Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 18, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3CoCsp/4/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1119203645
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patricia Skotnická

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1119203645.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patricie Skotnickej a sudcov

JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Romana Majerského v spore žalobcu: C. H., R. XX, M., zastúpeného
advokátom Q.. R. E., R. XXX, M., proti žalovanej: K.R. W., P..B.. M. J. X., J.: XX XXX XXX, Š. XX, A., o
zaplatenie 9.141,48 eura, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa
21.11.2023, č. k. B1-22Csp/13/2019-503, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobcovi priznáva proti žalovanej plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu

9.141,48 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a žalobcovi priznal nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 14.03.2019 domáhal voči
žalovanej zaplatenia sumy 9.141,48 eura a náhrady trov konania titulom vyplatených dávok sociálneho
poistenia s poukazom na zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z. z.).

Dôvodil, že Okresný súd Nitra ho uznesením zo dňa 22.10.2003, sp. zn. 5T/7/2003, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 18.11.2003, uznal vinným zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví, ktorého sa
dopustil dňa 17.03.2002 voči Q. R., S. Y. XXX, M. (ďalej aj ako „poškodený“) motorovým vozidlom zn. V.
XXX, Z.: N. XXXBD, povinne zmluvne poisteným u žalovanej. Sociálna poisťovňa ústredie rozhodnutím
zo dňa 14.03.2003, č. XX XX XX XX XX, priznala poškodenému invalidný dôchodok, pričom žalobcu
viac krát vyzývala nahradiť škodu, ktorá jej vznikla výplatou dôchodkových dávok. Žalobca pohľadávku
Sociálnej poisťovne nezaplatil a s poukazom na článok VII. ods. 1 písm. d) Všeobecných poistných

podmienok pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej
len "VPP") žalovanej oznámil obdržanie výzvy, majúc za to, že bez jej súhlasu nemôže pohľadávku
Sociálnej poisťovne uznať. Žalovaná nepristúpila k vysporiadaniu nároku Sociálnej poisťovne, dôvodiac
tým, že v čase dopravnej nehody v ustanovení § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. absentovala
právna úprava nárokov uplatnených Sociálnou poisťovňou, t. j. v čase vzniku škody nebolo právo
Sociálnej poisťovne na náhradu dávok dôchodkového poistenia voči tretím osobám v dôsledku ich
zavineného protiprávneho konania upravené. Žalobca dodal, že na základe rozsudku Okresného súdu

Nitra zo dňa 13.11.2014, č. k. 7C/130/2009-364, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa
10.09.2015, sp. zn. 9Co/106/2015, rozsudku Okresného súdu Nitra 27.10.2015, č. k. 9C/293/2012-228,
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 22.06.2017, sp. zn. 9Co/383/2016, rozsudku
Okresného súdu Nitra zo dňa 06.03.2013, č. k. 10C/97/2012-201, v spojení s rozsudkom Krajského súduv Nitre zo dňa 19.03.2015, sp. zn. 7Co/192/2013, rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 27.10.2014,
č. k. 10C/289/2013-196, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 26.11.2015, sp. zn.
8Co/180/2015, rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 01.10.2015, č. k. 18C/204/2014-70, v spojení s

rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 26.01.2017, sp. zn. 7Co/1/2016 a rozsudku Okresného súdu
Nitra zo dňa 11.07.2016, č. k. 12C/48/2015-131, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa
09.02.2017, sp. zn. 8Co/587/2016, zaplatil B.R. W. Š., ktorá jej vznikla výplatou dôchodkových dávok
Q. R., v celkovej sume 10.403,48 eura. Žalovaná v predmetných súdnych konaniach vystupovala ako
vedľajší účastník na strane žalovanej, zdôrazňujúc, že zo zákona č. 381/2001 Z. z., ani VPP jej

nevyplývala povinnosť nahradiť nároky uplatnené Sociálnou poisťovňou, s ktorým názorom sa žalobca
nestotožnil. Dôvodil potrebou uplatňovať, interpretovať a aplikovať právne normy nielen pomocou
jazykového výkladu, ale súčasne za použitia logického, systematického a teologického výkladu. Z
ustanovenia § 5 ods. 1 písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu 17.03.2002, ktoré je
totožné s článkom III. písm. f) VPP možno vyvodiť, že pokiaľ nie sú splnené body 1. a 2. uvedeného
ustanovenia poisťovateľ nahradí za poisteného škodu, ak ide o zodpovednosť za škodu vzniknutú

uhradením nákladov zdravotnej starostlivosti, dávok nemocenského poistenia a dávok dôchodkového
zabezpečenia poskytovaných z dôvodu škody na zdraví alebo usmrtenia spôsobenej prevádzkou
motorovéhovozidla.Žalovanápodľanehoaplikovala§4ods.2zákonač.381/2001Z.z.vzneníúčinnom
ku dňu 17.03.2002 v spojení s článkom III. písm. f) VPP úplne izolovanie a bez akýchkoľvek súvislostí s §
5 ods. 1 písm. f) citovaného zákona. Napokon, žalobca podotkol, že v obdobnej právnej veci prebiehal na

Okresnom súde Bratislava I a Krajskom súde v Bratislave spor o zaplatenie sumy 1.716,21 eura, týkajúci
sa náhrady škody B. W., ktorá jej vznikla výplatou dôchodkových dávok poškodenému Q. R. za obdobie
od 18.05.2008 do 17.06.2009; túto žalobca pritom uhradil Sociálnej poisťovni na základe rozsudku
Okresného súdu Nitra zo dňa 25.09.2013, č. k. 19C/12/2011-45, v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Nitre zo dňa 10.04.2014, sp. zn. 9Co/2/2014. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 16.10.2018,

sp. zn. 8Co/248/2017, zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť mu sumu 1.716,21 eura, s tým, že uznal
jeho nároky za dôvodné. Vzhľadom na uvedené žalobca požadoval zaplatenie sumy 9.141,48 eura,
ktorú uhradil B. W. a od zaplatenia ktorých neuplynula trojročná premlčacia doba.

3. Žalovaná žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Mala za to, že z ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č.

