Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, January 23, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-1S/129/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3018200380
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Ondrejková

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:3018200380.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členiek

senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D. a Mgr. Miroslavy Fodor (sudkyňa spravodajkyňa), v právnej
veci žalobcu: BILLA s.r.o., so sídlom Bajkalská 19/A, Bratislava, IČO: 31 347 037, zastúpeného:
SOUKENÍK – ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému:
Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, so sídlom Botanická 17, Bratislava,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 3003/2018 zo dňa 11. októbra 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Dňa 24. marca 2018 v čase od 07.00 hod. do 12.00 hod. vykonali inšpektori Regionálnej veterinárnej
a potravinovej správy Nové Mesto nad Váhom (ďalej aj „RVPS Nové Mesto nad Váhom“ alebo „orgán
verejnej správy prvého stupňa“) úradnú kontrolu potravín (ďalej aj „kontrola“) v prevádzkarni žalobcu -
BILLA s. r. o., filiálka 216, Štefánikova 30, 915 01 Nové Mesto nad Váhom (ďalej len „prevádzkareň“).

Účel kontroly bol vymedzený nasledovne: plánovaná kontrola zameraná na dodržiavanie ustanovení
zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o potravinách“)
a inej platnej legislatívy potravinového práva, cielená kontrola 255 mimo pracovnej doby inšpektorov,
cielená kontrola 216 - ad hoc Veľká noc 2018. Z kontroly bol vyhotovený záznam o úradnej kontrole
potravín č. NM/2018/Kn, DD, GJ, HA/25 zo dňa 24. marca 2018 (ďalej len „záznam o kontrole“) a k nemu
pripojená fotodokumentácia (ďalej len „fotodokumentácia“). Predmetný záznam obsahuje aj podpis a
vyjadrenie vedúcej filiálky A. B.: „Fotodokumentáciu som videla. Beriem na vedomie, budem informovať

nadriadených.“

2. Kontrolou boli zistené nasledovné nedostatky: V chladiacej vani s uchovávaným vákuovo baleným
chladeným bravčovým mäsom a hydinovým chladeným mäsom bola nameraná teplota v rôznych
časových intervaloch v rozpätí od + 9,7°C do +10,2°C. Pre tento druh výrobkov je určená teplota
uchovávania od 0°C až +4°C. Mäso s väčším množstvom tekutiny bolo senzoricky posúdené. Jednalo
sa o „Bravčové stehno bez kosti a kože“, výsekové mäso chladené, vákuovo balené, hmotnosť 1,640 kg,

cena 5,40 eur, výrobca Frecarn sl., Pol. Ind. Puigtir s/n 17412 Macanet de la Selva Spain, ES 10 052/13/
CE CE, chované v: Španielsko, zabité v: Španielsko, kód dávky: 81/47, dátum výroby 15/03/2018, dátum
spotreby (ďalej len ,,DS“): 31.03.2018, skladujte pri teplote od 0°C až +4°C a ,,Bravčové karé bez
kosti a kože“, výsekové mäso chladené, vákuovo balené, hmotnosť 1,06 kg, cena 4,12 eur kg, výrobcaFrecarn sl., Pol. Ind. Puigtir s/n 17412 Macanet de la Selva Spain, ES 10 052/13/CE CE, chované
v: Španielsko, zabité v: Španielsko, kód dávky: E 81 378, dátum výroby 19/03/2018, DS: 30.03.2018,
skladujte pri teplote od 0°C až +4°C. Výsledky senzorického posúdenia mäsa boli nasledovné:

Obal obidvoch druhov mias: čistý, neporušený. Po otvorení obalov mäsá vykazovali tieto senzorické
zmeny: povrch mias bol oslizený, konzistencia pružná, farba mias svetloružová, balenie obsahovalo
väčšie množstvo zakalenej červenkastej zapáchajúcej tekutiny. Vôňa mias bola nevyhovujúca, iná ako
mäsová, nepríjemná, kyslastá, zapáchajúca po počiatočnom kazení mäsa. Na základe vyššie zistených
skutočností bola v rôznych časových intervaloch meraná teplota v jadre kontrolovaných výrobkov. V

čase o 10.14 hod. bola nameraná teplota v jadre kontrolovaných výrobkov: +9,7°C, o 10.36 hod. +9,4°C,
o 10.45 hod. +9,3°C a o 12.02 hod +7,7°C (po vyprázdnení chladiacej vitríny). V chladiacej vani boli
uchovávané „Bravčové karé bez kosti a kože“ (výsekové mäso chladené, vákuovo balené), výrobca
Frecarn sl., Pol. Ind. Puigtir s/n 17412 Macanet de la Selva Spain, DS: 30.03.2018, výrobca uvádza
skladovanie od 0°C až +4°C, celková hmotnosť 28,732 kg, cena za 1 kg 3,89 eur; „Bravčové stehno
bez kosti a kože“, (výsekové mäso chladené, vákuovo balené), výrobca Frecarn sl., Pol. Ind. Puigtir s/

n 17412 Macanet de la Selva Spain, DS: 31.03.2018, výrobca uvádza skladovanie od 0°C až +4°C,
celková hmotnosť 25,869 kg, cena za 1 kg 3,29 eur a „CLEVER kurča bez drobkov chladené", DS:
25.03.2018, výrobca SK 301 ES, výrobca uvádza skladovanie od 0°C až +4°C, celková hmotnosť 6,84
kg, cena za 1 kg 1,59 eur. Na základe senzorického posúdenia a nameraných teplôt v jadre mäsa,
ktoré bolo vykonané inšpektormi úradnej kontroly potravín, bolo mäso vyhodnotené ako nevyhovujúce,

nevhodné na ľudskú spotrebu v rozpore s § 6 ods. 5 písm. a) zákona o potravinách, čl. 14 ods. ods.
2 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 zo dňa 28. januára 2002,
ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre
bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (ďalej len „nariadenie
(ES) č. 178/2002“), a bolo stiahnuté z. obehu/z predaja. V čase kontroly predmetná prevádzka prijala

i reklamáciu spotrebiteľa, ktorý si ráno toho istého dňa, t. j. 24. marca 2018 v uvedenej prevádzke
zakúpil predmetné mäso (predložil mäso, obal i pokladničný doklad), ktoré po otvorení obalu vykazovalo
kyslýzápachaznámkypočiatočnéhokazenia.Teplotybolimeranékalibrovanýmteplomerom,kalibračný
certifikát č. RVPS Nové Mesto nad Váhom TE3/2017, typ digitálny teplomer GTH 175/ Pt-E, výrobné
číslo 710 0000403, dátum kalibrácie 02. júna 2017, miesto kalibrácie CHIRANALAB s. r. o., nám. Dr.

Schweitzera 194, 916 01 Stará Turá.

3. Inšpektori žalobcovi uložili opatrenie na mieste podľa § 20 ods. 9 zákona o potravinách, a to stiahnutie
z predaja výrobkov skladovaných pri vyšších teplotách v chladiacej vani: Bravčové stehno bez kosti a
kože, chladené, pôvod Španielsko, v množstve 25,868 kg, Bravčové karé bez kosti a kože, výrobca

Španielsko, v množstve 28,732 kg a CLEVER kurča bez drobkov, chladené, výrobca SK 301 ES v
množstve 6,84 kg v termíne: 24. marca 2018, 12.00 hod.

4. Upovedomením o začatí správneho konania č. k. 1851/2018 zo dňa 17. júla 2018 RVPS Nové Mesto
nad Váhom oznámila žalobcovi, že v súlade s § 18 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny

poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) začína správne konanie vo veci
uloženia pokuty pre podozrenie zo spáchania iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. a)
v spojení s § 28 ods. 7 a § 28 ods. 2 písm. o) zákona o potravinách. Žalobcu zároveň vyzvala na
vyjadrenie sa k podkladu rozhodnutia a spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnutie jeho doplnenia, a
to v lehote 7 dní od doručenia upovedomenia. K upovedomeniu pripojila kópiu záznamu o kontrole a

fotodokumentáciu. Žalobca sa k upovedomeniu vyjadril listom zo dňa 27. júla 2018.

5. RVPS Nové Mesto nad Váhom v rozhodnutí č. Ro - 1851/2018-002/ZOP zo dňa 15. augusta 2018
konštatovala, že:
- žalobca porušil povinnosť podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákon o potravinách, § 6 ods. 5 písm. a)

zákona o potravinách, § 12 ods. 1 písm. a) zákona o potravinách, nariadenia (ES) č. 178/2002, kap.
II, oddiel 4, čl. 14, ods. 1 a ods. 2 písm. b), a to tým, že dňa 24. marca 2018 v čase úradnej kontroly
potravín od 7.00 hod. do 12.00 hod. v prevádzkarni umiestňoval na trh/ponúkal na predaj mäso so
senzorickými zmenami, nevhodné na ľudskú spotrebu: „Bravčové kare bez kosti a kože“, (výsekové
mäso chladené, vákuovo balené), v množstve 28,732 kg, výrobca Frecarn sl., Pol.Ind.Puigtir s/n 17412

Macanet de la Selva Spain, DS: 30.03.2018 a ,,Bravčové stehno bez kosti a kože“, (výsekové mäso
chladené, vákuovo balené), v množstve 25,868 kg cena, výrobca Frecarn sl., Pol.Ind.Puigtir s/n 17412
MacanetdelaSelvaSpain,DS:31.03.2018,mäsápootvoreníobalovvykazovalitietosenzorickézmeny:
povrch mias bol oslizený, konzistencia pružná, farba mias svetloružová, balenie obsahovalo väčšiemnožstvo zakalenej červenkastej zapáchajúcej tekutiny. Vôňa mias bola nevyhovujúca, iná ako mäsová,
nepríjemná, kyslastá, zapáchajúca po počiatočnom kazení mäsa. Uvedeným konaním naplnil všetky
znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách.

- rozhodnutím RVPS Nové Mesto nad Váhom č. k. Ro-2844/2016- 002/ZOP zo dňa 22. januára 2017,
ktoré bolo zmenené/bola opravená zmätočná právna úprava vo výroku a odôvodnení predmetného
rozhodnutia/bolo vykonané správne uvedenie účinnosti zákona o potravinách rozhodnutím o odvolaní
žalovaného č. k. 991/2017 zo dňa 06. apríla 2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť 11. apríla 2017, bola
účastníkovi konania podľa § 28 ods. 4 zákona o potravinách uložená pokuta 10 000 eur za to, že

umiestňoval na trh potraviny, ktoré nie sú bezpečné, sú zdraviu škodlivé a nevhodné na ľudskú spotrebu,
nazákladečohokonštatoval,žedojednéhorokaododňanadobudnutiaprávoplatnostitohtorozhodnutia
o uložení pokuty došlo k protiprávnemu porušeniu povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa § 28
odseku 4 a uvedeným konaním tak naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu
podľa § 28 ods. 4 písm. a) v spojení s § 28 ods. 7 zákona o potravinách.
- žalobca ďalej porušil ustanovenia § 4 ods. 1, § 10 písm. a), § 12 ods. 1 písm. a) a 1) o potravinách tým,

že pri úradnej kontrole potravín dňa 24. marca 2018 v čase úradnej kontroly od 7.00 hod. do 12.00 hod. v
prevádzkarni nezabezpečil skladovanie potravín pri teplote deklarovanej výrobcom. V čase kontroly boli
v chladiacej vani uskladnené potraviny pri teplote v rozpätí od + 9,7°C do +10,2°C, (v čase o 10.14 hod.,
10.36 hod., 10.45 hod., a nameraná teplota v jadre kontrolovaných výrobkov bola: +9,7°C o 10.14 hod.,
+9,4°C o 10.36 hod, +9.3°C o 10.45 hod., +7,7°C cca o 12,02 hod) a to: „Bravčové karé bez kosti a kože“,

(vysekové mäso chladené, vákuovo balené), výrobca Frecarn sl., Pol.Ind.Puigtir s/n 17412 Macanet de
la Selva Spain, DS: 30.03.2018, výrobca uvádza skladovanie od 0°C až +4°C. „Bravčové stehno bez
kosti a kože“, (výsekové mäso chladené, vákuovo balené), výrobca Frecarn sl„ Pol.Ind.Puigtir s/n 17412
Macanet de la Selva Spain, DS: 31.03.2018, výrobca uvádza skladovanie od 0°C až +4°C a „CLEVER
kurča bez drobkov, chladené“, DS: 25.03.2018, výrobca SK 301 ES, Uvedeným konaním naplnil všetky

znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. o) zákona o potravinách.
Zatomupodľa§28ods.4písm.a)vspojenís§28ods.7zákonaopotravináchzaopakovanéporušenie
povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa odseku 4 zákona za umiestňovanie na trh potravín,
ktoré nie sú bezpečné, sú zdraviu škodlivé a nevhodné na ľudskú spotrebu alebo skazené, uložil úhrnnú
pokutu vo výške 20 000 eur.

6. Proti prvostupňovému rozhodnutiu RVPS Nové Mesto nad Váhom podal žalobca odvolanie, o ktorom
rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 3003/2018 zo dňa 11. októbra 2018, ktorým zmenil
prvostupňové rozhodnutie tak, že:
- konštatoval porušenie povinnosti žalobcu ako prevádzkovateľa potravinárskeho podniku dodržiavať

na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie vrátane predaja na diaľku požiadavky upravené
týmto zákonom a osobitnými predpismi podľa § 4 ods. 1 zákona o potravinách s poukázaním na zákaz
umiestňovania na trh potravín iných ako bezpečných podľa § 6 ods. 5 písm. a) uvedeného zákona
a článku 14 ods. 1 v spojení s ods. 2 písm. b) a ods. 5 nariadenia (ES) č. 178/2002, a to tým, že
dňa 24. marca 2018, v čase úradnej kontroly od 07.00 hod. do 12.00 hod., v predajných priestoroch

prevádzkarne umiestňoval na trh mäso nevhodné na ľudskú spotrebu: „Bravčové stehno bez kosti
a kože“, výsekové mäso chladené, vákuovo balené, v množstve 25,868 kg, výrobca Frecarn sl., Pol.
Ind. Puigtir s/n 17412 Macanet de la Selva Spain, ES 10 052/13/CE CE, chované v: Španielsko, zabité
v: Španielsko, kód dávky: 81/47, dátum výroby 15/03/2018, DS: 31.03.2018, skladujte pri teplote od 0°C
až +4°C a ,,Bravčové karé bez kosti a kože“, výsekové mäso chladené, vákuovo balené, v množstve

28,732 kg, výrobca Frecarn sl., Pol. Ind. Puigtir s/n 17412 Macanet de la Selva Spain, ES 10 052/13/CE
CE, chované v: Španielsko, zabité v: Španielsko, kód dávky: E 81 378, dátum výroby 19/03/2018, DS:
30.03.2018, skladujte pri teplote od 0°C až +4°C. Mäsá po otvorení obalov vykazovali tieto senzorické
zmeny: povrch mias bol oslizený, konzistencia pružná, farba mias svetloružová, balenie obsahovalo
väčšie množstvo zakalenej červenkastej zapáchajúcej tekutiny. Vôňa mias bola nevyhovujúca, iná ako

mäsová, nepríjemná, kyslastá, zapáchajúca po počiatočnom kazení mäsa. Uvedeným konaním mal
žalobca naplniť všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. a)
zákona o potravinách.
- zistil, že rozhodnutím žalovaného č. k. 991/2017 zo dňa 06. apríla 2017, ktorým bolo zmenené
rozhodnutie RVPS Nové Mesto nad Váhom č. Ro-2844/2016-002/ZGP zo dňa 22. januára 2017 a ktoré

nadobudlo právoplatnosť 11. apríla 2017, bola žalobcovi podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách
uložená pokuta 10 000 eur za to, že umiestňoval na trh potraviny, ktoré nie sú bezpečné, čo bolo zistené
úradnou kontrolou potravín dňa 19. októbra 2016 v predmetnej prevádzke, na základe čoho dospel
k záveru, že do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia o uložení pokutydošlo k opakovanému porušeniu povinnosti, za ktorú bola uložená pokuta podľa § 28 ods. 4 písm. a)
zákona o potravinách, čím boli splnené podmienky pre uplatnenie zvýšenej sadzby podľa § 28 ods. 7
zákona o potravinách.

- konštatoval tiež porušenie povinnosti žalobcu dodržiavať na všetkých stupňoch výroby, spracúvania
a distribúcie vrátane predaja na diaľku požiadavky upravené zákonom o potravinách a osobitnými
predpismi v spojení s povinnosťou uchovávať potraviny pri teplotách deklarovaných prevádzkovateľom
potravinárskeho podniku a zabezpečiť, aby suroviny, zložky, medziprodukty a hotové výrobky, ktoré
môžu podporovať množenie sa patogénnych mikroorganizmov alebo tvorbu toxínov, neboli uchovávané

pri teplotách, ktoré by mohli mať za následok riziko pre zdravie ľudí podľa § 4 ods. 1 a § 12 ods. 1
písm. l) zákona o potravinách, prílohy II kapitoly IX ods. 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 852/2004 zo dňa 29. apríla 2004 o hygiene potravín (ďalej len „nariadenie (ES) č. 852/2004),
a to tým, že dňa 24. marca 2018 v prevádzkarni v čase úradnej kontroly od 07.00 hod. do 12.00 hod.
na predajnej ploche v chladiacej vani, v ktorej bolo uchovávané chladené bravčové a hydinové mäso,
boli namerané nevyhovujúce teploty, ktoré nezodpovedali požiadavkám na skladovanie určeným ich

výrobcom. V čase kontroly boli v chladiacej vani uskladnené potraviny pri teplote v rozpätí od + 9,7°C
do +10,2°C a to: „Bravčové karé bez kosti a kože“, výsekové mäso chladené, vákuovo balené, výrobca
Frecarn sl., Pol. Ind. Puigtir s/n 17412 Macanet de la Selva Spain, DS: 30.03.2018, celková hmotnosť
28,732 kg, „Bravčové stehno bez kosti a kože“, výsekové mäso chladené, vákuovo balené, výrobca
Frecarn sl., Pol. Ind. Puigtir s/n 17412 Macanet de la Selva Spain,, DS: 31.03.2018, celková hmotnosť

25,868 kg a „CLEVER kurča bez drobkov chladené“, DS: 25.03.2018, výrobca SK 301 ES, celková
hmotnosť 6,84 kg, pre ktoré boli ich výrobcami určené teploty uchovávania od 0°C až +4°C. Namerané
teploty v jadru výrobkov (bravčového mäsa) boli nasledovné: v čase o 10.14 hod. +9,7°C, o 10.36 hod.
+ 9,4°C, o 10.45 hod. +9,3°C a o 12.02 hod. + 7,7°C. Uvedeným konaním mal žalobca naplniť všetky
znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. o) zákona o potravinách.

Za to mu podľa § 28 ods. 4 písm. a) v spojení s § 28 ods.7 zákona o potravinách uložil úhrnnú pokutu
vo výške 20 000 eur.

7. Konštatoval, že prvostupňové rozhodnutie zmenil tak, že vo výroku a odôvodnení zmenil a doplnil
označenie dotknutých právnych predpisov, pokutu ponechal v pôvodnej výške a odôvodnil ju zo všetkých

určenýchhľadísk.Boltohonázoru,žezdôkazov,ktorébolizistenéazískanézákonnýmspôsobompočas
kontroly dňa 24. marca 2018 v prevádzkarni, bolo dostatočne preukázané, že žalobca naplnil všetky
znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách a
zároveňbolisplnenépodmienkypreuplatneniezvýšenejsadzbypodľa§28ods.7zákonaopotravinách.
Podľa jeho mienky RVPS Nové Mesto nad Váhom posúdila uvedené protiprávne konanie žalobcu

po skutkovej a právnej stránke správne, avšak nesprávne uviedla porušenie § 12 ods. 1 písm. a)
zákona o potravinách, hoci toto ustanovenie neupravuje žiadnu povinnosť predávajúceho, ale určuje
jeho objektívnu zodpovednosť za kvalitu a bezpečnosť ním predávaných potravín. Ďalej považoval
za preukázané, že žalobca naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa §
28 ods. 2 písm. o) zákona o potravinách a dané konanie žalobcu bolo posúdené po skutkovej stránke

správne, avšak pri právnom posúdení RVPS Nové Mesto nad Váhom pochybila v tom, že neuviedla
aj porušenie prílohy II kapitoly IX ods. 5 nariadenia (ES) č. 852/2004 a naopak uviedla porušenie § 10
písm. a) a § 12 ods. 1 písm. a) zákona o potravinách, ktoré nebolo preukázané (§ 10 písm. a) upravuje
povinnosti pri skladovaní potravín, pričom nedostatky boli zistené pri ponúkaní potravín na predaj,
teda na predajnej ploche; § 12 ods. 1 písm. a) neobsahuje žiadnu povinnosť, ale určuje objektívnu

zodpovednosť predávajúceho za kvalitu a bezpečnosť potravín).

8. Odvolacie námietky žalobcu vyhodnotil ako irelevantné. Uviedol, že úradnú kontrolu vykonávali
odborne spôsobilí inšpektori RVPS Nové Mesto nad Váhom, pričom zmyslové posúdenie potravín
bolo vykonané všetkými štyrmi zúčastnenými inšpektormi. Zdôraznil, že inšpektori nie sú povinní

predkladať prevádzkovateľovi doklady preukazujúce ich vzdelanie a odbornú spôsobilosť. Doplnil, že pri
laboratórnom skúšaní výrobkov sa senzorické skúšanie vykonáva rovnakým spôsobom. Konštatoval,
že podkladom pre prvostupňové rozhodnutie nebola reklamácia zákazníka, ktorý sa počas kontroly
sťažoval na zapáchajúce mäso zakúpené v prevádzkarni s tým, že daný zákazník v tejto veci sám
kontaktoval prítomných inšpektorov. Mal za to, že nedodržanie teplotných podmienok uchovávania

predmetných mias bolo riadne zdokumentované fotodokumentáciou i písomne v zázname o kontrole.
Upozornil,žekontrolysazúčastnilavedúcafiliálkypaniB.,ktorázistenénedostatkynenamietala.Vyjadril
sa,žeinšpektoripreverovaliteplotyúradnýmteplomerom,ktoréhoidentifikačnéúdajesújasneazreteľne
uvedené v zázname o kontrole, dajú sa odčítať aj z vyhotovenej fotodokumentácie a kópia kalibračnéhocertifikátu teplomera je súčasťou spisu, pričom zodpovedná zamestnankyňa prítomná pri kontrole tieto
skutočnosti nenamietala a nežiadala ani preverenie teplôt teplomerom prevádzkovateľa.

9. V súvislosti s námietkami žalobcu týkajúcimi sa nezákonnosti vykonanej kontroly poukázal na záznam
o kontrole, v ktorom bol účel kontroly vymedzený zrozumiteľne a z obsahu ktorého vyplýva, že inšpektori
tento účel neprekročili. Daný záznam podľa žalovaného spĺňa všetky náležitosti vyplývajúce z nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 zo dňa 29. apríla 2004, o úradných kontrolách
uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a

predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá (ďalej len „nariadenie (ES) č. 882/2004“), ako aj z
pokynu Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky č. 11/2012, ktorým sa ustanovujú
pravidlá výkonu úradnej kontroly potravín. Uviedol, že na začiatku kontroly sa inšpektori preukázali
preukazmi,pričomnebolipovinnípreukazovaťsaosobitnýmpoverením,keďževzmysle§20ods.7,§23
ods. 11 zákona o potravinách sa inšpektori pri výkone činnosti vo svojej územnej pôsobnosti preukazujú
služobným preukazom; poverovacím dokladom sa preukazujú iba v prípade, ak vykonávajú úradnú

kontrolu na základe poverenia žalovaného v pôsobnosti inej regionálnej veterinárnej a potravinovej
správy. Mal za to, že zo záznamu o kontrole jednoznačne vyplýva, že kontrola bola vykonaná s vedomím
azaprítomnostizamestnancažalobcuvpozíciivedúcehoprevádzky,zamestnancižalobcusinšpektormi
riadne spolupracovali a predložili im k nahliadnutiu všetku požadovanú dokumentáciu. Akcentoval, že
kontroly sa vykonávajú bez predchádzajúceho ohlásenia tak, aby nebol zmarený ich účel. Považoval

za nepochybné, že kontrola bola vykonávaná s vedomím zamestnanca žalobcu zodpovedného za chod
prevádzkarne, ktorý overil svojím podpisom priebeh kontroly tak, ako je uvedené v zázname o kontrole,
a zaviazal sa o výsledkoch kontroly informovať vedenie spoločnosti, pričom k priebehu, výsledkom
kontroly a uloženým opatreniam nepodal žiadne námietky a neurobil tak ani samotný žalobca v lehote
podľa § 20 ods. 11 zákona o potravinách. Tvrdil, že žalobcovi bola daná možnosť vyjadriť sa k zisteným

skutočnostiam a ich právnemu posúdeniu v rámci začatého správneho konania, pričom toto svoje právo
využil.

10. Konštatoval, že orgán verejnej správy prvého stupňa uložil žalobcovi úhrnnú pokutu vo výške 20
000 eur s prihliadnutím na určenú sadzbu a kritériá vymedzené v § 28 ods. 9 zákona o potravinách,

t. j. závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa, opakovanosť
protiprávneho konania. Opätovne prehodnotil všetky súvisiace okolnosti a s pokutou vo výške 20 000
eur, ako aj s jej odôvodnením sa stotožnil. V konaní bolo podľa jeho názoru preukázané, že žalobca sa
dopustil správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. o) zákona o potravinách a opakovane správneho
deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách. Keďže zákon o správnom konaní neupravuje

postup pri postihu za súbeh viacerých správnych deliktov, bolo potrebné uplatniť na základe analógie
legis tzv. absorpčnú zásadu, ktorej podstata tkvie v absorpcii sadzieb (prísnejší trest pohlcuje miernejší)
a uložení pokuty podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na iný správny delikt najprísnejšie postihnuteľný.
Zistil, že pokutu s vyššou sadzbou možno uložiť podľa § 28 ods. 4 zákona o potravinách, preto ako
najprísnejšie postihnuteľný iný správny delikt posúdil umiestňovanie na trh potravín nevhodných na

ľudskú spotrebu (§ 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách) a nedodržanie chladiaceho reťazca
považoval pri určení výšky pokuty za priťažujúcu okolnosť (§ 28 ods. 2 písm. o)). Uviedol, že hoci
uvedené konanie priamo zasiahlo do práv spotrebiteľa – právo na zakúpenie potravín zodpovedajúcich
požiadavkám všeobecne záväzných právnych predpisov, priame následky na zdravie spotrebiteľa
umiestňovaním takýchto potravín na trh neboli preukázané. Zdôraznil, že pre vyvodenie zodpovednosti

za jednotlivé správne delikty nie je potrebné preukázanie skutočného poškodenia zdravia spotrebiteľov.
Podotkol,žezavineniesavtomtoprípadeneskúma.Malzato,žemnožstvopotravín,ktorénevyhovovalo
určeným požiadavkám, nebolo zanedbateľné a rozsah skutku bol značný. Zohľadnil možné následky
zisteného protiprávneho konania, berúc do úvahy fakt, že ustanovenia potravinového práva majú
predovšetkým preventívny charakter. Súčasne pri určovaní výšky pokuty prihliadal na spoločenskú

neprijateľnosť takéhoto konania. Vo vzťahu k trvaniu protiprávneho stavu uviedol, že všetky nedostatky
boli zistené v čase úradnej kontroly potravín dňa 24. marca 2018, pričom presný čas trvania nedostatkov
nebolo možné s ohľadom na ich charakter zistiť, avšak teploty merané v čase od 10.14. hod do 12.02
hod. dosvedčujú, že potraviny (mäso) neboli uchovávané pri teplotách určených ich výrobcom, ale tieto
teplotybolivysokénad+9,7°C,čiževiacakodvojnásobokurčenejteploty.Pretokonštatoval,žeknárastu

teplôt nedošlo presne o 10.14 hod., ale tieto teploty pretrvávali dlhšie.

11. Zaoberal sa tiež minulosťou žalobcu a v tejto veci doplnil dokazovanie vykonané RVPS Nové Mesto
nad Váhom, ktorý skúmal nedodržiavanie predpisov v prevádzkarni iba za obdobie prechádzajúcehoroka 2017. Pre posúdenie hľadiska minulosti považoval za potrebné posúdiť dlhší časový interval, aby
získal prehľad o tom, ako žalobca pristupuje k plneniu povinností uložených mu potravinovým právom
a aké sankcie mu boli v tejto súvislosti uložené. Zistil pritom, že:

- rozhodnutím RVPS Nové Mesto nad Váhom Váhom č. k. Ro-232/2015-003/ZOP zo dňa 11. marca
2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 31. marca 2015, bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 10
000 eur podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách za umiestňovanie na trh potravín, ktoré nie sú
bezpečné, sú zdraviu škodlivé a nevhodné na ľudskú spotrebu alebo sú skazené,
- rozhodnutím RVPS Nové Mesto nad Váhom č. k. Ro-103/2016-002/ZOP zo dňa 15. februára 2016,

ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08. marca 2016, bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 500 eur
podľa § 28 ods. 2 písm. o) zákona o potravinách za porušenie zásad správnej výrobnej praxe, povinností
a požiadaviek na hygienu výroby potravín, manipulovania s nimi a pri ich umiestňovaní na trh,
- rozhodnutím žalovaného č. k 991/2017 zo dňa 06. apríla 2017, ktorým bolo zmenené rozhodnutie
RVPS Nové Mesto nad Váhom č. k. Ro-2844/2016/ZOP zo dňa 22. januára 2018 a ktoré nadobudlo
právoplatnosť 11. apríla 2017, bola žalobcovi uložená pokuta 10 000 eur podľa § 28 ods. 4 písm. a)

zákona o potravinách, za umiestňovanie na trh potravín, ktoré nie sú bezpečné, sú zdraviu škodlivé a
nevhodné na ľudskú spotrebu,
- rozhodnutím RVPS Nové Mesto nad Váhom č. k. Ro-809/2017-002/ZOP zo dňa 23. mája 2017, ktoré
nadobudlo právoplatnosť 14. júna 2017, bola žalobcovi uložená pokuta 1 000 eur podľa § 28 ods. 2
písm. n) zákona o potravinách za umiestňovanie na trh potraviny, pri ktorej bolo zistené prekročenie

najvyššieho prípustného množstva prídavných látok a analýzou rizika nebola potvrdená jej bezpečnosť a
- rozhodnutím RVPS Nové Mesto nad Váhom č. k. Ro-951/2017-002/ZOP zo dňa 21. júna 2017, ktoré
nadobudlo právoplatnosť 14. júla 2017, bola žalobcovi uložená pokuta 500 eur podľa § 28 ods. 2 písm. o)
zákona o potravinách za porušenie zásad správnej výrobnej praxe, povinností a požiadaviek na hygienu
výroby potravín, manipulovania s nimi a pri ich umiestňovaní na trh.

Mal za to, že opakovanosť konania bola orgánom verejnej správy prvého stupňa posúdená správne,
keď tento poukázal na predchádzajúce rozhodnutie žalovaného č. k 991/2017 zo dňa 06. apríla 2017,
ktorým bolo zmenené rozhodnutie RVPS Nové Mesto nad Váhom č. k. Ro- 2844/2016/ZOP zo dňa 22.
januára 2018, právoplatné dňa 11. apríla 2017 a konštatoval, že do jedného roka odo dňa nadobudnutia
právoplatnostitohtorozhodnutiadošlokopätovnémuporušeniupovinností,zaktorébolauloženápokuta

podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách, čím sú splnené podmienky pre uplatnenie zvýšenej
sadzby podľa § 28 ods. 7 zákona o potravinách.

12. Výšku pokuty posúdil v nadväznosti na všetky zákonom stanovené hľadiská a určenú sadzbu a
došiel k záveru, že pokuta vo výške 20 000 eur je po zohľadnení charakteru, rozsahu nedostatkov

a minulosti žalobcu primeraná. Ako poľahčujúcu okolnosť vzal do úvahy to, že nebolo preukázané
reálne poškodenie zdravia spotrebiteľov a ako priťažujúcu okolnosť zohľadnil súbeh viacerých deliktov a
minulosť žalobcu, ktorému boli aj v predchádzajúcom období ukladané sankcie za porušenie povinností
určených potravinovým právom. Ďalej prihliadol na rozsah zistených nedostatkov. Poukázal tiež na
skutočnosť, že prechádzajúcimi rozhodnutiami boli za umiestňovanie potravín nie bezpečných na trh

žalobcovi uložené v základnej sadzbe dve pokuty vo výške 10 000 eur a 10 000 eur (teda vo výške 2
% z maximálne možnej pokuty 500 000 eur), pričom v prejednávanom prípade orgán verejnej správy
prvého stupňa určoval pokutu vo zvýšenej – dvojnásobnej sadzbe a zohľadňoval, že doteraz uložené
sankcie svoj výchovný cieľ nesplnili. Uloženie vyššej sankcie ako v prechádzajúcich prípadoch preto
pokladal za opodstatnené, pričom aj v tomto prípade bola uložená pokuta v dolnej časti sadzby vo výške

2 % z maximálne možnej pokuty 1 000 000 eur.

II.
Správna žaloba

13. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. Ro -
1851/2018-002/ZOP zo dňa 15. augusta 2018, ako aj prvostupňového rozhodnutia RVPS Nové Mesto
nad Váhom č. 3003/2018 zo dňa 11. októbra 2018. Správnu žalobu odôvodnil nesprávnym právnym
posúdením veci, ďalej namietal, že zistenie skutkového stavu je v rozpore s obsahom administratívneho
spisu a je nedostačujúce na riadne posúdenie veci, uvedené rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre

nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní
pred orgánom verejnej správy, ktoré má vplyv na zákonnosť daných rozhodnutí.14. RVPS Nové Mesto nad Váhom vytkol nezákonnosť vykonanej kontroly. Namietal, že začiatok
kontroly mu nebol oznámený a výkon značnej časti kontroly sa uskutočnil bez prítomnosti jeho zástupcu.
Zastával názor, že záznam o kontrole nespĺňa náležitosti v zmysle čl. 9 ods. 2 nariadenia (ES) č.

