Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, January 28, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-6S/180/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201170
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Rudinská

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201170.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Rudinskej a členov

senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Lucie Kúdelčíkovej v právnej veci žalobcu: FERONA
Slovakia, a.s., so sídlom Bytčická 12, 011 45 Žilina, IČO: 36 401 137, právne zastúpený: JUDr.
Ľubica Masárová, advokátka, so sídlom Landererova 6, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 101480606/2019 zo dňa 17.06.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad pre vybrané hospodárske subjekty (ďalej aj len „správca dane“) vykonal u žalobcu
daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2013 so začiatkom
kontroly dňa 21.10.2014. V deň začatia daňovej kontroly správca dane spísal Zápisnicu o ústnom
pojednávaní č. 9900431/5/4708239/2014/Matk. Z dôvodu zaslania žiadostí o medzinárodnú výmenu

informácií, predmetom ktorých bolo preverenie dodania tovaru do iného členského štátu, správca
dane rozhodnutím č. 20384437/2015 zo dňa 17.06.2015, ktoré bolo žalobcovi doručené osobne dňa
22.06.2015, prerušil predmetnú daňovú kontrolu odo dňa 23.06.2015. Pred vypracovaním protokolu
správca dane oboznámil žalobcu dňa 01.02.2018 so zistenými skutočnosťami a tieto boli spísané v
Zápisnici o ústnom pojednávaní č. 100267171/2018. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil správca
dane Protokol z daňovej kontroly č. 100521127/2018 zo dňa 09.03.2018 (ďalej aj len „protokol“) za
zdaňovacie obdobia január 2013 až september 2013, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa

k zisteniam uvedeným v protokole doručený žalobcovi dňa 09.03.2018. Dňom doručenia protokolu
žalobcovi bola daňová kontrola ukončená. Žalobca sa k zisteniam uvedeným v protokole vyjadril. O
priebehu a výsledkoch dokazovania vo vyrubovacom konaní správca dane oboznámil žalobcu, o čom
spísal Zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 01.02.2018, zo dňa 09.03.2018 a zo dňa 12.12.2018.
V priebehu pojednávaní sa žalobca vyjadroval.

2. Správca dane rozhodnutím č. 102589630/2018 zo dňa 13.12.2018 (ďalej aj len „prvostupňové

rozhodnutie“) podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume
27 229,53 eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2013. V odôvodnení
rozhodnutia uviedol, že žalobca nesplnil podmienky oslobodenia od dane podľa § 43 zákona č. 222/2004Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej aj len „zákon o DPH“), porušil § 69 ods. 1 v nadväznosti na §
19 ods. 1 a § 13 ods. 1 písm. c) zákona o DPH, nakoľko nebolo preukázané dodanie tovaru do iného
členského štátu. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie.

3. Žalovaný rozhodnutím č. 101480606/2019 zo dňa 17.06.2019 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“)
podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutie.

II.

Žaloba

4. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a
navrhol, aby ho správny súd zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

5. Žalobca v prvom rade namietal nedodržanie lehoty na vykonanie daňovej kontroly. Podľa jeho

názoru dôvody, pre ktoré sa prerušila daňová kontrola, pominuli už dňa 24.10.2017 a nie ako správca
dane uviedol dňa 17.11.2017. Podľa dôkazov bola v administratívnom spise odpoveď na žiadosť č.
35717/15/MAZ, na ktorú správca dane uviedol, že odpoveď obdržal dňa 17.11.2017 a od nej určil okamih
pominutia dôvody na prerušenie daňovej kontroly. Táto odpoveď však bola obdržaná už dňa 24.10.2017
a nie v deň uvedený správcom dane. Vzhľadom na nesprávne určenie okamihu pominutia dôvodov na

prerušenie daňovej kontroly mal žalobca za to, že lehota na vykonanie daňovej kontroly uplynula ešte
pred doručením protokolu dňa 14.03.2018 a jej pokračovanie po tejto lehote bolo nezákonným zásahom.

6. K nepriznaniu práva na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru odberateľovi NAVARRA FÉNYE KFT.
žalobca namietal, že materiálna existencia tovaru v rámci daňovej kontroly a daňového konania nebola

daňovými orgánmi spochybňovaná. Predmetom sporu medzi žalobcom a žalovaným je skutočnosť,
či na základe zistení daňových orgánov a vykonaných dôkazov možno odoprieť právo žalobcu na
odpočítanie DPH z ním predložených faktúr na základe argumentácie, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno ohľadom preukázania skutočnosti, že tovar bol dodaný do iného členského štátu práve na
faktúrach uvedenému odberateľovi. Žalobca mal za to, že daná problematika spadá pod výklad práva

Európskej únie a v tejto súvislosti namietal, že výklad tohto práva je vykonaný v absolútnom rozpore
s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie. Žalovaný preto nesprávne právne posúdil skutočnosti
zistené vykonaným dokazovaním.

7. Vo vzťahu k prepravcom žalobca namietal, že v danom prípade bol opodstatnený návrh na preverenie

prepravy aj v mýtnom systéme, nakoľko práve týmto preverením v nadväznosti na čas výstupu vozidla
z areálu je možné zároveň preukázať trasu vozidla a čas príchodu na hranice, čo sú zásadné údaje
pre zistenie, či preprava pokračovala plynule do Maďarskej republiky, a teda či tovar naložený na
vozidlá fyzicky opustil územie Slovenskej republiky. Skutkový stav bol podľa názoru žalobcu zistený
nedostatočne. Nemožno konštatovať, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, ak došlo k odmietnutiu

vykonania dôkazov, ktoré môžu vytvárať skutočnosti kladené mu na ťarchu, a to bez akéhokoľvek
odôvodnenia.

8. Všetci svedkovia potvrdili, že predmetné obchody prebiehali štandardne, t. j. nevymykali sa
z obvyklého rámca, nebolo na nich nič, čo by akokoľvek indikovalo, že obchod neprebieha tak, ako

bolo s obchodným partnerom dohodnuté. Partneri boli preverovaní aj vo verejne dostupných zdrojoch,
či nemajú nedoplatky. U obchodníkov žalobcu ide o odborne zdatné osoby, ako sa sami vyjadrili, že na
základe dlhoročných skúseností vedia pri komunikácii predpokladať, či obchodný partner má potrebnú
odbornosť a reálny záujem o spoluprácu a ak majú pochybnosti, obchod neuzatvoria. Žalobca mal za
to, že dodržal náležitú starostlivosť, táto bola plne v súlade s obchodnou praxou, ktorá je platná jednak

v danom odvetví, a ktorá na základe dlhoročných skúseností bola premietnutá aj do interných smerníc
a postupov a kontrolných mechanizmov v spoločnosti, ktoré odzrkadľujú objektívne možnosti dané
právnym poriadkom. Dodržanie týchto smerníc a postupov potvrdili aj daňové orgány. V odôvodnení
napadnutého rozhodnutia absentuje akýkoľvek poukaz na to, v čom konkrétne videli daňové orgány
postup v rozpore s bežnou obchodnou praxou a bežnými štandardami.

9. Z vykonaných dôkazov vyplýva, že tovar bol spoločnosti NAVARRA FÉNYE KFT. dodaný. Žalobca
nemal žiadne pochybnosti, že tovar bol tiež prepravený na územie iného členského štátu práve tomutoodberateľovi na jeho účet, a teda žalobca splnil podmienky na oslobodenie dodania tovaru do iného
členského štátu upravené v § 43 ods. 1 zákona o DPH.

