Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 11, 2024

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 11C/31/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4319202296
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Gkortsilas

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2024:4319202296.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, sudkyňou JUDr. Ľubica Gkortsilas, v spore žalobcu: 1./ A. B., nar. X.XX.XXXX,

bytom C. D. E. XXX, XXX XX C. D. E., 2./ F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. XXX, XXX XX
C. D. E., 3./ G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. XXX, XXX XX C. D. E., proti žalovaným: 1./
Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653, so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, v zast. AK
JUDr. Marek Hic, s.r.o., IČO: 36 865 036, so sídlom P.O. Hviezdoslava 10625/23B, 036 01 Martin, 2./
DUPOS dražobná, spol. s r.o., IČO: 36 233 935, so sídlom Tamaškovičova 17/2742, 917 01 Trnava
v zast. PETKOV & Co s.r.o., IČO: 50 430 742, so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, 3./ A. H. E.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom I. J. K. XXX/XX, XXX XX J., o určenie neplatnosti dražby takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaným 1/ až 3/ p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov konania voči žalobcom v rozsahu 100%,
o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 10.06.2019 domáhali, aby súd určil neplatnosť dražby
nehnuteľností vedených na liste vlastníctva č. XXX pre kat. územie L. J., a to M. B. súp. č. XXX na
parcele registra „N.“ č. p.: XXXX/X a pozemky parcely registra „N.“ p.č. XXXX- O. P. Q. XXX G., p.č.

XXXX/X, O. R. S. D. o výmere XXX G., p.č. XXXX/X- O. R. S. D. vo výmere XXX G., p.č. XXXX/X – O. R.
S. D. o výmere XX G., p.č. XXXX/X – O. R. S. D. o výmere XX G., ktoré boli pôvodne v bezpodielovom
vlastníctve žalobcov 2/ a 3/ v podiele 1/1 (ďalej len „nehnuteľnosti“). Žalobu odôvodnili tým, že
dražba nehnuteľností bola vykonaná aj napriek informatívnej poznámke v liste vlastníctva o súdnom
konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a určenie neplatnosti úkonov, neprijateľných
zmluvných podmienok a iné na okresnom súde, v obvode ktorého sa predmet dražby nachádza.
Dražba nehnuteľností sa uskutočnila dňa XX.XX.XXXX v D. a jej priebeh bol osvedčený Notárskou

zápisnicou D. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Predmet dražby bol vydražený za cenu XX.XXX,- eur
a vydražiteľom sa stal A. H. E.. Ako dôvod neplatnosti dražby žalobcovia označili skutočnosť, že dražba
bola vykonaná XX,X km od L. J., čo znemožnilo žalobcom zúčastniť sa na dražbe a dohliadať na jej
priebeh a obmedzilo účasť potenciálnych miestnych účastníkov z L. J. na dražbe. Namietali ohodnotenie
predmetu dražby znaleckým posudkom č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX na sumu XX.XXX,- eur,
ktorá nezodpovedá hodnote nehnuteľností, nakoľko iným znaleckým posudkom č. XXX/XXXX zo dňa
XX.XX.XXXX vypracovanom znalcom A. A. G. bola cena predmetu dražby stanovená na sumu XX.XXX

eur. Cena nehnuteľností sa v tom čase a v danej lokalite pohybovala v rozmedzí XX.XXX,- až XX.XXX,-
eur. Podľa žalobcov pochybil aj notár, ktorý viedol, že ide o prvú dobrovoľnú dražbu, aj keď prvá
dražba prebehla už XX.XX.XXXX a následne opakovaná dražba prebehla dňa XX.XX.XXXX. V notárskej
zápisnici nie je uvedené koľko účastníkov sa dražby zúčastnilo. Vydražiteľ vyvíjal na žalobcov psychickýnátlak k vysťahovaniu sa z predmetu dražby. Chyby sa dopustil aj Okresný úrad, katastrálny odbor,
pri zápise nového vlastníka predmetu dražby. Žalobcovia ďalej uviedli, že je potrebné preveriť konanie
dražobníka a katastrálneho úradu, či písomnosti súvisiace s dražbou a zápisom vydražiteľa za nového

vlastníka sú v súlade s ust. § 26 ods. 5 a § 28 ods. 3 ZoDD. Spotrebiteľská úverová zmluva
obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, jej obsah žalobcovia nemohli ovplyvniť a neboli dojednané
individuálne. Žalovaný 1/ zatajoval pred žalobcami výšku reálnych vzájomných plnení istiny. Aj záložná
zmluva ako taká a jej jednotlivé zmluvné podmienky sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami a je
potrebné skúmať primeranosť záložného práva k zabezpečenému záväzku z hľadiska charakteru

predmetu záložného práva a jeho hodnoty, výšky a významu zabezpečenej pohľadávky a spôsobu
výkonuzáložnéhopráva.Nevyváženosťvzájomnéhovzťahužalobcovažalovaného1/zvýrazňujúďalšie
dohodnuté sankcie spojené s omeškaním. Podľa žalobcov je záložná zmluva v celom rozsahu neplatná.
Za neprijateľné zmluvné podmienky v záložnej zmluve označili v časti I. bod 3, 3b, 3c, 3d, 3e, 3f, ktoré
nie sú presne špecifikované. V časti II. zmluvy článok II. bod 2 hradenie poplatkov, bod 3a, bod 5. V časti
II. článok III. Poistenie, bod 1 – poistenie zálohu, bod 3, v časti II. článok IV. Výkon záložného práva –

nešpecifikované „riadne a včas“, rovnako tak záverečné ustanovenia bod 1 – účinky aj pre právneho
nástupcu, bod 2b – obmedzenia prevodu, bod 2c, 2h, 4, 5, 8. Za neprijateľné zmluvné podmienky
žalobcovia označili aj dojednanie, že dlžník má znášať „všetky“ náklady veriteľa spojené s vymáhaním
jeho pohľadávky ako aj poplatok za spracovanie úveru, nakoľko ide o plnenie, ktoré si spotrebiteľ
neobjednal a súhlas spotrebiteľa daný pri vzniku zmluvného vzťahu s postúpením pohľadávok veriteľa

a prevod práv a povinností zo zmluvy v prospech akejkoľvek tretej strany. Zmluvnú podmienku o poistení
označili za hrubo nevyváženú, keďže spotrebiteľ nemal možnosť ju reálne odmietnuť. Nescudziť,
nezaložiť ani nezriadiť k nehnuteľnosti žiadne práva tretích osôb bez predchádzajúceho písomného
súhlasu záložného veriteľa neprijateľným spôsobom obmedzuje dispozičné oprávnenia spotrebiteľa
s nehnuteľnosťou v jeho vlastníctve. Podľa žalobcov dobrovoľná dražba nemôže byť vykonaná bez

právoplatného rozhodnutia súdu. Žalobcovia tiež poukázali na konanie vedené na tunajšom súde sp.
zn. 16Csp/69/2018. Navrhovateľ dražby podľa žalobcov v dražbe nedodržal ust. § 7 ods. 2 ZoDD.
Dôležitou podmienkou k uzatvoreniu zmluvy medzi objednávateľom dražby a dražobnou spoločnosťou
je vyhlásenie veriteľa o pravosti dlhu. Jeho spochybnenie a dokázanie, že tá suma je nižšia ako podľa
veriteľa, robí dražbu neplatnou. Zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX

(ďalej len „zmluva“) mala byť uzatvorená na úver vo výške XX.XXX,- eur, avšak veriteľ žalobcom
poskytol nižšiu finančnú čiastku. V oznámení o začatí výkonu záložného práva zo dňa XX.XX.XXXX
nepíše veriteľ o výške poskytnutého úveru, ani o plneniach žalobcov v prospech žalovaného 1/.
Tieto informácie rovnako absentujú v dokladoch dražobníka. Nakoľko žalovaní 1/ v dražobnom konaní
neosvedčil pravosť, výšku ani splatnosť svojej pohľadávky, z opatrnosti podávajú námietku premlčania

zabezpečenej pohľadávky. Žalobcovia navrhli, aby súd podrobil záložnú a úverovú zmluvu súdnej
kontrole, vyžiadal od žalovaného 1/ Zmluvu o vykonaní dražby a súvisiace Vyhlásenie o pravosti, výške
a splatnosti pohľadávky, vyžiadal od žalovaného 2/ dôkazy o zverejnení dražby dražobníkom v zákonnej
lehote a zákonným spôsobom, dôkaz o termíne a výške úhrady dražobnej zábezpeky a celej vydraženej
ceny predmetu dražby zo strany vydražiteľa v prospech dražobníka, žiadal preukázanie vzájomne

vykonaných plnení medzi žalobcom 1/ a žalovaným 1/. Zároveň žiadali, aby súd uložil žalovanému 1/
povinnosť predložiť celú zmluvnú dokumentáciu vrátane vyčíslenia finančného rozboru istiny za zmluvu:
dátum a reálne poskytnutá istina, celková čiastka žalobcom vykonaných plnení v prospech žalovaného,
aktuálny kumulatívny zostatok pohľadávok a poplatkov. Žalobcovia tiež navrhli výsluch žalovaného 1/
na osvedčenie preukázania vzájomne vykonaných plnení.

2. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení doručili žalobcovia súdu spolu so žalobou listinné
dôkazy, a to Oznámenie o opakovanej dobrovoľnej dražbe zo dňa XX.XX.XXXX, Oznámenie o začatí
súdneho konania o neplatnosť dražby zo dňa XX.XX.XXXX, Výzvu k vyprataniu nehnuteľnosti zo dňa
XX.XX.XXXX, Odovzdanie predmetu dražby zo dňa XX.XX.XXXX, Oznámenie o zápisu do katastra

nehnuteľností Osvedčenia o priebehu dobrovoľnej dražby zo dňa XX.XX.XXXX, Oznámenie o výsledku
dobrovoľnej dražby zo dňa XX.XX.XXXX, Notárska zápisnica č.k. D. zo dňa XX.XX.XXXX, Oznámenie
o dobrovoľnej dražbe, List vlastníctva č. XXX, Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam
a mandátna zmluva zo dňa XX.XX.XXXX, Plnomocenstvo T. T., S. zastupovať spoločnosť J. T. T., S., zo
dňa XX.XX.XXXX a zo dňa XX.XX.XXXX, rozhodnutie Okresného úradu J., katastrálny odbor č. vkladu:

Q. XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, výpis z LV XXX XU. a Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX
zo dňa XX.XX.XXXX.3. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k žalobe (č.l. XX) k žalobcami namietanému porušeniu § 12 ods. 1
ZoDD s poukazom na hrubé podhodnotenie ceny nehnuteľností uviedol, že dražobník splnil povinnosť
uloženú mu týmto ustanovením a zabezpečil stanovenie hodnoty predmetu dražby tak, že objednal

vyhotovenie znaleckého posudku odborne spôsobilou osobou. Za nedôvodné označil tvrdenie žalobcov,
že záložná zmluva je neprijateľná zmluvná podmienka, nakoľko záložná zmluva a záložné právo sú
zabezpečovacími prostriedkami zakotvenými v kogentných ustanoveniach Občianskeho zákonníka a aj
v rámci spotrebiteľských ust. § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka. K namietanej neprimeranosti
zabezpečovanej pohľadávky uviedol, že len istina poskytnutého úveru bola XX.XXX,- eur, pričom

žalobcovia nepreukázali, že im žalovaný 1/ neposkytol úver v takejto výške, hoci tak tvrdili. Oznámenie
o mimoriadnej splatnosti úveru nemusí obsahovať údaj o výške poskytnutého úveru ani prehľad
poskytnutých plnení. Poprel tvrdenia žalobcov, že v písomných dokladoch dražobníka absentujú
informácie o pravosti a výške pohľadávky. K návrhom na vykonanie dôkazov uviedol, že zmluvu
o vykonaní dražby a vyhlásenie o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky žalobcovia mali povinnosť
pripojiť k žalobe v zmysle § 132 ods. 3 CSP, ktorú mohli získať z dražobného spisu, preto to nie

sú dôkazy, ktoré by žalobcovia bez svojej viny nemohli doložiť. Rovnako tak aj oprávnenie na výkon
dražieb a poistnú zmluvu dražobníka, dôkazy o zverejnení dražby, dôkaz o termíne a výške úhrady
dražobnej zábezpeky a celej vydraženej ceny predmetu dražby zo strany vydražiteľa v prospech
dražobníka. Zároveň takéto návrhy dôkazov sú procesne nerelevantné, keďže nie je uvedené, aké
tvrdené skutočnosti majú byť nimi preukázané. Obdobne aj dôkaz o vzájomných vykonaných plnení

medzi žalobcom a žalovanými. Najlepšie informácie o poskytnutých plneniach má dlžník, ktorý disponuje
všetkými potrebnými dokladmi, z ktorých vyplývajú údaje o platbách (napr. výpisy z úverového účtu),
príp. si ich môže bez ťažkostí obstarať. Takýmito návrhmi na vykonanie dôkazov sa žalobcovia snažia
o prenos ich procesných povinností na súd, či na protistranu, čo je v kontradiktórnom spore neprípustné
a znamenalo by porušenie zásady legality a rovnosti strán. Súd nemôže za stranu konať to, čo má

vykonať sama, pričom zároveň nie je zrejmé, ktoré tvrdenia obsiahnuté v žalobe majú byť navrhovanými
dôkazmi preukazované. Žalobcovia si nesplnili ani povinnosť riadneho tvrdenia, ani povinnosť dôkaznú,
a preto nemôžu ani uniesť bremeno tvrdenia, ani dôkazné bremeno a žalobcovia nemôžu byť so svojou
žalobouúspešní.Rovnakotakžalobcovianepreukázalivecnúlegitimáciustránkonania,napr.žalobcu1/.
Zároveň neuvádzajú, ako mali byť dotknutí na svojich právach nimi namietaným porušením ZoDD. Preto

sú ich námietky, v ktorých absentujú reálne odôvodňujúce skutočnosti, bez právnej relevancie. Námietka
týkajúca sa ohodnotenia predmetu dražby nie je spôsobilá založiť neplatnosť dražby v zmysle § 21
ZoDD. Dražobník si svoju povinnosť splnil, keď zabezpečil ohodnotenie predmetu dražby objednaním
znaleckého posudku u odborne spôsobilej osoby. Namietanie ceny v znaleckom posudku je relevantné
v inom type konania. Okrem toho vlastník predmetu dražby je oprávnený do 10 pracovných dní od

doručenia znaleckého posudku vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby
a prípadne žiadať vyhotoviť iný znalecký posudok iným znalcom a je len na žalobcovi, či toto oprávnenie
(ne)využil. Žalobcami namietané nedodržanie § 11 ods. 1 ZoDD nie sú ničím preukázané, sú nepravdivé
a vo vzťahu k predmetu konania právne irelevantné, keďže stanovenie miesta konania dražby na XX:XX
hodinu R., v krajskom meste vzdialenom od predmetu dražby cca XX km je stanovením absolútne

v súlade so zákonom, stanovením miesta nadštandardným spôsobom, kedy stanovením miesta a času
konania dražby uvedením spôsobom zvyšuje možnosti pre záujemcov o dražobné konanie uvedeného
sa zúčastniť. Vyslovovanie "pochybností" o počte účastníkov dražby nie je spôsobilé založiť dôvod
neplatnosti dražby. K rozsiahlym námietkam ohľadne existencie neprijateľných zmluvných podmienok
v zmluvách a s tým súvisiacich žalobcami poukazovanými ustanoveniami právnych predpisov ako aj

Smernice 93/13/EHS žalovaný 1/ uviedol, že žalobcovia vŕšia len jedno tvrdenie za druhým, vyjadrujú
svoje ničím nepodložené domnienky, hypotézy a konštrukcie, pričom konanie o neplatnosť dobrovoľnej
dražbyniejekonanímoneprijateľnýchpodmienkach,pretotietonámietkyžalobcovniesúvtomtokonaní
relevantné. Žalobcovia sa vyslovenia existencie neprijateľných zmluvných podmienok domáhajú aj
v spore Okresného súdu Levice, sp. zn. 16Csp/69/2018. Navyše neprijateľná podmienka, ak by v zmluve

obsiahnutá bola, čo nie je tento prípad, nevedie k údajnému následku vo forme neplatnosti celého
právneho úkonu. Záložná zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti, ktoré zákon pre jej platnosť
stanovuje. Zmluva bola navyše preskúmaná orgánom katastra a na základe toho, že je platná, orgán
katastra rozhodol o vzniku záložného práva. Žalobu navrhol zamietnuť a priznať žalovanému 1/ nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

4. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k žalobe (č.l. XXX) namietal absenciu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu 1/.
Za nedôvodnú označil námietku žalobcov ohľadne miesta konania dražby, nakoľko ZoDD neobsahuje vo
svojich ustanoveniach špecifické požiadavky na miesto konania dražby a nemusí byť totožné s miestom,kde sa nachádza nehnuteľnosť, ktorá je predmetom dražby. Miesto konania dražby (D.) je od L. J.
vzdialená len cca XX,X km, pričom cesta do D. trvá približne XX minút a zároveň má v dostatočnej
miere zabezpečené dopravné spojenie. K námietkam žalobcov ohľadne ohodnotenia predmetu dražby

žalovaný 2/ uviedol, že si splnil svoju povinnosť vyplývajúcu z ust. § 12 ods. 1 ZoDD tým, že zabezpečil
ohodnotenie predmetu dražby znalcom z príslušného odboru. Porušiť § 12 ods. 1 ZoDD by porušil len
ako by vybral na ohodnotenie nehnuteľnosti inú osobu než znalca prípadne z nesprávneho odboru či
odvetvia. Zároveň nesprávne ohodnotenie predmetu dražby nezakladá dôvod neplatnosti dražby, ale len
nárok na náhradu škody. Ak znalec svoje povinnosti porušil, je on osobou, ktorá neoprávnene zasiahla

do majetkovej sféry žalobcov a žalobcovia sa môžu domáhať ochrany svojich porušených práv voči
znalcovi. Na platnosť dražby tvrdenia žalobcov o podhodnotení predmetu dražby nemajú žiaden vplyv.
Žalobcami tvrdené formálne pochybenie notára (označenie Dražby v zápisnici ako „prvej“) v procese
spisovania zápisnice osvedčujúcej priebeh dražby, nie sú pochybeniami, ktoré sú spôsobilé akýmkoľvek
spôsobom ovplyvniť výsledok tohto sporu. Rovnako tak ani žalobcami vyslovená pochybnosť o počte
účastníkov konania nie je relevantným skutkovým tvrdením. Zo žiadneho ustanovenia ZoDD nevyplýva

dražobníkovi povinnosť zabezpečiť na dražbe určitý (vopred stanovený) počet účastníkov konania.
Tvrdenia žalobcov ohľadne nátlaku zo strany vydražiteľa a pochybenia zo strany správy katastra nie sú
relevantné. K namietaným neprijateľným podmienkam v spotrebiteľskej zmluve žalovaný 2/ uviedol, že
toto procesné tvrdenie žalobcov je neurčité a teda procesne neúčinné, keďže žalobcovia nešpecifikovali
akú záložnú zmluvu a medzi kým uzatvorenú považujú za rozpornú s právom. Výkon záložného práva

formou dobrovoľnej dražby nie je možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a teda ani za
rozporný či už s vnútroštátnym právom alebo rozporný s právom Európskej únie, nakoľko ho umožňuje
samotný zákon v § 151j ods. 1 OZ. Zabezpečenie pohľadávky veriteľa predpokladá aj § 53 ods. 10 OZ,
ktorý je súčasťou ustanovení Občianskeho zákonníka na ochranu spotrebiteľa. K námietke žalobcov
ohľadne pravosti pohľadávky (bez bližšieho skutkového vymedzenia) s poukazom na § 7 ods. 2 ZoDD

uviedolknaplneniepovinnostinavrhovateľadražbyvyplývajúcejzust.§7ods.2ZoDDdôjdemomentom
uskutočnenia písomného vyhlásenia. Súd v konaní o neplatnosť dražby môže skúmať výlučne tú
skutočnosť, či vyhlásenie navrhovateľa dražby existuje alebo nie. Zo žaloby je zrejmé, že žalobcovia
skutkovo nepopierajú tú skutočnosť, že by vyhlásenie navrhovateľa dražby existovalo (netvrdia, že
neexistuje). Poukázal na závery Ústavného súdu SR v rozhodnutí sp. zn. PL. ÚS 23/2014 a uviedol,

