Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, March 6, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B3-12Cpr/4/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1318201323
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ing. Erika Klincková

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1318201323.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou Mgr. Ing. Erikou Klinckovou v sporovej veci žalobcu:

O. N. s.r.o., so sídlom N. XXXX/XX, XXX XX U., Z.: XX XXX XXX, zastúpený: Q. & R. s. r. o., so sídlom
R. 2, XXX XX U., Z.: XX XXX XXX, proti žalovanej: J.. J. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, XXX XX
D., zastúpená: H.. H. Y., advokát, so sídlom A. XX, XXX XX U., o zaplatenie náhrady škody vo výške
XXX,XX P., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanej proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu XXX%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou pôvodne Okresnému súdu Bratislava III dňa XX.XX.XXXX sa žalobca domáhal

voči žalovanej zaplatenia sumy XXX,XX P. titulom náhrady škody spôsobenej zamestnancom.

2. S účinnosťou od XX.XX.XXXX prešiel výkon súdnictva v civilných veciach (teda aj v tejto právnej veci)
z Okresného súdu Bratislava III na Mestský súd Bratislava IV (v rámci tzv. reformy súdnej mapy).

3. Svoju žalobu odôvodnil žalobca tým, že medzi nám ako zamestnávateľom a žalovanou ako
zamestnankyňou bola uzatvorená pracovná zmluva č. 7/Pers/2016 zo dňa XX.XX.XXXX, ktorou bol

založený pracovný pomer, na základe ktorého žalovaná vykonávala prácu pre žalobcu počnúc dňom
XX.XX.XXXX, a to na pracovnej pozícií vedúci ekonomického oddelenia.
3.1. V zmysle bodu 1.1 bola pracovnou náplňou zamestnanca, žalovanej na danej pracovnej
pozícií najmä: zodpovednosť za riadne vedenie účtovníctva, za chod ekonomického oddelenia
spoločnosti, zodpovednosť za analýzy, kontroling a návrhy nápravných opatrení, zodpovednosť
za mesačné a ročné účtovné, mzdové a kontrolingové uzávierky, zodpovednosť za spracovanie
daňového priznania, spracovanie priznaní DPH a mesačných hlásení hospodárenia, tvorba internej

koncepcie finančnej a daňovej politiky, riadenie cash flow a platobného styku, sledovanie stavu
pohľadávok organizácie a ich riešenie, ekonomická podpora pre ostatné oddelenia a participácia
na ich strategických plánoch v oblasti ekonomiky, tvorba štatistík, analýz a správ na pravidelnej
báze pre potreby manažmentu organizácie, zodpovednosť za pravidelné hlásenia pre poisťovne a
štatistický úrad, sledovanie odvodových povinností, organizácie a riadenie ich plnenia, tvorba interných
účtovných noriem a metodických pokynov, spolupráca s daňovým úradom, audítormi, kontrola čerpania
finančných prostriedkov a vypracovanie interných predpisov a smerníc zodpovedajúce ekonomickému

úseku, zodpovednosť za dodržiavanie platných ekonomických predpisov, zodpovednosť za správnosť
zúčtovania projektov, verejných zbierok a grantov, príprava ekonomických podkladov, reportov a
analýz pre vedenie, zriaďovateľa a predstavenstvo, spolupráca s audítormi, s finančnými inštitúciami
(bankové záruky, úverové produkty), s daňovým úradom, spracováva ekonomické podklady prevýročné správy organizácie, zodpovednosť za personálne a mzdové oddelenie: komplexné spracovanie
personálnej a mzdovej agendy, komunikácia so ZP, SP, daňovým úradom a pod., inzerovanie voľných
pracovných miest, organizácia náboru nových zamestnancov, výber a zabezpečenie školení pre

zamestnancov, zabezpečenie vzdelávania, participácia na tvorbe systému odmeňovania a motivácie,
kontrola a spracovávanie dochádzky zamestnancov, príprava podkladov pre mzdy, spracovávanie
reportov a štatistík, komunikácia s vedením spoločnosti, vedúcimi jednotlivých oddelení a personálnymi
agentúrami, zabezpečovanie pracovnoprávnych úkonov spojených so vznikom a zánikom pracovného
pomeru, zodpovedanie za archivovanie a dodržiavanie ochrany osobných údajov zamestnancov,

spracovanie a vedenie komplexnej mzdovej agendy, spracovávanie ELDP, archivovanie dokladov,
evidencia a aktualizácia mzdových listov, sledovanie legislatívnych zmien, ich aplikácia pre potreby
spoločnosti, pripravovanie mesačných mzdových uzávierok a reportov, evidovanie a spracovávanie
zrážok zo mzdy (stravné lístky, zálohy na mzdy, bezúročné pôžičky, vyúčtovania, exekúcie a pod.).
3.2. V pracovnej činnosti žalovanej sa postupom času začali opakovane vyskytovať nedostatky vo
výkone práce, a to najmä oneskorené plnenie si pracovných povinností, ako aj elementárne chyby v

zamestnancom vypracúvaných dokumentoch. Opakovane sa vyskytli na strane zamestnanca, žalovanej
pochybenia vo vzťahu k plneniu si povinností zamestnávateľom voči Sociálnej poisťovni, za ktorých
plnenie zodpovedala žalovaná v zmysle náplne práce. Na pochybenia vo výkone práce bola žalovaná
opakovane upozorňovaná, a to tak ústne, ako aj e-mailovou komunikáciou. Žalobca označil dva listy,
a to zo dňa XX.XX.XXXX a zo dňa XX.XX.XXXX ktorými bola žalovaná upozornená na neuspokojivé

plneniepracovnýchúloh,tietovšakkžalobeanináslednenavýzvusúdunepredložil.Žalobcapredložile-
mailovú komunikáciu medzi žalovanou a referentkou Sociálnej poisťovne a riaditeľkou žalobcu, z ktorej
vyplývajú pochybenia v pracovnej činnosti žalovanej.
3.3. Žalovaná podala dňa XX.XX.XXXX výpoveď z pracovného pomeru založeného pracovnou zmluvou
č. X/Pers/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, čím sa pracovný pomer skončil uplynutím výpovednej doby ku

dňu XX.XX.XXXX.
3.4. Následne, po ukončení pracovného pomeru so žalovanou, boli žalobcovi doručené viaceré
rozhodnutia Daňového úradu Bratislava, a to nasledovne:
A. Rozhodnutie č. XXXXXXXXX/XXXX D. úradu U., ktorým bola uložená pokuta vo výške XXX P. za
správne delikty podľa § X54 ods. 1 písm. a) bodu 3. zákona č. XXX/XXXX Z.z. v znení neskorších

predpisov - nepodanie ročného hlásenia na dani z príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie
XXXX v lehote do XX.XX.XXXX, určenej správcom dane; § X54 ods. 1 písm. j) - nepodanie prehľadu za
zdaňovacie obdobie marec XXXX v lehote do XX.XX.XXXX; nepodanie prehľadu za zdaňovacie obdobie
apríl XXXX v lehote do XX.XX.XXXX; nepodanie prehľadu za zdaňovacie obdobie máj XXXX v lehote
do XX.XX.XXXX; nepodanie prehľadu za zdaňovacie obdobie jún do XXXX v lehote do XX.XX.XXXX;

nepodanie prehľadu za zdaňovacie obdobie august XXXX v lehote do XX.XX.XXXX.
M. uviedol, že v zmysle pracovnej náplne žalovanej mala práve tá povinnosť riadne podávať ročné
hlásenia na dani z príjmov zo závislej činnosti, ako aj podávať prehľady podľa ust. § X54 ods. 1 písm.
j) zákona č. XXX/XXXX Z.z. v znení neskorších predpisov, čím je teda zrejmá priama príčinná súvislosť
medzi porušením povinnosti žalovanej a udelením sankcie.

B. N. č. XXXXXXXXX/XXXX D. úradu U., ktorým bola uložená pokuta vo výške XX P. za správne delikty
podľa § 78a ods. XX zákona č. XXX/XXXX Z.z. v znení neskorších predpisov, a to oneskorené doručenie
kontrolných výkazov za zdaňovacie obdobie apríl XXXX, máj XXXX a jún XXXX.
C. N. č. XXXXXXXXX/XXXX D. úradu U., ktorým bola uložená pokuta vo výške XXX,XX P. za správny
delikt podľa § X54 ods. 1 písm. i) bod 1) zákona č. XXX/XXXX Z.z. - v dodatočnom daňovom priznaní

k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec XXXX bola uvedená suma, ktorá v porovnaní
so sumou uvedenou v daňovom priznaní predstavuje zvýšenie dane.
D. N. č. XXXXXXXXX/XXXX D. úradu U., ktorým bola uložená pokuta vo výške XXX,XX P. za správny
delikt podľa § X54 ods. 1 písm. i) bod 1) zákona č. XXX/XXXX Z.z. v znení neskorších predpisov - v
dodatočnom daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august XXXX bola

uvedená suma, ktorá v porovnaní so sumou uvedenou v daňovom priznaní predstavuje zvýšenie dane.
E. N. č. XXXXXXXXX/XXXX D. úradu U., ktorým bola uložená pokuta vo výške XX P. za správny delikt
podľa § X54 ods. 1 písm. i) bod 2) zákona č. XXX/XXXX Z.z. - v dodatočnom daňovom priznaní k dani
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl XXXX bola uvedená suma, ktorá v porovnaní so sumou
uvedenou v daňovom priznaní predstavuje zníženie nadmerného odpočtu.

F. N. č. XXXXXXXXX/XXXX D. úradu U., ktorým bola uložená pokuta vo výške XXX,XX P. za správny
delikt podľa § X54 ods. 1 písm. i) bod 2) zákona č. XXX/XXXX Z.z. - v dodatočnom daňovom priznaní
k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj XXXX bola uvedená suma, ktorá v porovnaní so
sumou uvedenou v daňovom priznaní predstavuje zníženie nadmerného odpočtu.G. N. č. XXXXXXXXX/XXXX D. úradu U., ktorým bola uložená pokuta vo výške XX,XX P. za správny
delikt podľa § X54 ods. 1 písm. i) bod 2) zákona č. XXX/XXXX Z.z. - v dodatočnom daňovom priznaní
k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún XXXX bola uvedená suma, ktorá v porovnaní so

sumou uvedenou v daňovom priznaní predstavuje zníženie nadmerného odpočtu.
H. N. č. XXXXXXXXX/XXXX D. úradu U., ktorým bola uložená pokuta vo výške X,XX P. za správny delikt
podľa § X54 ods. 1 písm. i) bod 1) zákona č. XXX/XXXX Z.z. - v dodatočnom daňovom priznaní k dani
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september XXXX bola uvedená suma, ktorá v porovnaní so
sumou uvedenou v daňovom priznaní predstavuje zvýšenie dane.

S ohľadom na to, že v zmysle pracovnej zmluvy a predmetnej náplne práce bola práve žalovaná
zodpovedná za podávanie daňového priznania, má žalobca za to, že sankcia bola uložená v priamej
súvislosti s porušením povinností žalovanou.
X.X.M.bolalistomzodňaXX.XX.XXXXzaslanáPredžalobnávýzva-výzvanaúhraduskodyspôsobenej
zamestnancom. Žalovaná však zásielky od žalobcu nepreberá.
3.6. Žalobca poukázal na ustanovenia § 179 ods.1, § 186 ods. 1 a 2 Zákonníka práce, od ktorých odvodil

zodpovednosť zamestnanca za škodu voči zamestnávateľovi, ktorú mu spôsobil zavineným porušením
povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Žalobcovi vznikla škoda vo výške
udelených pokút celkom XXX,XX P.. Žalobca uviedol, že má za to, že sú naplnené všetky znaky pre
vznik zodpovednosti žalovanej za škodu podľa ustanovenia § 179 ods. 1 Zákonníka práce, a to:
- existencia pracovnoprávneho vzťahu založeného pracovnou zmluvou č. X/Pers/XXXX zo dňa

XX.XX.XXXX,
- protiprávny úkon, teda porušenie všeobecne záväzného právneho predpisu, pričom konaním, resp.
nekonaním žalovanej došlo k porušeniu ust. § 47 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, v zmysle ktorého je
zamestnanec odo dňa, keď vznikol pracovný pomer povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať
práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu,

ako aj ust. § 81 písm. a) Zákonníka práce podľa ktorého je zamestnanec povinný najmä pracovať
zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi, ust. § 81 písm.
c) Zákonníka práce, v zmysle ktorého je zamestnanec povinný dodržiavať právne predpisy a ostatné
predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený, ako aj k porušeniu
pracovnej zmluvy, keďže žalovaná porušovala povinnosti priamo jej z pracovnej zmluvy vyplývajúce,

- vznik škody, pod pojmom škoda sa rozumie ujma, ktorá vznikla v majetkovej sfére žalobcu v dôsledku
škodnej udalosti, protiprávneho úkonu a je vyjadriteľná v peniazoch; v tomto prípade je škodou pokuta
vo výške XXX,XX P., ktorá bola udelená žalobcovi v dôsledku protiprávneho konania žalovanej,
- príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody - tak ako z vyššie uvedeného vyplýva,
je s ohľadom na správne delikty, za ktorých spáchanie bola žalobcovi uložená sankcia a ktoré boli

spôsobené porušením povinností vyplývajúcich žalovanej z pracovnej zmluvy, daná priama príčinná
súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody,
- zavinenie, zodpovednosť za škodu je založená na princípe zavinenia, ktoré spočíva v úmysle
alebo v nedbanlivosti, pričom žalobca má za to, že žalovaná spôsobila škodu z nedbanlivosti, keďže
nedbanlivosťou škodu spôsobí ten, kto vie, že svojím konaním môže spôsobiť škodu, ale z nejakých

dôvodov sa spolieha, že ju nespôsobí (vedomá nedbanlivosť), alebo ten, kto nevedel, že svojím konaním
škodu spôsobí, hoci so zreteľom na okolnosti alebo svoje osobné pomery o tom mal alebo mohol vedieť
(nevedomá nedbanlivosť).

4. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení, žalobca navrhol vykonanie nasledovných listinných

dôkazov: R. zmluva č. X/Pers/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. XX), R. výzva - výzva na úhradu škody
spôsobenej zamestnancom zo dňa XX.XX.XXXX s doručenkou (č.l.XX), E-mailové komunikácie medzi
žalovanou, referentkou Y. poisťovne a riaditeľkou žalobcu (č.l. XX- XX), N. D. úradu U. č. XXXXXXXXX/
XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. XX), N. D. úradu U. č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (č.l.
XX),N.D.úraduU.č.XXXXXXXXX/XXXXzodňaXX.XX.XXXX(č.l.XX),N.D.úraduU.č.XXXXXXXXX/

XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. XX), N. D. úradu U. č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (č.l.
XX),N.D.úraduU.č.XXXXXXXXX/XXXXzodňaXX.XX.XXXX(č.l.XX),N.D.úraduU.č.XXXXXXXXX/
XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. XX), N. D. úradu U. č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (č.l.
XX), zoznam chýb - Y. poisťovňa (č.l. XX).

5. Podaním doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX sa k žalobe vyjadrila žalovaná, ktorá v prvom rade
poukázala na to, že žalobca, hoci bol vyrozumený o zmene adresy bydliska žalovanej, jej písomnosti
zasielal na adresu, z ktorej sa odsťahovala. T. k tomu výzvy uvedené v žalobe neevidovala, keďže od
augusta XXXX bývala na adrese J. 2, XXX XX R., trvalý pobyt menila v septembri XXXX. Žalovanáďalej uviedla, že na ekonomickom oddelení jej pri pracovnom pohovore na prelom januára a februára
bolo povedané, že bude vedúcou ekonomické oddelenia, kde bude kontrolovať po zaučení v účtovnom
programe Uafalan, keďže žalobca bol oboznámený, že v danom programe ešte nepracovala, bude

dohliadať na chod účtovného oddelenia pozostávajúceho z:
- fakturantky p. Y. H., ktorá robí došlé a vyšlé faktúry. Menovaná po jej nástupom išla v polovici mája na
plánovanú operáciu, a bola práceneschopná viac ako mesiac a pol. Po jej dobu pracovnej neschopnosti,
čo malo byť len dočasné riešenie, kým sa nevráti, vykonávala žalovaná okrem svojich povinností aj jej
pracovnú náplň. V prvotnom pláne mala byť práceneschopná dva týždne. Jej pracovná neschopnosť

trvala takmer cez dva mesiace. Počas tej doby vystavovala žalovaná za menovanú množstvo faktúr:
za dlhodobý, krátkodobý nájom, a to za všetky strediská spadajúce pod spoločnosť (strediská: N., W.,
Q., R.), vlastné prevádzkové náklady nájomcov podľa odpisov z meračov(voda, elektrina, atď.) ako aj
faktúry pre umelcov na základe uzatvorených umeleckých zmlúv k rôznym podujatiam, ako aj iné faktúry,
keďže bolo nemysliteľné, aby chýbal daný príjem.
- účtovníčky p. U., ktorá nahráva interné doklady a má zodpovedať za bankové prevody, nahrávanie

banky pomocou multicashu, kontrola zaúčtovania pokladne. M. pani U. po celú dobu trvania pracovného
pomerunevidela,lebobolapráceneschopnáužvčasejejnástupu.R.nástupeboložalovanejoznámené,
že jej agenda je a najmä daňové priznanie za predošlý rok ako aj D., KV, vykonáva pani, ktorá
tam vypomáha, kým bude agenda odovzdaná. X. len vypomáhala bez zodpovednosti, bola žalovaná
zaťažená výkonom dôslednej kontroly činnosti tejto vypomáhajúcej osoby.

- pokladňa a stravné lístky fyzickej, hmotnej zodpovednosti, ako aj zaúčtovania mala mať na starosť pani
G. X., ktorej bola daná pracovná náplň zverená pred nástupom žalovanej. Od kolegýň bolo žalovanej
oznámené, že účtovnú časť zverenej agendy nezvláda, keďže s ňou nemala skúsenosti. N. jej bol
pridelený krátkodobý nájom t.j. príprava zmlúv pre tzv. stánkárov na podujatia, teda dve obsiahle agendy
zverené jednej osobe.

