniuzmluvnýchzáväzkov,naučiťsav

týchto záväzkoch orientovať a vedieť posúdiť následky svojich vlastných právnych úkonov. Formalistický
výklad, ktorý spotrebiteľovi umožňuje vyhnúť sa úhrady úrokov len z dôvodu, aký uvádza Žalobca, t.j.
lebo spotrebiteľ predsa sám si nemusí vedieť vyčítať z počtu splátok 108 a termínu konečnej splatnosti
na akú dobu uzatvára Zmluvu o úvere, nepredstavuje podľa názoru Žalovaného edukatívne pôsobenie
smerujúce k zvýšeniu zodpovednosti a ostražitosti spotrebiteľa. Žalobca a žalovaný sa v Zmluve o úvere

dohodli, že žalobca bude splácať úver vo forme pravidelných mesačných splátok vždy k 25. dňu v
mesiaci, a to v počte 108 splátok. Žalobca mal úver splácať formou splátok vo výške 96,00 eur. Zmluva
o úvere obsahuje údaj o RPMN banky, a to vo výške 20,00 %. Podľa Žalobcu však nebola uvedená
správne, avšak v žalobe neuvádza výšku RPMN, ktorá je podľa žalobcu správna. Žalovaný trvá na
tom, že údaj o RPMN bol v Zmluve o úvere uvedený správne a v žiadnom prípade nebol uvedený v

neprospech spotrebiteľa. Ani z tohto dôvodu tak Zmluvu o úvere nemožno sankcionovať bezúročnosťou
a bezpoplatkovosťou na jej základe poskytnutého úveru. Poukázal na rozhodnutie Okresného súdu
Revúca sp. zn. 8C/203/2015, podľa ktorého vzorec pre výpočet RPMN, bol ku dňu uzavretia zmluvy
o úvere iný, ako je vzorec výpočtu RPMN podľa platnej právnej úpravy. Kalkulačky prístupné nainternete, robia výpočet podľa vzorca platného v súčasnosti. V čase uzavretia zmluvy mohol veriteľ v
zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť len takú výšku RPMN, ktorá bola vypočítaná podľa vzorca, ktorý
ustanovoval zákon v čase uzavretia zmluvy a nie podľa vzorca, ktorý je uvedený v zákone v neskoršom

znení. Preto skutočnosť, že podľa súčasného výpočtu je RPMN-21;17 %, neznamená, že výška RPMN
bola v zmluve uvedená nesprávne. Vzhľadom na uvedené má súd za to že úver nie je bezúročný
a bez poplatkov. Poukázal pri tom na názor Okresného súdu Prešov sp. zn. 9Csp/187/2018, ktorý
skúmal výpočet RPMN v inej Zmluve o úvere. Vzhľadom na uvedené považuje súd výpočet RPMN zo
strany žalovaného za správny, a teda žalobca nesprávny výpočet RPMN nepreukázal. V tejto súvislosti

poukázal žalovaný aj na rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Co/42/2018. Spotrebiteľ
nebol spochybnený v možnosti posúdiť rozsah svojho záväzku, nakoľko poznal údaje o výške úveru
a celkovej výške nákladov, vedel, koľko bude nakoniec musieť zaplatiť a prijatím úveru s takýmito
podmienkami súhlasil. To, že tvrdí, že bude musieť zaplatiť inú sumu, však nevychádza zo žiadneho
konkrétneho prepočtu, ktorý by reagoval na zákonnú dikciu pojmu celková čiastka úveru. Žalovaný
trvá na správnosti údajov uvedených v Zmluve o úvere, nakoľko tieto zodpovedajú výške nákladov

spočívajúcichzúrokovzaposkytnutýúver.Dikciazákonanehovoríotom,žecelkovoučiastkou,ktorúmá
spotrebiteľ uhradiť je násobok počtu splátok s ich výškou, ale podľa ust. § 2 písm. h) zákona č. 129/2010
Z. z. celkovou čiastkou sa rozumie súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov
spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 7Cdo/183/2020
zo dňa 24.02.2021 odmietol vo veci predpokladov na výpočet RPMN nesprávnu súdnu prax v prospech

spotrebiteľa, keď uviedol: 12. Dovolací súd, na rozdiel od súdov nižších inštancií, zastáva názor, že
zo znenia § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z. nevyplýva povinnosť veriteľa uviesť v zmluve
konkrétny matematický výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, pričom zákon nepožaduje ani
predpoklady pre výpočet RPMN špeciálne v zmluve označovať ako predpoklady pre výpočet RPMN.
Takúto požiadavku pritom nie je možné vyvodiť gramatickým (jazykovým) ani teleologickým (účelovým)

výkladom daného zákonného ustanovenia. V posudzovanom prípade zákon o spotrebiteľských úveroch
výslovne neuvádza uviesť v zmluve i matematický výpočet výšky ročnej percentuálnej miery nákladov,
ako to vyplýva z dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu. Vzhľadom k uvedeným záverom
Najvyššieho súdu SR nevyplýva povinnosť veriteľa uviesť v zmluve konkrétny matematický výpočet
ročnej percentuálnej miery nákladov, pričom zákon nepožaduje ani predpoklady pre výpočet RPMN

špeciálne v zmluve označovať ako predpoklady pre výpočet RPMN. Žalovaný namietal premlčanie
Žalobcom uplatneného nároku, a to v subjektívnej aj objektívnej premlčacej dobe. Žalovaný aj s ohľadom
na ustálenú súdnu prax a názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky má za to, že plynutie premlčacej
doby, hoc subjektívnej, začína momentom, kedy Žalobca uhradil splátku v rozsahu nad istinu úveru.
Poukázal na názor Krajského súdu v Košiciach v rozhodnutí sp. zn. 2Co/109/2018, z ktorého záverov

žalovanývyvodil,žesubjektívnapremlčaciadobazačalaplynúťdňom,kedyŽalobcauhradilŽalovanému
poslednú splátku úveru a tým splatil predčasne celý úver. Poukázal na rozsudky Krajského súdu v
Prešove, sp. zn. 7Co/84/2011 z 12. decembra 2011, sp. zn. 2Co/9/2012 z 21. januára 2013. Žalovaný
sa nestotožňuje s aplikáciou desaťročnej objektívnej premlčacej doby, pretože ako uviedol Žalovaný
v konaní nebolo preukázané, že by sa Žalovaný bezdôvodne obohatil úmyselne. Nebolo preukázané,

že by úmysel Žalovaného smeroval k získaniu bezdôvodného obohatenia v rozhodnom čase, t.j. v
čase uzatvorenia zmluvy. Za najdôležitejšie rozhodnutie preukazujúce nesprávnosť rozhodnutia súdu v
súvislosti s aplikáciou desaťročnej premlčacej doby považuje Žalovaný rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/238/2017, kde dovolací súd konštatoval, že samotné všeobecné
skutočnosti (fakty) o profesionálnom podnikateľskom postavení nebankových subjektov v oblasti

poskytovania úverov a doterajšia súdna prax týkajúca sa ochrany spotrebiteľov v obdobných prípadoch
samé o sebe nemôžu bez ďalšieho zakladať nepriamy úmysel nebankového subjektu (veriteľa). K
uvedeným záverom chce Žalovaný uviesť, že začiatok plynutia premlčacích dôb je stanovený odlišne
a ich vzájomný vzťah je taký, že sú na sebe nezávislé čo do svojho plynutia, jeho začiatku aj konca.
Ak skončí plynutie niektorej z nich, právo sa premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu dobu (ak je

vznesená námietka premlčania). Ďalej poukazuje Žalovaný aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn.
4Cdo/116/2019, ktorý uvádza nasledovné: 13. Dovolací súd pri posudzovaní prípustnosti dovolania na
základe vymedzenej právnej otázky skúmal naplnenie dovolacieho dôvodu vyplývajúceho z § 421 ods.1
písm. c) C.s.p. a dospel k záveru, že otázka začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby pri nároku
na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu posudzovaná

rozdielne. Zo záverov oboch rozhodnutí dovolacieho súdu, na ktoré poukázala žalobkyňa, vyplýva,
že v zmysle § 107 ods.1 Občianskeho zákonníka pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby
v trvaní dvoch rokov je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený skutočne dozvie o vzniku bezdôvodného
obohatenia na jeho úkor a o subjekte, ktorý sa bezdôvodne obohatil. V rozhodnutí sp.zn. 3 Cdo 169/2017dovolacísúduviedol,žesúirelevantnéskutkovéokolnostitýkajúcesaprávnejkvalifikácieprestanovenie
okamihu začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby. V rozhodnutí sp.zn. 5 Cdo 121/2009 dovolací
súd dospel v otázke stanovenia okamihu začiatku plynutia premlčacej doby k obdobnému záveru, ako

v rozhodnutí sp.zn. 3 Cdo 169/2017, ak uviedol, že je rozhodný deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom
prípade skutočne dozvedel o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a o tom kto ho získal. Pri
posúdení tejto otázky je rozhodná skutočná, preukázateľná subjektívna vedomosť o tom, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal. Odvolací súd posudil okamih začiatku plynutia subjektívnej
premlčacej doby pri bezdôvodnom obohatení v súlade s rozhodovacou praxou dovolacieho súdu, ktorá

nie je posudzovaná rozdielne, a preto uplatnený dovolací dôvod nezakladá prípustnosť dovolania. 14.
Vo vzťahu k aplikácii princípu „ neznalosť zákona neospravedlňuje“ („ignoranta iuris non excusat“),
ktorý je v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa, podnikateľa potrebné vyžadovať v
najvyššej možnej miere, dovolací súd uvádza, že na tento princíp poukázal v súvislosti s posudzovaním
oprávnenia exekučného súdu skúmať právomoc rozhodcovského súdu pri rozhodovaní o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia v prípade, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok

(rozhodnutie dovolacieho súdu sp.zn. 6 M Cdo 9/2012). Žalovaný v súvislosti so vznesenou námietkou
premlčaniaapremlčacoudoboupoukázalnarozsudokKrajskéhosúduvKošiciachzodňa27.5.2020,sp.
zn. 11Co/345/2019 ako aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.3.2023, sp. zn. 2Cdo/212/2021.
Žalobca sa vo svojom žalobnom návrhu domáha určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá je
obsiahnutá v časti 3. Zmluvy - Poplatky súvisiace s úverom v znení: “S poskynutým úverom súvisia

nasledovnépoplatky1.upomienkapoomeškanísplátky:10,00EUR,2.upomienkapoomeškanísplátky:
25,00 EUR. Žalobca v žalobnom návrhu uvádza, že je neprijateľné aby spotrebiteľ znášal akékoľvek
výdavky žalovaného, ktorému môžu vzniknúť s vymáhaním pohľadávky, a ktoré si on sám určil pevnou
sumou vopred. Výška poplatkov za upomienky žalovaný žiadnym spôsobom neodôvodnil, a aj preto
ich požiadanie od spotrebiteľa odporuje dobrým mravom. V čom je postup Žalovaného v rozpore s

dobrými mravmi nie je Žalovanému jasné. To, že podľa Žalobcu Žalovaný neodôvodnil výšku poplatkov
nemôže byť podľa názoru Žalovaného v rozpore s dobrými mravmi a z uvedeného nemôže byť takáto
zmluvná podmienka vyhlásená za neprijateľnú. Spôsob započítania platieb na poplatky, úroky a istinu
vychádza z obchodnoprávneho charakteru Zmluvy o úvere. Už pri uzatváraní Zmluvy o úvere spotebiteľ
vie,akábudecelkovávýškanákladov(poplatky,úrokyapod.),aksabudepridržiavaťustanovenízmluvy.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere je absolútnym obchodom a z toho vyplýva aj aplikácia ustanovení
Obchodného zákonníka a jej znenie. Započítanie platieb neupravuje zákon o spotrebiteľských úveroch,
preto o aplikácii ustanovení obchodného práva žalovaný nemá pochybností. Napríklad Krajský súd v
Prešove, sp. zn. 20Co/181/2015 zo dňa 26.07.2016 uviedol, že odvolací súd rovnako ako súd prvej
inštancie nijako nepopiera, že by zmluva o úvere nebola absolútnym obchodom a ani dôvodnosť

aplikácie ustanovení Obchodného zákonníka. Odvolací súd len pripomína, že prednosť majú osobitné
ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského
práva vrátane ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Podobne rozhodol aj Krajský súd v
Prešove v konaní sp. zn. 6Co/213/2015, tiež Okresný súd Piešťany v konaní sp.zn. 12C/364/2012. V
zmysle rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 13.05.2014 sp. zn. 2Cob/326/2012 na doplnenie

správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd uvádza, že Obchodný zákonník vychádza
zo zásady, že prvoradý význam pri určení, na ktorý záväzok sa poskytnuté plnenie započíta, má vôľa
dlžníka. Dlžník svojím jednostranným vyhlásením rozhoduje o tejto skutočnosti. Vyhlásenie dlžníka
zákon časovo viaže v tom zmysle, že dlžník ho musí urobiť pri plnení. Vyhlásenie dlžníka o započítaní
plnenia urobené neskôr nemá význam, lebo pri plnení dôjde k uplatneniu dispozitívneho pravidla

obsiahnutého v § 330 Obchodného zákonníka. Toto ustanovenie rozlišuje pravidlá všeobecné pre všetky
plnenia (§ 330 odsek 1) a špeciálne pravidlá pre peňažné plnenia (§ 330 odseky 2, 3 a 4). Žalobca pri
žiadnej zo svojich platieb neurčil, že sa má započítavať výlučne na istinu. Teda nie len, že v konaní
nebola preukázaná neprijateľnosť, Žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem, súčasne je potrebné
skonštatovať, že zmluvná podmienka, ktorá je v súlade s platnou právnou úpravou, je platná. Pokiaľ

ide o namietanú zmluvu podmienku uvedenú v časti VIII. Záverečné ustanovenia, bod 8.4, žalovaný
nevidí relevantný dôvod na to, aby takáto zmluvná podmienka bola vyhlásená za neprijateľnú. Uvedená
zmluvná podmienka žiadnym spôsobom nepredstavuje neprimeraný zásah do súkromia spotrebiteľa a
už vôbec nejde o zmluvnú podmienku, ktorá by bola neprijateľná podľa generálnej klauzuly podľa § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka.