381/2001 Z. z. účinného ku dňu 17.03.2002, kedy došlo k dopravnej nehode, jej explicitne nevyplývala
zákonná povinnosť nahradiť za žalobcu - škodcu, aj nároky uplatnené Sociálnou poisťovňou a pokiaľ k
takej úhrade v minulosti pristúpila, bolo to len na základe jej slobodného a dobrovoľného rozhodnutia;
povinnosť zaplatiť dôchodkové dávky v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z. sa viazala až k účinnosti
zákona č. 430/2003 Z. z. ktorým zákonodarca stanovil žalovanej ako poisťovateľovi povinnosť nahradiť

z povinného zmluvného poistenia aj uplatnené a preukázané nároky na náhradu dávok zdravotného
poistenia, nemocenského poistenia a dávok dôchodkového poistenia. Naviac, táto povinnosť bola
stanovená len vo vzťahu k poškodenému, pričom až ďalšou novelou zákona č. 381/2001 Z. z., a to
zákonom č. 110/2007 Z. z. bol s účinnosťou odo dňa 01.04.2007 poisťovateľ viazaný uhradiť na základe
uzavretej poistnej zmluvy aj náklady zdravotného, nemocenského alebo dôchodkového poistenia vo

vzťahu k príslušným subjektom.

4.Pokiaľišloosamotnýnárok,žalovanáuviedla,žepoškodenýQ.R.bolvčasevznikudopravnejnehody
účastníkom premávky na pozemných komunikáciách, pričom bol povinný dodržiavať tie povinnosti,
ktoré pre neho vyplývali zo zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách

(ďalej len „zákon č. 315/1996 Z. z.“). Poškodený uvedené nedodržiaval, ktorá okolnosť bola jednou z
podstatných príčin zrážky medzi ním a motorovým vozidlom vedeným žalobcom. Zároveň bol v čase
dopravnej nehody pod vplyvom alkoholu, a teda nebol spôsobilý riadiť bicykel a vystupovať ako účastník
cestnej premávky. Tieto skutočnosti rozhodujúcou mierou prispeli k vzniku škody, pričom obidve boli
vyvolané nezodpovedným konaním poškodeného; na uvedenom základe by mala miera krátenia nároku

žalobcu predstavovať minimálne 75 %. Napokon, i podľa rozsudku Okresného súdu Nitra v spore medzi
žalobcom a Sociálnou poisťovňou súd prihliadal na spoluzavinenie poškodeného v rozsahu 50 % a
Sociálnej poisťovni priznal voči žalobcovi polovicu z ňou uplatneného nároku. Žalovaná tiež poukázala
i na rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 21.06.2012, sp. zn. 24C/49/2011, ktorým zamietol
žalobu žalobcu, keď prihliadol na jej procesnú obranu ohľadne absencie zákonnej povinnosti poisťovne

nahradiť nárok uplatnený Sociálnou poisťovňou. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaná namietala
nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, pričom vzniesla aj námietku premlčania v zmysle § 101
zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“).5. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie a zistil, že Okresný súd Nitra uznesením zo
dňa 22.10.2003, sp. zn. 5T/7/2003, podmienečne zastavil trestné stíhanie proti žalobcovi pre skutok
spočívajúci v tom, že dňa 17.03.2002 viedol osobné motorové vozidlo zn. V. XXX, Z.: N. XXXBD,

neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam, poveternostným podmienkam, vzdialenosti rozhľadu,
prekročil povolenú rýchlosť, v dôsledku čoho narazil do zadnej časti neosvetleného bicykla, ktorý viedol
Q. R., čím spáchal trestný čin ublíženia na zdraví Q. R.; žalobca sa k spáchaniu skutku priznal, trestnú
činnosť oľutoval a urobil všetky opatrenia smerujúce k tomu, aby poškodenému uhradil vzniknutú škodu.

6. Predmetom poistnej zmluvy č. P. zo dňa 05.12.2001 uzavretej medzi poistníkom - M. H. a žalovanou
ako poisťovateľom, bolo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
zn. V. XXX, Z.: N. XXXBD, so začiatkom poistenia od 01.01.2002 do 31.12.2002.

7. Konajúci súd ďalej zistil, že :
a/ Okresný súd Nitra rozsudkom zo dňa 13.11.2014, č. k. 7C/130/2009-364, v právnej veci žalobcu B.

W., proti žalovanému C. H., za účasti intervenienta - K. W., P..B.., zaviazal žalovaného zaplatiť Sociálnej
poisťovni sumu 1.051,56 eura, keď vyplatením dávky dôchodkového zabezpečenia (formou invalidného
dôchodku) poškodenému Q. R. vznikla Sociálnej poisťovni škoda, za ktorú zodpovedal žalovaný podľa
miery svojho zavinenia vo výške jednej polovice. Predmetný rozsudok potvrdil Krajský súd v Nitre
rozsudkom zo dňa 10.09.2015, sp. zn. 9Co/106/2015.

b/ Okresný súd Nitra rozsudkom zo dňa 27.10.2015, č. k. 9C/293/2012-228, v právnej veci žalobcu
Sociálna poisťovňa, proti žalovanému C. H.R., za účasti intervenienta K. W., P..B.., zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi sumu 1.698 eur. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že Sociálnej
poisťovni vznikol regresný nárok voči žalovanému na náhradu dávok poskytnutých z nemocenského
poistenia a dôchodkového zabezpečenia v dôsledku jeho zavineného protiprávneho konania, pričom

miera spoluzavinenia poškodeného Q. R. bola určená v rozsahu 30 %. Uvedený rozsudok potvrdil
Krajský súd v Nitre rozsudkom zo dňa 22.06.2017, sp. zn. 9Co/383/2016.
c/ Okresný súd Nitra rozsudkom zo dňa 06.03.2013, č. k. 10C/97/2012-201, v právnej veci žalobcu
Sociálna poisťovňa, proti žalovanému C. H.R., za účasti intervenienta - K. W., P..B.., zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.743 eur, keď Sociálnej poisťovni vznikol voči nemu regresný

nárok na náhradu vyplatených dávok dôchodkového poistenia formou invalidného dôchodku; miera
spoluzavinenia poškodeného Q. R. bola súdom ustálená v rozsahu 30 %. Uvedený rozsudok potvrdil
Krajský súd v Nitre rozsudkom zo dňa 19.03.2015, sp. zn. 7Co/192/2013.
d/ Okresný súd Nitra rozsudkom zo dňa 27.10.2014, č. k. 10C/289/2013-196, v právnej veci žalobcu
Sociálna poisťovňa, proti žalovanému C. H.É., za účasti intervenienta - K. W., P..B.., zaviazal

žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.794,68 eura, keď Sociálnej poisťovni vznikol voči nemu regresný
nárok na náhradu vyplatených dávok dôchodkového poistenia formou invalidného dôchodku; miera
spoluzavinenia poškodeného Q. R. bola súdom ustálená v rozsahu 30 %. Uvedený rozsudok potvrdil
Krajský súd v Nitre rozsudkom zo dňa. 26.11.2015, sp. zn. 8Co/180/2015.
e/ Okresný súd Nitra rozsudkom zo dňa 01.10.2015, č. k. 18C/204/2014-70, v právnej veci žalobcu B.

