Rozsudok – Dôchodky ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, March 5, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: PO-6Sa/3/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8023200045
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. LL.M. Jana Fandáková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:8023200045.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, sudkyňou Mgr. Janou Fandákovou, LL.M., v právnej veci žalobkyne: A. B.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, D., zastúpenej JUDr. Katarínou Andráš Leškovou, advokátkou, so
sídlom Plzenská 2, Prešov, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, Ul. 29 augusta 8 - 10, Bratislava,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného č. 595 113 6653 0 zo 7.
novembra 2022, na základe správnej žaloby v sociálnych veciach, takto

r o z h o d o l :

I.ZrušujerozhodnutiežalovanéhogenerálnehoriaditeľaSociálnejpoisťovne,ústredieč.XXXXXXXXXX
X zo 7. novembra 2022 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobkyni priznáva voči žalovanému nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z
28. júla 2022 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), postupom podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003
Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“)

zamietla žiadosť žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, D. (ďalej len „žalobkyňa“) o
priznanie invalidného dôchodku. Ako vyplýva z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, správny
orgán svoje rozhodnutie odôvodnil s poukázaním na to, že keďže žalobkyňa získala dobu služby v
rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a tento jej bol priznaný, v súlade s § 60 ods. 2 a §
255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, nie je možné dobu služobného pomeru od 1. mája 1989 do 31.
decembra 2017 zhodnotiť na nárok na invalidný dôchodok. V ďalšom prvostupňový orgán poukázal na
to, že na určenie sumy invalidného dôchodku nemožno započítať dobu výkonu služby a hrubé zárobky,

pretože Československá socialistická republika sa v roku 1991 zaviazala prijímať záväzky len pokiaľ ide
o III. časť Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 (ďalej len „Dohovor“),
týkajúcusastarobnéhodôchodku.NakoľkoinvalidnýdôchodokjeuvedenývII.častiDohovoru,doúvahy
neprichádza ani aplikácia článku 33 ods. 2 Dohovoru v časti VI - Spoločné ustanovenia na invalidný
dôchodok. S poukazom na uvedené bolo žalobkyni na nárok na invalidný dôchodok zhodnotené len
obdobiedôchodkovéhopoisteniazískanévovšeobecnomsystémedôchodkovéhopoistenia.Dodatočne
zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa § 142 ods. 3 písm. c) zákona o sociálnom poistení

za obdobie od 28. novembra 2018 do 27. marca 2019, kedy bola žalobkyňa zaradená v evidencii
nezamestnaných občanov s tým, že invalidný dôchodok žiadala priznať od 20. marca 2019 nebolo
možné hodnotiť na nárok na invalidný dôchodok, nakoľko ide o obdobie po dátume vzniku invalidity. V
závere správny orgán konštatoval, že ku dňu vzniku invalidity, to znamená k 1. januáru 2018 získalažalobkyňa 5356 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo je 14 rokov a 246 dní, čím získala menej ako
15 rokov obdobia dôchodkového poistenia a tým nespĺňala podmienku potrebného počtu rokov obdobia
dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. Okrem uvedeného konštatoval, že

týmto rozhodnutím bol realizovaný rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4Sa/11/20212 z 13. apríla
2022.

2. Proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu podala žalobkyňa odvolanie. Žalovaný rozhodnutím č. XXX
XXX XXXX X zo 7. novembra 2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie žalovaného“) odvolanie žalobkyne

proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu zamietol a toto rozhodnutie potvrdil.

3. Žalovaný po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia a priloženej spisovej dokumentácie dospel k
záveru, že postup prvostupňového orgánu bol správny, a preto bolo potrebné prvostupňové rozhodnutie
potvrdiť. V odôvodnení zrekapituloval skutkový a právny stav. Konštatoval, že na vznik nároku na
výsluhový dôchodok bola žalobkyni zhodnotená doba výkonu služby od 1. mája 1989 do 31. decembra

