Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 30, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1424207975
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1424207975.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu
JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu: O. Z., O.. XX. I. XXXX,
V. M. XXXX/X, V., zastúpený ATTOR advokátska kancelária s.r.o., Plynárenská 1, Bratislava, IČO: 55
958 834, proti žalovanej: SAMIRE s.r.o., Račianska 88 B, Bratislava, IČO: 53 442 032, o nariadenie
neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV č. k.

3C/91/2024-67 zo dňa 11. decembra 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch I., III. p o t v r d z u j e .

Odvolanie žalobcu proti výroku II. o d m i e t a .

Žalovaná n e m á voči žalobcov nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol tak, že : I. Návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamieta. II. Návrh na pripustenie zmeny subjektu na strane žalovanej zamieta. III. Žalovanej
náhradu trov konania nepriznáva.

1.1. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že žalobca sa návrhom doručeným Mestskému súdu Bratislava IV

13. augusta 2024 (po jeho postúpení Okresnému súdu Liptovský Mikuláš a po tom, ako na nesúhlas s
postúpením sporu rozhodol Krajský súd v Žiline uznesením z 24. septembra 2024 sp. zn. 8NcC/6/2024
tak, že na prejednanie a rozhodnutie sporu je miestne príslušný Mestský súd Bratislava IV) domáhal,
aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by uložil žalovanej povinnosť zdržať sa do právoplatného
skončenia konania vo veci samej prevodu vlastníckeho práva, prenajatia, výmeny, vypožičania,
scudzenia, zaťaženia v prospech inej osoby, vkladu do právnickej osoby, zriadenia akéhokoľvek práva v

prospech tretej osoby, najmä vecného bremena, záložného práva alebo akéhokoľvek iného zaťaženia,
rozdelenia alebo zlúčenia nehnuteľností, a to (i) stavby - rozostavanej budovy bez súpisného čísla
postavenej na pozemku parcely registra „C“ č. 1462/8 - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 868
m2, (ii) pozemku parcely registra „C“ č. 1462/1 - ostatná plocha vo výmere 3 377 m2, (iii) pozemku
parcely registra „C“ č. 1462/3 - ostatná plocha vo výmere 1 270 m2, (iv) pozemku parcely registra
„C“ č. 1462/4 - ostatná plocha vo výmere 1 249 m2, (v) pozemku parcely registra „C“ č. 1462/8

- zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 868 m2 a (vi) pozemku parcely registra „C“ č. 1462/9
- zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 89 m2, všetko nachádzajúcich sa v katastrálnom území
Závažná Poruba, obec Závažná Poruba, okres Liptovský Mikuláš, a zapísaných na liste vlastníctva
č. 109 vedenom Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom (ďalej len „predmetné
nehnuteľnosti“). Svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že mu platobným
rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica z 23. júla 2024 sp. zn. 4Up/1198/2024, ktorý nadobudol

právoplatnosť a vykonateľnosť 13. augusta 2024, bol prisúdený nárok proti žalovanej na zaplatenie
110.000,-€ s príslušným úrokom z omeškania z titulu nevrátenia pôžičky vo výške 100.000 € arezervačného poplatku za rezerváciu apartmánu č. 22 v predmetnej rozostavanej budove vo výške
10.000,-€, na ktorých zaplatenie žalobcovi sa žalovaná zaviazala v dohode o urovnaní sporných nárokov
z 28. decembra 2023. Žalovaná je vlastníkom predmetných nehnuteľností, pri ktorých je na príslušnom

liste vlastníctva č. 109 pre katastrálne územie Závažná Poruba vyznačená plomba č. V-2997/2024
na základe kúpnej zmluvy. Z toho žalobca usudzuje, že žalovaná sa týmto scudzovacím právnym
úkonom snaží zmenšiť hodnotu svojho majetku tak, aby zmarila vymoženie jemu prisúdenej pohľadávky
v prípade podania návrhu na vykonanie exekúcie. Znižovanie hmotného majetku žalovanej je tiež
zrejmé z verejne dostupných údajov z webovej stránky www.finstat.sk, z čoho teda vyplýva obava,

že predajom predmetných nehnuteľností žalovanej bude ohrozená exekúcia, ktorá tak odôvodňuje
nariadenie neodkladného opatrenia s navrhovaným obsahom.

1.2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie v časti zamietnutia neodkladného opatrenia ( výrok I.) po
právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 324 ods. 1 , § 325 ods. 1 , § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p.
keď sa v konaní oboznámil so všetkými listinnými dôkazmi, ktoré na osvedčenie svojho procesného

nároku predložil žalobca. Poukázal nato, že neodkladné opatrenie možno v zmysle § 325 ods. 1
C.s.p. nariadiť iba z dvoch dôvodov, a to z dôvodu, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi
stranami, alebo z dôvodu, ak je obava z ohrozenia výkonu exekúcie. Obava z ohrozenia exekúcie je
odôvodnená najmä v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje faktické alebo právne
úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie. Postačujúcou je i dôvodná

obava takýchto úkonov resp. ich reálna hrozba. Vo všeobecnosti platí, že ohrozenie exekúcie môže
spočívať nielen v hrozbe alebo realizácii úkonov s kvantitatívnym dopadom na exekvovateľný majetok
dlžníka (zmenšenie majetku), ale aj podľa okolností prípadu aj s kvalitatívnym dopadom na takýto
majetok(zmenazloženia,štruktúry,likvidityapod.astýmsúvisiacevýznamnézníženiespeňažiteľnosti).
Súd preto vždy musí objektívne posúdiť obsah návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a

vyhodnotiť splnenie všetkých zákonných predpokladov, s prihliadnutím na reálne okolnosti právneho
vzťahu a účinky požadovanej procesnej ochrany v právnej sfére všetkých dotknutých subjektov. Pre
nariadenie neodkladného opatrenia je rovnako relevantné, či ním možno objektívne dosiahnuť ochranu,
ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti neodkladného opatrenia) a či jeho právne účinky
neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah tak, že by malo za

následok reálne znemožnenie ochrany jej oprávnených záujmov (princíp proporcionality neodkladného
opatrenia). Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie (porov. § 329 ods. 2 C.s.p.).

