Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, January 29, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-1S/214/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020201329
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M.

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201329.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M.

a členov senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Kataríny Kučerákovej,
PhD., v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik Bratislava, akciová spoločnosť, so sídlom Olejkárska 1,
814 52 Bratislava, IČO: 00 492 736, proti žalovanému: Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej
republiky, so sídlom Námestie 1. mája 18, 811 06 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 00069/2020-Op-10 zo dňa 07.07.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e rozhodnutie podpredsedníčky Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej
republiky č. k.: XXXXX/XXXX-XX-10 zo dňa 07.07.2020 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi voči žalovanému p r i z n á v a právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania
Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia

1. Oznámením o kontrole zo dňa 07.08.2018 oznámil žalovaný žalobcovi výkon kontroly spracúvania
osobných údajov, a to na základe § 92 písm. a) a b) zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane

osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Zákon o ochrane osobných údajov“). Predmetom kontroly bol súlad vyhotovovania audiozáznamov
a videozáznamov so zásadami spracúvania osobných údajov, súlad spracúvania osobných údajov
s podmienkami zákonného spracúvania, podmienkami vyjadrenia súhlasu, práva dotknutej osoby,
bezpečnosť spracúvania osobných údajov a určenie zodpovednej osoby.

2. Vo vzťahu k vykonanej kontrole bol spísaný protokol o kontrole spracúvania osobných údajov zo

dňa 25.03.2019, ku ktorému bol vypracovaný dodatok zo dňa 10.05.2019. Protokol o kontrole bol
prerokovaný dňa 13.06.2019, a to za účasti žalobcu.
3. Oznámením o začatí správneho konania zo dňa 12.07.2019 oznámil žalovaný žalobcovi, že voči
nemu ako prevádzkovateľovi začal konanie o ochrane osobných údajov z vlastnej iniciatívy na základe
kontrolných zistení výsledku kontroly vykonanej u žalobcu, ktorými bolo zistené porušenie nariadenia
Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 2016/679 zo dňa 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb
pri spracúvaní osobných údajov a voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/

ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) v platnom znení (ďalej len „Nariadenie“) pri spracúvaní
osobnýchúdajovprostredníctvomkamerovéhoinformačnéhosystému.Koznámeniuozačatísprávneho
konania sa žalobca vyjadril podaním zo dňa 16.07.2019. Upovedomením zo dňa 08.08.2019 bol žalobca
upozornený na to, že boli získané všetky podklady na vydanie rozhodnutia a že si žalobca moholsvoje právo vyplývajúce z § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) uplatniť v lehote 10 dní od doručenia, pričom
žalobca toto svoje právo nevyužil.

4. Úrad na ochranu osobných údajov ako prvostupňový orgán vydal rozhodnutie č. 01012/2019-Os-7 zo
dňa 11.12.2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým rozhodol podľa § 102 ods. 1 písm. a) a §
102 ods. 5 Zákona o ochrane osobných údajov tak, že na základe čl. 58 ods. 2 písm. d) Nariadenia uložil
opatreniažalobcoviakoprevádzkovateľovizdôvodu:(i)porušeniazásadyminimalizácieúdajovpodľačl.

5 ods. 1 písm. c) Nariadenia tým, že rozsahom snímaného priestoru kamerovým systémom „Kamerový
systém – zastávkové elektronické informačné tabule“ na zastávke Námestie SNP v Bratislave na účely
oprávneného záujmu, v čase výkonu kontroly neoprávnene spracúval osobné údaje širšej verejnosti
– dotknutých osôb, ktoré neboli cestujúcimi prevádzkovateľa, (ii) porušenia zásady transparentnosti
podľa čl. 5 ods. 1 písm. a) nariadenia tým, že pri získavaní osobných údajov kamerovým informačným
systémom „Kamerový systém – zastávkové elektronické informačné tabule“ v priestore zástavky a pri

získavaní osobných údajov kamerovým informačným systémom – „Kamerový záznam z vozidiel MHD“
v čase výkonu kontroly neposkytoval dotknutým osobám informácie v rozsahu čl. 13 Nariadenia, a to
najmä informácie o totožnosti a kontaktných údajoch prevádzkovateľa, o účele spracúvania, o existencii
práv dotknutých osôb a (iii) porušenia zásady minimalizácie uchovávania podľa čl. 5 ods. 1 písm. e)
Nariadenia pri spracúvaní osobných údajov kamerovým informačným systémom „Kamerový záznam

z vozidiel MHD“ tým, že v čase výkonu kontroly nezabezpečil likvidáciu videozáznamov s osobnými
údajmi (najmä v dopravnom prostriedku č. 7523) v prevádzkovateľom určenej lehote, a zároveň podľa §
102 ods. 1 písm. f) Zákona o ochrane osobných údajov tak, že na základe čl. 58 ods. 2 písm. i) v spojení
s čl. 83 ods. 5 písm. a) Nariadenia za dané porušenie čl. 5 ods. 1 písm. c) a čl. 5 ods. 2 Nariadenia
prevádzkovateľovi uložil pokutu vo výške XX.XXX,XX eur.