že výška a pravosť pohľadávky uspokojovanej výkonom záložného práva dobrovoľnou dražbou nie
je takou skutočnosťou, vo vzťahu ku ktorej by mal súd právomoci ju zisťovať v konaní o určenie
neplatnosti dražby. Žalobu preto navrhol zamietnuť a priznať žalovanému 2/ nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

5. Žalovaný 3/ vo vyjadrení k žalobe (č.l. XX) uviedol, že podľa neho žalobcovia vo svojej žalobe
opomenuli § 21 ods. 6 ZoDD, nakoľko neumožnili riadnu obhliadku predmetu dražby súdnemu znalcovi,
zástupcom dražobnej spoločnosti a ani záujemcom o obhliadku spomedzi verejnosti v stanovenom
termíne. Žaloba je formulovaná vo všeobecnej rovine s odvolávkou na všeobecné znenia právnych
predpisov, pričom žalobcovia neuviedli, akého konkrétneho porušenia ZoDD sa domáhajú. Námietka

žalobcov ohľadne nevhodného miesta konania dražby nie je dôvodná. Dražba sa konala v meste D.,
pričom ide o krajské mesto, sídlo VÚC, úradov a inštitúcií a má dobrú cestnú infraštruktúru a dostupnosť
z blízkeho, ale aj vzdialeného okolia D.. Z J. denne premáva X x za hodinu autobus do D. a cena
lístka je X,XX eur. Nesúhlasil s názorom žalobcov, že hodnota nehnuteľnosti bola určená neprimerane
nízko. Rozdiel medzi všeobecnými hodnotami predmetu dražby v jednotlivých znaleckých posudkoch

vypracovaných rôznymi znalcami tej istej nehnuteľnosti sa môže líšiť, skutočnosť ktorá nemôže byť
dôvodom na vyslovenie neplatnosti dražby. Keďže žalobcovia neumožnili obhliadku nehnuteľnosti,
nemôžu namietať to, čo si vlastným konaním spôsobili. Ak sa im nepozdávala všeobecná hodnota
predmetu dražby určená znaleckým posudkom č. XX/XXXX, mali na to upozorniť pred konaním dražby
v súlade s § 12 ods. 5 ZoDD. K žalobcami namietaným neprijateľným zmluvným podmienkam uviedol,

že žalobcovia podali na tunajšom súde aj žalobu k ochrane ich práv na bývanie a k ochrane pred
nezákonným konaním veriteľa, dražobníka a notára pod sp. zn. 16Csp/69/2018, preto nie je dôvod,
aby sa touto otázkou zaoberal súd aj v tomto konaní. Ak by boli žalobcovia v predmetnom spore
neúspešní, ale boli by úspešní v konaní č.k. 16Csp/69/2018, mali by právo domáhať sa finančného
odškodnenia od žalovaného 1/. Žalovaný 3/ ďalej poukázal na to, že žalobkyňa v 3/ je 1 spoluvlastníčkou

inej nehnuteľnosti, z ktorej listu vlastníctva vyplýva, že v časti N.: V. je zapísané záložné právo z roku
XXXX, teda asi rok a 1 po vzniku záložného práva na predmete dražby, kde záložným veriteľom je tiež
žalovaný 1/, zmluvná dokumentácia je v oboch prípadoch takmer identická, napriek tomu ju žalobcovia
nespájajú s nekalými praktikami a podvodným konaním. Vlastnícke právo k rodinnému domu nadobudolzákonne na dobrovoľnej dražbe v dobrej viere, urobil najvyššie podanie a zaplatil v stanovenom termíne
cenu najvyššieho podania, na základe čoho sa stal výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Ako
vlastník nehnuteľností vyzval bývalých vlastníkov, žalobcov 2/ a 3/ k odovzdaniu nehnuteľností na deň

XX.XX.XXXX, tí opakovane odovzdanie nehnuteľnosti odmietli aj napriek ich zákonnej povinnosti tak
urobiť (§ 29 ods. 2 ZoDD). Do práva na bývanie žalobcov nezasahuje, nakoľko vydražená nehnuteľnosť
nie je ich jedinou nehnuteľnosťou na bývanie ako vyplýva z listu vlastníctva č. XX, pre k.ú. C. D. E.
a z potvrdenia obce L. J. o trvalom pobyte. Žalobcovia zároveň odmietli uzavretie nájomnej zmluvy
k vydraženým nehnuteľnostiam na potrebný čas. Z týchto dôvodov navrhol žalobu zamietnuť a priznať

žalovanému 3/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Na preukázanie svojich tvrdení predložil
žalovaný 3/ súdu spolu s vyjadrením výpis z listov vlastníctva č. XX pre k.ú.: C. D. E. a z listu vlastníctva
č. XXX pre k.ú.: L. J., Telefónny zoznam, Potvrdenie obce L. J..

6. Žalobcovia vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného 1/ (č.l. XXX) popreli všetky skutkové tvrdenia
protistrany. Podľa nich výkonom záložného práva formou dobrovoľnej dražby došlo k neoprávnenému

zásahu do práv žalobcov na obydlie, do ich práva na súkromný a rodinný život, ale najmä do ich práva
vlastniť majetok. Predmetné podanie žalobcov je obsahovo totožné so žalobou vrátane zvýraznených
apodčiarknutýchčastítextu.KpodaniupriložiliOdstúpenieodzmluvyopripojeníodbernéhoelektrického
zariadenia žiadateľa do distribučnej sústavy zo dňa XX.XX.XXXX. Vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného
3/ (č.l. XXX) žalobcovia uviedli, že žalovaný 3/ už podal voči žalobcom 2/ a 3/ žalobu na vypratanie

nehnuteľnosti. Popreli všetky skutkové tvrdenia žalovaného 3/ a zotrvali na vlastných uvádzaných
tvrdeniach. Poukázalinaskutočnosť,žedražobníksvydražiteľomtvoriaspoločneorganizovanúskupinu
dražobných podvodníkov, ktorí cielene pripravujú aj s veriteľmi spotrebiteľov o bývanie. Vydražiteľa
označili za profesionálneho realitného makléra, ktorý určite pozná trhové ceny nehnuteľností, ktoré
pôvodne pred rokmi predal zhodou okolností aj žalobcom 2/ a 3/, a ktorý by tento predmet dražby

nekupoval, keby túto nehnuteľnosť nevedel ďalej predať. V ostatnom je podanie obsahovo totožné so
žalobou vrátane zvýraznených a podčiarknutých častí textu.

7. Dňa XX.XX.XXXX doručili žalobcovia súdu podanie, označené ako Oznámenie konajúcemu súdu
o nových okolnostiach v tejto spornej veci (č.l. XXX), v ktorom oznámili súdu, že žalovaných dôrazne

požiadali o zaslanie kópie Vyhlásenia pravosti, výšky a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje
výkon záložného práva na ich nehnuteľnosti. Žalovaní tejto ich žiadosti nevyhoveli. Ako dôkaz predložili
žiadosť o predloženie dokladu o pravosti a splatnosti pohľadávky k tzv. dobrovoľnej dražbe, odpoveď
žalovaného 1/ a žalovaného 2/. Následne žalobcovia doručili súdu podanie (č.l. XXX), v ktorom
okrem iného uviedli, že podali trestné oznámenie na žalovaných a popreli všetky tvrdenia žalovaných.

V ostatnom je podanie obsahovo totožné so žalobou vrátane zvýraznených a podčiarknutých častí
textu. S podaním doručili súdu uznesenie č.k. 1Pv/510/19/4403-13 zo dňa 20.08.2020. V ďalšom podaní
(č.l. XXX) žalobcovia uviedli, že žalovaný 3/ s ďalšou neznámou osobou, z bezprostrednej blízkosti
rodinného domu, ktorý je predmetom tohto sporu, vykrikoval na rodinných príslušníkov žalobcov, že on
a jeho partneri majú na súde konajúcom vo veci už zariadené, že žalobcovia spor prehrajú, a že mu

nakoniec budú musieť zaplatiť aj odškodné a pokutu 10.000,- eur, a že pred rozhodnutím súdu ich už
aj tak nič a nikto nezachráni a preto majú predmetný vydražený dom okamžite vypratať. Žalovaný 3/
odišiel z daného miesta až po privolaní polície žalobcami. V ostatnom je podanie obsahovo totožné so
žalobou vrátane zvýraznených a podčiarknutých častí textu rovnako ako podania žalobcov súvisiacich
s predmetom sporu zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. XXX), XX.XX.XXXX (č.l. XXX, X.XX.XXXX (č.l. XXX) a zo

dňa XX.XX.XXXX (č.l. XXX).

8. Žalobcovia na výzvu súdu na doplnenie podstatných skutkových tvrdení v súlade s § 150 ods. 2
CSP, a to či vzniesli u dražobníka námietku proti ohodnoteniu predmetu dražby znaleckým posudkom
č. XX/XXXX a žiadali vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom a aby uviedli, v akej výške im žalovaný

1/ poskytol úver a koľko doposiaľ zaplatili na splátkach úveru, ďalej aby uviedli, či boli zo strany
žalovaného 1/ vyzývaní na úhradu dlžnej sumy pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti, kedy sa
dostali do omeškania s úhradou dohodnutých splátok úveru, aká bola ich platobná disciplína, z akých
dôvodov porušili povinnosť splácať splátky úveru riadne a včas, či im žalovaný 1/ doručoval oznámenie
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru vrátane predloženia dôkazov, ktoré súdu vedia predložiť

a k predloženiu dôkazov preukazujúcich, že hodnota nehnuteľností bola vo výraznom nepomere
so zabezpečovanou pohľadávkou veriteľa, na ktoré odkazovali v podaniach (inzeráty obdobných
nehnuteľností) doručili súdu podanie zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. XXX), v ktorom žiadali o ospravedlnenie
neúčasti na pojednávaní vytýčenom na deň 22.05.2024 a zopakovali argumentáciu uvedenú v žalobe.Predmetné podanie bolo obsahovo takmer totožné so žalobou vrátane zvýraznených a podčiarknutých
častí textu, pričom neobsahovalo ďalšie skutkové tvrdenia, k doplneniu ktorých ich súd vyzval.

9. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k výzve súdu (č.l. XXX) na doplnenie podstatných a rozhodujúcich
skutočností vrátane predloženia listinných dôkazov uviedol, že výzva súdu nespĺňa zákonnom
požadované náležitosti, nakoľko nemožno ukladať povinnosť „prípisom“ alebo „výzvou“, bez výroku
a riadneho odôvodnenia. Zároveň uviedol, že nahrádzanie "nesplnenia" základnej procesnej povinnosti
žalobcu, ktorou povinnosťou je povinnosť riadneho tvrdenia a povinnosť dôkazná, postupom súdu

je porušením nestrannosti súdu. Z ustanovenia § 132 CSP vyplýva základná povinnosť žalobcu -
tvrdiť podstatné skutočnosti a tieto preukázať, ibaže by to bolo objektívne nemožné. Žalobca musí
v závislosti od skutkovej podstaty právnej normy ktorou odôvodňuje svoj údajný nárok, tvrdiť skutočnosti
(a tieto preukázať dôkazmi), na základe ktorých môže súd (prípadne) rozhodnúť v jeho prospech.
Rozsah dôkaznej povinnosti je zásadne určený rozsahom povinnosti tvrdiť skutočnosti, pretože aby
mohla strana nejakú skutočnosť preukázať, musí ju najprv tvrdiť. Civilný sporový poriadok neumožňuje

tvrdenia nepriame, prostredníctvom odkazu na označené alebo predložené dôkazné prostriedky, práve
naopak, takéto „zjednodušovanie“ povinnosti tvrdenia výslovne zakazuje v ustanovení § 132 ods.
2 CSP. Bolo by v rozpore s úplne elementárnymi požiadavkami rovnosti zbraní a kontradiktórnosti
sporového procesu, keby mal žalovaný „hádať“, ktoré skutočnosti tvoria predmet sporu. Predmetom
konania nie je spor zo spotrebiteľskej zmluvy, preto je spor zapísaný v registri „C“ a nie „Csp“, ale

spor o určenie neplatnosti dražby, teda o určenie, či tu určitá právna skutočnosť je alebo nie je,
preto je odkaz na § 295 CSP nenáležitý, pričom zároveň povinnosť dôkazná nadväzuje na povinnosť
tvrdenia, pričom zo žaloby nie je zrejmé, ktoré existujúce tvrdenia majú byť žalobcami navrhovaným
dôkazmi preukazované. Ak žalobca úver splácal, nepochybne ide o jeho vlastné konanie, o ktorom vie
najlepšie sám, rovnako mu pravidelne boli doručované výpisy z úveru a v prípade, ak nimi z nejakého

dôvodu nedisponuje, môže požiadať o vydanie duplikátov. Povinnosti riadnej žaloby sa vzťahujú aj
na spotrebiteľa. Postupom súdu tak dochádza predovšetkým k neprípustnému prenášaniu bremena
tvrdenia (čo je fakticky "neprenositeľná" povinnosť žalobcu) a dôkazného bremena na kontradiktórnu
sporovú stranu, žalovaného, pričom na strane žalobcu neexistuje informačný deficit, ktorý by teoreticky
odôvodňoval prenos dôkazného bremena. Žalobcovia existenciu informačného deficitu na ich strane

ani netvrdia. Ďalej poukázal na závery plenárneho rozhodnutia Ústavného súdu SR (PL.ÚS 23/2014),
v zmysle ktorých vyhlásenie záložného veriteľa o pravosti, sume a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa
navrhuje výkon záložného práva podľa § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, nie je dôvodom,
pre ktorý sa dobrovoľná dražba vykonáva, ale iba jedným z jej predpokladov. Preto § 7 ods. 2 zákona
o dobrovoľných dražbách nepredstavuje „exekučný titul“ pre výkon dražby, ale iba jednu z podmienok

dražby, pričom predmetné ustanovenie neoprávňuje veriteľa realizovať dobrovoľnú dražbu, ale iba mu
ukladá povinnosť prehlásiť určité skutočnosti. Z uvedených záverov ústavného súdu a contrario podľa
žalovaného 1/ vyplýva, že súd neskúma jeho obsah (jeho pravdivosť), i v prípade nesprávnosti to nie je
porušenie povinnosti podľa ZoDD spôsobujúci neplatnosť dražby. Žalovaný 1/ ďalej uviedol, že výkon
záložného práva vôbec nie je závislý od skutočnosti, či dôjde k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti alebo

nie, jedinou právne relevantnou skutočnosťou je skutočnosť, že zabezpečovaný dlh nie je splnený riadne
a včas.

10. Žalovaný 2/ vo vyjadreniach k výzve súdu (č.l. XXX a č.l.XXX) k predloženiu listín preukazujúcich
splnenie povinnosti podľa § 12, § 11, 26 a 27 ZoDD z dražobného spisu vrátane zmluvy o vykonaní

opakovanej dražby a vyhlásenie záložného veriteľa o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky uviedol, že
nie je možné doručiť súdom vyžiadané listiny, nakoľko ich obsahom sú skutočnosti súvisiace s výkonom
dražby, pričom žalovaný 2/ ako dražobník je povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach,
o ktorých sa pri výkone svojej činnosti dozvedel, preto výzvu súdu považuje za nezákonnú. Súd
výzvou smeruje k nezákonnému prenášaniu dôkazného bremena na žalovaných v prospech žalobcov,

ktorí si svoju dôkaznú povinnosť riadne nesplnili, hoci objektívne si ju splniť mohli a mali, a to už
v čase podania svojej žaloby. Povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno v spore o neplatnosť dražby
zaťažuje žalobcov. Dražobný spis nie je takým dôkazným prostriedkom, ktorý by žalobcovia nemohli
bez svojej viny predložiť (§ 132 ods. 3 CSP). Žalobcovia – žalobca 1/ ako dlžník, a žalobcovia 2/
a 3/ ako vlastníci predmetu dražby - ak by riadne využili zákonom danú možnosť (§ 8 ods. 2 ZoDD)

nahliadnuť do dražobného spisu v čase pred podaním žaloby, mohli akúkoľvek listinu, ktorá je obsahom
dražobného spisu, získať a následne uvedené listinné dôkazy predložiť súdu riadne a včas už spolu
so žalobou. Žalobcovia v žalobe netvrdili, že im nebolo umožnené nahliadnuť do dražobného spisu,
takúto skutočnosť v konaní nepreukázali a neuviedli ani žiadne skutočnosti, prečo je dražobný spistakým dôkazným prostriedkom, ktorý nemohli bez svojej viny predložiť. Žalobcovia nikdy nežiadali
o nahliadnutie do dražobného spisu (žiadnu dražobníkovi doručenú žiadosť o nahliadnutie do spisu
súdu ani nepreukázali) a dražobník im nikdy neodoprel možnosť nahliadnuť do dražobného spisu

(žalobcovia skutočnosť odopretia možnosti nahliadnuť do spisu súdu nepreukázali). Tvrdenia žalobcov
sú nepravdou, a dražobník ich dôrazne popiera. Žalobcovia si nesplnili povinnosť uviesť žalobné
skutkové tvrdenia pravdivo a úplne. Preto ak žalobcovia nepripojili k žalobe dôkazný prostriedok, ktorého
povaha to objektívne pripúšťala, potom musia znášať pre seba z toho plynúce negatívne procesné
dôsledky (napr. neunesenie dôkazného bremena v spore). Nie je úlohou žalovaného v spore (a ani

úlohou konajúceho súdu), aby svojou činnosťou nahrádzal subjektívnu pasivitu žalobcov vo vzťahu k
zhromažďovaniu a predkladaniu dôkazných prostriedkov, ktoré žalobcovia predložiť mohli, no svojou
nedbalosťou zavinili, že si túto možnosť zmarili alebo ju adekvátne nevyužili. Negatívne tvrdenia
žalobcov sú v zásade takými tvrdeniami, ktoré sa dali tvrdiť aj ako pozitívne tvrdenia a žalobcovia boli
schopní ich preukázať, a na ich preukázanie si zabezpečiť podklady, alebo predložiť relevantné dôkazné
návrhy. Zmluva o vykonaní dražby vrátane písomného vyhlásenia žalovaného 1/ ako záložného veriteľa

a navrhovateľa dražby o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky ako aj listiny preukazujúce splnenie
povinnosti podľa § 11 ods. 4 a ods. 5 ZoDD a listiny preukazujúce úhradu dražobnej zábezpeky a ceny
dosiahnutej vydražením v prospech žalovaného 2/ žalovaným 3/ sú súčasťou dražobného spisu.

