Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 19, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1424208869
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1424208869.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členiek
senátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej v právnej veci žalobcu: M. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom: Č. XXX, okr. Č. proti žalovanému: Y.. U. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. X, Ž., o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu
Bratislava IV zo dňa 18. októbra 2024, č.k. 22C/51/2024-22 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 18. októbra 2024, č.k. 22C/51/2024-22
p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava IV uznesením zo dňa 18. októbra 2024, č.k. 22C/51/2024-22, zamietol návrh
žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva, a to najmä formou dražby alebo aj akýmkoľvek iným
spôsobom, zriadeného k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom
Bratislava, katastrálnym odborom, pre k.ú. O. B., obec S. - O. B., okres S. Y., ako pozemok parc.
reg. ,,C“ č. XXXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 a stavba: Dom, druh

stavby: rodinný dom, označená súp. č. XXXX, postavená na pozemku: parcela reg. ,,C“ č. XXXX/X, druh
pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere XXX m2 a to až do právoplatného skončenia konania
o určenie neexistencie predmetného záložného práva, ktoré bude začaté na základe žalobného návrhu
podaného žalobcom bezodkladne po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že medzi žalobcom ako

predávajúcim a spoločnosťou P.T.Real, s.r.o., ako kupujúcim došlo dňa 21.09.2018 k uzavretiu kúpnej
zmluvy, ktorej predmetom bol odplatný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam (v podiele 1/1 v
pomere k celku) zapísaným na LV č. XXXX za kúpnu cenu 350.000,- eur, ktorú sa kupujúci zaviazal
zaplatiť predávajúcemu do 1 roku od podpisu kúpnej zmluvy. Zmluvné strany sa dohodli pre prípad,
že kúpna cena nebude uhradená v dojednanej dobe, predávajúci má možnosť od zmluvy odstúpiť.
Pretože spoločnosť P.T. Real s.r.o. neuhradila predávajúcemu kúpnu cenu, listom zo dňa 04.09.2024

žalobca ako predávajúci od zmluvy odstúpil. Odstúpenie od zmluvy bolo doručené kupujúcemu, ktorý
prehlásil, že voči odstúpeniu žalobcu od kúpnej zmluvy nemá žiadne výhrady. Žalobca v návrhu
uviedol, že vzhľadom na postoj kupujúceho je ukončenie predmetnej zmluvy nesporné. Keďže došlo k
ukončeniu kúpnej zmluvy, zodpovedá tomu vzájomné vrátenie poskytnutých plnení. Nakoľko spoločnosť
P.T. Real s.r.o. žalobcovi neposkytla vrátenie predmetu kúpy, žalobca listom zo dňa 05.09.2024
požiadal kataster nehnuteľností o záznam zmeny vlastníka predmetných nehnuteľností na žalobcu.

Na základe uvedeného kataster začal viesť konanie pod č. Z XXXXX/XXXX. Žalobca v návrhu ďalej
uviedol, že výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností sa stal už momentom zrušenia kúpnejzmluvyprostredníctvomdoručeniaodstúpeniaodzmluvyspoločnostiP.T.Reals.r.o.Záznamrealizovaný
príslušným katastrálnym orgánom je len deklaratórneho charakteru. Podľa žalobcu taktiež nemožno
hovoriť o hypotetickom predpoklade rozporovania platnosti daného odstúpenia od zmluvy, a to s

ohľadom na potvrdenie nespornosti daného úkonu vystavené samotnou spoločnosťou P.T. Real s.r.o.
Žalobca v návrhu ďalej uviedol, že z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX zistil, že počas obdobia, keď
bola vlastníkom predmetných nehnuteľností spoločnosť P.T. Real s.r.o. došlo zo strany tejto spoločnosti
k zriadeniu záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam v prospech žalovaného. Z uvedeného
listu vlastníctva je tiež zrejmé, že žalovaný začal s výkonom tohto záložného práva. Významnejším

zásahom do práv žalobcu, ktorý mu bezprostredne hrozí je skutočnosť, že žalovaný v najbližšom čase
plánuje pristúpiť k výkonu samotnej dražby, prostredníctvom ktorej má záujem zrealizovať svoje záložné
právo. Žalobcovi, ako aj spoločnosti P.T. Real s.r.o. totiž bola v minulých dňoch doručená výzva na
umožnenie prehliadky priestorov zo dňa 19.08.2024, ktorou dražobná spoločnosť AUKCIE - REALITY,
s.r.o. so sídlom Sládkovičova 167/13, Žilina, IČO: 55 689 949 vyzýva vlastníka nehnuteľností (v tom čase
ešte spoločnosť P.T. Real s.r.o.) na umožnenie ohliadky nehnuteľností, ako predmetu dražby znalcom,

za účelom ich znaleckého ohodnotenia. Je teda viac než zrejmé, že žalovaný zamýšľa v najbližšom
čase zrealizovať dražbu nehnuteľností, čím dôjde k vážnemu zásahu do práv žalobcu, nakoľko bez
vlastného pričinenia stratí vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam bez primeranej protihodnoty,
bez ohľadu na skutočnosť, že medzi žalobcom a žalovaným nikdy nedošlo k zriadeniu záložného práva,
ani k inému úkonu, v zmysle ktorého by bol žalobca voči žalovanému dlžníkom. Žalobca súčasne

zastáva názor, že s ohľadom na nezaplatenie kúpnej ceny za predmetné nehnuteľnosti spoločnosťou
P.T. Real s.r.o. je daný predpoklad, že akákoľvek zmluva, ktorou by spoločnosť P.T. Real s.r.o. zriadila
v prospech žalovaného záložné právo, predmetom ktorého by boli vyššie uvedené nehnuteľnosti je
neplatná alebo neúčinná. Uvedený predpoklad opiera žalobca najmä o skutočnosť, že spoločnosť P.T.
Reals.r.o.neuhradilakúpnucenuanisčasti,nonapriektomudošlokzaloženiunehnuteľnostívprospech

žalovaného. Z uvedeného, ako aj z iných dôvodov sa žalobca bude v najbližšom čase zaoberať podaním
žaloby na konajúci súd vo veci určenia neexistencie záložného práva. Žalobca potrebu bezodkladnej
úpravy pomerov formou navrhovaného neodkladného opatrenia odôvodňuje najmä tou skutočnosťou,
že z konania žalovaného, ktorý vykonáva kroky smerujúce k dražbe nehnuteľností objektívne vyplýva
obava, že do majetkovej sféry žalobcu bude zasiahnuté neprimeraným avšak najmä nenávratným

spôsobom. Hoci má žalobca aj iné prostriedky ochrany svojich práv, najmä žalobu o určenie neexistencie
záložného práva žalovaného k predmetným nehnuteľnostiam, ktoré aj využije, tieto však nie sú hlavne
s akcentom na časový element dostatočne efektívne na ochranu jeho práv, na rozdiel od úpravy jeho
pomerov neodkladným opatrením. Uvedená obava vyplýva najmä z výkonu ohliadky nehnuteľností
znalcom, z čoho vyplýva bezprostredná blízkosť ohodnotenia predmetu dražby a následne pristúpenie k

samotnému vydraženiu predmetných nehnuteľností. Keďže sa jedná o nehnuteľnosti v centre Bratislavy,
predpokladá veľmi rýchle vydraženie a tým aj nenávratný zásah do jeho majetkovej sféry.

3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2
písm.d),§326ods.1,2,§329ods.2,CSP,§48Občianskehozákonníkaavecnetým,žepooboznámení

sa s obsahom spisu, pri zohľadnení stavu v čase vydania uznesenia dospel súd prvej inštancie k
záveru o nesplnení zákonných predpokladov pre nariadenie navrhnutého neodkladného opatrenia, keď
v danom prípade žalobca dostatočne neosvedčil potrebu navrhovanej bezodkladnej úpravy pomerov
medzi žalobcom a žalovaným a ani obavu z ohrozenia exekúcie. Až osvedčenie odôvodnenej potreby
bezodkladnej úpravy pomerov by súdu umožňovalo nariadiť neodkladné opatrenie v navrhovanom

znení. Táto potreba (alebo obava) by však musela byť konkrétna a musela byť stranou hodnoverne
osvedčená a podložená aj ďalšími skutočnosťami tak, aby bolo možné označiť ju za odôvodnenú.
V prejednávanom prípade tomu tak nie je. Žalobca navrhol nariadiť neodkladné opatrenie s cieľom
zamedziť vzniku ujmy, ktorá mu má hroziť z dôvodu, že do jeho majetkovej sféry bude zasiahnuté
neprimeraným, avšak najmä nenávratným spôsobom. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na

to, že dobrovoľná dražba tak ako je definovaná v zákone č. 527/2002 Z.z. predstavuje jeden zo spôsobov
výkonu záložného práva, ktoré umožňuje vykonať civilný kódex. Začatie výkonu záložného práva nie
je prejavom ľubovôle záložného veriteľa, ale len dôsledkom porušenia povinností zo strany dlžníka
uhradiť pohľadávku riadne a včas. Z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 16.09.2024 súd prvej inštancie
zistil, že vlastníkom predmetných nehnuteľností je spoločnosť P.T. Real s.r.o. so sídlom Štefánikova 33,

Bratislava. Žalobca je súčasne konateľom záložcu. Teda žalobca a štatutárny zástupca spoločnosti P.T.
Real s.r.o. sú tá istá osoba. K zriadeniu záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam v prospech
žalovaného tak došlo tou istou osobou. Nemožno teda hovoriť o tom, že žalobca stratí vlastnícke
právo k predmetným nehnuteľnostiam bez primeranej protihodnoty a bez ohľadu na skutočnosť, žemedzi žalobcom a žalovaným nikdy nedošlo k zriadeniu záložného práva ani k inému úkonu, v zmysle
ktorého by bol žalobca vo vzťahu k žalovanému v postavení dlžníka. Inými slovami, keď aj predmetné
nehnuteľnosti, boli dané do zálohu, bolo to de facto tou istou osobou. Skutkové okolnosti o tom, aká

pohľadávka bola zabezpečená záložným právom z obsahu návrhu a ani z predložených listín súdu
nevyplývajú a teda nie sú známe. V poznámke na liste vlastníctva v časti S. je uvedené Oznámenie o
začatí výkonu záložného práva A.-XXXXX/XXXX na pozemok registra ,,C“ KN parc. č. XXXX/X a stavbu
so súp. č. XXXX na parc. č. XXXX/X v prospech Y.. U. N. (XX.XX.XXXX) formou dobrovoľnej dražby, M.-
XXXX/XXXX. Vyhlásením dražby nie sú dotknuté práva žalobcu a ani samotnou dražbou nie je dotknuté

jeho právo. Žalobca má podľa názoru súdu prvej inštancie právny prostriedok na ochranu svojich práv,
ktorým je podanie žaloby o neplatnosť dražby podľa § 21 ods. 2 zákona č. 572/2002 Z.z. a inštitúty,
ktorých účelom je práve ochrana pôvodného vlastníka pre prípad neplatnosti dražby (§ 21 ods. 3, ods.
5 citovaného zákona). Nad rámec súd prvej inštancie považoval za potrebné uviesť, že odstúpením od
zmluvy dochádza k zrušeniu kúpnej zmluvy. K tomu, aby došlo k zmene v zápise vlastníka aj v evidencii
katastra nehnuteľností, je potrebné podať na príslušný katastrálny odbor návrh na vykonanie záznamu,

na základe ktorého vykoná katastrálny odbor zmenu zápisu v osobe vlastníka v katastri nehnuteľností
(t.j. zapíše predchádzajúceho vlastníka). Listina, ktorá by preukazovala zmenu vlastníctva žalobcu k
predmetným nehnuteľnostiam súdu predložená nebola. Nemožno nechať tiež nepovšimnuté, že právo
na odstúpenie od zmluvy podlieha premlčaniu v trojročnej premlčacej lehote, ktorá sa počíta od času
kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz, čo je v posudzovanom prípade odo dňa nasledujúceho po

dni, keď mal kupujúci zaplatiť kúpnu cenu, ktorá lehota v danom prípade dávno uplynula. Vzhľadom
na vyššie uvedené súd prvej inštancie konštatoval, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
nebolo možné vyhovieť.

4. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie s odôvodnením, že uznesenie

súdu prvej inštancie trpí vadami, ktoré spočívajú v tom, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a súčasne rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca poukázal na to, že súd prvej inštancie
odôvodnil odmietnutie návrhu žalobcu tak, že podľa názoru súdu žalobca neosvedčil existenciu reálnej
obavy z ohrozenia svojich práv, pre ktorú by mal súd vydať neodkladné opatrenie v navrhovanom

znení. V rámci odôvodnenia uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že aj keby pristúpil žalovaný k
dražbe predmetných nehnuteľností, žalobca by mal k dispozícii prostriedky ochrany v zmysle zákona č.
527/2002 Z.z. o dražbách, teda žalobu o určenie neplatnosti dražby. V danom konštatovaní uznesenia
súd podľa názoru žalobcu jednoznačne dospel k nesprávnym skutkovým, ako aj právnym záverom. V
tejto súvislosti žalobca uvádza, že hlavným nesprávnym skutkovým zistením súdu je názor, že žalobca

nie je priamo ohrozený na svojich právach. S ohľadom na skutočnosť, že doručením odstúpenia od
zmluvy kupujúcemu - spoločnosti P.T. Real s.r.o. došlo zo strany žalobcu k ukončeniu kúpnej zmluvy od
počiatku, uvedenému zodpovedá vzájomné vrátenie doposiaľ poskytnutých plnení. Nakoľko spoločnosť
P.T. Real neposkytla žalobcovi nijaké plnenie, jediným poskytnutým plnením je prevod vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam na spoločnosť P.T. Real, ktorá sa povolením vkladu vlastníckeho práva stala

aj vlastníkom nehnuteľností evidovaným na príslušnom liste vlastníctva. Z uvedeného dôvodu žalobca
požiadal návrhom zo dňa 05.09.2024, doručeným 06.09.2024 Okresný úrad Bratislava, katastrálny
odbor o záznam zmeny vlastníka nehnuteľností na žalobcu. Na základe uvedeného návrhu začal
viesť Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor konanie pod č. H. XXXXX/XXXX. O danom zázname
príslušný katastrálny odbor doposiaľ nerozhodol, teda žalobca je stále v právnej neistote, či bude

daný záznam zapísaný ku dňu prípadnej dražby. Pre úplnosť žalobca uviedol, že sa stal opätovným
výlučným vlastníkom nehnuteľností už momentom zrušenia kúpnej zmluvy prostredníctvom doručenia
odstúpenia od nej spoločnosti P.T. Real, záznam realizovaný príslušným katastrálnym orgánom je
len deklaratórneho charakteru. Taktiež nemožno hovoriť o hypotetickom predpoklade rozporovania
platnosti daného odstúpenia od zmluvy, a to s ohľadom na potvrdenie nespornosti daného úkonu

vystavené samotnou spoločnosťou P.T. Real. Tak ako uviedol žalobca už v samotnom návrhu, žalovaný
v najbližšom čase plánuje pristúpiť k výkonu samotnej dražby, prostredníctvom ktorej má záujem
zrealizovať svoje záložné právo. Spoločnosti P.T. Real, ako aj samotnému žalobcovi totiž bola v
uplynulých dňoch doručená výzva na umožnenie obhliadky priestorov zo dňa 19.08.2024, v ktorej
vyzýva vlastníka nehnuteľností (vtedy ešte spoločnosť P.T. Real) dražobná spoločnosť AUKCIE -

REALITY, s.r.o., so sídlom Sládkovičova 167/13, 010 01 Žilina, IČO: 55 689 949, na umožnenie
obhliadky nehnuteľností, ako predmetu dražby, znalcom, za účelom ich znaleckého ohodnotenia.
Žalobca zdôraznil, že medzičasom však došlo k ďalšiemu posunu smerujúcemu k ohrozeniu práv
a postavenia žalobcu, nakoľko dražobník žalovaného publikoval oznámenie o dobrovoľnej dražbe, zktorého vyplýva, že k dražbe nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu (po odstúpení od kúpnej zmluvy)
pristúpi už dňa 11.12.2024. Je teda viac než zrejmé, že žalovaný k dražbe pristúpi, a teda obava
žalobcu zo straty vlastníckych práv v dôsledku konania bývalého vlastníka (P.T. Real s.r.o.) je viac

než bezprostredná a odôvodnená. Je teda viac než zrejmé, že žalovaný zamýšľa v najbližšom čase
zrealizovať dražbu nehnuteľností, čím dôjde k závažnému zásahu do práv žalobcu, nakoľko bez
vlastného pričinenia stratí vlastnícke právo k nehnuteľnostiam bez primeranej protihodnoty, bez ohľadu
na skutočnosť, že medzi žalobcom a žalovaným nedošlo nikdy k zriadeniu záložného práva, ani
inému úkonu, v zmysle ktorého by bol žalobca voči žalovanému v postavení dlžníka. S ohľadom na

odôvodnenie uznesenia súdu prvej inštancie je tak zrejmé, že súd prvej inštancie nevyhodnotil skutkový
stav správne, nakoľko pri zohľadnení vyššie tvrdených skutočností, ktoré uvádzal žalobca už v návrhu,
bypodľanázoružalobcudospelkzáveruojehodôvodnejobavezohrozeniajehopostaveniaanáslednej
exekúcie rozhodnutia vydaného v budúcnosti, ktorým bude záložné právo žalovaného zrušené. Zároveň
si žalobca dovoľuje uviesť, že odkaz uznesenia na ochranu práv žalobcu prostredníctvom prípadnej
žaloby o vyslovenie neplatnosti dobrovoľnej dražby nepovažuje žalobca za dostatočne chrániaci jeho

práva, nakoľko je zrejmé, že takúto žalobu v zmysle relevantného právneho predpisu možno podať
len z taxatívne vymedzených dôvodov a žalobca nevie svoju hypotetickú (no reálne hroziacu) situáciu
subsumovať ani pod jeden z týchto dôvodov. Je tak zrejmé, že takáto žaloba by bola neúspešná a
nemohla tak slúžiť žalobcovi ako prostriedok ochrany jeho práv. V nadväznosti na uvedené má žalobca
za to, že uznesenie súdu prvej inštancie trpí aj nesprávnym právnym posúdením danej situácie. Žalobca

na základe vyššie uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozhodol tak, že zruší uznesenie v celom
rozsahu, vyhovie návrhu žalobcu v celom rozsahu a nariadi neodkladné opatrenie: Žalovaný je povinný
zdržať sa výkonu záložného práva, a to najmä formou dražby alebo aj akýmkoľvek iným spôsobom,
zriadeného k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom S.,
katastrálnym odborom, pre k. ú. O. B., obec S. - O. B., okres S. Y., ako pozemok: parcela reg. C parc. č.

XXXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere XXX m2, a stavba: dom, druh stavby:
rodinný dom, označená súp. č. XXXX, postavená na pozemku: parcele reg. C č. XXXX/X, druh pozemku:
zastavaná plocha a nádvorie, o výmere XXX m2, a to až do právoplatného skončenia konania o určenie
neexistencie predmetného záložného práva, ktoré bude začaté na základe žalobného návrhu podaného
žalobcom bezodkladne po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Žalovaný sa v stanovenej lehote k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

6. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu (t.j. v celom rozsahu), podľa § 379, § 380 ods. 1
CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné

a uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť (§ 387 ods. 1 CSP).

7. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

9. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť

z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

11. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

12. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí (pokiaľ chce byť v konaní o neodkladnom opatrení
úspešný) osvedčiť svoj nárok voči odporcovi, ako aj potrebu dočasnej úpravy pomerov, t.j. naliehavosť
situácie alebo obavu z ohrozenia výkonu rozhodnutia. Nariadenie neodkladného opatrenia má charakter
provizórneho riešenia vzťahov medzi účastníkmi konania a vyžaduje preukázanie a osvedčenieexistencie hmotnoprávneho nároku (pomeru, vzťahu) medzi účastníkmi, ohľadne ktorého majú byť
dočasne upravené pomery účastníkov, ako aj preukázanie naliehavej potreby úpravy právnych pomerov
do rozhodnutia vo veci samej, keďže dočasná úprava je odôvodnená iba vtedy, ak existuje dôvodná

obava, že jej nenariadením sa podstatne zhorší právne postavenie navrhovateľa v spore.

13. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o
potrebenariadiťnavrhovanéneodkladnéopatrenie,vzáujme,abydosiaholochrannýúčelneodkladného
opatrenia. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť (t.j. nemusí tieto

skutočnosti preukázať), teda tieto sa musia javiť aspoň ako pravdepodobné. V danom prípade teda
bolo nutné, aby navrhovatelia osvedčili, že sa odporca dopúšťa konania, smerujúceho k nakladaniu s
označenými nehnuteľnosťami, pričom ku dňu rozhodovania súdu prvej inštancie o návrhu neodkladného
opatrenia takéto skutočnosti navrhovatelia súdu prvej inštancie neprezentovali.

14. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd

uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva, a to najmä formou dražby alebo aj
akýmkoľvek iným spôsobom, zriadeného k vyššie špecifikovaným nehnuteľnostiam. Žalobca má za to,
že tým, že odstúpil od kúpnej zmluvy predmetom ktorej bol prevod vyššie uvedených nehnuteľností,
a ktorú ako fyzická osoba v pozícii predávajúceho uzavrel so spoločnosťou P.T. Real s.r.o. v pozícii
kupujúceho je žalobca vlastníkom týchto nehnuteľností (t.j. ako následok odstúpenia od kúpnej zmluvy

z dôvodu nezaplatenia kúpnej ceny zo strany kupujúceho). V danej veci z opisu skutkového stavu
taktiež vyplýva, že žalobca je v spoločnosti P.T. Real s.r.o. jediným spoločníkom a jediným konateľom
tejto spoločnosti, a teda žalobca uzavrel kúpnu zmluvu na uvedené nehnuteľnosti sám so sebou, a
preto možno uviesť, že kúpnu cenu nezaplatil sám sebe, a teda sa dostal aj do pozície dlžníka voči
žalovanému hoci v podobe jednoosobovej právnickej osoby. Ak teda spoločnosť P.T. Real s.r.o. mala

na liste vlastníctva zapísanú túto nehnuteľnosť a túto dobrovoľne poskytla ako predmet záložného
práva, nepochybne o tejto skutočnosti žalobca ako jediný spoločník spoločnosti P.T Real (a teda vlastník
tejto spoločnosti) musel vedieť. Zároveň vedel, že touto nehnuteľnosťou sa zabezpečuje dlh, ktorý
má voči žalovanému, a ako predmet záložného práva žalobca v pozícii konateľa poskytol do zálohu
nehnuteľnosť, za ktorú spoločnosť P.T. Real s.r.o. nezaplatila žalobcovi kúpnu cenu. Ak teda následne

žalobca odstúpil od kúpnej zmluvy uzavretej so spoločnosťou P.T. Real s.r.o., t.j. uzavretej medzi
žalobcom ako fyzickou osobou a spoločnosťou P.T. Real ako právnickou osobou, v ktorej je žalobca
jediný konateľ a jediný spoločník došlo týmto konaním žalobcu ku konaniu ktoré je možné hodnotiť
ako špekulatívne konanie, ktoré nemôže požívať právnu ochranu, a teda takéto konanie nemôže byť
ani dostatočné pre odôvodnenie bezprostredne hroziacej ujmy. Je treba dodať, že v čase zriadenia

záložného práva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam bola spoločnosť P.T. Real s.r.o. skutočným
vlastníkom založenej veci, a teda samotné rozhodnutie žalobcu odstúpiť od kúpnej zmluvy s odstupom
časunemôžemaťvplyvnaplatnézriadeniezáložnéhopráva,atonapriekúčinkomodstúpeniaodzmluvy
ex tunc, naviac vo vzťahu k dobromyseľnému záložnému veriteľovi (žalovanému). Špekulatívnosť
konania žalobcu je vidieť aj v tom, že napriek tomu, že kúpna cena mala byť zaplatená do 1 roka od

uzavretia zmluvy t.j. do 21.09.2019, pričom žalobca sa rozhodol od tejto zmluvy odstúpiť až so značným
časovým odstupom t.j. v roku 2024, práve v dobe, kedy si začal svoje nároky zo záložného práva
uplatňovať žalovaný. Žalovaný sa potom nemohol takémuto postupu brániť napríklad využitím inštitútu
premlčania, keďže nebol priamym účastníkom tohto právneho vzťahu. S ohľadom na skutočnosť, že
žalobcasitakpovediacsvojusituáciuzapríčinilsám(atoneuhradenímkúpnejcenyanáslednezriadením

záložného práva na nehnuteľnosti, za ktoré nebola zaplatená kúpna cena hoci v pozícii jednoosobovej
právnickej osoby), nemôže v súčasnosti podľa názoru odvolacieho súdu z tejto situácie ťažiť vo svoj
prospech na úkor práv žalovaného, a teda nemôže tvrdiť, že je v tejto veci dané nebezpečenstvo
bezprostredne hroziacej ujmy. Je nepochybné, že (akýkoľvek) súd musí pri svojom rozhodovaní uplatniť
aj určité princípy spravodlivosti, ako aj princípy dobrých mravov, a preto konanie žalobcu nemôže

požívať právnu ochranu, aj keď navonok boli naplnené zákonné ustanovenia. Je zrejmé, že žalobca
(či už v pozícii fyzickej osoby, alebo v pozícii jednoosobovej právnickej osoby) konal s vedomím o
vyššie uvedenom, a teda mohol si byť vedomý aj toho, že riziko realizácie dobrovoľnej dražby zo strany
žalovaného pri neuhradení dlhu spoločnosťou P.T. Real s.r.o. reálne hrozí. Z týchto dôvodov je treba
uzavrieť, že žalobca neosvedčil podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia akými sú potreba

bezodkladnosti úpravy pomerov, respektíve obava, že exekúcia bude ohrozená, a preto ani odvolací
súd nepovažuje návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia za dôvodný. Žalobca v rámci
odvolania taktiež namietal, že sa v rámci konania o neplatnosť dobrovoľnej dražby nemôže legitímne
domôcť svojich práv, nakoľko zákon takýto dôvod neplatnosti dobrovoľnej dražby nepozná. S toutoargumentáciou žalobcu sa odvolací súd nestotožňuje, nakoľko podľa § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002
Z.z. zákona o dobrovoľných dražbách dôvodom neplatnosti dražby môžu byť aj pochybnosti o platnosti
záložnej zmluvy. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd ani jeden argument žalobcu vznesený v

rámci podaného odvolania nepovažoval za taký, ktorý by bol schopný zvrátiť správnosť záverov súdu
prvej inštancie, a preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdil
(§ 387 ods. 1 CSP).

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe ust. § 396 ods. 1 v spojení s §

255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému nepriznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania, keďže mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

16. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).

(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).