W., proti žalovanému C. H., za účasti intervenienta - K. W., P..B.., zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi
sumu 2.140,46 eura, keď Sociálnej poisťovni vznikol voči nemu regresný nárok na náhradu vyplatených
dávok dôchodkového poistenia formou invalidného dôchodku, s mierou spoluzavinenia poškodeného
Q. R. ustálenou v rozsahu 25 %. Uvedený rozsudok zmenil Krajský súd v Nitre rozsudkom zo dňa
26.01.2017, sp. zn. 7Co/1/2016, tak, že žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 1.997,76 eura.

f/ Okresný súd Nitra rozsudkom zo dňa 11.07.2016, č. k. 12C/48/2015-131, v právnej veci žalobcu
Sociálna poisťovňa, proti žalovanému C. H.R., za účasti intervenienta - K. W., P..B.., zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2.118,48 eura, keď Sociálnej poisťovni vznikol voči nemu regresný
nárok na náhradu vyplatených dávok dôchodkového poistenia formou invalidného dôchodku; miera
spoluzavinenia poškodeného Q. R. bola súdom ustálená v rozsahu 30 %. Uvedený rozsudok potvrdil

Krajský súd v Nitre rozsudkom zo dňa 09.02.2017, sp. zn. 8Co/587/2016.
g/KrajskýsúdvBratislaverozsudkomzodňa16.10.2018,sp.zn.8Co/248/2017,vprávnejvecitotožných
strán sporu ako v prebiehajúcom konaní a v obdobnej veci zaviazal žalovanú na zaplatenie uplatnenej
sumy zodpovedajúcej výplate sociálnych dávok poškodenému Q. R. zo strany žalobcu.

8. Žalobca podľa listu Sociálnej poisťovne zo dňa 13.02.2019 tejto uhradil pohľadávky v splátkach, a to :
- pohľadávku v sume 1.051,56 eura priznanú rozsudkom Okresného súdu Nitra, sp. zn.
7C/130/2009, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 9Co/106/2015, za obdobie od
18.04.2007 do 17.05.2008- pohľadávku v sume 1.743 eur priznanú rozsudkom Okresného súdu Nitra, sp. zn. 10C/97/2012, v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 7Co/192/2013, za obdobie od 18.07.2010 do
17.08.2011

- pohľadávku v sume 1.698 eur priznanú rozsudkom Okresného súdu Nitra, sp. zn. 9C/293/2012,
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 9Co/383/2016, za obdobie od 18.06.2009 do
17.07.2010
- pohľadávku v sume 1.997,76 eura priznanú rozsudkom Okresného súdu Nitra, sp. zn.
18C/204/2014, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 7Co/1/2016, za obdobie od

18.09.2012 do 17.11.2013
- pohľadávku v sume 1.794,68 eura priznanú rozsudkom Okresného súdu Nitra, sp. zn.
10C/289/2013, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 8Co/180/2015, za obdobie od
18.08.2011 do 17.09.2012
- pohľadávku v sume 2.118,48 eura priznanú rozsudkom Okresného súdu Nitra, sp. zn.
12C/48/2015, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 8Co/587/2016, za obdobie od

18.11.2013 do 17.12.2014.
Na uvedenom konajúci súd konštatoval, že žalobca začal splácať jednotlivé pohľadávky od 27.07.2015,
pričom do dňa 14.03.2016 (t. j. 3 roky pred podaním žaloby) uhradil spolu sumu 1.262 eur. Žalobca si
tak v rámci 3-ročnej premlčacej doby uplatnil už len zvyšnú sumu 9.161,48 eura.

9. Po takto vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie ustálil, že medzi stranami nebolo sporné, že
žalobca dňa 17.03.2002 spôsobil dopravnú nehodu, v dôsledku ktorej došlo k poškodeniu zdravia Q.
R.. Žalobca svoju vinu uznal a jeho trestné stíhanie Okresný súd Nitra uznesením zo dňa 22.10.2003,
sp. zn. 5T/7/2003, podmienečne zastavil. Motorové vozidlo, ktorým bola dopravná nehoda spôsobená,
bolo povinne zmluvne poistené u žalovanej. V dôsledku predmetnej dopravnej

nehody sa poškodený Q. R. stal invalidným a zo strany Sociálnej poisťovne obdržal a boli mu vyplatené
dávky z dôchodkového poistenia formou invalidného dôchodku. Sociálna poisťovňa si následne uplatnila
od žalobcu regresný nárok na náhradu vyplatených dávok, čo bolo i predmetom viacerých súdnych
konaní vedených na Okresnom súde Nitra. Okresný súd Nitra jednotlivo označenými rozsudkami v
spojení s rozsudkami Krajského súdu v Nitre zaviazal žalobcu (v postavení žalovaného) k povinnosti

zaplatiť Sociálnej poisťovni sumu celkom 10.403,48 eura, všetko titulom náhrady dávok dôchodkového
poistenia vyplatených formou invalidného dôchodku poškodenému. Žalovaná v predmetných konaniach
vystupovala ako intervenient na strane žalovaného, nárok neuznala a za žalovaného uplatnený nárok
neuhradila. Podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne žalobca uhradil jej pohľadávky priznané rozsudkami
Okresného súdu Nitra v spojení s rozsudkami odvolacieho krajského súdu v splátkach, pričom v

prebiehajúcomkonanísavočižalovanejdomáhalzaplateniažalovanejsumy,zohľadniacpremlčanúčasť
splátok, ktorú v súlade s rozsudkami uhradil Sociálnej poisťovni, a to s poukazom na § 4 v spojení s § 5
ods. 1 písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z., t. j. titulom poistného plnenia na základe poistnej zmluvy
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
Žalovaná v konaní nesporovala vznik škodovej udalosti, zavinenie žalobcu, ani úhradu sumy 10.403,48

eura Sociálnej poisťovni titulom náhrady dávok dôchodkového poistenia vyplatených formou invalidného
dôchodku poškodenému Q. R.. Žalobu považovala za nedôvodnú, pretože v čase dopravnej nehody
neexistovala zákonná a ani zmluvná úprava, na základe ktorej mala ako poisťovateľ nahradiť náklady
zdravotného, nemocenského alebo dôchodkového poistenia. Zároveň vzniesla námietku nedostatku
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ako i námietku premlčania celého uplatneného nároku dôvodiac,

že i napriek tomu, že žalobca získal vedomosť o invalidite poškodeného už v roku 2008, domáhal sa
zaplatenia žalovanej sumy súdnou cestou až v roku 2019.

