Rozsudok ,
Potvrdené, Zmenené Judgement was issued on Monday, November 20, 2023

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 27C/44/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119208090
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Maláriková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2023:2119208090.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou v právnej veci žalobcu: P. C., nar.

XX.XX.XXXX, bytom Q. S. XXXX/XX, C., zastúpený splnomocneným zástupcom: V.. Ľ. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom R. T. XXX, proti žalovanému: Slovenská republika v mene ktorej koná Ministerstvo
školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, Stromová 1, Bratislava, IČO: 00 164 381, za
účasti intervenienta na strane žalovaného: Mesto Trnava, Hlavná 1, Trnava, IČO: 00 313 114, o náhradu
škody vo výške 6.724,76 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.150,69 € s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy
1.150,69 € od 11.02.2019 do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Súd žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 66%.

IV. Súd intervenientovi nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 24.09.2019 domáha zaplatenia sumy 6.724,76 € spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z istiny od 11.02.2019 do zaplatenia a náhrady trov konania z

titulunáhradyškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutímriaditeľkymaterskejškolyzodňa13.02.2017.
1.2 Žalobu odôvodnil tým, že rozhodnutím riaditeľky Materskej školy V. XX, C. (ďalej len „materská
škola“)zodňa13.02.2017bolopredčasneukončenéprimárnevzdelávaniesynaV.C.,nar.XX.XX.XXXX.
Proti uvedenému rozhodnutiu podal odvolanie, ktoré bolo zamietnuté V. C. dňa 03.04.2017. Rozsudkom
Krajského súdu v Trnave sp. zn. 20S/54/2017-47 zo dňa 27.06.2018 bolo rozhodnutie V. C. zrušené pre
nezákonnosť a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. V. C. zrušilo rozhodnutie riaditeľky materskej
školy dňa 14.09.2018 a následne riaditeľka rozhodla o prijatí dieťaťa do materskej školy, čím sa odstránil

protiprávny stav. Rozhodnutie bolo žalobcovi doručené 15.11.2018.
1.3 Žalobca dňa 27.12.2018 podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). Dňa
11.02.2019 bola žalobcovi doručená odpoveď, ministerstvo žiadosti nevyhovelo a nárok žalobcu
neuspokojilo, preto si od tohto dňa uplatnil úrok z omeškania.
1.4 Žalobca si uplatňuje nárok na náhradu skutočnej škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, ktorá
spočíva v uhradení školských poplatkov (nákladov spojených s prevádzkou predškolského zariadenia,

denné stravné a udržiavací poplatok) súkromnej materskej škole V. N..Y.., kde bolo dieťa žalobcu prijaté
od 01.04.2017 do 15.11.2018. Školské poplatky súkromnej škole žalobca platil vo vyššej výške oproti
poplatkom, ktoré by platil za pobyt dieťaťa a stravovanie (ďalej len „poplatky“) v materskej škole. V
konaní si uplatňuje rozdiel medzi školskými poplatkami súkromnej materskej školy a poplatkami v štátnejmaterskej škole za obdobie od 01.04.2017 do 15.11.2018 vo výške 5.513,78 €, neuplatňujú si poplatky,
ktoré by platili za pobyt v štátnej materskej škole. Uplatnená výška škody pozostáva z rozdielu, ktorý
vznikol za jednotlivé mesiace za 4/2017 vo výške 305,45 €, za 5/2017 vo výške 307,48 €, za 6/2017

vo výške 305,45 €, za 7/2017 vo výške 150,00 €, za 8/2017 vo výške 150,00 €, za 9/2017 vo výške
324,51 €, za 10/2017 vo výške 330,60 €, za 11/2017 vo výške 322,48 €, za 12/2017 vo výške 322,48
€, za 1/2018 vo výške 316,39 €, za 2/2018 vo výške 316,39 €, za 3/2018 vo výške 308,27 €, za 4/2018
vo výške 324,51 €, za 5/2018 vo výške 326,54 €, za 6/2018 vo výške 150,00 €, za 7/2018 vo výške
150,00 €, za 8/2018 vo výške 150,00 €, za 9/2018 vo výške 316,39 €, za 10/2018 vo výške 328,57 €,

za 11/2018 vo výške 308,27 €.
1.5 Ďalej si uplatnil cestovné z domu do súkromnej materskej školy dvakrát denne vo výške 1.210,98
€. Používal motorové vozidlo Ford Fuison do 06.06.2017, ktoré malo priemernú spotrebu v meste 5,5
l/100 km a Škodu Superb od 07.06.2017 do 15.11.2018, ktoré malo priemernú spotrebu v meste 6,9
l/100 km. Cesta do súkromnej materskej školy z domu je 4,8 km a späť je 5,4 km, spolu denne 20,4 km.
Za predmetné obdobie podľa evidencie dochádzky bolo dieťa v škole 226 dní, pričom najazdil 4.610,40

km. Cena PHM bola zistená zo Štatistického úradu. Za toto obdobie si uplatňuje náhradu PHM vo výške
367,29 € a paušálnu náhradu za použitie vozidla 843,70 €, spolu 1.210,98 €.
1.6 Vzniknutá škoda je v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím materskej školy. Keby nebolo
vydanénezákonnérozhodnutie,nevzniklibyžalobcovivyššienákladynaškolné,stravovanieacestovné,
pretože dieťa by chodilo i naďalej do materskej školy. Museli zabezpečiť starostlivosť o W. dieťa počas

času, kedy boli v práci. Žalobca sa snažil zmierniť nepriaznivé finančné, časové a rodinné dopady,
ktoré vznikli vzdelávaním dieťaťa v súkromnej škole. V roku 2017 požiadal o predprimárne vzdelávanie
dieťaťa v materskej škole (z ktorej bolo dieťa vylúčené) pre školský rok 2017/2018, škola dieťa neprijala
rozhodnutím č. XXX/XXXX zo dňa 05.06.2017. V roku 2018 podal žiadosť o predprimárne vzdelávanie v
školskom roku 2018/2019 do základnej a materskej školy P. X, C., kde nebolo dieťa prijaté rozhodnutím

