Rozsudok – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 12, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4To/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7624010197
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Ševčovič

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7624010197.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Ševčoviča a sudcov

JUDr. Miroslava Osifa a JUDr. Stanislava Sojku, PhD., v trestnej veci obžalovaného A. B. C., pre
zločin znásilnenia podľa § 199 ods.1 Tr.zák. a iné, na verejnom zasadnutí konanom dňa 12. februára
2025, o odvolaní splnomocnenca poškodenej, prokurátora, obžalovaného a rodičov obžalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 30.10.2024, sp. zn. 4T/29/2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods.1 písm. f), ods. 2 Tr.por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým bola
poškodená D. E., nar. XX.XX.XXXX v F., okres G. H. I., trvale bytom F., C. J. XXX/XX, K. G. H. I. so
svojim nárokom na náhradu škody odkázaná na civilný proces.

Podľa § 322 ods. 3 Tr.por., § 287 ods. 1 Tr.por. obžalovaný A. B. C., nar. XX.XX.XXXX v B., okres B.,
trvale bytom I. XXX, K. B. je povinný uhradiť poškodenej D. E., nar. X.X.XXXX v F., okres G. H. I., trvale
bytom F., C. J. XXX/XX, K. G. H. I. náhradu škody v sume 912,80 eur z titulu bolestného.

Podľa § 288 ods. 2 Tr.por. poškodenú so zvyškom jej nároku na náhradu škody odkazuje na civilný
proces.

Podľa § 316 Tr.por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného a rodičov obžalovaného ako oneskorene
podané.

Podľa § 319 Tr.por. z a m i e t a odvolanie prokurátora.

Inak napadnutý rozsudok zostáva nezmenený.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uznal obžalovaného A. B. C. za vinného zo zločinu lúpeže podľa
§ 188 ods.1 Tr.zák., zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr.zák., pokračujúceho zločinu sexuálneho
násilia podľa § 200 ods. 1 Tr.zák. a prečinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1 Tr.zák.
na tom skutkovom základe, že

dňa 23.07.2023 v čase okolo 20.30 h, dostavil sa na osobnom motorovom vozidle továrenskej značky

G. A., ev. č. G., pred obytným blokom poškodenej D. E., na ulici C. J. XXX/XX, I. F., K. G. H. I., ktorá
dobrovoľne nasadla do uvedeného vozidla, odkiaľ sa s vozidlom spoločne presunuli na odstavnú plochu
predajne L. I. M. F., a obžalovaný uzamkol vozidlo, poškodenej nedovolil z vozidla vystúpiť, prikázal jej
aby mu odovzdala mobilný telefón zn. Xiaomi Redmi 9A, čo odmietla a preto ju po vulgárnych nadávkachjeden krát udrel dlaňou do oblasti tváre, kde po tomto mu z obavy o život mobilný telefón odovzdala, ktorý
následnezačaltentokontrolovaťafyzickyjunapádaťfackovanímavulgárnejejnadával,pričomzvozidla
poškodená stále nemohla vystúpiť, z dôvodu jeho uzamknutia, následne jej vzal dámsku kabelku, ktorú

mala položenú vedľa seba, a odhodil na zadné sedadlá, následne z odstavnej plochy sa vozidlom s
poškodenou presunul na lúku pred obcou F., K. G. H. I., kde vozidlo odstavil, začal vulgárne nadávať,
zo zadných sedadiel vzal kabelku, z ktorej von z vozidla povyhadzoval kľúče, strieborný prsteň, mobilné
telefóny značky Xiaomi 5G Mi 11 Lite 5G, model CHM-UOI, Power banku Mobile Phone/MP4/iPhone/
iPad s napájacím káblom, peňaženku zn. Puma s finančnou hotovosťou 60,- eur ako aj tabletky v obale

v počte 2 ks s názvom N. M., pričom poškodenej naďalej zamedzoval vystúpeniu z vozidla, napriek jej
naliehaniu a opätovne ju udieral dlaňou i päsťou do oblasti líca a hlavy, vykrúcal jej ruky, a už žiadal
od nej orálny sex, čo odmietala vykonať, a preto ju začal silno ťahať za vlasy a vyhrážať sa jej, že ak
tak neurobí tak ju zabije, a tak poškodená z obavy o svoj život páchateľa orálne uspokojila, kde po jeho
vykonaní obžalovaný pozbieral časť povyhadzovaných vecí, a to peňaženku, mobilné telefóny, kľúče
od bytu, tablety N. M., následne v presne nezistenom čase uvedeného dňa sa presunuli k predajni E.