10. Zistiac, že medzi totožnými stranami sporu o obdobnom nároku už rozhodol Krajský súd v Bratislave,
ktorý posudzoval i otázky sporné v prebiehajúcom konaní, konajúci súd, oboznámiac sa s jeho názorom,

nemal dôvod vyhodnotiť nárok žalobcu odlišne.

11. Súd prvej inštancie ozrejmil, že právna úprava poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla sa v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č.
381/2001 Z. z. účinného v čase dopravnej nehody (explicitne) nevzťahovala na dávky sociálneho

poistenia, keď poistenému zákon z poistenia zodpovednosti priznával len právo, aby poisťovateľ za
neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri
usmrtení, škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, účelne vynaložených
nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a) a b) a ušléhozisku; poistenie sa pritom nevzťahovalo ani na vyplatené dávky sociálneho poistenia podľa VPP. Napriek
tomu, pre účely správneho určenia rozsahu poistenia, nemohol prehliadnuť, že ak by sa na vyplatené
dávky sociálneho poistenia, ktoré z rozsahu poistenia neboli výslovne vylúčené, poistenie nevzťahovalo,

stratilo by opodstatnenie ustanovenie § 5 ods. 1 písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z. a napokon i znenie
článku III. písm. f) VPP, ktoré v čase dopravnej nehody obmedzovali výluku z rozsahu poistenia len na
prípady škody vzniknutej výplatou dôchodkových dávok, v ktorých sa nezistila osoba zodpovedná za
škodu alebo sa mala nahradiť škoda vzniknutá vodičovi motorového vozidla, ktorého prevádzkou bola
škoda spôsobená.

12. Súd prvej inštancie pri svojej úvahe zdôraznil, že výklad zákona č. 381/2001 Z. z. by mal zodpovedať
účelu a zmyslu právnej úpravy povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu, ktorým je
nepochybne pre poškodených zabezpečiť čo najširšiu ochranu pred negatívnymi následkami škodovej
udalosti a zároveň vytvoriť čo najvýhodnejšie právne a faktické postavenie tým, že náhradu vzniknutej
škody primárne uhrádza poisťovateľ, ktorý si následne môže uplatniť prípadný regres voči tomu, kto

škodu spôsobil; tento účel zákona sa musel nevyhnutne odzrkadliť aj pri ustálení rozsahu poistenia v
prejednávanom prípade, t. j. pri určení nároku žalobcu na poistné plnenie v dôsledku dávok vyplatených
Sociálnou poisťovňou, a to napriek tomu, že právna úprava v ustanovení § 4 ods. 3 zákona č.
381/2001 Z. z. zakotvila povinnosť poisťovateľa nahradiť za poškodeného uplatnené, preukázané a
vyplatené dôchodkové dávky až od 01.04.2007. S poukazom na § 238 zákona č. 461/2003 Z. z. o

sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) konajúci súd považoval Sociálnu poisťovňu
za poškodeného, a to v dôsledku výplaty sociálnych dávok priamemu poškodenému; potom nebol
dôvod, pre ktorý by Sociálna poisťovňa ako poškodený subjekt nemala mať rovnaký priamy nárok na
odškodnenie proti poisťovateľovi ako ostatní poškodení, a preto keď náhrada škody za vyplatené dávky
nebola v právnej úprave a ani vo VPP z rozsahu poistenia výslovne vylúčená, mal za to, že je potrebné

uprednostniť taký výklad, v zmysle ktorého sa povinné zmluvné poistenie vzťahuje aj na škodu vzniknutú
výplatou dôchodkových dávok aj v prípade škodovej udalosti, ktorá nastala pred 01.04.2007. Použitím
výkladu argumentum a contrario potom už pred 01.04.2007 a taktiež v čase dopravnej nehody, spadala
do rozsahu poistenia škoda spôsobená výplatou dôchodkových dávok.

13. Vychádzajúc z názoru, že ustanovenie § 4 v spojení s § 5 ods. 1 písm. f) zákona č.
381/2001 Z. z. by sa malo vykladať tak, že poistenie sa vzťahuje aj na škodu vzniknutú výplatou
dôchodkových dávok v dôsledku škodovej udalosti, ktorá nastala pred 01.04.2007, súd prvej inštancie
priznal žalobcovi, ktorý nahradil B.R. W. škodu vzniknutú v dôsledku výplaty sociálnych dávok
poškodenému Q. R.Á., proti žalovanej právo na poskytnutie poistného plnenia v žalobou uplatnenej

sume.

14. V nadväznosti na uvedené vyhodnotil súd prvej inštancie námietku žalovanej ohľadne nedostatku
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu za nedôvodnú; žalobca sa totiž v zmysle ustanovenia § 2 písm.
f) v spojení s § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. považuje za poisteného, nakoľko zodpovedá za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve zo dňa 05.12.2001.
Ako neoprávnenú posúdil i žalovanou vznesenú námietku premlčania. Žalobca mohol v zmysle § 101
Občianskeho zákonníka uplatniť svoj nárok voči žalovanej odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po
prvý raz. Žalobcovi nevznikla povinnosť nahradiť Sociálnej poisťovni vyplatené dávky dôchodkového
poistenia už rozhodnutím o uznaní Q. R. za invalidného alebo na základe výziev Sociálnej poisťovne na

náhradu škody titulom výplaty dôchodkových dávok, ale až rozsudkami Okresného súdu Nitra v spojení
s rozsudkami Krajského súdu v Nitre, ktorými ho súdy zaviazali na zaplatenie pohľadávky Sociálnej
poisťovni. V nadväznosti na to všeobecná 3-ročná premlčacia doba začala plynúť až
okamihom úhrady dlžnej sumy žalobcom. Z potvrdenia B. W. mal pritom konajúci súd za preukázané, že
žalobcauhrádzalsvojdlhvočiB.W.vsumecelkom10.403,48euravsplátkach,atoododňa27.07.2015,

pričom žalobu podal na súd dňa 14.03.2019, uplatniac si ňou len nárok na zaplatenie sumy 9.141,48
eura titulom splátok uhradených v období od 20.03.2016; bolo nepochybné, že svoj nárok si žalobca
uplatnil v rámci plynutia 3-ročnej premlčacej doby, a teda včas.

