Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 28, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/20/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7618207452
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Galdunová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7618207452.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudcov

JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX. X. XXXX, bytom D.
XX, právne zastúpený JUDr. Jánom Slovinským, advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Štefánikovo
nám. 13, proti žalovaným: 1./ A. E. C., nar. XX. X. XXXX, bytom D. XX, X./ F. D., IČO: 00328987, so
sídlom Buglovce 56, zastúpený starostom obce E. G., 3./ A. H. C., nar. XX. X. XXXX, bytom D. XX
o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.
zn 7C/57/2018 zo dňa 29.9.2023

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 7C/57/2018-430 zo dňa 29.9.2023

vo výrokoch I. a IV..

Mení rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 7C/57/2018-430 zo dňa 29.9.2023 vo výrokoch
II. a III. tak, že stranám sporu nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom č.k.
7C/57/2018-430 zo dňa 29.9.2023 žalobu zamietol (výrok I.), priznal žalovanému v prvom rade náhradu
trov konania v rozsahu 100% voči žalobcovi (výrok II.), priznal žalovanému v treťom rade náhradu trov
konania v rozsahu 100% voči žalobcovi (výrok III.) a vyslovil, že žalovaný v druhom rade nemá voči

žalobcovi nárok na náhradu trov konania (výrok IV.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal pôvodne voči žalovaným A. E. C. a H. I. určenia
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX v kat. území D., okres C., a to k parcele
registra „E“ č. 375 o výmere 5.027 m2 - ornej pôde v spoluvlastníckom podiele 1167/6912 k celku. Žalobu
odôvodnil tým, že aj napriek tomu, že nepodnikol žiadne právne kroky smerujúce k prevodu vlastníckeho
práva k spoluvlastníckym podielom, ani nepodpísal žiadne listiny, ktorými by umožnil previesť vlastnícke

právo, v súčasnosti nie je vedený v evidencii katastrálneho odboru ako vlastník spoluvlastníckych
podielov v celkovom pomere 1167/6912 k celku nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX v kat. území
D., a to:
- podiel 21/384 k celku pod por. č. B15 (titul nadobudnutia: Kúpna zmluva E. XXXX/XX - X/XX, Kúpna
zmluva E. XXX/XX - XX/XX, Kúpna zmluva E. XXXX/XX);
- podiel 238/6912 k celku pod por. č. B47 (titul nadobudnutia: Darovacia zmluva E. XXX/XX - XX/XX);
- podiel 551/6912 k celku pod por. č. B 74 (titul nadobudnutia: Kúpna zmluva E. XXXX/XX - XX/XX,

Rozhodnutie o schválení ROEP 604/2010/258/Vi - Z 850/10 - 25/10, Kúpna zmluva E. XXXX/XX - XX/
XX); celkový spoluvlastnícky podiel 1167/6912 k celku.
Pri náhodnom prekontrolovaní zistil, že ku dňu 11.11.2014 viacero vlastníkov evidovaných na LV č. XXX,
k.ú. D. vrátane jeho osoby, už ďalej nie sú evidovaní na liste vlastníctva ako vlastníci spoluvlastníckychpodielov. Z pôvodných 81 spoluvlastníkov bolo evidovaných iba 23 podielových spoluvlastníkov, pričom
všetci podieloví spoluvlastníci s výnimkou podielových spoluvlastníkov zapísaných pod por. č. 3 a
6 majú ako titul nadobudnutia uvedené osvedčenie J. XXX/XX o vydržaní podľa zákona č. 323/92

Zb. zapísané pod K. XXX/XX-XX/XX. Žalobca aj napriek tomu, že od ich nadobudnutia so svojimi
spoluvlastníckymi podielmi žiadnym spôsobom nenakladal, nescudzil, nezaťažil ani iným spôsobom
nevyužil svoje právo disponovať s nimi, už viac nebol evidovaný na katastri nehnuteľnosti ako ich
vlastník. Po tomto zistení si žalobca ako účastník právneho vzťahu vyžiadal z príslušného okresného
úradu, katastrálneho odboru vyššie spomínanú notársku zápisnicu. Ako dôkazy o vydržaní boli k

notárskej zápisnici pripojené vyjadrenia dotknutých spoluvlastníkov, resp. ich právnych nástupcov,
pričom k opravným doložkám neboli doložené žiadne dôkazy. K notárskej zápisnici bolo pripojené aj
Vyhláseniedotknutýchspoluvlastníkov,ktorébolopodpísanéžalobcom.Žalobcavšaktakútolistinunikdy
nepodpísal, preto nadobudol pocit, že došlo k scudzeniu jeho majetku. O uvedenom podal žalobca
trestné oznámenie na neznámeho páchateľa a v uvedenom konaní bol vypracovaný znalecký posudok
č. 51/2016 zo dňa 25.09.2016 znalkyňou L. L. M. N. v odbore Písmoznalectvo, odvetvie Ručné písmo

(identifikácia pisateľa). Znalkyni bolo uložené, aby zodpovedala na otázky, či podpis „Lesnický“ na
vyhlásení dotknutých vlastníkov, resp. ich právnych nástupcov, zo dňa 20. marca 2012 písal osobne A.
B. C. a v prípade, že podpis „Lesnický“ na Vyhlásení dotknutých vlastníkov resp. ich právnych nástupcov
zo dňa 20. marca 2012, nie je od osoby A. B. C., zistiť, či tento podpis pochádza od osôb A. E. C. alebo
H. I.. V časti III. záveru znaleckého posudku znalkyňa konštatuje, že podpis „Lesnický“ nepísal osobne

A. B. C. a že podpis pravdepodobne pochádza od osoby Ing. Vladimír Ledecký.

3.1. V konaní nebolo sporné a dôkaznými listinami bolo preukázané, že podľa aktuálneho výpisu
z LV č. XXX v kat. území D. podielovými spoluvlastníkmi parc. č. 375 - ornej pôdy o výmere 5.027
m2 je Obec Buglovce v podiele 6/432 a v podiele 12701/15840, ďalej A. H. C. v podiele 9174/95040,

ktorý podiel nadobudol titulom osvedčenia o vydržaní J. XXX/XXXX. Ďalší spoluvlastník je A. E. C. v
podiele 8340/95040, ktorý podiel nadobudol titulom osvedčenia J. XXX/XXXX o vydržaní podľa zákona
č. 323/1992 Zb. a titulom kúpnej zmluvy E. XXX/XX.
3.2. Rovnako nebolo sporné, že žalobca bol pred zápisom notárskej zápisnice J. XXX/XXXX na LV
č. XXX v kat. území D. vedený ako podielový spoluvlastník parcely E KN 375 - ornej pôdy o výmere

5.027 m2 spolu v podiele 1167/6912. Táto skutočnosť vyplýva z výpisu z listu vlastníctva, ktorý žalobca
predložil súdu k žalobe zo dňa 8. 9. 2013.

