Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 24, 2023

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 2T/55/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2122014488

Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mário Pohorelský

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2023:2122014488.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudcom Mgr. Máriom Pohorelským v trestnej veci obžalovaného: Q. K., nar.
XX.XX.XXXX, bytom S. D. XXX, pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c)
Trestného zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, na hlavnom

pojednávaní v Trnave 24. októbra 2023

r o z h o d o l :

Obžalovaný

Q. K., nar. XX. F. XXXX v C.,
bytom S. D. XXX,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

10. septembra 2021 v čase medzi 20:00 hod. až 21:20 hod. v obci F. D. pred miestnym pohostinstvom
fyzicky napadol poškodeného J.. Ľ. D., ktorého oboma rukami sotil do oblasti pliec, následkom čoho
poškodený spadol pravou časťou tela na zem, v dôsledku čoho poškodený utrpel pomliaždenie tváre
v oblasti čela vpravo s odreninou bez príznaku otrasu mozgu, zlomeninu X. rebra vpravo a zlomeninu
krčka pravej stehnovej kosti s posunutím úlomkov, čo si vyžiadalo operáciu a to výmenu bedrového kĺbu
necementovanou endoprotézou, ktoré si vyžiadali dobu liečenia v trvaní šesť mesiacov a obmedzenia
v obvyklom spôsobe života v trvaní deväťdesiat dní,

t e d a

inému úmyselne ublížil na zdraví a takým činom spôsobil ťažkú ujmu na zdraví,

fyzicky, na mieste verejnosti prístupnom sa dopustil výtržnosti tým, že napadol iného,

č í m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona v jednočinnom súbehu
s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :Podľa § 156 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 37 písm. h) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods.
4 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona a § 46 Trestného
zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona v spojení s 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu
odňatia slobody obžalovanému podmienečne odkladá.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona ukladá obžalovanému probačný dohľad nad jeho správaním v

skúšobnej dobe v trvaní 4 (štyri) roky.

Podľa § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona ukladá obžalovanému obmedzenie spočívajúce v zákaze
požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.

Podľa § 51 ods. 5 Trestného zákona ukladá obžalovanému povinnosť strpieť nad sebou kontrolu

vykonávanú probačným a mediačným úradníkom.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona ruší výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Trnava
č. k. 0T/292/2021 - 49 zo 16. novembra 2021, právoplatný 16. novembra 2021, ako aj všetky ďalšie
rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo jeho

zrušením, stratili podklad.

Podľa§61ods.1,ods.2Trestnéhozákonaukladáobžalovanémuajtrestzákazučinnostiviesťmotorové
vozidlá každého druhu v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť škodu poškodeným
DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Einsteinova 25, Bratislava, IČO: 35 942 436 vo výške 6
202,21 eura (šesťtisícdvestodva eur a dvadsaťjeden centov) a J.. Ľ. D., nar. XX.XX.XXXX v W., bytom
S. XXXX/XX, A. - K. M. vo výške 12 236,40 eura (dvanásťtisícdvestotridsaťšesť eur a štyridsať centov).

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Trnava podala na tunajší súd 17.08.2022 obžalobu na obžalovaného
Q. K. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c)
Trestného zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil podľa § 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, že je

nevinný.

Súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní výsluchom obžalovaného, svedkov V. D., V.. F.
Q., Q. S., W. Š., K.N. S., Ľ. Š., Q. Q., znalca MUDr. Ľ.L. K. a poškodeného J.. Ľ. D. a prečítaním
podstatnej časti listinných dôkazov - zápisnice o dodatočnej obhliadke miesta činu s fotodokumentáciou,

lekárskych správ, vyčíslenia škody, odpisu registra trestov, odpovede na lustráciu v rezorte Generálnej
prokuratúry Slovenskej republiky, odpovede na lustráciu v databáze súdov, odpovede na lustráciu v
Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov, odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni,
trestného rozkazu Okresného súdu Trnava č. k. 0T/292/2021 - 49 zo 16. novembra 2021 a doručenky
z pripojeného spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. 0T/292/2021.

Obžalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že to bolo desiateho, mesiac mu vypadol z hlavy. Prišiel do
pohostinstva,zobralsiveľképivoasedelpristoleskamarátmi,kdeoprotisedelpoškodenýavysvetľoval,
že on je D. a že čo je obžalovaný, že on je W. z A. a že má dobrú hlavu. Tak sa ho opýtal, že aký je on
D. a po tých rečiach mu začal ukazovať prostredník, kedy mu povedal, že nech si to nechá pre seba.

Obžalovaný odišiel k druhému stolu a tam sa hral s telefónom, viacej si ho nevšímal. Po dvoch týždňoch
znova prišiel do hostinca, tak isto tam bol s kamarátmi. Potreboval ísť na potrebu, tak išiel von. Keď sa
vracal z toalety, všimol si, že od cesty smerom k hostincu sa tacká poškodený. Pristúpil k nemu, keď
došiel k dverám hostinca a chcel mu vysvetliť, že nech si tieto gestá nechá pre seba a chcel ho chytiť za
tričko v oblasti pŕs, načo sa poškodený rukami ohradil a spadol smerom dozadu, kde bola lavička. Potom

ho zdvihol a pomáhal mu. Vo vačku mal respirátor od kamaráta, priložil mu ho k hlave. Keď poškodenýpadol, obžalovaný sa hneď otočil k stolu, ktorý bol za ním a povedal, že on mu nič nespravil, to museli
určite všetci počuť. Potom už mu tam bolo povedané, že „Q. vykašli sa na to a choď už domov“, čo
sa aj zobral a išiel domov. V ten deň nedošlo k verbálnemu konfliktu medzi ním a poškodeným. Mal

malé pivo a dvakrát poldeci Fernetu citrus. Nevie čo v ten deň pil poškodený. Chcel poškodeného chytiť
za tričko. Ako ho chcel chytiť, poškodený dal ruky pred seba a následne padol dozadu. Chcel mu len
vysvetliť, aby si tieto gestá nechal pre seba. Nebol tam žiadny úmysel, že by mu chcel ublížiť. Bol tam
kontakt, ale nesotil ho, že by spadol. Podarilo sa mu ho na malú chvíľu chytiť za tričko, načo sa on
odtlačil rukami. Nevie na akú plochu padol poškodený, v tej chvíli sa otočil k stolu. Vzadu bola lavička.

Hneď povedal partii, ktorá sedela pri stole za ním, že mu nič nespravil. Poškodený dopadol dozadu,
nesledoval ho ako padol. Poškodený mal zranené čelo. Zdvíhal ho, dal ho na lavičku a na čelo mu priložil
respirátor. Myslí, že poškodený sa pretočil na ľavú stranu. Išiel automaticky k nemu a pomohol mu so
zdvihnutím. Nie je si istý, či mu pomáhal aj niekto iný, pretože sa tam stala taká šarvátka. Oni vraveli,
že poškodenému pomáhali zdvihnúť sa, ale jemu sa zdá, že ho zdvihol on. Ruky mal v pravom uhle a
chcel poškodeného chytiť za tričko. Nestihol ho ani poriadne chytiť, on sa odstrčil rukami, on k nemu

len smeroval. Na poškodenom zjavne bolo vidieť, že bol pod značným vplyvom alkoholu. Hádzalo ho
zo strany na stranu, ako keď je totálne opitý človek. To musel vidieť aj slepý aj všetci čo tam vtedy boli.
Potom už nehovoril s nikým, poslali ho domov. Bola tam B., tú si pamätá. Moc nepozná tých zvonku.
Bolo tam päť-šesť ľudí. Bola tma a zrovna vtedy sa všetci pozerali na neho.

Svedok V. D. vo svojej výpovedi uviedol, že o skutku sa dozvedel na druhý deň, keď mu volal otec
(poškodený) s tým, že je zranený a potrebuje odviezť do nemocnice. Keď ho odviezli do nemocnice,
prebiehali vyšetrenia, začal zisťovať, čo sa stalo, spojil sa cez V. s pánom S., ktorý mu povedal, že večer
predtým boli v D. v pohostinstve a že poškodeného tam niekto strčil a zhodil na zem a že oni ho potom
doviezli na ich E. v F. D.. Pýtal sa aj otca, povedal, že si to dobre nepamätá, že má zranenú hlavu,

mal ju trochu rozbitú. Povedal mu, že nevie kto ho v podstate nejakým spôsobom zranil. Pán S. mu
povedal, že prišlo k nejakej strkanici, ktorú on tiež osobne nevidel a že tým kto mal jeho otca strčiť mal
byť obžalovaný. Mal poranenú nohu, nevedel chodiť. Kvôli tomu museli volať sanitku, lebo ho nevedel
sám previezť do nemocnice a ukázalo sa, že mal zlomeninu krčka stehennej kosti, mal aj trochu nejaké
odreniny na hlave. Najzávažnejším zranením bola tá noha, kde mu potom museli operovať bedrový kĺb.

Presne si už časy nepamätá, myslí, že dva týždne bol otec v nemocnici, je to v lekárskej správe a potom
bol liečený doma s tým, že mal zníženú pohyblivosť a museli ho so sestrou chodiť opatrovať. To trvalo
nejaké dva mesiace a potom sa z toho dostal, viac menej. Ešte občas musí používať barlu, pohyblivosť
nie je taká ako bola predtým. Nevie uviesť, či sa obžalovaný s jeho otcom poznali, či mali predtým nejaké
konflikty. Má vedomosť, že otec v daný večer požíval nejaký alkohol, bol v krčme, tak niečo vypil. Prišiel

okolo obeda, otec už nebol opitý, ale bolo tam cítiť zápach alkoholu. Kým k nemu na druhý deň prišiel, s
otcom volal dvakrát, najprv mu otec volal ráno s tým, že je zranený a že na druhý deň nepríde na oslavu
a potom okolo 10:00 hod., že potrebuje odviezť do nemocnice. Úplne presne si to nepamätá, ale myslí
si, že otec hovoril, že spadol z bicykla, to mu povedal ako prvé a nevie, v ktorej fáze mu povedal, že ho
mal niekto napadnúť, teda, že ho zranil niekto iný. Nevie, či túto informáciu dostal priamo od neho alebo

až po komunikácii s S.. Otec mu povedal, že ho odviezol domov a našiel si kontakt na V., aby zistil, čo
sa stalo. V tom čase otec požíval alkohol v nadmernej miere a nevie sa vyjadriť, či až doposiaľ, lebo s
ním nežije. Nemá ako odpovedať na to, že keď si otec nepamätá z toho pádu nič, tak ako vie kto ho
priviezol domov. Nevie prečo mu otec nevolal v ten deň, keď sa to stalo, ale môže si domyslieť, že bolo
to neskoro v noci, bol opitý, možno to na začiatku tak nebolelo, tak preto mu nevolal.

Obžalovaný sa k vykonanému dôkazu vyjadril, že mu tam nesedela jedna vec. Svedok povedal, že
poškodený mal rozbitú hlavu a pritom to boli len oškreté vlásočnice.

Svedkyňa V.. F. Q. vo svojej výpovedi uviedla, že je B. Y.. V ten deň bola kontrolovať verejné osvetlenie

a na chvíľočku sa zastavila na kofolu pred miestnym pohostinstvom, kde už bol jej manžel. O chvíľu
vychádzal z pohostinstva poškodený, ktorý bol veľmi pod vplyvom alkoholu a mal tam svoj bicykel, na
ktorý chcel nasadnúť a odísť na ňom domov. To jej nedalo, išla za ním a skúsila ho prehovoriť, aby tam
bicykel nechal, že mu ho domov odvezie. Mali v obci rozkopávku, tak aby sa mu nič nestalo. Poškodený
sa vrátil naspäť do pohostinstva potom vyšiel obžalovaný, kde stáli s poškodeným oproti sebe, vyzeralo

to ako keby sa rozprávali, v žiadnom konflikte alebo afekte a už videla len to, že obžalovaný posotil
poškodeného a ten spadol dolu. Po spadnutí bolo, že mal poškodený odretú hlavu, chlapci čo tam boli
aj obžalovaný k nemu prišli a snažili sa mu to ošetriť. Nezisťovala aká je miera toho udrenia na hlave.
Poškodený si sadol na lavičku, oni tam zostali a ona potom aj s manželom odišla domov. Ku konfliktudošlo priamo pred pohostinstvom, ako sú vchodové dvere. Už uvádzala vzdialenosť, z ktorej to videla
a nechce, aby prišlo k tomu, že sa o meter zmýli, bolo to asi tak ako je teraz ona od prokurátorky.
Obžalovaný sotil do poškodeného akoby dvomi rukami do oblasti pliec. Vydedukovala z tohto, keď by

možno išiel ktokoľvek okolo poškodeného a šuchol ho, bol v takom stave, že by sa mu to asi stalo aj tak,
alebo po ceste domov. Toto ale môže povedať iba o zranení hlavy, o žiadnych iných zraneniach nebola
informovaná a nemá o nich vedomosti. Poškodený spadol na chrbát a na zadnú časť hlavy. Pomohli mu
chlapci, ktorí tam boli, sadnúť si na lavičku a on už potom odchádzala domov, takže nevie povedať ako sa
dostaldomov.Bolalenvonkuaobžalovanývtedyvychádzalzpohostinstva,alečipožívalalkoholakoľko,

tak to nevie povedať. Poškodený má u nich v obci dom, kde sa zdržuje počas víkendov a obžalovaného
pozná ešte zo D.Á. Š., je občanom inej obce. Nevie povedať, či obžalovaný a poškodený mali medzi
sebou predtým nejaké konflikty, s obžalovaným nie je v podstate vôbec v kontakte a poškodeným sa len
pozdravia, keď sa stretnú v obci, a to je celé. K intenzite dotyku obžalovaného smerom k poškodenému
sa naozaj nevie vyjadriť. Môže povedať iba toľko, že nebola nejaká hrozivá sila, ktorou obžalovaný
poškodeného napadol. Poškodený je chudšej postavy, tenký a bol pod vplyvom alkoholu, takže tam

možnostačilomenej,aletonevie.Priodstraňovanírozporovsvýpoveďouzprípravnéhokonaniauviedla,
že si nebude protirečiť, je to spred roka, len si myslí, že obžalovaný nechcel poškodeného len chytiť a
otvorenými dlaňami ho sotil, ale nebolo to v rámci agresivity alebo vyvolania konfliktu. V ten večer bol
poškodený značne pod vplyvom alkoholu, chôdza bola neistá. Keď sa poškodený zdržuje v obci, má
informácie a taktiež videla, že bol pod vplyvom alkoholu. V septembri 2021 ho vtedy videla prvýkrát,

nepamätá si, kedy je na M. F.. Nevie kedy sa tam zdržiava, iba keď sa náhodne stretnú v obci.

Obžalovaný vo vyjadrení k vykonanému dôkazu uviedol, že všetko povedala až na tú jednu vec, nevie
prečo vravela, že zo šenku, keď si pamätá, že poškodený išiel smerom od hlavnej ulice do šenku.

Svedok Q. S. vo svojej výpovedi uviedol, že bol v pohostinstve v F. D., kde s kamarátmi hrali šípky a
začuli vonku krik, kde si všimol poškodeného, že sedí a tečie mu z čela krv, zdá sa mu, že z pravej strany
a tiež sa mu zdá, že sa sťažoval na bolesti pravej nohy. Bol pre servítky od barmana a pomáhal mu
utierať čelo, skúšal mu hýbať s nohou, či sa mu dá s ňou hýbať. Sťažoval sa na bolesti a keď sa pokúsil
vstať, tak kvôli bolestiam to nedokázal. Privolal kamarátku K. S., bol tam aj jej priateľ, nevie ako sa volá.

Poškodeného naložili do auta, odviezli ho domov, kde mu pomohli dostať ho až domov, poodomykať a
uložiť do postele. Na druhý deň, keď išiel z práce, tak sa u neho zastavil. Poškodený ležal na posteli a
skúšal ho postaviť, povedal mu, aby zavolal jeho syna. Nevidel akým spôsobom došlo ku konfliktu. Keď
vyšiel z krčmy, poškodený už sedel na lavičke a len si stále chytal tú nohu. Nevidel ako sa dostal na
lavičku. O konflikte mu povedali tí, čo tam sedeli, W. B. a partia. Obžalovaný s poškodeným najprv sedeli

spolu v pohostinstve a nevšimol si, kedy obidvaja vyšli. Poškodený mu povedal, že ho sotil z bicykla
obžalovaný. Na čele mal odreninu, ktorá mu krvácala a stále si chytal pravú nohu pri stehne, povedal
by, že nad kolenom. V ten večer bol obžalovaný aj poškodený pod vplyvom alkoholu, nevšimol si, čo
pili. Kamaráti poškodenému mu tam povedali, že obžalovaný s poškodeným sa tam provokovali takým
spôsobom, že si tam ukazovali prostredník. Nevšimol si, či aj v ten večer tam bol nejaký takýto konflikt.

Synovi poškodeného volal z telefónu poškodeného on, poškodený vytočil číslo a podal mu telefón. Po
telefonáte si písali cez H.. Zdá sa mu, že prvý napísal syn poškodeného. Nevie sa vyjadriť koľko v ten
večer vypil poškodený, ale napitý bol. Na druhý deň skúšal zakričať na poškodeného, mal otvorené
okno, ozval sa a povedal, aby išiel za ním dovnútra. Zdá sa mu, že okno mal otvorené aj v ten večer.
Pri odstraňovaní rozporov bola svedkovi prečítaná časť z jeho výpovede z prípravného konania v znení

„Potom bolo počuť dovnútra nejaký krik, čo niekto kričal po niekom, niečo kričali, že nech prestanú.
Ja som nato vyšiel von, videl som, obžalovaný držal poškodeného cez rameno a pomáhal mu prejsť a
sadol si na lavičku pred pohostinstvom. Ja som videl už len teda ako poškodený sadol. Dôvod prečo
mu pomáhal je, že poškodený nemohol stúpať na nohu, neviem už ktorú. Potom ako ho posadil, tak si
obžalovaný sadol k nemu. Obžalovaný povedal, že prepáč, nemyslel som to tak“. Svedok uviedol, že

si nepamätá, čo bolo pred dvomi rokmi. Zdá sa mu, že videl skutočnosti, ktoré tam uvádzal. Nepamätá
si ako to bolo, ale zdá sa mu, že so synom poškodeného telefonoval on. Boli tam od 18:00 hod., tak si
myslí, že v tom čase už bol obžalovaný pod vplyvom.

Obhajkyňa pri odstraňovaní rozporov vo výpovediach svedka uviedla, že svedok opakovane vypovedá

k okolnostiam inak a až následne, keď sa to ozrejmí alebo vysvetlí, že predtým vypovedal inak, tak to
vysvetlí tým, že si to nepamätá, avšak je pod prísahou a na hlavnom pojednávaní prezentoval určité
okolnosti ako pravdivé.Vzhľadom na skutočnosť, že svedok mal o stave opitosti poškodeného vypovedať pred vznesením
obvinenia obžalovanému, rozpor vo vzťahu k odpovedi na štvrtú otázku obhajkyne počas výsluchu v
prípravnom konaní po vznesení obvinenia sa neodstraňoval.

Obžalovaný sa k vykonanému dôkazu vyjadril, že nevie, kde zobral, protirečí si, že prišiel o 18:00 hod.,
štyri hodiny tam určite nesedel. Po tom incidente bolo nejako po 21:00 hod., takže to sú len tri hodiny
a potom išiel domov, takže určite to nemohli byť štyri hodiny. To, že sedí v šenku, neznamená, že musí
byť opitý. Predtým tri a pol roka nevypil ani slzu, toto došiel z domu len preto, že mal problémy s bratom.

Svedok W. Š. vo svojej výpovedi uviedol, že s priateľkou boli zavolaní, že majú prísť za chalanmi. S
tým im prišiel druhý telefón, že či by odviezli poškodeného, lebo bol zranený, tak ho s priateľkou a Q.
S. naložili do auta a odviezli domov. Má pocit, že poškodený mal niečo s nohou, lebo ho museli niesť
na ramenách. Myslí, že ešte niekde na hlave mal krv. Hovoril len, že ho bolí noha. Podľa jeho názoru
mal poškodený vypité, usudzuje to podľa reči, už nevedel moc rozprávať. Nepozná poškodeného, vtedy

ho videl prvýkrát, odvtedy sa nestretli.

Svedkyňa K. S. vo svojej výpovedi uviedla, že ju volal T. S., že sa stala nejaká bitka, že sa pobili v
šenku a že či by nemohla poškodeného odviesť domov. Vtedy boli ešte s W. (svedok Š.) spolu, boli
s niekým vonku, tak tam išli zobrať ho. Q. S.A. aj s T. aj s W. ho naložili dopredu do auta, lebo mal

niečo s nohou a zastavili pred domom, chlapci ho išli vyložiť a pomôcť mu do vnútra do domu, potom
išli domov. Poškodený mal iba niečo s tou nohou, ale čo presne, to nevie povedať. Jej iba T. S. povedal,
že sa pobil, že tam bola nejaká bitka. Nevie povedať, či poškodený bol pod vplyvom alkoholu. Nebol
úplne pri vedomí, iba hovoril, že ho to bolí. Inak nekomunikoval. Vôbec sa nevie vyjadriť, či sa na
poškodenom nejako prejavovalo požitie alkoholických nápojov, nepamätá si, ani necítila, len ho zobrala

domov. Keď poškodeného odviezli domov, zostala v aute, iba chlapci ho odviedli domov. Nevšimla si, či
mal poškodený na dome otvorené okno. Pri odstraňovaní rozpor s jej výpoveďou v prípravnom konaní
uviedla, si to fakt nepamätá, ale keď to vtedy povedala, tak to tak bolo. V prípravnom konaní na otázku
vyšetrovateľa, či na poškodenom videla, že by javil známky požitia alkoholu odpovedala, že len cítila,
že mal vypité, nebol nejak na mol.

Svedok Ľ. Š. vo svojej výpovedi uviedol, že bol šenker, robil v tej krčme. Najprv tam bol iba poškodený,
vie len krstné meno, nevie priezvisko a potom neskôr asi tak za dve hodiny prišiel obžalovaný. Už pri
stole sa nejako handrkovali, asi mali medzi sebou už predtým. Chvíľku tam sedel obžalovaný a zobral
sa von, oni s kamarátmi hrali šípky - turnaj a potom sa bral už aj poškodený domov, akože na bicykli

a potom už len počul z vonku krik a buchot. Keď vyšiel von, poškodený sedel na lavičke s krvavou
hlavou a nemohol dostupovať na nohu. Potom prišla K. (svedkyňa S.), zavolal ju Q. S., aby poškodeného
mali ako odviesť domov. Nevidel ako ho obžalovaný zhodil, ale počul to od ostatných, čo boli vonku.
Hovorili, že poškodený išiel domov na bicykli a začali sa zase pred krčmou handrkovať, že obžalovaný
sotil poškodeného z toho bicykla. Poškodený pil borovičku, nemá tucha koľko, ale dosť. Nepamätá si,

čo pil obžalovaný, ale tuší, že píjaval Tulamorku a koľko, to už vôbec nevie povedať. Obidvaja boli pod
vplyvom alkoholu. Ak si dobre pamätá, tak poškodený mal na ľavej strane poškodenú hlavu a potom
mal poškodenú nohu, ale nevie, či ľavú alebo pravú, na ktorú nemohol dostúpať. Nie je z tej istej obce
ako sa stal skutok. Robil tam niečo cez polroka, od leta do konca roka 2021. Poškodený tam chodieval
pravidelne. Po skutku ho tam už nevidel, celkovo ho odvtedy nevidel. V podstate to bolo každý deň,

poškodený sa opil vždy, keď tam prišiel, koľko vypil, to nevie. Obžalovaný chodieval málo, iba párkrát.
Mohol píjavať Fernet, už si to nepamätá. Väčšinou to bolo tak, že si dal jeden-dva.

Obžalovaný sa k vykonanému dôkazu vyjadril, že voláko to celé prekrucujú, lebo keď sa tam
zastavovával, vždy si tam kúpil nealko alebo niečo sladké. Až potom keď zomrela mama, tak vtedy bol

v tom hostinci s poškodeným a vtedy ho videl prvýkrát a o dva týždne, keď tam prišiel znova, to bolo
ten druhýkrát, čo sa toto stalo, ale na bicykli určite nebol.

Svedok Q. Q. vo svojej výpovedi uviedol, že bol so psom večer pri M., išiel okolo krčmy, zastavil sa
tam na pivo. Dal si pivo, videl týchto dvoch pánov (obžalovaný a poškodený) ako sedia v krčme, sadol

si von, tam mal kamarátov. Vypil pivo, oni vyšli von z krčmy a obžalovaný sotil poškodeného. Potom
poškodený, bol moc opitý, ešte chcel ísť na bicykli. Medzitým išla svedkova manželka, je B. Y., robili
osvetlenie obce a išla pozrieť po tme lampy ako svietia. Zavolal ju nech si ide dať radlera, tak si tam
sadla k nim, potom bol tento incident a poškodený chcel ísť domov na bicykli. To by bola hotová vražda,lebo on bol tak opitý. Potom išli domov. Medzitým ho tam chlapci ošetrili. To bolo všetko, čo tam videl,
bola tma, je to dávno. Obžalovaná poškodeného neudrel, on do neho sotil. Keby do svedka teraz niekto
takto sotil, tak ostane stáť, len poškodený bol opitý na mol, nemohol chodiť. Nebolo to násilné. Sotil ho

rukami do prednej časti tela do hrudníka. Myslí si, že poškodený spadol na hlavu, lebo mu z nej tiekla krv.
Pre krčmou je taký schodík, na ten spadol. Poškodený asi po sotení vedel chodiť, veď chcel ísť domov
na bicykli, ten mu zobrala svedkova manželka po skutku. Poškodený nebýva v ich obci, má tam E. po
rodičoch alebo po kom, to nevie. Nevie ako často sa zdržiaval a zdržiava na C. E., celý deň je v práci,
voľakedy poškodený chodil častejšie. Keď ho stretol, tak poškodený mal vždy vypité a býval dosť opitý.

Býva skoro na tej istej ulici, ale odvtedy ho už nevidel. Videl ho aj triezveho, ale väčšinou opitého. Nevie
opísať akej intenzity bol kontakt medzi obžalovaným a poškodeným. Svedok názorne ukázal sotenie zo
strany obžalovaného. Nevie, či to bolo agresívne. Pri odstraňovaní rozporov s výpoveďou z prípravného
konania svedok uviedol, že už to spomínal, keby teraz tu do neho takto džugol, ostal by stáť. Nebol
hneď pri nich ako sú tu dnes prítomní v pojednávacej miestnosti a ešte aj bola tma. Na otázku obhajkyne
počas výsluchu v prípravnom konaní akú intenzitu malo to dzugnutie svedok odpovedal, že to nemalo

veľkú silu.

Znalec MUDr. Ľ. K. na hlavnom pojednávaní najprv predniesol závery ním vypracovaného znaleckého
posudku a jeho doplnenia. Zranenia poškodeného: pomliaždenie tváre v oblasti čela vpravo s odreninou
bez príznakov otrasu mozgu, zlomenina X. rebra vpravo a zlomenina krčka pravej stehnovej kosti

s posunutím úlomkov, čo si vyžiadalo operáciu a to výmenu bedrového kĺbu necementovanou
endoprotézou. Mechanizmu zranenia: pravdepodobne priamy kontakt jeho pravej strany čela, pravého
hrudného koša a pravého bedrového kĺbu s tupým tvrdým predmetom, akým mohla byť päsť, kopanec od
agresívneho útočníka, ale mohla to byť aj cesta, keď bol útočníkom strčený, stratil rovnováhu a spadol na
dlažbu cesty, kde v momente incidentu obidvaja stáli. Dĺžka liečby a PN: dĺžka jeho liečby momentálne

trvá 92 dní, PN nečerpal, ale ak by ju mal vystavenú, aj tá by trvala zatiaľ 92 dní, pričom liečba a
ani PN v čase tohto úkonu ukončená nebola a poškodený sa momentálne nachádza v rehabilitačnej a
rekonvalescenčnej fáze jeho liečby, čo je adekvátne a úmerné hlavne jeho zraneniu zlomenine krčka
pravej stehnovej kosti, obvykle čas potrebný na zahojenie sa takto poranenej a operovanej (aplikácia
umelého kĺbu) zlomeniny trvá šesť mesiacov, čo je porovnateľné s veľkou skupinou iných rovnako

zranených poškodených. Obmedzenie od bežných spôsobov života: 90 dní od fyzickej aktivity, športu
a pohybu a chôdze, kvôli potrebe užívania ortopedickej pomôcky, akou sú nemecké a francúzske barle
na odľahčovanie zaťažovania operovanej dolnej končatiny, potom 23 dní od spoločenského, kultúrneho
a rodinného života a to v čase jeho umiestnenia v nemocničnom zariadení, pričom tento čas je taktiež
adekvátny typu zranení aké utrpel a ich liečebného riešenia a ničím sa nelíši porovnania od času rovnako

zranených iných osôb. Charakter zranenia: stredne ťažký až ťažký. Trvalé následky: pravdepodobne
po zlomenine jeho pravého bedrového kĺbu a uvedenej operácii by mohol trpieť jazvou po operácii
bedra vpravo v rozsahu 5-30 m2 s možným stredne ťažkým obmedzením pohyblivosti jeho pravého
bedrového kĺbu, ďalej možným oslabením svalovej sily stehna a bedra vpravo, či bolesti a opuchom
pravého bedra pri preťažení a zmene počasia. Bodové a peňažné vyčíslenie: bolestné a sťaženie

spoločenského uplatnenia = 540 bodov, čo finančne činí 12 236,40 eura. Iné závažné skutočnosti v
znaleckom dokazovaní zistené neboli. Týmto zodpovedal v posudku všetky položené otázky v uznesení
a v posudzovaní nemá viac čo dodať. Závery doplnenie znaleckého posudku: Znalec naďalej zotrváva
na záveroch znaleckého posudku, pričom výpoveďou obvineného sa len potvrdzuje, že k fyzickému
kontaktu obvineného s poškodeným došlo. Pádom poškodeného na zem v tomto prípade došlo ku

kontaktu jeho hlavy, hrudníka vpravo na X. rebre a aj pravého bedra s tupým, tvrdým a drsným
predmetom, akým mohla byť dlažba, cesta, chodník (a drsný povrch preto, pretože došlo k odrenine
šatstvom nekrytej kože jeho hlavy na čele vpravo), ktorý predmet následne vykonal uvedené zranenia
detailne analyzované v znaleckom posudku. Po výpovedi obvineného znalec síce ruší možnosť takého
fyzického napadnutia, že by do poškodeného kopal či ho päsťou do hlavy alebo na X. rebre zboku

vpravo udrel týmto spôsobom do hrudníka vpravo, bedra vpravo či hlavy na čele vpravo. Sotenie v
oblasti úchopu za tričko oboma rukami v mieste pŕs od agresívneho útočníka taktiež možné je bez
toho, že by na hrudníku vpredu, kde sa prsia nachádzajú, zanechalo nejakú stopu násilia, dokonca
soteniedoosobyvpodnapitomstavenemuselobyťanirazantné,okominýchsvedkovviditeľnéaprudké,
pretože podnapitá osoba má stlmené rovnovážne reflexy a teda aj malé posotenie môže viesť k výraznej

strate rovnováhy a pádu poškodeného na zem a to často bez obranných reflexov, ktoré sú u osoby v
podnapitom stave taktiež utlmené. Prekvalifikovanie formy a spôsobu napadnutia vykonané po doplnení
výpovede aj zo strany obvineného však neznamená, že sa mení podstata chovania sa obvineného
voči poškodenému, teda aktivita smerom k poškodenému typu jeho vyhľadania, pristúpenia, dohovoru,upozorňovania a uchopenia, následného pustenia, myknutia či posotenia, teda celková agresívna
aktivita voči inej osobe, čo tento typ postoja jedného voči druhému samotné napadnutie nevylučuje.
Ak by boli akékoľvek pochybnosti, či alkohol u obvineného mohol privodiť jeho agresívne chovanie a

či charakter jeho správania v čase incidentu malo prvky agresivity voči poškodenému alebo posúdenie
toho, či poškodený mohol mať tlmené reflexy typu rovnováhy, či obranné reflexy v čase pádu, keď bol
pod vplyvom alkoholu alebo či mohol mať pod vplyvom alkoholom zmiernené bolesti zlomeniny krčka
jeho pravého bedra do takej miery, že bolesti pravého bedra po jeho zlomenine krčka sa prejavili až
na druhý deň a to po vytriezvení (teda po ústupe tlmiacej látky akou je alkohol), tak k tomu sa musí

vyjadriť kompetentný znalec na psychotropné látky akou je alkohol a to znalec z odboru psychiatrie,
ktorý jednoznačne na tieto otázky adekvátne odborne odpovie.
Po prednesení záverov znaleckého posudku a jeho doplnenia znalec vo svojej výpovedi uviedol,
že zranenia poškodeného mohli vzniknúť tak, že poškodený padal dozadu, zvrtol sa a padol na
pravú stranu. Pokiaľ ide o mechanizmus vzniku zranenia, zranenia nasvedčujú a osobne si myslí,
že obžalovaný ako vinník incidentu aktívne pristúpil k poškodenému. Sám obžalovaný vypovedal, že

nejako poškodeného nesotil, len ako priložil na neho roky on sa mykol, trhol a padol na zem. Je mu
známa len jedna verzia toho ako vznikli zranenia poškodeného. Osobne si myslí, že ak obžalovaný
chcel poškodeného chytiť za tričko a nechytil ho, tak by poškodený nespadol na zem. Ak obžalovaný
chytil poškodeného za tričko a tým pádom obmedzil jeho osobnú slobodu v zmysle „nejdem sa s
tebou rozprávať, obchádzam ťa“, toto mu bolo znemožnené, preto sa musel myknúť, uvoľniť sa zo

zovretia a následne stratiť rovnováhu a spadnúť. Aj samotné odstraňovanie rúk z poklopca a myknutie je
vedená sila po určitej dráhe s určitou hmotnosťou a rýchlosťou, ktorá mohla viesť pri páde k uvedeným
zraneniam. Pripustil, že poškodený konzumáciou alkoholu mohol mať zníženú koordináciu, rovnováhu
a schopnosť odolávať napadnutiu, avšak ako znalec odboru ortopédia nie je kompetentný sa vyjadriť
aká hladina alkoholu vplýva na tieto mozgové funkcie, to je schopný sa presne vyjadriť znalec z odboru

psychiatria. Nemá význam konkretizovať mu aké množstvo alkoholu by malo vplyv. Poškodeného
nevyšetroval osobne, nikdy ho nevidel. Bol spravený doplnok znaleckého posudku a tam boli spresnené
presnésledyudalostídotyčnéhoincidentu,ktorýmalsvedkov,starostku,apretobolajdoplnenýznalecký
posudok a upresnené mechanizmy možného zranenia poškodeného. Ak by vznikol nejaký dohad, že
toto sa stať takto nemohlo, je potreba vypočuť starostku, prítomné osoby v pohostinstve a podobne.

Je možné, že k zraneniam poškodeného došlo posotením zo strany obžalovaného, nevylučuje to. Tupé
predmety, na ktoré mohol poškodený dopadnúť, nemajú vplyv na to, či sa zlomenina posunie alebo
neposunie. Sila, intenzita a smer pôsobenia by bola tá istá, či by poškodený spadol na lavicu, na schod
alebo na dlažbu a došlo by prakticky k identickému zraneniu, keďže všetky predmety sú tupé a tvrdé.

Obžalovaný sa k výpovedi znalca vyjadril, že nebola tam žiadna agresia ani úmysel. Je pravda, že k
poškodenému ako prvý pristúpil a chcel ho chytiť za tričko a on sa rukami ohradil a chcel sa odtrhnúť.

Poškodený na hlavnom pojednávaní vypovedal, že čo si pamätá, tak mali s obžalovaným nejaký slovný
spor, sedeli tam so štyrmi kamarátmi a viac-menej ani nevie ako k tomu slovnému sporu došlo a ak má

pravdu povedať, tak si to celé veľmi nepamätá. Momentálne asi nechce nič ďalšie doplniť. Viac-menej
sa odvolávam na veci, ktoré povedal pred vyšetrovateľom. K obžalovanému nemá nejaké mimoriadne
výhrady alebo niečo. Bol v nemocnici, menili mu kĺb, mal úraz na hlave. Ako padol, tak mal aj udretý
bok (poškodený ukazoval pravú stranu). To je všetko, čo si pamätá, bol dosť zmätený a dezorientovaný.
Vie, že mu tam pomohol Q. S., potom tam ešte chvíľu sedeli a potom ho (Q.) s bratom a ešte, asi sa

volala K., zobrali domov. Ľahol si a do rána si tuší dal ešte jedno víno. Bol imobilný a nemohol sa hýbať.
Na druhý deň Q. s bratom za ním došli a povedali mu, že ho napadol obžalovaný. Potom keďže sa
nemohol ani postaviť, tak volal synovi, ktorý pre neho došiel, a vlastne ani ten ho nemohol odviesť do
nemocnice, tak zavolali zdravotnú službu a tá ho odviezla do nemocnice. Z priebehu fyzického konfliktu
si pamätá jedine, že ho obžalovaný sotil a on padol. Obžalovaný ho sotil do ľavej časti do ramena, spadol

na rameno, zrejme na bedrový kĺb na pravej strane. Mal zlomeninu krčka, to samozrejme nevedel. Po
tom ako spadol, pomohol mu postaviť sa Q. S.. Nemohol sa hýbať, viac-menej ako ho doviezli domov,
tak si ľahol a bol viac-menej imobilný. Bol jednoznačne obmedzený v pohybe, nepamätá si ako dlho,
dva-tri týždne to boli určite. Bol hospitalizovaný, ale presne si nepamätá, je to podľa všetkého uvedené v
prepúšťacej správe. Našťastie nemal nijaké komplikácie z toho, ako ho zoperoval chirurg. Nevie presne

koľko v ten večer požil alkoholu, ale relatívne dosť, borovičku a pivo, asi štyri borovičky a štyri pivá
desiatky, bežne pije dvanástku. Bol trošku pripitý. Dezorientovaný bol až po úraze. Do úrazu si nepamätá
všetko do detailu. Čo sa v ten večer malo stať popisuje na základe toho, čo mu povedal Q. S.. To, čo dnes
vypovedal, je viac-menej to, čo mu povedal on. Aj keď v nemocnici si spomenul na ten konflikt, ktorýbohužiaľ mali. Spomenul si, že ho obžalovaný sotil. Pravdepodobne vtedy stál pred krčmou, niekoľko
metrov od dverí, bližšie do priestoru (vpravo, vľavo) to nevie lokalizovať. Prišiel na bicykli, zaparkoval ho
tam. Viac nevie, možno sa na ňom snažil ísť domov, ale to si presne nepamätá. Po úraze nebol schopný

ísť nikam, takže ťažko mohol ísť na bicykli. Jednoznačne bol imobilný.

Poškodený po svojej výpovedi pred opustením pojednávacej miestnosti povedal obžalovanému, že mu
je ľúto, čo sa stalo. Obžalovaný na to zareagoval, že aj jemu je to ľúto.

Obžalovaný sa k výpovedi poškodeného vyjadril, že každý si protirečil vo výpovediach, ani to tak nebolo.
Vlastne nemá čo viac povedať.

Zo zápisnice o dodatočnej obhliadke miesta činu zo 14.11.2021 vyplynulo, že miesto údajného činu
sa nachádza v obci F. D. asi v strede obce po ľavej strane smerom na Y. B., hneď vedľa Y. Ú..
Pred miestom činu sa nachádza veľká betónová plocha, za ktorou sa nachádza krytá terasa s tromi

stolmi a lavicami. Miesto údajného napadnutia sa nachádza približne desať metrov pred touto terasou.
Vyhotovená fotodokumentácia obsahovala dve fotografie priestoru pred pohostinstvom v obci F. D. a to
po oboch stranách od vchodu a tretiu fotografiu betónovej plochy pred pohostinstvom.

Z lekárskych správ vyplynulo, že poškodený bol do Fakultnej nemocnice Trnava prijatý 11.09.2021

o 17:20 hod. pre zlomeninu krčka stehnovej kosti - bazicervikálnu fraktúru pravého femoru a na
odsledovanie po úraze hlavy. Počas hospitalizácie, ktorá bola ukončená 22.09.2021 o 08:01 hod.,
bola poškodenému poskytnutá medikamentózna a operačná liečba bez zaznamenaných komplikácií.
Následne bol poškodený hospitalizovaný v Univerzitnej nemocnici Bratislava - Ružinov (fyziatricko-
rehabilitačné oddelenie) od 22.09.2021 o 12:04 hod. do 04.10.2021 o 10:00 hod.

Z odpisu registra trestov vyplynulo, že obžalovaný bol doposiaľ dvakrát súdne trestaný Okresným
súdom Trnava - rozhodnutím sp. zn. 2T/106/1990 z 11.12.1990 mu bol za trestný čin podľa § 223
Trestného zákona č. 140/1961 Zb. (nedbanlivostný trestný čin ublíženia na zdraví) uložený podmienečný
trest odňatia slobody vo výmere štyri mesiace so skúšobnou dobou v trvaní jeden rok (osvedčenie

sa 12.05.1992) a trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá na dobu osemnástich mesiacov (trest
vykonaný 08.03.1992), odsúdenie zahladené a hľadí sa neho, ako keby nebol odsúdený a trestným
rozkazom sp. zn. 0T/292/2021 zo 16.11.2021 mu bol za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky
podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere štyri
mesiace so skúšobnou dobou v trvaní dva roky a trest zákaz u činnosti riadiť motorové vozidlá na dobu

tri roky.

Trestným rozkazom Okresného súdu Trnava č. k. 0T/292/2021 - 49 zo 16. novembra 2021 bol
obžalovanému za spáchanie prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1
Trestného zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere štyri mesiace s podmienečným odkladom

výkonu na skúšobnú dobu v trvaní dva roky a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu
v trvaní tri roky. Obžalovanému bol rovnopis trestného rozkazu doručený do vlastných rúk 16. novembra
2021. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 16. novembra 2021

Z odpovede na lustráciu v rezorte Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vyplynulo, že trestné

stíhanie vedené voči obžalovaného pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa obžalovaný dopustil 13.
novembra2021,boloprávoplatneskončenétrestnýmrozkazomvydanýmsudcompreprípravnékonanie
Okresného súdu Trnava 16. novembra 2021 v konaní 0T/292/2021. Trestné stíhanie vedené pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona a prečin výtržníctva podľa § 364

ods. 1 písm. a) Trestného zákona doposiaľ nebolo žiadnym spôsobom ukončené. Dozorujúci prokurátor
Okresnej prokuratúry Trnava rozhodol o podaní obžaloby 16. augusta 2022.

Z odpovede na lustráciu v databáze súdov vyplynulo, že obžalovaný vystupoval ako účastník vo
viacerých civilných konaniach (občianske, exekučné, dedičské). V trestných veciach vedených na

Okresnom súde Trnava vystupoval ako obžalovaný v konaní 0T/292/2021 a ako odsúdený v konaní
35Nt/39/2023 (podmienečné upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti). Aktuálne figuruje v
procesnom postavení obžalovaného v konaní 2T/55/2022.Z odpovede na lustráciu v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov vyplynulo, že
obžalovaný spáchal v období od 1. októbra 2019 do 11. júna 2020 päť priestupkov proti bezpečnosti a
plynulosti cestnej premávky - prekročenie maximálnej povolenej rýchlosti, osvetlenie vozidla, jazda bez

platných dokladov, nevenovanie sa vedeniu vozidla. Priestupky boli vyriešené blokovými pokutami vo
výške od 10,- eur do 100,- eur, obžalovaný všetky zaplatil na mieste.

Z odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni vyplynulo, že obžalovaný je od 13. marca 2012
zamestnaný v obchodnej spoločnosti W. B., B..T..Y.., so sídlom P. X, XXX XX C., IČO: XX XXX XXX.

Jeho priemerný vymeriavací základ predstavoval v roku 2022 sumu 1 618,37 eura a počas deviatich
mesiacov v roku 2023 sumu 1 693,33 eura.

Podľa § 258 ods. 1 Trestného poriadku ak obžalovaný po prednesení obžaloby a vyjadrení poškodeného
neurobil vyhlásenie uvedené v § 257 ods. 1 písm. b) alebo c), predseda senátu potom, ako zistí
podmienky na vykonanie hlavného pojednávania, zistí osobné údaje obžalovaného a poučí ho o jeho

právach. Potom umožní prokurátorovi vyslúchnuť obžalovaného. Obžalovaného treba vyslúchnuť na
obsah obžaloby, a ak bol uplatnený nárok na náhradu škody, aj na tento nárok. Pritom sa postupuje
podľa § 122 ods. 2 a 3.

Podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku namiesto výsluchu svedka na hlavnom pojednávaní možno čítať

zápisnicu o jeho výpovedi alebo jej podstatnú časť, ak s tým súhlasí prokurátor a obžalovaný a súd
nepovažuje osobný výsluch za potrebný.

Podľa § 263 ods. 2 Trestného poriadku súhlas obžalovaného nie je potrebný, ak sa výslovne vyjadril,
že sa na hlavnom pojednávaní nezúčastní, alebo výslovne požiadal, aby sa hlavné pojednávanie

konalo v jeho neprítomnosti, alebo ak sa na hlavné pojednávanie napriek riadnemu predvolaniu bez
ospravedlnenia nedostavil, alebo sa bez vážneho dôvodu vzdialil z pojednávacej siene, alebo ak
prokurátor navrhol v obžalobe čítať výpoveď svedka a obžalovaný po doručení výzvy podľa § 240 ods.
3 takého svedka nenavrhol vypočuť osobne. V uvedených prípadoch stačí súhlas prokurátora. O tejto
skutočnosti musí byť obžalovaný v predvolaní poučený.

Podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku pri výsluchu znalca na hlavnom pojednávaní sa použijú
ustanovenia § 258 ods. 2 a 3 a § 259 primerane. Namiesto výsluchu znalca možno čítať zápisnicu o
jeho výpovedi alebo jeho písomný znalecký posudok, ak znalec bol pred podaním znaleckého posudku
poučený podľa § 144, nie sú pochybnosti o správnosti a úplnosti znaleckého posudku a prokurátor i

obžalovaný s tým súhlasia, alebo ak sa znalec naň odvolá.

Podľa § 145 ods. 1 prvá a druhá veta Trestného poriadku úlohy, ktorá má znalec riešiť z hľadiska svojej
odbornosti, sa mu určia spravidla v uznesení o pribratí znalca, a to formou otázok. Treba dbať pritom na
to,žeznalecniejeoprávnenýriešiťprávneotázkyanihodnotiťvykonanédôkazy,anirobiťprávnezávery.

Podľa § 269 Trestného poriadku písomné vyjadrenia, posudky, správy štátnych orgánov a ďalšie listiny,
ktorými sa vykonáva dôkaz na hlavnom pojednávaní, sa prečítajú celé alebo ich časť, ktorá sa týka
dokazovanej skutočnosti, a umožní sa do nich nazrieť stranám, a ak je to potrebné, aj svedkom a
znalcom.

Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážením
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona kto inému úmyselne ublíži na zdraví, potrestá sa odňatím slobody
na šesť mesiacov až dva roky.

Podľa § 156 ods. 3 písm. c) Trestného zákona odňatím slobody na dva roky až päť rokov sa páchateľ

potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví.

Podľa § 123 ods. 3 Trestného zákona ťažkou ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie
len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je a) zmrzačenie, b) strata alebo podstatnézníženie pracovnej spôsobilosti, c) ochromenie údu, d) strata alebo podstatné oslabenie funkcie
zmyslového ústrojenstva, e) poškodenie dôležitého orgánu, f) zohyzdenie, g) vyvolanie potratu alebo
usmrtenie plodu, h) mučivé útrapy, alebo i) porucha zdravia trvajúca dlhší čas.

Podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na
mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného, potrestá
sa odňatím slobody až na tri roky.

Podľa § 122 ods. 2 písm. b) Trestného zákona trestný čin je spáchaný verejne, ak je spáchaný pred viac
ako dvoma súčasne prítomnými osobami.

Podľa § 15 Trestného zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ a) chcel spôsobom
uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, alebo b) vedel, že
svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým

uzrozumený.

Podľa § 16 Trestného zákona trestný čin je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ a) vedel, že môže
spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez
primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí, alebo b) nevedel, že

svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na
svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby

viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 2 Trestného zákona páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere,
ako je ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby

trestu odňatia slobody.

Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo
najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 ods. 4 prvá veta Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd
prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 37 písm. h) Trestného zákona priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ spáchal viac trestných

činov.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa 38 ods. 8 prvá veta Trestného zákona zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice
trestnej sadzby podľa odseku 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby;

základom na zníženie alebo zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou
zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

Podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako
bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest

podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.

Podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží
mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšietrestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu
uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných
činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného

trestu najvyššia z nich.

Podľa§42ods.2Trestnéhozákonaspolusuloženímsúhrnnéhotrestusúdzrušívýrokotresteuloženom
páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest nesmie byť miernejší

ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu súd uloží trest straty čestných titulov
a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti, trest prepadnutia majetku, peňažný trest, trest
prepadnutia veci, trest zákazu činnosti alebo trest zákazu účasti na verejných podujatiach, ak bol taký
trest uložený už skorším rozsudkom a ak tomu nebráni ustanovenie § 34 ods. 7.

Podľa § 34 ods. 7 Trestného zákona popri sebe nemožno uložiť trest a) odňatia slobody a domáceho

väzenia, b) odňatia slobody a povinnej práce, c) peňažný a prepadnutia majetku, d) prepadnutia veci a
prepadnutia majetku, e) zákazu pobytu a vyhostenia.

Podľa § 46 Trestného zákona trest odňatia slobody možno uložiť ako trest na určitú dobu, najviac na
dvadsaťpäť rokov alebo ako trest odňatia slobody na doživotie.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona súd môže za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 podmienečne
odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho tri roky, ak páchateľovi zároveň uloží probačný
dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Ustanovenie § 49 ods. 2 platí rovnako.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia
slobody neprevyšujúceho dva roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho
doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na
zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona pri určení probačného dohľadu ustanoví súd skúšobnú dobu
na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia
právoplatnostirozsudku.Zároveňsúduložíobmedzeniaalebopovinnosti,ktorésúsúčasťouprobačného
dohľadu. Skúšobná doba neplynie počas výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody a počas
výkonu väzby.

Podľa § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona obmedzenia spočívajú najmä v zákaze požívania
alkoholických nápojov a iných návykových látok.

Podľa § 51 ods. 5 pred bodkočiarkou Trestného zákona páchateľ, ktorému bol uložený probačný dohľad,

je povinný strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom a podrobiť sa
kontrole technickými prostriedkami, ak je takáto kontrola nariadená.

Podľa § 61 ods. 1 Trestného zákona trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu
výkonu tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti,

na ktorú treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis.

Podľa § 61 ods. 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov,
ak sa páchať dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou.

Podľa § 46 ods. 3 Trestného poriadku poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok
na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd v
odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu; návrh musí poškodený
uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Z návrhu musí byť
zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil
inému škodu uvedenú v § 46 ods. 1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil,
ak bol nárok riadne a včas uplatnený. Súd uloží obžalovanému vždy povinnosť nahradiť neuhradenúškodu alebo jej neuhradenú časť, ak jej výška je súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku
rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo ak ide o náhradu morálnej škody spôsobenej
úmyselným násilným trestným činom podľa osobitného zákona, ak škoda nebola dosiaľ uhradená.

Na základe vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní súd dospel k záveru, že vina
obžalovaného bola preukázaná nad všetky pochybnosti. Je potrebné podotknúť, že i sám obžalovaný vo
svojej výpovedi priznal, že aktívne prejavil snahu voči poškodenému, pristúpil k nemu, dotkol sa ho, bol s
ním vo fyzickom kontakte a priložil na neho ruky v oblasti hrudníka a pŕs. Úchop oboma rukami za tričko

poškodeného vylučuje to, že by sa chcel poškodenému vyhnúť. Nič z uvedeného obžalovaný nepoprel,
práve naopak. Čo však obžalovaný tvrdil, bolo to, že poškodeného nesotil, pretože len čo poškodeného
chytil za tričko, tento sa mu mal vyšmyknúť zo zovretia a padnúť dozadu na betónovú plochu
pred pohostinstvom. Tvrdenie obžalovaného je však v priamom rozpore s výsledkami vykonaného
dokazovania na hlavnom pojednávaní, keď sotenie poškodeného zo strany obžalovaného videli na
vlastné oči svedkovia sediaci na laviciach pri stoloch pod prístreškom prináležiacim k pohostinstvu, ktoré

v predmetný večer navštívili aj obžalovaný a poškodený. Poškodený má sprostredkované informácie
od svedka Q. S., avšak tieto sú k priebehu udalostí nasledujúcich po páde poškodeného na zem. Do
momentu svojho pádu si poškodený pamätá, že mal s obžalovaným výmenu názorov (nevie však presnú
príčinu) a že ho obžalovaný počas hádky pred pohostinstvom sotil. Na hlavnom pojednávaní sa nie
len že nepotvrdila verzia obžalovaného o tom, že poškodený mal reagovať na uchopenie trička oboma

rukami vytrhnutím sa zo zovretia, čo malo viesť k strate rovnováhy a pádu na zem, ale vykonaným
dokazovaním bola vyvrátená. Na vine obžalovaného zo spáchania stíhanej trestnej činnosti nič nemení
tá skutočnosť, že tak obžalovaný ako aj poškodený boli vplyvom alkoholu, keďže obidvaja počas
návštevy pohostinstva požívali alkoholické nápoje. Z pohľadu subjektívnej stránky v prejednávanej
trestnej veci je v konaní obžalovaného zreteľný prinajmenšom nepriamy úmysel, keď obžalovaný

vedel, že sotením poškodeného dozadu na tvrdý betónový podklad po náraze poškodeného hlavou na
tento podklad nevyhnutne dôjde k ublíženiu na zdraví. Následkom pádu bola napokon poškodenému
spôsobená ťažká ujma na zdraví, vo vzťahu k nej bola jasne identifikovaná nevedomá nedbanlivosť
obžalovaného. Súčasne obžalovaný napadol poškodeného v prítomnosti viacerých svedkov, ktorí trávili
príjemný letný večer na terase svojho obľúbeného podniku. Obžalovaný sa teda preukázateľne dopustil

10. septembra 2021 v čase medzi 20:20 hod. až 21:20 hod. pred pohostinstvom v obci F.É. D. konania
opísaného v podanej obžalobe prokurátorky Okresnej prokuratúry v Trnave a toto jeho konanie naplnilo
všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c)
Trestného zákona a taktiež trestného činu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Vzhľadom na zistené skutočnosti viažuce sa k vine obžalovaného a na oboznámené listinné dôkazy,
keďže išlo o zbiehajúcu sa trestnú činnosť, bolo potrebné ukladať súhrnný trest. Z toho dôvodu došlo
k zrušeniu výroku o treste v trestnom rozkaze Okresného súdu Trnava č. k. 0T/292/2021 - 49 zo
16. novembra 2021. Pokiaľ ide o poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, zistená bola jedna priťažujúca
okolnosť a to spáchanie viacerých trestných činov. V prejednávacej veci to boli dva prečiny a vzhľadom

na ukladanie súhrnného trestu pre zbiehajúcu sa trestnú činnosť, pridal sa aj tretí prečin. Neboli zistené
žiadne poľahčujúce okolnosti, keďže kým v konaní 0T/292/2021 sa obžalovaný k spáchaniu trestnej
činnosti (prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona), v
tomto konaní obžalovaný urobil vyhlásenie o nevine podľa § 257 ods. 1 písm. a) Trestného zákona i v
záverečnejrečiuviedol,žetonespravil,pretopoľahčujúcuokolnosťpodľa§36písm.l)Trestnéhozákona

obžalovanému priznať nemohol. Najprísnejšia trestná sadzba trestu odňatia slobody sa spomedzi
troch trestných činov viaže k prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 3 Trestného zákona, kde
trestná sadzba trestu odňatia slobody je upravená vo výmere od dvoch rokov do piatich rokov. Po
zmene vzhľadom na prevahu priťažujúcich okolností sa dolná hranica sadzby trestu odňatia slobody
zvýšila na tri roky. Vzhľadom na doterajší spôsob života obžalovaného a skutočnosť, že dvanásť

rokov pracuje pre tú istú obchodnú spoločnosť a všetky evidované priestupky boli proti bezpečnosti
a plynulosti cestnej premávky (posledný v roku 2020, vzhľadom na výšku ukladaných pokút išlo o
priestupky nižšej závažnosti), súd považoval za dostatočný trest odňatia slobody na upravenej dolnej
hranici trestnej sadzby, teda vo výmere troch rokov. Zároveň boli splnené zákonné podmienky na
podmienečný odklad výkonu uloženého trestu odňatia slobody a bolo potrebné nariadiť probačný dohľad

nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody.
Určená bola primeraná skúšobná doba v trvaní štyroch rokov. V rámci probačného dohľadu bude
sledované dodržiavanie zákazu požívania alkoholických nápojov. Taktiež bola obžalovanému uložená
povinnosť strpieť nad sebou dohľad, ktorý bude vykonávaný probačným a mediačným úradníkom. Pozrušení výroku o treste v trestnom rozkaze tunajšieho súdu zo 16. novembra 2021 bol do výroku o treste
prevzatý trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu v trvaní tri roky.

Pokiaľ ide o náhradu škody, obidvaja poškodení si riadne a včas uplatnili svoj nárok do skončenia
prípravného konania. O náhrade škody súd rozhoduje v rámci tzv. adhézneho konania. Trestný poriadok
upravuje vo vzťahu k riadne a včas uplatnenému nároku poškodeného na náhradu škody len tri možnosti
spôsobu rozhodnutia. Prvou možnosťou je, že súd v odsudzujúcom rozsudku uloží obžalovanému, aby
poškodenému nahradil škodu. Druhou možnosťou je, že súd odkáže poškodeného na civilný proces ak

podľa výsledku dokazovania nie je podklad na vyslovenie povinnosti na náhradu škody alebo ak by bolo
treba na takéto rozhodnutie vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a
predĺžilo ho. Treťou možnosťou je kombinácia prvých dvoch možností, teda súd odkáže poškodeného
na civilný proces alebo na konanie pred iným príslušným orgánom so zvyškom jeho nároku na náhradu
škody, ak mu nárok z akéhokoľvek dôvodu priznal len sčasti.

V tomto prípade si nárok na náhradu škody uplatňovala poškodená obchodná spoločnosť DÔVERA
zdravotná poisťovňa, a.s. a poškodený J.. Ľ. D.. Z obsahu vyšetrovacieho spisu vyplynulo, že
splnomocnenkyňa poškodenej riadne a včas uplatnila nárok na náhradu škody počas jej výsluchu 21.
apríla 2022, na ktorom navrhla, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť
nahradiť celkovú poskytnutú zdravotnú starostlivosť a náklady konania v celkovej sume 6 202,21 eura.

Uvedená suma vyplýva z pripojeného vyčíslenia vynaložených nákladov v súvislosti s poskytnutou
zdravotnou starostlivosťou poškodenému jednotlivými poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti pri
jednotlivých úkonoch zdravotnej starostlivosti. Výška vzniknutej škody poškodenej zdravotnej poisťovne
nebola sporná, obžalovaný uviedol len, že nevie prečo by mal platiť poisťovni, keď to nespravil. Suma
uhradená zdravotnou poisťovňou poškodeného nebola žiadnou zo strán na hlavnom pojednávaní

žiadnym spôsobom namietnutá a súd nemal žiadne pochybnosti o sume vynaloženej zdravotnou
poisťovňou.

Pokiaľ ide o poškodeného J.. Ľ. D., ten si uplatnil nárok na náhradu škody počas svojho výsluchu 12.
apríla 2022. Na tomto výsluchu uviedol, že sa pripája k trestnému konaniu a žiadal uhradiť bolestné a

škodu za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré bolo MUDr. Ľ. K. v jeho znaleckom posudku číslo
114/2021 z 11. decembra 2021 vyčíslené na sumu 12 236,40 eura. Návrh poškodeného bol prečítaný v
jeho neprítomnosti na hlavnom pojednávaní. Náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského
uplatnenia nebola v priebehu celého hlavného pojednávania ani jediný raz namietnutá. Znalec počas
svojej výpovede na hlavnom pojednávaní zotrval na záveroch ním vypracovaného znaleckého posudku.

Keďže bol vyhlásený odsudzujúci rozsudok, súd rozhodol o povinnosti obžalovaného nahradiť škodu
poškodenej obchodnej spoločnosti DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s. vo výške 6 202,21 eura a
poškodenému J.. Ľ. D. vo výške 12 236,40 eura.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde
Trnava. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trnave. Odvolanie má odkladný účinok.

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj
proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka a poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.

Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré

podáva za poškodeného jeho splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé,
v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku
predchádzalo.

Vprospechobžalovanéhomôžurozsudokodvolanímnapadnúťipríbuzníobžalovanéhovpriamomrade,

jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasís podaním odvolania v svoj prospech príbuznými v priamom rade, jeho súrodencami, osvojiteľom,
osvojencom, manželom a druhom.

Oprávnená osoba sa môže odvolania výslovne vzdať.