15. A napokon konajúci súd podotkol, že pokiaľ žalovaná nesúhlasila s určením miery spoluzavinenia

poškodeného na dopravnej nehode, túto skutočnosť mala namietať práve v konaniach vedených na
Okresnom súde Nitra, v ktorých rozhodoval o výške nároku na náhradu dávok dôchodkového poistenia
vyplatených poškodenému.16. V dôsledku uvedeného, za aplikácie § 2 písm. f), § 4 ods. 1, ods. 2, ods. 3 (v znení účinnom ku dňu
vzniku dopravnej nehody, od 01.11.2003, a od 01.04.2007), § 5 ods. 1 písm. f) zákona č. 381/2001 Z.
z., § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a § 101 Občianskeho zákonníka, súd prvej inštancie žalovanú

zaviazal na zaplatenie sumy 9.141,48 eura.

17. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) zohľadniac celkový úspech žalobcu, ktorému
potom vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %; o výške tejto náhrady rozhodne v lehote

do 60 dní po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

18. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná z
dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p. Zotrvala na názore prezentovanom v prvoinštančnom
konaní, v zmysle ktorého má povinnosť uhrádzať poškodenému len tie uplatnené a preukázané nároky,
ktorých úhrada jej ako zákonná povinnosť vyplývala zo znenia zákona č. 381/2001 Z. z.

účinného ku dňu vzniku dopravnej nehody; v rozhodnom čase jej pritom taký záväzok z platnej právnej
úpravy a napokon ani z obsahu príslušných VPP nevyplýval.

19. Žalovaná hodnotila napadnuté rozhodnutie ako nesprávne i z toho dôvodu, že konajúci
súd nezohľadnil jej námietku, že poškodený Q. R.Á. bol ako účastník premávky na pozemných

komunikáciách povinný dodržiavať povinnosti vyplývajúce mu z ustanovení zákona č. 315/1996 Z.
z. Bolo pritom preukázané, že poškodený pri jazde porušil povinnosť podľa § 56 ods. 1 veta druhá
citovaného zákona, pričom v čase dopravnej nehody bol i pod vplyvom alkoholu. Vzhľadom na jednotnú
rozhodovaciu prax súdov v obdobných veciach mala žalovaná za to, že bolo potrebné pristúpiť ku
kráteniu uplatnených nárokov na poistné plnenie.

20. Podľa žalovanej konajúci súd pochybil i pri posúdení ňou vznesenej námietky premlčania. Poukázala
na to, že žalobca v žalobe zo dňa 14.03.2019 uviedol, že B. W. ústredie rozhodnutím zo dňa 14.03.2003,
č. XX XX XX XX XX, priznala poškodenému invalidný dôchodok, pričom výzvou zo dňa 19.06.2008,
č. 57/2008, žalobcu vyzvala na dobrovoľné splnenie povinnosti nahradiť škodu vzniknutú výplatou

dôchodkových dávok poškodenému v sume 2.103,13 eura za obdobie od 18.05.2008 do 17.12.2009.
Premlčacia doba v tomto prípade potom začala plynúť od času, kedy poistený získal vedomosť o
priznaní dôchodkovej dávky poškodenému, čo nastalo na základe výzvy Sociálnej poisťovne zo dňa
19.06.2008. Žalobca tak mohol už následne žiadať o dobrovoľné plnenie uplatnených nárokov, resp. v
prípade odmietnutia plnenia sa mohol svojich nárokov domáhať na súde. Žalobca podal žalobu v danej

veci na súd prvej inštancie až dňa 14.03.2019, teda po viac ako 10 rokoch po získaní vedomosti o
rozhodnutí Sociálnej poisťovne o priznaní invalidného dôchodku poškodenému; ním uplatnený nárok
potom považovala za premlčaný. Na uvedenom základe žalovaná navrhla, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zmenil a žalobu zamietol alebo ho zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

21. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej považoval napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
za vecne správny. Konajúci súd na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým
zisteniam a vec i správne posúdil po právnej stránke. Nestotožnil sa s názorom žalovanej, že povinnosť
uhradiťdávkydôchodkovéhopoisteniajejnevyplývalazozákonač.381/2001Z.z.,anizustanoveníVPP.
Spoukazomna§4ods.2zákonač.381/2001 Z.z.,zhodnéhosčlánkomII.ods.1VPPmalzato,že

právne normy je potrebné interpretovať a aplikovať nielen pomocou jazykového výkladu, ale i za použitia
logického,systematickéhoateleologickéhovýkladu.Podľa§5ods.1písm.f)zákonač.381/2001Z.z.ak
poistná zmluva neustanovuje inak, poisťovateľ nenahradí za poistného škodu, ak ide o zodpovednosť za
škodu vzniknutú uhradením nákladov zdravotnej starostlivosti, dávok nemocenského poistenia a dávok
dôchodkového zabezpečenia poskytovaných z dôvodu škody na zdraví alebo usmrtenia spôsobenej

prevádzkou motorového vozidla, 1. ak sa nezistila osoba zodpovedná za škodu, 2.
vodičovi motorového vozidla, ktorého prevádzkou bola táto škoda spôsobená. Predmetné ustanovenie,
zhodné s článkom III. písm. f) VPP, treba za pomoci výkladu argumentum a contrario (dôkaz opaku)
vyložiť tak, že ak nie sú splnené predpoklady v bodoch 1. a 2., tak poisťovateľ nahradí za poisteného
škodu, ak ide o zodpovednosť za škodu vzniknutú uhradením nákladov zdravotnej starostlivosti, dávok

nemocenského poistenia a dávok dôchodkového zabezpečenia poskytovaných z dôvodu škody na
zdraví alebo usmrtenia spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Žalovaná aplikovala v konaní
ustanovenie § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. v spojení s článkom III. písm. f) VPP izolovane,
bez akýchkoľvek súvislostí s § 5 ods. 1 písm. f) citovaného zákona, nezohľadniac pritom ani účel azmysel tohto zákona; tým je nepochybne zabezpečiť pre všetkých poškodených čo najširšiu ochranu
pred negatívnymi následkami škodovej udalosti a zároveň vytvoriť čo najvýhodnejšie právne a faktické
postavenie tým, že náhradu škodu uhrádza primárne poisťovateľ. Žalobca v tomto smere poukázal na

odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 16.10.2018, sp. zn. 8Co/248/2017.

