Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 9, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B1-8C/166/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115218975
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Radovan Ondreáš

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1115218975.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Radovanom Ondreášom v spore žalobcu: REAS CONSULT

spol. s r.o., so sídlom Mišíkova 43, Bratislava, IČO: 31 385 109, zastúpeného spoločnosťou LÖWY
& LÖWY s. r. o., so sídlom Slowackého 56, Bratislava, IČO: 47 236 230, proti žalovanému: I. W.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XX, H., zastúpenému JUDr. Branislavom Drgoňom, advokátom,
Jesenského 2, Bratislava, o zaplatenie 8.065,30 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 24,54 eur, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

III. Náhradu trov konania nepriznáva žiadnej zo strán sporu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 15.07.2015, sa žalobca voči žalovanému
pôvodne domáhal zaplatenia sumy 8.065,30 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z
tejto sumy od 09.12.2014 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že na základe rozsudku Okresného
súdu Bratislava I č.k. 11C/14/2006-341 zo dňa 23.09.2011 a rozsudku Krajského súdu v Bratislave
č.k. 9Co/159/2012-403, 9Co/337/2012 zo dňa 21.03.2013, uhradili V.. arch. N. H. a V.. arch. Z. H. I..

W. C., k rukám jej právneho zástupcu, náhradu trov týchto konaní 8.065,30 eur. MUDr. C. po zrušení
uvedených rozhodnutí, na základe uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/2/2014 zo dňa
30.10.2014, právoplatného dňa 08.12.2014, manželom H. náhradu trov konania nevrátila. I. H. zmluvou
o postúpení pohľadávky uzatvorenou dňa 19.03.2014 so žalobcom, postúpili podľa ustanovenia § 524
Občianskeho zákonníka pohľadávku žalobcovi. Postúpenie pohľadávky manželia H. oznámili I.. W. C.
listom zo dňa 19.03.2015, podaným na poštu dňa 20.03.2015 a doručeným I.. W. C. dňa 25.03.2015,
resp.jejsplnomocnencovi.I..W.C.dňa11.03.2015zomrela.Dedičskékonaniepoporučiteľkevedenéna

Okresnom súde Bratislava I č. k. 3D 116/2015 bolo právoplatne skončené dňa 05.06.2015 osvedčením
o dedičstve. Dedičom zo zákona v 1. zákonnej skupine sa stal žalovaný, syn poručiteľky, ktorý podľa
ustanovenia § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka zodpovedá za poručiteľkine dlhy do výšky ceny
nadobudnutého dedičstva. Všeobecná hodnota majetku poručiteľky bola 51.700 eur, výška dlhov bola
33.735 eur, čistá hodnota dedičstva bola 17.965 eur, do dedičského konania boli prihlásené pohľadávky
v sume 32.170, 68 eur. I.. W. C., prijatím sumy 8.065,30 eur získala majetkový prospech plnením z
právneho dôvodu, ktorý následne odpadol. Týmto majetkovým prospechom sa bezdôvodne obohatila

na úkor manželov H. podľa ustanovenia § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Po právoplatnosti
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR dňa 08.12.2014 bola povinná túto sumu vrátiť manželom H.. Po smrti
I.. W. C. dňa 11.03.2015 táto povinnosť podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka prešla
na jej dediča, žalovaného. Keďže si žalovaný túto povinnosť nesplnil, domáha sa žalobca splneniatejto povinnosti súdnou cestou. Okrem istiny sa žalobca domáhal aj zaplatenia úrokov z omeškania
vo výške 5,05 % ročne z tejto sumy od 09.12.2014, pretože od tohto dátumu bola I.. W. C. povinná
vymáhanú sumu manželom H. vrátiť. Keďže od tohto dátumu im túto sumu nevrátila podľa ustanovenia

§ 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka bola od 09.12.2014 v omeškaní s vrátením tejto sumy. Žalobca
sa domáhal zaplatenia úrokov z omeškania, ktoré boli dňa 09.12.2014 vo výške 5,05 % ročne, keďže
základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením, bola
stanovená ako hlavné refinančné operácie vo výške 0,05 %. Keďže výška úrokov z omeškania bola o
päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k

prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, predstavujú úroky z omeškania 5,05 % ročne.

2. Súd žalobu doručil žalovanému dňa 10.11.2015 s výzvou, aby sa k nej vyjadril v lehote 15 dní od
doručenia.

3. Dňa 04.12.2015 zobral žalobca žalobu v časti istiny späť z dôvodu, že počas konania, dňa 02.12. 2015

žalovaný celú istinu zaplatil. Žalobca i naďalej trval na svojom návrhu v časti príslušenstva a domáhal
sa zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 8 065,30 eur od 09.12.2014 do
02.12.2015 vo výške 400,59 eur. Vzhľadom na podané späťvzatie, súd konanie v časti o zaplatenie istiny
8.065,30 eur zastavil uznesením 8C/166/2015-48 zo dňa 08.01.2016, právoplatným dňa 06.02.2016.
Predmet konania tak ďalej tvoril nárok žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania so sumy 8.065,30 eur

od 09.12.2014 do 02.12.2015, vyčísleného v sume 400,59 eur.

4. Žalovaný neuznával právny nárok žalobcu na zaplatenie príslušenstva, úrokov z omeškania, a to z
dôvodu, že sa s plnením dlžnej sumy nedostal do omeškania. O pohľadávke dozvedel až 10.11.2015,
kedy mu bol súdom doručený predmetný návrh. Pohľadávka predstavuje vrátenie trov konania, ktoré

zaplatili manželia H. jeho matke v súdnom konaní vedenom na tunajšom súde medzi jeho matkou a
manželmi H.. Stranou v tomto súdnom spore žalovaný nebol, preto o jeho priebehu, ani pohľadávke,
nemal vedomosť. Po doručení návrhu preto kontaktoval právneho zástupcu matky N.. D. R., ktorý
mu potvrdil oprávnenosť požiadavky na vrátenie trov konania. Následne dňa 02.12.2015 vymáhanú
istinu zaplatil žalobcovi. Žalovaný sa teoreticky mohol dostať do omeškania s plnením dlhu podľa

ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka najskôr dňom doručenia kvalifikovanej výzvy na uhradenie
pohľadávky, pričom žiadna takáto výzva žalovanému nebola žalobcom doručená. Za doručenie takejto
výzvy je možné považovať najskôr doručenie žaloby zo súdu dňa 10.11.2015, preto sa žalovaný
mohol dostať do omeškania až od 11.11.2015. Vzhľadom na okolnosti celej veci a to, že sa dozvedel
o pohľadávke až doručením mu návrhu súdom, považoval žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie

príslušenstva i náhrady trov konania za šikanózny, pretože si svoju povinnosť splnil ihneď ako sa o
nej dozvedel. Žalobcom uplatnený nárok nezodpovedá spravodlivému usporiadaniu vzťahov medzi
stranami. Poukazoval na to, že v prípade, ak by aj skutočne prevzal zásielky doručované jeho matke v
čase,kedyužbolamŕtva,pretožezopatrnostipreberalvšetkyzásielky,neznamenátoautomaticky,žesa
oboznámil i s obsahom týchto zásielok. Naopak, tie ktoré boli zo súdu alebo z advokátskych kancelárií,

keďže matka žalovaného viedla súdny spor, hodil neotvorené do schránky jej právneho zástupcu N..
D. R. na N. č. X v H..

