Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Prievidza

Judgement was issued by JUDr. Tomáš Rudáš

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 7C/37/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124216190
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Rudáš

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2024:6124216190.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Tomášom Rudášom v právnej veci žalobcu: A. B., nar.

XX.X.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E. B., v konaní zast. JUDr. Andrej Gara, advokát, IČO:
30 850 436, so sídlom Štefánikova 869/14, 811 05 Bratislava-Staré Mesto, proti žalovanej F. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX E., v konaní zast.: SOUKENÍK-ŠTRPKA, s. r. o., IČO: 36
862 711, Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava v konaní o zaplatenie 144,18 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu 144,18 eur, spolu s úrokom z omeškania 5,00 % ročne
zo sumy 144,18 eur od 27.04.2024 do zaplatenia, všetko v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

III. Žalobca má nárok voči žalovanej na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou pôvodne na Okresný súd Banská Bystrica domáha voči žalovanému
zaplatenia náhrady škody vo výške 144,18 eur s príslušenstvom. Návrh odôvodnil tým, že žalobca
a žalovaná vedú konanie o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do
rozvodu, vedené na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 18P/54/2019 a konanie o rozvod a úpravu

rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, vedené na Okresnom súde
Bratislava IV pod sp. zn. 13P/91/2019. Okresný súd Prievidza uznesením zo dňa 20.12.2021, č. k.
18P/54/2019-2309, upravil styk tak, že žalobca je oprávnený stretávať sa s maloletým každý týždeň v
kalendárnom roku vždy v sobotu od 12.00 hod. do 17.00 hod. bez prítomnosti žalovanej a s účinnosťou
od 01.03.2022 je žalobca oprávnený na stretnutie s maloletým každý párny týždeň v kalendárnom
roku vždy v sobotu od 12.00 hod. do 17.00 hod. bez prítomnosti žalovanej a každý nepárny týždeň v
kalendárnom roku vždy v sobotu od 11.00 hod. do 17.00 hod. a v nedeľu od 11.00 hod. do 17.00 hod. bez

prítomnosti žalovanej, ktorá je povinná maloleté dieťa na stretnutie so žalobcom včas a riadne pripraviť
a stretnutie umožniť s tým, že žalobca si maloletého riadne na styk pripraveného pred kultúrnym domom
v E., G. H. G., pred kultúrnym domom prevezme a na tom istom mieste maloletého žalovanej vráti.
V prípade, že sa styk žalobcu s maloletým neuskutoční v súdom určenom čase z dôvodu objektívnej
prekážkynastranedieťaťa,žalovanájepovinnáumožniťžalobcovistyksmaloletýmvrovnakomrozsahu
v náhradnom termíne. Súd zároveň v predmetnom Uznesení upravil styk žalobcu s maloletým počas
vianočných sviatkov v roku 2021 a počas novoročných sviatkov v roku 2022 tak, že žalobca je oprávnený

stretnúť sa s maloletým dňa 26.12.2021 v 2.1.2022 v čase od 12.00 hod. do 17.00 hod. bez prítomnosti
žalovanej. Žalovaná vykonateľné súdne rozhodnutie dobrovoľne nerešpektuje, sústavne bráni v styku
žalobcu s maloletým a rôznymi obštrukciami a prieťahmi tak žalovaná zmarila do dnešného dňa viacero
stykov žalobcu s maloletým. Žalovaná si kladie vlastné podmienky pre styk žalobcu s dieťaťom avytvára obštrukcie, ktorými sa snaží mylne vyvolávať dojem, že ona je síce ochotná dodržiavať súdne
rozhodnutie, ale podľa tvrdení žalovanej to údajné objektívne prekážky na strane dieťaťa neumožňujú.

