Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, March 19, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 6S/57/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100928
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Kochan Morová
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100928.1

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici, v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom
Rovniankova č. 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o.,
so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 929 691, proti žalovanému:
Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Banská Bystrica, so sídlom Partizánska 6626/3,
974 01 Banská Bystrica, IČO: 54 669 464, za účasti ďalšieho účastníka konania: TREND DEVELOP

s.r.o., so sídlom Strážska 7892, 960 01 Zvolen, IČO: 53 020 154, v konaní o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OVBP/2024-020679 zo dňa 09. 09. 2024, o návrhu žalobcu na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 11. 11. 2024 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáha

preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OVBP/2024-020679 zo dňa 09. 09. 2024,
ktorým žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie mesta Zvolen pod č. k. SÚ
5105/2022-Če-7 (986/2023) zo dňa 09. 11. 2023. Uvedeným rozhodnutím správny orgán prvého stupňa
ako vecne a miestne príslušný stavebný úrad podľa § 117 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom
plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej v texte aj
len ,,stavebný zákon“) rozhodol tak, že podľa § 39 a 39a stavebného zákona vydal územné rozhodnutie

o umiestnení stavby „Nádvorná Residence Zvolen“ na pozemkoch evidencie katastra nehnuteľností
register „C“ parc. č. 998/33, 998/39, 998/41, 999/1, 999/12, 999/13 v katastrálnom území A., ktorej
navrhovateľom bol ďalší účastník konania.

2. Žalobca zároveň v žalobe žiadal, aby súd priznal správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185
písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších prepdisov (ďalej len

„SSP“). Návrh odôvodnil tým, že v prípade výkonu rozhodnutia (najmä prvostupňového) hrozí závažná
ujma a iný nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným
poriadkom. V tejto súvislosti žalobca poukázal na právnu zásadu právnej bdelosti („vigilantibus iura
scripta sunt“), podľa ktorej „práva patria len bdelým (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým),
teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia
uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž

predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením
či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. To platí obdobne
aj o využívaní zákonných procesných ustanovení včítane využitia možnosti podania opravných
prostriedkov“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžf 65/2011). Žalobca uviedol, že konanie
žalovanéhovočinemumáznakyšikanóznehovýkonupráva,keďžesvojímpostupomžalovanýsmeroval
k ujme na procesných právach žalobcu. Žalobca dal taktiež správnemu súdu do pozornosti, že pri

ochrane životného prostredia sú pomenované viaceré uplatniteľné princípy a zásady, právnym jazykom
vyjadrené v ustanoveniach zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostrední, ako aj v odbornej literatúre.Vo vzťahu k ochrane životného prostredia súdnou cestou vystupujú do popredia najmä princípy
prevencie a princíp predbežnej opatrnosti. Tieto princípy je v prípade súdnej ochrany nevyhnutné
prepojiť s inštitútom odkladného účinku správnej žaloby v zmysle ustanovenia § 184 a nasl. SSP.

Vzhľadom na priemernú dĺžku súdneho konania sa v prípade vecí životného prostredia v praxi
stáva, že súdny prieskum právoplatného administratívneho rozhodnutia sa síce skončí rozsudkom, v
ktorom je rozhodnutie orgánu verejnej správy zrušené pre nezákonnosť, no toto už bolo medzičasom
realizované spolu s nezvrátiteľným dopadom na životné prostredie. Ďalej žalobca poukázal na to, že pri
priznávaní odkladného účinku správnej žalobe musí správny súd okrem vyššie uvedených skutočností

posudzovať princíp právnej istoty ako aj princíp prezumpcie správnosti rozhodnutí správnych orgánov,
ktorý znamená, že tieto rozhodnutia sa považujú za zákonné a správne, a to až do chvíle, keď sa
preukáže opak. Inštitút odkladného účinku správnej žaloby v značnej miere prelamuje tieto princípy,
nakoľko postihuje samotné rozhodnutie správneho orgánu odkladom vykonateľnosti. V prípadoch
ak správne orgány rozhodujú vo všeobecnosti a nie vo vzťahu k životnému prostrediu, princíp je
uplatňovaný správne. Správne orgány však podľa vyjadrenia žalobcu zneužívajú princíp prezumpcie

správnosti, aby rozhodovali arbitrárne a nezákonne, spoliehajúc sa na správny orgán spôsobom, ktorý
im prisudzuje väčšiu vážnosť, než si v skutočnosti zaslúžia. Žalobca taktiež poukázal na skutočnosť,
že v danom prípade sa princíp právnej istoty vnútorne spravuje dvomi protichodnými zásadami, a to
prezumpciou správnosti rozhodnutí správnych orgánov a preventívnej opatrnosti. Podľa vyjadrenia
žalobcu je vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti potrebné postupovať takým spôsobom, aby sa

nenávratne nevylúčila ani jedna z menovaných možností, ale aby iba dočasne jeden princíp ustúpil
druhému – v kontexte skutočností uvedených vyššie musí ustúpiť formalistický princíp zákonnosti
oproti princípu predbežnej opatrnosti, ktorý je založený na materiálnom ohrození životného prostredia.
S poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR zakazujúcu prílišný formalizmus má
žalobca za to, že sú splnené všetky podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Ďalej

žalobca uviedol, že len ťažko je možné uvažovať o prezumpcii správnosti rozhodnutí správnych orgánov,
ak žalované rozhodnutie sa právnym aspektom konania a odôvodnením z relevantných právnych
predpisov v skutočnosti ani nezaoberá. Taktiež žalobca poukázal na to, že v zmysle ustálenej judikatúry
Ústavného súdu SR musí byť rozhodnutie správnych orgánov nie len zákonné, ale rozhodnutie sa ako
zákonné aj musí javiť, čo v danom prípade podľa žalobcu splnené nebolo. Samotná citácia právnych

predpisov, bez kauzálneho nexusu, nie je správnou úvahou, ale naopak je len formalistickým imitovaním
zákonnostirozhodnutia.Pretožalobcatvrdil,žeprevažujepožiadavkanaaplikáciupredbežnejopatrnosti
podľa § 13 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí. Žalobca navyše poukázal na § 189 SSP,
v zmysle ktorého uznesenie o priznaní odkladného účinku môže správny súd i bez návrhu uznesením
zrušiť, ak sa v priebehu konania ukáže, že na priznanie odkladného účinku neboli dané dôvody

alebo tie medzičasom odpadli. Žalobca preto tvrdil, že správny súd má priznať požiadavke ochrany
životného prostredia čo najväčšiu váhu. Ak totiž správny súd prizná odkladný účinok, tak sa tým
nezmarí právo žiadateľa, ani realizácia zámeru, jeho právo bude len suspendované, a to až do času
rozhodnutia vo veci samej, alebo odpadnutia dôvodov, na základe ktorých bol správnej žalobe priznaný
odkladný účinok. Ak by správnej žalobe nebol priznaný odkladný účinok, znamenalo by to v ponímaní

žalobcu nezvratný zásah do životného prostredia a v prípade potvrdenia nezákonnosti rozhodnutia
by došlo k nenávratnému poškodeniu životného prostredia. Žalobca preto žiadal, aby správny súd
priznal správnej žalobe odkladný účinok s prihliadnutím na nasledovné záujmy životného prostredia,
a to povinnosť poznať vplyvy realizovanej činnosti a posúdiť ich zákonným procesom podľa § 17 ods.
2 a § 18 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí, postupmi podľa osobitného právneho predpisu,

Aarhurského dohovoru, ústavnokonformným a eurokonformným spôsobom. Na záver žalobca uviedol,
že okamžitým výkonom žalovaného rozhodnutia by sa definitívnym spôsobom zmarilo právo podľa čl.
44 a čl. 45 Ústavy SR na priaznivé životné prostredie.

3. K žalobe a návrhu na priznanie odkladného účinku sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 24.

02. 2025 a navrhol, aby správny súd žalobu zamietol. K návrhu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe žalovaný poukázal na to, že odkladný účinok správnej žalobe možno priznať na
návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného, len ak má správny súd z obsahu administratívneho spisu
správneho orgánu prvého stupňa, z obsahu súdneho spisu a predovšetkým z podaní strán v konaní
pred správnym súdom preukázanú existenciu takých nespochybniteľných skutočností, ktoré predstavujú

reálnu hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody alebo závažnej ujmy
na životnom prostredí, prípadne iných závažných nenapraviteľných následkov tým, že by došlo k
okamžitému výkonu alebo iným právnym následkom napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy
alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Z ustanovenia § 185 písm. a) SSP vyplýva povinnosť žalobcuv súvislosti s jeho návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nielen tvrdiť, ale aj
dôkaznýmiprostriedkamiosvedčiťskutočnosť,žeokamžitýmvýkonomaleboinýmiprávnyminásledkami
napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy mu hrozia následky uvedené v ustanovení § 185

