Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 13, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4To/84/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4223010594
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Matyóová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4223010594.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Matyóovej a členov senátu Mgr.
Adriany Némethovej a Mgr. Ľubomíry Podmaníkovej, v trestnej veci proti obžalovanému A. B. pre zločin
vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na § 138
písmeno a/ Trestného zákona a § 139 odsek 1 písmeno c/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného
A. B. proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 07.11.2024, sp. zn. 3T/120/2023, na verejnom

zasadnutí konanom v Nitre dňa 13. februára 2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný A. B. (ďalej len „obžalovaný“) uznaný vinným zo zločinu
vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno a, písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na §
138 písmeno a/ Trestného zákona a § 139 odsek 1 písmeno c/ Trestného zákona Trestného zákona,

na tom skutkovom základe, že:

„dňa XX. XXXX XXXX v čase medzi XX.XX hod. v obci C. D. C., v rodinnom dome č. XXX, v spoločnej
domácnosti, v ktorej obvinený žil so svojou matkou E. F., nar. XX. XXXXXXXX XXXX a jej druhom,
poškodeným G. H., nar. XX. XXXX XXXX, obvinený počas hádky so svojou matkou E. F., držiac v ruke
kuchynský nôž, kričal na poškodeného G. H., aby zo svojej izby na poschodí rodinného domu prišiel

k nemu do kuchyne, vulgárne mu nadával a hrozil, že keď neodíde z domu, tak ho zabije, následne
kuchynský nôž odložil a po schodoch vybehol za poškodeným G. H. do jeho izby, kde mu znova vulgárne
nadával a zopakoval, že pokiaľ neodíde z domu, tak ho zabije, vie kde pracuje, on má na to ľudí, pričom
obvinený svojím konaním vzbudil u poškodeného G. H. dôvodnú obavu z naplnenia ním vyslovených
hrozieb.“

Za to mu bol podľa § 189 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona, za
zistenia priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno m/ Trestného zákona, podľa § 38 odsek 3 Trestného
zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) roky. Podľa § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného
zákona obžalovaný bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu so stredným stupňom
stráženia.

Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení, podal odvolanie obžalovaný proti výroku o vine, treste,
ako aj konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo a ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu tým,
že od začiatku tvrdí, že sa žiadneho trestného činu nedopustil. V čase, keď sa mal stať skutok, jedol
v kuchyni, pričom používal nôž. S matkou mal konflikt, podľa nej sa mal vyhrážať poškodenému H. s
nožom v ruke, mal mu povedať urážky a že má vypadnúť z domu a ak neodíde tak ho zabije, všetko sa
stalo jazyku maďarskom. Poškodený maďarský jazyk neovláda, teda nemohol rozumieť, nešlo o žiadne

vydieranie, ale skôr o nebezpečné vyhrážanie. Pripomína, že vtedy jedol, a preto mal v ruke nôž, a
nie preto, aby sa mu vyhrážal s nožom. Považuje právnu kvalifikáciu skutku za nepreukázanú podľa §189 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, teda že sa mal dopustiť skutku na chránenej osobe, teda blízkej
osobe. Nemal k poškodenému žiadny vzťah, jeho matka sa s manželom nerozviedla a bola vydatá, keď
udržiavala vzťah s poškodeným. Ich vzťah k poškodenému nemohol byť vzťahom druha a družky, a to

aj pre existenciu manželstva. Poukázal na definíciu domácnosti podľa Občianskeho zákonníka, ako aj
na definíciu blízkej osoby § 127 ods. 5 Trestného zákona. Je pravdou, že žili v rodinnom dome v obci
C. D. C. I. XXX, ale nežili v spoločnej domácnosti ani znakov ani s poškodeným. On spolu s družkou a
ich dieťaťom tvorili osobitnú domácnosť. Nestravovali sa spoločne, ani neuhrádzali na náklady na svoje
potreby spoločne. Podľa neho nie je naplnený znak trestného činu vydierania so zbraňou ani na blízkej

osobe a skutok tak, ako je uvedený v rozsudku je nadkvalifikovaný. Navrhol, aby Krajský súd na základe
odvolania napadnutý rozsudok zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. a/ písm. b/ písm. c/ písm. d/ písm. e/
Trestného poriadku a vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a
rozhodol.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí uviedol, že jeho mama nežila s poškodeným spoločnej domácnosti,