- mzdy /personalistka - kde sa pred nástupom žalovanej na danej pozícii vystriedali viaceré
zamestnankyne, pričom po pani M. X. prevzala mzdovú agendu žalovaná po apríli, kedy s ňou
zamestnávateľ rozviazal pracovný pomer, ktorý mala na kratší pracovný úväzok. D. agenda bola vo
veľmi zlom stave čo sa týka zoskupenia všetkých potrebných dokladov za každého zamestnanca.
- majetok (krátkodobý, dlhodobý, odpisy, agenda stým spojená), obstarávanie a zverejňovanie zmlúv,

objednávok, výkazy pre mesto, štatistiky a vystavovania objednávok, ich evidencie, chod kultúrneho
domu spadajúceho pod mestskú časť dodržiavaním legislatívy štátnej správy, zastupovanie odborov
zamestnancov mala na starosť pani P. A..
X.X. M. ďalej uviedla, že pri nástupe mala za úlohu od p. riaditeľky X. vytvoriť smernicu pre chod
účtovníctva na ekonomickom oddelení a mzdový poriadok, popri preberaní agendy a zaúčania sa do

účtovného softvéru a fungovania bankového softvéru J.. M. v tom čase nemal aktuálne platné smernice.
X. žalobca spadal pod mestskú časť a mal odbory, tieto veci bolo potrebné vytvoriť. D. smernicu
žalovaná vytvárala po nociach nad rámec pracovného času, keďže v rámci pracovnej doby s bežnou
agendou, oslabenou od začiatku o jedného zamestnanca bolo veľmi veľa roboty. M. mimo pracovného
času sa snažila dohnať pracovné náplne neprítomných kolegýň. Za daný nadčas jej bolo prisľúbené

náhradné voľno po nastúpení kolegýň z práceneschopnosti. Po nástupe bolo žalovanej oznámené,
že sa bude meniť účtovný ako aj mzdový softvér na základe rozhodnutia vedenia, zo softvéru I. na
W.. D. stretnutie bolo hneď XX.XX.XXXX. R. inštalácie programu sa uskutočnili až XX.XX.XXXX. U.
potrebné absolvovať školenia, aby vedela ako softvér funguje, nastaviť číselníky, ako aj zaučiť kolegyne.
Q. duplicitne do oboch softvérov od apríla ako aj dohrávanie všetkých dokladov spätne za predošlé

mesiace t.j. január až marec XXXX bolo nad schopnosti jednej osoby, načo pri poradách pred inými
kolegami p. riaditeľku informovala. Z pôvodného možného exportu dokladov z programu do programu sa
nedalo exportovať nič, okrem banky, keďže tá bola kompatibilná z daným softvérom. U. ohľadu na takúto
zásadnú zmenu boli požiadavky na výstupy saldokonta pohľadávok a záväzkov, ktoré bolo niekedy treba
ručne prepočítavať cez oba softvéry, aby bol reálny stav. K XX.XX.XXXX sa ukončil čiastkový pracovný

pomer so mzdárkou a personalistkou p. M. X., na základe toho bola jej agenda zverená žalovanej. V
kovovej skrinke, v ktorej mali byť doklady zamestnancov, našla zhluk papierov bez súvisu. V jednej kope
zmluvy aktuálnych pracovných pomerov, skončených pomerov, bez mnohých potrebných náležitostí,
ktoré by zložka zamestnanca mala obsahovať od informácii o ochrane osobných údajov po chýbajúce
podklady prihlášok a odhlášok zamestnancov, ktoré musela tlačiť z poisťovní, aby skompletizovala

zložky. J. dokumenty bolo treba vytvárať, zmluvné vytváranie mala na starosť právnička p. H. H.. Na
základe kontrolingu a usporadúvania zložiek zistila žalovaná mnohé nezrovnalosti, ktoré vedeniu dávala
na vedomie či už mailom alebo pri týždennej porade. J. zmeny zmlúv, ktoré sa robili dodatočne jej dávali
na oddelenie až po podpise veľa krát už po mnohých termínoch na zákonné povinnosti. X. žalovanejbol zverený firemný notebook, nemá záznam o danej komunikácii, nakoľko jej bol odobraný proti
podpisu s ostatnými vecami na začiatku októbra po podaní výpovede. Už pri jej nástupe bolo evidovaný
počet neodoslaných P.-evidenčných listov dôchodkového poistenia za bývalých zamestnancov, ktoré sa

snažila v čo najkratšom čase dorobiť, podopĺňať odhlášky k už ukončeným pracovným zmluvám, ktoré
sa ku nej na oddelenie či do kovovej kartotéky nedostali. Q. dochádzky každého jedného zamestnanca
do nového dochádzkového systému, ktorý sa vyberal koncom marca. Q. výzvam na vedenie, aby si danú
dochádzku robil každý nadriadený za svoje oddelenie, keďže boli zaškolení. Q. upozorneniam, určití
vedúci oddelení, nielenže túto jej požiadavku verejne prehlásenú na stretnutiach vedenia spoločnosti

nerobili, ako aj mali problém riadne a včas dokladovať čo i len dovolenkové lístky, náhradné voľna,
nieto správne vypísané či priepustky od lekárov riadne opečiatkované či podpísané vedúcimi oddelení
ako aj riaditeľky spoločnosti. Na základe dochádzkového systému, ktorý sa zaviedol počas trvania
zamestnania žalovanej sa mal zjednodušiť export na sociálnu a zdravotné poisťovne či daňový úrad.
G. agenda stým spojená ako nahrávanie všetkých neprítomností za približne XX zamestnancov, bolo
viac ako náročné. R. závierkou a odsúhlasením výplat sa uisťovala žalovaná nie raz u kolegov, či má

všetky podklady potrebné na zhotovenie výstupov. U. sa veľakrát ukázalo, že jej zabudli dať dovolenkový
lístok, priepustku od lekára v tom horšom prípade na prelome mesiaca začínajúcu práceneschopnosť.
Na základe toho musela nie raz opravovať mesačný výkaz a hľadať dôvody, prečo jej nejde export
a vyhadzuje chybové hlásenia na poisťovni. Q. problémy boli s mesačnými výkazmi zo začiatku
zavádzania nového softvéru, keďže nebolo možné exportom podať výkazy, ako to ohlasovala vedeniu.

Na základe danej skutočnosti sa nie raz pokúšali spojiť s pánom J. zo softvérovej spoločnosti nového
programu W.. G. v tom čase bol na dovolenke a softvér nebol dobre nastavený. R. musela nahrávať
žalovaná exporty ručne každú jednu položku, každého jedného výkazu, za každého zamestnanca.
Po odchode na pracovnú neschopnosť p. H. žalovaná vykonávala aj vystavovanie faktúr. M. uviedla,
že nebola oboznámená pri nástupe či v pracovnej zmluve, že bude vystavovať vyše XXX faktúr na

základe zmlúv k dlhodobému nájmu mesačne, faktúr ku krátkodobému nájmu či tzv. stánkárom na
podujatia či k zmluvám na základe zmlúv s umelcami. M. si nie je vedomá skutočnosti, že by v nej
mala uvedené nastavovanie softvéru či ručné dohrávanie všetkých dokladov do nového softvéru. Q.
je si vedomá, že by tam mala uvedené, že bude zastávať viaceré pozície zamestnancov od nástupu
viac ako niekoľko mesiacov. Zo začiatku si žalovaná myslela, že stav zamestnancov na dané pozície

naplní. D. činnosť po p. U. a kým nastúpila p. X. musela zastupovať ona, aby nebol ohrozený základný
chod spoločnosti. I. časti agendy ako úhrady faktúr boli pridelené p. A.. D. miesto obsadila po veľkom
naliehaní žalovanej na nedostatok zamestnankýň na ekonomickom oddelení a nestíhaní zverených
agend pani H. X. začiatkom júna, avšak už s vopred naplánovanou dovolenkou, ktorá bola podmienkou
nástupu, ako aj prvé mesiace na skrátený pracovný úväzok. J. kolegyňu sa snažila zaučiť žalovaná

do nového softvéru. R. X. začala pomáhať s dohrávaním dokladov do nového softvéru. G. sa opäť
čiastočne rozdelila a začali sa dobiehať postupne agendy. R. mala na starosti p. X., ktorá nemala žiadne
skúsenosti zo zaúčtovaním a vznikali každý mesiac chybne zaúčtované doklady. Na základe dohody, že
fyzicky bude vyplácať, prijímať hotovosť a stravné lístky a ďalej zastupovať agendu stánkárov a priberie
si krátkodobý nájom, čo sa týkalo vypisovania hlavičiek predpripravených zmlúv a dopĺňania dátumov na

základe podujatí. T. sa rozhodlo, že zaúčtovanie pokladne a vystavovanie dokladov bolo opäť dočasne
zverené žalovanej, kým ju neodovzdajú novej kolegyni, ktorou sa stala p. X.. G. len čo sa vrátila
kolegyňa p. H. z pracovnej neschopnosti a nastúpila nová kolegyňa p. X., vedenie sa rozhodlo zo dňa
na deň rozviazať pracovný pomer s jednou z najdôležitejších osôb v rámci chodu nielen ekonomického
oddelenia ako aj bežného chodu spoločnosti, p. A.. T. na základe daného rozhodnutia chcelo zveriť jej

agendu žalovanej, o ktorej za dané obdobie trvania pracovného pomeru vedela žalovaná len zbežne.
H. od nej prevzatá agenda bola ešte po príchode žalovanej kontrola a reporty za vyúčtovania pre
mestskúčasťN.,priebežnévýsledkyhospodárenia,analýzyprevedenieporovnanianákladovavýnosov
v porovnaní z predošlými rokmi vždy zaktualizované k novému podujatiu a rôzne špecifické požiadavky
preichkalkulovaniezrozpočtomafinanciami.Podanomoznámení,žejejchcúopäťzveriťďalšiuagendu

aj keď opäť s prísľubom dočasného riešenia, bola žalovaná nútená prehodnotiť obdobie za mesiace
v pracovnom pomere pre danú spoločnosť a pod vedením pani riaditeľky. M. už dovtedajších agiend
za viaceré kolegyne po dlhšiu dobu ako pár mesiacov, neustále zväčšujúce sa požiadavky, ktoré aj
napriek snahe žalovanej, minimu spánku, množstva stresu, veľkého počtu hodín nadčasov či už priamo
v zariadení zamestnávateľa ako aj práce z domu boli nesplniteľné. D. dlhodobý stav v strese ako aj

zlej životosprávy mal za následok jej zlý zdravotný stav. Na základe uvedeného dala žalovaná výpoveď.
X. pracovných pomerov na rôznych oddelenia zo dňa na deň, veľakrát neprimerane či vulgárne, robilo
vedenie spoločnosti bez ohľadu na dopad chodu spoločnosti. Q. ekonomické oddelenie sa snažilo
zastúpiť viaceré pozície, ktoré v pracovných zmluvách nemali. R. plynutia výpovednej doby žalovanej,bolazazvláštnychpodmienokjejagendarozdelenámedziviacerýchpracovníkov.R.riaditeľkažalovanej
pár dní po daní výpovede odobrala akýkoľvek prístup do vtedajšej kancelárie, boli jej odobraté všetky
pracovné pomôcky ako bol notebook s firemnou komunikáciou, bolo jej odopreté dôstojné vykonávanie

pracovnej náplne, keď mala vyslovene zakázané sedieť v ktorejkoľvek kancelárii, mohla sedieť len buď
vo vestibule alebo na chodbách kultúrneho domu. U. jej odoprený prístup k vlastným veciam, ktoré
mala v kancelárii bez uvedenia dôvodu. V prvom týždni vo výnimočných prípadoch trávila pracovný
čas na oddelení kultúrnych podujatí s p. F. X. a S. W.. Po prvom týždni bol vydaný zákaz s ňou
komunikovať. M. žalobca od žalovanej chcel po podaní výpovede, aby podpísala so spätným dátumom

zmenu pracovnej náplne, ktorá obsahovala činnosti, ktoré nerobila predtým ako aj mala zmeniť pracovnú
naplň, ktorú nemala uvedenú v zmluve. I. jej predložila právničku spoločnosti H. H., žalovaná zmenu
odmietla podpísať. Q. mzdy a personalistiku zveril žalobca externej spoločnosti, ktorá podľa vedomostí
žalovanej, sama usúdila, že je tých dokladov viac než by bola jedna osoba schopná spracovávať, ak
by riešila len danú agendu. R. pre mzdy si mali kompletizovať vedúci svojich oddelení. O., kontroling,
prípadne dohrávanie podkladov do dochádzkového systému zverili informačnému technikovi, G. F.. Q.

dochádzkový systém bolo treba kontrolovať, sumarizáciu podkladov robila pani T., ktorá robila aj export
pre externú spoločnosť. A. po pani A. bola zverená právnemu oddeleniu.
X.X.M.ďalejuviedla,ženiejesivedomá,žejejpracovnounáplňouboloinzerovanievoľnýchpracovných
miest a organizácia náboru nových zamestnancov, výber a zabezpečenie školení pre zamestnancov
až po odmeňovanie a motiváciu, hoci pracovné pohovory bola nútená robiť, ak chcela posilniť tím

ekonomického oddelenia, ako aj bolo potrebné zaučiť nové zamestnankyne p. X. a čiastočne p. T. do
fungovania spoločnosti, starého a nového softvéru. K upozorneniam, ktoré uviedol žalobca v žalobe
žalovaná eviduje len jedno, nazvané ako druhé, zo dňa XX.XX.XXXX, keď už bola vo výpovednej dobe a
na ktoré odpovedala. R. výzva jej nebola doručená. M. tvrdí, že sa snažila riadne a včas pomocou mailu,
akajniecezmailtakpristretnutiachsvedením,oboznamovaťichsakoukoľvekčinnosťouekonomického

oddelenia. Na základe daného stavu, ktorý vznikol podaním výpovede, dňa X.XX. vypísala preberací a
odovzdávací list na všetky jej zverené veci a dala proti podpisu. K mailovej odpovedi zo dňa XX.X o X:XX
hneď v prvej vete uviedla, že nepokladala za potrebné opisovať komunikáciu s riaditeľkou a prítomným p.
U., keďže mali osobné stretnutie, kde opisovala dôvody, prečo sú tam chyby ako nefunkčnosť softvéru,
neprimerané požiadavky na jej pracovnú náplň od exportov, prepočtov na mestskú časť N. ako hlavného

akcionára, tak podklady pre členov predstavenstva, príprava podkladov pre audit a kontrolu mestskej
časti N., pričom export nešiel urobiť a musela to nahrávať ručne ako aj opravovať ručne. O. bola
u jedného zamestnanca, ktorá bola aj následne odstránená. M. T. mal dve pracovné zmluvy a keď
žalovanej prišla výzva na opravu, zmluva sa v jej kancelárii nenachádzala. M. mzdy prevzala za piaty
mesiac, ako aj už v novom mesiaci pribudol novy softvér, z ktorého nešlo tvoriť exporty. Y. sa chýbajúce

doklady dohľadať a v čo najkratšom čase aj keď chyby za obdobia nie ňou spracované, odstrániť.
R. príloh ďalšieho mailu, daň z príjmov sa týka roku XXXX na danú skutočnosť, že nebolo podané v
riadnom termíne ju nik neupozornil a už vôbec ju neupozornili, že prišli výzvy dňa XX.XX.XXXX. R.
nástupe t.j. XX.XX.XXXX bolo žalovanej oznámené, že všetky náležitosti predošlého roka spracovala
už XX. februára jej predchodkyňa (alebo teda pani čo tam chodila vypomáhať) od daňového priznania,

účtovnej závierky, po daň z príjmov za rok XXXX. J. za prvé mesiace XXXX podávala jej predchodkyňa.
R. nasledovalo zavedenie nového softvéru a nerealizovateľný export dát do nového softvéru, na čo
bolo vedenie aj upozorňované. R., ako aj kontrolný výkaz vyhadzoval chyby, pre ktoré to nebolo možné
exportovať. X. výkaz sa podľa žalovanej nedal ručne nahrať. Z. o tom v danom čase riaditeľku, tak aj
p. U., člena predstavenstva. M. žalovaná uviedla, že pre vedenie spoločnosti boli na rebríčku priorít

vždy dôležitejšie výstupy, exporty tabuľky, rozpočty, kalkulácie pre mestskú časť N. ako ostatné ňou
vyzdvihované zákonné výstupy, keďže chceli čerpať financie. R. takomto stave rozdielnych priorít sa cez
deň vystavovali všetky spomenuté a potrebné dokumenty pre vedenie a mestskú časť a vo večerných
hodinách potrebné výstupy pre sociálnu poisťovňu, zdravotné poisťovne, finančnú správu a štatistické
úrady. J. reporty vedenia sa týkali porovnaní nákladov z predchádzajúceho roka a z aktuálneho bez

ohľadu na krkolomné termíny. Na termíny zákonnej povinnosti žalovaná vždy upozorňovala, ako aj
pri obsadenosti pracovných pozícii oslabených o nejednu z kolegýň a nereálnosti dohrania dát do
nového systému a robenia všetkej zverenej agendy od vystavovania faktúr po nahrávanie došlých faktúr,
zaúčtovávanie pokladne, reálne kontrolovanie podkladov na mzdy a dochádzky, nahrávania dochádzky,
nahrávanie miezd, nahrávanie banky, interných dokladov, exportov štatistík, a akýchkoľvek reportov pre

vedenie a mestskú časť.
X.X. K jednotlivým pokutám daňového úradu žalovaná uviedla nasledovné:
„R. zo dňa XX.XX.XXXX sa týka obdobia XX.X.XXXX dané daňové priznanie sa podáva do XX.X., ale
dané daňové priznanie som nepodávala ja, keďže som to nemala ako stihnúť skontrolovať, keďže somu zamestnávateľa pracovala, ak by sme brali do úvahy posledný deň podania XX.X, tak X kalendárnych
dní. Zároveň upozorňujem, že v žalobe je uvedené obdobie za zdaňovacie obdobie marec a pritom ide o
zdaňovacie obdobie február podľa priloženého rozhodnutia. Dané daňové priznanie podávala pani, ktorú

som uviedla už niekoľkokrát vyššie. Zároveň dodatočné daňové priznanie nie je uvedené na základe
akého dokladu či rozdielu bolo podávané ani pri jednom z nasledujúcich bodov žaloby bodu: D, E, F,
G, H. Pokuty za správny delikt v dodatočnom daňovom priznaní podľa §154 a v rozhodnutiach nie je
preukázané na základe akého podnetu bolo potrebné podať dané dodatočné daňové priznanie. Podľa
uvedeného nie je možné identifikovať či dodatočné daňové priznanie bolo vystavené na základe faktúry,

ktorá prišla dodatočne, zmluvy ktorá sa nedostala do účtovníctva alebo na základe akého podkladu
sa ktorékoľvek dodatočné daňové priznanie robilo. V bod H žaloby žalobca uvádza že daná pokuta je
vyrubená za zdaňovacie obdobie september XXXX pritom v prílohe predloženej z daňového úradu zo
dňa rozhodnutia XX.X.XXXX pod č. XXXXXXXXX/XXXX je jednoznačne napísané daňovým úradom, že
ide o správny delikt za zdaniteľné obdobie december XXXX, kedy som už nebola zamestnancom firmy.
Nečitateľná Príloha predpokladom tzv. ako chyby mesačného výkazu nie je identifikovateľné z akého

dňa či dátumu sa daný zoznam týka. Nie je tam nič podľa čoho by sa dalo identifikovať čo to je. A či to
bolo vytvorené mnou, alebo akoukoľvek inou osobou“.
5.4. Pokiaľ ide o právnu stránku veci, žalovaná namietla nedostatok svojho zavinenia, ktoré by malo
spočívať v porušení jej právnej povinnosti v súvislosti so vznikom škody. Rovnako namietala nedostatok
príčinnej súvislosti medzi výkonom jej práce a vydaním vyššie uvedených rozhodnutí štátnej správy, z

ktorých by sa nárok na náhradu škody zamestnávateľa mal odvíjať. Zdôraznila, že vo vyššie uvedených
prípadoch nemohla vznik škody zaviniť, pretože išlo o obdobie, kedy u zamestnávateľa nepracovala.
Namietla, že zamestnávateľ ju nútil vykonávať aj činnosti, ktoré nemala v pracovnej náplni a uložil jej
vykonať také množstvo pracovných úloh, ktoré nebolo možné fyzicky zvládnuť v požadovanej kvantite
a kvalite, a to napriek jej zvýšenému pracovnému úsiliu a rozsiahlym odpracovaným a nezaplateným

nadčasom.
5.5. Žalovaná navrhla vykonať výsluch strán sporu a výsluch svedkov, pani G. T., S. W. a W. A.. J.
žalovaná navrhla, aby súd uložil povinnosť žalobcovi predložiť kompletnú e-mailovú komunikáciu, ktorá
sa nachádza v jej bývalom pracovnom notebooku, ktoré zamestnávateľovi odovzdala v súvislosti so
skončením pracovného pomeru. M. navrhla žalobu zamietnuť.

