Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 27, 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11C/37/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123204734
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8123204734.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobcu: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom

XXX XX C., D. E. XXXX/XX, zastúpený: JUDr. Dáša Komková, advokátka, so sídlom 080 01 Prešov,
Hlavná 27, IČO: 34904620, proti žalovaným: 1. F. B., G. H., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX C., I. XX
a 2. I. B., nar., 13.10.1999, bytom XXX XX C., I. XX, obaja zastúpení: Advokátska kancelária ROSOVÁ
HUSOVSKÁ, s.r.o., so sídlom 080 01 Prešov, Weberova 2, IČO: 51290901, o určenie vlastníckeho práva
a prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaní majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou zo dňa 15.5.2023 sa domáhal voči žalovaným určenia, že byt č. 6 nachádzajúci sa
v obytnom dome s.č. XXXX E. J. D. E. postaveného na parcele C KN 14572 a spoluvlastnícky podiel
na spoločných častiach a zariadeniach domu 57/1968 zapísaným na LV XXXX kat. úz. C. a parcela
C KN 14572 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 365 m2 zapísaná na LV XXXX kat. úz. C. v
podiele 57/1968 patrí do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej v 1.rade. Zároveň žiadal
určiť, že žalobca je spoluvlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV XXXX kat. úz. K. k parcele CK N
921 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 20 m2 a garáži s.č. 10692 v podiele 1. Žalobu odôvodnil

tým, že predmetné nehnuteľnosti spolu so žalovanou v 1.rade darovali synovi - žalovanému v 2. rade
darovacou zmluvou z 20.2.2018, hoci v čase jej uzavretia trpel na závažné ochorenie - spastickú kvadru
paorézu - ide o postihnutie poznávacích, jazykových, pohybových a sociálnych schopností, liečený
bol aj na neurológii pre zhoršenie reči. Ako dôkaz pripojil viaceré lekárske správy. Tvrdil, že vôbec
si neuvedomuje, že bol na notárskom úrade v Bardejove a že podpísal darovaciu zmluvu. O tom sa
dozvedel až neskôr od žalovanej v 1. rade, ktorá podala 28.4.2021 návrh na rozvod manželstva, ktorému
aj bolo vyhovené. Krátko po uzavretí spornej darovacej zmluvy sa stala žalovaná v 1.rade výlučnou

vlastníčkou predmetných nehnuteľností darovacou zmluvou uzavretou so žalovaným v 2.rade, čo
žalobca vyhodnotil ako jej špekulatívne konanie, aby dosiahla nemožnosť vyporiadania ich spoločného
majetku po rozvode a zároveň žiadala o výmaz doživotného užívania v jeho prospech. Darovaciu zmluvu
z roku 2018 považoval za absolútne neplatnú z dôvodu absencie vážnosti jeho vôle na jej uzavretie (§
37 Občianskeho zákonníka) a v dôsledku jeho nespôsobilosti na jej uzavretie s poukazom na § 38 ods.
2 Občianskeho zákonníka. Už v žalobe navrhol znalecké dokazovanie na vyšetrenie jeho zdravotného
stavu.

2. Obaja žalovaní považovali žalobu za nedôvodnú. V písomnom vyjadrení zdôraznili, že žalobca sa na
podpis darovacej zmluvy dostavil na notársky úrad JUDr. Hamaru v Bardejove, ktorý nepochybne ak
by videl, že žalobca nerozumie právnemu úkonu alebo je mentálne nespôsobilý, nikdy by napadnutúzmluvunespísal.Tánavyšeobsahujevyhlásenievšetkýchjejúčastníkov,žezmluvupodpisujúslobodne,
vážne, zrozumiteľne a bez nátlaku. Uviedli aj to, že žalobca trpí na chorobu ALS - amyotrofickú
laterálnu sklerózu, ktorá však vôbec neovplyvňuje jeho mentálne zdravie, spôsobuje ochrnutie končatín,

postihuje centrálnu nervovú sústavu, v dôsledku čoho žalobca môže mať problémy s rečou, prehĺtaním
a dýchaním. Z predložených lekárskych správ vyplýva, že žalobca bol duševne zdravý. Podľa
žalovaných žalobca si plne uvedomoval právny úkon, ktorý chcel urobiť, o čom svedčí jeho aj email
z 11.4.2019, ktorý poslal svojej prvej manželke a tiež jeho žiadosť Východoslovenskej energetike a.s.
zo 17.12.2020 o zmene odberateľa v prospech žalovanej v 1.rade, ktorú žalobca podpísal. Žalovaní