4. Súd vec právne posúdil podľa § § 37 ods. 1 až 3, § 39, § 123 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ)
spolu s čl. 20 ods. 1 Ústavy SR a § 3 ods. 1 písm. a/, ods. 2, § 7 ods. 5, 6 a 7 zák. č. 180/1995 Z.z.,

pričom mal za to, že žalobca dostatočne osvedčil naliehavý právny záujem na predmetnej určovacej
žalobe, nakoľko z aktuálneho výpisu z LV č. XXX kat. územie D. je zrejmé, že žalobca nie je v ňom
vedený ako podielový spoluvlastník spornej parcely E KN č. 375 a iným spôsobom, ako predmetnou
určovacou žalobou sa žalobca nemôže domôcť svojho vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti, čím
jeho právne postavenie ako spoluvlastníka sporného pozemku je ohrozené.

5.1. Ako prvé súd skúmal, či žalobca prišiel o svoje spoluvlastnícke podiely zo spornej nehnuteľnosti
nezákonným postupom žalovaného v 1. rade, na základe čiastočne neplatnej notárskej zápisnice
osvedčil vlastníctvo, resp. spoluvlastníctvo k spornej nehnuteľnosti vydržaním.
5.2. Z Notárskej zápisnice sp. zn. J. XXX/XXXX vyplynulo, že bola spísaná na Notárskom úrade

JUDr. Eriky Lukáčovej dňa 27. 8. 2012 na požiadanie prítomných A. E. C. a H. I., ktorí vyhlásili, že v
zápisnici uvedení spoluvlastníci I. D. a spol. sú podielovými spoluvlastníkmi v tam uvedených podieloch,
ktoré mali zapísané na LV č. XX, X, XXX v kat. území D., a podľa opravnej doložky aj na LV č. XXX
v kat. území D.. Vlastnícke právo k uvedeným spoluvlastníckym podielom spoluvlastníci odvodili z
právneho titulu vydania veci po 1.1.1992, nakoľko sa jedná o podielnikov Urbárskeho spoločenstva

Pod stráňou Buglovce, pozemkového spoločenstva, Buglovce 26. Osvedčovatelia vyhlásenia o vydržaní
pred notárkou prehlásili, že uvedené nehnuteľnosti užívajú od 1.1.1992, v dobrej viere že im vlastnícky
patria, započítajúc si do doby držby aj dobu, počas ktorej ich užívali ich právni predchodcovia. Vyhlásili,
že splnili podmienky vydržania, nakoľko trvale a nepretržite užívajú vyššie uvedené nehnuteľnosti
od 1.1.1992 až doposiaľ, vrátane doby držby právnych predchodcov. Ako dôkazy predložili notárke

vyhlásenia dotknutých vlastníkov, resp. ich právnych nástupcov, medzi ktorými bol uvedený aj žalobca
B. C., pričom malo ísť o vyhlásenia osobne podpísané všetkými spoluvlastníkmi uvedenými v bode 1.
a 3. notárskej zápisnice.5.3. Z odôvodnenia uznesenia o zastavení konania vedeného na OR PZ, Odboru kriminálnej polície
v Poprade ČVS: ORP-388/1-VYS-PP-2015 súd vzal za preukázané, že voči A. E. C., žalovanému
v 1. rade, bolo vedené trestné stíhanie vo veci prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Trestného

zákona na tom skutkovom základe, že doposiaľ nestotožnená osoba v presne nezistenej dobe v
roku 2012 najneskôr odo dňa 27.8.2012 na doposiaľ presne nezistenom mieste sfalšoval podpis B.
C. z D. na listine „Vyhlásenie dotknutých vlastníkov“, na ktorej je uvedené, že podielnici Urbárskeho
spoločenstva Pod stráňou, Buglovce č. 26, si vysporiadavajú nehnuteľnosti osvedčením vyhlásenia o
vydržaní vo forme notárskej zápisnice a B. C. vyhlasuje, že ako osoba, ktorej posledný zápis v katastri

nehnuteľnosti preukazuje vlastnícke právo, nemá ku vzniku vlastníckeho práva vydržaním výhrady a
jeho práva nebudú vydaním verejnej listiny dotknuté a následne predmetnú listinu predložili A. E. C.,
predsedovi Urbárskeho spoločenstva Pod stráňou, Buglovce a H. I., podpredsedovi tohto spoločenstva
dňa 27. 8. 2012 na Notárskom úrade JUDr. E. Lukáčovej v Levoči. Takto došlo k spísaniu notárskej
zápisnice J. XXX/XXXX, ktorou sa osvedčilo vyhlásenie o vydržaní podľa zákona č. 323/1992 Zb. v
platnom znení, kde na základe takto predloženej sfalšovanej listiny došlo k výmazu vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, parc. č. registra E, parc. č. 375 o celkovej výmere 5.027
m2 v kat. území D. vedených ako orná pôda v podieloch evidovaných na B. C., a to 21/384, 238/6912,
551/6912, čím mu spôsobili škodu vo výške 2.610 €.
5.4. Súd vzal za preukázané, že vo vyššie uvedenom trestnom konaní bolo znalkyňou L. M. N. v
znaleckom posudku č. 51/2016 zo dňa 25.9.2016 zistené, že podpis „Lesnický“ na Vyhlásení dotknutých

vlastníkov zo dňa 20. 3. 2012 nie je od osoby A. B. C.. Dokonca je vyslovený predpoklad, že podpis
pravdepodobne pochádza od osoby Ing. Vladimíra Ledeckého. Zo záverov znaleckého posudku č.
51/2016 a z uznesenia o zastavení trestného stíhania vedeného na OR PZ ČVS: ORP-388/1-VYS-
PP-2015 zo dňa 4.5.2017, súd teda považoval za preukázané (žalovaná strana žiadnymi prostriedkami
procesnej obrany túto skutočnosť nevyvrátila), že žalovaný v 1. rade pri spisovaní notárskej zápisnice

pred notárkou predložil vyhlásenie dotknutých vlastníkov, ktoré neobsahuje podpis žalobcu.

6.1. Z vyjadrenia Správy katastra v Levoči zo dňa 14.8.2020 vyplýva, že žalobca sa spoluvlastníkom
predmetného pozemku stal na základe právoplatného rozhodnutia č. 604/2010/258/Vi o schválení
ROEP, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.3.2010.

6.2. Sporným tak v konaní bolo tvrdenie žalovaných v 1. a 3. rade, že predmetné spoluvlastnícke
podiely žalobcu k spornej parcele boli zapísané správou katastra omylom, resp. chybným postupom pri
schvaľovaní a vyhotovovaní návrhu ROEP, ktoré prebiehalo v kat. území D. v rokoch 2008 až 2010.
Súd prvej inštancie preto následne skúmal, či zápis, ktorý bol vykonaný na LV č. XXX v kat. území D.,
týkajúci sa spoluvlastníckych podielov žalobcu, tak ako to vyplýva z dobového výpisu z LV č. XXX z

8.9.2013, bol vykonaný na základe správneho rozhodnutia o schválení ROEP.
6.3. Z výsledkov šetrenia Okresného úradu Levoča, katastrálneho odboru súd vzal za preukázané,
že rozhodnutie č. 604/2010/258/Vi o schválení registra obnovenej evidencie pozemkov a právnych
vzťahov k ním v kat. území D. týkajúcich sa spornej parcely zapísanej na LV č. XXX, v prípade zápisov
spoluvlastníckych podielov žalobcu (ako aj iných spoluvlastníkov, ktorých katastrálny odbor menovite

neuvádzal) bolo chybné. Chyba spočíva v tom, že žalobca ako spoluvlastník pozemku podľa ním
predložených verejných listín - kúpnych zmlúv (uvedených v bode 39. odôvodnenia rozsudku súdu prvej
inštancie) predmetný pozemok nenadobudol.
6.4.1. Z overených fotokópii zmlúv, ktoré boli súdu na jeho výzvu doručené Okresným úradom Levoča,
katastrálnym odborom, súd zistil, že dňa 21.12.2007 uzavreli E. H. a O. N., B. H., ako predávajúci, a B.

C., ako kupujúci, kúpnu zmluvu, ktorej vklad bol povolený rozhodnutím Správy katastra pod č. E. XXXX/
XX. Predmetom tejto zmluvy boli spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX,
XX v kat. území D..
6.4.2. Ďalšia kúpna zmluva bola uzavretá medzi predávajúcimi P. Q., B. R., Q. R., O. H., I. R., S. D. a
kupujúcim B. C. dňa 20.2.2008, ktorej vklad bol povolený rozhodnutím správy katastra pod č. E. XXX/

XX. Predmetom kúpnej zmluvy boli spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č.
XXX, XXX až XXX, XXX, XXX, XX O. XX E. G. T. D..
6.4.3. Medzi predávajúcimi Q. P. a O. U. a kupujúcim B. C. bola spísaná ďalšia kúpna zmluva dňa
15.9.2008, ktorej vklad bol povolený rozhodnutím správy katastra pod č. E. XXXX/XX, predmetom
zmluvy boli spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XX, XX, XXX O. XXX v

kat. území D..
6.4.4. Ďalšia kúpna zmluva bola spísaná D. R. a V. H., ako predávajúcimi, a B. C., ako kupujúcim, dňa
9. 12. 2008, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Levoča pod č. E. XXXX/XX a ktorej predmetomboli spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XXX
v kat. území D. a LV č. X v kat. území D..
6.4.5. Napokon kúpna zmluva bola uzavretá aj medzi O. W., B. R. a H. R., ako predávajúcimi, a B. C., ako

kupujúcim, dňa 10.8.2008, ktorej vklad bol povolený Správou katastra pod č. E. XXX/XX. Predmetom
tejto zmluvy boli spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XX v k.ú. D..

7. Súd po preskúmaní obsahu predmetných zmlúv zistil, že tieto neobsahujú a ani nemôžu podľa
vyjadrenia katastrálneho odboru obsahovať sporný pozemok, nakoľko pzmn. parcela č. 175 nebola

v rokoch 1992 až 2010 predmetom žiadnych zmlúv, verejných listín, ani iných listín doručených
katastrálnemu odboru. Žalobca nepredložil súdu žiadne dôkazy, ktorými by jednoznačne preukázal, že
predmetné kúpne zmluvy obsahujú na tom-ktorom liste vlastníctva zápis pôvodnej parcely mpč. 175,
resp. parcely E KN č. 375.

8. Na základe takto zisteného skutkového stavu, po zistení, že žalobca nemohol nadobudnúť

spoluvlastnícke podiely k spornej nehnuteľnosti na základe chybného rozhodnutia o schválení ROEP,
súd svojim prvým rozsudkom zo dňa 29.10.2021, č.k. 7C/57/2018-336 žalobu v celom rozsahu zamietol
ako nedôvodnú.

9.1. Krajský súd uznesením, sp.zn. 6Co/24/2022 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil na ďalšie

konanie v dôsledku toho, že záver súdu o nedôvodnosti žaloby v celom rozsahu bol predčasný.
9.2. V zrušujúcom uznesení odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie správne posúdil obsah
jednotlivých zmlúv, na ktoré sa vzťahovali zápisy vkladu pod č. E. XXXX/XX-X/XX, E. XXX/XX-XX-XX,
E. XXXX/XX-X/XX, E. XXX/XX-XX/XX O. E. XXXX/XX-XX/XX (na základe ktorých bol vyhotovený návrh
a následný zápis právoplatne schváleného ROEP), keďže predmetom prevodu vlastníckeho práva u

žiadnej z uvedených zmlúv neboli spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX
(nevzťahovali sa na parc. reg. EKN č. 375). Podľa odvolacieho súdu teda súd prvej inštancie dospel
k správnemu záveru, že k zápisu vlastníctva žalobcu k spornej parcele boli zapísané správou katastra
omylom, resp. chybným postupom pri schvaľovaní a vyhotovovaní návrhu ROEP, ktoré prebiehalo v kat.
úz. D. v rokoch 2008 až 2010 (k zápisu na základe tohto rozhodnutia došlo pod č. K. XXX/XX-XX/XX).

9.3. Odvolací súd však vytkol súdu prvej inštancie, že nevenoval pozornosť zápisu kúpnej zmluvy
E. XXXX/XX-XX/XX, v čoho dôsledku odvolací súd v tejto časti nemohol jeho rozhodnutie podrobiť
prieskumu. Uložil preto súdu v ďalšom konaní dôsledne posúdiť správnosť zápisu vlastníckeho práva
vykonanéhonazákladepredmetnejkúpnejzmluvyvovzťahukzápisuspoluvlastníckehopodielužalobcu
pod poradovým číslom B 74 na LV č. XXX v kat. území D., okres Levoča.

10.1. Po vrátení veci súd vykonaným dokazovaním opakovane zistil skutočnosti uvedené v bodoch 5
až 7 a mal za preukázané, že podľa zoznamu spoluvlastníkov pozemku registra E - KN parc. č. 375
(pôvodná pzmn. parcela mpč. 175), ktorý bol pripojený k návrhu Registra obnovy evidencie pozemkov
(ROEP) a právnych vzťahov k ním, ktoré prebiehalo v rokoch 2008 - 2010 v kat. území D. (X. XXX až

312 spisu), súd zistil, že B. C., nar. XX. X. XXXX, teda žalobca, bol v predmetnom registri uvedený v
podiele XX/XXX-XX pod bodom 15, pod bodom 48 v podiele XXX/XXXX-XX, a pod bodom 75 v podiele
X/XXX-XX, pričom nesprávnosť zápisu týchto podielov bola v tomto konaní už dokazovaním preukázaná
(tak ako bolo uvedené v odôvodnení súdu prvej inštancie a v odôvodnení zrušujúceho uznesenia súdu
druhej inštancie sp. zn. 6Co/24/2022 (bod 42 až 43 odôvodnenia predmetného uznesenia).

10.2. Súd teda opakovane konštatoval, že predmetom prevodu vlastníckeho práva a žiadnej z
uvedených zmlúv neboli spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, teda
nevzťahovali sa na parcelu registra E - KN č. 375. Súd teda dospel k záveru, že k zápisu vlastníctva
žalobcu k spornej parcele došlo Správou katastra omylom, resp. chybným postupom pri schvaľovaní a
vyhotovovaní návrhu ROEP, ktoré prebiehalo v kat. území D. v rokoch 2008 - 2010 tým, že rozhodnutie

o schválení ROEP nadobudlo právoplatnosť dňa 18. 3. 2010.

11. V intenciách odôvodnenia zrušujúceho uznesenia súdu druhej inštancie súd podrobil prieskumu
kúpnu zmluvu E. XXXX/XX - XX/XX, ktorú žalobca ako ďalší dôkaz predložil spolu s odvolaním, a
následne posúdil, či je správny zápis vlastníckeho práva v prospech žalobcu vykonaného na základe

predmetnej kúpnej zmluvy pod poradovým číslom B74 - spoluvlastnícky podiel v 551/6912 v pomere
k celku.12. Obdobne aj v prípade kúpnej zmluvy č. E. XXXX/XX, aj keď vklad tejto bol povolený až
po právoplatnosti rozhodnutia o schválení ROEP, súd skúmal, či pôvodní vlastníci, ktorí predávali
spoluvlastnícke podiely k spornej parcele, a to A. H. X. a L. C., nar. X. X. XXXX, boli zákonným spôsobom

zapísané v zozname spoluvlastníkov pozemku registra E - KN parc. č. 375, resp. v jeho návrhu, a či
následne boli tieto zápisy predmetom právoplatne schváleného ROEP. Z predmetného zoznamu, resp.
návrhu registra spoluvlastníkov spornej parcely mpč. 175 a následne registra E - KN parc. č. 375, súd
zistil, že A. H. X., nar. XX. X. XXXX bol zapísaný pod bodom 67 v podiele X/XXX-XX, pričom titulom
nadobudnutia tohto spoluvlastníckeho podielu malo byť osvedčenie o dedičstve sp. zn. V. XXXX/XX,

pod bodom 69 bol uvedený L. C., nar. X. X. XXXX v podiele X/XXX-XX, pričom titulom nadobudnutia
malo byť osvedčenie o dedičstve V. XX/XX a pod bodom 72 bol vedený opäť L. C., nar. X. X. XXXX
v podiele X/XXX-XX.

13. Na návrh žalovaného súd vykonal dokazovanie vyžiadaním dedičských spisov tunajšieho súdu sp.
zn. V. XXXX/XX O. V. XX/XX, s poukazom na ktoré žalovaní tvrdil, že ani predávajúci z kúpnej zmluvy E.

XXXX/XX nemohli odpredať pozemok E - KN parc. 375 žalobcovi, nakoľko aj oni boli chybne zapísaní v
zozname predmetného registra a že boli v tomto registri zapísaní len na základe chyby v konaní ROEP.

14. Podľa kúpnej zmluvy uzavretej dňa 26. 9. 2011 medzi L. C., nar. X. X. XXXX a A. H. X., nar.
XX. X. XXXX, ako predávajúcimi a A. B. C. - žalobcom, ako kupujúcim, súd zistil, že okrem ďalších

nehnuteľností v kat. území D. bola predmetom kúpy nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXX v kat. území
D., parcela E - KN č. 375 - orná pôda o výmere 3.027 m2 a to v podiele - C. L. X/XXX-XX, C. L. X/
XXX-XX, A. H. X. X/XXX-XX v pomere k celku. Podľa dobového výpisu z LV č. XXX kat. územie D. zo
dňa 8. 9. 2013, predloženého žalobcom k žalobe súd zistil, že žalobca titulom predmetnej zmluvy, ktorá
bola zavkladovaná pod č. E. XXXX/XX-XX/XX a na základe kúpnej zmluvy E. XXXX/XX a rozhodnutia o

schválení ROEP XXX/XXXX/XXX/E.- K. XXX/XX - 25/10, žalobca nadobudol 551/6912 spoluvlastnícky
podiel k celku, ktorý bol zapísaný pod položkou B 74.

15.1. L. C., nar. X. X. XXXX, ktorý v predmetnej kúpnej zmluve odpredával svoje spoluvlastnícke podiely
v 7/768 a 7/576-inách, bol zapísaný podľa vyjadrenia Okresného úradu Levoča, katastrálny odbor (čl.

312 spisu) v rámci konania o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k ním do
registra v rámci návrhu ROEP pod položkou 69 a 72 s titulom nadobudnutia - osvedčenie o dedičstve
V. XX/XX.
15.2. Podľa osvedčenia o dedičstve sp. zn. V. XX/XX, V. XX/XX-XXXX vydaného súdnym komisárom
JUDr. Ladislavom Borským, ktoré nadobudlo právne účinky 2. 11. 1996, súd zistil, že predmetom

dedenia po nebohej E. C., B. S., boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX, LV č. XXX, LV č. XXX
a hnuteľnosti - fondy z kupónovej knižky v hodnote 19.770,- Sk. Predmetné nehnuteľnosti nadobudli
zákonní dedičia po nebohej H. X., nar. XX. XXXXXX XXXX, P. G. a L. C.. Predmetom dedenia však
nebola sporná parcela - mpč. 175, resp. parcela E - KN č. 375, v kat. území D., ktorá je predmetom
tohto sporu.

Súd prvej inštancie na základe uvedeného dospel k záveru, že údaj o vlastníctve L. C., nar. X. X. XXXX
pod položkou 69 a 72 titulom nadobudnutia - osvedčenie o dedičstve V. XX/XX je nesprávny, nakoľko
predmetom dedičského konania V. XX/XX po nebohej E. C. nebol uvedený spoluvlastnícky podiel, a
teda ho L. C. nemohol nadobudnúť a predmetný zápis je chybný.

16. Z uvedeného súd v závere ustálil, že tak, ako bolo rozhodnuté pri ďalších dvoch zápisoch
spoluvlastníckych podielov žalobcu na LV č. XXX v kat. území D., kde sa súd už v pôvodnom konaní
zaoberal správnosťou týchto zápisov titulom pôvodných kúpnych a darovacích zmlúv, aj v prípade
ďalšieho spoluvlastníckeho podielu titulom kúpnej zmuvy č. E. XXXX/XX je tak, ako uvádza príslušný
katastrálny odbor, predmetný zápis nesprávny a chybný.

17.KobdobnémuchybnémuzápisudošloajpripodieleX/XXX-XX,ktorýA.H.X.titulomkúpnejzmluvyč.
E.XXXX/XX-XX/XXpreviedolA.H.X.,nar.XX.X.XXXXnakupujúcehoB.C..Nesprávnosťtohtozápisu
vyplýva z dôkazného spisu a osvedčenia o dedičstve v konaní vedenom JUDr. Ľubomírom Barabášom,
notárom ako súdnym komisárom sp. zn. V. XXXX/XX, X V. XXX/XX po nebohom H. X.. Z predmetného

osvedčenia vyplýva, že okrem ďalších dedičov zákonný dedič A. H. X., nar. XX. X. XXXX nadobudol po
nebohol nehnuteľnosti v kat. území P. J. Y., P. a v kat. území D. zapísané na LV č. XXX, XXX a LV č.
XX O. XXX. Predmetom dedičského konania neboli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX v kat. území
D., ani pôvodne označená mpč. 175, E - KN č. 375. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že obdobneako u vyššie uvedeného predávajúceho L. C., aj predávajúci A. H. X. bol v rámci ROEP schválený
rozhodnutím č. 604/2010/250/Vi, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18. 3. 2010, zapísaný pod položkou
67 (čl. 312 spisu) zapísané nesprávne a chybne.