6. Žalovaná za účelom preukázania svojich skutkových tvrdení predložila nasledovné listinné dôkazy: T.
žalovanej zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. XX), e-mail žalovanej zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. XX), R. potvrdenie
o neprideľovaní práce zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. XX), R. protokol zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. XX), T. na
druhé upozornenie zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. XX).

7. Replikou doručenou súdu dňa XX.XX.XXXX sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že trvá na podanej
žalobe. M. mala povinnosť podávať kontrolné výkazy za zdaňovacie obdobia podľa § 78 ods.XX zákona
č. 222/2004 Z.z., ako aj hlásenia dani z príjmov zo závislej činnosti, čo však riadne a včas nerobila a na
čo bolo opakovane upozorňovaná. Vyjadrenie žalovanej je zamerané na akýsi subjektívny pocit, ktoré

nemá súvislosť s podanou žalobu. Žalobca zopakoval, že boli splnené zákonné podmienky podľa § 179
ods. 1 Zákonníka práce.

8. Duplikou doručenou súdu dňa XX.XX.XXXX sa vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že žiadnu škodu
žalobcovi nezavinila, neporušila žiadnu svoju povinnosť vyplývajúcu z pracovnej zmluvy, opakovane

namietla nedostatok príčinnej súvislosti medzi výkonom jej práce a vydaním vyššie uvedených
rozhodnutí štátnej správy, z ktorých by sa nárok na náhradu škody zamestnávateľa mal odvíjať. Uviedla,
že nie je pravdou, že bola opakovane upozornená na nedostatky, žalobca jej nedoručil prvé upozornenie.
K druhému upozorneniu sa vyjadrila. K argumentácii žalobcu týkajúcej sa existencie pracovnoprávneho
vzťahu dodala, že je pravdou, že pracovnoprávny vzťah bol založený, ale zamestnávateľ požadoval

plnenie pracovných úloh nad rámec pracovnej zmluvy a pre výkon činnosti zamestnanca nevytvoril
technické a personálne podmienky v takej kvalite, aby mal zamestnanec reálnu možnosť uložené
úlohy splniť, preto absentuje aj zavinenie žalovanej. Podľa názoru žalovanej uloženú pokutu nemožno
kvalifikovať ako škodu. Ide o sankciu uloženú v správnom konaní za porušenie povinnosti daňového
subjektu. Uvedený model právnych vzťahov - daňový subjekt, správca dane a zamestnanec daňového

subjektu popiera aj existenciu príčinnej súvislosti. Škodu by mohla žalovaná spôsobiť subjektívnou
chybou - napríklad matematickou chybou v ekonomických dokladoch a pod. Keď však jej splnenie
pracovných povinnosti je podmienené poskytnutím súčinnosti tretích osôb, ktoré súčinnosť poskytnú
vadne, nemôže niesť žiadnu zodpovednosť za ich vady a chyby.9. V konaní pred súdom, na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX súd vykonal výsluch žalovanej, ktorá
uviedla, že pokiaľ ide o rozhodnutie D. úradu zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. XX), na základe ktorej

bola zamestnávateľovi uložená úhrnná pokuta vo výške XXX P., zamestnávateľ jej povedal, že jej
predchodkyňa p. U. dokončí mesiac marec a podá daňové priznanie. M. bol mesačným platcom D.,
teda každý mesiac sa mu malo zaslať daňové priznanie D., ktoré sa podávalo k XX. dňu nasledujúceho
mesiaca, teda za február XXXX sa to malo urobiť k XX.XX.XXXX. W. mala urobiť podľa ústnej dohody p.
U., na stránke finančnej správy to bolo vykázané ako podané. N. žalobcu, pani G. X. ju uistila, že daňové

priznanie za príjmy zo závislej činnosti za obdobie roku XXXX kedy tam žalovaná nepracovala, podal jej
predchodca, ktorý spracovával mzdy, žalovaná si nepamätá meno. R. to žalovaná nerobila na základe
jej písomného pokynu, o čom bol email, žalovaná ho nemá. Q. išlo o obdobie za marec XXXX, opäť ju
uistili, že to bude robiť jej predchodkyňa. M. uviedla, že to evidentne neskontrolovala. R. ide o obdobie
apríl XXXX, kde bola lehota do XX.XX.XXXX, upozornila žalobcu, že ona nie je na to pripravená, pretože
neboli nahodené všetky informácie v novom softvéri. Q. to ručne, bolo tam veľa údajov, išlo cca o XX

ľudí, z toho cca XX zamestnancov a zvyšok boli na dohodu. Q. údaje D. úradu, zrejme to nebolo urobené
načas. Za obdobie máj XXXX, kde bola lehota do XX.XX.XXXX, opäť nefungoval softvér, kontaktovala
servis, nestihla to v termíne. Za obdobie jún XXXX, ktorý sa mal robiť do XX.XX.XXXX, nezvládala nával
práce, ktorý tam bol, aby to mohla stíhať. Q.. pani H., ktorá mala nahrávať do podklady, faktúry, tiež bola
práceneschopná, pani A. išla na dovolenku, musela chodiť každý druhý deň na J. úrad riešiť vyúčtovania

a iné, alebo nákup auta riaditeľky a pod. Za obdobie august XXXX žalovaná uviedla rovnaký dôvod,
nedostatok pracovných síl. I. pani riaditeľku a do kópie N. U., predsedovi predstavenstva, v ich firemnom
emaily, kde jej odpovedali, že je to evidentné, že sa to nedá stihnúť, má si urobiť nejaké pracovné
pohovory za absentujúcich zamestnancov. R. sa riaditeľka rozhodla, že prepustí pani A., niekedy medzi
júnom a júlom XXXX, teda žalovaná bola na všetko sama.

R. ide o pokutu D. úradu zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. XX) vo výške XX P., žalovaná uviedla, že tiež mala
nevyhovujúce podmienky, bola sama, nestíhala to. Q. nahrať z pôvodného softvéru do nového, hoci
pracovala po nociach, preto to nestihla.
R. ide o pokutu D. úradu zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. XX) vo výške XXX,XX P., túto žalovaná rozporuje,
pretože to mala zabezpečiť ešte jej predchodkyňa, pani U.. M. uviedla, že v danom prípade ide o

dodatočné daňové priznanie, ktoré žalovaná nepodávala, bolo to dňa XX.XX.XXXX. Q., z akého dôvodu
sa podávalo dodatočné daňové priznanie, či z dôvodu, že chýbali nejaké faktúry alebo že boli dodatočne
vystavené.
R. ide o pokutu D. úradu zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. XX) vo výške XX,XX P., žalovaná uviedla, že hoci je
tu uvedené obdobie apríl XXXX, ide opätovne o dodatočne podané daňové priznanie dňa XX.XX.XXXX,

kedy ona už nepracovala u žalobcu. Q. sa vyjadriť, z akého dôvodu bolo podané. R. ide o odôvodnenie
v X.odseku sú uvedené rozdiely vo výške X.XXX,XX P., toto nevie vysvetliť.
R. ide o pokutu D. úradu zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. XX) vo výške XXX,XX P., žalovaná uviedla, že
opätovne ide o dodatočné daňové priznanie, ktoré nepodávala, nevie sa k tomu vyjadriť.
R. ide o pokutu D. úradu zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. XX) vo výške XX,XX P., žalovaná uviedla, že opätovne

ide o dodatočné daňové priznanie, ktoré nepodávala, nevie sa k tomu vyjadriť.
R. ide o pokutu D. úradu zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. XX) vo výške X,XX P., žalovaná uviedla, že sa
pridržiava sa písomného podania, kde to rozporovala, lebo tam už nebola zamestnaná a tiež ide o
dodatočné daňové priznanie.
R. ide o pokutu D. úradu zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. XX) vo výške XXX,XX P., žalovaná uviedla, že

opätovne ide o dodatočné daňové priznanie, ktoré nepodávala, nevie sa k tomu vyjadriť.
J. žalovaná uviedla, že pri nástupe jej bolo povedané, že bude vedúcou deviatich podriadených s tým,
že pri nástupe ich nebolo deväť. A. ich bolo prijatých šesť, z toho boli viacerí práceneschopní. J. bola
prijatá na dohodu, nie na plný úväzok, ďalšia pani išla na operáciu a pod., napokon ostala žalovaná na
všetko sama. De facto bola vedúca sama sebe, okrem p. A., ktorá však mala nahlásenú dovolenku od

polovice mája do júna, ktorá mala na starosti ekonomickú stránku a kontakt s miestnym úradom.
Na otázku súdu, kto mal robiť podklady a styk s daňovým úradom, žalovaná odpovedala, že to mala
robiť p. U., ktorá ale bola po celý čas pôsobenia žalovanej práceneschopná, jej miesto bolo počas celých
deviatich mesiacov neobsadené, všetko robila žalovaná. Na otázku súdu, kto ju zastupoval, žalovaná
uviedla, že ona sama.

XX. V konaní pred súdom, na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX súd pokračoval vo výsluchu žalovanej,
ktorá odpovedala na otázky právneho zástupcu žalobcu. Na otázku, aká bola jej pracovná náplň a kto jej
ukladal pracovné úlohy, uviedla, že pracovná náplň bola stanovená pracovnou zmluvou, bola vedúcouekonomického oddelenia a pracovné úlohy jej ukladal jej priamy nadriadený, a to riaditeľka žalobcu.
Na otázku, či došlo podľa jej názoru k situácii, že nejakú pracovnú úlohu nesplnila, odpovedala, že
vytknuté jej bolo napríklad, keď sa mali podávať prehľady za mzdy, neboli podané včas a to z dôvodu,

že sa prešlo na nový softvér a bol tam časový sklz. Na otázku, že z koho podnetu došlo k výmene
účtovnéhosystému,vktorom pracovala,uviedla,žezpodnetuvedeniažalobcu.Naotázku,čiupozornila
žalobcu na tú skutočnosť, že v dôsledku výmeny účtovného softvéru môže dôjsť k omeškaniu v splnení
úloh, uviedla, že áno, upozornila ho ústne a to na porade, predpokladá, že je tom vyhotovený písomný
záznam. Na otázku, či upozornila žalobcu na skutočnosť, že ak dôjde k omeškaniu v splnení niektorých

úloh, môžu byť žalobcovi uložené finančné sankcie, uviedla, že áno samozrejme, pri každom probléme
na to upozornila, išlo o zákonnú povinnosť. Na otázku, či vie uviesť z akého dôvodu potom žalobca
jej a sekretárke spoločnosti, p. P. D., emailom zo dňa XX.XX.XXXX o XX:XX hod. (č.l. XX) adresoval
námietku, že nesplnila včas pracovné úlohy resp. akým spôsobom odôvodnila nesplnenie úlohy z č.l.
XX, výkaz za apríl XXXX, uviedla, že sa diví, prečo obsahom spisu nie je aj jej odpoveď k tomuto emailu,
ona ho nemá, žiada, aby ju žalobca predložil. Y. si, že na to odpovedala tak, že dávala 3x podnet na

softvérového správcu p. J., ktorý mal vyriešiť export, aby bol kompatibilný so Y. poisťovňou a tento to
nespravil včas, nakoľko bol na dovolenke a z toho dôvodu žalovaná meškala, pretože nemala žiadne
dáta zamestnancov, teda podklady k výkazu. Na otázku, či sa žalovaná vie vyjadriť k obsahu emailu z
XX.XX.XXXX o XX:XX hod. (č.l. XX), žalovaná uviedla, že to, čo napísala. K doplňujúcej otázke, že čo
znamená jej odpoveď na č.l. XX v znení „Q. som sa odvtedy k tomu“, žalovaná uviedla, že jej agendou

neboli iba mzdy, ale aj nahrávanie dokladov na D. do nového softvéru, kontrola zmlúv a bez týchto
nahrávok nemohla vypracovať prehľad a výkaz a iné podklady pre Y.. poisťovňu a daňový úrad. R. ide
o informáciu v emaily, že MV bol podaný, to znamená, že ide o mesačný výkaz, ktorý bol podaný včas a
konkrétnesispomínanato,žeproblémbolvtom,ževsystémejejukazovaloakochybuto,žeprimeneT.
mal byť uvedený tento človek, ako keby mal dva pracovné pomery, pričom ona mala iba jednu pracovnú

zmluvu a však skutočne mal dve listiny o prac. pomere a táto druhá jej bola dodatočne doložená od
právničky. Na otázku, či tento mesačný výkaz bol podaný včas, žalovaná uviedla, že včas nebol podaný
z tohto dôvodu, hoci dodatočne podaný bol.
Q. súd pristúpil k výsluchu svedkyne J.. G. X., ktorá uviedla, že pracuje pre žalobcu ako riaditeľka, žalobu
podali po tom, čo žalovaná dala výpoveď a nastúpila nová účtovníčka, p. X. H., ktorá ich upozornila,

že v účtovnej agende po žalovanej sú chyby. M. im chodiť upomienky, upozornenia zo Y. poisťovne
a daňového úradu. K. žalovanú, aby vysvetlila, ako je to možné. Q. si, aké vysvetlenie im dala, ale
vie, že to popierala. M. bola u nich účtovníčkou a podávala za žalobcu všetky tieto výkazy, pričom
ona bola jej priamou nadriadenou. T. si toho nepamätá, nemá ekonomické vzdelanie a preto nevedela
dopodrobna overiť účtovníctvo, či je správne vedené alebo nie, až na základe upozornení úradov to

bolo evidentné, že to bola chyba žalovanej. Na otázku súdu, či ju žalovaná upozorňovala niekedy
na nemožnosť dodržovania lehôt, iné závady vo svojej práci, či už ústne alebo písomne, svedkyňa
odpovedala, že si nepamätá, že by to robila. Na otázku súdu, či viedli nejaké porady a vyhotovoval sa
z nich záznam, svedkyňa uviedla, že áno.
Na otázku právneho zástupcu žalobcu, či žalovaná uviedla niekedy, že v dôsledku pracovných

podmienok nemôže dodržať nejaké lehoty alebo splniť úlohy, svedkyňa uviedla, že nie. Na otázku či sa
menili technické pracovné podmienky počas trvania pracovného pomeru žalovanej, riaditeľka uviedla, že
na ekonomickom oddelení mali tri zamestnankyne, a to vedúcu, ktorou bola žalovaná a dve účtovníčky,
p. H. X. a Y. H.. R. roku, kedy nastúpila žalovaná, sa žalovaná rozhodla vymeniť účtovný softvér. R., že
doterajší systém nie je dobrý. T. požiadavku na žalobcu, aby sa zakúpil nový softvér. Na jej požiadavku

to urobili, pričom nie je bežné meniť softvér počas roku, bežne sa to robí od januára, keď je ukončený
účtovný rok, na čo žalovanú upozornili ústne, svedkyňa ju upozornila osobne. Na otázku, aká bola
reakcia žalovanej na námietku, že je to neštandardné počas roka meniť systém, svedkyňa odpovedala,
že žalovaná povedala, že to problém nie je, že to zvládne, svedkyňa jej dôverovala a zakúpili nový
softvér podľa jej požiadavky. Na otázku, či sa po odchode žalovanej zo zamestnania zmenila situácia

u žalobcu k lepšiemu v tom zmysle, že sa dodržiavali lehoty a neboli mu ukladané pokuty, svedkyňa
uviedla, že odvtedy neboli ukladané žiadne pokuty žalobcovi. Na otázku, či došlo po odchode žalovanej
k nejakým organizačným zmenám na ekonomickom oddelení, svedkyňa uviedla, že sa nič nezmenilo,
počet zamestnancov je rovnaký. U. aj obdobie, keď tam bol počet zamestnancov o jedného nižší a bez
problémov sa to zvládalo.