2. Žalobca si v zmysle vykonateľného rozhodnutia išiel dňa 22.01.2022 prevziať maloletého a za
účelom tohto stretnutia pricestoval z miesta bydliska. Deň pred príchodom žalobca upovedomil žalovanú
o svojom príchode prostredníctvom SMS správy, čo sa zaobišlo bez náležitej odozvy žalovanej.
Žalovaná žalobcovi stručne oznámila, že maloletý odmieta realizáciu styku, žalobcovi dané skutočnosti
nepreukázala a nedovolila mu vidieť dieťa, zo strany žalobcu bola privolaná hliadka príslušníkov

policajného zboru, ktorej taktiež nebolo umožnené vidieť rozrušenie dieťaťa z údajnej prítomnosti otca.

3. Žalobca si uplatňuje predmetný nárok na náhradu škody, za ktorej vznik zodpovedá žalovaná v
dôsledku vyššie uvedeného konania, a ktorá spočíva v zbytočne vynaložených nákladoch na cestu z
E. I. E. a späť a nákladoch na ubytovanie. Žalovaná neposkytnutím potrebnej súčinnosti - povinnosti v
zmysle súdneho rozhodnutia porušila svoju prevenčnú povinnosť v zmysle § 415 zákona č. 401/1964

Zb. Občiansky zákonník, nakoľko „každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na
zdraví,namajetku,naprírodeaživotnomprostredí.“,čímvedomespôsobilaškodužalovanému,nakoľko
jej zámer zmariť styk žalobcu s maloletým a spôsobiť mu tak zbytočne vynaložené náklady bol vopred
daný. Taktiež s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie je žalovaná povinná predchádzať vzniku
škody a omisívne konanie má taktiež za následok vznik škody. Žalobca ďalej poukázal na rozsudok

Najvyššieho súdu ČSR z 22.12.1987, sp. zn. 1 Cz 63/87, rozhodnutie Krajského súdu Košice - okolie
zo dňa 20.8.2020, sp. zn. 2Co/9/2020, rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 30.9.2003, sp. zn. 25
Cdo 2289/2002, rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSSR 1 Cz 24/89.

4. Vzhľadom na vyššie uvedené má žalobca za to, že žalovaná je zodpovedná za vznik škody, ktorá

vznikla žalobcovi, ktorá spočíva v zbytočne vynaložených nákladoch na cestu z E. I. E. a späť.

5. Predmetná cesta žalobcu z miesta bydliska - C. D. XXXX/XX, XXX XX E., do miesta styku - J. K. E.,
H. G. XX, XXX XX E. a späť predstavuje vzdialenosť 372 km, t. j., z E. I. E. 186 km a z E. I. E. 186 km.
V zmysle ust. § 7 ods. 1 v spojení s ust. § 7 ods. 4 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách

si žalobca nárokuje základnú náhradu vo výške 71,80 eur a náhradu za spotrebované pohonné látky
vo výške 42,38 eur (náhrada prepočítaná v zmysle spotreby pohonných látok uvedených v technickom
preukaze a údajov štatistického úradu v týždni od 17.01.2022 do 23.01.2022). Na zabezpečené priestory
na trávenie času s maloletým si žalobca prenajal ubytovanie, za ktoré si uplatňuje časť 30,-eur.

6. Pre vyčíslenie nároku na náhradu škody spočívajúcej vo vynaložených nákladoch na cestu za účelom
realizácie styku použitie zákona č. 283/2004 Z. z. o cestovných náhradách zodpovedá podľa žalobcu
ustálenej súdnej praxi.

7. V odpore voči platobnému rozkazu žalovaná uviedla, že vyjadrenia žalobcu týkajúce sa marenia

stykov nesúvisia s predmetom tohto konania a žalovaná má za to, že žalobca tieto súdu uvádza účelovo
s cieľom navodiť dojem, že matka bráni žalobcovi v styku s maloletým synom. Žalovaná uviedla, že
tvrdenia žalobcu sa nezakladajú na pravdivých skutočnostiach, pričom nepravdivosť tvrdení žalobcu
bola žalovanou riadne preukázaná v konaní pred OS PD. Maloletý syn je pravidelne vystavovaný
stresovým situáciám, ktoré sú spôsobené práve konaním žalobcu, kedy bez ohľadu na záujem a

požiadavky maloletého privoláva policajnú hliadku a žiada, aby žalovanú opustil na dlhšie časové
obdobie, čo spôsobuje u maloletého rozrušenie. Napriek tomu, že všetky uvedené skutočnosti sú
žalobcovi známe (žalovaná ho pravidelne informuje a žiada žalobcu o rešpektovanie návrhu stykov v
súlade s požiadavkami maloletého), žalobca opakovane vytvára na maloletého tlak a vinu za správanie
a odmietanie maloletého kladie na ťarchu žalovanej. Na základe uvedeného má žalovaná za to, že v

