Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, November 20, 2023

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 13C/2/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120393437
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Pravda

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2023:6120393437.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom Mgr. Petrom Pravdom v právnej veci žalobcu: Čistý deň,

n.o., IČO: 36 084 158, so sídlom Galanta - Hody 1369, zast.: Mgr. PhDr. Zuzana Tománková Miková,
PhD., MPH, IČO: 42 360 374, advokátka so sídlom Šancová 110, Bratislava, proti žalovanému: Trnavský
samosprávny kraj, IČO: 37 836 901, so sídlom Starohájska 10, Trnava, zast.: Advokátska kancelária
IURISTHALIAs.r.o.,IČO:54199808,sosídlomMajakovského9,Bratislava-mestskáčasťStaréMesto,
o zaplatenie 119.200,00 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 12.10.2020, postúpenou
tunajšiemu súdu dňa 11.01.2021, domáhal zaplatenia sumy vo výške 119.200,00 eur s úrokom z
omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 119.200,00 eur od 25.10.2018 do zaplatenia, nákladov
spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške 40 eur a priznania nároku na náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 20.11.2000 uzavrel s Nemocnicou s poliklinikou v Šali Zmluvu č. XX/
XXXX o nájme nebytových priestorov (ďalej len „Nájomná zmluva 1“), predmetom ktorej bol prenájom

Liečebného pavilónu Hody so s. č. XXXX (ďalej len „Predmet nájmu“). Nájomná zmluva 1 nadobudla
účinnosť dňa 01.06.2002 a to ukončením stavebných úprav nevyhnutných na používanie nehnuteľnosti.
Stavebné úpravy realizoval žalobca ako nájomca so súhlasom prenajímateľa. Zmluvou o bezodplatnom
prevode správy majetku štátu č. X/XXXX zo dňa 27.06.2002 previedla Nemocnica s poliklinikou v Šali
Predmet nájmu do správy Nemocnice s poliklinikou v Galante. Na základe tejto právnej skutočnosti
bol dňa 27.01.2004 uzatvorený Dodatok č. 1 k Nájomnej zmluve 1, ktorým sa zmenila identifikácia
prenajímateľa. Ostatné ustanovenia Nájomnej zmluvy 1 zostali nezmenené. V roku 2004 na základe

zákona č. 446/2001 Z.z. o majetku vyšších územných celkov, prešiel Predmet nájmu z majetku štátu
do majetku/vlastníctva vyššieho územného celku - Trnavského samosprávneho kraja - žalovaného.
Nemocnica s poliklinikou v Galante spravovala Predmet nájmu na základe úpravy práv a povinností
medzi ňou a žalovaným. K 31.12.2008 žalovaný odňal Nemocnici s poliklinikou v Galante správu
Predmetu nájmu, čo sa žalobca dozvedel z Dodatku č. 7 k Nájomnej zmluve 1 zo dňa zo dňa 09.04.2010.
Na základe uvedeného vstúpil žalovaný do práv a povinností prenajímateľa vyplývajúcich z Nájomnej
zmluvy 1. Dňa 30.03.2013 žalobca so žalovaným uzavreli Dodatok č. 8 k Nájomnej zmluve 1, ktorým sa

doba nájmu predĺžila „do ukončenia obchodnej verejnej súťaže“. Predĺženie nájmu podliehalo Smernici
riadenia úradu Trnavského samosprávneho kraja č. XX/XXXX - Zásady hospodárenia a nakladania
s majetkom Trnavského samosprávneho kraja. Žalovaný sa zúčastnil verejnej obchodnej súťaže ako
jediný účastník, a na základe výsledku súťaže bola dňa 20.11.2013 uzatvorená Nájomná zmluva medzižalobcom a žalovaným na dobu 10 rokov (ďalej len „Nájomná zmluva 2“). Dňa 24.07.2018 žalovaný
doručil žalobcovi Výpoveď z Nájomnej zmluvy 2 zo dňa 20.11.2018, výpovedná doba 3 mesiacov
začala plynúť dňom doručenia výpovede, t.j. dňa 24.07.2018. Listom z 04.08.2018, ktorým žalobca

reagoval na doručenie výpovede, si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie 200.910,62
eur. V tomto konaní si žalobca uplatňuje iba nárok na zaplatenie 119.200,00 eur, keďže výpočet čiastky
nebol vykonaný metodický správne, zhodnotenie Predmetu nájmu vlastnou činnosťou žalobcu nemožno
preukázaťrozdielomvšeobecnejhodnotynehnuteľnostivčasenazákladedvochznaleckýposudkov,ale
je potrebné ho preukázať znaleckým posudkom na zhodnotenie nehnuteľností. Za týmto účelom si dal

žalobca vypracovať Znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 25.03.2020. Listom zo dňa 29.10.2018 vyzval
žalobca žalovaného na poskytnutie súčinnosti na odovzdanie Predmetu nájmu. Dňa 05.11.2018 bol
Predmet nájmu odovzdaný. Žalobca prestal Predmet nájmu užívať dňa 24.10.2018. Dňa 25.10.2018 sa
žalovaný dostal do omeškania s plnením svojho záväzku, preto si žalobca uplatnil aj úrok z omeškania.

