Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 13, 2023

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 38Csp/69/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120365415
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Linda Dunčková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2023:6120365415.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Lindou Dunčkovou v spore žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., so

sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpený: Advokátska kancelária GOLIÁŠOVÁ
GABRIELA s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom 1. mája 173/1, Trenčín, IČO: 47 234 679, proti
žalovanej: W.. R. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. K. XXX, D. L. G., zastúpená: WEBBER LEGAL,
s.r.o.,advokátskakancelária,sosídlomDuchnovičovonámestie1,Prešov,IČO:50680552,ozaplatenie
sumy 18.159,06 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 11.471,20 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 1.001,52 Eur od 14.06.2020 do 15.06.2020, zo sumy 1.279,90 Eur od

16.06.2020 do 15.07.2020, zo sumy 1.594,28 Eur od 16.07.2020 do 20.07.2020, zo sumy 1.672,66 Eur
od 21.07.2020 do 15.08.2020, zo sumy 1.690,66 Eur od 16.08.2020 do 15.09.2020, zo sumy 1.987,04
Eur od 16.09.2020 do 15.10.2020, zo sumy 2.283,42 Eur od 16.10.2020 do 15.11.2020, zo sumy
2.579,80 Eur od 16.11.2020 do 15.12.2020, zo sumy 2.876,18 Eur od 16.12.2020 do 15.01.2021, zo
sumy 3.172,56 Eur od 16.01.2021 do 15.02.2021, zo sumy 3.468,94 Eur od 16.02.2021 do 15.03.2021,
zo sumy 3.765,32 Eur od 16.03.2021 do 15.04.2021, zo sumy 4.061,70 Eur od 16.04.2021 do
15.05.2021, zo sumy 4.358,08 Eur od 16.05.2021 do 15.06.2021,zo sumy 4.654,46 Eur od 16.06.2021

do 15.07.2021, zo sumy 4.950,84 Eur od 16.07.2021 do 15.08.2021, zo sumy 5.247,22 Eur od
16.08.2021 do 15.09.2021, zo sumy 5.543,60 Eur od 16.09.2021 do 15.10.2021, zo sumy 5.839,98
Eur od 16.10.2021 do 15.11.2021, zo sumy 6.136,36 Eur od 16.11.2021 do 15.12.2021, zo sumy
6.432,74 Eur od 16.12.2021 do 15.01.2022,zo sumy 6.729,12 Eur od 16.01.2022 do 15.02.2022, zo
sumy 7.025,50 Eur od 16.02.2022 do 15.03.2022, zo sumy 7.321,88 Eur od 16.03.2022 do 15.04.2022,
zo sumy 7.618,16 Eur od 16.04.2022 do 15.05.2022, zo sumy 7.914,64 Eur od 16.05.2022 do
15.06.2022, zo sumy 8.211,02 Eur od 16.06.2022 do 15.07.2022, zo sumy 8.507,40 Eur od 16.07.2022
do 15.08.2022, zo sumy 8.803,78 Eur od 16.08.2022 do 15.09.2022, zo sumy 9.100,16 Eur od

16.09.2022 do 15.10.2022, zo sumy 9.396,54 Eur od 16.10.2022 do 15.11.2022, zo sumy 9.692,92 Eur
od 16.11.2022 do 15.12.2022, zo sumy 9.989,30 Eur od 16.12.2022 do 15.01.2023, zo sumy 10.285,68
Eur od 16.01.2023 do 15.02.2023, zo sumy 10.582,06 Eur od 16.02.2023 do 15.03.2023, zo sumy
10.878,44 Eur od 16.03.2023 do 15.04.2023, zo sumy 11.174,82 Eur od 16.04.2023 do 15.05.2023, zo
sumy 11.471,20 Eur od 16.05.2023 do zaplatenia, všetko do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca m á voči žalovanej n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 26% trov konania.

o d ô v o d n e n i e :1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica ako upomínacimu súdu dňa
23.08.2020 domáhal zaplatenia sumy 18.159,06 Eur a úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy
17.732,81 Eur od 14.06.2020 do zaplatenia a náhrady trov konania z titulu neuhradeného úveru.

2. Okresný súd Trnava vo veci dňa 15.03.2022 rozhodol v poradí prvým rozsudkom č.k.
38Csp/69/2020-222 tak, že vo výroku I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške
15.659,44Eurspolusúrokomzomeškaniavovýške5%ročnezosumy15.659,44Eurod14.06.2020do
zaplatenia, v pravidelných mesačných splátkach vo výške 490,- Eur splatných vždy do 28. dňa v mesiaci

s účinnosťou od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku s tým, že v prípade omeškania sa
s plnením čo i len jednej splátky sa stane splatným celý dlh, vo výroku II. vo zvyšku žalobu zamietol a vo
výroku III. priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 72% trov konania.