nemal tam ani trvalý, ani prechodný pobyt. Namietal znalecký posudok z odvetvia psychiatrie, pričom
chcel, aby bol vypracovaný ďalší posudok a aby bola zmiernená právna kvalifikácia a uložení miernejší
trest odňatia slobody. V konečnom návrhu sa pripojil k vyjadreniu svojho obhajcu, prípadne z dôvodu
pribratia ďalšieho znalca navrhol, aby bol rozsudok zrušený a vec vrátená okresnému súdu na ďalšie
konanie a rozhodnutie.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí zotrval na písomných dôvodoch odvolania obžalovaného
a nad rámec uviedol, že matka obžalovaného vo svojej prvej výpovedi tú časť skutku, ktorá sa
odohrala v kuchyni, interpretovala tak, že sa to dalo kvalifikovať len ako trestný čin nebezpečného
vyhrážania. Z jej výpovedí nevyplýva nič v tom smere, že by obžalovaný nútil poškodeného, aby niečo

konal. Túto skutočnosť uvádzala pred začatím trestného stíhania v trestnom oznámení, následne vo
svojej výpovedi ako svedkyňa už vypovedala inak. Túto jej výpoveď nepotvrdzujú ďalší svedkovia,
príbuzní obžalovaného. Zastáva názor, že treba vychádzať zo zásady v pochybnostiach v prospech
obžalovaného, pretože to, čo sa potom odohralo hore, obžalovaný už nôž nemal. Majú za to, že nešlo
o dlhodobé spolužitie matky obžalovaného s poškodeným. Navrhol rozhodnúť o podanom odvolaní v

zmysle písomného petitu a eventuálne konanie obžalovaného prekvalifikovať na trestný čin podľa § 360
ods. 1 Trestného zákona a § 189 ods. 1 Trestného zákona.

Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa
je zákonné a opodstatnené, vina obžalovaného bola preukázaná a bol mu uložený primeraný trest

na samej spodnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. právna kvalifikácia skutku je správna,
pričom sa k nej čiastočne, ale aj opakovane vyjadroval aj odvolací súd pri rozhodovaní o väzbe
obžalovaného. Má za to, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Navrhol odvolanie obžalovaného
podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou,
preskúmal podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že v tomto konaní bol zadovážený dostatok
dôkazov, ktorými boli objasnené všetky základné skutočnosti dôležité pre trestné stíhanie, ktoré súd
I. stupňa potreboval pre svoje rozhodnutie. Pri vykonávaní dôkazov orgány činné v tomto konaní
postupovali podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku.

Súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní pri vykonávaní dôkazov postupoval podľa príslušných ustanovení
Trestného poriadku, ako i ďalších ustanovení upravujúcich spôsob vykonávania dôkazov v trestnom
konaní, pričom sa nedopustil žiadnych podstatných chýb, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého
rozsudku v zmysle § 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku.

Svoje rozhodnutie súd I. stupňa primerane odôvodnil tak, ako mu to ukladajú príslušné ustanovenia
Trestného poriadku, keď uviedol, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.
Stručne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy oprel skutkové zistenia.Z odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé, ako sa okresný súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými
právnymi úvahami sa spravoval pri posudzovaní jeho konania v otázke viny a pri ukladaní trestu.

Krajský súd, rovnako ako súd I. stupňa, mal za nepochybne preukázané, že obžalovaný sa
dopustil skutku popísaného vo výroku napadnutého rozsudku, pričom medzi konaním obžalovaného
avzniknutýmnásledkomexistujepríčinnásúvislosť.KrajskýsúdsastotožňujesozáveromsúduI.stupňa
o preukázaní zavinenia obžalovaného, poukazujúc pritom na vyhodnotenie dôkazov súdom I. stupňa
v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré zodpovedajú ustanoveniu § 2 odsek 12 Trestného poriadku

a v ktorom sa súd I. stupňa vysporiadal s dôkazmi, na základe ktorých mal zavinenie obžalovaného
za preukázané, pričom poukázal predovšetkým na výpoveď poškodeného G. H., ako aj svedkov E.
F., F. F. a J. F.. Pokiaľ ide o znalecké dokazovanie, znalkyňa K. L. M. bola vypočutá na hlavnom
pojednávaní, obžalovaný, ako aj jeho obhajca jej mohli klásť otázky, pričom krajský súd má za to,
že vykonaným dokazovaním dala odpovede na všetky relevantné otázky. Zároveň sa súd I. stupňa
vysporiadal aj s návrhom obžalovaného na opätovné vypočutie znalkyne na otázku, ktorú však už

