Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, March 17, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/13/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4424010707
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Libantová Medvecká, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4424010707.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej,

PhD., a sudkýň JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Lenky Formel Kováčovej, PhD., v trestnej veci proti
obžalovanému A. B., pre zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona, o odvolaní prokurátorky
Okresnej prokuratúry Nové Zámky, proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 3T/66/2024 zo
dňa 06.02.2025, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 17.03.2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno e/, odsek 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok
súdu I. stupňa vo výroku o treste.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa
obžalovanému
A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. E. XXX,
prechodne bez prihlásenia F. G. XXXX/XX, H. - E.
I. J., toho času vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS Nitra od 20.09.2024,

u k l a d á

podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona, zistiac
poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 písmeno l/, písmeno n/ Trestného zákona, nezistiac priťažujúce
okolnosti uvedené v § 37 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona sa mu výkon trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona sa mu určuje skúšobná doba v trvaní 3 (tri) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Nové Zámky (ďalej len súd I. stupňa) uznal obžalovaného A.

B. (ďalej len obžalovaný) vinným zo spáchania zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., na tom
skutkovom základe, že:
dňa XX.X.XXXX v čase približne o 19.31 hod. v meste I. K., na L. I. M., pri bytovom dome s popisným
číslom X, ako išla pešo poškodená G. B., narodená XX.XX.XXXX v I. K., trvale bytom N. XXXX/X, I.
K., prechodne bytom bez prihlásenia I. M. X, I. K., smerom k prechodnému bydlisku a keď bola pri
bytovom dome na L. I. M. E. X, I. K., obžalovaný A. B. pristúpil k nej zozadu, schmatol jej kabelku, ktorú
mala prevesenú cez plece a povedal jej „daj mi peniaze“, nakoľko sa mu nepodarilo poškodenej kabelku

vytrhnúť, zozadu ju sotil na zem, pričom poškodená vykríkla „pomoc“ a ako poškodená zostala ležať
na chrbte na zemi, obžalovaný jej ľavou rukou zakryl nos aj ústa tak, že poškodená nevedela dýchať
a opakovane jej hovoril „daj mi peniaze“, pričom ju opakovane pravou rukou udieral do oblasti tváre,
následne k nim pribehli dvaja svedkovia A. J. a M. A., ktorí obžalovaného od poškodenej odtrhli a zotrvalina mieste až do príchodu polície, čím svojím konaním obžalovaný A. B. spôsobil poškodenej G. B. podľa
lekárskej správy z Fakultnej nemocnice s poliklinikou I. K., Chirurgická ambulancia, urgentný príjem 1.
typu zo dňa 20.9.2024 povrchové poranenie nosa, pomliaždenie a odreninu, viacpočetné povrchové

poranenia hlavy bližšie neurčenej časti, pomliaždenie a zlomeninu nosových kostí bez posunu nosových
úlomkov s drobnou kožnou odreninou na dorze nosa s dobou liečenia do 7 dní a svojím konaním
nespôsobil poškodenej G. B. žiadnu škodu na majetku.

Súd I. stupňa za to uložil obžalovanému podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., s prihliadnutím na poľahčujúcu

okolnosť uvedenú v § 36 písm. l/ Tr. zák., nezistiac priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 Tr. zák.,
postupom podľa § 38 ods. 2 Tr. zák., za použitia § 39 ods. 5 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere
2 roky s tým, že výkon uloženého trestu mu podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. podmienečne odložil
a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu v trvaní 3 roky.
Podľa § 73 ods. 2 písm. c/ a § 74 ods. 1 Tr. zák. uložil obžalovanému ochranné liečenie protialkoholické
ambulantnou formou.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil obžalovanému povinnosť nahradiť spôsobenú škodu poškodenej
spoločnosti O. K. F., a. s. P. vo výške 6,36 eur a poškodenej G. B. vo výške 572 eur.