5. Prvostupňový orgán súčasne žalobcovi uložil nasledujúce povinnosti: (i) povinnosť v lehote 15
dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia zabezpečiť v súlade so zásadou transparentnosti
podľa čl. 5 ods. 1 písm. a) Nariadenia plnenie informačnej povinnosti pri spracúvaní osobných údajov
prostredníctvomkamerovýchsystémov„Kamerovýsystém–zastávkovéelektronickéinformačnétabule“

a „Kamerový záznam z vozidiel MHD“ voči dotknutým osobám v rozsahu a spôsobom v súlade
s čl. 13 ods. 1 Nariadenia, a to najmä doplniť absentujúce informácie v priestoroch zástavky a vo
vozidlách, (ii) povinnosť bezodkladne po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia zabezpečiť v súlade so
zásadou minimalizácie údajov podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) Nariadenia, aby prostredníctvom kamerového
informačného systému „Kamerový systém – zastávkové elektronické informačné tabule“ dochádzalo

k monitorovaniu primeraného a nevyhnutného priestoru vzhľadom na účel a právny základ spracúvania
osobných údajov, a to najmä, aby nedochádzalo k spracúvaniu osobných údajov dotknutých osôb
v priestoroch mimo priestorov zastávky a nástupišťa, (iii) povinnosť bezodkladne po nadobudnutí
právoplatnosti rozhodnutia zabezpečiť likvidáciu videozáznamov z kamerového informačného systému
v súlade so zásadou minimalizácie uchovávania podľa čl. 5 ods. 1 písm. e) Nariadenia a (iv) povinnosť

v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia informovať žalovaného o splnení uložených opatrení.

6. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca rozklad zo dňa 30.12.2019, pričom namietol, (i)
že prvostupňové rozhodnutia vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, (ii) neprimeranosť
výšky uloženej pokuty a (iii) rozpor medzi výrokom prvostupňového rozhodnutia a odôvodnením

prvostupňového rozhodnutia.

7. Na podklade podaného rozkladu vydala podpredsedníčka Úradu na ochranu osobných údajov
Slovenskej republiky rozhodnutie o rozklade č. k.: XXXXX/XXXX-XX-10 zo dňa 07.07.2020 (ďalej len
„napadnuté rozhodnutie“), ktorým došlo z mene prvostupňového rozhodnutia nasledovne:

(i) vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia týkajúce sa zásady transparentnosti sa za slová „o
existencii práv dotknutých osôb“ doplnilo – „a zároveň dotknuté osoby vo vzťahu k účelu spracúvania
osobných údajov kamerovým informačným systémom „Kamerový systém – zastávkové informačné
tabule“ zavádzajúco informoval o účele spracúvania, ktorý oprávnený záujem identifikoval ako ochranu

verejného poriadku, zdravia a majetku“;

(ii) vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia sa nahradilo opatrenie uložené v bode 1
nasledovne: „prevádzkovateľ je povinný v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohtorozhodnutia zabezpečiť v súlade so zásadou transparentnosti podľa čl. 5 ods. 1 písm. a) Nariadenia
plnenie informačnej povinnosti pri spracúvaní osobných údajov prostredníctvom kamerových systémov
„Kamerový systém – zastávkové elektronické informačné tabule“ a „Kamerový záznam z vozidiel MHD“

voči dotknutým osobám v rozsahu a spôsobom v súlade s čl. 13 ods. 1 Nariadenia, a to tak, že doplní
absentujúce informácie v priestoroch zastávky a vo vozidlách. Vo vzťahu k informačnej povinnosti
v súvislosti s kamerovým systémom „Kamerový systém – zastávkové elektronické informačné tabule“
informačnú povinnosť v časti účelu je prevádzkovateľ povinný stanoviť tak, aby bol oprávnený záujem
dostatočne jasne sformulovaný, aby ho bolo možné porovnať so záujmami a základnými právami

dotknutej osoby (t. j. bol dostatočne špecifický) a nebolo ho možné zameniť s verejným záujmom, ktorý
pre prevádzkovateľa pri spracúvaní osobných údajov kamerovými systémami nie je vhodným právnym
základom“;

(iii) výroková časť prvostupňového rozhodnutia vo vzťahu k uloženej pokute sa zmenila tak, že žalobcovi
sa uložila pokuta vo výške XX.XXX,XX eur;

(iv) vo zvyšnej časti zostalo prvostupňové rozhodnutie nezmenené.

II.
Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu

8. Žalobca podal na Krajský súd v Bratislave správnu žalobu vo veciach správneho trestania zo dňa
23.09.2020 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia
a jeho zrušenia, alternatívne upustenia od uloženej sankcie zmenenej napadnutým rozhodnutím.
Žalobca mal za to, že konaním žalovaného bol ukrátený na svojich právach a právom chránených

záujmoch, pretože (i) napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, (ii)
výroková časť napadnutého rozhodnutia, ktorou sa uložila pokuta je v rozpore so zákonom a (iii) výška
uloženej pokuty je neprimeraná.

9. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci žalobca uviedol, že zo strany žalovaného sa

začala kontrola dňa 09.08.2018, teda v krátkom čase po začatí uplatňovania Nariadenia, ktoré sa začalo
uplatňovať od 25.05.2018, ako aj v krátkom čase po nadobudnutí účinnosti Zákona o ochrane osobných
údajov. Žalobca mal za to, že v danom čase, kedy bola vykonaná kontrola zo strany žalovaného,
krátko po začatí uplatňovania Nariadenia a nadobudnutí účinnosti Zákona o ochrane osobných údajov,
neexistovalažiadnaaplikačnápraxaabsentovaliakékoľvekrelevantnéusmerneniažalovanéhotýkajúce

sa vytýkaných nesplnení si informačnej povinnosti pri spracúvaní osobných údajov dotknutých osôb
prostredníctvom kamerových systémov „Kamerový systém z vozidiel MHD“ a „Kamerový záznam
z vozidiel MHD“. Súčasne žalobca uviedol, že v danom čase stále nebola problematika kamerových
záznamov a korektného informovania metodicky usmernená žiadnym relevantným orgánom, ako ani
žalovaným.