5. Žalobca uvádzal, že nikdy neargumentoval tým, že do omeškania s plnením dlhu sa dostal žalovaný,
tak ako to namietal. Žalovaný je právnym ascendentom poručiteľky I.. W. C., preto podľa ustanovenia §

470 ods. 1 Občianskeho zákonníka zodpovedá za dlhy poručiteľky do výšky nadobudnutého dedičstva.
Práve poručiteľka sa dostala do omeškania so zaplatením vymáhanej sumy a to dňom 09.12.2014
(deň po právoplatnosti dňa 08. 12. 2014 rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorým
boli zrušené oba rozhodnutia súdov, na základe ktorých zaplatili manželia H. poručiteľke náhradu trov
konania). Výzvu zo dňa 01.04.2015 na vrátenie sumy doručoval právny zástupca žalobcu I.. W. C.,

pretože v tom čase nemali vedomosť o tom, že zomrela. Výzvu prevzal dňa 11. 04. 2015 splnomocnenec
I.. W. C., ktorým podľa vedomostí žalobcu mal byť žalovaný. Na túto výzvu zareagoval N.. D. R.,
právny zástupca I.. W. C., ktorý doručil elektronicky list zo dňa 22.04.2015 do advokátskej kancelárie
žalobcu, v ktorom žiadal oznámiť čísla účtu, kde má byť dlžná sumy zaplatená. Advokátska kancelária
žalobcu oznámila N.. D. R. elektronicky číslo účtu, avšak dlžná suma nebola zaplatená. Žalobca

poukazoval na to, že i list zo dňa 19.03.2015, v ktorom manželia H. oznamovali I.. W. C. postúpenie
pohľadávky na žalobcu, prevzal zjavne žalovaný, keďže jeho matka v tom čase už bola mŕtva. Nesúhlasil
s argumentáciou žalovaného, že žalovaný sa mohol dostať do omeškania najskôr dňom doručenia
kvalifikovanej výzvy na uhradenie pohľadávky, ktorá mu podľa žalovaného však nikdy nebola doručená.Žiadny právny predpis neukladá žalobcovi povinnosť pred podaním samotnej žaloby, samostatnou
výzvou vyzvať žalovaného na plnenie. Žalobca uvádzal, že rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, ktorým boli zrušené obe rozhodnutia súdov, na základe ktorých manželia H. zaplatili I.. W.

C. náhradu trov konania, bolo riadne doručené právnemu zástupcovi I.. W. C., čo dokazuje vyznačenie
právoplatnosti tohto rozhodnutia dňom XX.XX.XXXX. Odo dňa 09.12.2014 bola I.. W. C. povinná vrátiť
zaplatené trovy konania. Keďže tak neurobila, už 09.12.2014 sa dostala do omeškania s plnením dlhu.
Žalovaný ako dedič I.. W. C. vstúpil do už prebiehajúceho omeškania.

6. Žalobca v konaní predložil listinné dôkazy: rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k.
11C/14/2006-341zodňa23.09.2011svyznačenímprávoplatnosti;rozsudokKrajskéhosúduvBratislave
č.k. 9Cop/159/2012-403 zo dňa 21.03.2013; pokladničný doklad zo dňa 04.06.2013; uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/2/2014 zo dňa 30.10.2014 s vyznačením právoplatnosti;
oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 19.03.2015; podací lístok zo dňa 20.03.2015; doručenka
zo dňa 25.03.2015; oznámenie Okresného súdu Bratislava I o výsledku dedičského konania sp. zn.

3D/116/2015 zo dňa 25.06.2015; tabuľka úrokových sadzieb ECB zo dňa 14.07.2015; e-mail zo dňa
25.11.2015; e-maily zo dňa 23. a 24.04.2015; Žiadosť o oznámenie bankového spojenia zo dňa
22.04.2015; Pokus o mimosúdne vysporiadanie zo dňa 01.04.2015; podací lístok zo dňa 01.04.2015;
doručenka zo dňa 11.04.2015.

7. Prvýkrát súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 8C/166/2015-104 zo dňa 14.02.2017, ktorým
žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi sumu 400,59 eur predstavujúcu úrok z omeškania vo výške 5,05
% ročne zo sumy 8.065,30 eur od 09.12.2014 do 02.12.2015, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozhodnutia. Žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. Na odvolania žalobcu aj žalovaného bol
uvedený rozsudok zrušený a vrátený na ďalšie konanie uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k.

3Co/31/2008-150 zo dňa 28.03.2019, právoplatným dňa 07.05.2019. Odvolací súd svoje rozhodnutie
zdôvodnil tým, že „súd prvej inštancie pri rozhodovaní v danej veci vychádzal z nesprávneho právneho
posúdenia, že k vzniku bezdôvodného obohatenia v danej veci došlo samotným zrušením rozsudku
Krajského súd v Bratislave č.k. 9Co/159/2012-403, 9Co/337/2012 z 21.3.2013 a rozsudku Okresného
súdu Bratislava I č.k. 11C/14/2006-341 z 23.9.2011 rozhodnutím Najvyššieho súdu SR z 30.10.2014 č.

