Rozsudok – Vlastnícke právo k hnuteľným veciam ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 13, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/72/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117231793
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Konštiaková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4117231793.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Konštiakovej a členov senátu

JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v spore žalobkyne: A. B., narodená
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. E. XX, F., zastúpená: G. H. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. X, F.,
proti žalovanej: J. K., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XX, F., zastúpená: JUDr. Juraj Tibenský,
advokát so sídlom Štefánikova 15, Nitra, v konaní o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva,
o odvolaní žalobkyne a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 16C/161/2017-1007 zo dňa
13. mája 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiadnej zo strán sporu n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že do dedičstva po poručiteľke A. F., I. J., nar.
XX.XX.XXXX, zomrelej dňa 22.06.2016, patria nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v katastrálnom území
M. E., okres M. E., obec M. E., zapísané na LV č. XXXX ako pozemok parcely registra “C“ - parcela
číslo 1550/52 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 283 m2, stavba - dom so súpisným číslo XXXX
postavený na parcele č. 1550/52 v podiele 4/6 k celku a na LV č. XXX ako pozemok parcely registra
“C“ - parcela číslo 1550/65 - záhrada o výmere 485 m2 v podiele 1/3 k celku. Vo zvyšnej časti žalobu

zamietol a o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov
konania. Posledným výrokom priznal štátu nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu 50
% a proti žalovanej v rozsahu 50 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným
uznesením. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na § 460, § 123, § 124, § 126 ods. 1, § 132 ods. 1, §
38 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky
zákonník“) a § 137 písmeno c), § 255 ods. 2, § 259, § 262 ods. 1 CSP.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa žalobou podanou na Okresný súd Nitra
(ďalej len „súd“) dňa 14.12.2017 domáhala určenia, že nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností
N.O.M.E.,katastrálneúzemieM.E.P.Q.XXXX,akoparc.reg.„C“č.1550/52,druhpozemkuzastavané
plochy a nádvoria o výmere 283 m2, stavba - rodinný dom čís. súpisné XXXX na parc. č. 1550/52 v
podiele 4/6 u A. F., I. J., nar. XX.XX.XXXX v podiele 2/6 u L. F., I. F., nar. XX.XX.XXXX a na LV č. XXX
ako parc. reg. „C“ č. 1550/65, druh pozemku záhrady o výmere 485 m2 v podiele 1/3 u A. F., I. J., nar.
XX.XX.XXXX, zomrelej 22.06.2016 a v podiele 1/3 u L. F., I. F., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom 04.02.2017

patriadodedičstvapoporučiteľochA.F.aL.F.,akoajnáhradytrovkonania.Žalobuodôvodnilatým,žeje
ako jediný dedič právnym nástupcom po svojej matke A. F. a tiež právnym nástupcom po svojom bratovi
L. F.. V prebiehajúcom dedičskom konaní po matke a následne bratovi sa dozvedela, že podiely na
nehnuteľnostiach,ktorýchbolivlastníkmi,previedlieštepredsmrťounažalovanúsamostatnýmikúpnymizmluvami z 22.06.2015. A. F. bola jej matka, žili v spoločnej domácnosti aj s jej bratom L. F., od roku
2004, kedy prekonala mozgovú príhodu, bol jej zdravotný stav komplikovaný. V januári 2014 konštatoval
lekár vo svojej správe, že matka trpela okrem iného aj duševnou poruchou – demenciou. Matka bola

od 04.06.2015 do 09.06.2015 po kolapse hospitalizovaná a dňa 19.06.2015 bola umiestnená do J. D.
D. R.. Jej brat posledných 10 rokov pred smrťou žil neusporiadaným životom, požíval v nadmernom
množstve alkohol, ignoroval akúkoľvek liečbu. Od roku 2014, kedy sa zhoršil matkin psychický stav a
vyžadovala si stálu opateru, sa aj jeho zdravotný stav zhoršoval, postihla ho aj mozgová príhoda a v
dôsledku neliečeného alkoholizmu sa pridružili iné vážne ochorenia. Po smrti matky v júni 2016 už bol

vo veľmi zlom psychickom a fyzickom zdravotnom stave. Od septembra 2016 sa začala intenzívnejšie
starať o jeho domácnosť a o neho opatrovateľka S. E.. Podľa výpovede jeho opatrovateľov začala
žalovanáposmrtimatkyžalobkynevyvíjaťneprimeranýpsychickýnátlaknaŠtefanarôznymivyhrážkami
o vysťahovaní a poznámkami, že je troska, už nebude dlho žiť atď. Opatrovateľka mu vtedy povedala,
že rok pred maminou smrťou aj on, aj jeho matka podpísali žalovanej prevod domu a pozemkov. Jej
brat si tieto skutočnosti vôbec nepamätal, nevedel, kedy a ako sa to stalo, ani to, že s matkou takúto

zmluvu podpísali. Z kópie dokumentov z katastra nehnuteľností bolo zistené, že 22.06.2015 boli nimi
ako predávajúcimi, podpísané kúpne zmluvy na predaj domu a pozemku pod domom a susediaceho
pozemku. Nevedel si však spomenúť dôvod, prečo tak urobili, ani okolnosti, za ktorých sa tak stalo,
nedostal žiadne peniaze ani on ani matka, tieto peniaze sa nenašli ani v hotovosti ani na účte. Matka
žalobkyne trpiaca ťažkou stareckou demenciou, celkovou aterosklerózou, po opakovaných mozgových

príhodách bola ňou ľahko ovládateľná, pomohlo pár návštev a sladkostí, ktorými ju občas pri návštevách,
či už doma, v zdravotníckych resp. sociálnych zariadeniach žalovaná obdarúvala. J. I., ktorý opatroval
jej brata a sprevádzal ho – vozil ho, kde bolo treba, uviedol, že v deň podpisu zmluvy prišla žalovaná
k L. F.. J. I. odviezol L. F. k matke do J. R., odkiaľ ju zobrali na N. O. M. E. na matriku a to za účelom
podpisu a osvedčenia podpisov dvoch osôb na kúpnych zmluvách. Kúpne zmluvy zo dňa 22.06.2015

( V1060/2015, V1061/2015), ktorými bolo prevedené vlastníctvo pôvodnými vlastníkmi na žalovanú,
sú neplatné, pretože predávajúci ako pôvodní spoluvlastníci predmetných nehnuteľností trpeli v čase
podpisu zmluvy duševnými poruchami. Osvedčenie pravosti podpisu A. F. vykonala zamestnankyňa N.
O.M.E.,pričomniejeznáme,ktojuktomutoúkonuprivolal,akýmspôsobombolpodpisosvedčenýakde
bola zmluva ňou aj podpísaná. Porovnaním podpisu L. F. na kúpnej zmluve s podpisom napr. na iných

dokumentoch a na lekárskych nálezoch jeho matky, je možné tvrdiť, že kúpnu zmluvu podpisoval pod
vplyvom alkoholu. Žalobkyňa spolu so žalobou podala aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.

3. Žalovaná v rámci vyjadrenia k žalobe uviedla, že k spochybneniu právnych úkonov dochádza
so značným časovým odstupom, kedy k riadnemu uzavretiu zmlúv došlo ešte 22.06.2015, v čase,

keď si aj predávajúca priala, aby vzhľadom na skutočnosť, že ich jediná žijúca blízka príbuzná -
žalobkyňa sa o svoju matku ani bezdetného brata nikdy nezaujímala a nemali dobré vzťahy. Dňa
25.10.2016 a 07.11.2016 boli na Okresný súd Nitra podané návrhy neplatnosti kúpnych zmlúv, návrhy
boli podané samotným predávajúcim, ktorý udelil 24.10.2016 plnú moc na zastupovanie E. E. K., ktorý
bol bratrancom zosnulého predávajúceho. Kúpne ceny boli riadne vyplatené na D. T. XX H. M. E..

Predávajúci bez akéhokoľvek obmedzenia robil právne úkony a jeho spôsobilosť na ne nebola nijako
obmedzená. Tvrdenia žalobkyne sa nezakladajú na pravde, žalovaná nemala žiaden dôvod navštevovať
A. F., nevyhľadávala ju doma, a už vôbec nie v zdravotníckych zariadeniach, podľa znení lekárskych
správ tam ju sprevádzal jej syn – L. F., ktorému žiadna liečba v priebehu 10 rokov indikovaná nebola,
bola indikovaná až v roku 2016. Až v roku 2016 bol predávajúcemu doporučený vozík fyziatricko-

rehabilitačným oddelením. Podľa predložených lekárskych správ predávajúci v období od marca 2016
až do svojej smrti vo februári 2017 žiadnu ďalšiu náhlu cievnu mozgovú príhodu neprekonal. Žalobkyňa v
celejžalobetvrdila,žejejbratbolalkoholikabolpodvplyvomalkoholuajvdeňpodpisuzmluvy.Žalovaná
nemalavedomosťotom,žebypredávajúcivčasepodpisuzmluvypožívalnadmernémnožstvoalkoholu.
Na základe uvedeného žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

4. Súd prvej inštancie na prejednanie veci nariadil pojednávania, pričom bola vypočutá žalobkyňa, ako
aj žalovaná ako strany konania. Bola vypočutá aj znalkyňa E. K. I., znalkyňa E. U. V., znalkyňa E.
J. E., znalkyňa PhDr. PeaDr. U. D. a svedkovia – J. E., J. I., W. M. C., E. S., E. J., E. J. G., W. E.
H., E. C., C. E.. Okrem toho súd prvej inštancie sa oboznámil aj s listinnými dôkazmi, ktoré predložili

strany sporu, vykonal rozsiahle dokazovanie najmä prečítaním výpovedí z pripojeného trestného spisu
Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre, ČVS : ORP-2077/3-VYS-NR-2016, oboznámením sa
so znaleckými posudkami č. 17/2018 (ako aj znaleckými stanoviskami), č. 60/2021, ako aj č. 16/2022,
lekárskymi správami, a zistil tento skutkový a právny stav:4.1. Predávajúca A. F., nar. XX.XX.XXXX a žalovaná ako kupujúca uzavreli dňa 22.06.2015 kúpnu
zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, nachádzajúcim sa na

listoch vlastníctva č. XXXX A. XXX, vedených N. O. M. E., katastrálne územie M. E. a to k rodinnému
domu - stavba so súp. č. 1331 postavený na pozemku parc. č. 1550/52 v podiele 4/6, ako aj pozemku
s parc. č.1550/52, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, s výmerou 283 m2, parcela registra
„C“ v podiele 4/6 a k pozemku s parc. č.1550/65, druh pozemku – záhrady, s výmerou 485 m2, parcela
registra „C“ v podiele 1/3. Zmluvné strany sa dohodli na kúpnej cene za nehnuteľnosti vo výške 35.000

eur, ktorá bola kupujúcim uhradená pri podpise zmluvy (čl. II. bod 4 zmluvy).

4.2. Predávajúci L. F., nar. XX.XX.XXXX a žalovaná ako kupujúca uzavreli dňa 22.06.2015 kúpnu
zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, nachádzajúcim sa na
listoch vlastníctva č. XXXX A. XXX, vedených N. O. M. E., katastrálne územie M. E. a to k rodinnému
domu - stavba so súp. č. 1331 s parc. číslom 1550/52 o výmere 283 m2 v podiele 2/6, ako aj pozemku

s parc. č.1550/52, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, s výmerou 283 m2, parcela registra
„C“ v podiele 4/6 a k pozemku s parc. č.1550/65, druh pozemku – záhrady, s výmerou 485 m2, parcela
registra „C“ v podiele 1/3. Zmluvné strany sa dohodli na kúpnej cene za nehnuteľnosti vo výške 15000
eur, ktorá bola kupujúcim uhradená pri podpise zmluvy (čl. II. bod 4 zmluvy).

4.3. Z potvrdenia R. – J. J. A. J. D. D., R. M. E. zo dňa 06.12.2017 vyplynulo, že A. F. bola umiestnená
v ich zariadení od 19.06.2015 do 31.07.2015.

4.4. Z lekárskeho záznamu A. F. zo dňa 28.01.2014 spísaného E. A. K. z interného vyšetrenia - kontroly,
odpor. liečby, vyplynul diagnostický záver a to Artér. hypertenzia 2/IV/WHO/ISH, celk. ateroskleróza,

ICHS chron. HD komp., DM 2. typ na diéte a PAD, dyspept. syndróm chron. pankreatitída, porucha
spánku, susp. demencia s odporúčaním na MMSE test, Barthel test – geriatria, psychiatria.

4.5. Z lekárskeho záznamu A. F. z 23.09.2014 spísaného E. A. K. z interného vyšetrenia - kontroly,
odpor. liečby, vyplynul diagnostický záver a to Artér. hypertenzia 2/IV/WHO/ISH, celk. ateroskleróza,

ICHS chron. HD komp., DM 2. typ na diéte a PAD, dyspept. syndróm chron. pankreatitída, porucha
spánku, demencia.

4.6. Z prepúšťacej správy A. F. z 09.06.2015, ktorá bola hospitalizovaná dňa 04.06.2015 spísanej E.
E. K. vyplynul diagnostický záver *195.0 Idiopatická artériová hypotenzia, ICHS hemodyn. komp.,A.

hypertenzia dekapitovaná, DM II typ. komp., St. p. NCMP s frustnou ľavostr. hemiparezou r. 2004,
demencia. Z popisu priebehu hospitalizácie vyplynulo, že pacientka bola negativistická, odmietala
tekutiny, pacientka vyžaduje trvalú opatrovateľskú starostlivosť.

4.7. Z lekárskej správy ohľadom A. F., spísanej E. E. zo dňa 22.06.2015 rezultoval diagnostický

záver, demencia, nešpecifikovaná s poruchami správania a to na základe popisu zdravotného stavu
personálom DSS, v ktorom bola umiestnená, podľa ktorého bola dementná, dezorientovaná, tichá,
spolupracovala prvý deň, bola nenápadná...posledný deň nekľudná, nespala, vidí veci, ktoré neexistujú,
zaháňa sa, nevedia ju ukludniť, popletená.

4.8. Z lekárskej správy ohľadom A. F., spísanej E. E. zo dňa 16.07.2015 vyplýva vykonanie kontroly,
pričom stav bez podstatnej zmeny, podľa personálu lepšie spí, kľudnejšia, zvláda bežné denné aktivity,
zabúda, rovnako dezorientovaná, ale nie je agresívna, nemá halucinácie. Psychiatricky - kontakt
formálne zachovaný, dementný sy stabilizovaný, ťažká deteriorácia intelektu, eutýmna. em. Labilita,
hypersenzitivita, exekúcia kompletne insuf.

4.9. Zo záveru lekárskeho záznamu L. F. z októbra 2016 (deň nie je čitateľný) spísaného E. F. H. vyplynul
záver - ICHS nebolestivá forma s možným prekonaným IM spodnej steny HD komp., stav po LIM,
demencia susp. imobilita. Doporučené mu bolo kardiologické, neurologické a psychiatrické vyšetrenie,
liečba podľa gastroenterológa.

4.10. Z lekárskeho záznamu vyšetrovaného L. F. z 10.2016 (deň nie je čitateľný) spísaného E. E.
vyplynulo, že v somatickom popise bolo uvedené: hepatopathia toxica,vredová choroba v anamnéze,
ICHS s možným prekonaním IM, st. p. LIM – dátum neznámy, pravdep. rok 2014 s rez., pravostr.hemiparezou, organ. celebrálny sy, polyneuropathia tox., demencia, imobilita. Diagnostický záver sy.
závislosti na alkohole, aktívny, reziduálne zmeny osobnosti.

4.11. Z výpisu listu vlastníctva č. XXXX, súd zistil, že žalovaná je (podielovým) vlastníkom nehnuteľností
nachádzajúcich sa v okrese M. E., v katastrálnom území M. E., zapísaných ako parcely registra „C“,
evidované na katastrálnej mape ako parcela č. 1550/52 o výmere 283 m2, druh pozemku zastavané
plochy a nádvoria, ako aj rodinného domu, so súpisným číslom XXXX, postavenom na parcele č.
1550/52, a to v podiele 4/6, ktorý podiel nadobudla na základe kúpnej zmluvy V 1060/2015 (kúpna

zmluvasporučiteľkouA.F.)avpodiele1/3,ktorýpodielnadobudlanazákladekúpnejzmluvyV106/2015
(kúpna zmluva s poručiteľom L. F.).

4.12. Z výpisu listu vlastníctva č. XXX, súd zistil, že žalovaná je podielovým spoluvlastníkom
nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese M. E., v katastrálnom území M. E., zapísaných ako parcely
registra „C“, evidované na katastrálnej mape ako parcela č. 1550/65 o výmere 485 m2, druh pozemku

záhrady a to v podiele 1/3, ktorý podiel nadobudla na základe kúpnej zmluvy V 1060/2015 (kúpna zmluva
sporučiteľkouA.F.)avpodiele1/3,ktorýpodielnadobudlanazákladekúpnejzmluvyV106/2015(kúpna
zmluva s poručiteľom L. F.).

4.13. Zo záveru znaleckého stanoviska č. 05/2018 MUDr. Eleny Žigovej vyplynulo, že znalkyňa v

zdravotnej dokumentácii A. F. v roku 2004 - kedy prekonala náhlu mozgovocievnu príhodu nenachádzala
ani zmienky o organickom mozgovom syndróme ani o demencii, pričom neurológ by si demenciu všimol
a popísal ju. Podávaný liek Lucetan je všeobecne indikovaný na zlepšenie činnosti mozgu, nie je to
liek cielený výlučne iba na demenciu. 28.01.2014 internistka E. K. vyslovuje podozrenie na demenciu,
pričom sa neopiera na žiadne psychopatologické príznaky u pacientky, ktorá spolupracuje, uvádza svoje

ťažkosti a má iba prejavy spomaleného psychomotorického tempa a hypomímiu. Nebolo ordinované
psychiatrické vyšetrenie, aj v ďalšom vyšetrení píše „demencia“, opäť bez nálezu špecialistu z odboru
psychiatria, či neurológia. Dňa 04.06.2015 počas hospitalizácie na internom oddelení E. K. túto diagnózu
opäť uvádza, avšak opäť neindikovala psychiatrické konzílium počas hospitalizácie, okrem odmietania
tekutín nie sú uvádzané žiadne psychopatologické príznaky. Po tejto hospitalizácii vykonala A. F. (za

prítomnosti jej syna) menovaný úkon. V dostupnej dokumentácii nie je ani iný údaj, žeby počas pobytu v
DSS vyžadoval jej stav psychiatrické vyšetrenie a liečbu. K osobe L. F. znalkyňa zistila, že psychiatrické
vyšetrenia, ktoré konštatovali demenciu a ťažké alkoholické zmeny osobnosti sú nie od roku 2014, ale
až z októbra 2016, kedy mu menovaný priateľ pomáhal vybaviť sociálne riešenie jeho situácie a to o až
16 mesiacov na vykonanom právnom úkone.

4.14. Zo záveru znaleckého psychiatrického posudku č. 17/2018 vypracovaného MUDr. Elenou
Žigovou vyplynulo, že znalkyňa v zdravotnej dokumentácii A. F. v roku 2004 - kedy prekonala náhlu
mozgovocievnu príhodu nenachádzala ani zmienky o organickom mozgovom syndróme ani o demencii,
pričom neurológ by si demenciu všimol a popísal ju. Podávaný liek Lucetam je všeobecne indikovaný na

zlepšenie činnosti mozgu, nie je to liek cielený výlučne iba na demenciu. Internistka E. K. dňa 28.01.2014
vyslovila podozrenie na demenciu „suspektná demencia“, pričom sa neopierala o žiadne konkrétne
psychopatologické príznaky u pacientky, nebolo ordinované psychiatrické vyšetrenie. Dňa 04.06.2015
počas hospitalizácie na internom oddelení E. K. túto diagnózu opäť uvádzala, avšak opäť neindikuje
psychiatrické konzílium počas hospitalizácie, pacientku popisovala ako pri vedomí, orientovanú, okrem

odmietania tekutín tiež neboli uvádzané žiadne psychopatologické príznaky. Pokiaľ ide o L. F. znalkyňa
zistila, že psychiatrické vyšetrenia, ktoré konštatovali, demenciu a ťažké alkoholické zmeny osobnosti
sú nie od roku 2014, ale až z októbra 2016, teda až 16 mesiacov po vykonanom predmetnom právnom
úkone.AnivtomtoprípadeniejedoloženážiadnarelevantnáZDodokázanejdemenciivčasevykonania
predmetných právnych úkonov v roku 2015, ktorých vykonal niekoľko.

4.15.Zopsychopatologickéhorozboruznaleckéhoposudkuč.60/2021vypracovanéhoE.K.I.vyplynulo,
že jediné psychiatrické vyšetrenie A. F. sa zrealizovalo na podnet DSS Nádej, ktorého bola prechodne
obyvateľkou (od 17.06.2015 do 31.07.2015). Toto vyšetrenie bolo realizované presne v čase, kedy
nebohápodpísalakúpno-predajnúzmluvu,dňa22.06.2015.VtentodeňpsychiaterpaniF.diagnostikoval

nešpecifikovanú demenciu s poruchami správania (bola dezorientovaná, nekľudná, suponované boli
aj halucinácie). Pri kontrolnom vyšetrení o necelý mesiac (16.07.2015) psychiater popisoval, že sa
pacientka skľudnila, konštatoval ťažkú deterioráciu intelektu. Pani F. bola v roku 2014 vyšetrená u
internistky E. K., ktorá vo svojich záveroch, okrem internistických diagnóz v januári 2014 suponovalademenciu a v septembri 2014 ju už jednoznačne diagnostikovala. V zdravotnom zázname nebohej sa
nachádzal výmenný lístok od obvodného lekára z 31.01.2011 adresovaný na psychiatrickú ambulanciu
so žiadosťou o psychiatrické vyšetrenie. Konštatovala, že pomerne závažná polymorbidita mala

vplyv na zhoršenie kognitívnych funkcií a patoplasticky participovala na vzniku demencie. Záverom
znalkyňa jednoznačne skonštatovala, že duševný stav pani F. v čase podpísania kúpnopredajnej zmluvy
vylučoval akúkoľvek schopnosť chápať právny úkon, ktorý vykonala a nebola schopná chápať ani
jeho dôsledky. Pokiaľ ide o L. F., tu nie je jeho neschopnosť chápať právny úkon a posúdiť jeho
dôsledky v čase podpisu zmluvy taká jednoznačná. Jednalo sa o dlhoročného chronického aethylika,

ktorý sa prezenčnému psychiatrickému vyšetreniu podrobil až v októbri 2016, v čase ktorého už javil
jednoznačné známky poškodenia nie len osobnosti, ale aj kognitívnych funkcií, popísaná je ťažká
deteriorácia intelektu a porucha mnestických funkcií. Nebohý L. F. mal kontakt so psychiatrom skôr,
trištvrte roka skôr po podpísaní zmluvy. Príbuzní navštívili ambulantného psychiatra dňa 29.03.2016,
ktorého informovali o rok trvajúcich závažných problémoch L. F. súvisiacich s jeho nadmerným pitím
alkoholických nápojov. Išlo o pokročilú depraváciu a degradáciu jeho osobnosti. U depravovaného

a degradovaného chronického alkoholika je jeho konanie prednostne zamerané na zaobstaranie si
svojej návykovej látky – alkoholu, pri absencii ktorej nastupujú nepríjemné abstinenčné prejavy ( vo
vyšetrení z okt. 2016 je údaj aj o opakovaných delíriách). Je to duševný stav, kedy je ovplyvniteľný
a veľmi ľahko zmanipulovateľný. Nemusí plnohodnotne pochopiť právny úkon, ak mu tento nie je
primerane jeho stavu jasne, dôkladne a zrozumiteľne vysvetlený. To, že nemohol byť o ňom dostatočne

informovaný svedčí aj skutočnosť, že si neskôr naň ani nepamätal. Posudzovaný nebohý v čase
podpisu zmlúv javil známky terminálneho štádia závislosti od alkoholu s osobnostným úpadkom
(depravácia a degradácia osobnosti). Samotná závislosť ako taká nemá vplyv na spôsobilosť na právne
úkony. Dlhotrvajúca neliečená závislosť od alkoholu však prináša následky na fyzickom a psychickom
zdraví alkoholika. Hypoteticky, ak by bol pán F. podrobený skúmaniu na obmedzenie spôsobilosti

na právne úkony v čase pred termínom spísania predmetnej zmluvy, hodnotili by degradovaného
alkoholika v terminálnom štádiu závislosti, socioekonomicky zlyhaného, ktorého schopnosť úsudku
je pod vplyvom etyldegradácie tak narušená, že nie je schopný zmysluplne nakladať s financiami a
majetkom. Je pravdepodobné, že nebohý vzhľadom na úroveň intelekto-pamäťových fondov mohol byť
dňa 22.06.2015 technicky schopný vykonať právny úkon – podpísať zmluvu, vzhľadom k uvedenému

mala však znalkyňa za to, že nebol schopný dostatočne anticipovať následky svojho konania. Zo
záveru znaleckého posudku vyplynulo, že A. F. v čase podpisu kúpnej zmluvy (dňa 22.06.2015) trpela
pokročiloudemenciou,nebolapretozdravotnespôsobiláchápaťtentoprávnyúkon.Prítomnosťduševnej
poruchy (nešpecifikovaná demencia s poruchami správania) u A. F. v období podpísania zmluvy
potvrdzuje vyjadrenie ambulantného psychiatra o duševnom stave nebohej, ktoré bolo zrealizované

dňa 22.06.2015. Demencia je závažné progredujúce ochorenie spôsobené organickým poškodením
CNS, ktoré sa okrem porúch pamäte prejavuje poruchou logického uvažovania, exekutívnych funkcií,
orientácie a ťažkou deterioráciou intelektu. Jedinec trpiaci takouto poruchou nie je schopný vykonávať
žiadne právne úkony ani posúdiť ich následky. Nebohý L. F. bol dlhoročný chronický alkoholik, v
čase podpísania zmluvy už so známkami závislosti od alkoholu v terminálnom štádiu s depraváciou

a degradáciou osobnosti, nebol preto zdravotne spôsobilý plnohodnotne chápať tento právny úkon,
hlavne nie jeho dôsledky. Demencia u neho v inkriminovanom čase potvrdená nebola. Prítomnosť
chronickej závislosti od alkoholu v konečnom štádiu s alkoholcentrickým spôsobom správania v čase
podpisovania kúpnej zmluvy verifikuje nález ambulantného psychiatra E. E. zo dňa 29.03.2016, kde
je údaj od príbuzných o rok trvajúcom takomto správaní („nič iné ho nezaujíma, len aby mal fľašku“),

pričom kúpnu zmluvu mal podpísať trištvrte roka predtým (9 mesiacov). Osobnostný úpadok vo forme
ethyldepravácie až degradácie osobnosti – kedy dochádza k narušeniu spoločensko – morálnych
noriem, úpadku návykov a hodnôt. Závislosť sa v rámci psychických príznakov prejavuje túžbou užiť
návykovú látku - alkohol a všetko svoje konanie podriaďuje k jeho získaniu (alkoholcentrické správanie).
Jepretoovplyvniteľnýamanipulovateľnýokolímaniejeschopnýdostatočneanticipovaťnásledkysvojho

konania.

4.16. Žalobkyňa k znaleckému posudku č. 60/2021 uviedla, že zdravotnú dokumentáciu, ktorú si
zaobstarala znalkyňa a ktorá je vo svojich záveroch nespochybniteľná, preukazuje, že podozrenia
žalobkyne o spôsobilosti konajúcej osoby A. F. v dôsledku pokročilej demencie sú dôvodné. Keďže E.

V. pri vyhotovovaní ZP č. 17/2018 nemala k dispozícii kompletnú zdravotnú dokumentáciu nemohla sa
k jej zdravotnému stavu vyjadriť inak ako sa vyjadrila.4.17. Žalovaná k znaleckému posudku č. 60/2021 uviedla, že pravdepodobne pri svojich záveroch
vychádzala výlučne z tvrdenia žalobkyne a tam uvádzané skutočnosti pravdepodobne nekriticky preberá
a považuje za nesporný fakt a to bez toho, že by tieto boli objektívne preukázané. Zo zdravotnej

dokumentácie nebohej A. F. od obvodného lekára E. K. bolo zistené, že všetky relevantné doklady sa v
súdnom spise nachádzajú a hodnotila ich aj predošlá znalkyňa, jediným novým dokumentom je výmenný
lístok na psychiatrické vyšetrenie z roku 2011.

4.18.Zozáveruznaleckéhoposudkuč.16/2022E.J.E.vyplynulo,žeupredávajúcejnebohejA.F.,zomr.

XX.XX.XXXX v čase podpisu kúpno – predajnej zmluvy, nebola zistená /potvrdená/ demencia stredného
až ťažkého stupňa a ani iná psychická porucha, ktorá by znižovala jej rozpoznávacie a ovládacie
schopnosti. Predávajúca bola v čase podpisu kúpno-predajnej zmluvy dňa 22.06.2015 spôsobilá k
právnym úkonom. U predávajúceho nebohého p. L. F., zomr. XX.XX.XXXX, v čase podpisu kúpno-
predajnej zmluvy nebola zistená psychická porucha, ktorá by znižovala jeho rozpoznávacie a ovládacie
schopnosti. Predávajúci bol v čase podpisu zmluvy dňa 22.06.2015 spôsobilý k právnym úkonom.

4.19. Z lekárskeho nálezu z 15.02.2023 spísaného E. A. K. vyplynulo, že zosnulý L. F. navštívil jej
ambulanciu za účelom potvrdenia preskripcie na lieky presk. obmedzené. Dňa 28.01.2014, 23.09.2014
bola potvrdená preskripcia bez prítomnosti pacientky. V jej zdravotnej dokumentácii nemala doklad o
tom, že by bola mala realizované psychiatr., neurolog., MMSE test., Barthel. test, spomenuté v zázname

lek. správy 28.01.2014.

4.20. Zo znaleckého posudku č. 38/2023 vypracovaného PhDr. PaeDr. U. D. vyplynul záver, že podpis
p. A. F. na kúpnej zmluve zo dňa 22.06.2015, ako aj jej podpis v osvedčovacej knihe N. O. M. E.
na str. 42 po por. č. 302. – A. F. sú pravým podpisom A. F. a uvedené podpisy z pohľadu metód

písmoznaleckého skúmania nevykazujú znaky demencie alebo inej vážnej duševnej poruchy. Podpisy
p. A. F., na vyššie uvedenej kúpnej zmluve, prípadne na iných dokladoch z daného obdobia, a to
najmä na dokladoch z banky, nevykazujú z pohľadu písmového obrazu významnejšie znaky patológie,
podpisy nevykazujú znaky stredne ťažkého alebo ťažkého stupňa demencie. Podpis p. L. F. na kúpnej
zmluve zo dňa 22.06.2015, ako aj podpis v osvedčovacej knihe N. O. M. E. na str. 42 po por. č.

302-305, ktorý tvorí záznam o osvedčení podpisu na zmluve sú pravými podpismi L. F.. Podpisy
menovaného nevykazujú z pohľadu metód písmoznaleckého skúmania znaky chronického alkoholizmu,
ani akútnu alkoholovú intoxikáciu. Podpis p. L. F. na žalobe zo dňa 24.10.2016 podrobnejšie nebolo
možné metódami písmoznaleckého skúmania určiť, či uvedené znaky na podpisoch zo dňa 24.10.2016
už nejakým spôsobom mohli alebo nemohli súvisieť s rozvratom osobnosti pisateľa. Podpisy p. L. F.,

na vyššie uvedenej kúpnej zmluve a ani na iných dokladoch z daného obdobia nevykazujú z pohľadu
písmového obrazu znaky patológie. Znaky patológie až výraznej patológie je možné v písmovom obraze
pisateľa popísať z pohľadu predloženej porovnávacej vzorky až od októbra, resp. decembra 2016.

4.21. Žalobkyňa k znaleckému posudku č. 38/2023 uviedla, že proces utvárania znaleckého

dôkazu, vrátane prípravy znaleckého skúmania, zabezpečenie podkladov pre znalca, priebeh
znaleckého skúmania trpí vadami, ktoré ho robia nepreskúmateľným a nezrozumiteľným a ako dôkaz
nepresvedčivým a právne nerelevantným.

4.22. Zo svedeckej výpovede z výsluchu W. E. H. z 27.11.2016 z pripojeného trestného spisu Okresného

riaditeľstva Policajného zboru v Nitre, ČVS : ORP-2077/3-VYS-NR-2016, súd zistil, že pani K. ho
požiadala, aby bol prítomný pri odovzdávaní finančných prostriedkov za nehnuteľnosť a aby ju tam
odviezol, vzhľadom na to, že bola sama a mala pri sebe veľký obnos peňazí v hotovosti. S pani K. boli
dlhoroční priatelia a jej partner bol v tom čase v zahraničí a preto ho požiadala o pomoc. Prítomná pri
tomto úkone bola ešte J. N., ktorá bola priateľkou jeho syna. Išlo o sumu 50 000 eur. Dotyčný pán, ktorý

peniaze prevzal si ich teda prevzal a prepočítal. Toho pána bližšie nepoznal, myslel si, že sa volal Bábik,
alebo F..

4.23. Zo svedeckej výpovede z výsluchu J. N. z 22.12.2017 z pripojeného trestného spisu Okresného
riaditeľstva Policajného zboru v Nitre, ČVS : ORP-2077/3-VYS-NR-2016, vyplynulo, že hotovosť za kúpu

nehnuteľnosti jej matka odovzdávala a v čase, keď k tomu úkonu došlo práve bola s ňou a matka chcela,
aby bola pri transakcii prítomná. K tejto transakcii na D. XX išli s pánom H., ktorý je rodinný priateľ, pri
samotnej transakcii dala matka pánovi F. peniaze v hotovosti za nehnuteľnosť a potom podpísali zmluvu.Vedela, že sa jednalo o sumu 50 000 eur a že tieto peniaze chcel pán F. v hotovosti a že si za ne plánoval
kúpiť nejakú inú nehnuteľnosť. Pán F. si sumu skontroloval a bol s ňou spokojný.

4.24. Zo svedeckej výpovede z výsluchu W. J. z 15.08.2018 z pripojeného trestného spisu Okresného
riaditeľstva Policajného zboru v Nitre, ČVS : ORP-2077/3-VYS-NR-2016 vyplynulo, že osoby A. F. a L.
F. videl raz v živote niekedy v júli 2015, myslel s pani G. K., ktorá je jeho blízka priateľka. V júni 2015 G.
K. požičal 24 000 eur v hotovosti, pričom zmluvu nespisovali, a to za účelom kúpy nehnuteľnosti v M.
E.. Peniaze jej odovzdal v Bratislave u nej doma na adrese trvalého bydliska. Pani F. a pána F. videl raz

v živote v júli 2015, kde ich bola navštíviť pani K., ktorú sprevádzal. Čo sa týka pani F. nemal vedomosť,
že by bola v nejakom zlom psychickom stave, aspoň mu tak nepripadala a čo sa týka pána F., jeho
psychický stav bol z jeho pohľadu maximálne pozitívny.

4.25. Zo svedeckej výpovede z výsluchu W. N. K. z 25.10.2018 z pripojeného trestného spisu Okresného
riaditeľstva Policajného zboru v Nitre, ČVS : ORP-2077/3-VYS-NR-2016 vyplynulo, že vo vzťahu k

predajudomuvM.E.R.D.T.P.XX,ktorýzakúpilajejdcérauviedla,žebolaprítomnápripodpisekúpnych
zmlúv, ktoré boli podpísané zo strany L. F. a A. F. v hospici v M. E., kde bola prítomná overovateľka z
okresného úradu v M. E.. Ona a pán J. I. boli prítomní ako svedkovia. L. F. sa rozhodol predať dom z
dôvodu, že si chcel kúpiť menší domček na dedine a potreboval finančnú hotovosť, on ju oslovil ešte
v lete 2015 a ona to tlmočila dcére. Dcéra sa rozhodla, že od neho ten dom kúpi, dohodli sa na cene

50 000 eur. Ešte deň pred podpisom zmlúv v hospici priniesla jej dcéra J. tieto zmluvy ňou podpísané k
L. F. na Svätoplukovu č. 22, spolu s finančným obnosom 50 000 eur, ktoré mu tam odovzdala. Pri tom
boli prítomní J. N. a E. H.. Pán F. nechcel, aby jeho sestra A. B. po jeho smrti zdedila dom, preto ho
ponúkol jej dcére. V júni 2015, keď bola na návšteve u L. F., vtedy ju oslovil o predaji domu. Čo sa týka
psychického stavu L. bol v tom čase normálny, zdravý psychicky. V tom čase v júni 2015 navštívila aj A.

F. v hospici v M. E., ona bola tiež v dobrom psychickom stave, len fyzicky bola slabšia.

5. Súd prvej inštancie v prvom rade konštatoval, že súdna prax tento druh žalôb pripúšťa. Mal za
to, že žaloba tak ako ju podala žalobkyňa, je prípustná a možná, čo potvrdzuje aj rozhodovacia prax
Najvyššieho súd Slovenskej republiky. Ďalej poukázal predovšetkým na rozhodovaciu prax dovolacieho

súdu, v otázke vymedzenia okruhu strán sporu v konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva po
poručiteľovi, kde možno teda považovať za ustálený záver, že až do vyporiadania dedičstva ohľadom
tejto veci sú všetci dedičia považovaní za jej vlastníkov, pričom v danom určovacom spore, títo majú
postavenie tzv. nútených procesných spoločníkov (§ 78 ods. 1 CSP).

6. Čo sa týkalo samotného merita veci, v konaní bolo sporné, či poručitelia L. F. a A. F. podpísali
kúpnu zmluvu zo dňa 22.06.2015, rovnako bolo v konaní sporné, či trpeli duševnou poruchou, ktorá
by spôsobila, žeby nedokázali posúdiť následky svojho konania alebo neboli schopní ovládnuť svoje
konanie. V konaní bolo predložených niekoľko súkromných znaleckých posudkov (znalecké stanoviská),
ktoré sa týkali odborného posúdenia, či L. F. a A. F. trpeli v čase podpisu kúpnych zmluvy zo dňa

22.06.2015 duševnou poruchou. Zároveň bol vo veci vypracovaný aj súdny znalecký posudok č. 60/2021
znalkyňou E. K. I.. Pretože závery znaleckých posudkov boli protichodné, súd vypočul znalkyne E.
E., E. V. E. I. na pojednávaní, pričom tieto zotrvali na záveroch svojich znaleckých posudkoch. Súd
vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie výsluchom svedkov, zároveň prečítaním výpovedí svedkov
z trestného konania, ktoré boli obsiahnuté v pripojenom trestnom spise, súčasne sa oboznámil s

lekárskymi správami, s ktorými sa oboznámili aj znalkyne, ktoré vypracovali znalecký posudok. V
konaní bol vo veci predložený aj súkromný znalecký posudok, č. 38/2023 vypracovaný PhDr. PaeDr.
U. D., znalcom z odboru písmoznalectva, ktorý potvrdil, že podpisy na kúpnych zmluvách zo dňa
22.06.2015 patria poručiteľom L. a A. F.. Vzhľadom na uvedené, súd nemal pochybnosti o tom, žeby
predmetné kúpne zmluvy zo dňa 22.06.2015 menovaní poručitelia nepodpísali, iný dôkaz v konaní

produkovaný nebol, preto súd v tejto časti vychádzal zo súkromného znaleckého posudku, ktorý dospel
k záveru o podpísaní kúpnych zmlúv zo dňa 22.06.2015 menovanými poručiteľmi. Hoci v konaní boli
spochybňované okolnosti, ale aj miesto, kde sa uskutočnil sporný právny úkon poručiteľkou A. F., táto
skutočnosť však nebola podstatná, pretože podpis na kúpnej zmluve zo dňa 22.06.2015 patril práve
menovanej poručiteľke. V konaní však bolo sporné, či mohla znalkyňa PhDr. PaeDr. U. D. vo svojom

posudku použiť tzv. patografickú metódu, ktorá sa zaoberá štúdiom telesných a psychických porúch a
spôsobom, akým môžu ovplyvniť vzhľad písma. Vzhľadom na uvedené rozpory, predovšetkým však s
ohľadom na zásadný význam záverov znalkyne, ktorá sa zaoberala okrem pravosti podpisov aj tým, či
uvedené podpisy nesú určité znaky patológie osobnosti pisateľa, t. j. či trpel alebo netrpel duševnouporuchou, súd si vyžiadal metodické stanovisko Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorý
odkázal na Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline. Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej
univerzity v Žiline vo svojom vyjadrení (č. l. 966 spisu) uviedol, že patografická metóda nespadá do

pôsobnosti znalca z odboru písmoznalectvo a znalec nemôže túto metódu použiť v rámci znaleckého
dokazovania. Vzhľadom na uvedené, hoci znalkyňa PhDr. PaeDr. U. D. poukazovala na odbornú
literatúru, podľa ktorej uvedenú metódu je možné použiť pri vyhotovovaní znaleckého posudku (teda ju
bola oprávnená použiť), súd dospel s poukazom na stanovisko Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej
univerzity v Žiline, ktorý inak patrí medzi tvorcov znaleckej metodológie v podmienkach Slovenskej

republiky k záveru, že znalkyňa v tejto časti prekročila rozsah oprávnenia, ktoré jej bolo udelené
na vykonávanie znaleckej činnosti. Z uvedeného dôvodu, tak súd neprihliadol na závery znaleckého
posudku v časti, kde znalkyňa použila spornú patografickú metódu znaleckého skúmania, ktorú nebola
preukázateľne oprávnená použiť, pričom v tejto časti je znalecký posudok ako dôkaz v tomto konaní
nepoužiteľný. Nad rámec uvedeného, súd poznamenáva, že duševný stav poručiteľov A. a L. F. bol
predmetom viacerých znaleckých posudkov z odboru zdravotníctvo. Pokiaľ znalec použil metódu, ktorú

nebol oprávnený použiť, znalecký posudok trpí takými vadami, ktoré nemožno žiadnym spôsobom
konvalidovať, t. j. nie je možné zohľadniť takéto prijaté závery. Z uvedeného dôvodu teda súd vychádzal
zo znaleckého posudku len v tej časti, kde znalkyňa PhDr. PaeDr. D. posudzovala pravosť podpisov A.
a L. F. na kúpnych zmluvách zo dňa 22.06.2015. V tejto časti, ako bolo vyššie uvedené, neboli závery
znaleckého posudku žiadnym spôsobom vyvrátené, pretože žalobkyňa nepredložila žiadne dôkazy,

ktoré by smerovali k záveru, v zmysle ktorého znalecký posudok trpí takými vadami, ktoré by objektívne
vylúčili jeho použiteľnosť. Podľa názoru súdu, hoci žalobkyňa spochybňovala nepreskúmateľnosť a
nezrozumiteľnosť znaleckého posudku, súd sa s takýmto jej právnym názorom nestotožňuje. Žalobkyňa
spochybňovala po doručení znaleckého posudku nedostatok a nekvalitu porovnávacieho materiálu,
pričom znalkyňa PhDr. PaeDr. D. na pojednávaní podľa názoru súdu zotrvala na záveroch svojho

znaleckého posudku, detailným spôsobom uviedla, akým spôsobom, z akých porovnávacích materiálov
postupovala, odmietla domnienky žalobkyne, že by bola čímkoľvek pri vypracovaní znaleckého posudku
ovplyvnená a už vôbec nie zadávateľom. K námietke žalobkyne, ktorá poukazovala na to, že závery
znaleckého posudku môžu byť pravdepodobné, znalkyňa nesúhlasila, ohradila sa voči nemu, s
poukazom na 5 stupňovú škálu vyjadrenia záverov znaleckého posudku, pričom len znalec môže v rámci

svojej kompetencie rozhodnúť o miere pravdepodobnosti svojho znaleckého skúmania. Podľa názoru
súdu, hoci žalobkyňa nesúhlasila so závermi znaleckého posudku v časti určenia, že ide o podpisy
poručiteľov L. a A. F., okrem spochybnenia záverov a použitej metodológie na podporu svojich tvrdení
nepredložila ani jediný dôkaz. Súd nezistil, žeby bola znalkyňa ovplyvnená zadávateľom znaleckého
posudku a to žalovanou, hoci má z vlastnej úradnej činnosti pozitívnu vedomosť, že súkromné znalecké

posudky vyznievajú v prospech strany, ktorá ho dala vypracovať. Uvedená skutočnosť však automaticky
neznamená vylúčenie použitia takého znaleckého posudku v civilnom sporovom konaní, kde platí
zásada kontradiktórneho procesu, ktorá vyslovene predpokladá procesnú aktivitu strany, ktorá vyvráti
skutkové tvrdenia protistrany, alebo aj závery predloženého súkromného znaleckého posudku tým,
že predloží vlastné dôkazy, ktorým hodnoverne spochybní učinené závery znaleckého dokazovania.

Súkromný znalecký posudok má rovnakú dôkaznú silu ako znalecký posudok vypracovaný v súdnom
konaní, avšak na oba druhy znaleckých posudkov sú kladené rovnaké kvalitatívne požiadavky z hľadiska
obsahu, ako aj formálnych náležitostí, ktoré musia spĺňať. V predmetnom spore takáto procesná situácia
nenastala, ani spochybňovanie záverov znaleckého posudku však nie je dostatočným dôkazom na
to, aby súd dospel k záveru o jeho nepresvedčivosti a nepoužiteľnosti. Nesúhlas strany so závermi

znaleckého posudku neznamená, že tento je nesprávny alebo nepresvedčivý. Súd môže v rámci svojej
kompetencie hodnotiť len to, či znalecký posudok je ako dôkaz v civilnom sporovom konaní použiteľný, či
zadanie znaleckého posudku a odpovede na zadania obsahujú riešenie v konaní sporných otázok medzi
stranami, predovšetkým však či je takýto dôkaz presvedčivý a či môže byť podkladom pre uplatnený
nárok. Správnosť odborných záverov však súd ako orgán ochrany a aplikácie práva nemôže hodnotiť,

pretože ide o riešenie rýdzo odborných otázok, ktoré nespadajú do rozsahu jeho právomoci. Vzhľadom
na všetky uvádzané skutočnosti, podľa názoru súdu, závery znaleckého posudku PhDr. PaeDr. U. D.,
č. 38/2023 v časti určenia, že podpisy patria poručiteľom A. a L. F., neboli relevantne spochybnené,
sú odôvodnené, znalkyňa na pojednávaní obhájila svoj znalecký posudok. V časti, v ktorej pracovala
znalkyňa s patografickou metódou, súd neprihliadol na závery znaleckého posudku, podľa ktorého

podpisy L. F. nevykazujú z pohľadu metód písmoznaleckého skúmania znaky chronického alkoholizmu,
ani akútnu alkoholovú intoxikáciu a podľa ktorého podpisy A. F. nevykajú znaky demencie alebo inej
vážnej duševnej poruchy. Dôvodom neprihliadnutia na závery znaleckého posudku bolo použitie metódy,ktorú znalec z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo (s poukazom na stanovisko Ústavu
súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline), nemôže použiť pri vypracovaní znaleckého posudku.

7. Súd prvej inštancie následne vyhodnocoval aj to, či aj ďalšie znalecké posudky, predovšetkým
súkromné znalecké posudky znalkýň E. V. (znalecké stanovisko č. 5/2018 a znalecký posudok č.
17/2018, znalecké stanovisko zo dňa 22.01.2022), E. E. (znalecký posudok č. 16/2022) a súdny
znalecký posudok E. I. (znalecký posudok č. 60/2021) obsahovali riešenie sporných otázok, či sú
tieto ako dôkaz použiteľné v tomto civilnom sporovým konaní a sú podkladom pre uplatnený nárok,

predovšetkým či vychádzali z dostupných lekárskych správ, ktoré mali zohľadniť pri vypracovaní
znaleckého posudku. Súd upriamil pozornosť práve nato, že v prípade, ak znalecký posudok nezohľadnil
lekárske správy z vyšetrení, ktoré boli realizované v krátkom časovom horizonte vo vzťahu k času
podpísania sporných kúpnych zmlúv, takáto absencia robí znalecký posudok nepreskúmateľným pre
nedostatokmateriálov,ktorémalmaťznaleckdispozícií.Najskôrsazaoberalpoužiteľnosťouznaleckého
stanoviska znalkyne E. U. V. P. 05/2018 (č. l. 67 a nasl.), t. j. či zohľadňovalo všetky dostupné

lekárske správy, či takéto stanovisko môže byť podkladom pre uplatnený nárok, rovnako súd skúmal,
či je uvedené stanovisko preskúmateľné. V danom prípade ide o znalecké stanovisko (ktoré sa podľa
§ 16 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov o znalcoch, tlmočníkoch a
prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, považuje za odborné stanovisko). Žalobkyňa
vo vyjadrení k uvedenému znaleckému stanovisku namietala, že znalkyňa nemala kompletnú zdravotnú

dokumentáciu pre objektívne posúdenie zdravotného stavu dotknutých osôb. Z výpočtu podkladov, ktoré
mala E. V. k dispozícií, rezultuje, že išlo o žalobu, stanovisko žalovanej a zdravotnú dokumentáciu.
V časti posúdenia zdravotného stavu poručiteľky A. F., znalkyňa urobila záver, podľa ktorého tvrdenie
žalobkyne, že poručiteľka trpela ťažkou demenciou nie je ničím podložené. V tejto časti súd musel
nevyhnutne poznamenať, že znalkyňa robila právne závery, ktoré jej neprináležia, t. j. neprináleží

jej hodnotiť, kto a v akej miere uniesol dôkazné bremeno. Takéto právne úvahy patria výlučne do
kompetencie súdu. Už len toto pochybenie má tak výrazný charakter, že súd nemohol brať do úvahy
predmetné znalecké stanovisko v časti týkajúce sa poručiteľky A. F.. Okrem toho, znalkyňa absolútne
nezohľadnila ďalšie dve lekárske správy E. E. zo dňa 22.06.2015 a 16.07.2015, ktoré sú podstatné,
pretože obsahujú zhodnotenie zdravotného stavu poručiteľky A. F. v inkriminovanom období, čiže v

čase podpisu kúpnej zmluvy zo dňa 22.06.2015. Navyše, vôbec nie je zrejmé, k akým otázkam sa mala
vyjadriť znalkyňa, pretože stanovisko neobsahuje vymedzenie otázok, úloh, ktoré mala zodpovedať.
Znalecké stanovisko v tejto časti nie je použiteľné pre predmetné konanie, pretože je podľa názoru súdu
nepreskúmateľné, z dôvodu absencie vyššie uvádzaných lekárskych správ E. E., ako aj z dôvodu, že
znalkyňa učinila právne závery, ktoré nepatria do rozsahu jej znaleckého oprávnenia. V časti posúdenia

zdravotného stavu poručiteľa L. F., zo znaleckého stanoviska E. V. P. 05/2018 vyplynulo, že psychiatrické
vyšetrenia, ktoré konštatujú demenciu a ťažké alkoholické zmeny, sú až od októbra 2016, a nie od
roku 2014. Znalkyňa konštatovala, že ani v tomto prípade nie je doložená žiadna relevantná zdravotná
dokumentácia o dokázanej demencií v čase vykonania právneho úkonu. Opätovne, aj v tejto časti
nebolo znalecké stanovisko preskúmateľné, z obsahu nebolo zrejmé zadanie úlohy alebo otázky pre

znalkyňu. Znalkyňa sa zaoberala len možnou demenciou, avšak nie alkoholickými zmenami osobnosti
menovaného poručiteľa, čo robí toto znalecké stanovisko nepreskúmateľným a neobjektívnym. Závery
boli len veľmi všeobecné a strohé, neboli formulované tak, aby boli preskúmateľné, chýbajú bližšie
rozvinuté odborné závery znalkyne. V poznámke znalkyne opätovne figurovalo posudzovanie dôkazov,
keď znalkyňa robila závery, podľa ktorého bolo vecou ďalšieho dokazovanie, aké iné právne úkony

robil menovaný poručiteľ. Takéto poznámky, ani odporúčania neprináležia znalcovi, rozsah dokazovania
určuje súd a právne závery, vyhodnotenie dôkazov patria výlučne do kompetencie konajúceho súdu.
Znalecké stanovisko č. 05/2018 E. U. V. tak nebolo zo všetkých vyššie uvádzaných dôvodov použiteľné
ako dôkaz v tomto konaní a to ani v časti posúdenia zdravotného stavu poručiteľa L. F. a A. F..

8. Obdobne ako v prípade znaleckého staviska č. 05/2018, ktoré bolo vypracované znalkyňou E. U.
V., súd podrobil hodnoteniu aj znalecký posudok č. 17/2018 (102 a nasl.), vypracovaný E. U. V., a
to z pohľadu, či môže byť podkladom pre uplatnený žalobný nárok, či obsahuje riešenie sporných
skutočností medzi stranami, súd skúmal jeho preskúmateľnosť a úplnosť, jasné vymedzenie zadania
znaleckého posudku. V nadväznosti na uvedené, súd v prvom rade poznamenáva, že žalovaná

ako zadávateľ znaleckého posudku, neurčil pre znalca jasné zadanie, pretože v úvode znaleckého
posudku je uvedené ako zadanie – duševný stav predávajúcich – A. F. a L. F.. Takto vymedzená
úloha nespĺňa kritéria zadania, ktoré musí byť jasné, určité tak, aby znalec presne vedel, k akým
otázkam sa má vyjadrovať. Na strane 16 znalkyňa E. V. uvádza, a to v časti forenzného rozboru,že bola požiadaná o vypracovanie znaleckého posudku k obsahu žaloby o určenie vlastníctva. Už
len z uvedeného explicitne rezultuje, že predmetom znaleckého posudku malo byť vyjadrovanie sa
znalca k obsahu žaloby. Úlohou znalca v tomto konaní v žiadnom prípade nemôže byť zadanie,

znejúce na vyjadrenie sa ku skutočnostiam, ktoré obsahuje žaloba, ale úloha pre znalca musí byť
konkretizovaná tak, aby obsahovala riešenie sporných skutočností, t. j. musia byť vymedzené konkrétne
úlohy alebo zadania, týkajúce sa posúdenia duševnej schopnosti poručiteľa učiniť právny úkon. Inak
povedané, úloha pre znalca mala byť vymedzená tak, aby bola predmetom znaleckého posudku
samotná schopnosť dotknutej osoby (poručiteľa) posúdiť následky svojho konania alebo ovládať svoje

konanie.Nastrane17znaleckéhoposudkuznalkyňa(včastiposúdeniapsychickéhostavuA.F.)uviedla,
že sa vyjadrí k tým tézam podania žaloby, ktoré sa týkajú zdravotného, najmä psychického stavu.
Znalec sa nesmie vyjadrovať k tézam žaloby, pričom takéto pochybenie má za následok už samo
o sebe bez ďalšieho procesnú nepoužiteľnosť znaleckého posudku. Za ďalšie pochybenie, rovnako
ako v prípade znaleckého stanoviska č. 05/2018, možno považovať konštatovanie znalkyne, ktoré sa
nachádza na strane 18, kde znalkyňa učinila právne posúdenie, konštatovaním „tvrdenie žalobkyne,

že matka /v čase PÚ/ trpela ťažkou demenciou nie je ničím podložené.“ Vo svojej podstate, znalkyňa
hodnotila dôkazy, ktoré sú uvedené v žalobe, pričom prekročila rozsah svojho znaleckého oprávnenia,
keď sa vyjadrovala k dôkaznej situácií, v podstate posudzovala neprípustným spôsobom merito veci. V
neposlednomrade,znalkyňaabsolútnenezohľadnilaďalšiedvelekárskesprávyE.E.zodňa22.06.2015
a 16.07.2015, ktoré sú podstatné, pretože obsahujú zhodnotenie zdravotného stavu poručiteľky A. F.,

ktoré skutočnosti robia predmetný znalecký posudok nepreskúmateľným, neobjektívnym a neúplným.
Celkovo znalecký posudok nespĺňa formálne podmienky stanovené § 17 ods. 5 zákona č. 382/2004
Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o znalcoch“ keď v úvode absentuje určenie úlohy predmetu
znaleckého skúmania). Z obsahového hľadiska, ako bolo vyššie, tiež predmetný znalecký posudok

nemožno použiť ako dôkaz, pretože obsahuje právne úvahy znalkyne, ktorá značne prekračuje svoje
oprávnenie, pretože sa vyjadrovala k meritu veci, hodnotila dôkazy, čo je neprípustné a takýto znalecký
posudok robí procesne nepoužiteľným, nepresvedčivým, nelogickým a neobjektívnym dôkazom. Aj v
časti posúdenia zdravotného stavu poručiteľa L. F. (okrem absencie zadania pre znalca, respektíve
zadania smerujúceho k vyjadreniu sa k obsahu žaloby, ktorá skutočnosť sama o sebe aj v tejto časti

robí znalecký posudok procesne nepoužiteľným dôkazom), sa znalkyňa vyjadrovala k meritu veci,
keď konštatovala, že sugestívne tvrdenie žalobkyne (hodnotiac už skutkové tvrdenia vo veci samej,
keď uvádzala, aký charakter majú tvrdenia žalobkyne) o ťažkej demencii nemajú oporu v dôkazoch
v zdravotnej dokumentácií. Takéto závery znalec nesmie učiniť, pretože robia znalecký posudok
neobjektívnym. Znalkyňa sa napokon bližšie nezaoberala možnými zmenami osobnosti v dôsledku

konzumáciealkoholuporučiteľomL.F.aichvplyvomnaduševnýstavporučiteľa,neobjektívneprevzalaa
hodnotilamotiváciuporučiteľanavykonanieprávnychúkonovvroku2015(„motiváciouprávnychúkonov
v roku 2015 (...) je pravdepodobne to, čo povedal žalovanej). Všetky vyššie uvádzané pochybenia
viedli súd k záveru o nepoužiteľnosti znaleckého posudku E. V. P. 17/2018 v tomto sporovom konaní,
poukazujúc pritom na neurčitosť zadania znaleckého posudku, neobjektívnosť znaleckého posudku,

ktorého úlohou bolo vyjadrovať sa k obsahu žaloby, a vykonanie právneho hodnotenia zo strany
znalkyne. Všetky tieto pochybenia, už len samé o sebe spôsobili, že súd nemohol brať do úvahy závery
znaleckého posudku, zhodne ani skutočnosti uvedené znalkyňou na pojednávaní.

9. Právny zástupca žalovanej v priebehu konania predložil do spisu ďalšie odborné stanovisko znalkyne

E. U. V. zo dňa 22.01.2022 (č. l. 371, okrem predtým predloženého odborného stanoviska č. 05/2018,
a znaleckého posudku č. 17/2018). V prvom rade bolo pre súd v tomto ohľade nanajvýš pozoruhodné,
ako aj otázne, prečo tá istá znalkyňa v jednej a tej istej veci, podala 2 znalecké stanoviská a jeden
znalecký posudok, priebežne študovala obsah spisu, čo jej umožnil právny zástupca žalovanej, ktorý
v priebehu konania sám uvádzal, že znalkyňa je oboznámená s obsahom spisu. Z obsahu tohto

stanoviska bolo zrejmé, že znalkyňa E. V. odpovedala na sugestívne položené otázky právneho
zástupcu žalovanej. Súd považoval za absurdné, aby právny zástupca žalovanej dal vyhotoviť odborné
stanovisko, kde znalec vo svojej podstate má odpovedať na otázky, ktoré sú formulované tak, že je
v nich zakomponovaná odpoveď, alebo odpoveď, ktorú chce pre potreby konania dosiahnuť právny
zástupca žalovanej (sugestívne otázky). Na takéto stanovisko nebolo možné opätovne prihliadnuť

ako dôkaz, pretože znalkyňa, ako je zrejmé z písomného podania právneho zástupcu žalovanej, v
podstate priebežne študovala spis (č. l. 374 rub spisu) a podľa štádia dokazovania sa vyjadrovala
neprípustne k meritu veci, napríklad v časti odpovede na otázku 7, kde znalkyňa neprípustne hodnotila
výpovednú hodnotu dôkazu pre účely znaleckej expertízy. Celé stanovisko, ktoré predložil právnyzástupca žalovanej, súd považoval jednak za neobjektívne, skôr subjektívne, pretože znalkyňa sa podľa
štádia vykonaného dokazovania vyjadrovala k meritu veci, pričom poznala obsah spisu, vedela, akým
spôsobom sa má vyjadriť. Aj otázky č. 1 a 2. svedčia práve o tom, že tieto boli sformulované neprípustne,

keďže znalkyňa mala odpovedať na otázky, v zmysle ktorých sa malo zistiť, či mohla poručiteľka A. F.
navonok budiť dojem, či je psychicky v poriadku, že je spôsobilá vykonať daný úkon a že si je vedomá
jeho následkov. Pokiaľ znalec odpovedal na takto položené sugestívne a kapciózne otázky, bolo zrejmé,
že v tom čase skôr vyjadroval svoj subjektívny názor, než vystupoval z pozície znalca. Subjektívny názor
znalca na skutkové okolnosti zo spisu, nebolo možné považovať za výkon znaleckej činnosti, pričom

svedčí o možnom pomere k veci alebo k zadávateľovi znaleckého posudku (žalovaná). Súd odmietol,
aby takto vyhotovené znalecké stanovisko, ktoré nie je objektívne, vykazujúce znaky subjektívneho
vyjadrovania sa znalkyne k meritu veci, ako aj ku skutkovým okolnostiam, k osobe E. E. (otázka č. 5) bolo
použité ako dôkaz. Súd na takto predložené znalecké stanovisko neprihliadal, pretože ide o zásadné
pochybenia, ktoré spočívajú najmä v prejavovaní subjektívnych názorov znalkyne E. V., ktorá navyše
neprípustne (rovnako ako v prípade znaleckého stanoviska č. 5/2018 a znaleckého posudku 17/2018)

hodnotila obsah dôkazov, jednak lekársky záznam E. E., ako aj spôsob jeho prístupu k pacientovi. Treba
si uvedomiť, že znalec je osobou, ktorá disponuje odbornými znalosťami a jeho úloha spočíva v tom, aby
zodpovedal v rámci znaleckého posudku na položené otázky, ktoré nemajú zistiť jeho subjektívny názor
na prejednávanú vec, ale objektívne skutočnosti, na ktoré je potrebné odborné znalosti a vedomosti.
Suma sumárum, súd prvej inštancie uviedol, že znalkyňa E. V. konala v rozpore s § 207 ods. 2 CSP

vo všetkých svojich znaleckých stanoviskách, ako aj znaleckom posudku, pretože sa vyjadrovala k
právnemu posúdeniu veci.

10. Čo sa týkalo dôkaznej sily predložených odborných vyjadrení, na ktoré súd ani nemohol prihliadnuť,
tieto nemôžu mať charakter odborného vyjadrenia, avšak len dôkaznú silu na úrovni listinného dôkazu.

Na podporu svojho právneho názoru poukázal na § 206 CSP, podľa ktorého si súd na návrh vyžiada
odborné vyjadrenie, ak je potrebné posudzovať skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti. V tejto
súvislosti podporne poukázal aj na právny názor Krajského súdu v Prešove, ktorý uviedol nasledovné
skutočnosti. Je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie postupoval správne, ak predmetné odborné
vyjadrenie považoval len za listinný dôkaz, s ktorým sa náležite oboznámil. Z ustanovenia § 206 CSP

vyplýva, že vyžiadať si odborné vyjadrenie môže výlučne súd. Na rozdiel od znaleckého dokazovania,
ktoré pozná aj inštitút súkromného znaleckého posudku, Civilný sporový poriadok súkromné odborné
vyjadrenie nepozná, a preto odborné vyjadrenie znalca predložené stranou v konaní napĺňa atribúty
dôkazu v listinnej podobe (rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 7Cob/31/2022 zo dňa
08.11.2022). V predmetnom prípade predložila do spisu odborné vyjadrenie žalovaná, pričom nežiadala

v konaní, aby si súd tieto vyžiadal sám. Podľa súdnej praxe (trend ku ktorému smeruje ustálená súdna
praxe), rozhodnutie o zdravotnom stave poručiteľky v čase uzavretia kúpnej zmluvy je rozhodnutím,
ktoré závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky a pre zložitosť posudzovaných
otázok nepostačuje postup podľa § 206 CSP (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn.
16Co/140/2018 zo dňa 09.05.2019). Aj z toho dôvodu, nie je sú vôbec rozhodujúce predmetné odborné

vyjadrenia, pretože relevantné sú predovšetkým znalecké posudky (v konaní boli k duševnému stavu
poručiteľov A. a L. F. vypracované celkom tri).

11. V konaní bol vypracovaný súdny znalecký posudok č. 60/2021 znalkyňou E. K. I.. Zo záverov
znaleckéhoposudkuvyplývalo,žeduševnýstavporučiteľaA.F.(nešpecifikovanádemenciasporuchami

správania) vylučoval v čase podpísania kúpnej zmluvy akúkoľvek schopnosť chápať právny úkon, ktorý
vykonala a nebola schopná chápať ani jeho dôsledky. Tento záver znalkyňa urobila jednoznačne (č. l.
12 znaleckého posudku). V časti znaleckého posudku ohľadne poručiteľa L. F., po skonštatovaní jeho
duševného stavu (porucha psychicky a správania zapríčinená užitím (užívaním) alkoholu : syndróm
závislosti, v terminálnom štádiu), prišla k záveru, podľa ktorého nebol menovaný poručiteľ schopný

dostatočne anticipovať následky svojho konania, aj keď technicky bol schopný vykonať právny úkon
- podpísať zmluvu. Predmetný znalecký posudok spĺňa všetky formálne podmienky uvedené v § 17
zákona o znalcoch. Žalobkyňa súhlasila so závermi znaleckého posudku. Žalovaná namietala, že sa
nezaoberala tvrdeniami žalovanej a už vôbec nie znaleckým stanoviskom a znaleckým posudkom E.
U. V.. V tejto časti súd upriamil pozornosť žalovanej, ako aj jej právneho zástupcu na to, že v prvom

rade, ako už bolo vyššie uvedené, znalec nie je osobou, ktorá sa zaoberá skutkovými tvrdeniami
strán sporu, takúto úlohu má súd. K námietke žalovanej, že znalkyňa E. I. sa nezaoberala znaleckým
posudkom a znaleckým stanoviskom, bolo možné pragmaticky poznamenať, že zadanie jednak neznelo
tak, aby znalkyňa mala vykonať kontrolné znalecké dokazovanie. Okrem toho, súčasná úprava Civilnéhosporového poriadku v § 207 ods. 3 CSP ustanovuje možnosť tzv. kontrolného znaleckého posudku len
znaleckým ústavom, ak sú závery znalcov v zjavnom rozpore. Aj v prípade, ak by mala znalkyňa zadanie
znejúce na vypracovanie kontrolného znaleckého posudku, vo vzťahu k znaleckému posudku, ako aj

znaleckému stanovisku (druhé znalecké stanovisko bolo predložené krátko po vypracovaní znaleckého
posudku) E. V. (ktoré inak nie sú procesne použiteľné), takéto zadanie by nemohla vykonať, pretože na
vypracovanie kontrolného znaleckého posudku je oprávnený iba znalecký ústav. Vzhľadom na uvedené,
námietky žalovanej v tejto časti vyhodnotil ako absolútne irelevantné. Úlohou znalkyne bolo vypracovať
znalecký posudok, nie kontrolný znalecký posudok, ktorý môže vypracovať iba znalecký ústav, preto

znalkyňa splnila zadanie znaleckého posudku. Pokiaľ žalovaná namietala, že zdravotné záznamy E.
E. zo dňa 22.06.2015 a 16.07.2015 neboli nikdy v súvisiacich konania spomenuté, neznamená, že
tieto neexistovali aj v čase tohto konania, respektíve iných prebiehajúcich súdnych konaní. Pokiaľ
si znalkyňa ohľadne zdravotného stavu takéto lekárske záznamy E. E., zadovážila, konala správne,
zadovážila si sama potrebné podklady pre vypracovanie znaleckého posudku a následne pristúpila k
vypracovaniuznaleckéhoposudku.Akskutočnostiuvedenévlekárskychsprávachohľadnezdravotného

stavu poručiteľky A. F., neboli práve v prospech žalovanej, neznamená to, že sú neobjektívne. Ide na
ťarchu žalovanej, že takýmito záznamami nedisponovala, nedisponovala nimi aj E. V., ktorá si mala
preveriť, či takéto lekárske záznamy neexistujú, ak tak nekonala, potom jej znalecký posudok, ako súd
uvádzal vyššie trpí vadami nepreskúmateľnosti a neúplnosti. Čo sa týkalo argumentácie, predovšetkým
subjektívneho názoru E. V., ktorá konštatovala, že výpovedná hodnota záznamu zo dňa 22.06.2015 je

nepostačujúca, je to len jej subjektívny názor, ktorý smeruje k hodnoteniu dôkazov, čo má charakter
právneho posúdenia, ktoré neprináleží znalcovi. Konajúci psychiater však nález, ktorý vyhotovil dňa
22.06.2015 (vykázal nasledujúci deň), so záverom demencia s nešpecifikovanými poruchami správania
sa, následne dňa 16.07.2015 verifikoval osobným vyšetrením A. F., s tým, že klinický stav bol bez
podstatnej zmeny. V tomto prípade bol potom relevantný nielen nález zo dňa 22.06.2015 (hoci bez

osobného vyšetrenia), ale aj nález zo dňa 16.07.2015, ktorý potvrdil závery z telefonickej intervencie
zo dňa 22.06.2015. Nebolo možné žiadnym spôsobom spochybniť závery E. E., pokiaľ tento A. F.
vyšetril, stanovenú diagnózu zo skoršej intervencie zdravotníckeho personálu zo dňa 22.06.2015 v
podstatepotvrdil,pretoakékoľvekspochybňovanieodbornostipersonáluvDDSnemážiadnuvýpovednú
hodnotu, a predstavuje skutkové tvrdenie, ktoré nie je substancované. Preto akékoľvek námietky

právneho zástupcu žalovanej a žalovanej súd považoval len hypotetické, subjektívne a nespôsobilé
vyvrátiť predmetné skutočnosti. Procesnou nepoužiteľnosťou všetkých odborných vyjadrení E. V.
(majúce charakter listinných dôkazov), ako aj znaleckého posudku, sa súd vysporiadal vyššie, preto
nepovažoval za potrebné opätovne opakovať skutočnosti, ktoré už uviedol. Akékoľvek názory znalkyne
E. V., na ktoré poukázal právny zástupca žalovanej, pokiaľ si tieto aj osvojil, boli právne irelevantné.

Súd považoval závery znaleckého posudku vo vzťahu k poručiteľke A. F. za preskúmateľné, objektívne,
logické a vnútorne konzistentné, pričom znalkyňa mala k dispozícií dostatočné množstvo podkladov
pre vypracovanie znaleckého posudku. Právny zástupca žalovanej namietal znalecký posudok E. I.
aj v časti záverov psychického (duševného) stavu poručiteľa L. F., pretože znalkyňa vychádzala zo
zdravotných záznamov z roku 2016 (ktorých hodnovernosť namietal – minimálne k záznamu zo dňa

29.03.2016). Podľa názoru súdu, boli námietky právneho zástupcu žalovaného v tejto časti relevantné,
keďže aj znalkyňa pripustila v úvode svojho forenzného rozboru (č. l. 12 znaleckého posudku), že v
prípade L. F. nie je jeho neschopnosť chápať právny úkon a posúdiť jeho dôsledky v čase podpisu
zmluvy taká jednoznačná. Inými slovami, znalkyňa E. I. už v úvode svojho znaleckého forenzného
skúmania naznačila možné nejednoznačné diagnostické závery, ktoré neskôr prezentovala v záveroch

svojho znaleckého posudku. Znalkyňa vychádzala z lekárskej správy E. E. zo dňa 29.03.2016, z ktorej
vyplývala konzultácia s rodinou poručiteľa Bábika. V závere vyslovila znalkyňa, že je pravdepodobné,
že nebohý mohol byť technicky schopný vykonať právny úkon dňa 22.06.2015, pričom znalkyňa mala
za to, že nebol schopný dostatočne anticipovať následky svojho konania. V tejto časti súd uviedol, že
poručiteľ L. F. sa fyzicky nezúčastnil odborného vyšetrenia ani dňa 29.03.2016, ako ani dňa 25.04.2016,

kde bolo konštatované pravdepodobne pokročilé štádium závislosti na alkohole. Aj podľa názoru súdu,
nebolo možné závery znaleckého posudku o neschopnosti L. F. oprieť o lekárske záznamy, ktoré boli
vyhotovené najmenej 9 mesiacov po vykonaní namietaného právneho úkonu – kúpnej zmluvy. Závery
znaleckého posudku ohľadne L. F. teda súd vyhodnotil ako pravdepodobné, pretože z dôvodu absencie
skorších lekárskych správ, nebolo možné poznať jeho duševný stav v čase vykonania právneho úkonu

dňa 22.06.2015, ani pred týmto dátumom. Navyše, pokiaľ nebol L. F. ani fyzicky vyšetrený u psychiatra
(tak ako v prípade jeho matky A. F.), potom bola stanovená diagnóza skôr len odhadovaná, a to len na
základe popisu jeho zdravotného stavu príbuznými.12. Neuniklo pozornosti súdu, že žalovaná sa snažila neprípustne ovplyvňovať znalkyňu E. I., keď jej
pred vykonaním znaleckého dokazovania zaslala značné množstvo listín (č. l. 246 a nasl.), dávajúc
znalkyni do pozornosti už vypracovaný znalecký posudok v roku 2018, ako aj skutkové okolnosti z

viacerých súdnych konaní a nedobromyseľné konanie žalobkyne. Znalkyňa E. I. sa však na pojednávaní
vyjadrila, že ju zaslané listiny zo strany žalovanej neovplyvnili, tieto ani nedočítala. Bolo neprípustné,
aby strana konania pôsobila na znalca, ktorý bol v konaní ustanovený. Takéto konanie žalovanej súd
vyhodnotil len ako snahu ovplyvniť priebeh tohto sporového konania, prejav vôle zasiahnuť do zásady
rovnosti zbraní pred súdom, čo však podľa názoru súdu nenastalo. Znalecký posudok E. I. nesie znaky

objektívnosti, a to v časti záverov ohľadne poručiteľky A. F.. Podľa názoru súdu znalkyňa obhájila svoj
znalecký posudok, pretože vysvetlila, že psychiater (v danom prípade E. E.) mohol určiť diagnózu aj na
základe popisu psychického stavu zdravotníckeho personálu. E. E. dňa 16.07.2015 už osobne vykonal
vyšetrenie A. F. konštatujúc, že zdravotný stav (klinický stav) je bez podstatnej zmeny, zabúda rovnako,
dezorientovaná,ťažkádetoráciaintelektu,dementnýsystabilizovaný.Znaleckýposudokboltedavčasti,
týkajúcej sa A. F. logický, konzistentný a odôvodnený. V časti týkajúcej sa L. F., nebol znalecký posudok

tak logický a konzistentný, aby bolo možné konštatovať, že jeho závery môžu byť podkladom pre
uplatnený nárok. Zároveň, podľa názoru súdu, v prípade ak sú závery vyjadrením pravdepodobnosti,
potom nebolo úplne možné uvažovať o presvedčivosti znaleckého posudku. Aj na pojednávaní znalkyňa
E. I. konštatovala k svojmu postupu, že postupovala hypoteticky, ako keby bol posudzovaný pacient,
u ktorého sa posudzuje schopnosť vykonávať právne úkony v takom štádiu, kedy sa doporučuje

obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Na druhej strane, však zo strany znalkyne nebolo možné
očakávať úplne presvedčivé a jednoznačné závery, pretože v prípade L. F. išlo o osobu, ktorá v čase
vykonania sporného právneho úkonu, ani v čase predtým, nebola vyšetrená psychiatrom, čo sa prejavilo
aj v záveroch znaleckého posudku, ktorý bol viac-menej znaleckým odhadom diagnózy, ktorou mohol
L. F. trpieť. Podľa ustálenej súdnej praxe, ak má byť urobený právny záver, že právny úkon je podľa §

38 ods. 2 OZ neplatný, musí byť bez pochybností preukázané (urobené istým v procesnom zmysle), že
predmetná osoba konala v duševnej poruche aspoň prechodnej povahy, ktorá by ju robila na predmetný
právny úkon nespôsobilou. Takéto jednoznačné závery, ktoré by bez pochybností preukazovali, že L.
F. konal v duševnej poruche (aspoň prechodného charakteru), neboli učinené v znaleckom posudku
E. I., preto nebolo možné konštatovať presvedčivosť znaleckého posudku v časti týkajúcej sa L. F..

Rovnaký záver urobil aj vo svojom rozhodnutí Krajský súd v Nitre, podľa ktorého ustanovenie § 38 ods.
2 Občianskeho zákonníka upravuje prípady, pri ktorých sú pochybnosti o spôsobilosti osoby vykonať
právny úkon, hoci ide o osobu, ktorá nie je zbavená spôsobilosti na právne úkony, ani jej spôsobilosť
nie je obmedzená. V takom prípade treba pre záver o neplatnosti právneho úkonu posúdiť, či osoba
konala v stave duševnej poruchy, ktorá ju na tento úkon robila nespôsobilou. Záver o nespôsobilosti

konajúcej osoby však musí byť nepochybný, a preto je vylúčené robiť záver o konaní v duševnej poruche
na základe pravdepodobnosti či možnosti. Na skutkové okolnosti, ktoré neumožňujú úplne jednoznačný
záver o konaní v duševnej poruche, nie je možné aplikovať ustanovenie § 38 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Hoci je nepochybné, že riešenie otázky, či osoba v čase, keď urobila právny úkon konala v
duševnej poruche, závisí od posúdenia skutočností, ku ktorým sú potrebné odborné znalosti, zároveň

je nepochybná aj potreba osobného odborného vyšetrenia posudzovanej osoby znalcom s príslušného
odboru, čo v prípade smrti tejto osoby je vylúčené. V takom prípade, keď odborné vyšetrenie konajúcej
osoby už nie je možné z dôvodu jej úmrtia, musí byť zabezpečené, aby znalec mohol konfrontovať
svoje odborné názory s ostatnými výsledkami dokazovania. Pre prijatie právneho záveru o neplatnosti
darovacej zmluvy, však musí záver znaleckého dokazovania dávať jednoznačnú odpoveď na otázku, či

posudzovaná osoba pri právnom úkone konala v stave duševnej poruchy (uznesenie Krajského súdu v
Nitre, sp. zn. 25Co/75/2021 zo dňa 12.08.2022).

13. K pravidlám hodnotenia znaleckého posudku súdom, súd poukázal na právny názor Krajského
súdu v Trnave, podľa ktorého sa pravidlá hodnotenia dôkazov spravujú teóriou voľného hodnotenia

dôkazov, teda aj znalecký posudok súd hodnotí voľne, v súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi a z
hľadiska jeho vnútornej logiky. Súd hodnotí znalecký posudok komplexne, vrátane prípravy znaleckého
skúmania, zadovažovania podkladov pre znalca, priebehu znaleckého skúmania, vierohodnosti
teoretických východísk, ktorými znalec odôvodňuje svoje závery, spoľahlivosť použitých metód a spôsob
vyvodzovania záverov znalca. Súd teda pri hodnotení znaleckého posudku skúma jednak osobu znalca

(či je zapísaný v zozname znalcov a to v príslušnom odbore) a ďalej skúma posudok z hľadiska
materiálneho a formálneho. Z formálneho hľadiska súd skúma, či posudok spĺňa požiadavky podľa §
17 ZoZ. Z materiálneho hľadiska súd skúma obsah znaleckého posudku a obsah záveru znaleckého
posudku. Pokiaľ ide o obsah znaleckého posudku, rozhodujúce je, či posudok obsahuje logickú analýzuskutočností, z ktorých znalec vychádzal, ktoré zistil z vlastného vyšetrovania a rozboru relevantných
skutočností, či analyzoval všetky skutočnosti, ktoré mali byť hodnotené, alebo vybral len tie, ktoré
podporujú jeho závery, tiež či nález obsahuje špecifikáciu metódy, ktorú znalec pri spracovaní posudku

použil. Pokiaľ ide o obsah záveru znaleckého posudku, súd hodnotí, či záver je logickým a prirodzeným
vyústením rozboru skúmaného materiálu, prípadne javov a skutočností, ku ktorým znalec prihliadal
(rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 25Co/18/2018 zo dňa 26.02.2019).

14. V neposlednom rade, súd právne vyhodnocoval aj predložený dôkaz - súkromný znalecký posudok

č. 16/2022, ktorý bol vypracovaný E. J. E., predovšetkým jeho procesnú použiteľnosť ako dôkazu,
vierohodnosť a úplnosť, ako aj skutočnosť, či obsahuje analýzu sporných skutočností. Predmetný
znalecký posudok predložila do konania žalovaná. Z formálneho hľadiska, podľa názoru súdu, znalecký
posudok spĺňa požiadavky, ktoré sú kladené pre znalecké posudky, konkrétne posudok má všetky
náležitosti podľa § 17 zákona o znalcoch. Z obsahového hľadiska, podľa názoru súdu v časti týkajúcej
sa poručiteľky A. F., znalkyňa neprípustne hodnotí nález E. E. zo dňa 22.06.2015, ktorý hodnotí ako

nevalidný pre psychiatrickú expertízu, pričom prevzala skutočnosti, ktoré jej boli sprostredkované, so
záverom, že pacientka prišla na MU (hoci v konaní sa viackrát spomínalo, a aj bolo sporné, kde
bola vlastne kúpna zmluva zo dňa 22.06.2015 podpísaná), správala sa pokojne a podpísala kúpnu
zmluvu. Za pochybenie, v tejto časti posudku, hoci znalkyňa sa podrobne zamerala na správu E. K.,
ktorá iba predpokladala možnú demenciu v roku 2014 (ako internista nerobila takéto závery), možno

považovať opomenutie forenznej analýzy lekárskej správy E. E. zo dňa 16.07.2015, ktorý verifikoval
svoj predchádzajúci nález zo dňa 22.06.2015 (na základe telefonickej intervencie zo strany personálu
DSS), ktorý považovala za nepoužiteľný pre potreby znaleckého dokazovania. V tejto časti bol znalecký
posudok nepreskúmateľný, pretože neobsahuje analýzu lekárskej správy zo dňa 16.07.2015 (ktorá
je inak kľúčová), znalkyňa sa k tejto vôbec nevyjadruje, vôbec ju z hľadiska forenzného nehodnotí,

zameriava sa na absenciu formálnych náležitostí lekárskej správy E. E. zo dňa 22.06.2015. Absencia
uvedenia času vyšetrenia a bodového hodnotenia neboli pre súd podstatné, pretože súd nemôže
vyvodzovať z takého pochybenia (ak je takéto počínanie pochybením E. E.), žiadne konzekvencie.
Pre súd bolo podstatné popísanie zdravotného stavu poručiteľky A. F. v lekárskom náleze zo dňa
22.06.2015, ktorý bol vyhotovený v ten istý deň, ako bol urobený sporný právny úkon – kúpna

zmluva zo dňa 22.06.2015. Závery znaleckého posudku boli podľa názoru súdu nepresvedčivé, a
neobjektívne, pretože znalkyňa nezohľadnila posledné lekárske nálezy zo dňa 22.06.2015 a 16.07.2015,
tieto nevyhodnocovala z obsahového hľadiska (predovšetkým lekársky záznam zo dňa 16.07.2015).
Znalkyňa sa skôr sústredila na hodnotenie lekárskeho záznamu zo dňa 22.06.2015 z pohľadu
formálnych náležitostí, nevysvetlila, prečo takýto nález nemôže zohľadniť v spojení s nálezom zo

dňa 16.07.2015. V záveroch znalca znalkyňa uviedla, že psychiater s pacientkou nehovoril, nevyšetril
ju, avšak táto skutočnosť je v rozpore s lekárskym záznamom zo dňa 16.07.2015, kde E. E. A. F.
vyšetril, pričom potvrdil diagnostické závery, ktoré urobil na základe popisu jej zdravotného stavu
personálom DSS vo svojom lekárskom náleze zo dňa 22.06.2015. Závery znalkyne boli potom neúplné,
nepresvedčivé a neobjektívne, pokiaľ sa nezaoberala lekárskou správou zo dňa 16.07.2015, ktorá bola

podstatná, vzhľadom na blízke časové obdobie k dátumu podpísania kúpnej zmluvy zo dňa 22.06.2015.
Okrem toho, pre určité náznaky, ktoré smerovali k potrebe vyšetrenia A. F. u psychiatria (už skôr ako v
roku v 2014, od ktorého sa v zdravotnej dokumentácií spomína diagnóza demencia), svedčí aj žiadosť
obvodného lekára (výmenný lístok zo dňa 31.11.2011) o psychiatrické vyšetrenie. Následne E. K. od
09/2014 vo svojom náleze spomína príznaky vaskulárnej demencie stredne ťažkého až ťažkého stupňa,

ktorú diagnózu následne vo svojej podstate verifikuje v roku 2015 aj E. E.. Všeobecne, aj z hľadiska
podkladov, ktoré si znalkyňa zadovážila je celkom zrejmé, že okrem žiadosti žalovanej ako zadávateľky
znaleckého posudku, zdravotnej dokumentácie poručiteľov A. a L. F. boli jej podkladmi všetky vo veci
vypracované znalecké posudky zo strany E. V., ako aj jej znalecké stanovisko zo dňa 01.03.2018 a zo
strany E. I.. Pre neobjektívny prístup znalkyne svedčí práve to, že nekontaktovala zariadenie DSS, v

ktorom bola pani A. F. umiestnená, rovnako tak ani E. E., ktoré skutočnosti uviedla vo svojom výsluchu.
Znalec je podľa názoru súdu povinný zabezpečiť si všetky podklady, pričom nie je zrejmé, z akého
dôvodu nekontaktovala E. E., ani zariadenie DSS, v ktorom bola umiestnená poručiteľka A. F. v čase,
keď urobila sporný právny úkon. V časti, týkajúcej sa poručiteľa L. F., znalkyňa rozporovala diagnózu
alkoholickej depravácie, ktorá by mala negatívny vplyv na jeho spôsobilosť na právne úkony. Na strane

10 znalkyňa rozporovala hypotézu znalkyne o alkoholickej depravácii L. F. pre absenciu dôkazov
pre tento predpoklad. V tejto časti znalkyňa neprípustne hodnotila výsledky znaleckého dokazovania
znalkyne E. I., t. j. prekročila zadanie znaleckého posudku. Z forenznej časti, týkajúcej sa L. F., však
rezultuje, že nebolo možné urobiť jednoznačné závery o jeho alkoholickej depravácií, pretože neexistujúdôkazy (alebo lekárske záznamy), týkajúce sa duševného stavu poručiteľa L. F.. Súd sa s takýmto
záverom znalkyne stotožňuje, pretože na konštatovanie alkoholickej depravácie, respektíve alkoholizmu
v terminálnom štádiu nebolo možné konštatovať na základe predpokladu alebo hypotéz. K takému

záveru sa možno prikloniť aj na základe skutočností, ktoré uvádzali k zdravotnému stavu poručiteľa L.
F. svedkovia, ktoré súd bude vyhodnocovať nižšie.

15. Súd vyhodnotil všetky znalecké posudky, ktoré boli predložené zo strany E. V., E. E. a E. I., so
záverom absolútnej nepoužiteľnosti znaleckého posudku E. V. C. formálne, ako aj obsahové pochybenia

znaleckého posudku. Následne, súd vyhodnocoval ďalšie dva znalecké posudky, ktorých závery boli
protichodné u oboch poručiteľov, pričom dospel k záveru, že jednoznačne bolo možné vychádzať zo
záverov E. I. o duševnej poruche A. F., ktorá v čase podpisu kúpnej zmluvy nemohla chápať následky
svojho konania a ovládnuť svoju vôľu (nemala schopnosť chápať právny úkon, ako konštatovala
znalkyňa E. I.). V časti týkajúcej sa L. F. bol posudok E. I. nepresvedčivý, pretože závery, ktoré prijala
boli skôr predpokladom, alebo určitou hypotézou o neschopnosti poručiteľa L. F. anticipovať následky

svojho konania. Ako bolo vyššie spomenuté, aj z judikatúry vyplýva, že záver o nespôsobilosti osoby
musí byť nepochybný, preto bolo vylúčené robiť záver na základe možnosti alebo pravdepodobnosti.
Naproti tomu, znalecký posudok E. E. podľa názoru súdu spochybnil dostatočným spôsobom závery E.
I., v časti týkajúcej sa L. F. potvrdil absenciu lekárskych správ a ďalších skutočností, na základe ktorých
by bolo možné bez dôvodných pochybností prísť k záveru o duševnej poruche poručiteľa L. F. v čase

vykonania právneho úkonu dňa 22.06.2015. Strany sporu vzhľadom na rozpory v znaleckých posudkoch
nenavrhli vykonanie kontrolného znaleckého posudku, preto súd vychádzal z vykonaného dokazovania,
pričom zisťoval, či znalecké posudky spĺňajú formálne, ako aj obsahové náležitosti, či sú podkladom
pre uplatnený nárok, či sú presvedčivé, úplné a preskúmateľné, ako aj procesne použiteľné ako dôkaz
v civilnom sporovom konaní. Pretože závery znaleckých posudkov boli protichodné, súd vykonal aj

ďalšiedokazovanie,výsluchomviacerýchsvedkov,prečítalvýpovedesvedkovajzpripojenéhotrestného
spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre, ČVS : ORP-2077/3-VYS-NR-2016, oboznámil
sa s predloženými listinnými dôkazmi. Z prečítaných výpovedí svedkov v trestnom konaní súd nezistil
žiadne relevantné skutočnosti, všetci svedkovia H., N., K. (N.), J. zhodne uvádzali okolnosti týkajúce
sa odovzdania peňažných prostriedkov poručiteľovi L. F., uvádzali výšku sumy, o ktorú sa jednalo

(50.000 eur). Bližšie psychický stav poručiteľov L. a A. F. neopisovali, okrem svedka J. a N. K., ktorí
len stroho opísali psychický stav oboch poručiteľov, ktorý bol v poriadku. Súd však poznamenal, že
najrelevantnejším dôkazom o psychickom stave sú znalecké posudky, pretože svedkovia ako osoby,
ktoré nedisponujú odbornými znalosťami, nevedia posúdiť psychický stav iných osôb (A. a L. F.).
Psychický stav poručiteľky A. F. opisovala svedkyňa Damborská (riaditeľka DSS, v ktorom bola A.

F. v čase vykonania právneho úkonu umiestnená), ako nepriaznivý, čo konkretizovala slovami „hlavu
mala v zlom stave“. Prejavy demencie sa podľa jej vyjadrenia prejavovali aj u nich, nevedela spávať,
plakávala, mala halucinácie, videla chrobáky. Zlý zdravotný stav poručiteľky A. F. popisoval aj svedok
H., avšak nevedel sa k nemu bližšie vyjadriť, z čoho bolo zrejmé, že úplne nevedel popísať jej zdravotné
problémy. K jej zdravotnému stavu sa vyjadrila aj svedkyňa G., avšak okrajovo. Svedok I. na pojednávaní

uviedol, že po príchode z nemocnice bola A. F. slabučká, doslova uviedol, že si myslí, že ho spoznala a
spoznala aj syna L. F. a vedela, kde sa nachádza. Súd mal bezpečne preukázané, že v čase vykonania
právneho úkonu bola A. F. nespôsobilá, pretože trpela demenciou. Skutkové tvrdenia žalovanej, ktoré
vo vzťahu k spôsobilosti poručiteľky A. F. prezentovala, majú skôr charakter subjektívnych dohadov,
hypotetických skutkových tvrdení. Súd nemôže odignorovať závery znaleckého posudku E. I., ktoré

potvrdzujúajlekárskesprávyE.E.zodňa22.06.2015a16.07.2015(ktoréakojedináznalkyňazohľadnila
spoločne), okrajovo aj výpovede svedkov, v dôsledku čoho súd nemal pochybnosť o diagnóze stanovej
lekármi, ale aj znalkyňou E. I., čo vylučovalo spôsobilosť A. F. vykonať sporný právny úkon. Iní
svedkovia jej psychický stav neopisovali, avšak opisovali psychický stav poručiteľa L. F.. Súd v tejto časti
pripustil vykonanie rozsiahlejšieho dokazovania, vzhľadom na nejednoznačné závery E. I. ohľadom L.

F.. Svedkyňa E., ktorá odkupovala od L. F. bar v roku 2015, uviedla, že nejavil známky alkoholizmu
alebo manipulácie. Obdobne sa vyjadril svedok E., podľa ktorého bol pán F. v poriadku, normálne
artikuloval, psychicky sa mu zdal v poriadku. Obaja svedkovia E. a E. zhodne popisovali problémy pána
F. s chôdzou, z dôvodu prekonanej mozgovej príhody, o ktorej mala svedkyňa E. vedomosť. Svedkyňa
G. na pojednávaní popisovala zhoršenie zdravotného stavu poručiteľa L. F. po smrti jeho matky. V roku

2015 podľa jej vyjadrenia obaja, t. j. L. F. a A. F. fungovali normálne, zvládali samoobslužné činnosti a
boli v dobrej mentálnej kondícii. V roku 2015 však ich domácnosť nenavštevovala, z čoho je zrejmé, že
nemohla mať bližšie informácie ohľadne ich zdravotného stavu. Svedok C. a svedkyňa C. nič relevantné
vo vzťahu k zdravotnému stavu poručiteľov F. neuviedli, svedok C. iba stroho poukázal na to, že L. F.nevidel pod vplyvom alkoholu. Svedkyňa Pekárová (overovateľka podpisov) si presne nespomínala s
odstupom času na okolnosti podpisu, avšak poručiteľ F. podľa nej nejavil známky opitosti, bol nepokojný,
chcel to mať podpísané. Pani F. nejavila znaky, že by bola nepríčetná, bola tam však veľmi krátko, lepšie

sa mohol vyjadriť personál. Svedkovia C. a C. teda nič relevantné k psychickému stavu nevypovedali,
svedkyňa C. bola v kontakte s poručiteľmi len veľmi krátko, preto akékoľvek subjektívne názory na ich
zdravotný stav nemajú takmer žiadnu výpovednú hodnotu. Svedkyňa S., ktorá opatrovala poručiteľa F.
ho začala opatrovať od septembra 2016, t. j. 15 mesiacov po podpise kúpnej zmluvy (jún 2015), preto
skutočnostiňouuvádzanésatýkalipsychickéhostavuažvneskoršomobdobí.Zjejvýsluchubolomožné

zistiť, aký spôsob života L. F. viedol, konkrétne vo väčšej miere konzumoval alkohol, ktorý ona zakázala.
Z výpovede však neboli zistené žiadne skutočnosti smerujúce k zisteniu psychického stavu poručiteľov
z obdobia podpisu kúpnej zmluvy zo dňa 22.06.2015. Svedkyňa sa pri svojom výsluchu zmienila, že E.
E. vedel, že poručiteľka F. je dementná, keďže to stále písal do lekárskych správ. Napokon, z výsluchu
svedka H. (pozn. odvolacieho súdu, správne malo byť svedka I.), ktorý bol kamarát poručiteľa L. F.
vyplynulo, že tento vypovedal, že v čase vykonania právneho úkonu – podpisu kúpnej zmluvy zo dňa

22.06.2015, nebol opitý, avšak pre zdravotné problémy ťažšie chodil.

16. Súd prvej inštancie následne vyhodnocoval všetky vo veci vykonané dôkazy podľa svojho
vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i
v ich súhrne, pričom dospel k záveru, že žaloba je dôvodná iba v časti určenia, že do dedičstva po

poručiteľke A. F., patria nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území M. E., okres M. E., N.
M. E., zapísané na LV č. XXXX ako pozemok parcely registra “C“ - parcela číslo 1550/52 - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 283 m2, stavba - dom so súpisným číslo XXXX postavený na parcele
č. 1550/52 v podiele 4/6 k celku a na LV č. XXX ako pozemok parcely registra “C“ - parcela číslo
1550/65 - záhrada o výmere 485 m2 v podiele 1/3 k celku. K záveru o nespôsobilosti poručiteľsky

vykonať právny úkon zo dňa 22.06.2015, svedčia aj lekársky správy E. E. zo dňa 22.06.2015, ako aj
16.07.2015apredchádzajúcenálezyE.K.,ktoráužvroku2014predpokladalademenciu.Tátodiagnóza
bola potvrdená aj znaleckým posudkom E. I., pričom tieto dôkazy tvoria takú ucelenú reťaz dôkazov,
ktoré umožnili súdu prijať spoľahlivý záver o nespôsobilosti poručiteľky A. F. vykonať právny úkon dňa
22.06.2015. Žalobkyňa v tejto časti uniesla dôkazné bremeno, v podrobnostiach súd odkazuje na svoju

predošlú argumentáciu. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol ako nedôvodnú. Nad rámec všetkých, vyššie
prezentovaných podstatných právnych úvah, súd poukázal práve na to, že najrelevantnejším dôkazom
boli práve znalecké posudky, ktorých predmetom bolo riešenie sporných skutočností, a to duševný stav
poručiteľov A. a L. F.. Súd navyše vykonal aj výsluchy svedkov, z ktorých nezistil až tak relevantné
skutočnosti, vo vzťahu k duševnému stavu poručiteľky A. F., avšak z vykonaných výsluchov svedkov vo

vzťahu k duševnému stavu poručiteľa L. F., skôr zistil, že tento síce požíval alkoholické nápoje, avšak
jeho zdravotný stav sa zhoršil až v roku 2016, a to po smrti jeho matky A. F., ku ktorej mal vytvorený veľmi
blízky citový vzťah. Výpovede svedkov skôr korešpondujú so závermi znaleckého posudku E. E., podľa
ktorej v čase vykonania právneho úkonu poručiteľ L. F. netrpel duševnou poruchou, t. j. bol spôsobilý
právny úkon vykonať. Svedkovia, ktorí boli vypočutí na pojednávaní opisovali osobu poručiteľa L. F. ako

bohéma, ktorý mal veľa priateľov, mal síce sklony k požívaniu alkoholu, ale v konaní nebolo spoľahlivo
a jednoznačne preukázané, žeby v čase vykonania sporného právneho úkonu – podpisu kúpnej zmluvy
(dňa 22.06.2015) konal v duševnej poruche, ktorá by vylučovala jeho spôsobilosť prejaviť vôľu alebo
chápať následky právneho úkonu. Súd preto žalobu v tejto časti zamietol, keďže žalobkyňa neuniesla
dôkazné bremeno, t. j. nepreukázala konanie poručiteľa L. F. v duševnej poruche (aspoň prechodného

charakteru), ktorá by ho robila nespôsobilým na vykonanie právneho úkonu.

17. Čo sa týkalo návrhu právneho zástupcu žalovanej, aby súd vyjadril vo výroku rozhodnutia
synalagmatický záväzok, takýto postup nebol možný, pretože by neprípustne prekročil žalobný návrh
žalobkyne. Súd nemôže sám dotvárať žalobný petit, v danej veci bol viazaný žalobným návrhom,

pretože nešlo o procesnú situáciu, kde by určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami, vyplýval
z osobitného predpisu (§ 216 ods. 2 CSP). Ďalej súd poukázal na to, že v danej veci žalobkyňa nebola
účastníkom ani jednej z kúpnych zmlúv zo dňa 22.06.2012, teda neobdržala žiadne zmluvné plnenie,
ktoré by bola povinná vrátiť. Súd potreboval za potrebné uviesť, že je pravdou že od 01.01.2013 je
účinný zákon č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti, v zmysle ktorého sa zakazuje platba

v hotovosti, ktorej hodnota prevyšuje 15.000 eur, medzi fyzickými osobami nepodnikateľmi (§ 4 ods. 2
v znení účinnom do 30.06.2013), avšak podľa § 5 tohto zákona, ak došlo k porušeniu zákazu podľa
§ 4, nie je tým dotknutá platnosť právnych úkonov, na základe ktorých sa vykonala platba v hotovosti.
Pokiaľ žalovaná uhradila poručiteľovi L. F. v hotovosti 50.000 eur (ak vôbec, svedkovia, ktorí potvrdilitakú skutočnosť boli rodinní príslušníci alebo žalovanej blízke osoby, čo vyvoláva dôvodnú pochybnosť),
takáto skutočnosť nespôsobuje neplatnosť právnych úkonov, ide len o priestupok. V tejto súvislosti
poukázal aj na to, že o vzájomné plnenie obidvoch účastníkov ide najmä u synalagmatických záväzkov

(napr. podľa § 457 OZ), ktorých splnenia sa môže domáhať len ten, kto sám splnil svoj záväzok skôr
alebo kto je pripravený ho splniť (porovnaj § 560 OZ). Medzi stranami sporu neexistoval žiaden zmluvný
záväzok, preto akékoľvek snahy žalovanej o vyjadrenie synalagmatického právneho vzťahu vo výroku
rozhodnutia, súd považoval za nenáležité.

18. Z hľadiska hospodárnosti sa súd prvej inštancie už nezaoberal ďalšími skutkovými tvrdeniami, ale
len tými, ktoré mali relevanciu k meritu veci. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva platí,
že judikatúra síce nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie
bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia; ak však ide o argument, ktorý je pre
rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija proti
Španielsku z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A, s. 12, § 29, S. F. proti Španielsku z 9. decembra

1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, Higgins proti Francúzsku z
19. februára 1998). Ako už bolo vyššie uvedené, v konaniach, v ktorých je potrebné urobiť záver o
nespôsobilosti konajúcej osoby vykonať právny úkon(§ 38 ods. 2 OZ), musí byť takáto skutočnosť
bezpečne a bez dôvodných pochybností preukázaná, preto boli kľúčové predovšetkým vo veci vykonané
znalecké posudky, ktoré následne súd konfrontoval aj s ďalšími dôkazmi. Pokiaľ išlo o predbežné právne

posúdenie veci, súd oznámil zástupcom strán, po vykonanom dokazovaní na základe listu zo dňa
09.04.2024 aktuálne predbežné právne posúdenie, a síce, že žaloba je dôvodná len v časti týkajúcej
sa určenia, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po A. F.. Vzhľadom na uvedené, nemôže sa
teda jednať o prekvapivé rozhodnutie, pretože súd rozhodol až na pojednávaní dňa 13.05.2024 v súlade
s týmto jeho aktuálnym predbežným právnym posúdením. Zároveň súd uviedol, že zamietol návrh na

doplnenie dokazovania výsluchom N. K., a to z hľadiska hospodárnosti, keďže jej výpoveď prečítal z
trestného spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre. Rovnako zamietol návrhy na doplnenie
dokazovania výsluchom E. X., ako aj vyšetrovateľky D., pretože mal vo veci vykonané dokazovanie,
ktoré mu umožňovalo prijať právne závery a vykonanie ďalšieho dokazovania by nebolo hospodárne. V
sporoch týkajúcich sa neplatnosti právnych úkonov z dôvodu nespôsobilosti osoby vykonať právny úkon,

majú najväčšiu výpovednú hodnotu znalecké posudky, pretože svedkovia nevedia ako laici zhodnotiť
duševný stav osoby, ktorá mala právny úkon vykonať. Môžu len popísať, ako sa prejavoval zdravotný
stavdotknutejosoby,následnebymaltietoskutočnostivyhodnocovaťznalec,akoosoba,ktorádisponuje
dostatočnými odbornými znalosťami a vedomosťami. Súd zamietol aj návrh na vykonanie dokazovania
dožiadanímMinisterstvazdravotníctvaakoneúčelný,pretožetentomalsmerovaťkzisteniukompetencie

lekára z oblasti internej medicíny diagnostikovať demenciu. Takýto dôkaz nebolo potrebné vykonať,
pretože súd mal k dispozícií lekárske správy a znalecké posudky, z ktorých bolo možné zistiť skutkový
stav a vec právne posúdiť.

19. Podľa § 255 ods. 2, § 259, § 262 ods. 1 CSP rozhodol o náhrade trov konania podľa pomeru úspechu

v zmysle § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania. Predmetom
konania boli dva určujúce výroky, preto súd postupoval pri rozhodnutí o nároku na náhradu trov konania
tak, že zohľadnil úspech strany v konkrétnej časti určujúceho výroku, bez toho, aby prihliadal na výšku
podielu poručiteľa. Súd zvolil tento postup práve preto, že určujúce žalobné výroky predstavovali dva
samostatné nároky žalobkyne proti žalovanej. Žalobkyňa bola úspešná v časti určenia, že sporné

nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľke A. F., v ktorej časti súd žalobe vyhovel, žalovaná bola
úspešná v časti, v ktorej žalobu zamietol, ergo v časti, v ktorej rozhodoval o určovacom výroku, ktorý sa
týkalporučiteľaL.F.(určenia,ženehnuteľnostipatriadodedičstva).Stranymalivkonanírovnakýúspech
(každá v časti jedného určovacieho výroku), čo súd reflektoval aj do rozhodnutia o nepriznaní nároku
na náhradu žiadnej strane. Takéto rozhodnutie považuje súd za spravodlivé, zároveň sledujúce zásadu

spravodlivého usporiadania procesných vzťahov strán sporu. Súčasne súd nezistil žiadne okolnosti
podľa § 257 CSP, tieto netvrdili ani strany sporu. Zároveň súd rozhodol o nároku štátu na náhradu trov
konania, ktorému mu vznikli v súvislosti s priznaným znalečného znalkyni C. C. U. D., pretože preddavok
zložený žalovanou nepokrýval výšku priznaného svedočného v celkovej výške 207,07 eura. Štátu vznikli
trovy, pretože z rozpočtových prostriedkov bude vyplatená znalkyni suma 107,07 eura. Súd o nároku

štátu na náhradu trov konania, ktoré v konaní platí štát rozhodol na základe výsledku sporu podľa § 255
ods. 2 CSP. Keďže strany sporu, t. j. žalobkyňa, ako aj žalovaná dosiahli v konaní rovnaký úspech, súd
priznal nárok na náhradu trov konania štátu proti žalobkyni v rozsahu 50 %, rovnako proti žalovanej v
rozsahu50%,pričomovýškektorýchrozhodnevyššísúdnyúradníkpoprávoplatnostitohtorozhodnutia.Vzhľadom na to, že Civilný sporový poriadok neobsahuje výslovnú úpravu práva štátu na náhradu
jeho výdavkov, ktoré platil, teda či štát má alebo nemá právo na náhradu výdavkov vynaložených z
rozpočtových prostriedkov súdu, súd v súlade s ustanovením čl. 4 ods. 1,2 CSP a s prihliadnutím na

princíp všeobecnej spravodlivosti dospel k tomu záveru, že od štátu nemožno spravodlivo požadovať,
aby znášal náklady tohto sporového konania. Na základe uvedeného súd urobil záver, že na daný
prípad je potrebné vo vzťahu k štátu analogicky aplikovať ustanovenie § 259 CSP a aj ustanovenie §
258 CSP, podľa ktorého nárok na náhradu výdavkov má aj iná osoba, ktorej pri dokazovaní vznikne
povinnosť, ktorá je spojená s jej výdavkami. Dôvodová správa zákonodarcu k ustanoveniu § 259 CSP

totiž uvádza, že toto ustanovenie pokrýva aj potenciálne výdavky štátu. Žiadne ustanovenie aktuálne
účinného procesného predpisu takýto nárok štátu alebo aj inej osoby výslovne nevylučuje. Zároveň súd
nevzhliadol žiadne okolnosti podľa § 257 CSP, tieto netvrdili ani strany sporu.

20. Proti tomuto rozsudku v časti II., III. a IV. v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa, nakoľko
bola presvedčená, že vo vzťahu k prevodu nehnuteľností jej príbuzných došlo k nezákonnému konaniu

a nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľoch – matke a bratovi. Konala v intenciách žaloby,
ktorú na ochranu svojho vlastníckeho práva podal jej brat ešte pred svojou smrťou. Žaloby, sledujúce
vyslovenie neplatnosti právneho úkonu a navrátenie vlastníctva boli podané proti nadobúdateľke
nehnuteľností – kupujúcej a to s použitím dostupných dôkazov, ktoré boli ešte za jeho života ním
zabezpečené pomocou osôb, ktoré sa oň starali. Jednalo sa najmä o zdravotnú dokumentáciu,

vyžiadanú ním od jeho obvodného lekára a lekára jeho a matky, výpisy z katastra nehnuteľností
z LV č. XXXX, P. XXX, kópie kúpnych zmlúv, vyžiadaných z katastra nehnuteľností, ako aj trestné
oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu voči nemu a voči jeho nebohej
matke. Mala za to, že zistené dispozície s majetkom poručiteľov v roku 2015, ktoré sú predmetom
súdneho konania, boli vykonané spôsobom, ktorý je v rozpore so zákonom a to § 37, § 38, § 39 OZ.

Následne poukázala na predbežné právne posúdenie, vykonané rozsiahle dokazovanie so záverom,
s ktorým žalobkyňa v bode II. a súvisiacich trovách konania nesúhlasí. Stotožnila sa a plne akceptovala
závery znaleckého posudku E. K. I. o možnej ľahkej zmanipulovateľnosti a ovplyvniteľnosti L. F., ako
osoby dlhodobo závislej na alkohole, ktorá bola podľa nej aj príčinou vykonania právneho úkonu.
Žalobkyňa vyjadrila presvedčenie, že aj ostatné úkony, ktorými sa podľa vyjadrenia svedkov zbavoval

majetku a ktoré vykonal boli vykonané v závislosti od existencie iných, pre neho negatívnych vplyvov,
vneidentifikovateľnomstaveduševnejporuchy.Konkrétne,prevodvlastníctvanehnuteľnostislúžiacejna
bývanie, nemôže vykonať normálne uvažujúci 52 ročný človek, ktorý žije v tomto obydlí spolu so svojou
86 ročnou, ťažko chorou matkou a nie je inak zabezpečený ani materiálne ani osobnou starostlivosťou
– citovala zo znaleckého posudku E. I.. Žalobkyňa v priebehu dokazovania, ako aj v záverečnom

vyjadrení poukázala na neštandardný až zvláštny priebeh uzatvárania kúpnej zmluvy, ktorý svedčí práve
o zmanipulovateľnosti a ovplyvniteľnosti predávajúcich ako osôb, postihnutých nejakou formou duševnej
poruchy. Akceptovaním záverov znaleckého posudku o existencii duševnej poruchy vo vzťahu k A. F. sa
súd ďalej nezaoberal namietanými skutočnosťami. Žalobkyňa bola toho názoru, že v prejednávanej veci
sú dané aj ďalšie zákonné dôvody na vyslovenie absolútnej neplatnosti právneho úkonu, pritom sa jedná

o rozpor s dobrými mravmi z dôvodu nedostatku dobrej viery (nedobromyseľnosť) na strane kupujúcej,
na ktoré je súd povinný prihliadať ex offo. Vo vzťahu o možnej zmanipulovateľnosti a ovplyvniteľnosti
osoby L. F. súd prehliadol svedeckú výpoveď svedka A. C. v trestnom konaní – z ktorej vyplývalo,
že predaj – prepis motorového vozidla sa uskutočnil 11.-12.júna 2015 na základe splnomocnenia,
udeleného I. dňa 11.06.2015, teda nie osobne, L. F., hoci sa mal nachádzať v predávanom motorovom

vozidle, t.j. ešte pred podpisom spornej kúpnej zmluvy zo dňa 22.06.2015. Informácia o odkázanosti
L. F. na pomoc inej osoby je dôležitá nielen pre objektívne posúdenie zdravotného stavu, schopnosti
a spôsobilosti L. F. v júni 2015 a nasledujúcom období, ale súčasne tiež spochybňuje a popiera
pravdivosťtvrdeníasvedeckévýpovede„objektívnychsvedkov“–E.,E.,I.,jehosestraG.,K.D.,atď.),že
Števo v tom čase vedel, čo robí, bol v pohode, spoločenský, bohém, jazdil sám na aute, bol samostatný,

sebestačný, riadne sa sám staral o matku, resp. spochybňuje pravdivosť výpovedí týchto, žalovanou
usmerňovaných svedkov. Svedkovia si však nepamätali čas, v ktorom hodnotili jeho konanie, vedeli
uviesť len: ešte predtým, keď ešte mama žila, po maminej smrti, na konkrétne veci a úkony si žiaden
nepamätal.Malazato,žerozhodnutímozamietnutíuplatnenéhonároku,týkajúcehosabratažalobkyne,
súd poskytol ochranu žalovanej, čím schválil, že nečestné konanie, proti ktorému sa dotknutá strana

vecne aj procesne riadne bráni, môže viesť k vzniku riadne uznaného vlastníckeho práva. Pochybenie
videla v tom, že súd nevenoval dostatočnú pozornosť predmetu sporu, ktorým je nezákonný zásah
do vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, slúžiacej na bývanie, čo má za následok nesprávne zistenýa vyhodnotený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie veci. Žiadala, aby odvolací súd zmenil
rozsudok v napadnutej časti a priznal žalobkyni právo na náhradu trov konania vo výške 100%.

21. Odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie podala aj žalovaná v zákonnom stanovenej lehote
a to do výroku I. a následne aj do výrokov III. a IV., vytýkajúc, že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§365 ods. 1 písm. f/ CSP), súd
prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§365 ods.
1 písm. e/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci (§365 ods. 1 písm. h/ CSP). Zdôraznila, že napadnuté kúpne zmluvy, ktorými žalovaná sporné
podiely nadobúdala, boli riadne podpísané pánom L. F. a A. F., pričom ich podpisy boli úradne overené
nestrannou pracovníčkou N. O. M. E.. Zároveň platí, že ako v prípade L. F. tak v prípade A. F., sa v ich
zdravotnej dokumentácií nenachádza žiaden doklad, či nález o ich riadnom vyšetrení, v rámci ktorého
by u nich bola diagnostikovaná demencia, či alkoholizmus a už vôbec nie ich druh a stupeň, či štádium
a to štandardnými diagnostickými postupmi. A ani iný relevantný doklad o vyšetrení štandardnými

diagnostickými postupmi, ktorý by preukazoval ich duševnú chorobu, či poruchu, pre ktorú by nevedeli
rozoznať následky svojho konania. Ohľadne objasnenia týchto postupov žiadala žalovaná podaním
zo dňa 23.04.2024 konajúci súd, aby sa obrátil na Ministerstvo zdravotníctva SR; súd prvého stupňa
však tento navrhovaný dôkaz nevykonal. Uvedené bolo o to závažnejšie, keď práve táto skutočnosť
a relevancia lekárskych správ E. E. bola sporná aj medzi znalkyňami. Žalovaná bola toho právneho

názoru, že súd prvého stupňa síce posudzoval a vyhodnotil všetky vykonané dôkazy, avšak nie vo
vzájomných súvislostiach, resp. nie náležite. Uvedené platilo jednak najmä o tom, že tzv. demencia u
pani A. F. jej nebola nikdy riadne diagnostikovaná, ale vždy len preberaná z nálezu spísaného v jej
neprítomnosti, ako aj o tom, čo potvrdila aj samotná žalobkyňa a síce, že jej matka A. F. ju fakticky
zavrhla a nemala s ňou dobrý vzťah. Zlý vzťah L. F. so žalobkyňou, ktorý dokonca o nej mal povedať,

že nemá sestru, potvrdili aj viacerí svedkovia. Tieto súvislosti potom vypovedajú najmä o tom, že
demencia u pani F. mohla byť len predpokladaná, no nemôžeme hovoriť o jej zistení (Krajský súd Nitra
25Co/75/2021); pritom nie každá demencia a v každom stupni znamená, že pacient je nespôsobilý na
právne úkony a nevie rozoznať následky svojho konania. A zároveň, že pre zlé vzťahy so žalobkyňou
bolo skutočnou vôľou L. F. a A. F. predať dom žalovanej. Vytýkala, že súd prvého stupňa neprihliadol na

závery znaleckého posudku č. 38/2023 vypracovaného PhDr. PaeDr. U. D. v časti, kde znalkyňa použila
patografickú metódu znaleckého skúmania, ktorú podľa názoru súdu nebola preukázateľne oprávnená
použiť a v tejto časti znalecký posudok vyhodnotil ako dôkaz v tomto konaní nepoužiteľný. Opiera sa
pritom o vyjadrenie Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline (ÚSI Žilina). Ani z vyjadrenia
ÚSI Žilina zo dňa 03.04.2024 nevyplývalo, že by existovala metodika alebo usmernenie k metódam

písmoznalectva a už vôbec nie záväzné predpisy. Dodala, že patografická metóda je uvedená ako jedna
z metód využívanou pri skúmaní písma a je zameraná na štúdium telesných a psychických porúch
pôsobiacich rušivo na proces písania, pričom jej význam jej diagnostický. Bola toho názoru, že súd
prvéhostupňamalprihliadnuťajnazáveryznaleckéhoposudkuč.38/2023vypracovanéhoPhDr.PaeDr.
U. D. v časti, kde znalkyňa použila patografickú metódu znaleckého skúmania a kde zistila, že podpisy

na kúpnych zmluvách nevykazujú u pani F. znaky demencie alebo inej vážnej duševnej poruchy (najmä
znaky stredne ťažkého alebo ťažkého stupňa demencie a ani významnejšie znaky patológie) a u pána
F. ani znaky chronického alkoholizmu a ani akútnu alkoholovú intoxikáciu. Bola pravda, že duševný stav
poručiteľov A. a L. F. bol predmetom viacerých znaleckých posudkov z odboru zdravotníctvo. Avšak tieto
si odporovali a v stave, keď sa má spätne posudzovať ich demencia viac ako rok pred ich smrťou bez

ich riadneho vyšetrenia štandardnými diagnostickými postupmi, má aj tento záver znaleckého posudku
významnú výpovednú hodnotu, ktorú je potrebné posudzovať a vyhodnotiť vo vzájomných súvislostiach
s ostatnými dôkazmi. Pokiaľ išlo o znalecké vyjadrenie, znalecký posudok a odborné stanovisko E. U. V.,
bolo potrebné uviesť, že je nezávislou znalkyňou riadne zapísanou v odbore psychiatria. Zároveň platí,
že zo všetkých znalcov, ktorí vyhotovovali znalecké posudky, má podľa všetkého najlepšiu kvalifikáciu

a to gerontopsychiatria, tj. odbor sa zaoberá problematikou zdravotného a funkčného stavu v starobe,
zvláštnosťami chorôb, ich diagnostikovania a liečby u starých ľudí a vychádza z interného lekárstva,
ktoré obohacuje najmä poznatkami z neurológie, psychiatrie, fyzioterapie, ergoterapie a ošetrovateľstva.
Napriek tomu ju súd prvého stupňa vyhodnotil ako nedôveryhodnú a na jej znalecké vyjadrenie, znalecký
posudok a odborné stanovisko neprihliadal s tým, že sa neprípustne oboznamovala so spisom a že s

ňou žalovaná vec konzultovala a že sa vyjadrovala neprípustne k meritu veci, kde znalkyňa neprípustne
hodnotila výpovednú hodnotu dôkazu pre účely znaleckej expertízy. E. U. V. je nesporne znalkyňou a
odborníčkou,ktorájeprávenaopaktousprávnouosobou,abysavyjadrilakvýpovednejhodnotedokladu
(lekárske správy/nálezy E. E. – i keď použila pojem „dôkaz“) pre účely znaleckej expertízy. Nehodnotídôkaz miesto súdu a ani sa nevyjadruje k právnemu posúdeniu veci ale hodnotí daný dôkaz (doklad) z
pohľadu znalca a jeho relevancie pre závery, ku ktorým dospela. Takto predsa hodnotila a posudzovala
jednotlivé dôkazy (lekárske správy/nálezy) aj E. I., t.j. to aký má ten-ktorý dôkaz (lekárska správa/nález)

výpovednú hodnotu a vplyv na závery posudku (v posudku musí predsa odôvodniť na základe čoho k
záverom v posudku dospela a čo zavážilo viac alebo menej). Rovnako je E. V. ako znalkyňa oprávnenou
osobou vyjadriť sa k tomu, či sa v zdravotnej dokumentácií A. a L. F. nachádzajú relevantné záznamy
(doklady/dôkazy), ktoré by preukazovali diagnózu demencie, t.j. že by tvrdenia o ťažkej demencií pani
F. boli podložené. Nebolo zrejmé, prečo by znalec nemohol konštatovať, že tvrdenia o ťažkej demencii

nemajú oporu v dôkazoch v zdravotnej dokumentácií; hodnotí a posudzuje obsah tejto dokumentácie. Za
dôkazy nálezy a správy v zdravotnej dokumentácií označuje len pre účely znaleckého posúdenia a nie že
by si tým chcela uzurpovať výsostné právo súdu hodnotenia dôkazov. V neposlednom rade E. U. V. C. na
to, že príznaky popisované personálom DSS pri intervencií E. E. nasvedčujú tomu, že sa jednalo o nočné
delírium (v dôsledku stavu, ktorý viedol k hospitalizácii a tým bolo cievne ochorenie mozgu a zároveň
zmena prostredia). Aj zo záznamov VšZP (nevykázaný úkon E. E. A. vydanie liekov až o deň neskôr)

všetko nasvedčuje tomu, že sa jednalo o konzultáciu vo večerných hodinách, t.j. po podpise zmluvy
a nie pred. Nebol dôvod, aby súd na tieto jej vyjadrenia k výsostne odborným témam nebral zreteľ a
neposudzovalanevyhodnotilichvovzájomnýchsúvislostiachsostatnýmidôkazmi.Dodala,ženiekaždá
demencia a nie v každom štádiu znamená, že osoba ňou postihnutá nevie rozoznať následky svojho
konania. Za nedôveryhodný považoval súd prvého stupňa aj znalecký posudok č. 16/2022, vypracovaný

znalkyňou z odvetvia psychiatria E. J. E., a to najmä z dôvodu, že sa nevyjadrila k nálezu/správe E.
E. zo 16.07.2015. E. E. na otázku posúdenia stavu rozpoznávacích a ovládacích schopností, resp.
spôsobilosti k právnym úkonom nebohej p. A. F., zomrelej 22.06.2016, v čase podpisu kúpno-predajnej
zmluvy dňa 22.06.2015 uviedla, že u predávajúcej A. F., zomrelej 22.06.2016, v čase podpisu kúpno-
predajnej zmluvy, nebola zistená/potvrdená demencia stredného až ťažkého stupňa a ani iná psychická

porucha, ktorá by znižovala rozpoznávacie a ovládacie schopnosti a že predávajúca bola v čase podpisu
kúpno-predajnej zmluvy dňa 22.06.2015 spôsobilá k právnym úkonom. E. E. správne posudzovala stav
pani F. ku dňu podpisu zmluvy a nie o mesiac neskôr. Lekárska správa E. E. bola až zo dňa 16.07.2015.
Aj tento doklad mala znalkyňa samozrejme k dispozícií a pokiaľ by na jej záveroch niečo menil, určite
by to v posudku uviedla. Pokiaľ však bol z iného obdobia, t.j. po podpise napadnutej zmluvy a na závery

posudku nemal vplyv, nemala sa k tomuto dokladu prečo vyjadrovať. Naviac, aj E. E. bola vo veci svojho
posudku vypočutá na pojednávaní. A aj ona potvrdila, že záznamy E. E. nie sú relevantné pre účely
znaleckej expertízy, nakoľko sa nejednalo o riadne vyšetrenie, v rámci ktorého by mohla byť pani F.
demencia diagnostikovaná (tj. štandardnými postupmi). Rovnako znalkyňa na pojednávaní vysvetlila
rozdiely medzi rôznymi druhmi a stupňami demencie. Skutočnosť, že človek má duševnú poruchu, a to

aj trvalú, ale v žiadnom prípade automaticky neznamená, že nie je schopný sa rozhodovať. Poukázala
aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. 313/2012 zo dňa 28. 11. 2012, ods. 36. Súd prvého stupňa
absolútne odignoroval prepúšťaciu správu pani F. z nemocnice (bezprostredne pred nástupom do DSS
a podpisom napadnutej zmluvy), kedy je táto popisovaná ako pri vedomí a orientovaná; sama opisuje
ošetrujúcemu lekárovi svoj stav a zdravotné ťažkosti (anamnézu), že jej prišlo zle, že odpadla, cíti sa

slabá. Uvádzalo sa aj to, že problémy s močením neudáva a v správe ani nie sú popisované – na
rozdiel od neskorších vyjadrení riaditeľky J. R. N. plienkovanej pacientke (plienky neboli predpisované
– viď záznamy VšZP). V prepúšťacej správe nie sú spomínané žiadne príznaky demencie. A tieto by si
skutočne kvalifikovaný personál nemocnice istotne všimol a privolal psychiatra; minimálne by to uviedol
v prepúšťacej práve. Nemocnica p. F. nestanovila diagnózu demencie, ale tento údaj tiež len prevzala

(od E. K.). Ak by už v nemocnici páni Bábikovej “stanovili diagnózu demencie” s absolútnou istotou by jej
k diagnóze nastavili aj medikamentóznu liečbu na to určenú, čo sa však nestalo. Súd pri rozhodovaní mal
vychádzať aj z iných dôkazných prostriedkov, a to najmä výpovedí osôb, ktoré človeka so zdravotným
postihnutím bezprostredne poznali a boli s ním v kontakte. V prípade pani F. to bol v prvom rade jej syn
pán F., s ktorým žila v spoločnej domácnosti a to ešte aj rok po napadnutom právnom úkone a jeho

postoj, resp. správanie sa vo vzťahu k pani F.. Pán F. spôsobilosť svojej matky na právne úkony nikdy
nespochybňoval; mimo obdobia na sklonku svojho života, kedy však už jeho duševný stav bol otázny
(nespomína si ani, že vyberal peniaze v banke a že prevzal rozhodnutie o povolení vkladu). Sám bol
prítomný pri podpise napadnutej kúpnej zmluvy pani F. a zjavne nemal pochybnosti, že táto je spôsobilá
zmluvu podpísať a súhlasil s tým. O slobodnej vôle pani F. a pána F. a ich spôsobilosti na právne úkony

nemala pochybnosti ani žalobkyňa, keď sa dozvedela o predaji domu od brata (p. F.), resp. žalovanej
a jej matky.
Nespôsobilosť na právne úkony, či príznaky demencie (najmä dezorientovanosť, zmätenosť a pod.) sa u
pani F. zjavne neprejavovali ani v banke, kde táto za prítomnosti pracovníkov banky podpisovala rôznedokumenty. A nepopisovali ich ani svedkovia v tomto konaní (C., E., I., J.); práve naopak. A pôvodne
nič také nepopisovala ani svedkyňa J. vo svojich správach polícií. Naviac, žiadosť o prijatie do DSS
podpisovala priamo pani F. (nie syn F., kt. pobyt zabezpečoval), čo tiež svedčí o tom, že bola personálom

považovaná za plne právne spôsobilú a pri prijatí 19.6. 2015 nemala žiadne príznaky demencie, či inej
duševnej poruchy. V žiadosti sa ako miesto narodenia pani F. uvádza D. E. – t.j. ide o údaj, ktorý dokazuje
dobrú dlhodobú pamäť p. F., nakoľko tento údaj musela nesporne poskytnúť práve pani F., keďže sa
jedná o pôvodné označenie obce v čase jej narodenia, no od roku 1964 bola obec premenovaná na E.
R. V.. Vyššie uvedené platí o to viac, že pani F. žiaden lekár nikdy nevyšetril relevantným spôsobom, t.j.

štandardnými diagnostickými postupmi, na základe ktorých by jej mohol diagnostikovať demenciu. A o
to viac, že aj znalecký posudok E. I. F. realizovaný až po smrti pani F. a ani E. I. pani F. nevyšetrovala.
Aj z judikatúry vyplývalo, že záver o nespôsobilosti osoby musí byť nepochybný, preto je vylúčené robiť
záver na základe možnosti alebo pravdepodobnosti. Súd prvého stupňa nemal žiadnym relevantným
spôsobom potvrdené, či preukázané relevantným vyšetrením, či pani F. v čase podpisu napadnutej
zmluvy demenciou skutočne trpela a už vôbec nie akou a v akom štádiu a či a aký malo uvedené

vplyv na jej spôsobilosť na právne úkony. Potom ale o prípadnej demencií pani F., vrátane formy a
štádia, ktorá by mala za následok jej nespôsobilosť na právne úkony, môžeme len uvažovať, prípadne
ju predpokladať (ako možnú, či pravdepodobnú), nie však ju mať za nepochybnú. Bolo zrejmé, že len
na základe takýchto dôkazov by súd nemohol rozhodnúť o pozbavení spôsobilosti pani F. na právne
úkony za jej života. Rovnako by tomu malo byť aj po jej smrti. Pani F. ohľadne demencie nikto nikdy

riadne nevyšetril, no napriek tomu v jej záznamoch lekári diagnózu demenciu uvádzali. Podľa potvrdenia
E. A. K. z internej ambulancie Zlaté Moravce zo dňa 15.02.2023, oba záznamy zo dňa 28.01.2014 i
23.09.2014 ohľadom p. A. F. sa týkali výlučne preskripcie liekov, pričom ambulanciu navštívil iba pán F.
a preskripcia bola vykonaná bez prítomnosti p. F.. Jedná sa však o záznamy, v ktorých sa „demencia“
pani F. uvádza a z ktorých sa potom nekriticky táto diagnóza preberala do jej ďalších záznamov (bez

akéhokoľvek preverenia stavu pacientky alebo bližšej špecifikácie formy a štádia demencie; v zázname
zo dňa 28.01.2014 E. K. uvažuje o podozrení na demenciu, v zázname zo dňa 23.09.2014 E. K. už
demenciu konštatuje – obe bez prítomnosti pacientky; naproti tomu dňa 20.08.2013, kedy E. K. C. F.
pravdepodobne aj osobne vyšetrovala E. K. demenciu p. F. ešte ani len nepredpokladala). Stav pani F.
tak E. K. nemohla posúdiť ani objektívne vyšetrením a ani subjektívne vizuálne. Zároveň z citovaného

potvrdenia vyplýva, že v zdravotnej dokumentácií u E. K. sa nenachádza žiaden doklad o vyšetrení
p. F. psychiatrom, neurológom, resp. o vykonaní MMSE testu alebo Barthelového testu, spomenuté
v zázname lekárskej správy z 28.01.2014. Zároveň to nasvedčuje tomu, že táto konzultácia bola vo
večerných hodinách a jednalo sa o nočné delírium popisované znalkyňou E. U. V.. Ani dňa 16.07.2015
E. E. pani F. nepodrobil testom na demenciu a teda ju nemohol kvalifikovane diagnostikovať. Bolo

nesporné, že len na základe príznakov, bez riadneho vyšetrenia, nie je možné hovoriť o preukázanej
a zistenej demencií, na základe ktorej by bolo možné pozbaviť danú osobu spôsobilosti na právne
úkony, resp. konštatovať, že nevedela rozoznať následky svojho konania. Ďalej bolo z uvedeného a z
vykonaného dokazovania zrejmé, že stav pani F. dňa 22.6.2015 popisovaný personálom J. R. (večer
po podpise zmluvy) bol prechodný (nakoľko v správe z nemocnice sa takýto popis nenachádza, a ani

neskôr počas pobytu v DSS) a aj to až po podpise napádanej zmluvy a že pani F. nikdy predtým
a ani potom psychofarmaká neužívala, pričom pani F. žila ešte rok po podpise zmluvy, jej podpis
nikdy nespochybnila a žiadne psychofarmaká neužívala. Diagnostika duševných chorôb nemôže byť
vykonávaná ani internistom! Nieto ešte personálom DSSky! Hoci pani F. mohla javiť príznaky demencie,
čo mohlo byť spôsobené aj jej vekom, CMP a pobytom v DSS, nemožno u nej hovoriť o nepochybnej

nespôsobilosti na právne úkony, preto navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu
Nitra č.k.: 16C/161/2017-1007 zo dňa 13.05.2024 vo výroku I. a III. a IV. zmenil tak, že žalobu zamietne
a žalovanej prizná nárok na náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania, prípadne napadnutý
rozsudok vo výroku I. a III. a IV. zruší a vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

22. Žalobkyňa k odvolaniu žalovanej zaslala písomné vyjadrenie, v ktorom uviedla, že ku všetkým
namietaným skutočnostiam bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, boli vypočutí znalci, svedkovia
a bolo oboznámené s listinnými dôkazmi. Stotožnila sa so zvermi prvostupňového súdu k posúdeniu
spôsobilosti A. F. k predmetnému právnemu úkonu – uzatvoreniu kúpnej zmluvy, a to nielen z hľadiska
existencie duševnej poruchy, ale tiež z iných, zákonom predpokladaných dôvodov tak, ako je to uvedené

v žalobe, bližšie spresnené a špecifikované v jej písomných podaniach v priebehu konania, v záverečnej
reči a tiež v odvolaní. Bola toho názoru, že vyjadrenia odborníkov k ich zdravotnému (psychickému)
zdraviuzobdobiakrátkopred,alenajmäpovykonanomúkone,svedčiaotom,žeuobochbolapotvrdená
vážna somatická polymorbidita, na vzniku ktorej participovalo dlhoročné zanedbávanie svojho zdravia,psychická nespôsobilosť, fyzická neschopnosť, alkoholizmus, zľahčovanie možných následkov daného
spôsobu života. Veľmi zrozumiteľne tento stav popísala znalkyňa E. I., kde sa po objektívnom posúdení
vyjadrila v závere znaleckého posudku aj k existencii duševnej poruchy u hodnotených osôb v zmysle

zadania. Vytýkala, že žalovaná má snahu spochybňovať nielen postupy odborných inštitúcií a názory
odborných kapacít, ale aj vedome uvádza nepravdivé tvrdenie, napr. že žalobkyňa mala ešte pred
smrťou matky vedomosť od brata o predaji domu.

23. Ďalšie písomné vyjadrenie podané nebolo.

24. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolania boli podané stranami,
v ktorých neprospech bolo rozhodnuté v jednotlivých napadnutých výrokoch, v zákonom stanovenej
lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňajú náležitosti (§ 363 CSP),
viazaný rozsahom odvolaní a odvolacími dôvodmi odvolaní (§ 379 a § 380 CSP) a viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal odvolanie žalobkyne a tiež odvolanie

žalovanej bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), pretože nepovažoval za
potrebnézopakovaťalebodoplniťdokazovanieanevyžadovalsitodôležitýverejnýzáujem,snásledným
verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť ako vecne správny.

25. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami
strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení
rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými

tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

26. Predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že nehnuteľnosti zapísané v
katastri nehnuteľností N. O. M. E., katastrálne územie M. E. č. Q. XXXX, ako parc. reg. „C“ č. 1550/52,
druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 283 m2, stavba - rodinný dom čís. súpisné XXXX

na parc. č. 1550/52 v podiele 4/6 u A. F., I. J., nar. XX.XX.XXXX a v podiele 2/6 u L. F., I. F., nar.
XX.XX.XXXX a na LV č. XXX ako parc. reg. „C“ č. 1550/65, druh pozemku záhrady o výmere 485 m2
v podiele 1/3 u A. F., I. J., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej 22.06.2016 a v podiele 1/3 u L. F., I. F., nar.
XX.XX.XXXX, zomrelom 04.02.2017, patria do dedičstva po poručiteľoch A. F. a L. F., ako aj náhrady
trov konania. Dôvodila tým, že je ako jediný dedič právnym nástupcom po svojej matke A. F. a tiež

právnym nástupcom po svojom bratovi L. F.. Mala za to, že od roku 2014 sa zhoršil matkin psychický
stav a vyžadovala si stálu opateru, ako aj sa zhoršoval bratov zdravotný stav a v dôsledku neliečeného
alkoholizmu sa pridružili iné vážne ochorenia. Dňa 22.06.2015 A. F. a L. F. ako predávajúci, každý
samostatnou kúpnou zmluvou, uzatvorili so žalovanou ako kupujúcou kúpne zmluvy na predaj domu
a pozemku. Tieto kúpne zmluvy považovala za neplatné, pretože predávajúci v čase podpisu kúpnych

zmlúv trpeli dušenými poruchami. Súd prvej inštancie po rozsiahlom dokazovaní vo veci samej rozhodol
napadnutým rozsudkom tak, že určil, že do dedičstva po poručiteľke A. F., I. J., nar. XX.XX.XXXX,
zomrelej dňa 22.06.2016, patria nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v katastrálnom území M. E., okres Zlaté
Moravce, obec M. E., zapísané na LV č. XXXX ako pozemok parcely registra “C“ - parcela číslo 1550/52
- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 283 m2, stavba - dom so súpisným číslo XXXX postavený na

parcele č. 1550/52 v podiele 4/6 k celku a na LV č. XXX ako pozemok parcely registra “C“ - parcela číslo
1550/65 - záhrada o výmere 485 m2 v podiele 1/3 k celku. Vo zvyšnej časti (t.j. ohľadom L. F.) žalobu
zamietol a o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov
konania. Posledným výrokom priznal štátu nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu 50
% a proti žalovanej v rozsahu 50 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným

uznesením. Proti výroku II., III. a IV. podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa a proti výroku I.,
ako aj III. a IV. podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, v dôsledku čoho odvolací súd preskúmal
napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu.27. Po prejednaní veci, v zmysle odvolacích dôvodov a argumentov, odvolací súd dospel k záveru, že
súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav, vec správne
posúdilpoprávnejstránke,pretonapadnutýrozsudokvcelomrozsahuakovecnesprávnypotvrdil(§387

ods. 1 CSP). Odvolací súd sa plne stotožňuje s dôvodmi súdu prvej inštancie uvedenými v napadnutom
rozsudku, na tieto poukazuje ako na správne, a preto ich nebude duplicitne opakovať (§ 387 ods. 2
CSP). Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za správne, skutkovo a právne zdôvodnené s tým,
že následne sa odvolací súd obmedzil už len na doplnenie dôvodov podporujúcich vecnú správnosť
napadnutého rozhodnutia, zameriavajúc sa pritom na podstatnú odvolaciu argumentáciu žalobkyne a

žalovanej.

28. V prvom rade odvolací súd zdôrazňuje, že dokazovanie v civilnom súdnom konaní prebieha vo
viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu, cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie.
Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd
rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej

právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania, sledujúc tak
rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu
dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu
podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. V prípade, že súd odmietne vykonať určitý účastníkom
navrhovaný dôkaz, je jeho zákonnou povinnosťou v odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo nevykonal

ďalšie navrhnuté dôkazy tak, ako to uviedol aj súd prvej inštancie v bode 87. Aj s týmto odôvodnením
sa odvolací súd stotožňuje a dodáva, že čo sa týka neprihliadnutia na výpoveď svedka A. C. v trestnom
konaní, aj z tejto výpovede tak, ako je citovaná v odvolaní, jednoznačne vyznieva, že L. F. si bol plne
vedomý právneho úkonu, skôr jeho fyzický stav nebol dobrý, preto sa o neho svedok I. staral. Naviac,
uvedený výsluch sa týkal prepisu motorového vozidla, ktoré nebolo predmetom daného sporu, a preto

súd prvej inštancie, ak mal dostatok iných dôkazov, nemusel uvádzať na potvrdenie svojho právneho
a skutkového záveru aj tento dôkaz. Výber dôkazov na preukázanie skutkových tvrdení je na úvahe
súdu, pričom je nesporné, že súd prvej inštancie sa s vyšetrovacím spisom oboznámil.

29. Následne po vykonaní dôkazov prichádza na rad vyhodnotenie dôkazov, ktoré je taktiež len a len

v réžii súdu. Ustanovenie § 191 ods. 1 CSP pritom upravuje princíp voľného hodnotenia dôkazov, keď
v zmysle ust. § 191 ods. 2 CSP vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená,
ak zákon neustanovuje inak. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné
dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Hodnotenie dôkazov môže
robiť len súd, ktorý ich vykonal. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý

si sudca urobí o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom na poznatky získané
z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu.
Medzi skutočnosťami, ktoré boli tvrdené a boli predmetom dokazovania, sudca rozlišuje tie, ktoré sú
pre spor rozhodné. Zákon nepredpisuje pravidlá, z ktorých by malo vychádzať hodnotenie jednotlivých
dôkazov a ich hodnotenie vo vzájomnej súvislosti. Hodnotenie dôkazov je zložitý myšlienkový proces,

ktorého podstatou sú čiastkové i komplexné závery sudcu o výsledkoch vykonaného dokazovania.
Základom hodnotiaceho princípu súdu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá
logického myslenia, ktoré tradičná logika formuluje do základných logických zásad. Vierohodnosť
určitého poznatku získaného vykonaním konkrétneho dôkazu a teda aj jeho význam z hľadiska dôkazu
pravdivosti či nepravdivosti skutkových tvrdení súd hodnotí jednak izolovane, jednak v porovnaní

s poznatkami získanými vykonaním všetkých zostávajúcich dôkazov. Získané poznatky potom porovná
s poznatkami získanými hodnotením ostatných dôkazov a uváži, do akej miery sú tieto poznatky
súladné či protichodné, vzájomne sa doplňujúce a pod. Výsledkom celkového hodnotenia dôkazných
prostriedkov je záver o pravdivosti tvrdených skutočností, ktorý je podkladom pre záver o tom, či a do
akej miery účastník splnil svoju povinnosť preukázať skutkové tvrdenie. Také hodnotenie dôkazov, ktoré

vyznie v záver, že pravdivosť skutkových tvrdení nemožno potvrdiť ani vylúčiť, povedie k tomu, že
rozhodnutie súdu vyznie nepriaznivo pre účastníka, ktorého pravdivosť tvrdení mala byť preukázaná.

30. Súd prvej inštancie pritom vyhodnocoval všetky znalecké posudky a to nielen z ich formálneho
hľadiska, ale zohľadnil aj obsahové pochybenia. Takéto posúdenie znaleckého posudku je možné,

apráveajjudikatúroupreferované,nakoľkoajvzmysleuzneseniaNajvyššiehosúduSRz27.05.2020sp.
zn. 4Cdo/140/2019 „znalecký posudok /.../ je len jedným z dôkazov vykonaných v konaní, ktorý podlieha
hodnoteniu súdu v zmysle zásad uvedených v čl. 15 a § 191 CSP a jeho závery nemôžu byť súdom iba
mechanicky preberané, pretože by to vo svojich dôsledkoch jednak znamenalo popretie možnosti súduhodnotiť dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, privilegovanie znaleckého dôkazu a prenesenie
zodpovednostizaskutkovúsprávnosťsúdnehorozhodnutianaznalca,čojepostupzústavnéhohľadiska
neakceptovateľný, a jednako pri takomto postupe by sa mohli medicínske spory ponechať iba dišputám

lekárskych kapacít a sudcovia by ich závery za štát iba formálne potvrdzovali (porovnaj nález Ústavného
súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 3937/18). Súd síce nemôže hodnotiť správnosť odborných záverov
vyjadrených znalcom, avšak tieto závery nemôže ani nekriticky preberať, ale v súlade so zásadou
voľného hodnotenia dôkazov ich musí zhodnotiť vo vzťahu k skutkovým okolnostiam, ktoré vyplynuli
zinýchdôkazov,čižeznalecprihliadolkuvšetkýmskutočnostiam,sktorýmisamalvysporiadať,čisújeho

záverypodloženévýsledkamikonaniaalogickyodôvodnenéačiniesúvrozporesvýsledkamiostatných
vykonaných dôkazov. Ak vzniknú alebo ďalej pretrvávajú o niektorej odbornej otázke pochybnosti, súd
ich nemôže sám odstrániť vlastným názorom, ale musí znalcovi uložiť, aby (písomne alebo v rámci
jeho výsluchu) podal vysvetlenie a vyjadril sa k doplňujúcim otázkam či námietkam strán k znaleckému
(odbornému) posudku, prípadne znalcov (odborne kvalifikované osoby) vzájomne konfrontovať. Ak má
súd k dispozícii dva (či viacero) znaleckých (odborných) posudkov s rozdielnymi závermi o tej istej

otázke, musí ich zhodnotiť v tom zmysle, ktorý z nich a z akých dôvodov vezme za podklad svojho
rozhodnutiaazakýchdôvodovnevychádzazozáverudruhéhoznaleckého(odborného)posudku(porov.
R 45/1984)“.

31. Takýmto postupom aj súd prvej inštancie v danej veci postupoval, keď sa zaoberal znaleckými

posudkami jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, zohľadniac pritom aj ostatné vykonané
dôkazy a dospel k záveru o duševnej poruche A. F. a taktiež správne ustálil, že záver, ktorý bol
prijatý o neschopnosti L. F. anticipovať následky svojho konania bol skôr predpokladom alebo určitou
hypotézou. Vychádzal pritom nielen z vykonaného znaleckého dokazovania, ale aj zo svedeckých
výpovedí a predložených listinných dôkazov, čo vo svojom odôvodnení dostatočne ozrejmil, ako aj

uviedol, čo (konkrétne skutkové zistenia) jednotlivé dôkazy podľa neho preukazovali. Čo sa týkalo
námietok ohľadom duševnej poruchy A. F., odvolací súd zdôrazňuje, že ak by bola táto duševná porucha
A. F. riadne diagnostikovaná tak, ako to vytýkala žalovaná, tak predmet daného sporu by neexistoval.
Preto sa muselo vychádzať z dostupnej zdravotnej dokumentácie a taktiež ostatných vykonaných
dôkazov,ktorésúdprvejinštanciesprávnevyhodnotiltak,žeA.F.včasepodpisukúpnejzmluvynemohla

chápať následky svojho konania a ovládnuť svoju vôľu. K tomu nasvedčovalo aj lekárske vyšetrenie E. E.
zo dňa 16.07.2015, ktoré potvrdzovalo diagnózu stanovenú lekárskym nálezom E. E. zo dňa 22.06.2015
a taktiež skutočnosť, že už v roku 2011 jej bolo odporúčané vyšetrenie v psychiatrickej ambulancii zo
strany obvodného lekára (výmenný lístok nachádzajúci sa v zdravotnej dokumentácii). Naviac, žiaden
zo svedkov dôveryhodne nepotvrdil psychickú kondíciu A. F., jedine k jej psychickému stavu sa vyjadrila

svedkyňa E. J., ktorá uviedla, že „hlavu mala v zlom stave“. Uvedené spolu so znaleckým dokazovaním
potvrdzuje záver súdu prvej inštancie. Ohľadom použitia tzv. patografickej metódy znalkyňou PhDr.
PaeDr. U. D. odvolací súd dodáva, že patológiu pisateľa je možné dať určiť znalcom z kriminalistického
písmoznalectva, ktorým však menovaná znalkyňa nie je, preto bolo potrebné ustáliť, že záver súdu
prvej inštancie ohľadom neprihliadania na tú časť znaleckého posudku bol správny. Žalobkyňa taktiež

poukazovala na to, že konala v intenciách žaloby, ktorú podal L. F. pred smrťou, avšak aj podľa názoru
odvolacieho súdu z vykonaného dokazovania vyplýva, že po smrti matky už nebol v dobrej psychickej,
anifyzickejkondícií,apretonemožnopovažovaťnímpodanúžalobuzadôvodnúbezriadnevykonaného
dokazovania. Rovnako tak z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by bol pri uzatváraní kúpnej
zmluvy rozpor s dobrými mravmi na strane kupujúcej, nakoľko A. F., ako aj L. F. v nehnuteľnosti naďalej

bývali a to až do ich smrti. Bez bližšieho vymedzenia rozporu s dobrými mravmi na strane kupujúcej,
odvolací súd uvádza, že námietku žalobkyne bolo potrebné hodnotiť ako nepreskúmateľnú a nejasnú.

32. Záverom odvolací súd dodáva, že odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie
zodpovedá požiadavkám v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Chápanie relevancie kvality odôvodnenia

je pritom dlhodobo a konzistentne zvýrazňované aj v judikatúre ESĽP, ktorý v práve na riadne
odôvodnenie rozsudku nevidí absolútne právo strany sporu na odpoveď na úplne každý jej argument,
ale vyžaduje špecifickú odpoveď na argumenty, na odpovediach na ktoré je rozhodnutie postavené,
pričom zdôrazňuje, že otázka relevantnosti toho-ktorého tvrdenia alebo návrhu sa posudzuje podľa
okolností konkrétneho prípadu. Z odôvodnenia meritórneho rozhodnutia musí byť zjavné aj to, prečo

niektoré z tvrdení strán považoval súd za irelevantné. Úlohou súdu prvej inštancie je náležite zistiť
skutkový stav, právne ho posúdiť, zaujať autoritatívny názor na predmet konania a dostatočne ho
odôvodniť. Z tohto pohľadu sa od súdu prvej inštancie očakáva pri argumentácii „najviac práce“.
Kľúčovou otázkou pri posudzovaní kvality odôvodnenia rozhodnutia je kvalita odpovedí na otázky,ktoré sa vyskytli v priebehu konania. Ešte pred formulovaním samotných odpovedí je dôležité, aby
si súd „ujasnil“, na ktoré otázky je jeho povinnosťou odpovedať. Nezahrnutie otázky, na ktorú bolo
potrebné odpovedať (čiže úplná absencia odôvodnenia určitej časti postupu, skutočnosti a pod.), ako

aj nedostatočná odpoveď alebo odpoveď nevyčerpávajúca otázku, odpoveď nelogická, nekonzistentná,
či nezrozumiteľná, predstavujú odklon od ideálneho odôvodnenia a znižujú presvedčivosť súdneho
rozhodnutia ako takého. Nie každá „nedokonalosť“ však predstavuje vadu, na ktorú je nevyhnutné
reagovať kasačným rozhodnutím. V niektorých prípadoch je udržateľné aj strohé odôvodnenie, pretože
odôvodnenie má byť výstižné a kvantita odôvodnenia rozhodne nie je meradlom jeho kvality. Pre

vyvodenie záveru o potrebnom následku v opravnom konaní je tá skutočnosť, že v rozhodnutí absentuje
alebo je nedostatočné odôvodnenie skutočnosti, na ktorej súd založil svoje rozhodnutie, prípadne
absentuje odôvodnenie právnych záverov, tento nedostatok dosahuje kritickú intenzitu a predstavuje tak
porušenie práva na spravodlivý proces v podobe nepreskúmateľnosti rozhodnutia.

33. Keďže však odvolací súd vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia nevzhliadol, ako ani ostatné

odvolacie argumenty nepovažoval za dôvodné, dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1, 2, 3 CSP ako vecne správny potvrdil.

34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1
CSP v súvislosti s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP tak, že v odvolacom konaní žiadnej zo strán sporu

nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Mal pritom za to, že predmetom konania boli dva
určujúce výroky, o ktorých súd prvej inštancie rozhodol samostatnými výrokmi, pričom žalobkyňa podala
odvolanie do výroku II. a žalovaná do výroku I. a ani jedna z odvolateliek nebola v odvolaní úspešná,
v dôsledku čoho odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie považoval za spravodlivé nepriznať nárok
na náhradu trov odvolacieho konania ani jednej odvolateľke. Dôvody na aplikáciu § 257 CSP odvolací

súd nevzhliadol, ako ani ich odvolateľky netvrdili a ani nepreukázali.

35. Odvolací súd prijal toto rozhodnutie v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).