1.2.1. Súd prvej inštancie na stručné odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že podanému návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné vyhovieť, pretože žalovaná, proti ktorej tento návrh
smeruje a ktorej sa má uložiť povinnosť zdržať sa disponovania s predmetnými nehnuteľnosťami, tieto
nehnuteľností už (t. j. v čase vydania tohto rozhodnutia) nevlastní. Súd z výpisu z listu vlastníctva č.
109 pre katastrálne územie Závažná Poruba, obec Závažná Poruba, okres Liptovský Mikuláš, zistil, že
aktuálnym vlastníkom predmetných nehnuteľností je spoločnosť MAEDO, s.r.o., so sídlom v Bratislave,

Zámocká 3, IČO: 54 753 341, ktorá ich v celosti nadobudla z titulu kúpnej zmluvy, a to dňa 14. augusta
2024, t. j. hneď v nasledujúci deň po tom, ako žalobca doručil súdu tento svoj návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia. Vklad vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v prospech nového
vlastníka - spoločnosti MAEDO, s.r.o., bol povolený rozhodnutím Okresného úradu Liptovský Mikuláš,
katastrálneho odboru č. V-2997/2024 zo 14. augusta 2024. Táto skutočnosť tak rezultuje do právneho

záveru, že v danom prípade nie je osvedčená existencia akéhokoľvek relevantného právneho vzťahu
žalovanejkpredmetnýmnehnuteľnostiam,vovzťahukuktorýmsajejnavrhujeuložiťpovinnosťzdržaťsa
ich scudzenia a nakladania s nimi, čo je jednou zo základných podmienok pre nariadenie neodkladného
opatrenia s takýmto predmetom (obsahom). So zreteľom na uvedené preto súd návrh žalobcu na
nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol (§ 328 ods. 1 in fine C.s.p.). Splnenie

ostatných kumulatívnych zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia už nebolo
potrebné skúmať, pretože - so zreteľom na vyššie uvedené - nemohli privodiť iné rozhodnutie vo veci.

1.3. V časti zamietnutia návrh na pripustenie zmeny subjektu na strane žalovanej ( výrok II.) svoje
rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 80 ods. 1,2 C.s.p., keď poukázal nato, že žalobca podaním

doručeným súdu 6. septembra 2024 navrhol, aby súd podľa § 80 ods. 1 a 2 C.s.p. pripustil zmenu
subjektov na žalovanej strane tak, že namiesto doterajšej žalovanej vstúpi do konania spoločnosť
MAEDO, s. r. o., ktorá sa z titulu kúpnej zmluvy, na základe ktorej bol povolený vklad vlastníckeho
práva k predmetným nehnuteľnostiam v jej prospech rozhodnutím Okresného úradu Liptovský Mikulášč. V-2997/2024 zo 14. augusta 2024, stala výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností. Žalobca z
tejto skutočnosti vyvodzoval, že po začatí konania došlo k prevodu práv a povinností, o ktorých sa koná.

1.3.1. Vo vzťahu k tomuto procesnému návrhu žalobcu súd prvej inštancie uviedol, že neodkladným
opatrením sa podľa návrhu žalobcu na jeho nariadenie z 13. augusta 2024 malo predísť obave
z ohrozenia výkonu exekúcie na vymoženie povinnosti žalovanej zaplatiť sumu 110.000,-€ s
príslušenstvom, ktorá bola žalobcovi právoplatne prisúdená platobným rozkazom Okresného súdu
Banská Bystrica z 23. júla 2024 sp. zn. 4Up/1198/2024. Súdu však nebolo žiadnym relevantným

dôkazom preukázané, že by práve táto povinnosť bola prevedená alebo prešla zo žalovanej na
spoločnosť MAEDO, s. r. o., a teda že táto spoločnosť sa buď popri žalovanej, alebo namiesto nej stala
ďalším resp. novým dlžníkom žalobcu. Inak povedané, samotná skutočnosť, že žalovaná previedla
časť svojho majetku (t. j. predmetné nehnuteľnosti) na nového nadobúdateľa - spoločnosť MAEDO,
s.r.o., bez ďalšieho neznamená, že táto spoločnosť sa automaticky stala žalobcovým dlžníkom, t. j. že
spolu s kúpou týchto nehnuteľností (resp. v dôsledku uzavretia kúpnej zmluvy, na základe ktorej došlo

k prevodu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam a ktorej žalobca nebol účastníkom resp.
zmluvnou stranou) zároveň došlo aj k zmene v osobe žalobcovho dlžníka, a teda že táto spoločnosť
pristúpila k záväzku alebo prevzala prisúdený dlh žalovanej voči žalobcovi (porov. § 531 až § 534
Občianskeho zákonníka). Súd takisto nezistil, že by predmetný dlh žalovanej prešiel na spoločnosť
MAEDO, s. r. o., ako na jej právneho nástupcu. Z výpisov z obchodného registra týkajúcich sa