č. T. zo dňa 24.05.2018 a do špeciálnej triedy pre žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou
Základnej školy s materskou školou K. XX, C., kde nebolo dieťa prijaté rozhodnutím č. XX/XXXX zo dňa
14.05.2018, čím si splnil povinnosť z ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka.
1.7 K žalobe pripojil listinné dôkazy: rozhodnutie riaditeľky materskej školy z 13.02.2017 s pripojenou
správou o prejavoch a správaní maloletého z 10.02.2017, žiadosť rodičov detí materskej školy

o urýchlené vylúčenie dieťaťa z materskej školy zo dňa 09.02.2017, vylúčenie dieťaťa z klubu
gymnastických športov B. C. z 08.02.2017, informáciu materskej školy pre rodiča z 07.09.2016,
odvolanie žalobcu zo dňa 03.03.2017 voči rozhodnutiu materskej školy, lekársku správu pediatrického
neurológa dieťaťa V.. W. zo dňa 02.02.2017, doručenku z 06.03.2017 a podací lístok z 04.03.2017,
rozhodnutie V. C. č. Y.-XXXXX/XXXX/Kf zo dňa 03.04.2017, kópiu obálky, rozsudok Krajského súdu v

Trnave sp. zn. 20S/54/2017-47 zo dňa 27.06.2018 s kópiou obálky, rozhodnutie V. C. č. Y.Š.-XXXXX/
XXXX zo dňa 14.09.2018, rozhodnutie materskej školy zo dňa 26.10.2018 o prijatí dieťaťa do školy od
01.11.2018 s kópiou obálky, odpoveď ministerstva školstva zo dňa 01.02.,2019 na žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku, rozhodnutie Súkromnej materskej školy V. N..Y.. zo dňa 20.03.2017 o prijatí,
zmluvu o poskytovaní a zabezpečovaní výchovy a vzdelávania č. XXX/A/XXXX zo dňa 13.03.2017 a

jej dodatok zo dňa 05.06.2018, 21 faktúr súkromnej materskej školy od 4/2017 do 11/2018, všeobecne
záväzné nariadenie č. XXX Mestského zastupiteľstva V. C. účinné od 01.09.2012, 2 technické preukazy
vozidielžalobcu,kópiaGooglemapystrasoudosúkromnejškolyaspäť,evidenciadochádzkydieťaťado
súkromnej školy od 4/2017 do 11/2018, výpočet spotreby PHM a paušálnej náhrady, priemerné spotreby
PHM štatistického úradu, rozhodnutia materskej školy zo dňa 05.06.2017, základnej a materskej školy

P. X, C. zo dňa 24.05.2018 a základnej školy s materskou školou P.. K. XX, C. zo dňa 14.05.2018.

2.1. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. V Trnave sa nachádza 13 štátnych materských škôl v
pôsobnosti V. C.. Žalobca si zvolil súkromnú materskú školu, hoci mal možnosť zvoliť si inú štátnu
školu. Do materskej školy sa deti prijímajú priebežne, ak je voľná kapacita. Prvé rozhodnutie o neprijatí

dieťaťa do materskej školy, z ktorej bolo dieťa vylúčené je z 05.06.2017 a dve ďalšie zo dňa 24.05.2018
a 14.05.2018 teda po viac ako roku po predčasnom ukončení predprimárneho vzdelávania dieťaťa
rozhodnutím zo dňa 13.02.2017. V rozhodnutí materskej školy zo dňa 05.06.2017 sa v odôvodnení
uvádza, že „nemá vytvorené podmienky na prácu s deťmi, ktoré vyžadujú špeciálnu výchovno
- vzdelávaciu činnosť počas celého dňa v MŠ, nedisponuje ani špeciálnymi pedagógmi, ktorí by

usmerňovali a napomáhali k rastu dieťaťa“. V odôvodnení materskej školy zo dňa 15.04.2018 dieťa
neprijali s odôvodnením: „Nesplnenie podmienok na zaradenie žiaka do špeciálnej triedy pre žiakov s
narušenou komunikačnou schopnosťou, podľa § 7 ods. 1 vyhl. č. 322/2008 Z.z.“. Žalobca nepreukázal,
že k žiadostiam o prijatie dieťaťa do štátnej materskej školy priložil potvrdenie o vyšetrení dieťaťa, vktoromsauvádzaajúdajomentálnejúrovnivrátanevýsledkovpedagogicko-psychologickejašpeciálno-
pedagogickej diagnostiky v zmysle citovaného ustanovenia.
2.2. Žalobca bol poučený materskou školou dňa 07.09.2016 o povinnosti rodičov informovať zariadenie

o závažných skutočnostiach, ktoré by mohli mať vplyv na priebeh výchovy a vzdelávania dieťaťa a
ak tak neurobia, riaditeľ školy po zistení okolností negatívne ovplyvňujúcich výchovu a vzdelávanie
konkrétneho dieťaťa alebo ostatných detí zúčastnených na výchove a vzdelávaní pristúpi k tomu,
že určí diagnostický pobyt dieťaťa alebo po predchádzajúcom opakovanom písomnom upozornení
rodiča, pristúpi k rozhodnutiu o prerušení dochádzky alebo o predčasnom ukončení predprimárneho

vzdelávania z dôvodu, že materská škola vzhľadom na svoje podmienky nie je schopná poskytnúť
dieťaťu výchovu a vzdelávanie primeranú druhu a stupňu jeho zdravotného znevýhodnenia. Podľa
správymaterskejškolyzodňa10.02.2017,žalobcazatajildôležitéinformácieohľadnesprávaniadieťaťa,
ktoré napriek poučeniu neoznámil v čase zápisu dieťaťa a ani pri nástupe dieťaťa do materskej školy.
Nemožnosť navštevovať materskú školu nemožno stotožňovať so vznikom škody žalobcovi. Prvotnou
príčinou nákladov žalobcu, ktoré si uplatňuje v konaní, sú síce nezákonné rozhodnutia, avšak dané

náklady nie sú priamym následkom tejto prvotnej príčiny. Žalovaný popiera priamu príčinnú súvislosť
medzi nezákonnými rozhodnutiami a úhradou nákladov v uplatnenej výške. Žalovaný zároveň namietol,
žežalobcanepreukázalúdajnúškodu,napr.dokladmiozaplatení.Nákladynacestovaniedoškolyaspäť
dvakrát denne poprel v celom rozsahu, t.j. množstvo najazdených kilometrov, spotrebu, či každú cestu
vykonali rodičia tak, ako tvrdia, či bola škoda skutočne zaplatená. Sporoval úhradu poplatkov škole.

2.3. K vyjadreniu pripojil: žiadosť o vyjadrenie k žalobe a vstup do konania ako intervenient adresovanú
V. C. zo dňa 21.11.2019 a vyjadrenie V. C. zo dňa 05.12.2019.