11. Súd vec verejne prejednal na pojednávaní dňa 22.05.2024, na ktorom sa zúčastnili právny zástupca

žalovaného 2/ a žalovaný 3/. Žalobcovia ospravedlnili neúčasť na predmetnom pojednávaní podaním
zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. XXX) a žiadali, aby súd prejednal a rozhodol vec v ich neprítomnosti. Právny
zástupca žalovaného 1/ žiadal pojednávanie odročiť, žiadosti ktorej súd z dôvodu, že neboli splnené
dôvody pre odročenie pojednávania nevyhovel, o skutočnosti ktorej súd právneho zástupcu žalovaného
1/ upovedomil. Súd tak v zmysle § 180 CSP pojednával v neprítomnosti žalobcov, žalovaného 1/ a 2/

a právneho zástupcu žalovaného 1/. Právny zástupca žalovaného 2/ zhrnul podstatný obsah svojich
písomných podaní a nad rámec k predmetu sporu uviedol, že žalovaný 2/ je viazaný povinnosťou
mlčanlivosti, pričom žalobcovia, ktorí vedeli vyprodukovať tri písomné podania v rozsahu 60 strán A4,
zároveň vedeli, na ktorý súd, v akej lehote a proti komu majú žalobu podať a odvolaním sa na § 21 ods.
4 ZoDD, sú schopní si prečítať § 8 ods. 2 ZoDD a zabezpečiť si takýmto spôsobom dôkazy potrebné

pre preukázanie svojich tvrdení. V iných podaniach žalobcovia nenavrhli zmenu žaloby podstatnou
zmenou skutkových tvrdení a preto súd ani nerozhodoval o zmene žaloby. Postup strany sporu bez
ohľadu na to, či je spotrebiteľom alebo nie je spotrebiteľom je šikanóznym v zmysle § 5 CSP, ak niekto
podáva žalobu bez toho, aby poznal skutkový stav veci. Žalobné tvrdenia sú len obyčajnými fabuláciami.
Poukázal na komentár k § 295 CSP, podľa ktorého povinnosť skutkových tvrdení spotrebiteľa je

zachovaná, v opačnom prípade by sme mohli dospieť k absolútnemu záveru, že spotrebiteľ nemusí do
žaloby uvádzať nič. Súdny prieskum neplatnosti dražby má vychádzať zo skutkových tvrdení žalobcu
akýkoľvek iný prieskum nad rámec žalobných tvrdení zo strany súdu je neprípustný. Predpokladom
spochybnenia ohodnotenia predmetu dražby je podanie včasných námietok voči ohodnoteniu, pričom
žalobcovia takúto listinu nepredložili. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít

je konanie dražby v okruhu 100 km od miesta predmetu dražby v súlade so zákonom. Z tvrdení
žalobcov o neprijateľných zmluvných podmienkach nevyplýva ako mali byť na svojich právach dotknutí
v § 3 ods. 6 ZoDD, v zmysle ktorého dražbu nie je možné vykonať, ak dlh je čo do istiny nižší ako
2000 eur. Žalobcovia netvrdili, že by im záložný veriteľ nedal vyhlásenie o pravosti, výške a splatnosti
zabezpečenej pohľadávky. Pokiaľ žalobcovia listinu nepredložili, je súčasťou dražobného spisu ako

listina XXXXX/XXXX. Žalobcovia mohli všetky svoje tvrdenia tvrdiť ako pozitívnu skutočnosť, ak by
využili právo nahliadnutia do dražobného spisu. Akékoľvek zaťažovanie žalovanej strany predkladaním
dôkazov, ktoré si žalobcovia mohli zabezpečiť sami je v rozpore s čl. 17 CSP. Žalovaný 3/ zotrval na
svojich písomných vyjadreniach.

12. Podaním doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX (č.l. XXX) sa žalobcovia vyjadrili k vyjadreniu právneho
zástupcu žalovaného 2/ prednesenému na pojednávaní, ktoré označili za klamlivé a namierené proti
spotrebiteľom, používajúc citovo zafarbené až expresívne výrazy, ktoré nemajú v komunikácii so
súdom opodstatnenie. V ďalšej časti vyjadrenia zopakovali argumentáciu uvedenú v žalobe vrátane
zvýraznených a podčiarknutých častí textu.

13. Súd pokračoval v pojednávaní dňa 09.09.2024, na ktorom sa zúčastnili právni zástupcovia
žalovaných 1/ a 2/ a žalovaný 3/. Žalobcovia ospravedlnili svoju neúčasť podaním doručeným
súdu dňa XX.XX.XXXX (č.l. XXX) a žiadali, aby súd prejednal a rozhodol vec v ich neprítomnosti.Súčasťou podania bolo aj vyjadrenie žalobcov obsahovo totožné so žalobou vrátane zvýraznených
a podčiarknutých častí textu. Súd v zmysle § 180 CSP pojednával v neprítomnosti žalobcov a
žalovaných 1/ a 2/. Právny zástupca žalovaného 1/ poukázal na obsah dvoch ostatných vyjadrení

žalobcov spojený s agresivitou, osočovaním a hrubo urážlivým obsahom, ktoré nespĺňajú podmienky
nevyhnutných obsahových náležitostí riadneho podania a ako také majú byť odmietnuté, žalobu označil
za kompilát vŕšiaci bez ladu a skladu rôzne nezmyselné a nie raz vymyslené skutočnosti vrátane
neexistujúcich právnych predpisov, ktorá nespĺňa podmienky v zmysle § 21 ZoDD, ktoré musia byť
tvrdené a preukazované v predmetnom spore. Jediné námietky, ktoré sa dajú zo žaloby vyabstrahovať

je námietka nesúhlasu so znaleckým posudkom a námietka nesúhlasu s miestom konania dražby, ku
ktorým sa vyjadril v písomných podaniach. Poukázal na skutočnosť, že uvedené subjekty podávajú
počas rokov množstvo rôznych žalôb fakticky generického charakteru a konania sa nezúčastňujú,
pričom podľa jeho informácií nejde o podanie žalobcov, ale o podanie niekoho úplne iného. K tvrdeniam
a úvahám o neprijateľných podmienkach uviedol, že nesúvisia s predmetom konania a sankciu za
prípadnú nesprávnosť prehlásenia o výške pravosti a splatnosti pohľadávky ustanovuje § 33 ods. 2

ZoDD a nie je ňou neplatnosť dražby, ale nárok na náhradu prípadne spôsobenej škody. Proporcionalitu
vo vzťahu k výkonu záložného práva stanovil priamo zákonodarca a to v ustanovení § 3 ods. 6 ZoDD,
kde je stanovený limit 2000 eur, ktorý bol mnohonásobne prekročený. Žalobcovia neuniesli procesné
bremená vo vzťahu k predmetu konania a na riešenie ich domnelých námietok majú iné právne inštitúty.
Predmetom konania o neplatnosť dobrovoľnej dražby nie sú skutočnosti, ktoré sa týkajú vymáhanej

pohľadávky t.j. z obligačného vzťahu, ak by tomu tak bolo, zákonodarca by to stanovil v zákone. V konaní
o neplatnosti dražby sú relevantné len poručenia ZoDD a pre prípad porušenia obligačného vzťahu
zákon predpokladá žalobu o prípadnú náhradu škody z dôvodu nesprávnosti prehlásenia. V ostatnom
zotrval na písomných podaniach. Právny zástupca žalovaného 2/ nad rámec uviedol, že súd nemôže
vychádzať z iných skutkových tvrdení žalobcov, ako tých, uvedených v žalobe, nakoľko nové tvrdenia,

ktoré majú byť súčasťou žaloby, by museli byť vnesené návrhom na zmenu žaloby vo forme rozšírenia
podstatných skutkových tvrdení.

14. Žalovaný 1/ doručil súdu podanie zo dňa XX.X.XXXX (č.l. XXX), v ktorom poukázal na hrubé, urážlivé
podania žalobcov, ktorými dochádza k zjavnému zneužitiu práva a takéto zneužitie nepožíva právnu

ochranu. Ďalej uviedol, že nikto nie je povinný trpieť používanie nielen nepravdivých, ale zároveň i
pejoratívnych a hrubo urážlivých výrazov a súd by mal vyvodiť primerané dôsledky v podobe uloženia
poriadkovej pokuty či odmietnutia podania. Nad rámec argumentácie uvedenej vo vyjadrení k žalobe
ďalej uviedol, že v žalobe o neplatnosť dražby musia byť tvrdené porušenia ustanovení ZoDD a zároveň
musí byť preukázané, že tým bol žalobca dotknutý na svojich právach. Jedinou právne relevantnou

skutočnosťou na výkon záložného práva je skutočnosť, že zabezpečovaný dlh nie je splnený riadne
a včas. Hodnota pohľadávky bez príslušenstva musí byť vyššia ako 2.000,- eur v súlade s § 3 ods. 6
ZoDD. Dlžník nikdy netvrdil, že by splácal riadne, a ani to, že by výška omeškanej istiny nedosiahla
2.000,- eur. Preto nie je podstatné, či došlo k zosplatneniu pohľadávky. Žalobca vymedzuje predmet
konania obsahom svojho úkonu – žaloby. Žalobným návrhom a jeho odôvodnením je súd viazaný.

Ak chce žalobca meniť obsah návrhu na začatie konania, môže sa tak stať výlučne na základe jeho
návrhu s privolením súdu. Za zmenu žaloby sa považuje aj zmena tzv. rozhodujúcich skutkových
okolností, na ktorých žaloba spočíva. Žalobcovi nič nebránilo, aby všetky tvrdenia uviedol už v žalobe.
Je zrejmé, že celé procesné konanie žalobcu je reakciou na zjavnú právnu nedôvodnosť samotnej
žaloby. Je neprípustné, aby žalobca podstatné a rozhodujúce skutočnosti neuviedol rovno v žalobe,

ale až ako reakciu na argumentáciu žalovaného, ktorý riadne argumentoval len na základe výzvy súdu
na vyjadrenie. Pôvodca podania nepodal, v čase po doručení "žaloby" žalovanému, žiaden návrh na
pripustenie zmeny žaloby a preto akékoľvek iné skutkové tvrdenia iné ako tie obsiahnuté v žalobe
produkované v čase po doručení žaloby žalovanému nie sú nijako procesne relevantné a netvoria
predmet konania. Žalobca neuniesol bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno, z dôvodu ktorého je

potrebné žalobu zamietnuť.

15. Žalobcovia vo vyjadrení k podaniu žalovaného 1/ doručenom súdu dňa XX.XX.XXXX (č.l. XXX)
uviedli, že sa nestotožňujú s názorom žalovaného 1/, že by sťažovali postup konania súdu a ani súd
ani konajúcu sudkyňu nenapadli ani neosočovali. Podania právneho zástupcu žalovaného 1/ sú podľa

žalobcov generované cez systém umelej inteligencie, ktorý nedokáže podania formulovať s ľudským
prístupom. Advokáti nemajú právo poučovať žalobcov o názoroch súdnych autorít, keďže cielene konajú
protispotrebiteľsky a ich vyjadrenia sú ponižovaním spotrebiteľa, ktorými žalovaní porušujú dôstojnosťkonania. V ďalšej časti vyjadrenia zopakovali argumentáciu uvedenú v žalobe vrátane zvýraznených
a podčiarknutých častí textu.

16. Žalovaný 1/ doručil súdu (priamo, nie prostredníctvom právneho zástupcu) dňa X.XX.XXXX
vyjadrenie (č.l. XXX), v ktorom namietal postup súdu spočívajúci v doručovaní písomnosti s požiadavkou
na určité konanie priamo jemu ako strane sporu, napriek tomu, že je v konaní zastúpený právnym
zástupcom, ktorému súd výzvu nedoručil, čo je v rozpore s § 110 ods. 1 CSP a spôsobuje neúčinnosť
výzvy. Zároveň uviedol, že táto výzva nie je žiadnym relevantným spôsobom odôvodnená, nie je v nej

uvedené z akého dôvodu by mali byť procesné povinnosti určené žalovanému a nie žalobcovi. Ak
súd chce uložiť nejakú povinnosť súkromnoprávnemu subjektu, môže sa tak stať výlučným súdnym
rozhodnutím. Povinnosť nemôže byť ukladaná „prípisom“ alebo „výzvou“. Súd ho vyzval na konanie
a oznámenie skutočností, ktoré sa uvedeného vôbec netýkajú. Súd nemôže nútiť protistranu k zdieľaniu
informácií, ktoré sú potrebné pre úspešné vedenie sporu žalobcu. Tým by súd napomáhal jednej strane
sporu a došlo by k porušeniu ústavnej zásady rovnosti účastníkov konania. Je úlohou žalobcu predložiť

dôkazy, ktoré podporujú jeho tvrdenia v žalobe. Následne žalovaný 1/ zopakoval argumentáciu svojho
právneho zástupcu uvedenú v predchádzajúcich podaniach.

17. Súd pokračoval v pojednávaní dňa 11.11.2024, na ktorom sa zúčastnili právni zástupcovia
žalovaných 1/ a 2/ a žalovaný 3/. Žalobcovia ospravedlnili svoju neúčasť podaním doručeným

súdu dňa XX.XX.XXXX (č.l. XXX) a žiadali, aby súd prejednal a rozhodol vec v ich neprítomnosti.
Súčasťou podania bolo aj vyjadrenie žalobcov, ktoré neobsahovalo žiadne nové skutočnosti ako tie,
ktoré žalobcovia uviedli už v žalobe vrátane zvýraznených a podčiarknutých častí textu. Súd tak
v zmysle § 180 CSP pojednával a rozhodol v neprítomnosti žalobcov a žalovaných 1/ a 2/. Právny
zástupca žalovaného 1/ poukázal na právne závery Najvyššieho súdu SR uvedené v uznesení zo dňa

24.10.2022, sp. zn. 9Cdo/116/2021, s odkazom na ktoré považuje výzvy súdu na predloženie listín,
ktoré mohli a mali žalobcovia doložiť sami a na špecifikáciu skutkových okolností, ktoré sú povinní
tvrdiť žalobcovia v žalobe, za nezákonné prenášanie bremena tvrdenia a dôkazného bremena zo
žalobcov na žalovaných bez existencie zákonných predpokladov takéhoto prenosu, preto § 295 CSP
v predmetnom prípade nie je aplikovateľný. Na dotaz súdu ďalej uviedol, že prehlásenie podľa § 7 ods.

2 ZoDD nepredložil z dôvodu, že túto povinnosť nemal s poukazom na predmet sporu a postavenie
strán sporu a neexistenciu relevantného procesného tvrdenia žalobcu o neexistencii prehlásenia. Pre
vylúčenie spornosti ne/existencie predmetného prehlásenia právny zástupca žalovaného 1/ predložil
súdu prehlásenie k nahliadnutiu, ktoré mu súd následne vrátil. Právny zástupcovia žalovaných 1/ a 2/
v záverečných rečiach poukázali na svoje písomné a ústne podania v konaní a navrhli žalobu zamietnuť

a priznať žalovaným náhradu trov konania. Žalovaný 3/ právo záverečnej reči nevyužil.

18. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a s ostatnými písomnými podaniami
strán sporu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcami ako aj listinnými dôkazmi
zabezpečenými súdom v súlade s § 295 CSP nachádzajúcimi sa v súdnom spise, oboznámením

sa s prednesmi právnych zástupcov žalovaných na pojednávaní, oboznámením sa s prehlásením
žalovaného 1/ o výške, pravosti a splatnosti pohľadávky a s ostatným obsahom súdneho spisu a zistil
nasledovný skutkový stav:

19. Z okolností preskúmavanej veci vyplýva, že medzi žalovaným 1/ ako veriteľom (banka) a žalobcom

1/ a E. R. B. ako dlžníkom, bola dňa XX. XX. XXXX uzatvorená zmluva o splátkovom úvere č.
XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru na bývanie vo výške XX.XXX,- eur. Účelom
úverubolovyplatenieexistujúcichúverov.Dlžnícisavzmyslezmluvyzaviazalivrátiťpeňažnéprostriedky
spolu s úrokmi vo výške X,XX % ročne, v pravidelných mesačných splátkach po XXX,XX eura, pričom
prvá splátka bola splatná dňa XX.XX.XXXX a ďalšie splátky vždy 20. teho dňa každého mesiaca.

Dlžníci mali na úver zaplatiť spolu XXX splátok, pričom konečný termín splatnosti úveru bol dohodnutý
na XX.XX.XXXX. Zmluvné strany sa dohodli, že veriteľ poskytne dlžníkom úver jednorazovo na účet
uvedenývdoklade,ktorýdlžníkpredložíveriteľovipredposkytnutímúverupodľabodu1.a2.čl.IIIzmluvy
a zostatok úveru po poskytnutí úveru podľa čl. III veriteľ poukáže na účet dlžníka uvedený v zmluve.
V čl. III bod 1. zmluvy dlžník podpisom zmluvy vyjadril súhlas, aby bol úver použitý na predčasné

splatenie záväzkov špecifikovaných v tomto bode zmluvy, pričom sa zaviazal veriteľovi predložiť doklad
potvrdzujúci výšku záväzku a číslo účtu, v prospech ktorého sa peňažné prostriedky majú poukázať.
V zmysle čl. III bod 2. zmluvy dlžník súhlasil, aby peňažné prostriedky z úveru boli pripísané aj na
účet, ktorého majiteľom nie je dlžník, ak je tento účet uvedený v základných podmienkach ako účet preposkytnutieúveru.Účetpreposkytnutieúverujevzmysleúverovýchpodmienokúčtomdlžníka.Vzmysle
čl. II sa dlžník zaviazal platiť veriteľovi jednorazovo spracovateľský poplatok vo výške XXX eur, poplatok
za upomienku vo výške XX eur za každú vystavenú upomienku. Podľa čl. III bod 3. zmluvy pohľadávku

tvorí istina, úroky, úroky z omeškania, poplatky a náklady banky spojené s úverom a úverovou zmluvou.
V bode 15. sa dlžník zaviazal zaplatiť banke v zmysle § 499 Obchodného zákonníka spracovateľský
poplatok vo výške dohodnutej podľa tejto zmluvy, a to i keď k poskytnutiu úveru nedôjde. V zmysle
čl. V bod 1. zmluvy mala byť pohľadávka zabezpečená záložným právom k nehnuteľnosti na základe
Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti a mandátnej zmluvy uzatvorenej medzi bankou

a záložcom, ktorej predmetom je zriadenie záložného práva banky k zálohu. V bode 3. tohto článku
zmluvy sa strany dohodli, že ak dlžník nesplatí v dohodnutom čase pohľadávku alebo jej časť, má banka
právo realizovať zabezpečenie v súlade s ustanoveniami VOP. V čl. VI bod 3. zmluvy dlžník vyhlásil,
že sa oboznámil so súčasťami úverovej zmluvy, ktorými sú všeobecné obchodné podmienky, úverové
podmienky, sadzobník a podmienky určené zverejnením, za ktorých sa bankový produkt v zmysle
úverovej zmluvy poskytuje, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Podľa bodu 4.citovaného

článku zmluvy sa všetky právne vzťahy vyslovene neupravené v úverovej zmluve mali riadiť príslušnými
ustanoveniami úverových podmienok, VOP, obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi.
Vbode5.citovanéhočlánkuzmluvysastranydohodli,žeichvzájomnéprávnevzťahysabudúspravovať
podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. Podľa bodu 6. tohto čl. zmluvy, ak je k úverovej
zmluve dohodnuté poistenie úveru alebo poistenie nehnuteľnosti, zánik takéhoto poistenia nemá vplyv

na existenciu a ďalšie trvanie úverovej zmluvy.