1999 v II. kategórii funkcií, od 1. januára 2000 do 31. decembra 2003 v III. pracovnej kategórii a od 1.
januára 2004 do 31. decembra 2017 bez pracovnej kategórie, úhrnom v rozsahu 28 rokov a 252 dní. Na
nárok na výsluhový dôchodok jej tak bolo zhodnotených 28 rokov a 252 dní. Podľa názoru žalovaného
to znamená, že pre nárok na výsluhový dôchodok pri určení priemerného mesačného služobného
platu bol zhodnotený celkový počet kalendárnych dní, čo je 10472, t.j. 28 rokov 252 dní. Žalovaný

poukázal na to, že zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že pre nárok na výsluhový dôchodok
bolo žalobkyni zhodnotené obdobie dôchodkového poistenia, získané v osobitnom systéme sociálneho
poistenia v rozsahu 28 rokov a 252 dní a pre určenie výšky výsluhového dôchodku sa hodnotili len
celé roky služobného pomeru, t.j. 28 rokov. S poukazom na uvedené na nárok na invalidný dôchodok
tak bolo zhodnotené žalobkyni len obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom systéme

dôchodkového poistenia.

II.
Priebeh súdneho konania, žaloba a vyjadrenia účastníkov konania

4. V zákonom stanovenej lehote podala žalobkyňa žalobu o preskúmanie zákonnosti napadnutého
rozhodnutia žalovaného, ktorou sa domáha zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného a priznania
náhrady trov konania.

5. V podanej žalobe žalobkyňa namietala, že žalovaný opätovne, už po tretíkrát, iba skopíroval svoje
predchádzajúce odôvodnenia bez bližšej snahy zaoberať sa závermi správnych súdov, ktoré už vo veci
predtým rozhodli. Sporným v konaní bolo, že žalovaný žalobkyni do obdobia dôchodkového poistenia vo
všeobecnom systéme nezapočítal 252 dní, ktoré odpracovala počas výkonu služby v Zbore väzenskej

a justičnej stráže, počas ktorej si riadne platila dôchodkové poistenie. Žalovaný jej uznal obdobie
dôchodkového poistenia len za dobu 14 rokov a 246 dní.

6. Žalobkyňa poukázala na to, že sa žalovanému márne pokúša už roky vysvetliť, že obdobie
252 dní dôchodkového poistenia z osobitného systému dôchodkového zabezpečenia jej na účely

dôchodku nebolo nijako zhodnotených. Pre nárok a výšku výsluhového dôchodku jej bolo zhodnotených
len 28 ukončených rokov služobného pomeru. Žalobkyňa zdôraznila, že táto skutočnosť vyplýva z
Potvrdenia Generálneho riaditeľstva ZVJS, Útvaru sociálneho zabezpečenia Bratislava č. GRZVJS-
d-16580/14-2018 z 23.03.2018, čo konštatoval aj Krajský súd v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn.
4Sa/11/2021. Zostávajúcich 252 dní z osobitného systému dôchodkového zabezpečenia z celkovej doby

trvania služobného pomeru v rozsahu 28 rokov a 252 dní jej neboli hodnotené na účely výsluhového
dôchodku.

7. Žalobkyňa považuje napadnuté rozhodnutie za rozporné a nezrozumiteľné. Postup žalovaného v
konaní o jej žiadosti o invalidný dôchodok je nekonzistentný, nezrozumiteľný. Žalovaný ju v minulosti

inštruovalktomu,abysidoplatilanavyše120dnídôchodkovéhopoisteniavrámcivšeobecnéhosystému
dôchodkového poistenia a keď tak urobila, začal žalovaný tvrdiť, že dodatočne zaplatené poistné na
dôchodkové poistenie nemožno v jej prípade hodnotiť na nárok na invalidný dôchodok. Podľa jej názoruje z doteraz vykonaného dokazovania zrejmé, že pre nárok a výšku výsluhového dôchodku jej bolo
zhodnotených iba 28 ukončených rokov trvania služobného pomeru.

8. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním z 20.04.2023. Zotrval na tvrdeniach obsiahnutých v
napadnutom rozhodnutí. Žalovaný poukázal na to, že v odvolacom konaní bolo doplnené dokazovanie
dopytom na generálne riaditeľstvo ZVJS, Bratislava a opätovne bolo žalovanému oznámené, že pre
nárok na výsluhový dôchodok bola žalobkyni zhodnotená celá doba služobného pomeru v rozsahu od
1. mája 1989 do 31. decembra 2017, t.j. 28 rokov a 252 dní, len pre výšku a určenie sumy výsluhového

