Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 25, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/128/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2723200555
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Hadnagyová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2723200555.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Hadnagyovej a sudkýň

JUDr. Janky Benkovičovej a JUDr. Ľubice Bundzelovej, v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: A.
B., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Senica, dieťa rodičov - matky: C. D. E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX/X, G. a otca: A. H., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom I., zastúpeného Mgr. Janette Adamcovou, advokátkou so sídlom Hodžova
261/1, Myjava, o zvýšenie a zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Senica,
č. k. SI-11P/35/2023-121 zo dňa 4. júna 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. a v závislom výroku III. p

o t v r d z u j e .

II. Odvolanie otca maloletého v napadnutom výroku II. o d m i e t a.

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. návrh otca na zníženie výživného zamietol,
výrokom II. návrh matky na zvýšenie výživného zamietol a výrokom III. žiadnemu z účastníkov nepriznal
nárok na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanovením § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 65 ods. 1, § 78 ods. 1 a 3
z. č. 36/2005 Z. z. o rodine ( ďalej len „Zákon o rodine“ ), § 35, § 121 a § 157 z. č. 161/2015 Z. z.
Civilného mimosporového poriadku ( ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“ ) a Čl. 4 Podľa čl. 4 písm.
e) Dohovoru o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských
práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa a Čl. 3 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18.12.2008
o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej

povinnosti.

3. Vecne dôvodil, že v danom konaní rozhodoval o návrhu otca na zníženie výživného na mal. A.,
súčasne o návrhu matky na zvýšenie výživného na mal. A., a preto skúmal, či došlo k takej zmene
pomerov, ktorá by odôvodňovala buď zvýšenie výživného alebo zníženie výživného. Vychádzajúc zo
zisteného skutočného stavu veci dokazovaním, dospel k záveru, že napriek tomu, že došlo k zmene
pomerovtakumal.A.aakoijejmatky,povyhodnotenítýchtozmienprijalzáver,ženiejemožnévyhovieť

tak návrhu otca na zníženie výživného, ani návrhu matky na zvýšenie výživného. K zmene pomerov
došlo na strane oprávnenej na výživné, t.j. na strane mal. A., pričom táto zmena spočíva v tom, že od
ostatnej úpravy výšky výživného v konaní Okresného súdu Skalica sp. zn. 2P/5/2020 došlo k zmeneškoly, navštevuje Základnú školu v I., kde navštevuje už druhý stupeň školského vzdelávania, do I. ju
vozí matka alebo jej manžel, ktorý cestuje do práce do ich firmy so sídlom v F..

4. Mal. A. je v súčasnosti žiakom 5. ročníka ZŠ I., matka platí poplatky v škole 1200 Kč (49,17 eur)
mesačne za stravu, podľa poslednej úpravy výživného matka platila v ZŠ G. ZRPŠ 30,- eur ročne
( 2,5 eur mesačne ) a za obedy 25,- eur mesačne, tiež družinu 10,- eur mesačne. Zvýšenú sumu na
stravovanie mal. A. súd prvej inštancie nevyhodnotil ako takú, ktorá by vybočovala zásadným spôsobom
z tzv. bežných výdavkov, pri zohľadnení toho, že časť týchto výdavkov je „krytá“ aj z výživného plateného

otcom vo výške 260,- eur. Mal. A. i naďalej navštevuje krasokorčuliarsky krúžok, nenavštevuje však
výtvarný krúžok v G. od prestupu na Základnú školu v I., nemá teda už výdavky spojené s týmto krúžkom
50,- eur ročne. Pribudla jej však gymnastika, za ktorú matka platí 900,- Kč ( 36,88 eur ) mesačne. Z
hľadiska hodnotenia celkových mesačných výdavkov na mal. A., výdavky na poistku 24,70 eur mesačne
a na obuv a oblečenie 250,- eur mesačne sú v nezmenenej výške oproti poslednej úprave výživného.

5. Značnú časť výdavkov na mal. A. podľa vyčíslenia matky tvoria náklady na krasokorčuľovanie, a to po
prepočte vo výške približne 258,78 eur mesačne ( mesačný poplatok 2000 Kč/81,95 eur, štartovné 800
Kč/32,78 eur - približne 9 pretekov ročne, korčule + oblečenie 41,67 eur v prepočte na mesiac, 100,- eur
sústredenie v prepočte na mesiac, 0,68 eur poistka v prepočte na mesiac, 1,70 eur registrácia v prepočte
na mesiac ). Mal. A. navštevuje krasokorčuliarsky krúžok od 4 rokov, jej výdavky na túto mimoškolskú

činnosť boli zohľadnené pri poslednej úprave vyživovacej povinnosti. Nárast výdavkov na tento krúžok
je viditeľný, keď pri poslednej úprave výživného boli náklady 219,39 eur ( poplatok 70,- eur mesačne,
korčule + oblečenie 42 eur, sústredenie 75,- eur, štartovné na preteky 400 Kč/16,39 eur, testy 16,- eur ) ,
ide však o mimoškolskú činnosť, kde muselo byť zrejmé od začiatku, že s týmto krúžkom sú spojené
vyššie výdavky ako na bežnom krúžku organizovanom ZUŠ. Podporovanie dieťaťa v takejto záujmovej

činnosti potom teda musí zodpovedať možnostiam a schopnostiam jeho rodičov. Zvyšné výdaje na mal.
A. nevybočujú z rámca tzv. bežných výdajov zodpovedajúcich jej veku a potrebám. Cestovné náklady
súd prvej inštancie považuje za dočasný výdavok, nakoľko rodina sa plánuje presťahovať do I. a niektoré
cesty do školy sú spojené s cestou manžela matky mal. A. do zamestnania v Českej republike.