Na otázku právneho zástupcu žalovanej, či v čase keď žalovaná u nich pracovala, ako bol nastavený
tabuľkový systém ohľadom počtu zamestnancov na ekonomickom oddelení, svedkyňa uviedla, že
tabuľky nemali, vždy bol počet zamestnancov tri. Na otázku, kto im v súčasnosti robí mzdovú agendu čiinterný zamestnanec alebo externe, svedkyňa uviedla, že teraz majú interného zamestnanca. P. služby
im poskytovala iba personálna a mzdová agentúra, nevie v akom čase.
Na otázku žalovanej, že či svedkyňa tvrdí, že žalovaná ich na poradách, ktoré sa konali každý

týždeň, neupozorňovala na nestíhanie nahrávania dokladov do systému, pretože permanentne chýbali
zamestnanci na ekonomickom oddelení a zakúpenie softvéru bol jej nápad, svedkyňa odpovedala, že
áno. Na otázku, či bolo pracovnou náplňou žalovanej chodiť raz-dvakrát do týždňa na X - X hodín na
J. úrad N. za účelom obhajovania štátneho rozpočtu na za účelom kúpy Q. Y. za štátne peniaze do
firemného majetku, svedkyňa odpovedala, že jej pracovnou náplňou bolo vysvetlenie ekonomických

činností a ekonomického výsledku u žalobcu na dvoch komisiách a na miestnom zastupiteľstve, z
ktorého je video záznam. R., že by tam chodila žalovaná a keď bola správa o hospodárení každého
pol roka, v rámci ekonomickej analýzy a činnosti bola žalovaná s ňou na tej komisii, kde v prípade
ekonomických otázok na ne odpovedala. M. tam nechodila, pokiaľ boli takéto otázky, odpovedala sama
svedkyňa.

XX. V konaní pred súdom, na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX súd vypočul svedkyňu Z.. H. X., ktorá
uviedla, bola v pracovnom pomere u žalobcu v čase, keď tam bola žalovaná asi dva mesiace, bola jej
podriadenou, pracovala ako účtovníčka na pol úväzku, je tam zamestnaná doposiaľ, cca X mesiace
bola na polovičný úväzok a asi od septembra XXXX pracuje na plný úväzok , aktuálne ako vedúca
ekonomického oddelenia, teda vykonáva tú prácu, akú pred tým robila žalovaná. Na otázku súdu, či

si pamätá, ako to bolo v tom čase s personálnym vybavením na oddelení, svedkyňa uviedla, že prišla
ako výpomoc, ako účtovníčka, pretože v tom čase pracovala žalovaná na oddelení sama, hoci je
pravdou, že druhá zamestnankyňa Y. H. bola práceneschopná cca. X - X mesiace. V tom čase mala
žalovaná dve podriadené, ju a Y. H.. K. softvéru svedkyňa uviedla, že keď v roku XXXX nastúpila,
bol u žalobcu nevyhovujúci softvér pre ich podmienky, postupne sa prispôsoboval na ich podmienky.

K. ako účtovníčka upozornila nato žalobcu, že treba inak účtovať, že ten program je nevyhovujúci v
tom, že nebol prispôsobený na ich podmienky, ako akciová spoločnosť má odlišný, špecifický koeficient
účtovania a bolo ho treba prispôsobiť. I. na to žalovanú, ktorá bola jej vedúcou, potom sa zavolal
programátor a ten to začal riešiť. M. ako vedúca robila ešte ja mzdy, pretože predtým to robila externá
firma. R. jej názoru žalovaná sama nemohla stíhať celý obsah práce, to jednoducho nešlo. U. to na ňu

určite veľa, preto asi prijali ju dočasne na polovičný úväzok, pretože zároveň bola u inej organizácii, kde
plánovala prácu ukončiť, čo urobila a po cca X mesiacoch nastúpila na plný úväzok u žalobcu. H. náplň
práce bola účtovníčka, aj pokladníčka. Na otázku súdu, nech svedkyňa vysvetlí, čo mala robiť ona a
čo žalovaná, svedkyňa uviedla, že žalovaná ako vedúca ju mala usmerňovať a kontrolovať, študovať
zákony, mala spolupracovať s mestskou časťou a iné. Y. si, že žalovaná dostávala odmeny, zrejme kvôli

tomu, že na oddelení bola sama, pretože pani H. bola práceneschopná. Na otázku, či mala vedomosť,
že by bola žalovaná napomenutá na nedostatky v práci zo strany žalobcu, svedkyňa uviedla, že to nevie,
spomína si, že medzi žalovanou a riaditeľkou X. bol veľmi dobrý vzťah, avšak ku koncu, asi mesiac pred
odchodom žalovanej zo zamestnania bola svedkom toho, že vzťahy medzi žalovanou a riaditeľkou boli
napäté, nevie, či išlo o súkromné problémy alebo služobné.

Na otázku právneho zástupcu žalobcu, či vie uviesť aké bolo personálne obsadenie ekonomického
oddelenia po odchode žalovanej, svedkyňa uviedla, že po jej odchode sa prijala ešte jedna pokladníčka,
nevie meno a ešte ďalšia účtovníčka. Za pôsobenia žalovanej tam boli tri osoby, žalovaná ako vedúca,
ona ako účtovník a pokladník na pol úväzok a pani H. ako fakturantka. K. bola na plný úväzok až po
odchode žalovanej ako účtovníčka, bola ešte jedna účtovníčka J. F., ktorá vypomáhala, bola Y., neskôr

bola prijatá na plný úväzok. R. sa nová vedúca, G. T., mzdy robila externá firma, teda nová vedúca to
nerobila. U žalobcu bolo cca XX zamestnancov v tom čase, ktorým sa účtovali mzdy. G. sa opäť robia
vo firme žalobcu mzdy v rámci pracovného pomeru a nie externe. W. po jej odchode tam boli celkom
X zamestnankyne na ekonomickom oddelení, pričom za pôsobenia žalovanej tam boli tri, z toho jedna
práceneschopné a ona na polovičný úväzok. Na otázku, či má vedomosť o tom, že by za čas pôsobenia

žalovanej ako vedúcej ekonomického oddelenia boli žalobcovi udelené nejaké sankcie za porušenie
právnych predpisov účtovníctva resp. dane, svedkyňa uviedla, áno boli za neodoslanie výkazov, bolo to
za jej pôsobenia u žalobcu. K. za to zodpovedala. Na otázku, či si spomína, žeby žalobcovi boli uložené
aj ďalšie sankcie po odchode žalovanej od žalobcu za čas, kedy táto pôsobila a vykonávala prácu pre
žalobcu, svedkyňa uviedla, že opravujem zle to pochopila, za čas pôsobenia žalovanej u žalobcu neboli

tomuto uložené žiadne sankcie za prácu na ekonomickom oddelení, za ktorú zodpovedala žalovaná. Y.
prišli až po jej odchode. Na otázku, či pozná dôvody, pre ktoré došlo zo strany žalovanej k porušeniu
povinnosti voči daňovému úradu, či iným orgánom, za ktoré bola žalobcovi uložená nejaká sankcia,
svedkyňauviedla,žeasipreto,ženestíhalarobotu,tedamoholjejtermínujsť,avšaksimyslí,žezostranyžalovanej to nebolo určite úmyselné. Na otázku, akú pozíciu v súčasnosti zastáva u žalobcu, svedkyňa
uviedla, že je vedúca oddelenia, ale robí klasickú účtovníčku od roku XXXX, zodpovedá za oddelenie.
Na otázku, či sa vedúca ekonomického oddelenia stretla s tým, že by narazila na nejaké nedostatky v

práci žalovanej po jej odchode, svedkyňa uviedla, že po jej odchode nebola vedúca, dorábali sa tam
nejaké účtovné veci, opravovali sa. Na otázku, či toho bolo viac, svedkyňa uviedla, že asi to bolo tým,
že program u žalobcu v tom čase nebol prispôsobený na ich podmienky a potom sa neskôr robili opravy,
nevie posúdiť, či bolo toho veľa alebo nie. Na otázku, či v čase práce žalovanej pre žalobcu ten pôvodný
softvérový systém mohol spôsobovať omeškanie v podávaní výkazov a ďalších podaní do Y. poisťovne,

daňového úradu a pod., svedkyňa uviedla, že treba rozlíšiť mzdy a účtovníctvo, ona sa k tomu nevie
bližšie vyjadriť, nikdy u žalobcu nerobila mzdovú účtovníčku, softvérový systém sa týkal účtovníctva nie
miezd, pričom vie, že žalovaná spôsobila sankcie práve v oblasti týkajúcej sa miezd.
Na otázku právneho zástupcu žalovanej, či má vedomosť o tom, kto rozhodol, že sa bude meniť
softvérový systém, svedkyňa uviedla, že nemá, lebo keď ona nastúpila, tento systém tam už bol
nainštalovaný. Na otázku, či má vedomosť, že žalovaná informovala nadriadených o problémoch, že

nestíhalehotyaprácu,svedkyňaodpovedala,ženemá,alekeďžetúprácurobí,zjejpohľadutonemohla
stíhať. Na otázku, kto robil mzdy po jej odchode, svedkyňa uviedla, že externá firma. Na otázku, či
boli informácie, ktoré nahadzujú do softvéru dodávané žalovanej vždy včas, svedkyňa uviedla, že sa
nevie k tomu vyjadriť, ale ani jej teraz nedodávajú podklady v čas. Na otázku, či ovplyvňuje nedostatok
podkladových informácií do softvéru včasnosť vybavenia práce mzdového účtovníka, svedkyňa uviedla,

že sa k tomu nevie vyjadriť. Na otázku, že ak je v Y. poisťovni prihlásený xy počet zamestnancov a pošle
sa mesačný výkaz exportom, ak tam bude chýbať jeden zamestnanec, či prejde mi ten export (súbor,
elektronická komunikácia), svedkyňa uviedla, že na to nevie odpovedať.
Na otázku žalovanej, či si spomína na situáciu, keď pri konci jej pôsobenia u žalobcu po napätých
vzťahoch s riaditeľkou bola touto vykázaná na chodbu, mala tam sedieť, nič nerobiť a mala zákaz

výkonu práce, svedkyňa uvádza, že áno, spomína si na to, povedala riaditeľke, aby im žalovaná pod jej
dohľadom aspoň pomohla pri účtovníctve a riaditeľka povedala, že nie, lebo jej to zakázala. Na otázku,
či sa v tom čase robili naďalej vyúčtovania pre mestskú časť, okrem bežnej agendy a či stále bolo toto
vyúčtovanie prioritou číslo jedna, svedkyňa odpovedala, že áno, povinnosťou vedúcej oddelenia je robiť
zúčtovanie financií, ktoré im posiela J. časť N..

Na otázku právneho zástupcu žalobcu, kto tieto vyúčtovania robil, svedkyňa uviedla, že žalobca za
žalobcu, nešlo o externé vyúčtovanie za inú firmu.

XX. R. zo dňa XX.XX.XXXX, doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX, žalobca predložil prehľad počtu
zamestnancov ekonomického oddelenia v zmysle pokynu súdu za obdobie od XX.XX.XXXX do

XX.XX.XXXX. M. uviedol, že v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX zabezpečovala príslušnú
agendu pre žalobcu tretia osoba, od ktorej je žalobca nútený zabezpečiť súčinnosť, pričom po získaní
príslušných údajov a dokladov tieto súdu. M. uviedol, že na ekonomickom oddelení v čase od
XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX boli:
1. D. U., samostatná účtovníčka, jej pracovnou náplňou bolo samostatné komplexné zabezpečovanie

účtovníckych agend, zabezpečovanie prác na úseku rozpočtovania a financovania, pričom bola
práceneschopná od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX
2. Z.. P. A., samostatný referent hospodárskej správy, jej pracovnou náplňou bola evidencia a správa
majetku akciovej spoločnosti
3. Y. H., samostatná referentka dlhodobých prenájmov, jej pracovnou náplňou bola príprava podkladov k

uzatváraniu zmlúv o dlhodobých prenájmoch, vypracovávanie zmlúv o dlhodobých prenájmoch, príprava
podkladov k súdnym jednaniam a i., pričom bola práceneschopná od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX.
4. Z.. M. X., mzdový účtovník, jej pracovnou náplňou bolo vedenie a spracovanie mzdovej agendy,
spracovanie miezd a príslušných výkazov pre všetkých zamestnancov zamestnávateľa, komunikácia
s inštitúciami - sociálna poisťovňa, zdravotné poisťovne, daňový úrad (výkazy, hlásenia, prihlášky,

odhlášky, ročné zúčtovania atď.), administratívne činnosti mzdového oddelenia (zápočtové listy, PN,
exekúcie, potvrdenia o príjme a pod.), ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti,
poradenstvo v mzdovej oblasti v prípade potreby
5. H. X., účtovník - fakturant, pričom bola práceneschopná od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX
6. J.. J. R., vedúci ekonomického oddelenia, pracovná náplň v zmysle žaloby.

K uvedeným údajom žalobca predložil: D. o pracovnej činnosti Z.. M. X. (č.l. XXX), pracovnú zmluvu
žalovanej (č.l. XXX), pracovnú zmluvu H. X. v znení dvoch dodatkov (č.l. XXX), prehľad o dávkach
nemocenského poistenia a evidenčné listy dôchodkové poistenia (č.l. XXX- XXX), potvrdenia o príjmoch(č.l. XXX- XXX rub), pracovnú zmluvu D. U. v znení šiestich dodatkov (č.l. XXX), pracovnú zmluvu Z.. P.
A. (č.l. XXX), pracovnú zmluvu Y. H. v znení deviatich dodatkov (č.l. XXX).

13. V konaní pred súdom, na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX, právny zástupca žalobcu uviedol, že
písomné napomenutia žalovanej, ktoré sa uvádzajú v žalobe a neboli k nej priložené sa nepodarilo
nájsť. J. uviedol, že hoci mal predložiť dôkazy za čas do XX.XX.XXXX a založil iba do XX.XX.XXXX, na
pojednávaní predložil listiny, ktoré sa podarilo získať od externej firmy za mesiace november, december
XXXX, a to: potvrdenia o príjme (č.l. XXX - XXX).

13.1. Následne súd vypočul svedkyňu Z.. G. T., ktorá uviedla, že je bývalým zamestnancom žalobcu,
prevzala agendu po žalovanej, ak si dobre spomína, bola vedúcou oddelenia. U. tam iba pár mesiacov
a nespomína si na žiadne okolnosti, ktoré by sa týkali žalovanej. Rovnako si nespomína, že by tam boli
nejaké závažné veci po prevzatí agendy. So žalovanou sa kontaktovala cca X týždne pred ukončením jej
pracovnéhopomeru.Užalobcuzačalapracovaťnajprvdvatýždnenadohodu,predpokladá,žepracovný
pomer so žalobcom uzatvorila na predmetnú funkciu až po jej odchode, myslí si, že na tejto funkcie bola

do polovice júna 2017.
Na otázku právneho zástupcu žalovanej, kto po jej nástupe do funkcie zabezpečoval vypracovanie
miezd, svedkyňa uviedla, že si spomína na jednu pracovníčku, na pani Kohútovú, na inú si nespomína.
Na otázku, aký bol vzťah medzi riaditeľkou a ekonomickým oddelením za jej pôsobenia, svedkyňa
uviedla, že bol dosť neštandardný prístup zo strany riaditeľky. Y. dlhé roky pôsobila ako ekonómka,

je to práca spočívajúca v určitom postupe, ktorý sa musí dodržať, pričom zo strany riaditeľky išlo o
neštandardný manažérsky postup spočívajúci v tom, že keď išlo o zložitejšiu vec, napr. závierku, na ňu
kričala, mala osobné invektívy na jej súkromie a pod. Na otázku, či ju žalovaná pri odovzdávaní agendy
upozornila na to, že niekde sú nejaké problémy, svedkyňa uviedla, že ak si spomína, agendu riadne
prevzala, komunikovala s ňou, pretože sa dva týždne zaúčala s ňou a informovala ju štandardne o

veciach. Na otázku, či si spomína, čo žalovaná robila počas jej výpovednej doby, či chodila do práce, či
prácu vykonávala a pod., svedkyňa uviedla, že áno, ak si dobre spomína.
Na otázku právneho zástupcu žalobcu, či má vedomosť v súvislosti s výkonom jej práce pre žalobcu, či
bola žalobcovi uložená nejaká sankcia, svedkyňa uviedla, že si nespomína.
13.2. Následne súd vypočul svedka N. U., ktorý uviedol, že v rozhodnom období bol členom

predstavenstva žalobcu, pričom hlavným problémom bolo, že žalovaná v danom období nestíhala
svoju prácu a tým, že nedodávala podklady na Y. poisťovňu, zdravotnú poisťovňu a daňový úrad,
dostávali pokuty. G. člen predstavenstva mal na starosti manažment podujatí, ale aj organizáciu práce
zamestnancov, výber nového účtovného systému, prípravu obchodného plánu a pod. Z.. G. X. bola
predsedkyňou predstavenstva, boli spolu traja členovia predstavenstva, všetci traja spolu rozhodovali o

všetkom. Na uzatvorenie napr. zmlúv boli potrebné dva podpisy, jeden predsedu a druhý člena.
Na otázku súdu, či ich žalovaná upozornila, že nestíha svoju prácu, svedok uviedol, že ona sama sa
nesťažovala, iba oni ako manažment sa jej asi 5x za celé obdobie pýtali, či prácu stíha.
Na otázku právneho zástupcu žalobcu, nech svedok vysvetlí fungovanie ekonomického oddelenia, či
toto bolo riadne zabezpečené personálne a materiálne, svedok uviedol, že materiálne potrebovali nový

účtovný systém, ktorý by dokázal zverejňovať faktúry, zmluvy a objednávky. To začali riešiť po nástupe
žalovanej, pretože to ukladal zákon, dovtedy sa tam kradlo, bolo tam veľa iných problémov. R. to bolo
zabezpečené v poriadku, teraz majú dvoch zamestnancov na ekonomickom oddelení a svoju prácu
stíhajú. V období, keď tam pracovala žalovaná, mali externú mzdovú účtovníčku z východu a táto
zabezpečovala len mzdovú agendu.

Na otázku súdu, kto mal zabezpečovať výstupy pre úrady, za ktoré žalobcovi neskôr dávali pokuty,
svedok uviedol, že nevie, či to mala vypracovať žalovaná, vie iba, že to mala v lehote podať. Na otázku,
že ak to mala žalovaná v lehote podať, či niekedy upozornila niekedy zamestnávateľa, že tú lehotu
nestíha a z akého dôvodu, svedok uviedol, že si nepamätá.
Na otázku právneho zástupcu žalobcu, kto zabezpečuje dnes mzdovú agendu, svedok udáva, že interný

zamestnanec, J. F.. Na otázku, či sa vie vyjadriť k vzťahom vedenia k ekonomickému oddeleniu a
konkrétne žalovanej, svedok uviedol, že tam boli časté konflikty, ktoré vznikali z dôvodu nevykonania
prác žalovanou.
Na otázku súdu, kto a ako zisťoval, že žalovaná riadne nevykonávala svoju prácu, svedok odpovedal,
že to zisťovala riaditeľka, nevie kedy, ale potom prišli pokuty.

Na otázku žalovanej, či si spomína, či v čase keď sa menil mzdový a účtovný systém diskutovali o
tom, ako budú riešiť preklopenie dokladov za kvartál, svedok reagoval, že si spomína. Na otázku akým
spôsobom sa malo riešiť preklenutie obdobia po nabehnutí na nový systém, svedok uviedol, že exportom
z pôvodného systému do nového, t.j. bolo potrebné stlačiť iba jedno tlačítko a ono sa to prekonvertovalo.Na otázku, či to fungovalo, svedok odpovedal, že nie, pretože s firmou, ktorá zabezpečila ten nový
softvér W. bola veľmi zlá komunikácia, takže to musela žalovaná nahadzovať ručne. Na otázku, kto
rozhodoval o zakúpení nového systému, svedok uviedol, že manažment predstavenstva. Na otázku, či

svedok vedel o tom, že v tom čase bude na ekonomickom oddelení dlhú dobu sama, svedok uviedol,
že určite nebola sama na oddelení. Na otázku, či bola žalovaná na školení na nový softvérový systém,
svedok reagoval, že si nepamätá.
Naotázkusúdu,čibolvôbecniektonaškoleníohľadomtohtosystému,svedokuviedol,žemalizaplatený
určitý počet hodín, kedy sa mohla firma telefonicky kontaktovať, pričom na doplňujúcu otázku, či to niekto

využíval, uviedol, že ekonomické oddelenie to často využívalo.
Na otázku žalovanej, či si spomína, že pri preklápaní dokladov sa žalovaná sťažovala na to, že sa tam
nevie dovolať a ani nevie poslať emaily, svedok uviedol, že komunikácia s firmou bola komplikovaná,
ale po nejakej dobe sa im vždy podarilo dovolať.
Na otázku súdu, či si spomína, že by bolo žalovanej uložené písomné napomenutie na nedostatky v
práci a koľkokrát, svedok uviedol, že áno, emailom, bolo to X - XXx. Na doplňujúcu otázku, či je to

bolo doručované aj domov, písomne, svedok uviedol, že nie, iba emailom alebo ústne na poradách.
Na otázku, či potom odstránila žalovaná nedostatky, svedok vypovedal, že väčšinou nie, chyby sa ešte
kopili. Na otázku, či sa stávalo, že žalovaná robila chyby už aj počas skúšobnej doby, a ak áno, prečo
s ňou neskončili pracovný pomer v skúšobnej dobe, svedok uviedol, že preto, lebo zohnať účtovníčku
bolo veľmi ťažké.

XX. M. podaním doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX doplnil svoje vyjadrenie ohľadne počtu
zamestnancov na ekonomickom oddelení o údaje od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, keďže v podaní zo
dňa XX.XX.XXXX boli uvedené len do XX.XX.XXXX, pričom doplnil, že D. U. bola práceneschopná aj
v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. M. žalobca doplnil potvrdenie o príjmoch za dané obdobie

(č.l. XXX- XXX).

XX. R. doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX označeným ako záverečná reč, žalovaná uviedla, že
rozhodujúcae-mailovákomunikáciazostalavpracovnomnotebooku,ktorýdňaXX.XX.XXXXodovzdala,
pričom v tejto upozorňovala na nepriaznivú personálnu situáciu, zmenu software a evidenčného systému

kontroly dochádzky. Z. by sa nesťažovala napríklad pani X., keď bolo jasné, že sa to nedá stihnúť. R.
obsadeniebolonedostačujúce.Zdokladovpredloženýchžalobcomnemožnoustáliťdochádzku,žalobca
nepredložil evidenciu dochádzky, hoci bol povinný. D. je neboli odovzdávané načas, často boli menené,
načotiežupozorňovala.PovýpovedižalovanejzodňaXXX.XX.XXXXjejdňaXX.XX.XXXXboliodobraté
kľúče, zablokované emaily, prístupy do účtovných systémov, preto nemohla vykonávať svoju prácu. Aj

svedkyňa X. to potvrdila. T. k uvedenému má žalovaná za to, že nemôže niesť zodpovednosť za vznik
škody, keďže jej zamestnávateľ bránil vo výkone pracovných povinností, najmä však nie za tie pokuty,
ktoré boli za obdobie, keď prácu nevykonávala.

XX. V konaní pred súdom, na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX, právny zástupca žalobcu uviedol, že

sama žalovaná uviedla, že sa venovala príprave podaní, hlásení výkazov na príslušné inštitúcie, že za
mesiace február, marec XXXX bola dohoda so žalobcom, že nebude pripravovať príslušné podania,
keďže je zamestnaná u žalobcu len krátko. Toto tvrdila iba žalovaná, z čoho mu logicky vyplýva, že v
ďalšom priebehu pracovného pomeru mala za úlohu tieto podania pripravovať a aj vo vzťahu k tým, ktoré
pripravovať nemala. Teda za tie dva úvodné mesiace mala povinnosť kontrolovať, či tieto boli podané

na čas. Ak by aj existovala nejaká dohoda o tom, že nebude žalovaná na začiatku svojho pracovného
pomeru pripravovať predmetne podania, má zodpovednosť za to, či tieto boli podané včas a pokiaľ
neboli, bolo jej povinnosťou toto oznámiť žalobcovi.
Na otázku súdu, kto konkrétne mal vypracovávať podklady pre sociálnu, zdravotnú poisťovňu a daňový
úrad za rozhodné obdobie, t.j. od marca XXXX do septembra XXXX, žalovaná uviedla, že pracovné

náplne každého zamestnanca boli robené separé, neboli súčasťou pracovnej zmluvy. Po jej nástupe
sa pracovné náplne jej podriadených právnym oddelením dopracovávali, jej boli dodávané v časovom
sklze X - X mesiace. Mala podriadenú pani H., ktorá mala vystavovať faktúry a nahrávať aj prijaté
faktúry. Reálne ako vedúca by žalovaná mala kontrolovať jej činnosť, avšak ona bola práceneschopná.
Je síce pravdou, že práceneschopná bola iba od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, avšak ešte mala mesiac

dovolenku, čo žalobca neuviedol a takýto dôkaz nepredložil. R. trvala žalovaná na tom, aby žalobca
predložil dochádzku z rozhodného obdobia. R. na dane za marec, apríl XXXX mala vypracovávať p.
U.. Za ďalšie mesiace bola pridelená agenda žalovanej, až na to, že bola absencia toho zamestnanca,
ktorý mal nahrávať podklady, na základe ktorých žalovaná mala podávať a vypracovávať výkazy prepríslušné úrady, čo nebolo v jej silách fyzicky zvládať, lebo to musela robiť ručne, pričom toto mala
robiť neprítomná H.. Za čas jej dovolenky a práceneschopnosti toto bola úloha žalovanej. R. U. bola
práceneschopná celý rok, táto to mala tiež robiť, okrem nej. Z.. X. nastúpila až v júni XXXX, a to iba na

dohodu, pričom mala žalovanej pomáhať, nahrávať tiež faktúry, nastavovať softvér. M. ďalej uviedla, že
žalobca stále nepredložil súdu dôkazy o dochádzke jednotlivých jej podriadených v rozhodnom období,
pretože nielenže boli chorí, ale niektorí aj dlhodobo čerpali dovolenku.

XX. Podaním doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX právny zástupca žalovanej doručil pracovnú náplň

žalovanej (č.l. XXX), ktorú žalovaná nepodpísala.

XX. R. zástupca žalobcu podaním doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX predložil pracovné náplne
nasledovných zamestnankýň: P. A. zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. XXX), D. U. zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. XXX),
Y. H. zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. XXX), Z.. H. X. zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. XXX) a J. R., žalovanej, pracovná
náplň uvedená v pracovnej zmluve zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. XXX).

M. ďalej uviedol, že nedohľadal evidenciu dochádzky za predmetné obdobie (XX.XX.XXXX -
XX.XX.XXXX), avšak prikladá dokumentáciu a prehľadovú tabuľku, z ktorej relevantné údaje vyplývajú
(t.j. skutočný počet odpracovaných dní jednotlivých zamestnankýň). W. údaje má žalobca k dispozícii za
obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. M. predložil tabuľku odpracovaných dní (č.l. XXX), tabuľku
dochádzky a odpracovaných hodín p. A. (č.l. XXX), tabuľku dochádzky a odpracovaných hodín p. U.

a dávok nemocenského poistenia (č.l. XXX), tabuľku dochádzky a odpracovaných hodín p. H. a dávok
nemocenského poistenia (č.l. XXX), tabuľku dochádzky a odpracovaných hodín p. X. (č.l. XXX), tabuľku
dochádzky a odpracovaných hodín žalovanej (č.l. XXX).
M. zároveň k pracovnej náplni žalovanej, ktorú táto nepodpísala a doložila po poslednom pojednávaní
uviedol, že predmetnú pracovnú náplň mala mať žalovaná až od XX.XX.XXXX, pričom táto pracovná

náplň je vlastne pracovnou náplňou, ktorú mala žalovaná už aj dovtedy, a to na základe pracovnej
zmluvy, teda od začiatku pracovného pomeru - pracovná náplň mala byť od XX.XX.XXXX len rozšírená
o pracovnú náplň zamestnankyne P. A.. R. náplň, ktorá bola rozhodná pre plnenie povinností, ktorých
porušenie založilo zodpovednosť za škodu, ktorej vymáhanie je predmetom tohto konania, mala
žalovaná už od počiatku svojho pracovného pomeru (obsiahnutú priamo v pracovnej zmluve).

19. Podaním doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX sa vyjadril právny zástupca žalovanej, ktorý uviedol, že
s poukazom na ustanovenie § 99 Zákonníka práce, evidencia dochádzky zaznamená dobu, počas ktorej
sa zamestnanec zdržiava na svojom pracovisku, nie je to doba, počas ktorej vykonáva prácu, pričom
zamestnávateľ má povinnosť viesť evidenciu pracovného času, práce nadčas, nočnej práce, aktívnej a

neaktívnej časti pohotovosti, a to tak aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom
zamestnanec vykonával prácu. Zo žalobcom predložených tabuliek dochádzky uvedené nie je možné
vyseparovať a z tabuliek, kde sú uvedené mzdy, nie je možné identifikovať zamestnanca.

20. Podaním doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX sa vyjadril právny zástupca žalobcu, ktorý predložil

pracovnú náplň Y. H. za obdobie do XX.XX.XXXX, t.j. listinu zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. XXX), H. X. od
XX.XX.XXXX (č.l. XXX), M. X., ktorá je uvedená v D. o pracovnej činnosti (č.l. XXX). M. ďalej uviedol,
že na rozdiel od žalovanej je toho názoru, že pre podstatu veci je rozhodujúce, ktorý zamestnanec
zamestnávateľa na ekonomickom oddelení koľko skutočne v rozhodujúcom období odpracoval (t.j.
evidencia pracovného času) a nie dochádzka (t.j. v akom čase prišiel zamestnanec na pracovisko

a pod.). D. o evidencii pracovného času zamestnancov ekonomického oddelenia za obdobie od
XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX (s výnimkou zamestnankyne M. X.) zamestnávateľ predložil v podaní
zo dňa XX.XX.XXXX. W. podaním žalobca doložil evidenciu pracovného času zamestnankyne M. X.
za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX (M. X. však prestala pre zamestnávateľa pracovať už k
XX.XX.XXXX) (č.l. XXX). K obdobiu od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX žalobca uviedol že musí požiadať

o súčinnosť bývalého externého dodávateľa.
K evidencii dochádzky (ktorá podľa žalobcu nie je pre túto vec rozhodujúca) žalobca dodal, že túto
mali viesť pre jednotlivé oddelenia ich vedúci, teda aj žalovaná, avšak v rozhodujúcom období je táto
vedená len za mesiace marec (č.l. XXX) a apríl XXXX (č.l. XXX), v ďalšom období už žalovaná evidenciu
dochádzky (napriek tomu, že to bola jej povinnosť) neviedla.

21. Podaním doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX sa vyjadril právny zástupca žalovanej, ktorý uviedol,
že žalobca mal povinnosť podľa pokynu súdu z pojednávania zo dňa XX.XX.XXXX predložil prehľad
počtu zamestnancov ekonomického oddelenia a ich faktického výkonu práce. K dochádzke za marecXXXX uviedol, že je len do XX.X.XXXX, zvyšok mesiaca chýba, apríl je v poriadku. Od XX.XX.XXXX
bol elektronický systém dochádzky, zamestnanci sa pípali, pričom z neho je možné vytlačiť výstupy
ako aj exporty dochádzok. Žalovaná uviedla, že na poradách upozorňovala na nedostatky, vedúci mali

kontrolovať dochádzku svojich podriadených, neprítomnosť schvaľovať, nahrávať. Niektorí to ignorovali,
poklady na mzdy boli neskoro odovzdané. Na dochádzke za apríl vidno skratky P- dôležité osobné
prekážky, D-dovolenka, PN- práceneschopnosť, v iných mesiacoch aj N- náhradné voľno, teda dni za
ktoré prináleží mzda. Predložením dochádzky chce žalovaná preukázať absenciu ľudí na oddelení,
preukázať, že zamestnávateľ nedodržal povinnosť prideľovať prácu podľa pracovnej zmluvy, keďže

žalovaná mala na starosti aj agendy a úlohy, ktoré spadali pod iných zamestnancov.

22. Podaním doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX sa vyjadril právny zástupca žalobcu, ktorý uviedol,
že prikladá evidenciu pracovného za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, okrem P. A., ktorá v
uvedenom čase už pre žalobcu nepracovala (č.l. XXX - XXX).
Žalobca zhrnul, že pokiaľ ide o pracovnú náplň, je zrejmé, že škoda žalobcovi vznikla v súvislosti

s neplnením povinností, ktoré boli pracovnou náplňou žalovanej, z ostatných zamestnankýň mala s
uvedenýmipovinnosťamisúvisiacupracovnúnáplňlenD.U.,ktorábolapocelúdobutrvaniapracovného
pomeružalovanejpráceneschopná,pričomprávežalovanámalaplniťtietopovinnostinamiestoD.U.aaj
z toho dôvodu bola prijatá do pracovného pomeru a M. X., avšak len pokiaľ ide o mzdovú agendu, pričom
M.X.vykonávalapráculennazákladedohodyopracovnejčinnosti,apotomakovznikolpracovnýpomer

žalovanej, pracovný pomer so M. X. zanikol, keď práve žalovaná mala zabezpečovať mzdovú agendu
namiesto M. X.. R. ide o H. X., žalobca ilustračne priložil jej pracovnú náplň za obdobie od XX.XX.XXXX,
kedy už bola vedúcou ekonomického oddelenia, ako bola predtým aj žalovaná. G. pracovná náplň,
ktorú mala H. X. v čase pôsobenia žalovanej u žalobcu, nesúvisí s porušeniami povinností, z ktorých
vznikla žalobcovi škoda. Je teda možné uzavrieť, že za plnenie povinností, ktoré viedli k uloženiu sankcií

žalobcovi, resp. v súvislosti s ktorými vznikla žalobcovi škoda, ktorej náhradu v tomto konaní uplatňuje,
bola zodpovedná výlučne žalovaná. R. má žalobca za to, že je irelevantná evidencia pracovného času,
o ktorej však napriek tomu žalobca prikladá rekapituláciu (č.l. XXX).

XX. Podaním doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX sa vyjadril právny zástupca žalovanej, ktorý zopakoval,

že stále žalobca nepredložil súdom uložené povinnosť dochádzku. W. dochádzky za XX.XX.XXXX až
XX.XX.XXXX sú bezpredmetné, keď žalovaná mal odopreté vykonávať prácu od XX.XX.XXXX.

24. V konaní pred súdom, na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX, súd vykonal výsluch svedkyne, Y. H., ktorá
uviedla, že je štyri roky na dôchodku, u žalobcu pracovala, žalovaná bola jej nadriadená.

Na otázku právneho zástupcu žalovanej, na akej pozícii pracovala u žalobcu, svedkyňa uviedla, že
účtovníčka, fakturantka. Na otázku, či pracovala u žalobcu, v čase keď žalovaná odchádzala, svedkyňa
odpovedala, že áno. Na otázku, bola v tom čase na pracovisku alebo mala nejaké prekážky, uviedla, že
bola na pracovisku. Na otázku, či má nejaké vedomosti o okolnostiach skončenia pracovného pomeru
žalovanej, uviedla svedkyňa, že nie. Na otázku, či má nejaké vedomosti, o prechode na iný informačno-

technický systém evidencie, svedkyňa uviedla, že áno, bol nový program. Na otázku, či s ním boli
nejaké problémy, uviedla, že si nespomína, myslí si, že žalovaná prišla s novým programom a že nebol
problém, sem tam zádrhely, čo sa stáva. Na otázku, či má vedomosť či dáta z pôvodného softvéru
prešli automaticky plynule do nového alebo sa museli nahadzovať, svedkyňa uviedla, že neprešli
plynulo, museli sa manuálne nahadzovať od začiatku roka až do apríla XXXX. Na otázku, ako dostávala

informácie, ktoré nahadzovala do systémov, svedkyňa uviedla, že ona bola fakturantka, vystavovala
faktúry a tie ktoré už boli vystavené nahadzovala do nového systému, rovnako aj bankové výpisy. Na
otázku, čo si myslí, že aký vzťah mala žalovaná k plneniu pracovných povinností, svedkyňa uviedla, že
rozhodne sa neflákala, bola šikovná, bola veľmi rýchla, nemohla by jej nič vytknúť. Aj do programu ju
zaučila žalovaná. Na otázku, či sa vie vyjadriť aký bol vzťah medzi vtedajšou riaditeľkou a žalovanou,

svedkyňa uviedla, že ani nie, pani riaditeľka dosť kričala, bolo to počuť na chodbu, kričala na viacerých
zamestnancov. Na otázku, že keď končila pracovný pomer žalovaná, či bol vydaný príkaz obmedzujúci
kontakt s ňou, svedkyňa uviedla, že si nespomína, jej nikto nepovedal, že nemôže mať s ňou kontakt.
Na otázku právneho zástupcu žalobcu, či má vedomosť že by žalobcovi v súvislosti s činnosťou boli
uložené nejaké pokuty, svedkyňa uviedla, že nie, nemá takú vedomosť.