3. Dňa 10.12.2019 oznámil vstup do konania intervenient na strane žalovaného. Intervenient neuznal
uplatnený nárok. Žalobca po predčasnom ukončení vzdelávania nepožiadal inú materskú školu v

zriaďovateľskej pôsobnosti V. C. o prijatie dieťaťa do školy a dieťa umiestnil do súkromnej školy s
poplatkami o približne 300 € mesačne vyššími. Po opätovnom prijatí dieťaťa do materskej školy odmietol
jeho prestup a ponechal ho i naďalej v súkromnej materskej škole. V. C. nie je povinné uvádzať
v rozhodnutí o odvolaní voľné kapacity v iných materských školách. Žalobca nerešpektoval svoju
prevenčnú povinnosť, keď neoslovil ostatné materské školy v meste C., čím mohol predísť vzniku škody

v podobe vyšších nákladov. Uviedol, že pasívne legitimovaným je žalovaný.

4.1. Žalobca v replike uviedol, že ak by jeho odvolaniu voči rozhodnutiu riaditeľky materskej školy
bolo vyhovené, očakával najneskôr dňa 11.04.2017 návrat dieťa do pôvodnej materskej školy. Po
zamietnutí odvolania podal žiadosť o prijatie do rovnakej materskej školy. Žiadne ustanovenie zákona

mu neukladá povinnosť podať žiadosť o prijatie do ostatných materských škôl v pôsobnosti V. C..
Náklady, ktoré by mu vznikli, by si nemohol uplatniť účinne ako škodu voči žalovanému z dôvodu
nezákonného rozhodnutia. V. C. mohlo žalobcovi v rozhodnutí o odvolaní oznámiť, kde sú voľné kapacity
v materskej škole v jeho pôsobnosti. Materské školy pri rozhodovaní o neprijatí dieťaťa disponovali
diagnostickým vyšetrením. Riaditeľka materskej školy a ani odvolací orgán neuviedli, aké konkrétne

informácie žalobca zatajil ohľadne správania dieťaťa. Krajský súd v Trnave vo svojom rozhodnutí ako
jeden z dôvodov nezákonného rozhodnutia uviedol, že sa riaditeľka materskej školy nedostatočne
vysporiadala s podkladmi na rozhodnutie, najmä lekárskymi správami a odbornými psychologickými
posúdeniamiaznichvyplývajúcimiodporúčaniami,sktorýmimuseladisponovať.Zuvedenéhopovažuje
za preukázané, že riaditeľku informoval o zdravotnom stave a správaní dieťaťa.

4.2. Na preukázanie úhrady nákladov predkladá výpisy z účtu o úhrade školného, stravného
a cestovného (náklady na naftu). K uplatneným nákladom cestovného doplnil, že pracuje ako
profesionálny vojak v A., spravidla jeho manželka odviezla dieťa ráno do materskej školy a vrátila
sa domov a zaparkovala auto. Pracovala 900 m od domu a pri pracovisku nemá možnosť parkovať,
preto chodí pešo. Po obede šiel autom pre dieťa ten z rodičov, ktorý sa vrátil domov skôr. Nákup

nafty preukazuje výpismi z účtu. K príčinnej súvislosti zopakoval argumentáciu uvedenú v žalobe. Je
irelevantné, že dieťa ponechal v súkromnej škole i naďalej, nakoľko si náhradu škody neuplatňuje od
rozhodnutia o prijatí do materskej školy dňa 15.11.2018.
4.3. K vyjadreniu pripojil: Personálny rozkaz riaditeľa personálneho úradu ozbrojených síl SR z
19.04.2016, pracovnú zmluvu manželky zo dňa 01.06.2015, výpisy z účtu žalobcu od 13.03.2017 do

08.12.2018.

5. Žalovaný v duplike zotrval na obrane uvedenej vo vyjadrení k žalobe. Naviac uviedol, že rozhodnutie
o predčasnom ukončení vzdelávania prevzal žalobca dňa 17.02.2017 a už dňa 13.03.2017 podpísalzmluvu so súkromnou škôlkou. Do inej ako súkromnej školy žiadosť o prijatie dieťaťa neposlal. Sporoval,
či aj v rozhodnom období rodičia mali miesto výkonu práce v zmysle predloženej pracovnej zmluvy a
personálneho rozkazu. Namietol svoju pasívnu vecnú legitimáciu, žalovaným by malo byť V. C. ako

orgán samosprávy, v ktorého kompetencii je zriadenie a zrušenie materskej školy.

6.1. Žalobca v reakcii na dupliku uviedol, že žiadosť o prijatie dieťaťa sa môže podávať od 01. do 31.
mája. Ak sa uvoľní kapacita v škole počas roka podľa žalobcu je možné prijať len deti, ktorých žiadosti o
prijatie nebolo vyhovené. Ďalej uviedol, že základná škola s materskou školou P.. K., C. v rozhodnutí zo

dňa 15.04.2018 mohla prísť k záveru: „Nesplnenie podmienok na zaradenie žiaka do špeciálnej triedy
pre žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou podľa § 7 ods. 1 vyhl. č. 322/2008 Z.z.“ len ak
mala k dispozícii diagnostické vyšetrenie. Na odstránenie pochybností predložil správy z vyšetrenia
dieťaťa. K nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného poukázal na závery rozsudku Krajského súdu v
Trnavesp.zn.20S/54/2017-47vbode57.,podľaktoréhovydanérozhodnutieriaditeľkoumaterskejškoly
je rozhodnutím vydaným orgánom územnej samosprávy v rámci preneseného výkonu štátnej správy

na úseku školstva z čoho vyplýva, že žalovaný je pasívne legitimovaný v zmysle § 4 ods. 1 písm. d)
zák. č. 514/2003 Z.z. Pasívna legitimácia žalovaného je daná aj tým, že žiadosť žalobcu o predbežné
prerokovanie nároku nepostúpil príslušnému orgánu v zmysle § 15 ods. 2 cit. zákona.
6.2. K vyjadreniu pripojil: Potvrdenie zo dňa 28.07.2020 o mieste výkonu služby žalobcu, potvrdenie
zamestnávateľa manželky žalobcu zo dňa 27.07.2020 o mieste výkonu práce, správu z logopedického

vyšetrenia dieťaťa zo dňa 02.12.2016, správu z diagnostického psychologického vyšetrenia dieťaťa zo
dňa 21.11.2016, správu z rediagnostického psychologického vyšetrenia dieťaťa z 26.10.2018.

7.1. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 16.11.2021 uviedol, že z predložených správ o vyšetrení dieťaťa zo
dňa 21.11.2016 a 02.12.2016 vyplýva, že vyžaduje osobitný prístup a môže mať problémy fungovať v

rovesníckom kolektíve. Nebolo teda v najlepšom záujme dieťaťa jeho umiestnenie v materskej škole V.Y.
XX, C., ktorá nebola prispôsobená na prácu s deťmi, ktoré vyžadujú špeciálnu výchovno - vzdelávaciu
činnosť. Žalobca nepredložil dôkaz, že by pre školský rok 2017/2018 podal žiadosť aj na inú štátnu
materskú školu. Až v máji 2018 podal žiadosť na dve štátne materské školy, do jednej nebol prijatý
z kapacitných dôvodov a do materskej školy pre žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou

nebol prijatý z dôvodu nesplnenia podmienok. Žalobca v konaní nepreukázal, že by v máji 2018 mal
odporučenie na umiestnenie dieťaťa do materskej školy pre deti so zdravotným znevýhodnením a teda,
spĺňal podmienky na prijatie. Žalobca nepredložil dôkaz, ktorý by nasvedčoval, že podal pre školský
rok 2018/2019 prihlášku do viacerých štátnych materských škôl. V prípade voľnej kapacity v priebehu
roka sú deti prijímané do školy na základe podanej prihlášky rodiča v priebehu roka, o ktorej ešte

nebolo rozhodnuté, teda nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že sú na uvoľnené miesta prijímané deti len
zo žiadostí, ktorým nebolo vyhovené v riadnom termíne.
7.2. Ďalej namietol, že po dovŕšení veku X rokov dieťaťa v máji 2017 je dôvodné predpokladať, že ak by
žalobca oslovil viaceré materské školy, bolo by ich dieťa prijaté od 01.09.2017 s poukazom na § 59 ods.
2 školského zákona účinného v rozhodnom čase a žalobca by v zmysle § 28 ods. 6 písm. a) Školského

zákona neuhrádzal príspevok v materskej škole. V predmetnom čase neplatila spádovosť a obvodovosť
materskej školy, preto mohol žalobca požiadať ktorúkoľvek materskú školu o prijatie dieťaťa.
7.3. Doplnil argumentáciu k uplatnenej škode vo výške paušálnej náhrady za používanie motorového
vozidla 843,70 €. Namietol, že žalobcovi táto škoda vôbec nevznikla. Žalobca si škodu uplatnil podľa
zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách, ktorý sa týka použitia vozidla pri pracovnej ceste po

dohode zamestnanca so zamestnávateľom, čo nie je tento prípad.

8. Po vykonanom dokazovaní súd rozsudkom č.k. 27C/44/2019-254 zo dňa 22.11.2021 žalobu zamietol.
Po odvolaní žalobcu Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 23Co/40/2022-291 rozsudok zrušil a vec
vrátil na nové konanie a rozhodnutie. V odôvodnení uviedol, že je predčasný záver súdu o nesplnení si

prevenčnej povinnosti zo strany žalobcu, aj keď nie je vylúčený.

9.1. Po vrátení veci žalobca v podaní zo dňa 01.08.2023 uviedol, že pohonné hmoty - do osobného
vozidla nakupoval na samoobslužnej čerpacej stanici E. R., C. E., spoločnosti B. XXXX P..B.., platil
bankomatovou kartou, úhrady preukázal z osobného účtu. V rokoch 2017 a 2018 na tejto čerpacej stanici

bolo možné zakúpiť len naftu a AdBlue. Ako dôkaz pripojil: informácie zverejnené na webovej stránke
spoločnosti B. XXXX P..B.. a písomné vyjadrenie spoločnosti B. XXXX P..B..
9.2. Ďalej opätovne poukázal, že zo Správy z diagnostického psychologického vyšetrenia zo dňa
21.11.2016 vyplýva, že psychológ W.. M. K. a riaditeľ SCŠPP W.. F. A., W.. odporúčali rozvoj sociálnychzručností dieťaťa (nácvik čakania, nácvik vhodného vstupu do hry detí), zo Správy z logopedického
vyšetrenia zo dňa 02.12.2016 vyplýva, že logopéd V.. M. S. u dieťaťa diagnostikoval špecificky narušený
vývin reči - vývinovú dysfáziu, pričom odporúčal interakciu s rovesníkmi a podporu spolupráce, z

Lekárskej správy detskej neurologickej ambulancie zo dňa 02.02.2017 vyplýva, že V.. P. W. odporúčala
na základe problémov so správaním, opakovane menenému kolektívu MŠ ponechanie integrácie v
materskej škole, ktorú dieťa žalobcu navštevovalo (materská škola V. XX), z Diagnostickej správy
z rediagnostického psychologického vyšetrenia zo dňa 26.10.2018 vyplýva, že psychológ W.. M.
K. a riaditeľ SCŠPP W.. F. A., W.. odporúčali z dôvodu častejších zmien MŠ, ponechať dieťa v

súčasnej súkromnej materskej škole, nakoľko predpokladali ťažšiu adaptáciu dieťaťa pri prestupe do
predchádzajúcej materskej školy. Zo správ vyplýva, že časté premiestňovanie dieťaťa žalobcu do
materských škôl malo škodlivý vplyv na zdravie dieťaťa, na ktorý je nevyhnutné prihliadnuť. Žalobca má
za to, že podanie prihlášky do Materskej školy V. XX na školský rok 2017/2018 je v súlade s právom
dieťaťanaochranuzdravia,povinnosťoužalobcustaraťsaoochranuzdraviaavšestrannýrozvojdieťaťa
a zároveň splnením prevenčnej povinnosti.

9.3. V časti uplatnenej škody vo výške paušálnej náhrady za použitie motorového vozidla podľa zákona
č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách poukázal rozhodovaciu prax a to rozhodnutie Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 9Co/15/2020 z 26.11.2020 a rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSR z 22.12.1987 sp. zn.
1Cz 63/87, R 12/1990, ktoré ustálili, že náhradu škody na cestovnom možno vyčísliť na základe úpravy
o cestovných náhradách aj v rámci občianskoprávnej zodpovednosti.

10. V doplňujúcom vyjadrení zo dňa 23.08.2023 žalobca uviedol, že presné zistenie nákladov spojených
s prevádzkou jeho vozidiel pri predmetných jazdách by bolo neprimerane ťažké, ak by ho súd neposúdil
v súlade s rozhodnutiami citovanými v predchádzajúcom odseku. Ak by žalovaný namietal vyčíslenie
paušálnej náhrady v zmysle zák. č. 283/2002 Z.z. navrhol nariadiť znalecké dokazovanie za účelom

zistenia výšky škody. Sám vykonal dopyty na znaleckú organizáciu P. B. B..T..Y.. a znalca J.. Z. P. z
odboru cestnej dopravy, ktoré pripojil ako dôkaz.

11. Žalovaný a ani intervenient sa k vyjadreniam žalobcu nevyjadrili.

12. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zák. č. 514/2003 Z.z.“) štát zodpovedá za
podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem
tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.
Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 písm. d) zák. č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla
pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto
ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá
bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu.

Podľa § 5 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
Podľa § 6 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý

rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu (1). Právo podľa odseku 1 možno
priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa
osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného
zreteľa (2).
Podľa § 15 zák. č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,

nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a
11.(1) Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť

príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.
(2)
Podľa § 16 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgánpísomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z

titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.
Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis

neustanovuje inak.
Podľa § 415 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby
nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
Podľa § 7 ods. 2 zák. č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách, sumu základnej náhrady pre
jednostopové vozidlá a trojkolky a pre osobné cestné motorové vozidlá podľa odseku 1 ustanoví
opatrenie, ktoré vydá ministerstvo; opatrenie sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia.

Podľa opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 632/2008 Z. z. o
sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách je suma
základnej náhrady za každý 1 km jazdy pre osobné cestné motorové vozidlá je 0,183 €.
Podľa § 2 písm. g) bod 1. zák. č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej
správy na obce a na vyššie územné celky v znení neskorších predpisov na obce prechádzajú pôsobnosti

na úseku školstva: 1. vykonávanie štátnej správy na úseku škôl a školských zariadení.
Podľa § 2 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zák. č. 596/2003 Z. z.“) Školský zákon“) štátnu
správu v školstve na úseku škôl a školských zariadení podľa tohto zákona vykonávajú a) riaditeľ školy
alebo riaditeľ školského zariadenia (ďalej len „riaditeľ“),b) obec.

Podľa § 5 ods. 14 zák. č. 596/2003 Z. z., riaditeľ materskej školy rozhoduje o
a) prijatí dieťaťa do materskej školy,
b) zaradení na adaptačný pobyt alebo diagnostický pobyt dieťaťa v materskej škole,
c) prerušení dochádzky dieťaťa,
d) predčasnom ukončení predprimárneho vzdelávania,

e) určení príspevku zákonného zástupcu dieťaťa na čiastočnú úhradu nákladov spojených s
predprimárnym vzdelávaním.
Podľa § 6 ods. 2 písm. b) zák. č. 596/2003 Z. z., obec pri výkone samosprávy zriaďuje a zrušuje
všeobecne záväzným nariadením podľa siete materské školy.
Podľa § 27 ods. 2 písm. a) zák. č. 596/2003 Z. z., sústavu škôl tvoria tieto druhy škôl: a) materská škola.

Podľa § 59 ods. 3 zák. č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní v znení platnom do 31.12.2020 (ďalej len
„Školskýzákon“),riaditeľmaterskejškolypodohodesozriaďovateľomurčímiestoatermínnapodávanie
žiadosti na prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie pre nasledujúci školský rok a podmienky na
prijatie zverejní v mieste sídla materskej školy obvyklým spôsobom.
Podľa § 59 ods. 7 Školského zákona, dieťa môže byť prijaté na predprimárne vzdelávanie aj v priebehu

školského roka.

13. Súd doplnil dokazovanie oboznámením sa s vyjadreniami strán sporu od posledného pojednávania
a listinnými dôkazmi, ktoré predložil žalobca špecifikované vyššie. Po vykonanom dokazovaní súd zistil
nasledovný skutkový a právny stav.

14. Predmetom nároku žalobcu je nárok na zaplatenie 6.724,76 € spolu s úrokom z omeškania vo výške
5% ročne z istiny od 11.02.2019 do zaplatenia a náhrady trov konania z titulu náhrady škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím riaditeľky materskej školy zo dňa 13.02.2017.

15. V konaní nebolo sporné, zároveň bolo preukázané predloženými listinnými dôkazmi, že riaditeľka
materskej školy dňa 13.02.2017 rozhodla o predčasnom ukončení predprimárneho vzdelávania
syna žalobcu, ktorý navštevoval materskú školu od 05.09.2016. Rozhodnutie bolo potvrdené
odvolacím orgánom V. C. (intervenientom) zo dňa 03.04.2017. Rozhodnutie intervenienta bolo zrušené
rozhodnutím Krajského súdu v Trnave zo dňa 27.06.2018 pre nezákonnosť. Následne intervenient dňa

14.09.2018 zrušil rozhodnutie riaditeľky, ktorá dňa 24.10.2018 rozhodla o prijatí dieťaťa do materskej
školy. Rozhodnutie žalobca prevzal 15.11.2018. Dňa 13.03.2017 uzatvoril žalobca zmluvu so súkromnou
materskou školou, do ktorej jeho syn nastúpil dňa 01.04.2017 a chodil do tejto školy aj nasledovné dva
školské roky (2017/2018 a 2018/2019). V konaní sa žalobca domáha náhrady škody za obdobie od01.04.2017 do 15.11.2018. Z tohto titulu požiadal o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
spôsobenú nezákonným rozhodnutím ministerstvo školstva dňa 27.12.2017 a domáhal sa náhrady
skutočnej škody 6.733,76 € ako rozdielu nákladov za školné, stravovanie a nákladov cestovania a tiež

náhradu nemajetkovej ujmy 4.000 €, ktorú si v súdnom konaní neuplatňuje. Ministerstvo školstva po
predbežnom prerokovaní žiadosti žalobcu nevyhovelo dňa 01.02.2019, vyjadrenie žalobca prevzal dňa
11.02.2019 a od tohto dňa si uplatňuje aj úrok z omeškania vo výške 5% ročne z istiny do zaplatenia.

9. V prvej rade sa súd zaoberal námietkou nedostatku pasívnej vecnej legitimácie orgánu konajúceho za

žalovaného. Ako už súd uviedol v prvom rozsudku je príslušným orgánom zastupujúcim štát ministerstvo
školstva, nakoľko ustanovenie § 27 ods. 2 písm. a) školského zákona zaraďuje materskú školu do
sústavy škôl, v zmysle ustanovení § 2 písm. g) bodu 1 zákona č. 416/2001 Z.z. a § 2 ods. 1 písm. a) a b)
školského zákona, v prejednávanom prípade ide o rozhodnutia vydané orgánmi územnej samosprávy v
rámci preneseného výkonu štátnej správy na úseku školstva. K rovnakému záveru dospel Krajský súd v
Trnave v zrušujúcom rozhodnutí sp. zn. 20S/54/2017 zo dňa 27.06.2018 bod 57. odôvodnenia. Z tohto

dôvodu je orgánom konajúcim v mene štátu ministerstvo školstva, v zmysle § 4 ods. 1 písm. d) zák. č.
514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, pretože vznikla pri výkone štátnej správy patriacej do pôsobnosti
tohto ministerstva, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu. Zároveň
pasívna legitimácia žalovaného vyplýva aj z § 15 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z., nakoľko ministerstvo
školstva bezodkladne nepostúpilo žiadosť o predbežné prerokovanie nároku žalobcu inému orgánu, ale

nárok prerokovalo. Správnosť tohto záveru potvrdil aj odvolací súd v uznesení v bode 58.