žiadnom prípade za zmarenie styku žalobcu s maloletým nezodpovedá a teda nemôže byť zodpovedná
ani za vznik škody, ktorej náhradu si žalobca v konaní uplatňuje. Jednoznačne v danom prípade
absentuje príčinná súvislosť medzi konaním žalovanej a vznikom škody. Žalovaná nesúhlasí s náhradou
cestovných výdavkov a takisto aj s nákladmi na ubytovanie (pri styku 5 hodín nepotrebuje žalobca
žiadne ubytovanie). Takisto podľa jej názoru je nesprávne uplatnený úrok z omeškania.

8. Žalobca sa k podanému odporu vyjadril vo vyjadrení a návrhu na pokračovanie v konaní, v ktorom
uviedol, že žalovaná dlhodobo, sústavne a účelovo bez akéhokoľvek ospravedlniteľného dôvodu bráni v
styku maloletého syna so žalobcom. Tvrdenie žalovanej, že táto skutočnosť sa nezakladá na pravdivýchskutočnostiach a nesúvisí s predmetom konania je celkom klamlivé a nemožno sa s ním stotožniť.
Práve vďaka niekoľkoročnému, opakovanému konaniu žalovanej možno s poľutovaním konštatovať,
že neuskutočnenie predmetnej realizácie styku maloletého syna so žalobcom nie je ospravedlniteľnou

náhodnou okolnosťou, ale úmyslom žalovanej. Žalovaná svoju argumentáciu ohľadom odopretia
realizácie styku maloletého syna so žalobcom zakladá výlučne na nesúvisiacom a nepravdivom tvrdení,
že maloletý odmieta realizáciu styku.

9. Súd vykonal dokazovanie nasledujúcimi listinnými dôkazmi ako žaloba, sms komunikácia medzi

žalobcom a žalovanou, trestné oznámenie, technický preukaz, doručenka preukazujúca doručenie
platobnéhorozkazuažalobysprílohamižalovanej, odporprotiplatobnémurozkazu,záznam,vyjadrenie
žalobcu k odporu spolu s ďalšími pripojenými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:

10. Okresný súd Prievidza uznesením zo dňa 20.12.2021, č. k. 18P/54/2019-2309, upravil styk tak, že
žalobca je oprávnený stretávať sa s maloletým každý týždeň v kalendárnom roku vždy v sobotu od

12.00 hod. do 17.00 hod. bez prítomnosti žalovanej a s účinnosťou od 01.03.2022 je žalobca oprávnený
na stretnutie s maloletým každý párny týždeň v kalendárnom roku vždy v sobotu od 12.00 hod. do
17.00 hod. bez prítomnosti žalovanej a každý nepárny týždeň v kalendárnom roku vždy v sobotu od
11.00 hod. do 17.00 hod. a v nedeľu od 11.00 hod. do 17.00 hod. bez prítomnosti žalovanej, ktorá je
povinná maloleté dieťa na stretnutie so žalobcom včas a riadne pripraviť a stretnutie umožniť s tým, že

žalobca si maloletého riadne na styk pripraveného pred kultúrnym domom v E., G. H. G., pred kultúrnym
domom prevezme a na tom istom mieste maloletého žalovanej vráti. V prípade, že sa styk žalobcu
s maloletým neuskutoční v súdom určenom čase z dôvodu objektívnej prekážky na strane dieťaťa,
žalovaná je povinná umožniť žalobcovi styk s maloletým v rovnakom rozsahu v náhradnom termíne. Súd
zároveň v predmetnom Uznesení upravil styk žalobcu s maloletým počas vianočných sviatkov v roku

2021 a počas novoročných sviatkov v roku 2022 tak, že žalobca je oprávnený stretnúť sa s maloletým
dňa 26.12.2021 a 2.1.2022 v čase od 12.00 hod. do 17.00 hod. bez prítomnosti žalovanej. Žalobca si v
zmysle vykonateľného rozhodnutia šiel dňa 22.01.2022 prevziať maloletého a za účelom tohto stretnutia
pricestoval z miesta bydliska. Deň pred príchodom žalobca upovedomil žalovanú o svojom príchode
prostredníctvom SMS správy.

