Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, March 11, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-8S/7/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7022200057
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. LL.M. Jana Fandáková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:7022200057.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky Mgr. Jany Fandákovej, LL.M. (sudkyne

spravodajkyne) a členov JUDr. Radovana Turčíka, a JUDr. Renáty Smajdovej, v právnej veci žalobcu:
INGEMA, s.r.o., so sídlom Hlivištia 23, Hlivištia, IČO: 36 575 411, právne zastúpeného JUDr. Eugenom
Kostovčíkom, advokátom, so sídlom Gelnická 33, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 102608464/2021 z 20.12.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie

1. Daňový úrad Košice (ďalej len „správca dane“), na žiadosť orgánov činných v trestnom konaní,
vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na daň z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie
september 2013. Z kontroly bol vyhotovený protokol č. 100846876/2021 zo dňa 17.05.2021. Daňová

kontrola u žalobcu sa začala dňa 26.10.2018, označenom v oznámení o daňovej kontrole a skončila sa
dňa 20.05.2021, doručením protokolu z daňovej kontroly žalobcovi. Daňová kontrola bola na základe
rozhodnutia správcu dane č. 100731707/2019 zo dňa 26.03.2019 prerušená v období od 01.04.2019 do
03.03.2020, a taktiež na základe rozhodnutia správcu dane č. 101885514/2020 zo dňa 02.12.2020 bola
prerušená v období od 03.12.2020 do 19.03.2021.

2. Správca dane vo vyrubovacom konaní rozhodnutím č. 101797629/2021 zo dňa 23.09.2021 (ďalej

len „prvostupňové rozhodnutie“) ako prvostupňový správny orgán vyrubil žalobcovi rozdiel dane v
sume 64.220 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2013 podľa § 68 ods.
5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Daňový poriadok“). Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím
č. 102608464/2021 zo dňa 20.12.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) potvrdilo prvostupňové
rozhodnutie.

3. Rozdiel v sume DPH za príslušné zdaňovacie obdobie september 2013 bol žalobcovi vyrubený v
dôsledku nepriznania práva na odpočítanie DPH z nasledovného zdaniteľného obchodu:Dodanie tovaru od dodávateľa VENAS, a.s., so sídlom Sekčovská 54, IČO: 36 206 270 (ďalej len
„VENAS, a.s.“) - faktúra č. 1309008 s predmetom fakturácie v znení: «fakturujeme Vám - repkové výlisky
- 1900 t», celková fakturovaná suma 385.320 eur.

4. Dôvody neuznania práva na odpočítanie DPH sú v napadnutom rozhodnutí žalovaného v spojení s
prvostupňovým rozhodnutím správcu dane v podstatnej časti vymedzené takto:
-kontrolnézisteniaspochybnilireálnedodaniefakturovanýchtovarovdodávateľomuvedenýmnafaktúre
a tým aj vznik daňovej povinnosti u dodávateľa daňového subjektu spoločnosti VENAS, a.s., z čoho

následne vyplynulo neuznanie uplatneného práva na odpočítanie, keďže došlo k porušeniu § 49 v
nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH,
-daňovoukontroloubolozistené,žežalobcasanadeklarovanýchtransakciáchnijakofyzickynepodieľal,
nezaujímal sa o konkrétne podmienky obchodu a všetky náležitosti súvisiace s predmetnými obchodmi
ponechalpovzájomnejdohodenasvojomdodávateľoviVENAS,a.s.,očomsvedčiavyjadreniakonateľa
žalobcu, ako aj doklady predložené k daňovej kontrole,

- v danom prípade išlo len o prefakturáciu tovaru, obchodné transakcie nemali žiadne ekonomické
opodstatnenie a neboli vykonávané v kontexte bežných obchodných transakcií,
- obchodná aktivita žalobcu v súvislosti s predmetnou komoditou nebola reálnou ekonomickou
činnosťou, ale bola prispôsobená na splnenie jeho účelu konania, čo vyplýva aj z vyjadrení konateľa
žalobcu, ktorý uviedol z akých dôvodov sa do predmetných obchodných transakcií zapojil. K zmene

vlastníctva tovaru dochádzalo iba formálne, fakturačne, avšak nie reálne,
- správca dane preveroval nielen zdaniteľné obchody deklarované faktúrou od spoločnosti VENAS,
a.s., ale v záujme presného a úplného zistenia skutkového stavu skúmal ekonomickú činnosť týchto
spoločností, ako aj ďalších spoločností zistenom reťazci komplexne a v súvislostiach, pričom zistené v
skutočnosti pomohli vytvoriť obraz o spôsobe obchodovania týchto spoločností s poľnohospodárskou

komoditou - repka olejná ako produktu, spracovaním ktorého vzniká komodita repkových výliskov,
- povinnosťou správcu dane bolo získať výsledky prebiehajúcich daňových kontrol poľskej daňovej
správy súvisiacich jednak s odberateľom daňového subjektu a jednak s obchodovaním s predmetnou
komoditouavyužiťichvdaňovejkontrole.Všetkyinformácieazisteniapoľskejdaňovejsprávyuvedenév
odôvodnení napadnutého rozhodnutia, svedčia o tom, že informácie poľskej daňovej správy nevyplývali

priamo z konkrétnych dokladov v rámci preverovaných transakcií, keďže táto ich nemala k dispozícii a
doklady poľskej spoločnosti boli zaistené prokurátorom,
- prerušenia daňovej kontroly boli zákonné, pričom dôvody boli v odôvodnení prvostupňového
rozhodnutia uvedené a správca dane náležitým spôsobom zdôvodnil, aké zistenia vyplynuli z tohto
postupu a aký vplyv mali tieto zistenia na konečné posúdenie veci. Vzhľadom na uvedené bola daňová

kontrola ukončená v zákonom stanovenej lehote,
- žalobca si nesplnil povinnosti, ktoré mu boli uložené v oblasti dokazovania, teda neuniesol dôkazné
bremeno na preukázanie oprávnenosti ním uplatneného nároku v zmysle zákona o DPH. Bolo
povinnosťou žalobcu, po tom, čo správca dane spochybnil dodanie tovaru tak, ako bolo deklarované na
faktúre preukázať, že k zrealizovaniu dodávok došlo tak, ako bolo fakturované, čo sa nestalo.