k. 2 MCdo 2/2014. V dôsledku toho sa podstatou veci z hľadiska právne významných skutočností pre
posúdenie opodstatnenosti uplatneného nároku nezaoberal, t.j. tým, či v konaní vedenom Okresným
súdom Bratislava I sp. zn. 11C/14/2006 bolo vydané nové rozhodnutie o trovách konania, resp. ako
bolo o náhrade trov konania nanovo rozhodnuté, čím znemožnil žalovanej strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.“ V odôvodnení

taktiež uviedol aj to, že „súd prvej inštancie pochybil pri zisťovaní skutkového stavu veci tým, že nebral
to úvahy rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 30.10.2014 č. k. 2 MCdo 2/2014, že o trovách pôvodného
konania Okresného súdu Bratislava I vedeného pod sp. zn. 11C/14/2006 a konania Krajského súdu
v Bratislave vedeného pod sp. zn. 9Co/159/2012-403, 9Co/337/2012 rozhodne znova Okresný súd
Bratislava I, ktorému vec vrátil na ďalšie konanie a to v novom rozhodnutí o veci, spolu s trovami

dovolacieho konania, a tým, že nezistil ako toto súdne konanie skončilo a ako súd rozhodnutím, ktorým
sa toto konanie skončilo rozhodol o trovách celého konania (pôvodného konania, dovolacieho konania,
ďalšieho konania). Podľa právneho názoru odvolacieho súdu „teda neprichádzalo do úvahy uplatnený
nárok posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení bez znalosti
toho, ako súd v konkrétnom konaní rozhodol o trovách konania. Súd prvej inštancie mohol až po

oboznámení sa s rozhodnutím súdu o trovách konania vynesenom v ďalšom konaní po vrátení veci na
nové prejednanie a rozhodnutie najvyšším súdom posúdiť, či sa právna predchodkyňa na úkor žalobcu
(jeho právnych predchodcov) bezdôvodne obohatila.“ Uvedený názor podporil závermi z rozhodnutí
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5MCdo/17/2009 a Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30Cdo/3810/2007. Doplnil,
že ani „skutočnosť, že v priebehu konania zobral späť návrh na priznanie istiny (vrátenie uhradenej

náhrady trov súdneho konania) a súd prvej inštancie v konaní rozhodoval len o úrokoch z omeškania so
splnením dlhu (príslušenstva pohľadávky), a to, že žalovaný istinu po začatí súdneho konania žalobcovi
uhradil, nezbavovala súd prvej inštancie povinnosti zisťovať existenciu pohľadávky, ktorej súčasťou
mali byť uplatňované úroky a následne, či dlžník bol v omeškaní s jej plnením.“ Tunajšiemu súdu
uložil povinnosť „riadiť sa vyššie uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým je v zmysle

ustanovenia § 391 ods. 2 C.s.p. viazaný a opätovne posúdiť existenciu bezdôvodného obohatenia na
strane žalovaného a s tým súvisiace omeškanie žalovaného s jeho vydaním. Súd prvej inštancie vec
opätovneprejedná,nazákladevykonanýchdôkazovustáliskutkovýstavpotrebnýpresvojerozhodnutie,a po opätovnom rozhodnutí sporu svoje závery o skutkových zisteniach a právnom posúdení veci
odôvodní spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniu § 220 ods. 2 C.s.p.“

8. Uznesením B1-8C/166/2015-197 zo dňa 03.11.2023 následne súd konanie prerušil podľa § 164
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, keď mal za to, že otázkou rozhodujúceho významu
je konkrétne konečné rozhodnutie (ako bude rozhodnuté) o náhrade trov „celého konania (pôvodného
konania, dovolacieho konania, ďalšieho konania)“ vedeného na Mestskom súde Bratislava IV pod sp.
zn. B1-11C/14/2016, ktoré stále prebieha. To odvolací súd priamo považoval za skutočnosť právne

významnú pre posúdenie opodstatnenosti uplatňovaného nároku a tunajšiemu súdu uložil povinnosť ju
zistiť a zaoberať sa ňou. Na podané odvolanie zo strany žalobcu Krajský súd v Bratislave uznesením
č.k. 9Co/4/2024-224 zo dňa 31.01.2024 dané uznesenie zrušil. Uviedol, že neboli dané dôvody na
prerušenie konania v zmysle § 164 C.s.p., keďže v konaní sp. zn. B1-11C/14/2006 sa v súvislosti s
rozhodovaním o výške trov dovolacieho konania nerieši otázka, ktorá by mala význam pre rozhodnutie
prvoinštančného súdu o zaplatenie 400,59 eur titulom bezdôvodného obohatenia. Rozhodnutie o

výške trov dovolacieho konania nebude mať žiadny dosah na posudzovanie otázky, či a kedy vzniklo
bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného (resp. jeho právnej predchodkyne). Posúdenie toho, či
vzniklo,aakáno,kedy,bezdôvodnéobohatenienastranežalovaného(resp.jehoprávnejpredchodkyne)
nijako nezávisí od stanovenia výšky trov dovolacieho konania. Trovy dovolacieho konania tak netvoria
podstatu bezdôvodného obohatenia, ktoré malo podľa tvrdenia žalobcu vzniknúť na strane žalovaného a

rozhodnutie o prerušení konania sa javí aj ako nehospodárne, keďže nepochybne prispieva k predĺženiu
súdneho konania.

9. Súd na prejednanie veci následne nariadil pojednávanie (§ 177 ods. 1 C.s.p.), ktoré sa konalo dňa
11.11.2024 za účasti žalovaného. Uviedol, že sa stotožňuje sa s právnym názorom odvolacieho súdu,

ktorým je súd viazaný. Vo vzťahu k nemu poukázal na to, že v konaní sp. zn. B1-11C/14/2006 bolo
právoplatne rozhodnuté o náhrade trov konania, a to tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov
konania. Vo vzťahu k rozhodnutiam R 74/2019 a nálezu ÚS SR IV. ÚS 221/2020 uviedol, že sa v nich
konštatuje len toľko, že zrušením rozhodnutia na základe mimoriadneho opravného prostriedku môže
dôjsť za určitých okolností k vzniku bezdôvodného obohatenia. Avšak uvedená judikatúra nehovorí o

tom, kedy sa nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia stáva splatným. Tu treba naďalej aplikovať
ustanovenie § 563 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený
právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho o
plnenie veriteľ požiada. V prejednávanom prípade ho žalobca účinne vyzval na vydanie bezdôvodného
obohatenia až v žalobe. Bez zbytočného odkladu potom, čo mu žaloba bola doručená, vymáhanú istinu

pohľadávky žalobcovi uhradil. Preto žiadal žalobu zamietnuť. Dané skutkové okolnosti považoval za
významné aj z hľadiska rozhodnutia o trovách konania a o náhrade trov konania, pričom poukázal na
to, že: 1. Žalobca podal žalobu bez zaslania mu predchádzajúcej výzvy v zmysle § 563 Občianskeho
zákonníka. 2. Žaloba bola podaná predčasne, pred splatnosťou pohľadávky. 3. On bez zbytočného
odkladu svoju povinnosť na zaplatenie istiny splnil. 4. Vznik trov konania vo vzťahu k istine zavinil