žalovanej a spoločnosti MAEDO, s. r. o., vyplýva, že žalovaná ako subjekt práva doposiaľ existuje, má
vlastnú právnu subjektivitu a medzi ňou a spoločnosťou MAEDO, s. r. o., neexistuje žiadne univerzálne
právne nástupníctvo. Skutočnosť, či po začatí konania došlo k prevodu alebo prechodu práv alebo
povinností, o ktorých sa koná, teda treba posudzovať nie z hľadiska toho, kto je aktuálnym vlastníkom
predmetných nehnuteľností, vo vzťahu ku ktorým sa navrhuje zákaz disponovania, ale z hľadiska

základného právneho vzťahu, ktorému sa má prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia
poskytnúť ochrana. Týmto základným právnym vzťahom v danom prípade nie je vlastnícky vzťah k
predmetným nehnuteľnostiam, ale záväzkový vzťah, z ktorého vyplýva žalobcovi ako veriteľovi voči
žalovanej ako jeho dlžníkovi pohľadávka, ktorej vymoženie v rámci exekúcie by mohlo byť so zreteľom
na konanie žalovanej (dlžníka) ohrozené. Sumarizujúc uvedené, súd nezistil, že by po začatí konania

nastalaprávnaskutočnosť,sktorouprávnepredpisyspájajúprevodprávapovinností,oktorýchsakoná,
a preto uzatvára, že neboli splnené podmienky pre pripustenie zmeny subjektov na žalovanej strane
v zmysle § 80 ods. 1 C.s.p.. Návrh žalobcu zo 6. septembra 2024 na pripustenie zmeny subjektu na
žalovanej strane tak ako neopodstatnený podľa § 80 ods. 2 a contrario C.s.p. zamietol.

1.3.2. V tejto súvislosti súd prvej inštancie dodal, že samotná skutočnosť, že spoločnosť MAEDO, s.
r. o., je personálne prepojená so žalovanou tým, že je jej spoločníkom („vlastníkom“), neznamená, že
medzi nimi uskutočnené právne úkony prevádzajúce hmotný majetok treba považovať za prechod práv a
povinností či nejakú formu univerzálneho právnej postupnosti. Stále ide len o singulárny prevod majetku
medzi dvomi samostatnými subjektmi práva (dvomi odlišnými právnickými osobami). A naostatok,

žalobca vo svojom návrhu na pripustenie zmeny subjektov v konaní ani len netvrdí a už vôbec
nepreukazuje, že by práve medzi ním a spoločnosťou MAEDO, s. r. o., existoval nejaký právny vzťah,
ku ktorému má smerovať poskytnutie právnej ochrany formou neodkladného opatrenia nariaďovaného
pre obavu z ohrozenia výkonu exekúcie. Len samotná skutočnosť, že došlo k prevodu predmetných
nehnuteľností zo žalovanej na tretiu osobu - nového nadobúdateľa MAEDO, s. r. o., sama osebe

nepreukazuje, že splnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu
obavy z ohrozenia výkonu exekúcie vo vzťahu k tomuto novému nadobúdateľovi.

1.4. O trovách konania súd ( výrok III.) rozhodol podľa § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. v spojení § 255 ods. 1
C.s.p.. Žalovaná mala v konaní plný procesný úspech, preto jej proti neúspešnému žalobcovi vznikol

nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd však v súlade so zásadou procesnej ekonómie
v zmysle čl. 17 C.s.p. náhradu trov konania žalovanej nepriznal (R 72/2018), pretože z obsahu spisu
vyplýva, že jej v tomto konaní žiadne trovy súdneho konania ani právneho zastúpenia nevznikli.

2. Proti tomuto uzneseniu v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z

dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. a žiadal aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie a
nariadil navrhované neodkladné opatrenie a spoločnosti MAEDO, s. r. o., so sídlom: Zámocká 3, 811 01
Bratislava - mestská časť Staré Mesto, Slovenská republika, IČO: 54 753 341, uloží povinnosť zdržať
sa prevodu vlastníckeho práva, prenajatia, výmeny, vypožičania, scudzenia, zaťaženia v prospech inejosoby, vkladu do právnickej osoby, zriadenia akéhokoľvek práva v prospech tretej osoby, najmä vecného
bremena, záložného práva alebo akéhokoľvek iného zaťaženia, rozdelenia alebo zlúčenia predmetných
nehnuteľností a to do právoplatného skončenia konania vedeného na Mestskom súde Bratislava IV pod

sp. zn. 17C/75/2024, vo veci samej. Zároveň žalobca žiadal priznať mu nárok na náhradu trov konania
vo výške 100%.

