Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, January 24, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-5S/183/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020201313
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ina Šingliarová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201313.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iny Šingliarovej a členov

senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a doc. JUDr. Mateja Horvata, PhD., v právnej veci žalobcu: A. A.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, zastúpený: Advokátska kancelária Consiliaris, s.r.o., so sídlom
Ružovádolina8,BratislavaIČO:47248301,protižalovanému:MinisterstvovnútraSlovenskejrepubliky,
so sídlom Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. SPSČ-PO3-2020/002308-003 zo dňa 23. júla 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta.

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Dňa 29.01.2020 žalobca nastúpil do výkonu štátnej služby od 7:30 hod. do 19:30 hod. a počas
rannej inštruktáže v čase o 7:34 hod. bol podrobený riaditeľom Obvodného oddelenia PZ Bratislava
Podunajské Biskupice E. A. F. (ďalej len „nadriadený“) dychovej skúške s výsledkom 0,45 mg/l alkoholu
v dychu. Následne bol po 15 minútach vyzvaný k vykonaniu opakovanej dychovej skúšky, ktorú vykonať
odmietol. Rovnako sa odmietol podrobiť aj odberu krvi a lekárskemu vyšetreniu na zistenie prítomnosti

alkoholu v krvi. Nadriadený o tomto spísal vlastný úradný záznam dňa 29.01.2020 o vykonaní kontroly na
používanie alkoholických nápojov počas výkonu služby u žalobcu so zápismi o vykonaných dychových
skúškach, okrem iných zabezpečil Certifikát o overení analyzátora dychu č. 2698/321.08/19 platný do
26.05.2020, zabezpečil úradný záznam žalobcu zo dňa 03.02.2020, úradný záznam A. G. D. a A. A. G.
A. zo dňa 03.02.2020, B. A. H. F. a por. I. E. A. zo dňa 04.02.2020, stržm. J. H. J. zo dňa 07.02.2020,
stržm. J. D. K. zo 28.02.2020, ppráp. L. L. zo dňa 29.09.2020 a npráp. E. B. zo dňa 02.03.2020.
Ďalej zabezpečil vyjadrenie žalobcu prostredníctvom právneho zástupcu a vlastné vyjadrenie zo dňa

02.03.2020 a 25.03.2020, knihu príchodov a odchodov zo dňa 29.01.2020, plán služieb na január 2020,
zmeny v pláne služieb za január 2020.

2. Z úradného záznamu nadriadeného zo dňa 29.01.2020 vyplýva, že dňa 29.01.2020 v čase od 7:30
hod boli všetci policajti, ktorí mali v daný deň plánovanú službu, podrobení dychovej skúške na zistenie
prítomnosti alkoholu v krvi. Žalobcovi bola o 7:34 hod. nameraná hodnota 0,45 mg/l a v tom čase tam
boli prítomní A. G. D., A. A. G. A., B. A. H. F., por. I. E. A., stržm. J. H. J., npráp. A. M. J. a E. A. N.

B.. O dychovej skúške žalobcu bol vytlačený zápis, ktorý žalobca odmietol podpísať. Po 15 minútach
bol žalobca vyzvaný na vykonanie opakovanej dychovej skúšky, čo však odmietol. Žalobca taktiež
uviedol, že nežiada a odmieta byť podrobený akémukoľvek odberu krvi. Z výsluchu A. A. G. D. zo dňa
03.02.2020 vyplýva, že nadriadený dňa 29.01.2020 vykonal u prítomných policajtov dychovú skúšku,pred jej vykonaním ich poučil a nikto z prítomných nemal voči vykonaniu dychovej skúšky námietky.
Ďalej uviedol, že žalobca po vykonaní dychovej skúšky nikomu neukázal výsledok merania a prístroj na
meranie množstva alkoholu ihneď po vykonaní dychovej skúšky vypol. Žalobca nepovedal, prečo tak

urobil a odmietol opätovne vykonať dychovú skúšku. Následne dal nadriadený A. A. G. D. a druhému
zástupcovi pokyn, aby vytlačili posledný výsledok merania, čo aj vykonali a nameraná hodnota bola
0,45mg/l a taktiež vytlačili aj zoznam nameraných hodnôt. Po 15 minútach bol žalobca vyzvaný na
vykonanie opakovanej skúšky, čo odmietol a rovnako odmietol aj vykonanie odberu krvi. Žalobca svoje
konanienijaknevysvetlil.ZvýsluchuA.A.G.A.,druhéhozástupcuriaditeľa,zodňa03.02.2020vyplývajú

tie isté skutočnosti, ako z výsluchu A. A. G. D.. Por. I. E. A. vo svojom výsluchu dňa 04.02.2020
uviedla, že po tom, ako sa dňa 29.01.2020 dostavili všetci, ktorí mali v daný deň plánovanú službu,
nadriadený uviedol, že bude vykonávaná dychová skúška na zistenie alkoholu v krvi. Nadriadený pred
vykonaním skúšky všetkých poučil, pričom nikto z prítomných nekládol žiadne otázky a ani nič k tomu
neuviedol. K dychovej skúške žalobcu uviedla, že tento po jej vykonaní prístroj vypol a odmietol ukázať
výsledokmerania,naotázkyneodpovedalaodmietolopätovnevykonaťdychovúskúšku.Nadriadenýdal

pokyn svojim zástupcom, aby vytlačili posledný výsledok merania. Žalobca odmietol vykonať opakovanú
skúšku. Z výsluchu B. A. H. F. zo dňa 04.02.2020, stržm. J. H. J. vyplývajú tie isté skutočnosti, a teda
že žalobca po vykonaní dychovej skúšky prístroj vypol a prestal komunikovať, ďalej že zástupcovia
riaditeľa vytlačili lístok s výsledkom dychovej skúšky žalobcu a to, že žalobca odmietol opakovanú
dychovú skúšku, ako aj odber krvi. Z výsluchu stržm. J. D. K. vyplýva, že sa so žalobcom dohodol na

výmene služby, on mal dňa 29.01.2020 plánovanú dennú službu od 7:30 hod do 19:30 hod. a žalobca
mal pôvodne plánovanú službu v ten deň od 19:30 hod. do 7:30 hod. Na tejto výmene sa dohodli
približne týždeň pred 29.01.2020. Žalobca mal ísť za nadriadeným ohľadom tejto výmeny služieb, avšak
nepamätalsipresnýdeň,kedytakurobil.Dňa29.01.2020nastúpilriadnenanočnúslužbuo19:30,akoto
bolo dohodnuté. Z výsluchu práp. L. L. zo dňa 29.02.2020 vyplýva, že dňa 28.01.2020 bol vo večerných

hodinách s kolegami, vrátane žalobcu, v pohostinstve Biskupická piváreň. Ku konzumácii alkoholických
nápojov u žalobcu sa nevedel vyjadriť, keďže si to nevšímal. Z výpovede npráp. E. B. zo dňa 02.03.2020,
ako aj 06.03.2020 vyplýva, že dňa 29.01.2020 sa žalobca ráno dostavil na stálu službu a chystal sa na
rozdelenie služieb. Uviedol, že žalobcovi nevolal o 7:25 hod. a ani nikoho iného o to nepožiadal, aby
išiel do služby na dennú hliadku, pričom v tom čase už bol žalobca prítomný a išiel na inštruktáž.

3. Žalobca vo svojom vyjadrení k návrhu na prepustenie zo služobného pomeru zo dňa 24.03.2020
predložil, okrem iného, aj čestné vyhlásenia O. P., A. J., L. L., z ktorých vyplýva, že dňa 28.01.2020
boli spolu s kolegami vo večerných hodinách v bare na Vrakunskej ulici, pričom žalobca v uvedenom
bare nepil žiadne alkoholické nápoje z dôvodu závažného stomatochirurgického zákroku. Žalobca sa

mal vyjadriť, že na nasledujúci deň má mať nočnú službu v čase od 19:30 hod. do 7:30 hod. Z čestného
vyhlásenia E. B. vyplýva, že dňa 02.03.2020 mu pri výsluchu nadriadený kládol navádzajúce otázky.
Tiež uviedol, že dňa 29.01.2020 ako stála služba nevolal žalobcovi, aby išiel do služby a nevie uviesť,
kde sa žalobca v čase o 7:25 hod. presne nachádzal. Z čestného vyhlásenia D. K. vyplýva, že o výmene
služby sa so žalobcom dohadoval asi týždeň pred dňom 29.01.2020, pričom žalobca mal ísť túto výmenu

oznámiť nadriadenému. Uviedol, že nevie, kto vyrozumel jeho a žalobcu o výmene služby. Z čestného
vyhlásenia M. J. vyplýva, že keď sa žalobcu okolo 7:20 hod., keď končil nočnú službu, opýtal, či má
dennú službu, ten mu odpovedal, že nemá.

4. Prvostupňovým rozhodnutím personálnym rozkazom generálnej tajomníčky služobného úradu

Ministerstva vnútra SR č. 15 zo dňa 08.04.2020 bol žalobca prepustený zo služobného pomeru
v štátnej službe Policajného zboru podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej
službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže
Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 73/1998
Z.z.“). Druhostupňovým rozhodnutím č. SPSČ-PO3-2020/002308-003 zo dňa 23.07.2020 bol uvedený

personálny rozkaz potvrdený a odvolanie žalobcu zamietnuté.

II. Žaloba

5. Žalobca sa včas podanou žalobou (18.09.2020) domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia

žalovaného č. SPSČ-PO3-2020/002308-003 zo dňa 23. júla 2020 v spojení s personálnym rozkazom
generálnej tajomníčky služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 15 zo dňa
08.04.2020 ich zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok na
náhradu trov konania.6. V podanej žalobe namietal, že bolo závažným spôsobom porušené jeho právo na obhajobu,
v dôsledku čoho nadriadený nezistil presne a úplne skutočný stav veci. Nadriadený v priebehu

objasňovania skutočného stavu veci dňa 03.02.2020 vypočul A. G. D. a A. A. G. A., dňa 04.02.2020 B.
A. H. F. a por. I. E. A., dňa 07.02.2020 stržm. J. H. J., 28.02.2020 stržm. J. D. K., 29.09.2020 ppráp.
L. L. a dňa 02.03.2020 npráp. E. B.. O konaní týchto výsluchov nebol žalobca upovedomený, čím
bolo porušené jeho právo ako účastníka konania byť prítomný na výsluchu týchto osôb, ako aj klásť
vypočúvaným osobám otázky. Vzhľadom na závažnosť konania o prepustenie príslušníka Policajného

zboru zo služobného pomeru, postup nadriadeného nezodpovedal zákonu a personálny rozkaz tak trpí
touto právnou vadou. Týmto postupom došlo k porušeniu práva na rovnosť zbraní a práva na spravodlivý
proces.

7. Žalobca tiež namietal, že dňa 18.02.2020 bol za nadriadeným, aby si mohol preštudovať spisový
materiál, pričom mu bol predložený nekompletný spisový materiál bez výsluchov, čo bolo v čase okolo

14:30 hod. Žalobca následne od kolegov zistil, že v danej veci už boli vypočuté viaceré osoby, pričom
tieto výsluchy v spise absentovali. Následne toho istého dňa v čase okolo 15:20 hod. žalobca oslovil
nadriadeného v priestoroch stálej služby, že prečo zatajil výsluchy osôb, na čo nadriadený neodpovedal
a po viacerých dotazoch uviedol, že ich založil niekde inde. Žalobca chcel hneď vidieť celý spisový
materiál, ale nadriadený to odmietol. Nadriadený odišiel z OO PZ Podunajské Biskupice v čase cca

15:25 hod., aj keď mal plánovanú službu do 15:30 hod.

8. Žalobca poukázal aj na to, že v konaní predchádzajúcemu vydaniu personálneho rozkazu nadriadený
prispôsoboval výsluchy osôb podľa svojej potreby, kládol navádzajúce otázky a predložil ním dopredu
vypísaný výsluch inej osoby a dal jej ho len podpísať bez toho, aby daná osoba uviedla, čo sama chcela.

Nadriadený navádzal iné osoby, aby vypovedali proti žalobcovi.

9. Žalobca predložil čestné vyhlásenia O. P., A. J., L. L., H. J., E. B., D. K. a M. J., ktoré boli zo
strany nadriadeného vyhodnotené, ako vyhlásenia jeho kamarátov a skutočnosťami uvedenými v týchto
vyhláseniach sa nadriadený nezaoberal tak, ako to vyžaduje § 233 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z.

10. Žalobca ďalej namietal, že nadriadený nepostupoval zákonne a neoboznámil žalobcu so zmenou
rozvrhnutiaslužbytak,akotovyžaduje§65ods.5zákonač.73/1998Z.z.Dňa29.01.2020nemalžalobca
plánovaný denný výkon služby s nástupom od 7:30 hod., pričom nadriadený opak tejto skutočnosti
nepreukázal. Žalobca nebol so zmenou plánovanej služby oboznámený tak, ako to vyžaduje zákon č.

73/1998 Z.z. Žalobca ďalej poukázal na to, že dňa 29.01.2020 pred 7:30 hod. nepožil alkoholické nápoje
a jediné, čo mohlo jeho dychovú skúšku ovplyvniť, bola požívaná ústna voda, ktorú požil v ten istý
deň, keďže dňa 20.01.2020 podstúpil závažný chirurgický stomatologický zákrok. Spornými okolnosťami
i naďalej zostali požitie alkoholických nápojov žalobcom, pozitívny výsledok údajnej dychovej skúšky
vykonanej žalobcom dňa 29.01.2020 s výsledkom 0,45 mg/l a riadne naplánovaná denná služba žalobcu

dňa 29.01.2020 v čase od 7:30 hod. Žalobca uviedol, že dňa 28.01.2020 bol v Biskupickej vieche, kde
však nepožil žiadne alkoholické nápoje a ani po odchode z tohto zariadenia nepožil žiadne alkoholické
nápoje. Nadriadenému sa tak nepodarilo preukázať, že žalobca požil alkoholické nápoje v danom čase
a žalobca bol vo vedomí, že dňa 29.01.2020 má riadne plánovanú nočnú službu od 19:30 hod.

11. Žalobca poukázal na to, že spornými ostávajú aj okolnosti vykonania dychovej skúšky, a to v situácii,
kedy nebol riadne, tak ako to vyžaduje § 65 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z.z. upovedomený o zmene
pôvodnej plánovanej nočnej služby na dennú službu, ktorú mal vykonať dňa 29.01.2020 v čase od
7:30 hod. Policajt musí byť s takouto zmenou upovedomený najmenej 3 dni vopred a nadriadený
žalobcu si túto povinnosť nesplnil. Nie je žiadnym spôsobom preukázané, ako bol o tejto zmene žalobca

informovaný. Ak by aj dňa 29.01.2020 žalobca vykonal dychovú skúšku, išlo by vykonanie dychovej
skúšky v čase osobného voľna, ktorej výsledok by tak nezakladal disciplinárnu zodpovednosť žalobcu.

12. Žalobca poukázal aj na to, že sa nikto nevysporiadal s rozpornosťou zabezpečených dôkazov,
týkajúcich sa počtu dychových skúšok vykonaných dňa 29.01.2020, keďže z výpisu prístroja na zistenie

prítomnosti alkoholu v dychu vyplýva, že dňa 29.01.2020 po 7:30 hod. boli vykonané 4 dychové skúšky,
pričom v dvoch prípadoch bol zistený pozitívny výsledok a z knihy o vykonaných dychových skúškach
vyplýva, že zapísaných bolo 5 dychových skúšok, kde jedinou pozitívnou hodnotou je údaj v riadku 206
s číselným údajom 0,45. Z porovnania týchto dvoch dôkazov vyplýva, že pri dychových skúškach došlok dvom pozitívnym nálezom. Nadriadený, ako aj jeho zástupcovia uviedli, že ihneď po každej dychovej
skúške boli výsledky zapisované do príslušnej evidencie – knihy o vykonaných skúškach a na znak
súhlasu každý hodnotu podpísal. V uvedenej knihe je v každom riadku iba podpis nadriadeného a žiadne

podpisy osôb vykonávajúcich dychové skúšky. Žalobca poukázal na chyby, konkrétne, že druhá dychová
skúškabolasvýsledkom0,04podľavýpisuzprístroja,alevpríslušnejevidenciijehodnota0,00.Zvýpisu
prístroja AlcoQuant je štvrtá hodnota 0,45, ale v príslušnej evidencii je zapísaná hodnota 0,00. Za daný
deň 29.01.2020 boli po 7:30 hod. vykonané podľa prístroja AlcoQuant vykonané len 4 dychové skúšky,
ale žalobca je zapísaný ako piaty v poradí, čo potvrdzuje jeho vyjadrenie, že uvedenú dychovú skúšku

nevykonal, ale bola mu priradená dychová skúška niekoho iného. Poslednou chybou má byť, že J. H. J.
vykonala dychovú skúšku, ale nebola vôbec zapísaná v príslušnej evidencii.

13. Žalobca tiež poukázal aj na okolnosti vykonania dychovej skúšky, kde potom ako mal žalobca
dychovú skúšku vykonať, tak sa na displeji nezobrazila žiadna hodnota a prístroj AlcoQuantPlus sa
vypol. Žalobca položil tento prístroj na stôl a zástupca riaditeľa prístroj zobral do jeho kancelárie vrátane

príslušenstvabeztoho,abybolžalobcovioznámenývýsledokskúšky.Zástupcariaditeľazotrvalvosvojej
kancelárii bez prítomnosti žalobcu cca. 5 minút. Podľa žalobcu s týmto prístrojom manipulovala aj por. I.
E. A.. Žalobca zdôraznil, že po vykonaní dychovej skúšky nebolo množné zistiť výsledok, a preto nemohli
prítomné osoby potvrdiť, že žalobca dychovú skúšku riadne vykonal a že hodnota 0,45 je jeho. Žalobca
tak nepovažuje skúšku na zistenie prítomnosti alkoholu v jeho dychu za vykonanú. Taktiež zo strany

nadriadeného bolo po 15-tich minútach vykonané poučenie a zapísané odmietnutie dychovej skúšky,
ako aj odmietnutie podpísania poučenia.

14. Na záver žalobca navrhol vykonať výsluchy svedkov Obvodného oddelenia Policajného zboru
Podunajské Biskupice: A. F. F., A. G. D., A. G. A., A. H. F., I. E. A., J. H. J., J. D. K., L. L., E. B., O.

P., A. J., A. M. J., A. N. B..

III. Vyjadrenie žalovaného

15. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť. Zotrval na dôvodoch

napadnutého rozhodnutia a poukázal na to, že dňa 26.02.2020 podal svoje vyjadrenie žalobca
prostredníctvom svojho právneho zástupcu, pričom uviedol, že sa o službe dozvedel ráno dňa
29.01.2020 o 7.25 hod., kedy mu to oznámil kolega. V strese sa automaticky rýchlo obliekol do uniformy
a išiel do budovy obvodného oddelenia uviesť, že má plánovanú nočnú a nie dennú službu. Dňa
29.01.2020 nadriadený vo svojom úradnom zázname popísal priebeh vykonania dychových skúšok,

pričom uviedol, že dychová skúška bola vykonaná u všetkých policajtov, ktorí mali v daný deň plánovanú
službu. Po poučení, že bude vykonaná, nemali prítomní policajti žiadne pripomienky a nevyjadrili sa,
že nemôžu z nejakých dôvodov dychovú skúšku vykonať. V čase o 07.34 hod. bola dychová skúška
vykonaná u žalobcu, ktorý bol v čase od 07.30 hod. do 19.30 hod. velený do hliadkovej služby spolu
so stržm. J. H. J.. Žalobcovi bola pri skúške alkoholu nameraná hodnota 0,45 mg/l alkoholu v dychu. V

čase vykonania dychovej skúšky boli v kancelárii prítomní obaja zástupcovia nadriadeného, a to A. A.
G. D. a A. A. G. A.. Prítomní boli aj ďalší policajti podrobujúci sa dychovej skúške v zložení por. I. E. A.,
B. A. H. F., npráp. A. M. J., E. A. N. B. a stržm. J. H. J.. O predmetnej dychovej kontrole u žalobcu bol
vytlačený zápis o dychovej skúške na príslušnej tlačiarni Thermal Printer E-Print 202 C, sériové číslo
202C2580. Zápis bol žalobcovi predložený na podpísanie, avšak uvedené žalobca podpísať odmietol.

Po 15 minútach bol žalobca vyzvaný na vykonanie opakovanej dychovej skúšky, čo však odmietol. Na
otázku a návrh nadriadeného podrobiť sa odberu krvi na skúmanie množstva alkoholu v krvi žalobca
uviedol, že to nežiada a odmieta byť podrobený akémukoľvek odberu krvi. Pri kontrole knihy príchodov
a odchodov ev. č. 3/2020 bolo zistené, že sa žalobca na začiatku služby nezapísal.

16. Námietky žalobcu k začatiu konania nadriadený vyhodnotil dňa 02.03.2020 a uviedol, že žalobca
vo svojom vyjadrení podal nepravdivé informácie, keďže bol asi dva dni pred danou službou osobne za
ním a požiadal ho o výmenu nočnej služby za dennú so stržm. J. D. K., ktorý to uviedol aj vo svojom
vyjadrení. Žalobca nadriadenému uviedol, že sa s kolegom na uvedenej zmene už dohodol, pretože im
to tak vyhovuje. Na základe uvedeného so zmenou služby nadriadený súhlasil. Dňa 28.01.2020 urobil

z podnetu žalobcu zmenu v systéme SAP a nariadil mu, aby vykonal schválenie tejto zmeny, čo však
žalobca nevykonal. Rovnako sa ani tvrdenie, že mu nadriadený zmenu služby neoznámil nezakladá na
pravde, pretože sám žalobca o zmenu služby prišiel požiadať. Stržm. J. D. K. riadne nastúpil namiesto
žalobcu na nočnú službu, tak ako bola vopred dohodnutá a vykonaná zmena. Stržm. J. D. K. vo svojejvýpovedi dňa 28.02.2020 uviedol, že k výmene služby so žalobcom, ktorú mal plánovanú ako dennú
službu dňa 29.01.2020 od 7.30 hod. do 19.30 hod. a žalobca mal plánovanú službu od 19.30 hod. do
7.30 hod. sa dohodol asi týždeň vopred pred dňom 29.01.2020. Žalobca ho o výmenu služby požiadal

a keďže to aj jemu vyhovovalo, súhlasil. Dohodli sa, že pôjdu za nadriadeným a požiadajú ho o výmenu
uvedených služieb. Za nadriadeným išiel žalobca niekoľko dní pred 29.01.2020 (presný dátum si
nepamätal) a požiadal o výmenu služby z nočnej na dennú. Potvrdil, že obaja vopred vedeli, že služba
je vymenená a stržm. J. D. K. má nastúpiť na nočnú službu a žalobca na dennú službu. V SAP zmenu
nepotvrdil vopred z dôvodu, že nemal niekoľko dní pred danou službou žiadnu inú službu. Toto vykonal

dodatočne,alepotvrdil,žežalobcaovýmeneurčitevedel.Kveciešteuviedol,žedňa29.01.2020nastúpil
na nočnú službu o 19.30 hod. tak, ako bol so žalobcom riadne vopred dohodnutý.

17. Žalovaný uviedol, že žalobca bol s návrhom a dôkazmi riadne oboznámený dňa 23.03.2020
a zároveň poučený o možnosti predložiť svoje písomné pripomienky, námietky alebo dôkazy na svoju
obhajobu v lehote do 26.03.2020, 12.00 hod. Žalobca k návrhu na prepustenie predložil prostredníctvom

svojho právneho zástupcu námietky, v ktorých neuvádzal žiadne nové skutočnosti, aké uviedol vo
svojom vyjadrení dňa 26.02.2020. Uviedol, že v čase pred 7.30 hod. dňa 29.01.2020 nepožíval
žiadne alkoholické nápoje. Má za to, že jeho dychovú skúšku mohla ovplyvniť ústna voda, ktorú ráno
požil, keďže dňa 20.01.2020 podstúpil závažný chirurgický stomatologický zákrok. Žalobca k svojmu
vyjadreniu doložil čestné vyhlásenia svojich kamarátov, v ktorých sa všetci rovnako vyjadrili, že žalobca

deň predtým nepil alkoholické nápoje, resp. nevšimli si požívanie alkoholických nápojov u žalobcu.
Rovnako v nich uviedli, že žalobca mal mať nočnú službu a nie dennú. Ďalej namieta, že nadriadenému
sa nijakým spôsobom nepodarilo preukázať požitie alkoholických nápojov. Nie je podľa jeho vyjadrenia
žiadnym spôsobom preukázané, že službu mal vykonávať, a preto by v tomto prípade malo ísť o
vykonaniedychovejskúškyvčaseosobnéhovoľna.Napádamanipuláciusmeracímprístrojomnásledne

po tom, ako nafúkal a akýkoľvek pozitívny výsledok dychovej skúšky odmieta. Za sporné považuje
aj okolnosti vykonania úradných záznamov svedkami. Podľa neho na niektorých absentovali podpisy
zúčastnenejosoby,akoajsamotnéhonadriadeného,čonavodzovalodojemvopredspísanéhoúradného
záznamu predloženého vypočúvanej osobe.

18. Žalovaný ďalej poukázal na to, že žalobcovi bola poskytnutá lehota na vyjadrenie sa k začatiu
konania, čo nevyužil a uviedol, že sa odmieta vyjadriť. Nadriadený ďalej zabezpečoval dôkazy v konaní
zákonným spôsobom, pričom žalobca mal možnosť kedykoľvek počas celého konania požiadať o
nahliadnutie do spisového materiálu a vyjadriť sa ku konaniu. Dňa 18.02.2020 žalobca preštudoval
spisový materiál týkajúci sa konania o jeho prepustení a boli mu odovzdané fotokópie písomností, o

ktoré požiadal. Rovnako dňa 24.02.2020 právny zástupca žalobcu preštudoval spisový materiál, pričom
mu bolo umožnené robiť si výpisky. Dňa 26.02.2020 podal vyjadrenie žalobca prostredníctvom svojho
právneho zástupcu, ktoré nadriadený zhodnotil dňa 02.03.2020, kde uviedol, že žalobca bol asi dva dni
pred danou službou osobne za ním a požiadal ho o výmenu nočnej služby za dennú so stržm. J. D.
K., ktorý to uviedol aj vo svojom vyjadrení. Jasne nadriadenému uviedol, že sa s kolegom na uvedenej

zmene už dohodol. Na základe uvedeného (keďže sa policajti dohodli medzi sebou) so zmenou služby
nadriadený súhlasil. Dňa 28.01.2020 urobil z podnetu žalobcu zmenu v systéme SAP a nariadil mu, aby
vykonal schválenie tejto zmeny, čo však žalobca nevykonal. Rovnako sa ani tvrdenie, že mu nadriadený
zmenu služby neoznámil, nezakladá na pravde, pretože sám žalobca o zmenu služby prišiel požiadať.
Stržm. J. D. K. riadne nastúpil namiesto žalobcu na nočnú službu, tak ako bola vopred dohodnutá a

vykonaná zmena.

19. Podľa žalovaného sa tvrdenie, že nadriadený odmietol, bránil a maril jeho právu na obhajobu
nezakladá na pravde. Predstava právneho zástupcu, že práva účastníka sú neobmedzené a nadriadený
je povinný v čase osobného voľna vykonávať úkony v súvislosti s konaním o prepustení žalobcu,

sú mylné. Nepochybne v tomto konaní platí právo na účinnú obhajobu, to však neznamená, žeby
nadriadený mal povinnosť vopred upovedomiť policajta a jeho právneho zástupcu o vykonávaných
všetkých procesných úkonoch, ani ho k týmto úkonom prizývať. Zákon č. 73/1998 Z.z. nikde
neustanovuje povinnosť informovať účastníka konania o pripravovaných úkonoch a ani povinnosť byť
prítomný na jednotlivých úkonoch. Nadriadený počas zabezpečovania dôkazov riadne postupoval v

zmysle § 238 zákona č. 73/1998 Z.z. Personálne konanie je samostatné konanie nezameniteľné a
nezlučiteľné s konaním trestným, ktoré môže prebiehať v rovnakom čase. Personálne konanie prebieha
podľa príslušných ustanovení zákona, zatiaľ čo trestné konanie sa riadi ustanoveniami č. 301/2005
Z.z. Trestný poriadok. Na personálne konanie zásady trestného konania nemožno aplikovať, napríklado možnosti účasti obvineného, prípadne jeho právneho zástupcu na jednotlivých úkonoch, o možnosti
klásť vypočúvaným otázky, o možnosti vykonania prípadnej konfrontácie. Toto sú inštitúty upravené
v Trestnom poriadku s presnými pravidlami. Nadriadenému nevyplýva podľa príslušných ustanovení

zákona č. 73/1998 Z.z. žiadna povinnosť informovať žalobcu o termínoch konania zabezpečovaných
výpovedí osôb.

20. Žalovaný ďalej uviedol, že výpovede jednotlivých svedkov boli riadne vykonané nadriadeným na
úradné záznamy, pričom každý jeden bol riadne podpísaný osobou, ktorá k veci podávala vyjadrenie.

Nadriadený v uvedenom konaní má možnosť klásť otázky osobe, ktorá sa dobrovoľne prišla vyjadriť
k uvedenému skutku, čím dodržal všetky zákonné podmienky a námietku žalobcu možno považovať
za neopodstatnenú. Každá osoba, ktorá sa na úradný záznam nadriadenému vyjadrila, dala svojim
podpisom súhlas s jeho obsahom a nemala k jeho vykonaniu žiadne výhrady. Nadriadený žiadnym
spôsobom neznevažoval postavenie žalobcu, nikoho nenavádzal na nepravdivé podanie vysvetlenia.
Vyjadrenia osôb, ktoré podávali k veci vysvetlenie, boli zaznamenávané za prítomnosti tretej nestrannej

osoby.

21. Námietku žalobcu, že nebol včas oboznámený so zmenou služby, žalovaný vyhodnotil ako absolútne
nepravdivú, pretože nešlo o zmenu služby vykonanú zo strany nadriadeného, ale sám žalobca bol
iniciátorom výmeny služby s kolegom stržm. Bc D. K.. Nadriadený zdôraznil, že požiadať o zmenu služby

prišiel sám žalobca na základe vopred vykonanej dohody medzi ním a ppráp. J. D. K.. Stržm. J. D. K.
vo svojej výpovedi dňa 28.02.2020 uviedol, že k výmene služby so žalobcom, ktorú mal plánovanú ako
dennú službu dňa 29.01.2020 od 7.30 hod. do 19.30 hod. a žalobca mal plánovanú službu od 19.30
hod. do 7.30 hod. sa dohodol asi týždeň vopred pred dňom 29.01.2020. Žalobca ho o výmenu služby
požiadal a keďže to aj jemu vyhovovalo, súhlasil. Potvrdil, že obaja vopred vedeli, že služba je vymenená

a stržm. J. D. K. má nastúpiť na nočnú službu a žalobca na dennú službu. V SAP zmenu nepotvrdil
vopred z dôvodu, že nemal niekoľko dní pred danou službou žiadnu inú službu. Toto vykonal dodatočne,
uvedenú zmenu potvrdil a uviedol, že bola vykonaná na základe dohody so žalobcom, čo potvrdzuje aj
skutočnosť, že ppráp. J. D. K. do služby nastúpil namiesto žalobcu dňa 29.01.2020 o 19.30 hod. tak, ako
bol so žalobcom riadne vopred dohodnutý. Pred vykonaním dychovej skúšky boli všetci poučení a nikto,

ani žalobca neuviedol žiadnu prekážku, ktorá by mu bránila skúšku vykonať.

22. Žalovaný poukázal na to, že tvrdenie žalobcu, že dňa 29.01.2020 v čase o 07.29 hod. prišiel do
budovy OO PZ BA Podunajské Biskupice oznámiť, že do výkonu štátnej služby nenastupuje, pretože
má dňa 29.01.2020 plánovanú nočnú službu a nie dennú, nepotvrdili ani vypočuté osoby vo svojich

úradných záznamoch, ktoré boli spísané po vykonanej pozitívnej dychovej skúške žalobcu. Ani sám
žalobca bezprostredne po vykonaní pozitívnej dychovej skúšky nadriadenému neuviedol, že má mať
nočnú službu a nie dennú, a teda že dychovú skúšku vykonal v čase osobného voľna. Túto skutočnosť
neuviedol ani vo svojom úradnom zázname spísanom dňa 03.02.2020, kedy sa odmietol vyjadriť, čím
de facto potvrdil, že v čase kedy sa podrobil dychovej skúške, ako aj v čase kedy odmietol opätovné

vykonanie dychovej skúšky a odber krvi, bol vo výkone štátnej služby. O údajnom príchode do budovy
OO PZ BA Podunajské Biskupice za účelom oznámenia, že do výkonu štátnej služby nenastupuje
z dôvodu, že má mať nočnú a nie dennú, sa žalobca začal zmieňovať až v písomnom vyjadrení jeho
právneho zástupcu k upovedomeniu o začatí konania o jeho prepustení. Z uvedeného dôvodu toto jeho
tvrdenie možno považovať za účelové s cieľom vyhnúť sa zodpovednosti za vykonanie dychovej skúšky

s pozitívnym výsledkom. Je nelogické, že až zhruba po mesiaci po vykonaní pozitívnej dychovej skúške,
sižalobcaspomenul,ževdanýdeňvlastneprišieloznámiť,žemánastúpiťdonočnejslužbyaniedennej.

23. Žalovaný poukázal na to, že aj napriek tomu, že žalobca sa dňa 29.01.2020 pri príchode do služby
nezapísal do knihy príchodov a odchodov, čím porušil ustanovenie časti I. písm. a) bod 15 rozkazu

MV SR č. 6/1997 tým, že si obliekol policajnú pracovnú rovnošatu a presunul sa do miestnosti, kde
riaditeľ OO PZ BA Podunajské Biskupice vykonával rannú inštruktáž a na základe výzvy nadriadeného
sa podrobil dychovej skúške na zistenie alkoholu v dychu, ktorú vykonal s pozitívnym výsledkom, je
zrejmé, že dňa 29. 01. 2020 mal v úmysle do výkonu štátnej služby nastúpiť a do tejto aj nastúpil. Týmito
svojimi postupnými krokmi (príchod na OO PZ BA Podunajské Biskupice, prezlečenie sa do pracovnej

rovnošaty, zúčastnenie sa rannej inštruktáže) žalobca jednoznačne deklaroval svoj úmysel nastúpiť do
výkonu štátnej služby. Ak by žalobca nebol podrobený dychovej skúške, tak by službu vykonal v zmysle
plánu služieb.24. Žalovaný uviedol, že ak žalobca uvádza, že v čase pred 7:30 hod. dňa 29.01.2020, teda v dobe
pred vykonaním pozitívnej dychovej skúšky nepožil žiadne alkoholické nápoje, tak nemal mať najmenší
problém vykonať opakovanú dychovú skúšku, ktorá by mohla preukázať jeho tvrdenia. Žalobca i napriek

tomu, že mal možnosť druhou dychovou skúškou deklarovať, že naozaj nebol pod vplyvom alkoholu,
túto možnosť prakticky bezdôvodne odmietol a rovnako tak odmietol aj odber krvi. Ak si bol žalobca
natoľko istý, že pred vykonaním pozitívnej dychovej skúšky nepožil žiadne alkoholické nápoje, a že
výsledok merania bude negatívny, tak nemožno rozumieť jeho konaniu, keď príležitosť na preukázanie
svojich tvrdení žalobca odmietol. Na tejto veci nemení nič ani tá skutočnosť, keď žalobca tvrdí, že aj

pokiaľ by dňa 29.01.2020 vykonal dychovú skúšku s pozitívnym výsledkom, čo ale vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti popiera, išlo by o vykonanie dychovej skúšky v čase osobného voľna. Žalobca
si bol podľa žalovaného vedomý opakovaného potvrdenia prítomnosti alkoholu v jeho dychu, prípadne
zistenia prítomnosti alkoholu v krvi, a práve preto účelovo odmietol vykonanie druhej dychovej skúšky
i prípadný odber krvi. Nadriadený postupoval správne, ak po pozitívnej dychovej skúške a po tom, ako
sa žalobca odmietol podrobiť opakovanej dychovej skúške ho vyzval na odber krvi, čím postupoval v

súlade s § 233 zákona č. 73/1998 Z.z., aby úplne a presne zistil skutočný stav veci. Nadriadený však
už ďalej nemal oprávnenie žalobcu prinútiť k odberu krvi na zistenie prítomnosti alkoholu v krvi, keďže
žalobca toto lekárske vyšetrenie odmietol.

25. Žalovaný poukázal na to, že námietka žalobcu, že potom ako vykonal údajnú dychovú skúšku sa

na displeji prístroja nezobrazila žiadna hodnota a prístroj AlcoQuant Plus sa vypol, je neopodstatnená,
pretože všetci policajti prítomní v daný deň pri vykonávaní dychovej skúšky žalobcom potvrdili, že prístroj
sa po dychovej skúške žalobcu nevypol sám, ale že prístroj vypol žalobca, na čo bol ihneď nadriadeným
upozornený na takéto konanie. Potom ako žalobca vykonal dychovú skúšku a prístroj AlcoQuant 6020
Plus úmyselne vypol on sám, sa po jeho opätovnom zapnutí na displeji prístroja nezobrazil posledný údaj

o vykonanej dychovej skúške, ale prístroj sa automaticky zapol do stavu nula. Záznam zo žalobcovej
dychovej skúšky však ostal uchovaný v pamäti prístroja. Následne boli zástupcom riaditeľa A. A. G. A.
z pamäte prístroja vytlačené výsledky meraní, s ktorými bol žalobca riadne oboznámený. Zástupca tak
vykonal prostredníctvom certifikovanej aplikácie, ktorá sa nachádza v jeho služobnom počítači.V tejto
certifikovanej aplikácii nie je možné vykonávať žiadne zápisy ani zmeny, iba samotné vytlačenia pamäte

prístroja. Z toho dôvodu je námietka žalobcu, že mu nebol ukázaný výsledok dychovej skúšky, ktorú
vykonal irelevantná.

26. Žalovaný zdôraznil, že úlohou nadriadeného nebolo preukázať kde a kedy žalobca požíval
alkoholické nápoje pred službou. Žalobca nastúpil do výkonu štátnej služby pod vplyvom alkoholu, čo

je preukázané pozitívnou dychovou skúškou. Žalobca mal možnosť dychovú skúšku opakovať, aby
svoje tvrdenie o tom, že nepožil alkohol obhájil, čo odmietol. Rovnako bol vyzvaný k odberu krvi, čo
taktiež odmietol. Nie je pravdou, že sa nadriadený nezaoberal čestnými vyhláseniami svedkov, ktoré
žalobca predložil na svoju obhajobu. Čestné vyhlásenia nijakým spôsob neovplyvnili fakt, že žalobca
vykonal pozitívnu dychovú skúšku a zachoval sa tak, ako je v rozhodnutí o prepustení uvedené. Čestné

vyhlásenia neboli rozhodujúce pre preukázanie jeho protiprávnej činnosti. Nadriadený v konaní vo veci
prepustenia žalobcu netvrdil a nepovažoval za podstatné, že žalobca deň predtým v reštaurácii požíval
alkoholické nápoje. To, že žalobca bol deň pred službou v reštaurácii spolu s kolegami a mal požívať
alkoholické nápoje, uviedol vo svojej prvotnej výpovedi jeho kolega npráp. Németh, ktorý to následne
spolu s ostatnými kolegami vo svojich čestných vyhláseniach poprel a všetci zhodne tvrdili, že žalobca

nepil, resp. nevšimli si u neho požívanie alkoholických nápojov. Uvedená informácia nezakladala dôvod
na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru.

27. Na záver žalovaný uviedol, že nemenej dôležitým faktorom podporujúcim negatívny vplyv
prípadného ponechania žalobcu v služobnom pomere je tá skutočnosť, že prípadným akceptovaním

vyššie uvedeného hrubého protiprávneho konania, ktoré bolo žalobcovi riadne preukázané, by vznikla
oprávnená obava, že by mohlo dôjsť k zníženiu úrovne disciplíny aj u ostatných policajtov. Inak
povedané, prípadné pripustenie čo i len jedného porušenia služobnej prísahy a služobnej povinnosti
v intenzite, v ktorej sa ho dopustil žalobca, môže do budúcnosti predstavovať taký faktor, v dôsledku
ktorého sa zvýši riziko poklesu disciplinovanosti príslušníkov PZ v širšom rozsahu, ako len v žalobcovom

individuálnom prípade, čo by nepochybne malo vplyv na znižovanie profesijných a morálnych nárokov
pre výkon štátnej služby príslušníkov PZ, a tým nepopierateľne aj na záujme štátnej služby na
svedomitom plnení základných povinností a dôslednom dodržiavaní služobnej disciplíny všetkými
príslušníkmi PZ. Už samotné nebezpečenstvo opakovania takéhoto počínania si žalobcu v budúcnostinedáva záruku toho, že by sa tieto negatívne vplyvy na čestnosť a disciplinovanosť nepreniesli aj do
správania sa ostatných príslušníkov PZ, a teda že by v prípade jeho ponechania v služobnom pomere
opätovne nedošlo k ohrozeniu vyššie konkretizovaných záujmov štátnej služby. V konečnom dôsledku

by akákoľvek tolerancia pri posudzovaní tak nebezpečných negatívnych javov, akým je nastúpenie do
výkonu štátnej služby a jej výkon pod vplyvom alkoholických nápojov, mohla do budúcna spôsobiť, že
služobná prísaha, ktorú v zmysle § 17 zákona č. 73/1998 Z.z. skladá každý občan pri vzniku služobného
pomeru, by zostala iba v rovine prázdnej proklamácie bez jej hlbšieho obsahového naplnenia a bez
nutnosti rešpektovania prevzatého záväzku voči štátu, ku ktorému sa každý služobný pomer príslušníka

PZ zakladá. Je preto nezlučiteľné s dôležitými záujmami štátnej služby, aby v služobnom pomere zotrval
policajt, ktorý sa takéhoto protiprávneho konania nezdržal.

28. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril.

IV. Verejné vyhlásenie rozsudku

29. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b/ zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z.z. (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z.z.“) prešiel
výkonsúdnictvaod1.júna2023zkrajskýchsúdovnasprávnesúdyvovšetkýchveciach,atozKrajského
súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z

uvedeného dôvodu je spis Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/183/2020 vedený na Správnom súde
v Bratislave pod sp. zn. BA-5S/183/2020.

30. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 zákona č. 162/2015
Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) v spojení s § 3 ods. 3 písm.

b/ zákona č. 151/2022 Z.z. rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania rozsudkom, ktorý verejne
vyhlásil dňa 24.01.2025, keďže žalobca (č.l. 74 rub), ako aj žalovaný (č.l. 71) súhlasili s tým, aby súd
vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania.

31. Okrem uvedeného správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo

veci Varela Assalino proti Portugalsku zo dňa 25.4.2002, č. sťažnosti 64336/01, v zmysle ktorého ESĽP
nedospel k záveru, že článok 6 Dohovoru vždy zahŕňa právo na verejné pojednávanie bez ohľadu na
povahu otázky, ktorá má byť vyriešená; je legitímne, keď vnútroštátne orgány berú do úvahy požiadavky
efektivity a hospodárnosti konania [rozsudok Jan-Ake Andersson proti Švédsku zo dňa 29.10.1991,
séria A č. 212-B, s. 45, § 27; rozsudok Allan Jacobsson proti Švédsku (č. 2) zo dňa 19.2.1998,

Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I, s. 168, § 46; rozsudok Schuler-Zgraggen proti Švajčiarsku
z 24.júna 1993, séria A č. 263, s. 19, § 58]. V konaní, v ktorom sa majú riešiť iba právne otázky,
postačuje preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie a pre spor z nich vyplývajúci sa javia byť
výhodnejšie skôr písomné vyjadrenia ako ústne prednesy. V predmetnom konaní sa správny súd (ktorý
preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia, teda jeho právnu stránku) na základe predloženého

administratívneho spisu zameral na skúmanie právnej otázky a správnosť aplikácie ustanovení zákona
č. 73/1998 Z.z., preto aj v tomto konaní možno postupovať podľa záverov ESĽP vyjadrených vo vyššie
citovaných rozhodnutiach a vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.

32. Žalobca v podanej žalobe navrhol vypočuť svedkov: A. F. F., A. G. D., A. G. A., A. H. F., I. E. A., J.

H. J., J. D. K., L. L., E. B., O. P., A. J., A. M. J., A. N. B.. Správny súd nepovažoval za potrebné vykonať
navrhnuté dôkazy, keďže skutočnosti potrebné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia žalovaného
vyplývajú z administratívneho spisu, pričom správny súd nie je súdom skutkovým. Správny súd v rámci
súdneho prieskumu sám nezisťuje skutkový stav a nevykonáva hodnotenie dôkazov na jeho zistenie.
Naopak, je zisteným skutkovým stavom, ku ktorému dospel správny orgán, viazaný.

V. Relevantné právne predpisy

33. Podľa § 136 písm. d/ zákona č. 73/1998 Z.z. policajt je povinný dbať o svoju bezpečnosť a o svoje
zdravie pri výkone štátnej služby. Ďalej je povinný nepožívať alkoholické nápoje a iné návykové látky,

požívatiny a liečivá, ktoré obsahujú alkohol a iné návykové látky, na miestach výkonu štátnej služby a
v dobe výkonu štátnej služby ani mimo týchto miest, nenastupovať pod ich vplyvom do výkonu štátnej
služby a dodržiavať ustanovený zákaz fajčenia na miestach, kde sa vykonáva štátna služba, ak si tovyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, minister môže povoliť požívanie alkoholu, požívatín a liečiv
obsahujúcich alkohol.

34. Podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. policajt sa prepustí zo služobného pomeru,
ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v
služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

35. Podľa § 247a zákona č. 73/1998 Zb. na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný

predpis o správnom konaní okrem výkonu rozhodnutia.

VI. Posúdenie veci správnym súdom

36. Pri rozhodovaní o prepustení zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru podľa § 192 ods.
1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. je potrebné, aby bolo dostatočne preukázané, že policajt protiprávnym

konaním porušil služobnú povinnosť a služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom a súčasne, že jeho
ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Zodpovednosť
policajtov je širšieho rozsahu a posudzuje sa prísnejšie, čo zodpovedá ich spoločenskému postaveniu.
Bolo by v príkrom rozpore s dôležitými záujmami štátnej služby, aby v služobnom pomere zotrval policajt,
ktorý sa dopustil protiprávneho konania spočívajúceho v porušení svojich základných povinností.

37. Správny súd uvádza, že požiadavka zodpovedného prístupu príslušníka policajného zboru
k rešpektovaniu právnych predpisov vyplýva z jeho právneho postavenia, ako aj z úloh, ktorými sa
zúčastňuje na plnení funkcií štátu, a preto sa vyžaduje ich dodržiavanie a predpokladá sa, že každý
príslušník policajného zboru v rámci svojho postavenia ich bude príkladne a striktne rešpektovať tak,

ako sa k tomu zaviazal v služobnej prísahe.

38. Správny súd v Bratislave dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutia, teda prvostupňové
rozhodnutie a napadnuté rozhodnutie, ktoré sú posudzované ako celok, vychádzajú z náležite zisteného
skutkového stavu, obsahujú všetky zákonné náležitosti, sú dostatočne odôvodnené, pričom správny súd

konštatuje, že žalovaný nepochybil, ak dospel k záveru, že existujú dôvody na prepustenie žalobcu zo
služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. Predmetné ustanovenie na
danú vec aplikoval správne, neprekročil rozsah správnej úvahy, a v tejto veci nedošlo k nesprávnemu
právnemu posúdeniu veci.

39. Správny súd po vyhodnotení skutkového stavu v danej veci dospel zhodne s názorom žalovaného
k záveru, že zabezpečené dôkazy tvorili dostatočný a relevantný podklad pre vydanie preskúmavaných
rozhodnutí, s poukazom na vytlačený výsledok dychovej skúšky žalobcu a výpovede osôb, ktoré boli
prítomné pri vykonaní dychovej skúšky na zistenie prítomnosti alkoholu v krvi. K námietke žalobcu
týkajúcej sa jeho neupovedomenia o konaní výsluchov osôb správny súd uvádza, že konanie vo veciach

služobného pomeru, podľa ktorého sa postupuje aj pri rozhodovaní o prepustení policajta podľa §
192 zákona č. 73/1998 Z.z., upravuje uvedený zákon v § 231 a nasl. Podľa § 237 ods. 2 zákona
č. 73/1998 Z.z. má účastník konania právo nahliadať do spisov a robiť si z nich výpisy. Podľa §
238 zákona č. 73/1998 Z.z. sú dôkazmi všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutkový
stav veci, najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania. Uvedené ustanovenia tak

všeobecne nedávajú policajtovi, proti ktorému sa vedie konanie o prepustenie, právo byť prítomný pri
výpovediach a vyjadreniach osôb, ktoré ani nie sú svedeckými výpoveďami (porov. napr. rozsudok
Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4 Asan 15/2020). Len osobitné ustanovenie § 193 ods. 2
zákona č. 73/1998 Z.z. mu dáva právo vyjadriť sa k návrhu na prepustenie, navrhovať dôkazy a
obhajovať sa. Ide o rozdiel so zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení

neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“), v ktorom je toto právo účastníka konania zaručené
ustanovením § 33 ods. 1 Správneho poriadku. Uvedené však nezbavuje povinnosti správneho orgánu
vysvetliť v odôvodnení rozhodnutia, akými úvahami sa riadil pri vykonávaní dokazovania. Preskúmajúc
obsah administratívneho spisu, a to v rozsahu a spôsobu dokazovania má správny súd za to, že správny
orgán prvého stupňa vykonal dokazovanie v súlade so zákonom č. 73/1998 Z.z., pričom žalobcovi

poskytol možnosť využiť všetky jemu patriace procesné práva.

40.Žalobcatiežnamietal,žedňa18.02.2020mubolaodopretámožnosťpreštudovaťsispisovýmateriál.
Zobsahuadministratívnehospisuvyplýva,žežalobcamalmožnosťnahliadnuťdospisudňa23.03.2020,čo žalobca aj využil, rovnako aj jeho právny zástupca. Právny zástupca žalobcu nahliadol do spisového
materiálu aj dňa 24.02.2020. Z uvedeného vyplýva, že žalobca, ako aj jeho právny zástupca mali
možnosť nahliadnuť do spisového materiálu aj po dni 18.02.2020. Ak aj žalobcovi dňa 18.02.2020

nebolo umožnené opätovne nahliadnuť do obsahu spisového materiálu, neboli tým porušené jeho práva,
keďže do obsahu spisu opätovne nahliadol dňa 23.03.2020. Uvedené nezakladá dôvod na zrušenie
napadnutého rozhodnutia, keďže práva žalobcu boli dodržané a bolo mu umožnené nahliadnuť do
spisového materiálu, čo potvrdil žalobca, ako aj jeho právny zástupca svojím podpisom.

41. Čestné vyhlásenia, ktoré predložil žalobca, sa zhodne týkajú skutočností, ktoré sa stali dňa
28.01.2020 vo večerných hodinách a nie dňa 29.01.2020. Skutočnosť, či žalobca v bare na Vrakunskej
ulici požíval alkoholické nápoje alebo nie a či ho niekto pri tom videl je pre toto konanie irelevantné.
Rovnako sa zhodne týkajú skutočnosti, že žalobca svojim kolegom povedal, že dňa 29.01.2020 má mať
nočnú a nie dennú službu. Z čestného vyhlásenia E. B. vyplýva, že dňa 29.01.2020 nevolal žalobcovi,
aby sa dostavil do služby, a teda vyjadrenie žalobcu, že mu ráno volali, aby sa dostavil do rannej

služby, nie je preukázané. Čo však preukázané je, že žalobca sa na výmene služby dohodol so stržm.
J. D. K., čo vyplýva nielen z jeho výsluchu dňa 28.02.2020, ale aj z jeho čestného vyhlásenia zo dňa
24.03.2020. Stržm. J. D. K. v predloženom čestnom vyhlásení uviedol, že na výmene služieb sa so
žalobcom dohodol asi týždeň pred dňom 29.01.2020, s tým, že žalobca mal ísť za riaditeľom a oznámiť
mu uvedenú výmenu. Výmena služieb je preukázaná aj tým, že žalobca sa dňa 29.01.2020 riadne

dostavil na dennú službu, aj keď svoj príchod nezapísal a stržm. J. D. K. sa dňa 29.01.2020 riadne
dostavil na večernú službu. Ak nebola dodržaná lehota podľa § 65 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z.z.,
nezakladá to dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia, keďže žalobca o predmetnej zmene služieb
vedel a zmena bola vykonaná na jeho návrh. Ak žalobca nemal mať dňa 29.01.2020 dennú službu,
mal to oznámiť svojmu nadriadenému pred vykonaním dychovej skúšky na zistenie prítomnosti alkoholu

v krvi. Žalobca tiež namietal, že výsledok dychovej skúšky mohol byť ovplyvnený požitím ústnej vody po
vážnom stomatochirurgickom zákroku. O uvedenej skutočnosti mohol žalobca takisto informovať svojho
nadriadenéhovčasevykonaniadychovejskúškynazistenieprítomnostialkoholuvkrvialebosapodrobiť
odberu krvi a lekárskemu vyšetreniu na zistenie prítomnosti alkoholu v krvi.

42. Žalobca namietal, že sa nikto nevysporiadal s rozpornosťou zabezpečených dôkazov, týkajúcich sa
počtu dychových skúšok vykonaných dňa 29.01.2020, keďže z výpisu prístroja na zistenie prítomnosti
alkoholu v dychu vyplýva, že dňa 29.01.2020 po 7:30 hod boli vykonané 4 dychové skúšky, pričom
v dvoch prípadoch bol zistený pozitívny výsledok a z knihy o vykonaných dychových skúškach vyplýva,
žezapísanýchbolo5dychovýchskúšok,kdejedinoupozitívnouhodnotoujeúdajvriadku206sčíselným

údajom 0,45. K uvedenej skutočnosti sa vyjadril žalovaný v napadnutom rozhodnutí, keď uviedol, že
dňa 29.01.2020 bolo na prístroji AlcoQuant Plus vykonaných 6 meraní v čase od 7:18 hod. do 7:34
hod. a v knihe slúžiacej na kontrolu požitia alkoholu je dňa 29.01.2020 zapísaných 5 záznamov. Prvá
skúška vykonaná o 7:18 hod s pozitívnym výsledkom 0,49 mg/l nebola uskutočnená na základe výzvy
nadriadeného, ktorú nadriadený vykonal počas rannej inštruktáže. O 7:28 hod. vykonal dychovú skúšku

npráp. A. M. J. s negatívnym výsledkom, pričom on dňa 29.01.2020 končil nočnú službu o 7:30 hod,
rovnako nočnú službu končil E. A. N. B., ktorý sa podrobil dychovej skúške o 7:32 hod., rovnako
s negatívnym výsledkom. Ďalej o 7:33 hod. vykonala dychovú skúšku por. I. E. A. s nameranou hodnotou
0,04mg/l,pričompodľastanoviskaSlovenskejsúdnolekárskejspoločnostisahranica0,14mg/lpovažuje
za spodnú hranicu pozitívneho testu na prítomnosť alkoholu v dychu. B. A. H. F. sa podrobila dychovej

skúške s negatívnym výsledkom o 7:33 hod. a žalobca sa podrobil dychovej skúške o 7:34 hod. Žalovaný
podrobne vysvetlil, komu patrí ktorý zápis, a preto nie je možné priznať námietke žalobcu o rozpornosti
dychových skúšok úspech.

43. Poslednú námietku vznesenú žalobcom v podanej žalobe považuje správny súd taktiež za

irelevantnú. Žalobca namietal, že prístroj na meranie alkoholu sa vypol. Výpoveďami všetkých
prítomných osôb je preukázané, že predmetný prístroj vypol žalobca. Opak nebol preukázaný ani
predloženými čestnými vyhláseniami. Všetky prítomné osoby zhodne potvrdili, že žalobca po vykonaní
dychovej skúšky tento prístroj vypol. Prístroj AlcoQuant Plus je certifikovaný prístroj, certifikát o overení
je súčasťou administratívneho spisu. Posledná nameraná hodnota, ktorá bola dňa 29.01.2020 zistená

týmto prístrojom je 0,45 mg/l o 7:34 hod. Ak mal žalobca pochybnosti o funkčnosti tohto prístroja, mohol
sa podrobiť odberu krvi a lekárskemu vyšetreniu na zistenie prítomnosti alkoholu v krvi a hneď v ten istý
deň vyvrátiť zistené skutočnosti.44.Vychádzajúczuvedenýchskutočnostíacitovanýchprávnychpredpisovsprávnysúddospelkzáveru,
že konanie aj rozhodnutie žalovaného sú v súlade so zákonom, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol
podľa § 190 SSP. Správny súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by mu umožňovali prijať záver o tom,

že práva a oprávnené záujmy žalobcu boli postupom správneho orgánu a samotným rozhodnutím
porušené.

45. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo
na náhradu trov konania pred správnym súdom, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo

možné od žalobcu spravodlivo požadovať ich náhradu.

46. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia,

na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich

skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449

ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum

právnej pomoci (písm. c/).