22. Žalobca sa nestotožnil ani so žalovanou navrhovaným krátením uplatňovanej pohľadávky, keď
na spoluzavinenie poškodeného Q. R. prihliadali Okresný súd Nitra a následne i Krajský súd v Nitre
pri krátení nároku Sociálnej poisťovne na náhradu dávok dôchodkového poistenia formou invalidného

dôchodku v jednotlivých konaniach, v ktorých na strane žalobcu vystupovala Sociálna poisťovňa a
žalobca figuroval v procesnom postavení žalovaného, za účasti žalovanej ako intervenienta.

23. Podľa mienky žalobcu súd prvej inštancie posúdil po právnej stránke správne i námietku premlčania
žalovanej, ktorá nemohla začal plynúť od výzvy Sociálnej poisťovne zo dňa 19.06.2008, č. 57/2008. V
danom prípade totiž nejde o nárok na náhradu vyplateného poistného, ani nárok na náhradu škody, a

preto je na mieste aplikácia všeobecnej premlčacej doby podľa § 101 Občianskeho zákonníka,
ktorá začína plynúť odo dňa, keď sa mohol nárok uplatniť po prvý raz. Keďže nárok poisteného sa
odvíja od náhrady škody poškodenému, jeho právo sa mohlo uplatniť po prvý raz, keď mu túto škodu
nahradil. Premlčacia doba v takom prípade mohla začal plynúť najskôr úhradou dlžnej sumy na základe
právoplatných súdnych rozhodnutí. Žalobca v žalobe v spojení s vyjadrením Sociálnej poisťovne uviedol,

kedy poisťovni uhradil jednotlivé dlžné sumy v splátkach, a teda uviedol, kedy začala vo vzťahu k
nim plynúť premlčacia doba. Podotkol pritom, že žalovanú v každom jednotlivom prípade informoval a
žiadal o dobrovoľné plnenie, či už na základe výziev Sociálnej poisťovne a/alebo rozsudkov Okresného
súdu Nitra a odvolacieho súdu. Žalovaná pristúpila k plneniu až po vydaní rozsudku Krajského súdu v
Bratislave vo veci sp. zn. 8Co/248/2017, pričom uhradila i splátky dôchodkových dávok za obdobie od

18.12.2014 do 17.01.2016, ktoré však nie sú predmetom prebiehajúceho konania. Žalobca poukázal i
na odôvodnenie uznesenia Okresného súdu Nitra zo dňa 22.10.2003, sp. zn. 5T/7/2003, podľa ktorého
mala žalovaná podľa jej správy uhradiť škodu jednotlivým subjektom, ktoré si náhradu škody uplatnia.
Napokon je to zrejmé i z odpovede žalovanej zo dňa 15.10.2003, ktorú ako prílohu priložil. Žalobca
ozrejmil, že žalovaná podľa súdnych rozhodnutí uhradila za obdobie od 18.01.2004 do 17.02.2005

sumu 1.686,91 eura, za obdobie od 18.02.2005 do 17.03.2006 sumu 1.829,68 eura a za obdobie od
18.03.2006 do 17.04.2007 sumu 1.971,65 eura. K prehodnoteniu svojho stanoviska žalovaná pritom
zrejme pristúpila z dôvodu výpovede poistnej zmluvy vlastníkom motorového vozidla. Na uvedenom
základe žalobca navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu
trov odvolacieho konania.

24. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383
C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalovanej dôvodné nie je. Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil

dňa 18.12.2024 (§ 378 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.).

25. Pristúpiac k odvolaciemu prieskumu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia rozviedol rozhodujúci skutkový stav, opísal priebeh konania, uviedol
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, ozrejmil nesporné skutočnosti, ako i výsledky

vykonaného dokazovania citujúc pritom ním aplikované právne predpisy, z ktorých vyvodil právne závery
a tieto náležite vysvetlil. Súd prvej inštancie jasne a zrozumiteľne objasnil dôvody, pre ktoré vyhodnotil
žalobu žalobcu za dôvodnú; ním prijaté skutkové a právne závery nemožno považovať za zjavne
neodôvodnené a preto i celé odôvodnenie jeho rozhodnutia spĺňa požiadavky ustanovenia § 220 ods.
2 C.s.p.

26. Žalovaná podané odvolanie odôvodňovala odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p.,
t. j. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Tento odvolací argument sa týka nedostatkov v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie
spočívajúcich v tom, že skutkové zistenia, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, sú nesprávne. Musí

ísť o také skutkové zistenie, na základe ktorého súd vec posúdil po právnej stránke nesprávne, nemá
oporu vo vykonanom dokazovaní, v dôsledku čoho je následne nesprávny a chybný súdom vyslovený
právny názor a skutkové zistenie tak nezodpovedá vykonaným dôkazom, o situáciu, keď súd vzal do
úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli, alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré bolivykonanými dôkazmi vykonané opomenul, napriek tomu, že vyšli najavo. Nesprávne skutkové zistenia
sú tiež také, ktoré súd založí na chybnom hodnotení dôkazov, čím nastane logický rozpor v ich hodnotení
z hľadiska zákonnosti, pravdivosti, prípadne i dôležitosti.

27. Odvolací súd k tejto námietke žalovanej poznamenáva, že jej argumentácia nie je spôsobilá
spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie si pri ustálení skutkového
stavu osvojil nielen medzi procesnými stranami nesporné skutkové tvrdenia (nesporné skutočnosti),
ale vychádzal i z vykonaného dokazovania; nevzal teda do úvahy skutočnosti, ktoré by z vykonaných

dôkazov alebo z prednesov strán a medzi nimi nesporných skutočností nevyplynuli, ani inak nevyšli
najavo za konania, neopomenul vziať zreteľ na rozhodujúce skutočnosti dôkazmi preukázané, pričom
dôkazy hodnotil podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti, v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 C.s.p. Za stavu, keď medzi stranami nebol sporný vznik
a priebeh škodovej udalosti, existencia poistného vzťahu na základe poistnej zmluvy zo dňa 05.12.2001
na poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zn. V. XXX, Z.: N.

XXXBD, zodpovednosť žalobcu za škodu vzniknutú B. W., ani jej výška, súd prvej inštancie sa správne
zameral na posúdenie rozhodujúcej právnej otázky, a to, či nárok uplatnený žalobcom v konaní je krytý
poistením z poistnej zmluvy. Súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že pre tento účel vychádzal nielen z
ustanovení zákona č. 381/2001 Z. z., ale i z VPP vzťahujúcich sa k poistnej zmluve, pričom tieto vykladal
v súlade s účelom a zmyslom citovaného zákona; jemu zvolenej interpretácii zákonnej úpravy pritom

nemožno nič vytknúť .

28. Odvolací súd udáva, že predmetom konania je nárok, ktorý si žalobca ako poistený uplatnil
voči žalovanej ako poisťovateľovi, pričom tento vyplýva z poistenia zodpovednosti žalobcu za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Podstatou tohto poistenia zodpovednosti za škodu je

právo poisteného (škodcu), aby za neho poistiteľ (žalovaná) nahradil či už poškodenému alebo i iným
príslušným subjektom, to, čo je on sám povinný plniť z titulu zodpovednosti za škodu. I keď treba dať
za pravdu žalovanej, že hoci z ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. v znení účinnom v
čase škodovej udalosti, ani z VPP výslovne nevyplývalo, že sa poistenie zodpovednosti vzťahovalo i na
vyplatenédávkysociálnehopoistenia,priposúdeníopodstatnenostinárokužalobcunemožnovychádzať

izolovane len z textu označeného zákonného ustanovenia, i keď jeho text sa môže javiť ako jednoznačný
a určitý, ale zohľadniť i na konajúcim súdom poukázané ustanovenie § 5 ods. 1 písm. f) citovaného
zákona a zvoliť výklad podporujúci zmysel a účel samotného zákona č. 381/2001 Z. z. (k tomu aj
rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. IV. ÚS 71/2013). Tým je pritom nepochybne zabezpečiť
pre poškodených čo najširšiu ochranu pred negatívnymi následkami škodovej udalosti a zároveň im

vytvoriť čo najvýhodnejšie postavenie tým, že náhradu vzniknutej škody uhrádza primárne poisťovateľ.
Uvedený účel je potom potrebné mať na zreteli i pri ustálení rozsahu poistenia, resp. pri zodpovedaní
otázky, či dávky vyplatené Sociálnou poisťovňou predstavujú takú škodu, na ktorú sa vzťahuje povinné
zmluvné poistenie. I podľa mienky odvolacieho súdu by nemalo žiadne opodstatnenie ustanovenie §
5 ods. 1 písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z. (v zhode s ním i článok III., písm. f) VPP), ktoré výluku z

rozsahu poistenia výslovne obmedzovalo len na tie prípady škody vzniknutej výplatou dôchodkových
dávok, v ktorých sa nezistila osoba zodpovedná za škodu alebo sa mala nahradiť škoda vzniknutá
vodičovi motorového vozidla, ktorého prevádzkou bola táto spôsobená; už v čase dopravnej nehody
platilo, že ak nešlo o niektorý zo špecifických prípadov výluky, do rozsahu poistenia spadala i škoda
spôsobená výplatou dôchodkových dávok. Za tohto stavu, pokiaľ nebola v čase dopravnej nehody

náhrada škody za Sociálnou poisťovňou vyplatené dávky sociálneho poistenia výslovne z rozsahu
poisteniavylúčená,trebauprednostniťtakývýklad,podľaktoréhosapovinnézmluvnépoistenievzťahuje
i na škodu vzniknutú výplatou dôchodkových dávok poškodenému, a to i napriek tomu, že škodová
udalosť nastala pred 01.04.2007, kedy nadobudla účinnosť novela zákona č. 381/2001 Z. z., ktorá
explicitne uvedené vložila do ustanovenia § 4 ods. 3 citovaného zákona. Treba mať na pamäti, že

Ústavný súd SR v rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 90/2021 konštatoval, že súd nie je absolútne viazaný
doslovným znením zákonného ustanovenia, pretože sa od neho smie a musí odchýliť v prípade, keď to
vyžaduje zo závažných dôvodov účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý
z princípov, ktorý má svoj základ v ústavne konformnom právnom poriadku ako významovom celku.

29. Odvolací súd nemohol priznať úspech ani odvolacej námietke žalovanej, v rámci ktorej konajúcemu
súdu vytýkala neprihliadnutie na mieru spoluzavinenia poškodeného Q. R. na vzniku dopravnej nehody,
a tým škody, keď porušil povinnosti v zmysle § 56 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z. z. a bol pod
vplyvom alkoholu; mal teda pristúpiť ku kráteniu uplatneného nároku žalobcu. Stotožnil sa pritoms právnym názorom prezentovaným súdom prvej inštancie, že otázku prípadného spoluzavinenia
poškodeného boli oprávnené skúmať, a túto napokon i skúmali, tak Okresný súd Nitra a následne
i odvolací Krajský súd v Nitre v konaniach, v ktorých sa Sociálna poisťovňa ako žalobca domáhala

náhrady škody voči žalobcovi v procesnom postavení žalovaného, keď škoda mala spočívať v ňou
vyplatených dávkach z dôchodkového poistenia poškodenému. Odvolací súd v tomto smere poukazuje
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3MCdo/19/2008, v ktorom sa tento okrem posúdenia
hmotnoprávneho základu pre uplatnenie práva Sociálnej poisťovne na náhradu škody vzniknutej
výplatou dôchodkovej dávky, ktorým je ustanovenie § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., venoval

i otázke zavinenia tretej osoby. Najvyšší súd SR uviedol, že ustanovenie § 238 ods. 1 zákona
č. 461/2003 Z. z. priznáva Sociálnej poisťovni špecifické práva požadovať náhradu poskytnutých
dávok a náhradu škody od tretích osôb v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania voči
poberateľovi dávky. Tento nárok, i keď nie je nárokom na náhradu škody na zdraví poškodeného
podľa Občianskeho zákonníka, je svojim charakterom samostatným nárokom na náhradu škody
vyplývajúcim zo zákona č. 461/2003 Z. z. majúcim z tohto dôvodu (teda z dôvodu, že upravuje