10. V špecifikácii nároku zo dňa 13.09.2024 žalovaný uviedol, že výšku bezdôvodného obohatenia a
preukázanie jeho vzniku by mal preukazovať Žalobca a nie žalovaný. Z výpisu z úverového je zrejmé,
že k predčasnému splateniu úveru došlo dňa 15.12.2016. Z výpisu sa dá rovnako identifikovať výškazaplatených splátok s rozdelením na istinu a úroky a je zrejmé, že bol čerpaný úver na osobný účet
XXXXXX/XXXXXXXXXX - XXXX, D.. IBAN C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vo výške 5020,00 eur.
Z predloženej tabuľky je zrejmé, že žalobca spolu s ostatnými účastníkmi zaplatil na istinu 5020,-

eur a na úroky 1093,30 eur. S poukazom na skutočnosť, že k úhrade došlo v roku 2016 je nárok
žalobcov podľa názoru žalovaného premlčaný. Termín konečnej splatnosti úveru bol v zmysle zmluvy
o úvere dohodnutý na 10.12.2024. Žalovaný posúdil žalobcu a spolužiadateľov ako aj ich schopnosť
splácať spotrebiteľský úver adekvátne a s primeranou odbornou starostlivosťou v zmysle v tom čase
platného zákona o spotrebiteľských úveroch. V rámci posudzovania mal Žalovaný k dispozícii kompletné

informácie o úverových záväzkoch žiadateľa (výdavky) zo Spoločného registra bankových informácií. V
rámci posudzovania mal Žalovaný k dispozícii kompletné informácie o úver. záväzkoch spolužiadateľov
(výdavky) zo Spoločného registra bankových informácií. Žiadateľ si uvádzal rodinný stav ženatý a
počet vyživovaných detí 0. Spolužiadateľ č. 1 si uvádzal rodinný stav slobodný a počet vyživovaných
detí 0. Spolužiadateľ č. 2 si uvádzal rodinný stav slobodný a počet vyživovaných detí 0. Finančná
analýza, platná v tom čase, bola vyhovujúca pre poskytnutie úveru vo výške 5.020,- eur na 9 rokov

s mesačnou splátkou 96,00 eur. Pri určení výšky životného minima postupoval Žalovaný v zmysle
zákona o životnom minime, kde boli použité hodnoty platné v tom čase. Správny postup overenia
platobnej schopnosti potvrdzuje aj následná platobná disciplína, t.j. skutočnosť, že žalobcovia hradili
svoj záväzok riadne a včas až do momentu predčasného splatenia úveru, teda že sa nedostali do
omeškania so splácaním počas trvania záväzku. Z pohľadu Žalovaného nedošlo k hrubému porušeniu

povinnosti, nakoľko Žalovaný posudzoval schopnosť splácať úver na základe informácií poskytnutých od
žiadateľa a spolužiadateľov - výška príjmov, výdavky a náklady na životné minimum, rodinný stav, počet
vyživovaných detí, a tiež z informácií z dostupných externých registrov. Všetky údaje sa snažil Žalovaný
zdostupnýchzdrojovoveriťapostupovaťobozretne.Žalovanýmázato,ževyššieuvedenýmvyjadrením
spolu s predloženými listinami dostatočne preukázal, že konal s odbornou starostlivosťou a skúmal

platobnú schopnosť v súlade s metodikou NBS a zákonnou úpravou vyjadrenou v zákone č. 129/2010
Z. z.. Spotrebiteľský úver č. 1683961970 bol zo strany žalovaného poskytnutý na refinancovanie úveru
žalobcu (Dobrá pôžička/Poštová banka so zostatkom úveru 4769,30 eur), a v tomto prípade jeho
splatením dochádza k zániku povinnosti úhrady jednotlivých splátkach a čiastkové splátky nahrádza
jediná splátka, a to splátka úveru - lepšia splátka, ktorá je predmetom uvedeného sporu. Poukázal

na us.t § 24 zákona o spotrebiteľských úveroch. V súvislosti so skúmaním bonity žalovaný poukázal
na Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. Zn. 4Cdo/84/2023 z 25.4.2024, podľa ktorého zo žiadneho
právneho predpisu nevyplýva povinnosť preukázať dodržanie zákonného procesu skúmania bonity bez
relevantnej námietky protistrany.

11. Z Amortizačnej tabuľky / splátkový kalendár k úverovej zmluve č. 1683961970 ku dňu 26.09.2024
za obdobie od 15.12.2016 do 10.12.2024 na dlžníka / žalobcu, spolu so spoludlžníkom 1 vyplýva, že
schválená výška úveru bola 10.000 eur, vyčerpaná výška úveru bola 10.000 eur. Výška splatenej istiny
úveru bola 9.524,84 eur a aktuálny zostatok istiny bol vo výške 475,16 eur. Zmluvne dohodnutý deň
splátky bol 10. deň v mesiaci. Plánová výška splátky bez poistenia bola od 10.01.2017 vo výške 161,74

eur. Plánová výška splátky s poistením bola od 10.01.2017 vo výške 161,74 eur. Úroková sadzba úveru
od 15.12.2016 bola vo výške 11,90 % ročne. Suma splátok v omeškaní bola vo výške 0,00 eur a suma
poplatkov v omeškaní tiež vo výške 0,00 eur. Dátum konečnej splatnosti úveru bol dohodnutý vo výške
10.12.2024. Zo splátkového kalendára k úverovej zmluve č. 1683961970 vyplýva, že celková čiastka,
ktorú mal žalobca zaplatiť bola vo výške 484,58 eur.

12. Z Amortizačnej tabuľky / splátkový kalendár k úverovej zmluve č. 1521452368 ku dňu 26.09.2024 za
obdobie od 24.09.2015 do 26.09.2024 na dlžníka / žalobcu, spolu so spoludlžníkom 1, spoludlžníkom
2 vyplýva, že schválená výška úveru bola 5.020 eur, vyčerpaná výška úveru bola 5.020 eur. Výška
splatenej istiny úveru bola 5.020 eur a aktuálny zostatok istiny bol vo výške 0,00 eur. Zmluvne dohodnutý

deň splátky bol 25. deň v mesiaci. Plánová výška splátky bez poistenia bola od 25.10.2015 vo výške
96,00 eur. Plánová výška splátky s poistením bola od 25.10.2015 vo výške 96,00 eur. Úroková sadzba
úveru od 24.09.2015 bola vo výške 18,30 % ročne. Suma splátok v omeškaní bola vo výške 0,00 eur
a suma poplatkov v omeškaní tiež vo výške 0,00 eur. Dátum konečnej splatnosti úveru bol dohodnutý
vo výške 25.09.2024.

13. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 29.01.2025 uviedol, že SD EÚ dňa 23.01.2025 vydal rozsudok
vo veci C-677/23, ktorej predmetom bol návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Krajským
súdom Prešov dňa 12.10.2023 a ktorého závery sú na predmetnú vec aplikovateľné. Vzhľadom na závervyplývajúci z 1. výroku rozsudku SD EÚ vo veci C-677/23, z 23.01.2025, posúdenie absencie doby
trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 1521452368, z 25.09.2015,
ktorá je predmetom tohto konania, ponechal a posúdenie súdu. Pokiaľ žalovaný vo svojom vyjadrení z

21.06.2024 poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/183/2020, v zmysle ktorého z
ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) zák. č. 129/2010 Z. z. vyplýva, že z ust. § 9 ods. 2 písm. j) zák. č. 129/2010
Z. z. nevyplýva, že by jednou z náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy bol konkrétny matematický
výpočet RPMN alebo predpoklady pre jej výpočet, tak vzhľadom na výrok II. rozsudku SD EÚ vo veci
C-677/23, z 23.01.2025, je zrejmé, že údajne „nesprávna súdna prax v prospech spotrebiteľa“, ktorá

bola týmto rozhodnutím Najvyššieho súdu SR odmietnutá bola predsa len správnou rozhodovacou
praxou. Podľa výroku II. rozsudku SD EÚ vo veci C-677/23, z 23.01.2025: „Článok 10 ods. 2 písm.
g) smernice 2008/48, zmenenej smernicou 2011/90, sa má vykladať v tom zmysle, že: predpoklady
použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) musia byť výslovne uvedené v zmluve
o úvere a v tejto súvislosti nestačí, aby ich spotrebiteľ mohol sám identifikovať preskúmaním podmienok
tejto zmluvy.“ V tejto súvislosti, k predpokladom použitým na výpočet RPMN, poukázal na bod 3.

výroku rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-448/17. Z tohto rozsudku Súdneho dvora EÚ vyplýva,
že ak zmluva obsahujúca len matematický vzorec výpočtu RPMN, tak to nestačí, ale musí byť tento
vzorec doplnený predpokladmi nevyhnutnými na uskutočnenie tohto výpočtu, čo neznamená nič iné, ako
doplnenie o jednotlivé premenné, konkrétnymi údajmi aj s ich pomenovaním, teda uvedením všetkých
predpokladov použitých na výpočet RPMN, platných pre konkrétnu zmluvu, s explicitným vyjadrením, že

ideopredpokladypoužiténavýpočetRPMN.Podľabodu61.rozsudku:„VtejtosúvislostimalSúdnydvor
príležitosť spresniť, že táto požiadavka transparentnosti zmluvných podmienok, uvedená aj v článku
5 smernice 93/13, by nemala byť obmedzená len na ich zrozumiteľnosť z formálneho a gramatického
hľadiska, ale naopak, vzhľadom na to, že systém ochrany zavedený touto smernicou vychádza z
myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s podnikateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, najmä

pokiaľ ide o úroveň informovanosti, táto požiadavka jasného a zrozumiteľného vypracovania zmluvných
podmienok, a teda transparentnosti, stanovená rovnakou smernicou, sa musí chápať široko (rozsudok
z 20. septembra 2017, Andriciuc a i., C 186/16, EU:C:2017:703, bod 44, ako aj citovaná judikatúra).“
Podľa bodu 66. rozsudku: „Je potrebné dodať, že rovnako ako neuvedenie RPMN v zmluve o úvere
sa musí posudzovať situácia, keď tak ako vo veci samej zmluva obsahuje iba matematický vzorec

výpočtu tejto RPMN, ktorý nie je doplnený údajmi nevyhnutnými na uskutočnenie tohto výpočtu.“ Podľa
bodu 67. rozsudku: „Spotrebiteľa v takejto situácii totiž nemožno považovať za takého, ktorý pri uzavretí
zmluvy pozná všetky podmienky budúceho plnenia uzavretej zmluvy, a v dôsledku toho za takého, ktorý
pozná všetky okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na rozsah jeho záväzku.“ Z tohto rozsudku Súdneho
dvora EÚ evidentne vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať nielen (a) úroveň

RPMN (výsledok výpočtu) a môže obsahovať aj (b) matematický vzorec, ktorý však musí byť podľa
odôvodnenia 19 Smernice poskytnutý spotrebiteľovi pred uzatvorením zmluvy, ale musí obsahovať aj
(c) premenné (predpoklady) použité na výpočet RPMN, s explicitným vyjadrením, že sú to predpoklady
použiténavýpočetRPMN.Výkladzákona,akýsasnažívtomtokonanípresadiťžalovanýpovažujemeza
výklad, ktorý je v hrubom rozpore s úniovým právom, dôsledne vyžadujúcim čo najväčšiu informovanosť

spotrebiteľa a transparentnosť údajov určených ako informácie pre spotrebiteľa, čo bolo dňa 23.01.2025
potvrdené rozsudkom SD EÚ vo veci C-677/23. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 4Cdo/130/2022, z 24.10.2023, podľa ktorého nie je potrebné v spotrebiteľskej úverovej zmluve
vyjadrovať obligatórne náležitosti v explicitnej forme a navrhol, aby sa konajúci sú od tohto rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR odklonil, v zmysle bodu I. rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-173/09, z

05.10.2010 (Elchinov), podľa ktorého: „Právo Únie bráni tomu, aby právne posúdenie súdu vyššieho
stupňa bolo pre vnútroštátny súd, ktorý má rozhodnúť vo veci po tom, čo mu súd vyššieho stupňa, na
ktorý bol podaný opravný prostriedok, vrátil vec na ďalšie konanie, v súlade s vnútroštátnym procesným
právom záväzné, ak sa tento vnútroštátny súd v súvislosti s výkladom, o ktorý požiadal Súdny dvor,
domnieva, že uvedené posúdenie nie je v súlade s právom Únie.“ Žalovaný nijako nekonkretizoval

ním vznesenú námietku premlčania, preto je neurčitá a nenáležitá. Naviac je nedôvodná. K súčasnej
aplikačnej praxi, čo sa týka nedôvodnosti námietky premlčania, vznesenej žalovaným, poukázal žalobca
na vývoj judikatúry vydanej Ústavným súdom SR a Najvyšším súdom SR, predovšetkým v súvislosti s
vydaním rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-485/19, z 22.04.2021 a v spojených veciach C-698/18 a
C-699/18, z 09.07.2020 (ďalej len Rozsudky SD EÚ), ktoré vyústil už do ustálenej súdnej praxe, z ktorej

vyplýva, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je premlčaný ani v subjektívnej dvojročnej,
anivdesaťročnejobjektívnejpremlčacejdobe.TaktiežpoukázalnanálezyÚstavnéhosúduSRsp.zn.III.
ÚS 43/2020, z 12.05.2020; sp. zn. I. ÚS 51/2020, z 09.06.2020 a sp. zn. II. ÚS 502/2020, z 11.02.2021,
vydané ešte pred vyššie označenými rozsudkami Súdneho dvora EÚ, a predovšetkým poukazujemna uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/29/2021, z 28.09.2021; sp. zn. 7Cdo/79/2021, z
31.01.2022; sp. zn. 7Cdo/268/2021, z 28.02.2022 a sp. zn. 7Cdo/181/2020, z 31.01.2022. Čo sa týka
osobitne 10-ročnej objektívnej premlčacej doby a k dôkazu úmyslu, žalobca poukázal na odôvodnenie

18. uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/268/2021, z 28.02.2022. Čo sa týka neprijateľnosti
zmluvných podmienok, ktoré sú predmetom tohto konania, tak pre súdenú vec je rozhodujúce, aby
existovalo hoci aj len jedno právoplatné rozhodnutie, ktoré určuje predmetnú zmluvnú podmienku za
neprijateľnú a teda absolútne neplatnú.

14.Napojednávanídňa10.02.2025žalobcaprostredníctvomprávnehozástupcuuviedol,žesapodanou
žalobou domáha určenia, že úver je bezúročný a bez poplatkov, vydania bezdôvodného obohatenia
vo výške 1093,30 eur s príslušenstvom a určenia neprijateľnosti piatich zmluvných podmienok. V
predmetnej spotrebiteľskej zmluve absentujú obligatórne náležitosti, okrem doby trvania zmluvy, na
absencii náležitosti doby trvania zmluvy netrvajú z dôvodu právneho názoru zachyteného v rozhodnutí
Európskeho súdneho dvora, ktoré súdu aj protistrane spolu s posledným vyjadrením doručili, avšak z

dôvodu absencie ostatných zmluvných náležitostí, ktoré sú v žalobe vytýkané, má za to, že predmetný
spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov, a preto sa žalobca domáha vydania bezdôvodného
obohatenia čo predstavuje rozdiel medzi sumou, ktorá mu bola poskytnutá na základe predmetnej
spotrebiteľskej zmluvy a sumou, ktorú na daný úver zaplatil, pokiaľ sa jedná o jednotlivé neprijateľné
zmluvné podmienky. V rozsudku Okresného súdu Prešov sp.zn. 19Csp/19/2022, ktorý je právoplatný,

bola určená za neprijateľnú zmluvnú podmienku proti totožnému žalovanému, zmluvná podmienka
označená bodom 5. v žalobe. Námietku premlčania, považujú za nedôvodnú, v danom prípade je
zachovaná tak subjektívna ako aj objektívna premlčacia doba na to, aby mohol žalobca požadovať
bezdôvodné obohatenie. V zmysle čestného prehlásenia Združenia na ochranu spotrebiteľa vyplýva, že
spotrebiteľ sa dozvedel o vzniku bezdôvodného obohatenia dňa 19.5.2022 a súdu bola žaloba doručené

dňa20.5.2024,čozdanlivomôževyzeraťakojedendeňpodvojročnejpremlčacejdobe,avšak19.5.2024
pripadol na nedeľu a s prihliadnutím na príslušné ustanovenia zákona je posledným dňom najbližší
pracovný deň, čo je pondelok 20.5.2024, teda žaloba je v celom rozsahu dôvodná.

15. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávani uviedol, že žaloba je

nedôvodná, navrhol ju zamietnuť a zaviazať žalobcu k náhrade trov konania, čo sa týka jednotlivých
argumentov žalovaný sa s jednotlivým právnym posúdením a namietaním jednotlivých ustanovení z
spotrebiteľskej zmluvy zo strany žalobcu vysporiadal v podaniach, poukázal na právnu argumentáciu,
taktiež na súvisiace súdne rozhodnutia a teda zotrváva na vyjadrení z 21.6.2024, kde je všetko z pohľadu
právnej stránke vyargumentované, nakoľko jedná sa naozaj len o právne posúdenie veci, kde skutkové

okolnosti nie sú spornou otázkou a navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu.

16. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

17. Ako vyplýva z § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon
o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej

platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa
tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

18. Podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru

povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom
berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,
príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

19. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem

všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b)obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

c)adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d)meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e)identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f)dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g)celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h)opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i)úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo

referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j)odplatu podľa osobitných predpisov,18aa)
k)ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
l)výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
m)právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

n)súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
o)prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
p)úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
q)upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
r)veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

s)výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
t)informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
u)právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,

v)spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w)informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
x)právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej

výpočtu,
y)názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23,
z)priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.aa)názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare.

20. Ako vyplýva z citovaného ust.§ 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý

spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a)zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b)zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa),
c)zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo

d)v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,
e)veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

21. Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou
podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského

úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a
bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

22. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného od 1.1.2018
spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo
určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou podľa § 137 ods.
c) a d) CSP.

23. V zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má
právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 až § 54
Občianskeho zákonníka.

24. Podľa § 3 ods. 5, prvá veta, zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa proti porušeniu práv a
povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi
na súde domáhať ochrany svojho práva.

25.Vzmysle§52ods.1ažods.4zákonač.40/1964Zb.Občianskehozákonníkavzneníúčinnomvčase
uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

26. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané..

27. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne

dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.28. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a)má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b)dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c)vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d)vylučujúaleboobmedzujúprávaspotrebiteľapriuplatnenízodpovednostizavadyalebozodpovednosti
za škodu,
e)umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f)umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,

g)oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli,
i)umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j)určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na

zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k)požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l)obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré

by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m)v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n)spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva

uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,
o)oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú
právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p)obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú

uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r)umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok
ustanovených osobitným zákonom,
s)požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane
vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o

zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa,
t)požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere
nesleduje záujmy spotrebiteľa,
u)požadujú od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy bolo
zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase,

v)požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy
preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ
nedostáva dohodnuté protiplnenie,dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

29. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

30. Podľa § 53 ods. 11 Občianskeho zákonníka, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so
zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti
súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo

na inú zmluvu, od ktorej závisí.

31. Podľa § 53a ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsahzmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za
neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu
takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s

rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy,
ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť
škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca
dodávateľa. Ak sa rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky, dodávateľ je
povinný splniť povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti.

32. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

33. Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

34.Vzmysle§41Občianskehozákonníkaaksadôvodneplatnostivzťahujelennačasťprávnehoúkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za

ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

35. Ako vyplýva z § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať

aj len jednotlivých plnení.

36. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorý vo svojom §3
stanovuje, že výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

37. Podľa § 451 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

38. Ako vyplýva z § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý

z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

39.Vzmysle§458ods.1Občianskehozákonníka,musísavydaťvšetko,čosanadobudlobezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

40. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

41. Podľa 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

42. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s

dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu vprávach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z
toho,žepredovšetkýmspotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktoréhosaočakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým

prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

43. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich

použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania

neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať
sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade
ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral žalovaný

ako dodávateľ a žalobca ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah úverových podmienok bol
daný žalovaným bez možnosti žalobcu privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny
vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd má za to, že tým, že by na
daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka, došlo by k znevýhodneniu postavenia
žalobcu ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.

44. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej
únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa

týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

45. Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona

o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je
potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

46. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dňa 25.09.2015 uzatvorili žalobca ako
dlžník spolu s ďalšími dvoma spoludlžníkmi a žalovaný ako veriteľ Zmluvu o úvere dobrápôžička č.
1521452368, na základe ktorej bolo žalobcovi poskytnutých 5.020,- eur, ktorú sumu sa žalobca zaviazal
splácaťv108mesačnýchsplátkachpo96,00eur,počnúcdňom25.10.2015,vždyk25-mudňuvmesiaci,
pri výške úrokovej sadzby 18,30 % ročne, RPMN 20,00 % a priemernej RPMN na trhu 11,01 %. Výška

odplaty za poskytnutie úveru je 18,30%, najvyššia prípustná výška odplaty 22,02%. Celková čiastka
úveru bola v zmluve uvedená v sume 10.150,19 eur. Žalobca v zmluve vyhlásil, že spĺňa podmienky pre
vznik poistenia, ktoré sú uvedené v bode 7.3 Obchodných podmienok. Výška poplatku za poskytnutie
úveru pri čerpaní na účet v banke bola 0,00 eur. Výška poplatku pri zmene zmluvných podmienok na
žiadosť klienta je 40,00 eur. Výška poplatku prvej upomienky pri omeškaní splátky je 10,00 eur, výška

poplatku druhej upomienky je 25,00 eur. Dátum konečnej splatnosti úveru bol uvedený dňa 25.9.2024.
Dlžník a spoludlžníci boli zaviazaní na splatenie pohľadávky spoločne a nerozdielne.

47. Podľa predloženého Výpisu z účtu č. XXXXXX-XXXXXXXXXX vyplýva, že žalobca úver čerpal dňa
25.9.2015 v sume 5020,- eur a k zmluve bolo uhradené spolu 6113,30 eur ( na istinu 5020,- eur a na

úroky 1093,30 eur).

48. K bezúročnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere:49. Žalobca sa v prvom rade domáhal určenia predmetného úveru za bezúročný a bez poplatkov.

50. V zmysle § 137 písm. c) a písm. d) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej

len ,,CSP“) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o c) určení, či tu právo je alebo nie
je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak
vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
Prípustnosť takejto žaloby o určenie úveru za bezúročný vyplýva priamo z osobitného predpisu, ktorým
je ust. § 11 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch účinného, podľa ktorého sa môže spotrebiteľ pred

súdom domáhať určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou
podľa § 137 ods. c) a d) CSP. Z množstva judikatúry len príkladom súd poukazuje na závery rozsudku
KrajskéhosúduvBanskejBystricisp.zn. 15Co/170/2017zodňa06.03.2019,podľaktorýchspoukazom
na ust. § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v spojení s ust. § 137 c) a d)
CSP, naliehavý právny záujem spotrebiteľa už nie je zo strany súdu potrebné skúmať.

51. Súd sa tak zaoberal tou skutočnosťou, či spotrebiteľská zmluva obsahuje všetky obligatórne
náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch účinným v čase jej uzavretia.

52. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať aj ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,

vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa
všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov (§ 9 ods. 2 písm. k)
zákona o spotrebiteľských úveroch).

53. V danom prípade nie je naplnené zákonné ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských

úveroch, pričom zákonnou náležitosťou úverovej zmluvy v čase jej uzatvorenia bola aj celková čiastka,
ktorú má spotrebiteľ zaplatiť. Zo zmluvy nie je možné dospieť k celkovej čiastke úveru zo skutočností
žalovaným v zmluve deklarovaných.

54. Žalobca udáva bode 2.2 zmluvy, že výška mesačnej splátky je 96 eur, počet splátok 108 a celková

čiastka úveru je 10150,19 eur. Avšak 108 splátok po 96 eur predstavuje spolu sumu 10.368,- eur. Rozdiel
v sume 218,- eur, čo je suma vyššia ako dve splátky úveru, žalovaný ani v tomto konaní žiadnym
akceptovateľným spôsobom nevysvetlil, ale čo je dôležitejšie, tento rozdiel nijako nevyplýva z obsahu
formulárovej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalobca ako spotrebiteľ tak pri uzatváraní zmluvy mohol
mať jednoznačne pochybnosti o rozsahu svojho záväzku zo zmluvy. Pokiaľ napríklad výška niektorej

splátky bola iná, ako vo formulári zmluvy deklarovaná, v samotnej zmluve akékoľvek vysvetlenie
chýba, pričom údaje v nej uvedené nekorešpondujú so skutočnosť, čoho dôsledkom je bezúročnosť a
bezpoplatkovosť celého úveru pre absenciu obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
a to celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť.

55.Vsúvislostisnesprávnousumoucelkovejčiastkyúveruvzmluvnomformulári,uvedeniutejtohodnoty
nesprávne zavádzajúco v neprospech spotrebiteľa, prípadne nezahrnutím ďalších nákladov a poplatkov
dotejtosumyaleborozdielnouvýškousplátokúverubeználežitéhovysvetleniavoformulárizmluvy,čoho
dôsledkom je bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru vo veciach žalovaného v postavení dodávateľa,
súd poukazuje na bohatú judikatúru odvolacích súdov, príkladom rozsudok Krajského súdu v Prešove

sp.zn. 9CoCsp/52/2020 z 29. 06. 2021, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 4Co/2/2019 z 02.
05. 2019, týkajúci sa posúdenia zmluvných podmienok zmluvy o spotrebiteľskom úvere –Dobrá pôžička
z 4.3.2015, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 19CoCsp/36/2020 z 17. 06. 2021, kde sa súd
zaoberal matematickým prepočtom a nesprávnemu uvedeniu celkovej čiastky úveru, kde posudzoval
zmluvu o spotrebiteľskom úver – dobrá pôžička z 24.7.2015 a dospel k záveru, že pokiaľ do celkovej

čiastky úveru nebol zarátaný aj poplatok za poistenie schopnosti splácať úver, ktorý bol dojednaný
ako doplnková služba, celková čiastka úveru nie je správne uvedená a úver je potrebné považovať za
bezúročný a bez poplatkov.

56. Uvedené jednoznačne spochybňuje možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. V tejto

súvislosti, súd poukazuje aj na názory v odborných článkoch: „Súdny dvor sa vo svojom rozhodnutí
venoval výlučne sankciám vo vzťahu k absencii obligatórnych náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom
úvere a, napokon, za použitia výkladu a contrario z rozsudku vyplýva, že za nezávažné porušenie, ktoré
bysanemalotrestaťbezúročnosťouabezpoplatkovosťouúveru,možnopovažovaťjedineabsenciutakejzmluvnej náležitosti, ktorá nemôže nijakým spôsobom spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah
svojho záväzku.“ (Systém ASPI - stav k 16.6.2017 do čiastky 66/2017 Z.z. Pokus o demýtizáciu rozsudku
Súdneho dvora európskej únie vo veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Biróovej)

57. Už pre absenciu tejto jedinej povinnej náležitostí zmluvy je potrebné považovať tento spotrebiteľský
úver za úver bez poplatkov a bez úrokov, ako to vyplýva z cit. ust. § 11 ods. 1 písm. b) zák. o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu podpísania zmluvy. Aj absencia iba jednej z nich má
tie isté dôsledky.

58. K ďalším dôvodom bezúročnosti skúmaného úveru:

59. Ďalej je však potrebné uviesť, že predmetný úver je bezúročný aj z dôvodu absencie ďalšej
obligatórnej náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, a to všetkých
predpokladov použitých na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Pokiaľ totiž ide o ročnú

percentuálnu mieru nákladov, táto je definovaná v ust. § 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení
účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Ročnou percentuálnou mierou nákladov sú celkové náklady
spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky
spotrebiteľského úveru podľa § 19.

60. V zmysle ust. § 19 ods. 2 vety prvej po bodkočiarku zákona o spotrebiteľských úveroch, na
účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené
so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie
akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej
ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to,

či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver.

61. Ak zákon o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy vo svojich
ustanoveniach priamo považuje celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom za
jeden zo základných predpokladov pre výpočet RPMN, je nepochybné, že takýto predpoklad musel byť

priamo uvedený v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a to pod sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti
poskytnutého úveru podľa ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení s
ust. § 9 ods. 2 písm. k) o spotrebiteľských úveroch. V uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom úvere
nie je obsiahnutý údaj o celkových nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Za
takejto situácie žalobcu ako spotrebiteľa nemožno považovať za takého, ktorý pri uzavretí zmluvy

poznal všetky podmienky budúceho plnenia uzavretej zmluvy a v dôsledku toho za takého, ktorý
poznal všetky okolnosti, ktoré mohli mať vplyv na rozsah jeho záväzku. V súvislosti s vyššie uvedeným
porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 16CoCsp/13/2022 z 27. 03. 2023, ktorý vyššie
uvedený nedostatok vo veci iného dodávateľa považoval za dôvod bezúročnosti spotrebiteľského
úveru. V súlade s uvedeným porovnaj v obdobnej veci žalovaného (zmluva z 27.2.2018) aj rozsudok

Krajského súdu v Prešove sp.zn. 7CoCsp/36/2022 z 24. 04. 2023 v súvislosti s absenciou uvedenej
náležitosti. Iné dokumenty odovzdané spotrebiteľovi následne po uzavretí formulárovej zmluvy už
nemajú rovnakú relevanciu. Celkové náklady spotrebiteľa sú jedným zo základných kritérií, ktoré
sa pomáhajú spotrebiteľovi rozhodnúť, či zmluvu uzavrie alebo nie, ak už nemá možnosť vyjednať
konkrétne podmienky zmluvy (nakoľko sa jedná o zmluvu formulárovú).

62. Práve v súvislosti s uvedením všetkých predpokladov na výpočet ročnej percentuálnej miery
nákladov v zmluve o spotrebiteľskom úvere súvisí aj aktuálne rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, a to
rozsudok Súdneho dvora z 23. januára 2025 vo veci C 677/23, v zmysle záverov ktorého Článok
10 ods. 2 písm. g) smernice 2008/48, zmenenej smernicou 2011/90, sa má vykladať v tom zmysle,

že: predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) musia byť výslovne
uvedené v zmluve o úvere a v tejto súvislosti nestačí, aby ich spotrebiteľ mohol sám identifikovať
preskúmaním podmienok tejto zmluvy.