20. Žalovaný 1/ ako záložný veriteľ a žalobcovia 2/ a 3/ ako záložca uzatvorila dňa XX.XX.XXXX Zmluvu
o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnu zmluvy. Predmetom záložnej zmluvy bola
dohoda o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam záložcom v prospech záložného veriteľa na

zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa špecifikovanej v bode 3. I. časti zmluvy a predmetom
mandátnej zmluvy bolo udelenie poverenia záložcom ako mandantom záložnému veriteľovi ako
mandatárovi pre vykonanie úkonov v súvislosti s výkonom záložného práva. V zmysle časti I. bod 3.
zmluvy sa zabezpečovanou pohľadávkou rozumie a) pohľadávka, ktorá vznikla zo zmluvy o splátkovom
úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenej medzi záložným veriteľom a B. A. a B.

R. E., na základe ktorej záložný veriteľ poskytol úver, a ktorú tvorí istina vo výške XX.XXX,- eur,
úroky, úroky z omeškania a všetky poplatky a náklady spojené s úverovou zmluvou, b) pohľadávky
a jej príslušenstvo, ktorá vznikne v dôsledku alebo v súvislosti s odstúpením alebo vypovedaním
úverovej zmluvy, c) pohľadávka na uhradenie nákladov podľa úverovej zmluvy, zmlúv obsiahnutých
v tejto listine a všetkých ostatných zmlúv uzatvorených medzi záložným veriteľom a dlžníkom, d)

pohľadávka a jej príslušenstvo, ktorá vznikne v dôsledku alebo v súvislosti so zánikom úverovej zmluvy
iným spôsobom ako splnením, odstúpením alebo vypovedaním, e) pohľadávka a jej príslušenstvo na
vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá vznikne, resp. vznikla v dôsledku alebo v súvislosti s plnením
záložného veriteľa dlžníkovi bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo
plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, f) pohľadávka a jej príslušenstvo, ktoré vzniknú na základe

zmeny právneho vzťahu založeného úverovou zmluvou (t.j. pohľadávky vyplývajúce zo zmeny výšky
poskytnutých peňažných prostriedkov a pod.) alebo nahraním záväzku vyplývajúceho z úverovej zmluvy
novým záväzkom, t.j. v prípade privatívnej novácie právneho vzťahu založeného úverovou zmluvou
(Pohľadávka). Časť II. zmluvy je označená ako Zmluva o záložnom práve. Ako záloh boli označené
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území L. J., okres J., zapísané na liste vlastníctva č.

XXX, v zmluve podrobne špecifikované, v bezpodielovom spoluvlastníctve záložcov (záloh). Podľa
čl. I bod 4. záložnej zmluvy záložca súhlasil, aby sa záložné právo vzťahovalo aj na zabezpečenie
pohľadávky v prípade akejkoľvek zmeny úverovej zmluvy. Podľa čl. II bod 2. záložnej zmluvy sa záložca
zaviazal uhradiť všetky náklady záložného veriteľa spojené s podaním návrhu na vklad záložného práva
záložným veriteľom v prípade, ak návrh na vklad nepodá záložca do 5 dní odo dňa podpisu zmluvy,

pričom tieto náklady tvorili súčasť pohľadávky. Podľa čl. II bod 3 písm. a) záložnej zmluvy záložné
právo zaniká okamihom splatenia celej pohľadávky, písm. b) vzdaním sa záložného práva záložným
veriteľom a c) okamihom, keď nastanú iné skutočnosti, na základe ktorých zaniká záložné právo podľa
zákona alebo podľa zmluvy o záložnom práve. V zmysle čl. III záložnej zmluvy sa záložca zaviazal
zabezpečiť poistenie zálohu pre prípad, ak záloh nebol poistený vôbec alebo v požadovanom rozsahu

a zabezpečiť, aby bola poistná zmluva udržiavaná v platnosti. Záložca sa zároveň zaviazal predkladať
potvrdenia o úhrade poistného záložnému veriteľovi do 15 dní po úhrade poistného až do splatenia
pohľadávky. V zmysle čl. IV záložnej zmluvy sa strany dohodli, že ak pohľadávka nebude riadne a včas
splácaná, je záložný veriteľ oprávnený začať výkon záložného práva, v rámci ktorého uspokojí svojupohľadávku, a to spôsobom dohodnutým vo VOP. V časti IV. označenej ako záverečné ustanovenia bod
1. zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že zriadenie záložného práva má účinky aj pre právneho nástupcu,
príp. dediča. V bode 2. záverečných ustanovení zmluvy sa záložca zaviazal a) zdržať sa akýchkoľvek

právnych úkonov vo vzťahu k zálohu, s výnimkou tých, na ktorých uskutočnenie dal záložný veriteľ
písomný súhlas, b) nepreviesť bez predchádzajúceho písomného súhlasu záložného veriteľa záloh
na inú osobu do úplného splatenia pohľadávky s výnimkou výkonu záložného práva, c) nezriadiť bez
predchádzajúceho písomného súhlasu záložného veriteľa k zálohu záložné právo, vecné bremeno alebo
inú ťarchu v prospech tretej osoby vrátane nájomných práv k zálohu do úplného splatenia pohľadávky,

h) vypratať záloh najneskôr 3 dni po oznámení o výkone záložného práva, v opačnom prípade je záložný
veriteľ oprávnený zabezpečiť vypratanie zálohu v mene a na účet záložcu. Zároveň bolo dohodnuté,
že náklady na vypratanie zálohu tvoria súčasť pohľadávky. Podľa bodu 4. záverečných ustanovení
zmluvy mal záložný veriteľ právo záložcovi vyúčtovať zmluvnú pokutu vo výške pohľadávky v čase, kedy
sa preukáže neplatnosť záložnej zmluvy, straty vlastníckeho práva záložcu, prevodu alebo zaťaženia
zálohu, ktorú sa záložca zaviazal uhradiť. Zmluvnou pokutou nemal byť dotknutý nárok záložného

veriteľa na náhradu škody. V bode 5. záverečných ustanovení zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že
v prípade prevodu alebo prechodu zálohu pôsobí záložné právo aj voči nadobúdateľovi. V bode 8.
záverečných ustanovení zmluvy záložca vyhlásil, že sa oboznámil so súčasťami zmlúv obsiahnutých
v tejto listine, ktorými sú VOP, Obchodné podmienky a Sadzobník, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich
dodržiavať. Vklad záložného práva k nehnuteľnostiam bol správnym orgánom povolený v konaní č.

Q. XXXX/XXXX.

21. Dňa XX.XX.XXXX vyhlásil žalovaný 1/ mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy o splátkovom
úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX z dôvodu porušenia obchodných podmienok a vyzval
žalobcu 1/ k úhrade pohľadávky zo zmluvy vo výške XX.XXX,XX eur do 15 dní. Oznámenie o vyhlásení

mimoriadnej splatnosti bolo doručované na vedomie aj žalobcom 2/ a 3/. Listom zo dňa XX.XX.XXXX
oznámil žalovaný 1/ žalobcom začatie výkonu záložného práva predajom nehnuteľností na dobrovoľnej
dražbe v zmysle zákona č. 527/2002 Z.z., ktoré bolo zriadené na základe záložnej zmluvy zo dňa
XX.XX.XXXX uzatvorenej za účelom zabezpečenia pohľadávky záložného veriteľa k nehnuteľnostiam
nachádzajúcim sa v katastrálnom území L. J., zapísaným na liste vlastníctva č. XXX v bezpodielovom

spoluvlastníctve žalobcov 2/ a 3/ (ďalej aj len ako „dražené nehnuteľnosti“ alebo „nehnuteľnosti“), keďže
pohľadávka záložného veriteľa sa stala splatnou v celom rozsahu dňa XX.XX.XXXX

22. Prvá dobrovoľná dražba nehnuteľností sa uskutočnila dňa XX.XX.XXXX o XX:XX hod. v R. S., T.
XX, D.. Cena predmetu dražby bola zistená znaleckým posudkom č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX,

vyhotoveným znalcom A. A. G. v sume XX.XXX,- eur. Najnižšie podanie bolo XX.XXX,- eur a minimálne
prihodenie XXX,- eur. Na prvej dražbe nebolo urobené ani najnižšie podanie. Oznámenie o dobrovoľnej
dražbe zo dňa X.X.XXXX bolo zaslané žalobcovi 1/ prípisom zo dňa X.X.XXXX a výsledok prvej dražby
oznámil žalovaný 2/ žalobcovi 1/ prípisom zo dňa XX.XX.XXXX, prílohou ktorého bolo oznámenie
o výsledku dobrovoľnej dražby zo dňa XX.XX.XXXX a informatívny odpis notárskej zápisnice.

23. Listom zo dňa XX.XX.XXXX žalovaný 2/ zaslal žalobcovi 1/ oznámenie o opakovanej dobrovoľnej,
ktorá sa mala konať dňa XX.XX.XXXX a požiadal ho o sprístupnenie predmetu dražby v termínoch
obhliadok uvedených v oznámení. Z Oznámenia o opakovanej dražbe č. B. B. XXXX/XXXX zo dňa
XX.XX.XXXX (č.l. XX) vyplýva, že opakovaná dražba dražených nehnuteľností sa mala konať dňa

XX.XX.XXXX, o XX:XX hod v E. S., F. L. X, D.. Išlo o prvú opakovanú dražbu. Cena predmetu dražby
bola zistená znaleckým posudkom č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, vyhotoveným znalcom A. A. G.
v sume XX.XXX,- eur. Najnižšie podanie bolo XX.XXX,- eur a minimálne prihodenie XXX,- eur.

24. Z Oznámenia o dražbe č. B. B. XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. XXX) vyplýva, že ďalšia dražba

dražených nehnuteľností sa mala konať dňa XX.XX.XXXX, o XX:XX hod v E. S., F. L. X, D.. V oznámení
bolo uvedené, že ide o prvú dražbu. Cena predmetu dražby bola zistená znaleckým posudkom č. XX/
XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, vyhotoveným znalkyňou A. B. C. v sume XX.XXX,- eur. Najnižšie podanie
bolo XX.XXX,- eur a minimálne prihodenie XXX,- eur. Obhliadka predmetu dražby sa mala uskutočniť
X.X.XXXX o XX:XX hod. a XX.XX.XXXX o XX:XX hod. Predmetné oznámenie o dobrovoľnej dražbe

zaslal žalovaný 2/ žalobcovi 1/ prípisom zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. XXX), ktorým žalobcu 1/ zároveň
požiadal o sprístupnenie predmetu dražby v termínoch obhliadok uvedených v oznámení. Znalecký
posudok č. XX/XXXX bol žalobcom zaslaný žalovaným 2/ prípisom zo dňa X.X.XXXX.25. Dňa XX.XX.XXXX o XX:XX hod., v E. S., F. L. X, D. sa na návrh žalovaného 1/ ako záložného veriteľa
uskutočnila tretia dobrovoľná dražba (druhá opakovaná dobrovoľná dražba) dražených nehnuteľností
(zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, pre k.ú. L. J. v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov 2/

a 3/) žalovaným 2/ ako dražobníkom podľa zákona č. 527/2002 Z.z. Priebeh dražby bol osvedčený
Notárskou zápisnicou D. XXX/XXXX, D. XXXXX/XXXX (W. XX) spísanou dňa XX.XX.XXXX na mieste
samom, notárom C. R. P.. Predmet dobrovoľnej dražby bol ocenený znaleckým posudkom číslo XX/
XXXX, vyhotoveným znalkyňou A. B. C. dňa XX.XX.XXXX na sumu XX.XXX eur. Najnižšie podanie
bolo v sume XX.XXX eur a minimálne prihodenie v sume XXX,- eur. Nakoľko nebolo urobené najnižšie

podanie ani po troch výzvach, licitátor postupne znižoval najnižšie podanie 2x o sumu X.XXX,- eur
a 1x o sumu X.XXX,- eur až na sumu XX.XXX,- eur, ktorú ponúkol žalovaný 3/. Licitátor udelil príklep
vydražiteľovi predmetu dražby, ktorým sa stal žalovaný 3/. Cena dosiahnutá vydražením bola XX.XXX,-
eur. Udelením príklepu licitátora bola dobrovoľná dražba o XX:XX hod. ukončená.

26. Prípisom zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. XX) zaslal žalovaný 2/ žalobcovi 2/ Oznámenie o výsledku

dobrovoľnej dražby, prílohou ktorého bolo oznámenie a informatívny odpis notárskej zápisnice.
Z oznámenia o výsledku dobrovoľnej dražby zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. XX) vyplýva, že dražba
nehnuteľnostízapísanýchnalistevlastníctvač.XXX,prek.ú.L.J.vovlastníctvežalobcu2/a3/vykonaná
žalovaným 2/ na návrh žalovaného 1/ ako záložného veriteľa dňa XX.XX.XXXX o XX:XX hod. v E. S.,
F. L. X bola skončená úspešne a predmet dražby bol vydražený vydražiteľom, žalovaným 3/. Cena

dosiahnutá vydražením je XX.XXX,- eur. Predmet dražby bol ohodnotený znaleckým posudkom č. XX/
XXXX vyhotovenom znalkyňou A. B. C. dňa XX.XX.XXXX všeobecnou cenou odhadu v sume XX.XXX,-
eur. Najnižšie podanie XX.XXX,- eur.

27. Okresný úrad J., katastrálny odbor listom zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. XX) oznámil žalobcom 2/

a 3/, že vykonal zápis do katastra nehnuteľností záznamom na liste vlastníctva č. XXX, pre k.ú. L.
J. titulom Notárskej zápisnice č. D. XXX/XXXX, D. XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX – osvedčenia
o priebehu dobrovoľnej dražby v prospech vydražiteľa. Listom zo dňa X.X.XXXX (č.l. XX) požiadal
žalovaný 2/ žalobcu 1/, aby sa dňa XX.XX.XXXX o XX:XX hod. dostavil k predmetu dražby za účelom
jeho odovzdania v súlade s § 29 ZoDD s poukazom na výsledok dobrovoľnej dražby č. B. B. XXX/

XXXX konanej dňa XX.XX.XXXX o XX:XX hod. v E. S., F. L. X, D. zverejnenom v Oznámení o výsledku
dobrovoľnej dražby zo dňa XX.XX.XXXX.

28. Listom zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. XX) vyzval žalovaný 3/ žalobcu 2/ na vypratanie a odovzdanie

nehnuteľností vedených na liste vlastníctva č. XXX pre k.ú. L. J., ktorých je vlastníkom, a to dňa
XX.XX.XXXX o XX:XX hod. Zároveň ho upozornil, že konanie, ktorým bráni v užívaní nehnuteľností,
môže napĺňať skutkové znaky trestného činu podľa § 218 Trestného zákona. Predmetná výzva bola
doručovaná na vedomie aj žalobcovi 3/. Žalovaný 3/ ako vlastník nehnuteľností požiadal O. B., S.
o ukončenie Zmluvy o pripojení a odpojenie odberného miesta od distribučnej sústavy, na základe čoho

spoločnosť odstúpila od Zmluvy o pripojení, skutočnosť ktorú oznámila žalobcovi 1/ listom zo dňa
XX.XX.XXXX (č.l. XXX). Z potvrdenia Obce L. J. zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. XX) vyplýva, že žalobcovia 2/
a 3/ nemajú a ani nikdy nemali evidovaný trvalý ani prechodný pobyt v obci. Z výpisu listu vlastníctva č.
XX pre katastrálne územie C. D. E. (č.l. XX) vyplýva, že žalobcovia 2/ a 3/ sú podielovými spoluvlastníkmi
rodinnéhodomusúp.č.XXX,postavenýnap.č.XX/Xaostatnýchpozemkovzapísanýchnapredmetnom

liste vlastníctva v podiele 1/2 k celku každý jeden.

