Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, February 18, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/192/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124205551
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:4124205551.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek
senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: Slovak Estate s.r.o.,
so sídlom Tallerova 4, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 50 050 907, zastúpeného:
Advokátska kancelária VASIĽ & partners, s.r.o., so sídlom Kupeckého 320/33, 040 01 Košice - mestská
časť Juh, IČO: 47 240 482 proti žalovanému: Obec Krušovce, so sídlom Štefánikova 129/350, 956 31

Krušovce, IČO: 00 699 250, zastúpený: Advokátka kancelária JUDr. Slávik a partneri s.r.o., so sídlom
Nám. M. R. Štefánika 3, 955 01 Topoľčany, IČO: 36 861 375, o nahradenie prejavu vôle, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 56Cb/108/2024-82 zo dňa 20.09.2024 do výroku III
v spojení s opravným uznesením č. k. 56Cb/108/2024-97 zo dňa 8.11.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 56Cb/108/2024-82 zo dňa 20.09.2024
v spojení s opravným uznesením č. k. 56Cb/108/2024-97 zo dňa 8.11.2024 v napadnutom výroku III

m e n í tak, že žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo veci samej
v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o

výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie vo výroku I rozhodol,
že nahrádza prejav vôle žalovanej s uzavretím kúpnej zmluvy v nasledovnom znení: „Žalovaná predáva
žalobcovi a žalobca kupuje spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti pozemku parc. registra C č. XXX
orná pôda o výmere 1 749 m2 zapísaného na LV č. XXXX pre kat.úz. W. o veľkosti 1/450 k celku za
kúpnu cenu vo výške 23,34 eura, ktorú sa žalobca zaväzuje uhradiť žalovanej do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku.“ Vo výroku II súd rozhodol, že žalovanej náhradu trov konania o nariadenie neodkladného
opatrenia nepriznáva a vo výroku III nepriznal žalobcovi náhradu trov konania vo veci samej.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že na základe vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobcu na nahradenie prejavu vôle žalovaného s uzavretím
kúpnej zmluvy je podaná dôvodne a preto jej vyhovel. Poukázal na § 140 veta prvá OZ, podľa

ktorého majú spoluvlastníci zákonné predkupné právo v prípade prevodu spoluvlastníckeho podielu
okrem prípadu, ak ide o prevod blízkej osobe a toto predkupné právo má vecno-právny charakter.
Ak niektorý zo spoluvlastníkov chce svoj spoluvlastnícky podiel previesť na niekoho iného, musí ho
najskôr ponúknuť na kúpu všetkým ostatným spoluvlastníkom. Z hľadiska obsahu, účinkov a výkonu
treba aj na predkupné právo vyplývajúce z § 140 OZ aplikovať uplatnením analógie legis - § 853
ods. 1 OZ všeobecnú úpravu o predkupnom práve zaradenú do 8. časti druhej hlavy druhého oddielu

OZ (§ 602 až § 606 OZ). Spoluvlastník, ktorý je oprávnený z predkupného práva, má pri porušení
povinnosti zo strany spoluvlastníka, ktorý je povinný z predkupného práva na výber, či sa bude žaloboudomáhať vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníka na tretiu osobu,
či sa bude domáhať voči nadobúdateľovi, aby mu nadobudnutý spoluvlastnícky podiel ponúkol na
kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od pôvodného podielového spoluvlastníka a ak

nadobúdateľ jeho výzve nevyhovie, má oprávnený spoluvlastník právo domáhať sa na súde žalobou
voči nadobúdateľovi, aby bol nahradený prejav vôle nadobúdateľa (predtým § 161 ods. 3 OSP) alebo
sa uspokojí s tým, že mu zostáva predkupné právo, avšak už voči nadobúdateľovi. Zákon v uvedených
ustanoveniachponechávaoprávnenémuspoluvlastníkovivoľbu,čivôbec,prípadnektoréztýchtoriešení
zvolí (rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/48/2009 a 3Cdo/122/2009). Uplatnenie predkupného

práva je možné aj pri bezodplatnom prevode spoluvlastníckeho podielu na základe darovacej zmluvy
(rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo/102/2005 a uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn.
II.ÚS186/2012).

3. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania mal súd za to, že porušenie predkupného práva žalobcu k
spoluvlastníckemu podielu predchádzajúcej spoluvlastníčky C. U. na pozemku parc. č. XXX zapísanom

na LV č. XXXX pre kat. úz. W. bolo preukázané, pričom tento spoluvlastnícky podiel nadobudla
žalovaná, ktorá uvedenú skutočnosť nerozporovala a rovnako tak ani nenamietala predaj alikvotnej časti
spoluvlastníckehopodielužalobcovi.Zuvedenýchdôvodovsúdžalobežalobcuvyhovelvcelomrozsahu
a nahradil prejav vôle žalovaného s uzavretím kúpnej zmluvy tak, ako je uvedené vo výroku I rozsudku,
pretože spôsob vyriešenia nároku žalobcu medzi stranami nebol sporný.

4. Súd uviedol, že žalobca spolu so žalobou podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý
bol zamietnutý uznesením tunajšieho súdu, pričom o náhrade trov konania neodkladného opatrenia
nebolo rozhodnuté a preto súd o tejto náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že
žalovanej náhradu trov tejto časti konania nepriznal, i keď mala úspech, avšak v súvislosti s uvedeným

konaním jej žiadne trovy nevznikli, nakoľko uznesenie o neodkladnom opatrení sa jej ani nedoručovalo.

5. O náhrade trov konania vo veci samej rozhodol súd podľa § 257 CSP tak, že žalobcovi, ktorý mal vo
vecisamejplnýúspechnáhradutrovkonanianepriznalzdôvodovhodnýchosobitnéhozreteľa.Žalovaná
síce požadovala, aby súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 56 ods. 2 CSP, avšak zásada

procesnej zodpovednosti vyjadrená v § 256 ods. 2 CSP znamená zodpovednosť za trovy konania, ktoré
strana sporu zbytočne zavinila svojim správaním. Zavinenie spočíva v porušení procesných povinností
vyplývajúcich zo zákona alebo v súlade so zákonom uložených súdom, ku ktorému došlo aspoň z
nedbanlivosti. Predpokladom uloženia povinnosti na náhradu trov konania je, že zavinené porušenie
procesnej povinnosti malo za následok trovy, ktoré protistrana vynaložila zbytočne. Podľa § 256 ods.

2 CSP rozhodne súd bez ohľadu na výsledok sporu (úspech vo veci) o náhrade trov konania, ktoré
vznikli výlučne zavinením niektorej zo strán sporu. O nároku na náhradu separovaných trov rozhodne
súd samostatným uznesením (výrokom) a to vzhľadom na ustanovenie § 262 ods. 1 v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

6. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z ustanovenia § 257 CSP,
ktoré predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255) a od zásady zodpovednosti
za zavinenie (§ 256 ods. 1). Konštatoval, že súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu
dôvody hodné osobitného zreteľa s tým, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu
trov konania. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP vyžaduje

kumulatívne splnenie dvoch podmienok a to dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti.

7. V prejednávanej veci súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa § 257 CSP prihliadal na
podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, pričom dospel k záveru, že na priebeh sporu malo vplyv
predovšetkým konanie žalobcu, ktorý napriek stanovisku súdu v predchádzajúcom súdnom spore sp.

zn. TO -2C/42/2022 nebránil svoje práva predžalobnou výzvou zaslanou žalovanej, ale rovno podal
žalobu na súd, i keď žalovaná uvedomujúc si skutkový a právny stav bola ochotná uzavrieť so žalobcom
kúpnu zmluvu a z toho dôvodu nebolo potrebné nahrádzať jej prejav vôle s uzavretím kúpnej zmluvy
rozhodnutím súdu. Rovnako tak zobral súd do úvahy stanovisko žalobcu v priebehu súdneho konania,
ktorý nebol ochotný dohodnúť sa so žalovanou na uzavretí kúpnej zmluvy, ale direktívne požadoval,

aby mu bol predaný spoluvlastnícky podiel vo vyššej výmere ako mu podľa zákona patrí, prípadne, aby
kúpna zmluva bola uzavretá na zodpovedajúcu časť spoluvlastníckeho podielu, avšak žalovaná sa mala
zaviazať na náhradu trov konania. Žalobcovi už z predchádzajúceho súdneho konania bolo jasné, na
akúvýškuspoluvlastníckehopodielumázákonnýnárokanapriektomupožadovalodžalovanejodpredajspoluvlastníckeho podielu vo vyššej výmere. Uvedené vyplýva z emailovej komunikácie medzi právnymi
zástupcami sporových strán a preto súd dospel k záveru, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa
pre nepriznanie náhrady trov konania žalobcovi, i keď tento mal procesný úspech v konaní. Priznanie

náhrady trov konania žalobcovi s poukazom na jeho postoj pred podaním žaloby ako aj v priebehu
konania by podľa názoru súdu bolo neprimerane tvrdé a nespravodlivé pre žalovanú, ktorá nemala v
konaní úspech. Z uvedených dôvodov súd žalobcovi náhradu trov konania vo veci samej nepriznal.

8. Proti výroku III rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. S

argumentáciou súdu nesúhlasí, pretože to bol práve žalovaný, ktorý svojim konaním porušil práva
žalobcu ako spoluvlastníka nehnuteľnosti a zapríčinil skutočnosť, že žalobca sa svojich práv musel
domáhať súdnou cestou. Odhliadnuc od vyššie uvedeného, argumentácia konajúceho súdu v súvislosti
s povinnosťou vyzvať pred podaním žalovaného na dobrovoľné splnenie povinnosti v tomto type konania
nemá žiadnu legislatívnu oporu. Žiadny zákonný predpis, či rozhodnutie súdnych autorít nestanovuje
povinnosť obchodnej spoločnosti vyzvať pred podaním žaloby o nahradenie prejavu vôle (tobôž, ak

žalovaným je obec - právnická osoba) na dobrovoľné plnenie. Žalobca, napriek uvedenému, po doručení
ostatného vyjadrenia žalovaného, kontaktoval jeho právneho zástupcu s ozrejmením právneho stavu
veci, ako aj s možnosťou uzatvorenia mimosúdnej dohody, predmetom ktorej by bolo alternatívne
riešenie sporu, avšak žalovaný s návrhom žalobcu nevyjadril súhlas.

9. Na základe uvedeného preto apeluje na aplikáciu princípov zakotvených v Civilnom sporovom
poriadku, ktoré predstavujú určité výkladové pravidlá, napomáhajúce určiť a dotvoriť obsah, účel a
význam niektorých nejednoznačných ustanovení CSP tak, aby nedošlo k porušeniu základných práv
žalobcu. Zároveň si uplatňuje aj trovy konania za tento úkon. Má za to, že ak by sa odvolací súd stotožnil
s názorom prvostupňového súdu, došlo by k vážnemu porušeniu princípov spravodlivosti, ochrannej

funkcie hmotného aj procesného práva, princípov právneho štátu, základných princípov súdneho
konania, predvídateľnosti práva, právnej istoty, nerešpektovaniu ustálenej judikatúry a právneho názoru
súdov, materiálnej ochrany práv.

10. Žalobca žiada odvolací súd, aby po prejednaní veci rozsudok v napadnutej časti zrušil a vrátil vec

súdu prvej inštancie na nové konanie.

11. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že je pravdou, že CSP výslovné ustanovenie o tom,
že žalobca by mal pred podaním žaloby urobiť predžalobný pokus o vyriešenie veci mimosúdnou cestou,
nemá. Je to výslovne na potenciálnom žalobcovi, ako sa rozhodne. Aj tak je toho názoru, že taký

postup žalobcu, keď žalobca podá žalobu bez pokusu o mimosporové vyriešenie veci a potom, po začatí
sporu, sa ukáže, že toto mimosporové vyriešenie veci bolo možné, by nemal byť bez postihu, pokiaľ
ide o trovy konania. Opačný výklad CSP by znamenal bezsankčné podávanie žalôb aj v prípadoch, kde
bolo možné spor vyriešiť mimosúdne, takýto výklad CSP by si neplnil prevenčnú funkciu. Má za to, že
otázku trov konania žalobca skôr používal iba ako nátlakový prostriedok na žalovaného v tom smere,

aby sa rozhodol tak, ako on požadoval. Po prvom vyjadrení sa vo veci k žalobe právny zástupca žalobcu
mailom kontaktoval právneho zástupcu žalovaného v tom smere, aby sporové strany vyriešili tento spor
mimosúdne, pričom však podmienky tohto mimosúdneho urovnania postavil pomerne direktívne, tak
ako to dokladoval žalovaný v duplike z 5.8.2024. Je toho názoru, že súd vyhodnotil dôvody hodné
osobitného zreteľa správne.

12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a odvolaním
žalobcu dospel k záveru, že odvolanie proti uzneseniu je dôvodné.

13. Podľa § 388 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

14. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

15. Podľa § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.16. Ustanovenie § 257 C.s.p. predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 C.s.p.)
a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 C.s.p.). Súd výnimočne neprizná náhradu trov
konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, čo znamená, že súd nemusí zaviazať neúspešnú

stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá vznik trov spôsobila svojim
zavinením. Použitie tohto ustanovenia preto negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo
na náhradu trov konania. Predmetnú normu nie je možné interpretovať tak, že je použiteľná kedykoľvek
a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania, nakoľko priamo z textu zákonného
ustanovenia vyplýva, že súd by mal podľa tohto ustanovenia rozhodovať len vo výnimočných prípadoch,

pričom jej účelom je odstránenie neprimeranej tvrdosti, t.j. dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu,
pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok. Zároveň je potrebné uviesť, že v zmysle
ustálenej judikatúry nie je možné predmetné ustanovenie považovať za svojvoľne aplikovateľné, pretože
súd je povinný skúmať existenciu okolností hodných osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri
stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Uplatnenie tohto osobitného kritéria
na nepriznanie náhrady trov konania prichádza do úvahy len výnimočne (nejedná sa o automatické

pravidlo) a je potrebné ho vykladať prísne reštriktívne.

17. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo
určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania
alebo charakterom procesnej situácie. Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu

k určitému typu konania (III. ÚS 292/07, I. ÚS 303/12), ale ide o prvok individualizácie.

18. Súd prvej inštancie nepostupoval v súlade s citovaným ustanovením zákona, vec nesprávne právne
posúdil, keď o náhrade trov konania rozhodol tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal s
prihliadnutím na skutočnosť, že žalobca napriek stanovisku súdu v predchádzajúcom súdnom spore

sp. zn. TO -2C/42/2022 nebránil svoje práva predžalobnou výzvou zaslanou žalovanému, ale rovno
podal žalobu na súd, i keď žalovaný uvedomujúc si skutkový a právny stav bol ochotný uzavrieť so
žalobcom kúpnu zmluvu a z toho dôvodu nebolo potrebné nahrádzať jeho prejav vôle s uzavretím
kúpnej zmluvy rozhodnutím súdu. Ako už bolo uvedené, súd podľa § 257 C.s.p. nemusí zaviazať
neúspešnú stranu sporu nahradiť trovy konania úspešnej strane, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá

spôsobila vznik trov svojim zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Výklad týchto podmienok
ponecháva zákonodarca na súdnej praxi. To však neznamená, že tým vytvára priestor na celkom voľnú
úvahu súdu. V zmysle dnes už ustálenej judikatúry sú hranice sudcovskej úvahy dané účelom právnej
úpravy náhrady trov konania, ktorá jej nepriznanie úspešnému účastníkovi pripúšťa len ako výnimku zo
všeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania (§ 255 ods. 1 CSP),

prípadne so zásadami zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP), (napr. uznesenie NS SR sp.
zn. 2MCdo/17/2009, alebo sp. zn. 5Cdo/67/2010, či sp. zn. 3MCdo/46/2012). Ústavný súd SR vo svojej
rozhodovacej činnosti tiež vyslovil názor, že ustanovenie § 257 CSP by malo byť aplikované s použitím
tzv. užšieho testu primeranosti, v ktorom budú zohľadnené práva oboch sporových strán, a to tak, že
prihliadne nielen na pomery strany, ktorá sa dovoláva nepriznania náhrady trov, ale aj na pomery strany,

ktorá bude nepriznaním náhrady trov dotknutá (III. ÚS 468/2021, alebo III. ÚS 347/2022). Pri skúmaní, či
existujú dôvody hodné osobitné zreteľa pre nepriznanie náhrady trov, by mali všeobecné súdy prihliadať
na osobné, zárobkové, majetkové a iné pomery strán, ich procesný postoj a okolnosti, ktoré viedli k
súdnemu uplatneniu nárokov.

19. Pokiaľ žalovaný, resp. súd prvej inštancie ako dôvody hodné osobitného zreteľa uvádza postoj
žalobcu, ktorý nevyužil možnosť zaslať predžalobnú výzvu a priamo podal žalobu proti žalovanému, toto
nie je možné považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa na nepriznanie náhrady trov žalobcovi.
Odvolací súd predovšetkým uvádza, že predžalobná výzva nie je procesným inštitútom a povinnosť
zaslať predžalobnú výzvu nevyplýva zo žiadneho ustanovenia civilného sporového poriadku ani z

judikatúry. Procesným úkonom je žaloba, ktorou si žalobca uplatňuje svoje právo na súdnu ochranu,
pričom v tomto prípade bol žalobca jednoznačne úspešný, svoje právo si uplatnil dôvodne a v zmysle
zákona má právo na náhradu trov konania podľa výsledku v spore. Ak súd videl v prechádzajúcom
spore (sp. zn. TO-2C/42/2022) dôvod, pre ktorý bolo možné vyriešiť spor mimosúdne, je nutné uviesť,
že to platilo pre obe strany a nič teda nebránilo ani žalovanému, aby ako porušiteľ predkupného práva

predišiel súdnemu sporu. Za rozhodujúce odvolací súd považuje, že súdny spor skončil rozsudkom vo
veci samej, ani v priebehu súdneho konania nedošlo k mimosúdnemu vyriešeniu a žalobca bol vo veci
samej úspešný. Ak teda žalobca dôvodne hájil svoje právo, postupoval v súlade so zákonom a žalovanýbol osobou, ktorá porušila právo žalobcu ako spoluvlastníka nehnuteľnosti, v postoji žalobcu nemožno
vidieť také okolnosti, ktoré by dali dôvod na uplatnenie výnimky podľa § 257 C.s.p.

20. Keďže podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci nebola splnená podmienka výnimočnosti daného
konaniaaneexistovalidôvodyhodnéosobitnéhozreteľaprenepriznanienáhradytrovkonaniažalobcovi,
odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 388 C.s.p. zmenil tak, že žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

21. O nároku žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1,
v spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, preto mu odvolací súd
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

22. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník podľa ustanovenia § 262 ods. 2 C.s.p.

23. Uvedené rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).