II.
Súdne konanie

5. Správnou žalobou elektronicky doručenou dňa 02.02.2022 Krajskému súdu v Košiciach (ďalej aj
„krajský súd“) sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj zrušenia prvostupňového
rozhodnutia, vrátenia veci na ďalšie konanie a priznania nároku na náhradu trov konania.

6. Konanie o správnej žalobe bolo Krajským súdom v Košiciach vedené pôvodne pod sp. zn. 8S/7/2022.
S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3 ods. 3 písm.
c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu
v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc

správnychsúdov.Od01.06.2023jetedanakonanievpredmetnejvecipríslušnýSprávnysúdvKošiciach
(ďalej aj „správny súd“), ktorým bolo konanie v ďalšom vedené pod sp. zn. KE-8S/7/2022.

7. V žalobe sú vymedzené nasledovné žalobné body (námietky) žalobcu:- neboli splnené podmienky vyplývajúce z § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku pre prerušenie
daňovej kontroly, pretože správca dane mal už po prvej žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií
potrebné informácie rozhodujúce pre vydanie rozhodnutia. Pokiaľ žalovaný uvádza, že správca dane

zaslaním žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií nemohol vopred predpokladať, aké informácie mu
budú požiadaným orgánom poskytnuté a v akom rozsahu, k tomu je potrebné uviesť, že správcovi dane
bola doručená predbežná odpoveď poľskej daňovej správy z 1. marca 2019 a na základe druhej žiadosti
omedzinárodnúvýmenuinformáciíajkonečnáodpoveďpoľskejdaňovejsprávyz3.marca2020,zktorej
okrem iného vyplýva, že poľská daňová správa nemá nové informácie týkajúce sa transakcií vykonaných

so žalobcom,
- z tretej žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií z 2. decembra 2020, ako aj zo žiadosti o doplnenie
odpovedezo16.februára2021vyplýva,žesprávcadanežiadalpreveriť,čipredmetnýtovarbolskutočne
prepravený uvedenými prepravnými spoločnosťami. V predbežnej odpovedi poľskej daňovej správy z
1. marca 2019 bol potvrdený nákup tovaru od žalobcu, bola potvrdená jeho preprava z miesta nákupu
priamo konkrétnym poľským spoločnostiam, presne sa uvádza osem prepravných spoločností, EČV,

mená vodičov a v konečnej odpovedi z 3. marca 2020 poľská daňová správa okrem iného uviedla,
že nemá nové informácie. Z napadnutého rozhodnutia žalovaného, rovnako ako aj z prvostupňového
rozhodnutia správcu dane nie je zrejmé, prečo uvedené zistenia neboli dostatočné. Žalovaný rovnako
ako správca dane argumentuje tým, že vypočutí vodiči len všeobecne uviedli, že prepravovali výlisky zo
Stredy nad Bodrogom do Leczyca spoločnosti De Heus Sp. z o.o., bez uvedenia konkrétnych informácií

týkajúcich sa prepravy. Žalovaný neuvádza, aké ďalšie iné konkrétne informácie boli potrebné pre
preukázanie dodania tovaru do iného členského štátu, respektíve čo žalobca pri preukázaní oslobodenia
od dane v zmysle § 43 zákona o DPH nesplnil,
-podľažalovaného,tvrdeniežalobcu,žezisteniapoľskejdaňovejsprávysatýkalipriamokontrolovaného
tovaru, ako aj kontrolovaného obdobia nie je pravdivé, čo odôvodňuje tým, že obchodná spolupráca

medzi spoločnosťami VENAS, a.s. a SEMI 2 a žalobcom prebiehala počas rozsiahleho časového
obdobia. Z uvedených odpovedí nebolo zrejmé, že išlo o tovar, ktorý je predmetom kontroly za
kontrolované obdobie. V tejto súvislosti žalobca poukazuje na to, že správca dane žiadosťou o
medzinárodnú výmenu informácií z 27. novembra 2018 požiadal poľskú daňovú správu o preverenie
dodania repkových výliskov spoločnosti SEMI 2 v druhom a treťom štvrťroku 2013 a teda išlo o

kontrolované zdaňovacie obdobie september 2013 a išlo priamo o kontrolovaný tovar. Sám správca
dane výslovne uvádza, že poľská daňová správa potvrdila, že spoločnosť SEMI 2 obchodovala so
žalobcom a predmetom obchodu bola kontrolovaná komodita. Napriek tomu žalovaný dospel k záveru,
že vzhľadom na obsah oznámení poľskej daňovej správy záver správcu dane, že tovar neexistoval a
nebolo preukázané dodanie do iného členského štátu, nie je v rozpore s obsahom spisov. Tvrdenie

žalobcu, že správca dane v rozpore s právnym záverom vyplývajúcim z uznesenia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžfk/62/2018, na zistenia poľskej daňovej správy vôbec neprihliadol, bolo
plne právne relevantné,
- ak správca dane tvrdí, že ak nebolo preukázané samotné dodanie predmetnej komodity dodávateľom
VENAS, a.s., tým sa logickou úvahou vylučuje akékoľvek ďalšie dodanie, teda aj dodanie do iného