občianskoprávny nárok) povahu špeciálneho ustanovenia vo vzťahu k ustanoveniam Občianskeho
zákonníka o náhrade škody. Pomer špeciality tohto ustanovenia vo vzťahu k Občianskemu zákonníku
znamená, že právny vzťah, ktorého sa uvedené ustanovenie týka, sa v otázkach, ktoré nie sú ním
upravené, riadi ustanoveniami Občianskeho zákonníka o náhrade škody. Keďže uvedené ustanovenie
neupravuje dôsledky vyplývajúce z prípadného spoluzavinenia poškodeného na vzniku škody, treba

pri posudzovaní tejto otázky vychádzať z ustanovenia § 441 Občianskeho zákonníka upravujúceho
zavinenie poškodeného na spôsobení škody. Najvyšší súd SR pritom zdôraznil, že tretia osoba má
povinnosť nahradiť poskytnuté dávky alebo nahradiť škodu Sociálnej poisťovni len v takom rozsahu,
v akom je jej zavinené protiprávne konanie v príčinnej súvislosti s poskytnutými dávkami, na ktoré
poistencovi (poškodenému) vznikol nárok v dôsledku konania tretej osoby (škodca). V rozsahu, v akom

sa na vzniku nároku poistenca na poskytnutie dávky podieľali iné okolnosti, prípadne v akom rozsahu
bol spôsobený spoluzavinením samotného poistenca, tretia osoba nezodpovedá. Z uvedeného potom
podľa mienky odvolacieho súdu vyplýva, že otázka spoluzavinenia poškodeného (poistenca) sa skúma
v konaní, v ktorom si Sociálna poisťovňa uplatňuje nárok na náhradu poskytnutých dávok od tretích
osôb,tužalobcu,keďževrozsahu,vakombolozavinenie(spoluzavinenie)poškodenéhopríčinouvzniku

nároku na poskytnutie dávok, nemá tretia osoba (škodca) voči Sociálnej poisťovni povinnosť nahradiť
poskytnuté dávky, resp. nahradiť škodu vzniknutú výplatou dávok. Hodno podotknúť, že Najvyšší súd
SR zotrval na uvedených právnych záveroch i v rozhodnutí sp. zn. 8Cdo 149/2018. V nadväznosti
na uvedené bol nedôvodný apel žalovanej, aby súd prvej inštancie zohľadnil mieru spoluzavinenia i
samotnéhopoškodenéhoQ.R.navznikuškody,apretopochybil,pokiaľnepristúpilkukráteniužalobcom

uplatneného peňažného plnenia; otázka spoluzavinenia totiž mohla byť, a nepochybne i bola, skúmaná
v konaniach o náhradu škody, ktorej sa Sociálna poisťovňa domáhala voči žalobcovi v procesnom
postavení žalovaného, nie však už v prebiehajúcom konaní, v ktorom sa žalobca domáha voči
žalovanej úhrady ním poskytnutého plnenia Sociálnej poisťovni, na ktoré bol zaviazaný právoplatnými
a vykonateľnými súdnymi rozhodnutiami.

30. A napokon odvolací súd nemohol priznať úspech ani odvolacej argumentácii žalovanej, ktorou
vytýkala konajúcemu súdu nesprávne právne posúdenie premlčania uplatneného nároku.

31. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a

na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

32. Súd prvej inštancie vyhodnotil námietku premlčania vznesenú žalovanou ako nedôvodnú. Vychádzal
pritom správne zo zistenia, že žalobcovi nevznikla povinnosť nahradiť Sociálnej poisťovni ňou vyplatené
dávky dôchodkového poistenia v čase vydania rozhodnutia, ktorým bol poškodený uznaný invalidným,
resp. v čase obdržania výzvy Sociálnej poisťovne na náhradu škody titulom vyplatených dávok, ale
až v dôsledku nadobudnutia právoplatnosti rozsudkov Okresného súdu Nitra v spojení s rozsudkami

odvolacieho súdu, s tým, že počiatok plynutia premlčacej doby správne viazal na okamih úhrady
dlžnej sumy. V danej veci nebol dôvod viazať počiatok plynutia premlčacej doby na získanie vedomosti
žalobcu o priznaní invalidity, príp. dôchodkovej dávky poškodenému, keďže žalobca si v konaní uplatnil
peňažný nárok vyplývajúci z jeho práva ako poisteného z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenúprevádzkou motorového vozidla voči poisťovateľovi na náhradu uhradenej škody poškodenému, resp.
tretiemu subjektu v obdobnom postavení (§ 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.); ide pritom o osobitný
nárok poisteného voči poisťovni vyplývajúci z poistného vzťahu a skutočnosti, že aj napriek uzavretému

poisteniu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, táto odmietla plniť a
uhradiť náhradu škody. Tento nárok sleduje primárny cieľ poistenia zodpovednosti za spôsobenú škodu,
a síce kompenzáciu majetkovej ujmy poisteného v dôsledku úhrady oprávneného nároku poškodeného,
resp. tretieho subjektu, ktorý sa premlčuje vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej dobe v zmysle § 101
Občianskeho zákonníka a tá začína plynúť odo dňa nasledujúceho po vyplatení náhrady škody zo strany

poisteného (tu žalobcu) (k tomu obdobne aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Obdo 2/2021).
Na uvedenom základe súd prvej inštancie správne konštatoval, že pokiaľ žalobca podal žalobu na
súd dňa 14.03.2019 uplatniac si ňou len zaplatenie sumy 9.141,48 eura zodpovedajúcej sume splátok
uhradených Sociálnej poisťovni v období po 20.03.2016, ktorú okolnosť žalovaná nespochybnila, svoj
nárok si uplatnil v rámci plynutia všeobecnej 3-ročnej premlčacej doby, a teda včas.

33. Sumarizáciou vyššie uvedeného možno uzavrieť, že žalovaná v odvolaní použitou argumentáciou,
ktorou po obsahovej stránke len zopakovala procesnú obranu prednesenú v prvoinštančnom konaní,
relevantným spôsobom nespochybnila správnosť úvahy a na jej základe prijatých skutkových a právnych
záverov konajúceho súdu o dôvodnosti podanej žaloby žalobcu. So zreteľom na túto skutočnosť,
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p.

potvrdil.

34. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v
spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní
úspech, priznal proti žalovanej, ktorá úspech nemala, plný nárok na ich náhradu.

35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).