29. Z listu vlastníctva č. XXX, pre k.ú. L. J. s chronológiou zmien od XX.XX.XXXX (č.l. XX) vyplýva,
že výlučným vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú predmetnom sporu (predmetu dražby), je žalovaný
3/, ktorého vlastnícke právo k nehnuteľnostiam bolo na liste vlastníctva zapísané záznamom dňa

XX.XX.XXXX na základe Notárskej zápisnice č. D. XXX/XXXX, D. XXXXX/XXXX, zo dňa XX.XX.XXXX –
osvedčenia o priebehu dobrovoľnej dražby. Z poznámky zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že nehnuteľnosti
boli nadobudnuté dobrovoľnou dražbou č. XXXX/XXXX, D. XXX/XXXX, D. XXXXX/XXXX zo dňa
XX.XX.XXXX. Pôvodnými vlastníkmi boli žalobcovia 2/ a 3/, ktorí nadobudli nehnuteľnosti kúpnou
zmluvouzodňaXX.XX.XXXX.Zchronológiepoznámoknalistevlastníctvavyplýva,žedňaXX.XX.XXXX

bola zapísaná poznámka o začatí výkonu záložného práva veriteľa žalovaného 1/ formou predaja
nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe. Dňa XX.XX.XXXX bola zapísaná poznámka – oznámenie
o dobrovoľnej dražbe č. B. B. XXX/XXXX zo dňa X.X.XXXX dražobníkom žalovaným 2/, ktorá sa bude
konať XX.XX.XXXX na nehnuteľnosti evidované na predmetnom liste vlastníctva. Dňa XX.XX.XXXXbola zapísaná poznámka – oznámenie o opakovanej dobrovoľnej dražbe č. B. XXX-X-XX-XXXX, deň
konania dražby XX.XX.XXXX, dražobníkom žalovaným 2/ na nehnuteľnosti evidované na predmetnom
liste vlastníctva vo vlastníctve žalobcu 2/ a 3/ v podiele 1/1. Dňa XX.XX.XXXX bola zapísaná poznámka

o začatí súdneho konania – žaloba o neplatnosti zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX
a nariadenia neodkladného opatrenia zdržať sa výkonu záložného práva a úkonov smerujúcich
k realizácii dobrovoľnej dražby. Dňa XX.XX.XXXX bola zapísaná poznámka uznesenie Okresného
súdu Levice č. 16Csp/69/2018-49 zo dňa 6.6.2018 proti žalovanému 1/, ktorý je povinný zdržať sa
výkonu záložného práva formou predaja na dobrovoľnej dražbe, priamym predajom akejkoľvek tretej

osobe, predajom formou verejnej obchodnej súťaže ako aj prenajatím nehnuteľností a žalovaný 2/ je
povinný zdržať sa úkonov smerujúcich k realizácii dobrovoľnej dražby na nehnuteľnosti zapísané na liste
vlastníctva do právoplatného skončenia vo veci samej, poznámka ktorá bola zrušená na základe R./
XXXX. Dňa XX.XX.XXXX bola zapísaná poznámka – oznámenie o dobrovoľnej dražbe č. B. B. XXXX/
XXXX, deň konania dražby XX.XX.XXXX dražobníkom žalovaným 2/ na nehnuteľnosti evidované na
predmetnom liste vlastníctva vo vlastníctve žalobcu 2/ a 3/ v podiele 1/1.

30. Listom zo dňa X.XX.XXXX požiadali žalobcovia žalovaných 1/ a 2/ o zaslanie fotokópie vyhlásenia
pravosti, výšky a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva s poukazom na
§ 7 ods. 2 a § 33 ods. 2ZoDD a s poukazom na archivačné povinnosti dražobníka podľa § 8 ods.
2 ZoDD. Žalovaný 1/ v reakcii zo dňa XX.XX.XXX na predmetnú žiadosť uviedol, že banka splnila

všetky povinnosti potrebné pre začatie výkonu záložného práva, v rámci ktorého si uspokojí pohľadávku,
ktorá vznikla na základe Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa XX.XX.XXXX. Banka ďalej uviedla, že
oznámením o začatí výkonu záložného práva zo dňa XX.XX.XXXX boli riadne oboznámení, že banka
začína výkon záložného práva predajom nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe v zmysle zákona č.
527/2002 Z.z. Banka sa nestotožnila s námietkou nesplnenia povinnosti v zmysle § 7 ods. 2 ZoDD

v nadväznosti na § 16 ods. 3 ZoDD a banka postupovala a postupuje v súlade s platnými predpismi
Slovenskej republiky. Žalovaný 2/ v reakcii zo dňa XX.XX.XXXX na predmetnú žiadosť uviedol, že
vyžiadané vyhlásenie o pravosti, splatnosti a výške pohľadávky tvoria prílohy zmluvy o vykonaní dražby
v zmysle § 16 ods. 3 ZoDD. V súlade s § 8 ods. 2 je povinný umožniť nazretie do spisu osobám určeným
a preto môžu po predchádzajúcom dohovore nahliadnuť do spisovej dokumentácie k predmetnej dražbe

v sídle dražobníka a dodal, že postupujú v súlade s ustanoveniami ZoDD.

31. Z vyhlásenia o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, ktorú žalovaný 1/ predložil súdu na
pojednávaní konanom dňa 11.11.2024 k nahliadnutiu vyplynulo, že výška pohľadávky žalovaného 1/,
pre ktorú navrhol výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby založených nehnuteľností

č. XXX/XX/XXXX bola ku dňu XX.XX.XXXX v sume XX.XXX,XX eur, z toho istina vo výške XX.XXX,XX
eur a príslušenstvo vo výške X.XXX,XX eur. Žalovaný 2/ potvrdil, že predmetné vyhlásenie je súčasťou
dražobného spisu.

32. Zo súdneho spisu tunajšieho súdu sp.zn. 16Csp/69/2018 súd zistil, že žalobcovia sa žalobou,

doručenou súdu dňa 23. 05. 2018 proti žalovanému 1/ a 2/ a notárovi ako žalovanému 3/ domáhali
zdržať sa výkonu záložného práva a zdržať sa úkonov smerujúcich k realizácií dobrovoľnej dražby
nehnuteľností. Žiadali určiť, že právne úkony smerujúce k realizácií výkonu záložného práva zo Zmluvy
o zriadení záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam sú neplatné a určiť, že právne úkony
žalovaného smerujúce k realizácií dobrovoľnej dražby predmetných nehnuteľností sú neplatné. Žiadali

tiež určiť, že zmluvné podmienky dojednané medzi žalobcami a žalovaným v 1. rade podľa Zmluvy o
splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX. XX. XXXX sú neplatné, zmluva o splátkovom úvere
č. XXXXXXXXXX zo dňa XX. XX. XXXX je absolútne neplatná, žalovaný 1/ má zo zmluvy nárok na
plnenie vo výške reálne požičanej istiny a žiadali od žalovaných nahradiť trovy súdneho konania a
primerané finančné zadosťučinenie vo výške XXX,- eur. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 6. júna

2018 č. k. 16Csp/69/2018-49 určil žalovanému 1/ povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva formou
predaja na dobrovoľnej dražbe, priamym predajom akejkoľvek tretej osobe, predajom formou verejnej
obchodnej súťaže, ako aj prenajatím nehnuteľnosti až do právoplatného skončenia vo veci samej.
Žalovanému 2/ určil povinnosť zdržať sa úkonov smerujúcich k realizácií dobrovoľnej dražby až do
právoplatného skončenia vo veci samej. Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 20. septembra 2018

č. k. 5Co/210/2018-154 predmetné uznesenie zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 29. mája 2023 č. k. 16Csp/69/2018-629 podanie
žalobcov v časti o určenie neprijateľných zmluvných podmienok odmietol podľa § 129 ods. 2 CSP, proti
ktorému podali žalobcovia odvolania. Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 22. novembra 2023, č. k.9CoCsp/31/2023-674 napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie.
Predmetné konanie nie je právoplatne skončené.

33. Zo súdneho spisu tunajšieho súdu sp. zn. 11C/36/2019 súd zistil, že žalovaný 3/ v procesnom
postavení žalobcu sa žalobou dourčenou súdu dňa 02.07.2019 domáhal proti žalobcom 2/ a 3/
v procesnom postavení žalovaných vypratania dražených nehnuteľností. Poukázal na skutočnosť, že
dňa XX.XX.XXXX sa stal udelením príklepu v rámci dobrovoľnej dražby v súlade so zák. č. 527/2002 Z.z.
výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností, ktoré žalovaní (žalobca 2/ a 3/) v rozpore s § 29 ods. 2

ZoDD neodovzdali. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 5.11.2019, č.k. 11C/36/2019-55 právoplatné dňa
20.12.2019 súd výrokom I. uložil žalobcovi (žalovaný 3/) až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej,
zákaz nehnuteľnosti scudziť na základe kúpnej zmluvy alebo inej scudzovacej zmluvy, alebo na základe
záložnej alebo inej zmluvy zaťažiť a výrokom II. uložil žalobcovi (žalovaný 3/) až do právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej, znášať užívanie predmetných nehnuteľností žalovanými (žalobcami 2/
a 3/) a ich blízkymi osobami, ktoré rodinný dom užívali ku dňu vykonania dražby. Uznesením zo

dňa 28.10.2021, č.k. 11C/36/2019-90 súd prerušil konanie vedené na Okresnom súde Levice pod
sp. zn. 11C/36/2019 do právoplatného skončenia tohto konania. Uznesenie o prerušení nadobudlo
právoplatnosť dňa 30.11.2021.

34. Na takto zistený skutkový stav súd aplikoval nasledovné ustanovenia právnych predpisov:

35. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 527/2012 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších
predpisov(ďalejajlenako„ZoDD“),tentozákonupravujedobrovoľnédražby(ďalejlen„dražba"),kontrolu
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo") nad dodržiavaním podmienok

organizovania a priebehu dražieb a vznik, trvanie a zánik niektorých právnych vzťahov stým súvisiacich.

36. Podľa § 2 písm. a) ZoDD, na účely tohto zákona sa rozumie dražbou verejné konanie, ktorého
účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby, konané na základe návrhu
navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných na vopred

určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku,
prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby, alebo verejné konanie, ktoré
bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie.

37. Podľa § 3 ods. 6 ZoDD, dražiť nemožno nehnuteľné veci, ak hodnota pohľadávky bez jej

príslušenstva zabezpečenej záložným právom ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva
neprevyšuje 2 000 eur.

38. Podľa § 7 ods. 2 ZoDD, navrhovateľ dražby je povinný písomne vyhlásiť, že predmet dražby je
možné dražiť. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, je povinný písomne vyhlásiť aj pravosť, výšku

a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa tohto zákona (§ 16 ods. 3).

39. Podľa § 8 ods. 2 ZoDD, dražobník je povinný umožniť nazretie do písomností súvisiacich s dražbou
navrhovateľovi dražby, vlastníkovi predmetu dražby, dlžníkovi a účastníkovi dražby; to neplatí o údaji o
znížení najnižšieho podania pred konaním dražby alebo opakovanej dražby.

40. Podľa § 11 ods. 4 ZoDD, ak je predmetom dražby byt, dom, iná nehnuteľnosť, podnik alebo jeho
časť, dražobník je povinný najmenej 15 dní pred konaním dražby zverejniť oznámenie o dražbe alebo
oznámenie o opakovanej dražbe na úradnej tabuli obce alebo na elektronickej úradnej tabuli v časti
určenej pre obec, na ktorej území sa predmet dražby nachádza. V rovnakej lehote zverejní oznámenie

o dražbe aj v periodickej tlači s pôsobnosťou minimálne pre obec, na ktorej území sa predmet dražby
nachádza, základné údaje o čase, mieste, predmete a najnižšom podaní dražby alebo opakovanej
dražby. Obec je povinná bezodkladne a bezodplatne takéto oznámenie zverejniť.

41. Podľa § 12 ods. 1 až 6 ZoDD, dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej

hodnoty v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo o kultúrnu
pamiatku alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej
správy, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v deň konania
dražby starší ako šesť mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu vlastníctvaalebo iného práva nezaniknú, a upraví príslušným spôsobom odhad ceny. Vlastník predmetu dražby,
ako aj osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, alebo nájomca sú povinní po predchádzajúcej výzve v
čase určenom v tejto výzve umožniť vykonanie ohodnotenia, ako aj obhliadku predmetu dražby. Doba

obhliadky musí byť vo výzve ustanovená s prihliadnutím na charakter draženej veci, pri nehnuteľnosti
spravidla tri týždne po odoslaní výzvy. Ak osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, neumožní vykonanie
ohodnotenia predmetu dražby, ohodnotenie možno vykonať z dostupných údajov, ktoré má dražobník
k dispozícii. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, dražobník zašle vlastníkovi predmetu dražby
znalecký posudok, a to najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby. Vlastník predmetu dražby je

oprávnený do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku podľa odseku 4 vzniesť u
dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok
inýmznalcom.Dražobníkjepovinnýsasovznesenýminámietkamipísomnevysporiadaťanajneskôrpäť
pracovných dní pred konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník
predmetu dražby žiada vyhotoviť nový znalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký posudok
bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti od iného znalca. Na účely ohodnotenia predmetu

dražby sa použije znalecký posudok podľa odsekov 1, 3 alebo 5, ktorým bola určená vyššia všeobecná
hodnota predmetu dražby.

42. Podľa § 16 ods. 2 ZoDD, zmluva o vykonaní dražby musí obsahovať označenie navrhovateľa
dražby,dražobníka,predmetudražby,najnižšiepodanie,predpokladanénákladydražbyavýškuodmeny

dražobníka alebo spôsob jej určenia alebo dohodu o tom, že dražba bude vykonaná bezplatne. Prílohou
zmluvy je aj písomné vyhlásenie navrhovateľa dražby, že predmet dražby je možné dražiť (§ 7 ods. 2).

43. Podľa § 16 ods. 6 ZoDD, vo veciach zákonného záložného práva a v prípadoch, ak je predmetom
dražby alebo opakovanej dražby byt alebo dom, v ktorom má dlžník hlásený trvalý pobyt podľa

osobitného predpisu, najnižšie podanie nemôže byť nižšie ako tri štvrtiny hodnoty predmetu dražby
určenej znaleckým posudkom a v ostatných prípadoch výkonu záložného práva nižšie ako polovica
hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom a ak ide v poradí o prvú dražbu, najnižšie
podanie nemôže byť nižšie ako 90 % hodnoty predmetu dražby, ktorým je byt alebo dom, v ktorom
má dlžník hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu, určenej znaleckým posudkom a v ostatných

prípadoch, ak ide v poradí o prvú dražbu nižšie ako 80 % hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým
posudkom.

44. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2012 Z.z. o dobrovoľných dražbách (ďalej aj len ako „ZoDD“), v
prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona,

môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť
dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa
príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň
ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu
hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti

dražby aj po uplynutí tejto lehoty.

45. Podľa § 21 ods. 4 ZoDD, účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú
navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2.

46. Podľa § 27 ods. 1 ZoDD, ak uhradil vydražiteľ cenu dosiahnutú vydražením v ustanovenej lehote,
prechádza na neho vlastnícke právo alebo iné právo k predmetu dražby udelením príklepu; to neplatí,
ak je vydražiteľom osoba, ktorá je povinná zapísať sa do registra partnerov verejného sektora podľa
osobitného predpisu, ak v čase príklepu nie je zapísaná v tomto registri. Ku dňu zaplatenia ceny
dosiahnutej vydražením vydražiteľom zaniká pohľadávka veriteľa v rozsahu uspokojenia veriteľa z

výťažku dražby.

47. Podľa § 33 ods. 2 ZoDD, navrhovateľ dražby zodpovedá sa správnosť vyhlásenia o tom, že predmet
dražbyjemožnédražiť(§7ods.2).Záložnýveriteľzodpovedázapravosť,výškuasplatnosťpohľadávky,
pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva. Zodpovednosti za škodu, ktorá vznikne porušením

povinnosti podľa tohto odseku, sa nemožno zbaviť.48. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

49. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

50. Podľa § 41 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom do 30.06.2024 (ďalej len ako

„OZ“), ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ
z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva,
že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

51. Podľa § 52 ods. 1, 3 a 4 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

52. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

53. Podľa § 53 ods. 4 písm. s) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho
záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy
v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa.

54. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

55. Podľa § 53 ods. 10 OZ, ak záložné právo zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy, môže
sa záložný veriteľ v rámci výkonu záložného práva uspokojiť len predajom zálohu na dražbe podľa
osobitného zákona alebo predajom zálohu podľa osobitných zákonov.

56. Podľa § 151a OZ, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že
záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu
záložného práva (ďalej len „záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

57. Podľa § 151b ods. 1 až 4 OZ, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou
dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva
o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo
vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona. V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka,
ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh. V zmluve o zriadení záložného práva sa určí najvyššia

hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje
hodnotu zabezpečenej pohľadávky. Záloh môže byť v zmluve o zriadení záložného práva určený
jednotlivo, čo sa týka množstva a druhu alebo iným spôsobom tak, aby kedykoľvek počas trvania
záložného práva bolo možné záloh určiť.

58. Podľa § 151c ods. 3 OZ, záložné právo prechádza pri prevode alebo prechode pohľadávky
zabezpečenej záložným právom na nadobúdateľa pohľadávky. To platí aj vtedy, ak ide o inú zmenu v
osobe oprávnenej zo zabezpečenej pohľadávky.

59. Podľa § 151e ods. 2 OZ, záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká

zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

60. Podľa § 151h ods. 1 OZ, pri prevode alebo prechode zálohu pôsobí záložné právo voči
nadobúdateľovi zálohu, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje, že záložca môže záloh alebočasť zálohu previesť bez zaťaženia záložným právom alebo ak tento zákon alebo osobitný zákon
neustanovuje inak.

61. Podľa § 151j ods. 1 OZ, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená,
môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ
môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného
zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon
alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

62. Podľa 151l ods. 1 a ods. 3 OZ, začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný písomne
oznámiť záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, a pri záložných
právachregistrovanýchvregistrizáložnýchprávajzaregistrovaťzačatievýkonuzáložnéhoprávavtomto
registri, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. V písomnom oznámení o začatí výkonu
záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia

zo zálohu. Záložný veriteľ má voči záložcovi právo na úhradu nevyhnutne a účelne vynaložených
nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva.

63. Podľa 151m ods. 1 OZ, predať záloh spôsobom určeným v zmluve o zriadení záložného práva
alebo na dražbe môže záložný veriteľ najskôr po uplynutí 30 dní odo dňa oznámenia o začatí výkonu

záložného práva záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, ak osobitný
zákon neustanovuje inak. Ak je záložné právo registrované v registri záložných práv a deň registrácie
začatia výkonu záložného práva v registri záložných práv je neskorší, ako deň oznámenia o začatí
výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi a ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, 30-
dňoválehotazačínaplynúťododňaregistráciezačatiavýkonuzáložnéhoprávavregistrizáložnýchpráv.

64. Podľa 151mc ods. 1 OZ, záložca je povinný záloh poistiť, len ak tak určuje zmluva o zriadení
záložného práva.

65. Podľa Čl. 8 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), strany sporu sú

povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi,
a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

66. Podľa § 132 ods. 1 až 3 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a

žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.
Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny
pripojiť.

67. Podľa § 150 ods. 1 a 2 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a

rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností
môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

68. Podľa § 151 ods. 1 a 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,

uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

69. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi obchodníkom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

70. Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

71. Podanou žalobou sa žalobcovia domáhali určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľností
nachádzajúcich sa v katastrálnom území L. J., zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, ktoré boli vo

vlastníctve žalobcov 2/ a 3/ podľa § 21 ods. 2 ZoDD z dôvodu neplatnosti záložnej zmluvy ako aj
z dôvodov porušenia ZoDD.72. Súd primárne skúmal prípustnosť podanej žaloby. V zmysle § podľa § 137 písm. d) CSP,
žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z
osobitného predpisu. V ustanovení § 21 ods. 2 ZoDD je zakotvené právo podať žalobu o určenie

neplatnosti dobrovoľnej dražby v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli
porušené ustanovenia tohto zákona, a to osobou, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich
právach. Zákon o dobrovoľných dražbách nepochybne predstavuje osobitný predpis, z ktorého vyplýva
oprávneniežalobcovpodaťžalobunaurčenieprávnejskutočnosti,t.j.vtomtoprípadeurčenieneplatnosti
dobrovoľnej dražby. Súd tak konštatuje, že v predmetnej veci ide o žalobu v zmysle § 137 písm. d) CSP

a oprávnenie žalobcov podať žalobu vyplýva priamo z ustanovenia § 21 ods. 2 ZoDD. Žalobu žalobcov
preto súd vyhodnotil ako procesne prípustnú.

73. Základnou podmienkou pre úspešnosť žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby je jej podanie
v lehote ustanovenej v § 21 ods. 2 ZoDD, t.j. do troch mesiacov odo dňa príklepu. Z pripojenej notárskej
zápisnice vyplýva, že dátum udelenia príklepu bol deň XX.XX.XXXX a dátum podania žaloby na súd deň

10.06.2019. Súd tak konštatuje, že trojmesačná lehota podľa § 21 ods. 2 ZoDD bola zachovaná.

74. Ďalej súd skúmal vecnú legitimáciu strán sporu. Skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo
pasívnej, je nevyhnutnou súčasťou každého súdneho konania, pričom súd vecnú legitimáciu skúma
vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán nenamieta, s tým, že zistenie nedostatku

vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby. Vecná legitimácia vyplýva z hmotného práva a
má ju ten, kto je podľa hmotného práva nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti. Aktívnou vecnou
legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatnené
právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať, pasívnou legitimáciou
sa rozumie hmotnoprávne postavenie, z ktorého žalovanému vyplýva určitá povinnosť. Preskúmavanie

vecnej legitimácie, či už aktívnej existencie tvrdeného práva na strane žalobcu alebo pasívnej existencie
tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je tak imanentnou súčasťou súdneho konania (viď rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Cdo/205/2009).

75. Podľa § 21 ods. 2 ZoDD v prípade, že sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené

ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať
súd, aby určil neplatnosť dražby. Podľa § 21 ods. 4 ZoDD účastníkmi súdneho konania o neplatnosť
dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá
osoba podľa odseku 2. Aktívna legitimácia žalobcov podľa názoru súdu vyplýva z vyššie citovaných
ustanovení § 21 ZoDD. Žalobcovia 2/ a 3/ majú postavenie predchádzajúcich vlastníkov nehnuteľností

a žalobca 1/ ako účastník Zmluvy o splátkovom úvere, ktorá je zabezpečená Zmluvou o zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam (ktorej účastníkom žalobca 1/ nie je), pričom žalobca 1/ je rodinným
príslušníkom žalobcov 2/ a 3/, ktorý v dražených nehnuteľnostiach býva spolu so žalobcami 2/ a 3/. Nie je
pritom rozhodujúce, že žalobcovia nie sú prihlásení k pobytu na adrese, kde sa predmetné nehnuteľnosti
nachádzajú, rozhodujúce je, či fakticky predmetné nehnuteľnosti užívali ku dňu vykonania dražby ako

svoje obydlie, skutočnosť ktorá nebola medzi stranami sporná a vyplýva aj zo súdneho spisu tunajšieho
súdu sp. zn. 11C/36/2019. Žalobca 1/ má tak postavenie osoby dotknutej na jeho práve. Žalobcovia
tvrdia, že pri realizovaní dobrovoľnej dražby boli porušené ustanovenia ZoDD a tiež že záložná zmluva,
na základe ktorej bola dobrovoľná dražba realizovaná je neplatná, pričom uvedené malo dopad na
ich práva, a to jednak na vlastnícke právo žalobcov 2/ a 3/ ako aj na právo žalobcov na obydlie. Na

podanie žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby sú preto žalobcovia aktívne vecne legitimovaní.
Z uvedených dôvodov vyhodnotil súd námietku žalovaných o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu 1/ ako nedôvodnú.

76. Pokiaľ ide o pasívnu vecnú legitimáciu žalovaných, súd poukazuje na skutočnosť, že ustanovenie

§ 21 ods. 4 ZoDD tvorí právna norma procesnoprávnej povahy, ktorá je lex specialis normou
k ustanoveniam Civilného sporového poriadku definujúcim okruh účastníkov sporového konania.
Ustanovenie§21ods.4ZoDDsúčasnevyžadujepreúspechvsporeúčasťvšetkýchsubjektovprávneho
vzťahu (§ 78 ods. 1 CSP). Z pohľadu procesného práva tak ide o nútené procesné spoločenstvo
a podmienkou procesnej prípustnosti žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby je, aby boli v

súdnom konaní zúčastnené všetky taxatívne vymedzené subjekty (§21 ods. 4 ZoDD). Nie je pritom
dôležité, na ktorej strane ktorý subjekt vystupuje. V prejednávanom spore vystupujú na strane žalobcov
predchádzajúci vlastníci (žalobcovia 2/ a 3/) a osoba dotknutá (žalobca 1/) a na strane žalovaných
navrhovateľ dražby - žalovaný 1/, dražobník - žalovaný 2/ a vydražiteľ - žalovaný 3/. Súd pretokonštatuje, že žalovaní sú pasívne vecne legitimovaní a konania sa zúčastňujú všetky subjekty uvedené
v ustanovení § 21 ods. 4 ZoDD.

77. Následne súd preskúmal žalobu po meritórnej stránke. Žalobcovia sa určenia neplatnosti dražby
domáhali jednak z dôvodov porušenia ustanovení ZoDD ako aj z dôvodov absolútnej neplatnosti
záložnej zmluvy pre existenciou neprijateľných zmluvných podmienok v záložnej zmluve ako aj v zmluve
o splátkovom úvere. Žalobcovia poukazovali na skutočnosť, že v spore majú postavenie spotrebiteľa a
súd je povinný ex offo podrobiť obe zmluvy (záložnú aj úverovú) súdnej kontrole.

78. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že záložné právo žalovaného 1/ k draženým
nehnuteľnostiam, zriadené na základe záložnej zmluvy uzavretej dňa XX.XX.XXXX medzi žalovaným 1/
ako záložným veriteľom a žalobcami 2/ a 3/ ako záložcami, zabezpečovalo záväzok zo spotrebiteľskej
zmluvy, a to zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX medzi
žalovaným 1/ ako veriteľom, ktorý mal postavenie dodávateľa, nakoľko zmluvu uzatváral v rámci

predmetusvojejpodnikateľskejčinnostiažalobcom1/akodlžníkom,fyzickouosobou,ktorýjednoznačne
nekonal v rámci svojej obchodnej či podnikateľskej činnosti. Z uvedených dôvodov súd posúdil obe
zmluvy ako zmluvy spotrebiteľské. Rovnaká právna ochrana ako na spotrebiteľa, ktorý uzatvára
zmluvu, na základe ktorej má plniť, sa vzťahuje aj na spotrebiteľa, ktorý svojím vlastným majetkom
zabezpečuje pohľadávku veriteľa zo zmluvy s iným spotrebiteľom, v tomto prípade aj na žalobcov 2/

a 3/ vrátane ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Súd tak konštatuje, že predmetný
spor je sporom spotrebiteľským a súd je povinný v konaní o určenie neplatnosti dražby v zmysle zákona
č. 527/2002 Z. z. aplikovať spotrebiteľské právne predpisy vrátane hmotného práva k neprijateľným
zmluvným podmienkam (§ 52 a nasl. OZ), nakoľko žalobcovia spochybňujú platnosť záložnej zmluvy
majúcej spotrebiteľský charakter. Len tak môže byť zabezpečená zodpovedajúca právna ochrana

spotrebiteľa. Súd preto námietku žalovaných, že predmetný spor nie je sporom spotrebiteľským posúdil
ako nedôvodnú, pričom na spotrebiteľský charakter sporu nemá zápis v registri „C“ a nie „Csp“ žiadny
vplyv.

79. Súd tak pri rozhodovaní vo veci samej vychádzal z ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych

autorít SR a preskúmal oprávnenosť žalobcami označených neprijateľných zmluvných podmienok,
ktorých prieskumu sa žalobcovia predmetnou žalobou na určenie neplatnosti dražby domáhali. Ak by
záložný veriteľ (žalovaný 1/) vo vyhlásení podľa § 7 ods. 2 ZoDD uplatnil pohľadávku, ktorej základ by
spočívalvneprijateľnejzmluvnejpodmienke,došlobykporušeniutohtoustanoveniazákonavymáhaním
nárokov bez právneho základu (M. XX/XXXX), obdobne aj M. XX/XXXX. Súd sa zároveň zaoberal

žalobcami tvrdeným nepomerom medzi výškou pohľadávky a hodnotou nehnuteľnosti a v súlade
s nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 416/2022 skúmal existenciu neprijateľných zmluvných
podmienok v zmluve o splátkovom úvere ako aj v záložnej zmluve, ktoré by mohli mať vplyv na skutkový
stav v časti nepomeru medzi splatnou výškou pohľadávky a hodnotou nehnuteľnosti.

80. Ustanovenie § 21 odseku 2 ZoDD predstavuje prakticky jediný prostriedok nápravy a ochrany práva
ex post, ktorý môžu osoby dotknuté dražbou využiť, aby zvrátili jej výsledok a dosiahli reštituovanie
prvotných (skorších) právnych pomerov. Z dôvodu, že výkonu dražby nepredchádza žiadna predbežná
kontrola a ani iné preskúmanie pohľadávky a preverenie splnenia podmienok pre výkon platnej dražby
(hmotnoprávne podmienky platnosti dražby), je nevyhnutné dikciu prvej vety odseku 2 vykladať tak,

že dôvodom neplatnosti dražby môže byť porušenie akýchkoľvek procesných alebo hmotnoprávnych
podmienok výkonu záložného práva a výkonu dražby, ktoré vedú k tomu, že sa spochybní platnosť
hlavnej zmluvy, platnosť záložnej zmluvy, existencia záložného práva, pravosť a splatnosť pohľadávky,
výška a charakter pohľadávky, ktorá môže byť tvorená plneniami z neprijateľných zmluvných podmienok
a v rozpore s dobrými mravmi a pod. V žalobe o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby je však nutné

tvrdiť konkrétne porušenia určitých aplikovateľných právnych predpisov, keďže na vedenie konania o
neplatnosť dražby nepostačuje akékoľvek porušenie ustanovenia zákona, ale len také porušenie, ktorým
je zároveň žalobca aj dotknutý na svojich právach. Ako vyplýva z dôvodovej správy k ust. § 21 ZoDD,
nebolo zámerom zákonodarcu kazuisticky vypočítavať jednotlivé prípady, kedy by išlo o relevantné
poškodenie práv osoby a riešenie tejto otázky je ponechané výlučne na súdnu prax. Je tak vždy na súde,

aby zvážil intenzitu porušenia zákona v konkrétnom prípade.

81. Zo skutkových tvrdení žalobcov je zrejmé, že spochybňovali platnosť dobrovoľnej dražby konanej
dňa XX.XX.XXXX, priebeh ktorej bol osvedčený Notárskou zápisnicou č. D. XXX/XXXX, D. XXXXX/XXXX spísanou notárom C. R. P., na základe ktorej nadobudol žalovaný 3/ v zmysle § 27 ods. 1 ZoDD
vlastnícke právo k predmetu dražby zaplatením ceny za vydražené nehnuteľnosti so spätnými účinkami
ku dňu udelenia príklepu. Vlastnícke právo žalovaného 3/ bolo následne správnym orgánom zapísané

na liste vlastníctva dražených nehnuteľností č. XXX, pre k. ú. L. J. záznamom. Namietanými dôvodmi
neplatnosti boli porušenia ustanovení ZoDD ako aj absolútna neplatnosť záložnej zmluvy ako aj zmluvy
osplátkovomúvere.Súdpoznamenáva,žecelépodaniežalobcovjelenťažkozrozumiteľné,obsahujúce
zhluk odkazov na ustanovenia právnych predpisov a odkazov na judikatúru, prípadne rozhodnutia
všeobecnýchsúdovSR,zktoréhoniejemožnéjednoznačneurčiťpodstatnéskutkovétvrdeniažalobcov,

na základe ktorých si v spore uplatňujú svoj nárok. Skutkové tvrdenia žalobcov týkajúce sa porušenia
ustanovení ZoDD, ktoré bolo možné s poukazom na predmet sporu individualizovať, boli námietky
porušenia § 11 ods. 1 ZoDD a námietky ohodnotenia predmetu dražby.

82. K namietanému porušeniu § 11 ods. 1 ZoDD súd uvádza, že miestom konania dražby bolo
krajské mesto D. vzdialené od dražených nehnuteľností len XX,X km, pričom cesta z miesta dražených

nehnuteľností do miesta konania dražby trvá približne XX G., pričom dopravné spojenie medzi týmito
miestami je dostatočne zabezpečené. Súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 8Cdo/58/2018, podľa ktorého za neprimerané možno „bez ďalšieho“ považovať iba také
miesto konania dražby, ak ním je v prípade dražby bežnej nehnuteľnosti bytu alebo rodinného domu,
určenej na každodenné bývanie, miesto vzdialené niekoľko stoviek kilometrov od miesta, v ktorom sa

dražená nehnuteľnosť nachádza (nie teda vzdialenosť do 100 km). Na základe uvedeného súd dospel
k záveru, že miesto konania dražby bolo žalovaným 2/ určené plne v súlade s § 11 ods. 1 ZoDD. Preto
súd námietku žalobcov, že určením miesta dražby v meste D. im bolo znemožnené zúčastniť sa na
dražbe a dohliadať na jej priebeh a bola obmedzená účasť potenciálnych miestnych účastníkov z L. J.
na dražbe vyhodnotil ako nedôvodnú.

83. Žalobcovia ďalej tvrdili, že ohodnotenie predmetu dražby znaleckým posudkom č. XX/XXXX zo
dňa XX.XX.XXXX (správne XX.XX.XXXX, pozn. súdu) na sumu XX.XXX,- eur nezodpovedá hodnote
nehnuteľností, nakoľko iným znaleckým posudkom č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vypracovanom
znalcom A. A. G. bola cena predmetu dražby stanovená na sumu XX.XXX eur. Zároveň uviedli, že

cena nehnuteľností sa v tom čase a v danej lokalite pohybovala v rozmedzí XX.XXX,- až XX.XXX,-
eur. V tejto súvislosti súd poukazuje na § 12 ods. 5 ZoDD, podľa ktorého žalobcovia 2/ a 3/ ako
vlastníci predmetu dražby mali možnosť do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku
vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby, prípadne žiadať vyhotoviť znalecký
posudok iným znalcom. Žalobcovia v žalobe netvrdili, že by takéto námietky žalovanému 2/ podali

a takéto tvrdenia nepredostreli ani na výzvu súdu na doplnenie podstatných skutkových tvrdení či
vzniesli u dražobníka námietku proti ohodnoteniu predmetu dražby znaleckým posudkom č. XX/
XXXX a žiadali vyhotoviť nový znalecký posudok iným znalcom. Preto je zrejmé, že zostali nečinní.
Potom ich námietky ohľadne ohodnotenia predmetu dražby, predložené až v súdnom konaní, sú bez
relevancie a navyše aj ničím nepreukázané. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že

žalovaný 2/ si splnil povinnosť uvedenú v § 12 ods. 1 ZoDD a zabezpečil ohodnotenie predmetu
dražby znalcom z príslušného odboru. Súd zároveň poznamenáva, že nesprávne ohodnotenie predmetu
dražby znaleckým posudkom, ktorý nebol zo strany žalobcov namietaný v súlade s § 12 ods. 5 ZoDD,
nezakladá dôvod neplatnosti dražby, ale len nárok na náhradu škody proti znalcovi. Vo vzťahu k
oceneniu predmetu dražby znaleckým posudkom nemožno opomínať ani žalobcami nepopreté tvrdenie

žalovaného 3/, že znalec ohodnotil predmet dražby bez toho, aby nehnuteľnosti osobne obhliadol z
dôvodu, že nehnuteľnosti neboli na tento účel žalobcami sprístupnené. Žalobcovia porušením svojej
právnej povinnosti sprístupniť predmet dražby k obhliadke podľa ust. § 12 ods. 2 ZoDD neumožnili
vykonať obhliadku predmetu dražby pre jeho ocenenie, a teda sa nemôžu z tohto dôvodu dovolávať
porušenia práva pri oceňovaní predmetu dražby, pretože takýto postup (v zmysle ust. § 12 ods. 3 ZoDD)

samizapríčinili.Pretosúdpovažovalzanedôvodnéajnámietkyžalobcovopodhodnotenícenypredmetu
dražby určenej znaleckým posudkom, ktoré navyše žalobcovia v spore nijako nepreukázali.

84. Neplatnosť dražby nebolo spôsobilé založiť ani formálne pochybenie notára pri označení dražby
ako „prvej“ v procese spisovania zápisnice osvedčujúcej priebeh dražby či skutočnosť, že zápisnica

neobsahovala počet účastníkov dražby. Súd má za to, že notárska zápisnica zo dňa XX.XX.XXXX č. D.
XXX/XXXX obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti. Je v nej riadne označený notár, riadne
označený dražobník, licitátor a vydražiteľ a riadne je notárom podpísaná.85. Tvrdenia žalobcov ohľadne psychického nátlaku zo strany žalovaného 3/ a o pochybení správneho
orgánu pri vykonaním záznamu vlastníckeho práva žalovaného 3/ na list vlastníctva neboli v spore
preukázané a zároveň nie sú tieto tvrdenia s poukazom na predmet sporu relevantné.

86. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný 1/ pristúpil k výkonu záložného
práva predajom zálohu na dražbe podľa ZoDD, pričom výkonom záložného práva sledoval legitímny cieľ
uspokojenia svojej pohľadávky z úverovej zmluvy spôsobom dovoleným zákonom. Súd poukazuje na
uznesenie Ústavného súdu 24. septembra 2014, sp. zn. PL. ÚS 23/2014, v ktorom posudzoval súlad §

7 ods. 2 ZoDD s čl. 1 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 až 4 Ústavy SR a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd a uviedol, že podstatou dobrovoľnej dražby v zmysle platnej
právnej úpravy je dohoda vlastníka vec s dražobníkom o dražbe určitého predmetu. Vlastník veci môže
poveriť inú osobu, aby dala pokyn na vydraženie veci, pričom Občiansky zákonník vychádza z toho,
že samotné uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva so sebou prináša možnosť pre záložného
veriteľa speňažiť záloh prostredníctvom dobrovoľnej dražby, ktorý pritom vystupuje ako zástupca

záložcu. Dobrovoľná dražba sa potom odvíja od predchádzajúceho úkonu vlastníka, ktorý dal súhlas na
budúce speňaženie určitého svojho majetku určitým spôsobom regulovaným právom a právna úprava
ukladá povinnosť strpieť výkon dobrovoľnej dražby nielen s takým záložným právom, ktoré vzniklo na
základe zmluvy, ale aj s takým, ktoré vzniklo zo zákona. Vychádzajúc tak z právneho názoru Ústavného
súdu SR je záložný veriteľ oprávnený navrhnúť výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej

dražby aj bez exekučného titulu priznávajúceho mu zabezpečenú pohľadávku voči vlastníkovi veci,
pričom vlastníkovi veci patrí na ochranu vlastníckeho práva žaloba o neplatnosť dobrovoľnej dražby.
Obydlie občana spomedzi zálohov Občiansky zákonník nevylučuje. Súd tak konštatuje, že žalovaný
1/ ako záložný veriteľ postupoval v súlade s Občianskym zákonníkom, ktorý v § 53 ods. 10 pripúšťa
výkon záložného práva predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona aj v prípade, ak záložné

právo zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy a v súlade so zákonom o dobrovoľných dražbách.
Záložné právo na zabezpečenie pohľadávky žalovaného 1/ vzniklo na zmluvnom základe a povinnosť
žalobcov 2/ a 3/ ako záložcov strpieť výkon záložného práva je zakotvená v § 151m ods. 4 veta prvá
Občianskeho zákonníka. Z uvedených dôvodov námietka žalobcov, že pohľadávka žalovaného 1/, pre
ktorúnavrholvýkonzáložnéhoprávapredajomnehnuteľnostínadobrovoľnejdražbe,nebolaprávoplatne

priznaná súdnym rozhodnutím, nie je dôvodná.