členského štátu, potom úplne poprel nevyhnutnosť oboch prerušení daňovej kontroly. Vzhľadom na
uvedené tvrdenie žalobcu, že neboli splnené zákonné podmienky na prerušenie daňovej kontroly,
prerušenie kontroly nemohlo vyvolať neplynutie lehoty na vykonanie daňovej kontroly, celé daňové
konanie bolo zaťažené vadou nezákonnosti a prvostupňové rozhodnutie, ktoré vychádza zo skutočností
zistených počas nezákonnej kontroly uvedených v protokole, je tiež nezákonné, bolo tiež plne právne

relevantné,
- správca dane nevysvetlil, na základe akej úvahy dospel k záveru, že neexistujúci tovar od nákupu až
do predaja sa nachádza v sklade spoločnosti VENAS, a.s. v Strede nad Bodrogom a nevysvetlil ani, ako
mohol predaj neexistujúceho tovaru prebiehať (len) v sklade v Strede nad Bodrogom. Ak podľa správcu
dane tovar neexistoval, nemohol byť dodaný ani s prepravou ani bez prepravy a k neexistujúcemu tovaru

nemohlo nikomu vzniknúť právo nakladať s tovarom ako vlastník,
- správca dane nesúhlasí s tým, že zistenia z daňových kontrol u dodávateľa VENAS, a.s. mechanicky
aplikoval do obchodného vzťahu so žalobcom, no na strane druhej viackrát uvádza, že nakoľko nebolo
preukázané samotné dodanie predmetnej komodity dodávateľom VENAS, a.s., tým sa logickou úvahou
vylučuje akékoľvek ďalšie dodanie. Naviac sám správca dane uvádza, že u dodávateľa VENAS, a s bolo

zistené, že v mesiaci september 2013 nakúpil repkové výlisky od slovenského dodávateľa MVR s.r.o.,
- prevod práva nakladať s majetkom ako vlastník nevyžaduje, aby majetok bol odberateľovi fyzicky
transportovaný alebo aby ho fyzicky obdržal. K dodaniu tovaru dôjde v momente, keď kupujúci má právo
fakticky nakladať s tovarom ako vlastník, napr. môže tento tovar previesť na iného,- vzhľadom na obsah oznámení poľskej daňovej správy záver správcu dane, že tovar neexistoval a
nebolo preukázané dodanie tovaru do iného členského štátu, poľskej spoločnosti SEMI 2 nevzniklo
právo nakladať s tovarom ako vlastník a neboli splnené podmienky oslobodenia od dane podľa § 43

ods. 1 zákona o DPH je v extrémnom rozpore s obsahom spisu. Uvedené je dôkazom, že prvostupňové
rozhodnutievrozpores§63ods.2Daňovéhoporiadkunevychádzalozostavuvecizistenéhovdaňovom
konaní,
- žalovaný v snahe prezentovať správnosť záverov správcu dane, žalobcom namietané zásadné rozpory
v záveroch správcu dane nijako neodstránil, práve naopak, ešte viac ich prehĺbil,

- žalovaný uvádza, že správca dane prijal jasný a zrozumiteľný záver a ustálil, že správca dane
nespochybnilreálnedodanietovaru,alespochybnildodanietovaruspoločnosťouVENAS,as.Jednouzo
zásadných námietok žalobcu bolo to, že ak tovar existoval, ale žalobca nepreukázal, že tovar bol dodaný
do iného členského štátu, potom išlo o dodanie tovaru v tuzemsku a žalobcovi vznikla daňová povinnosť.
Ak však správca dane súčasne uvádza, že podmienky oslobodenia pri dodaní tovaru do iného členského
štátu neboli splnené, no uvedená skutočnosť nemá vplyv na vyčíslený rozdiel dane, to znamená, že

správca dane existenciu tovaru vylučuje, pretože ak by tovar existoval, tak by sa považoval za dodaný
v tuzemsku, čo by malo vplyv na vyčíslenie rozdielu dane. Z uvedeného je zrejmé, že kľúčový dôvod,
na ktorom je rozhodnutie žalovaného založené je vnútorne rozporný. Znamená to, že v napadnutom
rozhodnutí žalovaného absentuje čo aj minimálna miera racionality a konzistencie skutkovej a právnej
argumentácie. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného nedáva zmysel, ktorý by svedčil o

skutkových a právnych dôvodov, ktoré ho viedli k vydaniu rozhodnutia. Rozhodnutie žalovaného je
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,
- v súvislosti s tvrdením žalovaného, že správca dane nepriznal odpočítane dane, pretože spochybnil
reálne dodanie tovaru spoločnosťou uvedenou na faktúre, poukázal žalobca na rozhodnutie Súdneho
dvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo z 3. septembra 2020, ktoré zásadným spôsobom rieši problematiku

práva na uplatnenie odpočítania dane v prípade sporného dodávateľa. Z tohto rozhodnutia jednoznačne
vyplýva, že hmotnoprávnou podmienkou pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane je to, že daňový
subjekt disponuje materiálnou existenciou plnenia, na ktoré sa vzťahuje faktúra, a nie to, že tovar musí
byť dodaný dodávateľom uvedeným na faktúre,
- žalobca je toho názoru, že preukázal nielen reálnu existenciu tovaru, ale aj to, že dodávateľom bola

spoločnosť VENAS, a.s. Aj v prípade keby sa preukázalo, že tovar nedodala spoločnosť VENAS, a s,
nepriznanie práva na odpočítanie dane by bolo v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora EÚ vo veci
C-610/19 Vikingo z 3. septembra 2020 a vychádzalo by z nesprávneho právneho posúdenia veci.

8. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe z 09.06.2022 zotrval na správnosti napadnutého rozhodnutia a

zdôraznil, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno a nepreukázal bez pochybností, že tovar
mu bol dodaný tak, ako to preukazoval spornými faktúrami. V súvislosti s poukazovaním žalobcu na
rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo, žalovaný uviedol, že právne závery uvedené v
tomto rozsudku na obchody uzavreté medzi žalobcom a jeho deklarovaným dodávateľom nedopadajú.
Boli by aplikovateľné iba v prípade, ak by žalobca preukázal reálne uskutočnenie ním deklarovaných

zdaniteľných obchodov. V danom prípade žalobca reálnosť deklarovaných zdaniteľných obchodov
nepreukázal, že jeho dodávateľovi vznikla daňová povinnosť, to znamená, že nepreukázal splnenie
hmotnoprávnych podmienok na uplatnenie odpočítania dane. V závere navrhol žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť.

9. Žalobca v replike z 08.07.2022 zotrval na svojej žalobnej argumentácii. Nad rámec svojej žalobnej
argumentácie, vo vzťahu k jeho námietkam o nezákonnosti opakovaného prerušenia daňovej kontroly
poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 149/09 z 29.10.2009, z ktorého
vyplýva, že ak sa odvolací orgán obmedzil v rozhodnutí o odvolaní len na stotožnenie sa s dôvodmi
uvedenými v prvostupňovom rozhodnutí a neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by potvrdili

alebo vyvrátili relevantné tvrdenia žalobcu uvedené v jeho odvolaní, ide o rozhodnutie nezlučiteľné s
požiadavkami vyplývajúcimi zo základného práva na spravodlivé konanie na inom orgáne Slovenskej
republiky podľa § 46 ods. 1 Ústavy. Podľa jeho názoru sa žalovaný nevysporiadal s jeho konkrétnymi
námietkami vo vzťahu k nezákonnosti prerušenia daňovej kontroly. Zároveň žalobca poukázal na to,
že medzi faktúrami za nákup deklarovanej komodity od dodávateľa VENAS, a.s. a faktúrami za predaj

uvedenej komodity poľskej spoločnosti SEMI 2 je vecná, časová a cenová súvislosť. Podľa žalobcu,
ak sú dodávateľské faktúry, odberateľské faktúry a iné listinné dôkazy súčasťou uceleného logicky
previazaného reťazca dôkazov, nebol dôvod pochybovať o ich správnosti a hodnovernosti.10. Na pojednávaní konanom 11. marca 2025 účastníci konania zotrvali na svojej argumentácii.

III.
Posúdenie veci správnym súdom

11. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej

ako „SSP”), konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení
účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

12. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

13. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

14. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o DPH“), predmetom dane je: a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku

uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby
(ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná
v postavení zdaniteľnej osoby.

15. Podľa § 9 ods. 1 zákona o DPH dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom

ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné
a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a
mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za
inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a
vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci

dňu predaja bankoviek a mincí, b) dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo
inej obdobnej zmluvy, c) odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k
predmetu nájomnej zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky.

16. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania

tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo
prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň
skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby
na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri
dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

17. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

18. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z

tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a
7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň: a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je
povinnýplatiťdaňpodľa§69ods.2až4,7a9až12,c)nímuplatnenáprinadobudnutítovaruvtuzemsku
z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

19. Podľa § 51 ods. 1 a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak
pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

20. Daň z pridanej hodnoty upravená zákonom o DPH je harmonizovanou daňou a je súčasťou právneho

rámca spoločného systému dane z pridanej hodnoty. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty je
upravený prameňmi práva Európskej únie predovšetkým Smernicou Rady 2006/112/ES z 28. novembra
2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „smernica o DPH“). Z uvedeného dôvodu
k aplikácii národných predpisov sa automaticky pridáva aplikácia relevantného európskeho predpisu,a to nielen jeho textu, ale aj interpretácií podaných Súdnym dvorom Európskej únie (ďalej len „Súdny
dvor EÚ“).

21. Odpočítanie dane môže byť v zmysle judikovaných záverov Súdneho dvora EÚ aj kasačného súdu
obmedzené len v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie
dane, alebo ak došlo k daňovému podvodu alebo ak došlo k zneužitiu práva. V nadväznosti na to
je odlišná situácia aj pri znášaní dôkazného bremena. Kým pri preukázaní splnenia hmotnoprávnych
podmienok je nositeľom dôkazného bremena primárne daňový subjekt, v prípade daňového podvodu či

zneužití práva znáša dôkazné bremeno správca dane.

22. K nesplneniu hmotnoprávnych podmienok, správny súd pripomína, že v zmysle zákona o DPH
hmotnoprávnymi podmienkami pre odpočítanie dane sú: (I) existencia zdaniteľného plnenia, (II) jeho
dodaniezdaniteľnouosoboua(III)použitiedodanýchtovarovaslužiebdaňovýmsubjektomnaúčelyjeho
ekonomickej činnosti. Subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH, má dve povinnosti a to povinnosť tvrdiť a

povinnosťsvojetvrdeniedokázať.PovinnosťtvrdiťspočívavsamotnomuplatneníprávanaodpočetDPH
a povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu
dane je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt dokladuje. Výsledok verifikácie však
musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. Ak správca dane má pochybnosti o tvrdeniach
daňového subjektu a predložené dôkazy nemieni akceptovať, potom je povinný túto skutočnosť taktiež

doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového subjektu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu dane
musia mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené
daňovým subjektom (nález Ústavného súdu SR IV. ÚS 569/2022-33 zo dňa 07.02.2023).

23. Správny súd v konaní o všeobecnej správnej žalobe (§ 177 a nasl. SSP) preskúmal napádané

rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, všetko v
medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183 SSP) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná
z nasledujúcich dôvodov.