zodpovedala v znaleckom posudku uvedená znalkyňa a ktorý aj predniesla na hlavnom pojednávaní.
Krajský súd pokiaľ ide o skutok uvádza, že konanie obžalovaného naplnilo zákonné znaky trestného
činu vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno a/, písmeno b/ Trestného zákona, pretože tým,
že držal v ruke nôž počas toho, ako kričal na poškodeného a hrozil mu zabitím, pokiaľ tento neodíde
z domu a následne uvedené zopakoval aj po tom, čo na ním vybehol do izby, ale už nemal v ruke nôž,

jednoznačne iného hrozbou násilia nútil, aby niečo konal, a to so zbraňou. Navyše podľa znaleckého
skúmania, obžalovaný v čase spáchania skutku trpel závislosťou na viacerých psychoaktívnych látkach.
Pokiaľ ide o námietku obhajoby ohľadom skutočnosti, že obžalovaný nežil v spoločnej domácnosti svojej
matky a poškodeného, krajský súd uvádza, že toto tvrdenie obžalovaného nebolo potvrdené výpoveďou
ani jedného svedka, pričom osoby zo spoločnej domácnosti (príbuzní obžalovaného – jeho brat, sestra,

matka) boli vypočutí v procesnom postavení svedkov a nikto z nich neuvádzal, že by obžalovaný so
svojou družkou mali vlastnú domácnosť a obžalovaný túto skutočnosť ani nijako nepreukázal. Pokiaľ
ide o námietku obžalovaného, že poškodený nemal u nich ani trvalý, ani prechodný pobyt, je potrené
uviesť, že nahlásenie pobytu má evidenčný charakter a nie je relevantným z hľadiska posudzovania
spoločnej domácnosti.

Pokiaľ ide o ďalšie odvolacie námietky krajský súd uvádza, že svedkyňa E. F. nepodávala trestné
oznámenie, toto podával poškodený. Uvedená svedkyňa len dávala vysvetlenie k trestnému oznámeniu,
následne bola vypočutá v procesnom postavení svedka.

Súd I. stupňa teda konanie obžalovaného právne kvalifikoval ako zločin vydierania podľa § 189 odsek 1,

odsek 2 písmeno a/, písmeno b/ Trestného zákona, pretože obžalovaný iného (poškodeného) hrozbou
násilia nútil, aby niečo konal. Krajský súd dopĺňa, že čin je dokonaný uskutočnením hrozby násilia alebo
inej ťažkej ujmy, pričom k vynúteniu konania, či opomenutia nemusí dôjsť.

Po preskúmaní výroku o treste krajský súd zistil, že súd I. stupňa správne pri ukladaní trestu aplikoval

kritériá ustanovenia § 34 Trestného zákona, keď prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok,
správne zistil u obžalovaného jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m/ Trestného zákona,
správne postupoval pri ukladaní trestu u obžalovaného podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona (vo vzťahu
k predchádzajúcemu zločinu, a to odsúdenie OS Nitra sp. zn. 33T/49/2015) a obžalovanému ukladal
trest v takto zvýšenej trestnej sadzbe (6 rokov až 10 rokov), na samej spodnej hranici trestnej takto

upravenej trestnej sadzby vo výmere 6 rokov, na výkon, ktorého ho zaradil do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody so stredným stupňom stráženia podľa § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona.
Tento trest považoval krajský súd skôr za mierny vzhľadom na predchádzajúci život obžalovaného (9-
krát súdne trestaného, i keď sa prihliada v súčasnosti iba na 5 odsúdení, súčasťou ktorých je prevažne
majetková, ale i násilná trestná činnosť, z evidencie priestupkov vyplýva na neho 1 priestupok proti

občianskemu spolunažívaniu) a pre absenciu odvolania prokurátora nemohol uvedený trest sprísniť
a mohol iba konštatovať, že takto uložený trest je primeraný a zodpovedajúci zákonu.
Pretože krajský súd nezistil žiadne také zákonné dôvody uvedené v ustanovení § 321 písmeno
a/ až e/ Trestného poriadku, ktoré by odôvodňovali akúkoľvek zmenu výroku o vine alebo výroku
o treste odvolaním obžalovaného napadnutého rozsudku súdu I. stupňa v jeho prospech, odvolanie

obžalovaného podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať ďalší riadny
opravný prostriedok.