10. Žalobca namietol, že prvostupňové rozhodnutie je zmätočné a nezrozumiteľné – v ktorom okamihu
má byť voči dotknutej osobe a v akom rozsahu splnená informačná povinnosť. Žalobca mal za to, že
nálepky umiestnené na vonkajšej strane vozidiel vedľa dverí, resp. na dverách vozidiel predstavovali
s Nariadením, ako aj so Zákonom o ochrane osobných údajov, súladné prvotné oznámenie (prvotnú

vrstvu), ktorým žalobca prvýkrát komunikoval s dotknutou osobou, že vstupuje do, alebo sa už nachádza
v monitorovanom priestore. Vzhľadom na miesto, kde boli umiestnené nálepky na prichádzajúcom
vozidle, časový priestor potrebný na nastúpenie vozidla, akékoľvek iné informácie na nálepke, ako mal
žalobca, sú pre priemerného cestujúceho jeho zmyslami ťažko, ak vôbec, vnímateľné. Žalobca poukázal
na plnenie informačnej povinnosti voči dotknutým osobám v MHD v inom členskom štáte, v Holandsku,

v Amsterdame – piktogram kamery bez ďalšieho textu, pričom žalobca nemal vedomosť o tom, že by
takáto nálepka nebola postačujúca.

11. K výrokovej časti napadnutého rozhodnutia žalobca uviedol, že za závažné porušenie žalovaného
považuje to, že výroková časť napadnutého rozhodnutia, ktorou sa ukladá pokuta, neobsahuje

konkrétne ustanovenie § 104 Zákona o ochrane osobných údajov, podľa ktorého žalovaný uložil pokutu.
Z uvedeného dôvodu tak došlo k rozporu s procesným princípom stíhania len zo zákonných dôvodov.
Žalobcovi zároveň bolo nejasné odôvodnenie výroku o uložení pokuty, a to, prečo žalovaný uložil pokutu
iba podľa Nariadenia a nie aj podľa Zákona o ochrane osobných údajov.12. Žalobca súčasne namietol, že vo výroku prvostupňového rozhodnutia boli konštatované „iba“ čl. 5
ods. 1 písm. c) a čl. 5 ods. 2 Nariadenia, zatiaľ čo vo výroku napadnutého rozhodnutia bolo konštatované

aj porušenie čl. 5 ods. 1 písm. a) a e) Nariadenia, čiže došlo k rozšíreniu o nové skutkové podstaty
správnych deliktov, čím došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivé súdne konanie. Súčasne
poukázal na rozpornosť výroku prvostupňového rozhodnutia – presnejšie opatrenia, ktorý bol číselne
označený ako druhý bod č. 3 („prevádzkovateľ je povinný v lehote 20 dní po nadobudnutí právoplatnosti
tohto rozhodnutia informovať úrad o splnení vyššie uložených opatrení“) a výroku II. napadnutého

rozhodnutia. Zároveň namietol aj to, že sa žalobcovi kládlo za vinu konanie, zistené počas výkonu
kontroly dňa 06.08.2018, teda pred dvoma rokmi, a teda nebolo konané v primeranej lehote.

13. Žalobca namietol výšku uloženej pokuty, ktorú považuje napriek jej zníženiu za neprimerane vysokú,
a to aj vzhľadom na pretrvávajúcu epidemiologickú situáciu a jej finančné dôsledky pre žalobcu. Žalobca
mal za to, že uloženie pokuty neplní preventívnu funkciu, pretože zo strany žalovaného nebolo vydané

jednoznačné usmernenie, ako si majú prevádzkovatelia v tom-ktorom konkrétnom prípade splniť svoju
informačnú povinnosť pri spracúvaní osobných údajov dotknutých osôb prostredníctvom kamerových
systémov a uložená pokuta je vzhľadom na okolnosti prípadu príliš prísna a drakonicky vysoká. Súčasne
žalobca namietol aj nepreskúmateľnosť výšky pokuty a poukázal aj na zásady trestania.

III.
Vyjadrenie žalovaného
Ďalšie podania účastníkov konania

14. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 06.05.2021, pričom zosumarizoval prvostupňové

rozhodnutie, podaný rozklad, napadnuté rozhodnutie a následne sa vyjadril k podanej žalobe.

15. K námietke zmätočnosti a nezrozumiteľnosti prvostupňového rozhodnutia žalovaný uviedol, že
rozsah poskytovaných informácií, či spôsoby, akými si mal žalobca splniť svoju povinnosť, jasne vysvetlil
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, pričom tieto aspekty posúdil vo všeobecnej rovine, ako aj

osobitne, tak vo vzťahu ku kamerovému informačnému systému „Kamerový systém – zastávkové
elektronické informačné tabule“, ako aj vo vzťahu ku kamerovému informačnému systému „Kamerový
systém – kamerový záznam z vozidiel v MHD.“ Žalovaný uvítal výmenu nálepiek a dané považuje za
jeden zo spôsobov, ako si informačnú povinnosť voči dotknutým osobám splniť, pričom v napadnutom
rozhodnutí boli načrtnuté alternatívy. To, že si splnil povinnosť doplnenia informácií týmto spôsobom, nie

jevrozporespostojomžalovanéhokpredmetnejveci,pretožežalovanýnespochybňoval,žekporušeniu
zásady transparentnosti došlo. K predĺženiu lehoty na vykonanie opatrenia a ponechanie pôvodnej
lehoty na preukázanie tohto opatrenia žalovaný uviedol, že tieto si neodporujú, pretože, ak žalobca dal
vyrobiť nové nálepky alternatívne a zodpovedali uloženému opatreniu, tento krok mohol preukázať už
v tomto štádiu, pričom na ich osadenie mal dostatočný čas.

16. K neuvedeniu § 104 Zákona o ochrane osobných údajov žalovaný odkázal na odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia. K úprave výroku prvostupňového rozhodnutia žalovaný uviedol, že nedošlo
k doplneniu, resp. rozšíreniu výroku o nové skutkové podstaty správnych deliktov, pretože tieto boli
v prvostupňovom rozhodnutí konštatované ako porušenia. Prvostupňový orgán v pôvodnom výroku

ukladal pokutu za správny delikt, ktorý však nespomínal v odôvodnení a nevyplýval ani z kontrolného
spisu. Žalovaný tak pristúpil k zmene tejto časti výroku z dôvodu reflektovania na odôvodnenie
a konštatované porušenia. Uvedená skutočnosť nemala vplyv na výšku uloženej pokuty, naopak,
žalovanýjuznížil,atoajsprihliadnutímnapandemickúsituáciu.Žalovanýsataknestotožnilsnámietkou
žalobcu, pretože tieto správne delikty boli konštatované aj v prvostupňovom rozhodnutí a žalobca

namietol v rozklade tak závery správneho orgánu v súvislosti s porušením zásady transparentnosti (čl.
5 ods. 1 písm. a/), ako aj v súvislosti s porušením zásady minimalizácie údajov (čl. 5 ods. 1 písm. c/)
a zásady minimalizácie uchovávania údajov (čl. 5 ods. 1 písm. e/), s ktorými sa žalovaný vysporiadal
v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný mal za to, že žalobca svoje právo namietať závery prvostupňového
orgánu využil v plnej miere, a to vo vzťahu k všetkým zisteným porušeniam, ktoré sa mu kládli za

vinu. K námietke žalobcu o nevybavení veci v primeranej lehote žalovaný uviedol, že nedošlo k zásahu
do práv žalobcu a v prípade lehoty uvedenej v § 101 ods. 1 Zákona o ochrane osobných údajov sa
jedná o procesnú lehotu tzv. poriadkového charakteru, ktorej nedodržanie nemá vplyv na právnu pozíciu
účastníkov konania.17. K námietkam ohľadom pokuty žalovaný uviedol, že je na úvahe správnych orgánov, či konkrétna
vec je natoľko závažná, aby bolo nevyhnutné pokutu uložiť, pričom v predmetnom prípade sa jednalo

oporušenieniekoľkýchzásadspracúvaniaosobnýchúdajov.Žalovanýsúčasneodkázalnaodôvodnenie
prvostupňového rozhodnutia, v ktorom správny orgán podľa žalovaného zohľadnil všetky v žalobe
namietanéskutočnosti,počnúczávažnosťouapovahouporušení,ažpovýsledkyhospodáreniažalobcu.
Uloženú pokutu považoval za primeranú vo vzťahu k zisteným porušeniam a ich rozsahu. Žalovaný
navrhol žalobu zamietnuť.

18. K vyjadreniu zaslal žalobca repliku zo dňa 16.08.2021, pričom zotrval na svojej predchádzajúcej
argumentácii.

19. Ďalšie písomné podania zo strany účastníkov konania neboli podané.

IV.
Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov

20. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd

v Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského
súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je
od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa
predchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce
Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec

náhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. BA-1S/214/2020.

21. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, žalobou
napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako
vyplývali z obsahu žaloby, ako aj z hľadísk uvedených v § 195 písm. a) až e) zákona č. 162/2015 Z. z.

Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), pretože sa jedná o žalobu vo
veciach správneho trestania (§ 194 a nasl. SSP) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a s odkazom
na § 191 ods. 1 písm. d) SSP napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

22. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania, keďže boli splnené podmienky podľa § 107

ods. 2 SSP, keď ani jeden z účastníkov konania nepožiadal o nariadenie pojednávania. Termín verejného
vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený najmenej päť dní vopred na úradnej tabuli správneho súdu a na
webovom sídle súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29.01.2025 (§ 137 ods. 4 SSP).

23. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna

2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie
je dotknuté.

24. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

25. Podľa § 102 ods. 1 písm. a) Zákona o ochrane osobných údajov, ak úrad zistí porušenie práv
dotknutej osoby alebo nesplnenie povinností pri spracúvaní osobných údajov ustanovených týmto
zákonom alebo osobitným predpisom pre oblasť ochrany osobných údajov účastníkom konania,
rozhodnutím môže uložiť opatrenia na nápravu a lehotu na vykonanie nariadeného opatrenia podľa

odseku 3, ak je to dôvodné a účelné.

26.Podľa§102ods.1písm.f)Zákonaoochraneosobnýchúdajov,akúradzistíporušenieprávdotknutej
osoby alebo nesplnenie povinností pri spracúvaní osobných údajov ustanovených týmto zákonom alebo
osobitným predpisom pre oblasť ochrany osobných údajov účastníkom konania, rozhodnutím môže

uložiť pokutu podľa § 104.

27. Podľa 102 ods. 5 Zákona o ochrane osobných údajov, prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ je
povinný písomne informovať úrad o splnení uložených opatrení v úradom určenej lehote.28. Podľa čl. 5 ods. 1 písm. a) Nariadenia, osobné údaje musia byť: spracúvané zákonným spôsobom,
spravodlivoatransparentnevovzťahukdotknutejosobe(„zákonnosť,spravodlivosťatransparentnosť“).

29. Podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) Nariadenia, osobné údaje musia byť: primerané, relevantné a obmedzené
na rozsah, ktorý je nevyhnutný vzhľadom na účely, na ktoré sa spracúvajú („minimalizácia údajov“).

30. Podľa čl. 5 ods. 1 písm. e) Nariadenia, osobné údaje musia byť: uchovávané vo forme, ktorá

umožňuje identifikáciu dotknutých osôb najviac dovtedy, kým je to potrebné na účely, na ktoré sa
osobné údaje spracúvajú; osobné údaje sa môžu uchovávať dlhšie, pokiaľ sa budú spracúvať výlučne na
účely archivácie vo verejnom záujme, na účely vedeckého alebo historického výskumu či na štatistické
účely v súlade s článkom 89 ods. 1 za predpokladu prijatia primeraných technických a organizačných
opatrení vyžadovaných týmto nariadením na ochranu práv a slobôd dotknutých osôb („minimalizácia
uchovávania“).

31. Podľa čl. 83 ods. 5 písm. a) Nariadenia, za porušenia nasledujúcich ustanovení sa podľa odseku
2 uložia správne pokuty až do výšky XX XXX XXX EUR, alebo v prípade podniku až do výšky 4 %
celkového svetového ročného obratu za predchádzajúci účtovný rok, podľa toho, ktorá suma je vyššia:
základné zásady spracúvania vrátane podmienok súhlasu podľa článkov 5, 6, 7 a 9.

32. Predmetom správneho súdneho prieskumu bol súdny prieskum zákonnosti napadnutého
rozhodnutia, na podklade ktorého žalovaný zmenil prvostupňové rozhodnutie, ktorým boli uložené
žalobcovi opatrenia vo vzťahu k ochrane osobných údajov, ako aj uložená pokuta za porušenia
príslušných článkov Nariadenia. Správny súd tak zameral svoj správny súdny prieskum k tomu, či

žalovaný konal v súlade so Zákonom o ochrane osobných údajov a Nariadením a či pri ukladaní pokuty
postupoval v súlade so zásadami, ktoré sa vo vzťahu k ukladaniu pokút aplikujú.

33. Prvú žalobnú námietku žalobcu týkajúcu sa toho, že kontrola zo strany žalovaného začala v krátkom
čase po začatí uplatňovania Nariadenia a Zákona o ochrane osobných údajov vyhodnotil správny súd

za nedôvodnú. Aj keď správny súd vníma skutočnosť, že kontrola zo strany žalovaného skutočne
začala v krátkom čase po uplatňovaní Nariadenia a Zákona o ochrane osobných údajov, je potrebné
poukázať na zásadu, že neznalosť práva neospravedlňuje. Oba právne predpisy boli účinné a žalobca
bol povinný konať v súlade s týmito všeobecne záväznými právnymi predpismi, a preto sa nemôže
dôvodne odvolávať na krátkosť času pri uplatňovaní Nariadenia a Zákona o ochrane osobných údajov.

Správny súd zároveň uvádza, že aj pred účinnosťou Nariadenia a Zákona o ochrane osobných údajov
bola platná práva úprava, týkajúca sa ochrany osobných údajov, pričom možno konštatovať, že princípy
v rámci ochrany osobných údajov zostali nezmenené, a preto mohol žalobca využiť a aplikovať aj
poznatky z predchádzajúcej právnej úpravy.

34. Za nedôvodné vyhodnotil správny súd aj konštatovanie, kedy žalobca odkazoval na spôsob plnenia
informačnej povinnosť v Amsterdame. Tu je potrebné súhlasiť so žalovaným, že nebolo zrejmé,
či príslušný orgán v danom štáte nezačal konanie ohľadom kontroly osobných údajov a zároveň
je potrebné uviesť, že rozhodnutia iných členských štátov (s výnimkou rozhodnutí Súdneho dvora
Európskej únie alebo Európskeho súdu pre ľudské práva) nie sú pre žalovaného záväzné, a môžu byť

maximálne inšpiratívne. Inak povedané, žalobca nepreukázal, že by ním predkladaný spôsobom plnenia
informačnej povinnosti inou povinnou osobou v inom členskom štáte prešiel akoukoľvek kontrolou jeho
súladnosti s Nariadením.

35.Vprípade,akžalobcaodkazovalnaabsenciukonkrétneho§104Zákonaoochraneosobnýchúdajov,

podľa ktorého mu bola uložená pokuta, tak správny súd uvádza, že z rozhodnutí je zrejmé, že žalobcovi
bola uložená pokuta s odkazom na § 102 ods. 1 písm. f) Zákona o ochrane osobných údajov, ktorý
upravuje jednoznačnú kompetenciu žalovaného ukladať pokuty, pričom znenie § 104 daného zákona
upravuje len konkrétne škály pokút pri jednotlivých porušeniach zákona alebo Nariadenia. Zároveň je
potrebné uviesť, že prvostupňové rozhodnutie jednoznačne odkazuje aj na čl. 58 ods. 2 písm. i) v spojení

s čl. 83 ods. 5 písm. a) Nariadenia, ktoré upravujú konkrétnu výšku pokuty, ktorú je možné uložiť pri
porušení čl. 5 Nariadenia. V tomto smere je potrebné uviesť, že Nariadenie je priamo záväzným a
vykonateľným právnym aktom v Slovenskej republike, pričom Zákon o ochrane osobných údajov je len
predpisom, ktorý v nevyhnutnej miere upravuje (vykonáva) niektoré otázky neupravené Nariadením.Články Nariadenia, na ktoré žalovaný odkazoval popri § 102 ods. 1 písm. f) Zákona o ochrane osobných
údajov, sú obsahovo totožné, ako je text uvedený v § 104 Zákone o ochrane osobných údajov.

36.NariadeniejepriamoaplikovateľnévosvojejcelistvostivcelejEurópskejúnii,čoznamená,žepriamo,
bez potreby vydania akéhokoľvek vnútroštátneho vykonávacieho predpisu zaväzuje všetky osoby
(prevádzkovateľov, sprostredkovateľov, dotknuté osoby a iné) spadajúce do jeho vecnej a územnej
celistvosti. Zároveň je potrebné uviesť, že práva úprava druhej a tretej časti Zákona o ochrane osobných
údajov sa nevzťahuje na spracúvanie osobných údajov, na ktoré sa vťahuje Nariadenie (§ 3 ods. 2

Zákona o ochrane osobných údajov). Pokuty preto ukladá žalovaný primárne podľa piatej časti Zákona
o ochrane osobných údajov. Právny základ príslušnej kompetencie žalovaného podľa § 102 ods. 1
písm. f) Zákona o ochrane osobných údajov v prvostupňovom rozhodnutí jednoznačne uvedený je. Ak
žalovaný odkázal vo vzťahu k výške pokuty za porušenie povinností podľa čl. 5 Nariadenia priamo na
ustanovenia Nariadenia, nepochybil v rozsahu, ktorý by odôvodňoval zrušenie rozhodnutia, a aj túto
námietku žalobcu bolo nutné vyhodnotiť ako nedôvodnú.

37. Správny súd poukazuje na to, že prvostupňové, ako aj druhostupňové správne konanie tvorí jeden
celok. Preto aj pre odvolacie konanie platia základné zásady správneho konania, ktoré sú zakotvené
v ustanovení § 3 ods. 1 až 4 Správneho poriadku. Ako vyplýva z výroku napadnutého rozhodnutia,
žalovaný vo vzťahu k výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia, ktorým sa uložila pokuta zmenil

túto časť tým, že doplnil k čl. 5 ods. 1 písm. c) Nariadenia aj písm. a) a e). Ako vyplýva z výroku
prvostupňového rozhodnutia, porušenia čl. 5 ods. 1. písm. a) Nariadenia, čl. 5 ods. 1 písm. c) Nariadenia
a čl. 5 ods. 1 písm. e) Nariadenia boli konštatované a boli aj identifikované –

„podľa § 102 ods. 1 písm. a) a § 102 ods. 5 Zákona o ochrane osobných údajov tak, že na základe čl. 58

ods. 2 písm. d) Nariadenia uložil opatrenia žalobcovi ako prevádzkovateľovi z dôvodu porušenia zásady
minimalizácie údajov podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) Nariadenia tým, že rozsahom snímaného priestoru
kamerovým systémom „Kamerový systém – zastávkové elektronické informačné tabule“ na zastávke
Námestie SNP v Bratislave na účely oprávneného záujmu, v čase výkonu kontroly neoprávnene
spracúval osobné údaje širšej verejnosti – dotknutých osôb, ktoré neboli cestujúcimi prevádzkovateľa,

porušenia zásady transparentnosti podľa čl. 5 ods. 1 písm. a) Nariadenia tým, že pri získavaní osobných
údajov kamerovým informačným systémom „Kamerový systém – zastávkové elektronické informačné
tabule“ v priestore zástavky a pri získavaní osobných údajov kamerovým informačným systémom –
„Kamerový záznam z vozidiel MHD“ v čase výkonu kontroly neposkytoval dotknutým osobám informácie
v rozsahu čl. 13 Nariadenia, a to najmä informácie o totožnosti a kontaktných údajoch prevádzkovateľa,

o účele spracúvania, o existencii práv dotknutých osôb a porušenia zásady minimalizácie uchovávania
podľa čl. 5 ods. 1 písm. e) Nariadenia pri spracúvaní osobných údajov kamerovým informačným
systémom „Kamerový záznam z vozidiel MHD“ tým, že v čase výkonu kontroly nezabezpečil likvidáciu
videozáznamov s osobnými údajmi (najmä v dopravnom prostriedku č. 7523) v prevádzkovateľom
určenej lehote...“