2.1. Vo svojom odvolaní poukázal na okolnosti, ktoré predchádzali vydaniu napadnutého uznesenia,
keď uviedol, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol súdu doručený dňa 13.08.2024,

pričom konanie bolo na Mestskom súde Bratislava IV pôvodne vedené pod sp. zn. 3C/68/2024.
Žalobca svoj (pôvodný) návrh odôvodnil tým, žalovanej tým vznikla povinnosť zaplatiť mu pohľadávku
v celkovej sume 110.000,- € s príslušenstvom (ďalej ako „Pohľadávka“) a z tohto dôvodu podal dňa
18.06.2024 proti žalovanej návrh na vydanie platobného rozkazu, na základe ktorého Okresný súd
Banská Bystrica dňa 23.07.2024 vydal Platobný rozkaz, (t. j. platobný rozkaz sp. zn.: 4Up/1198/2024,
IČS: 6124326895 zo dňa 23.07.2024). Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť 13.08.2024 a

vykonateľnosť dňa 13.08.2024. Na základe uvedených skutočností si žalobca uplatnil svoju pohľadávku
s príslušenstvom proti žalovanej aj v exekučnom konaní, pričom exekučné konanie na vymoženie
Pohľadávky s príslušenstvom je v súčasnosti vedené JUDr. Evou Falisovou, súdnym exekútorom so
sídlom exekútorského úradu Lermontonova 14, 811 05 Bratislava, IČO: 42263425 pod sp. zn.: 424EX
267/24 (ďalej ako „Exekúcia“). Po podaní návrhu Mestský súd Bratislava IV dňa 15.08.2024 postúpil

vec Okresnému súdu Liptovský Mikuláš s odôvodnením, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného
opatrenia má povahu návrhu vo veci samej, nakoľko návrh bol podaný po skončení konania vo veci
samej po tom, čo žalobcovi už bola platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
4Up/1198/2024 zo dňa 23. 07. 2024 (ďalej ako „Platobný rozkaz“) právoplatne prisúdená pohľadávka,
ktorej exekúcia má byť navrhovaným neodkladným opatrením zabezpečená a žalobca sa podaným

návrhom domáha obmedzenia vlastníckeho práva žalovanej k nehnuteľnostiam. Okresný súd Liptovský
Mikuláš s postúpením sporu nesúhlasil, pričom Krajský súd v Žiline postup Mestského súdu Bratislava IV
považoval za nesprávny, nesúhlas Okresného súdu Liptovský Mikuláš s postúpením veci považoval za
dôvodný, a uznesením sp. zn. 8NcC/6/2024 zo dňa 24.09.2024 rozhodol, že na konanie a rozhodnutie
vecijemiestnepríslušnýMestskýsúdBratislavaIV.Vpriebehuuvedenéhosporuopríslušnosť,včasepo

podaní návrhu, dňa 14.08.2024, došlo k prevodu vlastníckeho práva k Nehnuteľnostiam zo žalovanej na
spoločnosť MAEDO, s. r. o., Zámocká 3, Bratislava, IČO: 54 753 341, (ďalej ako „MAEDO, s.r.o.“), keďže
Okresný úrad Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor dňa 14.08.2024 povolil vklad vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam v prospech spoločnosti MAEDO, s.r.o. do katastra nehnuteľností na základe kúpnej
zmluvy uzavretej dňa 05.08.2024 medzi žalovaným a spoločnosťou MAEDO, s.r.o. Dňom 14.08.2024

nastali právne účinky vkladu vlastníckeho práva spoločnosti MAEDO, s.r.o. do katastra nehnuteľností.
V nadväznosti na uvedené, a najmä vzhľadom na to, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného
opatrenia má v tomto prípade povahu veci samej, žalobca podaním zo dňa 06.09.2024 po prevode
vlastníctva nehnuteľností zo žalovanej na spoločnosť MAEDO, s.r.o. navrhol súdu prvej inštancie zmenu
subjektu na strane žalovanej, tak aby do konania o návrhu namiesto pôvodného žalovanej (obchodnej

spoločnosti SAMIRE s.r.o.), vstúpila spoločnosť MAEDO, s.r.o.

2.2. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci súdom prvej inštancie podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.
žalobca poukázal na odôvodnenia napadnutého uznesenia ( odsek 4.1., 4.2., 6.) a mal zato, že súd
iba arbitrárne a formalisticky dospel k právnemu záveru, že nie je osvedčená existencia akéhokoľvek

relevantného právneho vzťahu žalovanej k predmetným Nehnuteľnostiam, vo vzťahu ku ktorým sa
žalovanej navrhuje uložiť povinnosť zdržať sa ich scudzenia a nakladania s nimi, čo je jednou zo
základných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia s takýmto predmetom (obsahom) a so
zreteľom na uvedené preto súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol
bez toho, aby skúmal ďalšie zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Súd tiež bez

akéhokoľvekrelevantnéhodôvoduzamietolprocesnýnávrhabydokonaniaonávrhuvstúpilaspoločnosť
MAEDO, s. r. o., ktorá sa z titulu Kúpnej zmluvy stala výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností,
pretože podľa názoru súdu nebolo preukázané, že by práve táto (súd ani len nešpecifikoval aká)
povinnosť bola prevedená alebo prešla zo žalovanej na spoločnosť MAEDO, s. r. o., a teda že
táto spoločnosť sa buď popri žalovanom, alebo namiesto neho stala ďalším resp. novým dlžníkom