Q. právny zástupca žalobcu uviedol, že nemá ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania. N. právny
zástupca žalovanej uviedol, že nemá ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania, na výsluchu
navrhovaných svedkov S. W. a S. A. netrvá.25.Vkonanípredsúdom,napojednávanídňaXX.XX.XXXX,právnyzástupcažalobcutitulomzáverečnej
reči uviedol, že žalobca trvá v plnom rozsahu na podanej žalobe. Uviedol, že žalobu podal žalobca z
dôvodu, že hospodári s verejnými financiami a v záujme ochrany verejného záujmu je povinný vymáhať

pohľadávky, ktoré mu vznikli. Ďalším dôvodom je skutočnosť, že v prípade žalovanej išlo o situáciu,
kedy táto bola žalobcom opakovane upozorňovaná na potrebu riadneho plnenia si povinností, avšak
napriek tejto skutočnosti k porušeniu povinností došlo, pričom za toto porušenie nesie zodpovednosť
práve žalovaná, pričom dôsledkom porušenia povinností bolo uloženie sankcií žalobcovi, čím mu vznikla
škoda. Žalobca poukázal na to, že k uloženiu sankcií došlo aj z dôvodu, že žalobca si nesplnil svoje

povinnosti voči daňovému úradu včas - teda na jeho strane došlo k zmeškaniu lehoty na splnenie
povinností (ako predkladanie kontrolných výkazov, ročného hlásenia a prehľadov). Túto skutočnosť
považuje žalobca za kľúčovú z hľadiska vyvodenia zodpovednosti voči žalovanej, keďže je toho názoru,
že práve splnenie si povinnosti v zákonom určenej lehote bolo kľúčovou úlohou žalovanej v súvislosti
s pozíciou, ktorú vykonávala. Ak sa žalovaná v konaní odvolávala na nedostatočné podmienky na
pracovisku (čo sa však s ohľadom na výpovede svedkov a ďalšie dokazovanie v konaní nepreukázalo),

tak potom by mohla existovať zo strany žalobcu určitá tolerancia nesplnenia povinnosti v plnom rozsahu,
resp. bez vád, avšak v žiadnom prípade nie je možné akceptovať to, že žalovaná nezabezpečila
odoslanie pravidelných výkazov, prehľadov a hlásení v určenej lehote. Žalobca má za to, že preukázal,
žežalovanábolavrozhodujúcomčasezamestnanáužalobcu.Pokiaľideoporušenieprávnejpovinnosti,
je možné konštatovať, že žalovaná bola podľa pracovnej náplne zodpovedná za podávanie daňových

priznaní, výkazov a hlásení a naviac bola vedúcou zamestnankyňou u žalobcu, keďže pracovala na
pozícii vedúcej ekonomického oddelenia. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná porušila povinnosť
riadne si plniť povinnosti vyplývajúce z jej pracovnej náplne, došlo aj k porušeniu povinností na strane
žalobcu, ktoré porušenia potom boli základom pre uloženie sankcií zo strany daňového úradu. Vzhľadom
na uvedené je daný predpoklad uplatnenia zodpovednosti za škodu, a teda že zo strany žalovanej

došlo k porušeniu povinnosti. Pokiaľ ide o vznik škody, táto skutočnosť je preukázaná jednoznačne,
keď spočíva v úbytku v majetkovej sfére žalobcu, ktorý bol nútený uhradiť sankcie uloženému mu
rozhodnutiami, na ktoré poukázal v tomto konaní (v podanej žalobe). Vznik škody medzi stranami sporu
nebol v tomto konaní ani sporný. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a
vznikom škody, táto je rovnako daná. Je pravdou, že k vzniku škody došlo v dôsledku skutočnosti, že

žalobca si nesplnil povinnosti uložené mu právnymi predpismi, teda za dané porušenia povinností mu
boli uložené sankcie. K nesplneniu povinností na strane žalobcu však došlo pre to, že splnenie daných
povinností nezabezpečila žalovaná, hoci to bolo jej pracovnou náplňou. Ani príčinná súvislosť medzi
porušením povinnosti a vznikom škody v tomto konaní v podstate nebola sporná, pretože žalovaná
netvrdila, že k uloženiu sankcií žalobcovi by došlo aj v prípade, ak by si žalovaná svoje povinnosti

riadne resp. včas splnila. Pokiaľ ide o zavinenie, možno konštatovať, že žalovaná vedela, že včasným
nepodanímkontrolnýchvýkazov,prehľadovahlásenídôjdekporušeniupovinnostížalobcu,ažestakým
porušením je spojené uloženie sankcií. Táto vedomosť žalovanej vyplýva z jej vzdelania, pracovnej
pozície aj pracovnej náplne.
Vzhľadom na argumentáciu žalovanej bolo v konaní sporné, či žalovaná porušila povinnosti vyplývajúce

z jej pracovnej náplne, resp. či existujú dôvody, pre ktoré by za škodu nezodpovedala aj v prípade,
že k nesplneniu povinností z jej strany došlo (teda dôvody, ktoré by vylúčili jej zodpovednosť,
pretože spôsobili, že si nemohla splniť povinnosti vyplývajúce z pracovnej náplne). Žalobca je toho
názoru, že v konaní sa preukázalo, že žalovaná povinnosti vyplývajúce z jej pracovnej náplne
skutočne porušila a v konaní sa nepreukázalo ani to, že by porušenie povinností bolo dôsledkom

okolností, za ktoré nezodpovedala (nedostatočné pracovné podmienky spočívajúce v nedostatočnom
personálnom obsadení ekonomického oddelenia, resp. zmena účtovného systému, ktorý bol používaný
zamestnancami ekonomického oddelenia).
V konaní bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, zamerané jednak na otázku personálneho obsadenia
ekonomického oddelenia, kedy žalobca do spisu založil doklady preukazujúce obsadenie jednotlivých

pracovných pozícii na ekonomickom oddelení, ako aj doklady, z ktorých vyplývalo, ktorí zamestnanci aj
prácu skutočne vykonávali (a nečerpali dovolenku, neboli práceneschopní a pod.).
Dokazovanie bolo ďalej zamerané aj na podmienky na pracovisku - najmä pokiaľ ide o technické
vybavenie - predovšetkým účtovný systém, ale aj pokiaľ ide o atmosféru na pracovisku.
Z vykonaného dokazovania však jednoznačne vyplynulo, že podmienky na pracovisku boli primerané,

rovnako bolo dostatočne personálne obsadené ekonomické oddelenie a bolo preukázané aj to, že
splnenie povinností, v dôsledku ktorých boli žalobcovi uložené sankcie a teda mu vznikla škoda,
patrili výlučne do pracovnej náplne žalovanej. Predmetom pracovnej náplne boli explicitne povinnosti,
porušenie ktorých napokon viedlo k uloženiu sankcií žalobcovi a pracovnú náplň v uvedenom rozsahumala žalovaná už od počiatku svojho pracovného pomeru u žalobcu (obsiahnutú priamo v pracovnej
zmluve). Z ostatných zamestnankýň mala s uvedenými povinnosťami súvisiacu pracovnú náplň len
Daniela U., ktorá bola po celú dobu trvania pracovného pomeru žalovanej práceneschopná, žalovaná

mala plniť tieto povinnosti namiesto nej, M. X., vykonávala mzdovú agendu len na základe dohody o
pracovnej činnosti, žalovaná mala zabezpečovať mzdovú agendu namiesto nej, H. X., ktorej pracovná
náplň nesúvisí s porušeniami povinností, z ktorých vznikla žalobcovi škoda. Preto bola zodpovedná
výlučne žalovaná. Ostatne žalobca doložil do konania aj emailovú komunikáciu medzi žalobcom a
žalovanou, z ktorej vyplýva, že žalovaná bola dopytovaná na nedostatky v plnení jej pracovných

povinností, pričom žalobcovi ako zamestnávateľovi oznamovala, že uvedené pochybenia napraví čím
skôr, čo potvrdzuje jednak to, že si žalovaná bola vedomá toho, že ide za plnenie uvedených povinností
je zodpovedná a jednak nenamietala, že by dané povinnosti nesplnila v dôsledku nedostatočných
podmienok na pracovisku.
Pokiaľ ide o personálne obsadenie ekonomického oddelenia, žalobca doložil so spisu doklady, z ktorých
vyplýva, že ekonomické oddelenie bolo primerane obsadené, a že jeho obsadenie v období, kedy

bola žalovaná vedúcou ekonomického oddelenia žalobcu sa nelíšilo od obsadenia v iných obdobiach
(prípadne bol stav zamestnancov na ekonomickom oddelení v iných obdobiach dokonca nižší), pričom v
týchto iných obdobiach žalobca neporušoval povinnosti, za ktoré by mu boli ukladané sankcie. Ostatne,
ak žalovaná bola presvedčená o personálnom poddimenzovaní ekonomického oddelenia, mala na
túto skutočnosť relevantným spôsobom upozorniť vedenie žalobcu - keďže z jej pracovnej náplne

okrem iného vyplýva, že bola zodpovedná za chod ekonomického oddelenia spoločnosti. Skutočnosť,
že personálne obsadenie ekonomického oddelenia žalobcu bolo v čase, kedy bola jeho vedúcou
žalovaná, primerané potvrdil aj svedok Richard U., ktorý porovnal činnosť ekonomického oddelenia v
čase pôsobenia žalovanej a v čase neskoršom, kedy sa potvrdilo, že pri v podstate totožnom obsadení
boli ukladané žalobcovi sankcie len počas pôsobenia žalovanej u žalobcu.

Pokiaľ ide o žalovanou tvrdené komplikácie pri činnosti ekonomického oddelenia spôsobené prechodom
na používanie nového účtovného systému, v konaní bolo jednoznačne preukázané, že k prechodu na
tento nový systém došlo na návrh práve žalovanej - toto potvrdili napr. svedkovia N. U. a Y. H., pričom
bolo súčasne preukázané, že žalovaná sama tvrdila, že s prechodom na nový účtovný systém nebudú
komplikácie. Keďže, ako je vyššie uvedené, žalovaná zodpovedala za chod ekonomického oddelenia

spoločnosti, je súčasťou jej zodpovednosti aj organizovanie práce ekonomického oddelenia, a v prípade,
ak došlo k zmene účtovného systému na návrh žalovanej, svedčí táto skutočnosť nie v jej prospech,
ale naopak je na jej ťarchu. Pokiaľ ide o atmosféru na pracovisku, k tejto otázke boli vypočutí viacerí
svedkovia, a to vrátane (bývalých) zamestnankýň ekonomického oddelenia žalobcu, pričom ani jeden z
týchto svedkov neuviedol žiadnu okolnosť, ktorá by nasvedčovala, že vzťahy medzi zamestnancami na

ekonomickom oddelení, resp. vzťahy k vedeniu žalobcu by v nejakom smere vybočovali zo štandardu.
Ak žalovaná tvrdí, že v čase, kedy mal jej pracovný pomer skončiť, bola údajne vykázaná zo svojho
pracovného miesta „na chodbu“, tak túto skutočnosť nepotvrdil ani jeden zo svedkov a navyše je
potrebné uviesť, že malo ísť o časové obdobie, s ktorým nie je spojené porušenie povinností žalobcu,
ktoré by viedlo k uplatneniu sankcií voči nemu, v súvislosti s ktorými by sa domáhal náhrady škody.

Právny zástupca žalovanej titulom záverečnej reči uviedol, že navrhujem žalobu v celosti zamietnuť.
Pokiaľ ide o dôkaznú situáciu, je žalovaná slabším účastníkom sporu z toho titulu, že všetka rozhodujúca
komunikácia zostala v pracovnom notebooku, ktorý odovzdala v súvislosti so skončením pracovného
pomeru zamestnávateľovi - konkrétne Z.. U. R., dňa X.XX.XXXX. V emailovej komunikácii upozorňovala
na nepriaznivú personálnu situáciu, problémy so zmenou účtovného software a evidenčného systému

kontroly dochádzky. R. ide o personálne obsadenie - bolo nedostačujúce - z dôkazov predložených
žalobcom o mzde pracovníkov ekonomického oddelenia nemožno ustáliť ich reálnu dochádzku -
napríklad aj preto, že do odpracovaných hodín sa zaratúva a eviduje aj dovolenka, návšteva u
lekára, a pod. R. na dovolenke sa teda javí ako pracujúci a pritom v práci nie je. M. nepredložil
evidenciu dochádzky ako bol povinný. Aj z vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu, ktorý komentoval

problémy so zadovážením týchto dôkazov vyplýva tvrdenie žalovanej a tvrdenie svedkýň, najmä pani
X., že mzdová agenda bola realizovaná interne a až po výpovedi žalovanej agendu prevzala externá
firma. R. kvôli práceneschopnostiam a dovolenkám neboli žalovanej načas odovzdávané podklady na
splnenie jej oznamovacích povinností voči správcovi dane, sociálnej a zdravotnej poisťovni. R. faktom je
skutočnosť, že stav pracovníkov na ekonomickom oddelení s prihliadnutím na reálny počet výkonných

pracovníkov žalovanej neumožňoval priebežne plniť všetky pracovné povinnosti, ktoré jej nadriadená
riaditeľka uložila, na čo opakovane upozorňovala. Po výpovedi žalovanej z pracovného pomeru dňa
XX.XX.XXXX, jej dňa XX.XX.XXXX okolo XX hod. boli odobraté všetky kľúče od priestorov kancelárií
účtovného oddelenia a teda aj od ktorýchkoľvek nie verejných priestorov zamestnávateľa, súčasne jejboli zablokované všetky prístupy do účtovných systémov, systémov zamestnávateľa a aj pracovný email.
D. zákaz vstupu do všetkých kancelárií účtovného oddelenia, boli jej odobraté všetky prostriedky a
možnosti na výkon jej pracovnej činnosti. Q. jej vykonávať prácu a zakázali vstup na pracovisko. To

potvrdila aj svedkyňa X.. Ak by aj urobila pri práci nejaké chyby, ako ich mohla opraviť a odstrániť, keď mi
to nadriadená fyzicky znemožnila ? M. jej nielenže neutvoril podmienky na plnenie pracovných úloh, ale
aktívne jej bránil v ich plnení tak, že nemohla vykonávať. R. jej názoru za danej situácie nemôže znášať
zodpovednosť za vznik škody, subjektívnu ani objektívnu, keďže jej zamestnávateľ aktívne bránil vo
výkone pracovných povinností, za splnenie ktorých má niesť zodpovednosť. R. na ustanovenie § 13 a §

47ods. X M. práce. J. žalovaná uviedla, že v priebehu jej zamestnania došlo na základe jeho rozhodnutia
k zmene systému elektronického spracovania ekonomických dát a údajov potrebných pre splnenie
povinností vyplývajúcich z príslušnej legislatívy o účtovníctve, daní, mzdovej a odvodovej agendy a s
tým súvisiacich údajov. R. s prechodom na nový systém, najmä nekompatibilitu dátového prostredia mi
potvrdil o.i. aj svedok U.. W. napokon potvrdil aj problémy komunikácie s dodávateľom nového systému.
Za tejto situácie odmieta niesť za to dôsledky. S. si nevie predstaviť tú prácu ručne nahadzovať dáta z

jedného systému do druhého. G. to vypovedal svedok U. , teoreticky to malo ísť jedným gombíkom, ale
nešlo. W. nemôže niesť zodpovednosť za vady, ktoré boli sankcionované a sú predmetom regresného
uplatneného nároku žalobcu za obdobie, kedy nebola u neho v pracovnom pomere, nevykonávala u
neho prácu, za činnosť tretích osôb, ktorú nemohla ovplyvniť, a o ktorých činnosti nebola vyrozumená
a napokon najmä z dôvodu aktívnych opatrení pani riaditeľky na paralyzovanie jej osoby ako človeka a

pracovníka počas výpovednej lehoty. M. nepreukázal, že ju na nedostatky upozorňoval. W. si nemyslí, že
je profesionálne nespôsobilá, pretože v súčasnosti pracuje vo svojej vlastnej úspešnej a prosperujúcej
firme zameranej na poskytovanie ekonomických služieb.

XX. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými stranami,

ako aj výsluchom strán a svedkov, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

27. Z pracovnej zmluvy č. X/Pers/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX ako aj z nesporných skutkových tvrdení
strán sporu súd zistil, že pracovnou zmluvou bol založený pracovný pomer, na základe ktorého
žalovaná ako zamestnankyňa vykonávala prácu pre žalobcu ako zamestnávateľa dňom XX.XX.XXXX,

a to na pracovnej pozícií vedúci ekonomického oddelenia. Jej pracovnou náplňou (v rozsahu
týkajúceho sa predmetu sporu) bolo predovšetkým zodpovednosť za riadne vedenie účtovníctva, za
chod ekonomického oddelenia spoločnosti, zodpovednosť za mesačné a ročné účtovné, mzdové
a kontrolingové uzávierky, zodpovednosť za spracovanie daňového priznania, spracovanie priznaní
DPH a mesačných hlásení hospodárenia, spolupráca s daňovým úradom, spracováva ekonomické

podklady pre výročné správy organizácie, zodpovednosť za personálne a mzdové oddelenie: komplexné
spracovanie personálnej a mzdovej agendy, komunikácia so ZP, SP, daňovým úradom a pod.

28.PracovnýpomerskončiluplynutímdvojmesačnejvýpovednejdobydňaXX.XX.XXXX,atonazáklade
výpovede žalovanej zo dňa XX.XX.XXXX, čo medzi stranami rovnako nebolo sporné.

29.ZpísomnéhopotvrdeniaoneprideľovaníprácezodňaXX.XX.XXXX(č.l.XX)malsúdzapreukázané,
že v dňoch XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX žalovanej nebola prideľovaná
práca, preto nemusela v tieto dni na základe ústneho pokynu byť na pracovisku.

30. Z preberacieho protokolu zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. XX) mal súd za preukázané, že žalovaná
odovzdala dňa XX.XX.XXXX Z.. N. U. notebook S., nabíjačku, tašku notebooku, mobilný telefón,
bankomatovú kartu, čítačku karty a Y. kartu, čím mal súd aj s ohľadom na vyjadrenia žalovanej za
preukázané, že od tohto dňa nemohla žalovaná plniť svoje pracovné povinnosti podľa pracovnej zmluvy,
čo napokon žalobca nepoprel.