písm. a) SSP. Podľa žalovaného tvrdiť a osvedčiť prvý predpoklad, že okamžitým výkonom alebo iným
právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný
nenapraviteľný následok, je povinný žalobca, ktorý sa priznania odkladného účinku správnej žalobe
svojím návrhom domáha. Bremeno tvrdenia ťaží žalobcu, od ktoré sa očakáva uvedenie konkrétnych
a relevantných tvrdení a náležité objasnenie, v čom konkrétne závažná ujma (iný nenapraviteľný

následok) má spočívať a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný následok) má. Žalobca podľa
názoru žalovaného neosvedčil existenciu skutočností, ktoré by predstavovali hrozbu závažnej ujmy,
značnej hospodárskej či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iný vážny
nenapraviteľný následok, na základe ktorých by bolo možné priznať správnej žalobe odkladný účinok.
Ďalej podľa žalovaného však žalobca nielenže neosvedčil existenciu skutočností, ktoré by predstavovali
hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí,

prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, na základe ktorých by bolo možné priznať správnej žalobe
odkladný účinok, ale ani neuviedol, či a aká (konkrétna) ujma by mohla vzniknúť. Z uvedených dôvodov
žalovaný navrhol, aby súd zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
Ďalší účastník konania sa k návrhu na odkladný účinok nevyjadril.

4. Podľa § 185 SSP; Správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať
správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný

následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

5. Podľa § 188 SSP; Ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

6. Správny súd v prvom rade považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že v súlade s ustálenou rozhodovacou
praxou rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy len vo

výnimočných situáciách. Toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože správny
súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej v rámci správneho súdneho konania prelamuje
právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom
zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Pozastavenie účinkov rozhodnutia sa vzťahuje
na rozhodovanie správnych orgánov oboch stupňov vydaných v inštančnom postupe. Rozhodnutie

správneho súdu o priznaní odkladného účinku je preto nesystémové a musí byť vyhradené len pre
mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP. V
tejto súvislosti správny súd poukazuje na závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
7Sžks/17/2018 zo dňa 30. 05. 2018, ktoré sú aplikovateľné i na rozhodovanie o predmetnom návrhu na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a podľa ktorých: „Nakoľko návrh na priznanie odkladného

účinku má povahu rozhodnutia vo veci samej (§ 55 ods. 2 SSP), musí obsahovať všeobecné náležitosti
podania (§ 57 ods. 1 SSP) a zároveň aj jednu špecifickú náležitosť plynúcu práve z osobitosti tohto
„čiastkového konania“ v rámci konania kasačného, a to dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie
odkladného účinku. V tejto súvislosti je kľúčovým pojmom „hrozba závažnej ujmy“, ktorej preukázanie
dopadá na ťarchu toho, kto podáva návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Hrozba

závažnej ujmy ako jeden z materiálnych znakov (okrem nej aj súlad s verejným záujmom) je ťažiskom
celého tohto „čiastkového konania“ a od jej preukázania závisí, či kasačný súd prizná kasačnej sťažnosti
odkladný účinok, alebo návrh zamietne. Najvyšší súd ďalej uvádza, že hrozba závažnej ujmy musí
byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať
závažný dopad. Musí ísť teda o hrozbu závažnej ujmy na subjektívnych právach žalujúcej fyzickej

osoby, právnickej osoby, ďalšieho účastníka konania, osoby zúčastnenej na konaní (§ 442 SSP), alebo
v prípade podania návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti žalovaným správnym
orgánom o hrozbu závažnej ujmy spojenú s nastolením nezákonného stavu. Závažná ujma predstavujenajširšie vyjadrenie pre sťažovateľa neželaného stavu, ktorý by v dôsledku trvania účinkov rozsudku
krajského súdu priamo hrozil, alebo už nastal.“

7. Osobitnými náležitosťami návrhu na priznanie odkladného účinku sú jednak tvrdenie o tom, že
okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy
hrozí závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí,
resp. iný vážny nenapraviteľný následok, ako aj osvedčenie hrozby vzniku predpokladanej ujmy, resp.
iného vážneho nenapraviteľného následku. Tvrdené dôvody musí žalobca aj konkretizovať s ohľadom

na skutkový stav danej veci a zároveň osvedčiť. V tejto časti poukazuje správny súd na závery podľa
bodu 13. odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu SR č. k. I.ÚS 132/2022 – 11 zo dňa 03. 03. 2022,
podľa ktorých: „Okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) by mal návrh (má sa na mysli návrh
na priznanie odkladného účinku – poznámka správneho súdu) obsahovať aj dostatočnú identifikáciu
dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo písm. b) § 185 SSP. Pri dôvode
týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny

dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec vo veľkej miere závisí
aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“ Žalobca nie je povinný preukazovať,
že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje sa osvedčenie, že výkonom napadnutého
rozhodnutia určitá závažná ujma reálne a aktuálne hrozí. Správny súd v danej veci preto skúmal, či by
právnymi následkami napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu hrozila závažná ujma na

životnom prostredí v zmysle § 185 písm. a) SSP.

8. Pokiaľ žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že okamžitý
výkon alebo právne následky rozhodnutia hrozia závažnou ujmou na životnom prostredí, avšak
nekonkretizoval, o akú konkrétnu ujmu resp. iný vážny nenapraviteľný následok má ísť, správny súd

uvádza, že ide len o tvrdenia vo všeobecnej rovine. Žalobca netvrdil a ani neosvedčil, aká (konkrétne)
závažná ujma, prípadne aký iný konkrétny vážny nenapraviteľný následok hrozí okamžitým výkonom
napadnutého rozhodnutia tak, ako to má na mysli vyššie citované zákonné ustanovenie. Tvrdené dôvody
musí žalobca konkretizovať s ohľadom na skutkový stav danej veci a tiež dostatočne osvedčiť. Za
náležité splnenie povinnosti tvrdenia zo strany žalobcu v zmysle uvedených konštatovaní nie je možné

práve pre nedostatočnú konkrétnosť považovať poukaz žalobcu na princípy prevencie a predbežnej
opatrnosti.

9. Žalobca odôvodňuje návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe závažnou ujmou
na životnom prostredí, ktorú vyvodzuje pre prípad rozhodnutia o povolení stavby bez zistenia

všetkých relevantných vplyvov na životné prostredie. Podľa názoru správneho súdu okrem dostatočnej
konkretizácie hrozby závažnej ujmy alebo iného vážneho nenapraviteľného následku v zmysle úpravy
podľa § 185 písm. a) SSP v tvrdeniach žalobcu, ktorými odôvodňuje svoj návrh na priznanie odkladného
účinku, úplne absentuje aj vymedzenie príčinnej väzby medzi dôsledkami výkonu preskúmavaného
rozhodnutia a všeobecne tvrdenou hrozbou závažnej ujmy alebo iného vážneho nenapraviteľného

následku. Konkrétnosť absentuje aj v ďalšej argumentácii žalobcu, podľa ktorej ak by správnej žalobe
nebol priznaný odkladný účinok, znamenalo by to nezvratný zásah do životného prostredia a v prípade
potvrdenia nezákonnosti rozhodnutia by došlo k nenávratnému poškodeniu životného prostredia.
Správnysúdďalejpodčiarkuje,žeustanovenie§13zákonač.17/1992Zb.oživotnomprostredí,vktorom
je princíp predbežnej opatrnosti zakotvený, vyžaduje konkretizáciu nebezpečenstva nenávratného alebo

závažného poškodenia životného prostredia, ktorého vznik možno vzhľadom na existujúce okolnosti
predpokladať, čo v predmetnej veci nebolo naplnené. Vyššie uvedené sa vzťahuje aj na tvrdenie žalobcu
poukazujúce na to, že včasnosť súdneho zásahu je pre reálnu ochranu životného prostredia často
rozhodujúcim faktorom, pričom v prípade požiadavky na účinné predbežné opatrenie v konaniach pred
súdom vo veciach životného prostredia bez priznania odkladného účinku je súdna ochrana nesúladná s

princípom preventívnej opatrnosti. I táto argumentácia žalobcu je správnym súdom vyhodnotená len ako
všeobecná, bez patričnej konkretizácie. Osobitne pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu ohľadne priemernej dĺžky
súdneho konania, v dôsledku ktorej dôjde často k realizácii napadnutého rozhodnutia s nezvrátiteľným
dopadom na životné prostredie, správny súd konštatuje záver o jeho irelevantnosti, nakoľko inštitút
odkladného účinku podľa § 184 a nasl. SSP je možné využiť kedykoľvek aj v priebehu správneho

súdneho konania. Výsledok meritórneho prieskumu zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov (teda či
bude napadnuté rozhodnutie zrušené) je pritom v čase rozhodovania o návrhu na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe čisto hypotetický.10. Keďže žalobca neosvedčil, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí závažná ujma na
životnom prostredí, nebolo možné jeho návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa
§ 185 SSP vyhovieť, preto správny súd uvedený návrh žalobcu zamietol v súlade s § 188 SSP.

11. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s
§ 147 ods. 2 SSP).
Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147
ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).