10. Žalobca tiež namietal, že žalovaný ani správca dane sa nevysporiadali s jeho argumentáciou,
vysvetleniami a predloženými a vykonanými dôkazmi preukazujúcimi jeho konanie s náležitou
starostlivosťou, vytvorenými kontrolnými štandardmi a s dôkazmi, že realizované obchodné transakcie
nevykazovali žiadne odchýlky a ani pri ich realizácii neexistovali okolnosti indikujúce možné nezákonné
konanie obchodných partnerov. Napadnuté rozhodnutie preto žalobca považoval za nezákonné

z dôvodu jeho arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti.

11. Žalovaný ako aj správca dane v rozpore so zákonom a bez náležitého odôvodnenia odmietli vykonať
výsluchy navrhovaných svedkov A. B., pána C. a pani D.. Odmietnutie výsluchu s odkazom na to,
že svedkovia neboli navrhnutí skôr, nemá oporu v zákone a je v rozpore s právom na spravodlivý
proces garantovaným čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Vzhľadom na konštatovanie správcu

dane, že vykonané výpovede nie sú spôsobilé preukázať konanie žalobcu v dobrej viere, dal žalobca
návrh na vypočutie týchto osôb. Nemožno mu pričítať na ťarchu neunesenie dôkazného bremena pri
preukazovaní jeho náležitej starostlivosti, ak mu bolo upierané právo navrhovať dôkazy počas daňového
konania, ktorých potreba vykonania vyplynula práve z predtým vykonaných dôkazov a ich posudzovania
správcom dane. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal žalobca za to, že v postupe žalovaného

a správcu dane došlo k porušeniu § 24 ods. 2 daňového poriadku, pretože daňové orgány nerešpektovali
povinnosť dbať na to, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené
čo najúplnejšie.

12. Skutkový stav nebol zistený správne a dostatočne, čo viedlo k nesprávnej aplikácii jednotlivých

ustanovení zákona o DPH. Žalovaný pri právnom posúdení veci napriek námietke žalobcu výslovne
ignoroval relevantnú záväznú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie. Postupom žalovaného
a správcu dane došlo k porušeniu zásady zákonnosti, zásady súčinnosti a zásady voľného hodnotenia
dôkazov upravených v § 3 ods. 1 až ods. 3 daňového poriadku.

III.
Vyjadrenie žalovaného

13. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 06.11.2019 navrhol, aby správny súd žalobu zamietol.

14. Žalovaný považoval námietky žalobcu za nedôvodné a mal za to, že napadnuté rozhodnutie ako aj
prvostupňové rozhodnutie sú zákonné a prijaté závery vychádzajú z dostatočne zisteného skutkového
stavu veci a sú v súlade s platnými právnymi predpismi.

15. Námietka žalobcu ohľadom nedodržania lehoty na vykonanie daňovej kontroly nemá podľa názoru

žalovaného žiadne opodstatnenie. Uvedená námietka nebola žalobcom vznesená a uplatnená v
priebehu daňovej kontroly, vyrubovacieho konania a ani v odvolacom konaní. Dňa 12.12.2018 správca
dane prerokoval so splnomocneným zástupcom žalobcu predložené pripomienky k zisteniam uvedeným
v protokole, o čom správca dane spísal Zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 102565313/2018 zo dňa
12.12.2018 (posledná zápisnica) a žalobcom nebola námietka vznesená. Daňová kontrola začala

dňa 21.10.2014. Správcovi dane bola dňa 16.11.2017 e-mailom doručená konečná odpoveď vo veci
dožiadania pod č. 35717/15/MAZ od oddelenia CLO, ktoré je zriadené na Finančnom riaditeľstve
Slovenskej republiky ako koordinátor pre medzinárodnú výmenu informácií. V konečnej odpovedi vo
veci dožiadania pod č. 35717/15/MAZ – v dokumente je síce uvedený dátum zaslania odpovede dňa
24.10.2017, avšak dátum doručenia žalovanému, oddelenie CLO tam nie je. Preto aj tvrdenie žalobcu,

že dokument bol doručený dňa 24.10.2017, označil žalovaný za zavádzajúce. Taktiež zavádzajúce je aj
tvrdenie žalobcu, že správca dane uviedol, že prijal odpoveď dňa 17.11.2017, od ktorého určil okamih
pominutia dôvodov na prerušenie daňovej kontroly. K názoru žalobcu, že dátum prijatia odpovede na
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, oddelenie CLO je rozhodujúci pre počítanie lehoty doby
prerušenia daňovej kontroly, resp. lehoty výkonu daňovej kontroly, žalovaný uviedol, že tento dátum nie

je možné považovať za relevantný dátum. Za relevantný dátum je možné považovať len ten dátum,
kedy správca dane príjme odpoveď, nie kedy bola doručená oddeleniu CLO. Oddelenie CLO je potrebné
chápať len ako koordinátora medzinárodnej administratívnej spolupráce a jeho úkony sa teda nemôžupovažovať za úkony správcu dane v zmysle daňového poriadku. Oddelenie CLO musí prijatú odpoveď
spracovať, vykonať jej preklad a až následne ju zaslať správcovi dane za účelom jeho ďalšieho konania.

16. Podľa názoru žalovaného, práve skutočnosť, že prepravu tovaru si zabezpečoval sám odberateľ
zo skladu tuzemského dodávateľa - žalobcu, musí viesť k zvýšenej obozretnosti žalobcu, pretože
zodpovednosťzadodanietovaru,akoajfyzickúprepravutovarudoinéhočlenskéhoštátujenadaňovom
subjekte, ktorý si uplatňuje oslobodenie od dane z tohto titulu. K námietke žalobcu týkajúcej sa výpovedi
pána D. E. B. žalovaný uviedol, že z tejto výpovede len vyvodil pochybnosť o prevzatí tovaru v inom

členskom štáte ako aj pochybnosť o existencii dokladu, ktorý by to preukazoval. Svedok na otázku
splnomocneného zástupcu žalobcu, či disponovali zástupcovia spoločnosti NAVARRA FÉNYE KFT.
na stretnutí aj s pečiatkou spoločnosti NAVARRA FÉNYE KFT., odpovedal, že v prípade, ak bol na
prevádzke osobne, videl, že prišiel pán F. G. alebo jeho zástupca a potvrdzoval pečiatkou spoločnosti
NAVARRA FÉNYE KFT. sprievodné doklady – dodací list, kúpnu zmluvu, CMR, prípadne iné doklady.
Potvrdené doklady priamo na prevádzke žalobcu nepreukazujú prevzatie tovaru v inom členskom štáte

a ani reálnu prepravu tovaru do iného členského štátu.