63. Súd je toho názoru, že v zmluve nie súd dostatočne identifikované a výslovne uvedené vo

formulári zmluvy tak, aby žalobca ako spotrebiteľ mohol ich sám identifikovať preskúmaním podmienok
tejto zmluvy. Súd nesúhlasí s názorom žalovaného, že pokiaľ žalobca nesúhlasí s údajom o RPMN
uvedenom v zmluve, má sám uviesť správny výpočet RPMN. Predmetom prieskumu v tomto konaní bola
formulárová zmluva pripravená žalovaným a pokiaľ žalobca ako spotrebiteľ namietol tento údaj, bolopovinnosťou žalovaného zrozumiteľným spôsobom vysvetliť, ako dospel k údaju o RPMN, preukázať
jeho správnosť a uviesť všetky predpoklady, ktoré boli použité na výpočet RPMN. Tieto predpoklady však
musia byť dostatočne zrejmé a určité už z obsahu formulára preskúmavanej zmluvy o spotrebiteľskom

úvere. Súd má za to, že v danom prípade tieto predpoklady v zmluve jednoznačne uvedené nie sú a nie
je zrejmé, ako dospel žalovaný k výpočtu údaja o RPMN v zmluve uvedeného.

64. V súlade s vyššie cit ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení s ust. §
9 ods. 2 písm. k) o spotrebiteľských úveroch je z uvedeného dôvodu úver bezúročný a bez poplatkov.

65. V tejto súvislosti je potrebné v súlade s judikatúrou vyjadreným názorom poznamenať, že splnenie
povinnosti veriteľa vyplývajúcej z ustanovenia § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, musia byť
údaje uvedené v spotrebiteľskej zmluve uvedené nielen formálne, ale zároveň musia byť aj úplné, určité,
zrozumiteľné a správne. Týmto spôsobom zákonodarca chráni spotrebiteľa a napĺňa účel sledovaný
právnou pravou spotrebiteľských zmlúv, ktorým je úplné informovanie spotrebiteľa o podmienkach v

tomto prípade úverovej zmluvy v záujme ochrany slabšej zmluvnej strany. Správnosť údajov totiž
nepochybne ovplyvňuje rozhodnutie spotrebiteľa vstúpiť do určitého záväzku. Zároveň spotrebiteľ
musí mať možnosť zoznámiť sa so skutočným obsahom právneho úkonu, aby vedel, čo konkrétne je
predmetom dojednania a aké sú jeho práva a záväzky z toho plynúce. Ak by sa pripustil výklad, že
akýkoľvek údaj (teda aj chybný) uvedený v zmluve spĺňa podmienky § 9 ods. 2 cit. zákona, stratilo by

toto ustanovenie zmysel (porovnaj uznesenie Najvyššieho súd sp.zn. 4Cdo/130/2022 z 24. 10. 2023).

66. Pokiaľ však žalobca uvádza ako dôvod bezúročnosti skúmaného úveru nesprávne uvedenie údaja
o priemernej RPMN (§ 9 ods. 2 písm. z) zákona o spotr. úveroch) vo formulári zmluvy, s uvedeným
názorom sa súd nestotožňuje. V zmluve je totiž uvedený údaj o priemernej RPMN na trhu vo výške

11,01%, pričom žalobca poukazuje na to, že správny údaj je vo výške 15,44%. Žalobca však vychádzal
z priemernej hodnoty RPMN podľa súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských
úverochveriteľmiza2.štvrťrok2015kudňu30.06.2015,ktorábolaprispotrebiteľskýchúverochvovýške
od 1500,- do 6500,- eur so splatnosťou od 5 do 10 rokov na úrovni 15,44 %. Správne je však potrebné
vychádzať zo Súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami

a pobočkami zahraničných bánk za 2. štvrťrok 2015, kde pri spotrebiteľských úveroch so splatnosťou
nad 5 do 10 rokov vrátane bola uvedená priemerná RPMN v sadzbe 11,01 %. Žalovaný je totiž bankou,
v zmluve je tak táto obligatórna náležitosť uvedená správne.

67. Ďalej je však potrebné zdôrazniť, že odplata za poskytnutie úveru musí byť úmerná okrem iného aj

bonite klienta, pričom vzhľadom na nároky, ktoré na dodávateľa kladie únijné právo a s poukazom na
ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch je plne opodstatnené vyžadovať v súdnom konaní
preukázanie skúmania bonity klienta žalovaným. Bolo na žalovanom, aby tento preukázal, že bonitu
žalobcunáležiteskúmal,žesisplnilpovinnosťvyplývajúcumuzust.§7ods.1zákonaospotrebiteľských
úveroch.

68. Z vykonaného dokazovania súdu je zrejmé, že pri overovaní bonity žalobcu mal nejaké údaje
(preukázal iba výpis zo SRBI žalobcu a výpisy zo SRBI spoludlžníkov), avšak nebolo preukázané, či s
odbornoustarostlivosťoupreduzavretímzmluvyospotrebiteľskomúvereposúdilschopnosťspotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver.

69. Pre účely posúdenia splnenia povinnosti uloženej dodávateľovi v ust. 7 ods. 1 zákona o
spotrebiteľských úveroch nie je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia
spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta.
Odborná starostlivosť predpokladá overenie údajov, ktoré dlžník veriteľovi uviedol, resp. objektívne

podložil minimálne potvrdením zamestnávateľa, nepochybne kľúčová je i povinnosť veriteľa využívať
verejne dostupné informácie, akými sú, napr. štátom publikované údaje o životnom a existenčnom
minime podľa zákona č. 110/2006 Z. z. a tieto porovnávať so známymi alebo od spotrebiteľa zistenými
(nie iba tvrdenými) informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.
zn. 33Cdo/2178/2018). Overovanie bonity spotrebiteľa iba na podklade informácií poskytnutých v

žiadosti o poskytnutie úveru a z reportu zo Sociálnej poisťovne a prostredníctvom Spoločného registra
bankových informácií, nemožno považovať za posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať úver s
odbornou starostlivosťou (porovnaj rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č.k. 2CoCsp/20/2020 z 23.
09. 2020).70. Pre účely skúmania bonity spotrebiteľa s odbornou starostlivosťou nepostačuje, ak dodávateľ
vychádza iba z tvrdení spotrebiteľa bez toho, aby žiadal aj preukázanie tvrdených skutočností

príslušnými listinami.

71. Žalovaný uvádza a aj predložil v súvislosti so skúmaním bonity žalobcu iba výpis zo SRBI žalobcu
a jeho spoludlžníkov, teda preukázal, že čiastočne skúmal aspoň úverové zaťaženie spotrebiteľa. Ako
overoval žalovaný príjem žalobcu a ďalšie výdavky na strane žalobcu v čase uzavretia zmluvy už

však nepreukázal. Nie je vôbec zrejmé, aké ďalšie doklady preukazujúce schopnosť žalobcu splácať
poskytnutý úver vo výške 5020,- eur, žalovaný od žalobcu prípadne spoludlžníkov žiadal. Žalobca
dokonca ani len netvrdí, že by bol mal overené aspoň údaje o príjmoch žalobcu. Napriek uvedenému
žalovaný žalobcovi poskytol úver vo výške 5020,- eur, ktorý sa tento zaviazal uhrádzať v mesačných
splátkach po 96 eur (!). Naviac neskúmal žiadne výdavky na strane žalobcu (doklady SIPO, bežný účet,
iné dlhy). Uvedený postup žalovaného tak rozhodne nespĺňa kritérium odbornej starostlivosti, ako to

vyžaduje § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný neskúmal skutočné výdavky na strane
spotrebiteľa. Nie je jasné aké výdavky na živobytie mal spotrebiteľ, aké náklady mal na bývanie.

72. V danom prípade nebolo preukázané, aby žalovaný mal k dispozícií doklady o príjmoch, o
výdavkochspotrebiteľa,najmänákladochnabývanie,dokladySIPO,priuzatváranízmluvy.Súdnemáza

preukázané, že by mal v čase poskytnutia úveru vedomosť o majetkových pomeroch spotrebiteľa, teda
kde tento býval, aké výdavky spojené s ubytovaním uhrádzal a taktiež nepreukázal ani iné doklady, resp.
zistenia o jeho výdavkoch predstavujúcich uspokojovanie základných životných potrieb. Bez toho, aby
žalovanýpreukázal,žeskúmalajvýdavkynastranespotrebiteľa,nemoholmaťreálnyobrazomajetkovej
situácii spotrebiteľa potrebnej pre posúdenie schopnosti splácať poskytnutý úver (porovnaj napríklad

rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.14CoCsp/3/2021 z 14. 10. 2021). Súd má za to, že žalovaný
neuniesol dôkazné bremeno, čo sa týka skúmania pravidelných príjmov a výdavkov spotrebiteľa pred
samotným uzavretím uvedenej úverovej zmluvy. Nahliadnutie do databáz úverových registrov a databáz
bánk za účelom skúmania výdavkov spotrebiteľa súd nepovažuje za dostatočné. Výpisy z týchto databáz
nepodávajú kompletný obraz o výdavkoch žiadateľa, nakoľko výdavkami klienta sú aj bežné mesačné

výdavky súvisiace s domácnosťou. Pokiaľ dodávateľ nepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže
urobiť záver o tom, či spotrebiteľ je alebo nie je schopný splácať požadovaný úver (porovnaj rozsudok
Krajského súdu v Prešove sp.zn. 20CoCsp/18/2022 z 28.06.2022 obdobne tiež rozsudok Krajského
súdu v Prešove sp.zn. 18CoCsp/15/2022 z 24. 11. 2022).

73. Skúmanie výdavkov len nahliadnutím do databáz bánk nie je dostatočné, pretože záväzky klienta
nemusia vyplývať z verejných databáz, môže sa jednať o súkromné pôžičky. Tieto databázy nemôžu
dať obraz ani o výdavkoch klienta. Pri overovaní bonity spotrebiteľa nemal žalovaný k dispozícii údaje
o jeho výdavkoch, čo vedie k záveru, že pri posudzovaní žiadosti žalobcu a spoludlžníkov o úver nemal
k dispozícii všetky relevantné údaje. Z dikcie zákona: „posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť

spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ logicky vyplýva, že s odbornou starostlivosťou schopnosť
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver nie je možné bez porovnania mesačných príjmov a výdavkov
žiadateľa (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.18Co/144/2019 z 27. 05. 2020) Uvedené
jemožnépovažovaťibazaformálneovereniebonityžalobcuaspoludlžníkov,nievšakskutočnéoverenie
bonity s odbornou starostlivosťou, ako to vyžaduje § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.

74. Pokiaľ žalovaný namieta, že súd nie je oprávnený skúmať skutočnosti v zmysle § 7 ods. 1 zákona
o spotrebiteľských úveroch bez námietky zo strany spotrebiteľa, s uvedeným názorom sa súd nemôže
stotožniť a takýto názor odporuje judikatúre Súdneho dvora EÚ.

75. Povinnosť súdu ex offo zisťovať, či došlo k skúmaniu bonity spotrebiteľa vyplýva z rozhodnutia
Súdneho dvora EÚ C-679/18, podľa ktorého články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady
2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/
EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo
existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred

uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto
povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa
uvedeného článku 23. Články 8 a 23 smernice 2008/48 sa majú ďalej vykladať v tom zmysle, že bránia
vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa sankcia za porušenie povinnosti veriteľa posúdiť preduzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa, ktorá spočíva v neplatnosti zmluvy o úvere spojenej s
povinnosťou spotrebiteľa vrátiť veriteľovi poskytnutú sumu istiny v dobe primeranej jeho možnostiam,
uplatní len pod podmienkou, že daný spotrebiteľ túto neplatnosť namietne, a to v trojročnej premlčacej

dobe. Podľa Rozsudku Súdneho dvora (šiesta komora) z 10. júna 2021 C 303/20, Ultimo Portfolio
Investment (Luxembourg) SA proti KM, za účasti:Prokuratura Okręgowa w Kielcach. Článok 23 smernice
Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o
zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že preskúmanie účinnej, primeranej
a odrádzajúcej povahy sankcií ustanovených v tomto článku za porušenie najmä povinnosti posúdiť

úverovú bonitu spotrebiteľa uloženej v článku 8 tejto smernice sa musí vykonať tak, že sa v súlade s
článkom 288 tretím odsekom ZFEÚ zohľadní nielen ustanovenie vnútroštátneho práva, ktoré bolo prijaté
osobitne na účely prebratia uvedenej smernice, ale takisto všetky iné ustanovenia tohto práva, pričom
sa musia vykladať v čo najväčšej možnej miere s ohľadom na znenie a ciele tejto smernice tak, aby
uvedené sankcie splnili požiadavky stanovené v článku 23 tejto smernice.

76. Pokiaľ žalovaný poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu sp.zn.Cdo/84/2023 z 25.4.2024, toto nie
je podľa názoru súdu v danom prípade aplikovateľné v tom smere, ako to žalovaný žiada. V uvádzanom
prípade stala sa otázka skúmania bonity spotrebiteľa predmetom konania až v rámci dovolacieho
konania. Pokiaľ uvedené rozhodnutie uvádza, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť
preukázaťdodržaniezákonnéhoprocesuskúmaniabonitybezrelevantnejnámietkyprotistrany,uvedené

neznamená, že súd nemôže v konaní zisťovať tento proces skúmania bonity spotrebiteľa. Najmä
v danom prípade, keď je súd povinný skúmať, vzhľadom na vymedzenie predmetu konania v žalobe
aj určovacím výrokom o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, či boli splnené všetky obligatórne
náležitosti vyžadované zákonom pre spotrebiteľský úver a či pre absenciu niektorej z nich úver nie je
bezúročný. Tu je potrebné dať do pozornosti ust. § 295 CSP, podľa ktorého súd v spotrebiteľskom spore

môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz. Naviac je súd toho názoru, že v súlade s vyššie
citovanou judikatúrou Súdneho dvora je súd povinný z úradnej moci zisťovať, či došlo k skúmaniu
bonity spotrebiteľa. V spore bola namietaná bezúročnosť úveru zo strany žalobcu, čo bolo popierané
žalovaným, súd preto pristúpil k oprávneniu v zmysle vyššie cit. ust. § 295 CSP, aby zistil, či úver je

možné považovať za bezúročný alebo nie aj z tohto dôvodu.

77. Pokiaľ žalovaný poukazuje na skutočnosť, že skúmaný úver bol neskôr refinancovaný ďalším
úverom, uvedené nemá absolútne žiaden vplyv na posúdenie jeho bezúročnosti z dôvodu absencie
skúmania bonity podľa § 7 ods. 1 v spojení s § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný si

uvedené zrejme zamenil so situáciou, kedy zákon nevyžaduje skúmanie bonity spotrebiteľa v prípade,
že sa mu poskytuje ďalší úver, ktorým sa refinancuje predošlý (§ 1 ods. 6 zákona o spotrebiteľských
úveroch)

78. Ide o situáciu, keď spotrebiteľ a veriteľ z dôvodu neplnenia záväzkov spotrebiteľa vyplývajúcich

z pôvodnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavrú novú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, avšak
dôležitou skutočnosťou vyžadovanou zákonom je, že podmienky splácania vyplývajúce z novej zmluvy
o spotrebiteľskom úvere nie sú pre spotrebiteľa horšie ako podmienky splácania vyplývajúce z pôvodnej
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak dodávateľ uvedené preukáže, na novú zmluvu sa neaplikuje § 7
ods. 1 zákona o spotr. úveroch. Horšie podmienky pre spotrebiteľa sú napríklad aj v prípade, že pôvodný

refinancovaný úver je z konkrétneho dôvodu bezúročný.