I. M. F., kde opäť skontroloval mobilný telefón poškodenej, vulgárne jej vynadal a ťahal ju za vlasy,
následne sa s vozidlom presunul na komunikáciu v lesnom poraste v blízkosti smerovej tabule kostolíka
G. N. v k.ú. obce F., okres O., kedy na danom mieste zastavil vozidlo, pri tom poškodenej vyhodil do
lesného porastu z vozidla ružové kroksy a kabelku poškodenej, pričom z peňaženky predtým vybral
finančnú hotovosť vo výške 60,- eur, následne poškodenú pod hrozbou násilia proti jej vôli nútil, aby sa

vyzliekla do spodného prádla, kde po prvotnom odmietaní ju začal biť do tela a ťahať za vlasy, vulgárne
jej vynadal, potom čo sa jeho vôli podvolila a vyzliekla, ju obžalovaný začal kamerovať na svoj mobilný
telefón, vyhodil jej z vozidla jej tričko a podprsenku, ktorú na nej roztrhol v oblasti zapínania, následne
ju chytil opätovne za vlasy a vyžadoval aby ho znovu orálne uspokojila, čo odmietla, no chytil jej hlavu
a nasilu si ju dal medzi nohy, a tak ho poškodená orálne znovu uspokojovala, avšak k vyvrcholeniu

nedošlo, a preto od nej žiadal pohlavný styk, čo odmietla, začal ju preto ťahať za vlasy, fackovať, kde
pod hrozbou ďalších fyzických atakov a jej celkového psychického a fyzického vyčerpania ju donútil k
súloži, pri ktorej sa jej vyhrážal, že ju zabije a aj seba, a že skončí na orgány, a až po vykonaní súlože
poškodenej otvoril vozidlo a umožnil jej z neho vystúpiť, no odmietol jej vrátiť tri mobilné telefóny zn.
Xiaomi Redmi 9A, zn. Xiaomi 5G Mi 11 Lite 5G a zn. Honor, ktorých sa predtým zmocnil, pričom jej vrátil

iba peňaženku s dokladmi, kľúče a z miesta s vozidlom bez nej odišiel, čím týmto konaním jej spôsobil
ľahké zranenia, a to pomliaždenie a hematóm na pravej strane krku, pomliaždenie a hematóm v oblasti
ľavej ruky, pomliaždenie a hematóm v oblasti ľavého zápästia, čiastočnú zlomeninu nechta 4 prsta ľavej
ruky, pomliaždenie a hematóm v oblasti pravej ruky medzi zápästím a palcom, rozsiahlejší hematóm a
početné hematómy nepravidelných tvarov v oblasti ľavého stehna s dobou liečenia do 7 dní a škodu

odcudzením vecí a finančnej hotovosti spolu vo výške 341,68,- eur.

Za to okresný súd uložil obžalovanému podľa § 199 ods. 1 Tr.zák. s použitím § 41 ods. 1 Tr zák., § 39
ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr.zák., § 36 písm. j) Tr.zák., § 37 písm. h) Tr.zák., § 38 ods. 2 Tr.zák. úhrnný
trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr.zák. na výkon trestu odňatia slobody ho zaradil do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 288 ods. 1 Tr.por. súd odkázal poškodenú D. E., nar. X.X.XXXX v F., okres G. H. I., trvale bytom

F., C. J. XXX/XX, K. G. H. I. s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie poškodená. V písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom
svojho splnomocnenca uviedla, že pri trestnom čine lúpeže je škoda obligatórnou súčasťou skutkovej
podstaty trestného činu, výška majetkovej škody nebola zo strany obžalovaného spochybnená, t.j.

v sume 342,68 eur. Okrem toho preukázateľne vznikla poškodenej škoda na zdraví v sume 912,80 eur,
ktorá predstavuje bolestné a ktoré bolo vyčíslené aj v znaleckom posudku č. 47/2023 M. P. G..

V tomto prípade škoda na zdraví a majetku poškodenej bola náležite vyčíslená, uplatnená,
objektivizovaná a preto niet dôvodu, aby trestný súd o nej už na prvom stupni nemohol rozhodnúť

v rozsudku.Poškodená navrhla, aby odvolací súd napádaný rozsudok vo výroku o náhrade škody zrušil a zaviazal
poškodeného na náhradu škody poškodenej titulom bolestného v sume 912,80 eur a na náhradu škody
spôsobenú odcudzením vecí a finančnej hotovosti spolu vo výške 341,68 eur.

Protitomutorozsudkuvzákonomstanovenejlehotepodalaodvolanieprokurátorkaokresnejprokuratúry.
V písomných dôvodoch odvolania uviedla, že nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov
možno považovať za neprimerane nízky.

Aplikácia mimoriadneho zníženia trestu je prejavom diskrečného oprávnenia konajúceho súdu a je
prípustná výlučne len v prípade existencie mimoriadnych skutkových okolností prípadu, alebo ak
to odôvodňujú pomery páchateľa. Súd pri rozhodovaní o mimoriadnom znížení trestu musí zistiť
nielen skutočnosti nasvedčujúce mimoriadnym okolnostiam prípadu, alebo pomerom páchateľa, ale aj
odôvodniť, prečo považuje uloženie trestu v rámci trestnej sadzby za neprimerané.

Podľa prokurátorky uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 3 rokov nespĺňa
podmienky uloženia trestu v zmysle ustanovenia § 34 Tr.zák. Základnou funkciou trestu je represívna
funkcia, popri ktorej do popredia vystupuje aj výchovná funkcia tak vo vzťahu k páchateľovi (individuálna
prevencia), ako aj jeho prostredníctvom na ostatných občanov – potencionálnych páchateľov (generálna
prevencia).

Uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov, berúc do úvahy trestnú sadzbu
v rozmedzí 5 až 10 rokov stanovenú pre čin najprísnejšie trestný s ohľadom na tú skutočnosť, že
obžalovaný sa svojim konaním dopustil štyroch trestných činov proti slobode a ľudskej dôstojnosti,
násilného a sexuálneho charakteru (z toho troch zločinov), však podľa názoru prokuratúry nespĺňa

funkciu generálnej prevencie voči potencionálnym páchateľom.

Zároveň, zohľadniac spôsob spáchania činu obžalovaným spočívajúci v opakovaných atakoch fyzického
a sexuálneho charakteru, ako aj možnosť obžalovaného požiadať o podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody v zmysle

ustanovenia § 66 ods. 1 písm. c) Tr.zák., či prípadné rozhodnutie súdu o započítaní väzby do výkonu
trestu odňatia slobody sa tak uložený trest vo výmere 3 rokov javí neprimerane nízkym.

Nad rámec uvedeného prokurátorka dodala, že len stručné zhodnotenie, že súd pristúpil
k mimoriadnemu zníženiu trestu vzhľadom na osobu páchateľa a skutočnosť, že doposiaľ viedol riadny

život nemožno považovať za postačujúce zdôvodnenie, prečo je možné uložiť trest pod dolnú hranicu
zákonom stanovenej trestnej sadzby. Súd vo svojom rozhodnutí neuviedol, ktoré konkrétne okolnosti
a akého charakteru sú takými okolnosťami, ktoré vplývajú na osobu páchateľa a ktoré by bolo možné
subsumovať pod mimoriadne osobné pomery páchateľa v zmysle ustanovenia § 39 ods. 1 Tr.zák. To,
že obžalovaný, podľa názoru súdu, viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, možno zohľadniť

pri určovaní výmery trestu, v rámci zákonom stanovenej trestnej sadzby, avšak nie v rámci uplatnenia
§ 39 ods. 1 Tr.zák.

Ak by aj odvolací súd mal za to, že vzhľadom na to, že obžalovaný a poškodená boli spolu v partnerskom
vzťahu, hoci ich vzťah nebol harmonický a dokonca spolu splodili dieťa, ako aj list poškodenej

adresovaný súdu a fakt, že poškodená z konania obžalovaného neutrpela podľa záverov znaleckého
posudku traumu, sú splnené podmienky pre mimoriadne zníženie trestu uloženého obžalovanému,
prokurátorka navrhuje aby odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené, aj napriek tomu zrušil
rozhodnutie súdu prvého stupňa, sám vo veci rozhodol a uložil obžalovanému nepodmienečný trest
odňatia slobody vo vyššej výmere.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie proti celému výroku o vine a treste i proti konaniu, ktoré
mu predchádzalo, obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu. V písomných dôvodoch odvolania
uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím súdu vo všetkých výrokoch, s postupom súdu v konaní, akým súd
dospel k záverom v rozhodnutí a napokon ani s odôvodnením napádaného rozhodnutia. Vykonaným

dokazovaním nebolo dostatočne, jednoznačne a bez najmenších pochybností zistené a preukázané,
že mal obžalovaný použiť proti poškodenej násilie a hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť
sa cudzej veci, násilím a hrozbou bezprostredného násilia ju donútiť k súloži, pokračovacím násilím
a hrozbou bezprostredného násilia ju donútiť k orálnemu styku a bez oprávnenia jej brániť užívať osobnúslobodu a tým spáchať trestné činy tak ako to ustálil Okresný súd v Spišskej Novej Vsi. Nebola tak
rozhodnutím súdu naplnená jedna z hlavných zásad trestného práva upravená v § 2 Tr.por., a to zásada
„in dubio pro reo”, a teda ak má súd čo i len najmenšiu pochybnosť o vine obžalovaného, povinnosťou

súdu je rozhodnúť v jeho prospech.

Do rozhodnutia súdu prvého stupňa boli prevzaté výhradne tvrdenia poškodenej, pričom tvrdenia
obžalovaného neboli vôbec vzaté do úvahy. Keďže v čase skutku nebola na mieste prítomná
tretia osoba, tak je celý rozsudok prvostupňového súdu postavený na dôveryhodnosti a pravdivosti

výpovedepoškodenejananepriamychdôkazochobžaloby,pričomtietonepriamedôkazyobžalovaného
neusvedčujú bez pochybností ani v najmenšom, zo skutkov, ktoré sa mú kladú za vinu. Dôkazy boli
súdom zhodnotené nesprávne a jednostranne bez pripustenia a zváženia tvrdení obžalovaného a
obhajoby. Súd sa vôbec nevysporiadal s možnosťou, že by tvrdenia poškodenej mohli byť nepravdivé,
pričom poukázal na znalecký posudok znalkyne B. Q. K., ako aj na výpoveď svedka M. F..

Obžalovaný uviedol, že dôkazy o ohliadke tela poškodenej, ktorej telo vykazovalo len drobné
pomliaždenia a hematómy zväčša v oblasti končatín poškodenej, ktoré boli z medicínskeho
hľadiska ohliadajúcim označené ako zranenia ľahké, čiže intenzita, rozsah ani umiestnenia zranení
nezodpovedajú tvrdeniu poškodenej o úderoch päsťou do tváre a tela, surovom znásilnení a sexuálnom
násilí, keďže neboli zadokumentované vôbec žiadne zranenia genitálií či iných intímnych miest

poškodenej. Je viac ako pravdepodobné, že tieto drobné zranenia a pomliaždeniny poškodenej vznikli
pri dobrovoľnom sexe s obžalovaným v stiesnených priestoroch auta, čo nevylučuje ani znalec M. P. G.
vo svojom znaleckom posudku č. 47/2023.

V ďalšom obžalovaný poukazoval na výpoveď poškodenej a na jednotlivé tvrdenia, ktoré poškodená

uviedla ako aj na znalecké posudky a výpovede jednotlivých znalcov na hlavnom pojednávaní.

Ďalšou pochybnosťou je, že vyšetrovacím pokusom bolo zistené na aute obžalovaného, že zo strany
vodiča je možné vozidlo (všetky dvere) uzamknúť, avšak na každých dverách je zabudovaný manuálny
gombík na otvorenie jednotlivých dverí, ktorý vo všetkých dverách riadne fungoval. Vyšetrovacím

pokusom však nebolo možné overiť pravdivosť tvrdenia poškodenej, že v čase skutku tento manuálny
gombík nefungoval. Pri samotnom vyšetrovacom pokuse však poškodená sama zmenila výpoveď, keď
tvrdila, že nevedela ako gombík na manuálne otvorenie dverí funguje. Svedok P. R. výpoveďou priamo
potvrdil funkčnosť manuálneho ovládania gombíkov v aute, keď uviedol, že keď na druhý deň po skutku
zastavili obžalovaného vo vozidle aby ho predviedli, tak ho požiadali, aby vozidlo uzamkol, čo diaľkovým

ovládačom nešlo, preto si musel sadnúť do auta a musel ho manuálne zamknúť z vnútra.

Obžalovaný poukázal na odpis z registra trestov a ostatné charakteristiky o živote a správaní
obžalovaného, znalecké posudky a ďalšie nepriame dôkazy, z ktorých ani jeden jednoznačne a bez
akýchkoľvek pochybností nepotvrdil vymyslené tvrdenia poškodenej. Aj po skutku sa s poškodenou

stretávali, z čoho sa narodilo dieťa. Uviedol, že poškodená napísala list, v ktorom žiadala, aby
súd nepotrestal obžalovaného. Podľa obžalovaného toto správanie poškodenej potvrdzuje tvrdenie
obhajoby, že celý incident si poškodená vymyslela z dôvodu problémových vzťahov s obžalovaným, ich
častých hádok, rozchodov a udobrovaní.

Obžalovaný navrhol, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn.
4T/29/2024 zo dňa 30.10.2024 a oslobodil ho spod obžaloby v celom rozsahu.

Proti rozsudku podali odvolanie aj rodičia obžalovaného, a to proti celému výroku o vine a treste, i proti
konaniu, ktoré mu predchádzalo. Obžalovaný spáchal jeden skutok, ktorým naplnil znaky skutkovej

podstaty štyroch rôznych deliktov, čo nezodpovedá file_0.jpg

file_1.wmf

dôkazom. Skutková veta rozsudku, ako opis skutku vo výroku, je sama o sebe v podstate

nepreskúmateľná a je v rozpore so skutkovými zisteniami, o ktoré sa súd opiera. Majú zato, že
vykonaným dokazovaním nebolo dostatočne, jednoznačne a bez najmenších pochybností zistené
a preukázané, že obžalovaný spáchal skutok tak, ako to ustálil rozsudkom Okresný súd v SpišskejNovej Vsi. Nebola tak rozhodnutím súdu naplnená jedna z hlavných zásad trestného práva, a to zásada
v pochybnostiach v prospech obvineného/obžalovaného.

Rodičia obžalovaného taktiež poukázali, že súd rozhodoval výhradne na základe tvrdení poškodenej
a uviedol obdobné skutočnosti ako obžalovaný. Taktiež poukázali na znalecký posudok znalkyne B. Q.
K., ako aj na tvrdenia poškodenej, ktoré uviedla vo svojej výpovedi a na list, ktorý adresovala súdu,
v ktorom žiadala o uloženie miernejšieho trestu obžalovanému.

Rodičia obžalovaného v ďalšom poukázali na ľahké zranenia poškodenej, na ich rozsah a intenzitu,
ako aj na znalecký posudok znalca M. P. G., znalca M. D. R., ktorý nezistil u obžalovaného sklony k
násilnému sexu a ani sexuálnu deviáciu, znalca D. A. P. S., ktorý uviedol, že v zaistených telefónoch
boli aj ďalšie videá pohlavného styku medzi poškodenou a obžalovaným, znalca M. I. F., ktorý uviedol,
že obžalovaného nepovažuje za človeka, ktorý by mal vo všeobecnosti agresivitu ako základnú metódu,
ktorú používa na dosahovanie svojich cieľov. Rodičia poukázali na riadny život a slušné správanie

obžalovaného, čo bolo preukázané viacerými vykonanými dôkazmi.

V ďalšom rovnako ako obžalovaný poukázali na realizovaný vyšetrovací pokus a závery, ktoré z neho
vyplynuli. Taktiež spochybňovali aj iné vykonané dôkazy, ako je výpoveď svedkyne H. D., ktorú súd podľa
rodičov obžalovaného nesprávne skutkovo aj právne vyhodnotil.

Na základe vyššie uvedeného navrhli, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie Okresného súdu Spišská
Nová Ves, sp.zn. 4T/29/2024 zo dňa 30.10.2024 a obžalovaného oslobodil spod obžaloby v celom
rozsahu.

K odvolaniu rodičov obžalovaného sa písomne vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu
a uviedol, že sa s odvolaním jeho rodičov v plnej miere stotožňuje.

Taktiež sa obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu vyjadril k odvolaniu prokurátorky a uviedol, že
podané odvolanie je v rozpore so skutkovými zisteniami, ktoré vyšli najavo počas priebehu trestného

konania, keď pre obžalovaného žiada ešte prísnejší trest ako uložil súd len na základe usvedčujúcej
výpovede poškodenej, ktorá je absolútne nedôveryhodná.

Obžalovaný nesúhlasí so samotným rozhodnutím súdu o uložení akéhokoľvek trestu, keďže jeho vina
nebola preukázaná bez akýchkoľvek pochybností. Opätovne uviedol tvrdenia zhodné s tvrdeniami

uvedenými v ním podanom odvolaní, a teda, že vykonaným dokazovaním nebolo dostatočne,
jednoznačne a bez najmenších pochybností zistené a preukázané, že obžalovaný sa dopustil konania,
ktoré sa mu kladie za vinu.

K odvolaniu prokurátorky sa vyjadril obžalovaný aj podaním zo dňa 18.12.2024, v ktorom poukázal na

nezrovnalosti uvádzané prokurátorkou, pričom si nemyslí, že by mal dostať ešte vyšší trest za niečo, čo
nespáchal, a pochybuje o tom, že pobyt vo väzení mu prospeje. Obžalovaný taktiež poukázal na to, že
súd neuvádzal celé vety v rozsudku, tak aby mali iný význam, pričom uviedol konkrétne príklady.

K odvolaniu prokurátorky okresnej prokuratúry sa písomne vyjadrila poškodená prostredníctvom svojho

splnomocnenca. Uviedla, že s odvolaním prokurátorky sa plne stotožňuje, pričom podotýka, že aj keď
žiadalapreobžalovanéhočonajmiernejšítrest,toneznamená,žetrestbymalbyťnezákonný.Vzhľadom
na vyššie uvedené navrhla, aby odvolací súd odvolaniu prokurátorky vyhovel.

K odvolaniu poškodenej sa písomne vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu a uviedol, že

žiadna škoda jej spôsobená nebola, keďže všetky veci si zabudla v aute u obžalovaného a boli jej
vrátené. Žiadať bolestné, keď ku skutku nedošlo, je vlastne pokusom o obohatenie sa bez právneho
titulu. Drobné modriny a pomliaždenia si totiž poškodená spôsobila pri dobrovoľnom sexe a pri
sexuálnych hrách s obžalovaným v stiesnených priestoroch automobilu. Doposiaľ nebol preukázaný
opak a tvrdenia poškodenej sa nezakladajú na pravde.

K odvolaniu obžalovaného sa písomne vyjadrila poškodená prostredníctvom svojho splnomocnenca.
Uviedla, že odvolanie obžalovaného považuje za nedôvodné. Poškodená si nič nevymyslela a jej
tvrdenia sú potvrdené vykonaným dokazovaním, pričom poukázala na konkrétne dôkazy. Rovnakopoukázala aj na skutočnosť, že nepriame dôkazy vo vzájomnej súvislosti a v súvislosti s priamym
dôkazom- výpoveď poškodenej, tvoria logickú štruktúru, ktorá konštatuje (nevyvracia) skutočnosť, že ku
skutkom skutočne došlo.

Ktomu,žeupoškodenejnebolaprítomnásexuálnatraumatizáciauviedla,žetraumatizáciaječastým,no
nie nevyhnutným následkom sexuálnych trestných činov. To, že poškodená traumatizovaná nebola ešte
neznamená, že ku skutkom vôbec nedošlo, ako si to mylne vykladajú rodičia obžalovaného. Okrem toho,
samotná znalkyňa skonštatovala, že poškodená popisovala zníženú chuť do života, do jedla, problémy

sosústredením,pričompoznamenala,žetakýtostavjereakciounaprežitýstres.Zdanéhotedamôžeme
usúdiť, že poškodená nemala nevyhnutne traumu, avšak aj napriek tomu prežívala stresujúce obdobie,
nevyhnutne spájajúce sa s páchaním trestnej činnosti zo strany obžalovaného.

Poškodená uviedla, že skutočnosť, že znalec nezistil sklony k násilnému sexu a ani násilnú deviáciu
nevyhnutne neznamená, že obžalovaný skutok za žiadnych okolností spáchať nemohol. Rovnako

sa poškodená vyjadrovala aj k ďalším tvrdeniam obžalovaného a rodičov obžalovaného uvedených
v podanom odvolaní. Súd podľa poškodenej zohľadnil aj riadny život obžalovaného, keďže mimoriadne
neznížil trest.

Vo vzťahu k dverám auta poškodená uviedla, že v tom čase bola vo veľkom strese a v tomto extrémnom

psychickom stave nemohla správne vyhodnotiť situáciu a usúdiť, že dvere nejdú otvoriť, aj keď to
technicky možné bolo. Dôkaz, že okno fungovalo počas obhliadky neznamená, že výpoveď poškodenej
nie je dôveryhodná. Okrem toho, technická funkčnosť dverí nemá vplyv na podstatu jej výpovede
týkajúcej sa sexuálne motivovanej trestnej činnosti. Vyšetrovací pokus nezohľadňuje tú situáciu, ktorá
mohla nastať v čase páchania skutku, a to fakt, že gombík sa mohol napr. zaseknúť a preto nebolo pre

poškodenú objektívne možné dvere otvoriť.

Poškodená navrhla, aby súd zamietol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné podľa § 319 Tr.por.

Krajský súd na podklade takto podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť

a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým obžalovaný, rodičia obžalovaného,
prokurátorka a poškodená podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo.
Krajský súd pri tom nezistil chyby napadnutého rozsudku, ktoré boli odvolaniami vytýkané, a ktoré
by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por. Vo vzťahu k podanému odvolaniu
prokurátorky dospel krajský súd k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 2 ods. 12 Tr.por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolnostíprípadujednotlivo,ivichsúhrne,nezávisléodtoho,čiichobstaralsúd,orgányčinnévtrestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

Rozsudok prvostupňový súd odôvodnil v zmysle intenciách § 168 ods.1 Tr.por. a v rozsudku stručne
vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, a akými
úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.

Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že prvostupňový súd vykonal dokazovanie v potrebnom smere,
aby mohol vo veci zákonným spôsobom rozhodnúť. Okresný súd objasnil všetky skutočnosti nevyhnutné
pre správne uloženie trestu, tieto vecne vyhodnotil a skonštatoval splnenie zákonných podmienok pre
uloženie úhrnného trestu odňatia slobody vo výmere 3 rokov nepodmienečne.

Správne zistenému skutkovému stavu zodpovedá aj právna kvalifikácia. Je totiž nepochybné, že
obžalovaný po subjektívnej aj objektívnej stránke naplnil skutkovú podstatu zločinu lúpeže podľa § 188
ods. 1 Tr.zák., zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr.zák., pokračujúceho zločinu sexuálneho násilia
podľa § 200 ods. 1 Tr.zák. a prečinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1 Tr.zák.

Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd pri ukladaní druhu a výmery trestu v zmysle § 34 ods. 4
Tr.zák. dôsledne prihliadal na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce
okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, a to sprihliadnutím na účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr.zák., pričom pri ukladaní trestu postupoval v súlade
s uvedenými zákonnými ustanoveniami.

Krajský súd zistil, že prvostupňový súd uložil trest podľa správnych zákonných ustanovení Trestného
zákona. Okresný súd správne vyhodnotil splnenie zákonných podmienok pre ukladanie úhrnného trestu
odňatia slobody podľa § 41 ods. 1 Tr.zák., pričom trest ukladal podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré
sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný.

Z odpisu registra trestov bolo preukázané, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný.

Odvolací súd nezistil pochybenie pri určení druhu a výmery trestu u obžalovaného a trest, ktorý mu bol
uložený zodpovedá hľadiskám uvedeným v § 34 a nasl. Tr.zák. Osoba obžalovaného je v napadnutom
rozsudku hodnotená plne v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania, pričom prvostupňový
súd pri výmere trestu prihliadol na jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr.zák. a jednu

priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr.zák. Prvostupňový súd správne dospel k záveru, že u
obžalovaného sú splnené zákonné podmienky pre uloženie nepodmienečného trestu odňatia. Trest
uložený prvostupňovým súdom vo výmere 3 rokov nepodmienečne splní u obžalovaného účel trestu
sledovaný individuálnou i generálnou prevenciou.

Odvolací súd sa taktiež stotožňuje aj s použitím mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia podľa §
39 ods. 1 Tr.zák. pri ukladaní trestu odňatia slobody obžalovanému, ktorého aplikáciu prvostupňový
súd správne odôvodnil osobou obžalovaného, ale aj konkrétnymi okolnosťami prípadu, ktoré vplývali
na spáchaný skutok. Správne okresný súd poukázal na partnerský vzťah medzi obžalovaným
a poškodenou, ktorý nebol harmonický, na správanie sa poškodenej, ktorá sa aj po skutku v čase

zákazu priblíženia obžalovaného k nej s ním dobrovoľne stýkala, aj pohlavne, až nakoniec otehotnela.
Tieto okolnosti, ako aj ďalšie, na ktoré správne poukázal okresný súd vo svojom súhrne nadobudli
v prejednávanej veci taký význam, že je ich možné posúdiť ako výnimočné okolnosti prípadu v zmysle
ustanovenia § 39 ods. 1 Tr.zák. odôvodňujúce mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu trestu
ustanoveného Trestným zákonom. V tomto smere sa aj odvolací súd plne stotožnil s postupom

prvostupňového súdu pri ukladaní trestu odňatia slobody a jeho mimoriadnym znížením pod dolnú
hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby, pričom v podrobnostiach ohľadom tejto otázky odvolací
súd odkazuje na podrobné odôvodnenie napadnutého rozsudku.

Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že v zmysle § 34 ods. 1 Tr.zák. má

ukladaný trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej
trestnejčinnosti(represívnazložkatrestu)avytvorípodmienkynajehovýchovu(výchovnázložkatrestu).
Vychádzajúczprincípovhumánnostipriukladanítrestuzuvedenéhovyplývaasúdnapraxvtomtosmere
aj fakticky postupuje, že pri ukladaní trestov páchateľom v zásade u prvotrestaných osôb vystupuje do
popredia výchovná zložka trestu pred represívnou, kde aj z tohto pohľadu možno trest odňatia slobody

v takej výmere ako bol uložený prvostupňovým súdom, považovať za postačujúci.

Odvolací súd má zároveň za to, že z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie a tiež
s poukazom na charakter predmetnej trestnej činnosti bolo nutné trest odňatia slobody uložiť
obžalovanému ako trest nepodmienečný, a že zákonné podmienky v zmysle § 49 ods. 1 Tr.zák. resp.

§ 51 ods. 1 Tr.zák. pre rozhodnutie o podmienečnom odklade uloženého trestu odňatia slobody v
danom prípade splnené neboli. Trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu nemožno
v prejednávanej veci podľa názoru odvolacieho súdu považovať za dostatočný ani na zabezpečenie
ochranyspoločnostianinanápravupáchateľa,čovdanomprípadebynebolozabezpečenéaniuložením
probačného dohľadu nad obžalovaným.

Za rozhodnutie v súlade so zákonom je potrebné považovať aj rozhodnutie súdu prvého stupňa,
ktorým obžalovaného pre výkon trestu podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr.zák. zaradil do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred
spáchaním trestného činu vo výkone trestu pre úmyselný trestný čin.

Pokiaľ ide o odvolanie obžalovaného a rodičov obžalovaného tak tieto krajský súd zamietol v zmysle §
316 Tr.por. ako podané oneskorene.Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že napadnutý rozsudok prvostupňového súdu bol
vyhlásený na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30.10.2024. Rozsudok bol vyhlásený za prítomnosti
obžalovaného, jeho obhajcu a prokurátora.

Podľa § 309 ods. 1 Tr.por. odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, a to do 15
dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie
rozsudku.

Podľa § 309 ods. 4 Tr.por. iným osobám uvedeným v § 308 ods. 2 okrem prokurátora sa končí lehota
tým istým dňom ako obžalovanému.

Podľa § 316 ods. 1 Tr.por. odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou
neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré

v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť, alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je
prípustné.

Lehotanapodanieodvolaniazačalaobžalovanémuplynúťodoznámeniarozsudku,tedajehovyhlásenia
na hlavnom pojednávaní, konkrétne odo dňa 31.10.2024 a posledný deň lehoty na podanie odvolania

bol deň 14.11.2024. Obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu podal odvolanie proti predmetnému
rozsudkuokresnéhosúduaždňa03.12.2024.Lehotanapodanieodvolaniaprotipredmetnémurozsudku
uplynula rodičom obžalovaného tým istým dňom ako obžalovanému, a teda 14.11.2024. Rodičia
obžalovaného podali odvolanie až dňa 09.12.2024.

Na základe uvedených skutočností je zrejmé, že odvolanie obžalovaného, ako aj odvolanie rodičov
obžalovaného boli podané až po uplynutí lehoty na podanie odvolania v zmysle vyššie uvedených
ustanovení. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné odvolanie obžalovaného, ako aj odvolanie rodičov
obžalovaného, bez vecného preskúmania, vyhodnotiť ako podané oneskorene, a preto ich krajský súd
podľa § 316 Tr.por. zamietol.

Odvolací súd zistil, že odvolanie poškodenej D. E. proti výroku, ktorým bola podľa 288 ods. 1 Tr.por.
odkázaná s nárokom na náhradu škody na civilný proces je dôvodné.

Podľa § 287 ods.1 Tr.por. ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému škodu

uvedenú v § 46 ods. 1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému uhradil, ak bol nárok riadne
a včas uplatnený.

Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 444 OZ pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho
spoločenského uplatnenia.

Poškodená si riadne uplatnila náhradu škody v prípravnom konaní, kedy uviedla sumu približne 500
eur za odcudzené veci, finančnú hotovosť v sume 60 eur a bolestné určené znalcom. Prostredníctvom

svojho splnomocneného zástupcu v záverečnej reči žiadala bolestné v sume 912,80 eur a majetkovú
škoduvsume500eur.Zobsahuspisu,akoajznapadnutéhorozsudkuprvostupňovéhosúduvyplýva,že
obžalovanýudieralpoškodenúdlaňouapäsťoudooblastilícaahlavy,biljudotelaafackoval.Znaleckým
posudkom znalca M. P. G., z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia
bolo zistené, že poranenia u poškodenej vznikli pôsobením opakovaného tupého násilia na oblasť

krku vpravo, oboch horných končatín a ľavej dolnej končatiny v oblasti stehna. Znalec uviedol, že
k posudzovaným poraneniam mohlo dôjsť pri fyzickom incidente tak, ako to popísala poškodená vo
svojej výpovedi. Pomliaždenie a hematóm na pravej strane krku, v oblasti ľavej ruky, v oblasti pravého
zápästia, čiastočná zlomenina nechta 4 prsta ľavej ruky, pomliaždenie a hematóm v oblasti pravej ruky
medzi zápästím a palcom, najrozsiahlejší hematóm a početné hematómy nepravidelných tvarov v oblasti

ľavého stehna sú z lekárskeho hľadiska zranením ľahkým. Znalec ohodnotil bolestné na 35 bodov (1
bod sa rovná 26,08 eur), čo predstavuje 912,80 eur.Na základe vyššie uvedených skutočností konštatoval odvolací súd, že poškodená si škodu riadne
a včas uplatnila. Bolestné bolo objektívnym spôsobom (znaleckým posudkom) vyčíslené, konanie
obžalovaného voči poškodenej t.j. fyzické ataky ako udieranie, fackovanie a bitie bolo v príčinnej

súvislosti so vznikom škody (aj s poukazom na závery znalca o možnom mechanizme vzniku zranení)
a uvedené nebolo žiadnym objektívnym spôsobom vyvrátené. Vo vzťahu k majetkovej škode krajský
súd v zhode s okresným súdom uvádza, že zo spisu vyplynulo, že prevažná časť veci bola poškodenej
vrátená. V prípade uplatňovania nároku poškodenej z titulu majetkovej škody je potrebné preskúmať
konkrétne odborné vyjadrenie týkajúce sa všeobecnej hodnoty majetku s prihliadnutím na skutočnosť,

že niektoré veci boli poškodenej vrátené. Dokazovanie v tomto rozsahu skutočne presahuje rámec
adhézneho konania.

V zmysle uvedeného odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. f) Tr.por. vo
výroku o náhrade škody a sám podľa § 322 ods. 3 Tr.por., § 287 ods. 1 Tr.por. zaviazal obžalovaného
A. B. C. nahradiť poškodenej D. E. škodu z titulu bolestného vo výške 912,80 eur a podľa § 288 ods. 2

Tr.por. poškodenú so zvyškom jej nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces.

To boli dôvody pre ktoré odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.