dôchodku sa hodnotia celé ukončené roky. Z tohto dôvodu považuje napadnuté rozhodnutie za vecne
správne, vydané v súlade so spoľahlivo zisteným skutkovým stavom a v súlade s právnymi predpismi
o sociálnom poistení, za rešpektovania právnych záverov vyslovených správnymi súdmi. K judikatúre,
na ktorú poukazovala žalobkyňa uviedol, že uvedené rozhodnutia sa týkali konania o starobnom
dôchodku, avšak vo veci žalobkyne ide o konanie o nároku na invalidný dôchodok a na určenie sumy
invalidnéhodôchodkunemožnozapočítaťdobuvýkonuslužbyahrubézárobky,pretožeČeskoslovenská

socialistická republika sa v roku 1991 zaviazala prijímať záväzky len pokiaľ ide o III. časť Dohovoru,
týkajúcusastarobnéhodôchodku.NakoľkoinvalidnýdôchodokjeuvedenývII.častiDohovoru,doúvahy
neprichádza ani aplikácia článku 33 ods. 2 Dohovoru v časti VI - Spoločné ustanovenia na invalidný
dôchodok. Vzhľadom na uvedené navrhol správnu žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

9. Žalobkyňa v replike z 31.05.2024 zotrvala na svojej argumentácii uvedenej v žalobe.

10. Keďže žalobkyňa ani žalovaný vo svojich podaniach nežiadali vo veci nariadiť pojednávanie, správny
súd vo veci rozhodol bez toho, aby pojednávanie nariadil. Postupom podľa § 137 ods. 4 SSP bolo
preto v zákonnej lehote a zákonným spôsobom oznámené (na úradnej tabuli, ako aj na webovej stránke

Správneho súdu v Košiciach), že rozsudok v tejto veci bude verejne vyhlásený dňa 5. marca 2025
o 09:00 hod. Keďže boli splnené zákonné podmienky vyplývajúce z § 137 ods. 3, veta druhá SSP,
správny súd vyhlásil rozsudok dňa 5. marca 2025 vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia
bez odôvodnenia na úradnej tabuli správneho súdu.

III.
Relevantná právna úprava a posúdenie veci súdom

11.Podľa§2ods.1zákonač.162/2015Z.z.Správnysúdnyporiadokvzneníneskoršíchpredpisov(ďalej
len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným
záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

12. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

13. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

14. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP; správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.

15. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) a f) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie
orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho

posúdenia veci a ak skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia
alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.16. S účinnosťou ku dňu 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3 ods. 3
písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu

v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc
správnychsúdov.Od01.06.2023jetedanakonanievpredmetnejvecipríslušnýSprávnysúdvKošiciach
(ďalej aj „správny súd“ alebo „súd“).

17. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal

nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná
o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi
v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP.

18. Po oboznámení sa s obsahom predloženého administratívneho a dávkového spisu, dospel správny
súd k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, pretože žalobou napadnuté rozhodnutie vychádzalo z

nesprávneho právneho posúdenia veci, čo vyústilo do zrušenia rozhodnutia žalovaného v zmysle § 191
ods. 1 písm. c) SSP, a zároveň skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého
rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu (§ 191
ods. 1 písm. f) SSP, a vec vrátil na ďalšie konanie žalovanému (§ 191 ods. 4 SSP).

19. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného v spojení s jemu
predchádzajúcim prvostupňovým rozhodnutím o zamietnutí žiadosti žalobkyne o priznanie invalidného
dôchodku z dôvodu, že nebola dôchodkovo poistená najmenej 15 rokov.

20. Spornou otázkou bolo splnenie podmienky získania potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového

poistenia žalobkyne na nárok na invalidný dôchodok, a to najmenej 15 rokov dôchodkového poistenia
pred vznikom invalidity pri dosiahnutí veku 45 rokov. Ku dňu vzniku invalidity, t.j. k 01.01.2018 získala
žalobkyňapodľanázoružalovaného5356dníobdobiadôchodkovéhopoistenia,čoje14rokova246dní.

21. Z Potvrdenia Generálneho riaditeľstva ZVJS, Útvaru sociálneho zabezpečenia Bratislava č.

GRZVJS-d-16580/14-2018 z 23.03.2018, ktoré je súčasťou administratívneho spisu, mal správny súd
za preukázané, že služobný pomer žalobkyne trval 28 rokov a 252 dní, a pre nárok a výšku výsluhového
dôchodku jej bolo zhodnotených 28 ukončených rokov služobného pomeru. Na túto skutočnosť poukázal
už Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku vo veci žalobkyne sp. zn. 9Sk/33/2020 z
24.02.2021, ktorým zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4Sa/1/2019 zo 14. júla 2020 a

vec mu vrátil na ďalšie konanie.

