Rozsudok Judgement was issued on Thursday, February 19, 2025

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 11Pc/23/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817206632
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2025:8817206632.29

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v spore žalobcu: A. B. C., nar.

XX.XX.XXXX, D. XXXX/XX, XXX XX E., adresa na doručovanie: F. G. XXX/XX, XXX XX B. n.T. proti
žalovanej: H. H. I. I., nar. XX.XX.XXXX, G. A. XXX/X, XXX XX B. J. K., zastúpenej: JUDr. Jana
Bajužíková, advokátka, AK so sídlom Štefánikova 8, 071 01 Michalovce, o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, takto

r o z h o d o l :

I. Z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu do výlučného vlastníctva žalobcu
prikazuje:

Nehnuteľnosti:

- Byt č. X zapísaný na LV č. XXXX, k.ú. E. vo vchode č. XX, v bytovom dome súp. č. XXXX na D. ulici,
nachádzajúcom sa na parcele č. XXXX a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach
bytového domu súp. č. XXXX, vo veľkosti podielu 56/2794.

- Garáž nachádzajúcu sa na parcele č. XXXX o výmere 18 m2, zastavané plochy a nádvoria zapísaná

na LV č. XXXX, k.ú. E..

- Pozemok, parcelné číslo XXXX o výmere 924 m2, zastavané plochy a nádvoria na ktorom je postavený
bytový dom súp. č. XXXX, zapísaný na LV č. XXXX, k.ú. E. v podiele 56/2794 zapísaný pod č. XX.

II. Žalobcovi p r i k a z u j ezostatok dlhu z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.08.2009,
uzavretej s veriteľom Slovenskou sporiteľňou a.s. v sume 47.908,84 eur.

III. Žalobca je p o v i n n ý vyplatiť žalovanej na vyrovnanie jej podielu sumu 6.000 eur a to do 30
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vyporiadania BSM, ktoré zaniklo rozvodom jeho manželstva
so žalovanou.

2. Žalobu odôvodnil tým, že manželstvo žalobcu a žalovanej bolo rozvedené rozsudkom Okresného
súdu vo Vranove nad Topľou sp. zn. 5P/40/2013-54 zo dňa 19.06.2014. ktorý nadobudol právoplatnosť
01. 07. 2014. Z manželstva pochádzajú dve deti maloleté deti, ktoré boli zverene do osobnejstarostlivosti žalovanej. Počas manželstva žalobca a žalovaná do bezpodielového spoluvlastníctva
nadobudli hnuteľný a nehnuteľný majetok, ktorý je potrebné vyporiadať. pretože po rozvode manželstva
nedošlo k uzavretiu dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva. Strany sporu počas trvania

manželstva do bezpodielového spoluvlastníctva nadobudli tieto veci: Nehnuteľnosti zapísané v katastri
nehnuteľností Okresného úradu, katastrálneho odboru E. na: LV č. XXXX kat. úz. E. ako byt č. X na
prízemí vo vchode č. XX v bytovom dome súp. č. XXXX na D. L. B. E., postavený na pozemku parc. č.
XXXX, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súp.
č. XXXX vo veľkosti 56/2794 LV č. XXXX kat. úz./.. E. ako pozemok pare. č. XXXX zastavané plochy

a nádvoria vo výmere 924 m2. na ktorom je postavený bytový dom súp. č. XXXX vo veľkosti podielu
56/2794 LV č. XXXX kat. úz./.. E. ako garáž o výmere 18 m2 postavená na pozemku pare. č. XXXX
zastavané plochy a nádvoria. Iné práva a povinností - Záväzky: 1. Záväzok zo Zmluvy o poskytnutí
hypotekárneho úveru č. XXXXXXXXX zo dňa 17. 08. 2009 uzavretej so Slovenskou sporiteľňou, a.s.
so zostatkom nesplatenej sumy ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva v sume 56.600.-
eur a s aktuálnym zostatkom nesplatenej časti v sume 50.392.77 eur. 2. Záväzok zo zmluvy o pôžičke

zo dňa 18. 08. 2009 uzavretej medzi žalobcom a jeho rodičmi v sume 12.000.- eur, ktorá bola použitá
na rekonštrukciu bytu a garáže pod bodom I. 3. Záväzok voči rodičom žalobcu za nimi zaplatené platby
splátok hypotekárneho úveru v celkovej sume 3.825.- eur. 4. Záväzok voči rodičom žalobcu za nimi
zaplatené platby za zateplenie bytu v celkovej sume 1.050,- eur. 5. Záväzok voči rodičom žalobcu za
nimi zaplatené splátky nedoplatkov platieb voči spoločnosti Spravbyt Komfort za plnenia poskytované s

užívanímbytuč.XnaD.ulicivovlastníctverodičovžalobcu,ktorýbolužívanýnazákladeústnejnájomnej
zmluvy, v celkovej sume 6.354.- eur. 6. Záväzok v celkovej sume 1.105.75.- eur voči rodičom žalobcu
za nimi zaplatené platby splátok spotrebného úveru na základe zmluvy uzatvorenej so Slovenskom
sporiteľňou, a.s., ktorý v súčasnej dobe je už splatený. Po zániku bezpodielového spoluvlastníctva
žalobca výlučne z vlastných finančných prostriedkov splácal záväzky súvisiace s vlastníctvom bytu.

t.j. náklady na dodávku elektrickej energie, mesačné úhrady voči správcovi bytu spoločnosti Spravbyt
Komfort ako aj splátky hypotekárneho úveru v sumách: elektrická energia 501,96.- eur, platby správcovi
4.422.50.-eur, splátky hypotekárneho úveru 12.854,09.-eur. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka, pri
vvporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený
požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť,

čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým
na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil
o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na
starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. Podľa § 149 ods. 1 a 3 Občianskeho
zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených

v § I 50; ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd. Na
základe vyššie uvedeného žalobca navrhol aby súd po vykonanom dokazovaní vyporiadal BSM tak, že
do výlučného vlastníctva žalobcu prikazuje: Nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností Okresného
úradu, katastrálneho odboru E. na: LV č. XXXX kat. úz. E. ako byt č. X na prízemí vo vchode č. XX v
bytovom dome súp. č. XXXX na D. L. B. E.. postavený na pozemku pare. č. XXXX. spoluvlastnícky podiel

na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súp. č. XXXX vo veľkosti 56/2794.
LV č. XXXX kat. úz. E. ako pozemok pare. č. XXXX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 924 m2. na
ktorom je postavený bytový dom súp. č. XXXX vo veľkosti podielu 56/2794 LV č. XXXX kat. úz. E. ako
garáž o výmere 18 m2 postavená na pozemku parc. č. XXXX zastavané plochy a nádvoria. Žalovaný je
povinný podľa dohodnutých zmluvných podmienok splatiť záväzky: 1. Záväzok zo Zmluvy o poskytnutí

hypotekárneho úveru č. XXXXXXXXX zo dňa 17. 08. 2009 uzavretej so Slovenskou sporiteľňou, a.s. so
zostatkom nesplatenej sumy ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva v sume 56.600.- eur
a s aktuálnym zostatkom nesplatenej časti v sume 50.392.77 eur. Záväzok zo zmluvy o pôžičke zo dňa
18. 08. 2009 uzavretej medzi žalobcom a jeho rodičmi B. C. a M. C., bvtom F. G. XXX/XX B. J. K. v sume
12.000.- eur. ktorá bola použitá na rekonštrukciu bytu a garáže pod bodom I. 3. Záväzok voči rodičom

žalobcu B. C. a M. C., bytom F. G. XXX/XX B. J. K. za nimi zaplatené platby splátok hypotekárneho
úveru v celkovej sume 3.825.00,- eur. Záväzok voči rodičom žalobcu B. C. a M. C.. bytom F. G. XXX/XX
B. J. K. za nimi zaplatené platby za zateplenie bytu v celkovej sume 1.050,- eur. Záväzok voči rodičom
žalobcu B. C. a M. C., bytom F. G. XXX/XX, B. J. K. za nimi zaplatené splátky nedoplatkov platieb voči
spoločnosti Spravbyt Komfort za plnenia poskytované s užívaním bytu pod bodom I. v celkovej sume

6.354,- eur. Záväzok voči rodičom žalobcu B. C. a M. C., bytom F. G. XXX/XX, B. J. K. za nimi zaplatené
platby splátok spotrebného úveru v celkovej sume 1. 105.75.- eur. Žalovaná je povinná na finančné
vyrovnanie zaplatiť žalobcovi sumu 11.253.28,- eur do 30 dni od právoplatnosti rozsudku. Žalovaná je
povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania.3. Žalovaná so žalobou nesúhlasila uviedla, že návrh žalobcu považuje za neurčitý a nejasný, nakoľko v
návrhu neuviedol, aká je hodnota nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, LV č. XXXX a LV č. XXXX,

nakoľko ak chce žalobca nehnuteľnosti do svojho vlastníctva, polovica hodnoty týchto nehnuteľností
patrí žalovanej. Žiadala, aby žalobca predložil znalecký posudok alebo ocenenie odborne spôsobilej
osoby na hodnotu týchto nehnuteľností. Žalobca v bode I. ani v inej časti návrhu nevyčíslil celkovú
hodnotu majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov ( ďalej len „BSM“ ) a koľko z toho pripadá
na podiel mojej klientky po odpočítaní spoločných záväzkov. Žalovaná uznáva, že spoločné záväzky,

ktoré žalobca uhradil po právoplatnosti rozvodu, z týchto uhradí polovicu, preto žiada presne vyčíslenú
sumu ním uhradených spoločných záväzkov, ktorá z návrhu nie je zrejmá. Žalobný návrh v bode II.
obsahuje aj vyčíslenie záväzkov žalobcu voči jeho rodičom, ktoré uviedol, že moja klientka ( žalovaná ) je
povinná „ podľa dohodnutých podmienok „ splatiť. Žalovaná sa nestotožňuje s týmto vyjadrením žalobcu,
nakoľko nie je účastníčkou žiadnej z dohôd alebo z uznania záväzku, ktoré žalobca v rámci dôkazného
materiálu návrhu priložil. Základnou podmienkou aplikácie ust. § 145 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka

( ďalej len „OZ“) na konkrétny prípad je existencia právneho úkonu týkajúceho sa spoločných vecí.
Pokiaľ táto podmienka nie je splnená, sú úvahy o tom, či v konkrétnych okolnostiach išlo o bežnú alebo
nie bežnú záležitosť a teda či k právnemu úkonu bol alebo nebol potrebný súhlas druhého manžela,
alebo či je založená aktívna, príp. pasívna solidarita manželov, bezpredmetné. Za právne úkony týkajúce
sa spoločných vecí treba považovať tie, pri ktorých dochádza k dispozícii s predmetom BSM alebo k

výkonu jeho správy. Týmto predmetom podľa platnej právnej úpravy ( ust. § 143 OZ ) môže byť len
to, čo môže byť predmetom vlastníctva, teda iba veci v právnom zmysle. Za predmet vlastníctva a
teda ani BSM sa preto nepovažujú pohľadávky a záväzky (dlhy), ktoré sa riadia všeobecným právnym
režimom záväzkových vzťahov. Na tomto závere nič nemení to, že pri zániku BSM sa vykonáva aj
vyporiadanie spoločných pohľadávok a záväzkov manželov (dopadajúce len na vzťah medzi manželmi

a nie aj na ich vzťah k tretím osobám) podľa zásad platných pre vyporiadanie tohto spoluvlastníctva
( vyporiadanie BSM v širšom zmysle). Podľa súdnej praxe sa za právne úkony týkajúce sa spoločných
vecí nepovažujú napr. zmluva o pôžičke uzavretá len jedným z manželov ( rozsudok Najvyššieho súdu
ČSR z 21. decembra 1973 sp. zn. 3Cz 57/73 publikovaný v Zborníku stanovísk správ o rozhodovaní
súdov a súdnych rozhodnutí najvyšších súdov ČSSR, ČSR a SSR, vydanom Najvyšším súdom ČSSR,

ŠEVT Praha 1986), ručiteľský záväzok jedného z manželov ( R 61/1973 ) alebo judikát R 71/1994. Pri
nezmenenejprávnejúpravepredmetuBSMsútietozáverysúdnejpraxestálepoužiteľné.Rovnakýzáver
platí aj pre zmluvu o pristúpení k dlhu uzavretú len jedným z manželov. I keď pri uvedených právnych
úkonoch ide o rozdielne právne inštitúty, z hľadiska ust. § 145 OZ je pre ne charakteristické to, že sa
priamo netýkajú predmetu BSM a spoločných vecí, preto je aplikácia tohto ustanovenia v súvislosti s

nimi vylúčená. Ak chce za trvania manželstva a BSM urobiť právny úkon (napr. zmluvu o pôžičke alebo
uznanie dlhu) len jeden z manželov, je z neho zaviazaný alebo oprávnený len on sám. V súvislosti so
Zmluvou o pôžičke zo dňa 18.08.2009, na základe ktorej si žalobca požičal finančnú sumu 12.000,-€ od
svojich rodičov, žalovaná uvádza, že tento záväzok nepovažuje za spoločný záväzok a nemá vedomosť
o tejto pôžičke, prvýkrát o nej počuje. Žalovaná ďalej poukazuje na judikát - Uznesenie Najvyššieho

súdu ČR, zo dňa 30. augusta 2005, sv. zn. 29Odo 162/2005: Ak si požičiava jeden z manželov od iného
občana alebo organizácie peniaze a v zmluve o pôžičke vystupuje ako dlžník, je zo zmluvy o pôžičke
zaviazaný a oprávnený len ten z manželov, ktorý ju ako dlžník uzavrel, a k jej platnosti netreba súhlas
druhého manžela v zmysle ust § 145 OZ, keď sa netýka spoločných vecí ( zmluvou o pôžičke, prípadne
na základe zmluvy o úvere sú peňažné prostriedky ešte len nadobúdané). Ak nie je súhlas druhého z

manželov nutný k platnosti zmluvy, z ktorej záväzok na peňažné plnenie vzniká, nemožno uvažovať o
jeho nevyhnutnosti ani v prípade úkonov, ktorými dl - ník už vzniknutý záväzok uznal . K dôvodnosti
pôžičky má žalovaná aj tú výhradu, že príjem žalobcu bol a je nadštandardný, preto nemal dôvod na
požičiavanie si finančných prostriedkov od rodičov. Žalovaná žiada, aby žalobca predložil výpisy zo
svojho účtu v čase vzniku záväzkov, ktoré preukazujú, aké boli jeho majetkové pomery, aký mal príjem,

a či účastníci konania boli odkázaní na úhradu záväzkov od rodičov žalobcu. čase vzniku záväzkov
( uhradených rodičmi žalobcu) žalobca pracoval ako obchodný zástupca londýnskej pobočky brokerskej
spoločnosti ATC Brokers, 25 Camada Square, Ca - nary Wharf, Londýn. Žalovaná má vedomosť o
jeho nástupnom plate, kedy mal mesačný príjem vo výške 3.000,- $. Medzičasom si zvýšil kvalifikáciu
(dokončil externé štúdium VŠ a začal doktorandské štúdium ) a pracovne postúpil na miesto CEO

(riaditeľa pobočky ). Žalovaná žiada, aby žalobca predložil pracovné zmluvy s jeho zamestnávateľmi,
platnými v čase vzniku záväzkov, na preukázanie jej tvrdenia, že mal dostatočný príjem na to, aby nebol
odkázaný na pomoc od svojich rodičov. prípade, že by žalobca tieto skutočnosti nepreukázal, tieto môžu
byť obsahom spisového materiálu Okresného súdu Vranov na Topľou č. k. 7P/25/2010, č. k . 9P/49/2014( konania na čas do rozvodu ), č. k. 5P/40/2014 (rozvodové konanie ), č. k. 6P/189/2017 ( aktívne, práve
prebiehajúce konanie o zvýšenie výživného ). Žalovaná navrhla súdu, aby si tieto spisy pripojil k tomuto
konaniu alebo mzdové pomery otca si súd môže vyžiadať priamo od jeho zamestnávateľa. Žalovaná má

k dispozícií a predložila súdu čiastočné výpisy z účtu žalobcu z r. 2008 a r. 2009, ktoré svedčia o tom, že
jeho príjem bol nadštandardný, napr. 09.12.2009 obdŕžal príjem vo výške 4.489,-$, 07.05.2008 obdŕžal
príjem 133.000,-Sk, 29.05.2008 obdŕžal príjem vo výške 132.500,- Sk ... a pod. ). Obdobné stanovisko
zastáva žalovaná aj pri uvádzaných Uznaniach dlhov. Žalovaná má za to, že sa jedná o účelové a
dodatočne podpísané uznania dlhov, v snahe znížiť sumu majetkového vyrovnania z vyporiadania BSM

voči jej osobe. K tomu ju vedie hypotetická úvaha, nakoľko napr. pri Uznaní dlhu zo dňa 01.02.2010, kde
je rozpis uhradených splátok na sumu 6.354,48 eur s uvedením dátumu úhrady ( 22.10.2008- 4.315,21
€ a dňa 01.12.20082.039,27 eur ), spolu suma vo výške 6.354,48 eur. Pri uznaní „ predmetného dlhu
“ ( ktorý mal byť 6.354,48 eur), uznal žalobca len sumu 880,75 eur, čo je v rozpore s tvrdením uvádzaným
v návrhu výroku žalobného návrhu ( petite ) v časti U. bod 5., kde uvádza záväzok voči rodičom žalobcu
vo výške 6.354,48 eur, čo je v rozpore s predloženým uznaním dlhu, kde sa uvádza, že žalobca uznal

len sumu vo výške 8.80,75 eur. Okrem toho v uznaní dlhu žalobca uvádza, že uznáva dlh za obdobie
r. 2004 - 2008, pričom pri rozpise uhradených splátok je uvedený len r. 2008 ( pri oboch splátkach ).
Ďalej chceme uviesť aj to, žalovaná uznania dlhov považuje aj za absolútne neplatné právne z titulu
ich neurčitosti. Záväzky nie sú špecifikované konkrétne, tak, aby neboli zameniteľné s inými záväzkami,
napr. „ Uznávam dlh, ktorý vznikol z úhrady splátok na hypotéku „ Akú hypotéku ? alebo „ Uznávam dlh

z úhrady splátok za spotrebný úver „ Ktorý spotrebný úver ? Strany sporu mali dva spotrebné úvery ...
a pod. Pri záväzku, ktorý žalobca uznal 18.12.2012 vo výške 1.050,- eur z titulu úhrady záväzkov za
zateplenie bytu (z r. 2012) žalovaná uvádza, že ešte pred uzavretím manželstva bývali v byte č. X rodičov
žalobcu na identickej adrese (D. XX), kde neskôr kúpili po uzavretí manželstva byt č. X, do ktorého sme
sa nasťahovali koncom augusta 2008, a zo spoločného bytu žalovaná s deťmi odišla koncom r. 2009.

Tým, že záväzok nie je konkretizovaný, ku ktorému bytu sa viaže, považuje žalovaná za neurčitý, a tým
aj absolútne neplatný. Neopomínajúc absenciu dobrých mravov pri tomto úkone. Žalovaná podotýka, že
ak boli úhrady vykonané 30.10.2012 a 07.12.2012, pričom uznanie dlhu bolo uskutočnené 18.12.2012,
nevidí dôvod prečo by mal žalobca dlh uznávať, keď sa jednalo o živý dlh, vyplývajúci z daného úkonu,
žalovaná ani nemá vedomosť o tomto dlhu, o tom aká bola lehota na jeho úhradu a teda či bolo dôvodné,

aby bol dlh žalobcom uznávaný, nakoľko nehrozilo jeho premlčanie. Zákon to síce nevylučuje, avšak z
pohľadu žalovanej ide o neštandardný úkon, vyvolávajúci minimálne pochybnosti ohľadne jeho uznania.
Ak by zateplenie bolo v byte č. X (patriacom rodičom žalobcu) došlo k zhodnoteniu ich majetku a nemali
by sme dôvod na úhradu a uznávanie tohoto záväzku. Ak by zateplenie bolo v byte č. X ( majetok patriaci
do nášho BSM), pričom v byte som už v čase zateplenia vr. 2012 nebývala, a na kúpu a rekonštrukciu

bytu si účastníci vzali dva spotrebné úvery, žalovaná teda nevidí dôvod vzniku osobitného záväzku na
jeho zatepľovanie. Žalovaná žiada, aby žalobca predložil ohlásenie stavebnému úradu o vykonávaní
zateplenia, ako aj k rekonštrukcii bytu patriaceho účastníkom konania. Právnym úkonom podľa ust. §
34 OZ sa vo všeobecnosti rozumie právne relevantný prejav vôle, t.j. taký prejav vôle, ktorý smeruje k
vzniku alebo zániku práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom vôle spájajú. Neplatné

sú právne úkony, ktorým chýba niektorá náležitosť, ktorú zákon vyžaduje pod sankciou neplatnosti.
Z úpravy neplatnosti právnych úkonov v OZ vyplýva zásada, že neplatné právne úkony sú neplatné
absolútne, pokiaľ ich nevyhlasuje za relatívne neplatné. Podľa ust. § 37 ods. 2 OZ právny úkon sa musí
urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. ( viď. rozsudok Najvyššieho súdu ČR
sp. zn. 33Cdo 1527/99 zo dna 22.6.2000) Podľa ust. § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím

obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Z ust. § 39
OZ vyplýva, že neplatný je nielen právny úkon, ktorý odporuje zákonu alebo ktorý zákon obchádza, ale
aj taký právny úkon, ktorý je síce v súlade so zákonom a ani zákon neobchádza, avšak sa prieči dobrým
mravom. Dobré mravy (boni mores), ktoré sú používané ako kritérium, u ktorého je daný osobitný záujem
na ich dodržiavaní, nie sú zákonom definované. V súdnej praxi sú všeobecne posudzované ako obvyklé,

poctivé a spravodlivé správanie sa, ktoré zodpovedá základným, v spoločnosti prevládajúcim morálnym
zásadám. Rozpor právneho úkonu s dobrými mravmi (contra bonas mores) nemusí vyplývať iba z jeho
obsahu, ale tiež z cieľa, resp. účelu, ktorý ním niektorá zo strán sleduje, pričom sú dôležité predovšetkým
všetky okolnosti, za ktorých bol právny úkon uzatvorený. Úkony uznania dlhov voči rodičom žalobcu
boli urobené bez vedomia žalovanej v pros - pech záujmu žalobcu, ktorým je snaha znížiť pohľadávku

žalovanej z vyporiadania BSM. Preto za takýchto okolností uzavretá zmluva o pôžičke a Uznania dlhov
voči rodičom žalobcu sa priečia dobrým mravom (ust. § 39 OZ). Ide o absolútne neplatné právne úkony.
Atoajztituluichneurčitosti,pretoponechávamenaúvahusúduČisastotožňujesvyjadrenímžalovanej,
že žalobcom predložené doklady ( uznania dlhov voči jeho rodičom ) zo svojho obsahového hľadiskanetrpia neurčitosťou, pokiaľ ide o vymedzenie ich predmetu ( ust. § 37 ods. 1 OZ ), a či nie sú v
rozpore s dobrými mravmi. Obligatímnym znakom uznania dlhu ako jednostranného právneho úkonu
( pod následkom absolútnej neplatnosti) je určenie jeho právneho dôvodu. Právny dôvod dlhu ( titul

jeho vzniku ) musí byť jasný. Pokiaľ sa žalovaný v Uznaní dlhu zaviazal zaplatiť peňažnú pohľadávku
na podklade záväzkovo - právneho vzťahu, bez toho aby sa konkretizovala právna skutočnosť, ktorá
bola dôvodom jeho vzniku ( napr. konkretizácia spotrebného úveru s uvedením jeho čísla) nemožno
považovať úkon za určitý. Podľa ust. § 145 ods. 1 OZ bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže
vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov, inak je právny

úkon neplatný. Podľa ods. 2 tohto ust. z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení
a povinní manželia spoločne a nerozdielne. Cit. ust. § 145 ods. 1 a 2 OZ upravuje vzájomné vzťahy
manželov a tretích osôb s ohľadom na úkony v BSM, t.j. na právne úkony, ktorými manželia disponujú so
spoločnými vecami ako predmetom BSM. V zmysle tohto ust. sa na platnosť právneho úkonu týkajúceho
sa spoločných vecí a urobeného len jedným z manželov vyžaduje súhlas druhého z manželov, ak ide
o inú než bežnú vec. Základnou podmienku aplikácie ust. § 145 ods. 1 a 2 OZ na konkrétny prípad je

však existencia právneho úkonu týkajúceho sa spoločných vecí. Pokiaľ táto podmienka nie je splnená,
sú úvahy o tom, či v konkrétnom prípade išlo o bežnú vec alebo nie a teda Či k práv - nemu úkonu bol
alebo nebol potrebný súhlas druhého manžela, bezpredmetné. Za právny úkon týkajúci sa spoločných
vecí sa nepovažuje zmluva o pôžičke uzavretá len jedným z manželov (viď. R 71/1974). Žalovaná
teda neuznáva ani ďalšie záväzky z uznaní dlhov voči rodičom žalobcu, ktoré považuje za účelové a

fiktívne, a ak ich žalobca uznal (niektoré aj po uplynutí premlčacej doby, kedy mohol uplatniť námietku
premlčania), sú v rozpore s dobrými mravmi a nie sú určité, preto uvedené záväzky sú podľa názoru
žalovanej na ťarchu výhradne žalobcu v zmysle vyššie uvádzanej judikatúry. Dôležitým faktom je aj
skutočnosť, že žalobca po odchode žalovanej zo spoločnej domácnosti koncom r. 2009 byt prenajal,
poberal od nájomcov nájomné, ktorým uhrádzal spoločné záväzky, čo nezohľadnil pri tomto vyporiadní,

nevynímajúc záväzky, ktoré uvádza v súvislosti s úhradami energií ( možno aj za tento byt ), nakoľko
z uznania dlhu nie je zrejmé, o ktorý konkrétny byt sa jedná. Žalovaná žiada, aby žalobca predložil
Nájomnú zmluvu a výpočet prijatých platieb z nájomného a úhrad spojených s užívaním ich spoločného
bytu, a ako naložil s týmito finančnými prostriedkami. V prípade potreby, k preukázaniu tejto skutočnosti
navrhuje žalovaná vypočuť ako svedkov bytových dôverníkov a to N. B., bytom D. XX, XXX XX E. a C.

C., bytom D. XX, XXX XX E.. K okolnostiam nadobúdania majetku a hospodáreniu s majetkom v BSM
navrhuje žalovaná vypočuť svojich rodičov H. I. a D. I., obaja bytom G. O. XXX/X, XXX XX B. J. K.. V
zmysle uvádzaného obsahu, bez presnej Špecifikácie hodnoty majetku patriaceho do BSM a presnej
špecifikácie výšky spoločných záväzkov, sa žalovaná nevie vyjadriť k navrhovanému výroku žalobcu
o výške vyplatenia vyrovnacieho podielu z vyporiadania BSM v prospech žalobcu, ktoré navrhuje vo

výške 11.253,28 €. To bolo aj hlavným dôvodom, prečo nedošlo k dohode účastníkov konania ohľadne
vyporiadania BSM. Na margo uznaní dlhov žalovaná uvádza, že pri pokuse žalobcu o vyporiadanie BSM
jej neboli predložené žiadne doklady ohľadne uznania dlhov.

4. Rozsudkom zo dňa 14.03.2022 súd vo veci rozhodol. Po podaní odvolania zo strany žalobcu,

KS Prešov uznesením zo 18.05.2023, č.k.5Co/44/2022-315 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a
vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie. V odôvodnení uviedol, že dokazovanie je procesný
postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom
zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých
súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne

aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu,
ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania,
pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je
významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena,
ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS

SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade
so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže
bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah
opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné
úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným

procesným poriadkom, s to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje
svoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Uvedeným sa
však súd prvej inštancie dôsledne neriadil. Možno prisvedčiť žalobcovi, že súd prvej inštancie má k
dispozícií všetky potrebné dôkazy, pričom započítal splácanie úveru žalobcovi iba do novembra 2018.Preto odvolacie námietky žalobcu, že zaplatil o 40 mesačných splátok viac, teda pri rozhodovaní mal
minimálne pri určení vyrovnávacieho podielu súd prvej inštancie započítať aj ďalšiu zaplatenú sumu.
Táto odvolacia námietka sa javí ako dôvodná. Žalobca namietal i nesprávne právne posúdenie veci.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu
pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7Cdo

7/2010). Podľa ust. § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch
manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho
vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho
ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z
manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení
miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

Súd prvej inštancie správne konštatoval v bode 44 odôvodnenia, že bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov tvorí majetok, ktorý nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva s výnimkou vecí
darovaných, zdedených, získaných v reštitúcii alebo tých, ktoré slúžia výkonu povolania len jedného z
manželov (podnikanie sa považuje za výkon povolania). Z rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou
zo dňa 19.06.2014 vyplýva, že manželstvo strán sporu bolo rozvedené, pričom rozsudok nadobudol

právoplatnosť dňa 01.07.2014. Žaloba o vyporiadanie BSM bola podaná dňa 30.06.2017, teda bola
podaná v trojročnej lehote. Súd prvej inštancie z veci patriacich do BSM strán sporu do výlučného
vlastníctva žalobcu prikázal nehnuteľnosť, a to byt č. X, garáž a pozemok parcelné č. XXXX. Zároveň v
bode II. mu uložil povinnosť splatiť zostatok dlhu úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.08.2009
uzavretej s veriteľom Slovenskou sporiteľnou, a.s., v sume 47.908,84 eur. V bode III. uložil žalobcovi

povinnosť vyplatiť žalovanej na vyrovnanie jej podielu sumu 19.056,- eur, a to do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku. Možno súhlasiť s odvolacou námietkou žalobcu, že súd nemôže prikázať žalobcovi splatiť
zostatok dlhu z predmetnej úverovej zmluvy. Rozsudkom skutočne takáto povinnosť spôsobom ako to
urobil súd prvej inštancie v bode II. výroku rozsudku určená byť nemôže. Spoločný dlh manželov môže
byť v rámci vyporiadania prikázaný obom manželom rovným dielom, alebo vo výnimočných prípadoch

iba jednému z nich. V prípade ak v rámci vyporiadania dôjde k prikázaniu spoločného dlhu len jednému
z manželov, pre druhého manžela to automaticky neznamená, že sa nezbavil dlhu. Obaja manželia
sú povinní veriteľovi dlh uhrádzať ďalej, pretože veriteľ nie je povinný rešpektovať obsah súdneho
rozhodnutia, a môže požadovať splnenie dlhu od ktoréhokoľvek z manželov. Súd môže teda vyporiadať
spoločné dlhy ich prikázaním buď obom manželom, alebo jednému z manželov. Nemôže uložiť jednému

z manželov povinnosť zaplatiť dlh z úverovej zmluvy, konkrétnemu veriteľovi, ako to urobil súd prvej
inštancie. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je odrazom práva strany sporu na dostatočné
a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá všetkými právne relevantnými
dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj špecifickými námietkami strany sporu. Porušením uvedeného práva
strany sporu na jednej strany sa povinnosti súdu na strane druhej sa strane sporu odníma možnosť

náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu, v rámci využitia prípadných riadnych
alebomimoriadnychopravnýchprostriedkov.Aknedostatokriadnehoodôvodneniasúdnehorozhodnutia
je porušením práva na spravodlivý proces, táto vada zakladá prípustnosť odvolania podľa ust. § 365 ods.
1 písm. b/ CSP. Žalobca namieta aj nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, pričom preskúmaním
veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce sa žalobcom v odvolaní

namietaných skutočností nezodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia
v napadnutej časti. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm.
b/ CSP zrušil, a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s použitím ust.
§ 391 CSP. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní sa riadiť názorom odvolacieho
súdu, ktorým je podľa § 391 ods. 2 CSP viazaný, tj. opätovne vec meritórne prejednať, v potrebnom

rozsahu vykonať dokazovanie, výsledky celého konania zhodnotiť a až potom o veci rozhodnúť,
pričom je potrebné náležite sa vysporiadať s relevantnou právnou i skutkovou argumentáciou strán
sporu a nové rozhodnutie náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2 a ods. 3 CSP odôvodniť. V záujme
eliminácie akýchkoľvek ďalších pochybení potenciálne vedúcich k vade nového rozhodnutia vezme
súd prvej inštancie zreteľ na to, že v rozpore s ustanovením § 220 ods. 2, ods. 3 CSP a právom na

spravodlivý proces je ak neposúdi podstatné skutkové tvrdenia a argumenty strán, nevyhodnotí dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti, nedá odpoveď na podstatné právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace
s predmetom ochrany, t.j. s uplatnením nároku a obranou voči nemu v zmysle účelu odôvodnenia
rozhodnutia ako to výstižne vyjadril Európsky súd pre ľudské práva v rozhodnutí z 1. júla 2003 Suominenv/ Fínsko, sť. č. 37801/97, § 37: „účelom odôvodnenia rozhodnutia je dať stranám najavo, že boli
vypočuté“. Ústavný súd Slovenskej republiky taktiež uviedol, že právo na spravodlivý proces je naplnené
tým, že všeobecné súdy zistia (po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po využití

relevantných právnych noriem vo veci rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú
svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel
a podstatu práva na spravodlivý proces ( sp. zn. III. ÚS 236/2014 z 1.apríla 2014).

5. Na základe vyššie uvedeného, preto súd vec opätovne v zmysle pokynu KS Prešov prejednal.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a to výpisom
z LV č. XXXX, k.ú. E., LV č. XXXX, kú. E. , LV č. XXXX, k.ú. E., Zmluvou o splátkovom úvere z
17.08.2009 č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, formulárom o zmluvných podmienkach, návrhom na
vklad záložného práva, potvrdením Slovenskej sporiteľne z 11.05.2017, uznaním dlhu z 18.12.2012 na
čl. 24,25, zmluvou o pôžičke z 18.08.2009, uznaním dlhu z 01.02.2010, oznámením o začatí výkonu

mandátnej činnosti. Z 18.06.2012, z 22.06.2012, dokladmi o úhradách na čl. 30-39 na účet v slovenskej
sporiteľni, sumarizáciou faktúr na čl. 40-41, sumarizáciou platieb na čl. 42-46 k bytu, výpisom z účtu
na čl. 47 až 74, vyjadrením žalovanej k žalobe z 30.11.2017, priloženými listinami a to , výpisom na čl.
100- 103, výpisom z LV č. XXXX , k.ú. E., vyjadrením žalobcu na čl. 106, žiadosťami a vyjadreniami
žalobcu, výsluchom strán sporu, prehľadom predložených žalobcom na čl. 137, potvrdením slovenskej

sporiteľne z 20.11.2018, výpisom z účtu na čl. 139-143, správami o pobyte, lustráciami, nájomnou
zmluvou na čl. 160 až 162, výpisom Z LV č. XXXXX, k.ú. G., inzerciou predaja bytov na čl. 236-238,
výpisom z obchodného registra spoločnosti Adaptive Trading j.s.a. dollTech, s.r.o. a pripojeným spisom
tunajšieho súdu sp. zn. 5P/40/2014, pripojeným spisom tunajšieho súdu sp.zn. 6P/189/2017, obrazovým
a zvukovým záznamom, návrhom na uzavretie súdneho zmieru zo dňa 07.08.2024, záznamami z

realitných kancelárii ohľadne cien prenájmu písomnými a ústnymi vyjadreniami, výsluchom strán sporu.

7. Na základe vykonaného dokazovania, súd zistil nasledovný skutkový stav vecí:

8. Z rozsudku Okresného súdu vo Vranove nad Topľou zo dňa 19.06.2014, sp. zn. 5P/40/2014 vyplýva,

že súd manželstvo účastníkov uzavreté dňa 12.06.2004 rozviedol. Rozsudok nadobudol právoplatnosť
dňa 1.7.2014.

9. Z LV č. XXXX, k.ú. E. vyplýva, že na liste vlastníctva sú evidované nehnuteľnosti byt č. X na vchode
č. XX v bytovom dome súp. č. XXXX nachádzajúcom sa na parcele č XXXX, ako vlastník je evidovaný

žalobca v podiele 1/1. Titulom nadobudnutia je kúpna zmluva z roku 2009. Spoluvlastnícky podiel na
spoločných častiach a zariadeniach bytového domu súp. č. XXXX je 56/2794.

10. Z LV č. XXXX, k.ú. E. vyplýva, že na liste vlastníctva je zapísaná nehnuteľnosť garáž, na parcele
č. XXXX o výmere 18 m2 v podiele 1/1 je vlastníkom žalobca. Titulom nadobudnutia je kúpna zmluva

z roku 2009.

11. Z LV č. XXXX, k.ú. E. vyplýva, že na liste vlastníctva je zapísaná parcela č. XXXX vo výmere 924
m2 na ktorom je postavený bytový dom súp. č. XXXX, podiel žalobcu je bod č. XX v podiele 56/2794.
Titulom nadobudnutia je kúpna zmluva z roku 2009.

12. Zo zmluvy o splátkovom úvere z 17.08.2009 vyplýva, že obe strany v konaní uzavreli zmluvu na
základe ktorej im Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla spotrebiteľský úver vo výške 56.600 eur, ktorý
sa dlžníci zaviazali splatiť v 359 mesačných splátkach po 344,81 eur, prvá splátka bola splatná dňa
20.09.2009 a posledná dňa 20.07.2039.

13. Zo zmluvy o splátkovom úvere z 17.08.2009 vyplýva, že obe strany v konaní uzavreli zmluvu, na
základe ktorej im Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla spotrebiteľský úver vo výške 4.100 eur, ktorý sa
dlžnícizaviazalisplatiťv59mesačnýchsplátkachpo24,71eur,prvásplátkabolasplatnádňa20.09.2009
a posledná dňa 20.07.2014. Touto zmluvou sa súd nezaoberal nakoľko to žalobca nežiadal, zrejme bola

splatená.

14. Podľa priloženého návrhu na vklad bola prvá zmluva zabezpečená záložným právom na vyššie
uvedený byt.15. Z potvrdenia banky z 11.05.2017 vyplýva, že z úverovej zmluvy č. 505026847, je ku dňu 11.05.2017
zostatok v sume 50.533,09 eur.

16. Z uznania dlhu z 18.12.2012 vyplýva, že žalobca uznal dlh vo výške 3.825 eur voči B. C., nar.
XX.XX.XXXX a M. C., nar. XX.XX.XXXX , malo by ísť o jeho rodičov. Malo sa jednať o dlh za splátky
hypotéky.

17. Z uznania dlhu z 18.12.2012 vyplýva, že žalobca uznal dlh vo výške 1.105,75 eur voči B. C., nar.
XX.XX.XXXX a M. C., nar. XX.XX.XXXX, malo by ísť o jeho rodičov. Malo sa jednať o dlh za spotrebný
úver.

18. Z uznania dlhu z 18.12.2012 vyplýva, že žalobca uznal dlh vo výške 1.050 eur voči B. C., nar.
XX.XX.XXXX a M. C., nar. XX.XX.XXXX, malo by ísť o jeho rodičov. Malo sa jednať o dlh za zateplenie.

19. Podľa zmluvy o pôžičke z 18.08.2019 B. C., nar. XX.XX.XXXX a M. C., nar. XX.XX.XXXX mali požičať
žalobcovi sumu 12.000 eur. Termín vrátenia pôžičky bol dohodnutý dňa 18.08.2019. Dôvod požičania
peňažnej sumy uvedený nie je.

20. Z uznania dlhu z 01.02.2010 vyplýva, že žalobca uznal dlh vo výške 6.354,48 eur voči B. C., nar.
XX.XX.XXXX a M. C., nar. XX.XX.XXXX, malo by ísť o jeho rodičov. Malo sa jednať o dlh za úhrady
splátok za náklady spojené so zateplením.

21. Z oznámenia o začatí výkonu mandátnej činnosti zo dňa 18.06.2012 vyplýva, že bol začatý výkon

v súvislosti s vznikom debetu na účte č. XXXXXXXXX.

22. Z oznámenia o začatí výkonu mandátnej činnosti zo dňa 22.06.2012 vyplýva, že bol začatý výkon
v súvislosti s vznikom debetu na účte č. XXXXXXXXX.

23. Z predložených potvrdení o vklade v Slovenskej sporiteľmi nachádzajúcich sa na čl. 30-37,
predložených žalobcom vyplýva, že žalobca počas trvania manželstva vložil v banke na splátky úveru
zo zmluvy č. XXXXXXXXXX sumu 3825 eur a na splátky úveru zo zmluvy č. XXXXXXXXXX sumu
1105,75 eur.

24. Podľa dokladov na čl. 38 vložil žalobca sumu 130 000 Sk, t.j. 4.315,21 eur, ako nedoplatok za nájom
bytu dňa 22.10.2008 a dňa 1.12.2008 sumu 61 435 Sk, t.j. 2.039,27 eur. Podľa dátumu ide o úhrady
počas manželstva.

25. Žalobca predložil prehľad uhradených faktúr za elektrinu na čl. 40-41 v sume 501,96 eur. Podľa

dátumov ide o úhrady po rozvode manželstva.

26. Zo sumára analýzy platieb za obdobie od 01.04.2009 vyplýva, že žalobca uhradil spoločnosti
SPRAVABYTKOMFORT, a.s. Prešov ( čl. 42-46) od rozvodu manželstva sumu v celkovej výške 4.488,61
eur, žalobca žiadal započítať sumu 4.422,50 eur.

27. Z výpisov z úverového účtu č. XXXXXXXXXX nachádzajúcich sa na čl. 47-74 je zrejmé, že žalobca
od rozvodu manželstva do apríla 2017 uhradil na predmetný úver sumu vo výške 12939,37 eur.

28. Z prehľadu na čl. 137 vyplýva špecifikácia dlhov predložená žalobcom.

29. Z potvrdenia Slovenskej sporiteľni z 20.11.2018 vyplýva že stav z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX
k 20.11.2018 je vo výške 47.908,84 eur.

30. Z výpisu z úverového účtu zo dňa 20.11.2018 (čl. 139-143) vyplýva, že žalobca od augusta 2014 do

novembra 2018 uhradil na zmluvu č. XXXXXXXXXX sumu 19.518,58 eur.31. Z inzercie bytov, ktoré predložila žalovaná vyplýva, že cena podobného bytu v E. na ulici O. je
105.000 eur, v centre mesta je 114.990,-eur, na P. L. je 91.900 eur, na D. L. je 129.990 eur a na Q. ulici
je 109.900 eur ( čl. 236-238). Priemerná hodnota nehnuteľnosti je tak 110.374 eur.

32. Zo správy Mestského úradu v Prešove zo dňa 29.06.2021 k spisu sp. zn. 6P/189/2017 predloženej
právnou zástupkyňou žalovanej je zrejmé, že nedisponujú informáciami, či je uvádzaný byt prenajímaný,
nakoľko od roku 2009 bol na základe Kúpnej zmluvy V 795/2009 odpredaný pánovi B. C.. Čo sa týka
sumy nájmu podobných bytov v tejto lokalite, môžu poskytnúť len informáciu z roku 2017, kedy bola

výškazálohovéhomesačnéhoprepisuvsume180,84eur,aztohovýškanájmupredstavovala67,22eur.

33. Z rozhodnutia Okresného úradu Vranov nad Topľou, odbor všeobecnej vnútornej správy zo dňa
28.03.2024 vyplýva, že Okresný úrad Vranov nad Topľou povolil žalovanej zmenu priezviska z C. na I..

34. Z obrazového a zvukového záznamu predloženého do spisu právnou zástupkyňou žalovanej

vyplýva, že osoba, ktorá sa predstavila ako C., zaklopala na dvere bytu, byt otvorila nejaká osoba
ženského pohlavia. Na otázku, či môže vedieť, kto je, pretože ide o jej byt, táto osoba, ktorá otvorila byt
uviedla, že vo veci sa má kontaktovať s p. C. a políciu, nakoľko ona má zmluvu uzavretú s p. C..

35. Z návrhu na uzavretie mimosúdnej dohody zo dňa 07.08.2024 adresovanej žalobcovi a predloženej

právnou zástupkyňou žalovanej vyplýva, že žalovaná vzhľadom na dlhodobé vedenie súdneho sporu sa
rozhodla tento spor ukončiť zmierne a to tak, že navrhuje vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
nasledovne:všetokmajetok,aleajhypotéky,ostávajúžalobcovianavyrovnaniesvojhopodielupožaduje
6000 eur s tým, že ak sa k návrhu na zmier nevyjadrí žalobca v lehote do 15.08.2024, budú mať za to,
že s návrhom súhlasí.

36. Z listín predložených právnou zástupkyňou žalovanej týkajúcich sa prenájmu obdobných bytov v
Prešove je zrejmé, že priemerný nájom sa pohybuje v rozpätí 600-630 eur mesačne.

37. Z výpovede žalobcu vyplýva, že pokiaľ ide o rozsah veci, ktoré boli kúpené počas trvania manželstva

a rozsah bezpodielového spoluvlastníctva manželov, že počas trvania manželstva strán sporu bol
nadobudnutý byt. Boli nadobudnuté iba tie veci, ktoré sú uvedené v návrhu. Po rozvode bolo umožnené
manželke, aby si z bytu zobrala všetko, čo sa týka záväzkov, vznikli počas trvania manželstva. Žalobca
na dotaz súdu, aby ozrejmil rozsah záväzkov, ktoré boli, ktoré vznikli počas trvania manželstva, žalobca
uvádza, že bývali v byte, ktorý je iný ako ten, ktorý je predmetom konania. Susedil hneď s týmto bytom.

Byt bol predmetom súdneho konania ohľadom určenia vlastníctva bytu. O byt prišli. Byt museli ešte raz
kúpiť, nebol tam hradený nájom počas doby, keď tam bývali. Tento nájom uhrádzal môj otec v dvoch
splátkach. To tvorí prvú časť dlžnej sumy - ide o sumu 6.354,48 eur. Po kúpe tohto druhého bytu v
ktorom nikdy nebývali, byt stál, byt bol neprenajímateľný v stave v akom bol. Musela sa tam urobiť aspoň
základná rekonštrukcia, aby mohli zvažovať možnosť prenájmu. Výška tejto rekonštrukcie bytu a garáže

tvorila 12.000 eur. Bol nezamestnaný, mal problém so splácaním bytu. Hrozilo, že prídu o byt a že pôjdu
na dražbu. Upomienky tie isté chodili tak jemu, ako aj žalovanej. Na to, aby o byt neprišli, aby exekútor
nesiahol na majetok jemu a plat manželky bývalej, aby im nevzali byt, jeho rodičia pomohli s úhradou
hypotéky a spotrebného úveru - hypotéka v čiastke 3.825,- a spotrebný vo výške 1.105,75 eur. Počas
tohto obdobia sa vykonávalo zateplenie, ktoré tiež uhradil otec, nakoľko nemali peniaze. Čo sa týka

dlhov voči jeho rodičom, sú to dlhy, ktoré sú reálne, sú stále. Majú ich spoločne, je ich potrebné vrátiť.
Okrem dlhu voči rodičom po júli 2014, čo je doba, kedy sa rozviedli, sám znáša všetky poplatky spojené
s bytom, t. j. poplatky za elektrinu 663,36 eur, poplatky správcovi bytu 6.132,02 eur a hypotéka vo výške
19.518,58.Všetkytietozáväzkyvyčísľujenacelkovúsumu50.648,71eur.Zostatokhypotekárnehoúveru
k dnešnému dňu tvorí 47.908,84 eur. Celkový záväzok hypotéky + všetky tieto dlhy činia spolu 98.557,55

eur. Od tejto sumy je potrebné odrátať hodnotu nehnuteľných veci, aby sa dopracovali ku konečnej
sume. Žalobca na otázku svojho právneho zástupcu, či žalovaná bola upovedomená o tejto finančnej
situácií, či ju upovedomil, žalobca uviedol, že áno. Vedela, že za byt v ktorom sme bývali sa nájom
neplatil. Vedela, že otec robil a pomohol im a financoval celú rekonštrukciu. Vedela, že byt bol v exekúcií.
Exekúcia bola aj na ten druhý spotrebný úver. Vedela, že tieto sumy hradili za nich jeho rodičia, ktorým

sú dlžní. Vedela, že platí všetky poplatky spojené s bytom od nadobudnutia bytu a aj po rozvode. Na
otázku, aký bol jej postoj, či s tým súhlasila, žalobca uviedol, že nakoľko nenamietala, tak súhlasila. Sú
to veci, ktoré sa týkajú priamo jej. Ak niečo namieta voči týmto veciam, bude to prvýkrát, čo to počujem.38. Žalobca na otázku svojho právneho zástupcu, či žalovaná mala vedomosť o rekonštrukcií bytu,
uviedla, že áno. Sama mala záujem na tom, aby sa byt prenajal. Žalobca na otázku právneho zástupcu
žalovanej, či rodičia žalovanej nefinancovali žiadne práce v súvislosti s rekonštrukciou bytu, uviedol, že v

súvislostisrekonštrukciouotecjehobývalejmanželkydolevpivnici,kderobilsadrokartónovýstrop,ktorý
bol urobený tak nekvalitne, že sa musel kompletne celý prerobiť. Okrem tejto investície do samotného
bytu alebo čohokoľvek do čoho investovala jeho bývalá manželka a ostalo, nie.

39. Žalobca na otázku právneho zástupcu žalovanej, prečo uznával záväzky voči svojim rodičom, aj

napriek tomu, že mnohé z nich boli už premlčané, žalobca uviedol, že nakoľko oni sa sami dostali do zlej
situácie kvôli nim. Rodičia chceli minulý rok predať dom. Nevidí dôvod, prečo by im mali odpúšťať tieto
veci. Na otázku právneho zástupcu žalovanej žalobca, či informoval klientku o tom, že chce tieto záväzky
uznať, žalobca uviedol jej stále hovoril, že tam majú kopec dlhov. Celý čas ju informoval. Na otázku kedy
a akou formou uviedol, že jej to stále spomínal, že tieto dlhy sú. Následne žalobca uviedol, že možno
nie všetko z toho, čo hovoril, ale áno, informoval ju. Na otázku kedy, žalobca uviedol, že do rozvodu boli

ešte spolu. Do roku 2013 - júla 2013 bola informovaná o všetkých týchto záväzkoch do daného dátumu.

40. Žalobca na otázku právneho zástupcu žalovanej, či mali so žalovanou spoločné hospodárenie,
spoločný účet, žalobca uviedol, že všetky tieto veci riešil on s jej súhlasom. Žalovaná mala prístup ku
karte, ktorú jej dal, neobmedzený. Žiadnu z týchto veci ona neriešila, čo sa týka peňazí. Uviedol, že

domácnosť bola hradená zo spoločných príjmov. Spoločný účet nemali. Žalobca na otázku právneho
zástupcu žalovanej na ktorých bytoch viazla exekúcia, žalobca uviedol, že na byte, ktorý je predmetom,
na ktorom je hypotekárny úver. Exekúcia sa týkala ich nakoľko neplatili mesačné splátky. Poukázal na
to, že bol doručený exekučný príkaz. Právna zástupkyňa žalovanej strany poukázal, že exekúcia nebola.
Žalobca na otázku právneho zástupcu žalovanej strany, kedy pracoval v Bratislave v bare svojho strýka,

žalobca uviedol, že on tam býval, nepracoval. Na otázku právneho zástupcu žalovanej, kedy a kde
pracoval v Rakúsku, žalobca uviedol, že bola to brigáda. Presne si to nepamätám. Musí si to pozrieť.
Právna zástupkyňa žalovanej strany poukázal, že z prác v Bratislave a v Rakúsku sa hradili splátky
úveru.Žalovanábolanamaterskejažalobcapracoval.Nehradilosatozprostriedkovpožičanýchrodičmi
žalobcu.

41. Žalobca na otázku právneho zástupcu žalovanej, že vzhľadom na to, že nepracoval, či požiadal svoju
banku o odklad splátok alebo o zníženie splátok, žalobca uviedol, že splátky znížiť možné nie je. Áno,
bolo odložené na dobu na ktorú to banka umožňuje. Bolo to myslím si, že len tri mesiace. Poukázal, že
po tom, čo žalovaná strana odišla zo spoločnej domácnosti, ostalo tam kopu nevyplatených spoločných

vecí,ktoréplatilon.Ideosumuzhruba20.000eur.Nadotazprávnehozástupcužalovanejstrany,čimôže
tieto veci na sumu 20.000 špecifikovať, o čo išlo, žalobca uviedol, že ide o odhad. Bol tam nezaplatený
účet za telefón, exekúcia bola vo výške zhruba 2.000 eur. Ide o sankciu za odstúpenie od paušálu. Bolo
tam niekoľko telefónnych čísel. Na otázku súdu či túto sumu 20.000 eur žiada započítať v súvislosti s
vyrovnaním, žalobca uviedol, že nie.

42. Z výpovede žalovanej vyplýva, že pred vstupom do manželstva, po uzavretí manželstva až do jej
odchodu zo spoločného bývania, bývali v byte, ktorý kúpili jeho rodičia pred svadbou. Počas spoločného
života, bola na materskej dovolenke. V roku 2004 sa narodila dcéra, v roku 2007 syn. Počas tohto
obdobia poberala rodičovský príspevok, rodinné prídavky. Pracovala na dohodu ako prekladateľka.

Všetky peniaze, ktoré prišli na jej účet boli použité na spoločné fungovanie a spoločnú domácnosť.
O deti som sa riadne starala. Z bytu bola nútená odísť v roku 2009, tri mesiace po tom, čo spoločne
uzavreli hypotekárny úver. V čase, keď vstupovala do zmluvy o hypotekárnom úvere, bola na materskej
dovolenke. Od roku 2009 žije v byte rodičov spolu s deťmi a uhrádza všetky náklady, ktoré sú spojené
s bývaním. Bývalý manžel jej na úhradu týchto nákladov neprispieva žiadnym spôsobom. Byt, ktorý

poskytli rodičia žalobcu, bol zariadený.

43. Žalovaná na dotaz súdu, či súhlasí s rozsahom vecí patriacich do BSM ohľadom nehnuteľnosti, ide
o byt, garáž a pozemok, uviedla, že áno.

44. Žalovaná na dotaz súdu, aby sa vyjadrila k pasívam, ktoré špecifikoval žalobca v žalobe, uviedla že
zmluvu o hypotekárnom úvere a spotrebiteľskom úvere podpísala spolu s manželom v dobrej viere, že
manželstvo bude ďalej fungovať a ona sa zamestná a bude sa podieľať na financovaní úveru. Čo sa týka
ostatných pasív, nie je si vedomá týchto zmlúv. Ona nič nepodpisovala, ani sa s nikým ústne nedohodlana týchto sumách. Všetky záležitosti finančné so svojimi rodičmi riešil výlučne žalobca. Nechával ju v
takej neistote. Ona do týchto veci nemohla vstupovať. Vie o tom, že rodičia im pomáhali. Má na mysli tak
rodičov žalobcu, ako aj jej. Vzhľadom na to, že po vstupe do manželstva bývalý manžel nemal prácu,

poberali štipendium z univerzity, obe strany rodičov im pomáhali ako mohli v rámci svojich možnosti.
Potom bolo obdobie, keď zarábal veľmi pekne a pomáhal rodičom on. Myslí si, že v tomto období mohol
svoje záväzky vyrovnať. Jeho rodičia mu prispeli sumou 75.000,-Sk. Boli to prostriedky zo zrušených
stavebných sporení jej sestier a jej účtu. Tieto prostriedky boli určené na kúpu kuchynskej linky a
taktiež otec investoval sumu 28.000,-Sk do rekonštrukcie pivničných priestorov, ktoré chcel využívať

ako kanceláriu.

45. Žalovaná na otázku právneho zástupcu žalobcu, či bola informovaná o zlom finančnom stave,
vzhľadomnato,žejejchodilivýzvyaupomienky,žalovanáuviedla,žeáno,prišlijejupomienky.Koľkokrát
prišla, nevie. Chodili. Žalovaná na otázku právneho zástupcu žalobcu, či vedela o tom, že existujú
nedoplatky, uviedla, že áno.

46. Na otázku, aký postoj voči tomu zaujala, žalovaná uviedla, že mala čo robiť, aby sa dokázala
postarať o deti a o seba, aby mohla základné potreby, ako aj potreby bývania uspokojiť. Nemala na to,
aby splácala jeho záväzky. Na dotaz, či išlo o spoločné alebo výlučné záväzky, uviedla, že spoločné.
Žalobca neplatil v tom čase výživné. Žalovaná na otázku právneho zástupcu žalobcu, či vedela, či tieto

záväzky uhrádzajú rodičia žalobcu, žalovaná uviedla, že nemala o tom odkiaľ vedieť, nežili spolu a
nekomunikovali vôbec.

47. Právny zástupkyňa žalobcu poukazuje, že ide o záväzky z obdobia, kedy ešte spolu žili, žalovaná
uvádza, že spolu nežijú od roku 2009. Potom bolo obdobie, keď sme sa snažili spolužitie obnoviť ale

nepodarilo sa to. Žalovaná na dotaz právneho zástupcu žalobcu uviedla, že na materskej dovolenke
bola od roku 2004 do roku 2010. V roku 2010 začala pracovať pre Akadémiu vzdelávania ako lektorka.

48. Právna zástupkyňa žalovanej na pojednávaní dňa 13.11.2023 uviedla, že v priebehu
predchádzajúcich pojednávaní, ktoré mali, tak v podstate žalovaná uvádzala, že úhrady, ktoré realizoval

jej manžel týkajúce sa splácania úveru, tieto boli splácané z nájomného za byt, ktorý je spoločný a tento
byt je prenajímaný. Žalobca túto skutočnosť popieral. Niekoľkokrát sa snažili zistiť, kto sa nachádza v
tomto byte, pretože bola tam vymenená zámka, jej klientka nemá prístup do uvedeného bytu a nevedela
sa do tohto bytu dostať. Do tohto bytu sa jej, byt prenajal manžel a vlastne podarilo sa jej to zistiť až
teraz vo štvrtok a v piatok jej to oznámila. Má nahraté video, síce to video si nahrávala bez súhlasu

ľudí, ktorí sa tam nachádzali, avšak tá pani, ktorá sa nachádzala v byte, je vidno na tom videu, že byt je
prenajatý p. C., ale že ona žiadne informácie neposkytne, nech si to ona vybaví so svojim manželom.
Čiže je evidentné, že tento byt je prenajímaný. Inač, mali aj konanie, ktoré bolo vedené tu na, týkajúce sa
úpravy výšky výživného k mal. deťom, v ktorom JUDr. Mihóková takisto požadovala, kde tvrdili, že byt je
prenajímaný, ani cez políciu sa do uvedeného bytu nedalo dostať, permanentne ten byt bol zamknutý, a

aj keď tam niekto bol, že sa tam svietilo, sa tam hneď zhaslo, čiže ako bez súhlasu súdu sa do toho bytu
dostať nedá, čiže nevedeli kto sa v tomto byte nachádza, čiže tvrdia, že vlastne ten úver je splácaný z
nájomného, ktorým je tento byt prenajímaný. Čiže pokiaľ by žalobca popieral, že ten byt prenajíma, tak
potom by žiadali, aby boli predložené vlastne od rozvodu všetky faktúry zúčtovacie za elektrinu, vodu,
plyn, lebo pokiaľ tam nikto nebýva, tak tie platby by mali byť minimálne. Pokiaľ je byt prenajímaný, tak

tam určite budú vyššie zálohové platby a poprípade aj ročné zúčtovanie by potom žiadali. Na otázku
súdu, či vie uviesť presnú sumu , aká bola splatená na úver od posledného rozhodnutia uviedla, že
k tomu sa vyjadriť nevie, určite je úver splácaný, nakoľko keďže na byt má záložné právo banka, v
prípade, ak by nedošlo k splácaniu, bola by žalovaná kontaktovaná bankou ako spoludlžníka. V ďalšom
poukázala na to, že pani v uvedenom videu výslovne uvádza, že má zmluvu s p. C.. Listiny svedčiace

o prenajímaní bytu by sa mali nachádzať aj v súvisiacom spise ohľadom zmeny výživného, kde sa im
však výška príjmu z prenajatého bytu nepodarila preukázať.

49. Právna zástupkyňa žalovanej na pojednávaní dňa 18.11.2024 k mimosúdnej dohode uviedla,
že návrh na dohodu bol iniciovaný už zo strany práv. zástupcu žalobcu JUDr. Vrbu, nesúhlasili s

podmienkami, preto zaslali protinávrh tejto dohody, na tento protinávrh im Dr. Vrba neodpovedal, pošta
sa im vrátila ako nedoručená, zistili, že má zrušenú elektronickú schránku, kvôli tomu, že už nie je
advokátom a je vyčiarknutý zo zoznamu. Aj napriek tomu sa snažili ešte predtým, ako sa dozvedeli, že
bol vyčiarknutý zo zoznamu, komunikovať telefonicky, bola tam len buď jeho asistentka alebo nejakázamestnankyňa, ktorá uviedla, stále bolo to isté, že je mimo kancelárie, že nech sa pokúsime zavolať
inokedy. Tým, že zistili, že bol vyčiarknutý zo zoznamu advokátov, kontaktovali potom žalobcu, najprv
ho kontaktovala žalovaná telefonicky, tento nedvíha vôbec telefón, prostredníctvom detí sa snažila

informovať žalobcu, ten nereagoval na tieto informácie, preto 7.8.2024 využila ako poslednú možnosť
a zaslala mu túto dohodu prostredníctvom mailu, na mailovú adresu, z ktorej komunikoval so súdom v
rodinno-právnej veci o určenie výživného, ani na túto dohodu, resp. na tejto mail, nereagoval, pretože
písomnosti, ktoré sú mu doručované na adresu, ktorú má uvedenú v spise, nepreberá, čiže je niekoľko
možností, zistili, teda jej klientka navštívila vo večerných hodinách, zaklopala na byt, ktorý má v

bezpodielovom spoluvlastníctve so žalobcom, pretože do tohto bytu sa nevie dlhodobo dostať, nakoľko
žalobca jej odmieta vydať kľúče. Žalobca stále tvrdil, že tento byt nie je prenajímaný, aj napriek tomu,
že v tomto byte sa vo večerných hodinách svietilo. Jej klientka raz využila možnosť, myslím, že to bolo
niekedy v novembri 2023, kedy sa vlastne, jej bolo umožnené vstúpiť do bytového domu, kde následne
zazvonilaprivstupnýchdveráchdobytu,kdejejotvorilaneznámapani,videoztejtonávštevyjedoložené
do súdneho spisu. Už od začiatku súdneho sporu tvrdili, že tento byt je prenajímaný, čo žalobca popieral.

To isté popieral aj v súdnom konaní, v rodinnom-právnej veci, avšak tomuto tvrdeniu žalobcu odporuje
aj tá skutočnosť, že dcéra žalobcu a žalovanej navštevuje vysokú školu v Prešove, mohla by bývať v
tomto byte, pričom žalobca odmietal, aby dcéra mohla bývať v tomto byte a bolo to práve z toho dôvodu,
že tento byt je prenajatý. Čiže v prípade, že by žalobca naďalej popieral, že ten byt bol prenajatý, tak
vlastne na preukázanie tejto skutočnosti má svedčiť jednak táto nahrávka a v prípade, že by aj naďalej

toto popieral, tak žiadali, aby súd vyžiadal od žalobcu nájomnú zmluvu, ktorú má uzavretú s nájomcami
tohto bytu a zároveň aj ročné zúčtovania energií od správcu bytového domu od roku, odkedy žalovaná
nebýva v byte, odkedy musela tento byt opustiť, resp. môžu ešte požiadať súd aby vlastne súd zaslal
vyjadrenie, alebo poprípade zaslať návrh tejto dohody žalobcovi s tým, že v prípade, že sa k tejto dohode
nevyjadrí, tak aby sa malo za to, že s touto dohodou súhlasí. Na dotaz súdu, či vie uviesť presný názov

spoločenstva, ktoré spravuje byt uviedla, že je to SPRÁVBYTKOMFORT a.s. Prešov.

50. Právny zástupkyňa žalovanej na pojednávaní dňa 22.01.2025 uviedla, že tým že manželia nežili
spolu od roku 2009 až do rozvodu do roku 2014, žalovaná nemala prístup k uvedenému bytu, toto
je pre tento spor síce nepodstatné, pretože žalobca predložil, aký bol zostatok úveru ku dňu podania

tohto návrhu. Preukázali, že tento byt bol prenajímaný, príjem z nájmu spriemerovali na sumu okolo 600
eur, ak počítajú túto skutočnosť od roku 2014 až do januára 2025, je to 127 mesiacov. Ak vezmú do
úvahy, že nájom predstavoval 600 eur, 250 eur mohlo predstavovať zhruba úhradu za energie, mesačne
tak mohol mať žalobca príjem za prenájom vo výške 350 eur. Ak to vynásobia počtom mesiacov 127,
vychádza to suma 44.450 eur. Polovičku z tejto sumy by mala mať žalovaná. Vzhľadom na uvedené,

tento úver mohol byť splatený alebo je už splatený, preto navrhujú, aby do BSM bola poňatá len táto
nehnuteľnosť, v prípade, ak by tam bol nejaký zostatok úveru, navrhujú, aby tento úver bol prisúdený
žalobcovi, keďže dlhodobo užíva túto nehnuteľnosť a poberá príjem z tejto nehnuteľnosti. Na dotaz súdu,
či žalovaná nekontaktovala banku o zistenie stavu, aký je zostatok úveru uviedla, že banka jej odmietla
túto informáciu podať z dôvodu, že nemala zmenený občiansky preukaz.

51. Uvedenú vec súd takto právne posúdil:

52. Podľa ust. § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo
môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou

vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

53. Podľa ust. § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka zánikom manželstva zanikne i bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov.

54. Podľa ust. § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch
manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho

vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho
ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z
manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení
miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.55. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tvorí majetok, ktorý nadobudol niektorý z manželov za
trvania manželstva s výnimkou vecí darovaných, zdedených, získaných v reštitúcii alebo tých, ktoré

slúžia výkonu povolania len jedného z manželov (podnikanie sa považuje za výkon povolania).

56. Tak ako akékoľvek nadobudnutie majetku, či mzda patria do BSM aj majetok, príjmy z podnikania či
zisk získané v rámci podnikania. Nie je rozhodujúce, či je daná vec užívaná primárne v rámci podnikania
alebo nie, podľa zákona patrí obom manželom rovnako a manžel nepodnikateľ má na ňu rovnaký nárok.

57. BSM na rozdiel od podielového spoluvlastníctva (pri ktorom môžu existovať rôzne výšky podielov)
nemá určené podiely spoluvlastníkov. Inštitút bezpodielového spoluvlastníctva manželov predstavuje
úpravu majetkových vzťahov medzi manželmi, pričom jeho základom je rovnaké právne postavenie
oboch manželov po ekonomickej stránke. BSM vznikne uzavretím manželstva medzi manželmi a
bude sa týkať všetkých vecí, ktoré buď jeden z manželov alebo obaja spoločne získali počas trvania

manželstva.