3. Krajský súd v Trnave, na odvolanie žalovanej, uznesením 23CoCsp/49/2022-243 zo dňa 30.09.2022
rozsudok okresného súdu v časti I. a III. výroku zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie. Odvolací súd v uznesení uviedol, že súd prvej inštancie sa dostatočne nevenoval otázke
zosplatnenia predmetného dlhu, a to najmä splnenia lehoty na zosplatnenie dlhu, keď už so splátkou
splatnou dňa 15.01.2020 bola žalovaná evidentne v omeškaní, a teda dané zosplatnenie mohol žalobca
realizovať pre splátku za mesiac január do 15.05.2020. Žalobca však úver zosplatňoval až podaním zo
dňa 29.05.2020. Nakoľko predmetný úver a jeho splatnosť trvala po dobu 96 mesiacov s počiatkom od

15.02.2019, pričom žaloba bola podaná dňa 30.08.2020, čo je pred splatnosťou predmetného úveru a
vzhľadomnavyššieuvedenézisteniabudepotrebnésazaoberaťotázkouplatnéhozosplatneniadaného
úveru. Súd prvej inštancie sa následne bude zaoberať nielen otázkou platného zosplatnenia, ale aj
otázkou skúmania bonity žalobcom.

4. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovanou ako dlžníkom -
spotrebiteľom dňa 27.12.2018 Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX (ďalej len „ÚZ“), ktorej neoddeliteľnou
súčasťou sú Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. (ďalej len „ÚZP“).
Predmetom ÚZ bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 19.600,- Eur zo strany žalobcu.
Žalovaná sa zaviazala peňažné prostriedky vrátiť v 96 pravidelných mesačných splátkach po 296,38

Eur. Žalovaná sa dostala do omeškania s plnením zmluvných povinností, úver riadne a včas nesplácala.
Na základe uvedeného žalobca v zmysle Obchodných podmienok - Hlava s názvom Ukončenie zmluvy,
dňa 29.05.2020 pristúpil k zosplatneniu budúcich splátok úveru a vyzval žalovanú k splateniu celého
zostatku úveru a dlžných splátok. Žalobca poskytol žalovanej lehotu 15 dní na splnenie povinností a táto
lehota na plnenie uplynula dňa 13.06.2020. Žalovaná v lehote na plnenie dlžnú sumu neuhradila, a preto

si žalobca okrem dlžnej sumy uplatňuje v žalobe aj zákonné úroky z omeškania vo výške 5 % ročne k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. ku dňu 14.06.2020. Pred podaním žaloby vyzval
žalobca listom zo dňa 16.06.2020 žalovanú k zaplateniu aktuálne dlžnej sumy s upozornením, že ak
v stanovenej lehote dlžnú sumu neuhradí, bude vo veci podaná žaloba. Žalobca odkazuje na prehľad
splátok a úhrad (splátkový kalendár). Žalovaná ku dňu podania žaloby celkovo uhradila sumu 3.940,56

Eur, z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalobca eviduje voči žalovanej dlh vo výške 18.159,06 Eur,
dlh pozostáva z istiny vo výške 215,05 Eur, suma prestavuje istinu 13.-15. splátky, úrok vo výške 426,25
Eur,sumaprestavujeúrok13.-15.splátkyazosplatnenáistinaza16.-96.splátkyvovýške17.517,76Eur.
Ako dôkaz žalobca predložil úverovú zmluvu, úverové zmluvné podmienky, výzvu k splateniu zostatku
úveru, poštový podací hárok, predžalobnú výzvu na zaplatenie dlhu.

5. Vo veci bol vydaný dňa 10.01.2020 v upomínacom konaní Okresným súdom Banská Bystrica platobný
rozkaz pod č.k. 16Up/1657/2020-34, voči ktorému podala žalovaná v zákonnej lehote odpor s vecným
odôvodnením. V odpore uviedla, že žalobca v žalobe neuniesol nielen dôkazné bremeno, ale ani
bremenotvrdenia,ženeporušilust.§7ods.1,ust.§7ods.19až42aust.§11ods.2zákonač.129/2010

Z. z., ale tiež dôkazné bremeno, že bol oprávnený vyhlásiť predčasnú splatnosť a že poskytnutý úver nie
je bezúročný a bez poplatkov z dôvodu hrubého porušenia povinností žalobcu spojenými s overovaním
bonity žalovanej. Žalovaná v tomto dokonca ani nemá čo popierať, keďže žalobca v tomto smere ani
nič netvrdí. Podľa žalovanej žalobca nevyhlásil predčasnú splatnosť platne, pretože možnosť žalobcu
vyhlásiť predčasnú splatnosť nebola platne dojednaná a vyhlásenie predčasnej splatnosti je v rozpore

s ust. § 53 ods. 9 OZ a ust. § 565 OZ. Právo veriteľa vyhlásiť predčasnú splatnosť je dojednané iba
v Obchodných podmienkach, ktoré však žalobca bližšie nekonkretizuje. Žalovaná sa však s týmito
Obchodnými podmienkami oboznámila až po doručení dokumentácie, ktorá tvorí obsah súdneho spisu.
Obchodné podmienky sa nikdy nestali súčasťou zmluvy, do zmluvy neboli inkorporované správne,žalovaná nimi nie je viazaná, nikdy ich nepodpísala a nikdy sa s nimi neoboznámila. Žalovaná podpísala
formulárovú zmluvu tak, ako ju na podpis pripravil žalobca a žalobca je teda jediným subjektom, ktorý
zodpovedá za súlad Zmluvy so všeobecne záväznými právnymi predpismi a platnú inkorporáciu VOP