22. V následne vydanom rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4Sa/11/2021 z 5. apríla 2022
správny súd zaviazal správne orgány vysporiadať sa s otázkou, či do celkovej doby dôchodkového
poistenia žalobkyne má byť zohľadnená doba jej poistenia v osobitnom systéme dôchodkového

poistenia 252 dní, ktorá nebola hodnotená na účely výsluhového dôchodku.

23. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na to, že zo zisteného skutkového stavu
je zrejmé, že pre nárok na výsluhový dôchodok bolo žalobkyni zhodnotené obdobie dôchodkového
poistenia, získané v osobitnom systéme sociálneho poistenia v rozsahu 28 rokov a 252 dní a pre

určenie výšky výsluhového dôchodku sa hodnotili len celé roky služobného pomeru, t.j. 28 rokov.
Správny súd konštatuje, že z napadnutého rozhodnutia nevyplýva žiadna skutočnosť, z ktorej by mal
žalovaný preukázaný takto zistený skutkový stav. Žalovaný až vo vyjadrení k žalobe poukázal na to, že
v odvolacom konaní bolo doplnené dokazovanie dopytom na Generálne riaditeľstvo ZVJS, Bratislava a
opätovne bolo žalovanému oznámené, že pre nárok na výsluhový dôchodok bola žalobkyni zhodnotená

celá doba služobného pomeru v rozsahu od 1. mája 1989 do 31. decembra 2017, t.j. 28 rokov a 252
dní, len pre výšku a určenie sumy výsluhového dôchodku sa hodnotia celé ukončené roky.

24. V tejto súvislosti je z pohľadu správneho súdu podstatné, že žalovaný sa žiadnym spôsobom
v napadnutom rozhodnutí nevyjadril k tomu, na základe čoho zistil takýto skutkový stav, pričom

platí, že vyjadrením k žalobe nemožno nahradiť skutočnosti, na ktorých žalovaný založil odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia. V kontexte tejto argumentácie žalovaného správny súd uvádza, že pokiaľ
žalovaný tvrdí, že v odvolacom konaní mu bolo opätovne oznámené, že pre nárok na výsluhový
dôchodok bola žalobkyni zhodnotená celá doba služobného pomeru z pomeru v rozsahu od 1. mája1989 do 31. decembra 2017, t.j. 28 rokov a 252 dní, len pre výšku a určenie sumy výsluhového dôchodku
sa hodnotia celé ukončené roky, toto jeho tvrdenie nekorešponduje s obsahom administratívneho spisu.

25. Tak, ako už bolo uvedené z Potvrdenia Generálneho riaditeľstva ZVJS, Útvaru
sociálneho zabezpečenia Bratislava č. GRZVJS-d-16580/14-2018 z 23.03.2018, ktoré je súčasťou
administratívneho spisu, vyplýva, že služobný pomer žalobkyne trval 28 rokov a 252 dní a pre nárok
a výšku výsluhového dôchodku jej bolo zhodnotených 28 ukončených rokov služobného pomeru, na
rozdiel od mailovej komunikácie zo dňa 25. októbra 2022 medzi žalovaným a Generálnym riaditeľstvom

ZVJS, z ktorého naopak vyplýva, že pre nárok na výsluhový dôchodok bola žalobkyni zhodnotená celá
doba služobného pomeru od 1. mája 1989 do 31. decembra 2017, t.j. 28 rokov a 252 dní, a pre výpočet a
určenie sumy výsluhového dôchodku jej bolo pre výšku výsluhového dôchodku hodnotených 28 celých
ukončených rokov služobného pomeru.

26. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva žiadna úvaha, na základe ktorej žalovaný

celkom zjavne prihliadal výlučne na mailovú komunikáciu z 25. októbra 2022 a žiadnym spôsobom
sa nevysporiadal s rozporným tvrdením toho istého orgánu obsiahnutého v Potvrdení Generálneho
riaditeľstva ZVJS, Útvaru sociálneho zabezpečenia Bratislava č. GRZVJS-d-16580/14-2018 z
23.03.2018, ktoré je súčasťou administratívneho spisu a ktoré sa týka rozhodnej skutočnosti pre
posúdenie nároku žalobkyne. Uvedené zakladá dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa §

191 ods. 1 písm. f) SSP keďže skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého
rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi, resp. v nich nemá oporu.

27. Vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci žalovaný po citácii zákonných ustanovení konštatuje, že: „To
znamená, že pre nárok na výsluhový dôchodok pri určení priemerného mesačného služobného platu bol

zhodnotený celkový počet kalendárnych dní čo je 10472, t.j. 28 rokov a 252 dní“. Z uvedeného je zrejmé,
že spôsob odôvodnenia napadnutého rozhodnutia signalizuje, že žalovaný sa podrobne nevenoval
jednotlivým dôkazným prostriedkom a následným myšlienkovým úvahám, čo z týchto dôkazných
prameňov zistil, ako ich vzájomne vyhodnotil a prečo ich podradil pod to, ktoré konkrétne ustanovenie.

28. Podľa § 60 ods. 1 zákona o sociálnom poistení prvej vety, obdobie dôchodkového poistenia je
obdobiepovinnéhodôchodkovéhopoistenia,obdobiedobrovoľnéhodôchodkovéhopoistenia,akzatieto
obdobia okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto
zákona a ak tento zákon neustanovuje inak.

29. Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie
výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali
v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný
invalidnývýsluhovýdôchodok,invalidnýdôchodokalebočiastočnýinvalidnýdôchodokpodľaosobitného
predpisu.

30. Podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje
aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.
decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v
rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný

invalidnývýsluhovýdôchodok,invalidnýdôchodokalebočiastočnýinvalidnýdôchodokpodľaosobitného
predpisu.

31. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyni bol rozhodnutím Generálneho riaditeľstva
ZVJS zo dňa 23.01.2018 priznaný výsluhový dôchodok od 01.01.2018, a to podľa § 143aa písm. a/, §

143ab ods. 1, § 143ac ods. 1 písm. a/ zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a
vojakov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z.z.“).

32. Podľa § 143aa písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z., policajt alebo profesionálny vojak, ktorého služobný
pomer vznikol pred 1. májom 2013 a skončí po 30. apríli 2013, má nárok na výsluhový dôchodok, ak

jeho služobný pomer trval najmenej 15 rokov pred 1. májom 2013.

33.Podľa§143abods.1zákonač.328/2002Z.z.výsluhovýdôchodokpolicajtaaprofesionálnehovojaka
uvedeného v § 143aa písm. a) je za 15 rokov trvania služobného pomeru 30 % základu zisteného podľa§ 143ac ods. 1 písm. a), za 16. skončený rok trvania služobného pomeru a za každý ďalší skončený rok
trvania služobného pomeru až do 20. skončeného roka trvania služobného pomeru vrátane sa výmera
výsluhového dôchodku zvyšuje o 2 % základu zisteného podľa § 143ac ods. 1 písm. a), za 21. skončený

rok trvania služobného pomeru a za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru až do 25.
skončeného roka trvania služobného pomeru vrátane sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 3 %
základu zisteného podľa § 143ac ods. 1 písm. a), za 26. skončený rok trvania služobného pomeru a za
každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru až do 30. skončeného roka trvania služobného
pomeru vrátane sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 1 % základu zisteného podľa § 143ac

ods. 1 písm. a), za 31. skončený rok trvania služobného pomeru a za každý ďalší skončený rok trvania
služobného pomeru sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 0,5 % základu zisteného podľa § 143ac
ods. 1 písm. a), najviac do 65 % základu zisteného podľa § 143ac ods. 1 písm. a).

34. Podľa § 143ac ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z. základ na výpočet odchodného, úmrtného,
výsluhového dôchodku a invalidného výsluhového dôchodku policajta a profesionálneho vojaka, ktorých

služobný pomer vznikol pred 1. májom 2013 a skončí po 30. apríli 2013, sa u policajta zistí z
priemerného mesačného služobného platu podľa § 60 ods. 2 a u profesionálneho vojaka z priemerného
mesačnéhoslužobnéhoplatupodľa§60ods.4dosiahnutéhovobdobíposlednýchdesiatichskončených
kalendárnych rokov pred dňom skončenia služobného pomeru, a to v príjmovo najlepšom skončenom
kalendárnom roku služobného pomeru v rozhodujúcom období na zistenie základu na výpočet dávok

výsluhového zabezpečenia, ak do 30. apríla 2013 služobný pomer trval najmenej 15 skončených rokov.

35. Podľa § 60 ods. 2 zákon č. 328/2002 Z.z., priemerným mesačným služobným platom policajta je
podiel súčtu mesačných služobných platov, okrem súčtu služobných platov poskytnutých za obdobia
dočasnej neschopnosti, ktoré mu patrili v príslušných kalendárnych rokoch podľa odseku 1, a celkového

počtukalendárnychdní,zaktorétietoslužobnéplatypatrili;taktozistenýpodielsavynásobíkoeficientom
30,417 a zaokrúhli sa na eurocent smerom nahor.

36. Správny súd konštatuje, že námietka žalobkyne, že žalovaný jej v rozpore s právnou úpravou, do
obdobiadôchodkovéhopoisteniavovšeobecnomsystémenezapočítal252dní,ktoréodpracovalapočas

výkonu služby v Zbore väzenskej a justičnej stráže a počas ktorej si riadne platila dôchodkové poistenie,
je dôvodná.

37. Správny súd v kontexte uvedeného poukazuje na to, že aj keď pre nárok na priznanie výsluhového
dôchodku bolo žalobkyni zohľadnené celkové trvanie jej služobného pomeru, t.j. 28 rokov a 252 dní, nič

to nemení na skutočnosti, že pre výšku výsluhového dôchodku jej bolo zhodnotených len ukončených
28 rokov. Ustanovenie § 58 zákona č. 328/2002 Z.z., ktoré ustanovuje, že dobou trvania služobného
pomeru rozhodujúcou na vznik nároku na výsluhový príspevok, odchodné, úmrtné, výsluhový dôchodok
ainvalidnývýsluhovýdôchodokaprevýškutýchtodávokjedobatrvaniaslužobnéhopomeru,jepotrebné
vykladať v okolnostiach konkrétneho prípadu v spojení s § 143ab ods. 1 citovaného zákona, ktorý

konkretizuje spôsob výpočtu a určenia sumy výsluhového dôchodku.

38. Z uvedeného vyplýva, že ak zákon č. 328/2002 Z.z. umožňuje pre určenie výšky výsluhového
dôchodku zhodnotiť len celé ukončené roky, považuje správny súd za neudržateľný taký výklad
aplikovaných právnych predpisov, z ktorého by vyplynul záver, že doba poistenia získaná v služobnom

pomere (v rozsahu nezhodnotených 252 dní, pozn.) by nebola žalobkyni zhodnotená v žiadnom systéme
sociálneho poistenia (zabezpečenia), a to ani vo všeobecnom, ani v osobitnom.

39. Na uvedenom závere nič nemení ani ustanovenie § 60 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z., ktoré
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia citoval žalovaný, keďže toto určuje len spôsob výpočtu

priemerného mesačného platu ako základu na výpočet výsluhového dôchodku, ktorý sa ale počíta z
priemerného mesačného platu dosiahnutého v období posledných desiatich skončených kalendárnych
rokov pred dňom skončenia služobného pomeru (§ 60 ods. 1 citovaného zákona, pozn.).

40. Žalovaný tak založil svoje rozhodnutie aj na nesprávnom právnom posúdení otázky zistenia

rozhodnej doby poistenia žalobkyne, zakladajúcej nárok na invalidný dôchodok, resp. otázky danosti
nároku samotného. Žalovaný v ďalšom konaní v intenciách záverov tohto rozsudku opätovne rozhodne.
Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom
konaní viazaný (§ 191 ods. 6 SSP).41. Správny súd aplikujúc ustanovenie § 167 ods. 1 SSP priznal žalobkyni právo na úplnú náhradu
dôvodne vynaložených trov konania, keďže žalobkyňa mala vo veci úspech celkom. O výške náhrady

trov konania rozhodne súd uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku
(§ 175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, vlehotejednéhomesiacaododňadoručenia
rozhodnutia správneho súdu. Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 a podáva
(ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno

meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP). Kasačnú sťažnosť
možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny
súd,f)nesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilúčastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený
advokátom.