Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 18, 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 60Cb/90/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2623219410
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Krošlák Cmerová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2623219410.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Evou Krošlák Cmerovou v právnej veci sporu žalobcu: Bratislavská

vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom Prešovská 48, Bratislava, IČO: 35 850 370, právne zastúpený:
Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o., so sídlom Twin City Tower, Mlynské nivy 10, Bratislava
- mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 239 921, proti žalovanému: TERMMING, a.s., so sídlom Jarošova
2961/1, IČO: 35 972 254 (predtým Službyt, spol. s r.o., IČO: 34 101 772, so sídlom Hviezdoslavova 473,
90501Senica),právnezastúpený:AdvokátskakanceláriaECKER-KÁN&PARTNERS,s.r.o.,sosídlom
Námestie Martina Benku 9, Bratislava, IČO: 35 886 625, o zaplatenie 4.813,27 eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

v Dňa 04.12.2023 podal žalobca na Okresnom súde Senica žalobu o zaplatenie sumy 4.813,27 eur s
príslušenstvom.

2.Vosvojejžalobeuviedol,žežalobcauzatvorilsožalovanýmzmluvuododávkepitnejvodyaodvádzaní
odpadových vôd. Na základe uzatvorenej zmluvy dodával žalobca žalovanému poskytnuté služby,

ktoré žalovanému pravidelne fakturoval. Ceny za dodávku vody a odvádzanie odpadových vôd sú
stanovené rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a sú uverejnené na internetovej stránke
spoločnosti A.. Zmluvy boli uzatvorené na poskytovanie služieb a) a b). Žalobca šetrením zistil, že zo
strany žalovaného prichádza k neoprávnenému vypúšťaniu vôd z povrchového odtoku, v dôsledku čoho
žalobca vyúčtoval za nezazmluvnenú službu dodatočné nároky. Ku dňu podania žaloby eviduje žalobca
nasledovné neuhradené faktúry: faktúra XXXXXXXXXX vo výške 2 579,48 eur splatná 10.11.2021
nezaplatená vôbec, faktúra XXXXXXXXXX vo výške 2 233,79 eur splatná 10.11.2021 nezaplatená

vôbec. Celkový nedoplatok tak predstavuje sumu 4.813,27 eur. Žalobca si preto uplatňuje tiež zákonný
úrok z omeškania. Spolu so žalobou žalobca doručil aj Cenník, VOP, Zmluvu č. B., Zmluvu č. B. B.,
faktúru XXXXXXXXXX, faktúru XXXXXXXXXX.

4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril, pričom uviedol, že pokiaľ žalobca v žalobe odkazuje na Zmluvu č. B. o
dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd a Zmluvu č. PZ B. o dodávke pitnej vody a odvádzaní
odpadových vôd,

v zmysle čl. I bolo predmetom týchto Zmlúv poskytovanie služieb a) a b) zo strany Žalobcu pre
domácnosti. Služby podľa písm. a) a b) predstavujú služby spojené s dodávkou pitnej vody z
verejného vodovodu a odvádzania a čistenia odpadových vôd. Uvedené vyplýva priamo zo týchto zmlúv.
Žalobca faktúrami, ktoré priložil k žalobe, vyrubil žalovanému sankciu za neoprávnené vypúšťanievôd z povrchového odtoku do verenej kanalizácie, za každé odberné miesto vo výške 1 955,00 eur.
Odvádzanie a čistenie vôd z povrchového odtoku, teda služba podľa písm. c) však nebola ku dňu
vyrubenia sankcie predmetom žiadnej zo zmlúv uzatvorených medzi žalobcom a žalovaným, resp.

právnym predchodcom žalovaného. Predmetom v tom čase platne a účinne uzatvorených Zmlúv boli len
služby podľa písm. a) a b). Žalobca tak nemohol vyrubiť sankciu vo forme zmluvnej pokuty za porušenie
povinnosti žalovaného, ak v prvom rade plnenie takejto povinnosti ani nebolo predmetom zmluvy.
Žalovaný pre úplnosť predložil s vyjadrením zmluvy, ktorých predmetom bolo aj poskytovanie služieb c),
a ktoré boli uzatvorené medzi ním a Žalobcom až dňa 10.11.2021 (Zmluva č. B., Zmluva č. B.). Ak by

aj zmluvné pokuty vyplývali z porušenia povinností podľa Zmlúv ako tvrdí žalobca (čo žalovaný v plnom
rozsahu popiera), tie boli uzatvorené ku dňu 01.07.2011 a neobsahovali dohodu o zmluvnej pokute.
Zároveň žalobca vyrubil sankcie na základe cenníka platného od 01.11.2021, a to aj napriek skutočnosti,
že faktúry boli vyhotovené ku dňu 11.10.2021. Právna úprava zmluvnej pokuty je obsiahnutá v § 544 a
§ 545 Občianskeho zákonníka. Táto základná úprava platí aj pre obchodno-právne vzťahy s tým, že v
týchto vzťahoch sa uplatnia niektoré odchylné ustanovenia obsiahnuté v § 300 až § 302 Obchodného

zákonníka. Základná právna úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku stanovuje, že ak si strany pre
prípad porušenia zmluvnej povinnosti dohodnú zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý zmluvnou pokutou
zabezpečenú povinnosť poruší, povinný pokutu zaplatiť, a to aj v prípade, že oprávnenému účastníkovi
porušením povinnosti nevznikla škoda. Zmluvnú pokutu je možné dohodnúť vždy len v písomnej forme
a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. V Zmluvách, ktoré

žalobca priložil k žalobe a na základe ktorých vystavil faktúry. Žalovaný opätovne uvádza, že zmluvná
pokuta nebola vôbec dohodnutá. Žalobca teda v prvom rade vyrubil žalovanému sankciu vo forme
zmluvnej pokuty za služby, ktoré neboli predmetom v tom čase platne a účinných uzavretých Zmlúv
medzi žalovaným a žalobcom a v druhom rade si zmluvnú pokutu uplatnil bez existencie písomnej
dohody. Žalovaný zároveň uvádza, že náhrady škody v zmysle ust. § 25 ods. 4 zákona č. 442/2002 s

poukazom na metodiku výpočtu v zmysle Vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 397/2003
(ďalej len „Vyhláška“) boli uhradené na základe vystavených faktúr v celom rozsahu (viď druhú a tretiu
položku žalobcom predložených faktúr). Žalovaný na preukázanie svojho tvrdenia už v konaní predložil
faktúry a bankové výpisy o ich úhrade. Žalovaný ďalej tvrdil nedostatok jeho pasívnej vecnej legitimácie,
kedy vystupoval len ako správca bytových domov. Poukázal na ust. § 9 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z. z. o

vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov“)
v zmysle ktorého: „Spoločenstvo a správca sú povinní vykonávať správu domu samostatne v mene a
na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo a správca vo vlastnom mene
zastupujúakonajúnaúčetvlastníkovbytovanebytovýchpriestorovvdomepredsúdomainýmorgánom
verejnej moci; toto zastupovanie trvá, ak sa v konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci

nepreukáže rozpor záujmov spoločenstva alebo správcu so záujmom zastupovaných vlastníkov bytov
a nebytových priestorov v dome.“ V zmysle vyššie uvedeného Žalovaný vystupoval len ako správca
bytových domov a z tohto dôvodu
namieta nedostatok pasívnej vecnej legitimácie. Z rovnakého dôvodu, t.j. že žalovaný vystupoval len
ako správca, je metodika výpočtu uvádzaná vo faktúrach vystavených Žalobcom pre Žalovaného ako

právnickú osobu nesprávna a nie je možné aplikovať Žalobcom predložený cenník a s vyčíslením
náhrady škody za vypúšťanie vôd z povrchu odtoku do verejnej kanalizácie stanovenej v zmysle
Vyhlášky a metodiky Žalobcu podľa plôch v zmysle listov vlastníctva, z ktorých je odvádzaná povrchová
voda do verejných kanalizácií. Žalovaný je ako správca povinný vykonávať správu bytového domu
samostatne v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.

V danom prípade ide tak o formu zákonného zastúpenia. O tejto skutočnosti mal Žalobca vedomosť odo
dňa uzatvorenia jednotlivých Zmlúv so Žalovaným, nakoľko ich prílohou bola aj zmluva o výkone správy
medzi Žalovaným a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov. Žalovaný ďalej uviedol, že konečným
spotrebiteľom zmlúv o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd sú domácnosti, t.j. jednotliví
vlastníci bytov a nebytových priestorov a nie správca, t.j. Žalovaný. Podľa žalovaného je preto možné

považovať uzatvorené zmluvy o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd za spotrebiteľské, na
ktoré sa primerane vzťahujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a požívajú väčšiu mieru
ochranyvovzťahukuspotrebiteľom.VtejtosúvislostijepotrebnépovažovaťŽalobcomvyrubenésankcie
za neprijateľné podmienky a z tohto dôvodu ich označiť aj za neplatné. Žalovaný svoju argumentáciu
o spotrebiteľskom vzťahu odvodzuje aj od skutočnosti, že v jednotlivých zmluvách uzatvorených medzi

Žalobcom a Žalovaným je uvedené, že účelom použitia vody sú domácnosti (čl. I. Zmlúv) a nie právnické
osoby podnikatelia, s ktorými je v zmysle cenníka spojená sankcia vo výške 1 955,- Eur. Žalovaný pre
úplnosť uvádza, že sankcia v prípade fyzickej osoby je vo výške 300,- Eur. Žalovaný ďalej poukázal
na zmätočnosť samotných cenníkov Žalobcu. Cenník v prvom rade nie je súčasťou všeobecnýchobchodných podmienok ale tieto na cenník iba odkazujú. Žalobca zároveň vykonáva neustále zmeny
v cenníku a zo Zmlúv, faktúr či inej ďalšej dokumentácie predloženej Žalobcom nevyplýva, či sankcia
bola vyrubená z cenníka platného v čase uzavretia Zmlúv alebo vystavenia faktúr, resp. vyrubenia

pokuty. Žalovaný zhrnul, že žalobca sa žalobou domáha zaplatenia 4.813,27 eur s príslušenstvom voči
žalovanému. Faktúry, ktorými žalobca odvodzuje svoj nárok žalovaný uhradil vo výške 903,27 eur, čo
preukazuje výpismi z bankového účtu. Žalobcom uplatňovaný nárok je vo zvyšnej časti absolútne
nedôvodný a nemožno mu vyhovieť. Žalovaný v tomto vyjadrení poukázal na viaceré skutočnosti, ktoré
vyvracajútvrdenýnárokžalobcu.Žalobcasožalovanýmvčasevystaveniafaktúrnemaliuzavretúzmluvu

na plnenia, za ktorých porušenie by bol žalobca oprávnený sankcionovať žalovaného formou zmluvnej
pokuty. Aj keby nárok žalobcu vyplýval z predložených Zmlúv (čo žalovaný v celom rozsahu popiera),
zmluvná pokuta musí byť dohodnutá písomne - žalobcom predložené Zmluvy však neobsahujú dohodu
o zmluvnej pokute. Žalovaný má za to, že vyššie uvedenými skutočnosťami dostatočným spôsobom
preukázal, že tvrdený nárok žalobcu je v plnom rozsahu neoprávnený a nemožno mu vyhovieť. Z tohto
dôvodu žalovaný navrhuje, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal mu nárok na náhradu

trov konania v rozsahu 100%. Spolu s vyjadrením doručil súdu prehľad stavu zmluvného účtu, Zmluvu
č. B., mandátnu zmluvu, Zmluvu o výkone správy, Zmluvu č. B.,VOP.