10. Predpokladom zodpovednosti štátu za škodu zákona č. 514/2003 Z.z. je 1. vznik škody, 2.
existencia nezákonného rozhodnutia (nesprávneho úradného postupu) a 3. príčinná súvislosť medzi
škodou a nezákonným rozhodnutím (nesprávnym úradným postupom. Uvedený zákon je vo vzťahu

k Občianskemu zákonníku predpisom špeciálnym a ustanovenia Občianskeho zákonníka sa uplatnia
vtedy, ak zákon nemá vlastnú úpravu. Zákon č. 514/2003 Z.z. pojem škody nedefinuje. Z toho dôvodu
tentopojemtrebavykladaťvzmysleustanoveníObčianskehozákonníka(§25ods.1zákonač.514/2003
Z.z.) a škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je
objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým

peňažného. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo
poškodenémuušlo(ušlýzisk).Skutočnouškodoujevzásadeujma,ktoráznamenázmenšenie,zničenie,
stratu, zníženie či iné znehodnotenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou
udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie veci do predošlého
stavu (pokiaľ nie je vylúčené).

11. Ako je uvedené vyššie medzi stranami nie je sporná existencia nezákonného rozhodnutia, je sporná
príčinná súvislosť a škoda. K príčinnej súvislosti súd uvádza, že bez nezákonného rozhodnutia riaditeľky
materskej školy zo dňa 13.02.2017 o predčasnom ukončení predprimárneho vzdelávania syna žalobcu,
by žalobcovi nevznikla škoda, nakoľko ako rodič musel zabezpečiť starostlivosť o W. dieťa v čase,

keď bol aj s manželkou v zamestnaní. Žalobcom uplatnená škoda súvisí s nákladmi na zabezpečenie
predprimárneho vzdelávania dieťaťa, ktoré sú priamym následkom nezákonného rozhodnutia, preto súd
považuje príčinnú súvislosť za preukázanú.

12. Vykonaným dokazovaním listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, považuje súd za preukázané,

že žalobca dňa 13.03.2017 podpísal zmluvu so súkromnou školou, do ktorej dieťa nastúpilo dňa
01.04.2017 a od tohto dňa do 15.11.2018 si žalobca uplatňuje náhradu škody. Žalobca preukazuje
splnenie prevenčnej povinnosti tým, že v roku 2017 požiadal o predprimárne vzdelávanie dieťaťa pre
školský rok 2017/2018 v materskej škole, z ktorej bolo dieťa vylúčené. Škola dieťa neprijala rozhodnutím
zo dňa 05.06.2017. Na nasledujúci školský rok 2018/2019 podal žiadosť o predprimárne vzdelávanie

do dvoch škôl, ktoré dieťa neprijali a to Základnej a materskej školy P. X, C. rozhodnutím č. T. zo dňa
24.05.2018 a do špeciálnej triedy pre žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou Základnej školy
s materskou školou K. XX, C. rozhodnutím č. XX/XXXX zo dňa 14.05.2018.

13.Žalovanýnamietalnesplnenieprevenčnúpovinnostižalobcom,nakoľkožalobcadieťamoholprihlásiť

do jednej z 13 štátnych materských škôl v C. a jeho náklady, by boli porovnateľné s nákladmi v pôvodnej
škole, alebo len o niečo vyššie.14. K prevenčnej povinnosti žalobcu sa vyjadril odvolací súd v bode 66. uznesenia: „pokiaľ dieťa
bolo vylúčené z predškolského zariadenia rozhodnutím z februára 2017, podľa ustanovenia § 59 ods.
7 školského zákona, ktoré umožňuje riaditeľovi materskej školy prijať dieťa aj v priebehu školského

roka, nemožno odvodzovať právo rodiča podávať prihlášky kedykoľvek (resp. opak preukázaný nebol),
nakoľko postup podávania prihlášok vymedzuje ustanovenie § 59 ods. 3 školského zákona. Ustanovenie
§ 59 ods. 7 školského zákona, ktoré umožňuje riaditeľovi materskej školy prijať dieťa aj v priebehu
školského roka, je možné aplikovať len na žiadosti podané podľa § 59 ods. 3 školského zákona u detí,
ktoré nemohli napr. kvôli nedostatku veku nastúpiť do materskej školy od 1.9., a preto môžu byť prijaté

v priebehu školského roku napr. od 1.12.“ V zmysle citovaného právneho názoru odvolacieho súdu
žalobca nemohol predísť škode minimálne do septembra 2017, t.j. do nového školského roku, nakoľko
nemohol prihlásiť dieťa do inej štátnej materskej školy. A teda za obdobie od 01.04.2017 do 31.08.2017
je žaloba dôvodná, nakoľko nemohol žalobca splniť svoju prevenčnú povinnosť.

15. Pokiaľ ide o obdobie od 01.09.2017 od 15.11.2018 v konaní bolo preukázané a nesporné, že

prihlášku na školský rok 2017/2018 podal žalobca v júni 2017 len do materskej školy, z ktorej bolo dieťa
vylúčené. Nebolo prijaté z dôvodu, že nemali vytvorené podmienky pre prácu s deťmi, ktoré si vyžadujú
špeciálnu výchovno - vzdelávaciu činnosť. Pričom z predložených listinných dôkazov (rozhodnutia o
vylúčení dieťaťa do školy s prílohami) vyplýva, že práve z tohto dôvodu bolo dieťa vylúčené. Žalobca
vzhľadom na dôvod vylúčenia dieťaťa zo školy mohol predpokladať, že nebude opätovne do tejto školy

prijaté, preto súd dospel k záveru, že pokiaľ žalobca podal prihlášku len na túto jednu materskú školu,
išlo len o formálne splnenie prevenčnej povinnosti. Na nasledujúci školský rok s nástupom 01.09.2018
žalobca podal prihlášku na dve materské školy v júni 2018. Na jednu nebolo dieťa prijaté z kapacitných
dôvodov a na druhú pre nesplnenie podmienok na zaradenie do školy. Nakoľko dieťa malo už X rokov
a bolo v predškolskom veku v zmysle § 59 ods. 2 školského zákona v tom čase v platnom znení, malo

prednosť pri prijatí do materskej školy, preto ak by žalobca oslovil viaceré školy v C. z celkového počtu
13 a nie len dve, je veľký predpoklad, že by dieťa bolo do štátnej materskej školy prijaté. Súd považuje
podanie prihlášky len do dvoch materských škôl za formálne splnenie prevenčnej povinnosti.

16. Žalobca ďalej tvrdí, že nemohol splniť prevenčnú povinnosť zo zdravotných dôvodov, nakoľko časté

premiestňovanie dieťaťa v materských školách malo škodlivý vplyv na jeho zdravotný stav. Toto tvrdenie
žalobcu nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Zo žalobcom predložených listinných dôkazov, len zo
správy neurológa V.. W. zo dňa 02.02.2017, vypracovanej ešte pred vylúčením dieťaťa zo školy vyplýva,
že odporúča ponechať dieťa integrovať v materskej škole. Zo správy však nevyplýva odporučenie, že
to musí byť škola, ktorú navštevuje. V správe sa vôbec nevyjadruje k možným zmenám školy, len k

jeho integrácii v materskej škole v súvislosti s novozistenými ochoreniami dieťaťa, nakoľko išlo o prvé
vyšetrenie u neurológa. Argumentácii žalobcu odporuje aj skutočnosť, že po vylúčení zo školy dieťa
nastúpilo od 01.04.2017 do súkromnej materskej školy, teda zmenilo školu bez ujmy na zdraví, resp.
túto žalobca netvrdil. V rozpore s tvrdením žalobcu je aj jeho ďalšie konanie, keď v júni 2018, po roku,
podal prihlášky do dvoch materských škôl a teda sám chcel zmeniť školu a to bez ohľadu na tvrdené

možné zhoršenie zdravotného stavu dieťaťa. Až po viac ako 18 mesiacoch od poslednej zmeny školy v
apríli 2017, psychologička W.. M. K. v správe zo dňa 26.10.2018 odporučila ponechať dieťa v súkromnej
materskej škole, nakoľko predpokladala ťažšiu adaptáciu pri jeho prestupe na predchádzajúcu materskú
školu V.. Zo záverov správy vyplýva, že dieťa bolo vyšetrené s ohľadom na jeho možný návrat na
pôvodnú materskú školu a to po rozhodnutí intervenienta zo dňa 14.09.2018, ktorým zrušil rozhodnutie

materskej školy o vylúčení dieťaťa. Materská škola V. rozhodla o prijatí dieťaťa 24.10.2018, t.j. dva dni
pred vyšetrením u psychologičky, ktorá odporučila nemeniť zariadenie. Žalobca nepreukázal, že až do
vyšetrenia dieťaťa 26.10.2018 by mal vedomosť o možnom zhoršení zdravotného stavu dieťaťa, ktorá by
mu bránila v splnení prevenčnej povinnosti. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru,
že žalobca nepreukázal splnenie prevenčnej povinnosti od 01.09.2017 do 15.11.2018, preto v tejto časti

uplatneného nároku je žaloba nedôvodná a súd ju zamietol.

17. Následne sa súd zaoberal uplatnenou výškou škody za obdobie od 01.04.2017 do 31.08.2017.
V konaní si žalobca uplatňuje rozdiel vo výške 1.218,38 € medzi školskými poplatkami súkromnej
materskej škole (3x 290,00 € za apríl až jún 2017, 2x 150,00 € za júl a august 2017 a za stravu za 46

dní x 3,50 €/deň spolu 1.331,00 €) a poplatkami, ktoré by platil za pobyt dieťaťa v štátnej materskej
škole (3x 15,00 € a strava za 46 dní x 1,47 € spolu 112,62 €). Uplatnená výška škody pozostáva z
rozdielu, ktorý vznikol za jednotlivé mesiace za 4/2017 vo výške 305,45 €, za 5/2017 vo výške 307,48 €,
za 6/2017 vo výške 305,45 €, za 7/2017 vo výške 150,00 €, za 8/2017 vo výške 150,00 € spolu 1.218,38€. Žalobca preukázal uplatnenú výšku škody listinnými dôkazmi a to evidenciou dochádzky dieťaťa do
súkromnej materskej školy, zmluvou o poskytovaní a zabezpečovaní výchovy a vzdelávania č. XXX/
A/XXXX zo dňa 13.03.2017, faktúrami za stravné a mesačné poplatky škole a dokladmi o ich úhrade,

všeobecne záväzným nariadením č. XXX Mestského zastupiteľstva V. C. účinným od 01.09.2012,
ktorých obsah žalovaný ani intervenient nesporoval. Na základe uvedených listinných dôkazov súd
považuje za preukázanú a dôvodne uplatnenú náhradu škody 918,38 € za mesiace apríl až jún 2017.
Súd nepovažuje za dôvodný nárok na náhradu škody za mesiac júl a august 2017, kedy žalobca zaplatil
súkromnej škole udržiavací poplatok 2x 150,00 € i keď dieťa materskú školu nenavštevovalo. Ak by

si žalobca splnil prevenčnú povinnosť a dieťa bolo prijaté do štátnej materskej školy od 01.09.2017
uvedený poplatok by počas letných prázdnin nemusel platiť, preto v tejto časti nárok nedôvodný.

18. Ďalej sa súd zaoberal výškou uplatnenej škody z titulu náhrady cestovného z domu do súkromnej
materskej školy dvakrát denne. Žalobca uplatnený nárok preukázal listinnými dôkazmi: kópiami dvoch
technických preukazov od vozidiel, kópiou Google mapy s trasou do súkromnej školy a späť, evidenciou

dochádzky dieťaťa do súkromnej školy, výpočtom spotreby PHM a paušálnej náhrady, priemernými
cenami PHM Štatistického úradu za rok 2017 a 2018, výpismi z účtu, potvrdením čerpacej stanice B.
XXXX, P..B.. a informáciami z webovej stránky spoločnosti B. XXXX, P..B..