3. Žalovaný sa so žalobou nestotožnil, skutkové tvrdenie žalobcu nepoprel. Namietal však nedostatok

aktívnej ako aj pasívnej vecnej legitimácie. Nedostatok aktívnej legitimácie videl v tom, že žalobca
neinvestoval do Predmetu nájmu svoje peňažné prostriedky, ale peňažné prostriedky poskytnuté mu z
protidrogového fondu Bratislava, preto by vyplatením sumy došlo na strane žalobcu k bezdôvodnému
obohateniu. Nedostatok pasívnej legitimácie videl v tom, že Nájomná zmluva 1 nebola uzatvorená so
žalovaným, ktorý neudelil súhlas s rekonštrukciou Predmetu nájmu. Preto je žalobca povinný si nárok

uplatnený v tomto konaní uplatniť voči Nemocnici s poliklinikou v Šali, jej zástupcu, resp. zriaďovateľa. V
prípade pripustenia, že žalovaný je právnym nástupcom Nemocnice s poliklinikou v Galante, na nového
nadobúdateľa neprechádzajú záväzky jeho právneho predchodcu, ktoré presahujú rámec nájomného
vzťahu. Preto je žalobca povinný si tento nárok uplatniť od pôvodného vlastníka. V súvislosti s uvedeným
poukázal na rozsudok NS ČR sp. zn. 26Cdo/866/2002 zo dňa 23.07.2002. Vzniesol tiež námietku

premlčania, ktorú odôvodnil tým, že Nájomná zmluva 1 bola uzavretá dňa 20.11.2000, pričom Dodatkom
č. 8 k Nájomnej zmluve 1 bola doba nájmu predĺžená do 30.11.2013, kedy nájomný vzťah založený
Nájomnou zmluvou 1 zanikol. 3 ročná premlčacia doba uplynula dňa 01.12.2016. Podľa § 13 zákona
č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov ako aj článku V bod 6 Zmluvy o nájme, bol
žalobca povinný uviesť Predmet nájmu do pôvodného stavu, čomu žalovaný nebránil, nemôže sa preto

žalobca teraz domáhať uplatňovaného nároku. V prípade pripustenia dôvodnosti uplatneného nároku
má za to, že súhlas s rekonštrukciou bol žalobcovi udelený len na práce vykonané do 01.06.2002, preto
bybolnárokopodstatnenýibavčastirekonštrukciivykonanýchvrokoch2000-2002.Akžalobcavykonal
rekonštrukciu neskôr, na túto mu nebol udelený súhlas, preto nemá nárok na úhradu protihodnoty,
ktorej sa v tomto konaní domáha. Podľa názoru žalovaného absentuje špecifikácia, či uplatnený nárok

predstavuje sumu za rekonštrukciu Predmetu nájmu v rokoch 2000 - 2002 alebo sa jedná o sumu, ktorá
zohľadňuje úpravy vykonávané na Predmete nájmu počas celej doby trvania Nájomnej zmluvy 1, teda
od 2000 - 2013, v súvislosti s čím poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 25Cdo/2877/2000 zo dňa
30.10.2002. Namietol tiež správnosť výpočtu uplatneného nároku, keď žalobca k nemu dospel tak, že
od všeobecnej hodnoty 172.270,78 eur, určenej znaleckým posudkom č. XX/XXXX zo dňa 25.03.2020,

odpočítal sumu vo výške 53.100,55 eur predstavujúcu všeobecnú hodnotu predmetu nájmu v roku 2000.