18. Na základe vyššie uvedeného doplňujúceho dokazovania súd dospel k záveru, že tak ako pri
spoluvlastníckych podieloch žalobcu k spornej parcele zapísaných na LV č. XXX v kat. území D., tak
aj spoluvlastnícke podiely A. H. X. a L. C. boli v predmetnom zozname, resp. vyhotovenom návrhu v
rámci ROEP, uvedené nesprávne na základe dedičských rozhodnutí, ktorých predmetom nebola sporná

parcela. Následne tak došlo k mylnému zápisu kúpnej zmluvy E. XXXX/XX, ktorá neobsahovala správny
zápis, v ktorom sa konštatovalo, že L. C. a A. H. X. sú podielovými spoluvlastníkmi k parc. E KN č.
375 napísanej na LV č. XXX v kat. území D.. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že aj ďalší
spoluvlastnícky podiel (nielen X/XXX-XX, ktorý mal žalobca nadobudnúť titulom kúpnej zmluvy č. V
1036/08, ale aj ďalší zvyšný podiel do XXX/XXXX-XX) je chybný. V závere súd konštatoval, že po
preskúmaní dôkaznej listiny, a to kúpnej zmluvy zavkladovanej pod E. XXXX/XX - XX/XX obdobne, ako

pri posúdení zápisov spoluvlastníckych podielov žalobcu na základe zmlúv zavkladovaných v roku 2008
a 2009, dospel k záveru, že k zápisu vlastníctva žalobcu k spornej parcele bol aj ďalší zápis vykonaný
Správou katastra v podiele XXX/XXXX-XX pod položkou B74 chybný, a teda zapísaný Správou katastra
omylom. Keďže uvedený nedostatok registra (verejnej listiny) Okresný úrad Levoča, katastrálny odbor
v súčasnosti nemôže odstrániť, a to z dôvodu uplynutia lehoty v zmysle § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995

Z. z., súd sa predmetným sporným zápisom prejudicionálne zaoberal v tomto konaní.

19. Na základe vyššie zisteného skutkového stavu a právneho posúdenia veci súd žalobu v celom
rozsahu zamietol ako nedôvodnú, nakoľko vzal za preukázané, že žalobca žiadnymi relevantnými
prostriedkamiprocesnéhoútokunepreukázal,žejespoluvlastníkomspornýchnehnuteľnostízapísaných

na LV č. XXX v kat. území D. v podiele XXXX/XXXX-XX v pomere k celku.

20. Súd preskúmal aj ďalší dôkaz predložený žalobcom spolu s odvolaním, a to výkaz skutočných
spolumajiteľov, ktorý bol spísaný na Valnom zhromaždení bývalých urbárnikov spolumajiteľstva v Obci
Buglovce 11. 8. 1935, v ktorom žalobca poukazuje, že pod poradovým číslom 11 sa tam nachádza P.

G., B. C., ktorá však mala byť rod. Lesnická, ktorá je sestrou H. C. a ten bol dedom Q. C., ktorý je otcom
žalobcu. Uvedené skutočnosti však z pohľadu súdu nemajú vplyv na závery a výsledky dokazovania,
ktoré boli v tomto konaní zistené.

21. Tak isto podľa súdu neobstojí tvrdenie žalobcu, že predmetné spoluvlastnícke podiely k spornej

nehnuteľnosti nadobudol titulom vydržania, nakoľko v danom prípade chýba, resp. absentuje zákonný
právny titul, teda titul nadobudnutia podľa vyjadrenia žalobcu vydržiavanej nehnuteľnosti, nakoľko všetky
predmetné kúpne a darovacie zmluvy nie sú zákonným titulom nadobudnutia spoluvlastníckych podielov
a zápisy na liste vlastníctva boli vykonané na základe chybných zápisov v rámci ROEP, tak ako už
bolo v pôvodnom konaní jednoznačne preukázané a súdom druhej inštancie toto právne posúdenie

zhodnotené ako správne.

22. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP s tým, že v konaní
boli úspešní žalovaní v 1. až 3. rade, avšak žalovaný v 2. rade náhradu trov konania nepožadoval, preto
priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu žalovaným v 1. a 3. rade.

23. Proti uvedenému rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods.
1 písm. b/, d/, e/, f/, g/ a h/ CSP a navrhol aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie a sám vo veci
rozhodol tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie.

24.1. Žalobca sa nestotožnil s tvrdením súdu, že nepreukázal svoje vlastníctvo (že je spoluvlastníkom
sporných nehnuteľností) pričom poukázal na to, že predložil list vlastníctva, v zmysle ktorého
nepochybne bol vlastníkom sporných spoluvlastníckych podielov. Poukázal na to, že predmetná parcela
nebola predmetom dedičských konaní, v procese vydržania mal figurovať aj on a podpisy v tomto
procese boli sfalšované. Ďalej poukázal na to, že žalovaný v prvom rade vzniesol niekoľko námietok

na zápis iných parciel v ROEP, avšak vo vzťahu k spornej parcele nemal žiadnu námietku. Žalobca
zdôraznil, že vlastnícke právo nadobudol dobromyseľne, na základe kúpnych a darovacích zmlúv a tiež
zaplatil kúpnu cenu. V tejto súvislosti upriamil pozornosť na rozhodnutie NSSR sp. zn. 6Cdo/71/2011
a nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 151/2016 a Pl ÚS 32/95. Namietal, že súd sa nezaoberal jehodobromyseľnosťou pri nadobúdaní spoluvlastníckych podielov a svojim rozhodnutím chráni vlastnícke
právo žalovaných na úkor žalobcu (zdôrazniac, že v prípade zamietnutia žaloby ostanú na spornom
liste vlastníctva zapísaní ako spoluvlastníci práve žalovaní, ktorí nadobudli vlastnícke právo absolútne

nezákonným podvodným konaním, ktorý je predmetom trestného konania). V tejto súvislosti poukázal
na ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
24.2. Z opatrnosti zároveň namietal vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách konania potrebu aplikácie
ustanovenia § 257 CSP majúc za to, že tu existujú dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce
v okolnostiach za akých sa žalovaní dostali na list vlastníctva.

25. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný v prvom rade tak, že napadnuté rozhodnutie považuje za
vecne správne. Poukázal na to, že žalobca bol zo svojim otcom v komisii na obnovu evidencie pozemkov
a nechali si pripísať pozemky, ktoré im nikdy nepatrili, čo potvrdil Okresný úrad Levoča, katastrálny
odbor, t.j. že žalobca nemal byť nikdy zapísaný na liste vlastníctva, nakoľko sa tam dostal z dôvodu
chyby v rámci konania o obnove evidencie. Žalobcovi nikdy nepatrilo vlastnícke právo. Má za to, že boli

predložené jednoznačné dôkazy preukazujúce, že sporná nehnuteľnosť bola vo vlastníctve jeho starých
rodičov, ktorí ich nadobudli od svojich rodičov a súrodencov. Žalobca sa podľa neho nemôže odvolávať
na dobromyseľnosť, keďže je preukázané, že prevod vlastníckeho práva nebol z drvivej väčšiny ani
obsahomkúpnychalebodarovacíchzmlúvamuselbyťoboznámenýspomermikdanejparcele,t.j.žeza
vlastníkov sú zapísané osoby, ktoré nikdy pozemok nenadobudli ani ho nikdy neužívali. V tejto súvislosti

poukázal aj na rozhodnutie Veľkého senátu NSSR sp. zn. 1VObdo/2/2020. Prelomenie zásady nemo
plus iuris a prípadne nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka je možné len v zákonom výslovne
upravených prípadoch, avšak situácia v rozhodovanom spore pod žiadnu zo zákonom upravených
výnimiek nespadá.

26. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a
§ 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/, g/ a h/ CSP)
a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

27. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods.1 CSP potvrdil.

28. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 28. januára 2025 o 09.30 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 207, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia

boli zverejnené dňa 22.01.2025 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods.
1,3 CSP.

29. Žalobca uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods.1 písm. b/, d/, e/, f/, g/ a h/ CSP, t.j. že súd
nesprávnym procesným postup znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej

miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (písm. b/), konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (písm. d/), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (písm. e/), súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (písm.f/), zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku,

ktoré neboli uplatnené (písm. g/) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (písm.h/).

30. Odvolací súd dospel k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody neboli naplnené.

31. Odvolací súd nezistil žiadne vady konania, ktoré by napĺňali odvolacie dôvody podľa § 365 ods.1 pís.
b/ a d/ CSP. Prihliadol pritom aj na právo strán sporu na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. V danom prípade rozsudok súdu prvej inštancie
spĺňa kritéria pre odôvodnenie rozhodnutí podľa ust. § 220 ods. 2 CSP a nemožno ho považovať za
nepreskúmateľný. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva úvaha súdu, na základe

ktorej dospel k svojmu záveru s poukazom na zistený skutkový stav a príslušné zákonné ustanovenia,
ktoré aplikoval v prejednávanej veci. V danom prípade tak nedošlo k naplneniu odvolacieho dôvodu
podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP.32.1. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e/ CSP je potrebné uviesť, že súd nie je
povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy stranami sporu. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie
skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné a dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým

okolnostiam, ktoré už boli preukázané iným spôsobom alebo sú založené na zhodnom tvrdení strán.
Neúplné zistenie skutkového stavu je však odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou
neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou navrhnutý dôkaz,
spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy
stranami navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci

vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, súčasne označí dôkaz, ktorý, hoci bol
navrhovaný, nebol vykonaný a uvedie právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvej
inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že musí ísť len o
skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.
32.2. V danom prípade žalobca neuviedol, ktoré ňou navrhované dôkazy súd nevykonal, ani
nešpecifikoval, ktoré skutočnosti významné z hľadiska hmotného práva nimi mali byť preukázané.

Z obsahu spisu nevyplynulo, že by súd nevykonal akýkoľvek dôkaz navrhovaný žalobcom.

33.1. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. g/ CSP je daný, ak zistený stav neobstojí, pretože
sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré
neboli uplatnené. Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové

tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom
protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
33.2. Žalobca neuviedol aké ďalšie prostriedky procesnej obrany sú prípustné a prečo neboli uplatnené.

34. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie

skutkového stavu potrebného na rozhodnutie vo veci, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné.
Vykonanédôkazyvyhodnotilpodľaustanovenia§191ods.1,2CSP.Ztýchtodôkazovdospelksprávnym
skutkovýmzisteniam.Rozhodnutiusúduvnapadnutomrozsahunemožnovytknúťnedostatočnézistenie
skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov
sporových strán nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce

skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol
logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť
zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193 a § 205 CSP. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj
správny právny záver. Nemožno súdu prvej inštancie vytknúť, že by na zistený skutkový stav aplikoval
nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Neboli teda

naplnené odvolacie dôvody podľa § 365 ods.1 pís. f/ a h/ CSP.

35. Žalobca v odvolaní argumentuje skutočnosťami, ktoré uvádzal už v konaní pred súdom prvej
inštancie a s ktorými sa súd náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní daného sporu, preto jeho
odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a neumožňujú

prijať iné závery.

36. Súd svoje úvahy, ako dospel k skutkovým a právnym záverom, podrobne uviedol v odôvodnení
napadnutého rozsudku s poukazom na zistený skutkový stav a právne predpisy, ktoré aplikoval a
odôvodnenie rozsudku dáva odpoveď na odvolacie námietky žalobcu.

37. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku, na tieto odkazuje (§
387 ods. 2 CSP) a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku uvádza nasledovné:

38. Predmetom konania je určenie vlastníckeho práva (spoluvlastníckeho podielu) k spornej

nehnuteľnosti,kuktorýmbolžalobcabolnaLVč.XXXvkat.územíD.vedenýakopodielovýspoluvlastník
spolu v podiele 1167/6912. Žalobca tvrdil, že prišiel o svoje spoluvlastnícke podiely zo spornej
nehnuteľnosti nezákonným postupom žalovaného v 1. rade, na základe čiastočne neplatnej notárskej
zápisnice J. XXX/XXXX osvedčujúcej jeho spoluvlastníctvo k spornej nehnuteľnosti vydržaním.

39. Súd prvej inštancie preto správne ako prvé zameral svoje úvahy na to, či došlo správne (alebo
omylom) k zápisu vlastníckych práv žalovaných, resp. ich právnych predchodcov, na základe notárskej
zápisnice sp. zn. J..40. Krajský súd v Košiciach už v uznesení sp.zn. 6Co/24/2022 vyjadril názor, že nemožno dospieť
k záveru o neplatnosti notárskej zápisnice (s poukazom na rozsudky NS SR sp. zn. 2 Cdo 11/2007
a 4 MCdo 24/2008, ako aj uznesenie NS SR sp. zn. 1Cdo/185/2017 a súdnou praxou vyriešenú

otázku nemožnosti určenia neplatnosti osvedčenia vydaného notárom s tým, že prípustná je žaloba o
určenie, že žalovaný nespĺňa podmienky oprávnenej držby). Zároveň však vyjadril aj názor, že možno
na základe skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie dospieť k záveru, že neboli splnené
podmienky vydržania, ak žalovaný v 1. rade pri spisovaní notárskej zápisnice pred notárkou predložil
vyhlásenie dotknutých vlastníkov, ktoré neobsahuje podpis žalobcu (vyplýva to z výsledkov znaleckého

dokazovania v trestnom konaní). Odvolací súd ani v tomto štádiu konania nevzhliadol dôvod na zmenu
vysloveného názoru.

41.1. Súd sa následne musel vysporiadať s obranou žalovaných v 1. a 3. rade, že predmetné
spoluvlastnícke podiely žalobcu k spornej parcele boli zapísané správou katastra omylom, resp.
chybným postupom pri schvaľovaní a vyhotovovaní návrhu ROEP, ktoré prebiehalo v kat. území D. v

rokoch 2008 až 2010. Súd prvej inštancie preto následne skúmal, či zápis, ktorý bol vykonaný na LV
č. XXX v kat. území D., týkajúci sa spoluvlastníckych podielov žalobcu, bol vykonaný na základe ne/
správneho rozhodnutia o schválení ROEP. Odvolací súd sa zhoduje so záverom súdu prvej inštancie,
že tento zápis bol nesprávny.
41.2. Odvolací súd zotrváva na svojom názore, že súd prvej inštancie správne posúdil obsah

jednotlivých zmlúv, na ktoré sa vzťahovali zápisy vkladu pod č. E. XXXX/XX-X/XX, E. XXX/XX-XX-
XX, E. XXXX/XX-X/XX, E. XXX/XX-XX/XX O. E. XXXX/XX-XX/XX, na základe ktorých bol vyhotovený
návrh a následný zápis právoplatne schváleného ROEP. Zápis nebol vykonaný správne keďže
predmetom prevodu vlastníckeho práva u žiadnej z uvedených zmlúv neboli spoluvlastnícke podiely
k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX (nevzťahovali sa na parc. reg. EKN č. 375). K zápisu

vlastníctva žalobcu k spornej parcele správou katastra došlo omylom, resp. chybným postupom pri
schvaľovaní a vyhotovovaní návrhu ROEP, ktoré prebiehalo v kat. úz. D. v rokoch 2008 až 2010.

42.1. Dôvodom na zrušenie skoršieho rozhodnutia súdu bola skutočnosť, že opomenul prihliadnuť
na skutočnosť, že vo vzťahu k podielu o 551/6912 k celku pod por. č. B 74 sú uvádzané ako titul

nadobudnutia nielen kúpna zmluva E. XXXX/XX-XX/XX a rozhodnutie o schválení ROEP 604/2010/258/
Vi-Z850/10-25/10, ale aj kúpna zmluva E. XXXX/XX-XX/XX. Na kúpnu zmluvu zavkladovanú pod E.
XXXX/XX-XX/XX súd vôbec neprihliadal. Uložil preto súdu v ďalšom konaní dôsledne posúdiť správnosť
zápisu vlastníckeho práva vykonaného na základe predmetnej kúpnej zmluvy vo vzťahu k zápisu
spoluvlastníckeho podielu žalobcu pod poradovým číslom B 74 na LV č. XXX v kat. území D., okres

Levoča.
42.2. Súd prvej inštancie sa dôsledne riadil pokynom odvolacieho súdu a po vrátení veci zameral
svoje úvahy na posúdenie správnosti zápisu spoluvlastníckeho podielu na základe kúpnej zmluvy
zavkladovanej pod E. XXXX/XX-XX/XX. Dospel pritom k správnemu záveru, že aj spoluvlastnícke
podiely A. H. X. a L. C. boli v návrhu v rámci ROEP uvedené nesprávne na základe dedičských

rozhodnutí, ktorých predmetom nebola sporná parcela. Následne tak došlo k mylnému zápisu ich
spoluvlastníckych podielov. Následne kúpna zmluva zavkladovaná pod č. E. XXXX/XX neobsahovala
správny údaj, že L. C. a A. H. X. sú podielovými spoluvlastníkmi k parc. E KN č. 375 napísanej na LV
č. XXX v kat. území D..

43. Na základe uvedeného súd dospel k správnemu záveru, že aj ďalší spoluvlastnícky podiel (nielen
X/XXX-XX, ktorý mal žalobca nadobudnúť titulom kúpnej zmluvy č. E. XXXX/XX, ale aj ďalší zvyšný
podiel do XXX/XXXX-XX) je chybný. Odvolací súd považuje uvedený záver za správny s poukazom na
zásadu, že nikto nemôže previesť na iného viac práv, než sám má, čo znamená, že ani existencia zmluvy
medzi prevodcom a nadobúdateľom nemôže spôsobiť prevod vlastníckeho práva na nadobúdateľa, ak

prevodca sám nebol vlastníkom prevádzanej veci.

44. K účinkom rozhodnutí vydaných v konaní podľa zákona č. 180/1995 Z.z. sa vyjadril Najvyššieho
súdu SR v uznesení z 29. septembra 2015, sp. zn. 4 M Cdo 12/2014 tak, že podľa zákona č. 180/1995
Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov

sa vlastníctvo nenadobúdalo, ale sa iba zisťovali dostupné údaje o právnych vzťahoch k pozemkom
a na ich základe sa zostavoval register obnovenej evidencie pozemkov. Zdôraznil, že ROEP (register
obnovenej evidencie pozemkov) je súpis pozemkov a ich vlastníkov, ktorí z rôznych dôvodov neboli
pred vyhotovením registra evidovaní v katastri. Najčastejšie ide o vlastníkov, ktorí sú evidovaní len vpozemkovej knihe, alebo ktorí neboli za socializmu zapísaní do evidencie nehnuteľností, hoci majú k
pozemku listinu (dedičské osvedčenie, zmluvu a pod.). Vlastnícke práva k pozemkom boli za socializmu
evidovanéneúplne.Tútoneúplnúevidenciuprevzalajkatasternehnuteľností,ktorývznikolporoku1989.

Aby boli v katastri zapísané všetky pozemky, pristúpilo sa k tvorbe ROEP.

45. Odvolací súd poukazuje na to, že konanie podľa §7 ods.6 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých
opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov slúži v podstate len
na zmenu údajov registra obnovenej evidencie pozemkov v prípadoch, ak sa preukáže ich nesprávnosť.

Nie je však v právomoci orgánu verejnej správy, aby v konaní o obnove evidencie pozemkov rozhodoval
v prípade "sporu o vlastníctvo" o určení vlastníckeho práva k pozemkom. Dotknutí účastníci majú
však právo domáhať sa ochrany svojich vlastníckych práv napr. určovacou žalobou v civilnom konaní
(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. januára 2017, sp.zn. 10Sžo/301/2015, R
43/2017)

46. Z rozhodnutia veľkého senátu obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.4.2021
sp. zn. 1VObdo/2/2020 vyplýva, že na základe absolútne neplatného právneho úkonu nie je možné
nadobudnúťvlastníckeprávo,atoanivprípade,ženajehopodkladeboluskutočnenývkladvlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností. S poukazom na právnu zásadu, podľa ktorej nikto nemôže previesť na
iného viac práv, ako sám má, nemôže platne previesť vlastnícke práva k nehnuteľnosti na inú osobu ten,

kto je na základe absolútne neplatného právneho úkonu vedený v katastri nehnuteľností ako vlastník
nehnuteľnosti. Dobrá viera nadobúdateľa, že hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec nadobúda od vlastníka,
má vplyv na nadobudnutie vlastníckeho práva, len pokiaľ zákon v taxatívne vymedzených prípadoch
nadobudnutie vlastníckeho práva s poukazom na dobrú vieru ich nadobúdateľa výslovne upravuje. V
inýchprípadochprávnaúpravadelegelatanadobudnutievlastníckehoprávaodnevlastníkaspoukazom

na dobrú vieru nadobúdateľa neumožňuje. Ustanoveniu § 70 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri
nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, ktoré upravuje hodnovernosť
údajov katastra, nezodpovedá výklad, podľa ktorého už len sama evidencia vlastníctva nehnuteľnosti v
katastri nehnuteľností zakladá dobrú vieru evidovaného vlastníka v to, že je vlastník.

