Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 27, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26Co/41/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4118205709
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Olekšák

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4118205709.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Olekšáka a členov senátu JUDr.

Pavla Pileka a JUDr. Romana Greguša, v spore žalobcu: IMA INVEST s.r.o., so sídlom: Hviezdoslavova
41, 953 01 Zlaté Moravce, IČO: 36 520 349, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. René Hudzovič,
s.r.o., so sídlom: Štefánikova tr. 49, 949 01 Nitra, IČO: 36 860 697, proti žalovanej: Rímskokatolícka
cirkev, Žilinská diecéza, so sídlom: Jána Kalinčiaka 8622/1A, 010 01 Žilina, IČO: 42 063 043, zastúpenej:
MAPLE & FISH s.r.o., so sídlom: Žižkova 22B, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36
718 432, o zaplatenie 19.360 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu
Nitra č. k. 16C/80/2018 - 960 zo dňa 7. februára 2022 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného

súdu Nitra č. k. 16C/80/2018 - 1015 zo dňa 9. februára 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 16C/80/2018 - 960 zo dňa 7. februára 2022
spolu s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 16C/80/2018 - 1015 zo dňa 9. februára 2022
potvrdzuje.

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % na účet
právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od doručenia rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady

trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Nitra dňa 11.05.2018 domáhal voči žalovanej
zaplatenia 19.360 eur s príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania titulom náhrady škody, ktorá
mu mala vzniknúť v súvislosti s najatím SBS služby ako následku nerešpektovania neodkladných
opatrení žalovanou. Medzi stranami bola dňa 01.06.2009 uzavretá nájomná zmluva č. 1/2009, zmenená
dodatkomč.1zodňa27.07.2009(ďalejajlen„nájomnázmluva“),nazákladektorejježalobcanájomcom
nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území A., B. C. A. (podrobne špecifikované v nájomnej
zmluve).Vpriebehutrochrokovoduzatvorenianájomnejzmluvysažalovanározhodlajunerešpektovať.

Právny základ uplatneného nároku predstavuje skutočnosť, že žalovaná takmer štyri roky porušovala
nielen predmetnú nájomnú zmluvu, ale aj neodkladné opatrenia uvedené v žalobe (vydané pôvodne vo
forme predbežných opatrení), čím mala žalobcovi spôsobiť škodu značného rozsahu. Žalobca preukázal
nerešpektovanie predmetných neodkladných opatrení žalovanou predložením trestných oznámení
podávaných v tejto súvislosti, ktoré preukazujú, že žalobca nemohol predmet nájmu užívať. Napriek
právoplatnostipredmetnýchneodkladnýchopatrení,ktoréžalovanúakoajinésubjektyzaväzovalizdržať
sa akéhokoľvek konania brániaceho v užívaní predmetu nájmu žalobcom, žalovaná v spojení s inými

osobami nerešpektovala tieto neodkladné opatrenia a konala (v spojení s inými subjektmi) v rozpore
snimi.Žalobcabolztohtodôvodunaeliminovaniepredmetnéhokonaniažalovanej,nútenýnajaťstrážnu
službu, a to spoločnosť V.I.P. SECURITY, s.r.o. na základe zmluvy o poskytovaní strážnej služby zo dňa
09.01.2017. Za činnosť zodpovedajúcu vo vykonávaní strážnej služby, ktorá bola predmetom zmluvyo strážnej službe, musel žalobca platiť odplatu vo výške 8 eur bez DPH za 1 hodinu za každú osobu
vykonávajúcu strážnu službu. Celková suma tak predstavovala 19.360 eur, ktorú žalobca zaplatil za
strážnu službu a ktorú si uplatnil voči žalovanej titulom náhrady škody. Žalobca si takisto uplatnil úrok

z omeškania vo výške 8 % p. a. odo dňa podania žaloby (11.05.2018) vzhľadom na to, že medzi
účastníkmi ide o obchodnoprávny vzťah. V prípade rešpektovania predmetných neodkladných opatrení
žalovanou by žalobca nebol nútený najať si vyššie uvedenú strážnu službu, tzn. že by mu škoda
nevznikla.
2. Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie rozhodol vo veci rozsudkom č. k. 16C/80/2018 - 960 zo

dňa 7. februára 2022 (ďalej aj len „napadnutý rozsudok“) tak, že vo výroku I. uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 19.360 eur, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 19.360 eur od
11.05.2018 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; vo výroku II. priznal žalobcovi
voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Dopĺňacím rozsudkom č. k. 16C/80/2018
– 1015 zo dňa 9. februára 2022 súd prvej inštancie zamietol návrh žalovanej na prerušenie konania
z dôvodu nehospodárnosti a nedôvodnosti tohto návrhu.

3. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok právne odôvodnil primárne ustanoveniami § 415, § 420 ods.
1, 2 a 3, zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky
zákonník“); § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).
4. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie ďalej odôvodnil tak, že žalovaná preukázateľne konala

v rozpore s právnym poriadkom tým, že objektívne porušovala povinnosť uloženú jej uznesením
Okresného súdu Nitra č. k. 28Cb/15/2013 – 77 zo dňa 01.03.2013, právoplatným dňa 17.06.2013
(v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 26Cob/47/2013 zo dňa 31.05.2013). Predmetným
uznesením bolo žalovanej nariadené zdržať sa konania, ktorým by akýmkoľvek spôsobom bránila
žalobcovi v užívaní ako aj vo vykonávaní poľnohospodárskej činnosti a v hospodárení v lesoch podľa

zákona č. 326/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov na nehnuteľnostiach, ktoré mal v užívaní
žalobca na základe nájomnej zmluvy medzi ním a žalovanou. Takéhoto konania bola žalovaná povinná
sa zdržať až do skončenia predmetnej veci. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaná sa však
takéhoto konania nezdržala, pretože sa preukázateľne podieľala na protiprávnom bránení žalobcovi
vo výkone hospodárskej činnosti, a to aj napriek skutočnosti, že mala so žalobcom riadne uzavretú

nájomnú zmluvu. Súd prvej inštancie poukázal na to, že výpoveď zmluvy zo strany žalovanej nebola
platná vzhľadom na skutočnosť, že žalobca sa domáhal určenia neplatnosti výpovede zo zmluvy
o nájme č. 1/2009 v znení dodatku č. 1 k tejto zmluve v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra,
sp. zn. 7C/134/2012. Zároveň súd prvej inštancie vyjadril názor, že ani prípadné ďalšie odstúpenia
od zmluvy sa nemôžu považovať za platné z dôvodu, že žalovaná takýmto konaním sledovala len