87. V spore nebolo preukázané, že by bol žalovaný 1/ obmedzený vo výkone záložného práva súdnym
rozhodnutím. Uznesenie tunajšieho súdu zo dňa 6. júna 2018, č. k. 16Csp/69/2018-49, ktorým súd uložil
žalovanému 1/ povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva bolo zmenené rozhodnutím Krajského

súdu v Nitre zo dňa 20. septembra 2018, č. k. 5Co/210/2018-154 tak, že návrh žalobcov na nariadenie
neodkladného opatrenia odvolací súd zamietol. Žalovaný 1/ bol tak oprávnený podať návrh na výkon
záložnéhoprávavýkonomdobrovoľnejdražbyvzmysleZoDD,keďžesižalobca1/akodlžník(nesporne)
neplnil povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o splátkovom úvere. Prebiehajúce súdne konanie, o ktorom
bola v čase dražby na liste vlastníctva uvedená informatívna poznámka, nebolo prekážkou výkonu

záložného práva žalovaným 1/ a táto skutočnosť nemala za následok neplatnosť dražby.

88. Žalobcovia ďalej tvrdili, že úverová zmluva je rozporná so zákonom a absolútne neplatná, lebo
obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Súd sa preto v rámci dokazovania oboznámil so zmluvou o
splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že

žalobca 1/ a E. R. B. (spoludlžník) ako dlžník uzavreli so žalovaným 1/ ako veriteľom dňa XX.XX.XXXX
zmluvu o úvere, v zmysle ktorej sa žalovaný 1/ zaviazal poskytnúť dlžníkom úver vo výške XX.XXX,-
eur pri úrokovej sadzbe X,XX% p.a. (fixnej na X rokov) a žalobca 1/ a spoludlžník sa ho zaviazali splatiť
v XXX mesačných splátkach po XXX,XX eur vždy k 20. dňu v mesiaci, s konečnou splatnosťou úveru
dňa XX.XX.XXXX. Úver bol určený na bývanie a za poskytnutie úveru mali zaplatiť poplatok výške XXX

eur jednorazovo a XX eurový poplatok za každú vystavenú upomienku. Ako podmienku pre poskytnutie
úveru uvádzala v čl. II. 1. uzavretie zmluvy o zriadení záložného práva.

89. Žalobcovia aj napriek pomerne rozsiahlemu podaniu neuviedli, v čom konkrétne považujú zmluvu
o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX. XX. XXXX za rozpornú so zákonom. Žalobcovia len

všeobecne konštatovali, že podmienky uzavretej Zmluvy o splátkovom úvere sú neprijateľné, pretože
neboli individuálne dojednané, a teda ich ako spotrebitelia nemohli nijakým spôsobom ovplyvniť. Tieto
tvrdenia žalobcov však zostali len vo všeobecnej rovine bez toho, aby svoje tvrdenia nejakým spôsobom
preukázali.90. Napriek skutočnosti, že žalobcovia v žalobe nešpecifikovali, ktoré zmluvné podmienky zmluvy
o splátkovom úvere považujú za neprijateľné, súd v súlade s rozhodovacou praxou najvyšších súdnych

autorít podrobil zmluvu o splátkovom úvere ex offo prieskumu neprijateľných zmluvných podmienok,
pričom nezistil žiadne zmluvné podmienky, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, či neplatnosť zmluvy od jej počiatku.
V súvislosti s poplatkom za poskytnutie úveru vo výške XXX eur súd poukazuje na závery Najvyššieho
súdu SR vyjadrené v rozsudku zo dňa 28.02.2022, sp. zn. 7Cdo/294/2019, podľa ktorých poplatok

za poskytnutie úveru predstavuje cenu za poskytovanie služieb veriteľom, ktoré sú nevyhnutné pre
uzavretie zmluvy, a ktoré sú jeho internou záležitosťou a súčasťou jeho nákladov, teda za úkony
veriteľa súvisiace s poskytnutím úveru ako vypracovanie zmluvy a jej uzavretie a pod., pričom možnosť
jeho uplatňovania je pripustená zákonom a táto možnosť vyplýva aj z judikatúry SD EÚ. Nemožno
teda v súvislosti s dojednaním poplatku za poskytnutie úveru dospieť k záveru o existencii nekalej
zmluvnej podmienky. Najvyšší súd SR ďalej dodal, že: „Nemožno opomenúť tú skutočnosť, že bolo

na dovolateľovi, ktorý mohol posúdiť hospodárske dôsledky vyplývajúce zo Zmluvy, či ju uzavrie, a
ak sa mu poplatok za poskytnutie úveru, ktorý bol v Zmluve vyjadrený určito, jasne a zrozumiteľne,
javil vysoký, nič mu nebránilo obrátiť sa na iný subjekt. Dovolací súd má za to, že nemožno tolerovať,
aby dovolateľ, ktorý vopred vedel, že bude musieť zaplatiť poplatok za poskytnutie úveru a zároveň
poznal jeho výšku, Zmluvu aj napriek tomu uzavrel, teda s poplatkom a jeho výškou súhlasil, následne

zaujal stanovisko, že poplatok predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.“ Na základe uvedených
záverov Najvyššieho súdu SR súd konštatuje, že poplatok za spracovanie úveru v sume XXX eur
ako aj poplatok za upomienku v sume XX eur, ktoré sú v zmluve o splátkovom úvere vyjadrené
jasne, určite a zrozumiteľne a žalobca 1/ preukázateľne poznal ich výšku a aj napriek tomu zmluvu
uzavrel, nie sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku nemožno

považovať ani bod 3. článku V. zmluvy, v zmysle ktorého, ak dlžník nesplatí v dohodnutom čase
pohľadávku alebo jej časť, má banka právo realizovať zabezpečenie v súlade s ustanoveniami VOP,
nakoľko uvedené ustanovenie je v súlade so zákonom (§ 151j a § 151m Občianskeho zákonníka). Súd
nezistil nedostatky zmluvy o splátkovom úvere ani z pohľadu všeobecných požiadaviek na platnosť
právnych úkonov podľa Občianskeho zákonníka. Zmluva je zrozumiteľná a určitá, žiadna zo strán

nespochybňovala jej uzavretie slobodne a vážne. Súd nezistil ani že by uzavretá zmluva odporovala
zákonu či dobrým mravom, úroková miera je primeraná (X,XX % ročne). Zistené neboli ani žiadne iné
vady vôle či prejavu vôle konajúcich strán. Súd tak dospel k záveru, že zmluva o splátkovom úvere je
platným právnym úkonom a neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by mali za následok
uplatnenie neexistujúcej pohľadávky žalovaným 1/ vo vyhlásení podľa § 7 ods. 2 ZoDD a žalovaný 1/

nevymáhal prostredníctvom dobrovoľnej dražby nároky bez právneho základu. S poukazom na uvedené
súd konštatuje, že žalobcovia nepreukázali porušenie § 7 ods. 2 ZoDD.

91.DňaXX.XX.XXXXbolamedzižalobcami2/a3/ažalovaným1/uzavretázmluvaozriadenízáložného
práva k nehnuteľnostiam a mandátna zmluva, ktorou bolo v prospech žalovaného 1/ zriadené záložné

právo k draženým nehnuteľnostiam na zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX
zo dňa XX. XX. XXXX, a to ako práva na vrátenie istiny tak i práva na úhradu príslušenstva. Žalobcovia
tvrdili, že zmluva je neplatná, lebo obsahuje neprijateľné podmienky ako ustanovenia časti I. bod
3, 3b, 3c, 3d, 3e, 3f , ktoré nie sú podľa žalobcov presne špecifikované. Súd považuje túto námietku
žalobcov za nedôvodnú, nakoľko záložným právom možno zabezpečiť nie len pohľadávku určitú ale

aj pohľadávku, ktorej hodnota je kedykoľvek počas trvania záložného práva určiteľná (§ 151c ods. 1
OZ) ako aj pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienok
(§ 151c ods. 2 OZ). Za neprijateľné zmluvné podmienky nemožno považovať ani ustanovenia záložnej
zmluvy, ktoré sú odrazom zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich výkon záložného
práva ako ustanovenia ohľadne účinkov záložného práva aj na právneho nástupcu (§ 151c ods. 3 OZ),

poistenie zálohu (§ 151mc OZ), obmedzenie prevodu nehnuteľností písomným súhlasom záložného
veriteľa (§151i ods. 1 OZ), výkon záložného práva (151j ods. 1 OZ) a náklady spojené s vymáhaním
pohľadávky (§ 151l ods. 3 OZ), ktorých neprijateľnosť žalobcovia nedôvodne namietali.

92. Žalobcovia za neprijateľnú zmluvnú podmienku označili aj ustanovenie zmluvy, v zmysle ktorého

mali znášať poplatok za návrh na vklad ako aj ustanovenia zmluvy, v ktorom vyhlásili, že sa oboznámili
so súčasťami zmlúv obsiahnutých v listine, ktorými sú VOP, Obchodné podmienky a Sadzobník, súhlasili
s nimi a zaviazali sa ich dodržiavať. Súd konštatuje, že namietané zmluvné zakotvenia sú výrazom
zmluvnej autonómie strán a nemožno ich považovať za vzdanie sa práva ani za porušenie zákonao ochrane spotrebiteľa, ako to žalobcovia prezentujú. S takýmto zmluvnými dojednaniami súhlasili obe
zmluvné strany a tieto nie sú v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, preto nepredstavujú
porušenie ani princípu zákazu diskriminácie v spotrebiteľských vzťahoch, ani nezakladajú konanie v

rozpore s dobrými mravmi (obdobne uznesenie NS SR zo dňa 25.04.2023, sp. zn. 1Cdo/173/2022). Ak
sa spotrebiteľ vedome z vlastnej vôle neoboznámi so zmluvnými podmienkami, ktoré sú mu k dispozícii,
koná ľahkovážne a nezodpovedne a takémuto konaniu nad rámec zákona nemožno poskytnúť ochranu
len preto, že sporová strana má postavenie spotrebiteľa. Súd preskúmal záložnú zmluvu ako celok,
avšak nezistil žiadne zmluvné podmienky, ktoré by spôsobovali absolútnu neplatnosť záložnej zmluvy.

93. Súd poukazuje na ustanovenie § 41 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého, ak sa dôvod
neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho
úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť
nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Ak by sa teda v zmluve aj nachádzali nejaké neprijateľné
zmluvné podmienky, ktoré by boli neplatné (existenciu ktorých súd v konaní nezistil), nespôsobovalo

by to neplatnosť celej zmluvy a už vôbec by takáto skutočnosť nemala za následok neplatnosť dražby.
Zmluvu tak nemožno považovať za neplatnú. Dohoda v akejkoľvek zmluve, ktorá sa odchyľuje od
dispozitívnych ustanovení zákona (teda od takých, ktoré odlišnú dohodu strán umožňujú), je výrazom
zmluvnej autonómie strán a nemožno ju považovať za vzdanie sa práva, ako to indikujú vo svojich
podaniach žalobcovia. Súd ďalej uvádza, že aj článok 4 záložnej zmluvy kde je uvedené, že ak

pohľadávka nebude riadne a včas splácaná, je záložný veriteľ oprávnený začať výkon záložného práva,
v rámci ktorého upokojí svoju pohľadávku, a to spôsobom dohodnutým vo VOP je výrazom zákonnej
úpravy a s určitosťou nie je neprijateľnou podmienkou. Všeobecné obchodné podmienky tvorili súčasť
zmluvy.

94. Súd následne preskúmal záložnú zmluvu ako celok po právnej stránke a nezistil akékoľvek vady,
ktoré by spôsobovali jej neplatnosť. Žalobcovia 2/ a 3/ zmluvu uzavreli slobodne a vážne, vediac,
že na vlastných nehnuteľnostiach zriaďujú záložné právo v prospech žalovaného 1/. Zmluva bola
žalobcami 2/ a 3/ riadne podpísaná a nemožno hovoriť o tom, že by si žalobcovia 2/ a 3/ nemali
možnosť uzavretie záložnej zmluvy za daných podmienok riadne premyslieť, prípadne sa poradiť s

odborníkmi na danú problematiku. Po posúdení danej veci tak súd dospel k záveru, že medzi žalobcami
2/ a 3/ a žalovaným 1/ bola platne uzavretá záložná zmluva, ktorou sa žalobcovia dobrovoľne zaviazali
poskytnúť zabezpečenie plnenia záväzku dlžníkov zo zmluvy o splátkovom úvere. Keďže dlžníci, teda
aj žalobca 1/, zo zmluvy o splátkovom úvere svoje povinnosti riadne neplnili, skutočnosť ktorá nebola
v spore sporná, pristúpil žalovaný 1/ k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru a následne k výkonu

záložného práva, ktorým bol úver zabezpečený. Pokiaľ bola uvedená zmluva uzavretá platne (a súd
po vykonanom dokazovaní nezistil opak) a následne došlo k splneniu podmienok, ktoré taká zmluva
a príslušné právne predpisy stanovujú pre začatie výkonu záložného práva veriteľa, t.j. porušenie
povinností dlžníka úver riadne splácať (čo žalobcovia vo svojom návrhu ani nespochybňujú), veriteľ je
oprávnený svoje záložné právo vykonať a dosiahnuť tým uspokojenie jeho pohľadávky. Žalobcovia 2/

a 3/ ako osoby plne spôsobilé na právne úkony si museli byť pri uzatváraní záložnej zmluvy vedomí
toho, že ak dôjde k porušeniu povinností dlžníkov zo zmluvy o úvere, môžu byť nehnuteľnosti použité na
uspokojenie veriteľa. Skutočnosť, že si žalobcovia 2/ a 3/ ako záložcovia svoj slobodne učinený právny
úkon spočívajúci v dobrovoľnom zriadení záložného práva v prospech záložného veriteľa následne
rozmysleli, im nedáva možnosť tento právny úkon odvolať alebo zmeniť bez toho, že by s tým záložný

veriteľ súhlasil. V civilnom práve platí základná zásada pacta sunt servanda, teda zmluvy sa majú plniť
a záložný veriteľ je na ňu oprávnený sa spoliehať.

95. Za nedôvodnú považoval súd aj námietku neprimeranosti záložného práva k zabezpečenému
záväzku z hľadiska charakteru predmetu záložného práva a jeho hodnoty, výšky a významu

zabezpečenej pohľadávky, nakoľko vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že záložné právo bolo
zriadené na zabezpečenie pohľadávky vo výške XX.XXX eur vrátane úrokov, úrokov z omeškania
a všetkých poplatkov a nákladov spojených s úverovou zmluvou, pričom nehnuteľnosti boli v roku
2017 ocenené znalcom na sumu XX.XXX,- eur. Z uvedeného dôvodu nemožno dospieť k záveru
o neprimeranosti záložného práva k zabezpečenému záväzku.

96. Žalobcovia tiež tvrdili, že im žalovaný 1/ neposkytol úver vo výške XX.XXX,- eur a zatajoval
výšku reálnych vzájomných plnení istiny. Namietali aj skutočnosť, že v oznámení o začatí výkonu
záložného práva zo dňa XX.XX.XXXX žalovaný 1/ nepíše o výške poskytnutého úveru, ani o plneniachžalobcov v prospech žalovaného 1/. Tieto informácie rovnako absentujú v dokladoch dražobníka,
preto podľa žalobcov žalovaný 1/ v dražobnom konaní neosvedčil pravosť, výšku ani splatnosť svojej
pohľadávky. Žalobcovia uvedené skutočnosti namietali bez toho, aby v žalobe uviedli čo i len základné

informácie ohľadom zmluvného vzťahu medzi žalobcami a žalovaným 1/, neplnenie povinností z ktorého
malo za následok rozhodnutie žalovaného 1/ ako záložného veriteľa o výkone záložného práva k
nehnuteľnostiam formou dobrovoľnej dražby. Z návrhu nie je zrejmé, v akej výške žalovaný 1/ poskytol
úver žalobcom, keďže títo tvrdili len, že im žalovaný 1/ neposkytol úver vo výške XX.XXX,- eur, avšak
svoje tvrdenia nijako v tomto smere nepreukázali. Z návrhu nemožno vyčítať ani to, z akého dôvodu

prišlo k porušeniu zmluvných povinností na ich strane a kedy k tomuto porušeniu prišlo. Rovnako tak
nie je zrejmé, aká časť úveru zostala nesplatená, pre ktorú malo prísť k výkonu záložného práva.

97. Súd vyzval žalobcov v súlade s § 150 ods. 2 CSP na doplnenie podstatných skutkových tvrdení
a to v akej výške im žalovaný 1/ poskytol úver, koľko doposiaľ zaplatili na splátkach úveru, kedy
sa dostali do omeškania s úhradou dohodnutých splátok úveru, aká bola ich platobná disciplína, z

akých dôvodov porušili povinnosť splácať splátky úveru riadne a včas, či boli zo strany žalovaného 1/
vyzývaní na úhradu dlžnej sumy pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti a či im žalovaný 1/ doručoval
oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, pričom súd ich zároveň vyzval k predloženiu
dôkazov preukazujúcich ich tvrdenia okrem dôkazov, ktoré bez svojej viny nemôžu predložiť. Žalobcovia
tieto skutkové tvrdenia ani na výzvu súdu nedoplnili a neuviedli konkrétne a relevantné skutkové

tvrdenia, ktoré by odôvodňovali žalobou uplatnený nárok, a ktoré by mohli žalovaní poprieť. Súd síce
vyzval žalovaných na doplnenie podstatných skutkových tvrdení pre rozhodnutie vo veci, žalovaní
tento procesný postup súdu namietali a skutkové tvrdenia nedoplnili ani nepredložili súdu vyžiadané
dokumenty. Postup súdu označili za rozporný so zákonom, ktorým súd, bez zákonného základu,
nedôvodne prenáša bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno zo žalobcov na žalovaných, nakoľko

skutkové tvrdenia, k doplneniu ktorých boli zo strany súdu vyzvaní, mali byť súčasťou žaloby. Zároveň
uviedli, že súd ich vyzval k preukázaniu skutočností, ktoré žalobcovia nikdy netvrdili, neboli súčasťou
žaloby a netvorili predmet konania, pričom súd je žalobným návrhom a jeho odôvodnením viazaný.