4. V replike žalobca vyslovil, že argumentáciu žalovaného o nedostatku aktívnej legitimácie považuje
za nenáležitú právnu úvahu mimo akýchkoľvek právnych noriem. K pasívnej legitimácii uviedol, že k
prechodu právnej povinnosti na žalovaného došlo ex lege, nie na základe vôle zmluvných strán, pričom

okrem majetku prešli na žalovaného aj záväzky súvisiace s majetkom. Ustanovenie § 4 ods. 1 písm. b)
zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu je k § 680 ods. 2 OZ leg specialis. K vznesenej námietke
premlčania uviedol, že síce došlo k zániku Nájomnej zmluvy 1, nedošlo však k zániku nájomného
vzťahu. Na zaniknutú zmluvu nadväzovala nová zmluva s totožnými zmluvnými stranami, totožným
predmetom nájmu a cenou. Ustanovenie § 667 ods. 1 OZ podmieňuje právo na protihodnotu skončením

nájmu. Nájomný vzťah žalobcu trval nepretržite od 20.12.2000 do 31.10.2018, keď skončil z dôvodu
vypovedania Nájomnej zmluvy 2. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu protihodnoty dňa 04.08.2018,
žaloba bola podaná dňa 11.11.2020, právo bolo potrebné uplatniť na súde najneskôr do 31.10.2021.
Úpravy Predmetu nájmu vykonával žalobca so súhlasom správcu. Nepovažuje za účelné a dôvodné
demolovať zhodnotené časti Predmetu nájmu len aby žalobca odbremenil žalovaného od plnenia jeho

povinnosti, pričom by zároveň seba krátil o zákonný nárok. Žalovaný pri preberaní Predmetu nájmu
nežiadaljehouvedeniedopôvodnéhostavu,atoanipotom,keďsižalobcauplatnilnáhraduzhodnotenia.
Absenciu generálneho súhlasu so zmenami považoval za bezvýznamnú, keďže zákon nič také ako
generálny súhlas ako podmienku na úhradu zhodnotenia nevyžaduje. Všetky zmeny na Predmete nájmubolivykonanénazákladesúhlasuprenajímateľaavjehomedziach.Spôsobvýpočtuuplatnenéhonároku
považuje za správny, keď vychádzal zo znaleckého posudku vyhotoveného pri vstupe do nájomného
vzťahu a druhého vyhotoveného pri skončení nájomného vzťahu.

5. Žalovaný v duplike zotrval na svojej argumentácii o nedostatku aktívnej a pasívnej legitimácie,
premlčaní nároku, povinnosti žalobcu uviesť Predmet nájmu do pôvodného stavu, absencii generálneho
súhlasu so zmenami na Predmete nájmu, znalecký posudok považuje za nepreukazujúci zvýšenie
hodnoty Predmetu nájmu.

6. Na pojednávaní dňa 21.08.2023 žalobca k súhlasu so zmenami na Predmete nájmu uviedol, že okrem
súhlasu udeleného pri uzatváraní Nájomnej zmluvy 1 bol žalobcovi udelený súhlas aj dňa 20.08.2007
na rekonštrukciu plášťa, opravu strechy a výmenu okien. Jednalo sa o investíciu 1.953.200,00 Sk.
V prípade tejto investície sa sporové strany o náhrade nákladov nedohodli. Ďalší súhlas bol udelený
dňa 02.02.2016. Týkal sa zriadenia kanalizačnej prípojky, oplotenia a výmeny ďalších okien, ktorá

rekonštrukcia bola v hodnote 10.900,00 eur. Deň 20.11.2013 žalobca nepovažuje za deň zániku
nájomného vzťahu, keďže v tento deň sporové strany uzatvorili Nájomnú zmluvu 2, čo považuje za
nováciu Nájomnej zmluvy 1, keďže Nájomná zmluva 2 bola uzatvorená medzi rovnakými zmluvnými
stranami, jej predmetom bola rovnaká nehnuteľnosť a výška nájomného ako podľa Dodatku č. 8.

7. Dňa 18.10.2023 žalobca doručil súdu svoje vyjadrenie, v ktorom uviedol, že v predmetnom prípade
došlo k „reťazeniu“ dvoch zmluvných vzťahov medzi sporovými stranami, kedy Nájomná zmluva 1 (v
znení dodatkov 1 až 8) trvala nepretržite od 20.11.2000 do 20.11.2013 a Nájomná zmluva 2 trvala od
21.11.2013 do 24.10.2018. Predmet nájmu bol však žalobcom nepretržite užívaný a žalobca bol jeho
oprávneným detentorom od 20.11.2000 do 05.11.2018, kedy bol protokolárne žalovanému odovzdaný.