47. K odvolacej námietke žalobcu, že bol pri nadobúdaní vlastníckeho práva na základe uvedenej kúpnej
zmluvy (od nevlastníkov) dobromyseľný, odvolací súd uvádza, že samotná dobromyseľnosť žalobcu pri
nadobúdaní vlastníckeho práva nestačí pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Dobromyseľné
nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka teda zakladá nárok na ochranu takto nadobudnutého
práva vo forme možnosti dobromyseľného nadobúdateľa pokračovať v oprávnenej držbe, nie však bez

ďalšieho ochranu vo forme možnosti nadobudnutia vlastníckeho práva na základe absolútne neplatnej
kúpnej zmluvy.

48. Kúpna zmluva, ktorou žalobca nadobudol dotknuté nehnuteľnosti, bola absolútne neplatná, keďže
predávajúci neboli vlastníkmi prevádzaných nehnuteľností v dôsledku nesprávneho zápisu vlastníckeho

práva k dotknutým nehnuteľnostiam (neboli predmetom dedenia), a teda nemohli následne previesť
na žalobcu platne vlastnícke právo, ktorého nositeľom neboli. Táto neplatná kúpna zmluva prípadne
mohlabyťlentitulomvstupudooprávnenejdržby,avšakprenadobudnutievlastníckehoprávavydržaním
nestačí len dobrá viera pri vstupe do držby, ale existencia dobrej viery sa vyžaduje po celú zákonom
stanovenú vydržaciu dobu 10-tich rokov, ktorá podmienka splnená nebola.

49. Na základe uvedených úvah odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol vecne
správne, ak žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú, nakoľko vzal za preukázané, že žalobca
žiadnymi relevantnými prostriedkami procesného útoku nepreukázal, že je spoluvlastníkom sporných
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX v kat. území D. v podiele XXXX/XXXX-XX v pomere k celku.

50. Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku I. ako vecne správny
potvrdil.

51. Ako dôvodnú však odvolací súd vyhodnotil odvolaciu námietku žalobcu vo vzťahu k rozhodnutiu

o trovách konania, a to potrebu aplikácie ustanovenia § 257 CSP.

52.1. V prejednávanom spore súd rozhodol o trovách konania v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP,
vychádzajúc z plného úspechu žalovaných v spore, priznal žalovaným v 1. a 3. rade nárok na plnúnáhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi a žalovanému v 2. rade náhradu nepriznal, nakoľko
žiadnu náhradu nepožadoval.
52.2. Odvolací súd sa s uvedenými závermi súdu prvej inštancie nestotožňuje, pretože neskúmal dôvody

hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by úspešným žalovaným nárok na náhradu trov konania nepriznal
podľa § 257 CSP.

53. Žalobca sa domáha aplikácie ust. § 257 CSP, a teda nepriznania náhrady trov konania, vzhľadom
na existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré spočívajú v okolnostiach za akých sa žalovaní

dostali na list vlastníctva.

54. Podľa ust. § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

55. Citované ustanovenie predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) a od

zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady
trov konania v zmysle vyššie citovaného ustanovenia vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok,
a to dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani
výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax.
Ide pritom o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú

zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť
trovy konania výnimočne prihliadnuť. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k
určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú a tento dôvod je
daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. K aplikácii vyššie citovaného
zákonného ustanovenia dochádza aj z aspektov sociálnych, kedy súd prihliada na majetkové, sociálne,

osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu, pričom si vždy všíma aj okolnosti, ktoré viedli
strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní. Dôvody hodné osobitného zreteľa teda buď
spočívajú v dôvodoch na strane sporovej strany alebo v okolnostiach prejednávaného sporu.

56. Aplikácia vyššie citovaného zákonného ustanovenia prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch

a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti.

57.1. Odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanom spore ide o prípad, kedy prisúdenie náhrady
trov žalovaným by bolo neprimerane tvrdé voči žalobcovi a vyžadovalo si preto zásah súdu v podobe
aplikácie ust. § 257 CSP. Poukazuje na potrebu dôsledného a komplexného posúdenia všetkých

okolností relevantných pre rozhodnutie o náhrade trov konania, vrátane okolnosti, ktoré viedli k súdnemu
uplatneniu nároku, okolnosti, ktoré predchádzali podaniu žaloby a postoju sporových strán v priebehu
konania.
57.2. Má za to, že s prihliadnutím na okolnosti, ktoré predchádzali podaniu žaloby, viedli k súdnemu
uplatneniu nároku možno dospieť k záveru o existencii dôvodov, pre ktoré by sa mal odchýliť od

všeobecnej zásady priznania náhrady trov konania strane, ktorej na ich priznanie vznikol nárok.

58. Z vykonaného dokazovania okrem iného vyplynulo, že žalobca bol v určitom období zapísaný ako
spoluvlastník sporných nehnuteľností a k zmene (výmazu jeho spoluvlastníckych podielov) došlo, na
základe Notárskej zápisnice sp. zn. J. XXX/XXXX na požiadanie A. E. C. a H. I., ktorí ako dôkazy

predložili notárke vyhlásenia dotknutých vlastníkov, resp. ich právnych nástupcov, medzi ktorými bol
uvedený aj žalobca B. C., pričom malo ísť o vyhlásenia osobne podpísané všetkými spoluvlastníkmi. Z
uznesenia OR PZ, Odboru kriminálnej polície v Poprade ČVS: ORP-388/1-VYS-PP-2015 však vyplýva,
že došlo k sfalšovaniu podpisu B. C. z Bugloviec na listine „Vyhlásenie dotknutých vlastníkov“, na ktorej
je uvedené, že B. C. vyhlasuje, že ako osoba, ktorej posledný zápis v katastri nehnuteľnosti preukazuje

vlastnícke právo, nemá ku vzniku vlastníckeho práva vydržaním výhrady a jeho práva nebudú vydaním
verejnej listiny dotknuté. Na základe takto predloženej sfalšovanej listiny došlo k výmazu vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, parc. č. registra E, parc. č. 375 v kat. území D.. V
trestnom konaní bolo znalkyňou L. M. N. v znaleckom posudku č. 51/2016 zo dňa 25.9.2016 zistené, že
podpis „C.“ na Vyhlásení dotknutých vlastníkov zo dňa 20. 3. 2012 nie je od osoby A. B. C.. Dokonca je

vyslovený predpoklad, že podpis pravdepodobne pochádza od osoby A. E. C..

59. Odvolací súd má za to, že uvedené skutočnosti, ktoré predchádzali podaniu žaloby odôvodňujú
aplikáciu ust. § 257 CSP.60. S poukazom na uvedené, pretože odvolací súd z obsahu spisu zistil skutočnosti, ktoré odôvodňovali
aplikáciu ust. § 257 CSP (t.j., ktoré odôvodňovali nepriznanie náhrady trov konania žalovaným), odvolací

súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku IV. (o nepriznaní nároku na náhradu trov žalovanému v 2.
rade) potvrdil a vo výrokoch III. a IV. o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými v 1.
a 3. rade zmenil tak, že stranám sporu nárok na náhradu trov konania (pred súdom prvej inštancie aj
odvolacieho konania) nepriznal.

61. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 poslednej
vety CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).