žalobcu. Žalobca je na rozdiel od súdu prvej inštancie presvedčený o tom, že sú splnené všetky
kumulatívne podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia (v súlade s jeho návrhom na zmenu
subjektu na strane žalovanej zo dňa 06.09.2024), pretože práve v dôsledku prevodu vlastníckeho práva
k Nehnuteľnostiam v prospech spoločnosti MAEDO, s.r.o. je dôvodné predpokladať, že vymožiteľnosťpohľadávky žalobcu voči žalovanej v exekúcii je a bude ohrozená. Je zarážajúce, že súd prvej
inštancie rozhodol na základe uvedeného o zamietnutí návrhu po tom, ako sám konštatoval, že návrh
žalobcu mal povahu návrhu vo veci samej. Žalobca poukázal na základné predpoklady pre nariadenie

neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať a nato, že reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne
upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá musí byť objektívne preskúmateľná na základe
odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak jeho navrhovateľovi
hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho
práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa

mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Samotné dokazovanie má v konaní o návrhu
neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. Pokiaľ súd prvej inštancie vyššie uvedené predpoklady
neskúmal, ale iba vyslovil záver o nemožnosti nariadenia neodkladného opatrenia voči inému subjektu
(spoločnosti MAEDO, s. r. o.) než voči strane sporu (resp. povinnému v exekúcii), takýto právny názor
súdu prvej inštancie nemá oporu v právnom poriadku, ani v právnej teórii, a ani v rozhodovacej činnosti
súdov.

2.3. Žalobca ďalej uviedol, že je nesporné, že ustanovenie § 325 ods. 2 C.s.p. umožňuje súdu uložiť
určité povinnosti (ktorých demonštratívny výpočet je uvedený v predmetnom ustanovení) strane sporu
(resp. povinnému v exekúcii), avšak z teoretických východísk prezentovaných k uvedenému zákonnému
ustanoveniujezrejmé,ženeodkladnýmopatrením,možnouložiťpovinnosťajosobeodlišnejodsporovej

strany vedeného súdneho sporu vo veci samej. Uloženie povinnosti alebo obmedzenia tretej osobe má
pritom povahu súčinnosti, ktorá je nevyhnutná vo vzťahu k predmetu konania vo veci samej a nejedná
sa o bezprostredné plnenie povinnosti voči navrhovateľovi, s ktorým tretia osoba nie je v relevantnom
právnomvzťahu.Aksúdnariadineodkladnéopatrenie,ktorýmukladápovinnosťaleboobmedzenietretej
osobe, je túto osobu nevyhnutné považovať za stranu konania o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia. Z uvedeného vyplýva, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia môže smerovať aj
voči tretej osobe. Rovnako možnosť podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smerujúci
proti tretej osobe vyplýva aj z aplikačnej praxe súdov Slovenskej republiky ( rozhodnutie Krajského
súdu Košice sp. zn. 3Co/46/2017, Krajského súdu v Žilne sp. zn. 6Co/175/2017) , ktorá sa stotožňuje
s uvedenými právno-teoretickými východiskami. Ako vyplýva z uznesenia Mestského súdu Bratislava

IV sp. zn. 2C/42/2024 zo dňa 24.05.2024, na ktoré žalobca poukázal, nehnuteľnosti boli jediným
majetkom (pôvodnej) žalovanej, pričom žalovaná nemala žiadne financie, mala prázdne bankové účty.
Žalobca skutočnosťami uvádzanými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčil aj to že na
nehnuteľnostiach viaznu viaceré ťarchy, čo samé o sebe znásobuje hrozbu eventuálnej ujmy hroziacej
žalobcovi tým, že predmetný dlh nebude môcť byť v exekúcii riadne uspokojený. Preto sa javia ako

celkom irelevantné úvahy súdu o tom, či na spoločnosť MAEDO, s. r. o. prešla alebo neprešla, resp. či
bola alebo nebola prevedená povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 110.000,- € s príslušenstvom.
Práve v prípade, ak by žalobca zmenu na strane žalovanej nenavrhol, akékoľvek rozhodnutie súdu o
návrhu by bolo po prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam úplne bezpredmetné.

2.4. Žalovaná sa zbavila všetkého svojho majetku, ktorým v čase podania návrhu ešte disponovala.
Je tiež nepochybné, že spoločnosti MAEDO, s. r. o. v dôsledku opísaného personálneho prepojenia so
žalovanou(sktorýmvbode10.1napadnutéhoUzneseniaargumentujeajsúdprvejinštancie)muselobyť
zrejmé, že Kúpna zmluva bola uzatváraná výlučne s cieľom ohroziť uspokojenie pohľadávky žalobcu v
exekúcii. Súd prvej inštancie má vedomosť o tom, že spoločnosť MAEDO, s.r.o. je jediným spoločníkom

žalovanej dôsledku čoho má spoločnosť MAEDO, s. r. o. vo vzťahu k žalovanej postavenie ovládajúcej
osoby. V konaní o návrhu bolo osvedčené i to, že predmetné spoločnosti (žalovaný a spoločnosť
MAEDO, s. r. o.) sú personálne prepojené cez totožnú fyzickú osobu konateľa U. G., bytom: E. XXXX/
XX, U. XXX XX, Slovenská republika, dátum narodenia: 25.01.1984. Súd prvej inštancie napriek
všetkému vyššie uvedenému rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého uznesenia,

pričom úplne opomenul, že žalovaná nielen prejavila úmysel nehnuteľnosti scudziť, ale aj k scudzeniu
nehnuteľností došlo, a to bez zaplatenia kúpnej ceny, čím zároveň došlo k faktickej nevymožiteľnosti
pohľadávky žalobcu a čom založil do spisu Kúpnu zmluvu zo dňa 05.08.2024. Vzhľadom na všetky
doposiaľ uvedené skutočnosti, ako aj vzhľadom na spôsob úhrady kúpnej ceny dojednaný v Kúpnej
zmluve 16.09.2024 podal dňa 16.09.2024 odporovaciu žalobu o určenie neúčinnosti Kúpnej zmluvy