udržiavanie protiprávneho stavu s cieľom uškodiť žalobcovi. Súd prvej inštancie mal za preukázané
protiprávne konanie žalovanej nielen z listinných dôkazov predložených žalobcom, ale aj z výpovedí
svedka B. D. a svedka E. D. F. (zamestnanec žalobcu - člen lesnej stráže).
5.Votázkepríčinnejsúvislosti(akojednéhozpredpokladovpriznanianáhradyškody)súdprvejinštancie
poukázal na evidentnosť vzniku škody v dôsledku konania žalovanej, respektíve ňou splnomocnených

osôb. Na strane žalobcu tak došlo k vzniku škody (k reálnemu zmenšeniu jeho majetku), a to jednak
dôsledkom bránenia hospodárskej činnosti, ale aj uzatváraním nájomných zmlúv so spoločnosťami
Floretky, s.r.o a Dominnant. J.Z. v dôsledku konania žalovanej. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval,
že nevzhliadol potrebu aplikácie ust. § 419 Občianskeho zákonníka, pretože skutkový stav zhodne
so žalobcom právne kvalifikoval pod ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že

podmienkou vzniku nároku na náhradu užitočných nákladov podľa ust. § 419 Občianskeho zákonníka
je aspoň čiastočné odvrátenie hroziacej škody. Žalobca však svoj nárok odvodzoval od ustanovenia §
420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože kvalifikoval výšku škody v závislosti od zmenšenia svojho
majetku (v podobe vyčíslených nákladov strážnej služby na zabezpečenie nerušeného výkonu lesného
hospodárenia). Súd prvej inštancie ďalej vyjadril názor, že žalovaná musí niesť priamu zodpovednosť za

vyvolanie protiprávneho stavu spôsobom, ktorý sama iniciovala a vyvolala, keďže v rozpore s uloženými
neodkladnými opatreniami prenajala nehnuteľnosti iným spoločnostiam uvedeným vyššie, pričom jej
v tom bránilo právoplatné uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 28Cb/15/2013 – 745 zo dňa 23.04.2015
(potvrdené uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 15Cob/200/2015 – 1067 zo dňa 30.12.2015).
Povinnosť zákazu prenajať nehnuteľnosť bola žalovanej uložená až do právoplatného skončenia

predmetného konania, ktoré ku dňu vyhlásenia napadnutého rozsudku ešte nebolo právoplatne
skončené. Táto povinnosť bola taktiež uložená spoločnosti Lingneus s.r.o., pričom žalovaná umožnila
tejto spoločnosti realizovať jej právo zodpovedajúce nájomnej zmluve, čím zapríčinila vznik škodyžalobcovi, pretože nerešpektovala povinnosť jej uloženú neodkladným opatrením, a preto hrubým
spôsobom porušila prevenčnú povinnosť zakotvenú v ust. § 415 Občianskeho zákonníka.
6. Súd prvej inštancie zdôraznil, že konanie žalovanej smerovalo nielen k zamedzeniu priameho výkonu

hospodárskej činnosti na prenajatom pozemku, ale aj takéto konanie podnecovala vo vzťahu k ďalším
subjektom (Lingneus s.r.o., HCO, Stina, s.r.o.), ktoré nemali dôvod zasahovať do hospodárskej činnosti
žalobcu. Keďže im žalovaná takéto konanie umožnila, tak nielenže vyslovene spôsobila protiprávny stav,
ale aj vznik škody na strane žalobcu, t. j. že išlo o konanie, ktorého príčinná súvislosť vecne nadväzovala
na ňou vyvolaný protiprávny stav. V otázke zavinenia súd prvej inštancie konštatoval priamy úmysel

žalovanej, ktorý spočíval v znemožnení výkonu práv žalobcu vyplývajúcich priamo z nájomnej zmluvy,
ktorú mali strany platne uzavretú. Súd prvej inštancie poznamenal, že všeobecná zodpovednosť za
škodu podľa ust. § 420 Občianskeho zákonníka predstavuje zodpovednosť za predpokladané zavinenie.
Podľa súdnej praxe právnická osoba musí predložiť dôkaz o nedostatku zavinenia na strane svojich
štatutárnych orgánov alebo iných osôb (zamestnancov alebo členov, respektíve ďalších osôb použitých
pri činnosti právnickej osoby) na to, aby sa úspešne vyvinila, respektíve zbavila zodpovednosti za škodu.

Súd prvej inštancie konštatoval, že nie je žiadny dôkaz, ktorý by vylučoval zavinenie osôb, ktoré ako
splnomocnenci konali v mene žalovanej a svojim konaním bránili žalobcovi vo výkone jeho činnosti. Súd
prvej inštancie stotožňujúc sa s argumentáciou žalobcu poukázal na skutočnosť, že pokiaľ žalovaná
udelilaplnúmocpánoviG.,H.aB.,pričomodmarca2016vedela,žetietoosobykonajúprotiprávne,bolo
povinnosťou žalovanej predmetné skutočnosti preveriť a týmto osobám dať pokyn, aby v protiprávnom

konaní nepokračovali alebo im vypovedať plné moci. Ale v prípade, ak žalovaná uvedené neurobila,
tak jej konanie nemožno chápať inak ako schválenie konaní, ktorého sa dopúšťali predmetné osoby.
Žalovaná sa dlhodobo a opakovane dozvedala o konaní týchto osôb, ale nikdy spoločnosti IMA INVEST
s.r.o. neoznámila svoj nesúhlas s ich protiprávnym konaním, a preto je z ich konania žalovaná zaviazaná
sama s poukazom na ust. § 33 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Výška škody tak pozostáva z nákladov,

ktoré musel žalobca vynaložiť, pričom táto bola ustálená z predložených faktúr.
7. Vzhľadom na skutočnosť, že sa žalovaná dostala do omeškania dňa 11.05.2018, súd prvej inštancie
konštatoval, že je povinná zaplatiť dlžnú sumu spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8 % ročne podľa
nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, pretože základná úroková sadzba Európskej

centrálnej banky bola ku dňu omeškania (od kedy žalobca požaduje úroky z omeškania priznať) 0 %
a žalobcovi patrí úrok z omeškania o 8 bodov vyšší, pretože žalovaná bola preukázateľne v omeškaní
od vyššie uvedeného dátumu. Nad rámec uvedeného súd prvej inštancie poznamenal, že hoci žalobca
v niektorých podaniach uvádzal iný dátum omeškania, nepovažoval jeho podania za rozšírenie žaloby,
ale len za chybu v písaní. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol vo výroku II. napadnutého

rozsudku na základe pomeru úspechu v konaní, a preto v celom rozsahu úspešnému žalobcovi priznal
voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
8. Proti napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná v zákonnej lehote a v celom
rozsahu (výrok I. a II.) odvolanie, ktorým sa domáhala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil
tak, že žalobu doručenú súdu prvej inštancie dňa 11.05.2018 v plnom rozsahu zamietne a prizná

žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % alebo alternatívne navrhovala jeho zrušenie
a vrátenie veci súdu prvej inštancie na nové konanie. Napadnutý rozsudok považovala za nesprávny
z nasledovných odvolacích dôvodov:
(i) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces [§ 365 ods. 1 písm. b) CSP];

(ii) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 365 ods. 1
písm. d) CSP];
(iii) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
[§ 365 ods. 1 písm. f) CSP];
(iv) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods.

1 písm. h) CSP].
9. Žalovaná v odvolaní argumentovala tým, že pred rokom 2017 opakovane od predmetnej nájomnej
zmluvyodstúpila,apretonájomnývzťahmedzistranamivrozhodnomobdobíužneexistoval.Nazáklade
tejto skutočnosti nemohla brániť žalobcovi v užívaní nehnuteľností, ktoré v tej dobe už neboli v nájme
žalobcu. Odstúpenia žalovanej napadol žalobca v súdom konaní vedenom na Okresnom súde Nitra

(ďalej aj len „OS Nitra“) pod sp. zn. 28Cb/15/2013, ktoré nebolo do dnešného dňa právoplatne skončené.
Otázky platnosti a neplatnosti nájomnej zmluvy ako aj trvanie nájomného vzťahu sú predmetom
odvolacieho konania pred Krajským súdom v Nitre. Žalovaná poukázala na to, že otázky platnosti,
respektíve neplatnosti predmetnej nájomnej zmluvy sú relevantnými vo viacerých súdnych konaniach,pričom v tomto konaní predstavuje otázku prejudiciálnu, pretože od nej závisí posúdenie trvania
nájomného vzťahu medzi stranami v rozhodnom období ako aj samotné právo užívať nehnuteľnosti,
ktoré sú predmetom nájomnej zmluvy. Žalovaná konštatovala, že jedným z uplatnených dôvodov

odstúpenia zo dňa 12.07.2013 bola aj skutočnosť, že žalobca poškodil žalovanú tým, že jej za vyťažený
kameň na prenajatých pozemkoch neuhradil faktúru vo výške 34.560 eur, pričom žalovaná si tento nárok
uplatnila v súdom konaní vedenom na OS Nitra pod sp. zn. 20Cb/43/2013. Súd prvej inštancie v konaní
pod sp. zn. 28Cb/15/2013 dospel k záveru o neplatnosti predmetného odstúpenia a o trvaní nájomného
vzťahu, pričom svoj záver mal dôvodiť od právoplatných rozsudkov v konaní vedenom pod sp. zn.

20Cb/43/2013. Žalovaná konštatovala, že rozsudok v konaní sp. zn. 28Cb/15/2013 napadla odvolaním,
kde argumentovala aj nesprávnosťou právoplatných rozsudkov v konaní sp. zn. 20Cb/43/2013 (ktoré
prvostupňový súd OS Nitra podľa nej nesprávne považoval za záväzné právne posúdenie prejudiciálnej
otázkyriešenejvsúdomkonaníspzn.28Cb/15/2013).Odvolacírozsudokvkonanísp.zn.20Cb/43/2013
mala žalovaná napadnúť dovolaním, pričom Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd
SR“aleboaj„NSSR“)uznesenímsp.zn.5Obdo/87/2020zodňa27.10.2021zrušilrozsudokodvolacieho

súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Na základe tejto skutočnosti bola žalovaná názoru, že platne
ukončila predmetnú nájomnú zmluvu odstúpením zo dňa 12.07.2013.
10. Žalovaná ďalej poukázala na to, že súd prvej inštancie nevyhovel návrhu na prerušenie konania
do právoplatného skončenia konania sp zn. 28Cb/15/2013, v ktorom sa rieši prejudiciálna otázka
týkajúca sa platnosti, respektíve neplatnosti odstúpení žalovanej a rozhodol sa ju posúdiť sám,

avšak bez patričného odôvodnenia. Podľa názoru žalovanej nie je z odôvodnenia napadnutého
rozsudku zrejmé ako má odstúpenie zo dňa 12.07.2013 udržiavať protiprávny stav a škodiť žalobcovi.
Súd prvej inštancie sa tak podľa žalovanej nezaoberal jej námietkou týkajúcou sa neexistencie
hmotnoprávneho vzťahu (nájomného vzťahu medzi stranami v rozhodnom období). Podľa takéhoto
odôvodnenia by prenajímateľ počas vydaného neodkladného oprávnenia nemohol odstúpiť od nájomnej

zmluvy, a to ani za predpokladu, keď by nájomca preukázateľne porušil svoje zmluvné povinnosti.
Súd prvej inštancie zároveň právne nekvalifikoval podľa čoho považuje za neplatné predmetné
odstúpenie. Súd prvej inštancie z pohľadu žalovanej vo výsledku dospel k záveru o neexistencii
nájomného vzťahu medzi stranami, a tak bez ohľadu na to, že žalobca z pohľadu hmotného práva
„okupoval“ cudziu nehnuteľnosť, tak mu majú byť uhradené náklady vynaložené na SBS. Takýto záver

považovala žalovaná za nesprávny, a preto nemohol žalobcovi vzniknúť nárok na náhradu škody,
keďže neodkladné opatrenia sú v rozpore so skutočne zisteným skutkovým a právnym stavom veci.
Žalovaná poukázala na to, že vydané neodkladné opatrenie, ktoré zanikne následkom zamietnutia
žaloby, zakladá zodpovednosť za škodu, ktorá vznikla na jeho základe, práve navrhovateľovi. Z tohto
dôvodu žalovaná zastávala názor, že záver súdu prvej inštancie o protiprávnosti konania žalovanej