vyslovili názor o absencii naliehavého právneho záujmu na tejto určovacej žalobe z dôvodu, že žalobca
má k predmetnému bytu zriadené právo doživotného bývania, ktoré nie je ohrozené. Žalovaná nemá
záujem žalobcu z bytu vysťahovať alebo ho predať, čomu nasvedčuje to, že v roku 2022 daný byt bol
bezbariérovo upravený tak, aby sa žalobca mohol voľne pohybovať na invalidnom vozíku.
3. Žalobca v replike zotrval na tom, že nemal vedomosť o uzavretí darovacej zmluvy. Údaje vo väčšine
ním predložených lekárskych správach o duševnom stave žalobcu uviedla lekárke samotná žalovaná,

jedinú lekársku správu, ktorú podpísal je z 10.8.2020. Uviedol, že bola mu diagnostikovaná organická
afektívna porucha, ktorá je duševnou poruchou a jej v príčinnej súvislosti s poškodením mozgu. Dodal,
že úmysel obdarovaných bol zbaviť ho nehnuteľnosti, aby v prípade jeho smrti nededil jeho syn z prvého
manželstva. Požiadavkám žalovanej v 1.rade vyhovel z obavy, aby sa s ním nerozviedla neuvedomujúc
si následkov.

4. Žalovaní v duplike zotrvali na svojich vyjadreniach. K absencii naliehavého právneho záujmu na tejto
určovacej žalobe uviedli aj to, že v prípade vyhovenia žalobe by sa právne postavenie žalobcu zhoršilo
z dôvodu, že by jeho právo doživotného bývania v predmetnom byte zaniklo a byt by bolo potrebné
vyporiadať v rámci bezpodielového spoluvlastníctva manželov a žalobca by musel žalovanú vyplatiť.

Zdôraznili, že žalobca svoje tvrdenie o tom, že nevedel čo podpisuje u notára, ničím nepreukázal.
Lekárske správy boli podpisované žalovanou v 1. rade ako zástupkyňou žalobcu z dôvodu, že sa mu
ťažko písalo rukou. Lekárske správy psychiatričky I. L. práve opačne potvrdzujú dobre mentálne zdravie
žalobcu, ktorý má dobrú pamäť a dokonca lúšti krížovky a sudoku. Ako dôkaz pripojili správu logopedičky
Mgr. Gavalcovej z 21.12.2018.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaných, lekárskymi správami žalobcu, dohodami o
preddavkovýchplatbáchzaužívaniebytu,výpismizLVč.XXXXkat.úz.C.aXXXXkat.úz.C.,darovacou
zmluvou N 52/2018 z 20.2.2018, darovacou zmluvou N75/2019 z 20.2.2019, žiadosťou o prepis zo
dňa 17.12.2020, emailom žalobcu zo dňa 11.4.2019, výpisom z LV č. XXXX kat. úz. K., spisom tohto

súdu 28P/80/2021, znaleckým posudkom znaleckej organizácie FORENZA, ako aj ďalším spisovým
materiálom a zistil tento skutkový stav:

6. Žalobca a žalovaná v 1.rade boli manželmi od 10.4.1999 do 11.11.2021, kedy ich manželstvo bolo
právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 28P/80/2021-66 z 13.10.2021. Z ich

manželstva pochádzajú dvaja synovia - žalovaný v 2.rade, ako aj F. B., nar. X.X.XXXX.

7. Dňa 20.2.2018, teda ešte počas trvania manželstva žalobcu a žalovanej v 1.rade, bola na notárskom
úradeJUDr.JánaHamaruvBardejovespísanáapodpísanádarovaciazmluvaN52/2018,Nz5475/2018
medzi darcami - žalobcom a žalovanou v 1.rade a obdarovaným ich synom - žalovaným 2.rade. Ňou

darcovia ako bezpodieloví spoluvlastníci darovali synovi byt č. 6 s príslušenstvom nachádzajúci sa vo
vchode č. 20 na ulici Novomeského v Prešove v obytnom dome s.č. 6439, ako aj spoluvlastnícky podiel
na spoločných častiach a zariadeniach domu v podiele 57/1968 zapísaných na LV č. XXXX kat. úz.
C. a predmetom daru bol aj ich spoluvlastnícky podiel 57/1968 k parcele CK N 14572 - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 365 m2 zapísaný na LV č. XXXX kat. uz. Prešov. Napokon žalobca daroval

žalovanému v 2.rade aj svoj spoluvlastnícky podiel 1/2 ku garáži s.č. 10692 postavenej na parcele CK
N 921 a k parcele C KN 921 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 20 m2 zapísaným na LV č. XXXX
kat. úz. K..

8. V bode V. zmluvy sa účastníci dohodli na zriadení vecného bremena vo forme práva doživotného

bývania a užívania celého darovaného bytu bezplatne v prospech darcov. Bod XI. zmluvy obsahuje
vyhlásenie účastníkov právneho úkonu, že darovaciu zmluvu uzatvorili slobodne, vážne, zrozumiteľne,
bez nátlaku a je v súlade s dobrými mravmi a ich záujmami. V závere zmluvy sa konštatuje, že po tom, čonotár zmluvu napísal, účastníkom ju prečítal a vysvetlil a títo ju na znak súhlasu pred ním vlastnoručne
podpísali.

9. Na pojednávaní sa žalovaní podrobnejšie vyjadrili k postupu pri uzatvorení vyššie uvedenej darovacej
zmluvy. Žalovaná v 1.rade so žalobcom, v tom čase manželom, navštívila notára JUDr. Jana Hamaru
v januári 2018 v súvislosti s odovzdávaním dokladov ohľadom dedičského konania po jej mame. V tej
súvislosti spolu so žalobcom sa prišli k nemu poradiť ohľadom vyporiadania ich majetku a to vzhľadom
na tú skutočnosť, že žalobca so svojou prvou manželkou bol spoluvlastníkom bytu v Solivare na ulici

C., ktorý po rozvode manželstva prenechal ich jedinému synovi, ktorý však celý čas nejavil záujem
o žalobcu. Notár im navrhol možnosť prevodu spoločných nehnuteľností, ako aj podielu žalobcu na
garáži na ich syna s tým, že neskôr sa môže byt previesť opäť na žalovanú v 1.rade. Žalobca mal mesiac
na rozmyslenie a keďže súhlasil s uzavretím darovacej zmluvy v prospech ich syna I., dohodli si termín u
notára vo februári 2018, kedy už notár mal pripravenú darovaciu zmluvu. Pri jeho návšteve im navrhol aj
zriadenie vecného bremena vo forme doživotného bývania žalobcu v predmetnom byte. U notára strávili

asi hodinu, pretože všetko im vysvetľoval, čo sa týka darovania, každému z účastníkov dal písomnú
zmluvu prečítať a potom ju všetci pred notárom podpísali.

10. Dňa 20.2.2019 bola u toho istého notára spísaná darovacia zmluva, ktorej predmetom bol len vyššie
uvedený byt s príslušenstvom a podiel k parcele CK N 14572, ktorou žalovaný v 2. rade daroval tieto

nehnuteľnosti svojej matke - žalovanej v 1. rade. Zároveň vo vzťahu k vecnému bremenu žiadali vykonať
výmaz žalovanej v 1.rade ako oprávnenej osoby s tým, že jedinou oprávnenou osobou z vecného
bremena vo forme práva na doživotné bývanie a užívanie vyššie uvedeného bytu s príslušenstvom je
žalobca.

11. Podľa aktuálnych výpisov z LV č. XXXX kat uz. Prešov a 9190 kat. uz. Prešov sa vlastnícky stav
nezmenil, žalovaná v 1.rade je evidovaná ako výlučná vlastníčka k bytu č. 6, ku ktorej má právo
doživotného bývania žalobca a je tiež vlastníčkou podielu 57/1968 k parcele C KN 14572. Žalovaný v 2.
rade je stále spoluvlastníkom parcely C KN 921 a garáže s.č. 10692 stojacej na parcele C KN 921 a to
v podiele 1/2 podľa výpisu z LV č. XXXX kat. úz. K..

12. Žalobca súdu predložil niekoľko lekárskych správ. Konkrétne prepúšťaciu správu z FNsP Prešov,
z ktorej vyplýva, že bol hospitalizovaný na oddelení neurológie od 23.4.2014 do 29.4.2014. Ide však o
neúplnú správu (predložená bola len prvá strana, hoci správa obsahovala 3 strany). Je v nej uvedené,
že pacienta odoslala na hospitalizáciu neurologička I. F. z dôvodu, že udáva výrazné zhoršenie reči,

pomaly a ťažšie artikuluje, ťažšie prehĺta, má časté zmeny nálad. Pri objektívnom náleze sa konštatuje,
že pacient je pri vedomí a je orientovaný.

13. Ďalšia prepúšťacia správa je zo Špecializovaného liečebného ústavu v Kováčovej, kde bol žalobca
od 27.6.2017 do 25.7.2017. V nej je uvedená diagnóza - spastická kvadruparéza s akcentom vľavo pri

základnom ochorení - amyotrofická laterálna skleróza, variant s redilekčným postihnutím centrálneho
motoneurónu.Vsprávesakonštatujeajto,žepsychologickévyšetreniežalobcujebezzjavnejorganicity.

14. Žalobca absolvoval ďalší pobyt v Kováčovej od 4.9.2018 do 2.10.2018. V prepúšťacej správe sa
uvádza tá istá diagnóza, pribudla kardiomyopatia, problémy s chrbticou, kosťami a organická afektívna

porucha. V objektívnom náleze sa u žalobca konštatuje lucídne vedomie.

15. Z ďalších prepúšťacích správ z kúpeľov v Kováčovej, kde bol žalobca od 28.8.2019 až do 13.9.2019
a od 20.10.2020 do 10.11.2020 žiadne iné diagnózy nepribudli a uvedené prepúšťacie správy sa
nezmieňujú o psychickom stave žalobcu.

16. V lekárskej správe neurologickej ambulancie Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach
zo 14.5.2018 sa uvádza, že objektívne žalobca je orientovaný správne, sťažoval sa na bolesti
chrbtice, končatín, zhoršenú stabilitu, artikuláciu a prehĺtanie. Aj v lekárskej správe neurologičky I. M.
N. z 9.1.2019 sa uvádza, že žalobca je pri vedomí, je orientovaný a spolupracuje. To sa konštatuje aj

v lekárskej správe neurologickej ambulancie Univerzitnej nemocnice v Košiciach z 13.12.2019. Ani v
jednej lekárskej správe sa neuvádza, že by žalobca sa sťažoval na nejaké psychické problémy.17. Správy z psychiatrických vyšetrení žalobcu predložili súdu aj žalovaní. Okrem dvoch práv všetky
podpísal žalobca, vyšetrovaný bol na psychiatrickej ambulancii Univerzitné nemocnice L. Pasteura
v Košiciach. Prvá správa je z 10.11.2016. V nej sa konšatuje, že pacient udáva, že má dosť rozhádzanú

psychiku a je plačlivý. Má vcelku dobrú pamäť, lúšti krížovky. Objektívne bolo zistené, že je orientovaný
správne, konštatovaná bola u neho organická afektívna porucha. V správe zo 7.2.2017 sa uvádza, že
psychický stav žalobcu je zlepšený. V správe z 25.10.2017 sa opäť konštatuje, že žalobca je orientovaný
a to je uvedené aj v ďalších správach z 10.4.2018. 3.6.2019, 10.8.2020, 12.11.2020. V správe z 3.6.2019
sa navyše uvádza, že pacient sa cíti psychicky veľmi dobre, objektívne sa konštatuje, že odpovedá

priliehavo.Ažvsprávez12.11.2020bolazistenáinápsychickáporuchazapríčinenápoškodenímmozgu.

18. Na návrh žalobcu súd pribral do konania znaleckú organizáciu FORENZA - znalecká organizácia
psychiatrická spol. s r.o., ktorá vypracovala znalecký posudok pod č.100/24. Posudok spracoval
konkrétne doc. MUDr. Ivan Dóci PhD., ktorý aj osobne vyšetril žalobcu v jeho byte vzhľadom na jeho
imobilitu. Preštudoval si aj jeho zdravotnú dokumentáciu, z ktorej nezistil žiadne skutočnosti, ktoré

by nasvedčovali tomu, že v deň podpisu napadnutej darovacej zmluvy nebol žalobca spôsobilý z
psychického hľadiska ju podpísať, netrpel totiž na žiadnu duševnú ani inú poruchu, pre ktorú by nebol
schopný posúdiť následky uzavretia darovacej zmluvy alebo nebol schopný ovládať svoje konanie.
Znalecuviedol,žežalobcatrpínaALS,ideopoškodeniecentrálnejnervovejsústavy.Užalobcupostihuje
najmä časť zodpovednú za činnosť svalstva, preto sa žalobca aj pohybuje len na invalidnom vozíku.

V roku 2018 nebola u žalobcu postihnutá tá časť centrálnej nervovej sústavy zodpovedajúca za laicky
povedané rozumovú činnosť, teda neboli u neho poškodené rozumové poznávacie funkcie ako je
pamäť, schopnosť rozumieť čítanému, hovorenému slovu, schopnosť počítať, schopnosť abstraktného
myslenia. Právna zástupkyňa žalobcu sa k tomuto znaleckému posudku napriek výzve súdu písomne
nevyjadrila, až na pojednávaní právny zástupca žalobcu uviedol. Že znalecký posudok považujú za

náležitý a akceptujú ho.

19. O tom, že žalobca ešte počas života chcel vyporiadať majetok svedčí aj jeho email, ktorý poslal
svojej prvej manželke Irene a ktorý preposlal žalovanej 11.3.2019, teda nie je známy dátum jeho zaslania
prvej manželke. Žalobca tento email nespochybnil, platí preto fikcia o nespornosti skutkového tvrdenia

uvedeného v písomnom vyjadrení žalovaných vzhľadom na jeho obsah a to s poukazom na § 151 ods. 1
CSP. V spomínanom emaili žalobca uvádza, že byt v Solivare na ulici Palárikovej 5 ostal prvej manželke
a ich synovi A. a byt na ulici D. E. XX je na žalovanej a ich synovi F. a druhému synovi I. píše garáž a
auto a preto poprosil prvú manželku, aby aj ona polovicu garáže darovala jeho synovi I..

20. Žalobca v žalobe tvrdil, že o tom, že už nie je vlastníkom bytu sa dozvedel od žalovanej v 1.rade,
kedy mu zároveň predložila na podpis dohodu o preddavkových platbách za užívanie bytu mesačne vo
výške 238 Eur. Uvedená dohoda skutočne bola podpísaná 9.2.2023, ale ešte pred ňou bola uzavretá
dohoda dňa 1.4.2022, v ktorej úvodnej časti je uvedené, že ju uzatvára vlastník bytu - žalovaná a užívateľ
- žalobca a aj v jej ďalšom texte sa konštatuje, že vlastník bytu ho nechce užívať a prenecháva byt na

užívanie žalobcovi, ktorý má zároveň doživotné právo bývania v tomto byte. Žalobca sa danou dohodou
zaviazal platiť mesačne preddavky spojené s užívaním bytu vo výške 210 Eur.

21. Dňa 17.12.2020 žalobca požiadal Východoslovenskú energetiku a. s. o zmenu zákazníka na
odbernom mieste C., B. XX a to zo seba na žalovanú z dôvodu zmeny vlastníka nehnuteľnosti v dôsledku

darovacej zmluvy.

22. V rozvodovom spise žalobcu a žalovanej tohto súdu 28P/80/2021 sa nachádza písomné vyjadrenie
žalobcu z 2.8.2021, v ktorom uviedol: "na základe jej (manželky - poznámka súdu) nátlaku s tým, že už
skoro zomriem, som všetko daroval synovi s podmienkou, že ma doživotne dochovajú, byt, auto, garáž,

účet, peniaze“. V celom spise sa nenachádza ani náznak toho, že byt a garáž nechcel synovi darovať
a ani to, že by nevedel, že uzatvára darovaciu zmluvu.

23. Žalobca podal žalobu v zmysle § 137 písm. c/ CSP - o určenie vlastníckeho práva, pri ktorom
sa vyžaduje preukázanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Ten je nepochybne

v tomto prípade daný, keďže pri vyhovení jeho žalobe by sa právne postavenie žalobcu zmenilo v
jeho prospech, nakoľko by bol znovu zapísaný ako spoluvlastník sporných nehnuteľností. Iný názor
žalovaných, ktorí poukazovali na zánik vecného bremena vo forme doposiaľ zriadeného práva žalobcu
naužívaniepredmetnéhobytuvdôsledkuvyhoveniažalobesúdnepovažujezasprávny.Spoluvlastníckeprávo zahŕňa vo svojom obsahu aj právo na užívanie spoločnej veci bez potreby zriaďovania vecného
bremena,alenavyšezahŕňaajinéprávavrátanedisponovaniasmajetkom(napríkladprevodu,zriadenia
záložného práva a podobne). Žalobca má teda nepochybne daný naliehavý právny záujem na tejto

určovacej žalobe.

24. Súd sa musel prejudiciálne vysporiadať s tvrdením žalobcu o absolútnej neplatnosti dvoch
darovacích zmlúv a predovšetkým prvej z 20.2.2018 a ak by táto zmluva bola neplatná, spôsobil by to
neplatnosť aj druhej darovacej zmluvy z 20.2.2019. Žalobca tvrdil, že zmluva z 20.2.2018 je neplatná

pre absenciu jeho vôle na jej uzavretie tvrdiac, že vôbec nevedel, že takúto zmluvu podpísal a ako ďalší
dôvod neplatnosti uviedol to, že pre svoju duševnú poruchu nebol spôsobilý na jej uzavretie. Žalobca
teda namietal neplatnosť darovacej zmluvy s poukazom na § 37 ods. 1 a § 3 38 ods. 2 Občianskeho
zákonníka.

25. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.

26. Podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v
duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

27. Dôkazné bremeno na preukázanie tvrdenia o neplatnosti darovacej zmluvy bolo len na žalobcovi.
Žalobca však ani nežiadal o svoj výsluch, hoci podľa aktuálneho sporového poriadku aj výsluch strán
(podobne ako ostatných dôkazov s výnimkou uvedenou v § 185 ods. 2 a 3 CSP, čo však nie je tento
prípad) môže súd vykonať len na návrh strany sporu. Žalobca neoznačil jediný dôkaz na preukázanie
svojhotvrdeniaotom,ženevedel,žeunotárapodpísaldarovaciuzmluvu.Totojehotvrdeniebolopopreté

výpoveďami žalovaných. Popreté však bolo aj vlastnými vyjadreniami žalobcu v rozvodovom spise z
2.8.2021 o darovaní majetku synovi, v emaili adresovanom prvej manželke, v ktorom jej oznámil, že byt
na ulici D. E. XX je na žalovanej a ich synovi F. a že druhému synovi I. prevádza garáž a auto a preto
prosí prvú manželku, aby aj ona polovicu garáže, že darovala jeho synovi I.. Nie je pritom rozhodujúce,
ak sa žalobca pomýlil pri menách synov vo vzťahu k delenému majetku, ale rozhodujúce je to, že si

bol vedomý prevodov majetku na syna. Žalobca tvrdil, že o spornej darovacej zmluve sa dozvedel až
z dohody o preddavkových platbách za byt uzavretej 9.2.2023, čo však nemôže byť pravda, pretože
prvá dohoda medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade o týchto platba bola uzavretá ešte 1.4.2022 a v
nej sa konštatuje, že ju uzatvára žalovaná v 1.rade ako vlastník bytu so žalobcom ako jeho užívateľom
a vyvrátené je toto je tvrdenie aj žiadosťou žalobcu o zmenu zákazníka pri odbere elektrickej energie

z dôvodu zmeny vlastníka bytu v dôsledku darovacej zmluvy zo seba na žalovanú v 1. rade, pričom
žiadosť je zo dňa 17.12.2020.

28. Podobne žalobca nepreukázal ani tvrdenie o jeho nespôsobilosti na uzavretie predmetnej darovacej
zmluvy. Už z lekárskych správ, ktoré mal súd k dispozícii nevyplývalo, že by žalobca v čase uzavretia

zmluvy trpel duševnou poruchou, pre ktorú by nebol spôsobilý na jej uzavretie. Na návrh žalobcu
súd pribral do konania aj znaleckú organizáciu z odboru psychiatrie a aj podľa znaleckého posudku
žalobca bol spôsobilý na uzavretie spornej darovacej zmluvy. Potrebné si je uvedomiť, že nie každá
duševná porucha spôsobuje aj nespôsobilosť k právnemu úkonu. Musí ísť o duševnú poruchu, v
dôsledku ktorej osoba, ktorá vykoná právny úkon nie je schopná posúdiť následky svojho konania

alebo svoje konanie ovládať. Z vykonaného dokazovania však nevyplýva, že by žalobcovi pri uzatváraní
darovacej zmluvy z roku 2018 chýbala rozpoznávacia alebo ovládacia zložka vôle pri jeho konaní. Pre
neunesenie dôkazného bremena žalobcu ohľadom jeho tvrdenia o absolútnej neplatnosti darovacej
zmluvy z 20.2.2018 súd preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

29. Právny zástupca žalobcu až na poslednom pojednávaní uviedol, že navrhuje doplniť dokazovanie
výsluchom žalobcu a svedka - notára JUDr. Jana Hamaru. Toho navrhli vypočuť už žalovaní v písomnom
vyjadrení k žalobe, za zmienku teda stojí, že žalobca v žalobe, ale ani v ďalších písomných vyjadreniach
nenavrhol vypočutie seba a ani svedka N. M. a to ani po tom, keď ho súd vyzval na vyjadrenie
k znaleckému posudku. Svedka N. M. súd predvolal teda na návrh žalovaných na pojednávanie

27.11.2024, svedok sa však bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavil. Právna zástupkyňa
žalovaných však na tomto pojednávaní uviedla, že netrvá na jeho vypočutí. Návrh právneho zástupcu
žalobcu na doplnenie spomínaného dokazovania súd zamietol predovšetkým pre rozpor so zásadou
sudcovskej koncentrácie uvedenou v § 153 ods. 1 a 2 CSP.30. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k

návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

31. Podľa § 153 ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a

hospodárnosť konania.

32. Podľa § 153 ods. 2 CSP na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré
strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

33. S poukazom na § 149 CSP teda prostriedkami procesného útoku sú aj návrhy na vykonanie
dokazovania, tie však musia byť uplatnené v súlade so spomínanou zásadou sudcovskej koncentrácie
konania. Základnými povinnosťami sporových strán je totiž povinnosť tvrdiť skutočnosti relevantné
pre posúdenie prípadu a svedčiace v prospech tejto strany a súčasne povinnosť strany pravdivosť
týchto svojich tvrdení pred súdom dokázať zákonnými prostriedkami. Kritériom pri posudzovaní

použiteľnosti uplatnených prostriedkov procesného útoku alebo procesnej obrany je ich relevantnosť
pre prejednávanú vec ako aj včasnosť ich uplatnenia. Ide o časové kritérium, ktoré je charakterizované
tak, že tieto úkony nebolo možné uplatniť skôr a zároveň strana konala podľa úvahy súdu rýchlo
a hospodárne. Účelom sudcovskej koncentrácie je spor zrýchliť, efektívniť, zabrániť tomu, aby strany
predkladali skutkové tvrdenia alebo návrhy na vykonanie dôkazov až na pojednávaní, čo by predlžovalo

celkový proces z dôvodu potreby odročenia pojednávania. To konštatoval aj Najvyšší súd SR v uznesení
3Obdo/43/2018 z 26.2.2019. V zásade teda platí, že ak neexistujú osobitné dôvody, predloženie
skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov až na pojednávaní nie je včasné (napríklad uznesenie
Krajského súdu v Košiciach 11Co/276/2019 z 24.8.2020).

34. V tomto prípade žalobca nepredložil návrhy na dokazovanie nielen pred prvým pojednávaním, ale
ani pred posledným pojednávaním, pričom nemal výhrady voči znaleckému posudku a teda muselo mu
byť zrejmé, že spor je pripravený na meritórne rozhodnutie. Nevyužil ani možnosť označiť požadované
dôkazy pred posledným pojednávaním tak, aby súd ich prípadne zabezpečil na pojednávaní. Právny
zástupca žalobkyne navyše nemal vedomosť o tom, že súd na pojednávanie predvolal svedka JUDr.

Hamaru a to na návrh žalovaných, ktorí však na pojednávaní napokon upustili od vykonania tohto
dôkazu. Nepreukázal pritom žiadne osobitné dôvody pre oneskorené označenie navrhnutých dôkazov,
keďže výsluch svedka aj žalobcu by mohol mať relevanciu len vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu o absencii
jeho vôle na uzavretie darovacej zmluvy, avšak toto tvrdenie žalobcu bolo vyvrátené inými listinnými
dôkazmi, na ktoré súd poukázal v predchádzajúcej časti rozsudku a súd nepochybuje o tom, že ani

prípadná výpoveď svedka N. M. by nebola prospešná pre žalobcu, keďže notár by nepochybne nespísal
darovaciu zmluvu, ak by mal pochybnosti o vôli žalobcu - darcu na jej uzavretie. Súd preto návrh
právneho zástupcu žalobcu na doplnenie dokazovania zamietol.

35. Právny zástupca žalobcu až v záverečnom prednese poukázal na ďalší dôvod neplatnosti darovacej

zmluvy a to rozpor s dobrými mravmi, ktorý odôvodnil špekulatívnym postupom žalovaných, ak najprv
uzavreli darovaciu zmluvu v prospech žalovaného v 2. rade a potom žalovaný v 2.rade previedol
darovaný byt späť na žalovanú v 1.rade z dôvodu dosiahnutia toho, aby syn žalobcu z jeho prvého
manželstva prevedený majetok nededil v prípade smrti žalobcu. Súd však nezdieľa názor, že by
predmetné darovacie zmluvy mali byť absolútne neplatné pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39

Občianskeho zákonníka. Iný výklad by totiž bol v rozpore so samotným zákonom a to dispozičným
oprávnením vlastníka, keďže obsahom vlastníckeho práva v zmysle § 123 Občianskeho zákonníka je aj
právonakladaťspredmetomsvojhovlastníctva(iusdisponendi),tedaideajoprávobezodplatnepreviesť
vec na iného vlastníka. Bolo teda zákonným právom žalovaných s predmetom vlastníctva nakladať a
prevádzať ho podľa svojej vôle a keďže išlo o výkon ich zákonného práva nemožno dospieť k záveru,

že pri výkone zákonného práva konali v rozpore s dobrými mravmi. Nie je možné pritom opomenúť,
že podľa argumentácie právneho zástupcu žalobcu by vlastne aj sám žalobca mal konať v rozpore s
dobrými mravmi pri uzatváraní darovacej zmluvy z roku 2018. Ak niekto sám spôsobí dôvod neplatnosti
právneho úkonu v dôsledku svojho konania v rozpore s dobrými mravmi, potom sa nemôže úspešnedomáhať prijatia záveru o neplatnosti príslušného právneho úkonu z dôvodu rozporu právneho úkonu
s dobrými mravmi. Navyše však, ako už súd uviedol, v konaní žalovaných súd nevzhliadol žiadny rozpor
s dobrými mravmi.

36. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Súd
teda priznal úspešným žalovaným nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi, nakoľko
nezistil žiadny dôvod pre aplikáciu § 257 CSP, ktorý možno použiť len vo výnimočných prípadoch. Už
zo samotnej žaloby a predložených dôkazov zo strany žalobcu bola zjavná nedôvodnosť žaloby, čo

napokon vyplynulo aj z predbežného právneho názoru, ktorý súd vyslovil na prvom pojednávaní. Napriek
tomu žalobca trval na žalobe a žiadal o nariadenie znaleckého dokazovania, čomu súd vyhovel, aj keď
už z ním predložených lekárskych správ nebolo preukázané, že by žalobca v čase uzavretia darovacej
zmluvy trpel duševnou poruchou, ktorá mala spôsobiť jeho nespôsobilosť na právne úkony. Bolo by preto
nespravodlivé, aby úspešní žalovaní mali sami znášať svoje trovy konania a to bez zreteľa na zdravotný
stav žalobcu a jeho invaliditu. Žalobca mal totiž možnosť aj po doručení znaleckého posudku, voči

ktorému nemal výhrady, zobrať žalobu späť, neučinil tak a dokonca chcel pokračovať v súdnom spore
a predlžovať ho postupom v rozpore s už spomínanou sudcovskou koncentráciou. Za týchto okolností
sa súd nestotožnil s názorom jeho právneho zástupcu o dôvode na nepriznaní nároku na náhradu trov
konania úspešným žalovaným navyše, ak žalobca žiadnym spôsobom ani nepreukázal svoju sociálnu
situáciu.

37. O výške náhrady trov konania rozhodne súd I. inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej
samostatným uznesením, ktoré vydal súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené,
kto ho robí, v ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť
podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.