6. Došlo aj k zmene pomerov na strane matky ako osoby povinnej na plnenie vyživovacej povinnosti,
ktorá je plnená jednak osobnou starostlivosťou o dieťa, ale taktiež platením výživného, t.j. výdavkov na
dieťa. Táto zmena spočíva v pribudnutí ďalšej vyživovacej povinnosti k mal. D. E., nar. XX.X.XXXX, teda
v čase od ostatného rozhodovania súdu o výživnom. Súčasne je potrebné dodať, že matka mal. D. sa
od ostatného rozhodovania súdu o výživnom dňa 16.07.2022 vydala za otca mal. D., ktorý má voči mal.

D. tiež vyživovaciu povinnosť, zároveň podľa vyjadrenia matky sa jej manžel podieľa aj na nákladoch
spojených s domácnosťou, v ktorej spolu žijú. Čo sa týka zárobkových pomerov na strane matky, tieto sa
čiastočne zmenili, keďže poberá rodičovský príspevok 10.000 Kč ( 409,73 eur ), pričom v čase ostatnej
úpravy výživného jej priemerný mesačný príjem bol vo výške 504,94 eur v spoločnosti F. F., J., neskôr
v konaní Okresného súdu Skalica sp. zn. 1P/4/2021 bol príjem matky v tejto spoločnosti 582 eur - 706

eur. No súčasne treba poukázať nato, že pribudla na jej strane osoba ( manžel ), ktorá sa podieľa aj
na jej výžive. Matka je 50 % spoluvlastníčkou firmy F. F., J., matka neuviedla žiadne príjmy z uvedenej
spoločnosti, tieto ani neboli súdom prvej inštancie zistené. Pokiaľ ide o majetkové pomery matky, tieto
sa nezmenili, i naďalej je vlastníčkou domu v G.. Na strane matky neboli zistené žiadne také výdavky,
ktoré by matka nebola povinná nevyhnutne vynaložiť, a ktoré by neboli vzaté do úvahy ( § 62 ods. 5

Zákona o rodine ). Zvýšili sa výdavky matky na energie ( elektrina 155,15 eur, predtým 98 eur, voda
52,- eur predtým 25,- eur ), uvedené však súvisí s celkovým zvyšovaním cien energií v hospodárstve,
týmto spôsobom sa zvýšili aj náklady otca na energie. Navýšenie sumy na stravu ( 300,- eur, predtým
200,- eur ) a na oblečenie, obuv ( 350 eur, predtým 210,84 eur ) je podľa názoru súdu prvej inštancie
tiež spôsobené celkovým zvyšovaním cien v hospodárstve, náklady sa týmto spôsobom dotkli každého

človeka.

7. Na strane otca bolo zistené, že je i naďalej evidovaný ako nezamestnaný tak, ako to bolo zistené v
konanínaOkresnomsúdeSkalicasp.zn.1P/4/2021onávrhuotcanazníženievýživného,vtomtosmere
nedošlo k žiadnej zmene. Zo zdravotnej správy otca vyplýva, že trpí hypertenziou, bolesťami chrbtice,

podľa správy nemôže pracovať v zamestnaní, kde by bol vystavený stresu, záťaži na chrbticu. Otec je
pre zdravotné problémy práceneschopný, predpoklad ukončenia jeho práceneschopnosti je 01.07.2024,
na hypertenziu sa liečil už počas poslednej úpravy výživného, keď užíval lieky na tlak s výdavkom 7,50
eur. Nepreukázal však, že jeho zdravotné problémy sú takého závažného charakteru, že by mu maliúplne znemožniť zamestnať sa. Otec uviedol, že si podal žiadosť o invalidný dôchodok, toto nie je
ešte ukončené. Od 01.11.2022 poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 107,50 eur od 01.11.2022 do
31.12.2022, vo výške 115,60 eur od 01.01.2023 do 31.03.2023, vo výške 150,- eur od 01.04.2023 do