a jej zodpovednosť za škodu len na základe údajného porušenia neodkladných opatrení vydaných
v konaní sp. zn. 28Cb/15/2013, bez zohľadnenia existencie, respektíve neexistencie hmotnoprávneho
vzťahu medzi stranami odporuje princípu, na ktorom je založená právna úprava podľa ust. § 340 ods. 1
CSP. Podľa žalovanej by tak nastal ťažko riešiteľný problém pre justičný systém, pretože plnenie, ktoré
by mala žalovaná nahradiť v tomto konaní za predpokladu právoplatnosti napadnutého rozsudku by

zároveň predstavovalo škodu žalovanej podľa ust. § 340 ods. 1 CSP, pričom by sa nemohla dovolať
časti tejto škody. Žalovaná na základe vyššie uvedených argumentov konštatovala, že záver súdu
prvej inštancie o protiprávnosti konania žalovanej a o jej zodpovednosti za škodu je predčasný a súd
prvej inštancie ani takto nemohol rozhodnúť bez detailného a riadneho odôvodneného posúdenia
prejudiciálnej otázky platnosti, respektíve neplatnosti odstúpení (najmä zo dňa 12.07.2013).

11. V poslednom rade žalovaná argumentovala nesprávnym právnym posúdením súdom prvej inštancie
v otázke úrokov z omeškania, pretože vychádzala z obchodnoprávneho režimu. Zodpovednostný vzťah
súd prvej inštancie kvalifikoval ako občianskoprávny, avšak na úroky z omeškania bez zdôvodnenia
aplikoval obchodnoprávny režim. Žalovaná poukázala na to, že aj nájomný vzťah medzi stranami sa
podľa nájomnej zmluvy spravoval úpravou Občianskeho zákonníka, a preto v závere bola toho názoru,

že súd prvej inštancie mal priznať úrok z omeškania vo výške 5 % ročne. Žalovaná zároveň napadla aj
II. výrok napadnutého rozsudku ako závislý výrok vo vzťahu k I. výroku.
12. Podaním zo dňa 02.06.2022 žalobca reagujúc na odvolanie žalovanej konštatoval, že ani jeden
z odvolacích dôvodov uvádzaných žalovanou nie je daný a sú len vyjadrením jej nespokojnosti
s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Ani jedno z odstúpení od nájomnej zmluvy žalovanou nebolo

platné, čo potvrdili aj viaceré civilné súdy. Žalovaná nerešpektovala nariadené neodkladné opatrenia
v konaní sp. zn. 28Cb/15/2013, a to predovšetkým prvé (aby žalovaná akýmkoľvek spôsobom nebránila
žalobcovi v užívaní vo vykonávaní poľnohospodárskej činnosti a hospodárení v lesoch, ...atď) a tretie
(zákaz prenechať inej osobe nájomnou zmluvou na užívanie, ...atď). Žalobca zároveň poukázalna skutočnosť, že vo všetkých neodkladných opatreniach bolo jednoznačne skonštatované protiprávne
konanie žalovanej na úkor žalobcu. Žalovaná dlhodobo konala tak, aby všetky neodkladné opatrenia
zmarila, teda nielen v rozhodnom období, ale aj v čase, ktorý mu predchádzal. Ak by žalovaná

rešpektovala predmetné neodkladné opatrenia, žalobca by nemal dôvod si najímať strážnu službu.
Žalobca poukazoval na to, že žalovaná upustila od svojej argumentácie pred súdom prvej inštancie
týkajúcej sa nekonania na škodu žalobcu. Aktuálne žalovaná zastala argumentačné stanovisko týkajúce
sa toho, že predmetná nájomná zmluva v rozhodnom období nemohla byť ani v platnosti, a preto ani
škoda nemohla vzniknúť žalobcovi, pričom túto teóriu žalovaná aplikuje aj vo vzťahu k neodkladným

opatreniam, ktoré by údajne nemali mať nijaký hmotnoprávny základ. Žalobca takúto argumentáciu
žalovanej odmietol, považujúc ju za účelovú.
13. Žalobca poukazoval na to, že žalovaná vo svoje argumentácii kladie dôraz na platnosť jej odstúpenia
zo dňa 12.07.2013, pričom sa snaží navodiť tzv. „domino efekt“. To znamená, že v prvom súdnom
konaní sa konajúce súdy zjavne pomýlili, čo má predstavovať nesprávnosť rozhodnutia v druhom
konaní, a to zase má mať vplyv na nesprávnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku v tomto konaní.

Žalobca ďalej konštatoval, že je pravdou, že v konaní sp. zn. 20Cb/43/2013 bolo Najvyšším súdom
SR zrušené rozhodnutie odvolacieho súdu, ale nevyplývajú z neho také právne závery, aké prezentuje
žalovaná. Teda toto zrušenie dovolacím súdom nemá potvrdzovať nesprávnosť rozhodnutia v konaní
sp. zn. 28Cb/15/2013; žalobca takéto argumenty považoval za nepravdivé a zavádzajúce. Konštatoval,
že dovolacím súdom ostal rozsudok súdu prvej inštancie v konaní sp. zn. 20Cb/43/2013 nedotknutý,

a preto je podľa názoru žalobcu čo do obsahu správny. Zrušený bol len rozsudok odvolacieho súdu
s tým, že ten sa údajne nedostatočne vysporiadal s otázkou možného bezdôvodného obohatenia.
Teda z rozhodnutia dovolacieho súdu nevyplýva nijaký právny záver o škode na majetku žalovanej.
Ďalej žalobca poukázal na to, že v konaní sp. zn. 28Cb/15/2013, v ktorom súd v merite veci rozhodol
o neplatnosti všetkých odstúpení žalovanej (rozhodnutie o štvrtom odstúpení je už aj právoplatné),

nevychádzal len na podklade právoplatných rozsudkov z konania 20Cb/43/2013, ale aj na podklade
množstva iných dôkazov a skutočností. V konaní sp. zn. 28Cb/15/2013 bol právny názor od počiatku
konzistentný v tom, že všetky odstúpenia od nájomnej zmluvy boli neplatné a nájomná zmluva trvá (aj
napriek tomu, že prvé rozhodnutie bolo odvolacím súdom zrušené z dôvodu, že súd prvej inštancie
nepojal otázku neplatnosti v celom rozsahu aj do výroku rozhodnutia).

14. Argumentáciu žalobca upriamil aj na skutočnosť, že z právoplatne skončeného konania sp. zn.
17C/146/2014 vyplýva, že nájomná zmluva je platná s poukazom na potvrdzujúci rozsudok Krajského
súdu v Nitre sp. zn. 9Co/128/2020 zo dňa 11.11.2021, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že žalovanej (v
tomto konaní) žiadna škoda nevznikla a dôvod na odstúpenie od predmetnej nájomnej zmluvy nebol
daný. Žalobca dal do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/44/2010 v spojení

s aktuálnou judikatúrou (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/6/2020 zo dňa 29.05.2020),
z ktorej vyplýva, že ak bola v občianskoprávnom konaní určitá otázka právoplatne vyriešená a má byť
posúdená v inom konaní ako prejudiciálna, je súd viazaný skorším posúdením. Žalobca na základe
tejto argumentácie konštatoval, že súd je v tomto konaní viazaný posúdením predmetnej otázky
hmotnoprávneho vzťahu strán sporu, tak ako bola táto otázka posúdená súdom v súvisiacom konaní

sp. zn. 17C/146/2014. Žalobca zároveň zdôraznil, že otázka neplatnosti odstúpenia žalovanej zo dňa
12.07.2013 nie je pre nárok na náhradu škody uplatnený v tomto konaní relevantnou, respektíve
kľúčovou, pretože relevanciu predstavuje skutočnosť hrubého porušovania neodkladných opatrení zo
strany žalovanej.
15. Žalobca konštatoval, že pokiaľ bolo vydaných viacero neodkladných opatrení, žalovaná je povinná

ich rešpektovať, a to aj v prípade, ak by hypoteticky odstúpenie zo dňa 12.07.2013 bolo platné. Žalovaná
bola tak povinná predmetné neodkladné opatrenia rešpektovať bez ohľadu na to, či budú v budúcnosti
zrušené, pretože je potrebné pre posúdenie zodpovednostných nárokov vychádzať z právneho
stavu existujúceho v čase, kedy vznikla škoda. Žalobca sa nestotožnil s argumentáciou žalovanej
o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku, pretože právne závery boli postavené na hrubom

porušení povinností vyplývajúcich pre žalovanú práve z predmetných neodkladných opatrení (prvého
a tretieho). Podľa názoru žalobcu súd nemusí právne kvalifikovať svoj vyslovený záver spočívajúci
v neplatnosti ďalších odstúpení žalovanej od predmetnej nájomnej zmluvy detailným spôsobom, tak
ako to požadovala žalovaná, pretože nebol primárnym základom pre priznanie uplatneného nároku.
Ďalej žalobca konštatoval, že ak žalovaná nebola spokojná s jednou vetou odôvodnenia napadnutého

rozsudku, táto skutočnosť neznamená, že samotné odôvodnenie nespĺňalo zákonne požiadavky na
riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia.
16. K argumentácii žalovanej k údajnej predčasnosti záveru o zodpovednosti za škodu žalobca uviedol,
že sa nestotožňuje s jej výkladom ust. § 340 ods. 1 CSP, ktoré ju neoslobodzuje z povinnostívyplývajúcich z nariadených neodkladných opatrení (primárne prvého a tretieho), pričom za porušovanie
týchto povinností je priamo zodpovedná. Zopakoval, že protiprávne konanie sa neposudzuje podľa
hypotetickéhostavu,ktorýbymoholnastať,alepodľaprávnehostavuplatnéhovčase,keďknemudošlo.

Teda je rozhodujúce, že predmetné neodkladné opatrenia boli v platnosti a žalovaná ich bola povinná
rešpektovať bez ohľadu na to, že by mohli byť hypoteticky v budúcnosti zrušené. Podľa názoru žalobcu
je tak vylúčené, aby si žalovaná mohla uplatniť nárok na náhradu škody z protiprávneho konania, ktoré
sama spôsobila, keď konala v rozpore s neodkladnými opatreniami a žalobca bol nútený si najať strážnu
službu. Žalobca trval na správne určenom úroku z omeškania, pretože ustanovenie § 420 Občianskeho

zákonníka sa vzťahuje aj pre obchodnoprávne vzťahy. Vzťah medzi stranami vyplývajúci z predmetnej
nájomnej zmluvy je vzťahom obchodnoprávnym, pričom túto skutočnosť mali potvrdiť viaceré civilné
súdy. Záverom žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil
a priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
17. Replikou zo dňa 24.06.2022 sa žalovaná vyjadrila k vyjadreniu žalobcu. Uviedla, že v úvodnej
časti žalobca uvádza len minimum argumentov týkajúcich sa odvolacích dôvodov skutočne

uplatnených v odvolaní. Žalobca len skopíroval časti z jeho vyjadrenia zo dňa 09.11.2021 ako aj
pri argumentoch týkajúcich sa údajnej neexistencie nájomného vzťahu v rozhodnom období. Žalovaná
sa pridržiavala svojej argumentácie uvedenej v odvolaní týkajúcej sa konaní sp. zn. 28Cb/15/2013
a sp. zn. 20Cb/43/2013, pričom spochybňovala argumentáciu žalobcu obsiahnutú v jeho vyjadrení
k predmetnému odvolaniu. Nesúhlasila s údajnou konzistenciou právneho názoru ohľadne neplatnosti

odstúpenia v konaní sp. zn. 28Cb/15/2013, ktorý uviedol žalobca. Žalovaná poukazovala na to, že
je relevantné len zrušenie prvého rozsudku v predmetnom konaní Najvyšším súdom SR, pričom
sa súd ďalej v tomto konaní nevysporiadal s novo predloženými dôkazmi žalovanej pre údajnú
viazanosť rozsudkami z konania sp. zn. 20Cb/43/2013. Žalovaná poukázala na skutočnosť, že keď
Najvyšší súd SR zrušil odvolací rozsudok v konaní sp. zn. 20Cb/43/2013, toto nepredstavuje správnosť

prvostupňového rozsudku, tak ako to prezentuje žalobca. Tento môže byť zmenený odvolacím súdom
v rámci odvolacieho konania. V tomto smere žalovaná bola názoru, že jej škoda vznikla.
18. K otázke konania sp. zn. 17C/146/2014 žalovaná uviedla, že sú predmetom dovolacieho konania
na základe jej dovolania. Zároveň žalovaná konštatovala, že z rozhodnutia odvolacieho súdu vo vyššie
uvedenom konaní nevyplýva, že by sa súdy zaoberali otázkou platnosti, respektíve neplatnosti nájomnej

zmluvy. Skutočnosť, že žalovanej nebol priznaný uplatnený nárok v konaní sp. zn. 17C/146/2014 podľa
názoru žalovanej nevylučuje, aby jej v konaní sp. zn. 20Cb/43/2013 bol priznaný ňou uplatnený nárok
ako bezdôvodné obohatenie žalobcu predstavujúce poškodenie žalovanej v zmysle jej odstúpenia zo
dňa 12.07.2013. Žalovaná konštatovala, že pre účastníkov konania je záväzný a súd je viazaný len
výrokom rozsudku, nie však jeho odôvodnením. Teda súd, ktorý v konaní posudzuje predbežnú otázku,

nie je viazaný riešením hmotnoprávnej otázky v odôvodnení skoršieho právoplatného rozhodnutia
v inom súdnom konaní. Na podporu tejto argumentácie poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 3Cdo/115/2016 zo dňa 28.06.2017, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/231/2013
zo dňa 25.06.2014, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/2/2014 zo dňa 30.10.2014 a na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 26Cdo/2804/2012 zo dňa 12.06.2014. Všetky

tieto rozhodnutia vymenované žalovanou mali deklarovať jej právne závery o viazanosti len výrokom
rozsudku a nie odôvodnením. Žalovaná tak konštatovala, že tieto právne závery nie sú v rozpore
srozhodnutiamiNajvyššiehosúduSRuvádzanýmižalobcomvjehovyjadreníkpredmetnémuodvolaniu.
Žalovaná dodala, že aj keby z odôvodnenia rozsudkov v konaní sp. zn. 17C/146/2014 vyplývali
skutočnosti tvrdené žalobcom (o neplatnosti predmetného odstúpenia žalovanej a o platnosti nájomnej

zmluvy), tak by súd v tomto konaní nebol viazaný týmto posúdením.
19. Žalovaná ďalej poukázala na to, že svojim odvolaním nespochybňovala povinnosť adresáta
neodkladného opatrenia toto rešpektovať. Namietala však, že súd prvej inštancie sa nedostatočne
vysporiadal s predbežnou otázkou spočívajúcou v existencii, respektíve neexistencii nájomnej
zmluvy v rozhodnom období v nadväznosti na odstúpenie žalovanej zo dňa 12.07.2013. Súd

prvej inštancie dostatočne neodôvodnil svoje závery v tejto otázke a s predmetnou námietkou
žalovanej sa nedostatočne vysporiadal. Žalovaná konštatovala, že sankciou v prípade nerešpektovania
neodkladného opatrenia je výkon tohto rozhodnutia v exekučnom konaní. Žalovanej tak boli uložené
sankcie v zmysle § 192 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, konkrétne jej

boli uložené pokuty vo výške 5.000 eur na základe exekučného príkazu sp. zn. EX 766/2014-34 zo dňa
21.03.2016 a vo výške 25.000 eur na základe exekučného príkazu sp. zn. EX 766/2014-44 zo dňa
30.06.2016. V otázke údajnej predčasnosti záveru o zodpovednosti za škodu sa žalovaná pridržiavala
svojej argumentácie v predmetnom odvolaní a len negovala argumentáciu protistrany, nové skutočnostiv tejto rovine neuviedla. Odvolateľka záverom konštatovala, že nesúhlasí s právnym názorom žalobcu
ohľadom úrokov z omeškania podradených pod obchodnoprávnu úpravu. Omeškanie ako také, ktoré
je následkom porušenia iných ako zmluvných povinností sa nespravuje zákonom č. 513/1991 Zb.

Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“), ktorý takúto úpravu
ani neobsahuje, a preto bolo potrebné predmetné úroky z omeškania podradiť pod úpravu obsiahnutú
v Občianskom zákonníku. V prípade, ak by sa úroky z omeškania mali spravovať obchodnoprávnym
režimom, musel by súd prvej inštancie dospieť k záveru, že aj samotný zodpovednostný vzťah by sa mal
spravovať podľa Obchodného zákonníka. Súd prvej inštancie potom podľa žalovanej nemohol dospieť k

záveru, že jeden následok porušenia nezmluvnej povinnosti sa spravuje podľa Obchodného zákonníka
a druhý sa spravuje občianskoprávnou úpravou.
20. Žalobca duplikou zo dňa 02.08.2022 reagoval na repliku žalovanej. Konštatoval, že žalovaná
sa od začiatku snaží celú právnu situáciu zneprehľadniť a súd zahlcuje informáciami, ktoré nie sú
relevantnými pre posúdenie veci, a to s cieľom skomplikovať rozhodnutie vo veci. Žalobca zdôraznil, že
žalovaná porušila prvé a tretie neodkladné opatrenie, čím je založený jej zodpovednostný vzťah. Ostatné

skutočnosti, na ktoré sa žalovaná odvoláva netvoria právny základ žaloby, nie sú právne významnými
pre posúdenie danej veci. Ďalej žalobca poukázal na to, že uloženie pokuty v rámci exekučného
konania neznamená, že povinnosť žalovanej vyplývajúca z neodkladných opatrení skončila. Žalovaná
podľa názoru žalobcu svoju argumentáciu smeruje k hypotézam, pričom jej nastolené námietky nie sú
relevantnými pre rozhodnutie predmetnej veci. Žalobca sa ďalej pridržiaval svojej argumentácie, ktorú

aplikoval vo vyjadrení k predmetnému odvolaniu. Iné, nové a relevantné skutočnosti neuviedol.
21. Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
22. Podľa § 379 ods. 1 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak
a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý,

b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov,
c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
23. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
24. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

25. Podľa § 385 ods. 1 CSP, na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.
26. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
27.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
28. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
29. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.
30. Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou
osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za
škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych
predpisov nie je tým dotknutá.

31. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.
32. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP), bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1
CSP a contrario, prejednal odvolanie žalovanej v súlade s ust. § 378 a nasl. CSP a cítiac sa viazaný
rozsahom a dôvodmi odvolania ako aj skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvej inštancie, dospel

k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.
33. Odvolací súd mal zo súdneho spisu za preukázané, že žalobca sa žalobou podanou na Okresný súd
Nitra dňa 11.05.2018 domáhal voči žalovanej zaplatenia 19.360 eur s príslušenstvom, ako aj náhrady
trov konania titulom náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti s najatím SBS služby ako
následku nerešpektovania neodkladných opatrení žalovanou. Okresný súd Nitra rozhodol platobným

rozkazom č. k. 16C/80/2018 – 393 zo dňa 29.06.2018, ktorým vyhovel návrhu žalobcu v celom rozsahu.
Proti citovanému platobnému rozkazu podala žalovaná v zákonnej lehote vecne odôvodnený odpor.
Uznesením č. k. 16C/80/2018 – 451 zo dňa 14.09.2018 OS Nitra predmetný platobný rozkaz zrušil.
Následne súd prvej inštancie v priebehu konania rozhodol napadnutým rozsudkom. Okresný súd Nitrauznesením č. k. 28Cb/15/2013 – 77 zo dňa 01.03.2013 vo veci navrhovateľa: IMA INVEST s.r.o.
proti odporcovi v 1. rade: Rímskokatolícka cirkev, Žilinská diecéza a odporcovi v 2. rade: HCO, s.r.o.
rozhodol tak, že nariadil predbežné opatrenie v tomto znení: „Súd nariaďuje odporcovi v 1. rade

a odporcovi v 2. rade zdržať sa konania, ktorým by akýmkoľvek spôsobom navrhovateľovi bránili
vužívaní,vovykonávanípoľnohospodárskejčinnostiavhospodárenívlesochpodľazákonač.326/2005
Z.z. v platnom znení na nehnuteľnostiach špecifikovaných vo výroku rozhodnutia.“ Okresný súd Nitra
uznesením č. k. 28Cb/15/2013 – 745 zo dňa 23.04.2015 vo veci navrhovateľa: IMA INVEST s.r.o. proti
odporcovi v 1. rade: Rímskokatolícka cirkev, Žilinská diecéza a odporcovi v 2. rade: LINGNEUS, s.r.o.

rozhodol tak, že nariadil predbežné opatrenie v tomto znení: Súd zakazuje odporcovi v 1. rade prenechať
inej osobe (vypožičiavateľovi) zmluvou o výpožičke na užívanie, prenechať inej osobe (nájomcovi)
nájomnou zmluvou na užívanie a akokoľvek inak disponovať (prevádzať) užívacie právo na inú osobu vo
vzťahu k nehnuteľnostiam špecifikovaným vo výroku rozhodnutia, a to až do právoplatného skončenia
vo veci samej.
34. Odvolací súd v prvom rade konštatuje, že sa v plnej miere stotožňuje so záverom napadnutého

rozsudku súdu prvej inštancie o dôvodnosti žalobcovho uplatneného nároku, a preto sa v rozhodnutí
zameria len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku a na zdôraznenie jeho
správnosti uvádza ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 CSP). Odvolací súd považuje za potrebné zaujať
stanovisko k námietkam žalovanej ako odvolateľky, a to nasledovne:
35. Právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jednou zo súčastí základného práva na

spravodlivý proces, zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach (ďalej len „dohovor“). Toto
právo je podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky implikované aj v čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskejrepubliky.Povinnosťousúdovakoštátnychorgánovjedbaťoto,abyústavnéprávasubjektov
zúčastnených na konaní boli riadne dodržiavané. Odôvodnenie predstavuje tú časť rozhodnutia, v ktorej
súd interpretuje, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Len také

odôvodnenie súdneho rozhodnutia napĺňa požiadavky vyplývajúce zo základného práva na spravodlivý
proces, z ktorého je zrejmá opodstatnenosť, zákonnosť a spravodlivosť rozhodnutia. Odôvodnenie
rozhodnutia má tak obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má spĺňať požiadavku zrozumiteľnosti.
Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického,
jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Účelom

takéhoto odôvodnenia je predovšetkým deklarovať správnosť rozhodnutia; zároveň je aj prostriedkom
kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia.
36. Odvolací súd v prejednávanej veci dospejúc k záveru o tom, že odôvodnenie napadnutého
rozsudku spĺňa vyššie popísané atribúty takého odôvodnenia rozhodnutia, ktoré napĺňa požiadavky
vyplývajúce zo základného práva na spravodlivý proces, in medias res konštatuje, že podstatu

napadnutého rozsudku predstavuje skutočnosť, že žalobca preukázal vznik škody v dôsledku
nerešpektovania predmetných neodkladných opatrení žalovanou. Relevantnou skutočnosťou je teda
existencia právoplatných rozhodnutí (v čase vzniku škody), ktoré ukladali povinnosti žalovanej, ktorá
ich nedodržala, respektíve porušila. Odvolací súd tak považuje za bezpredmetné námietky žalovanej
týkajúce sa hypotetického osudu týchto neodkladných opatrení alebo akékoľvek rozporovanie ich

správnosti. Sama žalovaná uviedla, že v dôsledku nerešpektovania neodkladných opatrení jej boli
uložené sankcie v podobe pokút v exekučnom konaní. Odvolací súd zároveň uvádza, že ani
skutočnosť uloženia predmetných finančných sankcií nepredstavuje zánik povinností vyplývajúcich
pre žalovanú z predmetných neodkladných opatrení. Žalovaná tak bola povinná tieto neodkladné
opatrenia rešpektovať a hlavne dodržiavať povinnosti z nich pre ňu vyplývajúce. Z logického hľadiska

odvolaciemu súdu vyplýva, že v prípade preukázania zodpovednosti za škodu v spojení s právoplatnými
neodkladnými opatreniami (vznik škody ako následok nerešpektovania týchto neodkladných opatrení),
možno uplatnený nárok vyhodnotiť ako nárok na náhradu tejto škody voči tomu, koho konaním ku
škode došlo. Teda bez ohľadu na to, že žalovanej bola uložená pokuta v dôsledku nerešpektovania
neodkladných opatrení, v prípade vzniku škody na strane žalobcu (a v prípade preukázania

vzniku zodpovednosti za škodu na strane žalovanej), má žalobca nárok na náhradu tejto škody.
Zároveň samotná skutočnosť nerešpektovania právoplatných neodkladných opatrení predstavuje nárok
na náhradu škody (v prípade preukázania škody v spojení s týmito neodkladnými opatreniami). Odvolací
súd vo všeobecnosti zdôrazňuje, že samotné polemizovanie žalovanej s právnymi názormi iných súdov,
či už prvoinštančného, ako aj odvolacieho a dovolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti

rozhodnutí súdu prvej inštancie a súdu odvolacieho alebo kritika toho, ako súd v inom konaní pristupoval
k riešeniu právnej otázky vo vzťahu k existencii, respektíve neexistencii nájomnej zmluvy, významovo
nezodpovedajú kritériám stanoveným v niektorom z ňou namietaných odvolacích dôvodov.37. Ďalej odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie riadne skúmal predpoklady vzniku
zodpovednosti za škodu [(i) porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu); (ii) vznik
škody ako majetkovej ujmy; (iii) existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu

a vzniknutou škodou, (iv) zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil (ide
o zodpovednosť za predpokladané zavinenie)], pričom žalovaná vo svojom odvolaní nesmerovala
svoju argumentáciu vo vzťahu k naplneniu, respektíve nenaplneniu niektorých predpokladov vzniku
zodpovednosti za škodu. Svoju argumentáciu však smerovala k predčasnému záveru o tejto
zodpovednosti, avšak táto sama o sebe nepredstavuje spôsob zbavenia sa zodpovednosti za škodu

podľa ust. § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd konštatuje, že sa nestotožňuje
s námietkami žalovanej týkajúcimi sa nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku vo vzťahu
k posúdeniu platnosti, respektíve neplatnosti predmetnej nájomnej zmluvy. Súd prvej inštancie túto
skutočnosť uviedol len na margo veci, nebola však rozhodnou pre posúdenie uplatneného nároku
žalobcom (tým bola skutočnosť existencie právoplatných neodkladných opatrení v čase vzniku škody –
odsek 36.). Odvolací súd dospel k záveru, že posúdenie tejto otázky (platnosť, respektíve neplatnosť

predmetnej nájomnej zmluvy) je irelevantné o vzťahu k uplatňovanému nároku, a preto sa v tejto otázke
bližšie nezaoberá námietkami žalovanej. Súd prvej inštancie tak nemal povinnosť bližšie špecifikovať
svoje závery v tejto otázke, pretože vychádzal z rozhodnutí, kde bol tento záver už prijatý, a preto
nebolo potrebné danú otázku posudzovať ako prejudiciálnu. Odvolací súd ďalej ako obiter dictum
konštatuje, že konania uvádzané žalovanou, konkrétne vedené na Okresnom súde Nitra pod sp. zn.

28Cb/15/2013 (rozsudok OS Nitra č. k. 28Cb/15/2013 - 2477 zo dňa 27.05.2021 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Nitre č. k. 15Cob/95/2021 - 2689 zo dňa 13.06.2023, právoplatný dňa 22.08.2023)
a sp. zn. 20Cb/43/2013 (rozsudok OS Nitra č. k. 20Cb/43/2013 - 477 zo dňa 16.03.2018 – vo výroku I.
a II. právoplatný dňa 03.05.2018; vo výroku III. a IV. - v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k.
15Co/41/2024 - 882 zo dňa 16.04.2024 právoplatný dňa 24.06.2024 a dopĺňacím rozsudkom OS Nitra

č. k. 20Cb 43/2013 - 617 zo dňa 19.10.2018, právoplatný dňa 07.11.2018) sú právoplatne skončené.
Teda ani rozoberanie správnosti týchto rozhodnutí nie je relevantným. V otázke úrokov z omeškania
odvolací súd zástava názor, že vzťah medzi žalobcom a žalovanou je vzťahom obchodnoprávnym,
pričom netýka sa to len nájomnej zmluvy, ale aj právnych vzťahov na to nadväzujúcich. Ustanovenie
§ 420 Občianskeho zákonníka sa vzťahuje aj na obchodnoprávne vzťahy, a preto úroky z omeškania

sa budú spravovať ustanoveniami občianskoprávnej úpravy. Odôvodnenie napadnutého rozsudku tak
spĺňa všetky požiadavky na riadne, zákonné odôvodnenie, v ktorom jasným, rozhodným, zrozumiteľným
a jednoznačným spôsobom súd prvej inštancie uviedol dôvody, ktoré ho viedli k záverom ním prijatým.
Na základe týchto skutočností odvolací súd nepovažuje záver súdu prvej inštancie ohľadom vzniku
zodpovednosti za škodu za predčasný. Žalovaná svojimi námietkami reflektovala svoju nespokojnosť

s výsledkom konania, ktorá však sama o sebe nemôže privodiť úspech v odvolacom konaní.
38. V krátkosti považuje odvolací súd za potrebné vyjadriť sa k rozhodnutiam uvedeným žalovanou.
Z obsahu rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/87/2020 odvolaciemu súdu vyplynulo, že
predmetným rozhodnutím bol zrušený výlučne rozsudok odvolacieho súdu, a to bez posudzovania či
akéhokoľvek spochybnenia vecnej správnosti záverov súdov oboch inštancií o platnosti predmetnej

nájomnej zmluvy. Ďalšie žalovanou uvádzané rozhodnutia týkajúce sa posudzovania prejudiciálnej
otázky a viazanosti súdu len výrokom iného rozhodnutia sú irelevantné pre toto rozhodnutie, a preto
ich odvolací súd bližšie nerozoberá. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že slovenské súdy nie
sú viazané právnym názorom súdov Českej republiky, ich účelom môže byť len inšpirácia vzhľadom
na podobnosť právnych poriadkov jednotlivých štátov, a preto rozhodnutia súdov Českej republiky

uvádzané žalovanou nepredstavujú záväznosť a nie je potrebné bližšie rozoberať ich obsah.
39. Odvolací súd poznamenáva, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí
odpovedať na každý argument alebo námietku obsiahnutú v odvolaní, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, poprípade sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). Právo na riadne odôvodnenie

súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka
konania (II. ÚS 76/07).
40. Na záver ako obiter dictum odvolací súd konštatuje, že súd nemusí rozhodovať v súlade so
skutkovým a právnym názorom strán sporu vrátane ich dôvodov a námietok, pričom je tento názor
rešpektovaný rozhodovacou činnosťou Ústavného súdu Slovenskej republiky (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97,

I. ÚS 204/2010). Takisto ani do obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (respektíve práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru)
nepatrí právo sporovej strany na rozhodnutie v súlade s jej právnym názorom (m. m. II. ÚS 218/02, I. ÚS
3/97), ani právo dožadovať sa toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväznýchpredpisov, ktoré sporová strana predkladá (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03, IV. ÚS 340/04, III. ÚS 284/08).
Odvolací súd teda nie je viazaný právnym názorom strán sporu a nerozhoduje na základe nespokojnosti
strany s výsledkom konania.

41. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.
42. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
43. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

44. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
45.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
46. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Keďže žalobca bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný, odvolací

súd mu priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške
trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.
47. Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou

na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa.