Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 13, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/200/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122378887
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6122378887.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov

senátuJUDr.RastislavaPelluaJUDr.FrantiškaČisovskéhovsporežalobcu:SYNOTTIP,a.s.,sosídlom
Továrenskáštvrť1467/24,05951Poprad,IČO:36472565,právnezastúpeného:Advokátskakancelária
JUDr. Marcel Mašan, s.r.o., so sídlom Dostojevského 3313/12, 058 01 Poprad, IČO: 36 858 935, proti
žalovanému: D&G, s.r.o. so sídlom Námestie slobody 27/18, 066 01 Humenné, IČO: 51 907 674, právne
zastúpený verita, s.r.o., so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO:
35 940 875, o zaplatenie sumy 79.676,94 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Humenné zo dňa 31. mája 2023, č.k. 7Cb/45/2022-161, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok v jeho III. výroku t.j. vo výroku, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť sumu 5.814,54 eur, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur a to všetko do
troch dní od právoplatnosti rozsudku a v jeho IV. výroku, t.j. vo výroku o trovách konania.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len súd alebo súd prvej inštancie) rozsudkom rozhodol:
Súd návrh žalovaného zo dňa 18.04.2023 na prerušenie konania z a m i e t a.

Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 79 676,94 eur z a s t a v u j e.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 5 814,54 eur, náklady spojené s uplatnením pohľadávky
vo výške 40,- eur a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi voči žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov
konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Rozhodol tak o nároku na zaplatenie sumy 79.676,94 eur s príslušenstvom uplatnenom žalobou,
podanou dňa 21.7.2022, majúceho právny základ v mandátnej zmluve č. VLT/2/19 zo dňa 23.8.2019
v znení jej Dodatku č. 1 zo dňa 4.12.2019 a v uznaní záväzku zo dňa 30.3.2021.
Žalobca dôvodil, že žalovaný záväzok vyplývajúci z mandátnej zmluvy ku dňu podania žaloby uhradil
iba čiastočne.

3. Keďže v priebehu konania žalovaný dlžnú sumu čo do istiny zaplatil, súd prvej inštancie na základe
späťvzatia žaloby v uvedenej časti konanie podľa § 145 CSP zastavil.4. Žalovaný označil nárok uplatnený žalobou za nedôvodný a predčasne uplatnený, nakoľko medzi
stranami sporu prebieha komunikácia smerujúca k urovnaniu.

5. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie ustálil následovný skutkový stav založený na zhodných
tvrdeniach strán sporu (keďže nemal dôvodnú pochybnosť o ich pravdivosti - §§ 149, 151, 186 CSP)
relevantný pre rozhodnutie vo veci samej:
- strany sporu uzatvorili mandátnu zmluvu č. VLT/2/219 dňa 23.8.2019 s predmetom vymedzeným v jej
čl. I, v znení Dodatku č. 1 zo dňa 4.12.2019

- v písomnosti „Uznanie záväzku“ zo dňa 30.3.2021 žalovaný záväzok vyplývajúci z mandátnej zmluvy
uznal v súlade s § 323 Obchodného zákonníka vo výške 124.676,94 eur. V čl. II žalovaný ako dlžník
vyhlásil, že uznáva svoj záväzok voči veriteľovi vo vyššie uvedenej sume a zároveň sa zaviazal, že dlh
uhradí do 20.5.2023 nasledovne: 1. splátku 20.5.2021 vo výške 5.000,- eur; 2. splátku 20.6.2021 vo
výške5.000,-eur;3.splátku20.7.2021vovýške5.000,-eur;4.splátku20.8.2021vovýške5.000,-eur;5.
splátku20.9.2021vovýške5.000,-eur;6.splátku20.10.2021vovýške5.000,-eur;7.splátku20.11.2021

vo výške 5.000,- eur; 8. splátku 20.12.2021 vo výške 5.000,- eur; 9. splátku 20.1.2022 vo výške 5.000,-
eur; 10. splátku 20.2.2022 vo výške 5.000,- eur; 11. splátku 20.3.2022 vo výške 5.000,- eur; 12. splátku
20.4.2022 vo výške 5.000,- eur; 13. splátku 20.5.2022 vo výške 5.000,- eur; 14. splátku 20.6.2022 vo
výške 5.000,- eur; 15. splátku 20.7.2022 vo výške 5.000,- eur; 16. splátku 20.8.2022 vo výške 5.000,-
eur; 17. splátku 20.9.2022 vo výške 5.000,- eur; 18. splátku 20.10.2022 vo výške 5.000,- eur; 19. splátku

20.11.2022 vo výške 5.000,- eur; 20. splátku 20.12.2022 vo výške 5.000,- eur; 21. splátku 20.1.2023 vo
výške 5.000,- eur; 22. splátku 20.2.2023 vo výške 5.000,- eur; 23. splátku 20.3.2023 vo výške 5.000,-
eur; 24. splátku 20.4.2023 vo výške 5.000,- eur; 25. splátku 20.5.2023 vo výške 5.000,- eur.

Čl. II obsahoval dojednanie, že v prípade, ak sa dlžník nedostane zo splácaním splátok do omeškania,

veriteľ môže znížiť úrokovú sadzbu z úroku z omeškania z 8 % p.a. na 2 % p.a., resp. odpustiť celkový
úrok z omeškania, alebo časť úroku z omeškania z dlžnej sumy 124.676,94 eur.
Podľa čl. III bodu I dlžník vzal na vedomie, že v prípade nedodržania dvoch po sebe nasledujúcich
splátok počas doby splácania, alebo ak počas doby splácania dlžníkovi vznikne nová (iná) pohľadávka
voči veriteľovi, stráca výhodu splátok a zostatok dlžnej sumy sa stane bezodkladne splatným.

6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 324 zák. č. 513/1991 Zb. – ďalej len Obchodný
zákonník alebo OBZ (právna úprava zániku záväzku), § 365, § 369 OBZ (právna úprava úroku
z omeškania a právna úprava omeškania dlžníka) a dospel k záveru, že žaloba je čo do žalobcom
vyčísleného úroku z omeškania dôvodná. Jeho výšku určil podľa § 1 ods. 1, 2 Nariadenia vlády SR č.

21/2013 Z.z..
O paušálnej náhrade nákladov spojených s uplatnením pohľadávky rozhodol podľa § 369c ods. 1 OBZ.

7. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal v konaní
úspešnému žalobcovi.

8. K procesnému postupu súdu prvej inštancie je potrebné uviesť, že neprihliadol na podanie žalovaného
zo dňa 30.5.2023 (doručené súdu v rovnaký deň) argumentujúc inštitútom sudcovskej koncentrácie
konania (§ 153 CSP).

9. Proti rozsudku jeho III. a IV. výroku podal včas odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. b), d), e), f), h) CSP.

9.1. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje v napadnutých výrokoch za nezákonný a nesprávny
z dôvodu, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď neprihliadol na vyjadrenie žalovaného

k čiastočnému späťvzatiu návrhu a upresneniu petitu návrhu zo strany žalobcu zo dňa 30.5.2023
z dôvodu uplatnenia procesno-právneho inštitútu sudcovskej koncentrácie konania v zmysle § 153 CSP.
Tvrdí, že toto vyjadrenie bolo zaslané súdu až dňa 30.5.2023 z dôvodu prebiehajúcej komunikácie
žalovaného so žalobcom a jeho právnym zástupcom, ktorá skutočnosť je zrejmá aj zo súdneho spisu.
Počas celého súdneho konania totiž prebiehala medzi sporovými stranami komunikácia a rokovania

za účelom dojednania podmienok splatenia dlhu a s tým súvisiacej dohody o úľavách na úrokoch
z omeškania, prípadne úľavách na trovách súdneho konania.9.2. Žalovaný dôvodí, že žalobca mu v rámci dokumentu „Uznanie záväzku, dohoda o splátkach dlžnej
sumy“, počas rokovaní o jeho obsahu pri jeho uzatváraní ako aj počas konania tvrdil, že v prípade úhrady
istiny dlhu v celom rozsahu do konca mesiaca máj 2023 sa zdrží uplatňovania úrokov z omeškania

(upustí od ich vymáhania) a pristúpi k späťvzatiu žaloby, čo sa nestalo, preto uvádzal žalovaného do
omylu. Túto skutočnosť však žalovaný zistil až v priebehu súdneho konania v krátkej nadväznosti na
nariadený termín pojednávania, na ktorom rozsudkom rozhodol. Dôvodí, že ešte v dňoch 28.5.2023 –
30.5.2023 v rámci prebiehajúcich rokovaní sa snažil nájsť so žalobcom konsenzus k jeho deklarovaným
úľavám na úrokoch z omeškania pri splatení istiny dlhu a o korektné uzavretie mimosúdnej dohody.

Z uvedeného dôvodu tak nemôže žalobca v súlade s čl. V CSP požívať právnu ochranu pri uplatnení
príslušných úrokov.

9.3. Pokiaľ ide o výrok o trovách konania tvrdil, že postupná úhrada istiny dlhu sa odvíjala od dohody
sporových strán o zdržaní sa uplatnenia úrokov z omeškania a súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil,
že jej splatením došlo k čiastočnému zastaveniu konania zavinením žalovaného. Sporové strany

boli v priebehu súdneho konania dohodnuté na postupnom splácaní istiny dlhu, čo malo smerovať
k mimosúdnej dohode a zastaveniu súdneho konania bez uplatnenia úrokov z omeškania. Tieto
skutočnosti súd prvej inštancie neskúmal a ani sa nimi nezaoberal v rámci vyjadrenia žalovaného zo
dňa 30.5.2023, čím pochybil aj pri rozhodovaní o náhrade trov konania.

9.4. Rozsudok súdu prvej inštancie vykazuje navyše znaky arbitrárnosti, je nepreskúmateľný.

10. Žalobca navrhol rozsudok v napadnutých výrokoch potvrdiť ako vecne správny.

11. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané

včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP
a § 380 CSP a dospel k záveru, že nie je dôvodné.

12. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal skutočnosťou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú

prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Odvolateľ ako odvolací dôvod
uvádza dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b), t.j. že mu súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil, aby uskutočňoval mu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces; písm. f), t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam; písm. h), t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci; písm. d), t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci; písm. e), t.j. že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené.

13. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym
posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva

na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný
právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho
vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie
správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému

skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o
tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

14. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na

spravodlivý proces) je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa
strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP priznáva, a to v takej miere, že
dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na súdnu ochranu podľa článku 46
ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom stanoveným spôsobom svojho právana nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej
republiky. Článok 48 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého, aby sa jeho vec prerokovala bez
zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť
súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí
umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré
z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný) vyplývajú. (Nález Ústavného súdu II.ÚS 14/2001, II.ÚS
132/02, III.ÚS 171/2006). Podľa článku 6/ CSP ods. 1 strany sporu majú v konaní rovné postavenie

spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom
vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane
poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé súdne konania), t.j. aby každej procesnej strane
bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne
nevýhodnejšej pozície ako protistranu. Spravodlivé súdne konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán

predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a
právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného
práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré
dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a právne otázky súvisiace s predmetom sporu.

15. Ďalší odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke,
a ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov

nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde
logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré
vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti

alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z ust. CSP o vykonávaní dokazovania.

16. Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP) je v sporovom konaní odvolacím
dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej

inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť
(napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal
navrhnuté dôkazy nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci
vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý -
hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené,

súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy
musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.

17. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP, odvolací súd uvádza, že inou
vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého

rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod
§ 365 ods. 1 písm. a), b), c) CSP, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania
formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

18. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 13.2.2025 o 10.15 hod. v

pojednávacej miestnosti č. 200/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli
zverejnené na Úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods. 3 CSP.

19. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav na základe dokazovania,
ktoré vo veci vykonal. Svoje rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z vykonaného

dokazovania vyplynuli, pričom prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré za konania vyšli najavo a vykonané
dokazovanie vyhodnotil podľa zásad uvedených v § 191 CSP, na zistený skutkový stav aplikoval správne
právne normy, z ktorých vyvodil správne práva a povinnosti strán sporu. Odvolacie dôvody preto nie
sú naplnené.20. Ustanovenie § 150 CSP zakotvuje jednu zo základných procesných povinností strán sporu -
povinnosť tvrdiť a na dané tvrdenie predložiť dôkazy preukazujúce jeho pravdivosť (dôkazné bremeno).

Povinnosť strany sporu uviesť skutkové tvrdenia a označiť dôkazy preukazujúce ich pravdivosť sa
vzťahuje na všetky skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v
spore. Ide teda o tie právne skutočnosti, ktoré spôsobia vznik jej nároku alebo zánik jej povinnosti
(skutkové tvrdenia žalobcu sú prostriedkami procesného útoku, žalovaného prostriedkami procesnej
obrany). Dôsledkom toho, že tvrdenie nie je preukázané (resp. súd ho nepovažuje za pravdivé) je pre

stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie.

20.1. Na uvedené odvolací súd poukazuje, pretože chce zdôrazniť, že rozhodnutie vo veci samej
je ovplyvnené aktivitou strán sporu, t.j. ich tvrdeniami a označovaním dôkazov na preukázanie ich
pravdivosti, ktoré sú následne sudcom v zmysle princípu voľného hodnotenia dôkazov vyhodnocované
ako preukázané alebo nie (resp. preukázané s vysokou pravdepodobnosťou).

20.2. Jednou zo zásad ovládajúcich sporové konanie je zásada koncentrácie konania, ktorá znamená,
že strany sporu nemôžu vykonávať niektoré procesné úkony kedykoľvek počas konania, ale len v
jeho určitom štádiu. Procesné úkony strán sporu, ktoré podliehajú koncentrácii konania sú prostriedky
procesnéhoútokuaprocesnejobrany(skutkovétvrdenie,popretieskutkovýchtvrdeníprotistrany,návrhy

na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky
- § 149 CSP). Ak procesný úkon strany, ktorý podlieha koncentrácii konania nie je uplatnený včas,
nebude sa naň prihliadať, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie
ďalších úkonov súdu (§ 153 ods. 2 CSP). Včas nie je uplatnený, ak to strana mohla predložiť už skôr, ak
by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania (§ 153 ods. 1 CSP). Najneskôr je

možné ich predložiť do vyhlásenia uznesenia súdu prvej inštancie o skončení dokazovania (§ 154 CSP).

20.3. § 151 ods. 1 CSP stanovuje, že skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné, ktoré si súd osvojí ako zistený skutkový stav, z ktorého vychádza v meritórnom
rozhodnutí.

21. Upomínací súd vydal vo veci platobný rozkaz č. k. 17Up/1030/2022 dňa 4.8.2022, doručený
žalovanému dňa 5.8.2022 (spolu s návrhom a prílohami). V odpore žalovaný uvádza, že 1) nárok je
nedôvodný a predčasne uplatnený, nakoľko je v rozpore s dohodou medzi žalobcom a žalovaným o jeho
plnení (bez bližšej špecifikácie); 2) je vyčíslený v nesprávnej výške z dôvodu, že žalovaný plnil priebežne

v zmysle dohody sporových strán; 3) žalobca opomenul uviesť, že medzi stranami sporu prebieha
komunikácia k urovnaniu sporných nárokov.

22. V prejednávanej veci súd prvej inštancie postupujúc podľa § 164 CSP uznesením zo dňa 29.9.2022
č.k. 7Cb/45/2022-72 žalovaného vyzval, aby sa v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia k veci

písomne vyjadril a v prípade, ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva, uviedol vo vyjadrení
rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, označil dôkazy na
preukázaniesvojichtvrdeníazároveňhopoučilojehoprocesnýchprávach.Uznesenieboložalovanému
(právnemu zástupcovi) doručené dňa 14.10.2022. Žalovaný na predmetné uznesenie nereagoval, žiadal
len o predĺženie lehoty na vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu k odporu podanému žalovaným z dôvodu,

že medzi sporovými stranami prebiehajú rokovania za účelom mimosúdnej dohody. Súd prvej inštancie
túto predĺžil do 25.11.2022 (žalovaný sa v predĺženej lehote nevyjadril).
Dňa 30.5.2023 bolo súdu prvej inštancie doručené podanie žalovaného, kde namieta absolútnu
neplatnosť právneho úkonu – uznanie záväzku zo dňa 30.3.2021 argumentujúc, že bol vykonaný
v omyle, tiež v tiesni a pod nátlakom vyvíjaným zo strany žalobcu na žalovaného, keď žalobca oznámil

žalovanému, že s ním ukončí akúkoľvek spoluprácu v prípade, ak z jeho strany nedôjde k uznaniu
záväzku. Zároveň žiadal, aby v prípade, ak sa súd neprikloní k absolútnej neplatnosti „uznania“ prihliadol
minimálne na neplatnosť v časti „Uznania“ v rozsahu uznania úroku z omeškania, nakoľko bol žalovaný
opakovane uvádzaný do omylu, keď mu žalobca deklaroval, že v prípade, ak uhradí celú istinu do
mesiaca máj 2023, zdrží sa uplatňovania úrokov z omeškania, čo sa nestalo.

23. Na prejednanie veci samej (rešpektujúc zásadu ústnosti a bezprostrednosti konania) súd prvej
inštancienariadilprejednávanienadeň31.5.2023o10.25hod.,zneúčastinaktoromsaprávnyzástupcažalovaného ospravedlnil s tým, že súhlasí s prejednaním a rozhodnutím veci v neprítomnosti žalovaného
a jeho právneho zástupcu.

24. Súd prvej inštancie na podanie žalovaného zo dňa 30.5.2023 neprihliadol argumentujúc sudcovskou
koncentráciou konania.
Odvolací súd konštatuje, že ak tak súd prvej inštancie neurobil, neporušil žiadne právo priznané
žalovanému sporovými predpismi. Ak mal žalovaný vedomosť o súdnom konaní najneskôr dňa 5.8.2022
(kedy mu bol doručený platobný rozkaz); potom mal dosť času uviesť dané skutkové tvrdenie a označiť

dôkazy na jeho preukázanie. Ak tak neurobil, potom musí znášať procesné dôsledky s uvedeným
spojené.
Len pre úplnosť odvolací súd udáva, že žalovaný nespochybnil existenciu žalovanej pohľadávky ani jej
výšku, nebolo sporné ani to, že ku dňu podania žaloby bola (vychádzajúc z uznania záväzku) zaplatená
suma 45.000,- eur, aj napriek tomu, že mala byť zaplatená vo výške 75.000,- eur.
Žalovaný teda splátky dohodnuté v ňom nedodržal, v dôsledku čoho sa stal splatným celý dlh (čl. III).

Vo vzťahu k zníženiu úrokovej sadzby úroku z omeškania resp. jeho odpusteniu je potrebné uviesť, že
sa tak mohlo stať len v prípade, ak by sa žalovaný nedostal so splácaním splátok do omeškania.

25. Nedôvodnou je aj námietka nepreskúmateľnosti súdneho rozhodnutia. Súd prvej inštancie vysvetlil,
ako a na základe čoho ustálil skutkový stav, pod akú právnu normu a prečo takto zistený skutkový stav

podriadilaaképrávaapovinnostistránsporuzpríslušnejprávnejnormyvyvodil;jehorozhodnutienapĺňa
atribúty uvedené v § 220 ods. 2 CSP.

26. Na základe uvedeného bol preto rozsudok ako vecne správny potvrdený (§ 387 ods.1 CSP).

27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1
CSP tak, že nárok na ich náhradu má v odvolacom konaní úspešný žalobca.

28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v § 419 CSP.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu,
na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo

rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
zvonu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.
Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo

jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.
V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).