11.Podľa§145ods.2CSP,akježalobavzatáspäťsčasti,súdkonanievtejtočastizastaví.Očiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

12. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám

na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

13. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

14. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

15. Súd má za to, obdobne ako už rozhodoval aj vo veci sp. zn. 8C/34/2022, potvrdené v merite
sporu Krajským súdom v Trenčíne sp. zn. 16Co/9/2023, že žalovaná zavinene zmarila styk dieťaťa s

otcom v rozhodný deň, keď bez objektívneho dôvodu odmietla dieťa žalobcovi odovzdať. Nešlo teda
o nesplnenie si prevenčnej povinnosti v zmysle § 415 OZ, ktorú by nesplnila vtedy, keď by existujúcu
objektívnu okolnosť včas neoznámila, ale naopak, išlo o priame porušenie povinnosti styk umožniť podľa
právoplatného rozhodnutia súdu, teda žalovaná zodpovedá za škodu podľa § 420 ods.1 OZ, a preto jej
súd vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené v I. výroku tohto rozsudku a to z nasledovných dôvodov.

16. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 ods. 1 OZ je porušenie právnej
povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a
zavinenie. Všetky uvedené zodpovednostné zložky musia byť splnené kumulatívne.

17. Čo sa týka porušenia právnej povinnosti na strane žalovanej súd mal za preukázané, že dňa
22.01.2022 sa otec maloletého v súlade s vykonateľným rozhodnutím Okresného súdu Prievidza
18P/54/2019-2309 dostavil do miesta bydliska maloletého, kde si ho mal od matky prevziať. Matkamaloletého bola podľa predmetného rozhodnutia povinná maloleté dieťa na stretnutie s otcom včas
a riadne pripraviť a stretnutie s otcom umožniť. Súd má vzhľadom na predložené dôkazy za to, že
matka si nesplnila takto uloženú povinnosť. Súčasťou uložených povinností matky je totiž aj riadna

príprava maloletého na styk, čím sa rozumie nie len fyzická príprava (zabezpečenie oblečenia a
pod.) ale aj psychická príprava maloletého. Povinnosť maloletého na styk s otcom riadne pripraviť po
psychickej stránke znamená povinnosť matky aktívne maloletého k stretávaniu s otcom motivovať, a
to vrátane režimového nastavenia maloletého na dodržiavanie termínov stretnutia určených súdom
či využitia odborného psychologického poradenstva. Jej súčasťou je tiež povinnosť zdržať sa pred

maloletým akéhokoľvek konania, či vyjadrení, ktoré by mohli maloletého od stretnutia s otcom odradiť.
Z predmetného rozhodnutia okresného súdu ako aj vyjadrení účastníkov v tomto konaní je zrejmé, že
medzi nimi prebieha v otázke starostlivosti o maloletého dlhodobý konflikt, cez ktorý sa ani jedna strana
nevie preniesť. Z vykonaného dokazovanie okresného súdu vyplýva, že napriek týmto konfliktom má
otec s maloletým vytvorený pozitívny vzťah, ktorý chce naďalej rozvíjať. Súd je toho názoru, že vzhľadom
na nízky vek maloletého a na jeho v zásade pozitívny vzťah k otcovi, bolo v silách a možnostiach matky