žalobca, trovy vzniknuté na jeho strane neboli vynaložené účelne. 5. V otázke posudzovania otázky
náhrady trov konania v obdobných prípadoch, v ktorých je žaloba podaná pred splatnosťou uplatnenia
nároku, je potrebné zamedziť výlučne formalistickému prístupu na základe ktorého by sa priznávala
žalobcom náhrada trov konania, pričom poukázal na závery nálezu ÚS ČR sp. zn. III. ÚS 3592/16 zo
17.01.2017. V poslednom rade, ak sa súd stotožní s právnou argumentáciou žalovanej strany ohľadne

úrokov z omeškania, ktoré sú už jediným predmetom konania, bude úspešnou stranou. Uvedené dôvody
hodných osobitného zreteľa, osobitne s prihliadnutím na zákaz prílišného formalizmu, je nutné stiahnuť
tak na posúdenie povinnosti na náhradu trov konania vo vzťahu k istine, ako aj vo vzťahu k príslušenstvu.
Dané pojednávanie súd odročil na verejné nevyhlásenie rozsudku v zmysle § 219 ods. 2 C.s.p. dňa
09.12.2024. Následne bolo súdu doručené ešte podanie žalovaného, v ktorom trval na podanej žalobe

po zastavení konania v zostávajúcej časti príslušenstva v sume 400,59 eur, predstavujúcej úrok z
omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 8.065,30 eur od 09.12.2014 do 02.12.2015 a prezentoval
svoj právny názor v súlade so svojimi predchádzajúcimi vyjadreniami vo veci. Súd vo veci rozhodol
a rozsudok verejne vyhlásil dňa 09.12.2024. Pri svojom rozhodnutí vychádzal zo skutkového stavu
zisteného na základe nesporných skutkových tvrdení a vykonaného dokazovania:

10. V konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I č.k. 11C/14/2006 (aktuálna sp. zn.
B1-11C/14/2006) sa navrhovateľka I.. W. C. zastúpená svojím právnym zástupcom advokátom N..
D. R. domáhala proti odporcom manželom H. určenia vlastníctva k pozemkom parc. č. XXXX/X,XXXX/XX, XXXXX/XX nachádzajúcim sa v katastrálnom území H. - G. I.. Rozsudkom Okresného
súdu Bratislava I č.k. 11C 14/2006-341 zo dňa 23.09.2011, okrem rozhodnutia vo veci samej, ktorým
vyhovel navrhovateľke, bola uložená povinnosť odporcom zaplatiť navrhovateľke k rukám jej právneho

zástupcu N.. D. R. náhradu trov konania vo výške 8 065,30 eur. Krajský súd v Bratislave rozsudkom
č.k. 9Co/159/2012-403 zo dňa 21.03.2013 na základe odvolania odporcov napadnuté prvostupňové
rozhodnutie potvrdil. Rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I č.k. 11C/14/2006-341 zo dňa 23.09.2011
v spojení s týmto odvolacím rozhodnutím, sa v časti rozhodnutia o trovách konania stalo právoplatným
dňa 10.05.2013 a vykonateľným dňa 14.05.2013. Na základe týchto rozhodnutí odporcovia zaplatili

právnemu zástupcu navrhovateľky dňa 04.06.2013 sumu 8.065,30 eur ako náhradu trov konania. Túto
sumu zaplatili v banke vkladom v hotovosti na účet N.. D. R., právneho zástupcu navrhovateľky.
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutím č. k. 2MCdo 2/2014 zo dňa 30.10.2014, na základe
mimoriadneho dovolania Generálneho prokurátora SR, zrušil vyššie uvedené rozhodnutia súdov a vec
vrátil Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
08.12.2014. Odporcovia manželia H. zmluvou o postúpení pohľadávky uzatvorenou dňa 19.03.2014 so

žalobcom postúpili pohľadávku žalobcovi. Postúpenie pohľadávky oznamovali I.. W. C. listom zo dňa
19.03.2015, podaným na poštu dňa 20.03.2015 a doručeným splnomocnencovi I.. W. C. dňa 25.03.2015
(nečitateľné meno a priezvisko splnomocnenca). Prevzatie tohto listu potvrdil žalovaný, nepotvrdil však,
že by tento list otvoril a oboznámil sa s jeho obsahom. Týmto listom súčasne i vyzvali I.. W. C. na
vrátenie sumy, ktorú jej na základe rozhodnutí súdov, ktoré boli následne zrušené, zaplatili. Právny

zástupca žalobcu doručoval poštou MUDr. W. C. ďalšiu výzvu zo dňa 01.04.2015 na vrátenie sumy,
označenúakoPokusomimosúdnevysporiadanieprávnejvecikeďvtomčasenemalvedomosťotom,že
zomrela. Výzvu prevzal dňa 11.04.2015 splnomocnenec I.. W. C., ktorým podľa vedomostí žalobcu mal
byť žalovaný. Žalovaný potvrdil, že ide o jeho podpis. Avšak nepotvrdil, že by zásielku otvoril a oboznámil
sa s jej obsahom. Naopak, uviedol, že uzatvorenú zásielku vhodil do schránky právneho zástupcu jeho

matky N.. D. R. v jeho advokátskej kancelárii na N. č. X v H.. G. N.. D. R. uviedol, že dňa 21.04.2015
alebo 22.04.2015 (presný dátum nevedel ustáliť) sa oboznámil s touto výzvou. Neotvorenú výzvu mal
vhodenú v jeho schránke na Jesenského č. 2 v Bratislave, kde má advokátsku kanceláriu. Túto zásielku
mu tam vhodil zjavne žalovaný, ktorý to tak bežne zvykol robiť. Na túto výzvu zareagoval listom zo dňa
22.04.2015, ktorý elektronicky doručil do advokátskej kancelárie žalobcu, v ktorom žiadal oznámiť čísla

účtu, kde má byť dlžná sumy zaplatená. Advokátska kancelária žalobcu oznámila N.. D. R. elektronicky
číslo účtu, avšak dlžná suma nebola zaplatená. V tom čase nemal vedomosť o smrti jeho klientky I.. W.
C.. O jej smrti sa dozvedel telefonicky od žalovaného dňa 26.05.2015, kedy smrťou jeho klientky zaniklo
jeho oprávnenie zastupovať ju. Navrhovateľka I.. W. C. dňa 11.03.2015 zomrela. Dedičské konanie po
poručiteľke vedené na Okresnom súde Bratislava I č.k. 3D/116/2015 bolo právoplatne skončené dňa

05.06.2015 Osvedčením o dedičstve. Dedičom zo zákona v 1. zákonnej skupine sa stal žalovaný, syn
poručiteľky, poručiteľka závet nechala. Všeobecná hodnota majetku poručiteľky bola 51.700 eur, výška
dlhov bola 33.735 eur, čistá hodnota dedičstva bola 17.965 eur, do dedičského konania boli prihlásené
pohľadávky v sume 32.170, 68 eur. Žalovanému bol návrh doručený dňa 10.11.2015 a následne dňa
02.12.2015 žalovaný istinu žalobcovi, po začatí konania, zaplatil.

11. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

11.1 Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech

získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

11.2 Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

11.3 Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

11.4 Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej

príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

11.5 Podľa § § 526 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca
bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovialebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať
preukázania zmluvy o postúpení.

11.6 Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

11.7 Podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu,
keď jej dôjde.

11.8 Podľa § 33b ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, plnomocenstvo zaniká smrťou
splnomocniteľa, ak z jeho obsahu nevyplýva niečo iné

11.9 Podľa § 460 Občianskeho zákonníka, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

11.10 Podľa § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého
dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho
prešli poručiteľovou smrťou.

11.11 Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

11.12. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,

má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

12. Bezdôvodné obohatenie predstavuje osobitný právny inštitút mimozmluvného záväzkového práva.

Primárnou funkciou právnej úpravy bezdôvodného obohatenia je náprava nespravodlivej majetkovej
nerovnováhy vzniknutej z titulu absencie relevantného právneho dôvodu. Právna úprava bezdôvodného
obohatenia je subsidiárna vo vzťahu k iným inštitútom súkromného práva v tom zmysle, že sa uplatní
výlučne vtedy, ak právne následky majetkovej nerovnováhy nie sú pokryté inou právnou úpravou
predstavujúcou právny dôvod vzniku záväzku, a teda i príslušných reparačných ustanovení.

13. Bezdôvodné obohatenie je v ustanovení § 451 Občianskeho zákonníka konštruované ako predmet
plnenia, ktorý sa má vydať. V ods. 1 je pritom vyjadrená všeobecná zásada, že ten, kto sa na úkor iného
bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. V odseku 2 tohto ustanovenia je vymedzený pojem
bezdôvodného obohatenia. Zákon v tomto ustanovení uvádza štyri formy bezdôvodného obohatenia

(piata je obsiahnutá v § 454). Teda podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená
povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol
predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným
vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej
skutočnosti (podľa zákonom definovaného pojmu bezdôvodného obohatenia). Záväzkový právny vzťah

z bezdôvodného obohatenia vznikne však len za splnenia určitých (zákonných) predpokladov, ktorými
sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby (obohateného), protiprávnosť získania
bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná
súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou
inej určitej osoby. Napokon, že nejde o prípad, kedy Občiansky zákonník napriek majetkovému prospech

bezdôvodné obohatenie výslovne vylučuje. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí,
že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. (Najvyšší súd SR sp. zn. 2Cdo/92/2010)

14. Plnenie poskytnuté na základe určitého právneho dôvodu stáva bezdôvodným obohatením od
okamihu, kedy tento počiatočne existujúci právny dôvod odpadol. Pod odpadnutím právneho dôvodu

plnenia rozumieme všetky prípady, kedy zo zákona alebo na základe zákona dochádza k jeho zrušeniu.
Právoplatnýrozsudoksúduniejezákon,aprávnuskutočnosťpredstavujeibavtýchprípadoch,akúčinky
právoplatnosti rozhodnutia smerujú k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností. Inak povedané, iba
právoplatný rozsudok súdu bude právnym dôvodom plnenia iba vtedy, ak sa právoplatnosťou rozsudkukonštituujú (zakladajú, menia alebo rušia) práva a povinnosti subjektov právnych vzťahov. Ak takýto
rozsudok bude v dôsledku mimoriadneho opravného prostriedku zrušený, pôjde o právny dôvod plnenia,
ktorý dodatočne odpadol. V tomto prípade pôjde o bezdôvodné obohatenie.

15. Ak došlo k zaplateniu trov konania na základe zrušených rozhodnutí, ide o plnenie z pravého dôvodu,
ktorý neskôr odpadol a je možné požadovať ich vrátenie ako bezdôvodné obohatenie. Nárok na náhradu
trovkonaniamázákladvprocesnompráveavznikánajskôrnazákladeprávoplatnéhorozhodnutiasúdu,
ktoré ma konštitutívnu povahu (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/12/2006) Rozhodnutie

o trovách konania (nároku na náhradu trov konania) je procesný nárok spravidla závislý na rozhodnutí
vo veci samej. Platí, že ak nenadobudne rozhodenie vo veci samej právoplatnosť, nemožno hovoriť
ani o vzniku práva na náhradu trov konania, a teda pokiaľ bolo aj rozhodnutie o priznaní náhrady trov
konania zrušené, právny dôvod plnenia, ktorý pôvodne existoval, dodatočne odpadol a ten, kto trovy
konania zaplatil, má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn.
5Obdo/6/2019 zo dňa 25.02.2020)

16. Vznik reparačného právneho následku vo forme obdoby dospelosti (splatnosti) pohľadávky veriteľa,
ktorým je v tomto záväzkovoprávnom vzťahu subjekt postihnutý majetkovou nerovnováhou, nie je v
právnej úprave ustanovený výslovne. Ak splatnosť tejto prípadnej pohľadávky nebude výslovne zmluvne
dohodnutá, v zmysle ustanovenia § 563 je dlžník (v tomto prípade subjekt bezdôvodne obohatený)

povinný splniť svoj dlh deň nasledujúci po kondikcii veriteľa (teda subjektu, na úkor majetkovej sféry
ktorého obohatenie vzniklo). (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič,
M. a kol. Občiansky zákonník II. § 451 - 880. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, 1578 s.,
§ 451)