XX. Z N. č. XXXXXXXXX/XXXX D. úradu U. zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. XX) súd zistil, že žalobcovi bola
uložená úhrnná pokuta vo výške XXX P. za správne delikty:
- nepodanie ročného hlásenia na dani z príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie XXXX v
lehote do XX.XX.XXXX, určenej správcom dane vo výzve zo dňa XX.XX.XXXX,

- nepodanie prehľadu za zdaňovacie obdobie marec XXXX v lehote do XX.XX.XXXX,
- nepodanie prehľadu za zdaňovacie obdobie apríl XXXX v lehote do XX.XX.XXXX,
- nepodanie prehľadu za zdaňovacie obdobie máj XXXX v lehote do XX.XX.XXXX,
- nepodanie prehľadu za zdaňovacie obdobie jún XXXX v lehote do XX.XX.XXXX,- nepodanie prehľadu za zdaňovacie obdobie august XXXX v lehote do XX.XX.XXXX.
Z odôvodnenia rozhodnutia súd zistil, že ročné hlásenie na dani z príjmov zo závislej činnosti za
zdaňovacie obdobie XXXX nebolo podané vôbec, pričom prehľady za mesiace marec až júl XXXX boli

podané XX.XX.XXXX a za august XXXX dňa XX.XX.XXXX.

32. Z Rozhodnutia D. úradu U. č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. XX) súd zistil, že
žalobcovi bola uložená pokuta vo výške XX P. za správne delikty:
-oneskorenédoručeniekontrolnéhovýkazuzazdaňovacieobdobieaprílXXXX,ktorémalobyťdoručené

do XX.XX.XXXX a doručené bolo XX.XX.XXXX,
- oneskorené doručenie kontrolného výkazu za zdaňovacie obdobie máj XXXX, ktoré malo byť doručené
do XX.XX.XXXX a doručené bolo XX.XX.XXXX,
- oneskorené doručenie kontrolného výkazu za zdaňovacie obdobie jún XXXX, ktoré malo byť doručené
do XX.XX.XXXX a doručené bolo XX.XX.XXXX.

33. Z Rozhodnutia Daňového úradu U. č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. XX) súd zistil,
že žalobcovi bola uložená pokuta vo výške XXX,XX P. za správny delikt - daňový subjekt uviedol
v dodatočnom daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február XXXX
doručenom dňa XX.XX.XXXX sumu, ktorá v porovnaní so sumou uvedenou v daňovom priznaní
predstavuje zvýšenie dane.

34. Z Rozhodnutia D. úradu U. č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. XX) súd zistil,
že žalobcovi bola uložená pokuta vo výške XX,XX P. za správny delikt -daňový subjekt uviedol v
dodatočnom daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl XXXX doručenom
dňaXX.XX.XXXXsumu,ktorávporovnanísosumouuvedenouvdaňovompriznanípredstavujezníženie

nadmerného odpočtu.

35. Z Rozhodnutia D. úradu U. č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. XX), súd zistil,
že žalobcovi bola uložená pokuta vo výške XXX,XX P. za správny delikt - daňový subjekt uviedol
v dodatočnom daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august XXXX

doručenom dňa XX.XX.XXXX sumu, ktorá v porovnaní so sumou uvedenou v daňovom priznaní
predstavuje zvýšenie dane.

36. Z Rozhodnutia D. úradu U. č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. XX), súd zistil,
že žalobcovi bola uložená pokuta vo výške XX,XX P. za správny delikt -daňový subjekt uviedol v

dodatočnom daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún XXXX doručenom
dňaXX.XX.XXXXsumu,ktorávporovnanísosumouuvedenouvdaňovompriznanípredstavujezníženie
nadmerného odpočtu.

37. Z Rozhodnutia D. úradu U. č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. XX), súd zistil, že

žalobcovi bola uložená pokuta vo výške X,XX P. za správny delikt -daňový subjekt uviedol v dodatočnom
daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december XXXX doručenom dňa
XX.XX.XXXX sumu, ktorá v porovnaní so sumou uvedenou v daňovom priznaní predstavuje zvýšenie
dane.

38. Z Rozhodnutia D. úradu U. č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. XX), súd zistil, že
žalobcovi bola uložená pokuta vo výške XXX,XX P. za správny delikt -daňový subjekt uviedol v
dodatočnom daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj XXXX doručenom
dňa XX.XX.XXXX sumu, ktorá v porovnaní so sumou uvedenou v dodatočnom daňovom priznaní dňa
XX.XX.XXXX predstavuje zníženie nadmerného odpočtu.

39. Z emailovej komunikácii (č.l. XX- XX) súd zistil, že sa týka komunikácie žalovanej a referentky zo Y.
poisťovneakoiriaditeľkyžalobcu,p.X.asúvnejvytýkanénedostatkyohľadneneplneniaoznamovacích
povinností žalobcu vo vzťahu k Y. poisťovni resp. chýb vo vykazovaní. Q. však žalobca žaluje žalovanú
titulom náhrady škody spočívajúcej v pokutách udelených D. úradom U., súd sa bližšie touto e-mailovou

komunikáciou nezaoberal. J. z nej iba za preukázané, že dochádzalo k nedostatkom v plnení zákonných
povinností vo vzťahu k Y. poisťovni, čo však nesúvisí s predmetom konania.40. Z predžalobnej výzvy žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. XX) súd zistil, že žalobca vyzval žalovanú
na úhradu škody spôsobenej zamestnancom vo výške XXX,XX P.. Žalovanej zásielka nebola doručená.

41. Z výsluchu žalovanej a jej písomných vyjadrení mal súd za preukázané, že žalovaná pracovala
pre žalobcu od XX.XX.XXXX nepretržite bez čerpania dovolenky do XX.XX.XXXX, kedy na základe
protokolu odovzdala pracovné pomôcky. X. po jej nástupe bol menený u žalobcu účtovný aj mzdový
softvér, a to zo softvéru I. na W.. Prvé stretnutie ohľadne nového softvéru bolo XX.XX.XXXX, prvé
inštalácie programu sa uskutočnili až XX.XX.XXXX, čo žalobca nerozporoval. Súd mal rovnako za

preukázané, že export údajov do nového softvéru sa nepodaril, čo napokon potvrdil aj svedok Bednár,
bolo potrebné nahrávanie duplicitne do oboch softvérov od apríla ako aj dohrávanie všetkých dokladov
spätne za predošlé mesiace t.j. január až marec XXXX, čo nebolo možné vykonať jednou osobou.
N. mal súd z vyjadrení a výsluchu žalovanej za preukázané, že žalovaná upozorňovala žalobcu
na nedostatočné personálne obsadenie ekonomického oddelenia a nesprávne fungujúci softvér. Q.
uvedené tvrdenia chcela žalovaná preukázať tým, že poukazoval na e-maily, ktoré zasielala p. X. i p.

U., avšak pracovný notebook aj s e-mailovou poštou jej bol odobratý a žalobca žiadne z týchto e-mailov
súdu nepredložil, súd mal tieto skutočnosti na preukázané vyjadreniami žalovanej. Nie je totiž možné
predložiť dôkaz, ktorým strana nedisponuje.

42. Z výsluchu svedkyne J.. G. X. súd zistil, že bola nadriadenou žalovanej, nemala ekonomické

vzdelanie, nemohla preto prácu žalovanej kontrolovať, má však za to, že pokuty žalobcovi boli udelené
pre chyby žalovanej. Q. pokuty udelené neboli. J. uviedla, že v čase, keď žalovaná pre žalobcu
pracovala, pracovali na ekonomickom oddelení tri osoby, a to žalovaná, H. X. a Y. H..

43. Z výsluchu svedkyne Z.. H. X., ktorá pracovala ako účtovníčka na pol úväzku približne dva mesiace

z toho, čo bola zamestnaná aj žalovaná, aktuálne je vedúcou ekonomického oddelenia, mal súd za
preukázané, že v čase keď svedkyňa prišla na oddelenie, pracovala žalovaná na oddelení sama, pretože
zamestnankyňa Y. H. bola práceneschopná. M. ako vedúca robila ešte ja mzdy, pričom bolo cca XX
zamestnancov, žalovaná sama nemohla stíhať celý obsah svojej práce, čo svedkyňa vie posúdiť, keďže
aktuálne sama túto prácu robí. Rovnako svedkyňa potvrdila, že po výpovede žalovanej, táto mala zákaz

vykonávať prácu, nemohla im ani pomáhať. Po žalovanej prišla nová vedúca, pani G. T. a vtedy už mzdy
robila externá firma.

44. Z výsluchu svedkyne Z.. G. T., ktorá prevzala agendu po žalovanej a zotrvala asi do polovice
júna XXXX u žalobcu, mal súd za preukázané, že o prevzatí agendy po žalovanej neevidovala vážne

nedostatky. T. neštandardný prístup riaditeľky, ktorá kričala, mala osobné invektívy.

4X. Z výsluchu svedka N. U., ktorý bol v rozhodnom období členom predstavenstva žalobcu, mal súd
rovnako za preukázané, že žalovaná nestíhala svoju prácu a rovnako aj to, že softvér W. bol problémový,
nedošlo ku konvertovaniu údajov a preto žalovaná musela údaje nahadzovať ručne. M. bola e-mailom

asi 5 - XX x upozorňovaná na nedostatky.

46. Z výsluchu svedkyne Y. H., ktorá bola u žalobcu v rozhodnom čase účtovníčkou a fakturantkou
mal súd za preukázané, že vystavovala faktúry a tie ktoré už boli vystavené nahadzovala do nového
softvéru, rovnako aj bankové výpisy, pričom z pôvodného softvéru neprešli dáta automaticky do nového,

ale museli sa nahadzovať od začiatku roka až do apríla XXXX. W. uviedla, že pani riaditeľka X. dosť
kričala na viacerých zamestnancov.

47. Súd z predložených listinných dôkazov týkajúcich sa evidencie dochádzky zamestnankýň
pracujúcich na ekonomickom oddelení mal za preukázané nasledovné: V marci XXXX vykonávala prácu

pani H. denne a žalovaná od XX.XX.XXXX denne (predložená dochádzka je len do XX.XX., poznámka
súdu). V apríli XXXX vykonávala prácu pani H. a žalovaná denne. R. H. bola práceneschopná od
XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. R. H. bola od XX.XX.XXXX zamestnaná u žalobcu ako samostatná
referentkadlhodobýchprenájmov,pričomažnazákladedodatkuč.XzodňaXX.XX.XXXXbolapracovná
pozícia zmenená na pozíciu účtovník - fakturant. Zo svedeckej výpovede pani H. i vyjadrenia žalovanej

vyplýva, menovaná že bola účtovníčka a fakturantka počas trvania pracovného pomeru žalovanej.
M. X. pracovala u žalobcu od XX.XX.XXXX na základe dohody o pracovnej činnosti ako mzdový
účtovník v rozsahu XX hodín týždenne, pričom pracovnoprávny vzťah bol ukončený k XX.XX.XXXX a
následne jej prácu prevzala žalovaná. H. X. bola prijatá do zamestnania dňom XX.XX.XXXX na dobuurčitú do XX.XX.XXXX na pozíciu účtovník fakturant, pričom od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX bola
práceneschopná. Z.. P. A. mala pracovnú náplň súvisiacu s evidenciou a správou majetku, teda jej
práca nesúvisela so mzdami resp. účtovníctvom, teda s pípravou pokladov alebo hlásení či výkazov

pre D. úrad, za ktoré boli udelené pokuty. Q. medzi stranami nebolo sporné, že pani Bachnová, ktorá
bola zaradená na ekonomické oddelenie ako samostatná účtovníčka, ktorá okrem iného mala práve
vypracovávať hlásenia a výkazy na D. úrad, bola počas trvania pracovného pomeru žalovanej celý čas
práceneschopná.

48. Súd vychádzal v rámci právneho posúdenia veci z nasledovných ustanovení právnych predpisov:

49. Podľa § 1 ods. 1 Zákonníka práce, tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v
súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne
pracovnoprávne vzťahy a niektoré právne vzťahy s nimi súvisiace.

50. Podľa § 179 ods. 1 Zákonník práce, zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorá mu
spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.
Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a
185.

51. Podľa § 186 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný
nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do
predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje.

52.Podľa§186ods.2Zákonníkapráce,náhradaškodyspôsobenáznedbanlivosti,ktorúzamestnávateľ

požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa
štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu.
Toto obmedzenie neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť zamestnanca podľa § 182 až 185 alebo ak
bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamných látok alebo psychotropných
látok.

53. Podľa § 187 ods. 1 Zákonníka práce, ak škodu spôsobil porušením povinností aj zamestnávateľ,
zamestnanec uhradí pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia.

54. Podľa 47 ods. 1 písm. a) a b) Zákonníka práce, odo dňa, keď vznikol pracovný pomer,

a) zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu
za vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné
pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou, b)
zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej
zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.

55. Podľa § 81 písm. a), b) a c) Zákonníka práce, zamestnanec je povinný najmä
a) pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi;
nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu,
b) byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho

až po skončení pracovného času,
c) dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi
riadne oboznámený.

56. Podľa článku 3 Zákonníka práce, zamestnanci majú právo na mzdu za vykonanú prácu, na zaistenie

bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, na odpočinok a zotavenie po práci. Zamestnávatelia sú povinní
poskytovať zamestnancom mzdu a utvárať pracovné podmienky, ktoré zamestnancom umožňujú
čo najlepší výkon práce podľa ich schopností a vedomostí, rozvoj tvorivej iniciatívy a prehlbovanie
kvalifikácie.

57. Aplikáciou citovaných právnych predpisov na zistený skutkový stav, hodnotením dôkazov jednotlivo
ako aj v ich vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na všetko, čo vyšlo počas konania najavo aj s ohľadom
na to, že išlo o individuálny pracovnoprávny spor, teda spor s ochranou slabšej strany súd dospel k
záveru, že žaloba nie je dôvodná.58. Žalobca si podanou žalobou uplatnil voči žalovanej ako bývalej zamestnankyni nárok na náhradu
škody podľa všeobecných ustanovení Zákonníka práce o zodpovednosti zamestnanca za škodu (§ 179

a nasl. Zákonníka práce). V takom prípade bolo povinnosťou žalobcu ako zamestnávateľa preukázať
kumulatívne splnenie všetkých predpokladov všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu.
Dôkazné bremeno na preukázanie predpokladov zodpovednosti za škodu je na zamestnávateľovi. Ak
čo i len jeden predpoklad zodpovednosti za škodu chýba, tak nemožno ustáliť, že zodpovednosť za
škodu je daná na žalovanej.

59. Ustanovenie § 179 Zákonníka práce upravuje tzv. všeobecnú zodpovednosť zamestnanca za
škodu. V tomto ustanovení sa pokrývajú všetky prípady pracovnoprávnej zodpovednosti, ktoré nie sú
kryté osobitnými ustanoveniami (ktoré upravujú osobitnú zodpovednosť zamestnanca za škodu). Medzi
predpoklady všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu patrí:
1. existencia pracovnoprávneho vzťahu medzi zamestnancom a zamestnávateľom,

2. existencia (vznik) škody na strane zamestnávateľa,
3. protiprávny úkon (konanie) zamestnanca pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi,
4. (priama a bezprostredná) príčinná súvislosť medzi konaním zamestnanca (protiprávnym úkonom) pri
plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi a vznikom škody na strane zamestnávateľa,
5. zavinenie (vina) zamestnanca.

60. Predpoklady zodpovednosti za škodu musia byť naplnené kumulatívne. Všeobecná zodpovednosť
zamestnanca za škodu je subjektívnou zodpovednosťou, pretože je založená na zavinení zamestnanca.
Toto zavinenie zamestnanca preukazuje zamestnávateľ (t.j. má dôkazné bremeno). V tejto súvislosti sa
hovorí aj o zodpovednosti za škodu s prezumpciou neviny. Zamestnanec je nevinný, kým zamestnávateľ

nepreukáže opak. V prípade súdneho konania je na posúdení súdom, či zamestnávateľ toto dôkazné
bremeno ohľadom zavinenia uniesol. Zavinenie zamestnanca môže mať formu nedbanlivosti alebo
úmyslu.

61. Prvým zodpovednostným predpokladom zodpovednosti za škodu je existencia pracovnoprávneho

vzťahu. V konaní bolo preukázané, že medzi žalobcom ako zamestnávateľom a žalovanou ako
zamestnancom vznikol pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý začal
dňomnástupudoprácedňaXX.XX.XXXX.R.pomerskončildňaXX.XX.XXXX,atonazákladevýpovede
zamestnanca, žalovanej zo dňa XX.XX.XXXX. Čo sa týka existencie pracovnoprávneho vzťahu, táto
bola medzi stranami nesporná, preto prvý zodpovednostný predpoklad je splnený.

62. Druhým predpokladom je vznik (existencia) škody na strane zamestnávateľa. Škoda podľa
skutkových tvrdení uvedených v žalobe je vo výške XXX,XX P. a vznikla uložením pokút žalobcovi D.
úradom U. za správne delikty, a to ôsmymi rozhodnutia (č.l. XX - XX), teda ako súčet pokút XXX P., XX
P., XXX,XX P., XX,XX P., XXX,XX P., XX,XX P., X,XX P. a XXX,XX P.. Súd mal predloženými listinnými

dôkazmi za preukázané žalobcovi, zamestnávateľovi boli uložené pokuty spolu vo výške XXX,XX P..
Súd sa však ďalej dôsledne zaoberal obsahom jednotlivých rozhodnutí D. úradu U., ktorými boli pokuty
uložené, a to z hľadiska toho, či boli uložené počas trvania pracovného pomeru žalovanej u žalobcu
alebo sa týkali obdobia kedy bola žalovaná u žalobcu zamestnaná. Súd konštatuje, že s výnimkou
rozhodnutia zo dňa XX.XX.XXXX doručené žalobcovi dňa XX.XX.XXXX, boli všetky rozhodnutia vydané

po zániku pracovného pomeru žalovanej. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že
kým rozhodnutia D. úradu U. (č.l. XX a XX), ktorými boli uložené pokuty vo výške XXX P. a XX P.,
sa týkali nepodania ročného hlásenia a prehľadov v stanovej alebo zákonnej lehote, ktoré uplynuli
v čase trvania pracovného pomeru žalovanej, tak pokuty vo výške XXX,XX P., XX,XX P., XXX,XX
P., XX,XX P., X,XX P. a XXX,XX P., ktoré boli uložené rozhodnutia D. úradu U. (č.l. XX, XX, XX,

XX, XX, XX) sa týkajú dodatočných daňových priznaní, ktoré boli podané v čase, keď žalovaná už
nebola zamestnaná u žalobcu a tieto dodatočné daňové priznania boli doručené daňovému úradu v
dňoch XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX. Q. z
týchto dodatočných daňových priznaní sa týkali zdaňovacieho obdobia, kedy žalovaná pracovala u
žalobcu a niektoré sa týkali zdaňovacích období, kedy už žalovaná u žalobcu zamestnaná nebola.