dostatočne maloletéhopripraviťnastyktak,abysatentomoholriadneuskutočniť.Neuskutočneniestyku
nie je v danom prípade možné pripisovať iba odmietaniu maloletého tak, ako sa to snaží prezentovať
žalovaná. Žalovaná mala dostatočný časový priestor na to, aby využila pomoc kolízneho opatrovníka
pri motivácii maloletého dieťaťa na prípravu styku s otcom, podotýkajúc, že pri Úrade, práce, sociálnych
vecí a rodiny Prievidza pôsobí aj odborník z oblasti psychológie, u ktorého sa matka mohla dožadovať

odbornej pomoci čo sa týka otázky ako riadne a včas motivovať tak maloleté dieťa na styk s otcom.
Okrem iného matke nič nebránilo aj v tom, aby kontaktovala či súkromného psychológa a požiadala ho o
pomoc v otázke riadnej a včasnej prípravy maloletého dieťaťa na styk s otcom, aby dieťa pokojne prijalo
a pozitívne vnímalo skutočnosť, že je určený čas, kedy bude dieťa v starostlivosti otca. Vzhľadom na
vyššie uvedené má súd za to, že matka súdu nepreukázala splnenie svojej povinnosti pripraviť dieťa

riadne a včas na styk s otcom, ba naopak bolo preukázané porušenie povinnosti žalovanej maloletého
na styk s otcom riadne pripraviť a otcovi takýto styk umožniť. Žalovaná bez existencie objektívneho
dôvodu neumožnila žalobcovi realizáciu styku s jeho maloletým synom, tvrdiac, že syn tento styk
odmieta. Súd má za to, že takýto argument žalobkyne nie je objektívnou prekážkou, ktorá by bránila
uskutočneniu styku, navyše s ohľadom na vek dieťaťa, ktoré nevie dostatočne vyjadriť svoju vôľu v

otázke stretávania sa s otcom. Takisto mal súd preukázané, že žalovaná bezprostredne pred tým, ako
sa mal podľa rozhodnutia súdu styk otca s maloletým synom uskutočniť, nekomunikovala so žalobcom
v dostatočnej miere, vôbec mu nenavrhovala akékoľvek alternatívne riešenia v čase, keď sa žalobca
na styk s maloletým už dostavil, napríklad umožniť žalobcovi za jej účasti stretnúť sa s maloletým pred
jej domom alebo po dohode na inom vhodnom mieste. Žalovaná žalobcovi dopredu neoznámila, aby z

určitého dôvodu za maloletým neprišiel, nakoľko dôvodný argument na to ani neexistoval. Pred súdom
bolo preukázané, že žalovaná styk žalobcovi s maloletým vo vyššie uvedenom čase neumožnila vôbec
a v konaní nepreukázala, že by sa oň aspoň pokúsila.

18. Čo sa týka vzniku škody súd má v konaní za preukázané, že škoda vznikla žalobcovi tým, že

zbytočne vynaložil náklady na cestu zo svojho bydliska /C. D. XXXX/XX, E./ do bydliska maloletého
v E., a to za účelom uskutočnenia styku, ktorý mu nakoniec nebol umožnený. Zo žaloby vyplýva, že
cestu uskutočnil žalobca vlastným motorovým vozidlom, čo považuje súd vzhľadom na vzdialenosť,
plánovaný začiatok styku s maloletým v obedných hodinách za účelné. Výška cestovného bola určená
v súlade so zákonom č.283/2002 Z.z. o cestovných náhradách vo výške 71,80 eur a 42,38 eur. / cesta

Bratislava - Staré Grunty do miesta styku E., H. G. L. XX a späť predstavuje vzdialenosť 372 km (napr.
M. ). V zmysle § 7 ods. 1 v spojení s § 7 ods. 4 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách si
žalobca nárokuje základnú náhradu vo výške 71,80 eur ( 0,193 eur x 372 km, viď Opatrenie Ministerstva
práce, sociálnych vecí a rodiny č. 143/2019 Z.z.) a náhradu za spotrebované pohonné hmoty vo výške
42,38 eur, čo súdu riadne preukázal odôvodnením vychádzajúcim z priemerných cien pohonných látok

v SR podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky na prepočet ceny benzínu natural 95 oktánový
od 17.01.2022 do 23.01.2022. Pri spotrebe vozidla 7,6 l na 100 km, predstavuje náhrada 372 km :
100 km = 3,72 x 7,6 l = 28,272 litrov, čo v prepočte na aktuálne vtedy ceny benzínu tvorí sumu 42,38
eur a súd mu priznal takto uplatnenú náhradu ako náhradu účelne vynaloženú v súvislosti so stykom
dieťaťa. Pokiaľ ide o spôsob vyčíslenia náhrady za účelom realizácie styku podľa zákona č.283/2002 Z.