24. Predmetom prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu

dane o vyrubení rozdielu na DPH žalobcovi za zdaňovacie obdobie september 2013 z dôvodu neuznania
práva na odpočítanie DPH z faktúry od dodávateľa VENAS, a.s. v celkovej sume 64.220 eur.

25. Správca dane neuznal žalobcovi uplatnené právo na odpočítanie dane z dôvodu, že žalobca
nepreukázal splnenie podmienok na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH,

pričom tieto závery žalovaný ako vecne správne potvrdil.

26. Vzhľadom na uvedené sa správny súd v ďalšom sústredil na zákonnosť posúdenia
vlastných dôvodov neuznania práva na odpočet DPH správnymi orgánmi spočívajúce v nesplnení
hmotnoprávnych podmienok odpočtu [§ 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH], ktorých správnosť bola

namietaná žalobcom.

27. Z obsahu rozhodnutia správcu dane a žalovaného vyplýva, že správnymi orgánmi nebola
spochybnená materiálna existencia plnenia ale spochybnené bolo dodanie tovaru dodávateľom VENAS,
a.s. tak, ako bolo deklarované dodanie tovaru na predloženej faktúre.

28. Žalobca v tejto súvislosti namietal vnútornú rozpornosť napadnutého rozhodnutia, keď správca dane
súčasne tvrdil, že podmienky oslobodenia pri dodaní tovaru do iného členského štátu neboli splnené, no
uvedená skutočnosť nemá vplyv na vyčíslený rozdiel dane, čo podľa argumentácie žalobcu znamená,
že správca dane existenciu tovaru vylučuje, pretože ak by tovar existoval, tak by sa považoval za

dodaný v tuzemsku, čo by malo vplyv na vyčíslenie rozdielu dane. V reakcii na označenú námietku
žalobcu správny súd uvádza, že situácia, ak v poradí ďalšom stupni zisteného reťazca obchodu
(v tomto prípade ide o vzťah žalobcu ako dodávateľa a spoločnosti SEMI 2 Sp. ako odberateľa)
nebude preukázaná hmotnoprávna podmienka pre odpočítanie DPH (reálna existencia tovaru), tak
táto skutočnosť sama o sebe nie je z povahy veci spôsobilá ovplyvniť skutkový záver o absencii

splnenia (aj inej) hmotnoprávnej podmienky na odpočítanie DPH (reálne dodanie zdaniteľného plnenia
zdaniteľnou osobou) na predchádzajúcom stupni obchodného reťazca (v okolnostiach danej veci medzi
spoločnosťou VENAS, a.s. ako dodávateľom a žalobcom ako odberateľom). Inými slovami vyjadrené,
splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie DPH na všetkých stupňoch obchodného reťazcaje potrebné skúmať samostatne, pre ten-ktorý stupeň obchodného reťazca, pričom splnenie týchto
podmienok na jednom stupni reťazca neznamená, že tieto budú splnené aj na inom (nasledujúcom)
stupni obchodného reťazca. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalobca svoju úvahu a akejsi

vzájomnej(kauzálnej)podmienenostisplneniajednejzhmotnoprávnychpodmienoknaodpočítanieDPH
(existencia tovaru) na jednom stupni obchodného reťazca pre jej súčasné naplnenie v nasledujúcom
stupni tohto reťazca bližšie nekonkretizuje, a tým ani neotvára priestor pre zmysluplnú polemiku o ním
uvažovanom vzájomnom pôsobení.

29. Žalobca v rámci svojej argumentácie tiež uvádzal, že preukázal nielen reálnu existenciu tovaru,
ale aj jeho dodanie spoločnosťou VENAS, a.s. a správca dane ani žalovaný nevysvetlili, na základe
akej úvahy dospeli k záveru, že neexistujúci tovar sa od nákupu až do predaja nachádzal v sklade
spoločnosti VENAS, a.s. v Strede nad Bodrogom a nevysvetlili ani, ako mohol predaj neexistujúceho
tovaru prebiehať (len) v sklade v Strede nad Bodrogom. Ak podľa správcu dane tovar neexistoval,
nemohol byť dodaný ani s prepravou ani bez prepravy a k neexistujúcemu tovaru nemohlo nikomu

vzniknúť právo nakladať s tovarom ako vlastník.

30. Pokiaľ ide o túto námietku, správny súd konštatuje, že daňové orgány nespochybnili materiálnu
existenciu plnenia vo vzťahu medzi spoločnosťou VENAS, a.s. ako dodávateľom a žalobcom
ako odberateľom. Zo žiadnej časti odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia ani zo žiadnej časti

napadnutéhorozhodnutiatakýtozávernevyplynulažalobcaaninepoukazujenažiadnukonkrétnučasťv
rozhodnutiach(mimočasti,sktorousasprávnysúdvysporiadalvbode28tohtorozsudku,pozn.),zktorej
by táto ním tvrdená skutočnosť vyplývala. Z už uvedeného dôvodu je potrebné námietku žalobcu, podľa
ktorejneexistujúcitovarnemoholbyťdodanýanisprepravouanibezprepravyakneexistujúcemutovaru
nemohlo nikomu vzniknúť právo nakladať s tovarom ako vlastník, považovať za právne bezvýznamnú,

bez potreby sa s ňou konkrétnejšie vysporiadať.

31. Z pohľadu správneho súdu podstata posúdenia označenej veci daňovými orgánmi spočívala v tom,
že zo žiadneho konania žalobcu nebolo možné dovodiť, že vedomostná a vôľová zložka jeho konania
smerovala ku skutočnému nadobudnutiu tovaru, následnému vyhľadávaniu potenciálnych odberateľov,

kontrahovaniu ďalšej dodávky tohto tovaru pre konkrétneho odberateľa. Práve naopak všetky činnosti
boli realizované spoločnosťou VENAS, a.s. ako priamym dodávateľom žalobcu, čo odporuje základnej
racionálnej koncepcii priebehu a usporiadania podnikateľských vzťahov. Konštrukcia, v rámci ktorej
dodávateľ žalobcu (odberateľ) realizuje komplexné nakladanie s tovarom, určuje cenu tohto tovaru
pre žalobcu (odberateľa), vyhľadáva za žalobcu jeho odberateľa, určuje cenu tovaru, za ktorú žalobca

má predmetný tovar predať svoju odberateľovi (poľskej spoločnosti SEMI 2 Sp.) a zabezpečuje aj
jeho dodanie, postráda akúkoľvek ekonomickú racionalitu a ako celok vyznieva umelo a nadbytočne,
pretože postavenie žalobcu sa v takto konštruovanom obchodnom reťazci stáva viac než nadbytočné.
Z už uvedeného možno urobiť čiastkový záver, podľa ktorého na základe vykonaných dôkazných
prostriedkov spätne rekonštruovaná a objektivizovaná vedomostná ako aj vôľová zložka konania

žalobcu materiálne nesmerovala k nadobudnutiu označeného tovaru za účelom jeho ďalšieho využitia
v rámci jeho ekonomickej činnosti (hmotnoprávne podmienky na odpočítanie DPH), ale táto bola reálne
orientovaná „iba na spoluprácu so spoločnosťou VENAS, a.s. v oblasti DPH za dohodnutú maržu cca
0,7 – 1 %“, skutočnosť ktorú zvýraznil vo svojej výpovedi žalobca, a na ktorú poukázali v odôvodnení
svojich rozhodnutí daňové orgány.

32. Napriek skutočnosti, že žalobca v rámci daňovej kontroly (až po uložení pokuty za nesplnenie
povinnosti, pozn.) predložil Rámcovú zmluvu o dodaní tovarov zo 04.11.2011 uzavretú medzi žalobcom
a spoločnosťou VENAS, a.s., Zmluvu o nájme nebytových priestorov z 29.02.2012 vrátane jej dodatkov
uzavretú medzi spoločnosťou VENAS, a.s. ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom, ako aj

Zmluvu č. 11/13 z 18.09.2013 uzavretú medzi žalobcom ako predávajúcim a spoločnosťou SEMI 2
Sp. ako kupujúcim, nevyvrátil tým dôvodné pochybnosti správcu dane (podrobne popísaných na str.
8 - 19 prvostupňového rozhodnutia, s ktorými bol žalobca preukázateľne oboznámený v oznámení
zo dňa 16.04.2021, pozn.) o tom, že tovar nebol dodaný tak, ako bolo deklarované predloženou
faktúrou. Práve naopak konateľ žalobcu vo vyjadrení na č.l. 69 administratívneho spisu potvrdil, že

zdaniteľný obchod nemal reálne ekonomické opodstatnenie, keď výslovne uviedol, že: „So spoločnosťou
VENAS, a.s, ktorá bola našim zákazníkom, sme intenzívnejšie začali spolupracovať od roku 2011... ...Pri
obchodných rokovaniach pán Veszprémi konateľ spoločnosti VENAS, a.s. spomenul problémy s
vrátkami nadmerných odpočtov DPH, ktoré sa z časového hľadiska stali brzdou pri podnikaní jehospoločnosti, keďže tieto sa vyplácali s niekoľko mesačným oneskorením. Podľa vyjadrenia pána A., v
tom čase dovážal poľnohospodárske komodity z Ukrajiny, hlavne to bola repka olejná, z ktorej vyrábali
olej a predávali ďalej, vrátane medziproduktu t.j. repkových výliskov, ktoré sú ďalšími spracovateľmi

používané do kŕmnych zmesí a pod. Keďže vedel, že sme pravidelne pomerne vysokými platcami DPH,
navrhol nám spoluprácu v tejto oblasti za dohodnutú maržu cca 0,7 - 1 % zo zrealizovaných obchodov
cez spoločnosť INGEMA. Zároveň nás ubezpečil, že ak spoločnosť INGEMA pristúpi na spoluprácu,
tak sa podujme na sprostredkovanie všetkých obchodov pre odberateľov poľnohospodárskych komodít
a to od prípravy odberateľsko-dodávateľských zmlúv, váženia tovarov, vrátane vydokladovania až po

vyskladnenie. Vzhľadom k tomu, že Streda nad Bodrogom je pomerne vzdialená od našej hlavnej
prevádzky v Michalovciach a nechceli sme tam pri vyskladňovaní tovaru viazať pracovnú silu dostali
sme ponuku od pána A., že to môže robiť niekto z jeho pracovníkov. Za tým účelom sme splnomocnili
konkrétnu pracovníčku spoločnosti VENAS, a.s. a tiež sme jej dali našu pečiatku na vybavenie agendy
v našom mene...“ Vzhľadom na už uvedené, pokiaľ daňové orgány, po tom, čo žalobca už nenavrhol
žiadne doplnenie dokazovania, dospeli k záveru, že zdaniteľný obchod nemal žiadne ekonomické

opodstatnenie a išlo len o prefakturáciu tovaru, tovar nebol dodaný žalobcovi tak, ako bolo deklarované
predloženou faktúrou, čiže neboli splnené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, v dôsledku
čoho žalobcovi vyrubili rozdiel dane, nemožno tento ich záver považovať za svojvoľný, nemajúci oporu
v zistenom skutkovom stave.

33. V ďalšej argumentačnej línii žalobca namietal nesplnenie podmienok vyplývajúcich z § 61
ods. 1 písmena b) Daňového poriadku pre prerušenie daňovej kontroly. Správny súd nespochybňuje,
že oprávnenie správcu dane prerušiť daňovú kontrolu a úvaha s tým spojená, majú svoje limity,
determinované odôvodnenosťou, účelnosťou a primeranosťou samotnej dĺžky prerušenia daňovej
kontroly v konkrétnom prípade. Správny súd konštatuje, že prerušenie daňovej kontroly musí byť

vykonané vždy súlade so zákonom, t.j. musí byť účelné a nevyhnutné na preukázanie takých
skutočností, ktoré nie sú správcovi dane v čase prerušenia daňovej kontroly známe a ktoré majú
relevantný vplyv na zistenie potrebných skutočností, za účelom ktorých je daňová kontrola realizovaná.
V prípade prerušenia daňovej kontroly z dôvodu medzinárodnej výmeny informácií musia daňové orgány
v rámci rozhodnutí, ktoré sa vo svojich záveroch opierajú o zistenia získané počas kontroly, náležitým

spôsobom vysporiadať s tým, aké zistenia vyplynuli z tohto postupu a aký vplyv mali tieto zistenia na
konečné posúdenie veci.

34. V okolnostiach konkrétneho prípadu mal správny súd z obsahu administratívneho spisu za
preukázané, že správca dane prvou žiadosťou o medzinárodnú výmenu informácií žiadal poľskú daňovú

správu o preverenie intrakomunitárneho dodania tovaru žalobcom v období mesiacov september,
november a december 2013 spoločnosti SEMI 2 Sp. Žalobca namietal, že správca dane mal už po prvej
žiadosti potrebné informácie na vydanie rozhodnutia a v podstatnom tiež namietal, že daňové orgány
na zistenia poľskej daňovej správy, v rozpore s judikatúrou (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky 4Sžfk/62/2018 z 02.07.2019), vôbec neprihliadli.

35. Správny súd konštatuje, že žalovaný sa s uvedenou námietkou riadne a presvedčivo vysporiadal
v napadnutom rozhodnutí a taktiež sa vysporiadal s námietkou žalobcu, o povahe dôvodu na zaslanie
druhej žiadosti o medzinárodnú výmenu informácii, resp. jej doplnenia. V tejto súvislosti uviedol, že
do úvahy vzal spojitosť kontrolovanej transakcie s pôvodným deklarovaným dodávateľom preverovanej

komodity, spoločnosťou VENAS, a.s., v súvislosti s ktorou bolo vedené trestné stíhanie a z ktorej
vyplynul aj podnet na vykonanie kontroly u žalobcu. Z tohto dôvodu bolo jeho povinnosťou získať
výsledky prebiehajúcich daňových kontrol poľskej daňovej správy súvisiacich jednak s odberateľom
daňového subjektu a jednak s obchodovaním s predmetnou komoditou a využiť ich v daňovej kontrole.
V tomto kontexte žalovaný zdôraznil, že všetky informácie a zistenia poľskej daňovej správy uvedené

v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia svedčia o tom, že informácie poľskej daňovej správy o
spoločnosti SEMI 2 Sp. nevyplývali priamo z konkrétnych dokladov v rámci preverovaných transakcií,
keďže tieto boli zaistené v rámci vyšetrovania prokurátorom. V prvej odpovedi poľskej finančnej správy
bolo uvedené, že daňová kontrola spoločnosti SEMI 2 Sp. nebola ukončená a nedisponujú dokladmi
spoločnosti, nemajú nové informácie týkajúce sa transakcií vykonaných so žalobcom. Vzhľadom na to,

že v tejto odpovedi na medzinárodnú výmenu informácií neboli poskytnuté požadované informácie a
doklady, správca dane pristúpil k zaslaniu druhej žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, v ktorej
žiadal o poskytnutie údajov a dokladov, ktoré súvisia s uvedenou transakciou. Aj keď obsahom prvej
konečnejsprávybolouvedeniespoločností,ktorémaliprepravuuskutočniťajsuvedenímEČV,jecelkomzrejmé, že tieto informácie boli poskytnuté poľskou finančnou správou bez preukázania, že vychádzajú
z relevantných podkladov, ktorými v danom čase poľská finančná správa zjavne nedisponovala. Preto
pokiaľsprávcadanenásledneopakovanežiadaloposkytnutieinformáciiadokladov,nemožnozpohľadu

správneho súdu jeho postup považovať za nezákonný.

36. Správny súd konštatuje, že odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia obsahuje popis skutočností
získaných medzinárodnou informáciou, zdôvodnenie potreby ich zisťovania a takisto zdôvodnenie toho,
aký vplyv mali/nemali takto získané informácie na konečné posúdenie veci. V tejto súvislosti správny súd

poukazuje na to, že nie je povinnosťou daňových orgánov automaticky prihliadať na zistenia vyplývajúce
z takto uplatneného postupu. Vzhľadom na uvedené, pokiaľ daňové orgány v preskúmavanom prípade
odôvodnili prečo informácie získané od poľskej daňovej správy neboli relevantné (všeobecné výpovede
svedkov, všeobecné informácie, ktoré nevyplývali z konkrétnych dokladov, keďže tieto boli po celý čas
zaistené poľským prokurátorom, pozn.), nemožno považovať napadnuté rozhodnutie za nedostatočne
odôvodnené a z tohto dôvodu nepreskúmateľné.