30.09.2023 a vo výške 172,- eur od 01.10.2023 doteraz, teda od poslednej úpravy výživného nadobudol
tento príjem. Tak ako matke, aj otcovi vzrástli náklady na energie ( plyn 54 eur, predtým 16,- eur, elektrina
35 eur, predtým 24,- eur, voda štvrťročne 25,- eur, predtým 10,- eur ), tieto súvisia s nárastom cien v
hospodárstve. Pokiaľ ide o majetkové pomery otca, tieto sa nezmenili, i naďalej je spoluvlastníkom domu
v USA, vlastníkom rozostavaného domu a pozemku na Slovensku, motorového vozidla AUDI A4. Príjem

z USA v sume 2000 eur otec poprel, nakoľko pre zdravotné problémy už do USA za zárobkom nemôže
vycestovať. Výdavky na bývanie a živobytie, ako aj výživné na mal. A. v sume 260,- eur a mal. K. vo
výške 150,- eur rieši pôžičkami od kamarátov, v minulosti aj predajom auta či úsporami. Z trestného
spisu Okresného súdu Skalica sp.zn. 8T/22/2022 bolo zistené, že otec vedel zaplatiť dlžné výživné na
mal. A., aby sa vyhol odsúdeniu za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného
zákona. Okrem mal. A. má aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť na mal. K. v sume 150 eur mesačne, toto

výživné však bolo zohľadnené v čase poslednej úpravy výživného na mal. A., nejde o novú skutočnosť.

8. Súd prvej inštancie vyhodnotil všetky vyššie uvedené skutočnosti tak, že nedošlo k takej zmene
pomerov , ktorá by odôvodňovala zníženie výživného ani zvýšenie výživného na mal. A.. Otec podal
návrh na zníženie výživného bezodkladne po rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7CdoR/4/2023

zo dňa 30.3.2023, právoplatnom dňa 2.5.2024. Súd prvej inštancie má za to, že nemôže reparovať
( zasahovať ) do už právoplatného rozhodnutia súdu o výživnom. Pokiaľ sa týka zmeny pomerov, u mal.
A. síce prišlo k prechodu na vyšší školský stupeň, no suma výživného vo výške 260,- eur ja dostatočne
vysokou sumou, ktorá pokrýva odôvodnené potreby mal. A. ako 11-ročného, zdravého dieťaťa. I keď
mal. A. pribudol nový krúžok gymnastiky s výdavkom v sume približne 30,- eur mesačne a zvýšili sa

nákladynakrasokorčuľovanie,niejepotrebnézvýšiťvýživné(sohľadomnadanévýživnévovýške260,-
eur mesačne ), t.j. nie každá zmena ( zvýšenie výdavkov ) predstavuje dôvod na zvýšenie výživného.
Na strane otca nedošlo k zmene pomerov, i naďalej je nezamestnaný, evidovaný na úrade práce už
od 21.11.2020, pretrvávajú u neho zdravotné problémy, poberá dávku v hmotnej núdzi od 1.11.2022.
Navyše vlastní rodinný dom v USA, ktorý nevyužíva, nemá z neho žiadny príjem, čo zdôvodnil len tým,

že bývalá manželka hradí poplatku s týmto domom spojené.

9. K zmene pomerov prišlo u matky, ktorej pribudla vyživovacia povinnosť voči mal. D. E., je z tohto
dôvodu na rodičovskej dovolenke, čím sa jej znížil príjem, súd prvej inštancie však zohľadnil, že sa
dňa 16.07.2022 vydala za otca mal. D. a tento je ďalšou osobou vo vzťahu k vyživovacej povinnosti

na mal. D., zároveň prispieva manželke na náklady na domácnosť, v ktorej spolu žijú. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti súd prvej inštancie dospel k záveru, že ponechanie výšky výživného v rovine tzv.
„staus quo“, t.j. vo výške 260,- eur na mal. A. je dôvodné, týmto bude zohľadnené to, že každý zo
subjektov platenia výživného pri danej existencii zmeny pomerov sa musí určitým spôsobom podieľať
na objektívnej zmene skutočností ( pomerov ) vo vzťahu k výživnému. Súčasná výška výživného otca

v celkovej sume 260,- eur je vyššia ako jeho príjem z dávky v hmotnej núdzi, otec však disponuje
nehnuteľným aj hnuteľným majetkom a výživné na dieťa má prednosť pred všetkými jeho výdavkami.
Vykonaním dokazovania a vyhodnotením zisteného stavu veci je súd prvej inštancie súčasne tohto
názoru,ženezvýšenímvýživnéhovsúčasnostinebudeohrozenýzdravývývoj,vývinmal.A.,nevyhnutné
náklady na zabezpečenie starostlivosti u mal. A. budú týmto výživným pokryté. Za daného stavu tak nie

je možné návrhu na zníženie, resp. zvýšenie výživného vyhovieť, a preto súd prvej inštancie návrhy otca
na zníženie výživného a matky na zvýšenie výživného na mal. A. ako nedôvodné zamietol ( výroky I.,
II. tohto rozsudku ).

10. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na

náhradu trov konania v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku (výrok III. tohto rozsudku ).

11. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v časti výrokov I. a II. podal otec odvolanie. Navrhol, aby
odvolací súd vrátil vec súdu prvej inštancie, ktorý v ďalšom konaní určí otcovi znížené výživné v miere
zodpovedajúcej jeho skutočným možnostiam. Dôvodil, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil

skutočný príjem otca maloletej a jeho schopnosť platiť výživné, v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
sa neopieral o reálne zistenia o jeho príjmových možnostiach, ale vychádzal z predpokladu, že je
schopný platiť výživné v súčasnej výške. Dlhodobo poukazuje na to, že jeho príjem je minimálny, pričom
nepostačuje ani na pokrytie jeho vlastných základných potrieb. Súd prvej inštancie tak nezohľadnil jehoaktuálnu finančnú situáciu a neskúmal, či má reálne možnosti zvýšiť svoj príjem tak, aby mohol plniť
vyživovaciu povinnosť v určenej výške, pričom platí výživné aj na ďalšie dieťa – K. vo výške 150,- eur
mesačne.

12. Súd prvej inštancie tiež neakceptoval jeho zhoršený zdravotný stav, ktorý mu bráni v získavaní
vyššieho príjmu. Túto skutočnosť preukázal lekárskymi potvrdeniami L. M. N., pričom všetky zdravotné
problémy, na ktoré poukazoval počas výsluchu pred súdom, naďalej pretrvávajú a nedochádza k ich
zlepšeniu, ale naopak, k ich zhoršovaniu. Táto skutočnosť nebola v konaní zohľadnená, čím bola

porušená zásadu dôsledného zisťovania skutkového stavu. Celá situácia tiež otcovi spôsobuje značný
psychický tlak, ktorý vedie k ďalšiemu zhoršovaniu jeho zdravotného stavu. Tento negatívny cyklus,
v ktorom sa nachádza, mu neumožňuje zlepšiť svoju finančnú situáciu, pretože dlhodobý stres a
zdravotné problémy mu znemožňujú nájsť si zamestnanie, ktoré by mu zabezpečilo vyšší príjem. Návrh
na zníženie výživného podal bezodkladne po rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, ktorým bolo odmietnuté
jeho dovolanie v predchádzajúcej veci, pričom súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru, že ide

o pokus o neprípustnú reparáciu už právoplatného rozhodnutia o výživnom. Tento záver nie je správny,
pretože podanie návrhu vychádza zo skutočných zmien v možnostiach otca plniť vyživovaciu povinnosť,
pričom jeho finančné a zdravotné pomery sa od posledného rozhodnutia ďalej zhoršili. Súd prvej
inštancie mal preto návrh posudzovať ako samostatnú vec, a nie ako snahu obchádzať predchádzajúce
rozhodnutie.

13. Dlhodobo poukazuje na skutočnosť, že nie je reálne schopný platiť výživné v súčasne určenej výške,
súčasná výška výživného 260,- eur mesačne je pre neho neúnosná, keďže okrem tohto výživného
musí platiť aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť na druhé dieťa vo výške 150,- eur mesačne. Jeho celková
vyživovacia povinnosť tak predstavuje 410,- eur mesačne, čo je suma, ktorú nie je schopný zo svojich

príjmovdlhodobouhrádzať.Napriektomukonajúcisúdtútoskutočnosťignorovalanevyvodilznejžiadne
závery. Pri aktuálne určenej výške výživného mu neostávajú finančné prostriedky ani na zabezpečenie
základných životných potrieb. Akonáhle zaplatí výživné na obe deti, nedisponuje sumou, ktorá by
zodpovedala ani životnému minimu. Napriek tomu súd prvej inštancie jeho situáciu ignoroval a nevyvodil
z nej žiadne právne závery, čím nesprávne posúdil vplyv výživného na otcovu životnú úroveň.

14. V minulosti bol právoplatne uznaný vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy z
dôvodu vzniku dlhu na výživnom vo výške 1 049,29 eur. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí
odvoláva na skutočnosť, že tento dlh nakoniec uhradil, pričom dospel k záveru, že ak bol schopný ho
splatiť, tak je schopný aj naďalej platiť výživné v stanovenej výške. Namieta však, že súd prvej inštancie

sanezaoberalspôsobom,akýmboltentodlhuhradený–nešloofinanciepochádzajúcezjehopríjmu,ale
o prostriedky získané pôžičkami od rodinných príslušníkov a známych, čo nebolo nielen zohľadnené, ale
aj nesprávne vyhodnotené ako otcova schopnosť zabezpečiť výživné. Zamietnutím návrhu na zníženie
výživného neboli rešpektované jeho reálne možnosti otca, čím bol vystavený vysokému riziku, že sa
opäť dostane do situácie, v ktorej nebude schopný plniť vyživovaciu povinnosť v stanovenej výške. Hrozí

tak, že sa dostane do dlhov a opakovane sa ocitne v trestnoprávnom konaní za zanedbanie povinnej
výživy, čo nie je v súlade so zásadou právnej istoty a spravodlivosti. Nebráni sa povinnosti platiť výživné,
avšak argumentuje, že potreby maloletého dieťaťa nie sú také vysoké, aby si vyžadovali výživné vo
výške 260,- eur mesačne, najmä ak sa prihliadne aj na príjmové a majetkové pomery matky dieťaťa.
Namieta, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutkový stav veci, vykonané dôkazy

neboli správne vyhodnotené a závery súdu nezodpovedajú reálnym možnostiam otca.