a OP do zmluvného vzťahu. V ďalšom žalovaná poukázala na to, že právo veriteľa podľa ust. § 565
OZ je právo, ktoré musí byť medzi stranami individuálne dojednané, čo dojednanie vo forme VOP/
OP vylučuje. Žalobca síce tvrdí, že žalovanú opakovane upozornil na možnosť vyhlásenia predčasnej
splatnosti, avšak žiadnym spôsobom nepreukázal súdu existenciu upozornenia podľa ust. § 53 ods.
9 OZ. Navyše, v súvislosti s oznámením vyhlásenia splatnosti úveru podľa ust. § 565 OZ žalobca

síce v žalobe uviedol, že žalovanú vyzval k splateniu celého zostatku úveru a dlžných splátok, avšak
nie je zrejmé kedy takúto výzvu uskutočnil, resp. či vôbec oboznámil žalovanú o zosplatnení úveru,
nakoľko súdu nepredložil nijaký dôkaz, ktorým by svoje tvrdenia dosvedčil. Žalobca predložil podací
hárok zo dňa 02.06.2020, z ktorého však vôbec nevyplýva, aká listina bola žalovanej doručovaná. Ak
by sa aj predmetný podací hárok týkal oznámenia o vyhlásení splatnosti úveru podľa § 565 OZ, má
za to, že podací hárok svedčí len o podaní zásielky na poštu, resp. o jej zaevidovaní v elektronickom

systéme, nie však o jej samotnom doručení žalovanej. Upozornenie podľa ust. § 53 ods. 9 OZ a
vyhlásenie predčasnej splatnosti podľa ust. § 565 OZ teda nikdy nedošli do sféry žalovanej. Vzhľadom
na uvedené, vyhlásenie predčasnej splatnosti je pre rozpor so zákonom neplatné v zmysle ust. § 39
OZ. Podľa žalovanej je podaná žaloba neprípustná tiež z dôvodu neexistencie výzvy na zaplatenie,
keď síce súčasťou súdneho spisu je síce dokument s názvom „Predžalobná výzva na zaplatenie dlhu

a oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia“ zo dňa 16.06.2020, v ktorom žalobca vyzýva žalovanú
na uhradenie dlžnej čiastky pod hrozbou uplatnenia pohľadávky na príslušnom súde, avšak žalobca
žiadnym spôsobom nepreukázal, že takáto výzva bola žalovanej doručená. Žalovaná tiež mala za to, že
Zmluva je postihnutá vadou bezúročnosti a bezpoplatkovosti podľa zákona č. 129/2010 Z.z. V Zmluve
nie je uvedená celková výška úveru (náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ust. § 9 ods.

2 písm. e) zákona č. 129/2010 Z.z.), ktorá nie je v Zmluve vyjadrená správne. V tomto kontexte sú
nesprávne súvisiace výpočty odvíjajúce sa od celkovej výšky, a to najmä nesprávne uvedenie RPMN
a celkovej čiastky. Ďalej žalovaná namietala nesprávnosť náležitosti - predpoklady použité na výpočet
ročnej percentuálnej miery nákladov (náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ust. § 9 ods. 2
písm. h) zákona č. 129/2010 Z.z.), ktorá nie je uvedená vôbec. Absentuje tiež náležitosť - doba trvania

zmluvy o spotrebiteľskom úvere (náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ust. § 9 ods. 2 písm. d)
zákona č. 129/2010 Z.z.). Vzhľadom na skutočnosť, že Zmluva neobsahuje náležitosti uvedené vyššie,
resp. veriteľ hrubo porušil povinnosti podľa ust. § 7 ods. 1 zákona č. 19/2010 Z.z., v zmysle ust. §
11 ods. 1 písm. b), resp. ust. § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. sa spotrebiteľský úver poskytnutý
prostredníctvom Zmluvy považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žiadala, aby súd zamietol žalobu v

celom rozsahu a priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

6. Žalobkyňa v replike k námietke žalovanej o neskúmaní jej bonity pre poskytnutím úveru poukázala
na ustanovenia úverovej zmluve bod 11. až 27., kde sú uvedené požadované informácie, podľa ktorých
žalobca posúdil bonitu žalovanej. Žalobca pri skúmaní bonity žalovanej vychádzal z úverovej správy z

registrov dlžníkov, výplatnej pásky za účelom preukázania príjmu, výpisom z bankového účtu za účelom
výdavkov, pričom žalobca zobral do úvahy, že uvedený úver bol poskytnutý na refinancovanie iných
dlhov žalovanej. K námietkam týkajúcim sa neplatného zosplatenia úveru žalobca predložil výzvu, ktorú
adresoval žalovanej dňa 25.03.2020 a upozornil ju na možnosť zosplatnenia budúcich splátok. Zároveň
upriamil pozornosť na skutočnosť, že strata výhody splátok je dohodnutá v úverovej zmluve na strane

č. 1 a pred samotným zosplatnením zo dňa 29.05.2020 bola žalovaná na túto možnosť upozornená.
Žalobca rozporoval aj tvrdenia o nedoručení písomností uvedené vo vyjadrení k žalobe. Predpoklady
pre výpočet RPMN sú uvedené na strane 2. zmluvy v bodoch 30. až 39. s predpokladom výpočtu, že
dátum poskytnutia úveru je ku dňu 15.01.2019. Ako dôkazy žalobca predložil úverovú správu z registra
dlžníkov, výplatnú pásku žalovanej, výpis z bankového účtu žalovanej, prílohu č. 1 k úverovej zmluve,

poslednú výzvu pred začatím vymáhania celého úveru zo dňa 25.03.2020, podací hárok.

7. Žalovaná v duplike uviedla, že zotrvala na argumentácii, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno,
že bol oprávnený vyhlásiť predčasnú splatnosť a že poskytnutý úver nie je bezúročný a bez poplatkov
z dôvodu hrubého porušenia povinností žalobcu spojenými s overovaním bonity žalovanej. Upriamila

pozornosť na skutočnosť, že pre úspech sporu podľa CSP strana sporu musí uniesť tzv. bremeno
tvrdenia, a následne na to aj tzv. dôkazné bremeno. Žalobca je pritom podľa ust. § 132 ods. 1
CSP povinný v žalobe okrem všeobecných náležitostí uviesť pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich
skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Namietala, že všetky novéskutkové tvrdenia a dôkazy predložené žalobcom, ktoré nie sú obsiahnuté v žalobe, ale až vo vyjadrení,
sú neprípustnou zmenou žaloby, a to najmä tvrdenia týkajúce sa argumentácie žalobcu o skúmaní
bonity žalovanej. Ďalej poukázala na to, že žalobca ako veriteľ postupoval pri poskytovaní úveru

žalovanej ľahkovážne, keď jej tento poskytol aj napriek jej zjavnej neschopnosti splácať poskytnutý
úver, ktoré (skutočnosti) vyplývajú aj z dôkazov podložených, resp. nepodložených žalobcom. Pri
poskytovaní úverov spotrebiteľom je to práve veriteľ, ktorý musí konať s odbornou starostlivosťou, tak
aby nedochádzalo k prílišnému a nezvládnuteľnému zadlženiu spotrebiteľa, ktorý sa možno pod ťarchou
svojich finančných problémov bude chcieť z tejto nepriaznivej situácie dostať nešťastným spôsobom,

ktorým je len ďalšie zadlženie, prípadne strata majetku. Žalobca sa napriek zjavnému protiprávnemu
konaniu domáha súdnej ochrany svojich práv vyplývajúcich zo zákona, a to napriek skutočnosti, že
žalovaná ako spotrebiteľ v čase uzatvorenia zmluvy so žalobcom (27.12.2018) splácala ďalších 24
spotrebiteľských úverov, keď v súčte bola povinná hradiť mesačne čiastku 2.160,20 Eur. Zo žalobcom
predložených výplatných pások vyplýva priemerný čistý príjem žalovanej 972,96 Eur mesačne. Na
vyššie uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že v zmysle Prílohy č. 1 k úverovej zmluve, ktorú

žalobca pripojil ako dôkazný prostriedok až vo vyjadrení vyplýva, že zmluvou zo dňa 27.12.2018 došlo
k refinancovaniu zmlúv 4 zmlúv a súhrnná výška mesačných splátok sa síce zníži o sumu 557,66
Eur na sumu vo výške 1.602,54 Eur, no stále ide o bremeno vyššie ako jej skutočné príjmy, čím
spotrebiteľovi nielenže nezostala ani len suma životného minima, ale celkom zjavne bola v mínusových
číslach a bolo zjavné, že nebude schopná poskytnutý úver splatiť. Žalovaná má teda za to, že takéto

nepoctivé správanie žalobcu, celkom zjavne predstavuje zneužitie práva, ktoré nemá v zmysle čl. 5
CSP právo na právnu ochranu a predstavuje procesnoprávnu sankciu za porušenie povinnosti konať
s odbornou starostlivosťou. Hmotnoprávnou sankciou je nielen bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru,
ale aj neplatnosť zmluvy o sp. úvere, a to jednak pre rozpor s dobrými mravmi, jednak pre rozpor so
zákonom. V kontexte s uvedeným žalovaná vzniesla aj námietku premlčania v 2 ročnej subjektívnej

premlčacej dobe, keďže od uzavretia zmluvy, resp. od poskytnutia finančných prostriedkov žalovanej
žalobca vedel, že sa bezdôvodne obohacuje. Podľa žalovanej tvrdenia o tom, že sa žalobca platne
dohodol so žalovanou na práve vyhlásiť predčasnú splatnosť je (neprípustná) zmena žaloby, a to tak
doplnenie nových skutkových tvrdení, ako aj nových dôkazov. Z obsahové hľadiska je navyše výzva
zo dňa 25.03.2020 v rozpore so znením ustanovenia § 53 ods. 9 OZ. Z upozornenia nevyplýva, s

ktorou konkrétnou splátkou Zmluvy bola žalovaná v omeškaní a ktorú konkrétnu splátku pôvodný veriteľ
požadoval od žalovanej ako spotrebiteľa zaplatiť tak, aby predišiel vyhláseniu predčasnej splatnosti. V
upozornení - Výzva zo dňa 25.03.2020 je uvedené, že klient ako spotrebiteľ dlhuje veriteľovi sumu vo
výške466,76Eur.Takýtoprávnyúkonjeneurčitý,nakoľkoniejemožnéidentifikovať,sktoroukonkrétnou
splátkou mala byť žalovaná v omeškaní. Veriteľ tak konal v rozpore s ust. § 53 ods. 9 OZ, a teda

vyhlásenie predčasnej splatnosti je pre rozpor so zákonom neplatné v zmysle ust. § 39 OZ. Na jednej
strane tak spotrebiteľ z tohto dokumentu nemá možnosť vyčítať, ktorú konkrétnu splátku má zaplatiť,
aby sa vyhol vyhláseniu mimoriadnej splatnosti, a na druhej strane súd tak z tohto dokumentu nemá
možnosť zistiť, s ktorou splátkou bol žalovaný v omeškaní po dobu 3 mesiacov, a teda či boli splnené
požiadavky v zmysle ust. § 53 ods. 9 OZ. Navyše, exaktné uvedenie konkrétnej splátky, s ktorou má

byť žalovaná v omeškaní, je dôležité aj z dôvodu správneho určenia plynutia premlčacej doby. Žalovaná
naďalej v súvislosti s predpokladmi na výpočet RPMN zotrváva svojej predchádzajúcej argumentácii, že
v zmluve predpoklady pre výpočet RPMN nie sú uvedené vôbec. A naďalej rozporuje výšku úveru a tvrdí,
že v Zmluve uvedenú výšku úveru vo výške 19.600,- Eur na svoj účet nikdy neprijala. V rámci procesnej
obrany poukázala na to, že žalovaná má voči žalobcovi spôsobilú pohľadávku na započítanie. V zmysle

Prílohy č. 1 k úverovej zmluve, ktorú žalobca pripojil ako dôkazný prostriedok vyplýva, že zmluvou zo
dňa 27.12.2018 došlo k refinancovaniu zmluvy č. XXXXXXXXXX, dátum uzatvorenia 09.11.2017, čiastka
istiny úveru 9.360,- Eur. Úver poskytnutý zmluvou z roku 2017 zo strany žalobcu je bezúročný a bez
poplatkov a zo strany žalobcu došlo k bezdôvodnému obohateniu a žalovaná si týmto započítava svoju
pohľadávku z uvedenej zmluvy na pohľadávku žalobcu uplatňovanú v tomto konaní. Žalovaná však

momentálne nedisponuje prehľadom platieb v súvislosti s poskytnutým úverom. Ako dôkazy žalovaná
priložila úverové zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 09.11.2017, č. XXXXXXXXX zo dňa 18.05.2017,
č. XXXXXXXXX zo dňa 27.03.2018, č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.08.2017, č. XXXXXXXXXX zo dňa
13.10.2017, č. XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX zo dňa 27.04.2016, č. XXXXXXXXXX
zo dňa 09.02.2017, č. XXXXXXXXXX zo dňa 09.02.2017, č. XXXXXXXXXX zo dňa 09.02.2017,

č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.12.2017, č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.12.2017, č. XXXXXXXXXX zo
dňa 11.12.2017, č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.12.2017, č. XXXXXXXXXX zo dňa 02.10.2018, č.
XXXXXXXXXX zo dňa 02.10.2018, č. XXXXXXXXXX zo dňa 02.10.2018, č. XXXXXXXXXX zo
dňa 02.10.2018, č. XXXXXXXXXX zo dňa 02.10.2018, č. XXXXXXXXXX zo dňa 02.10.2018, č.XXXXXXXXXX zo dňa 14.12.2017, č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.10.2014, č. XXXXXXXXXX zo dňa
07.12.2018.

8. Súd vec opätovne prejednal v zmysle § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“) na pojednávaní, konanom dňa 18.05.2023, strany sporu sa konania nezúčastnili,
svoju neúčasť právny zástupca žalobcu svoju neúčasť ako aj neúčasť žalobcu ospravedlnil, o odročenie
pojednávania nežiadali, súhlasili s pojednávaním v ich neprítomnosti. Právny zástupca žalovanej ani
žalovaná sa na pojednávanie nedostavili, svoju neúčasť neospravedlnili, o odročenie pojednávania

nežiadali (pozn. súdu: ospravedlnenie právneho zástupcu žalovanej bolo predložené až po skončení
pojednávania). Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise, ako
aj písomnými podaniami sporových strán a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

9. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

10. Podľa § 291 ods. 3 CSP, ak je spotrebiteľ zastúpený advokátom, ustanovenie § 296 sa nepoužije.

11. Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

12. Podľa § 296 CSP, spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o
sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú.

13. Zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.12.2018 uzavretej medzi žalobcom ako veriteľom a
žalovanou ako dlžníkom vyplýva, že predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru žalobcom ako veriteľom
žalovanej ako dlžníkovi vo výške istiny 19.600,- Eur, výška úrokovej sadzby bola 9,90% ročne, RPMN
10,40%, celková čiastka splatná spotrebiteľom bola vo výške 28.45,48 Eur, splátky boli splatné v 96-tich
mesačných splátkach po 296,38 Eur, k 15. dňu v kalendárnom mesiaci. Žalovaná na uvedenú zmluvu

splatila celkovo sumu 3.940,56 Eur. Prvá splátka bola splatná dňa 15.02.2019. Nárok uplatňovaný
žalobou vo výške 18.159,06 Eur žalobca uplatňuje ako dlh z uvedeného úveru voči žalovanej vyplývajúci
z výpisu splátok a úhrad. Poslednou výzvou pred začatím vymáhania celého úveru zo dňa 25.03.2020
(č.l. 69), ktorá bola odoslaná dňa 25.03.2020 (č.l. 69 rub) vyplýva, že žalobca žalovanú vyzvala na
zaplatenie sumy 466,76 Eur, pričom uviedol, že v prípade ďalšieho omeškania bude nútený požadovať

okamžité splatenie celého úveru. Výzvou zo dňa 29.05.2020 (č.l. 205) žalobca zosplatnil celý úver a
žalovanú vyzval na splatenie dlžnej sumy. Výzva bola odoslaná dňa 02.0.62020 (č.l. 29 rub). Žalobca
predžalobnou výzvou zo dňa 16.06.2020 (č.l. 6 rub) vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy, k úhrade
doposiaľ nedošlo. Predžalobná výzva bola odoslaná dňa 17.06.2020 (č.l. 7). Žalovaná uvedený nárok
poprela, žalobu žiadala zamietnuť v plnom rozsahu, žiadala o posúdenie zmluvy z hľadiska bezúročnosti

a bezpoplatkovosti, má za to, že zmluva neobsahuje všetky zákonné náležitosti v zmysle zákona
o spotrebiteľských úveroch, namietala premlčanie, neplatnosť predmetnej zmluvy ako aj neplatnosť
zosplatnenia.

14. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy

(ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie
(pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

15. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

16. Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov nesmie
bezprávnehodôvoduzasahovaťdoprávaoprávnenýchzáujmovinýchanesmiebyťvrozporesdobrými
mravmi.

17. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

19.Podľa§54ods.1a2OZ,zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvousanemôžuodchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

20. Podľa § 54a OZ účinného od 05.12.2018, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno
vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť

obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho
vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

21. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže

veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

22. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa
zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

23. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“),
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej

finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno
poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo
na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným
prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného
spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie

iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo
osobitného predpisu.

24. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje

poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.

25. Podľa § 7 ods.1 ZoSÚ, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou
tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou

schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru.

26. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa

Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: d) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho
čerpanie, dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru, g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index
alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,

ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru, h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musíspotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom
úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, i)
výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým

nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

27. Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l)
a p), d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov

v neprospech spotrebiteľa.

28. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého
porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom

bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení
§ 7 ods. 19 až 42.

29. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

30. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

31. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

32.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatky z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

33. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., účinného ku dňu uzatvorenia
zmluvy, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

34. Predmetom konania po zrušení a vrátení sporu odvolacím súdom súdu prvej inštancie zostalo
zaplatenie sumy 15.659,44 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 15.659,44
Eur od 14.06.2020 do zaplatenia, nakoľko vo zvyšnej časti bola žaloba žalobcu súdom prvej inštancie
zamietnutá a v tejto časti nadobudol rozsudkom súdu prvej inštancie právoplatnosť dňa 27.05.2022. Súd

prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu zaoberal sa otázkou platného zosplatnenia
úveru a otázkou skúmania bonity žalobcom.

35. Právny vzťah medzi stranami sporu založený predmetnou zmluvou o úvere je vzťahom
spotrebiteľským a je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanovení Obchodného

zákonníka (§ 497 a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského
charakteru (§ 52 a nasl. OZ, zákona č. 129/2010 Z. z., zákona č. 250/2007 Z. z.), keďže žalobca pri
uzatváraní zmluvy vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaná vystupoval
ako spotrebiteľ, pretože jej bol poskytnutý úver za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania,
povolania alebo podnikania. V zmysle zásady lex specialis derogat legi generali má potom špeciálna

právna úprava, ktorou je zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenie §
52 a nasl. OZ, prednosť pred všeobecnou právnou úpravou, ktorou je Obchodný zákonník, a je
preto nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy posudzovať podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch a zákona o
ochrane spotrebiteľa.

36. Súd mal za to, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere - účelový úver a revolvingový úver
č. XXXXXXXXXXXXX zo dňa 27.12.2018 bola uzavretá platne. Prioritne je potrebné vychádzať
zo základnej požiadavky, že každá spotrebiteľská zmluva má vyjadrovať rešpekt k dodržiavaniuvšeobecných zásad spotrebiteľského práva, a to náležitou obsahovou aj formálnou úpravou zmluvných
podmienok, ktoré jednotlivo i vo svojom súhrne nenarušujú zmluvnú rovnováhu v neprospech
spotrebiteľa. Z predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere nevyplývalo porušenie tejto základnej

požiadavky, pričom ako už súd prvej inštancie konštatoval vo svojom v poradí prvom rozhodnutí,
predmetný úver považoval za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu absencie náležitostí v zmysle § 9
ods. 2 písm. d) a h) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy).

37. Ďalej sa súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu zaoberal otázkou platného zosplatnenia

predmetného úveru žalobcom a otázkou skúmania bonity žalobcom.

38. Súd zistil, že žalovaná z dôvodu neplnenia si platobných povinností bola výzvou zo dňa 25.03.2020
vyzvanánaúhradudlžnejsumyvovýške466,76Eur,ktorávýzvabolaodoslanánapoštovúprepravudňa
25.03.2020 (podací hárok č.l. 69 spisu). Výzvou zo dňa 29.05.2020 žalobca úver zosplatnil, pričom vo
výzve vyjadril dlžnú čiastku 18.429,06 Eur. Výzva bola odoslaná na poštovú prepravu dňa 02.06.2020. Z

výpisučerpania,splátokaúhrad(č.l.30)vyplýva,žežalovanábolavomeškaníužs9.splátkou,následne
uskutočnila úhradu 10. splátky, 11. splátky za 30.12.2019, kedy uhradila dňa 08.01.2020 sumu 305,-Eur
a dňa 22.01.2020 sumu 304,76 Eur. Následne 12. splátku, ktorú ako ostatné mala uhrádzať do 15. dňa v
mesiaci, uhradila dňa 07.02.2020 sumu 50,- Eur a dňa 19.02.2020 sumu 100,- Eur, teda evidentne už s
12. splátkou bola v omeškaní. Žalovaná bola teda v omeškaní už so splátkou splatnou dňa 15.01.2020,

a teda žalobca mohol zosplatnenie realizovať pre splátku za mesiac január do 15.05.2020, ale žalobca
úver zosplatnil až podaním zo dňa 29.05.2020. Súd potom dospel k záveru, že žalobca nepostupoval v
súlade s § 53 ods. 9 OZ, a preto úver nebol platne zosplatnený.

39. Keďže súd dospel k záveru, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov pre chýbajúce

náležitosti z dôvodov uvedených v bode 36. odôvodnenia tohto rozsudku a žalobca predmetný úver
nezosplatnil platne z dôvodov uvedených bode 38. odôvodnenia tohto rozsudku, nepovažoval súd za
dôvodné zaoberať sa aj skúmaním bonity žalovanej zo strany žalobcu z dôvodu nadbytočnosti, keďže
v prípade ak aj veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa
jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru (ku ktorému záveru dospel súd aj z iných dôvodov), ktoré

nemôže v tu prejednávanom spore žalobca požadovať, pretože nepostupoval v súlade s ust. § 53 ods.
9 OZ a v prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 OZ sa úver považuje za bezúročný
a bez poplatkov, pričom súd k bezúročnosti a bez poplatkovosti úveru dospel tiež aj z iných dôvodov
uvedených vyššie.

40. Nárok žalobcu uplatnený podanou žalobou nie je podľa názoru súdu ani premlčaný, keďže k
uzavretiu zmluvy došlo dňa 27.12.2018 a žaloba bola na súd podaná dňa 23.08.2020. Vychádzajúc z
daného skutkového stavu nemožno považovať za premlčanú ani časť žalobcom uplatnenej pohľadávky.
Nad rámec uvedeného súd uvádza, že splatnosť prvej splátky bola 15.02.2019, t.j. ani pri najstaršej
splátke tak nedošlo k uplynutiu premlčacej doby.

41. Vzhľadom na to, že súd dospel k záveru, že žalobca nebol oprávnený úver predčasne zosplatniť a
že zmluva o úvere sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov, žalovaná je povinná žalobcovi zaplatiť len
nesplatenésplátky,ktorýchsplatnosťnastaladovyhláseniarozsudkualendovýškyposkytnutéhoúveru.
Do času vyhlásenia rozsudku sa stali splatnými splátky, ktorých splatnosť bola dohodnutá od 15.02.2019

(prvá splátka) a ďalšie splátky, splatné vždy ku 15. dňu v mesiaci, t.j. naposledy splatná bola splátka dňa
15.05.2023. Od 15.02.2019 do 15.05.2023 bola žalobkyňa v zmysle uzavretej zmluvy povinná splácať
mesačné splátky po 296,38 Eur, t.j. 52 splátok po 296,38 Eur, čo predstavuje spolu sumu 15.411,76 Eur.
Za obdobie od 15.02.2019, kedy sa stala splatnou prvá splátka, do 15.05.2023, kedy nastala splatnosť
splátky splatnej najneskôr pred vyhlásením rozsudku, teda nadobudli splatnosť splátky úveru v celkovej

výške 15.411,76 Eur. Z prehľadu splácania úveru (č.l. 30), súd zistil, že žalovaná od 15.02.2019 do
podania žaloby dňa 30.08.2020 zaplatila sumu 3.940,56 Eur, pričom po podaní žaloby už na predmetný
úver neuhradila žiadnu sumu. Doteraz teda žalovaná na splatenie úveru zaplatila celkovo sumu 3.940,56
Eur (uvedené nebolo sporné). Ku dňu vyhlásenia rozsudku teda jej záväzok titulom nesplatených splátok
voči žalobcovi predstavuje sumu 11.471,32 Eur (15.411,76 Eur - 3.940,56 Eur = 11.471,20 Eur). Súd

preto žalovanú zaviazal, aby žalobcovi zaplatila túto sumu, spolu s úrokom z omeškania, počítaným odo
dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých splátok - vzhľadom na to, že žalobca nebol oprávnený
úver jednorazovo zosplatniť.42. Žalobca sa podanou žalobou domáha aj zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 5% ročne z
istiny 17.732,81 Eur od 14.06.2020 do zaplatenia. Úrok z omeškania si žalobca uplatnil v súlade s
citovanými ustanoveniami (základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné

operácie) ku dňu 14.06.2020 bola vo výške 0,00 %). Keďže celý úver nie je splatný, nemal žalobca nárok
na úrok z omeškania z celej sumy, ale len z jednotlivých splátok. Súd mal za preukázané, že žalovaná
jednotlivé splátky úveru, ktorých splatnosť už nastala, nesplácala, dostala sa teda do omeškania s
platením jednotlivých splátok, preto sa súd zaoberal omeškaním jednotlivých splátok. Strany sporu si
dohodli splatnosť splátok vždy k 15. dňu v mesiaci, žalovaná sa teda so splatnosťou jednotlivých splátok

dostala do omeškania vždy nasledujúci deň po splatnosti každej splátky. Ku dňu 14.06.2020, od kedy
si žalobca uplatnil nárok na úrok z omeškania (keďže súd bol viazaný podanou žalobou) bola žalovaná
v omeškaní so splátkami vo výške 1.001,52 Eur (4.742,08 - 3.740,56), t.j. za obdobie od 15.02.2019
do 14.06.2020 bolo splatných 16 splátok, spolu vo výške 4.742,08 Eur (16 x 296,38 Eur = 4.742,08
Eur), pričom do 14.06.2020 uhradila sumu 3.740,56 Eur. Z prehľadu splátok súd zistil, že žalovaná dňa
20.07.2020 uhradila sumu 200,- Eur a následne už žiadnu ďalšiu sumu na predmetný úver neuhradila.

S každou ďalšou splátkou sa dostala do omeškania nasledujúci deň po jej splatnosti, t.j. vždy k 16. dňu
v mesiaci, preto jej súd uložil povinnosť zaplatiť úrok z omeškania vo výške 5% od 16. dňa v mesiaci po
splatnosti každej splátky, a to až do rozhodnutia súdu.

43. Súd dodáva, že žalovaná je povinná v zmysle úverovej zmluvy plniť splátky úveru, keďže v čase

vyhlásenia rozsudku predmetný úver nebol celý splatný, pričom žalovaná je povinná plniť splátky až do
splateniacelejčerpanejistinyúveru,t.j.dosumy19.600,-Eur,ktorájejbolazostranyžalobcuposkytnutá.
Vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru jej okrem sumy, k zaplateniu ktorej bola zaviazaná
týmto rozsudkom zostáva zaplatiť suma 4.188,24 Eur (19.600 - 3.940,56 - 11.471,20).

44. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne v časti istiny
11.471,20 Eur, ktorá sa stala už splatnou. Ďalej súd zaviazal zaplatiť žalovanú aj úrok z omeškania vo
výške 5% ročne od 14.06.2020 a následne od 16. dňa, t.j. po splatnosti každej z jednotlivých splátok,
okrem časti splátky zaplatenej žalovanou dňa 20.07.2020 vo výške 200,- Eur, tak ako to uviedol vo
výroku rozsudku. Vo zvyšku uplatneného nároku súd žalobu zamietol (v sume vo výške 4.188,24 Eur

aj s príslušenstvom, ktorá sa dosiaľ nestala splatnou). V časti zaplatených splátok istiny v celkovej
výške 3.940,56 Eur bola žalobca zamietnutá v poradí prvým rozsudkom, ktorý v tento časti nadobudol
právoplatnosť.

45. V prípade, ak sa súd v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania, urobil tak preto,

že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c.
Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra
1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára
1998).

46. Podľa § 232 ods. 2 až 4 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie
od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil
povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a
splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie

s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

47. Žalovaná, zastúpená advokátom, navrhovala zamietnuť žalobu v celom rozsahu, nežiadala umožniť
zaplatiť dlh v splátkach, súd preto uložil žalovanej povinnosť zaplatiť dlh v lehote 30 dní od právoplatnosti
rozsudku. Súd namiesto lehoty na plnenie 3 dni, určil dlhšiu patričnú lehotu vzhľadom na výšku istiny,

ktorú má žalovaná zaplatiť.

48. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

49. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

50. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak exitujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.51. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

52.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

53. Súdne konanie predstavuje jeden celok od podania žaloby až po meritórne rozhodnutie súdu, a

týka sa to aj konania o trovách konania. Úspech v konaní sa teda aj pre účely rozhodnutia o nároku
na náhradu trov konania posudzuje v závislosti od konečného rozhodnutia vo veci samej, a teda pri
posúdení nároku na náhradu trov konania, je potrebné vychádzať z toho, ktorá strana bola v konečnom
dôsledku v konaní úspešná.

54. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s

§ 255 ods. 1 CSP, keď pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z rozhodnutia vo veci
samej, teda zo skutočnosti, že žalobcovi bola z celkovo z uplatňovanej istiny vo výške 18.159,06 Eur
priznanáistinavovýške11.471,20Eurspoluspríslušnýmúrokomzomeškaniaodsplatnostijednotlivých
splátok. Z uvedeného potom úspech žalobcu predstavuje 63% z uplatnenej sumy a úspech žalovanej
bol potom 37%. Vzhľadom na pomer úspechu v konaní súd priznal prevažne úspešnému žalobcovi

nárok na náhradu trov konania v rozsahu 26% (63%- 37 %). Pri vyčíslení konečného úspechu žalobcu
súd nezohľadňoval úroky z omeškania, nakoľko tieto neboli samostatným predmetom konania, ale sú
len príslušenstvom, a teda pri posudzovaní miery úspechu nie je dôvod na nich prihliadať. V konaní
neboli tvrdené a súd sám nezistil dôvody pre uplatnenie § 257 CSP. Súd o výške náhrady trov konania
rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným

uznesením.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§
355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z.).