V odôvodnení napadnutého rozsudku súd I. stupňa poukázal na skutočnosť, že obžalovaný na hlavnom
pojednávaní urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., že je vinný zo spáchania skutku

uvedenéhovobžalobe.Dokazovanietakvykonávallenohľadomukladanéhotrestu,ochrannéholiečenia
a náhrade škody.
Poukázal na závery znaleckého posudku vypracovaného znalcom MUDr. Jánom Bernátom, znalcom
z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, zo záverov ktorého mal preukázané, že
obžalovaný trpí rozvinutou závislosťou na alkohole, v prípade požitia alkoholu je pre spoločnosť

potenciálne nebezpečný a z uvedeného znalec navrhol uložiť ochranné liečenie protialkoholické
ambulantnou formou.
Ohľadom zranení, ktoré utrpela poškodená G. B. dňa 20.09.2024, súd I. stupňa poukázal na znalecký
posudok vypracovaný znalcom MUDr. Rastislavom Rozborilom, PhD., znalcom z odboru zdravotníctvo
a farmácia, ktorý v uvedenom znaleckom posudku poukázal na jednotlivé zranenia, ako aj mechanizmus

ich vzniku s tým, že zranenie hodnotil ako ľahké, pričom konaním obžalovaného neprišlo k ohrozeniu,
ani k poškodeniu životne dôležitého orgánu.
Následne súd I. stupňa poukázal na listinné dôkazy týkajúce sa osoby obžalovaného, ako správa
obce D. a mesta H., z ktorých vyplýva, že hoci obžalovaný má trvalý pobyt v obci D., dlhodobo sa
tam nezdržiava a mesto H. oznámilo, že obžalovaný nebol riešený mestskou políciou pre spáchanie

priestupku. Z evidencie priestupkov súd I. stupňa zistil, že obžalovaný v nej má jeden záznam a to zo
dňa 18.08.2024, kedy sa mal hrubo správať voči inej osobe tým spôsobom, že mu nadával. Z odpisu
z registra trestov súd I. stupňa zistil, že obžalovaný má jeden záznam a to odsúdenie trestným rozkazom
Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 0T/128/2020 zo dňa 07.12.2020, kde bol uznaný vinným zo
spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., za čo mu

bol uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov a určenou skúšobnou dobou
v trvaní 28 mesiacov. Súd I. stupňa oboznámil aj spis týkajúci sa tohto odsúdenia, z ktorého zistil, že
uznesením zo dňa 04.08.2023 sp. zn. 0T/128/2020 bolo rozhodnuté, že odsúdený sa v skúšobnej dobe
podmienečne odloženého trestu odňatia slobody osvedčil a v danom prípade sa teda na obžalovaného
hľadí, ako by nebol odsúdený.

Pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmere súd I. stupňa vychádzal z kritérií uvedených v § 34
Tr. zák. Obžalovanému ukladal trest podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., kde je zákonom stanovená trestná
sadzba v rozmedzí 3 až 8 rokov. Súd I. stupňa v súlade s ust. § 38 ods. 2 Tr. zák. prihliadal na pomer
a mieru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom pri osobe obžalovaného zistil len existenciu
jednej poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 písm. l/ Tr. zák., teda že k spáchaniu skutku sa priznal

a tento oľutoval.
Vzhľadom na to, že obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o vine, súd I. stupňa
ukladal trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej
sadzby v zmysle § 39 ods. 5 Tr. zák. Uvedené ustanovenie použil vzhľadom na urobené vyhlásenie
obžalovaného o vine, ako aj vzhľadom na osobu obžalovaného, na ktorého sa hľadí, ako by nebol

odsúdený, pred spáchaním skutku sa dopustil troch priestupkov, riadne pracoval a zabezpečoval chod
domácnosti. S poukazom na § 49 ods. 1 Tr. zák. obžalovanému výkon trestu podmienečne odložil a určil
skúšobnú dobu v trvaní 3 roky, ktorú považoval za dostatočnú na ochranu spoločnosti, ako aj nápravu
páchateľa.Podľa § 73 ods. 2 písm. c/ a § 74 ods. 1 Tr. zák. súd I. stupňa uložil obžalovanému ochranné liečenie
protialkoholické ambulantnou formou, ktorého potreba uloženia vyplynula zo záverov znaleckého
posudku A. Q. P. a ktoré ochranné liečenie spolu s uloženým podmienečným trestom považoval za

dostatočné, jednak na zabezpečenie ochrany spoločnosti, ako aj prevýchovu obžalovaného, aby viedol
riadny život.
O uplatnených nárokoch na náhradu škody súd I. stupňa rozhodol tak, že obžalovanému uložil povinnosť
nahradiť poškodenej G. B. škodu vo výške 572 eur, ktorá zodpovedá náhrade škody na základe
bodového hodnotenia podľa znaleckého posudku. Čo sa týkalo uplatneného nároku na náhradu škody,

poškodenej spoločnosti O. K. F., a. s. P., vo výške 6,36 eur, súd I. stupňa uložil obžalovanému uhradiť
aj túto škodu, pretože vzhľadom na existujúce dôkazy a riadne a včas uplatnenú škodu, zodpovedá
preukázateľne vynaloženým nákladom, ktoré súvisia s poskytnutím zdravotnej starostlivosti poškodenej
G. B..

Uvedený rozsudok, ihneď po jeho vyhlásení, odvolaním napadla prokurátorka Okresnej prokuratúry

Nové Zámky (ďalej len prokurátor), ktorá do zápisnice o hlavnom pojednávaní uviedla, že odvolanie
smeruje, čo do nízkej výmery trestu.
V písomných dôvodoch podaného odvolania vyplýva, že odvolanie smerovalo čo do výroku o treste
vzhľadom na použitie ust. § 39 ods. 5 Tr. zák. Prokurátor poukázal na to, že je pravdou, že obžalovaný
na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný, na všetky položené otázky odpovedal kladne a prokurátor

intervenujúci na hlavnom pojednávaní navrhol prijať jeho vyhlásenie o vine, čím umožnil prevziať
výsledky dokazovania z prípravného konania a urýchlil tak konanie pred súdom I. stupňa po podaní
obžaloby, pričom uviedol, že to neznamená, že výsledky dokazovania na hlavnom pojednávania by boli
iné ako v prípravnom konaní.
Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný urobil vyhlásenie, súd I. stupňa mu ukladal trestu odňatia

slobody v zmysle § 39 ods. 5 Tr. zák., pričom uvedené ust. použil jednak z dôvodu, že obžalovaný
urobil vyhlásenie o vine, ale aj vzhľadom na osobu obžalovaného, na ktorého sa v súčasnej dobe
hľadí, ako by nebol odsúdený. Prokurátor vyslovil názor, že z uvedených skutočností nevyplýva,
že v trestnej veci obžalovaného boli skutočne zaznamenané také okolnosti prípadu, alebo pomery
páchateľa, ktoré by odôvodňovali mimoriadne zníženie trestu. Vyjadril nesúhlas s daným postupom.

Súd I. stupňa správne zistil a interpretoval skutkový stav, správne kvalifikoval konanie obžalovaného,
avšak mal za to, že pri rozhodovaní o druhu a výmere uloženého trestu nepostupoval dôsledne v zmysle
základných zásad ukladania trestov podľa § 34 Tr. zák., nakoľko uložený trest odňatia slobody vo
výmere 2 rokov nevystihuje závažnosť konania obžalovaného. Ani samotné priznanie sa k spáchaniu
činu, oľutovanie trestnej činnosti a náhrada spôsobenej škody nie sú spravidla považované za také

poľahčujúce okolnosti, ktoré by odôvodňovali postup podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., resp. § 39 ods. 5 Tr.
zák. Poukázal na to, že obžalovaný predmetný skutok spáchal obzvlášť zavrhnutia hodným spôsobom
a opätovne pod vplyvom alkoholu, ohrozil poškodenú, ktorú sotil na zem a keď poškodená kričala
o pomoc, ľavou rukou jej zakryl nos aj ústa tak, že poškodená nevedela dýchať, opakovane pýtal od
nej peniaze a pravou rukou ju opakovane udieral do oblasti tváre a prestal, až keď ho dvaja svedkovia

od poškodenej odtrhli. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, z dôvodu individuálnej prevencie, prokurátor
považoval za potrebné obžalovanému uložiť prísnejší nepodmienečný trest odňatia slobody.
V petite podaného odvolania prokurátor navrhol zrušiť napadnutý rozsudok súdu I. stupňa podľa § 321
ods. 1 písm. e/ Tr. por. a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátiť súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, alternatívne navrhol, aby odvolací súd postupom podľa § 322 ods. 3 Tr. por.

rozhodol vo veci sám.

Zástupkyňakrajskéhoprokurátoranaverejnomzasadnutípredodvolacímsúdompoukázalanapísomné
dôvody podaného odvolania a vyslovila, že zo skutočnosťami tam uvedenými sa plne stotožnila a trest
uložený obžalovanému považovala z hľadiska druhu, ako aj jeho výmery za neprimerane mierny.

V konečnom návrhu navrhla zrušiť napadnutý rozsudok súdu I. stupňa podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm.
e/, ods. 2 Tr. por. vo výroku o treste a navrhla, aby vo veci rozhodol odvolací súd podľa § 322 ods. 3 Tr.
por. tak, že obžalovanému uloží prísnejší nepodmienečný trest odňatia slobody so zaradením do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a zároveň mu uloží ochranné liečenie protialkoholické
ústavnou formou.

Obhajkyňa obžalovaného na verejnom zasadnutí uviedla, že rozhodnutie súdu I. stupňa v napádanej
časti, teda vo výroku o treste považovala za zákonné a správne, pretože pri druhu a výmere trestu
prihliadal na všetky potrebné skutočnosti a uložil spravodlivý trest. Súd I. stupňa mal možnosť vidieťsebareflexiu obžalovaného, ktorý si uvedomil, že trestnú činnosť páchal po požití alkoholu a sám
vyjadril ochotu liečiť sa a zapojiť sa do riadneho života. Udržiava komunikáciu s družkou a deťmi, má
oporu v rodine a v prípade uloženia podmienečného trestu by sa mohol zamestnať, aby tak zabezpečil

finančné prostriedky pre deti. Obhajkyňa poukázala na to, že v súčasnej dobe, keďže bol vo väzbe, mal
nútenú formu abstinovania, avšak práve vo väzbe si uvedomil svoje konanie, ktorého spáchanie oľutoval
a žiadal, aby mu bol uložený podmienečný trest a to prípadne aj za použitia obmedzení uvedených v
§ 82 Tr. por.
V konečnom návrhu navrhla podľa § 319 Tr. por. odvolanie prokurátora zamietnuť ako nedôvodné.

Obžalovaný pred odvolacím súdom oľutoval spáchanie trestného činu, uviedol, že si je vedomý
závažnosti činu, avšak spáchanie tohto činu si nepamätal, vzhľadom k tomu, že bol pod vplyvom
alkoholu. Vyslovil, že sa chce do budúcna vyhýbať alkoholickým nápojom, pričom tieto začal požívať
vzhľadom na to, kde pracoval- v stavebníctve, kde starší kolegovia po práci alkohol požívali.
V inkriminovaný deň okrem alkoholu, užil aj dva lieky proti bolesti. Poukázal aj na to, že býva v I. J.

spolu s priateľkou, s ktorou má dve deti vo veku 4 a 7 rokov a predtým ako bol vzatý do väzby v tejto
trestnej veci, pracoval na živnosť, kde zarobil priemerne 1 000 až 1 400 eur, pričom vykonával stavebné
a klampiarske práce.
Vkonečnomnávrhuuviedol,žedobudúcnasabudevyhýbaťalkoholu,pretoževidí,žerobízlotuažiadal,
aby mohol ísť domov k deťom.

Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou -
prokurátorom, preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku o treste a ochrannom opatrení, proti ktorým mohol odvolateľ podať odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie prokurátora je dôvodné.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,

ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých

okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

Odvolací súd po preskúmaní predloženého spisového materiálu a po oboznámení sa s odvolacími
námietkami prokurátora a zistil, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní pred súdom I. stupňa urobil

vyhlásenie o vine, súd I. stupňa vzhľadom na vyjadrenie prokurátora toto vyhlásenie prijal a vykonávanie
dokazoval len ohľadom druhu a výmery trestu, ochranného liečenia a uplatnených nárokov na náhradu
škody poškodenej spoločnosti O. K. F., a. s. P. a poškodenej G. B..

Správne prihliadal na osobu obžalovaného, keď v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zák. zisťoval existenciu

poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, uvedených v § 36 a § 37 Tr. zák. Aj odvolací súd bol toho názoru,
že v prípade obžalovaného je možné prihliadnuť na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. l/ Tr.
zák., teda že obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Odvolací
súd však vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného o vine, považoval za potrebné prihliadať aj na ďalšiu
poľahčujúci okolnosť uvedenú v § 36 písm. n/ Tr. zák., teda že napomáhal pri objasňovaní trestnej

činnosti príslušným orgánom, v tomto prípade súdu, že nemusel vykonávať dokazovanie ohľadom viny.
Ani odvolací súd pri osobe obžalovaného nezistil žiadnu z priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Tr.
zák.
Súd I. stupňa pri ukladaní trestu v prípade obžalovaného použil zmierňovacie ust. § 39 ods. 5 Tr. zák.

Podľa § 39 ods. 5 Tr. zák. pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní môže súd uložiť trest odňatia
slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a pri trestných
činoch uvedených v ods. 3 písm. a/ trest odňatia slobody nie kratší ako 20 rokov. Ak súd pri vyhlásenío vine na hlavnom pojednávaní súčasne splnenej podmienky, na mimoriadne zníženie trestu podľa ods.
1 alebo ods. 2, môže súd uložiť trest pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu podľa ods. 3.

Odvolací súd sa plne stotožnil s odvolacími námietkami prokurátora, uvádzanými tak v písomných
dôvodoch podaného odvolania, ako aj vo vyjadrení sa intervenujúceho prokurátora krajskej prokuratúry
na verejnom zasadnutí. Aj keď obžalovaný urobil pred súdom I. stupňa vyhlásenie, že je vinný,
neznamená to, že automaticky sú splnené podmienky na postup podľa § 39 ods. 5 Tr. zák. Z uvedeného
ustanovenia vyplýva, že pri vyhlásení obžalovaného na hlavnom pojednávaní, že je vinný, súd môže

uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej
sadzby. Odvolací súd dospel k tomu záveru, že v prípade obžalovaného neboli splnené podmienky na
uvedenýpostup.Vtomtosmerepovažovalzapotrebnéupriamiťpozornosťnaspôsobspáchaniatrestnej
činnosti, keď obžalovaný voči poškodenej použil násilie, v ktorom pokračovaní prestal, až keď ho dvaja
svedkovia od poškodenej odtrhli. Z uvedeného dôvodu odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok súdu I.
stupňa a keďže mal splnené všetky podmienky na to, aby mohol rozhodnúť sám, uložil obžalovanému

trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, teda na samej dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej
sadzby pri § 188 ods. 1 Tr. zák., za zistených dvoch poľahčujúcich okolností a to uvedených v § 36
písm. l/, písm. n/ Tr. zák.
Ani odvolací súd nebol toho názoru, že na osobu obžalovaného by bolo potrebné pôsobiť represívnym
trestom. Obžalovaný sa síce v minulosti dopustil spáchania trestnej činnosti, za ktorú bol odsúdený,

avšak v súčasnej dobe sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Čo sa týka priestupkov, ako vyplýva
z ústrednej evidencie priestupkov, obžalovaný má evidovaný jeden priestupok za hrubé správanie sa
voči inej osobe. Uvedené skutočnosti viedli odvolací súd k uloženiu podmienečného trestu tak, ako súd
I. stupňa, pričom za primeranú považoval určenú skúšobnú dobu v trvaní troch rokov. Vzhľadom na už
uložené ochranné liečenie protialkoholické ambulantnou formou, nepovažoval za potrebné ukladanie

probačného a mediačného dohľadu nad osobou obžalovaného a následné uloženie obmedzení,
povinností alebo zákazov.

Výroky o ochrannom opatrení a náhrade škody zostali v nezmenenom stave tak, ako ich uložil súd I.
stupňa v napadnutom rozsudku.

S poukazom na všetky hore uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené
v napadnutom rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.