15. Otec v doplnení odvolania namietal, že na pojednávaní dňa 28.11.2023 matka maloletej A. uviedla,
že nevlastní nehnuteľnosť v I., na pojednávaní dňa 06.02.2024 sa k predmetnej nehnuteľnosti v I.
nevyjadrovala a na pojednávaní dňa 04.06.2024 uviedla, že čo sa týka pomerov na jej strane od

06.02.2024, kedy bolo ostatné pojednávanie, neprišlo k žiadnej zmene na jej strane. Táto informácia
nebola pravdivá, keďže spolu so súčasným manželom nadobudla nehnuteľnosť v Českej republike
dňa 22.05.2024 do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, čím zavádzala o svojich skutočných
majetkových pomeroch. Nadobudnutie nehnuteľnosti matkou a jej súčasným manželom predstavuje
podstatnú zmenu finančných pomerov matky a znamená, že je schopná prispievať na výživu maloletej

vo vyššej miere než doteraz tvrdila, jej majetkové pomery sú podstatne lepšie ako ich matka uviedla
pred súdom prvej inštancie.16. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca so znížením výživného nesúhlasila. Navrhla, aby súd výživné
zvýšil. Dôvodila, že dňa 14.04.2023 bolo doručené uznesenie NS SR ( č.k. 7CdoR/4/2023 ), ktoré
potvrdilo správnosť rozhodnutí súdu prvej aj druhej inštancie zamietajúcich návrh otca na zníženie

výživného. Avšak už dňa 10.05.2023 podáva otec úplne rovnaké podanie s totožnými dôvodmi a
totožným obsahom. Otec je nezamestnaný celkom zjavne dobrovoľne a fiktívne, nemá záujem o
adekvátne odmeňovanú prácu, čo trvá minimálne od konania, č.k. 6P/69/2013, OS Skalica ( teda odkedy
sa maloletá narodila ). Jeho zaradenie do evidencie nezamestnaných možno datovať už v konaní
č.k. 1P/4/2021, OS Skalica ( t.j. od 20.11.2020 ). Výdaje otca niekoľko rokov vysoko prekračujú jeho

uvádzaný príjem. Platí výživné na dve svoje dcéry, platí domácnosť, stravuje sa, oblieka sa, venuje sa
svojím koníčkom: rybolovu - chodí pravidelne na ryby, jazdí na elektrickej kolobežke ( ktorú mimochodom
tiež vlastní ), chodí na hokejové zápasy. Otec tiež účelovo neuvádza, že disponuje rozsiahlym a
lukratívnym majetkom. Jedná sa o rodinný dom v G. ( LV XXXX ), nehnuteľnosti v USA, ako aj vozidlo
prémiovej značky. Keďže o takýto majetok je treba udržiavať a starať sa oň, je nepravdepodobné, že by
sa týchto majetkov nezbavil, keby bol v zlej finančnej situácii. Otec nežiada od svojej bývalej manželky

uhrádzanie nájmu za užívanie nehnuteľnosti v USA, ktorá túto využíva.

17. Nehnuteľnosť, na ktorú poukazuje otec v jeho doplnení odvolania, vlastnila firma F. F., čo je firma,
ktorú matka vlastní spolu s jej manželom. Nehnuteľnosť od firmy nadobudli ako manželia. Stále sa
platí úver v súvislosti s nadobudnutím nehnuteľnosti, vďaka čomu je na nehnuteľnosti aj záložné právo.

Prišlo však k nárastu nákladov na strane maloletej. Dcéra od septembra nastupuje do piateho ročníka
Základnej školy v I., náklady na všetko sa neustále zvyšujú.

18. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

19. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( § 34 Civilného sporového poriadku ), po zistení, že
odvolanie bolo podané v zákonnej lehote ( § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku ), oprávneným
subjektom - otcom, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané ( výrok I. ) a ako neoprávneným
subjektom ( výrok II. ) ( § 359 Civilného sporového poriadku ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie,
proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( § 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku ), po skonštatovaní,

že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( § 127 a § 363 Civilného sporového poriadku ), a že
odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku
v spojení s § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez
viazanosti rozsahom ( § 65 Civilného mimosporového poriadku ) a dôvodmi odvolania ( § 66 Civilného
mimosporového poriadku ), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil ( § 67 Civilného mimosporového poriadku ), bez potreby
zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( § 68 Civilného mimosporového poriadku ), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario ), keď
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke
súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku ), a dospel k

záveru, že odvolanie otca proti výroku I. nie je dôvodné, rozsudok súdu prvej inštancie je v tejto časti
potrebné potvrdiť ( § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku ) a proti výroku II. dospel k záveru,
že odvolanie otca je potrebné odmietnuť (§ 386 písm. b/ Civilného sporového poriadku).

20. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a odvolaním napadnutého

rozsudkusúduprvejinštancie,ktorýmbolzamietnutýnávrhotcanazníženievýživného(výrokI.)anávrh
matky na zvýšenie výživného ( výrok II. ).

21. Podľa § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

22. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na

základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie návrhom uplatnených nárokov, a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery
súduprvejinštancievoveci,ktorýnavecaplikovalsprávnehmotnoprávneustanoveniaatietovsúvislosti
s danou vecou i správne vyložil, stotožňuje sa s odôvodnením rozhodnutia v napadnutom výroku I.a s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku konštatuje správnosť jeho
dôvodov, ktoré už iba odkazuje na správne, zrozumiteľné a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku.
Odvolací súd ani s prihliadnutím na otcom uplatnené odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre

ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže mu dať za pravdu. Otec vo svojom
odvolaní neuviedol žiadne relevantné dôvody spochybňujúce správnosť záverov odôvodnenia súdu
prvej inštancie. Odvolací súd uvádza, že samotný fakt, že otec sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí
súdu prvej inštancie nestotožňuje, ešte neznamená, že závery v ňom obsiahnuté nie sú správne.
Odvolací súd pre potrebu vyporiadania sa s odvolacími námietkami otca a na zdôraznenie správnosti

záverov súdu prvej inštancie dopĺňa nižšie uvedené.

23. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

24. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je

ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (1). Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (2). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd
aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (4). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť(5).

25. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

26. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa

zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

27. Podľa 121 Civilného mimosporového poriadku rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a
povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a

povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia
pomery.

28. Zmenu pomerov podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine možno definovať ako stav odlišný od stavu,
ktorý bol rozhodujúci pri predchádzajúcom rozhodovaní. Zásadne musí ísť o zmenu závažnejšieho

charakteru, teda o zmenu podstatnú a trvalú. Ak je pred súdom takáto zmena pomerov preukázaná,
či na strane oprávneného dieťaťa alebo povinných rodičov, je opodstatnený záver súdu pre zvýšenie
výživného, resp. zníženie výživného.

29. Podstatná zmena pomerov musí byť v súdnom konaní dostatočne preukázaná, takže súd musí preto

podrobne skúmať pomery na strane účastníkov v čase pôvodného rozhodnutia o výživnom a porovnať
ichsaktuálnymipomermi.Povinnosťousúdujepredovšetkýmpodrobneporovnaťzmenuodôvodnených
potrieb na strane dieťaťa vo vzťahu k primeranosti určeného výživného, životnej úrovne rodičov s
poukazom na vek, zdravotný stav, pravidelné, ako aj náhodné výdavky dieťaťa v súvislosti so školskou
dochádzkou, zdravotnou starostlivosťou, ako aj jeho kultúrnymi, športovými a inými voľnočasovými

aktivitami. Rovnako na strane povinných osôb súd musí preukazovať ich aktuálne schopnosti, možnosti
a majetkové pomery za účelom ich porovnania s pomermi v čase ostatného rozhodovania. Taktiež
zisťuje, či došlo k zmene pomerov v súvislosti s počtom vyživovacích povinností, osobných pomerov,
zdravotného stavu.

30. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie
vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, ktorého závery otec v odvolaní nenamietal. Poukazujúc
na skutkové zistenia vyplývajúce z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie odvolací súd
konštatuje, že otázku posúdenia rozsahu odôvodnených nákladov na maloletú bolo nutné odvíjať odv danom čase aktuálnych možností, schopností a finančných a majetkových pomerov oboch rodičov
so zohľadnením životnej úrovne, akú maloletej v tomto prípade nastavili obaja rodičia. Vychádzajúc z
výsledkov vykonaného dokazovania súd prvej inštancie tieto správne zdôvodnil, porovnal a vyhodnotil v

napadnutom rozsudku ( v odsekoch 8., 9., 13. a 52., na ktoré v podrobnostiach odvolací súd poukazuje
a plne sa stotožňuje bez potreby ich opakovať ), pričom odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie
dospel k záveru, že v danej veci došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletej. Maloletá v
čase ostatného rozhodovania o výživnom navštevovala I. stupeň základnej školy, aktuálne II. stupeň
základnej školy, s čím sú notoricky známe spojené zvýšené výdavky na poplatky v škole, stravovanie v

škole, vzdelávanie v škole a cestovanie do školy. Bez pochybností sa totiž aj nástup do druhého stupňa
základnejškolydôvodnespájaspodstatnýmzvýšenímvýdavkovnadieťaatakútozmenuaplikačnáprax
súdov všeobecne akceptuje ako dôvod na zmenu rozhodnutia o výživnom, keďže takto pochopiteľne
vzrastú odôvodnené potreby maloletej vo všetkých ďalších oblastiach života a výdavky spojené s
mimoškolskými aktivitami a jej osobnostným rozvojom. Z uvedeného dôvodu zníženie výživného nie je
nikdy v záujme dieťaťa, ktorého potreby neustále rastú. K zníženiu výživného je preto dôvodné pristúpiť

iba v prípade existencie vážnych dôvodov, keď povinný rodič v konaní jednoznačne preukáže, že z
objektívnych dôvodov nie je schopný doposiaľ určené výživné platiť.