„Pretrhnutie“ jedného zmluvného vzťahu bolo vyvolané zákonom č. 258/2009 Z.z., ktorým bola do
zákona č. 446/2001 Z.z. o majetku vyšších územných celkov zavedená povinnosť realizácie verejnej
obchodnej súťaže pri nájme nehnuteľností. Táto právna skutočnosť spôsobila ukončenie jedného
zmluvného vzťahu a súčasný vznik nového zmluvného vzťahu bez toho, aby došlo k odovzdaniu
predmetu nájmu, t.j. skončeniu nájmu v roku 2013. Sporové strany si skončenie nájmu dohodli odlišne

od úpravy v § 676 ods. 1 OZ, k čomu malo dôjsť tým, že ešte pred uplynutím doby, na ktorú bol
nájom dojednaný (do ukončenia verejnej obchodnej súťaže, najneskôr však 31.11.2013), došlo dňa
20.11.2013 k uzatvoreniu Nájomnej zmluvy 2. Nájomný vzťah nebol skončený uplynutím doby nájmu,
pretože sporové strany sa dohodli na jeho pokračovaní ďalšou nájomnou zmluvou. Nepretržitý nájom
veci preukazuje aj tá skutočnosť, že žalovaný fakturoval žalobcovi nájomné nepretržite, bez ohľadu na

nováciu obligačného vzťahu. Poukazujúc na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.04.2001, sp.
zn. M Cdo 2/2001 mal za to, že začiatok plynutia premlčacej doby na náhradu nákladov, ktoré oprávnený
držiteľ účelne vynaložil na nehnuteľnú vec počas oprávnenej držby, začína v deň po vydaní predmetu
držby jeho vlastníkovi. Premlčacia doba preto začala plynúť až dňa 05.11.2018 (deň protokolárneho
odovzdania nehnuteľností žalovanému) a žaloba mala byť podaná na súd najneskôr 05.11.2021.

Žaloba bola na súd podaná 12.10.2020, teda včas. Taktiež poukázal na nález Ústavného súdu SR
sp. zn. III. ÚS 436/2015 zo dňa 08.09.2015, podľa ktorého úprava nárokov v súvislosti s nájmom
veci a jeho zhodnotením je svojou povahu osobitnou úpravou bezdôvodného obohatenia, preto je
vylúčená aplikácia všeobecných ustanovení o bezdôvodnom obohatení. Poukázal na prvotné popieranie
existencie udelených súhlasov s vykonaním stavebných úprav, na rozdiel v personálnej vybavenosti

sporových strán, čím žalobca naznačoval konanie žalovaného rozporné s dobrými mravmi. Povinnosť
budúceho nájomcu vysporiadať technické zhodnotenie v hodnote 73.132,00 eur, uvedenú vo vyhlásení
obchodnej verejnej súťaže, považuje za uznanie dlhu podľa § 588 OZ (žalobca mal zrejme na mysli §
558 OZ). Poukázal na to, že on ako malá nezisková organizácia použil na zveľadenie majetku kolosu,
akým je žalovaný čiastku, ktorej výška je pre žalobcu otázkou udržania jeho existencie, avšak z hľadiska

ročného rozpočtu žalovaného je absolútne zanedbateľnou čiastkou, ktorej priznanie nijako neohrozí
žalovaného vo výkone jeho funkcii. Taktiež poukázal na to, že nájom uhrádzal nepretržite od 01.06.2001
do 31.10.2018 t.j. 221 mesiacov, pričom celkovo na nájomnom tak zaplatil zo svojho 95.220,00 eur.
Hodnota Predmetu nájmu, ktorý žalobca prebral pri vzniku nájmu bola 49.089,00 eur, z čoho vyplýva,
že žalobca nielen zhodnotil Predmet nájmu zo svojho, ale v nájomnom uhradil čiastku, ktorá je

takmer dvojnásobkom hodnoty Predmetu nájmu na začiatku nájomného vzťahu. Za podstatnú okolnosť
považoval aj to, že žalobca je neziskovou organizáciou a svojou hlavnou činnosťou suploval povinnosti
žalovaného, pretože pokrýval predovšetkým potreby občanov Trnavského samosprávneho kraja, keďže
žalovaný, napriek tomu že mu to zákon umožňuje, nebol a nie je zriaďovateľom špecializovanéhozariadenia pre drogovo závislé osoby. Špecifiká žalovanej veci stávajú vznesenú námietku premlčania
do rozporu s dobrými mravmi.

8. Žalobca právom záverečnej reči zotrval na svojej argumentácii vo vzťahu k dobrým mravom, pričom
doplnil, že v čase, keď si budovu prenajímal, predmetom nájmu bola iba budova stojaca na cudzom
pozemku. Žalobca inicioval konanie na Okresnom súde Galanta proti Reholi saleziánov, ktorej bol
pozemok pod budovou v rozpore so zákonom vydaný v rámci reštitučného nároku. Konanie skončilo
prikázaním pozemku do vlastníctva štátu. Žalobca bol v pozícii žalobcu v II. rade, pričom žalobcov v I. a

II. rade pred súdom zastupovala advokátka pani F., ktorá bola aj je predsedníčkou správnej rady žalobcu.

9. Žalovaný právom záverečnej reči zotrval na svojej predchádzajúcej argumentácii. Aj napriek názorom
žalobcu v záverečnej reči považoval nárok za premlčaný. Žalobca si mal strážiť svoje práva v danom
čase a uplatniť si ich u žalovaného v premlčacej dobe. Vo vzťahu k skončeniu nájmu uviedol, že
ustanovenia zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov majú prednosť pred

ustanoveniami OZ. AK by súd pripustil argumentáciu žalobcu o nepretržitom trvaní nájmu z dôvodu
zotrvania žalobcu v predmete nájmu, jednalo by sa o absurdnú situáciu, kedy porušenie povinnosti
nájomcu vypratať predmet nájmu by bol legitimizovaný. Takýto výklad je nezákonný a rozporný so
zásadou „právo nevzniká z bezprávia“. K odkazovanému rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR č.k. M Cdo
2/2001 zo dňa 26.04.2001 uviedol, že je neaplikovateľné, vychádzajúce z držby osoby domnievajúcej

sa, že je vlastníkom veci. Nájomca si je vedomý toho, že mu vec - predmet nájmu nepatrí. Uviedol tiež,
že zákon č. 446/2001 Z.z. nevylúčil predĺžiť Nájomnú zmluvu 1 dodatkom. Poukázal na bod 6 Vyhlásenie
obchodnej verejnej súťaže, podľa ktorého bol budúci nájomca povinný vysporiadať so žalobcom a
žalovaným technické zhodnotenie Predmetu nájmu 73.132,00 eur. Bolo tomu tak z dôvodu vedomosti
žalovaného o zániku nájomného vzťahu.

10. Medzi sporovými stranami nebolo sporné:
a) uzatvorenie Nájomnej zmluvy 1,
b) že počas trvania nájmu na základe Nájomnej zmluvy 1 došlo k zhodnoteniu Predmetu nájmu,
c) že nájom na základe Nájomnej zmluvy 1 bol Dodatkom č. 8 predĺžený do ukončenia obchodnej

verejnej súťaže,
d) že na prenájom Predmetu nájmu bola dňa 11.10.2013 vyhlásená obchodná verejná súťaž, kde
podmienkou nájmu bola povinnosť budúceho nájomcu vysporiadať technické zhodnotenie Predmetu
nájmu v hodnote 73.132,00 eur, ktoré na Predmete nájmu zrealizoval žalobca,
e) úspech žalobcu v obchodnej verejnej súťaži,

f) uzatvorenie Nájomnej zmluvy 2 dňa 20.11.2013.

11. Súd vykonal dokazovanie Nájomnou zmluvou 2, z ktorej zistil, že ňou nebol nahrádzané záväzky
vzniknuté z Nájomnej zmluvy 1.

12. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

13. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej

(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

14. Podľa § 100 ods. 2 OZ, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým
nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

15. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

16. Podľa § 488 OZ, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie

(pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

17. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.18. Podľa § 491 ods. 1 OZ, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených;
môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených ( § 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich

prvky rôznych zmlúv.

19. Podľa § 558 OZ, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky,
predpokladása,žedlhvčaseuznaniatrval.Pripremlčanomdlhumátakéuznanietentoprávnynásledok,
len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

20. Podľa § 663 OZ, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju
dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

21. Podľa § 667 ods. 1 OZ, zmeny na veci je nájomca oprávnený vykonávať len so súhlasom
prenajímateľa. Úhradu nákladov s tým spojených môže nájomca požadovať len v prípade, že sa na

to prenajímateľ zaviazal. Ak zmluva neurčuje inak, je oprávnený požadovať úhradu nákladov až po
ukončení nájmu po odpočítaní znehodnotenia zmien, ku ktorému v medziobdobí došlo v dôsledku
užívania veci. Ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže
nájomca požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci.

22. Podľa § 676 ods. 1 OZ, nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ
nedohodne s nájomcom inak.

23. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, nájom
dojednaný na určitý čas sa skončí uplynutím času, na ktorý bol dojednaný.

24. Žalobou uplatnený nárok súd právne posúdil podľa § 667 ods. 1 OZ, teda ako nárok nájomcu na
zaplatenie protihodnoty toho, o čo sa zvýšila hodnota veci, ktorý nárok vzniká nájomcovi po skončení
nájmu. Pre rozhodnutie vo veci súd považoval za dôležité sa vysporiadať s námietkou žalovaného o
nedostatku vecnej legitimácie sporových strán a námietkou premlčania, s ktorými žalobca nesúhlasil,

námietku premlčania považoval za rozpornú s dobrými mravmi.

25. S argumentáciou žalovaného o nedostatku vecnej legitimácia sporových strán sa súd nepotreboval
z dôvodu hospodárnosti vyčerpávajúco vysporiadať, keďže v prípade, ak by dospel k názoru, že žalobca
je aktívne vecne legitimovaný a žalovaný pasívne vecne legitimovaný, o žalobe by rozhodol rovnako,

keďže žalobou uplatnený nárok považuje za premlčaný.