5. Žalobca v replike uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami žalovaného. Bolo povinnosťou Žalovaného
zabezpečiť uzatvorenie zmluvy aj na službu c) a jej neuzatvorenie má za následok porušenie zákona.

Zoznam služieb, ktoré je možné zazmluvniť je uvedený priamo v čl. I zmluvy. Z predloženej zmluvy je
pritom zrejmé, že Žalovaný si zazmluvnil len služby a) a b ) t. j. dodávku vody a odvádzanie odpadových
vôd. Je logické, ak si Žalobca zmluvne (zmluvnou pokutou) pokryje aj prípad, kedy druhá zmluvná
strana využíva viac služieb ako bolo zazmluvených. Žalobca má za to, že sa jedná o úplne štandardný
postup, kedy sa Žalobca zmluvne bráni pred zneužívaním zo strany odberateľov, ktorí si objednajú

len dodávku vody ale už neplatia za jej odvádzanie, hoci k nemu reálne dochádza. Tu totiž platí, že
ak nie je zazmluvnené odvádzanie odpadových vôd, je len na bdelosti Žalobcu, či dokáže sledovať
dodržiavanie tohto stavu a existuje predpoklad, že Žalobca nedokáže zachytiť celú vzniknutú škodu.
Sankcionovanie tohto stavu pevne stanovenou zmluvnou pokutou plní preto nielen prevenčnú ale aj
reparačnú funkciu. Podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka časť obsahu zmluvy možno určiť aj

odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami
alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k
návrhu priložené. Podľa čl. I bod 3 Všeobecných obchodných podmienok: „Platné cenníky upravujúce
ceny dodávky pitnej vody z verejného vodovodu a odvádzania odpadových vôd verejnou kanalizáciou,
ako aj ceny ostatných služieb a plnení súvisiacich s dodávkou pitnej vody a odvádzaním odpadových

vôd, a to (i) Cenník regulovaných činností (ďalej len „Cenník vodného a stočného“), (ii) Cenník výkonov
a služieb súvisiacich so zásobovaním pitnou vodou verejným vodovodom a odkanalizovaním odpadovej
vody verejnou kanalizáciou BVS, a.s. (ďalej len „Cenník výkonov a služieb“), a (iii) Cenník laboratórnych
činností BVS, a.s. (ďalej len „Cenník laboratórnych činností“), sú zverejnené na internetovej stránke
dodávateľa (www. C.).“ Žalobca má za to, že zo strany Žalovaného neprichádza k spochybňovaniu

porušenia jeho povinností, ale tento rozporuje len sankciu spojenú s týmto porušením. Žalobca tiež
opakovane zdôrazňuje, že vo vzťahu k Žalovanému ako právnickej osobe (podnikateľovi) nemá žiadnu
poučovaciu povinnosť ohľadom jeho povinností, ktoré mu vyplývajú priamo zo zákona. Žalobca dáva
na zreteľ to, že Obchodný zákonník predpokladá zdatnosť podnikateľa a jeho dobrú profesionálnu
úroveň. Predpokladá sa, že bude vo vzťahoch s inými podnikateľmi presadzovať svoj záujem, využívať

možností, ktoré mu právna úprava poskytuje, usilovať o dosiahnutie čo najväčšieho zisku a zlepšovať
svoju pozíciu na trhu. Poctivý obchodný styk je v porovnaní s pojmom dobré mravy pojmom užším.
Právna teória upozorňuje tiež na tú skutočnosť, že strana, ktorá namieta určité zmluvné ustanovenie,
ho pôvodne akceptovala a až dodatočne odmieta dohodu dodržať. Viera oprávnenej strany v platne
dojednané zmluvné ustanovenie nemôže byť bez ďalšieho narušená. Žalovaný namieta porušenie

práv spotrebiteľov avšak bol to práve Žalovaný, ktorý porušil svoje povinnosti zabezpečiť vlastníkom
bytov riadne užívanie nehnuteľností. Žalobca poukázal na to, že Krajský súd v Bratislave v rozsudku
10Co/207/2015 zo dňa 12.05.2016 definoval riadny výkon vlastníckych a užívacích práv k bytom
a nebytovým priestorom ako nerušený výkon týchto práv. Akýkoľvek zásah do nerušeného výkonu
týchto práv potom predstavuje škodu spôsobenú vlastníkom/užívateľom jednotlivých bytov. Právo na

spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 ústavy neznamená právo na to, aby bol účastník
konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami,
resp. s jeho právnymi názormi. Neúspech v súdnom konaní nemožno považovať za porušenie tohto
základného práva (napr. I. ÚS 50/04, III. ÚS 67/06).6. Žalovaný v duplike uviedol, že ak by aj zmluvné pokuty vyplývali z porušenia povinností podľa Zmlúv
ako tvrdí Žalobca (čo Žalovaný v plnom rozsahu popiera), tie boli uzatvorené ku dňu 01.07.2011 a

neobsahovali dohodu o zmluvnej pokute. Avšak Žalobca vyrubil sankcie na základe cenníka platného
od 01.11.2021. Faktúry boli vyhotovené ku dňu 11.10.2021 ale Žalobca v nich fakturoval sankciu na
základe cenníka platného od 01.11.2021. Právna úprava zmluvnej pokuty je obsiahnutá v § 544 a §
545 Občianskeho zákonníka. Táto základná úprava platí aj pre obchodno-právne vzťahy s tým, že v
týchto vzťahoch sa uplatnia niektoré odchylné ustanovenia obsiahnuté v § 300 až § 302 Obchodného

zákonníka. Základná právna úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku stanovuje, že ak si strany pre
prípad porušenia zmluvnej povinnosti dohodnú zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý zmluvnou pokutou
zabezpečenú povinnosť poruší, povinný pokutu zaplatiť, a to aj v prípade, že oprávnenému účastníkovi
porušením povinnosti nevznikla škoda. Zmluvnú pokutu je možné dohodnúť vždy len v písomnej forme
a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. V Zmluvách, ktoré
Žalobca priložil k Žalobe a na základe ktorých vystavil faktúry, Žalovaný opätovne uvádza, že zmluvná

pokuta nebola vôbec dohodnutá. Žalobca teda v prvom rade vyrubil Žalovanému sankciu vo forme
zmluvnej pokuty za služby, ktoré neboli predmetom v tom čase platne a účinných uzavretých Zmlúv
medzi Žalovaným a Žalobcom a v druhom rade si zmluvnú pokutu uplatnil bez existencie písomnej
dohody. Argument žalobcu vo vzťahu k zmluvnej pokute považuje Žalovaný za absurdný a nemožno sa
s ním stotožniť v žiadnom rozsahu. Žalovaný súhlasí s tvrdením, že zmluvná pokuta plní reparačnú a

prevenčnúfunkciualelenvprípadeakjepísomnedohodnutámedzizmluvnýmistranami,kčomuvtomto
prípade nedošlo. Zároveň si Žalobca dovoľuje uviesť, že reparačnú a prevenčnú funkciu plní náhrada
škody, ktorú uhradil. Žalobca ku Žalobe pripojil všeobecné obchodné podmienky platné od roku 2017.
Avšak medzi Žalobcom a Žalovaným došlo k uzavretiu Zmlúv 01.07.2011. Na tieto Zmluvy sa vzťahovali
všeobecné obchodné podmienky účinné v čase uzatvorenia týchto Zmlúv a tieto všeobecné obchodné

podmienky neobsahovali dohodu o zmluvnej pokute. Žalovaný poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax
súdov vo vzťahu ukladania zmluvnej pokuty Žalobcom voči fyzickým ako aj právnickým osobám, t.j.
v právnych veciach identických ako v tomto konaní. Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod
spis. zn.: 3Cob/186/2018 v rozsudku zo dňa 13.03.2019 vyslovil svoj právny názor, v zmysle ktorého
„I keď nie je vylúčené, aby vzhľadom na skutočnosť, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným nie je

vzťahom spotrebiteľským, došlo k dojednaniu zmluvnej pokuty v obchodných podmienkach, ustanovenie
o zmluvnej pokute môže byť považované za platné, iba vtedy ak by bolo obsiahnuté v pôvodných
obchodných podmienkach, teda v obchodných podmienkach, ktoré tvorili súčasť zmluvy uzatvorenej
medzi stranami sporu. .... Súd považoval ustanovenie obchodných podmienok umožňujúce žalobcovi
meniť obchodné podmienky, t.j. podmienky zmluvného vzťahu, bez súhlasu druhej strany za neplatné.

Je nepochybné, že Obchodný zákonník v ustanovení § 273 ods. 1, pripúšťa, aby podrobnejšie upravené
práva a povinnosti zmluvných strán obsahovali osobitné zmluvné dojednania, ktoré majú charakter
ustálených pravidiel a majú dlhodobejší charakter. Obsah týchto pravidiel nemusí byť súčasne obsahom
zmluvy, čím sa urýchľuje kontraktačný proces. V prejednávanej veci však išlo o podmienky, ktoré
sa uplatňujú len v určitom obchodnom vzťahu, boli vypracované výlučne žalobcom, a preto nemajú

charakter všeobecnej známych obchodných podmienok. Preto sa podľa § 273 ods. 1 Obchodného
zákonníka vyžaduje, aby zmluvné strany s týmito podmienkami vyjadrili súhlas, aby boli zmluvným
stranám známe alebo aby boli k návrhu zmluvy priložené. Žalobca nebol oprávnený jednostranne
meniť podmienky zmluvy zmenou obchodných podmienok, a preto medzi stranami sporu k dohode o
zmluvnej pokute, o ktorú žalobca opiera svoj nárok, nikdy nedošlo...“ Rovnaký právny názor vyjadril

Krajský súd v Bratislave aj v konaní vedenom pod spis. zn.: 1Cob/96/2018 (stranou sporu bol opätovne
Žalobca), keď v rozsudku zo dňa 12.09.2019 uviedol nasledovné: „... kogentné ustanovenie § 273 ods.
1 Obchodného zákonníka upravuje možnosť, aby časť zmluvy bola určená aj odkazom na všeobecné
obchodné podmienky vypracované odbornými, alebo záujmovými organizáciami, alebo odkazom na
iné obchodné podmienky, tieto však musia byť stranám uzavierajúcim zmluvu známe, alebo k návrhu

zmluvy priložené. Zo žiadneho zmluvného dojednania zmluvy ani jej dodatku nevyplýva, že prílohou
zmluvy mali byť akékoľvek iné zmluvné podmienky, ani to, že úprava zmluvnej pokuty by sa mala riadiť
podmienkami žalobcu zverejnenými na jeho webovom sídle, platnosť takejto dohody vyžaduje, aby boli
k návrhu zmluvy priložené alebo minimálne preukázateľná vedomosť všetkých strán zúčastnených na
zmluvnom vzťahu o obsahu takýchto podmienok....“ Krajský súd v Bratislave v ďalšom konaní, v ktorom

ako strana sporu vystupoval Žalobca uviedol (spis. zn.: 7Co/229/2018, rozsudok zo dňa 03.10.2018):
„...že v zmysle ust. § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ktoré pri rozhodovaní použil aj súd prvej
inštancie), zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne. Ak teda žalobca odvodzoval svoj nárok z
ustanovení VOP, nemožno ho posúdiť ako dôvodný s poukazom na nedostatok zákonom ustanovenejpísomnej formy právneho úkonu - dojednania zmluvnej pokuty, ktorá skutočnosť spôsobuje absolútnu
neplatnosť tohto právneho úkonu (§ 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Z vykonaných dôkazov vyplýva,
že v predloženej Zmluve č. J. o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd zo dňa 18.12.2013,

nie je písomné dojednanie zmluvnej pokuty a nárok na jej zaplatenie vyplýva iba z VOP (čl. XII bod
1 písm. a/). Odvolací súd v tejto súvislosti v súlade s ustálenou judikatúrou konštatuje, že stanovenie
povinnosti zmluvnej pokuty pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti vo všeobecných podmienkach
žalobcu, nemožno považovať za jej písomné dojednanie medzi účastníkmi zmluvného vzťahu, a to ani
v prípade, ak samotná zmluva odkazuje na tieto podmienky (rozsudok Krajského súdu v Trnave zo

dňa 27.1.2016, sp.zn. 25Co/144/2015, rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 13.4.2016, sp.zn.
25Co/169/2015).“ Rovnaký právny názor vyslovil Krajský súd v Bratislave aj v konaní vedenom pod spis.
zn.:7Co/397/2016vrozsudkuzodňa26.10.2016.ŽalobcasoŽalovanýmvčasevystaveniafaktúrnemali
uzavretú zmluvu na plnenia, za ktorých porušenie by bol Žalobca oprávnený sankcionovať Žalovaného
formou zmluvnej pokuty. Aj keby nárok Žalobcu vyplýval z predložených Zmlúv (čo Žalovaný v celom
rozsahu popiera), zmluvná pokuta musí byť dohodnutá písomne – Žalobcom predložené Zmluvy však

neobsahujú dohodu o zmluvnej pokute. Žalovaný priložil Všeobecné obchodné podmienky žalobcu zo
dňa 01.10.2010.

7. Na pojednávaní konanom dňa 18.02.2025 právny zástupca žalobcu uviedol, že sa pridržiava všetkých
písomných podaní, ktoré doposiaľ vo veci uviedol. Právny zástupca žalovaného uviedol, že sa v

celom rozsahu pridržiava písomných vyjadrení a poukázal na rozsudok Okresného súdu Trnava zo
dňa 18.09.2024, spis.zn.: 20Cb/20/2024, ktorým bolo rozhodnuté v prospech žalovaného na základe
rovnakých skutkových a právnych okolností. Krátkou cestou doručil do spisu Uznesenie MS BA III
vo veci 80Cb/22/2024 – 129, ktorým súd konanie v obdobnom prípade zastavil z dôvodu späťvzatia
žaloby. Súd predkladá tento dôkaz PZ žalobcu k nahliadnutiu. Právny zástupca žalovaných ďalej

uviedol, že predmetom zmlúv boli iba služby uvedené pod písmenami a) a b), žalobca nemohol vyrúbiť
sankciu vo forme zmluvnej pokuty za porušenie povinností žalovaného, ak plnenie takejto povinnosti
nebolo predmetom predložených zmlúv. Odvádzanie a čistenie vôd z povrchového odtoku t.j služba
pod písmenom c) nebola ku dňu vyrúbenia sankcie predmetom žiadnej zo zmlúv, uzavretej medzi
žalobcom a žalovaným. Zmluvy neobsahovali dohodu o zmluvnej pokute, ktorú je v zmysle príslušných

ustanovení OZ a ObZ možné dohodnúť vždy iba v písomnej forme. Vo vzťahu k zmluvám, ktoré priložil
žalobca (a aj žalovaný dňa 06.08.2024) a na základe ktorých vystavil faktúry, uviedol, že zmluvná pokuta
nebola dohodnutá vôbec, preto argument žalobcu vo vzťahu k zmluvnej pokute považuje za absurdný
a nemožno sa s ním stotožniť. Je síce pravdou, že zmluvná pokuta plní reparačnú a prevenčnú funkciu,
ale iba v prípade, ak je dohodnutá medzi zmluvnými stranami, čo v tomto prípade nenastalo. Žalobca

v pripojil k žalobe Cenník žalobcu platný od 01.11.2021. Žalovaný poukázal na to, že obidve zmluvy
boli uzatvorené dňa 01.07.2011. Zo strany žalovaného boli podaním zo dňa 06.08.2024 doložené VOP
žalobcu platné v čase uzatvárania zmlúv zo dňa 1.10.2010 a tieto neobsahovali VOP ani cenník, na ktorý
sa žalobca odvoláva a ani dohodu o zmluvnej pokute. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru uvedenú
v bodoch 8, 9 a 10 jeho vyjadrenia zo dňa 06.08.2024. Čo sa týka neuhrádzania faktúr v zmysle ust.

§ 25 ods. 4 Zák. č. 442/2020 Z.z. Zo VV a VK, žalovaný zároveň uvádza, že náhrada škody v zmysle
§ 25 ods. 4 ZV s poukazom na metodiku výpočtu v zmysle vyhlášky MŽP SR č. 397/2003 vyhlášky -
boli uhradené žalovaným na základe vystavených faktúr v celom rozsahu. Žalovaný poukázal na list
žalobcu – Posledný pokus o zmier zo dňa 08.02.2024 (doručený žalovanému 13.02.2024), doručil ho
krátkou cestou do spisu. Je z neho zrejmé, že žalobca eviduje voči žalovanému iba neuhradené čiastky

vo výške zmluvnej pokuty vo výške 2 x 1955 eur a nie žalovanú sumu. Žaloba bola podaná 01.12.2024,
žalobca žalovanému 13.2.2024 doručil pokus o zmier, po časovom úseku troch mesiacov od podania
žaloby, v ktorom žalovaného vyzýva, že ak neuhradí pohľadávky žalobcu, tak to postúpi na vymáhanie
prostredníctvom právneho zástupcu. Je zrejmé, že jediné, čo nezostalo uhradené, je zmluvná pokuta,
ktorú žalovaný ani nemal ambíciu uhrádzať. Ohľadom tvrdenia žalobcu o vedomosti , že žalovaný mal

uzavrieť zmluvy aj podľa písmena c) žalovaný uviedol, že žalovaný nie je odborne spôsobilou osobou
v oblasti vodárenstva, je paradoxná situácia, že žalobca v priebehu rokov 2011 a 2017 udelil tzv.
generálny pardon, kde všetkým odberateľom odpustil aj náhradu škody aj zmluvné pokuty, ak uzavrú
zmluvy, tým pádom im budú odpustené zmluvné pokuty. Žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť, nárok
žalobcu je nedôvodný.

8. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením sa podstatným obsahom spisového
materiálu (žaloba s prílohami, vyjadrenia strán a ich prílohami, vyjadreniami právnych zástupcov na
pojednávaní) a zistil nasledovné:9. Medzi stranami nebolo sporné vystavenie sporných faktúr, od ktorých žalobca odvodzoval svoj
nárok, úhrada časti faktúr vo výške 903,27 eur zo strany žalovaného v lehote splatnosti, že medzi

žalobcom a žalovaným boli uzatvorené zmluvy ohľadom poskytovania služieb podľa písm. a) (dodávka
vody), ) (odvádzanie odpadových vôd), že medzi žalobcom a žalovaným neboli uzatvorené zmluvy
ohľadomposkytovaniaslužiebpodľapísm.c)(odvádzanieačistenievôdzpovrchovéhoodtokuzostrany
žalovaného). Medzi stranami zostalo sporným pasívna vecná legitimácia, uplatnenie zmluvnej pokuty
vo výške 2x 1.955,- eur.

10. Podľa ustanovenia § 415 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov
(ďalej len „OZ“), každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku,
na prírode a životnom prostredí.

11. Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej

povinnosti.

12. Podľa ustanovenia § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý
zisk).

13. Podľa ustanovenia § 544 ods. 1 OZ ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti
zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

14. Podľa ustanovenia § 544 ods. 2 OZ zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní

musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

15. Podľa ustanovenia § 1 písm. b) zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných
kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach (ďalej
len „zákon č. 442/2002 Z.z.“) tento zákon upravuje práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb

pri zriaďovaní a prevádzkovaní verejných vodovodov a verejných kanalizácií vrátane ich prípojok.

16. Podľa ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 442/2002 Z.z. odberateľom vody (ďalej len "odberateľ")
je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má uzatvorenú zmluvu o dodávke vody s vlastníkom
verejného vodovodu a ktorá odoberá vodu z verejného vodovodu na účely konečnej spotreby vody alebo

jej ďalšej dodávky konečnému spotrebiteľovi.

17. Podľa ustanovenia § 17 ods. 3 písm. c) zákona č. 442/2002 Z.z. prevádzkovateľ verejného vodovodu
má právo na úhradu za dodávku vody (ďalej len "vodné"), ak sa nedohodne, že vodné sa platí vlastníkovi
verejného vodovodu.

18. Podľa ustanovenia § 18 ods. 3 písm. c) zákona č. 442/2002 Z.z. prevádzkovateľ verejnej kanalizácie
má právo na úhradu za odvádzanie, prípadne zneškodňovanie odpadových vôd (ďalej len "stočné), ak
sa nedohodne, že stočné sa platí vlastníkovi verejnej kanalizácie.

19. Podľa ustanovenia § 22 ods. 1 zákona č. 442/2002 Z.z. žiadateľ o pripojenie na verejný vodovod sa
môže pripojiť na verejný vodovod len na základe písomnej zmluvy uzatvorenej s vlastníkom verejného
vodovodu podľa § 4 ods. 3. Vlastník verejného vodovodu alebo vlastník časti verejného vodovodu, ktorý
žiada o pripojenie na iný verejný vodovod, ktorého nie je vlastníkom, môže sa pripojiť na verejný vodovod
prevádzkovo súvisiaci len na základe písomnej zmluvy podľa § 15 ods. 5.

20. Podľa ustanovenia § 23 ods. 1 zákona č. 442/2002 Z.z. žiadateľ o pripojenie na verejnú kanalizáciu
sa môže pripojiť na verejnú kanalizáciu len na základe písomnej zmluvy o odvádzaní odpadových vôd
uzatvorenej medzi ním a vlastníkom verejnej kanalizácie, prípadne s prevádzkovateľom.

21. Podľa ustanovenia § 23 ods. 2 zákona č. 442/2002 Z. z. vlastník stavby alebo vlastník pozemku
je povinný pripojiť stavbu alebo pozemok, kde vznikajú odpadové vody, na verejnú kanalizáciu a splniť
technické podmienky týkajúce sa najmä miesta a spôsobu pripojenia na verejnú kanalizáciu a uzatvoriť
zmluvu o pripojení s vlastníkom verejnej kanalizácie, ak v obci, na ktorej území sa stavba alebopozemok nachádza, je zriadená a vlastník stavby alebo vlastník pozemku nemá povolenie príslušného
orgánu štátnej vodnej správy na iný spôsob nakladania s odpadovými vodami. Vlastník stavby alebo
vlastník pozemku, na ktorom bola povolená žumpa, je povinný pripojiť stavbu alebo pozemok na verejnú

kanalizáciu, ak je to technicky možné a nevyžaduje si to neprimerane vysoké náklady.

22. Podľa ustanovenia § 24 ods. 2 zákona č. 442/2002 Z.z. dodávka vody kvalitou, množstvom a
tlakom je splnená vtokom vody z verejného vodovodu do vodovodnej prípojky, ak sa vlastník verejného
vodovodu a odberateľ nedohodnú inak.

23. Podľa ustanovenia § 24 ods. 4 zákona č. 442/2002 Z.z. odvádzanie odpadových vôd verejnou
kanalizáciou je splnené vtokom odpadových vôd vypúšťaných zo zariadenia producenta do verejnej
kanalizácie.

24. Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 písm. a) zákona č. 442/2002 Z.z. neoprávneným odberom vody z

verejnéhovodovodujeodberbezuzatvorenejzmluvyododávkevodyalebovrozporestakoutozmluvou.

25. Podľa ustanovenia § 25 ods. 2 zákona č. 442/2002 Z.z. kto neoprávnene odoberá vodu z verejného
vodovodu, je povinný nahradiť spôsobenú škodu 16) prevádzkovateľovi verejného vodovodu.

26. Podľa ustanovenia § 25 ods. 3 písm. a) zákona č. 442/2002 Z.z. neoprávneným vypúšťaním
odpadových vôd do verejnej kanalizácie je vypúšťanie bez uzatvorenej zmluvy o odvádzaní odpadových
vôd alebo v rozpore s takouto zmluvou.

27. Podľa ustanovenia § 25 ods. 4 zákona č. 442/2002 Z.z. kto neoprávnene vypúšťa odpadové vody do

verejnej kanalizácie, je povinný nahradiť spôsobenú škodu 16) prevádzkovateľovi verejnej kanalizácie.

28. Podľa ustanovenia § 28 ods. 3 zákona č. 442/2002 Z.z. za odber vody z verejného vodovodu
platí odberateľ prevádzkovateľovi verejného vodovodu vodné, ak sa nedohodne, že vodné sa platí
vlastníkovi verejného vodovodu. V prípade, že odberateľ nie je konečný spotrebiteľ, vzniká konečnému

spotrebiteľovi povinnosť, aby za odobraté množstvo vody zaplatil odberateľovi rozpočítanú čiastku.

29. Podľa ustanovenia § 28 ods. 5 zákona č. 442/2002 Z.z. Právo na vodné vzniká vtokom vody do
potrubia napojeného bezprostredne za meradlom. Ak nie je osadené meradlo, právo na vodné vzniká
vtokom vody do hlavného uzáveru pripojeného pozemku alebo stavby, prípadne do uzáveru hydrantu,

výtokového stojana, plniaceho miesta alebo hadicového zariadenia; v takom prípade sa vodné stanoví
smernými číslami spotreby vody.

30. Podľa ustanovenia § 28 ods 9 zákona č. 442/2022 Z. z. právo na stočné vzniká pripojením
pozemkualebostavbynaverejnúkanalizáciukanalizačnouprípojkouauzatvorenímzmluvyoodvádzaní

odpadových vôd. Pri odvádzaní vôd z povrchového odtoku kanalizačnou prípojkou alebo voľným
povrchovým odtokom cez dažďové vpusty, právo na stočné vzniká ich vtokom do verejnej kanalizácie
okrem drobných vodných tokov, ktoré už sú zaústené do verejnej kanalizácie.

31. Podľa ustanovenia § 1 vyhlášky č. 397/2003 Z.z. Ministerstva životného prostredia Slovenskej

republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o meraní množstva vody dodanej verejným vodovodom
a množstva vypúšťaných vôd, o spôsobe výpočtu množstva vypúšťaných odpadových vôd a vôd z
povrchového odtoku a o smerných číslach spotreby vody (ďalej len „vyhláška č. 397/2003 Z.z.“) táto
vyhláška ustanovuje a) podrobnosti o meraní množstva vody dodanej verejným vodovodom a množstva
vypúšťaných odpadových vôd do verejnej kanalizácie, b) spôsob výpočtu množstva vypúšťaných

odpadových vôd a spôsob výpočtu množstva vôd z povrchového odtoku odvádzaných do verejnej
kanalizácie, c) smerné čísla spotreby vody.

32. Ako už bolo uvedené žalobca sa svojou žalobou domáhal náhrady škody a zaplatenia zmluvnej
pokuty titulom neoprávneného vypúšťania vôd z povrchového odtoku. Náhradu škody celkovo vo

výške 903,27 eur žalovaný nijakým spôsobom nerozporoval. Do konania predložil výpisy z účtov, ktoré
jednoznačne preukazovali úhradu jednotlivých súm z náhrady škody z jednotlivých žalovaných faktúr.
Úhrady boli vykonané v lehote splatnosti každej jednej faktúry. Vzhľadom na úhradu časti uplatňovaného
nároku žalobcu zo strany žalovaného, súd žalobu v časti istiny 903,27 eura a zodpovedajúcehopríslušenstva vyhodnotil ako podanú nedôvodne, keď k úhrade časti pohľadávky došlo ešte pred
podaním žaloby, a to v lehote splatnosti faktúr. Súd preto žalobu v tejto časti zamietol.

33. Ďalej sa sú zaoberal nárokom žalobcu v časti istiny 3.910,00 eur (2 faktúr x 1 955,00 eur zmluvná
pokuta) a príslušenstva. Žalovaný rozporoval nárok žalobcu a jeho možnosť uplatniť si zmluvnú pokutu,
čo by zmluvnú sankciu za neoprávnené vypúšťanie vôd z povrchového odtoku. Žalobca argumentoval
najmä tým, že je úplne logické, ak si žalobca zmluvne pokryje aj prípad, keď druhá strana využije
viac služieb, ako bolo zazmluvnených. Podľa žalobcu ide o úplne štandardný postup, kedy sa žalobca

zmluvne bráni pred zneužívaním zo strany odberateľov. Apeluje na bdelosť žalobcu, či dokáže sledovať
dodržiavanie tohto stavu a existuje predpoklad, že žalobca nedokáže zachytiť celú vzniknutú škodu.
Žalovaný na druhej strane argumentuje tým, že odvádzanie a čistenie vôd z povrchového odtoku
nebolo ku dňu vyrubenia sankcie predmetom žiadnej zo zmlúv uzatvorených medzi stranami. Ak by
aj zmluvné pokuty vyplývali z porušenia povinností podľa zmlúv, tie neobsahovali dohodu o zmluvnej
pokute. Žalovaný ďalej uviedol, že zmluvnú pokutu je možné dohodnúť len v písomnej forme.

34. Súd sa tiež zaoberal žalovaným namietaným nedostatkom jeho pasívnej vecnej legitimácie. Súd
nezhliadol nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v tomto konaní. Žalovaný je správcom
a vykonáva správu bytových domov samostatne v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových
priestorov. Medzi záujmami správcu a záujmami zastupovaných vlastníkov bytov a nebytových

priestorov v dome sa nepreukázal rozpor a preto mohol žalovaný vystupovať v tomto konaní.

35. Súd konštatuje, že zmluvná pokuta je jedným z právnych prostriedkov slúžiacim na zabezpečenie
zmluvnej povinnosti. Právna úprava obsiahnutá v ustanovení § 544 a § 545 Občianskeho zákonníka
vyžaduje pre platné dojednanie zmluvnej pokuty, okrem písomnej formy, vymedzenie zmluvnej

povinnosti, ktorá má byť takto zabezpečená a jednoznačnú dohodu o výške zmluvnej pokuty, resp.
spôsobu jej určenia. Z povahy zmluvnej pokuty vyplýva, že ide o akcesorický (vedľajší) záväzok,
ktorý je viazaný na hlavný záväzok a nesplnenie si povinnosti z neho vyplývajúcej. Občiansky
zákonník obligatórne vyžaduje existenciu písomne dohodnutej zmluvnej pokuty, pričom však je potrebné
upozorniť, že rovnaká písomná forma sa nevyžaduje od hlavného - zabezpečovaného záväzku, ktorý

môže byť uzavretý aj neformálne. Dohodu o zmluvnej pokute takisto možno uzavrieť súčasne s hlavným
záväzkom alebo až následne po jeho uzavretí. Keďže zmluvná pokuta má povahu akcesorického
záväzku, nikdy nemôže predchádzať uzavretie dohody o zmluvnej pokute uzavretiu hlavného -
zabezpečovaného záväzku, keďže v takom prípade by ešte nebolo reálne čo zabezpečovať. Na
dôvažok je potrebné podčiarknuť, že ak platne nevznikne hlavný - zabezpečovaný záväzok, nemožno

hovoriť ani o platnom uzavretí dohody o zmluvnej pokute. Tam, kde nie je hlavný záväzok, nemôže
samostatne vzniknúť a existovať záväzok akcesorický. Bez platného záväzku nemôže dôjsť ani k
porušeniu povinností z neho vyplývajúcich. Súd preto uzatvára, že ak teda medzi žalobcom a žalovaným
nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o vypúšťaní a čistení vôd z povrchových odtokov (služba podľa písm.
c) - k čomu nedošlo, a táto skutočnosť nebola medzi stranami od začiatku sporná, nemohlo dôjsť

ani k platnému dojednaniu o zmluvnej pokute, ktoré malo byť súčasťou zmluvných podmienok tejto
zmluvy. S poukazom na absenciu akéhokoľvek dojednania o zmluvnej pokute, tak súd musel žalobu v
časti, v ktorej sa žalobca domáhal jej zaplatenia vyhodnotiť ako nedôvodnú. Súd uvádza, že zákon č.
442/2002 Z. z. rieši situáciu, kedy pri zistení neoprávneného vypúšťaniu vôd z povrchových odtokov
je možné účtovať subjektu náhradu škody, pričom výpočet tejto je upravený vyhláškou. Nemôže teda

vzniknúť ani situácia, že je škoda určená nesprávne a aj pre takýto prípad je v „zálohe“ zmluvná pokuta,
so svojou reparačnou funkciou. Teda zákon pamätá na dôsledky neoprávneného odberu subjektom. V
situácii, ak dôjde k porušeniu právnej povinnosti, ako k tomu došlo aj v tomto prípade, keď žalovaný
neoprávnene vypúšťal vody z povrchového odtoku, má žalobca ako oprávnený subjekt uplatniť si
náhradu škody v zmysle ustanovení zákona č. 442/2002 Z. z.. Žalobca s právnym predchodcom

žalovaného nemali uzatvorené žiadne zmluvy, ktorým by zazmluvnili služby pod písm. c). Nakoľko takéto
zmluvy neboli medzi stranami sporu, resp. s právnym predchodcom žalovaného, uzatvorené neboli,
nebola zároveň dojednaná písomne zmluvná sankcia vo forme zmluvnej pokuty v zmysle ustanovení §
544 Občianskeho zákonníka. Nebola medzi stranami ustanovená žiadna zmluvná povinnosť, ktorú by
bolo možné sankcionovať zmluvnou pokutou. V súlade s uvedeným má súd za to, že žaloba bola aj

časti 3.910,00 eur - zmluvnej pokuty, podaná nedôvodne, keď žalobca si nemohol uplatňovať zmluvnú
pokutu pri absencii dojednania zmluvy, a dojednania písomného ustanovenia o zmluvnej pokute.36. Na základe uvedených skutočností, ako aj citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru,
že žaloba žalobcu je v celom rozsahu nedôvodná a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozsudku.

37.Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základrozhodnutiabeztoho,abyzachádzalidovšetkýchdetailovsporuuvádzanýchúčastníkmikonania.

Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne
a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.
11. 2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011).

38. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) súd prizná

strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

40. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

41. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a
žalovanému ako procesne úspešnej strane konania priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu voči

žalobcovi, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).