37. V reakcii na námietku žalobcu, že správca dane úplne poprel nevyhnutnosť oboch prerušení daňovej
kontroly, keď tvrdil, že ak nebolo preukázané samotné dodanie predmetnej komodity dodávateľom
VENAS, a.s., tým sa logickou úvahou vylučuje akékoľvek ďalšie dodanie, teda aj dodanie do iného
členského štátu, správny súd uvádza, že v štádiu vykonávania daňovej kontroly správca dane

preveroval nielen priameho dodávateľa žalobcu, ale preveroval aj ďalšie spoločnosti zapojené do
daného obchodu (dodávateľov aj odberateľov), keďže na základe informácii získaných z iných daňových
kontrol (podrobne popísaných na str. 8 - 19 prvostupňového rozhodnutia) mal odôvodnené pochybnosti
o skutočnej realizácii deklarovaných obchodov vo fakturovanom rozsahu a osobou uvedenou na faktúre.
Správny súd konštatuje, že vo fáze vykonávania daňovej kontroly správca dane zisťuje všetky potrebné

skutočnosti, ktoré následne popíše a vyhodnotí s uvedením právneho posúdenia veci v odôvodnení
svojho rozhodnutia. V štádiu vykonávania daňovej kontroly ani mnohokrát nie je zrejmé, či pochybnosti
správcu dane môžu vo svojom výsledku napĺňať skutkovú podstatu daňového podvodu alebo nesplnenia
hmotnoprávnych podmienok uplatnenia práva daňového subjektu na odpočítanie DPH, či prípadného
zneužitia práva. Preto, pokiaľ správca dane získaval informácie aj o priamom odberateľovi žalobcu za

účelom čo najúplnejšieho zistenia skutkového stavu veci, nemožno tento jeho postup považovať za
nezákonný.

38. Vzhľadom na uvedené námietky týkajúce sa nesplnenia zákonných predpokladov na opakované
prerušenie daňovej kontroly, a na to nadväzujúce námietky o nezákonnosti protokolu a celej daňovej

kontrolyzdôvodunedodržaniazákonnejlehotynajejvykonanie,vyhodnotilsprávnysúdakonedôvodné.

39. Žalobca argumentoval aj tým, že preukázal nielen reálnu existenciu tovaru, ale aj to, že dodávateľom
bola spoločnosť VENAS, a.s. a aj v prípade keby sa preukázalo, že tovar nedodala spoločnosť VENAS,
a.s., nepriznanie práva na odpočítanie dane by bolo v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora EÚ vo

veci C-610/19 Vikingo z 3. septembra 2020, a vychádzalo by z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Správny súd v súvislosti s uvedenou argumentáciou poukazuje na to, že zatiaľ čo medzi materiálne
podmienky patrí dodanie tovaru a postavenie (status) dodávateľa tovaru ako zdaniteľnej osoby, identita
dodávateľa, resp. jeho správne uvedenie na faktúre patrí medzi podmienky formálne (rozhodnutia
Súdneho dvora Európskej únie vo veci Kemwater ProChemie s.r.o., C-154/20 zo dňa 9. decembra

2021, bod 25; vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, body 26, 27). Platí pritom, že
nedostatky v naplnení formálnych podmienok nemôžu viesť k odopretiu práva na odpočítanie dane v
prípade, ak je preukázané naplnenie hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet dane (rozhodnutia
Súdneho dvora Európskej únie vo veci SC Paper Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19. októbra 2017, bod
41; vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 33; vo veci Senatex GmbH, C-518/14

zo dňa 15. septembra 2016, bod 38; vo veci Kemwater ProChemie s.r.o., C-154/20 zo dňa 9. decembra
2021, bod 29). Právo na odpočet DPH však možno odoprieť vtedy, ak porušenie formálnych požiadaviek
malo za následok nemožnosť predloženia jasného dôkazu o tom, že hmotnoprávne podmienky boli
splnené (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci SC Paper Consult SRL, C-101/16 zo dňa
19. októbra 2017, bod 42; vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 36; vo veci

Kemwater ProChemie s.r.o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 31) a splnenie materiálnych
podmienok nevyplýva ani z dokazovania vykonaného správcom dane (rozhodnutia Súdneho dvora
Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, body 34, 43; vo veci
Kemwater ProChemie s.r.o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 38). Zdaniteľná osoba je povinnápredložiť objektívne dôkazy o tom, že tovar bol skutočne dodaný a služby boli skutočne poskytnuté
na vstupe zdaniteľnými osobami pre potreby jej vlastných plnení podliehajúcich DPH, a v súvislosti s
ktorými skutočne zaplatila DPH. Tieto dôkazy môžu okrem iného zahŕňať dokumenty, ktorými disponujú

dodávatelia a poskytovatelia, od ktorých zdaniteľná osoba kúpila tovar alebo služby, za ktoré zaplatila
DPH(Ferimet,C-281/20,bod39;KemwaterProChemie,C-154/20,bod34).[pozrirozsudokNajvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sfk/85/2023 z 30. júla 2024].

40. Správny súd konštatuje, že pokiaľ správca dane a žalovaný na viacerých miestach preskúmavaných

rozhodnutí argumentovali, že žalobca nepreukázal, že mu tovar bol dodaný od deklarovaného
dodávateľa VENAS, a.s. a nebolo preukázané ani jeho dodanie od inej zdaniteľnej osoby, spochybnili
práve splnenie materiálnej/hmotnoprávnej podmienky práva na odpočítanie dane - dodanie tovaru, resp.
služby osobou so statusom zdaniteľnej osoby podľa čl. 168 písm. a) v spojení s čl. 287 Smernice, ktorej
preukazovanie je na daňovom subjekte.

41. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd nevyhodnotil ako dôvodné žalobné námietky smerujúce
voči vlastným záverom žalovaného o nesplnení podmienok pre odpočet DPH a za nedôvodné považuje
správny súd aj námietky týkajúce sa procesného postupu správcu dane, preto žalobu v celom rozsahu
podľa § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú (výrok I).

42. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a pretože žalobca nemal v konaní ani len
čiastočný úspech, a keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, ktoré
by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobcovi
nepriznal (výrok II).

43. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho
doručenia na Správny súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh)(§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i)nerešpektovalzáväznýprávnynázor,vyslovenývzrušujúcomrozhodnutímokasačnejsťažnosti,alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ

poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).