Uznesenie ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Judgement was issued on Thursday, February 19, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 6Sf/14/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0923100548
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Daráková
ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0923100548.1

Uznesenie

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Darákovej a členov
senátu JUDr. Pavla Tkáča a Mgr. Bc. Mariána Haladeja (sudca spravodajca), v právnej veci žalobcu:
KESKO MOBILE s.r.o. v likvidácii, so sídlom Šafárikova 4 048 01 Rožňava, Slovenská republika, IČO:
50 139 363, právne zastúpený: JUDr. Miroslav Katunský, advokát, so sídlom Floriánska 16, Košice,
Slovenská republika proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná

63, 974 01 Banská Bystrica, Slovenská republika, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 102287126/2023 zo dňa 08.09.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e.

II. Žiadnemu z účastníkov nepriznáva právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 06.11.2023, doručenou Správnemu súdu v Košiciach dňa 08.11.2023
sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 102287126/2023 zo dňa 08.09.2023, ktorým
tento potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice o predbežnom opatrení č. 101559325/2023 zo dňa
20.06.2023voveciuloženiapredbežnéhoopatreniazložiťnaúčetsprávcudanepeňažnúsumuvovýške
24 950,- Eur.

2. Písomným podaním zo dňa 19.12.2024 oznámil žalobca konajúcemu súdu, že berie podanú
správnu žalobu v celom rozsahu späť a žiada súdne konanie zastaviť. Žalobca svoje rozhodnutie vziať
podanú správnu žalobu späť odôvodnil skutočnosťou, že predbežné opatrenie 101559325/2023 zo dňa
20.06.2023 stratilo účinnosť .

3. Podľa § 63 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len "SSP") „Žalobca môže

do vydania rozhodnutia správneho súdu vziať žalobu späť, a to sčasti alebo celkom. Ak je žaloba vzatá
späť celkom, správny súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, správny súd konanie v tejto
časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne správny súd v rozhodnutí vo veci samej.“

4. Podľa § 99 písm. a) SSP „Správny súd konanie uznesením zastaví, ak žalobca vzal žalobu späť skôr,
ako správny súd vo veci rozhodol.“

5. V predmetnej veci boli splnené podmienky na zastavenie konania podľa § 63 a § 99 písm. a/ SSP,
nakoľko žalobca svojím dispozitívnym úkonom vzal žalobu v celom rozsahu späť pred prejednaním
a rozhodnutím veci t.j. do vydania rozhodnutia správneho súdu vo veci samej. Vzhľadom na túto
skutočnosť správny súd podľa § 63 a § 99 písm. a) SSP konanie zastavil.6. Podľa § 170 SSP „Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak: a) žaloba
bola odmietnutá, b) konanie bolo zastavené, c) konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora, d)
ide o konanie o kompetenčnej žalobe.“

7. Podľa § 168 SSP „Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi
právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu
štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.“

8. Podľa § 171 ods. 1 SSP „Ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie
konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania.“

9. V zmysle cit.§ 175 ods.1 SSP „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Ak súd zastaví konanie, musí v zmysle citovaného ustanovenia
rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov konania.“

10. V súvislosti s rozhodnutím o nároku na náhradu trov konania správny súd uvádza, že v prípade
odmietnutia žaloby alebo zastavenia konania vo všeobecnosti platí, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania. Z tejto zásady však existuje výnimka uvedená v § 171 ods. 1 SSP, v rámci
ktorej sa z hľadiska procesného skúma otázka zavinenia, t.j. či niektorý z účastníkov konania zavinil,

že sa žaloba musela odmietnuť, resp. konanie sa muselo zastaviť. Kritérium procesného zavinenia je
pritom potrebné posudzovať z hľadiska objektívneho, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalobca v konaní
požadoval, resp. akého výsledku sporu sa domáhal, a skutočnosťou, pre ktorú vzal žalobu neskôr
späť. V tejto súvislosti súd uvádza, že ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené
neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej

požiadavky, potom nie je možné pričítať procesné zavinenie na zastavení konania žalovanému. V
takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti,
ktorou je správanie strany sporu, teda jej prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby. V posudzovanej
veci sa žalobca žalovaného nároku nedomohol, pretože k zrušeniu žalobou napadnutého rozhodnutia
konaním žalovaného nedošlo. Dôvod pre ktorý žalobca zobral svoju žalobu bližšie vo svojom podaní

neodôvodnil a len uviedol, že predbežné opatrenie, ktorým malo byť zasiahnuté do práv žalobcu, stratilo
účinnosť. Žalobca súdu nepredložil ani upovedomenie o strate účinnosti predbežného opatrenia zo
dňa 20.06.2023 ako to deklaroval vo svojom podaní o späťvzatí správnej žaloby. S prihliadnutím na
vyššie uvedené vysvetlenie správny súd konštatuje, že zastavenie konania späťvzatím žaloby procesne
zavinil žalobca, a preto nemá nárok na náhradu trov konania. Nárok na náhradu trov konania by podľa

uvedeného ustanovenia mal žalovaný, avšak v danom prípade nie je na mieste zaviazať na náhradu
trov konania ani žalobcu, pretože žalovanému v konaní nevznikli také dôvodne vynaložené trovy, ktoré
by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

11. S prihliadnutím na príslušnú právnu úpravu a vysvetlenia podané v bode 10 tohto uznesenia rozhodol

konajúci súd o trovách konania v súlade s ustanovením § 170 SSP v spojení s § 171 ods. 1 SSP, tak
že právo na ich náhradu nepriznal žiadnemu účastníkovi.

12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4
SSP v spojení s § 147 ods.2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v
Košiciachvlehotejednéhomesiacaoddoručeniatohtouznesenia.Zmeškanieuvedenejlehotynemožno
odpustiť. (§ 443 ods. 1 a 5 SSP)

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,

ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP).

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).