17. Správca dane počas výkonu daňovej kontroly vo vzťahu k odberateľovi spoločnosti NAVARRA
FÉNYE KFT. zistil, odo dňa 23.10.2015 mu bolo identifikačné číslo pre daň zrušené. V dňoch 30.04.2015
a 25.05.2015 správca dane vykonal u daňového subjektu miestne zisťovanie na základe doručenej

žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií č. 29941/15/Maz zo dňa 16.04.2015, ktoré sa týkalo
odberateľa NAVARRA FÉNYE KFT. Maďarský správca dane v žiadosti o medzinárodnú výmenu
informácií uviedol, že ich daňový subjekt NAVARRA FÉNYE KFT. nepriznal nadobudnutie tovaru,
ktorý podľa údajov zo systému VIES dodal žalobca. Prepravu tovaru dodávaného z územia tuzemska
(Slovensko)naúzemieinéhočlenskéhoštátu(doMaďarska)preodberateľaNAVARRAFÉNYEKFT.mal

vykonať odberateľ. Podmienky prepravy tovaru boli dohodnuté v kúpnych zmluvách, v časti DOPRAVA.
Vo všetkých prípadoch podľa predložených kúpnych zmlúv bolo dohodnuté ODVOZ – zaistí kupujúci.
Podľa kúpnych zmlúv bola dohodnuté miesto plnenia (dodania tovaru): NAVARRA FÉNYE KFT., 2724
ÚJLENGYEL KOSSUTH LAJOS UTCA 111 a výdajný sklad tovaru: Sklad 22, Nitra, Dvorčanská 70,
Nitra 5 alebo sklad 31 Košice, Londýnska 8, Košice. Prepravu tovaru z územia Slovenska na územie

Maďarska mali v zdaňovacom období september 2013 vykonať maďarské spoločnosti MAJA-TRANS
BT., a GYUCSA KFT., ktoré sú uvedené na predložených CMR dokladoch ako dopravca, a sú teda
účastníkmi transakcie, ktorí by mohli potvrdiť, či predmetný tovar bol skutočne prepravený z územia
Slovenska do iného členského štátu a prijatý spoločnosťou NAVARRA FÉNYE KFT. V časti troch
predložených prepravných dokladov CMR - miesto vykladania tovaru sú uvedené mestá H. I. alebo

Kerület X Budapešť. Správca dane preveroval uskutočnenie prepravy tovaru od žalobcu k uvedenému
odberateľovi, pričom na základe zistených skutočností sa však preprava do iného členského štátu
uvedenými spoločnosťami k odberateľovi nepreukázala.

18. Žalovaný mal za to, že z uvedených zistení vyplýva skutočnosť, že predložené medzinárodné

nákladné listy CMR nepreukazujú deklarované skutočnosti týkajúce sa prepravy tovaru a zakladajú
správcovi dane oprávnenú pochybnosť o dôveryhodnosti dokladov, ktoré mal žalobca k dispozícií
za účelom preukázania oslobodenia od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu. Doklady,
ktoré žalobca predložil za účelom preukázania splnenia podmienok oslobodenia od dane podľa § 43
zákona o DPH, nepovažoval žalovaný za vierohodné doklady, ktoré reálne preukazujú prepravu tovaru

z tuzemska do iného členského štátu pre zahraničného odberateľa NAVARRA FÉNYE KFT.

19. Správca dane dostatočne zistil skutkový stav veci, za účelom ktorého vykonal rozsiahle šetrenie
a dokazovanie. Preskúmavané rozhodnutia sú riadne a dostatočne odôvodnené v zmysle § 63 ods. 5
daňového poriadku. Žalovaný zotrval na svojom vyjadrení uvedenom v napadnutom rozhodnutí, podľa

ktorého preskúmaním administratívneho spisu, ako aj prvostupňového rozhodnutia nezistil v postupe
správcu dane žiadne porušenia právnych predpisov, preto považoval námietky, ktoré uviedol žalobca,
za nedôvodné.

20. Správca dane ďalej preveroval dodržiavanie podmienok stanovených hmotnoprávnym predpisom

- zákonom o DPH, pri výkone daňovej kontroly využil skutkové zistenia iných správcov dane, využil
inštitút dožiadania podľa § 21 daňového poriadku a zaslal žiadosti o medzinárodnú výmenu informácii
za účelom preverenia dodania tovaru do iného členského štátu v zmysle § 43 zákona o DPH a zistenia
prepravy tovaru u jednotlivých dopravcov. Zároveň správca dane pri preverovaní obchodných transakciíu daňového subjektu v priebehu výkonu daňovej kontroly postupoval v zmysle § 24 ods. 4 daňového
poriadku. Nevypočutie navrhovaných svedkov a nedostatočné preverenie skutkového stavu správcom
dane žalobca namietal vo svojom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane. Podľa

názoru žalovaného, tak správca dane, ako aj žalovaný sa s touto námietkou dostatočne vysporiadali
vo svojich rozhodnutiach. Tvrdenie žalobcu, že správca dane nedostatočne zistil skutkový stav, pretože
absentujú výsluchy kľúčových svedkov žalobcu pána B. a pána C., podľa názoru žalovaného nie je
dôvodné.

21. Právo navrhovať dôkazy počas daňového konania bolo žalobcovi umožnené, a nie je teda pravdou,
ak žalobca tvrdil opak. Správca dane postupoval v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania v
zmysle platnej legislatívy a platných právnych predpisov za účelom objektívneho posúdenia skutkového
stavu a vydania rozhodnutia. Žalovaný pre úplnosť k zásade objektívnej pravdy (požiadavka žalobcu
na doplnenie dokazovania) uviedol, že táto nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť
dokazovanie dovtedy, kým sa bezpochyby nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu

uvádzané ním v daňovom priznaní. Je na správcovi dane, ktorý vykonáva dokazovanie a na jeho
úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a
schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s
prihliadnutímnaskutočnostiadôkazyvyplývajúcezozistení,ktoréužmávpriebehukonaniakdispozícii.
Na základe uvedených skutočností sa teda tvrdenie žalobcu o tom, že správca dane postupoval v

rozpore so základnými zásadami správy daní, v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi,
keď neprihliadal na všetky dôkazy, nehodnotil dôkazy podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku a vo veci
vykonal nedostatočné dokazovanie, nezakladá na pravde.

IV.
Replika žalobcu

22. Žalobca v replike zo dňa 10.12.2019 zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu uvádzajúc, že
žalovaný vo vyjadrení k žalobe len zopakoval svoju argumentáciu uvedenú v napadnutom rozhodnutí.
Táto argumentácia však nevyvracia žalobné dôvody a dôkazy, o ktoré žalobca oprel svoju žalobu.

23. Žalovaný nevyužil právo podať dupliku.

V.
Konanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov

24. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č. 151/2022 Z. z.“), začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať
svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej aj len „správny súd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon
súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu
v Nitre. Vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 6S/180/2019 bola v súlade s platným
a účinným rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004

Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov náhodným
výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom
spravodlivosti SR pridelená do senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je na tomto súde vedená pod
sp. zn. BA-6S/180/2019.

25. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13
ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj len
„SSP“) a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. preskúmal napadnuté rozhodnutie vrátane konania,
ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba nie je
dôvodná. O žalobe rozhodol na pojednávaní dňa 28.01.2025 za účasti právneho zástupcu žalobcu.

26. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona
v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.27.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.

28. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným
majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom
sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a

bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota,
alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom
určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň
predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.

29. Podľa § 13 ods. 1 písm. c) zákona o DPH, miestom dodania tovaru, ak je dodanie tovaru bez

odoslania alebo prepravy, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje.

30. Podľa § 19 ods. 1 veta prvá a druhá zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.
Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

31. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo
prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na
ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

32. Podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH, platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný

platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.

33. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

34. Podľa § 23 ods. 1 veta prvá a druhá daňového poriadku, daňový subjekt alebo jeho zástupca je
oprávnený nazerať do spisu daňového subjektu týkajúceho sa jeho daňových povinností. Do písomností,
na základe ktorých sa vykonáva dožiadanie podľa § 21 alebo podľa osobitného predpisu, je daňový
subjekt alebo jeho zástupca oprávnený nazrieť najskôr po tom, ako sa získa výsledok takéhoto

dožiadania, ktorý je použiteľný ako dôkaz pri správe daní.

35. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv
na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, skutočnosti, na ktorých preukázanie

bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov,
ktoré je povinný viesť.

36. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi

daňových subjektov.

37. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké

výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane
podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené
daňovými subjektmi a doklady k nim.

38. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje

skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.39. Podľa § 46 ods. 1 prvá veta daňového poriadku, daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení
správcu dane o daňovej kontrole.

40.Podľa§46ods.5daňovéhoporiadku,akvzniknúpochybnostiosprávnosti,pravdivostialeboúplnosti
dokladovpredloženýchkontrolovanýmdaňovýmsubjektomaleboopravdivostiúdajovvnichuvedených,
oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim
vyjadril,najmäabyneúplnéúdajedoplnil,nejasnostivysvetlilanepravdivéúdajeopravilalebopravdivosť
údajov riadne preukázal.

41. Podľa § 46 ods. 9 písm. a) daňového poriadku, daňová kontrola je ukončená dňom doručenia
protokolu podľa odseku 8.

42. Podľa § 46 ods. 10 veta prvá a druhá daňového poriadku, lehota na vykonanie daňovej kontroly je
najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61.

43. Podľa § 61 ods. 1 písm. b) daňového poriadku, správca dane daňové konanie môže prerušiť, ak
sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať
informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.

44. Podľa § 61 ods. 3 daňového poriadku, konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o
prerušení konania. Tento deň nemôže byť skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na
poštovú prepravu alebo odoslané elektronickými prostriedkami, v prípade doručovania rozhodnutia
zamestnancami správcu dane tento deň nemôže byť skorší ako deň jeho doručenia. Proti tomuto
rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.

45. Podľa § 61 ods. 4 daňového poriadku, správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného
podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie
prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane
písomne oznámi účastníkom konania.

46. Podľa § 61 ods. 5 daňového poriadku, ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona
neplynú.

47. Predmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci bolo v intenciách námietok vznesených

žalobcom preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia, ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové
rozhodnutie správcu dane.

48. V prvom rade bolo potrebné vysporiadať sa s námietkami žalobcu o nedodržaní lehoty na vykonanie
daňovej kontroly. Úlohou správneho súdu bolo posúdiť, či bola dodržaná zákonom stanovená lehota na

vykonanie daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za posudzované zdaňovacie obdobie, keďže v
prípade, ak by správca dane nerešpektoval maximálnu dĺžku trvania daňovej kontroly, porušil by tým
nielen ustanovenie o maximálnej dĺžke jej trvania, ale aj zásadu primeranosti a zásadu zákonnosti pri
správe daní. Daňová kontrola by v takom prípade nebola vykonaná v súlade so zákonom a protokol
z nej by nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní

nemožno použiť. V prípade, že by takýto protokol použitý bol, celé daňové konanie by bolo zaťažené
vadou nezákonnosti a rovnako tak by bolo nezákonné aj rozhodnutie, ktoré je zavŕšením celej daňovej
kontroly a vyrubovacieho konania, pretože by vychádzalo zo skutočností zistených počas nezákonnej
daňovej kontroly a zachytených v protokole z takejto nezákonnej daňovej kontroly. Z administratívneho
spisu správny súd zistil, že daňová kontrola u žalobcu začala dňa 21.10.2014 (§ 46 ods. 1 veta prvá

daňového poriadku). Z dôvodu zaslania žiadostí o medzinárodnú výmenu informácii správca dane vydal
rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly č. 20384437/2015 zo dňa 17.06.2015, ktoré bolo žalobcovi
doručené dňa 22.06.2015 a kontrola dane z pridanej hodnoty bola prerušená od dňa 23.06.2015.
Oznámením č. 102405201/2017 zo dňa 20.11.2017 správca dane oznámil žalobcovi, že dňa 16.11.2017
pominuli prekážky, pre ktoré sa daňová kontrola dane z pridanej hodnoty u žalobcu prerušila a správca

dane pokračoval vo výkone kontroly. Daňová kontrola bola prerušená 878 dní. O výsledku zistení z
daňovej kontroly správca dane vyhotovil protokol za zdaňovacie obdobia január 2013 až september
2013, ktorý bol doručený žalobcovi dňa 14.03.2018. Jednoročná lehota na vykonanie daňovej kontroly,
po započítaní prerušenia konania, uplynula dňa 17.03.2018. Z dôvodu, že žalobca prevzal protokol zdaňovej kontroly dňa 14.03.2018, jednoročná lehota na vykonanie daňovej kontroly bola zachovaná.
Žalobca je názoru, že dôvody, pre ktoré sa kontrola prerušila, uplynuli už dňa 24.10.2017 a nie ako
uviedol správca dane dňa 16.11.2017. Žalobca uviedol, že odpoveď na žiadosť č. 35717/15/MAZ bola

doručená dňa 24.10.2017 a nie ako v deň uvádzaný správcom dane. Na základe dokladov obsiahnutých
v administratívnom spise správny súd konštatuje, že postup správcu dane bol v súlade so zákonom a
námietka nedodržania lehoty na vykonanie daňovej kontroly nie je dôvodná. Z administratívneho spisu
vyplýva, že odpoveď č. 35717/15/MAZ bola doručená správcovi dane dňa 16.11.2017 e-mailom od
oddelenia CLO, ktoré je zriadené na Finančnom riaditeľstve Slovenskej republiky ako koordinátor pre

medzinárodnú výmenu informácií. Je pravda, že v predmetnej odpovedi je uvedený dátum zaslania
odpovede deň 24.10.2017, avšak dátum doručenia nikde nie je uvedený. Preukázaný dátum doručenia
konečnej odpovede správcovi dane vo veci dožiadania pod č. 35717/15MAZ je dátum, ktorý uviedol
správca dane v oznámení č. 102405201/2017 zo dňa 20.11.2017, a teda 16.11.2017. Od tohto dátumu
je teda potrebné pokračovať vo výkone daňovej kontroly, pretože od tohto dátumu pominuli dôvody,
pre ktoré sa daňová kontrola prerušila. Navyše, správny súd uvádza, že žalobca uvedenú námietku

nevzniesol v priebehu daňovej kontroly ani vo vyrubovacom konaní a ani v odvolacom konaní.

49. Ustanovenie § 61 ods. 1 písm. b) daňového poriadku umožňuje správcovi dane prerušiť daňové
konanie, ak je to potrebné na získanie informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. Týmto je aj
NariadenieRady(EÚ)č.904/2010zodňa07.10.2010oadministratívnejspoluprácivbojiprotipodvodom

v oblasti DPH. Z uvedeného nesporne vyplýva, že ide o legitímny spôsob prerušenia daňovej kontroly.

50. Oprávnenie správcu dane prerušiť daňovú kontrolu a úvaha s tým spojená majú svoje limity,
determinované odôvodnenosťou a účelnosťou prerušenia daňovej kontroly v konkrétnom prípade.
Hranice v tomto smere určuje správcovi dane predovšetkým zásada proporcionality, v zmysle

ktorej je správca dane povinný v každom jednom prípade individuálne zhodnotiť a posúdiť nutnosť
prerušenia daňovej kontroly, ako aj povahu a obsah informácií, ktoré môžu byť potencionálne získané
prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií. Opierajúc sa o vyššie uvedené východiská správny
súd konštatuje, že prerušenie daňovej kontroly musí byť vykonané v súlade so zákonom, t. j. musí byť
účelné a nevyhnutné na preukázanie takých skutočností, ktoré nie sú správcovi dane v čase prerušenia

daňovej kontroly známe a ktoré majú relevantný vplyv na zistenie potrebných skutočností, za účelom
ktorých je daňová kontrola realizovaná.

51. Z obsahu rozhodnutí daňových orgánov vyplýva, že je v nich obsiahnutá špecifikácia dôvodov a
správna úvaha o tom, z akého dôvodu a aký význam malo prerušenie predmetnej daňovej kontroly, ako

aj správna úvaha daňových orgánov použitá pri vyvodzovaní záverov vyplývajúcich zo zistení získaných
touto medzinárodnou výmenou informácií. Prvostupňové, ako aj druhostupňové rozhodnutie daňových
orgánov obsahuje zistenia, ktoré vyplynuli z tohto postupu a aký vplyv mali tieto zistenia na konečné
posúdenie veci. Správca dane medzinárodnou výmenou informácií preveroval skutočnosti týkajúce sa
splnenia podmienok pre oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu

pre dotknutého odberateľa v zmysle § 43 zákona o DPH, skutočnosti týkajúce sa prepravy tovaru do
iného členského štátu a skutočnosti týkajúce sa posúdenia miesta dodania tovaru.

52. Zároveň správny súd dodáva, že účelnosť a dôvodnosť prerušenia daňovej kontroly nemožno
posudzovať podľa výsledkov medzinárodnej výmeny informácií z dôvodu, že správca dane nemôže

vopred predpokladať obsah zistených skutočností z jednotlivých odpovedí, ich vzájomné súvislosti a ani
skutočnosť,čitaktozískanéinformáciebudúmaťavakomrozsahu,vplyvnasprávneurčeniedane,resp.
či tieto informácie vôbec využije pri rozhodovaní vo veci (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4Sžfk/62/2018 zo dňa 02.07.2019).

53. Správny súd v súvislosti s otázkou zákonnosti prerušenia daňovej kontroly tiež poukazuje na
najnovšiu rozhodovaciu činnosť Súdneho dvora Európskej únie, ktorý rozsudkom vo veci Hydina
SK s.r.o., C-186/20 zo dňa 30.09.2021 zodpovedal otázku, či prekročenie lehôt pre medzinárodnú
výmenu informácií uvedených v článku 10 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 07.10.2010 o
administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti DPH, spôsobuje nezákonnosť prerušenia

daňovej kontroly. Súdny dvor Európskej únie v tejto veci rozhodol, že „Článok 10 nariadenia Rady (EÚ)
č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane
z pridanej hodnoty v spojení s jeho odôvodnením 25 sa má vykladať v tom zmysle, že nestanovuje
lehoty, ktorých prekročenie môže ovplyvniť zákonnosť prerušenia daňovej kontroly stanoveného právomžiadajúceho členského štátu dovtedy, kým žiadaný členský štát neposkytne informácie požadované v
rámcimechanizmuadministratívnejspoluprácestanovenéhotýmtonariadením“.ZrozhodnutiaSúdneho
dvora Európskej únie vyplýva, že článok 10 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 07.10.2010 o

administratívnej spolupráci v boji proti podvodom v oblasti DPH neupravuje maximálnu dĺžku daňovej
kontroly ani podmienky prerušenia takejto kontroly, ak sa začne medzinárodná výmena informácií,
ktorá bola dôvodom na prerušenie daňovej kontroly. Preto sa zdaniteľná osoba nemôže odvolávať na
uvedené nariadenie s cieľom napadnúť zákonnosť prerušenia daňovej kontroly, ktorá sa jej týka, z
dôvodu neprimeranej dĺžky tohto prerušenia (vec Hydina SK s.r.o., bod 43). Uvedený záver významne

ovplyvňuje doterajšiu rozhodovaciu činnosť správnych súdov, keď len samotná dĺžka trvania prerušenia
daňovej kontroly nemôže spôsobiť nezákonnosť daňovej kontroly. Lehoty stanovené Nariadením Rady
(EÚ) č. 904/2010 zo dňa 07.10.2010 o administratívnej spolupráci v boji proti podvodom v oblasti DPH
pre orgány finančnej správy v súvislosti so žiadosťou o medzinárodnú výmenu informácií teda nemožno
v kontexte vnútroštátnej právnej úpravy (§ 46 ods. 10 daňového poriadku) a vo väzbe na uplatnenie
inštitútu prerušenia daňovej kontroly z dôvodu žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií vykladať

tak, že ide o lehoty, ktorých prekročenie by zakladalo nezákonnosť rozhodnutí a porušenie princípu
proporcionality na strane kontrolovaného daňového subjektu.

54. Správny súd považuje za potrebné dodať, že žalobca bol s dôvodmi prerušenia daňovej kontroly
oboznámený a jeho právo vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným daňovou kontrolou porušené nebolo

a aj preto argumentácii žalobcu vo vzťahu k dĺžke daňovej kontroly a dôvodom jej prerušenia nemožno
priznať právnu relevanciu. Uvedený názor je v súlade s názorom vysloveným v rozsudku Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/24/2012 zo dňa 13.11.2012. Upriamenie pozornosti žalobcu na
dĺžku kontroly nemalo vplyv na samotné závery kontroly a s poukazom na právny názor Ústavného súdu
Slovenskej republiky vyjadrený v uznesení sp. zn. III. ÚS 726/2016 zo dňa 25.10.2016, daňová kontrola

aj podľa názoru správneho súdu bola vykonaná v súlade s ustanoveniami daňového poriadku.

55. Vzhľadom na ďalšie žalobné námietky sa správny súd, vychádzajúc z obsahu administratívneho
spisu, ktorý mu bol predložený, zameral na skúmanie a zistenie toho, či vykonané dôkazy, z ktorých
daňové orgány vychádzali, sú natoľko relevantné, že z nich možno logicky vyvodiť skutkový záver, ku

ktorému daňové orgány dospeli a či vykonané dôkazy daňové orgány správne posúdili, a to jednotlivo
ako aj v ich vzájomnej súvislosti.

56. Správca dane pri preverovaní obchodných transakcií uskutočnených medzi žalobcom a odberateľom
- spoločnosťou NAVARRA FÉNYE KFT. vo veci preverenia dodávok tovaru pre odberateľa do iného

členského štátu za obdobie september 2013 vychádzal z informácií získaných prostredníctvom
medzinárodnej výmeny daňových informácií ako aj informácií získaných overovaním odberateľa
NAVARRA FÉNYE KFT. (IČ DPH: I.) v medzinárodnom elektronickom systéme pre automatickú výmenu
informácií o DPH - v systéme „VIES“.

57. Správca dane zistil, že IČ DPH odberateľa NAVARRA FÉNYE KFT. sa nenachádza v databáze
členského štátu, bolo zrušené dňa 23.10.2015. Žiadosťou o medzinárodnú výmenu informácií č.
29941/15/Maz zo dňa 16.04.2015 na preverenie uskutočnenia prepravy tovaru týkajúcu sa konkrétnych
odberateľských faktúr pre odberateľa NAVARRA FÉNYE KFT. maďarský správca dane uviedol, že
maďarská spoločnosť NAVARRA FÉNYE KFT. nepriznala nadobudnutie tovaru, ktorý podľa údajov zo

systému VIES dodal žalobca.

58. V rámci vykonaného miestneho zisťovania žalobca predložil správcovi dane odberateľské faktúry,
prepravné doklady (CMR), kúpne zmluvy, dodacie listy, objednávky, potvrdenie o prijatí tovaru
odberateľom, výpisy z bankových účtov a podrobný výpis pohybu vozidiel z vážneho systému žalobcu.

Prepravu tovaru dodávaného z územia Slovenskej republiky na územie iného členského štátu (do
Maďarskej republiky) pre odberateľa NAVARRA FÉNYE KFT. mal vykonať odberateľ, pričom podmienky
prepravy tovaru boli dohodnuté v kúpnych zmluvách v časti DOPRAVA. Miesto plnenia (dodania
tovaru) podľa kúpnych zmlúv bolo dohodnuté: NAVARRA FÉNYE KFT., 2724 ÚJLENGYEL KOSSUTH
LAJOS UTCA 111 a výdajný sklad tovaru: Sklad 22, Nitra, Dvorčanská 70, Nitra 5 alebo sklad 31

Košice, Londýnska 8, Košice. Prepravu tovaru podľa predložených CMR dokladov z územia Slovenska
na územie Maďarska mali v vykonať maďarské spoločnosti MAJA-TRANS BT. a J. K.. V časti 3
predložených prepravných dokladov CMR - miesto vykladania tovaru je uvedené H. C., L. M. X C., I. C.,
E.utcaBudapešťaleboMetaloglobuszJászberenyutcaBudapešť.Včasti24 predloženýchprepravnýchdokladov CMR – tovar prevzal je potvrdenie opatrené pečiatkou spoločnosti NAVARRA FÉNYE KFT.
s nečitateľným podpisom.

59. Z odpovede č. 42372A/15/PETP zaslanej zahraničnou daňovou správou správcovi dane dňa
19.01.2016 vyplýva, že spoločnosť MAJA-TRANS BT. poskytla prepravné služby pre spoločnosť
NAVARRA FÉNYE KFT. v hodnote 132 957 HUF. Podľa dodacích listov poskytnutých spoločnosťou
MAJA-TRANS BT. bolo prepravovaným tovarom množstvo betonárskej ocele, ktorý bol prepravený
z Budapešti do Dunakeszi a následne do Dunaújvárosu návesom ŠPZ č. D.. Údaje o ostatných vozidlách

chýbajú.

60. Z odpovede č. 42371A/15/PETP, zaslanej zahraničnou daňovou správou správcovi dane dňa
21.01.2016, vyplýva, že spoločnosť GYUCSA KFT. začala svoju činnosť dňa 05.01.2011, konateľ tejto
spoločnosti pán B. J. N. bol nekontaktný. Z dostupných bankových informácií vyplýva, že ani žalobca,
ani spoločnosť NAVARRA FÉNYE KFT. nepreviedli spoločnosti GYUCSA KFT. finančné prostriedky

a samotný obchodný vzťah medzi žalobcom a spoločnosťou GYUCSA KFT. sa nepreukázal. Vyjadrenie
prepravcu D. C., že pre spoločnosť NAVARRA FÉNYE KFT. prepravoval tovar vozidlom ŠPZ č. D.,
nepreukazuje, že ide o tovar, ktorý mal byť v rámci zmluvného vzťahu medzi žalobcom ako dodávateľom
a odberateľom - spoločnosťou NAVARRA FÉNYE KFT. prepravený z územia Slovenskej republiky do
Maďarskej republiky, nakoľko prepravca potvrdil vykonanie prepravy iba v rámci Maďarskej republiky.

61. V prejednávanej veci nie je sporné, že v sklade žalobcu, t. j. na území Slovenskej republiky došlo
k prevzatiu tovaru odberateľom prostredníctvom prepravcu. Sporným sa stala skutočnosť, či žalobca ako
daňový subjekt preukázal dodanie tovaru na územie iného členského štátu, t. j. do Maďarskej republiky.
Spôsob preukazovania realizácie intrakomunitárnej dodávky (v zmysle uskutočnenia prepravy tovaru do

iného členského štátu) závisí podľa citovaných ustanovení zákona o DPH od toho, či prepravu vykonal
dodávateľ, odberateľ alebo na účet niektorého z nich iná osoba (prepravca).

62. Zo skutkového stavu zisteného správcom dane je podľa názoru správneho súdu zrejmé, že žalobca
predmetné dodanie tovaru na územie iného členského štátu nepreukázal, a teda nesplnil hmotnoprávne

podmienky oslobodenia od dane v zmysle § 43 ods. 5 zákona o DPH. V tejto súvislosti je potrebné
prisvedčiť žalovanému, že v takomto prípade musí mať dodávateľ – žalobca buď kópiu dokladu o
preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v
inom členskom štáte (CMR), alebo mať iný doklad preukazujúci prevzatie tovaru v inom členskom štáte.
Žalobca predložil správcovi dane, okrem iných dokladov, ako doklad preukazujúci prevzatie tovaru v

inomčlenskomštáteprepravnýlistCMRazároveňajinýdoklad–Potvrdenieoprijatítovaruodberateľom
alebo ním poverenou osobou a dodacie listy. Zákon o DPH exaktne neurčuje, akým konkrétnym
dokladom je potrebné preukázať prevzatie tovaru v inom členskom štáte. Rozhodujúcim podľa názoru
správneho súdu je, aby takýto listinný doklad danú skutočnosť preukázal. Potvrdenie o prijatí tovaru
odberateľom alebo ním poverenou osobou za takýto doklad považovať nemožno, a to z dôvodu, že ide o

doklad vystavený zamestnancom žalobcu v mieste nakládky, t. j. v Slovenskej republike a opätovne slúži
lennapreukázanieprevzatiatovaruprepravcamizoskladužalobcu,nieakodoklad,ktorýbypreukazoval
nadobudnutie tovaru odberateľom v inom členskom štáte.

63. Na základe zistených skutočností správca dane vyslovil záver, že žalobca v prípade deklarovaného

dodania tovaru do iného členského štátu nemá nárok na uplatnenie oslobodenia v zmysle § 43 ods. 1
zákona o DPH a je povinný znášať zaťaženie daňou z pridanej hodnoty.

64. Jednou zo základných zásad daňového konania je v zmysle daňového poriadku zásada zákonnosti,
ktorá ustanovuje povinnosť pre správcu dane v daňovom konaní postupovať v súlade so všeobecne

záväznými predpismi (§ 2 ods. 1 daňového poriadku) v zmysle zásady súčinnosti (§ 2 ods. 2 daňového
poriadku) správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. Daňová
kontrola je z tohto pohľadu jedným z najvýznamnejších nástrojov štátu v podmienkach správy daní, ktorá
slúži na ochranu fiškálnych záujmov štátu pri súčasnom zachovaní práv a právom chránených záujmov
daňových subjektov a iných osôb a zároveň predstavuje verejno-mocenský zásah do individuálnej

sféry daňového subjektu, ktorý v konečnom dôsledku najčastejšie smeruje k dovyrubovaniu daní
a sekundárne k ukladaniu sankcií. Dokazovanie vykonáva správca dane, pričom daňový subjekt
preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na
ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania. Daňový subjektpreukazuje aj vierohodnosť, správnosť a úplnosť povinných evidencií alebo záznamov, ktoré vedie.
Inštitút daňovej kontroly slúži na zistenie alebo overenie si skutočností a údajov rozhodujúcich pre
správne určenie dane alebo dodržiavanie hmotnoprávnych daňových predpisov a zároveň predstavuje

nástroj na overenie pravdivosti a úplnosti podaného daňového priznania.

65. Najvyšší správny súd v rozsudku sp. zn. 6Sžfk/101/2020 zo dňa 27.09.2023 konštatoval, že
„Podmienky oslobodenia od dane pri dodávkach do iného členského štátu (tzv. intrakomunitárne
dodávky) aj spôsob preukazovania dodania tovaru do iného členského štátu upravujú ustanovenia § 43

ods. 1 a ods. 5 zákona o DPH. Pri aplikácii týchto ustanovení je treba mať na zreteli ciele Smernice
o DPH a tiež jej interpretačné pravidlá vyplývajúce najmä z judikatúry Súdneho dvora EÚ. Podľa
ustanovenia § 43 ods. 4 zákona o DPH a nasl. je dodanie tovaru do iného členského štátu oslobodené
od dane v štáte odoslania a zdanené v štáte nadobudnutia, ak je nadobúdateľom osoba identifikovaná
na daň v tomto členskom štáte. Oslobodenie dodávky v rámci Európskeho spoločenstva zodpovedajúce
nadobudnutiu v rámci spoločenstva umožňuje zamedziť dvojitému zdaneniu, a v nadväznosti na to tiež

porušeniu zásady daňovej neutrality, ktorá je súčasťou spoločného systému DPH. Úmyslom úpravy
zdaňovania intrakomunitárnych obchodov je zabezpečiť, aby dodávky tovaru v rámci územia Európskej
únie podliehali DPH len v štáte určenia (spotreby).“

66. V zmysle § 43 zákona o DPH platiteľ, ktorý dodáva tovar do iného členského štátu Európskej

únie, môže uplatniť oslobodenie od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu len vtedy, ak sú
splnenépodmienky;tovarjefyzickyprepravenýdoinéhočlenskéhoštátu(t.j.tovarfyzickyopustíúzemie
Slovenskej republiky); existencia odplatného obchodného vzťahu medzi dodávateľom a odberateľom;
tovar je odberateľom objednaný pod IČ DPH, ktoré bolo pridelené v inom členskom štáte; tovar prepraví
dodávateľ alebo odberateľ, alebo je prepravený inou osobou (dopravcom) na účet dodávateľa alebo

odberateľa. Aby bolo možné platiteľovi uznať oslobodenie od dane podľa 43 ods. 1 zákona o DPH, musí
mať platiteľ k dispozícií dôkazy o tom, že sa dodanie tovaru do iného členského štátu uskutočnilo. Zákon
o DPH jednoznačne ustanovuje, že platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského
štátu kópiou faktúry, a ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo
ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu - § 43 ods. 5 písm. c) zákona o DPH.

Dôkaznými prostriedkami uvedenými v § 43 ods. 5 písm. d) zákona o DPH nie je možné nahradiť také
listinné dôkazy, ktoré vyžaduje zákon o DPH v § 43 ods. 5 písm. a) až c).

67. Správny súd konštatuje, že bolo povinnosťou žalobcu predložiť dôkazy preukazujúce oprávnenosť
jeho nároku na oslobodenie od DPH. Doklady, ktoré žalobca predložil za účelom preukázania

oslobodeniaoddane,atopredovšetkýmdodacielisty,kúpnazmluva,medzinárodnénákladnélistyCMR,
nie je možné považovať za vierohodné doklady, ktoré reálne preukazujú prepravu tovaru z tuzemska do
inéhočlenskéhoštátu.Vzhľadomnauvedenéskutočnostiniejemožnépovažovaťdoklady,ktoréžalobca
predložil za účelom preukázania splnenia podmienok oslobodenia od dane podľa § 43 zákona o DPH
za vierohodné doklady, ktoré reálne preukazujú prepravu tovaru z tuzemska do iného členského štátu

pre zahraničného odberateľa NAVARRA FÉNYE KFT. V rámci vykonania dokazovania daňové orgány
riadne opísali dokazovanie vedené smerom k prepravcom, riadne ozrejmili, k akým záverom dospeli.
Čiže nekontaktnosť prepravcu GYUCSA KFT. len prispela ako ďalší dielčí dôkaz k záveru správcu dane,
ktorý potvrdil žalovaný v napadnutom rozhodnutí.

68. Daň z pridanej hodnoty je ľahko zneužiteľná, preto každý subjekt pri svojom podnikaní musí byť
dostatočne predvídavý a obozretný, aby reálny obsah faktúr mohol preukázať aj inými dôkazmi pred
daňovými orgánmi. Ak žalobca argumentoval v žalobe, že všetky podstatné doklady predložil, správny
súd musí konštatovať, že nepostačuje iba formálna existencia faktúr, resp. dodacích listov CMR, ktoré
sú aj podľa názoru správneho súdu nedostatočné, neúplné, reálne nepreukazujú konkrétnu príslušnú

prepravu z tuzemska do Maďarska. V danom prípade mal prepravu zabezpečiť odberateľ, a preto bolo
povinnosťou žalobcu ako dodávateľa preukázať dodanie tovaru z územia Slovenskej republiky do iného
členského štátu s poukazom na obsah ustanovenia § 43 ods. 5 písm. c) zákona o DPH.

69. Z ustanovenia § 43 ods. 5 zákona o DPH vyplýva, že splnenie podmienok pre oslobodenie od dane je

povinný preukázať platiteľ, ktorý oslobodenie od dane uplatňuje. Správny súd súhlasil s argumentáciou
správcu dane aj žalovaného, že žalobca nepreukázal rozhodujúcu podmienku pre oslobodenie od dane,
a to, že tovar bol reálne prepravený z tuzemska do iného členského štátu (t. j nie len na hranicu), a že
nadobúdateľom deklarovaného dodania sporného tovaru – betonárska oceľ je spoločnosť NAVARRAFÉNYE KFT., ktorá je deklarovaná na odberateľských faktúrach ako odberateľ, pretože tvrdenia žalobcu
a ním predložené doklady nepreukazujú splnenie týchto podmienok. Žalobca by teda úspešne mohol
uplatniť oslobodenie od DPH podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH len za podmienky, že by bolo v daňovom

konaní preukázané, že tovar uvádzaný na faktúrach opustil územie Slovenskej republiky a prepravu
tovaru vykonal odberateľ tak, ako to žalobca deklaroval v priebehu daňového konania.

70. Aj podľa názoru správneho súdu, správca dane správne a v súlade s § 3 ods. 2 daňového poriadku
na základe dostatočne zisteného skutkového stavu vyhodnotil všetky dôkazné prostriedky, ktoré boli

jednak predložené žalobcom, ako aj tie, ktoré získal vyžiadaním informácií, pričom postupoval v súlade
so zásadou uvedenou v § 3 ods. 6 daňového poriadku a jednoznačne mal za preukázané, že tieto
dôkazy predložené žalobcom reálne neodrážali zistené skutočnosti v zmysle požadovaných dokladov s
poukazom na § 43 ods. 5 zákona o DPH, konkrétne preukázania prepravy tovaru, pretože deklarované
prepravenie tovaru potvrdené nebolo. Predložené doklady nie je možné považovať za vierohodné
doklady, ktoré objektívne a reálne preukazujú prepravu z tuzemska do Maďarskej republiky.

71. Preukázať oprávnenosť tvrdení a dôkazných prostriedkov je na daňovom subjekte. Povinnosť
splnenia dôkazného bremena nie je na daňovom orgáne, táto povinnosť mu zo zákona nevyplýva. V
daňovom konaní je povinnosť uložená daňovému subjektu preukázať oprávnenosť jeho nárokov, čo sa
týka otázky vierohodnosti predložených dokladov, a to v danom prípade žalobca nepreukázal, aj keď

predložil doklady, na ktoré v žalobe poukazuje, avšak tieto nepreukázali reálne plnenie toho, čo bolo v
dokladoch uvádzané.

72. Správny súd zastáva názor, že nielen podľa názoru žalovaného, ale i z rozsudkov Súdneho dvora
Európskej únie C-80/11 a C-142/11 z 21. júna 2012 vyplýva, že Súdny dvor Európskej únie predpokladá

obozretnosť daňového subjektu, jeho povinnosť zistiť si informácie o druhom subjekte, ubezpečiť sa
o zákonnom konaní (dodržiavaní daňových povinností) obchodného partnera. V tejto súvislosti možno
uviesť i rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/97/2009, v ktorom najvyšší súd
poukázal na základnú zásadu obchodného práva, a to poctivého obchodného styku, ale aj na tú
skutočnosť, že súčasným základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to,

že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností,
ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj o subjektoch, v spolupráci
s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne chýbajú, potom ide o výkon práva na podnikanie, ktorý
nepožíva v zmysle § 264 Obchodného zákonníka právnu ochranu.

73. Je potrebné uviesť, že splnenie hmotnoprávnych podmienok ustanovených v § 43 ods. 1 a ods.
5 zákona o DPH pre oslobodenie od dane musí byť súčasné, takže pokiaľ žalobca zastával názor, že
dodanie tovaru do iného členského štátu predloženými listinami preukázal, nič to nemení na skutočnosti,
že nepreukázal splnenie podmienky a tou je, že prepravu tovaru do Maďarska vykonal odberateľ
prostredníctvom prepravcov uvedených na predložených dokladoch. Zároveň správny súd zastáva

názor, že správca dane v priebehu výkonu daňovej kontroly nepožadoval od žalobcu žiadny doklad nad
rámec uvedeného zákonného ustanovenia.

74. Správny súd nedal za pravdu žalobcovi, že došlo k porušeniu zásady zákonnosti a zásady
voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotenie dôkazov neznamená mechanické preberanie informácií či

bezvýhradné akceptovanie dokladov, resp. údajov v nich uvedených. Z administratívneho spisu je
zrejmé, že správca dane dostatočne vyčerpal svoje dôkazné bremeno, keď preveril všetky skutočnosti
týkajúce sa predmetných faktúr, a to aj v spojení s obsahom vyjadrení konateľov dodávateľov, ktoré
získal zo zápisníc spísaných v iných daňových konaniach a použil ako listinné dôkazy. Hoci je to
práve správca dane, ktorý vedie dokazovanie v daňovom konaní, pričom hodnotenie získaných dôkazov

podlieha jeho voľnej úvahe (zásada voľného hodnotenia dôkazov), neznamená to, že môže jednotlivé
dôkazy vyhodnocovať svojvoľne. Práve naopak, musí posudzovať získané dôkazy jednotlivo ako aj vo
vzájomných súvislostiach, pričom je povinný aj prihliadať na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo
(§ 3 ods. 3 daňového poriadku). Pri posudzovaní námietok žalobcu v správnej žalobe správny súd
vychádzal z administratívneho spisu, ktorý mu bol predložený a zameral sa na skúmanie a zistenie

toho, či vykonané dôkazy, z ktorých daňové orgány vychádzali, sú natoľko relevantné, že z nich možno
logicky vyvodiť skutkový záver, ku ktorému dospeli daňové orgány a či vykonané dôkazy daňové
orgány správne posúdili, a to jednotlivo ako i v ich vzájomnej súvislosti. Podľa názoru správneho
súdu správca dane vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, a to vyžiadaním si listinných dokladov,dožiadaniami, výsluchmi svedkov či už priamo alebo dožiadaniami, resp. prostredníctvom zápisníc o
podaní vysvetlenia.

75. Správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku žalobcu, že správca dane nevykonal
ním navrhnuté dokazovanie vo vyrubovacom konaní. Správny súd vychádzal z toho, že v rámci
vyrubovacieho konania môže daňový subjekt navrhovať vykonanie takých dôkazov, resp. označiť
výlučne také dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré objektívne nemohol predložiť v priebehu daňovej
kontroly. Správny súd nezistil z podania žalobcu žiadny dôvod, pre ktorý by nemohol navrhnúť dôkazy

či výsluch svedkov (A. B., pána C. a pani D.) už počas trvania daňovej kontroly. Pasivitu žalobcu v
rámci vedenej daňovej kontroly nemožno zhojiť navrhnutím týchto dôkazov až v priebehu vyrubovacieho
konania, lebo by sa tým poprel účel daňovej kontroly a koncentračnej zásady pri predkladaní dôkazov
v rámci daňovej kontroly (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 218/2024 zo
dňa 24.04.2024; rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sfk/27/2021 zo
dňa 28.06.2023).

76. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel správny súd k záveru, že rozhodnutia správnych orgánov
tak žalovaného, ako aj správcu dane, vychádzajú z riadne zisteného skutkového stavu, sú jasné,
zrozumiteľné, vecne správne a obsahujú všetky zákonné náležitosti. Žalovaný i správca dane v
odôvodnení svojich rozhodnutí jasne a výstižne vysvetlili, ktoré skutočnosti nepovažovali za preukazné,

zktorýchdôkazovvychádzaliaakýmiúvahamisaprihodnotenídôkazovriadiliaakoprávnuvecposúdili,
apretopostupovalipresnevintenciách§63ods.3a5a§74ods.2daňovéhoporiadku.Názorvyslovený
daňovými orgánmi v ich rozhodnutiach zodpovedá zásadám správneho uváženia, podrobne daňové
orgány vyhodnotili, že žalobca vierohodne nepreukázal rozhodujúcu podmienku pre oslobodenie od
dane, a to, že tovar bol prepravený z tuzemska do iného členského štátu. Žalovaný správny orgán sa

logicky a vecne vysporiadal s námietkami žalobcu a v konaní neboli porušené procesné práva žalobcu
ako účastníka konania.

77. V závere správny súd dodáva, že nemá povinnosť zaoberať sa všetkými namietanými skutočnosťami
žalobcu, ale len tými, ktoré boli rozhodujúce pre vydanie napadnutých rozhodnutí. V tomto kontexte

aj poukazuje na ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej právo na spravodlivý proces spravidla vyžaduje,
aby rozhodnutie súdu bolo odôvodnené. Odôvodnenie rozhodnutia je „inter alia“ aj zárukou toho,
že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny. Je predpokladom toho, aby strany mohli účinne uplatňovať
právo na opravné prostriedky. Napokon je predpokladom kontroly výkonu spravodlivosti zo strany
verejnosti. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj len „ESĽP“) vyplýva, že čl. 6 ods.

1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutie,
ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument účastníka bola daná podrobná
odpoveď,plneniepovinnostiodôvodniťrozhodnutiejepretovždyposudzovanésozreteľomnakonkrétny
prípad (napríklad rozhodnutia ESĽP vo veciach Van de Hurk v. Holandsko, Ruiz Torija v. Španielsko,
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 329/2010, III. ÚS 726/2016, rozhodnutie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/150/2009).

78. S odkazom na vyššie uvedené dôvody, po preskúmaní konkrétnych relevantných žalobných
námietok, správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju postupom podľa §
190 SSP zamietol.

79. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 a contrario SSP tak,
že úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné od
žalobcu spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradil.

80. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny
súd v Bratislave (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 2 písm. a/ a § 145 ods. 2 písm. a/ SSP). Zmeškanie
lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva

(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania

pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa

nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.