Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 12, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2Tos/16/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4324011139
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Kubáňová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4324011139.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a sudcov
JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD. a JUDr. Lenky Formel Kováčovej, PhD., v trestnej veci
odsúdeného A. B., pre zločin krádeže podľa § 212 odsek 4 písmeno a/ a iné, o sťažnosti odsúdeného
A. B. proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 16.01.2025, sp. zn. 7Nt/24/2024, na neverejnom
zasadnutí konanom v Nitre dňa 12.03.2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B. z a m i e t a, pretože
nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Levice (ďalej len súd I. stupňa) podľa § 9 ods. 2, ods. 4 písm. a/
zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len zák. č. 475/2005 Z. z.) zamietol návrh odsúdeného A. B. (ďalej len odsúdený) na

zmenu spôsobu výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 3 rokov a 7 mesiacov so zaradením do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia, uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Bratislava zo
dňa 22.02.2023 sp. zn. 10T/11/2022, a to preradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia.
Predmetné rozhodnutie súd I. stupňa odôvodnil tým, že odsúdený podal dňa 19.12.2024, doručený dňa
23.12.2024, návrh na preradenie na ďalší výkon trestu odňatia slobody z ústavu so stredným stupňom

stráženia do ústavu s minimálnym stupňom stráženia s odôvodnením, že finančná situácia nedovoľuje
jeho maloletým deťom navštevovať ho v ústave v Želiezovciach.

Dôvodil odkazom na ust. § 411 ods. 1 Tr. por., § 9 ods. 2, ods. 4 písm. a/, ods. 5 zák. č. 475/2005 Z.
z. a po vykonanom dokazovaní na verejnom zasadnutí dospel k záveru, že neboli splnené
zákonné podmienky pre preradenie odsúdeného z ústavu so stredným stupňom stráženia do ústavu s

minimálnym stupňom stráženia. Odkazujúc na hodnotenie riaditeľa ústavu dôvodil, že stanovené ciele
programu zaobchádzania sa u odsúdeného plnia iba čiastočne. Odsúdený proklamuje, že chce viesť
ďalší život bez páchania trestnej činnosti, doposiaľ sa však podarilo dosiahnuť iba čiastočné zmeny v
jeho hodnotovej orientácii. V tejto súvislosti poukázal na odpis registra trestov odsúdeného, z ktorého
vyplýva, že od roku 2014 má celkovo 13 záznamov o odsúdení, vzhľadom na čo je možné konštatovať,
že menovaný bol opakovane uznaný vinným pre páchanie úmyselnej trestnej činnosti, zväčša trestný

čin krádeže. Vzhľadom na uvedené konštatoval, že v prípade odsúdeného sa jedná o špeciálneho
recidivistu, pričom u viacnásobných recidivistov, ktorí sa opakovane dopúšťajú závažnej alebo druhovo
totožnej trestnej činnosti ich osobnostné narušenie poskytuje iba veľmi slabé záruky pre kritický postoj k
páchanej trestnej činnosti. Dodal, že získanie štyroch disciplinárnych odmien svedčí o tom, že odsúdený
je schopný rešpektovať určité pravidlá a správať sa podľa spoločenských noriem a zákonov,
plniť si svoje povinnosti len pod dohľadom štátnych orgánov, avšak aj toto u neho neplatí výhradne,

keďže jeho správanie a vystupovanie nie je vždy na požadovanej úrovni a boli zaznamenané
viaceré nedostatky, ktoré vyústili dňa 22.11.2024 do udelenia disciplinárneho trestu za fyzický konfliktso spoluodsúdeným. Súd je toho názoru, že u odsúdeného nebolo preukázané splnenie podmienok
na zmenu spôsobu výkonu trestu preradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Súd pri
tom poukázal na závery vyplývajúce z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS Želiezovce, podľa ktorých sa jeho

preradenie do ústavu s minimálnym stupňom stráženia neodporúča.
S poukazom na uvedené skutočnosti, najmä s poukazom na hodnotenie odsúdeného, konštatoval, že
na odsúdeného je potrebné pôsobiť výchovnými prostriedkami počas výkonu trestu odňatia slobody
naďalej v ústave so stredným stupňom stráženia a návrh odsúdeného o zmenu spôsobu výkonu
trestu odňatia slobody zamietol.

Odsúdený ihneď po vyhlásení uznesenia podal proti nemu sťažnosť, ktorú do dňa konania nadriadeného
súdu písomne neodôvodnil.

Krajský súd v Nitre, ako súd nadriadený, na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou
osobou, preskúmal podľa § 192 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. por. správnosť všetkých výrokov

napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto
výrokom napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť nie je dôvodná.

Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 475/2005 Z. z., ak odsúdený zaradený do ústavu s vyšším stupňom stráženia
plní program zaobchádzania, môže mu súd zmeniť spôsob výkonu trestu preradením do ústavu s nižším

stupňom stráženia; to neplatí pre odsúdeného na doživotný trest.

Podľa § 9 ods. 4 písm. a/ zák. č. 475/2005 Z. z., o zmene spôsobu výkonu trestu preradením do iného
stupňa stráženia rozhoduje súd na návrh prokurátora, riaditeľa ústavu alebo odsúdeného alebo aj bez
takéhoto návrhu. Odsúdený môže podať návrh o zmenu spôsobu výkonu trestu preradením len do

ústavu s nižším stupňom stráženia po vykonaní tretiny trestu, ak bol zaradený do ústavu so stredným
stupňom stráženia.