882/2004, nakoľko v ňom nie sú uvedené povinnosti stanovené potravinovým právom, ktoré splnil.
Prejavil pochybnosti, že inšpektori menili účel kontroly, keď pôvodným účelom kontroly bola: „Cielená
kontrola 216 - ad hoc Veľká noc 2018“, avšak ohľadom veľkonočných potravín neboli zistené žiadne
nedostatky, a preto mohol byť následne účel kontroly rozšírený na „Kontrolu zameranú na dodržiavanie
ustanovení zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách a inej platnej legislatívy potravinového práva.“

Podotkol, že mu nie sú známe žiadne úkony vykonávané inšpektormi v čase od 7.00 hod. do 10.14 hod.
Mal za to, že z dôvodu upovedomenia vedúcej filiálky o kontrole až po identifikácii údajných nedostatkov
mu bolo odopreté právo byť osobne prítomný pri výkone kontroly, oboznámiť sa s kontrolnými zisteniami,
adekvátne a bezprostredne na ne reagovať a účinne brániť svoje práva. Zdôraznil, že podpis vedúcej
filiálky na poslednej strane záznamu o kontrole vyjadruje len prevzatie tohto dokumentu, nie súhlas s
jeho obsahom. Poukázal pritom na rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 06. júna 2018, sp. zn.

2S/46/2017. Neoznámením začiatku úradnej kontroly potravín došlo podľa jeho názoru aj k porušeniu
jeho práva na súkromie. V tejto súvislosti odkázal na čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 259/05-16 zo dňa 16.
decembra 2005 a rozsudky Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/304/2017 zo dňa 27. júna 2018 a
sp. zn. 2S/200/2017 zo dňa 02. mája 2018.

15. Ďalej namietal neoznámenie účelu kontroly na začiatku kontroly a nepredloženie poverenia na výkon
kontroly, resp. iného dokladu, z ktorého by vyplýval účel kontroly. Uviedol, že o údajnom účele kontroly sa
dozvedel až na jej konci, keď bol jeho zamestnankyni predložený na podpis záznam o kontrole. Predmet
a účel kontroly vymedzený v zázname o kontrole, podľa ktorého malo ísť o kontrolu zameranú na

dodržiavanie ustanovení zákona o potravinách a inej platnej legislatívy potravinového práva, považoval
za neprimerane široký. Mal za to, že takáto kontrola vykazuje znaky tzv. „fishing expeditions“. Vo vzťahu
k zákazu tzv. „fishing expeditions“ poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 5Sžnz/l/2015 zo dňa 25. júna 2015, sp. zn. 8Sžnz/2/2015 zo dňa 28. apríla 2016 a rozhodnutie
Súdneho dvora vo veci C-682/15 Berlioz Investment Fund. Podľa jeho názoru by mal byť účel kontroly

vymedzený podozrením zo spáchania konkrétneho správneho deliktu ako aj druhom potravín, vo vzťahu
ku ktorým sa kontroluje dodržiavanie potravinového práva.

16. S poukazom na § 31 ods. 2 zákona o potravinách, § 3 ods. 2 správneho poriadku, čl. 54 ods.
3 nariadenia (ES) č. 882/2004 a ústavný princíp dobrej správy vytkol orgánu verejnej správy prvého

stupňa, že mu odoprel právo účinne sa brániť proti jeho postupu, keď ho na začiatku kontroly nepoučil
o práve podať námietky proti rozhodnutiu o uložení opatrení podľa § 20 ods. 11 zákona o potravinách
a o práve podať žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy v zmysle § 252 ods. 1 zákona č.
162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Odkázal pritom
na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25. júna 2015, sp. zn. 5Sžnz/l/2015.

17. Spochybnil naplnenie skutkovej podstaty predmetných správnych deliktov a mal za to, že spáchanie
daných deliktov nebolo preukázané. Tvrdenie žalovaného, že senzorické posudzovanie vykonali všetci
štyria inšpektori podľa jeho mienky nemá oporu v dôkazoch, ktoré sú súčasťou spisového materiálu.
Senzorické vyhodnotenie kvality potraviny považoval za nedostačujúce na preukázanie spáchania

správneho deliktu a inšpektori mali zvoliť odobratie vzorky potraviny a jej následné laboratórne skúšky,
nakoľko údajné senzorické zmeny nie sú zreteľné ani z priloženej fotodokumentácie. Dôkazy, o ktoré sa
opiera RVPS Nové Mesto nad Váhom a žalovaný pokladal za subjektívne hodnotenie nedostatočné na
preukázanie spáchania správneho deliktu. Zdôraznil, že je povinnosťou správneho orgánu spoľahlivo
zistiť skutočný stav veci a spáchanie správneho deliktu riadne preukázať. Vo vzťahu s správnemu deliktu

podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách uviedol, že z predloženej fotodokumentácie nevyplýva
umiestňovanie potravín na trh v daných množstvách. Pokiaľ ide o správny delikt podľa ust. § 28 ods.
2 písm. o) zákona o potravinách, namietal, že na predloženej fotodokumentácii nie je zaznamenané
nameranie nesprávnej teploty v chladiacich boxoch a nie je z nej zrejmé, či bolo meranie vykonané
teplomerom označeným v zázname o kontrole, aká teplota bola nameraná v chladiacich boxoch ani

to, že by nevyhovujúca teplota bola zistená i pri skladovaní výrobku „CLEVER kurča bez drobkov
chladené“. Podotkol, že dôkazné bremeno ohľadom tvrdenia, či kontrolovaný subjekt spáchal správny
delikt, je na strane správneho orgánu. Bol toho názoru, že vady priebehu kontroly sú tak závažného aneodstrániteľného charakteru, že celý jej priebeh je nezákonný s tým následkom, že dôkazy získané
takýmto postupom sú nezákonné a nemožno na ne prihliadať.

18. Napadnuté rozhodnutie označil za nezrozumiteľné a nepreskúmateľné, pretože v ňom absentujú
dôvody uloženia pokuty popri opatrení o stiahnutí potravín z predaja podľa § 19 zákona o potravinách,
hoci v zmysle § 28 ods. 13 zákona o potravinách je orgán úradnej kontroly potravín pri uložení
opatreniaoprávnený,nievšakpovinný,uložiťpokutu.Namietaltiežneprimeranosťvýškyuloženejpokuty
z dôvodu, že žalovaný prihliadol len na jej preventívnu a represívnu funkciu v súvislosti s opätovným

spáchaním deliktu, avšak vôbec nevzal do úvahy požiadavku primeranosti (proporcionality) trestu k
povahe skutku a jeho dôsledkom. Domnieval sa, že pri ukladaní pokuty bola zohľadnená najmä jeho
minulosť a nie závažnosť protiprávneho konania. Mal za to, že uložená sankcia nespĺňa ani atribúty v
zmysle čl. 55 ods. 1 nariadenia (ES) č. 882/2004 a čl. 17 ods. 2 nariadenia (ES) č. 178/2002, nakoľko
nie je úmerná závažnosti údajných porušení, za ktoré bola uložená.

19. Žalovanému napokon vytkol porušenie zásady zákazu dvojitého pričítania v zmysle § 38 ods. 1 až
5 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestného zákona v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“),
resp. zásady ne bis in idem, keď pri ukladaní pokuty zohľadnil minulosť prevádzkovateľa dvakrát, a to
ako priťažujúcu okolnosť v rámci hodnotenia minulosti žalobcu podľa § 28 ods. 9 zákona o potravinách,
a ako okolnosť podmieňujúcu použitie vyššej sadzby podľa § 28 ods. 7 zákona o potravinách. Zastával

tiež názor, že aj v prípade administratívneho trestania platí zahladenie správneho deliktu vyplývajúce
z princípov trestania v trestnom práve. Poukázal na rozsudok Krajského sudu v Bratislave zo dňa 25.
marca 2015, sp. zn. 2S/245/2014 a rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, sp. zn.
8As 82/2010-55.

III.
Vyjadrenie žalovaného

20. Žalovaný sa k správnej žalobe písomne vyjadril v podaní zo dňa 03. januára 2019, v ktorom ju žiadal
zamietnuť. Konštatoval, že inšpektori sa pred začatím kontroly preukázali služobnými preukazmi s ich

identifikačnými údajmi a oprávnením, a ústne oznámili vedúcej prevádzkarne účel kontroly. Uviedol,
že účel kontroly bol vymedzený v súlade s čl. 9 ods. 2 nariadenia (ES) č. 882/2004 spôsobom,
ktorý nevyvoláva pochybnosti o predmete kontroly, a inšpektori ho neprekročili. Mal za to, že žiadny
právny predpis inšpektorom neukladá povinnosť vyhotovovať pred začatím kontroly osobitný zápis o
ohlásení príchodu inšpektorov a o oboznámení prevádzkovateľa s účelom kontroly. Podotkol, že ak

má zodpovedný zamestnanec výhrady k postupu inšpektorov, môže ich popísať v časti V záznamu
o kontrole. Upozornil, že žalobcom citovaný rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
4Sžnz/7/2015 zo dňa 03. mája 2016 sa týkal kontroly vo veciach hospodárskej súťaže vykonávanej
Protimonopolným úradom Slovenskej republiky, pričom v posudzovanej veci ide o potravinové právo,
t. j. ochranu zdravia spotrebiteľa. Nesúhlasil s názorom žalobcu, že došlo k porušeniu jeho práva na

súkromie, keďže prevádzkareň, v ktorej sa umiestňujú potraviny na trh, nie je obydlím s garantovanou
ochranou súkromia a nedotknuteľnosti, pričom inšpektori nezasahovali do súkromnej sféry žalobcu, ale
vykonávali kontrolu v prevádzkových častiach filiálky. Zastával názor, že úradná kontrola potravín sa
nevykonáva podľa správneho poriadku, ale podľa nariadenia (ES) č. 882/2004. Zdôraznil, že správne
konanie bolo začaté, až keď orgán verejnej správy prvého stupňa urobil voči žalobcovi prvý úkon, keď

mu dňa 23. júla 2018 doručil upovedomenie o začatí správneho konania, v ktorom mu určil lehotu 7
dní na vyjadrenie a poučil ho o jeho procesných právach a povinnostiach, pričom žalobca sa písomne
vyjadril a jeho námietky boli riadne posúdené v prvostupňovom rozhodnutí.