17. Občiansky zákonník v prípade práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia nestanovuje
splatnosť nárokov veriteľa. Pokiaľ medzi účastníkmi uvedených zodpovednostných záväzkových
vzťahov nedôjde k odlišnej dohode, vzťahuje sa na splatnosť týchto práv § 563 a veriteľ je v záujme
determinovania splatnosti vlastnej pohľadávky povinný požiadať dlžníka o plnenie. V deň nasledujúci
po takejto žiadosti je dlžník povinný plniť a v prípade márneho uplynutia danej lehoty sa na ďalší deň

dostáva do omeškania (§ 517 OZ). To má praktický význam najmä vo vzťahu k uplatneniu práva veriteľa
na úroky z omeškania, ktoré nemožno priznať za obdobie pred omeškaním dlžníka. Preto ak napríklad
veriteľ pred podaním žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia nevyzve dlžníka na plnenie a účinky
žiadosti o plnenie podľa § 563 bude mať až doručenie žaloby žalovanému zo strany súdu, môže veriteľ
požadovať úroky z omeškania až od druhého dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému (prvý

deň je dňom splatnosti). (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a
kol. Občiansky zákonník II. § 451 - 880. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, 1578 s., § 563)

18. V prejednávanej veci bol predmetom konania (po jeho zastavení v časti istiny v sume 8.065,30 eur)
peňažný nárok žalobcu na zaplatenie príslušenstva - zákonného úroku z omeškania vo výške 5,05 %

ročne zo sumy 8.065,30 eur od 09.12.2014 do 02.12.2015, vyčíslený v sume 400,59 eur. Ten si žalobca
uplatňoval voči žalovanému ako právnemu nástupcovi (synovi - dedičovi) po I.. W. C., ktorá zomrela dňa
11.03.2015, a to titulom dlhu vzniknutého z uhradených trov konania v spore na základe žaloby podanej
na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. 11C/14/2006. V danom konaní bola na základe rozsudku prvej
inštancie (zo dňa 23.09.2011) v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu (Krajského súdu v Bratislave

č.k. 9Co/159/2012 zo dňa 21.03.2013) uložená povinnosť žalovaným (dvom odporcom - manželom
V.. arch. N. H. a V.. arch. Z. H.) zaplatiť I.. W. C. (navrhovateľke) trovy konania vo výške 8.065,30
eur. Dané rozhodnutia nadobudli v časti trov konania právoplatnosť dňa 10.05.2013 a vykonateľnosť
dňa 14.05.2013. Tento nárok odporcovia uhradili (dňa 04.06.2013), avšak neskôr došlo k zrušeniu
predmetných právoplatných rozhodnutí Najvyšším súdom SR (na mimoriadne dovolanie) v uznesení

č.k. 3MCdo/2/2014 zo dňa 30.10.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08.12.2014. Po zrušení
právoplatných rozhodnutí, na základe ktorých právna predchodkyňa plnila odporcom, títo postúpili svoju
pohľadávku na žalobcu. Postúpenie pôvodní veritelia oznamovali MUDr. W. C. listom zo dňa 19.03.2015,
v ktorom ju zároveň vyzvali na úhradu predmetnej sumy, avšak v danom čase už žalobkyňa nežila -
zomrela dňa 11.03.2015. Uvedené skutočnosti medzi stranami neboli sporné.

19. Podstatou právnou otázkou v prejedávanej veci bolo, či a ktorým momentom došlo k vzniku
bezdôvodného obohatenia v dôsledku plnenia na základe neskôr zrušených právoplatných rozhodnutí
súdu. Súd uvádza, že v danej problematike došlo v ostatnom období k judikatúrnemu posunu. JudikátR 74/2019 (znesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Cdo 85/2013 zo dňa 09.04.2014) záväzne ustálil,
že: „Ten, komu bolo plnené na základe rozhodnutia, ktoré bolo následne zrušené alebo stratilo podľa
procesných predpisov účinky, sa bezdôvodne obohacuje len vtedy, ak právny dôvod plnenia reálne

nespočíval v hmotnom práve. Ak právny dôvod plnenia podľa hmotného práva tu bol, potom trvá
ďalej, bez ohľadu na to, či právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, ktoré toto právo iba deklarovalo,
bolo či nebolo zrušené alebo stratilo svoju účinnosť.“ V skutkových okolnostiach prejedávanej veci je
zrejmé, že právny dôvod plnenia - náhrada trov konania, „reálne nespočíval v hmotnom práve“, ale mal
procesnoprávny charakter. Daná uložená povinnosť úhrady trov konania mala konštitutívnu povahu,

pričom súd v podrobnostiach bližšie odkazuje aj na závery v odôvodnení uznesenia Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 5Obdo/6/2019 zo dňa 25.02.2020 (ods. 44. až 47.).

20. Súd navyše, vzhľadom aj na rovnaké skutkové okolnosti (plnenie titulom náhrady trov konania na
základe zrušeného právoplatného rozhodnutia), osobitne poukazuje tiež na ďalšie súladné recentné
závery Ústavného súdu SR v náleze IV. ÚS 221/2020 zo dňa 16.11.2021:

„29. Ústavný súd predovšetkým uvádza, že problematika rozhodovania o náhrade trov konania má
základ v procesnom práve a právny pomer (vzájomné práva a povinnosti) medzi dotknutými stranami,
ktorý autoritatívne rieši otázku priznanej náhrady trov konania, vzniká až na základe právoplatného
rozhodnutiasúdu,ktorémávtomtosmerekonštitutívnupovahu,pretožeaždorozhodnutiavšeobecného
súdu o náhrade trov konania si strany medzi sebou nie sú povinné navzájom nič plniť a každá z nich

znáša svoje vlastné trovy, ktoré jej v priebehu konania vznikli. Konštitutívny aspekt rozhodnutia o trovách
konania sa neprejavuje len v rovine vzniku tohto právneho vzťahu, ale aj v súvisiacej rovine týkajúcej
sa priznaného rozsahu tejto náhrady (jej výšky).
30. Inými slovami, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie všeobecného súdu o náhrade trov konania sa
tak stáva právnym dôvodom plnenia, pričom zároveň platí, že jeho zrušenie na základe mimoriadneho

opravného prostriedku alebo ústavnej sťažnosti má za následok dodatočné odpadnutie tohto dôvodu
plnenia [§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka (m. m. II. ÚS 18/2016)]. Táto skutočnosť z časového
hľadiska nastáva okamihom nadobudnutia právoplatnosti zrušujúceho rozhodnutia. Týmto momentom
zároveň vzniká záväzok (§ 489 Občianskeho zákonníka), ktorého obsahom je povinnosť toho, kto sa
bezdôvodne obohatil, vydať to, o čo sa obohatil, a s ňou korelujúce právo osoby, na úkor ktorej došlo k

obohateniu, požadovať vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia.
31. Z konštitutívnej povahy rozhodnutia o náhrade trov konania tiež vyplýva, že už uhradená náhrada
trov konania podľa právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia, ktoré bolo následne zrušené,
niejesúčasťoutrovsúdnehokonaniapokračujúcehopotomtozrušení(porovnajajrozsudoknajvyššieho
súdu č. k. 2 Cz 71/87 z 27. októbra 1987). Nové rozhodnutie o náhrade trov súdneho konania tak zakladá

novú právom uznanú povinnosť (nový právny dôvod) k ich náhrade. Zároveň tiež platí, že právo na
vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia je samostatným a spôsobilým predmetom jednostranného
právneho úkonu, ktorým dochádza k započítaniu druhovo rovnakých plnení a v danej veci aj účinného
započítania na konečnú sumu priznanej náhrady trov konania novým exekučným titulom.
32. Sumarizujúc dosiaľ uvedené, ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na skutočnosť, že v okolnostiach

danej veci došlo v priebehu času k zrušeniu pôvodného exekučného titulu, stali sa na jeho základe už
vymožené (uhradené) trovy konania bezdôvodným obohatením na strane oprávneného. Ak za takejto
situácie sťažovateľka vyzvala oprávneného na vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia a tento si
napriek jej výzve svoju povinnosť nesplnil, dostal sa do omeškania, čím mu zároveň vznikla sekundárna
povinnosť uhradiť sťažovateľke za každý deň svojho omeškania úroky (§ 517 ods. 2 Občianskeho

zákonníka).“

21. Na základe uvedeného je zrejmé, že právoplatnosťou zrušujúceho uznesenia najvyššieho súdu
(08.12.2014) došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia ako plnenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol.
K vzniku povinnosti toho kto sa obohatil (MUDr. Poncová) však dochádza v zmysle § 563 Občianskeho

zákonníka až po kvalifikovanej výzve (po tom, čo dlžníka o plnenie veriteľ požiadal), keď v danom
prípade nebola preukázaná ani tvrdená existencia špeciálnej dohody určujúcej moment splatnosti pre
tentoprípad.Doomeškania(§517ods.1Občianskehozákonníka)satakdlžníkdostávaažvnasledujúci
deň po doručení takejto výzvy/žiadosti. Súd v tomto ohľade poukazuje napr. na rozhodnutia Najvyššieho
súd SR sp. zn. 1Cdo 210/2005 (ZSP, 2006, č. 37), sp. zn. 1Cdo 99/2007 či sp. zn. 7 MCdo 5/2014, ako

aj na zhodný záver právnej teórie (uvedené vyššie v ods. 16. a 17.). Nie je preto dôvodná argumentácia
žalobcu o tom, že nebol povinný dlžníčku resp. žalovaného osobitne vyzývať na vydanie bezdôvodného
obohatenia. Nešlo pritom v tejto situácii o nejakú všeobecnú povinnosť predžalobnej výzvy, ale o
hmotnoprávny predpoklad vzniku povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie.22. Aby bol teda žalobca úspešný v danom zostávajúcim nároku na zaplatenie príslušenstva z
bezdôvodného obohatenia voči žalovanému (právnemu nástupcovi - dedičovi), na ktorého predmetná

povinnosť prešla (momentom smrti poručiteľky MUDr. C.), bol povinný preukázať, že pôvodnú dlžníčku
riadne vyzval na vydanie bezdôvodného obohatenia. Nasledujúcim dňom po doručení výzvy by sa
dostala do omeškania a v takom prípade by (v zmysle argumentácie žalobcu) platilo, že žalobca „vstúpil
do už prebiehajúceho omeškania“ a bol by povinný na úhradu úroku z omeškania do zaplatenia istiny.
V predmetnej veci však žalobca takúto skutočnosť nepreukázal. Z vykonaného dokazovania ako aj

nesporných skutkových tvrdení, je zrejmé, že doručoval výzvu zo dňa 19.03.2015 adresovanú pôvodnej
dlžníčke (č.l. 23) až v čase po jej smrti (11.03.2015). Rovnako zomr. dlžníčke doručoval aj následnú
výzvu zo dňa 01.04.2015 (Pokus o mimosúdne vysporiadanie). Výzvu adresovanú a doručovanú zomr.
dlžníčke nemožno považovať za kvalifikovanú výzvu v zmysle § 563 na splnenie dlhu, ktorá by zakladala
hmotnoprávne účinky omeškania s úhradou dlhu. Takéto doručovanie v danom prípade teda nebolo
možné považovať za účinné doručenie výzvy na vydanie bezdôvodného obohatenia. Na uvedené nemá

vplyv ani skutočnosť, že zásielku adresovanú I.. C. (neotvorenú obálku) v čase po jej smrti prevzal
žalovaný ako splnomocnenec a že táto sa dostala do dispozície jej právneho zástupcu, keď v čase po
jej smrti (§ 33b Občianskeho zákonníka) nebol oprávnený na riadne prevzatie písomnosti (s účinkami
vzniku omeškania). Relevanciu nemohla mať ani skutočnosť, že žalobca nemal v čase realizovania
výziev vedomosť o smrti I.. C..

23. Prechod dlhu (samotnej istiny) z pôvodnej dlžníčky na žalovaného nebol sporným a zodpovedal aj v
spore zisteným skutočnostiam o výsledku dedičského konania (§ 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Čo sa však týka vzniku omeškania a času riadne (účinne) doručenej výzvy na vydanie bezdôvodného
obohatenia, tento bol v spore preukázaný až samotným doručením žaloby žalovanému s výzvou na

vyjadrenie dňa 10.11.2015 (doručenka na č.l. 32). Takéto doručenie výzvy v rámci žaloby v súdnom
konaní je prípustným spôsobom zakladajúcim príslušné hmotnoprávne účinky. Bližšie možno poukázať
opäť na už vyššie uvedené závery (ods. 17) a rozhodnutia Najvyššieho súd SR sp. zn. 1Cdo 210/2005
(ZSP, 2006, č. 37), sp. zn. sp. zn. 1Cdo 99/2007 a sp. zn. 7 MCdo 5/2014, ktoré priamo uvádzajú aj
tento kvalifikovaný spôsob. Žalovaný sa tak do omeškania so zaplatením peňažného dlhu (vydaním