Podľa § 9 ods. 5 zák. č. 475/2005 Z. z., odsúdený môže podať návrh podľa odseku 4 najskôr po uplynutí
šiestich mesiacov od začiatku výkonu trestu; ak bol odsúdenému uložený trest kratší ako šesť mesiacov,

po uplynutí troch mesiacov.

Podľa § 15 ods. 3 zákona č. 475/2005 Z. z., program zaobchádzania je súhrn aktivít zameraných na
rozvoj osobnosti odsúdeného, jeho primerané správanie a hodnotovú orientáciu v súlade s právami a
povinnosťami ustanovenými v tomto zákone a v iných všeobecne záväzných právnych predpisoch.

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu nadriadený súd dospel k záveru, že súd I.
stupňa po vykonaní dokazovania na verejnom zasadnutí a po výsluchu odsúdeného správne rozhodol,
keď návrh odsúdeného, o zmenu spôsobu výkonu trestu preradením z ústavu na výkon trestu odňatia
slobody so stredným stupňom stráženia do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, ako nedôvodný

zamietol.

Nadriadenýsúdzdôrazňuje,žespôsobvýkonutrestuzpohľaduprísnostijehorežimuprimárnestanovuje
Trestný zákon v § 48. Pri posudzovaní možnosti zmeny spôsobu výkonu trestu, respektíve preradenia
odsúdeného do ústavu s menej prísnym stupňom stráženia, musí súd skúmať jednak splnenie formálnej

podmienky zakotvenej v § 9 odsek 4 citovaného zákona č. 475/2005 Z. z., v posudzovanom prípade či
odsúdený v zmysle písmena a/ uvedeného ustanovenia vykonal jednu tretinu trestu (ak bol zaradený do
ústavu so stredným stupňom stráženia), a následne materiálnej podmienky, ktorá vyplýva z § 9 odsek
2 citovaného zákona, a teda, či odsúdený plní program zaobchádzania, pričom s touto otázkou sa súd
I. stupňa v napadnutom uznesení náležite vysporiadal.

Len na potvrdenie správnosti nadriadený súd zvýrazňuje, že súd I. stupňa správne oprel svoje
rozhodnutie o závery hodnotenia riaditeľa ÚVTOS Želiezovce, z ktorého vyplýva, že jeho správanie
a vystupovanie nie je vždy na požadovanej úrovni, napriek štyrom disciplinárnym odmenám bol
naposledy zaznamenaný fyzický konflikt so spoluodsúdeným a v jednom prípade sa pokúsil uviesť
do omylu príslušníka zboru za účelom dosiahnutia premiestnenia na iný oddiel. Teda naposledy bol

disciplinárne potrestaný dňa 22.11.2024 celodenným umiestnením do uzatvoreného oddielu na dobu
štrnásť dní za fyzický konflikt so spoluodsúdeným, ktoré konanie jednoznačne nemožno vyhodnotiť
ako plnenie programu zaobchádzania. Odsúdený vykonáva trest odňatia slobody s vedomím, že je
povinný plniť a neporušovať svoje povinnosti vyplývajúce zo zákona č. 475/2005 Z. z., ako aj programzaobchádzania a ústavný poriadok. Uvedenému záveru zodpovedá aj záver hodnotenia riaditeľa ústavu,
ktorý neodporučil preradenie odsúdeného do ústavu s minimálnym stupňom stráženia a na tomto závere
zotrval zástupca ÚVTOS Želiezovce na verejnom zasadnutí súdu I. stupňa dňa 16.01.2025. Nadriadený

súd súhlasí s konštatovaním súdu I. stupňa, že získanie štyroch disciplinárnych odmien svedčí o tom, že
odsúdený je schopný rešpektovať určité pravidlá a správať sa podľa spoločenských noriem a zákonov,
plniť si svoje povinnosti len pod dohľadom štátnych orgánov.
Ďalej súd I. stupňa tiež správne zohľadnil, že z odpisu registra trestov odsúdeného vyplýva celkovo 13
záznamov o odsúdení. Odsúdený bol opakovane uznaný vinným z páchania úmyselnej trestnej činnosti,

väčšinou trestného činu krádeže, preto súd I. stupňa správne konštatoval, že v prípade odsúdeného sa
jedná o špeciálneho recidivistu.

VnadväznostinataktozistenéskutočnostisúdI.stupňasprávneuviedol,žeodsúdenýsvojímsprávaním
sa počas výkonu trestu dostatočne nepreukázal svojou osobnou aktivitou negatívny postoj k páchanej
trestnej činnosti, ani snahu o svoje polepšenie sa v budúcnosti. Uvedené skutočnosti v súhrne nedávajú

podklad pre záver, že by odsúdený plnil program zaobchádzania tak, že by bolo možné v danom štádiu
výkonu trestu dosiahnuť účel trestu aj v ústave s menej prísnym stupňom stráženia. Preto i nadriadený
súd je toho názoru, že na odsúdeného bude naďalej potrebné pôsobiť výchovnými prostriedkami počas
výkonu trestu odňatia slobody v ústave so stredným stupňom stráženia, kde bude lepšie zabezpečená
jeho prevýchova, aby v budúcnosti viedol riadny spôsob života.

Keďže neboli zistené žiadne dôvody na zmenu napadnutého uznesenia, sťažnosť odsúdeného
zamietnutá ako nedôvodná bola podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.