31. Rovnako správne súd prvej inštancie skonštatoval, že od ostatnej úpravy výšky výživného
jednoznačne došlo aj k podstatnej zmene pomerov i na strane matky. Súd prvej inštancie tieto

správne zdôvodnil, porovnal a vyhodnotil v napadnutom rozsudku ( v odsekoch 8., 9., 10. až 16., 18.
a 19., na ktoré odvolací súd v podrobnostiach poukazuje a plne sa stotožňuje bez potreby ich opakovať.

32. Správne súd prvej inštancie vyhodnotil aj pomery na strane otca dospejúc k záveru, že na jeho strane
k podstatnej zmene pomerov nedošlo, čo súd prvej inštancie vychádzajúc z výsledkov vykonaného

dokazovania správne v napadnutom rozsudku zdôvodnil, porovnal a vyhodnotil ( v odsekoch 8., 9., 10.
až 12., 17. až 23., 25. až 29., 33., 34., 54. a 55., na ktoré v podrobnostiach odvolací súd poukazuje a
plne sa stotožňuje bez potreby ich opakovať ). V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustanovenie
§ 62 ods.1 Zákona o rodine, ktorý plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich
prvoradú povinnosť. Zvýšené výživné pokrýva iba nevyhnutné potreby maloletej a zdroj výživy maloletej

na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre jej všestranný rozvoj Otec sa s maloletou nestretáva, nad rámec
platieb výživného jej neposkytuje žiadne vecné či iné plnenia. Prevažnú, finančnú časť výživy maloletej
by mal preto hradiť otec ( § 62 ods. 4 Zákona o rodine ). Otcovi ostatný raz určené výživné vo výške
260,- eur pritom predstavuje sumu 8,66 eur priemerne na deň, z ktorej matka musí pokryť náklady na
zabezpečenie riadnej starostlivosti o maloletú a svoju časť vyživovacej povinnosti matka vzhľadom na

vek maloletej kompenzuje aj výkonom osobnej starostlivosti o maloletú.

33. K odvolacej námietke otca o jeho zhoršenom zdravotnom stave, ktorý mu bráni v získavaní vyššieho
príjmu, čo preukázal lekárskymi potvrdeniami L. M. N., odvolací súd uvádza, že v lekárskej správe
L. N. uvádza chronické ochorenia, ktorými otec trpí dlhodobo ( hypertenzia 2. stupňa od roku 2003,

zhoršená od júla 2020, chronická tenzná cefalea, polyartralgie, polytopný VAS v LS oblasti od roku
2010, chronická žilová choroba od augusta 2016, zhoršenie bolestí chrbta od januára 2022 ) a boli
zohľadnené už v čase poslednej úpravy výživného na maloletú. Na uvedené správne poukázal aj súd
prvej inštancie v odseku 54. odôvodnenia napadnutého rozsudku, pričom otec túto skutkovú okolnosť
opakovane, avšak bez ďalšieho bližšieho zdôvodnenia rovnako namietal v odvolaní. V tejto súvislosti

odvolací súd považoval za správny a odôvodnený záver súdu prvej inštancie, že napriek aktuálnym
príjmovým pomerom na strane otca nedošlo k zmene pomerov odôvodňujúcim zníženie výživného,
keďže otec je nezamestnaný dlhodobo od 21.11.2020, od 01.11.2022 otec poberá dávku v hmotnej
núdzi, je evidovaný na úrade práce, jeho zdravotné problémy sú tiež dlhodobo pretrvávajúce a na ich
zhoršenie bolo súdom prihliadnuté pri ostatnom rozhodnutí o výživnom. Súčasne súd prvej inštancie

správne poukázal na veľmi priaznivé majetkové pomery otca, ktorý vlastní motorové vozidlo Audi A4,
pozemok v G., polovicu rodinného domu v USA, ktorého hodnotu otec odhaduje na 100 000 USD, ktorý
však nevyužíva a nemá z neho ani žiadny príjem. S prihliadnutím na tieto majetkové pomery je tak
v možnostiach a schopnostiach otca naďalej si plniť vyživovaciu povinnosť k maloletej vo výške 260,-
eur mesačne.

34. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 62 ods.1 Zákona o rodine, ktorý plnenie
vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú povinnosť. Je potrebné zdôrazniť,
že v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovnéa životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Zjednodušene
povedané, povinný rodič musí mať na zreteli vždy už existujúce vyživovacie povinnosti tak, aby ich
plnenie žiadnym spôsobom neohrozil. Je povinnosťou oboch rodičov venovať všetky sily dôslednému

zabezpečeniu výživy maloletých detí, ktoré sú v plnej miere odkázané výživou na svojich rodičov, keďže
nie sú schopné sami sa živiť.

35. Otec v odvolaní namietal, že majetkové pomery matky sú lepšie, ohľadom nich matka súd prvej
inštancie zavádzala. Odvolací súd k tejto odvolacej námietke otca uvádza, že ani v prípade, pokiaľ

by pomery na strane matky boli natoľko priaznivé, že by táto mohla zabezpečovať výživu maloletého
dieťaťa v celom rozsahu z vlastných prostriedkov, tak táto skutočnosť samotná otca nezbavuje platenia
výživnéhoprirešpektovanízásadyuvedenejvustanovení§62ods.2Zákonaorodine,podľaktorejobaja
rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

36. V závere odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov správne

zistil skutkový stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým a vec aj
správne právne posúdil. Zároveň sa dostatočným spôsobom vysporiadal aj s relevantným námietkami
uplatnenými otcom maloletej už počas prvoinštančného konania a vzhľadom na to, že otec maloletej ani
v odvolaní neuviedol také skutočnosti, na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie vo výroku I. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil podľa § 387 ods. 2 Civilného sporového

poriadku spolu s vecne správnym výrokom o náhrade trov prvoinštančného konania.

37. V súvislosti s prejavom nespokojnosti s namietaným rozsudkom súdu prvej inštancie odvolací súd
ešte konštatuje, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa Čl. 46 ods. 1
Ústavy SR nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania.

Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho
rozhodnutiebolomožnékvalifikovaťakozákonné,preskúmateľnéabezznakovarbitrárnosti,čovdanom
prípade splnené bolo.

38. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľa odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej

za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak
národných,akoajnadnárodnýchsúdov,súdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku

účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II.
ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných
detailov, nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie o znížení výživného, preto odvolací súd nepovažoval za
potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

39. Odvolací súd sa zaoberal následne aj odvolaním otca maloletej proti výroku II. napadnutého
rozsudku, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh matky na zníženie výživného.

40. Podľa § 2 Civilného mimopsorového poriadku a konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia

Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.(1) Na účely tohto zákona sa pojmy
žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a
konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.(2)

41. Podľa § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo

rozhodnutie vydané.

42. Podľa § 386 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo
podané neoprávnenou osobou.

43. Odvolanie je riadnym opravným prostriedkom, ktorým strana sporu/účastník konania môže
napadnúť rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak to zákon nevylučuje, resp. ak to zákon pripúšťa ( § 355
ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku ). Preto sa tento opravný prostriedok považuje za univerzálnyprocesný úkon, ktorým sa strana sporu/účastník konania môže brániť proti výsledku postupu a konania
súdu prvej inštancie v riadnom opravnom konaní.

44. Prípustnosť odvolania má vo všeobecnosti stránku objektívnu a subjektívnu. Objektívna stránka
sa nevzťahuje na osobu konkrétneho odvolateľa a zohľadňuje len vecný aspekt tohto opravného
prostriedku - či smeruje proti rozhodnutiu vykazujúcemu zákonné znaky rozhodnutia, proti ktorému je
odvolanie prípustné.

45. Subjektívna stránka prípustnosti odvolania sa naproti tomu viaže na osobu konkrétneho odvolateľa
a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto podáva odvolanie, či je u neho daný dôvod, ktorý ho oprávňuje
podať odvolanie ( hoci aj proti rozhodnutiu objektívne napadnuteľnému týmto opravným prostriedkom ).
Takým dôvodom je skutočnosť, že rozhodnutím súdu prvej inštancie, resp. jeho časťou bol odvolateľ
po procesnej stránke negatívne dotknutý a bola mu spôsobená ujma dopadajúca na jeho pomery. Toto
subjektívne procesné oprávnenie ale nemá účastník, v neprospech ktorého rozhodnutie súdu, resp.

jeho časť nevyznelo, a ktorý takto nebol dotknutý vo svojich právach. Záver o tom, že podané odvolanie
je prípustné, predpokladá zaujatie záveru o oboch stránkach jeho prípustnosti ( tak objektívnej, ako aj
subjektívnej).Posúdeniesubjektívnejprípustnostiodvolaniaalevovšeobecnostipredchádzaposúdeniu
objektívnej prípustnosti ( uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 130/2009 zo dňa 26.01.2010 ).

46. Odvolací súd zohľadniac rozhodujúce meradlo pre posúdenie, či výrokom II. napadnutého rozsudku
bolo rozhodnuté v neprospech otca ( návrh matky na zvýšenie výživného bol zamietnutý ), dospel k
záveru, že výrokom II. otcovi maloletej nevznikla žiadna, teda ani len nepatrná ujma. Inak povedané,
zamietnutím návrhu na zvýšenie výživného nedošlo k jeho zvýšeniu výživného, teda súd prvej inštancie
výrokom II. rozhodol v prospech otca maloletého. Odvolanie proti výroku II. napadnutého rozsudku súdu

prvejinštancietakpodalotecakoneoprávnenáosobaaodvolacísúdodmietolodvolanieotcamaloletého
proti výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie podľa § 386 písm. b/ Civilného sporového poriadku.

47. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa vyššie citovaného ustanovenia §
52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov

odvolacieho konania, keďže nezistil žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z jeho aplikácie.

48. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta
z.č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu

záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
Civilného sporového poriadku).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa
na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Žiadateľ, u

ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o
predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanieprípustnépodľa§421Civilnéhosporovéhoporiadkumožnoodôvodniťibatým,žerozhodnutie
spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného

sporového poriadku).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
Civilného sporového poriadku).