38. Prvostupňový orgán tak vo výroku prvostupňového rozhodnutia definoval jednotlivé porušenia
Nariadenia, pričom však opomenul v časti výroku o uložení pokuty uviesť okrem písm. c) aj písm.
a) a e) Nariadenia, čo však žalovaný napravil. Žalobca však už z prvostupňového rozhodnutia vedel
o identifikovaných porušeniach, podal voči nim opravný prostriedok (znova pri vedomosti o identifikácií

porušení) a tým, že žalovaný ako odvolací orgán formálne napravil výrok prvostupňového rozhodnutia
nemožno považovať za porušenie dvojinštančnosti konania tak, ako to tvrdí žalobca. Text výroku
prvostupňového rozhodnutia (ktorým boli identifikované porušenia a uložená pokuta) nebol zmenený
v rozsahu, aby bolo možné konštatovať nezákonnosť. S odkazom na § 59 ods. 1 Správneho poriadku
môže odvolací orgán vo vlastnom mene zmeniť prvostupňové rozhodnutie, pričom ako odvolací správny

orgánmusínahrádzaťrozhodnutiesprávnehoorgánuprvéhostupňa.Správnysúdtútozmenuvyhodnotil
ako formálnu.

39. Správny súd však ako dôvodné vyhodnotil námietky žalobcu týkajúce sa (i) rozporov vo výroku
napadnutého rozhodnutia a (ii) neprimeranosti uloženej pokuty. Ako to už správny súd uviedol, žalovaný

ako odvolací orgán má s odkazom na § 59 ods. 1 Správneho poriadku oprávnenie zmeniť prvostupňové
rozhodnutie, pričom však stále platí jednotnosť oboch týchto konaní. Žalovaný ako odvolací orgán
zmenil opatrenie uložené v bode 1. výroku prvostupňového rozhodnutia tak, že predĺžil lehotu na
zabezpečenie súladu – a to v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti, pričom však ostatnébody prvostupňového rozhodnutia (uvedené vo výroku prvostupňového rozhodnutia ako bod 2, bod 3.,
bod 3. (pozn. správneho súdu – vo výroku prvostupňového rozhodnutia boli uvedené dva body označené
číselne ako 3.) a bod 4.) zostali nedotknuté, vrátane opatrenia, ktoré bolo konštatované v bode číselne

označenom ako druhý bod č. 3 výroku prvostupňového rozhodnutia, kedy bola uložená povinnosť –
„prevádzkovateľ je povinný v lehote 20 dní po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia informovať
úrad o splnení vyššie uložených opatrení.“ Jedná sa tak podľa správneho súdu o zreteľný rozpor
výrokov, kedy opatrenie uvedené v bode číselne označenom ako druhý bod č. 3 výroku prvostupňového
rozhodnutia upravuje kratšiu lehotu (20 dní) na informovanie o splnení uložených opatrení, vrátane

opatrenia uloženého v bode 1. výroku prvostupňového rozhodnutia, ktoré je však potrebné vykonať
do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Žalobca mal tak 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia na
vykonanie opatrení uvedených v bode 1. výroku prvostupňového rozhodnutia, ale bol povinný o splnení
tohto opatrenia informovať do 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Jedná sa tak o nemožné splnenie
buď jednej alebo druhej povinnosti, bez toho, aby bol žalobca za to subjektívne zodpovedný. Súčasne
v danom neobstojí argumentácia žalovaného o tom, veď predsa žalobca dané opatrenia už splnil alebo

mu nič nebránilo tieto opatrenia splniť – subjekt, ktorému je uložená povinnosť v určitej lehote môže túto
povinnosť splniť v posledný moment tejto lehoty a stále bude konať v súlade s uloženou povinnosťou.
Žalobca tak mohol opatrenie uložené v bode 1. výroku prvostupňového rozhodnutia splniť v posledný
30. deň lehoty a konal by v súlade so zákonom, avšak porušil by tým opatrenie uložené v bode číselne
označenom ako druhý bod č. 3 výroku prvostupňového rozhodnutia.

40. Vo vzťahu k vyššie uvedenému správny súd uvádza, že výrok je najvýznamnejšou časťou
rozhodnutia,predstavujejehojadro.Lenvýrokjetotižspôsobilýzasiahnuťdoprávapovinnostíúčastníka
konania a len z neho je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia či sankcie boli
uložené. V neposlednom rade iba výrok rozhodnutia môže byť vynútený exekúciou. Musí v presnej,

stručnej a úplnej formulácii vyjadriť záver správneho orgánu o otázke, ktorá je predmetom rozhodnutia.
Požiadavku určitosti, presnosti a zrozumiteľnosti výroku treba dôsledne rešpektovať aj pri vydávaní
rozhodnutia odvolacieho orgánu (k tomu pozri aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 2Asan/7/2017 zo dňa 28.11.2019). Tým, že žalovaný zmenil prvostupňové rozhodnutie spôsobom,
kedy si uložené opatrenia v časovej povinnosti ich splnenia navzájom odporujú, nemožno hovoriť

o vykonateľnosti výroku, čo spôsobuje jeho nezákonnosť.