21. Námietku žalobcu týkajúcu sa absencie poučenia považoval za účelovú. Vyjadril sa, že s uloženým

opatrením bola oboznámená vedúca prevádzky, ktorá bola zároveň poučená o povinnosti bezodkladne
informovať osobu oprávnenú konať za žalobcu a žalobcovi bolo dané opatrenie písomne oznámené a
náležite odôvodnené v zázname o kontrole. Považoval tiež za nepochybné, že žalobca mal informáciu o
opravnom prostriedku proti uloženému opatreniu (námietky), ktorý nevyužil. Podotkol, že žalobca pôsobí
na trhu potravín viac ako 20 rokov a inštitút námietok proti uloženým opatreniam využíva. Bol toho

názoru, že inšpektori nemali povinnosť poučovať žalobcu o práve využiť inštitút správneho súdnictva
podľa § 252 a nasl. SSP, pretože uloženie opatrení na odstránenie nedostatkov nemá charakter zásahu
orgánu verejnej správy a tento inštitút nemá povahu opravného prostriedku v zmysle čl. 54 ods. 3
nariadenia (ES) č. 882/2004, keďže tým sú námietky podľa § 20 ods. 11 zákona o potravinách.22. Uviedol, že kontrolu vykonali odborne spôsobilí inšpektori, ktorí majú vysokoškolské vzdelanie v
odbore hygiena potravín, dlhoročnú prax, sú pravidelne školení v oblasti potravinového práva a majú

certifikátyvoblastisenzorickéhoposudzovaniapotravinárskychapoľnohospodárskychvýrobkovvydané
Štátnym veterinárnym a potravinovým ústavom, Veterinárnym a potravinovým ústavom v Bratislave.
Tvrdil, že zmyslové posúdenie vykonali všetci štyria inšpektori, ktorí svojím podpisom na zázname
o kontrole potvrdili nevhodnosť daných potravín pre ľudskú spotrebu, všetky senzorické zmeny písomne
zdokumentovali a vyhotovili fotodokumentáciu, z ktorej je zrejmé, aký druh výrobkov bol hodnotený a

akým spôsobom bola meraná teplota uchovávania čerstvého chladeného mäsa a jeho vnútorná teplota,
pričom tiež zachytáva balenia obsahujúce väčšie množstvo zakalenej červenkastej tekutiny. Upozornil,
že vyhotovovanie fotodokumentácie nie je povinnosťou inšpektorov, pretože môže plniť iba podpornú
funkciu dôkazov zachytených v písomnej podobe v úradnom zázname. Za vykonštruované označil
tvrdenie žalobcu o hodnotení výrobkov bez prítomnosti jeho zástupcu, nakoľko kontrola bola vykonaná s
vedomím zodpovednej zamestnankyne. Mal za to, že aj keď neboli hodnotené všetky kusy mäsa, ale iba

jedno balenie/jedna vzorka „Bravčové stehno bez kosti a kože“ a jedno balenie/jedna vzorka „Bravčové
karé bez kosti a kože“, s poukazom na čl. 14 ods. 6 nariadenia (ES) č. 178/2002 sa záver o nevhodnosti
na ľudskú spotrebu vzťahuje na celé množstvo ponúkané na predaj v chladiacej vani na predajnej
ploche. Pokladal za preukázané a zdokumentované, že inšpektori kontrolovali teploty pri uchovávaní
čerstvého bravčového a kuracieho mäsa na predajnej ploche (v chladiacej vani a v prípade bravčového

mäsa aj v jadre výrobkov) úradným teplomerom, ktorého identifikačné údaje sú uvedené v úradnom
zázname a dajú sa odčítať aj z vyhotovenej fotodokumentácie. Zdôraznil, že prítomná zodpovedná
zamestnankyňa bola s týmito informáciami oboznámená a hoci nemala povinnosť ich namietať, pokiaľ
k postupu počas kontroly a ani po prečítaní záznamu o kontrole nezaujala stanovisko, inšpektori nemali
povinnosť vykonávať ďalšie dokazovanie.

23.Skúmanímminulostižalobcuzistil,ževobdobípredchádzajúcichtrochrokovmuboliuloženésankcie
za porušenie povinností určených potravinovým právom, a to aj rovnakého charakteru, pričom jeho
rozhodnutie č. k. 991/2017 zo dňa 06. apríla 2017, ktorým bolo zmenené rozhodnutie RVPS Nové
Mesto nad Váhom č. k. Ro-2844/2016/ZOP zo dňa 22. januára 2018, právoplatné 11. apríla 2017,

preukazuje opakovanosť konania a opodstatnenie aplikácie zvýšenej sadzby podľa § 28 ods. 7 zákona
o potravinách. Skutočnosť, že žalobcovi boli ukladané aj ďalšie pokuty za porušenie rovnakých aj iných
povinností, považoval za priťažujúcu okolnosť pri určení pokuty v rámci zvýšenej sadzby. V súvislosti
so zahladením správnych deliktov zastával názor, že aj keď pri ukladaní pokút za správne delikty sa
majú aplikovať zásady platné pre ukladanie trestných sankcií, neznamená to, že sa majú prevziať

všetky zásady a aplikovať všetky inštitúty, najmä v prípade, ak ide o správne delikty právnických osôb
a fyzických osôb - podnikateľov budované na princípe objektívnej zodpovednosti. Podotkol, že orgány
úradnej kontroly potravín by potom nemohli zohľadňovať zákonom určené hľadiská pre uloženie pokuty
a došlo by k porušeniu čl. 54 ods. 1 nariadenia (ES) č. 882/2004. Upozornil, že žalobcom citovaná
judikatúra českých súdov sa týka priestupkov fyzických osôb budovaných na princípe zavinenia.

IV.
Ďalšie vyjadrenia

24. Žalobca sa v replike zo dňa 25. júna 2019 vyjadril k vyjadreniu žalovaného. Podľa jeho názoru

nepostačuje, aby sa inšpektori preukázali len služobnými preukazmi, pretože z nich nevyplýva účel
kontroly, ktorého ústne oboznámenie nie je dostatočné a umožňuje účel dodatočne rozširovať alebo
meniť. Skutočnosť, že časť prevádzky je prístupná spotrebiteľom, nemôže podľa jeho mienky znamenať,
že tieto priestory nepožívajú ochranu, a že orgány verejnej moci do nich môžu bez pravidiel vstupovať.
Poukázal na čl. 54 ods. 3 nariadenia č. 882/2004, ktorý neupravuje výnimku z poučovacej povinnosti

pre prípad, že sa u prevádzkovateľa už realizovala úradná kontrola potravín, pričom poučovacia
povinnosť vyplýva aj z ustanovenia § 3 ods. 2 správneho poriadku. S poukazom na zásadu materiálnej
pravdy namietal, že RVPS Nové Mesto nad Váhom opomenula obstarať dôkazy preukazujúce, či je
zvyšok dávky bezpečný alebo nie a v jej rozhodnutí absentuje vyhodnotenie dôkazov v tomto smere.
Tvrdil, že vedúca prevádzky nevedela o práve navrhnúť doplnenie dokazovania. RVPS Nové Mesto

nad Váhom a žalovanému vytkol, že nevykonali hodnotenie starších rozhodnutí, na ktoré prihliadali
ako na priťažujúcu okolnosť, pričom na dané rozhodnutia už RVPS Nové Mesto nad Váhom prihliadala
pri ukladaní pokút v predchádzajúcich správnych konaniach. Uviedol, že zásadu zahladenia správnych
deliktov je nutné aplikovať s ohľadom na § 195 písm. d) SSP. Zároveň mal s poukazom na § 28 ods.10 zákona o potravinách za to, že správny orgán by nemal prihliadať na správne delikty spáchané viac
ako tri roky dozadu ani na tie, ktoré zohľadnil v predchádzajúcom rozhodnutí ako priťažujúcu okolnosť
alebo okolnosť podmieňujúcu použitie vyššej sadzby pokuty.

25. Žalobca následne vo vyjadrení zo dňa 16. marca 2022 zopakoval svoje predchádzajúce argumenty a
poukázal na rozhodnutia správnych súdov resp. samotného žalovaného v obdobných veciach, v ktorých
bolo medzičasom skonštatované porušenie zásad ukladania trestov. V súvislosti so zásadou zákazu
dvojitého pričítania, resp. zásadou ne bis in idem poukázal na rozhodnutie žalobcu č. 1157/2020 zo dňa

20. apríla 2020 a rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 11S/22/2019 zo dňa 07. júla 2020. Vo
vzťahu k zahladeniu správnych deliktov odkázal na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej
republiky sp. zn. 8 As 82/2010-55 A rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/123/2019 zo
dňa 10. júna 2020, ako aj na ustanovenie § 92 ods. 2 v spojení s § 32 písm. d) Trestného zákona, podľa
ktorého sa odsúdenie na peňažný trest zahladzuje jeho vykonaním. Namietal, že žalovaný a RVPS Nové
Mesto nad Váhom nehodnotili kontroly bez nedostatkov vykonané v prevádzke v období dvoch rokov

pred vydaním rozhodnutia, pričom podľa portálu žalovaného v časovom horizonte od 11. marca 2015
do 24. marca 2018 vykonala RVPS Nové Mesto nad Váhom v prevádzke celkovo 30 kontrol, pričom
len v šiestich prípadoch zistila porušenie zákona o potravinách, t. j. v 20 %. Žalovaný a RVPS Nové
Mesto nad Váhom podľa jeho mienky nezohľadnili, že dotknuté boli len dva druhy potravín. Podotkol, že
predchádzajúcimi rozhodnutiami mu bola uložená pokuta vo výške 10 000 eur, a teda pokuta vo výške

20 000 eur za obdobné porušenie zákona, hoci aj v sprísnenej sadzbe, predstavuje neprimeraný odskok
od predchádzajúcej sankcie.

26. Žalovaný v duplike zo dňa 12. apríla 2021 zotrval na svojom predchádzajúcom vyjadrení. Zdôraznil,
že námietky nezákonnosti úradnej kontroly potravín boli uplatňované vo viacerých súdnych konaniach,

pričom súdy tieto tvrdenia nepovažovali za opodstatnené. Uviedol, že v súlade s rozhodovacou
praxou orgánov úradnej kontroly potravín a publikovanou judikatúrou (napr. rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Asan/20/2017 zo dňa 05. februára 2019) rozšíril skúmané obdobie
minulosti žalobcu na 36 mesiacov. Mal za to, že použitie zásady zahladenia správnych deliktov nemá
žiadnu zákonnú oporu. Tvrdil, že jasne popísal všetky rozhodnutia vydané v období prechádzajúcich

troch rokov a z týchto poukázal na jedno, ktoré preukazuje recidívu v zmysle § 28 ods. 7 zákona
o potravinách, pričom okrem tohto rozhodnutia boli vydané ďalšie štyri rozhodnutia o uložení pokuty
(jedno za porušenie rovnakých povinností). Poprel vyjadrenie žalobcu, že iba v 20 % kontrol boli
zistené nedostatky, keďže v predmetnej prevádzke boli v sledovanom období výsledky piatich kontrol
podkladom pre vydanie rozhodnutia o uložení pokuty, nedostatky zistené počas štyroch kontrol boli

riešené opatrením, štyri plánované (komplexné) kontroly boli bez zistených nedostatkov a pri dvoch
kontrolách sa nepotvrdila opodstatnenosť podania spotrebiteľa, pričom boli vykonané aj ďalšie kontroly
zamerané iba na kontrolu plnenia uložených opatrení a odber vzoriek, a teda pre posúdenie minulosti
žalobcu nie sú podstatné.

27. Žalobca v ďalšom vyjadrení zo dňa 10. júna 2022 zopakoval svoje predchádzajúce tvrdenia. Navyše
uviedol, že výška uloženej pokuty má pre neho i filiálku tvrdo represívny a demotivujúci charakter
a vymyká sa princípu proporcionality. Vzhľadom na to, že orgány úradnej kontroly potravín realizujú
prevenciu najmä častými kontrolami, nepovažoval za nutné umelo navyšovať pokuty. Namietal, že
žalovaný v napadnutom rozhodnutí nekonkretizoval spôsobené následky, čo je v rozpore s čl. 2 ods. 2

ÚstavySlovenskejrepublikyč.460/1992Zb.vzneníneskoršípredpisov(ďalejlen„ÚstavaSR“),zásadou
materiálnej pravdy, § 28 ods. 9 zákona o potravinách a so zásadou nulla poena sine lege (čl. 49
Ústavy SR). Žalovanému tiež vytkol, že nezohľadnil viacero úradných kontrol bez zistení. Podotkol, že
z protiprávneho konania nemal žiaden majetkový prospech, skôr utrpel stratu, pričom výška uloženej
pokuty je na úrovni takmer šesťnásobku mesačného zisku jednotlivej filiálky, ktorý bol v roku 2018

na úrovni cca 3 428 eur.

28. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 03. decembra 2024 zotrval na svojich predchádzajúcich stanoviskách.
Vo vzťahu k žalobcom namietanej nezákonnosti kontroly doplnil odkaz na rozsudok Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Asan/18/2020 zo dňa 31. januára 2023. Odmietol

argumentáciu žalobcu priemerným mesačným ziskom, keďže hľadisko zisku, resp. majetkových
pomerov nepatrí medzi kritériá vyhodnocované pri určení pokuty podľa zákona o potravinách. Zdôraznil,
že správne orgány sú povinné zohľadňovať aj to, akú povahu a význam má subjekt, ktorému sa pokutaukladá (napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Stk/18/2022 zo dňa
28. marca 2024).

V.
Konanie na správnom súde

29. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd

v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu
v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym súdom v Bratislave je
prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-1S/129/2019. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce
správneho súdu bola predmetná vec dňa 6. júna 2023 v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,zákon č. 757/2004 Z.z.“) náhodným
výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom

spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená senátu 5S Správneho súdu v Bratislave a následne
bola dňa 22. mája 2024 rovnakým spôsobom pridelená novovzniknutému senátu 8S Správneho súdu
v Bratislave.

VI.

Pojednávanie

30. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie
vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP rozhodol na pojednávaní dňa 23. januára 2025 rozsudkom, ktorý
verejne vyhlásil v neprítomnosti účastníkov konania, pričom títo sa z pojednávania ospravedlnili, súhlasili

konať a rozhodnúť bez ich prítomnosti. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a
rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa vrátane konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu, z
dôvodov uplatnených v správnej žalobe, ako aj podľa § 195 SSP a dospel k záveru, že žaloba nie je
dôvodná.

VII.
Relevantné právne predpisy

31. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona
v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

32. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

33.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

34. Podľa § 6 ods. 2 písm. b) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach
správneho trestania.

35.Podľa§194ods.1SSPsprávnymtrestanímsanaúčelytohtozákonarozumierozhodovanieorgánov
verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

36. Podľa § 4 ods. 1 zákona o potravinách sú prevádzkovatelia povinní na všetkých stupňoch výroby,
spracúvania a distribúcie, vrátane predaja na diaľku, dodržiavať požiadavky upravené týmto zákonom
a osobitnými predpismi. 1e)

37. Podľa § 6 ods. 5 písm. a) zákona o potravinách na trh je zakázané umiestňovať potraviny iné ako
bezpečné. 8d)38. Podľa § 12 ods. 1 písm. l) zákona o potravinách ten, kto predáva potraviny vrátane predaja
na diaľku, je povinný uchovávať potraviny a suroviny pri teplotách deklarovaných prevádzkovateľom
potravinárskeho podniku.

39. Podľa § 28 ods. 2 písm. o) zákona o potravinách v znení účinnom do 13. decembra 2019 orgán
úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi pokutu od 100 eur
do 100 000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi1e) porušuje zásady správnej
výrobnej praxe, povinnosti a požiadavky na hygienu výroby potravín, manipulovania s nimi a pri ich

umiestňovaní na trh.

40. Podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách, orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej
osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od 1 000 eur do 500 000 eur, ak v rozpore s
týmto zákonom alebo osobitnými predpismi1e) vyrába alebo umiestňuje na trh potraviny, ktoré nie sú
bezpečné, sú zdraviu škodlivé a nevhodné na ľudskú spotrebu alebo sú skazené.

41. Podľa § 28 ods. 7 zákona o potravinách v znení účinnom do 30. júna 2022 ak do jedného roka
odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opakovanému porušeniu
povinností, za ktoré bola pokuta uložená podľa odseku 4, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu
až do dvojnásobku sadzby pokuty podľa odseku 4.

42. Podľa § 28 ods. 9 zákona o potravinách v znení účinnom do 30. júna 2022 orgán úradnej kontroly
potravín pri určení výšky pokuty prihliada na závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania,
minulosť prevádzkovateľa24b) a na to, či ide o opakované protiprávne konanie.

43. Podľa čl. 14 ods. 1 nariadenia (ES) č. 178/2002 potraviny sa nesmú umiestňovať na trhu, ak nie
sú bezpečné.

44.Podľačl.14ods.2písm.b)nariadenia(ES)č.178/2002zanebezpečnésabudúpovažovaťpotraviny,
ak sú na ľudskú spotrebu.

45. Podľa čl. 14 ods. 5 nariadenia (ES) č. 178/2002 pri určovaní toho, či je nejaká potravina nevhodná
pre ľudskú spotrebu, sa musí brať ohľad na to, či je potravina neprijateľná pre ľudskú spotrebu podľa
jej určeného použitia, a to z dôvodu kontaminácie vonkajším vplyvom alebo iným hnilobným procesom,
pokazením alebo rozkladom.

46.Podľačl.14ods.6nariadenia(ES)č.178/2002akjenejakánebezpečnápotravinasúčasťouskupiny,
dávky alebo zásielky potravín rovnakej triedy alebo popisu, musí sa predpokladať, že všetky potraviny v
tejto skupine, dávke alebo zásielke sú tiež nebezpečné, pokiaľ po podrobnom vyhodnotení nie je dôkaz,
že zvyšok dávky, série alebo zásielky je nebezpečný.

47. Podľa prílohy II kapitoly IX ods. 5 nariadenia (ES) č. 852/2004 suroviny, zložky, medziprodukty
a hotové výrobky, ktoré môžu podporovať množenie sa patogénnych mikroorganizmov alebo tvorbu
toxínov, sa nesmú uchovávať pri teplotách, ktoré by mohli mať za následok riziko pre zdravie.
Chladiarenský reťazec sa nesmie prerušovať. Na prispôsobenie sa praktickým podmienkam počas

prípravy, prepravy, skladovania, vystavovania a podávania potravín sa však povoľuje obmedzený čas
mimo regulovanej teploty, ak to nebude mať za následok riziko pre zdravie. Potravinárske podniky,
ktoré vyrábajú spracované potraviny, manipulujú s nimi a balia ich, musia mať vhodné dostatočne
veľké miestnosti na skladovanie surovín oddelené od spracovaného materiálu a dostatočné oddelené
chladiarenské skladovanie.

48. Podľa čl. 54 ods. 1 nariadenia (ES) č. 882/2004 ak príslušný orgán zistí nedodržiavanie predpisov,
bude konať tak, aby zabezpečil, aby prevádzkovateľ situáciu napravil. Príslušný orgán bude pri
rozhodovaní o tom, ako bude konať, brať do úvahy povahu tohto nedodržiavania, ako aj minulosť
prevádzkovateľa pokiaľ ide o nedodržiavanie predpisov.

VIII.
Posúdenie veci správnym súdom49. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného
č. 3003/2018 zo dňa 11. októbra 2018, ktorým bolo zmenené rozhodnutie orgánu verejnej správy
prvého stupňa č. Ro - 1851/2018-002/ZOP zo dňa 15. augusta 2018 tak, že žalobca bol uznaný

za zodpovedného za spáchanie správnych deliktov podľa § 28 ods. 4 písm. a) s § 28 ods. 2 písm. o)
zákona o potravinách a uložila mu úhrnnú pokutu vo výške 20 000 eur podľa § 28 ods. 4 písm. a) v
spojení s § 28 ods. 7 zákona o potravinách. Žalobca v podanej správnej žalobe namietal nesprávne
právne posúdenie veci, tvrdil, že zistenie skutkového stavu je v rozpore s obsahom administratívneho
spisu a je nedostačujúce na riadne posúdenie veci, uvedené rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre

nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní
pred orgánom verejnej správy, ktoré má vplyv na zákonnosť daných rozhodnutí.

50. Správny súd sa po preskúmaní správnej žaloby, napadnutého rozhodnutia a prvostupňového
rozhodnutia, ako aj obsahu administratívneho spisu stotožnil so záverom žalovaného, že v danom
prípade bolo preukázané, že žalobca sa dopustil predmetného skutku tak, ako je opísaný vo výroku

napadnutého rozhodnutia, tento bol žalovaným správne subsumovaný pod skutkové podstaty správnych
deliktov podľa § 28 ods. 4 písm. a) a § 28 ods. 2 písm. o) zákona o potravinách, následne bola
pri ukladaní sankcie správne použitá absorbčná zásada, došlo tiež k splneniu podmienok na uplatnenie
zvýšenej sadzby v zmysle § 28 ods. 7 zákona o potravinách, pričom uložená úhrnná pokuta z tejto
sadzby nevybočila, a napokon žalobca správne prihliadol na závažnosť, trvanie, následky protiprávneho

konania, minulosť žalobcu a na to, či ide o opakované protiprávne konanie v súlade s ustanovením § 28
ods. 9 zákona o potravinách. Pokiaľ ide o jednotlivé žalobné body uplatnené žalobcom, správny súd ich
vyhodnotil ako nedôvodné a nemajúce vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

51. Správny súd sa nestotožnil s námietkami žalobcu týkajúcimi sa nezákonnosti vykonanej kontroly.

V tejto súvislosti považuje za potrebné podotknúť, že ustanovenie § 18 ods. 3 prvej vety zákona
o potravinách zveruje príslušným orgánom kontroly vykonávanie kontroly dodržiavania príslušných
ustanovení zákona o potravinách, pričom tieto orgány, resp. ich zamestnanci sú oprávnení pri výkone
kontroly vstupovať do priestorov, v ktorých sa potraviny vyrábajú, manipuluje sa s nimi či sa umiestňujú
na trh, a to v prevádzkovom čase i mimo neho. Súčasne zákon o potravinách ani nariadenie (ES) č.

882/2004 neobsahujú žiadne ustanovenie, ktoré by požadovalo vopred informovať prevádzkovateľa
o plánovanej kontrole a neobsahujú ani požiadavku prítomnosti tretích osôb pri vykonaní kontroly, či
štatutárneho zástupcu (s výnimkou § 18 ods. 3 druhej vety zákona o potravinách v prípade možného
ohrozenia života alebo zdravia, resp. marenia kontroly), čo by navyše mohlo viesť k zmareniu úradnej
kontroly. Pred začatím výkonu úradnej kontroly potravín sa inšpektori preukazujú služobným preukazom,

prípadne poverovacím dokladom a ústne oznamujú prevádzkovateľovi alebo jeho pracovníkovi účel
kontroly, ktorý následne uvedú do úradného záznamu. Relevantná právna úprava inšpektorom neukladá
povinnosť vyhotovovať pred začatím kontroly osobitný záznam o oboznámení prevádzkovateľa s
účelom kontroly. Záznam o kontrole je vyhotovený po skončení fyzickej kontroly priestorov, potravín,
dokumentácie a zachytáva celkový priebeh kontroly. Nevyhotovujú sa priebežné záznamy o jednotlivých

krokoch a zisteniach, pričom ak má zodpovedný zamestnanec akékoľvek výhrady k postupu inšpektorov,
má možnosť v zázname tieto námietky popísať. (obdobne rozsudok Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1Asan/18/2020 zo dňa 31. januára 2023 a rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1Asan/32/2018 zo dňa 30. júna 2020).

52. V predmetnom prípade zo záznamu o kontrole, ktorý je súčasťou administratívneho spisu, vyplýva,
že kontrolu vykonali zamestnanci (inšpektori) orgánu verejnej správy prvého stupňa, pričom v zázname
sú uvedené ich mená, priezviská, tituly a čísla služobných preukazov. Správny súd bez ďalšieho
dôkazu nemohol prihliadnuť na tvrdenia žalobcu o možnom neoznámení začiatku a účelu kontroly
inšpektormi, vykonaní značnej časti kontroly bez prítomnosti jeho zodpovedných zamestnancov, či

dodatočnom rozširovaní účelu kontroly, ktoré tak zostávajú len v rovine špekulácií. Z III. časti záznamu
o kontrole pritom vyplýva, že inšpektorom boli na požiadanie predložené potrebné doklady, a to najmä
zdravotné preukazy, doklady o odbornej spôsobilosti, evidencia čistenia, dezinfekcie a teplôt, dodacie
listy od dodávateľov a pod. Vykonanie kontroly si vyžaduje určitú mieru spolupráce, najmä pokiaľ ide o
poskytnutie relevantnej dokumentácie, ku ktorej by inak inšpektori nepochybne nemali prístup. Záznam

o kontrole bol prerokovaný s vedúcou prevádzkarne A. B., ktorá k priebehu ani výsledku kontroly
nevzniesla žiadne námietky a tento záznam podpísala. V zázname o kontrole je uvedené jej vyjadrenie:
„Fotodokumentáciu som videla. Beriem na vedomie, budem informovať nadriadených.“ Vzhľadom na
uvedené je zrejmé, že zamestnanci žalobcu museli poskytnúť inšpektorom súčinnosť, a teda museli maťaj vedomosť o prítomnosti inšpektorov na predajni a výkone kontroly. Zároveň bol žalobca oboznámený
s účelom kontroly prostredníctvom vedúcej predajne, ktorá bola v tom čase zodpovedná za chod
prevádzkarne a bola spôsobilá vyjadriť sa k tomu, či priebeh úradnej kontroly zodpovedá obsahu

záznamu.Neobstojítiežvýhradažalobcu,žemuniesúznámežiadneúkonyvykonanéinšpektormivdeň
kontroly v čase od 7.00 hod. do 10.14 hod., keďže podľa záznamu o kontrole kontrola prebiehala od 7.00
hod. do 12.00 hod. a jediný časový údaj z priebehu kontroly uvedený v zázname sa týka merania teplôt
v jadre kontrolovaných výrobkov (mäsa), pričom kontrola bola vykonávaná aj v skladových priestoroch,
v šatniach, v oddelení pekárenských výrobkov, ovocia a zeleniny atď.

53. Pokiaľ ide o námietku žalobcu týkajúcu sa porušenia jeho práva na súkromie v súvislosti s vykonanou
kontrolouvpredmetnejprevádzkarni,správnysúdtútonevyhodnotilakodôvodnú.Spoukazomnavyššie
uvedené závery je správny súd toho názoru, že aj keď v prípade vykonanej kontroly možno hovoriť o
zásahu do práva na ochranu súkromia žalobcu ako podnikateľského subjektu, v danom prípade nešlo
o zásah nezákonný či neprimeraný, pričom účelom úradnej kontroly potravín je predovšetkým ochrana

zdravia spotrebiteľov. V tejto súvislosti poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn.
II. ÚS 792/2016 zo dňa 09. mája 2017, podľa ktorého ,,v prípadoch, v ktorých zákon nevyžaduje
súhlas súdu na vstup orgánov verejnej moci do prevádzky podnikateľských subjektov, možno nedostatok
súhlasu súdu na prehliadku vyvážiť súdnou kontrolou zákonnosti a nevyhnutnosťou šetrenia vykonanou
ex post facto. Konajúci súd je v takom prípade povinný skúmať, či zásah do práva na ochranu súkromia

podnikateľských subjektov, spočívajúci vo vykonaní kontroly (šetrenia) v ich prevádzke orgánmi verejnej
moci, bol v súlade s právom, sledoval legitímny cieľ a bol nevyhnutný v demokratickej spoločnosti v
záujme ochrany kvalifikovaného záujmu.“

54. Správny súd rovnako neakceptoval námietku žalobcu ohľadom široko vymedzeného účelu kontroly,

pretože tento bol definovaný v súlade s § 18 ods. 1, 2 zákona o potravinách a tomuto vymedzeniu
zodpovedal tak priebeh kontroly, ako aj zistené nedostatky. Žalobca tvrdil, že široko vymedzený účel
kontroly neprimerane zasahuje do jeho práv, avšak neuviedol, aké konkrétne práva mali byť týmto
ohrozené, resp. poškodené. Nebolo možné prihliadnuť ani na žalobcom uvádzanú judikatúru v súvislosti
so zákazom tzv. „fishing expeditions“, keďže ním citované rozhodnutia sa týkajú kontroly vykonávanej

Protimonopolným úradom Slovenskej republiky vo veciach hospodárskej súťaže, a preto ich nemožno
automaticky vzťahovať na úradnú kontrolu potravín vykonávanú podľa zákona a potravinách, resp.
nariadenia (ES) č. 882/2004.

55.Správnysúdsanestotožnilanistvrdenímžalobcu,žezáznamokontrolenespĺňanáležitostivzmysle

čl. 9 ods. 2 nariadenia (ES) č. 882/2004 v dôvodu neuvedenia povinností stanovených potravinovým
právom, ktoré splnil. Z obsahu vyhotoveného záznamu o kontrole sú totiž zrejmé aj povinnosti, ktoré
žalobca splnil, keďže je v ňom podrobne popísaný aj priebeh kontroly v skladových priestoroch či v
oddelenípekárenskýchvýrobkovapod.,kdenebolizistenéžiadnenedostatky.Vzhľadomnaskutočnosť,
že v konaní nebola preukázaná nezákonnosť vykonanej kontroly, správny súd nemohol prisvedčiť ani

námietke žalobcu týkajúcej sa nezákonnosti dôkazov získaných počas kontroly, keďže túto odvodzoval
výlučne od tvrdenej nezákonnosti kontroly.

56. Žalobca zároveň vytkol orgánu verejnej správy prvého stupňa, že ho na začiatku kontroly nepoučil
o práve podať námietky proti rozhodnutiu o uložení opatrenia podľa § 20 ods. 11 zákona o potravinách

a o práve podať žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy v zmysle § 252 ods. 1 SSP. Správny
súd konštatuje, že zo záznamu o kontrole nevyplýva, či inšpektori poučili vedúcu prevádzky žalobcu
o možnosti podať námietky proti opatreniu uloženému podľa § 20 ods. 9 zákona o potravinách, hoci
mu to ukladá čl. 54 ods. 3 nariadenia. Napriek tomu správny súd na danú námietku neprihliadol, keďže
predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o uložení pokuty a nie uloženého

opatrenia. Pokiaľ ide absenciu poučenia o práve podať žalobu voči inému zásahu orgánu verejnej správy
vzmysle§252ods.1SSP,takátopoučovaciapovinnosťžalovanéhozožiadnehorelevantnéhoprávneho
predpisu nevyplýva.

57. Žalobca tiež spochybňoval senzorické vyhodnotenie kvality posudzovaných potravín („Bravčové

stehno bez kosti a kože“, „Bravčové karé bez kosti a kože“), považoval ho za nedostačujúce na
preukázanie spáchania správneho deliktu bez toho, aby boli vzorky daných potravín podrobené
laboratórnym skúškam. Vzhľadom na skutočnosť, že všetci štyria inšpektori zúčastnení na vykonanej
kontrole disponovali v jej čase certifikátmi spôsobilosti pre senzorické posudzovanie potravinárskycha poľnohospodárskych výrobkov vydanými Štátnym veterinárnym a potravinovým ústavom,
Veterinárnym a potravinovým ústavom v Bratislave, ktorých kópie sú súčasťou administratívneho spisu
(A. C. D. – Certifikát ev. č. 66/2015 zo dňa 15.10.2015 platný do 15.10.2018, MVDr. Slavka Knapcová

– Certifikát ev. č. 69/2015 zo dňa 13.10.2015 platný do 13.10.2018, A. E. E. – Certifikát ev. č. 70/2015
zo dňa 13.10.2015 platný do 13.10.2018, F. G. H. – Certifikát ev. č. 64/2015 zo dňa 15.10.2015
platný do 15.10.2018), správny súd nemá pochybnosti o tom, že senzorické posúdenie potravín bolo
v rámci kontroly vykonané odborne spôsobilými osobami. Navyše žalobca v správnej žalobe neuviedol
žiadny relevantný dôvod nevyhnutnosti vykonania laboratórnych skúšok okrem toho, že senzorické

zmeny daných potravín nie sú zreteľné na vyhotovenej fotodokumentácii, pričom z ustanovení zákona
o potravinách a nariadenia (ES) č. 882/2004 nevyplýva povinnosť orgánov úradnej kontroly potravín
vykonávať v prípade senzorických zmien potravín laboratórne skúšky ani povinnosť vyhotovovať počas
kontroly fotodokumentáciu, pričom rozhodujúcim podkladom pre rozhodnutie o uložení sankcie je
v danom prípade samotný záznam o kontrole. Z tohto dôvodu správny súd neprihliadol ani na žalobcove
nijako nepodložené pochybnosti, či bola skutočne nameraná nesprávna teplota v chladiacich boxoch, či

bolo meranie vykonané teplomerom označeným v zázname o kontrole a či bola nevyhovujúca teplota
zistenáajpriskladovanívýrobku„CLEVERkurčabezdrobkovchladené“,keďžetonebolozaznamenané
na vyhotovenej fotodokumentácii. Správny súd tiež akcentuje, že v zázname o kontrole sú uvedené
identifikačné údaje úradného teplomeru použitého inšpektormi a kópia kalibračného certifikátu tohto
teplomera je súčasťou administratívneho spisu.

58. Ďalej žalobca nepovažoval za preukázané ani umiestňovanie potravín na trh v daných množstvách.
Z obsahu záznamu o kontrole je zrejmé, že senzorické posúdenie bolo vykonané vo vzťahu k vzorke
potravín „Bravčové stehno bez kosti a kože“, hmotnosť 1,640 kg, a ,,Bravčové karé bez kosti a kože“,
hmotnosť 1,06 kg, ktoré boli vyhodnotené ako nevhodné na ľudskú spotrebu. Žalovaný následne

v napadnutom rozhodnutí dospel z záveru, že žalobca umiestňoval na trh mäso nevhodné na ľudskú
spotrebu: „Bravčové stehno bez kosti a kože“ v množstve 25,868 kg a ,,Bravčové karé bez kosti a
kože“ v množstve 28,732 kg, t. j. celé množstvo daných potravín pochádzajúcich z rovnakej dávky (kód
dávky: 81/47, resp. E 81 378) ponúkaných na predaj v chladiacej vani. Vychádzal pritom z ustanovenia
čl. 14 ods. 6 nariadenia (ES) č. 178/2002, v zmysle ktorého v prípade zistenia, že nejaká potravina je

nebezpečná, musí sa predpokladať, že všetky potraviny v rovnakej skupine, dávke alebo zásielke sú tiež
nebezpečné, pokiaľ po podrobnom vyhodnotení nie je dôkaz, že zvyšok dávky, série alebo zásielky je
nebezpečný.Správnysúdsapretostotožnilsozáveromžalovanéhoonebezpečnosticelejdávkydaných
potravín a neprihliadol na požiadavku žalobcu na obstaranie dôkazov preukazujúcich, či je zvyšok dávky
bezpečný alebo nie, keďže v zmysle čl. 14 ods. 6 nariadenia (ES) č. 178/2002 aj v prípade neexistencie

dôkazu, že zvyšok dávky, série alebo zásielky je nebezpečný, sa celé toto množstvo musí považovať
za nebezpečné.

59. Správny súd nevyhodnotil ako relevantnú ani žalobcom namietanú skutočnosť, že žalovaný
neodôvodnil uloženie pokuty popri opatrení o stiahnutí potravín z predaja, hoci v zmysle § 28 ods. 13

zákona o potravinách v znení účinnom do 30. júna 2022 je pri uložení opatrenia oprávnený, nie povinný,
uložiť pokutu. Vzhľadom na to, že v danom prípade sa jedná o spáchanie správnych deliktov podľa § 28
ods. 2 písm. o), resp. § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách a obidve tieto ustanovenia obsahujú
formuláciu „orgán úradnej kontroly potravín uloží ... pokutu“, nemal v predmetnej veci orgán verejnej
správy prvého stupňa a následne ani žalovaný priestor na úvahu, či pokutu uloží, pokiaľ považoval za

preukázané, že sa žalobca dopustil týchto správnych deliktov. Je teda zrejmé, že ustanovenie § 28
ods. 13 zákona o potravinách v znení účinnom do 30. júna 2022 vyjadruje výlučne prípustnosť uloženia
opatrenia podľa § 19 zákona o potravinách a pokuty § 28 ods. 1 až 4 popri sebe.

60. Pokiaľ žalobca namietal uloženie pokuty v rozpore so zásadou ne bis in idem z dôvodu, že žalovaný

zohľadnil minulosť prevádzkovateľa pri rozhodovaní o sankcii „dvojnásobne“, a to jednak podľa § 28 ods.
7 a tiež ako na priťažujúcu okolnosť v zmysle § 28 ods. 9 zákona o potravinách, správny súd konštatuje
nedôvodnosť tejto námietky. Podľa názoru správneho súdu žalovaný neporušil zásadu ne bis in idem
tým, že opakovane prihliadol na predošlé delikty žalobcu. V zmysle § 28 ods. 9 zákona o potravinách
totiž orgán úradnej kontroly potravín pri určení výšky pokuty prihliada na závažnosť, trvanie, následky

protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa a na to, či ide o opakované protiprávne konanie.
Z uvedeného vyplýva, že orgány úradnej kontroly potravín sú povinné pri ukladaní pokút zohľadňovať
aj hľadisko opakovanosti konania. V predmetnom konaní bol trest ukladaný vo zvýšenej sadzbe podľa
§ 28 ods. 7 zákona o potravinách. Citované ustanovenie upravuje ,,zostrené“ rozpätia sankcie, a todvojnásobok sadzby uvedenej v § 28 ods. 4 zákona o potravinách za situácie, keď sa zodpovedný
subjekt dopustí opakovaného porušenia zákonných povinností do jedného roka od právoplatnosti
predchádzajúceho rozhodnutia o uložení pokuty. Správny súd má za to, že v danom ustanovení je

nepriamo inkorporovaný účel zahladenia, pretože uvedený zostrujúci spôsob trestania nemožno použiť,
ak nedôjde k porušeniu povinnosti práve v období do jedného roka od právoplatnosti predchádzajúceho
rozhodnutia o uložení pokuty podľa § 28 ods. 4 zákona o potravinách. (obdobne rozsudok Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Stk/10/2022 zo dňa 18. augusta 2023 a rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 02. apríla 2019, sp. zn. 4Asan/7/2018)

61. K žalobnej námietke dvojitého pričítania správny súd ďalej uvádza, že v danej situácii nie je
možné doslovne aplikovať všetky inštitúty upravené v Trestnom zákone v súvislosti s ukladaním trestov,
pretože primerane aplikovateľné sú zásady ukladania trestov, a teda nie automaticky celá úprava
ukladania trestov vrátane všetkých jej inštitútov, akým je napr. aj ustanovenie § 38 ods. 1 Trestného
zákona upravujúce zákaz prihliadať na priťažujúcu okolnosť, ak je zákonným znakom skutkovej podstaty

trestného činu. Zákon o potravinách aplikovaný v prejednávanej veci administratívneho trestania, ktorý
je pri ukladaní sankcie lex specialis, pritom takéto pravidlo pri ukladaní sankcie neobsahuje. Správny
súd konštatuje, že § 28 ods. 7 zákona o potravinách nevylučuje použitie niektorého z kritérií uvedených
v § 28 ods. 9 zákona o potravinách pre účely uloženia pokuty, pretože v prípade aplikácie § 28 ods.
ods. 9 zákona o potravinách možno prihliadnuť aj na skutky, ktoré sú staršie ako jeden rok pred

spáchaním prejednávaného správneho deliktu, a vyhodnotiť aj skutočnosť, či bol naplnený individuálny
preventívny účel uloženia predchádzajúcej sankcie. Ustanovenie § 28 ods. 9 sa aplikuje všeobecne
ako pravidlo pri ukladaní trestu, teda aj v prípadoch, v ktorých sa neukladá zostrený trest podľa §
28 ods. 7 zákona o potravinách. Okrem toho správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 4Asan/20/2017 zo dňa 05. februára 2019, publikovaný v Zbierke stanovísk

NajvyššiehosúduasúdovSlovenskejrepublikypodč.14/2020,vzmyslektorého:„Vpotravinovompráve
v Slovenskej republike absentuje legálna definícia pojmu „minulosť prevádzkovateľa“. Orgány úradnej
kontroly však spravidla skúmajú minulosť prevádzkovateľa v trvaní 24 až 36 mesiacov pred úradnou
kontrolou potravín, na základe ktorej má byť sankcia uložená. V rámci minulosti prevádzkovateľa je
osobitne dôležité obdobie jedného roka, počítané spätne odo dňa vykonania úradnej kontroly potravín

do dňa nadobudnutia právoplatnosti predchádzajúceho rozhodnutia o uložení sankcie.“ Vzhľadom
na to, že žalovaný pri ukladaní sankcie prihliadol na rozhodnutia o uložení pokuty žalobcovi podľa
zákona o potravinách vydané od marca 2015, t. j. 3 roky (36 mesiacov) pred spáchaním správnych
deliktov prejednávaných v predmetnom konaní, nevybočil ani z časových hraníc stanovených citovaným
rozhodnutím.

62. Správny súd napokon vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku žalobcu ohľadom neprimeranej
výšky pokuty. V § 28 ods. 9 zákona o potravinách sú stanovené kritériá, na ktoré musí správny
orgán prihliadnuť pri určení výšky pokuty za správny delikt, a to závažnosť, trvanie, následky
protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa a na to, či ide o opakované protiprávne konanie.

Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí zaoberal všetkými taxatívne uvedenými kritériami pre určenie
výšky pokuty. Vo vzťahu k závažnosti skutku uviedol, že množstvo potravín nevyhovujúcich určeným
požiadavkám nebolo zanedbateľné a rozsah skutku bol značný, pričom prihliadol aj na spoločenskú
neprijateľnosť takéhoto konania. Zohľadnil tiež možné následky zisteného protiprávneho konania,
kedy prihliadol na to, že ustanovenia potravinového práva majú predovšetkým preventívny charakter.

Konštatoval, že aj keď dané konanie priamo zasiahlo do práv spotrebiteľa - právo na zakúpenie
potravín zodpovedajúcich požiadavkám všeobecne záväzných právnych predpisov, priame následky
nazdraviespotrebiteľaumiestňovanímtakýchtopotravínnatrhnebolipreukázané.Žalovanýsazaoberal
aj kritériom spočívajúcim v trvaní protiprávneho stavu, keď poukázal na to, že nedostatky boli zistené
v čase výkonu kontroly, pričom presný čas ich trvania nebolo možné s ohľadom na ich charakter zistiť.

Žalovaný sa venoval aj kritériu minulosti žalobcu a opakovanosťou jeho protiprávneho konania, keď
poukázal na predchádzajúce rozhodnutia, ktorými bola žalobcovi uložená pokuta za rovnaké, resp.
obdobné porušenia zákona.

63. Správny súd v súvislosti s prihliadnutím na kritérium minulosti, resp. opakovania protiprávneho

konania poukazuje na skutočnosť, že v konaní nebolo sporné, že v poslednom roku pred uložením
pokuty napadnutým rozhodnutím došlo k opakovanému protiprávnemu konaniu zo strany žalobcu, a to
za porušenie rovnakých povinností. Ku konkrétnemu vyčísleniu sumy uloženej pokuty žalovaný uviedol,
že pokuta vo výške 20 000 eur je po zohľadnení charakteru, rozsahu nedostatkov a minulosti žalobcuprimeraná. Ako poľahčujúcu okolnosť vzal do úvahy to, že nebolo preukázané reálne poškodenie
zdravia spotrebiteľov a ako priťažujúcu okolnosť zohľadnil súbeh viacerých deliktov a minulosť žalobcu,
ktorému boli aj v predchádzajúcom období ukladané sankcie za porušenie povinností určených

potravinovým právom. Ďalej prihliadol na rozsah zistených nedostatkov. Poukázal tiež na skutočnosť, že
prechádzajúcimi rozhodnutiami boli za umiestňovanie potravín nie bezpečných na trh žalobcovi uložené
v základnej sadzbe dve pokuty vo výške 10 000 eur a 10 000 eur (teda vo výške 2 % z maximálne možnej
pokuty 500 000 eur), pričom v prejednávanom prípade bola sadzba pokuty zvýšená na dvojnásobok
a zohľadnil, že doteraz uložené sankcie svoj výchovný cieľ nesplnili. Podotkol, že v tomto prípade

bola pokuta uložená v dolnej časti sadzby vo výške 2 % z maximálne možnej pokuty 1 000 000 eur.
Podľa názoru správneho súdu žalovaný dostatočne odôvodnil výšku uloženej pokuty a táto je vzhľadom
na všetky okolnosti prípadu primeraná, a plní úlohu výchovnú aj represívnu. Uložená pokuta plní tiež
preventívnu úlohu, najmä vo vzťahu k ostatným nositeľom totožných zákonných povinností (generálne
pôsobenie),ktorýchmusímaťsiluodradiťodprotiprávnehopostupu.Prihliadnucnaskutočnosti,naktoré
poukázal žalovaný pri odôvodňovaní výšky pokuty a s poukazom na to, že správne orgány pri ukladaní

pokuty aplikujú aj svoju diskrečnú právomoc, správny súd konštatuje, že túto aplikovali v súlade so
zákonným rámcom, z tohto rámca nijakých spôsobom nevybočili, inštitút správnej úvahy nezneužili a
svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom odôvodnili, a preto správna úvaha pri výške a druhu pokuty
bola použitá v súlade so zákonom.

64. Vzhľadom na uvedené je správny súd toho názoru, že žalovaný svoje rozhodnutie založil na riadne
zistenom skutkovom stave, ktorý je v súlade s obsahom administratívneho spisu, vec po právnej stránke
správne vyhodnotil, aplikoval príslušné zákonné ustanovenia a relevantnú legislatívu Európskej únie,
napadnuté rozhodnutie dostatočne odôvodnil a v priebehu administratívneho konania nedošlo zo strany
žalovaného a orgánu verejnej správy prvého stupňa k žiadnym podstatným procesným pochybeniam

majúcim vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalovaný sa tiež náležite vysporiadal s
jednotlivými odvolacími námietkami žalobcu. Zároveň správny súd nezistil, že by v predmetnej veci došlo
k niektorému z pochybení v zmysle § 195 SSP, vo vzťahu ku ktorým nie je viazaný rozsahom a dôvodmi
žaloby. S poukazom na uvedené správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, a preto
ju v súlade s § 190 SSP zamietol.

65. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal
právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, podľa ktorého možno spravodlivo požadovať od
žalobcu, aby mu nahradil trovy konania.

66. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd
v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia

len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva

(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.