voči žalobcovi, pričom konanie o tejto žalobe je v súčasnosti vedené na Mestskom súde Bratislava
IV pod sp. zn. 17C/75/2024 proti spoločnosti MAEDO, s. r. o. ako žalovanej (ďalej ako „Súdne
konanie“). Ak by došlo k ďalšiemu prevodu nehnuteľností, jeho právne postavenie by sa zhoršilo do
takej miery, že by bolo otázne, či sa mu ešte oplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu v súdnomkonaní. Dôvodnú obavu o to, že spoločnosť MAEDO, s.r.o. má záujem o ďalší prevod nehnuteľností
umocňuje aj skutočnosť, že nehnuteľnosti sú v súčasnosti ponúkané na predaj prostredníctvom realitnej
kancelárie s obchodným názvom ZEBRA INVEST prostredníctvom ponuky dostupnej na internetovom

odkaze. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že súd vec nesprávne právne posúdil, keď návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol iba z dôvodu, že (pôvodný) žalovaný predmetné
nehnuteľnosti nevlastní, a zároveň sa nijako relevantne nevysporiadal s potrebou uloženia zákazu
nakladania s nehnuteľnosťami spoločnosti MAEDO, s. r. o. (tretej osobe), a to aj napriek skutočnosti, že
žalobca v konaní o návrhu včas navrhol zmenu žalovanej tak, aby do konania vstúpila práve spoločnosť

MAEDO, s. r. o.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

4. Odvolací súd preskúmal a prejednal napadnuté uznesenia v rozsahu podaného odvolania ( v celom
rozsahu) v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k

záveru, že odvolanie žalobcu proti výroku II. uznesenia je potrebné odmietnuť (§ 386 písm. c/ C.s.p.)
a vo zvyšku odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech.

5. K odmietnutiu odvolania žalobcu proti výroku II. ktorým súd návrh na pripustenie zmeny subjektu na
strane žalovanej zamietol, odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 386 písm. c/ C.s.p. podľa ktorého

odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

5.1. Civilný sporový poriadok priniesol oproti Občianskemu súdnemu poriadku zmenu v koncepcii
objektívnej prípustnosti odvolania voči uzneseniu. C.s.p. odvolanie voči tomuto druhu súdneho
rozhodnutia nepripúšťa s výnimkou taxatívne vymedzených prípadov uvedených v § 357 C.s.p.. Nad

rámec § 357 C.s.p. je prípustnosti odvolania voči uzneseniu vydanému v civilnom mimosporovom
konaní, exekučnom konaní a konkurznom konaní, upravená tiež v príslušných osobitných predpisoch.
Nakoľko odvolateľ svojim odvolaním napadol rozhodnutie súdu prvej inštancie vydané v civilnom
sporovom konaní majúce formu uznesenia, odvolací súd skúmal objektívnu prípustnosť odvolania v
tomto prípade s ohľadom na § 357 C.s.p.. V citovanom ustanovení sa medzi taxatívne vypočítanými

uzneseniami, voči ktorým je prípustné odvolanie, nenachádza uznesenie súdu pripustení resp.
nepripustení zmenu strany sporu a preto proti takémuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Iba v
prípade, že by takéto uznesenie súdu prvej inštancie vydal súdny úradník, bolo by možné proti nemu
podať sťažnosť, v zmysle § 239 a nasl. C.s.p., čo však nie je prípad posudzovanej veci.

5.2. Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie žalobcu smerujúce proti výroku II. napadnutého
uznesenia proti ktorému nie je odvolanie prípustné, podľa § 386 písm. c/ C.s.p. odmietol.

6. Vo vzťahu k výroku I., ktorým súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol odvolací súd uvádza nasledovné.

7. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7.1. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7.2. Podľa § 325 ods. 2 písm. c), d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

7.3. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

7.4. Podľa § 330 ods. 1 C.s.p. súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

7.5. Podľa § 330 ods. 2 C.s.p. ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie,
ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.7.6. Podľa § 336 ods. 1 C.s.p. ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú

úpravu pomerov medzi stranami.

8. Vzhľadom na skutočnosť, že súd prvej inštancie návrh na pripustenie zmeny subjektu na strane
žalovanej zamietol ako neopodstatnený , ktorý záver odvolací súd nie je oprávnený v rámci odvolacieho
konania preskúmavať ( pozri odsek 5. až 5.2.) potom dospel k správnemu záveru, že podanému návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné vyhovieť, pretože žalovaná, proti ktorej tento návrh
smeruje a ktorej sa má uložiť povinnosť zdržať sa disponovania s predmetnými nehnuteľnosťami, tieto
nehnuteľností už (t. j. v čase vydania tohto rozhodnutia) nevlastní, ktorá skutočnosť tak rezultuje do
právneho záveru, že v danom prípade nie je osvedčená existencia akéhokoľvek relevantného právneho
vzťahu žalovanej k predmetným nehnuteľnostiam, vo vzťahu ku ktorým sa jej navrhuje uložiť povinnosť
zdržať sa ich scudzenia a nakladania s nimi, čo je jednou zo základných podmienok pre nariadenie

neodkladného opatrenia s takýmto predmetom (obsahom). S uvedeným záverom sa odvolací súd v
plnom rozsahu stotožňuje s poukazom na ustanovenia § 387 ods. 2 C.s.p. a zároveň má zato, že súd
prvej inštancie svoje rozhodnutie patričným spôsobom odôvodnil / § 234 ods. 2 a 220 ods. 2,3 C.s.p. /
na ktoré odôvodnenie poukazuje aj odvolací súd.

9. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za potrebné uviesť,
účelom neodkladného opatrenia je okamžitá úprava pomerov strán. Predpokladmi pre nariadenie
neodkladného opatrenia, o ktorom môže súd v civilnom sporovom konaní rozhodovať len na návrh, sú
osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo osvedčenie, že je tu dôvodná obava, že výkon
exekúcie bude ohrozený. Rovnako musí byť aspoň osvedčená danosť (dôvodnosť a trvanie) práva,

resp. nároku žalobcu. Musí byť tiež zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa žalobca domáha, pričom
uloženie požadovanej povinnosti alebo obmedzenia musí objektívne umožňovať dosiahnutie ochrany,
ktorú požaduje. Žalobca musí osvedčiť, že bez okamžitej (hoci i len dočasnej) úpravy právnych pomerov
by bolo jeho právo ohrozené. Pokiaľ má mať navrhované neodkladné opatrenie len dočasnú povahu,
jeho nariadením nemôže byť navodený nezvratný stav. Neodkladným opatrením nemožno s poukazom

na princíp proporcionality obmedziť povinný subjekt neprimeraným spôsobom alebo nad nevyhnutný
rozsah.Prirozhodovaníonariadeníneodkladnéhoopatreniajesúd viazanýnávrhom,dôkaznébremeno
resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia.

9.1. Súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie len vtedy, ak návrh podáva osoba,

ktorá osvedčí, že je nositeľom subjektívneho práva, a keď návrh smeruje proti osobe, ktorej svedčí
subjektívna povinnosť. Je nutné, aby strana sporu domáhajúca sa nariadenia neodkladného opatrenia
osvedčila aktívnu a pasívnu legitimáciu, potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu ohrozenia
exekúcie, ako aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Aktívna legitimácia
je imanentnou súčasťou každého súdneho konania, pričom súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj

bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadne z účastníkov nenapáda ( pozri rozhodnutia NS SR sp. zn.
2Cdo/205/2009, 8Cdo/28/2019). Opomenutie vyriešenia kardinálnej otázky, akou je otázka existencie
vecnej legitimácie, k zodpovedaniu ktorej je konajúci súd ex offo viazaný, protirečí obsahu základného
práva na súdu ochranu garantovanú čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj obsahu práva na spravodlivé súdne
konanie garantované čl. 6 ods.1 dohovoru (Nálezu ÚS SR zo dňa 12.12.2017 sp. zn. I.ÚS 407/2016).

9.2. Keďže súd prvej inštancie nevyhovel návrhu žalobcu na zmenu strany v konaní o nariadenie
neodkladného opatrenia podľa § 324 C.s.p. potom návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorý smeroval proti žalovanej, ktorým sa žalobca domáhal aby súd uložil žalovanej povinnosť
zdržať sa do právoplatného skončenia konania vo veci samej prevodu vlastníckeho práva, prenajatia,

výmeny, vypožičania, scudzenia, zaťaženia v prospech inej osoby, vkladu do právnickej osoby,
zriadenia akéhokoľvek práva v prospech tretej osoby, najmä vecného bremena, záložného práva
alebo akéhokoľvek iného zaťaženia, rozdelenia alebo zlúčenia predmetných nehnuteľností, nemohol
byť úspešný nakoľko ide o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovanej v tomto konaní keď
bolo jednoznačne preukázané, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia, žalovaná už nebola vlastníčkou predmetných nehnuteľností. Neodkladné
opatrenie nariadené v znení, v akom ho požadoval žalobca by bolo voči žalovanej aj nevykonateľné.10. Odvolací súd nespochybňuje argumenty žalobcu, že ustanovenie § 325 ods. 2 C.s.p. umožňuje
súdu neodkladným opatrením uložiť povinnosť aj osobe odlišnej od sporovej strany vedeného súdneho
sporu vo veci samej ( pozri odsek 2.3.) ale námietky v tomto smere nepovažoval za dôvodné.

10.1. V prvom rade odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že žalobca počas konania na súde
prvej inštancie nikdy nežiadal o nariadenie neodkladného opatrenia voči tretej osobe. Z obsahu „Návrhu
žalobcu na zmenu sporovej strany ( žalovaného ) v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia podľa
§ 324 a nasl. C.s.p. zo dňa 6.9.2024“ ( č.l. 45 spisu) jednoznačne vyplýva, že žalobca navrhol, aby súd

podľa § 80 ods. 1 a 2 C.s.p. pripustil zmenu subjektov na žalovanej strane tak, že namiesto doterajšej
žalovanej vstúpi do konania spoločnosť MAEDO, s. r. o., ktorá sa z titulu kúpnej zmluvy, na základe
ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v jej prospech rozhodnutím
Okresného úradu Liptovský Mikuláš č. V-2997/2024 zo 14. augusta 2024, stala výlučným vlastníkom
predmetných nehnuteľností. Po pripustení zmeny žalovanej potom žiadal nariadiť neodkladné opatrenie
voči novej žalovanej a to spoločnosti MAEDO, s.r.o.. Súd prvej inštancie preto nemal absolútne žiadny

dôvod aby sa zaoberal možnosťou nariadenie neodkladného opatrenia voči tretej osobe a preto sú
námietky žalobcu v odvolaní, že pokiaľ súd prvej inštancie predpoklady pre nariadenie neodkladného
opatrenia pri spoločnosti MAEDO, s.r.o. neskúmal, ale iba vyslovil záver o nemožnosti nariadenia
neodkladnéhoopatreniavočiinémusubjektu(spoločnostiMAEDO,s.r.o.)keďtakýtopostup nemáoporu
v právnom poriadku, ani v právnej teórii, a ani v rozhodovacej činnosti súdov( pozri odsek 2.2.) právne

irelevantné.