19. Za obdobie od 01.04.2017 do 31.08.2017 si žalobca uplatnil náhradu za PHM (naftu) za 46 dní,

počas ktorých bolo dieťa v materskej škole. Spolu vo výške 60,58 € (20,4 km/deň x 46 dní x aktuálna
cena PHM z č.l. 119). Listinnými dôkazmi (potvrdením čerpacej stanice B. XXXX, P..B..) preukázal, že
na samoobslužnej čerpacej stanici mohol v predmetnom období kúpiť len naftu a platiť kartou. Výpismi
z účtu preukázal platby v prospech čerpacej stanice, priemerné ceny nafty za predmetné obdobie
preukázal zo stránky Štatistického úradu SR. V období od apríla do júna 2017 vrátane používal motorové

vozidlo Ford Fuison do 06.06.2017, ktoré malo priemernú spotrebu v meste 5,5 l/100 km a Škodu Superb
od 07.06.2017 do 15.11.2018, ktoré malo priemernú spotrebu v meste 6,9 l/100 km. Preukázal, že cesta
do súkromnej materskej školy z jeho bydliska je 4,8 km a späť je 5,4 km, cestu musel absolvovať dvakrát
denne, spolu 20,4 km. Žalovaný a ani intervenient nesporoval výpočet uplatnenej náhrady škody za
spotrebované PHM, neuviedli žiadne skutkové tvrdenia a preto ju súd priznal v uplatnenej výške.

20. Ďalej sa žalobca domáha náhrady škody za opotrebenie vozidiel použitých na cesty do materskej
školy a späť, ktorú vyčíslil ako paušálnu náhradu podľa zák. č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách.
Súd v prvom rozhodnutí zo dňa 22.11.2021 nepriznal takto uplatnenú paušálnu náhradu za použitie
súkromného motorového vozidla. Žalobca po zrušení veci v podaní zo dňa 01.08.2023 poukázal na

rozhodovaciu prax súdov a to na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSR z 22.12.1987 sp. zn. 1Cz 63/87
R 12/1990, v zmysle ktorého potrebu použitia vlastného motorového vozidla rodiča na uskutočnenie
styku s maloletým dieťaťom vo výchove druhého z rodičov je treba posúdiť jednak z hľadiska prepravy
rodiča do miesta styku a jednak i z hľadiska účelnosti využitia vozidla počas styku s dieťaťom. Pri
vyčíslení nákladov spojených s týmto použitím vozidla možno prihliadať k paušalizovaným náhradám

nákladov obdobného používania osobných vozidiel na iné účely. Presné zistenie skutočných nákladov
žalobcu spojených s prevádzkou jeho vozidla pri predmetných jazdách, by však bolo spojené s
neprimeranými ťažkosťami. Zmyslom paušalizovanej náhrady za použití vlastného motorového vozidla
podľa pracovnoprávnych predpisov je nahradenie nákladov vznikajúcich pri použití vozidla a nesleduje
sa nimi poskytnutie odmeny za uvažované použitie vozidla. Preto nie je možné nič podstatného namietať

proti tomu, ak sa v takomto prípade prihliadne k citovaným pracovnoprávnym predpisom pri posudzovaní
výšky škody i v rámci občianskoprávnej zodpovednosti (viď § 442 Občianskeho zákonníka). Poukázal
aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9Co/15/2020 z 26.11.2020, ktorý s odkazom na
rozhodnutie R 12/1990 uviedol, že pri vyčíslení nákladov spojených s použitím vozidla na realizáciu
styku s dieťaťom možno prihliadnuť na paušálne náhrady nákladov obdobného používania osobných

motorových vozidiel.

21. Vzhľadom na účel použitia osobného motorového vozidla, ktorým je preprava dieťaťa z domova do
materskej školy a späť denne 20,4 km, ktorú musel žalobca, resp. matka dieťaťa, absolvovať pred a po
pracovnej dobe, súd dospel k záveru, že ide o účelné použitie vozidla na zabezpečenie rýchlej prepravy

dieťaťa. Zároveň žalobca poukázal aj na hospodárnosť použitia predpisov o paušálnej náhrade nákladov
podľa zák. č. 283/2002 Z.z., nakoľko zisťovanie skutočných nákladov (mimo spotreby PHM) spojených
s použitím osobného motorového vozidla na cesty do školy a späť je možné znaleckým posudkom, ktorý
by predĺžil a predražil konanie. Pre prípad, ak by súd nepostupoval pri rozhodovaní o uplatnenom nárokuna náhradu škody podľa zák. č. 283/2002 Z.z. navrhol doplniť dokazovanie znaleckým posudkom.
Vzhľadom na rozhodovaciu prax súdov, na ktorú poukázal žalobca, súd dospel k záveru, že je nie
je potrebné preukazovať výšku odôvodnených nákladov znaleckým posudkom. Je dôvodné priznať

paušálnu náhradu nákladov podľa zák. č. 283/2002 Z. z. za obdobie od 01.04.2017 do 30.06.2017, kedy
dieťa chodilo do materskej školy. Za odjazdených 938,4 km (46 dní x 20,4 km) spolu vo výške 171,73
€ (938,4 km x 0,183 €) tak, ako si ju za dané obdobie žalobca vyčíslil. Celkovo súd priznal cestovné vo
výške 232,31 € (60,58 € + 171,73 €).

22. Z dôvodov uvedených vyššie, súd priznal žalobcovi náhradu škody vo výške 1.150,69 € (918,38
€ + 232,31 €). Žalovaný podaním zo dňa 01.02.2019 oznámil žalobcovi, že nevyhovuje jeho žiadosti
o predbežné prerokovanie náhrady škody. Žalovaný uviedol, že mu vyjadrenie bolo doručené dňa
11.02.2019, žalovaný doručenie vyjadrenia nesporoval. Súd v zmysle ustanovenia § 16 ods. 1 zák. č.
514/2002 Z. z. priznal žalovanému úrok z omeškania 5% ročne z priznanej istiny od 11.02.2019 do
zaplatenia, všetko v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd žalobu zamietol.

23. Podľa § 255 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.(ods. 1) Ak mala strana vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá
na náhradu trov konania právo. (ods. 2)

Podľa § 262 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí. (ods. 1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (ods. 2)

24. O trovách konania súd rozhodol v zmysle citovaných ustanovení. Žalobca bol úspešný vo výške 17%

(istina 1.150,69 €) a žalovaný v zamietnutej časti žaloby vo výške 83%. Celkový úspech žalovaného je
66%(83%-17%)avtomtorozsahusúdprevažneúspešnémužalovanémupriznalnároknanáhradutrov
konania.Intervenientovinastranežalovanéhosúdnáhradutrovkonanianepriznal,nakoľkosanárokuna
náhradu trov konania vzdal. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.

233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).