41. Správny súd za dôvodnú vyhodnotil aj námietku ohľadom nepreskúmateľnosti uloženej pokuty.
Žalovaný ako odvolací orgán znížil uloženú pokutu, pričom k pokute sa vyjadril na strane 16 a 17
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Z tejto časti napadnutého rozhodnutia však správny súd

nemohol vyvodiť, na základe akých myšlienkových pochodov a na základe akých kritérií dospel žalovaný
k sume XX.XXX,XX eur (zníženej zo sumy XX.XXX,XX eur), a to najmä v prípade, keď ako to správne
žalovaný uviedol, s odkazom na Nariadenie možno uložiť pokutu až do výšky XX.XXX.XXX,XX eur alebo
až do výšky 4 % celkového svetového ročného obratu. To, že Nariadenie predpokladá za porušenie čl.
5 uloženie pokuty správny súd nepopiera, avšak len odkaz na čl. 5 a na možnosť uloženia pokuty tak,

ako to uviedol žalovaný nepostačuje. Zároveň ani len odkaz na čl. 83 ods. 2 Nariadenia nepostačuje
– uvedený článok Nariadenia totižto jednoznačne stanovuje, že správne pokuty sa v závislosti od
okolností každého jednotlivého prípadu ukladajú popri opatreniach uvedených v článku 58 ods. 2
písm. a) až h) a j) alebo namiesto nich. Pri rozhodovaní o uložení správnej pokuty a jej výške sa v
každom jednotlivom prípade náležite zohľadnia skutočnosti, uvedené v písmenách a) až k) tohto odseku.

Dostatočne odôvodnené a individualizované zohľadnenie uvedených skutočností však v napadnutom
rozhodnutí pri uložení pokuty úplne absentuje. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa dokonca ani
len nenachádza zmienka o sume XX.XXX,XX eur a táto suma je uvedená len vo výroku napadnutého
rozhodnutia.

42. Žalovaný sa podľa správneho súdu obmedzil výlučne na to, že vzhľadom na zistený skutkový stav
sa stotožnil s prvostupňovým orgánom o uložení pokuty, pretože v predmetnom prípade sa jednalo
o porušenie niekoľkých zásad spracúvania osobných údajov, porušením transparentnosti boli narušené
aj práva dotknutej osoby na informácie, a zároveň jednou z najzávažnejších skutočností bolo to, že
prevádzkovateľ nezabezpečením minimalizácie monitorovania prostredníctvom kamier v informačných

tabuliach na zastávkach zasiahol do práva na súkromie neobmedzeného počtu dotknutých osôb.
V prípade, ak však žalovaný menil výšku uloženej pokuty, bolo jeho povinnosťou uviesť svoje
myšlienkové pochody a nie sa bezmyšlienkovito stotožniť so závermi prvostupňového rozhodnutia.43. Správny súd vzhľadom na uvedené zdôrazňuje, že riadne odôvodnenie ukladanej pokuty v prípade
správneho trestania je základným predpokladom pre preskúmateľnosť úvahy, ktorou bol správny orgán
pri svojom rozhodovaní vedený. Zohľadnenie všetkých hľadísk, ktoré je možné v konkrétnej veci

považovaťzarelevantné,potomurčujemieruzákonnostistanovenéhopostihu.Správnyorgánjepovinný
pri ukladaní pokuty presne, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo odôvodniť, k akým skutočnostiam pri
stanovení výšky pokuty prihliadol. Výška uloženej pokuty teda musí byť v každom rozhodnutí dostatočne
odôvodnená a musí byť odrazom konkrétnych okolností individuálneho prípadu (k tomu pozri napr.
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Asan/2/2016 zo dňa 24. 01.2018).

44. V prejednávanej veci sa správny súd nestotožnil so záverom žalovaného o preskúmateľnosti výšky
uloženej pokuty a naopak, stotožnil sa so žalobnými námietkami žalobcu. V napadnutom rozhodnutí
chýba odôvodnenie k výške uloženej pokuty, a teda k jej primeranosti, teda prečo bola žalobcovi znížená
pokuta práve na výšku XX.XXX,XX eur. Podľa správneho súdu je potrebné, aby správne orgány viac
individualizovali výšku uloženej pokuty. Práve individualizovanie uloženej pokuty vo vzťahu k žalobcovi

absentovalo, a to v prípade, kedy žalovaný pristúpil k zmene výšky uloženej pokuty. Všeobecné odkazy
žalovaného na aplikované právne predpisy nepostačujú.

45. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto postupom
podľa§191ods.1písm.d)SSPnapadnutérozhodnutiezrušilavecvrátilžalovanémunaďalšiekonanie.

46. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude znova vec prejednať – a to vo vzťahu k uloženiu
opatrení a sankcie za zistené protiprávne konania, prihliadnuť na to, aby výrok rozhodnutia bol jasný,
zrozumiteľný a najmä objektívne vykonateľný a prípadnú pokutu individualizovať ku konaniu žalobcu,
svoje myšlienkové pochody k výške pokuty riadne a dostatočne odôvodniť tak, aby napĺňali vyššie

uvedené východiská. Správny súd zároveň nepristúpil k moderovaniu uloženej pokuty, ako to navrhol
žalobca, a to z dôvodu zdržanlivosti a princípu subsidiarity správneho súdnictva – bude úlohou
žalovaného znova vec prejednať a rozhodnúť.

47. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnému

žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej
výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP.

48. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho
doručenia (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 493e SSP a v spojení s § 145 ods. 2 písm. c) SSP).
Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.

1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny

súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriaceprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania

pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je

žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).