10.2. Žalobca argumenty o nariadení neodkladného opatrenia voči tretej osobe spoločnosti MAEDO,
s.r.o. uplatnil až v rámci odvolacieho konania. Ako už bolo uvedené odvolací súd nespochybňuje, že
za istých okolností nemožno vylúčiť ani nariadenie neodkladného opatrenia voči tretej osobe. Súčasne

je ale nutné dodať, že uloženie povinnosti alebo obmedzenia tretej osoby má (musí mať) vždy povahu
súčinnosti, ktorá je nevyhnutná vo vzťahu k predmetu konania (sporu) vo veci samej, pričom procesná
pozícia tretej osoby (iba) ako súčinného subjektu je zdôraznená aj v súvislosti s prípadnou procesnou
obranou žalovanej (žalovaných) tak, ako to ako to vyplýva i zo záverov uznesenia Krajského súdu v
Košiciach zo dňa 15.3.2017 sp. zn. 3Co/46/2017, na ktoré poukazoval aj žalobca vo svojom odvolaní.

Žalobca si ako účinný prostriedok ochrany svojho porušeného práva zvolili inštitút neodkladného
opatrenia, ktorým napriek jeho dočasnosti, sledoval trvalú úpravu pomerov a to napriek tomu, že žiadal
aby bola žalovanej uložená povinnosť do právoplatného skončenia vo veci samej, keď ale z obsahu
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ( potvrdené aj v odvolaní) je zrejmé, že platobný rozkaz
sp. zn. 4Up/1198/2024 dňa 23.07.2024 vydaný Okresným súdom Banská Bystrica, (t. j. platobný rozkaz,

ktorým mu bola voči žalovanej priznaná pohľadávka vo výške 110.000,-€ s príslušenstvom ) nadobudol
právoplatnosť 13.08.2024 a vykonateľnosť dňa 13.08.2024 a preto nie je zrejmé do akého právoplatného
skončenia konania vo veci samej malo byť neodkladné opatrenie nariadené. Vzhľadom na žiadanú
trvalú úpravu pomerov požadované neodkladné opatrenie nemá povahu procesného zabezpečovacieho
prostriedku vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku. Uloženie povinnosti alebo obmedzenia tretej osobe

Spoločnosti MADEO, s.r.o. by teda nebolo v žiadnom prípade možné pre absenciu vzťahu k predmetu
konania (sporu) vo veci samej a z tohto dôvodu nie je možná zmena napadnutého uznesenia v zmysle
odvolacieho petitu.

11. Žalobca v odvolaní poukázal tiež na skutočnosť, že podal odporovaciu žalobu o určenie neúčinnosti

Kúpnej zmluvy, pričom konanie o tejto žalobe je v súčasnosti vedené na Mestskom súde Bratislava
IV pod sp. zn. 17C/75/2024 proti spoločnosti MAEDO, s. r. o. ako žalovanej a ak by došlo k ďalšiemu
prevodu nehnuteľností, jeho právne postavenie by sa zhoršilo do takej miery, že by bolo otázne, či sa
mu ešte oplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu v súdnom konaní ( pozri odsek 2.4.). K uvedenému
odvolací súd len dodáva, že nie je dôvod aby sa týmito skutočnosťami zoberal, keďže žalobcovi nič

nebráni podaniu neodkladného opatrenia v rámci tohto konania. Rovnako sa odvolací súd opätovne
nezoberal ani ďalšími námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní , keď tieto nie sú spôsobilé privodiť
iné právne hodnotenie stavu veci, sú v rovine úvah bez podloženia relevantných dôkazov. Ústavný súd
vo svojich rozhodnutiach konštantne pripomína a odvolací súd sa s týmto v plnej miere stotožňuje, že
všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami konania, ale len na tie, ktoré

majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia
bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami konania. Preto odôvodnenie
rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo strán konania na spravodlivé
súdne konanie (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05).

12. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov podľa § 387 ods. 1,2 C.s.p. napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie vo výroku, ktorým súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol ( výrok I.)
ako vecne správne potvrdil vrátane závislého výroku o trovách konania ( výrok III.) , nakoľko súd prvej
inštancie správne aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ust. §
255 ods. 1 C.s.p..

13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní bola plne úspešná žalovaná preto by jej vznikol nárok na
náhradu trov odvolacieho konania . Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá
na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila
záujem, bola v konaní pasívna a podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne trovy nevznikli.

Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku
alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa
obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového
poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov
konania nepriznáva. ( Pozri Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp.

zn. 7 Cdo 14/2018). Vzhľadom na uvedené, keďže z obsahu vyplýva, že žalovanej v odvolacom konaní
trovy nevznikli, rozhodol odvolací súd tak, že žalovaná nemá voči žalobcovi nárok na náhradu trov
odvolacieho konania a preto už o výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. nebude
potrebné rozhodnúť súdom prvej inštancie.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 10
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).