79. V danom prípade však súd preskúmaval úver, ktorý bol neskôr refinancovaný, teda pôvodne
uzatvorenú zmluvu o spotrebiteľskom úvere z 25.9.2015.

80. Ďalej súdu nie je zrejmé, z akého dôvodu žalovaný poukazuje na ustanovenia § 24 ods. 19 až
23 zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré v čase uzatváranie skúmanej zmluvy (25.9.2015) neboli
účinné.

81. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd považoval úver poskytnutý žalobcovi na

základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 1521452368 zo dňa 25.09.2015 za bezúročný a bez
poplatkov a žalobe žalobcu v uvedenom rozsahu vyhovel.

82. K nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaného žalobcovi:83. Žalovanému tak po určení úveru za bezúročný vznikol nárok iba na vrátenie finančných prostriedkov,
ktoré z jeho strany boli žalobcovi reálne poskytnuté, a to vo výške 5020,- eur. Nakoľko však žalobca

v prospech žalovaného preukázateľne uhradil v predmetnom právnom vzťahu sumu 6113,30 eur v
období od 25.10.2015 do 15.12.2016, čo ani nebolo v konaní sporné, na strane žalovaného došlo k
bezdôvodnému obohateniu vo výške 1093,30 eur. Uvedený nárok žalobcu súd považoval za dôvodný
a tomuto vyhovel.

84. Pokiaľ ide o skutočnosť, že skúmanú spotrebiteľskú zmluvu uzatváral žaloba ako dlžník spoločne
s ďalšími dvoma spoludlžníkmi, pričom všetci traja boli zaviazaní z uvedenej zmluvy plniť solidárne ( bod
4.1 zmluvy), súd konštatuje na strane žalobcu dostatok aktívnej vecne legitimácie pre podanie tohto
druhu žaloby. Uvedené vyplýva z tej skutočnosti, že ide o spoločný záväzok s poukazom na ust. § 511
Občianskeho zákonníka, z ktorého záväzku vzhľadom na jeho charakter pre všetkých dlžníkov (žalobcu
a spoludlžníkov) vyplývajú rovnaké práva a povinnosti. Ak v dôsledku takéhoto plnenia zo strany dlžníka,

resp. spoludlžníka došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu, tak potom vydania tohto
bezdôvodného obohatenia sa môže domáhať buď dlžník alebo ktorýkoľvek zo spoludlžníkov, prípadne
všetci traja spoločne. Uvedené podporuje aj samotný obsah ust. § 513 Obč. zákonníka (porovnaj
napríklad rozsudok Krajského súdu v Nitre sp.zn. 5Co/145/2019 z 10. 06. 2020). V súvislosti s danosťou
aktívnej legitimácie žalobcu v danom prípade možno analogicka aplikovať aj judikatúru týkajúcu sa

možnosti jedného spoluvlastníka žiadať bezdôvodné obohatenie od tretej osoby, ktorá užíva vec v
podielovom spoluvlastníctve so súhlasom iného spoluvlastníka. Podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti
(ďalej tiež „veritelia“) sú z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci oprávnení a povinní voči iným
osobám solidárne. V sporoch s inými osobami ohľadom spoločnej veci má každý z veriteľov svoje
samostatné právo k uplatneniu pohľadávky (príp. časti pohľadávky) a nezávisle na ostatných ju môže

uplatniť žalobou na súde. Záväzok pri tom zaniká splnením dlhu tomu veriteľovi, ktorý o plnenie požiadal
prvý. Ak uplatní veriteľ iba časť pohľadávky, môžu ju do zvyšku uplatniť ostatní veritelia (NS ČR v. NS
ČR, sp.zn. 33 Odo 103/2006).

85. K vznesenej námietke premlčania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaného

žalobcovi:

86. Pokiaľ ide o námietku premlčania vznesenú zo strany žalovaného, podľa názoru súdu si žalobca
uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia včas, teda pred uplynutím premlčacej doby, tak
subjektívnej ako aj objektívnej.

87.Ustanovenie§107ods.1Občianskehozákonníkaupravujezačiatokplynutiasubjektívnejpremlčacej
doby a súčasne určuje dĺžku tejto premlčacej doby v trvaní dvoch rokov. Pre začiatok jej plynutia je
rozhodujúci deň, keď sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o vzniku bezdôvodného
obohatenia na jeho úkor a subjekte, ktorý sa bezdôvodne obohatil.

88. Subjektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu, kedy oprávnený zistí skutkové okolnosti, z
ktorých možno vyvodiť vznik bezdôvodného obohatenia na strane zodpovedného subjektu a orientačne
aj jeho rozsah tak, aby bolo možné približne určiť výšku náhrady v peniazoch (Ro NS ČR z 26. 9. 2001,
sp. zn. 25 Cdo 1960/1999).

89. Oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil,
vtedy, keď skutočne (preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o
vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t. j. keď nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného
obohatenia, a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr. To, kedy

sa oprávnený dozvedel (dospel k záveru), ako takýto nárok vyplývajúci z týchto skutkových okolností
možno právne kvalifikovať, nie je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby
vôbec relevantné (Ro NS SR, sp. zn. 1 Cdo 67/2011, porovnaj tiež Ro NS ČR z 15. 6. 2010, sp. zn. 21
Cdo 3433/2008 a 21 Cdo 3434/2008).

90. V súvislosti so začiatkom plynutia subjektívnej premlčacej doby žalobcovi na vydanie bezdôvodného
obohatenia súd vychádza z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo/29/2021 z
28.09.2021 (publikovaného pod R 14/2022), ako aj z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. I. ÚS 430/2018 z 05.12.2018, v zmysle záverov ktorých, pre určenie začiatku plynutia subjektívnejpremlčacej doby v prípade bezdôvodného obohatenia získaného plnením na základe spotrebiteľskej
úverovej zmluvy, ktoré je bezúročné a bez poplatkov je podstatná skutočná vedomosť spotrebiteľa o
tom, že nemá (nemal) plniť splátky spotrebiteľského úveru vo výške dohodnutej v úverovej zmluve.

Táto vedomosť vzniká v momente, v ktorom sa spotrebiteľ dozvie o rozpore konkrétnych dojednaní
zmluvy so zákonnou úpravou. Pokiaľ žalobca bol najskôr dňa 20.5.2022 Združením na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS informovaný o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru (Prehlásenie z 20.5.2022
na č.l. 14 spisu), a tiež o skutočnosti, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, potom je
nepochybné, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia bol žalobcom uplatnený v rámci dvojročnej

subjektívnej premlčacej doby predpokladanej v § 107 ods. 1 OZ, keďže žaloba bola podaná na súde
dňa 20.5.2024.

91. V danom prípade sa najskôr žalobca dozvedel, že na jeho úkor došlo k získaniu bezdôvodného
obohatenia a kto ho získal. Nie je teda podstatná a rozhodujúca okolnosť, kedy sa žalobca pri náležitej
starostlivosti musela alebo mohol dozvedieť, že na jeho úkor došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia.

Rozhodujúce je vždy to, kedy sa o tejto okolnosti skutočne dozvedel. Z § 107 ods. 1 Občianskeho
zákonníka totiž vyplýva, že pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na
vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je rozhodujúci subjektívny moment, kedy sa oprávnený
dozvie o skutkových okolnostiach, ktoré sú rozhodujúce pre uplatnenie tohto práva. Vzhľadom na
skutočnosť, že subjektívna premlčacia doba je kategóriu subjektívnou a zo žaloby a jej príloh možno

preukázateľne určiť, že sa o bezdôvodnom obohatení dozvedel dňa 20.5.2022 a je na žalovanom, aby
preukázal, že sa žalobca dozvedel o bezdôvodnom obohatení už skôr. Žaloba bola na súde podaná dňa
20.5.2024, teda jednoznačne v rámci dvojročnej subjektívnej premlčacej doby.

92. V súvislosti s uvedeným súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.

zn. I.ÚS 430/2018 z 05.12.2018, v ktorom ústavný súd nepochybne podporil úvahy odvolacieho súdu
o tom, že žalobkyňa vo veci vedenej na Krajskom súde v Prešove pod sp.zn. 22Co/53/2017, ktorého
rozhodnutiebolopredmetomústavnejsťažnostivovyššieuvedenomkonaníÚstavnéhosúduSlovenskej
republiky, sa o bezdôvodnom obohatení dozvedela od Združenia na ochranu spotrebiteľa HOOS, ktoré
túto skutočnosť písomne potvrdilo dňa 08.08.2016. Odvolací súd v tejto inej veci uvažoval so začiatkom

plynutia subjektívnej premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia od momentu konzultácie a
poučenia daného žalobkyni v danej veci združením na ochranu spotrebiteľa, a takéto úvahy odvolacieho
súdu považoval za ústavne konformné aj ústavný súd, keďže sťažnosť podanú žalovanou v tejto veci
odmietol pre zjavnú neopodstatnenosť.

93. Pokiaľ ide o objektívnu premlčaciu dobu, súd poukazuje na aktuálnu judikatúru Súdneho dvora EÚ
ako tiež Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v zmysle, ktorej táto doba nemôže byť kratšia ako
desaťročná od kedy došlo k bezdôvodnému obohateniu.

94. V prejednávanom prípade je potrebné analogicky aplikovať objektívnu 10-ročnú premlčaciu dobu

na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko vyššie
konštatované nedostatky posudzovaných formulárových zmlúv sú nepochybne úmyselným porušením
zákona o spotrebiteľských úveroch ako aj Občianskeho zákonníka.

95. Zásada efektivity sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá

stanovuje, že na žalobu podanú spotrebiteľom o vrátenie súm neoprávnene zaplatených v rámci plnenia
zmluvy o úvere na základe nekalých podmienok v zmysle smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách alebo na základe podmienok, ktoré sú v rozpore
s požiadavkami smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, sa vzťahuje trojročná premlčacia lehota,

ktorá začína plynúť odo dňa, keď došlo k bezdôvodnému obohateniu. Článok 10 ods. 2 a článok 22 ods.
1 smernice 2008/48, ako boli vyložené rozsudkom z 9. novembra 2016, Home Credit Slovakia (C-42/15,
EU:C:2016:842), sa majú uplatniť na zmluvu o úvere, ktorá bola uzatvorená pred vyhlásením uvedeného
rozsudku a pred zmenou vnútroštátnej právnej úpravy vykonanou s cieľom dosiahnuť súlad s výkladom,
ktorý bol v ňom prijatý. (Rozsudok Súdneho dvora EÚ (prvá komora) z 22. apríla 2021 Vo veci C-485/19,

LH proti Profi Credit Slovakia s. r. o.)

96. Analogická aplikácia 10 ročnej objektívnej premlčacej doby súdmi Slovenskej republiky pri práve
spotrebiteľa na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka) získanéhoplnenímnazákladespotrebiteľskejúverovejzmluvy,jeprávnymdôsledkomprednostirozsudkuSúdneho
dvora Európskej únie C - 485/19 zo dňa 22. apríla 2021 v právnom poriadku Slovenskej republiky.
(porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2022, sp. zn. 7Cdo 268/2021

publikovanom pod R 15/2022).

97. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca si žalobou uplatnila nárok na vydanie
bezdôvodnéhoobohateniaspočívajúcehovúhradáchžalovanémuvykonanýchžalobcomod25.10.2015
do 15.12.2016, pričom žaloba bola na súde podaná dňa 20.5.2024. Pre začiatok plynutia objektívnej

premlčacej doby bol tak rozhodujúci okamih, kedy žalovaný prijal od žalobcu plnenie prevyšujúce sumu
skutočne čerpaného úveru. Nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia z uvedenej zmluvy tak
nie je premlčaný ani v 10-ročnej objektívnej premlčacej dobe.

98. Judikatúra, na ktorú žalovaný v rámci vznesenej námietky premlčania poukazuje, je už prekonaná,
a to vrátane rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo/238/2017 zo dňa

18.10.2018, pričom aplikácii tohto uznesenia bráni princíp prednosti rozsudku Súdneho dvora EU
C-485/19, s čím sa vysporiadal najvyšší súd vo vyššie cit. rozhodnutí publikovanom pod R 15/2022.
Rovnako uvedené platí ak žalovaný odkazuje rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
2Cdo/212/2021 z 26.10.2023, v ktorej veci dovolanie bolo odmietnuté, pričom odvolací súd poukazoval
vo svojich záveroch práve na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo/238/2017

zo dňa 18.10.2018, ktoré je už neaplikovateľné. Dovolací však v rozhodnutí sp.zn. 2Cdo/212/2021
zdôrazňuje, že v rámci uplatnenia dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP nemožno uplatňovať
námietku nesprávneho právneho posúdenia veci, v danom prípade otázku začiatku plynutia a dĺžky
premlčacích lehôt; taká námietka môže byť, pri splnení predpokladov podľa § 422 ods. 1, 2 CSP,
uplatnená len podľa § 421 ods. 1 CSP. Dovolací súd ďalej konštatoval, že odvolací súd rozhodoval v

dovolaním napadnutom výroku o peňažnom plnení, ktoré neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy,
preto dovolanie žalobcu z dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP v spojení s § 422 ods. 1 písm.
b) CSP nie je prípustné, z ktorého dôvodu bol daný dôvod na jeho odmietnutie podľa § 447 písm. c)
CSP. Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Cdo/212/2021, na ktoré žalovaný
poukazuje, tak nepodporuje závery žalovaného o začiatky plynutia a dĺžke premlčacích lehôt.

99. Súd zaviazal žalovaného v zmysle § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka k zaplateniu
zákonnéhoúrokuzomeškaniavovýške9,25%zdlžnejsumyododňa13.6.2024dozaplatenia. Žalobca
si uplatnil úroky z omeškania od druhého dňa po dni doručenia žaloby žalovanému. Žalovanému bola
žaloba doručená dňa 12.6.2024, do omeškania sa tak dostal nasledujúcim dňom, teda dňa 13.6.2024.

100. Všeobecnou požiadavkou toho, aby bolo možné písomnosť považovať za doručenú je, aby adresát
mal objektívnu možnosť sa s touto oboznámiť. Pokiaľ je obsahom zásielky právny úkon, potom sa
zásielka považuje za doručenú najmä jej prevzatím, ale aj vtedy, ak jej adresát bude mať objektívnu
možnosť oboznámiť sa s obsahom prejavu vôle v ňom vyjadrenej, t.j. akonáhle sa dostane prejav vôle

do sféry jeho dispozície (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2011, sp. zn. 5 Cdo 129/2010).

101. Jednostranný písomný prejav vôle je účinný voči adresátovi v okamihu, resp. dňom ocitnutia sa v
jeho dispozičnej sfére a možnosťou adresáta oboznámiť sa s jeho obsahom (napr. vložením do poštovej
schránky v mieste bydliska adresáta, ak sa tam zdržiava). Nie je prípadne rozhodné, že sa adresát

nedozvedel v tento deň o obsahu právneho úkonu (Uz NS ČR z 26. 4. 2007, sp. zn. 28 Cdo 1334/2006).

102. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

103. Z uvedeného je zrejmé, že posúdenie otázky okamihu splatnosti pohľadávky žalobcu je potrebné
odvodiť od ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka a skutočnosti, kedy sa prejav vôle žalobcu dostal
do dispozičnej sféry žalovaného. Za kvalifikovanú výzvu k plneniu v prejednávanej veci je potrebné
považovať žalobu. Za výzvu o vydanie bezdôvodného obohatenia súd považuje okamih, kedy sa

jednostranný písomný prejav vôle žalobcu stal účinným, nakoľko sa ocitol v dispozičnej sfére žalovaného
s možnosťou adresáta oboznámiť sa s jeho obsahom.104. Keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu, výšku úroku súd priznal s poukazom na ust. § 517, ods. 2
Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/95 Z.z. Ku dňu 13.6.2024 bola základná
úroková sadzba európskej centrálnej banky vo výške 4,25 % p.a., žalobcom požadované úroky z

omeškania vo výške 9,50 % ročne prevyšovali zákonom stanovenú sadzbu. Súd preto žalobcovi priznal
úroky z omeškania pri sadzbe 9,25% ročne a vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol.

105. K nárokom žalobcu na určenie neprijateľných zmluvných podmienok:

106. Žalobca sa žalobou domáhal určenia konkrétnych neprijateľných zmluvných podmienok uvedených
v zmluve tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. Po preskúmaní žaloby a po vykonanom
dokazovaní považoval súd žalobu za dôvodnú, pričom sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, že ním
uvádzané podmienky sú neprijateľné. Všetky tieto zmluvné podmienky neboli individuálne dojednané,
boli zakomponované do zmluvy na vopred pripravenom tlačive, pričom ich obsah žalobca nemohol
žiadnym spôsobom ovplyvniť. Súd následne pristúpil k podrobnému preskúmaniu žalobcom označených

zmluvných podmienok, pričom dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná aj v tejto časti.

107. Podľa § 298 ods. 1 CSP súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu
vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná obchodníkom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných
zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd

uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej
zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

108. Podľa § 298 ods. 2 CSP ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu

neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie obchodníkovi z dôvodu takej zmluvnej
podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi
bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez
návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v
spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

109. V zmysle § 137 písm. c) a písm. d) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o c)
určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to
vyplýva z osobitného predpisu.

110. Žalobca sa v konaní domáhal určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok. Žaloby upravené
v ust. § 137 písm. c), písm. d) CSP nevylučujú žalobný návrh o neprijateľnosti zmluvnej podmienky
v individuálnom spotrebiteľskom vzťahu v zmysle ust. § 298 CSP. Zo samotného znenia ust. § 137
CSP je možné vyvodiť nepochybný záver, že obsahuje iba demonštratívny výpočet žalôb. Aj zo znenia

ust. § 298 CSP vyplýva, že súd môže v rozsudku v spotrebiteľskom spore aj bez návrhu určiť,
že zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou. Uvedené zákonné ustanovenie teda umožňuje, aby sa spotrebiteľ aj individuálnom
spotrebiteľskom spore domáhal určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky bez súčasne uplatneného
nároku na plnenie z neprijateľného zmluvného dojednania. Okrem iného zo samotného zák. ust. § 53

ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva právny záujem žalobcu ako spotrebiteľa na určení neplatnosti
neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá spôsobuje nerovnováhu v postavení účastníkov tohto konania a
predmetnej spotrebiteľskej zmluvy. Platí, že členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho
práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre

strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 bod 1 Smernice rady 93/13/EHS
z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

111. Súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.03.2019 sp.zn.
6Cdo/27/2018, podľa ktorého žaloba, ktorou sa žalobca (majúci v právnom vzťahu, ktorého sa vec

týka, postavenie spotrebiteľa) domáha vyslovenia (určenia) neprijateľnosti zmluvných podmienok, resp.
vyslovenia (určenia) ich neplatnosti z dôvodu neprijateľnosti, nie je určovacou žalobou v zmysle §137
ods.1písm.c)Civilnéhosporovéhoporiadku.Ideoosobitnýdruhžalobypatriacejspotrebiteľoviscieľom
domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorámá podklad v osobitných predpisoch (§ 53 ods. 1, ods. 4 a 5 a § 53a Občianskeho zákonníka,§ 3
ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z.). V prípade takejto žaloby nie je preto potrebné tvrdiť a preukazovať
naliehavýprávnyzáujem.Spotrebiteľmátedaprávo,abyjehoprávnepostavenienebolospochybňované

existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky a v tomto slova zmysle nie je rozhodné, či dochádza
aj k uplatneniu práv na plnenie vyplývajúcich z takejto neprijateľnej podmienky, ako ani to, kedy sa
spotrebiteľ domáha určenej zmluvnej podmienky za neprijateľnú. Súdny dvor EÚ v rozhodnutí sp.zn.
C-473/00 potvrdil, že uplynutie času v žiadnom prípade nemôže byť skutočnosťou, ktorá by mala znížiť
alebo znemožniť ochranu práv spotrebiteľa pred nekalými obchodnými podmienkami podľa čl.3 ods.

1 Smernice rady 93/13/EHS. Žalobca v postavení spotrebiteľa má zákonné právo na ochranu pred
neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách aj v zmysle ust. § 3 ods. 3 zákona č.250/2007
Z.z.. Uvedené je aj v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora a ochranu spotrebiteľa ako slabšej
zmluvnej strany. Aj z rozhodnutia NS SR pod sp.zn. 6Ndc/20/2016 z 23.01.2017 vyplýva, že právo súdu
vysloviť v konkrétnom prípade neprijateľnosť zmluvnej podmienky ostalo aj po nadobudnutí účinnosti
CSPzachované,alenarozdielodrozhodnutiavydanéhovkonanípodľa§301anasl.CSPlensúčinkami

inter partes.

112. V súvislosti s prípadnými námietkami ohľadne uplynutia doby od uzavretia zmluvy v roku 2015 do
podania žaloby, prípadne ohľadne momentu od jeho splatenia, súd poukazuje na judikatúru Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, a to rozsudok sp. zn. 6Cdo 127/2017, v zmysle ktorého cit.: „Podľa

dovolacieho súdu v prípade žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky z hľadiska vecnej
legitimácie (na strane žalobcov) nemá právny význam zánik záväzku splnením dlhu (nie vždy splnenie
dlhu má za následok zánik celého právneho vzťahu). Ako už bolo uvedené vyššie predmetná žaloba
vychádza zo zákonnej požiadavky, podľa ktorej spotrebiteľské zmluvy nesmú zásadne obsahovať
neprijateľné zmluvné podmienky. To sa okrem iného prejavuje v povinnosti dodávateľa nepoužívať v

spotrebiteľských zmluvách neprijateľné podmienky. V tomto prípade nejde o nárok z právneho vzťahu,
ktorého právnym dôvodom je zmluva, teda o nárok vyplývajúci zo zmluvy, ale o nárok, ktorý vyplýva
priamo zo zákona. V konaní o neprijateľnosť zmluvnej podmienky zánik záväzku splnením (prípadne aj
zánik celého právneho vzťahu) nemôže mať žiaden vplyv na žalobcami uplatnený nárok a teda ani na
ich vecnú legitimáciu. Žalobcovia preto aj v prípade, že nárok uplatnili žalobou po zániku záväzkového

právneho vzťahu, sú nositeľmi hmotného oprávnenia, o ktoré v konaní ide, a teda majú v predmetnom
spore vecnú aktívnu legitimáciu. Opačný názor by v podstate znamenal odňatie možnosti spotrebiteľovi
domáhať sa práva na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách žalobou
na súde, čo odporuje čl. 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky ako aj Smernici Rady 93/13/EHS z 5.
apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“).“

113. V zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie platí, že členské štáty zabezpečia, aby nekalé
podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa
podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto
podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl.

6 bod 1 Smernice rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).
Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej
zmluvnej podmienky a v tomto slova zmysle nie je rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie
vyplývajúcich z takejto neprijateľnej podmienky, ako ani to, kedy sa spotrebiteľ domáha určenej zmluvnej
podmienky za neprijateľnú. Súdny dvor EÚ v rozhodnutí sp. zn. C - 473/00 Cofidis potvrdil, že uplynutie

času v žiadnom prípade nemôže byť skutočnosťou, ktorá by mala znížiť alebo znemožniť ochranu práv
spotrebiteľa pred nekalými obchodnými podmienkami podľa čl. 3 ods. 1 Smernice rady 93/13/EHS.

114. Pred samotným skúmaním nekalosti zmluvnej podmienky, musí súd skúmať, či nejde o zmluvné
podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky

sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

115. Po preskúmaní súd zistil, že napadnuté ustanovenia zmluvy sa netýkajú hlavného predmetu plnenia
a primeranosti ceny.

116. Vo vzťahu k posúdeniu individuálnosti zmluvných dojednaní je kľúčom k pochopeniu individuálneho
zmluvného dojednania práve možnosť spotrebiteľa svojou vlastnou aktivitou a konaním ovplyvniť
obsah a podstatu zmluvnej podmienky. Takáto možnosť je podľa ustanovení Občianskeho zákonníka
sústredená výhradne v úprave procesu rokovania o zmluve, ktoré predstavuje jediné štádium kedy môžespotrebiteľ ovplyvniť obsah zmluvy a jej podmienok. Preto je ho potrebné vykladať v intenciách vzniku
spotrebiteľskejzmluvyakodvojstrannéhoprávnehoúkonupridojednávaníktoréhoadresátponukyalebo
návrhu tento akceptuje, pričom predtým sa s ním mal možnosť oboznámiť a návrh modifikovať. Ak

nebudúdanépodmienkyamožnosťspotrebiteľazmeniťnávrhzmluvnejpodmienky,t.j.zmeniťjejobsah,
atýmvparciálnejčastipredložiťdodávateľovinovýnávrh,nebudemožnézažiadnychokolnostíhovoriťo
priestore na vznik individuálnych dojednaní. Iba dôsledné garantovanie a vykonávanie práv spotrebiteľa
v predzmluvnej fáze a pri dojednávaní zmluvy s dosahom na reálne zmeny ich podmienok bude vytvárať
relevantný priestor vzniku individuálneho zmluvného dojednania. (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J.,

Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie. Komentár.
Praha: C. H. Beck, 2019, s. 574).

117. V tomto smere žalovaný nepredložil žiadne dôkazy, preto súd vychádzal z domnienky, že zmluvné
podmienky neboli individuálne dojednané podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Žalobca ako
spotrebiteľ a ako slabšia strana sporu, nemal možnosť participovať na vytvorení formulárovej zmluvy,

čo nepochybne vyplýva zo samotného zmluvného formulára. Ide o vopred preformulované tlačivo, do
ktorého boli dopĺňané údaje týkajúce sa konkrétneho spotrebiteľa, jeho osobné údaje a základné údaje
o výške úveru, počte splátok, úrokovej sadzbe a ďalšie. Časť formulára týkajúca sa v tomto konaní
skúmaných podmienok, bola vopred naformulovaná.

118. Následne súd pristúpil ku skúmaniu, či napadnuté zmluvné dojednania spôsobujú značnú
nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

119. „Článok 3 smernice len abstraktne uvádza skutočnosti, ktoré dávajú zmluvnej podmienke, ktorá
nebola individuálne dohodnutá, nekalý charakter, že príloha, na ktorú odkazuje článok 3 ods. 3 smernice,

obsahuje len indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré možno považovať za nekalé,
a že podľa článku 4 smernice sa má nekalý charakter zmluvnej podmienky posudzovať so zreteľom
na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace
s uzatvorením zmluvy v čase jej uzatvorenia.“ (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-137/08, VB
Pénzugyi Lízing)

120. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako
slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen
podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale
aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého

bola dojednaná. Za neprijateľnú považuje súd aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok
spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom
dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia).

121.Občianskyzákonníkobsahovalvzneníúčinnomvčaseuzavretiaskúmanejzmluvy demonštratívny

výpočet neprijateľných zmluvných podmienok. Súdu tak nič nebráni, aby vyvodil dôsledky zo
zmluvného dojednania štandardnej formulárovej zmluvy, ak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach
a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka. (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 9CoCsp/19/2021).

122. „Pre právne posúdenie stavu nerovnováhy je potrebné predovšetkým vykonať test proporcionality,
ktorý vychádza v úvodnej fáze z porovnania zmluvnými podmienkami privodeného stavu so stavom
absolútnej - teoretickej rovnosti zmluvných strán. Práve uvedená komparácia je spôsobilá umožniť
vykonanie testu proporcionality vo vzťahu ku konkrétne namietaným zmluvným podmienkam. Z
praktického pohľadu možno nadobudnúť dojem, že značná nerovnováha je implikovaná práve

záväzkami, v ktorých vystupuje na jednej strane slabšia zmluvná strana. Uvedená premisa môže
mať štatút vyvrátiteľnej domnienky a jej aplikácia je nanajvýš opodstatnená, keďže aj samotná
filozofia smernice Rady 93/13/EHS prezumuje, že nadvláda dodávateľov nad spotrebiteľmi zakladá
východiskový stav určitej miery nerovnováhy, ktorý je potrebné korigovať pozitívnym zásahom
štátu. Dané myšlienky vychádzajú z teórie spotrebiteľského správania a ekonómie, v rámci ktorých

pristupujúca nadvláda dodávateľa predstavuje len využitie existujúcej výhody na maximalizáciu
prospechu jednej strany na úkor strany druhej. Filozofiu, ktorú naznačujeme, dlhodobo potvrdzuje
aj Súdny dvor EÚ vo svojich rozhodnutiach Mostaza Claro, Godard, Asturcom a pod. Z uvedeného
plynie, že vlastným testom neprijateľnosti zmluvnej podmienky je potrebné preveriť prvotnú prezumpciuzaloženú na predpokladaní existencie nerovnovážneho postavenia zmluvných strán. Z tohto dôvodu je
zrejmé, že test neprijateľnosti zmluvných podmienok nie je hľadaním nerovnováhy, ale preverovaním
existujúceho stavu rovnováhy so zreteľom na právne postavenie spotrebiteľa..“ (Števček, M., Dulak, A.,

Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie.
Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 562).

123. S prihliadnutím na vyššie uvedené východiská súd dospel k záveru, že napadnuté zmluvné
ustanovenia sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami, a to z nasledovných dôvodov:

124.Pokiaľideoprvúzmluvnúpodmienkuuvedenúvčasti[3]PoplatkysúvisiacesposkytnutýmÚverom,
v znení: „S poskytnutým Úverom súvisia nasledovné poplatky: 1. upomienka po omeškaní splátky: 10,00
EUR 2. upomienka po omeškaní splátky: 25,00 EUR“ súd uvádza, že táto zmluvná podmienka bola už
opakovane posúdená zo strany všeobecných súdov ako neprijateľná v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. k)
alebo písm. t) Občianskeho zákonníka a súd nevidí dôvod na odklon od uvedených rozhodnutí.

125. Výška týchto poplatkov prevyšuje náklady na vyhotovenie a zaslanie upomienok a svojou povahou
ide o skryté sankcie predstavujúce zmluvnú pokutu. Takéto poplatky majú jednoznačne sankčný
charakter, nie je za ne ani poskytované protiplnenie, čo treba považovať za neprijateľné (tzv. teória
skutočného plnenia). V tomto smere nie je podstatným ani to, či žalovaný vystavil, alebo nevystavil

žalobcovi upomienky, a či za ne účtoval v zmluve o úvere uvedené poplatky. Relevantné pre rozhodnutie
súdu je to, že takéto podmienky vo formulárovej, žalovaným pripravenej zmluve zakotvené boli.
Je neprijateľné, aby spotrebiteľ znášal akékoľvek výdavky dodávateľa, ktoré mu môžu vzniknúť s
vymáhaním pohľadávky, ktoré si v zmluve vopred sám určil pevnou sumou, jedná o zmluvnú podmienku,
ktorá nebola individuálne dojednaná a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom poplatok umožňuje získať na úkor spotrebiteľa
majetkový prospech nad rámec skutočných a účelných výdavkov. Zmyslom upomienky je upozornenie
a súčasne výzva pre dlžníka, aby si dodatočne splnil svoju povinnosť, s plnením ktorej je v omeškaní
(por. rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 9C/137/2016 z 03.10.2016, rozsudok Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 15CoCsp/23/2020 z 11.02.2021, rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn.

22CoCsp/18/2021 z 29.06.2021, rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 18CoCsp/36/2020 z
28.09.2021, rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 6CoCsp/16/2024 z 19. 09. 2024).

126. Pokiaľ ide o druhú zmluvnú podmienku uvedenú v časti [4] Záverečné ustanovenia, bod 4.3 v znení:
„Banka a Dlžník/Spoludlžník sa dohodli, že Banka si môže započítať svoje pohľadávky zo ZoÚ voči

pohľadávkeDlžníka/SpoludlžníkazktoréhokoľvekÚčtualebovkladuvedenéhoBankou.Bankajeztohto
dôvodu zárovenˇ oprávnená nevykonať akýkoľvek prevod penˇažných prostriedkov, či inak neumožniť
DlžníkovinakladaťsprostriedkaminaktoromkoľvekÚčteDlžníka/SpoludlžníkaalebosvkladomDlžníka/
Spoludlžníka, s čím Dlžník/Spoludlžník podpisom ZoÚ súhlasí. Zmluvné strany sa dohodli, že ako prejav
započítania postačuje doručenie výpisu, z ktorého bude zrejmý denˇ a rozsah započítania.“ aj túto súd

považuje za neprijateľnú.

127. Obdobná zmluvná podmienka už bola posudzovaná v konaní, na ktoré poukázal žalobca,
Okresným súdom Prešov rozsudkom sp. zn. 9Csp/74/2022, z 28.11.2022. Je možné sa stotožniť
aj so Stanoviskom Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých

obchodných praktík predávajúcich pri Ministerstve spravodlivosti SR, z 24.01.2017, predloženým
žalobcom, podľa ktorého táto zmluvná podmienka spôsobuje hrubú nerovnováhu vo vzájomných
právachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa,pretožesavrozporesustanovením
§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka odchyľuje od ustanovenia § 580 a § 581 Občianskeho zákonníka.

128. Spôsobenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa súd však
videl najmä v skutočnosti, že žalovaný podľa tejto zmluvnej podmienky v bode 4.3 mohol započítavať
na ťarchu ktoréhokoľvek účtu žalobcu poplatky a úroky, ktoré nemuseli byť dohodnuté len v zmluve,
ale mohli vyplývať aj z obchodných podmienok. Už iba skutočnosť, že žalovaný túto možnosť mal, a
to bez akejkoľvek súdnej kontroly vo vzťahu aj k istine, spôsobila nerovnováhu v zmluvnom vzťahu.

Žalovaný ako banka tak mohol započítať akékoľvek pohľadávky zo zmluvy o úvere voči pohľadávke
dlžníka/spoludlžníka z ktoréhokoľvek účtu alebo vkladu vedeného bankou. V súdnej praxi sa vo veľkom
množstve objavujú prípady, kedy si banky ako veritelia, účtujú (najmä) rôzne poplatky, ktoré neboli
dohodnuté priamo v zmluve, ale veritelia sa ich zaplatenia domáhajú titulom úpravy vychádzajúcej zosadzobníkov alebo všeobecných obchodných podmienok, ktoré ale nie sú so spotrebiteľom individuálne
dojednané.Pokiaľbyžalovanýakobankamoholzapočítaťakékoľvekpohľadávky,aj úrokovapoplatkov,
ktoré by mohli byť neprijateľné, u ktorých ani nemusí byť zrejmé, o aké poplatky napríklad ide a ani

v akej výške a pokiaľ by v individuálne nedojednaných poplatkoch spočívala pohľadávka, ktorú by
si banka mohla započítať voči pohľadávke dlžníka/spoludlžníka, žalovaný by si nepočínal poctivo.
Súd považuje v zmysle uvedeného zmluvnú podmienku za netransparentnú ( v súvislostiach porovnaj
rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 9CoCsp/53/2020 z 25. 03. 2021, ktorý potvrdil výrok o určení
rovnakej zmluvnej podmienky žalovaného za neprijateľnú).

129. Obdobne tiež videl rovnakú zmluvnú podmienku ako neprijateľnú Krajský súd v Prešove v rozsudku
sp.zn. 17CoCsp/13/2023 z 08. 02. 2024, keď uviedol, že v zmysle zmluvnej podmienky uvedenej si
mohla banka započítať svoje pohľadávky zo zmluvy voči pohľadávke žalobcu z ktoréhokoľvek jeho
účtu alebo vkladu vedeného bankou. Spôsobenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa súd videl v tom, že žalovaná si podľa tejto zmluvnej podmienky

mohla započítať akékoľvek pohľadávky zo zmluvy o úvere voči pohľadávke dlžníka/spoludlžníka
z ktoréhokoľvek jeho účtu alebo vkladu vedeného bankou napr. na rôzne poplatky, resp. úroky,
ktoré nemuseli byť dohodnuté v zmluve a už iba skutočnosť, že žalovaná takúto možnosť mala, a
to bez akejkoľvek súdnej kontroly, spôsobila nerovnováhu v zmluvnom vzťahu. Z tohto zmluvného
ustanovenia taktiež vyplýva že banka je oprávnená nevykonať akýkoľvek prevod peňažných

prostriedkov, či inak neumožniť dlžníkovi/spoludlžníkovi nakladať s prostriedkami na ktoromkoľvek
účte dlžníka/spoludlžníka alebo vklade dlžníka/spoludlžníka, s čím dlžník/spoludlžník podpisom
zmluvy súhlasí. Takéto ustanovenie hrubo a neprimerane obmedzuje dlžníka, resp. aj spoludlžníka
napr. pri realizácii platieb, ktoré môžu byť dôležité z hľadiska jeho existencie, resp. plnenia si zákonných
povinností (napr. výživného). Takýmto dojednaním môže banka skutočne existenčne ohroziť dlžníka/

spoludlžníka pri rôznych životne dôležitých udalostiach (napr. havarijný stav, prírodná katastrofa,
tragédia v rodine a pod.). Súd je toho názoru, že pokiaľ by bola banka dlžníkovi náležite vysvetlila
obsah tohto zmluvného ustanovenia, je dôvodné predpokladať, že dlžník by s takýmto dojednaním
nesúhlasil, nakoľko si banka takýmto dojednaním vlastne uzurpovala právo disponovať so všetkými
prostriedkami spotrebiteľa resp. zároveň zamedziť akúkoľvek dispozíciu s jeho prostriedkami, a to

na započítanie akýchkoľvek platieb, ktoré skutočne nemusia byť dojednané resp. zákonné.

130. Pokiaľ ide o tretiu zmluvnú podmienku uvedenú v časti [4] Záverečné ustanovenia, bod 4.8 v znení:
„Každá z osôb podpisujúcich túto ZoÚ, a to každá z nich jednotlivo, vyhlasuje, že nemá osobitný vzťah
k Banke v zmysle zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov a je si vedomá, že nepravdivosť tohto vyhlásenia spôsobuje neplatnosť tejto ZoÚ a
okamžitú splatnosť poskytnutého Úveru ku dnˇu, kedy sa Banka dozvie o nepravdivosti tohto vyhlásenia.
Každá z osôb podpisujúcich túto ZoÚ je povinná ihneď informovať Banku o zmene jej osobitného vzťahu
k Banke.“ aj túto súd považuje za neprijateľnú

131. Podľa rozhodnutia SdEÚ č. C-66/19: 46 V tejto súvislosti treba uviesť, že Súdny dvor rozhodol,
že ak smernica v oblasti ochrany spotrebiteľa stanovuje povinnosť predajcu alebo dodávateľa
oboznámiť spotrebiteľa s obsahom ponúknutého zmluvného záväzku, ktorého určité informácie sú
určené záväznými právnymi predpismi členského štátu, je nevyhnutné, aby tento predajca alebo
dodávateľ oboznámil uvedeného spotrebiteľa s obsahom predmetných ustanovení (pozri v tomto zmysle

rozsudok z 26. apríla 2012, Invitel, C-472/10, EU:C:2012:242, bod 29). 47 V tom zmysle nestačí
jednoduchý odkaz vo všeobecných obchodných podmienkach na právny predpis, ktorý upravuje práva
a povinnosti zmluvných strán (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. marca 2013, RWE Vertrieb, C-92/11,
EU:C:2013:180, bod 50).

132. Podľa citovanej zmluvnej podmienky by spotrebiteľ mal naspamäť ovládať zákon o bankách v časti
upravujúcej osobitný vzťah osoby k banke. Uvedené je nerealizovateľné a keďže zmluvná podmienka
neuvádza obsah predmetného zákonného ustanovenia, je neprijateľná.

133. Len ťažko možno považovať za postačujúce, ak uvedená zmluvná podmienka neobsahuje definíciu

všeobecného pojmu „osobitný vzťah k banke“, aby druhá zmluvná strana (spotrebiteľ) vedela, aký
je skutočný obsah citovaného vyhlásenia a čo konkrétne zahŕňa. Na tomto závere nič nemení ani
prípadná možná argumentácia žalovaného opierajúca sa o § 93 a ods. 1 písm. a) bod 4. zákona
č. 483/2001 Z. z., ktorý sa vôbec netýka povinnosti dodávateľa uvádzať v spotrebiteľskej zmluve ajvysvetlenia tých všeobecných (nekonkrétnych) pojmov, ohľadne ktorých sú do zmluvy zakomponované
vyhlásenia spotrebiteľa, ktorých prípadná nepravdivosť má dokonca spôsobovať neplatnosť zmluvy o
úvere alebo jeho okamžitú splatnosť. Podstata neprijateľnosti citovanej podmienky nespočíva v tom,

že by spotrebiteľ nebol povinný oznamovať konkrétne podstatné skutočnosti banke, ale v tom, že
posudzovaná spotrebiteľská zmluva v dotknutej časti tieto neozrejmuje, v dôsledku čoho je spotrebiteľ
v nevedomosti o tom, aký je skutočný obsah tohto jeho vyhlásenia. Skutočnosť, že banka má zákonnú
povinnosť zisťovať, či klient nie je osobou s osobitným vzťahom k banke a že v zmluve s klientom má byť
dohodnuté, že v prípade nepravdivosti daného vyhlásenia klienta je banka oprávnená použiť sankciu

okamžitej splatnosti celej dlžnej sumy neznamená, že formulácia predmetnej zmluvnej podmienky nemá
obsahovať vysvetlenie pojmov, ktoré nemôžu byť priemernému spotrebiteľovi bez ďalšieho známe
(porovnaj rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 29Csp/74/2022 z 24.10.2022, ktorým bola zmluvná
podmienka obdobného znenia právoplatne určená za neprijateľnú, tiež rozsudok Krajského súdu v
Prešove, sp. zn. 6CoCsp/16/2024 z 19. 09. 2024 ).

134. Pokiaľ ide o štvrtú zmluvnú podmienku uvedenú v Obchodných podmienkach pre spotrebiteľské
úvery v čl. V. Čerpanie úveru, jeho úroky a poplatky, bod 5.8 v znení: „Ak sa úver stane predčasne
splatným v zmysle bodu 6.8 OP, Banka úročí predčasne splatnú časť úveru dohodnutou Úrokovou
sadzbou ako aj zákonným úrokom z omeškania, a to odo dnˇa, keď sa úver stal predčasne splatným až
do okamihu úplného splatenia predčasne splatného úveru.“ aj túto súd považuje za neprijateľnú.

135. Uvedené zmluvné dojednanie sa nachádza v Obchodných podmienkach pre spotrebiteľské úvery,
ktoré sú koncipované na niekoľkých stranách, hustým písmom. Ide o formulárové znenie Obchodných
podmienok, do ktorého obsahu nemal žalobca ako spotrebiteľ možnosť žiadnym spôsobom zasiahnuť a
vymieniť si prípadne zmenu ich znenia. Obchodné podmienky obsahujú celý rad zmluvných podmienok

zásadného charakteru. Je nepochybné, že uvedené ustanovenie nebolo so žalobcom individuálne
dojednané, preto nemôže požívať súdnu ochranu. Na základe uvedeného zmluvného dojednania by
inak mohol žalovaný ako veriteľ požadovať od žalovaného ako dlžníka úrok z úveru z celej dlžnej sumy
popri sankčnom úroku z omeškania. Problémom je najmä to, že z predmetného ustanovenia nie je
dostatočne zrejmé, čo je potrebné považovať za sumu, s ktorou je dlžník v omeškaní, nakoľko toto

zmluvné ustanovenie umožňuje úročiť úrokom z úveru aj dlžné úroky, či už z úveru, alebo z omeškania.

136. Dojednanie, ktorým sa dlžník – spotrebiteľ zaviaže platiť dohodnuté úroky až do úplného zaplatenia
istiny po vyhlásení predčasnej doby splatnosti úveru, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takéto dojednanie je teda porušením § 53

ods. 1 OZ. V prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú
by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/172/2020 z 29.4.2021)

137. Na zdôraznenie správnosti záveru súd poukazuje na závery rozsudku Okresného súdu Prešov

sp. zn. 8Csp 1/2023 z 27.4.2023, z ktorého plynie cit.: „19. Ďalšou žalobcom namietanou zmluvnou
podmienkoubolazmluvnápodmienkauvedenávObchodnýchpodmienkachpreúver-dostupnápôžička
v článku 6 - Predčasné splatenie úveru, následky nesplácania a ukončenie ZOÚ, bod 6.4. Zmluvná
podmienka totožného znenia bola za neprijateľnú vyhlásená napr. rozsudkom Okresného súdu Prešov
sp. zn. 29Csp/6/2018 zo dňa 21.01.2019, z ktorého si súd osvojil závery a z ktorého zároveň cituje:

„Zmluvná podmienka uvedená v bode 6.4 obchodných podmienok pre úver dostupná pôžička už
bola právoplatným rozhodnutím súdu, konkrétne rozsudkom KS v Prešove zo dňa 28.11.2017 pod
sp. zn. 2Co/2/2017 vyhlásená za neprijateľnú podmienku. 56. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je
podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu.
Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná, ale aj

podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého
bola dojednaná. 57. Úroky za poskytnutie úveru sa na rozdiel od odplaty za akúkoľvek inú odplatnú
službu, či kúpu tovaru odlišujú tým, že plynutím času narastajú. Dohoda o platení úrokov za úver
aj po splatnosti spôsobuje, že takéto úroky v skutočnosti navyšujú cenu za užívanie finančných
prostriedkov za obdobie do dohodnutej alebo dochádza k obchádzaniu inštitútu iného plnenia na

účely aplikácie ust. § 3a ods. 2 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Z uvedených dôvodov dohoda,
podľa ktorej má spotrebiteľ popri úrokoch z omeškania, príp. ďalších sankciách platiť po splatnosti
pohľadávky aj úroky za poskytnutie úveru do splatenia úveru, spôsobujú značnú nerovnováhu ku
škode spotrebiteľa, predstavujú značné zhoršenie postavenia spotrebiteľa oproti zákonnému pravidlu,ktoré chráni spotrebiteľa v úverových vzťahoch pred nadmerným navýšením dlhu oproti výške úveru.
Je nepravdepodobné, že by spotrebiteľ takúto dohodu individuálne vyjednal s dodávateľom, ktorý
zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne. Podľa názoru súdu niet kogentnej úpravy o úrokoch

popri úrokoch z omeškania. Zákon reguluje úroky za úver bez časovej úpravy, a preto dohoda o takýchto
úrokoch je odklonom od dispozitívnej úpravy a je nielen v neprospech spotrebiteľa, ale vyvoláva hrubú
nerovnováhu v neprospech slabšej zmluvnej strany. Naviac tak sa takáto dohoda dostáva aj do rozporu
s ust. § 3a Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., a preto je neplatným právnym úkonom pre rozpor s ust. §
39, § 52 ods. 2 v spojení s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a súčasne neprijateľnou zmluvnou

podmienkou (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/190/2014, sp. zn. 19Co/4/2017, sp. zn.
22Co/2/2017).“ Dané ustanovenie je navyše neurčité, lebo odkazuje na ďalší dokument „Oznámenie“,
klient sa z neho teda ani nedozvie aký úrok a sankčný úrok vlastne bude musieť platiť a ani článok 3 bod
3.1 Obchodných podmienok, ktorý je nazvaný „Úroky a poplatky“ neupravuje konkrétne sadzby, ale opäť
len určuje, že klient má povinnosť platiť za poskytnutý úver banke úroky v zmysle aktuálneho Oznámenia
o úrokových sadzbách. Predmetné ustanovenie navyše odporuje pravidlu, že po vyhlásení predčasnej

splatnosti spotrebiteľského úveru veriteľovi náleží úrok z istiny len vo výške, akú by pri riadnom plnení
povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí (viď publikované rozhodnutie R 5/2021 o kumulácii zmluvných
úrokov a úrokov z omeškania), preto o neprijateľnosti daného dojednania, súd nepochybuje.“

138. V súvislosti s rovnakou vyhlásenou neprijateľnou podmienkou súd poukazuje na rozsudok

Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp.zn. 14Co/136/2019 z 22. 10. 2019

139. Pokiaľ ide o piatu zmluvnú podmienku uvedenú v Obchodných podmienkach pre spotrebiteľské
úvery v čl. VIII. Záverečné ustanovenia, bod 8.4 v znení: „Dlžník a Spoludlžník je povinný oznámiť Banke
všetky okolnosti, ktoré môžu negatívne ovplyvniť jeho schopnosť plniť záväzky zo ZoÚ, najmä to, že

bolo začaté súdne, rozhodcovské, konkurzné, exekučné alebo iné konanie týkajúce sa jeho majetku.
Dlžník a Spoludlžník zodpovedá za škodu, ktorá Banke vznikne v dôsledku nesplnenia tejto povinnosti.“
aj túto súd považuje za neprijateľnú.

140. Uvedená zmluvná podmienka nie je formulovaná určito a zrozumiteľne, ostáva totiž len na posúdení

banky, ktoré zmeny ovplyvňujúce bonitu žalobcu považuje za relevantné, ktoré by mal žalobca oznámiť.
Navyše samotný vznik nejakej skutočnosti ohrozujúcej pohľadávku banky neznamená, že žalobca by sa
nedokázal s ňou vyporiadať. Zanedbateľné nie je ani to, že súd postráda praktický význam splnenia tejto
povinnosti, ktorá nemôže ovplyvniť už daný záväzok žalobcu vyplývajúci zo zmluvy. Ani zákon o bankách
vo vzťahu k fyzickej osobe, čo nepochybne je aj žalobca ako spotrebiteľ, žiadne podobné povinnosti

neukladá. Preverovanie bonity spotrebiteľa sa vyžaduje pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
čo upravuje zákon o spotrebiteľských úveroch vo vyššie cit. § 7 ods. 1, § 11 ods. 2.

141. V tejto zmluvnej podmienke nie je konkretizované, čo by mal spotrebiteľ hlásiť. Táto zmluvná
podmienka upravuje povinnosť pre spotrebiteľa, avšak nie dostatočne určito, čo by znamenalo, že bolo

by len na posúdení banky, čo jej mal spotrebiteľ oznámiť. Z obsahu tohto ustanovenia jasne vyplýva,
že jeho účelom nie je pomoc klientovi, ale práve opačne zdôrazňuje jeho záväzok na náhradu škody
v prípade jeho porušenia. Toto ustanovenie teda slúži výlučne záujmom banky. Už len skutočnosť,
že porušenie povinnosti spotrebiteľa podľa uvedeného bodu 8.4 ho sankcionuje zodpovednosťou za
škodu v dôsledku nesplnenia týchto povinností, nemôže obstáť v procese ich súdnej kontroly. Uvedené

v žiadnom prípade nemôže byť v prospech spotrebiteľa, lebo tieto ustanovenia sú jednoznačne iba v
prospech a v záujme banky. Uvedená zmluvná podmienka predstavuje hrubý nepomer v právach a
povinnostiach strán sporu v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa. V súvislosti s rovnakou neprijateľnou
podmienkou žalovaného súd odkazuje na rozsudok Okresného súdu Prešov sp.zn. 11C/115/2016 z 29.
06. 2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn. 19Co/228/2016 z 7. 11. 2017).

142. Za situácie, keď ani nie je zrejmé, či k nejakej zmene vzniknutého zmluvného vzťahu dôjde, t.j.
hypotetickej situácie, je nezrozumiteľné z akého dôvodu by sa povinnosť, ktorá je uvedená v článku
VIII. bod 8.4 Obchodných podmienok mala vyžadovať od spotrebiteľa. Preverovanie bonity spotrebiteľa
sa vyžaduje pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Nie je právne ani fakticky opodstatnené

preskúmavať bonitu spotrebiteľa po uzavretí zmluvy, naviac pri neurčito konkretizovaných podmienkach
čo všetko by mal spotrebiteľ veriteľovi oznamovať (porovnaj v súvislosti s podobne formulovanou
zmluvnou podmienkou rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn 13CoCsp/17/2023 z 04. 04. 2024).143. V tejto súvislosti súd poukazuje na podobne znejúcu (obsahovo podobnú) zmluvnú podmienku
iného dodávateľa , ktorá bola vyhlásená za neprijateľnú (porovnaj napríklad rozsudok Okresného
súdu Humenné č.k. 12Csp/25/2022-54 zo dňa 29.06.2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu

v Prešove sp.zn. 9CoCsp/56/2022 zo dňa 23.02.2023.20, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.
18CoCsp/10/2023 z 24. 10. 2023).

144. Súd v závere poukazuje na skutočnosť, že vychádzal zo skutočností a dôkazov sporovými
stranami predloženými, pričom v súlade s § 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
Toto ustanovenie sa použije vo vzťahu k dodávateľovi (žalovanému) aj v spotrebiteľskej veci.

145. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

146. V zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

147. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v
lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

148. V prejednávanej veci bolo uplatnených sedem samostatných nárokov, a to nárok na určenie,

že úver je bezúročný a bez poplatkov, nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie
piatich neprijateľných zmluvných podmienok uvedených v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Ohľadne
posúdenia každého nároku na určenie neprijateľnej podmienky z toho istého záväzkového vzťahu ako
samostatného súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.16CoCsp/13/2022 z 27.
03. 2023. Zákonodarca k ust. § 255 CSP poukazuje na to, že pri právach so samostatným skutkovým

základom treba úspech a neúspech strany posudzovať osobitne podľa toho, v ktorom nároku, ktorý by
mohol byť samostatne uplatnený, bola úspešná a v akom rozsahu, a v ktorom zase nie. Trovy potom
treba separovať a osobitne o nich rozhodnúť. Čiastočný úspech sa skúma so zreteľom na uplatnený
nárok z aspektu právneho dôvodu žaloby, t.j. skutkového stavu a právnej normy, ktorá sa mala použiť
alebo sa použila pri rozhodovaní o veci samej. Nie je možné považovať za čiastočný úspech, ak žaloba,

v ktorej sa uplatnili viaceré nároky, bola čiastočne úspešná a čiastočne sa zamietla tak, že úspech i
neúspech sa týkali samostatných nárokov. V takom prípade sa plný úspech alebo čiastočný úspech
vo veci skúma so zreteľom na každý nárok, ktorý by mohol byť samostatne uplatnený. Ak ide o práva
so samostatným skutkovým základom môže dôjsť aj k tomu, že povinnosti na náhradu trov konania sa
budú určovať osobitne vo vzťahu ku každej strane sporu. Žalobca žiadal rozhodnúť o trovách konania vo

vzťahu ku každému uplatnenému nároku samostatne. Keďže žalobca bol v celom rozsahu vo všetkých
uplatnených nárokoch úspešný, súd rozhodol o jeho nároku na náhradu trov tak, ako si to žalobca
v žalobe uplatnil, teda spôsobom, ktorý je možné považovať za akceptovateľný.

149. Súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 22CoCsp/43/2023 z 25. 04. 2024,

ktorým súd v konaní o určenie neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, pri
uplatnení trov konania obdobne, ako v prejednávanej veci potvrdil rozsudok vo výrokoch Ia., IIa., IIIa.
a Iva, týkajúcich sa trov konania, cit.: „Pokiaľ žalovaný namietal štiepenie priznaných trov právneho
zastúpenia po každom výroku neprijateľnej zmluvnej podmienky, odvolací súd poukazuje na to, že
v prípade, ak strana sporu v jednej žalobe uplatní niekoľko samostatných nárokov, postupuje sa pri

rozhodovaní o náhrade trov konania podľa zásad pre priznanie náhrady trov konania pri každom nároku
samostatne. Napríklad, ak žalobca žaluje o vydanie veci a súčasne o náhradu škody, pričom je so
svojím nárokom na vydanie veci plne úspešný a s nárokom na náhradu škody čiastočne úspešný,
možno mu priznať plnú náhradu trov konania za plný úspech s nárokom na vydanie veci a čiastočnú
(pomernú) náhradu trov konania za čiastočný úspech s nárokom na náhradu škody. Súd teda aj

o nároku na náhradu trov konania rozhodne dvoma samostatnými výrokmi. Ak sa teda žalobou
uplatňujú viaceré práva (objektívna kumulácia), potom sú obsahom žaloby viaceré procesné nároky
a každý procesný nárok je v prípade objektívnej kumulácie vymedzený samostatným petitom a na
neho sa vzťahujúcimi rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami. Podľa názoru odvolacieho súdu v tomtospore ide práve o tento prípad. Tu prichádzalo do úvahy rozhodovanie o trovách konania osobitne
ohľadne každého uplatneného nároku, pretože v prejednávanom spore išlo o uplatnenie viacerých
nárokov zo samostatným skutkovým základom jednou žalobou (objektívna kumulácia). Žalobca žiadal

určiť neprijateľnosť viacero zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, pričom každú neprijateľnú
zmluvnú podmienku podložil samostatnými skutkovými tvrdeniami. Z uvedených dôvodov nepovažoval
odvolací súd odvolanie žalovaného v tomto smere za dôvodné.“

150. Rovnako v tejto súvislosti súd dáva do pozornosti žalovaného ďalšie rozhodnutia, ktorými bol

akceptovaný spôsob uplatnenia si trov žalobcom samostatne vo vzťahu ku každému nároku, napr.:
rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 19CoCsp/24/2021 z 16. 12. 2021, rozsudok Krajského
súdu v Prešove sp.zn. 1CoCsp/17/2023 z 17. 10. 2023, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.
11CoCsp/18/2023 z 14. 03. 2024).

151. Žalobca bol v súdnom konaní proti žalovanému úspešný v celom rozsahu ohľadne každého

uplatneného nároku, nakoľko súd jeho žalobe a všetkým uplatneným nárokom vyhovel, preto žalobcovi
súd priznal proti žalovanému ohľadne každého nároku náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

152. Pokiaľ ide o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, tento súd žalobcovi priznal v žiadanej
výške 1093,30 eur spoločne so zákonným úrokom z omeškania, pričom v uvedenej časti bol žalobca

jednoznačne úspešný v celom rozsahu. Pokiaľ ide o sadzbu úroku z omeškania, ktorú žalobca uviedol
v žalobe vo výške 9,50% ročne, táto sadzba bola v čase podania žaloby (20.5.2024) zákonnou sadzbou
úroku z omeškania. K zmene sadzby (zníženiu na 9,25% ročne) došlo dňa 12.6.2024, teda práve
v deň doručenia žaloby žalovanému, od ktorého nasledujúceho dňa žalobca žiadal úrok z omeškania.
Uvedenú skutočnosť žalobca nemohol ovplyvniť, preto nemôže byť ani považovaná za akýkoľvek

neúspech v spore, hoci súd musel nad zákonnú sadzbu úroku z omeškania žalobu zamietnuť. Naviac
je potrebné uviesť, že žalobca si tento nárok uplatňoval ako príslušenstvo pohľadávky bez toho, aby
ho špecifikoval v kapitalizovanej forme, teda vo forme, ktorá by predstavovala v istom slova zmysle
uplatňovanú istinu, nebolo dôvodné, aby súd tieto úroky kapitalizoval a bral ju do úvahy ako základ
pre posúdenie miery úspechu a neúspechu sporových strán v tomto konaní. Nie je dôvod započítavať

nepriznané a nevyčíslené príslušenstvo pohľadávky viažuce sa na úspešne priznanú istinu žalobcovi
ako neúspech v otázke náhrady trov konania. V súvislosti s vyššie uvedeným názorom súd poukazuje
na aktuálnu judikatúru Krajského súdu v Prešove, napríklad na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove
sp.zn. 1Co/3/2019 zo dňa 26. 02. 2019, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 5Co/141/2018
zo 4.4.2019. V súvislosti s vyššie uvedeným spôsobom určenia úspechu strán sporu, súd poukazuje na

názor vyjadrený v rozhodnutí Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 27Co/136/2017 zo dňa 31. 10. 2017,
ktoré rozhodnutie zohľadňuje uznesenie NS SR sp.zn.6Obo/243/2007 z 27.11.2008.

153. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis
s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.