W. však súd nepovažoval za rozhodujúce. Za rozhodujúce vo vzťahu k týmto pokutám(č.l. XX, XX,
XX, XX, XX, XX) súd považoval skutočnosť, že ani v žalobe ani v početných písomných vyjadreniach
žalobcu i početných ústnych vyjadreniach žalobcu na pojednávaniach neboli uvedené skutkové tvrdenia,
ktoré by konkretizovali, akú pracovnú povinnosť žalovaná porušila pri podávaní pôvodných daňovýchpriznaní k dani z pridanej hodnoty a prečo boli potrebné dodatočné daňové priznania, ktoré spôsobili
zvýšenie dane alebo zníženie nadmerného odpočtu, z titulu ktorých bola vypočítaná pokuta. Žalobcom
nebolo ani tvrdené akej chyby sa žalovaná dopustila, teda akú právnu povinnosť pri plnení pracovných

úloh žalovaná porušila, konkrétne aké chyby boli urobené v pôvodných daňových priznaniach, keď
bolo potrebné podať dodatočné daňové priznania. Žalobca v žalobe pri každom z týchto rozhodnutí
len uviedol, že žalovaná bola zodpovedná za podávanie daňového priznania. Na uvedené žalovaná
opakovane upozorňovala, a to tak vo vyjadrení k žalobe ako aj v konaní pred súdom na pojednávaniach.
Všetky tieto rozhodnutia sa týkajú dodatočných daňových priznaní, ktoré nepodávala žalovaná a nemala

za ich podanie ani obsah zodpovednosť, keďže boli podané v čase, keď už nebola v pracovnom pomere
u žalobcu. Súd preto ustálil, že vo vzťahu k šiestim pokutám spolu vo výške XXX,XX P., teda vo vzťahu k
pokute vo výške XXX,XX P. (č.l. XX), pokute vo výške XX,XX P. (č.l. XX), pokute vo výške XXX,XX P. (č.l.
XX), pokute vo výške XX,XX P. (č.l. XX) pokute vo výške X,XX P. (č.l. XX) a pokute vo výške XXX,XX P.
(č.l. XX), žalobca neuniesol dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní porušenia povinností žalovanej
pri plnené pracovných úloh a súd preto ustálil, že tieto pokuty nie je možné považovať za škodu, ktorá

vznikla resp. mohla vzniknúť v spojitosti so žalovanou a jej pracovnou pozíciou u žalobcu. Vzhľadom
k uvedenému sa ďalej súd pri posudzovaní splnenia všetkých piatich zodpovednostných predpokladov
(bod XX. tohto odôvodnenia) vo vzťahu k pokutám spolu vo výške XXX,XX P. ďalej nezaoberal a v tejto
časti považoval nárok žalobcu na náhradu škody za nepreukázaný.

63. Preto splnenie ďalších zodpovednostných predpokladov súd skúmal vo vzťahu k pokutám spolu vo
výške XXX P., t.j. pokuty vo výške XXX P. (č.l. XX) a pokuty vo výške XX P. (č.l. XX), ktoré súd ustálil ako
škodu,ktorávzniklažalobcovi.R.pokutevúhrnnejvýškeXXXP.(č.l.XX)malsúdzapreukázané,žebola
uložená za nepodanie ročného hlásenia na dani z príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie
XXXX v lehote do XX.XX.XXXX, určenej správcom dane vo výzve zo dňa XX.XX.XXXX a nepodanie

prehľadov za zdaňovacie obdobia: marec XXXX v lehote do XX.XX.XXXX, apríl XXXX v lehote do
XX.XX.XXXX, máj XXXX v lehote do XX.XX.XXXX, jún XXXX v lehote do XX.XX.XXXX, august XXXX v
lehote do XX.XX.XXXX, teda išlo o nesplnenie zákonnej povinnosti v čase trvania pracovného pomeru
žalovanej u žalobcu. R. pokute vo výške XX P. (č.l. XX) mal súd za preukázané, že bola uložená za
oneskorené doručenie kontrolného výkazu za zdaňovacie obdobie apríl XXXX, ktoré malo byť doručení

do XX.XX.XXXX za máj XXXX, ktoré malo byť doručení do XX.XX.XXXX a za jún XXXX, ktoré malo
byť doručené do XX.XX.XXXX, teda išlo o nesplnenie zákonnej povinnosti v čase trvania pracovného
pomeru žalovanej u žalobcu.

64. Tretím zodpovednostným predpokladom je protiprávne konanie teda konanie v rozpore s

objektívnym právom. Porušením právnej povinnosti má zákon na mysli objektívne vzniknutý rozpor
medzi tým, ako fyzická (právnická) osoba skutočne konala (prípadne opomenula konať) a tým, ako
konať mala, aby splnila povinnosti jej uložené právnym predpisom alebo inou právnou skutočnosťou.
Protiprávne konanie musí byť poškodenému preukázané takisto ako vznik škody a príčinná súvislosť
(kauzálny nexus) medzi porušením právnej povinnosti ako príčinou vzniku škody a škodou a jej

rozsahom ako následkom týchto príčin. Protiprávny úkon nemusí byť jedinou príčinou vzniku škody,
stačí, že je jednou z príčin, ktorá sa podieľa na nepriaznivom následku, ktorý má byť odškodnený, a to
príčinou dôležitou, podstatnou a značnou. Ani škodlivý následok nemusí vzniknúť len z jednej príčiny.
Rozhodujúce je, či - nebyť tejto skutočnosti - by ku škode nedošlo, alebo naopak, či by škodlivý následok
nastal aj bez tejto skutočnosti (porovnaj rozsudok Q. súdu A. republiky z XX.XX.XXXX, sp. zn. XX O.

XXXX/XXXX).

65. Porušenie povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním môže spočívať v
porušení ustanovení Zákonníka práce, ustanovení kolektívnej zmluvy, pracovného poriadku, určených
pracovných postupov, ale aj ustanovení pracovnej zmluvy alebo iných právnych predpisov, ktoré

majú pracovnoprávny charakter. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem
prípadov § 182 a 185. Právo na náhradu škody vznikne zamestnávateľovi okamihom vzniku škody, za
ktorú zamestnanec zodpovedá. Zamestnávateľ má nárok na náhradu skutočnej škody.

66. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaná bola vedúcou ekonomického oddelenia a mala rozsiahlu

pracovnú náplň, pričom mala zodpovednosť za riadne vedenie účtovníctva, za chod ekonomického
oddelenia spoločnosti, zodpovednosť za mesačné a ročné účtovné, mzdové a kontrolingové uzávierky,
zodpovednosť za spracovanie daňového priznania, spracovanie priznaní DPH a mesačných hlásení
hospodárenia, spolupráca s daňovým úradom, zodpovednosť za personálne a mzdové oddelenie:komplexné spracovanie personálnej a mzdovej agendy, komunikácia so ZP, SP, daňovým úradom a
pod. Nakoľko škoda žalobcovi vznikla titulom udelenia pokút Daňovým úradom Bratislava, súd pri
vyhodnotení vykonaného rozsiahleho dokazovania sa zameral iba na porušenie povinností pri plnení

pracovných úloh vo vzťahu k Daňovému úradu. Vzhľadom na vykonané dokazovanie ako i zhodné
tvrdenia strán sporu mal súd za preukázané, že žalovaná ako vedúca ekonomického oddelenia mala
zodpovednosť za podávanie mesačných hlásení i daňových priznaní na daňový úrad, súd mal za
preukázané, že došlo k protiprávnemu konaniu žalovanej spočívajúcej v porušení povinností pri plnení
pracovných úloh. Súd tak konštatuje splnenie tretieho zodpovednostného predpokladu zodpovednosti

za škodu a to, že porušenia právnej povinnosti žalovanej pri plnení pracovných úloh.

67. Štvrtým zodpovednostným predpokladom je príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a
vznikom škody, teda predpoklad zodpovednosti zamestnanca za škodu je existencia príčinnej súvislosti
medzi konaním zamestnanca a jeho následkom, t.j. vznikom škody. Existenciu príčinnej súvislosti
preukazuje zamestnávateľ ako poškodený. Pojem príčinnej súvislosti právny poriadok výslovne

neupravuje, táto sa v právnej teórií, aj v súdnej praxi, chápe ako súvislosť medzi dvoma javmi, ktorá
spočíva v tom, že jeden jav (protiprávny úkon) je takej povahy, že by bez neho druhý jav (škoda)nebol
vznikol, resp. nastal. V kauzálnom priebehu predstavuje prvý jav príčinu, druhý následok. Príčinná
súvislosť je podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty. Vyžaduje sa, aby protiprávne
konanie a vznik škody boli v logickom slede, teda aby protiprávne konanie bolo príčinou a vznik škody

vrátane jej rozsahu následkom tejto príčiny. Nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, príčinnú
súvislosť treba vždy preukázať. Otázka príčinnej súvislosti medzi určitým protiprávnym konaním a
konkrétnou škodou je otázkou skutkovou. Príčinná súvislosť je daná, pokiaľ ak by nebolo konkrétneho
konania, ku škode by nedošlo.

68. Protiprávne konanie musí byť preukázané takisto ako vznik škody a príčinná súvislosť (kauzálny
nexus) medzi porušením právnej povinnosti ako príčinou vzniku škody a škodou a jej rozsahom ako
následkom týchto príčin. Súd konštatuje, že žalobca preukázal porušenie právnej povinnosti žalovanej
spočívajúcej v jej zodpovednosti podať včas, t.j. v zákonnej lehote hlásenie, prehľady a kontrolné
výkazy, a to tak ako sú presné špecifikované v rozhodnutiach Daňového úradu Bratislava (č.l. XX a

XX), pričom je nepochybné, že ak by hlásenie, prehľady a kontrolné výkazy, boli podané včas, neboli
by žalobcovi uložené pokuty a nevznikla by mu škoda. Vzhľadom k tomu súd konštatuje, že bolo
v konaní vykonaným dokazovaním preukázaná existencia príčinnej súvislosti medzi vznikom škody
zamestnávateľa a porušením právnej povinnosti žalovanej, hoci ako je uvedené ďalej, nebolo to jediným
dôvodom vzniku škody.

69. Piatym zodpovednostným predpokladom je zavinenie (vina) zamestnanca. Zavinenie môže spočívať
vo forme úmyslu alebo nedbanlivosti. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaná spôsobila škodu z
nedbanlivosti, pričom uviedol teoretický rozdiel medzi vedomou a nevedomou nedbanlivosťou, avšak
už nekonkretizoval, či žalovaná spôsobila škodu vedome alebo nevedome. Na druhej strane žalovaná

namietla nedostatok svojho zavinenia, ktorý konkretizovala tým, že zamestnávateľ ju nútil vykonávať
aj činnosti, ktoré nemala v pracovnej náplni a uložil jej vykonať také množstvo pracovných úloh, ktoré
nebolo možné fyzicky zvládnuť v požadovanej kvantite a kvalite, a to napriek jej zvýšenému pracovnému
úsiliu a rozsiahlym odpracovaným a nezaplateným nadčasom. Súd mal z vykonaného dokazovania za
preukázané, že zavinenie žalovanej bolo vedomé, keď sama uviedla, že vedela, že nestíha termíny na

vypracovaní hlásení. Avšak na druhej strane mal súd z vykonaného dokazovania za preukázané aj to, že
samotný žalobca ako zamestnávateľ porušil svoje povinnosti tým, že žalovanej nevytvoril podmienky na
plnenie pracovných úloh, keď ekonomické oddelenie bolo personálne poddimenzované, čo nepochybne
bolo preukázané predloženými listinnými dôkazmi, najmä evidenciou dochádzky, výsluchom svedkov,
najmä svedkyni Kohútovej, ktoré potvrdila, že nebolo možné, aby všetku prácu na ekonomickom

oddelení stíhala jedna osoba. N. bolo preukázané, že pani U. bola celý čas trvania pracovného
pomeružalovanejpráceneschopná,čoznamená,ževôbecnevykonávalaprácusamostatnejúčtovníčky,
pričom práve jej náplňou práce podľa pracovnej náplne bolo samostatné komplexné zabezpečovanie
účtovníckych agend. Rovnako bolo v konaní preukázané, že pani M. X. bola na X úväzok, keď
pracovala iba XX hodín týždenne, pričom jej pracovnoprávny vzťah ku XX.XX.XXXX skončil a jej

pracovnou náplňou bola mzdová agenda. H. X. bola prijatá do zamestnania až dňom XX.XX.XXXX na
pozíciu účtovníčky a fakturantky, pričom od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX bola práceneschopná. R. H.
vystavovala faktúry, pričom tiež bola vyše mesiaca od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX práceneschopná.
R. T. nastúpila len krátko pred skončením pracovného pomeru žalovanej. Z uvedeného mal súd zapreukázané personálne poddimenzovanie ekonomického oddelenia v rozhodujúcom období. N. mal
súd za preukázané, že materiálne resp. technické vybavenie ekonomického oddelenia spočívajúce v
zmene mzdového a účtovníckeho softvéru na softvér W. nebolo od počiatku riadne implementované,

keď nastali technické problémy a bolo nevyhnutné nahadzovať do systému údaje ručne, čo potvrdili aj
vypočutí svedkovia, vrátane svedka p. U.. T. k tomu dospel súd k záveru, škodu spôsobil porušením
svojich povinností aj zamestnávateľ, keď vyššie uvedené pracovné podmienky nevytvoril, čím porušil
ustanovenie článku X M. práce, keď nevytvoril pracovné podmienky, ktoré zamestnancom umožňujú čo
najlepší výkon práce podľa ich schopností a vedomostí, ako aj ustanovenie § 47 ods. X písm. a) M.

práce, keď nevytvoril podmienky na plnenie pracovných úloh. Y. preto aplikoval ustanovenie § X87 ods. 1
M. práce, podľa ktorého ak škodu spôsobil porušením povinností aj zamestnávateľ, zamestnanec uhradí
pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia. Y. mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že
žalovaná uniesla dôkazné bremeno, keď tvrdila, že nebolo dostatočné personálne obsadenie a softvér
dobre nefungoval, preto nebolo možné, aby všetky pracovné povinnosti, ktoré jej zamestnávateľ uložil,
stíhala. T. na všetky okolnosti, teda nedostatočné personálne obsadenie a nedostatočné materiálne

vybavenie, za ktoré nesie zodpovednosť výlučne zamestnávateľ (pričom je irelevantné, či zmenu
softvéru iniciovala žalovaná alebo nie, napokon išlo o rozhodnutie zamestnávateľa) súd dospel k záveru,
že miera zavinenia žalovanej je v posudzovanom prípade nulová vzhľadom na všetky skutkové okolnosti
a skutočnosti, ktoré vyšli počas konania najavo. N. mal súd za preukázané, že porušenie povinností
zamestnávateľa spočívajúce v nevytvorení vhodných pracovných podmienok bolo v príčinnej súvislosti

so vznikom jeho škody spočívajúcej v uložení pokút, keď vytvorením vhodných pracovných podmienok
nemuselo dôjsť ku situáciu, že sa nestihli zákonné termíny na podanie hlásení resp. výkazov na daňový
úrad a pokuty by nemuseli byť uložené. Y. teda konštatuje, že žalovaná síce porušila svoje pracovné
povinnosti (bližšie v bode XX.odôvodnenia), avšak vznik škody vo forme uloženej pokuty spôsobil aj
zamestnávateľ, keď nevytvoril vhodné pracovné podmienky na riadne plnenie pracovných povinností

žalovanej.

XX. K uvedenému súd ešte dodáva, že hoci žalobca v žalobe tvrdil, že žalovanú listom zo dňa
XX.XX.XXXX a zo dňa XX.XX.XXXX upozornil na neuspokojivé plnenie pracovných úloh, tieto listy
súdu ani po opakovaných výzvach nepredložil. N. žalobca nepredložil e-mailovú komunikáciou so

žalovanou, ktorú žalovaná navrhla ako dôkaz vykonať a ktorou chcela preukázať, že žalobcu opakovane
upozorňovala na nestíhanie všetkej agendy. W. žalobca listiny týkajúce sa dochádzky, pracovných
náplní, doručoval súdu po častiach, niektoré obdobia chýbajúce, niektoré s odôvodnením, že ich nevedel
nájsť resp. sa mu ich nepodarilo získať od externého dodávateľa, čo len umocňuje dojem, že všetky
procesy u žalobcu minimálne v rozhodnom období zamestnávania žalovanej nefungovali riadne. Y. preto

nepovažoval za spravodlivé v danom prípade pričítať akúkoľvek mieru zavinenia žalovanej. Q. súd
poukazuje na to, že podľa § X86 ods. 1 M. práce, nie je povinnosťou zamestnávateľa uhradenie škody
od zamestnanca požadovať, práve naopak, je na jeho rozhodnutí, čo vzniknutú škodu bude vymáhať.
Y. má za to, že vzhľadom na všetky okolností, ktoré počas trvania pracovného pomeru žalovanej
nastali, teda od nedostatočného personálneho zabezpečenia spôsobenej aj práceneschopnosťou

zamestnancov, nevhodnej a nedostatočnej evidencie dochádzky zamestnancov, ktoré spôsobovalo
opakovane oneskorené dodávanie podkladov pre spracovanie miezd a tým aj hlásení pre daňový úrad,
nedostatočné fungovanie softvéru, mal zamestnávateľ zvážiť, či je skutočne spravodlivé náhradu škody
od zamestnanca požadovať, keď sám si musel byť vedomý existujúceho stavu.

71. Súd následne skúmal, či sú súčasne splnené všetky zákonné predpoklady, pretože pri
zodpovednosti zamestnanca za škodu sa vyžaduje splnenie všetkých uvedených predpokladov. Súd po
vykonanom dokazovaní zhodnotiac dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti potom dospel k záveru,
že nie sú splnené súčasne všetky predpoklady zodpovednosti za škodu žalovanej, a to pre absenciu
zavinenia žalovanej. Súd potom žalobu ako nedôvodnú zamietol.

72. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštancievlehote
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

73. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods.
1 CSP tak, že v konaní plne úspešnej žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Mestskom súde
Bratislava IV. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie

len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a. neboli splnené procesné podmienky,
b. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c. rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e. súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá.