Uznesenie – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 11, 2024

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 0C/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2624237208
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Ondrejička
ECLI: ECLI:SK:OSSE:2024:2624237208.1

Uznesenie

Okresný súd Senica v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. D. XXXX/XX,
XXX XX E., právne zastúpená: Kanisová & Kanis Advokátska kancelária, s.r.o., IČO 36 836 460, so
sídlom Ďumbierska 3F, 831 01 Bratislava, proti žalovanému: D. B., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom E.,
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd ukladá žalovanému povinnosť nevstupovať do bytu č. XX, nachádzajúceho sa na X. poschodí

bytového domu so súpisným číslom XXXX, A. F. XX, postaveného na pozemkoch parcely registra „B.“
parc. č. XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/XXX G. XXXX/XXX tak, ako sú zapísané na liste vlastníctva č.
XXXX pre katastrálne územie E., obec E., okres E..

II. Súd ukladá žalovanému povinnosť, aby sa na vzdialenosť menej ako 10 metrov nepribližoval
k žalobkyni s výnimkou účasti na procesných úkonoch v civilnom konaní, trestnom konaní

a v priestupkovom konaní, na ktoré bude žalovaný predvolaný, v rozsahu nevyhnutom na riadnu účasť
žalovaného na týchto úkonoch.

III. Toto neodkladné opatrenie sa nariaďuje na obdobie 2 rokov odo dňa vydania tohto rozhodnutia.

IV. Súd poučuje žalovaného, že môže podať v postavení žalobcu proti žalobkyni v postavení žalovanej
žalobu vo veci samej, a to o náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného
opatrenia. Následkom úspešnej žaloby vo veci samej je zároveň aj zrušenie nariadeného neodkladného
opatrenia.

V. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške tejto

náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 8.11.2024 bol tunajšiemu súdu doručený návrh, ktorým sa žalobkyňa domáhala, aby súd
nariadením neodkladného opatrenia uložil žalovanému(synovi žalobkyne) povinnosť nevstupovať do
bytu č. XX, nachádzajúceho sa na X. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXXX, vchod
č. XX, postaveného na pozemkoch parcely registra „B.“ parc. č. XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/XXX
G. XXXX/XXX tak, ako sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie E., obec

E., okres E., ďalej aby súd uložil žalovanému povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť
menšiu ako 10 metrov, s tým, že toto neodkladné opatrenia by bolo nariadené na obdobie 2 rokov od
právoplatnosti tohto rozhodnutia, žalobkyni aby súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100% a poučil žalovaného podľa ustanovenia § 337 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku. Uvedený
návrhžalobkyňaodôvodnilatým,ževzhľadomnaagresívnesprávaniežalovaného,jejsyna,ktorýpožíva
alkohol, slovne a fyzicky útočí na žalobkyňu, kedy tieto útoky u nej vyvolávajú strach a obavy o jej

život a zdravie. Žalovaný bol začiatkom roku XXXX prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, pričom
po jeho prepustení sa nasťahoval do spoločnej domácnosti k žalobkyni. Zárobok z brigád míňal naalkohol a cigarety a následné požitie alkoholu u žalovaného vyvolávalo agresívne správanie. Žalobkyňa
poukázala na skutočnosť, že v súvislosti s násilným správaním syna bol dňa XX.X.XXXX v zmysle §
27a ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore vykázaný zo spoločného obydlia na adrese

C. D. XXXX/XX, E., a to z dôvodu, že agresívne a vulgárne kričal na žalobkyňu, že je „piča“ a „kurva“
i počas jej komunikácie s príslušníkmi OO PZ, o čom svedčí i úradný záznam OO PZ Senica zo dňa
XX.X.XXXX, č. 225.24/2881. Žalovanému bola na základe predmetného incidentu uložená poriadková
pokuta vo výške 30,- eur podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, no i napriek
tomu bol naďalej agresívny, kládol aktívny odpor v dôsledku čoho boli proti nemu použité donucovacie

prostriedky. Ako vyplýva i z ďalšieho záznamu OO PZ Senica zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXX.XX/XXX
žalovaný sa snažil dostať krikom do bytu žalobkyne s tým, že si chce zobrať zimné oblečenie, čo
mu žalobkyňa následne umožnila až v sprievode polície, nakoľko mala strach z možného konania
žalovaného. Následne polícii uviedla i skutočnosti, ako je voči nej žalovaný agresívny, ako sa jej v noci zo
XX.XX.XXXX vyhrážal slovami „skapeš ty kurva stará“, nedožiješ sa rána ty piča, zlikvidujem ťa, uvidíš
čo ti porobím“ a podobne. Za skutok zo dňa XX.XX.XXXX posúdený ako priestupok proti občianskemu

spolunažívaniu bola príslušníkmi PZ aj v tomto prípade žalovanému uložená poriadková pokuta podľa §
49 ods. 1 písm. d), e) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Nakoľko situáciu príslušníci PZ vyhodnotili
spôsobom, kedy bolo na základe zistených skutočností možné očakávať ďalšie útoky žalovaného na
život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť žalobkyne, žalovaný bol v
zmysle § 27a ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore vykázaný zo spoločného obydlia

na adrese C. D. XXXX/XX, E.. Napriek skutočnosti, že je žalovaný toho času vykázaný zo spoločného
obydlia, žalobkyňa sa obáva jeho prípadného konania po tom, čo vykázanie po uplynutí 14 dňovej lehoty
stratí účinnosť. Žalobkyňa sa dôvodne obáva, že po uplynutí účinnosti vykázania sa žalovaný môže
opätovne dostaviť do domácnosti v ktorej žije, prípadne inak vyhľadať jej osobu a opätovne byť voči
tejto agresívny a násilný tak, ako tomu bolo aj v minulosti. Žalobkyňa teda odvodzuje svoju požiadavku

na neodkladnú úpravu z tvrdenej okolnosti existencie nebezpečenstva bezprostredne jej hroziacej ujmy,
kedy bola táto hrozba dôvodne osvedčená aj príslušníkmi PZ. Odôvodnenie potreby bezodkladnosti
úpravy pomerov strán spočíva najmä v preukázaní toho, že z dôvodov na strane žalovaného hrozí,
resp. vzniká žalobkyni ujma – obava, že žalovaný bude v konaní ohrozujúcom jej integritu pokračovať,
pričom táto hrozba ujmy hrozí aj mimo domova, preto takouto ochranou môže byť práve zabránenie

približovaniu sa žalovaného k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov. Predpoklad hroziacej
ujmy vyplýva aj zo skutočnosti, že žalovaný bol v priebehu posledných mesiacov už dvakrát vykázaný
zo spoločného obydlia na základe jeho agresívneho správania sa voči žalobkyni. Správanie žalovaného
negatívne ovplyvňuje život žalobkyne, ktorá žije v strachu a v obave, na základe čoho nepovažuje
žalobkyňa navrhovaný zásah do práv žalovaného za neprimeraný, resp. nedôvodný a preto navrhla, aby

súd nariadil neodkladné opatrenie v rozsahu uvedenom v podanom návrhu.
2. Z potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia OO PZ Senica zo dňa XX.X.XXXX a taktiež zo
dňa XX.XX.XXXX vyplynulo, že žalovaný D. B., nar. X.XX.XXXX, bol dňa XX.X.XXXX o 23.15 hod.
a XX.XX.XXXX o 11.30 hod. vykázaný zo spoločného obydlia ohrozenej osoby: A. B., nar. X.X.XXXX,
pričom vykázanie sa vzťahuje na priestor bytu č. XX na X. poschodí, na adrese C. D. XXXX/XX, E.

a taktiež pivničné priestory a okolie v blízkosti 50 metrov na dobu 14 dní. Uvedené preukazujú i úradné
záznamy OO PZ Senica zo dňa XX.X.XXXX, č. XXX.XX/XXXX a zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXX.XX/XXX.
Z výpisu listu vlastníctva č. XXXX mal súd preukázané, že žalobkyňa je v podiele 1/1 vlastníčkou bytu
č. XX, nachádzajúceho sa na X. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXXX, vchod č. XX,
postaveného na pozemkoch parcely registra „B.“ parc. č. XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/XXX G. XXXX/

XXX zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie E., obec E., okres E..

3. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

4. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

5. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo

závažných dôvodov nepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,
f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,

kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,

h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

6. Podľa § 326 ods. 1 CSP, návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich

dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

7. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

8. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.

9. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

10. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto

povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

11. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

12. Podľa § 336 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba
nebola v lehote podaná.

13. Podľa § 332 ods. 2 CSP, neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e) je vykonateľné jeho

vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.

14. Podľa § 337 ods. 1 CSP, Ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením
ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.

Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

15. O nariadení neodkladného opatrenia súd spravidla rozhoduje bez výsluchu a vyjadrenia strán
a bez nariadenia pojednávania. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav
v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Účelom neodkladného opatrenia je podľa zákona

rýchla, i keď len dočasná, úprava právnych a faktických pomerov strán sporu alebo zabezpečenie
výkonu existujúceho, hoci prípadne ešte nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia. Nariadenie
neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli
vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí
zvážiť rozsah navrhovaného obmedzenia, t.j. či uložením povinnosti žalovanému nedôjde k zásahu do

jeho práv nad nevyhnutnú mieru a či uloženie tohto obmedzenia sleduje legitímny cieľ.

16. Neodkladné opatrenie v zmysle ustanovenia § 325 ods. 2 písm. e/, f/, h/ CSP sú účinným
prostriedkompreventívnehoriešeniaproblematikynásiliaapatriamedziprávnenástroje,ktoréumožňujúrýchlu právnu úpravu situácie, ktorá smeruje k ochrane osôb, ktoré sa ocitnú v pozícii obetí domáceho
násilia. Právo nebyť vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom.
Právo každej osoby na ochranu pred akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z Ústavy Slovenskej

republiky, ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, medzi ktoré patrí
najmä Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach,
Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného
na ženách a iné. Za násilie je pritom potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe
alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu.

17. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. e/, f/, h/ CSP
preto postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia alebo možnosť ohrozenia telesnej
alebo duševnej integrity. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia alebo možného ohrozenia telesnej
alebo duševnej integrity znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje
najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť

sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia
a možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity sa v takomto prípade preukazuje predovšetkým
listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené.

18. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania.

To znamená, že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné
skutočnosti, pričom nemusí dodržať formalistický postup štandardného procesného dokazovania.
Osvedčené následne spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza.
Procesu osvedčovania (spravdepodobnenia) podliehajú všetky zákonné podmienky na nariadenie
neodkladného opatrenia, s osobitným dôrazom na potrebu neodkladnej úpravy pomerov (tak ako je

tomu aj v danej veci) a obavu z ohrozenia exekúcie. Pričom navrhovateľ má k dispozícii zúžený
rozsahrelevantnýchdôkaznýchprostriedkov,ktorýchvykonaniejenavyšelimitovanépovahoukonaniao
návrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia.Ďalejjepotrebnézohľadniť,žeefektívnosťneodkladného
opatrenia je do značnej miery determinovaná jeho včasnosťou, ktorú zabezpečuje zákonná tridsaťdňová
lehota v zmysle § 328 ods. 2 CSP, resp. ako aj v danej veci dokonca dvadsaťštyrihodinová od doručenia

návrhu (§ 328 ods. 1 CSP). Pri neodkladných opatrenia, ktoré majú zabezpečovací a preventívny
charakter, je preto súd primárne povinný vyhodnotiť, či by úkon, ktorému sa má predísť, nelegitímnym
spôsobom sťažil alebo znemožnil ochranu práv a oprávnených záujmov navrhovateľa v rámci konania
vo veci samej.

19. V danom prípade je súd toho názoru, že odôvodnenosť potreby neodkladne upraviť pomery
medzi stranami sporu je zo strany žalobkyne riadne preukázaná. Žalobkyňa k návrhu na nariadenie
neodkladnéhoopatreniadoložilaPotvrdeniaovykázanížalovanéhozospoločnéhoobydliaakoajúradné
záznamy hliadky Policajného zboru, ktoré jednoznačne potvrdzujú existujúcu hrozbu ďalších útokov
žalovaného na zdravie, život, slobodu a/alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť žalobcov,

kedy je takáto hrozba v zmysle § 27a ods. 1 Zákona o Policajnom zbore zákonnou podmienkou
na použitie inštitútu vykázania osoby zo spoločného obydlia. Súd súčasne konštatuje, že správanie
žalovaného a stúpajúca tendencia jeho neprijateľného správania, vyvoláva dôvodnú obavu, že žalovaný
bude v konaní ohrozujúcom telesnú a duševnú integritu žalobkyne pokračovať. Správanie žalovaného
negatívne ovplyvňuje každodenný život žalobkyne, ktorý bez zásahu štátnej autority nemôže žiť svoj

život bez strachu a tak, ako by si to želala. Žalobkyňa je každodenne atakovaná zo strany žalovaného,
a to tak v oblasti osobnej integrity, ako aj v oblasti ochrany pred zásahmi do majetkových práv. Ako
je uvedené vyššie, zo strany žalovaného dochádza vo vzťahu k žalobkyni pravidelne k agresívnemu
správaniu, ktoré je sprevádzané vyhrážkami, vulgarizmami, zastrašovaním, ponižovaním, urážaním,
fyzickými atakmi a podobne. Súd má za to, že konanie žalovaného, jeho prípadné priblíženie a zásah

do integrity žalobkyne, ktorý ju môže ohroziť a žalobkyňa si ho neželá v obave o svoje zdravie, je
dostačujúce na to, aby súd nariadil žalovanému zákaz priblíženia do vzdialenosti 10 metrov k žalobkyni.
Súd toto obmedzenie žalovaného považuje za primerané a preto návrhu žalobkyne v celom rozsahu
vyhovel a zakázal žalovanému vstupovať do vyššie špecifikovaného bytu č. XX a priblížiť sa k žalobkyni
na vzdialenosť menej ako 10 metrov, a to na obdobie 2 rokov odo dňa vydania tohto rozhodnutia.

Uvedené obdobie súd považuje za dostatočné, aby si zo strany žalobkyne mohlo dôjsť k zlepšeniu
psychického stavu žalobkyne.20. Keďže trvanie neodkladného opatrenia na základe tohto rozhodnutia je časovo limitované na dva
roky a súd neuložil žalobkyni povinnosť podať v určitej lehote po nariadení neodkladného opatrenia
žalobuvovecisamej,taksúdvovýrokuč.IVpoučilžalovanéhovsúlades§337ods.1,2CSPomožnosti

podať žalobu vo veci samej o náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného
opatrenia. Následkom úspešnej žaloby vo veci samej je zároveň aj zrušenie nariadeného neodkladného
opatrenia.
21. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a pretože žalobkyňa mala vo veci plný
úspech, súd jej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške tejto náhrady súd rozhodne

osobitným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti
ktorého uznesenie smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,

b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).