Vecná legitimácia

26. Súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že žalobca nie je aktívne legitimovaný, keďže žalobou

uplatnený nárok je oprávnený si uplatňovať nájomca, ktorým žalobca nesporne bol. Skutočnosť, že
na zhodnotenie Predmetu nájmu použil žalobca prostriedky poskytnuté mu z protidrogového fondu
Bratislava,jevovzťahukprejednávanejvecibezprávnehovýznamu.Súdmátiežzato,žežalovanýjevo
veci pasívne vecne legitimovaný, keď za podstatné považoval to, že v čase skončenia nájmu založeného
Nájomnou zmluvou 1, teda dňa 20.11.2013 bol a stále je vlastníkom Predmetu nájmu, ktorého hodnota

sa investíciami žalobcu zvýšila.

Premlčanie

27. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby

v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby
neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje
dlhodobému trvaniu práv a im zodpovedajúcim povinnostiam. Premlčaním sa rozumie márne uplynutie
doby stanovenej v zákone pre vykonanie práva; znamená výrazné oslabenie subjektívneho práva
oprávnenej strany sporu, lebo premlčaním síce jej nárok nezaniká, nemôže ho však súd priznať, ak

povinný pred súdom vznesie námietku premlčania. Nárok oprávnenej strany sporu trvá aj naďalej, stáva
sa však prostredníctvom súdu nevymáhateľným. Počiatok premlčacej doby je v občianskoprávnych
vzťahoch všeobecne (objektívne) určený v § 101 OZ, podľa ktorého premlčacia doba začína plynúť odo
dňa, kedy právo mohlo byť vykonané po prvý raz. Takto vymedzený počiatok je vymedzený objektívne,nezávisle na žalobcovi. Plynutie premlčacej doby začne odo dňa, kedy by si mohol všeobecne právo
uplatniť každý, teda, kedy by mohol podať žalobu (actio nata), pričom nie je rozhodujúce, či daný subjekt
bol v situácii, ktorá mu uplatnenie práva znemožňovala (nevedel o práve, výkon práva mu znemožňovala

choroba a pod.). Ide o objektívne určený začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý sa odvíja od právnych
skutočností, prípadne udalostí, ktorých vznik či existencia sú nezávislé od úrovne vedomia (znalostí)
oprávneného účastníka hmotnoprávneho vzťahu. Zásada hospodárnosti konania musí pritom viesť
konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní vznesenú námietku premlčania vzhľadom k tomu,
že v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez

potreby vykonávania ďalších dôkazov.

28. V súvislosti so začiatkom plynutia premlčacej doby súd uvádza, že sa nestotožnil s názorom žalobcu,
podľa ktorého premlčacia doba začala plynúť dňa 05.11.2018. I keď oprávnená držba žalobcu trvala
nepretržite od 20.11.2000 do 05.11.2018, nemusí to automaticky znamenať, že nepretržite v uvedenom
období trval aj nájom. Doba nájmu na základe Nájomnej zmluvy 1 bola Dodatkom č. 8 predĺžená do

ukončenia obchodnej verejnej súťaže, najneskôr do 30.11.2013. Obchodná verejná súťaž skončila dňa
20.11.2013, strany si nedojednali predĺženie doby nájmu, uzatvorili novú Nájomnú zmluvu 2, preto nájom
zakladajúci uplatnený nárok podľa § 667 ods. 1 OZ skončil dňa 20.11.2013, kedy došlo k ukončeniu
obchodnej verejnej súťaže. Na uvedenom nič nemení ani nepretržité užívanie Predmetu nájmu, ani
povinnosť realizácie verejnej obchodnej súťaže na základe zákona č. 446/2001 Z.z., keďže tento

nevylučuje predĺženie doby nájmu dodatkom.

29. Žalobca ďalej argumentoval, že medzi stranami došlo k odlišnému dojednaniu, tak ako to pripúšťa
§ 676 ods. 1 OZ, pričom odlišné dojednanie videl v uzatvorení Nájomnej zmluvy 2 ešte v deň skončenia
nájmu na základe Nájomnej zmluvy 1. Zo strany žalobcu sa však jedná o nesprávny výklad predmetného

ustanovenia, ktoré zmluvným stranám poskytuje priestor dojednať si skončenie nájmu odlišne od
zákonnej úpravy. Takéto odlišné dojednanie si sporové strany upravili Dodatkom č. 8, keď sa dohodli
na predĺžení doby nájmu do ukončenia obchodnej verejnej súťaže, najneskôr však do 30.11.2013.
Uzatvorenie Nájomnej zmluvy 2 súd nepovažuje za iné dojednanie skončenia nájmu, ale o uzatvorenie
novej nájomnej zmluvy a založenie nového nájomného vzťahu. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na

to, že Nájomná zmluva 1 (keďže predmetom nájmu je nebytový priestor) podliehala režimu zákona
č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, ktorý v § 9 ods. 1 nepripúšťa odlišné
dojednanie okamihu skončenia nájmu tak, ako to pripúšťa § 676 ods. 1 OZ. V súlade s uvedeným preto
nájom na základe Nájomnej zmluvy 1 skončil ukončením obchodnej verejnej súťaže dňa 20.11.2013.

30. K názoru žalobcu o novácii súd uvádza, že z Nájomnej zmluvy 2 nevyplýva, že by sa ňou nahrádzal
iný záväzok, Nájomná zmluva 2 neobsahuje zmienku o záväzkoch vzniknutých Nájomnou zmluvou 1,
preto nemohlo prísť k novácii záväzkov vzniknutých z Nájomnej zmluvy 1.

31. Na trvaní nájmu nič nemení ani nepretržitá fakturácia nájomného žalovaným. Fakturácia nájomného

je vo vzťahu k trvaniu nájmu bez právneho významu.

32. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č.k. M Cdo 2/2001 zo dňa 26.04.2001 nie je na prejednávanú
vec aplikovateľné, keďže v tam prejednávanom prípade sa jednalo o nárok na náhradu nákladov, ktoré
účelne vynaložila na vec po dobu oprávnenej držby podľa § 130 ods. 3 OZ osoba, ktorá sa domnievala,

že je jej vlastníkom. V prípade nájmu si je nájomca vedomý toho, že mu predmet nájmu nepatrí.

33. Súd sa tiež nestotožnil s názorom žalobcu, že zakotvením povinnosti vysporiadať zhodnotenie v
hodnote 73.132,00 eur do Vyhlásenia obchodnej verejnej súťaže, došlo zo strany žalovaného k uznaniu
dlhu podľa § 558 OZ. Na to, aby bolo uznanie dlhu podľa § 558 OZ platné, nepostačuje len samotné

uznanie existencie dlhu, ale je potrebný prísľub dlžníka, že svoj existujúci dlh zaplatí. Vyplýva to z
ustálenej praxe najvyšších súdnych autorít (Najvyšší súd SR, sp. zn. 4 M Cdo 1/2007, prípadne 4
Cdo 116/2009). Pre platné uznanie dlhu nemôže byť uznávací prejav erga omnes, ale prejav musí byť
adresný, čo vylučuje, aby ním bolo Vyhlásenie obchodnej verejnej súťaže.

34. Žalobca žiadal, aby súd pri rozhodovaní o vznesenej námietke premlčania prihliadol na nasledujúce
špecifiká, ktoré stavajú námietku premlčania za rozpornú s dobrými mravmi, a to:
a) že pani F. ako predsedníčka správnej rady žalobcu zastupovala sporové strany v konaní pred
Okresným súdom Galanta o určenie vlastníctva,b) že žalobca pôvodne v konaní popieral existenciu súhlasov prenajímateľa so zmenami Predmetu
nájmu,
c) že nepriznanie žalovanej sumy je pre žalobcu likvidačné, pričom pre žalobcu je žalovaná suma

absolútne zanedbateľnou čiastkou, ktorej priznanie žalovaného nijako neohrozí,
d) že na nájomnom celkovo zaplatil sumu 95.220,00 eur a teda okrem zhodnotenia Predmetu nájmu,
takmer2krátpreplatilhodnotu,ktorúmalPredmetnájmunazačiatkunájomnéhovzťahu(49.089,49eur),
e) že pokrývaním potrieb občanov prevažne Trnavského samosprávneho kraja suploval povinnosti
žalovaného.

35. Dobrým mravom zásadne neodporuje, ak niekto namieta premlčanie práva uplatňovaného voči
nemu, lebo inštitút premlčania je inštitútom zákonným a teda použiteľným vo vzťahu k akémukoľvek
právu, ktoré sa zo zákona premlčuje. Ak žalobca nevhodnou voľbou prostriedku ochrany svojich práv
z objektívneho hľadiska vlastným zavinením vytvoril podmienky pre neskoršie úspešné vznesenie
námietky premlčania práva žalovaným, uplatnenie námietky premlčania nie je v rozpore s dobrými

mravmi v zmysle § 3 ods. 1 OZ. Premlčanie ako zákonnom stanovený inštitút slúži na naplnenie zásady
právnej istoty, pretože svojou podstatou tiež bráni otváraniu sporných otázok po uplynutí neprimeranej
doby a núti nositeľov práv, aby si svoje nároky uplatňovali v dobách stanovených zákonom. Na
druhej strane široko koncipované ustanovenie § 3 ods. 1 OZ vyžaduje, aby výkon práva a povinnosti
vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, ktorým môže byť aj vznesenie námietky premlčania práva,

nebol v rozpore s dobrými mravmi. Stret týchto dvoch ustanovení treba vykladať tak, že vznesenie
námietky premlčania určitého práva nie je výkonom práva v rozpore s dobrými mravmi, pretože
existenciu a uplatňovanie námietky premlčania v občiansko-právnych právnych vzťahoch predpokladá
a stanovuje zákon, ktorý takýto postup odobruje. Dobrým mravom zásadne neodporuje, ak niekto
namieta premlčanie práva uplatňovaného voči nemu, lebo inštitút premlčania je inštitútom zákonným,

a teda použiteľným vo vzťahu k akémukoľvek právu, ktoré sa zo zákona premlčuje. Ustanovenie
§ 3 OZ je všeobecným ustanovením hmotnoprávnej povahy, ktoré dáva súdu možnosť posúdiť, či
je výkon subjektívneho práva v súlade s dobrými mravmi a ak to tak nie je, požadovanú ochranu
odoprieť. Právny úkon sa prieči dobrým mravom, pokiaľ nerešpektuje niektoré zo súhrnu základných
spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré preukázali počas historického vývoja určitú mieru

stálosti (nemennosti), vyjadrujú podstatné historické tendencie a stotožňuje sa s nimi podstatná časť
spoločnosti. Postup súdu podľa uvedeného ustanovenia má miesto iba v ojedinelých a vo výnimočných
prípadoch, ak vznesenie námietky premlčania je výrazom zneužitia práva na neprospech tej strany
sporu, ktorá márne uplynutie premlčacej doby nezavinila, a voči ktorej by nepriznanie jej nároku súdom
v dôsledku uplynutia premlčacej doby bolo neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a

charakterom uplatňovaného práva a dôvodmi, pre ktoré svoje právo včas neuplatnila, prípadne kedy k
výkonuprávazaloženéhozákonomdochádzazinýchdôvodov,nežjedosiahnutiehospodárskychcieľov,
či uspokojenia iných potrieb, kedy hlavnou alebo aspoň prevažujúcou motiváciou je úmysel poškodiť, či
znevýhodniť povinnú osobu (tzv. šikanózny výkon práva).

36. Žalobcom uvádzané špecifiká súd neposúdil za také, ktoré by stavali vznesenú námietku premlčania
za rozpornú s dobrými mravmi, a pre ktoré by malo dôjsť jej vznesením zo strany žalovaného k zneužitiu
práva. Potreba vysporiadania si technického zhodnotenia Predmetu nájmu bola žalobcovi pripomenutá
vo Vyhlásení obchodnej verejnej súťaže, a žalobca v konaní netvrdil, že včasnému uplatneniu si práva
mu bránila nejaká mimoriadne závažná objektívne existujúca, náhla, neprekonateľná a nepredvídateľná

prekážka, pre ktorú by sa javilo nepriznanie premlčaného práva pre neho neprimerane tvrdým postihom.
Argumenty žalobcu teda neodôvodňujú taký výnimočný zásah do princípu právnej istoty, ktorým by došlo
k značnému znevýhodneniu žalovaného a k odopretiu výkonu jeho práv a právnej ochrany zaručenej
mu platným právnym poriadkom.

37. Vzhľadom na vyššie uvedené, ako aj s poukazom na § 667 ods. 1 OZ, nárok na protihodnotu vznikol
žalobcovi po skončení nájmu, ku ktorému došlo dňa 20.11.2013. Trojročná premlčacia doba podľa §
101 OZ začala plynúť dňa 21.11.2013 a uplynula dňom 21.11.2016. Keďže žaloba bola podaná dňa
12.10.2020 a žalovaný sa premlčania dovolal, nemohol súd premlčané právo žalobcovi priznať podľa §
100 ods. 1 OZ, preto žalobu vo výroku I. zamietol.

38. Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), o nároku na náhradu trov
konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.39. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

40. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP, keď žaloba bola zamietnutá v celom rozsahu, z čoho vyplýva plný úspech žalovaného, čo
v konečnom dôsledku znamená nárok žalovaného voči žalobcovi na náhradu účelne vynaložených trov
konania v rozsahu 100%, o čom súd rozhodol vo výroku II. rozsudku. V konaní pritom nebol tvrdený a
súd sám nezistil žiaden dôvod na aplikáciu § 257 CSP. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté

v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).