bezdôvodného obohatenia) dostal dňom nasledujúcim po doručení mu žaloby, t.j. dňom 11.11.2015
a omeškanie trvalo do jeho zaplatenia dňa 02.12.2015, čo bolo dokladované samotným žalobcom (a
bolo dôvodom spaťvzatia žaloby v časti celej istiny 8.065,30 eur). Požadovaná výška úroku príslušného
nároku - úroku z omeškania vo výške 5,05 % bola žalobcom určená správne v súlade s § 517 ods. 1 prvá
veta, ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z. Výšku uvedeného nároku

možno vyčísliť a predstavuje sumu 24,54 eur. V tejto časti bol nárok žalobcu na úrok z omeškania (z jeho
celkovej sumy 400,59 eur) uplatnený dôvodne. Pri danom hmotnoprávnom posúdení vzniku omeškania
a dôvodnosti uplatneného nároku nemali opodstatnenie tvrdenia žalovaného a poukazované okolnosti
o tom, že v čase podania žaloby nedošlo k splatnosti dlhu, žaloba bola podaná predčasne a po výzve
súdu na vyjadrenie sa k žalobe istinu (dlh) bez zbytočného odkladu uhradil. Tieto však mali význam pre

procesné posúdenie nároku na náhradu trov konania ako dôvody hodné osobitného zreteľa), na ktoré
žalovaný tiež žiadal prihliadnuť a k čomu súd následne pristúpil (nižšie).

24. Vzhľadom na uvedené súd vyhovel žalobe v časti dôvodne uplatneného úroku z omeškania vo
vyčíslenej sume 24,54 eur (I. výrok) a vo zvyšnej (zostávajúcej) časti žalobu zamietol (II. výrok).

25. O nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 C.s.p.) súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1, §
256 ods. 1 a § 257 C.s.p. Vychádzajúc formalisticky zo zásada zodpovednosti za zavinenie zastavenia
konania (§ 256 ods. 1 C.s.p.) by bolo možné konštatovať procesnú zodpovednosť žalovaného za
späťvzatie žaloby v dôsledku úhrady žalovanej istiny (v sume 8.065,30 eur) po podaní žaloby. Vo zvyšnej

zostávajúcej časti o zaplatenie vyčísleného úroku z omeškania v sume 400,59 eur (ktorý tvoril predmet
konania už od zastavenie konania dňa 08.01.2016) by tak bolo možné vychádzať z úspechu žalovaného
v zamietnutej časti 376,05 eur. Posudzujúc spojene oba nároky by teda celkový úspech v spore
(analogicky sa stotožňuje úspech a zavinenie) dosiahol v prevažujúcom rozsahu žalobca. Súd však
v danom prípade aplikoval § 257 C.s.p., podľa ktorého sa výnimočne neprizná náhrada trov konania,

ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. V tomto prípade bolo potrebné prihliadať na okolnosti
prípadu týkajúce sa danej procesnej situácie, uplatnenia nároku - podania žaloby, tiež vzniku žalovaného
nároku až počas konania, predchádzajúcu zmenu v osobe dlžníka ako aj prístup/postoj samotného
žalovaného v spore ako nového dlžníka. V prvom rade je potrebné poukázať na skutočnosť, že v časepodania žaloby nebol žalovaný nárok splatným. Ako vyplýva z vyššie prijatých záverov, žalobca riadne
nerealizoval hmotnoprávnu výzvu na zaplatenie príslušného dlhu (vydanie bezdôvodného obohatenia)
v dôsledku čoho bola žaloba podaná predčasne. K splatnosti dlhu a vzniku nároku v časti istiny došlo

až na základe následného procesného postupu súdu doručením žaloby. Je preto zrejmé, že trovy
právneho zastúpenia do tohto momentu by nebolo možné považovať za účelne vynaložené. Závery
o splatnosti istiny majú podstatný význam aj na zostávajúci nárok na zaplatenie úrokov z omeškania,
ktorý tvoril predmet konania už od čiastočného zastavenia konania už od 08.01.2016, keď v čase
podania nemohlo dôjsť k vzniku omeškania s plnením dlhu. Uvedené okolnosti majú teda význam

tak pri skúmaní procesnej zodpovednosti za zastavenie konania ako aj celkového úspech v spore.
Realizovať takýmto spôsobom svoje práva zo strany žalobcu (predčasne podanou žalobou) nemá síce
vplyv následne na samotnú dôvodnosť uplatňovaného nároku v čase rozhodnutia súdu, avšak vzniknuté
procesnoprávne dôsledky v podobe trov konania podľa názoru súdu nemožno prenášať na žalovaného
v podobe formalistických záverov o jeho procesnom zavinení a celkovom neúspechu v spore. Súd
prihliadal tiež na postoj žalovaného v spore - na žalovaným poukazovanú skutočnosť o tom, že v

primeranom možnom čase uhradil samotnú istinu. Významnou okolnosťou v tomto ohľade je tiež to, že
ide o dlh, ktorý na žalovaného prešiel v dôsledku smrti pôvodnej dlžníčky dedením. Žalovaný teda nebol
účastníkom konania v čase priznania a uhradenia trov konania (tvoriacich istinu) ako ani neskoršieho
zrušenia príslušného súdneho rozhodnutia. Nemožno tak opomenúť ani špeciálnu povahu samotných
nárokov, keď istina bola pôvodne súdom judikovaným exekučným titulom v podobe trov konania, ktorý

odpadol (na základe výsledku konania o mimoriadnom dovolaní). Nejednoznačná povaha nároku a
najmäotázkavznikuúrokovzomeškaniapritom(poukazovanýjudikatúrnyposunpriprávnomposúdení),
mala zjavne príčinu aj v protichodnom postoji strán. Použitím ustanovenia § 257 C.s.p. súd sledoval
záujem na odstránení neprimeranej tvrdosti zákona a vzniknutej procesnej situácie, a teda na dosiahnutí
spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o uplatnenie nároku na súde, vedenie súdneho konania a jeho

výsledok. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že v predmetnej veci sú dané dôvody hodného
osobitného zreteľa, pre ktoré je namieste (inak formálne procesne úspešnému) žalobcovi obmedziť
nárok na náhradu trov konania. Preto súd rozhodol tak, že „náhradu“ trov konania (ako to predpokladá
znenie § 257 C.s.p) nepriznal žiadnej zo strán sporu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, písomne, v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Mestskom súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). /§ 363 C.s.p./

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. /§ 364 C.s.p./

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania. /§ 365 C.s.p./Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

/§ 366 C.s.p./

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučného poriadku).