58. Pri vymedzení rozsahu BSM sa vychádza zo zásady, že do tohto majetkového spoločenstva majú
patriť veci, o nadobudnutie ktorých sa pričinili obaja manželia. Veci, ktoré každý z manželov nadobudol
pred uzavretím manželstva, do BSM nepatria, a to ani v prípade, ak ich užívajú obaja manželia.

59. Do zákonného BSM patrí všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý
z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí,
ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov,
a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec

vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi
pôvodného vlastníka.

60. Hlavným zdrojom BSM sú predovšetkým príjmy a úspory z pracovného alebo iného obdobného
pomeru, z podnikania, príjmy zo sociálneho poistenia, výhry z lotérií, výherných vkladných knižiek,

plneniazpoistnejzmluvy,plneniavyplatenéztitulunáhradyškodyapod.Privšetkýchpríjmochmanželov
platí zásada, že príjem sa stane predmetom BSM, až keď ho oprávnený manžel prevzal .

61. Vo výlučnom vlastníctve (t.j. vlastníkom je iba jeden z manželov) každého z manželov ale ostanú
niektoré veci, ktoré sa nemôžu stať súčasťou BSM. V zmysle citovaných zákonných ustanovení sem

patria veci získané dedičstvom, veci získané darom, veci, ktoré slúžia len osobnej potrebe alebo výkonu
povolania len jedného z manželov, vecí vydaných v rámci reštitúcií jednému z manželov, majetok,
ktorý nadobudol jeden z manželov ešte pred uzavretím manželstva, bolestné, náhrada za sťaženie
spoločenského uplatnenia niektorého z manželov. Tieto hodnoty nepatria do BSM, pretože sa viažu na
konkrétnu osobu, teda na poškodeného, autorské diela. Do BSM teda patria hnuteľnosti a nehnuteľnosti

nadobudnuté počas trvania manželstva, peniaze s výnimkou vyššie uvedených hodnôt.

62. Žalobca sa v tomto konaní domáhal vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov
zaniknutého rozvodom manželstva so žalovanou, pretože medzi nimi nedošlo k dohode o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, čo potvrdili obaja účastníci konania.

63. Na základe návrhu žalobcu a vyššie uvedených ustanovení, preto súd rozhodol o vyporiadaní tohto
spoluvlastníctva. Pri vyporiadaní BSM súd postupoval podľa ust. § 150 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké.

64. Z rozsudku Okresného súdu vo Vranove nad Topľou zo dňa 19.06.2014 vyplýva, že súd manželstvo
strán sporu rozviedol. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 01.07.2014. Žaloba o vyporiadanie BSM
bola podaná dňa 30.06.2017, teda v trojročnej lehote.

65. Z výpovedi a vyjadrení strán sporu, svedkov, listinných dôkazov súd zistil rozsah vecí patriacich do

BSM a to tak ako sú uvedené vo výroku tohto rozsudku.66. Súd však poukazuje, že B. C. bol pasívny, dostavil sa len na jedno pojednávanie, opakované výzvy
súduvsúvislostisnímnavrhnutýmdokazovanímignorovalajnapriekopakovaneuloženýmporiadkovým
pokutám.

67. Súd zdôrazňuje, že žalobca ani pri opätovnom prejednaní veci nepredložil ním navrhnuté dôkazy
a listiny.

68. Žalobca opakovane nezložil preddavok na trovy dôkazu ktorý navrhol a to na ohodnotenie

nehnuteľnosti patriacich do BSM , súd preto tento dôkaz v zmysle CSP nevykonal. Súd preto pri
rozhodovaní vychádzal len z tých listinných dôkazov, ktoré strany predložili. Aj keď návrh bol podaný v
čase platnosti OSP, od 01.07.2016 však platí nový Civilný sporový poriadok, ktorý upravuje konanie na
súde, kde súd vykoná len tie dôkazy, ktoré strana navrhla.

69. Taktiež po zrušení rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 14.03.2022, súd

niekoľkokrát vyzýval žalobcu, najprv prostredníctvom právneho zástupcu a po jeho vyčiarknutí zo
zoznamu advokátov priamo žalobcu, aby predložil nejaké návrhy na dokazovanie v súvislosti s
rozhodnutím Krajského súdu v Prešove. Žalobca v rámci odvolania totiž namietal, že súd mu na úhradu
úveru nezapočítal 40 mesačných splátok a teda do rozhodnutia mal súd pri určení vyrovnávacieho
podielu započítať aj polovicu zo zaplatenej sumy 13 792 eur a to od mesiaca november 2018 do marca

2022, kedy vo veci rozhodol.

70. Súd žalobcu opakovane vyzýval na predloženie listín o úhradách, nakoľko nie všetky sumy tvrdené
žalobcom vyplývajú z predložených listinných dôkazov realizovaných po prvom rozhodnutí súdu, no
bezúspešne. Žalobca tak ako bol nečinný od podania žaloby, ani pri novom prejednaní veci na výzvy

súdu nereagoval. Preto súd vychádzal len z listín, ktoré sú obsahom súdneho spisu.

71. Súd sa preto opätovne oboznámil s celým spisom a zistil, že žalobca súdu nepredložil žiaden dôkaz
o úhrade splátok úveru po novembri 2018, v spise sa nachádzajú len výpisy z účtu preukazujúce úhradu
splátok do novembra 2018, ktoré súd na úhradu spoločných dlhov aj započítal. Posledný prehľad sa

nachádza na čl. 137 a nasl..

72. Súd zároveň po zrušení rozsudku vyzýval niekoľkokrát žalobcu, aby predložil listiny preukazujúce
úhradu spoločných dlhov po novembri 2018, žalobca bol však po celý čas aj pri opätovnom prejednaní
veci nečinný, na výzvy súdu nereagoval. Súd pritom nemôže svojvoľne započítať sumu pri určení

vyrovnávacieho podielu, ktorú uvedie jedna zo strán, bez preukázania úhrad týchto splátok.

73. Súd zároveň žalobcovi zasielal aj zápisnice z pojednávaní, kde právna zástupkyňa žalovanej
poukazovala na skutočnosť, že žalobca predmetný byt prenajíma, čo preukázali predloženým
videozáznamom, keď im na adrese otvorila osoba, ktorá uviedla, že byt má prenajatý od žalobcu, a teda

má z uvedenej nehnuteľnosti aj príjem, ktorým môže uhrádzať predmetné splátky úveru. Ani k týmto
skutočnostiam sa žalobca nevyjadril.

74.AjkeďtotokonaniejezapísanévregistriPc,podľaplatnéhospravovaciehoakancelárskehoporiadku
v čase podania návrhu ) nejde o konanie podľa CMP, ale o konanie podľa civilného sporového poriadku.

75. Podľa ust. § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

76. Podľa ust. § 150 ods. 1,2 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a
rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností
môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

77. Podľa ust. § 151 ods. 1,2 skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú

za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie
vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.78. Podľa ust. § 153 ods. 1,2,3 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie
sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na

rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany,
ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo
prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

79. Podľa ust. čl. 3 ods.1,2 CSP každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade
s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon,
s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom,
judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom
na hodnoty, ktoré sú nimi chránené. Výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách
a vetách jasné a nepochybné. Nikto sa však nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona proti ich účelu

a zmyslu podľa odseku 1.

80. Podľa ust. čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo
veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

81. Podľa ust. čl. 15 ods. 1,2 CSP dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade
s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

82. Zámerom nového Civilného sporového poriadku je snaha o zrýchlenie konania a vytvorenie takých
pravidiel, ktoré priebeh konania zhospodárnia, a zároveň vytvoria rámec na efektívnu ochranu celého

spektra práv vyplývajúcich z hmotného práva.

83. Jedným z hlavných cieľov je zabezpečiť dôslednú koncentráciu procesu a dôležitou obsahovou
zmenou, ktorá je spôsobilá prispieť k efektívnemu a rýchlemu konaniu je tiež zvýšenie požiadaviek na
procesnú aktivitu sporových strán, a s tým spojenú procesnú zodpovednosť so sankčnými dôsledkami

v prípadoch procesnej pasivity. Jednou zo základných zmien, ktoré odrážajú predmetnú požiadavku
aktivity sporových strán je skutočnosť, že po novom budú účastníci konania povinní predložiť dôkazy
a rozhodné skutočnosti v zákonných alebo súdom určených lehotách pod hrozbou neprihliadania na
skutočnosti predložené po uplynutí určenej lehoty.

84. Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť
svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Cieľom
dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu v ktorom spočíva na strane sporu.
Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu ktoré vychádza zo skutkového
základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou sporu. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou

povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledkom konania, ktorý závisí od zistených
a vykonaných dôkazov.

85. Súd poukazuje, že v konaní o vyporiadanie BSM súd vyporiadava, len tie veci, ktoré strany urobili
predmetom konania. V danom prípade, len nehnuteľný majetok a záväzky.

86. Pri posudzovaní toho, či určitý majetok patrí alebo nepatrí do BSM nie je súd viazaný právnym
posúdením strán sporu.

87. Pri vyporiadaní, pri určení ceny vecí patriacich do BSM sa vychádza z ceny v čase vyporiadania,

no zo stavu vecí v čase zániku BSM.

88. Z listinných dôkazov súd zistil, že do BSM majú patriť iba nehnuteľnosti a to byt č. X na vchode č.
XX v bytovom dome súp. č. XXXX nachádzajúcom sa na parcele č. XXXX a spoluvlastnícky podiel na
spoločných častiach a zariadeniach bytového domu súp. č. XXXX XX/XXXX zapísaný na LV č. XXXX,

k.ú. E.. Do BSM má patriť pozemok, parcela č. XXXX na ktorom je postavený bytový dom súp. č. XXXX,
podiel je bod č. XX vo výške 56/2794, zapísaný na LV č. XXXX, k.ú. E. a garáž zapísaná na LV č. XXXX,
k.ú. E. na parcele č. XXXX o výmere 18 m2.89.Ajkeďjeakovlastníkzapísanýžalobca,zobsahulistovvlastníctvavyplýva,žetietonehnuteľnostiboli
kúpenévroku2009,tedapreukázateľnepočastrvaniamanželstvaapretomajúpatriťdobezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Opak, žalobca v konaní nepreukázal.

90. Obaja účastníci potvrdili tento rozsah BSM teda, že iné nehnuteľnosti a ani hnuteľné veci predmetom
BSM nie sú.

91. Hodnota nehnuteľností znalcom učená nebola. Ako už súd uviedol, žalobca na prvom pojednávaní,

kde sa vo veci pojednávalo dňa 21.11.2018 uviedol, že sám predloží súkromný znalecký posudok,
tento však ani napriek opakovaným výzvam a urgenciám súdu niekoľko rokov súdu nepredložil, so
súdom nekomunikoval, na opakovane výzvy súdu nereagoval. Opakovane, ani na výzvy súdu nezložil
taktiež zálohu na dokazovanie, aby súd mohol zabezpečiť odborné vyjadrenie za účelom ohodnotenie
nehnuteľnosti, hoci sám alebo prostredníctvom právneho zástupcu neskôr viackrát uviedol, že zálohu
určite zloží a že trvá na ohodnotení nehnuteľnosti.

92.Vpriebehukonaniažalovanáuviedla,žesasnažilazabezpečiťohodnotenienehnuteľnosti,zámkyna
byte však boli vymenené a do bytu sa nevedela dostať zavinením žalobcu, ktorý byt prenajal a nájomca
ju odmietol do bytu vpustiť. Súd preto vychádzal z priemernej hodnoty obdobných nehnuteľností, ktoré
súdu preukázala žalovaná a to z vyjadrení realitných kancelárii, ktoré predložila žalovaná, podľa ktorých

priemerná hodnota pri obdobných 5 bytoch s garážou pri týchto sumách je v sume 110.374 eur. Súd
musel vychádzať z tejto sumy, keďže žalobca nič iné nepreukázal.

93. Druhou položkou, ktorá je premetom vyporiadania BSM sú pasíva, pohľadávky účastníkov. Žalobca
žiadal vyporiadať jednu pohľadávku a zohľadniť viacero pohľadávok ktoré uhrádzal pri vzájomnom

započítavaní.

94. Občiansky zákonník nemá výslovne ustanovenie o tom, ako sa majú vyporiadávať pohľadávky a
dlhy manželov, ktoré sú spojené s ich BSM a vznikli za jeho trvania.

95.Súdpoukazuje,žeajpoopätovnomprejednaníveciapovykonanomdokazovaní,dopasívnezahrnul
pohľadávky, voči rodičom žalobcu.

96. Aj napriek tomu, že žalobca predložil uznania záväzkov voči svojim rodičom a zmluvu o pôžičke,
súd po ich posúdení dospel k záveru, že ide o vykonštruované dôkazy v prospech žalobcu, nakoľko

tieto žalobcom tvrdené skutočnosti o dlhoch voči jeho rodičom inými hoc aj nepriamymi dôkazmi neboli
žalobcom v konaní hodnoverne a jednoznačne preukázané. Navyše žalobca ako to z uznaní vyplýva,
uznal premlčané pohľadávky. Súd má za to, že ak tieto pohľadávky existujú, ide o pohľadávku žalobcu,
nie aj žalovanej, ktorá ako uviedla o týchto dlhoch nemala vedomosť.

97. Žalobca svoje tvrdenia jednoznačne a hodnoverne nepreukázal. Iné dôkazy, aj keď ich navrhol, už
na nich netrval a ani ich nepredložil, výsluch svedkov nezabezpečil. Uznanie dlhov podpísané rodičmi
žalobcu, kde podpisy neboli úradne overené, je možné ich účelovo antidatovať, nemá samo o sebe bez
iných dôkazov právnu váhu dôkazu.

98. Súd má za to, že žalobca toto svoje tvrdenie o existencii takýchto dlhov oboch účastníkov voči jeho
rodičom v konaní nepreukázal a teda neuniesol dôkazné bremeno. Žalobca výsluch svedkov, svojich
rodičov nezabezpečil aj keď to navrhol. Na pojednávania pravidelne nechodil a ignoroval výzvy súdu.
Preto je to na jeho ťarchu. V konaní bol pasívny a opakovane na pojednávania nechodil. Súd poukazuje,
že uvedený záver súdu, odvolací súd nepovažoval za nesprávny, nemal voči nemu výhrady.

99. Do pasív súd zahrnul v zmysle návrhu pohľadávku z jedného z dvoch úverov v Slovenskej sporiteľni,
( druhý mal byť asi splatený) žalobca žiadal zahrnúť len jeden. Avšak vzhľadom na nečinnosť žalobcu,
ktorý ich mal uhrádzať aj po rozvode ich výška a to koľko z nich žalobca po rozvode manželstva do dňa
rozhodnutia súdom uhradil, nebola jednoznačne preukázaná. Súd preto vychádzal len z listín a výšky

dlhov, ktoré boli súdu preukázané, t.j. nesplatená časť úveru č. XXXXXXXXXX v Slovenskej sporiteľni,
a.s. je vo výške 47.908,84 eur podľa potvrdenia banky z 20.11.2018 a úhrady zo strany žalobcu za
obdobie od júla 2014 do novembra 2018, boli v sume 19.869,37 eur. Opak žalobca nepreukázal. Preto
súd vychádzal z týchto údajov.100. Pokiaľ ide o úhrady žalobcu za dlhy, ktoré vznikli počas manželstva, nedoplatky za byt a elektrinu
súd poukazuje, že žalobca uviedol, že zaplatil za elektrinu sumu 501,96 eur, a správcovi bytu sumu

4.488,61 eur, žalobca žiadal 4.422,50 eur. Tieto sumy vychádzajú z listín predložených žalobcov a súd
ich zohľadnil pri započítaní.

101. Súd preto vychádzal zo súm, ktoré žalobca žiadal. Týmto podlžnostiam nasvedčuje aj skutočnosť,
že žalovaná vo svojej výpovedi potvrdila, že s manželom mali podlžnosti, aj keď presne o aké a v akej

výške uviesť nevedela.

102. Keďže žalobca, ako aj žalovaná v rámci konania navrhli, aby nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom
vyporiadania súd prikázal do vlastníctva žalobcovi súd rozhodol tak, ako je uvedené v I. výroku tohto
rozsudku.

103. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovi boli do výlučného vlastníctva prikázané predmetné
nehnuteľnosti, súd prikázal žalobcovi zostatok dlhu z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa
17.08.2009, ktorý preukázateľne spláca žalobca, čo nepoprel, potvrdil, no odmietol súdu preukázať akú
ďalšiu sumu uhradil od posledného rozhodnutia a aj to čo namietal v podanom odvolaní súdu. Neuniesol
v tomto smere dôkazné bremeno. Súd preto musel vychádzať len z údajov dostupných a preukázaných

v spise.

104. Čo sa týka prikázania tohto dlhu žalobcovi, vo vzťahu k uzneseniu KS Prešov súd uvádza, že sa
týmto musel zaoberať a rozhodnúť o prikázaní tohto dlhu jednému z manželov pre potrebu vzájomného
započítanie medzi manželmi. Je nesporené, že takéto rozhodnutie nie je pre banku záväzne, no súd sa

týmto musel zaoberať, aby vedel kto dlh splácal po rozvode, kto ho bude ďalej splácať, aký je zostatok,
aby vedel započítať, odpočítať polovicu dlhu v prospech manžela, ktorý ho bude ďalej splácať.

105. V ďalšom sa súd zaoberal výškou vyrovnávacieho podielu, ako aj skutočnosťou, ktorá strana má
nárok na vyrovnávací podiel.

106. Hodnota vecí patriacich do BSM, nehnuteľnosti je spolu 110.374 eur. Žalobcovi boli prisúdené veci
v sume 110.374 eur, žalovanej v sume 0 eur, pričom 1/2 z celkovej hodnoty BSM predstavuje 55.187 eur.

107. Teda žalobcovi boli prisúdené veci vo väčšej hodnote a preto na vyrovnanie podielu je žalobca

povinný doplatiť žalovanej sumu 55.187 eur. Súd však od tejto sumy odpočítal polovicu sumy za dlhy,
ktoré žalobca uhradil alebo ktoré má ešte uhradiť žalobca, t.j. (sumy 47.908,84 eur (čl. potvrdenie na
čl. 138), sumy 501,96 eur (listiny na čl. 41), sumy 4.422,50 eur (listiny na čl. 42-46 ) a sumy 19.869,37
eur (listiny na čl. 139-143 + súd prirátal sumu 350,79 eur, čl. 67 druhá strana- výpis vzhľadom na dátum
úhrady dňa 23.07.2014). Spolu tieto dlhy sú vo výške 72.702,67 eur. Z tejto sumy dlhov uhradených

žalobcom alebo ktoré má žalobca uhradiť, by mala pripadnúť na žalovanú suma 36.351,34 eur.

108.Keďžetietosumyuhradilalebomáuhradiťžalobcasúdodsumy,ktorúmážalobcavyplatiťžalovanej
nakoľko dostal všetky nehnuteľnosti, celý majetok BSM v hodnote 110.374 eur od polovice, ktorá pripadá
na žalovanú 55.187 eur odrátal sumu 36.351,34 eur, ktorú by mala uhradiť žalovaná. Rozdiel v sume

18.835,66 eur by mal žalobca uhradiť žalovanej ako vyrovnávací podiel.

109. Súd však poukazuje na skutočnosť, že právna zástupkyňa žalovanej zaslala žalobcovi návrh na
uzavretie mimosúdnej dohody, kde žalovaná upustila od vyplatenia vyrovnacieho podielu vo výške na
aký má nárok a na vyrovnanie požadovala zaplatenie sumy len vo výške 6000 eur. Keďže žalobca

sa k návrhu zaslanému mu právnou zástupkyňou žalovanej nevyjadril, ani naň žiadnym spôsobom
nereagoval,súdvýzvouzodňa20.11.2024zaslaltentonávrhnauzavretiemimosúdnejdohodyžalobcovi
v zmysle návrhu žalovanej z dôvodu nečinnosti žalobcu a ignorovania súdu s upozornením, že ak sa
k tomuto návrhu v lehote 20 dní nevyjadrí, bude mať súd za to, že so znením dohody ako ju navrhla
žalovaná súhlasí. Žalobca do rozhodnutia súdu na predmetnú výzvu nereagoval, preto má súd za to,

že s týmto znením súhlasil.

110. Žalobcu vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam, tak súd zaviazal uhradiť žalovanej na
vyrovnanie jej podielu sumu vo výške 6000 eur, teda tak ako výslovne požadovala žalovaná, aj keďpodľa prepočtu súdu by mala nárok na vyrovnací podiel vo výške 18.835,66 eur. Žalovaná sa čiastočne
svojho nároku vzdala. Keďže ide o vyššiu sumu, súd určil na jej zaplatenie dlhšiu lehotu.

111. Súd poukazuje, že sumu 6000 eur žalobca žiadnym spôsobom nerozporoval. Keďže na výzvu súdu
nereagoval v zmysle výzvy, mal súd za to, že s ňou súhlasí.

112. Súd v závere zároveň poukazuje aj na skutočnosť, že v konaní má za preukázané, že žalobca
predmetnú nehnuteľnosť prenajíma, pričom priemerná cena nájmu za obdobné byty sa pohybuje v sume

600 eur mesačne. Žalobca má teda z predmetnej nehnuteľnosti príjem, ktorý môže použiť na splácanie
predmetného úveru. Na polovicu príjmu z tohto nájmu by inak mala nárok aj žalovaná. Súd sa však touto
skutočnosťou nezaoberal, nakoľko žalovaná na vyrovnanie požadovala sumu vo výške 6000 eur, teda
v nižšej sume, než na akú mala nárok, teda čiastočne sa vzdala svojho nároku.

113. Na základe vykonaného dokazovania a s poukazom na citované zákonné ustanovenia, tak ako je

to vyššie uvedené, súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu, tak ako je to uvedené vo
výroku tohto rozsudku.

114. Podľa § 255 ods. 1,2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

115. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštancievlehote
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

116. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania právo,
nakoľko v tomto prípade nemožno hovoriť o nejakom úspechu tej ktorej strany v konaní, pretože pri
vyporiadaní BSM, každá zo strán dostala časť majetku, ktorý jej prináleží.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v potrebnom počte vyhotovení.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.