98. Súd vyhodnotil uvedené námietky žalovaných za dôvodné. Žalobca je pánom sporu, ktorý je povinný

v žalobe uviesť také skutočnosti (skutkové tvrdenia), ktorými vymedzí skutok (skutkový dej), na základe
ktorého si v spore uplatňuje svoj nárok, a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú
individualizáciu. Inými slovami, žalobca je povinný vymedziť predmet konania po skutkovej stránke
(rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo 196/2009). Povinnosť strán tvrdiť potrebné skutočnosti
v sporovom konaní sa nazýva povinnosť tvrdenia a vzťahuje sa vždy na konkrétnu skutočnosť uvádzanú

stranami. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. nesplnenie povinnosti „relevantne“ tvrdiť (uviesť tvrdenia
z hľadiska ich kvality pravdivé, úplné, podstatné a rozhodujúce) má pre stranu sporu procesnoprávnu
sankciu v podobe prehry sporu. Prejaví sa teda v meritórnom rozhodnutí veci. V sporovom konaní je
súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu. Sporové konanie sa riadi zásadou formálnej pravdy.
Rozsudok v sporovom konaní zodpovedá tomu, čo strany sporu zhodne tvrdili (§ 186 ods. 2 CSP) a (v

zásade) nezohľadňuje to, čo žiadna zo strán sporu netvrdila. Obsah relevantných skutkových tvrdení,
ktoré je strana povinná v spore tvrdiť, zásadne vychádza z hmotného práva (z hypotézy hmotnoprávnej
normy). Strana sporu je povinná tvrdiť podstatné a rozhodujúce skutočnosti, ktoré zakladajú vznik jej
práva,resp.zánikjejpovinnosti.Tedatakéskutočnosti,ktorémožnopodradiťpodkonkrétneustanovenie
hmotného práva. Žalobca je tiež povinný podoprieť svoje tvrdenia predložením a navrhnutím dôkazov v

súlade s princípom hospodárnosti a na základe pokynov súdu. Aby žalobca mohol splniť svoju zákonnú
povinnosťoznačiťpotrebnédôkazy,musípredovšetkýmsplniťsvojupovinnosťtvrdenia.Žalovanástrana
má potom v rovnakom rozsahu možnosť uplatniť prostriedky procesnej obrany a procesného útoku,
môže poprieť skutkové tvrdenia žalobcu, uviesť vlastné tvrdenia, spochybniť dôkazy žaloby a navrhnúť
vlastné dôkazy, avšak len za predpokladu, že si žalobca splní svoju elementárnu povinnosť pravdivo

a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Tejto povinnosti nie je
zbavený ani žalobca, ktorý má postavenie spotrebiteľa. V súvislosti s uvedeným súd poukazuje na
závery Najvyššieho súdu SR vyjadrené v uznesení zo dňa 24.10.2022, sp. zn. 9Cdo/116/2021, v zmysle
ktorých procesná aktivita strán sporu v zmysle článku 8 a 149 CSP a ich zodpovednosť za neunesenie
dôkazného bremena v kontradiktórnom sporovom konaní, leží výlučne na stranách sporu a povinnosť

strán sporu preukázať vlastné tvrdenia, z ktorých si odvodzuje svoje právo, nemôže byť prenášaná
na protistranu, pretože by to bolo v rozpore so základnými princípmi kontradiktórneho procesu ako aj
sprincípomzodpovednostizauneseniedôkaznéhobremenaaprincípochformálnejpravdyuplatňovanej
v sporovom konaní, pričom ustanovenia o ochrane spotrebiteľa § 290 a nasledujúcich v CSP nie súna daný prípad aplikovateľné. Pokiaľ sa teda žalobcovia nepokúsili zabezpečiť si nimi navrhované
dôkazy ako prehlásenie o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky a iné dokumenty tvoriace obsah
dražobnéhospisunahliadnutímdodražobnéhospisu,akoajvýpisyzúverovéhoúčtu,zktorýchvyplývajú

plnenia žalobcu 1/ na úver a spôsob ich započítavania žalovaným 1/ ani žiadosťou adresovanou priamo
žalovanému 1/, niet žiadneho zákonného ustanovenia ani rozumného dôvodu, aby došlo k preneseniu
zodpovednosti za neúspech v spore na žalovaných vyžiadaním dôkazu pod následkom uloženia
poriadkovej pokuty, či na súd námietkou nesprávneho procesného postupu nevykonaním navrhovaného
dokazovania.

99. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno preukázania
nimi tvrdenej skutočnosti, že žalovaný 1/ neosvedčil pravosť, výšku ani splatnosť pohľadávky, pre
ktorú navrhol výkon záložného práva predajom nehnuteľností prostredníctvom dobrovoľnej dražby.
Dôkazy, ktoré žalobcovia navrhovali vykonať a žiadali, aby ich súd vyžiadal od žalovaných, neboli
dôkazmi, ktoré by nemohli bez svojej viny predložiť súdu spolu so žalobou, keby konali zodpovedne

a v súlade so zásadou vigilantibus iura scripta sunt (práva patria bdelým). V slobodnej spoločnosti je
totiž predovšetkým vecou nositeľom práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením,
či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a podobne. Žalobcovia v
konaní neuviedli z akého dôvodu sa neoboznámili s dražobným spisom v priebehu dražby a čo
im objektívne bránilo v získaní a predložení týchto dôkazov. Súd mal zároveň za preukázané, že

žalovaný 2/ neodmietol žalobcom právo nahliadnuť do spisu, práve naopak, na písomnú žiadosť
žalobcov k zaslaniu prehlásenia veriteľa im žalovaný 2/ písomne odpovedal, že si môžu dohodnúť
termín nahliadnutia do dražobného spisu. Rovnako tak aj dôkaz o vzájomných plneniach žalobcu
1/ a žalovaného 1/ nie je dôkazom, ktorý by žalobcovia nemohli bez vlastnej viny súdu predložiť
spolu so žalobou. Najlepšiu vedomosť o poskytnutých plneniach v prospech veriteľa má dlžník, preto

mal žalobca 1/ súdu vzájomne poskytnuté plnenia ako aj skutočnosť, že ich žalovaný 1/ nesprávne
započítaval súdu preukázať. Žalobcovia v spore informačný deficit ani netvrdili, preto súd nevzhliadol
zákonný dôvod na presun dôkazného bremena zo žalobcov na žalovaných. Súd zároveň nezistil
existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré by mohli byť žalovaným 1/ nedôvodne zahrnuté
do výšky pohľadávky, čo by malo za následok uplatnenie nároku bez právneho základu žalovaným

1/, skutočnosť ktorá by bola spôsobilá založiť neplatnosť prehlásenia žalovaného 1/ o pravosti, výške
a splatnosti pohľadávky. Z tvrdení žalobcov zároveň nevyplynulo, že by namietali porušenie zákona pri
vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru žalovaným 1/ a ani na základe výzvy súdu sa k mimoriadnemu
vyhláseniu splatnosti úveru bližšie nevyjadrili, z dôvodu ktorého platnosť mimoriadnej splatnosti úveru
nebola sporná. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že žalobcovia nepreukázali nimi tvrdenú

skutočnosť o neosvedčení pravosti, výšky a splatnosti pohľadávky žalovaným 1/, ktoré malo spôsobiť
porušenie ustanovenia § 7 ods. 2 ZoDD.

100. Vykonaným dokazovaním bolo zároveň preukázané, že prehlásenie žalovaného 1/, navrhovateľa
dražby a záložného veriteľa, bolo súčasťou dražobného spisu. Súd sa s prehlásením žalovaného

1/ o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky oboznámil na pojednávaní konanom dňa 11.11.2024,
pričom zistil, že prehlásenie tvorilo obsah dražobného spisu č. XXX/XX/XXXX a výška pohľadávky
žalovaného1/,prektorúnavrholvýkonzáložnéhoprávaprostredníctvomdobrovoľnejdražbyzaložených
nehnuteľností bola ku dňu XX.XX.XXXX v sume XX.XXX,XX eur, z toho istina vo výške XX.XXX,XX eur
a príslušenstvo vo výške X.XXX,XX eur. Z uvedeného dôvodu súd nemal za preukázané ani tvrdenie

žalobcov o nepomere medzi splatnou pohľadávkou žalovaného 1/, ktorá bola v sume XX.XXX,XX eur
a hodnotou nehnuteľnosti zistenej znaleckým posudkom v sume XX.XXX,- eur. Žalobcovia opätovne
len všeobecne namietali nepomer reálnej výšky splatnej pohľadávky k hodnote nehnuteľnosti, pričom
neuviedli v čom tento nepomer spočíva. Zo žaloby nie je zrejmé, z akého dôvodu je žalobcami
namietaná výška splatnej pohľadávky žalovaného 1/, pričom len všeobecné rozporovanie výšky splatnej

pohľadávky bez uvedenia ďalších rozhodných skutkových tvrdení, a to ani dodatočne po výzve súdu,
nie je spôsobilé pre prijatie záveru o nepomere výšky splatnej pohľadávky k hodnote nehnuteľnosti.
V nepomere s hodnotou nehnuteľnosti nebola ani vydražená cena nehnuteľností, keďže nehnuteľnosti
savydražilizasumuXX.XXX,-eur.Súdmalzároveňzapreukázané,ževýkonzáložnéhoprávapredajom
nehnuteľností prostredníctvom dobrovoľnej dražby bol začatý pre pohľadávku v hodnote XX.XXX,XX eur

bez príslušenstva, ktorá mnohonásobne prekračuje limit hodnoty pohľadávky (2.000,- eur ) ustanovený
v § 3 ods. 6 ZoDD týkajúci sa dražby nehnuteľností.101. K námietke obsahu oznámenia o začatí výkonu záložného práva zo dňa XX.XX.XXXX súd uvádza,
že údaj o výške poskytnutého úveru ani údaj o realizovaných plneniach dlžníka na úver nie sú zákonom
vyžadovanými náležitosťami oznámenia o začatí výkonu záložného práva, preto aj túto námietku

žalobcov súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

102. Žalobcovia zároveň všeobecne a neurčito vzniesli aj námietku premlčania pohľadávky žalovaného
1/. V súvislosti so vznesenou námietkou premlčania súd poukazuje na ustanovenie § 151j ods.
2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa záložný veriteľ môže uspokojiť alebo domáhať

sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď je zabezpečená pohľadávka premlčaná. Predpokladom na
uplatnenie citovaného ustanovenia je skutočnosť, že v čase zabezpečenia pohľadávky záložným
právom, nebola pohľadávka premlčaná a jej premlčanie nastalo až po vzniku záložného práva. Ak je
pohľadávka zabezpečená záložným právom premlčaná, avšak záložné právo premlčané nie je, môže
speňažením zálohu uspokojiť záložný veriteľ svoju premlčanú pohľadávku, ktorú má voči záložcovi
alebo záložnému dlžníkovi, ak nie je tou istou osobou. Odlišná by však bola situácia, ak by bola

premlčaná nielen pohľadávka, ale aj samotné záložné právo. Záložné právo sa premlčí vo všeobecnej
premlčacej lehote, ktorá je podľa Občianskeho zákonníka trojročná, pričom lehota začína plynúť od
momentu, kedy sa mohlo záložné právo vykonať po prvý krát. Súd sa preto pri rozhodovaní nezaoberal
premlčaním pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o úvere, ale len premlčaním záložného práva. Pre
možnosť uplatnenia záložného práva bolo nevyhnutné zosplatnenie úveru. Z vykonaného dokazovania

mal súd preukázané, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru došlo ku dňu XX.XX.XXXX. Je
nepochybné, že oznámenie o výkone záložného práva zo dňa XX.XX.XXXX možno považovať za
uplatnenie záložného práva v súlade s § 151l Občianskeho zákonníka, pričom poznámka o začatí
výkonuzáložnéhoprávažalovaného1/formoupredajanehnuteľnostínadobrovoľnejdražbebolanaliste
vlastníctva dražených nehnuteľností zapísaná dňa XX.XX.XXXX. Súd tak konštatuje, že záložné právo

bolo žalovaným 1/ uplatnené v rámci trojročnej premlčacej lehoty spôsobom požadovaným zákonom.

103. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd konštatuje, že v spore nezistil neplatnosť
zmluvy o splátkovom úvere ani zmluvy o zriadení záložného práva, zároveň nezistil žiadne porušenie
zákona o dobrovoľných dražbách, ktoré by malo za následok neplatnosť dražby. Dražba nehnuteľnosti

vo vlastníctve žalobcov 2/ a 3/ bola vykonaná na základe platne zriadeného záložného práva a v súlade s
platnými právnymi predpismi. Takýmto spôsobom nemohlo dôjsť k zásahu do práva na obydlie žalobcov,
resp. do práva na ich rodinný a súkromný život.

104. Súd postupoval v konaní aj v súlade s § 295 CSP a do spisu zabezpečil dokumenty z ostatných

súdnych spisov, pričom ani tieto listiny neboli spôsobilé preukázať dôvodnosť podanej žaloby a to
z dôvodu, že nepodporovali žiadne tvrdenia žalobcov. Je podstatné zdôrazniť, že v spotrebiteľských
sporoch môže súd z vlastnej iniciatívy vykonať aj taký dôkaz, ktorý spotrebiteľ nenavrhol, tento
dôkaz má však preukazovať relevantné tvrdenia spotrebiteľa, ktoré sú žalobcovia spotrebitelia povinní
riadne uviesť už v žalobe a nie doručovať súdu podania totožného obsahu, z ktorých nie je možné

podstatné skutkové tvrdenia žalobcov identifikovať, tak ako tomu bolo aj v tomto prípade. Nakoľko
žalobcovia nepredostreli zrozumiteľné skutkové tvrdenia ani dôkazy podporujúce ich tvrdenia, okrem
tých, ktoré nemohli bez vlastnej viny predložiť, žalovaní nemohli skutkové tvrdenia žalobcov účinne
poprieť a predložiť dôkazy preukazujúce účinnosť takéhoto popretia. Žalobcovia ani napriek postaveniu
spotrebiteľov nie sú zbavení povinnosti riadne uvádzať podstatné a rozhodné skutkové tvrdenia tak, aby

boližalovaníschopnítietoskutkovétvrdeniapoprieť.Vsúvislostisuvedenýmsúdpoukazujenaplenárne
rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 11/2016, v ktorom Ústavný súd SR uviedol, že: „Pri
ustanovovanízákladnýchpodmienokochranyspotrebiteľa,dlžníka,jenutnédbaťnavyváženosťprávnej
úpravy z hľadiska jednotlivých ústavných štandardov vrátane princípu právneho štátu. Aj keď je ochrana
spotrebiteľov neoddeliteľnou súčasťou súčasného súkromného práva a postavenie spotrebiteľov je

potrebné brať vážne, ochranu spotrebiteľa je nutné interpretovať triezvo, neutrálne ako akékoľvek iné
právne inštitúty.“

105. Súd zamietol návrhy žalobcov na vykonanie dôkazov vyžiadaním zmluvy o vykonaní dražby,
oprávnenia na výkon dražby a poistnej zmluvy od žalovaného 2/, vyžiadaním dôkazov o zverejnení

dražby a návrh na výsluch žalovaného 1/ z dôvodu, že tieto dôkazy boli navrhnuté žalobcami bez
uvedenia konkrétneho skutkového tvrdenia, ktoré majú byť týmito dôkazmi preukázané. Tieto dôkazy
tak neboli spôsobilé preukázať žalobcami ne/tvrdené skutočnosti resp. vyvrátiť skutkové tvrdenia
žalovaných, z dôvodu ktorého by bolo ich vykonanie v spore nehospodárne a nadbytočné. Súd zároveňkonštatuje, že listiny tvoriace dražobný spis ako aj dôkazy preukazujúce vzájomné plnenia žalobcu 1/
so žalovaným nie sú dôkazy, ktoré by žalobcovia nemohli bez vlastnej viny predložiť, pričom žalobcovia
v spore informačný deficit ani netvrdili.

106. Na základe vyššie uvedeného po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žalobcovia
neuniesli bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno naplnenia skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy,
od ktorej odvodzovali dôvodnosť žaloby, a to ustanovenia § 21 ods. 2 ZoDD, keď v spore nepreukázali
neplatnosť záložnej zmluvy ani porušenie ustanovení ZoDD, ktoré by spôsobovali neplatnosť dražby.

Súd zároveň nezistil neplatnosť spotrebiteľských zmlúv ani existenciu neprijateľných zmluvných
podmienok či iné porušenia ZoDD. Preto súd žalobu žalobcov proti žalovaným 1/, 2/ a 3/ ako nedôvodnú
zamietol.

107. Súd sa nestotožnil s názorom žalovaných, že boli dané dôvody pre odmietnutie žaloby z dôvodu
jej neúplnosti a zmätočnosti, nakoľko z obsahu žaloby, jej petitu a z príloh je zrejmé, čoho sa žalobcovia

domáhali, a to určenia neplatnosti dražby pre porušenie ustanovení ZoDD ako aj z dôvodu neplatnosti
záložnej a úverovej zmluvy pre existenciu neprijateľných zmluvných podmienok. Za nedôvodnú
považoval súd aj námietku žalovaného 1/, že žalobu ani ostatné podania nepísali žalobcovia, ale
neznáma tretia osoba, nakoľko žaloba aj ostatné podania žalobcov obsahujú vlastnoručný podpis
žalobcov, žalobcovia so súdom aktívne komunikujú a preberajú zásielky súdu doručované žalobcom

do vlastných rúk na adresu ich pobytu. Z uvedených dôvodov súd podania žalobcov považoval za ich
vlastné podania.

108. Nakoľko súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, nezaoberal sa ďalšími námietkami žalovaných,
ktoré považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne

vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkmi/stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných účastníkmi/stranami konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú
jednu poznámku, či pripomienku účastníka/strany konania, ktorú nastolil. Je však nevyhnutné, aby

bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov/strán konania (porovnaj napríklad
rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04 III.ÚS 209/04 II.ÚS 200/09 a podobne). Preto
na ostatnú argumentáciu žalovaných zaoberajúcu sa najmä nesprávnym procesným postupom súdu,
vzhľadom na uvedené závery i s poukazom na princíp hospodárnosti konania, súd nepovažoval za
potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

109. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

110.Podľa§262ods.1CSP,onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

111. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaní 1/, 2/, a 3/ boli
v konaní úspešní v celom rozsahu, pričom žalobcovia nedosiahla žiadny materiálne merateľný úspech.

Z uvedeného dôvodu vznikol žalovaným proti žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

112. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Nitre.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je podanie

určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).