z. o cestovných náhradách aj v týchto prípadoch, ide o ustálenú súdnu prax, ktorú reprezentuje okrem
iného aj rozhodnutie R 12/90, či rozsudok KS Košice sp. zn.20Co/9/2020 zo dňa 26.11.2020. Takisto
mal súd za to, že za účelom styku s dieťaťom, vzhľadom na zimné obdobie, bol dôvodným aj žalobcom
uplatnený nárok za zaplatené ubytovanie. Je v záujme maloletého podľa názoru súdu, pokiaľ rodič vzimnom období, kedy nesporne v konaní bolo uvedené, že v daný deň styku bolo chladné počasie, si
na účely zabezpečenia príjemného prostredia na trávenie času s maloletým počas súdom stanovených
5 hodín v rámci dňa, prenajal ubytovanie v mieste bydliska maloletého. Nakoľko faktúrou č. 20220018

žalobca súdu preukázal odôvodnenosť predmetného výdavku, kedy si uplatnil iba časť zo zaplatenej
faktúry vo výške 30,-eur, súd mu potom takisto daný výdavok priznal ako účelný a v záujme realizácie
styku otca s maloletým, a teda ako výdavok v záujme maloletého.

19. K príčinnej súvislosti a zavineniu žalovanej mal súd preukázané, že žalovaná porušením svojej

povinnosti uloženej jej rozhodnutím Okresného súdu Prievidza č. k. 18P/54/2019-2309, a to riadne
maloletého na styk pripraviť /pričom žalovaná bola s touto povinnosťou uzrozumená, keďže jej bolo
rozhodnutie riadne doručené/, zavinila vznik škody žalobcu, ktorý zbytočne vynaložil cestovné náklady.
Žalobca vynaložil tieto náklady výlučne za účelom kontaktu s maloletým, pričom tento cieľ bol konaním
žalovanej zmarený.

20. Podľa § 517 ods.2 OZ v spojitosti s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. patrí žalobcovi úrok z
omeškania v uplatnenej výške 5 % ročne od 27.04.2024, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni doručenia
žaloby žalovanej. Ide o nárok na náhradu škody, kde čas plnenia nie je určený zákonom a ani súdnym
rozhodnutím, žalovaná bola prvýkrát vyzvaná na náhradu škody až doručením žaloby, preto sa dostala
do omeškania deň nasledujúci po doručení žaloby. Nakoľko si žalobca uplatnil nárok na úrok z

omeškania nad rámec priznanej náhrady, súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

21. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. V zmysle zásady úspechu a rozhodovacej praxe KS TN vo veciach ako napr. sp. zn. 16Co/9/2023,

17Co/61/2023, 8Co/26/2023, 17Co/42/2023, 17Co/66/2023 atď. súd priznal žalobcovi nárok na náhradu
trov konania, nakoľko je na úvahe žalobcu akým spôsobom uplatňuje svoje práva a skutočnosť, že sa
domáha svojich nárokov samostatnými žalobami nemôže mu byť pripočítaná na škodu. Súd priznal
rozsah náhrady trov žalobcovi voči žalovanému 100%, nakoľko mal za to, že žalobca bol neúspešný
len v nepatrnej časti konania a to v časti nepriznaných úrokov z omeškania zo sumy 5% ročne zo sumy

144,18 eur od 23.01.2022 do 26.04.2024, čo je suma 16,29 eur, ktorá z celkovo uplatnenej istiny a
úrokov z omeškania predstavuje nepatrnú časť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie vo vyhotovení trojmo do 15 dní od doručenia jeho
písomného vyhotovenia, písomne cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je

potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pre súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh
na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.