Decision was made at the court Okresný súd Trnava
Judgement was issued by JUDr. Ľudmila Hricková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 106Csp/64/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124243945
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Hricková
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:6124243945.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Ľudmilou Hrickovou v právnom spore žalobcu: Intrum Slovakia
s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35831154, zastúpeného právnym zástupcom: JUDr. Ján
Šoltés, advokát so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanej: A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom E. F. XXX/XX, G. H., zastúpenej právnym zástupcom: Sidor a partneri, s. r. o., so sídlom
Železničná 4/A, Hlohovec, IČO: 52635970, o zaplatenie 1.927,01 eura s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1.095,86 eura spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania:
- zo sumy 87,67 eura od 7.5.2021 až do zaplatenia,
- zo sumy 45,89 eura od 21.5.2021 až do zaplatenia,
- zo sumy 28,30 eura od 21.6.2021 až do zaplatenia,
- zo sumy 28,30 eura od 21.7.2021 až do zaplatenia,
- zo sumy 28,30 eura od 21.8.2021 až do zaplatenia,
- zo sumy 28,30 eura od 21.9.2021 až do zaplatenia,
- zo sumy 28,30 eura od 21.10.2021 až do zaplatenia,
- zo sumy 28,30 eura od 21.11.2021 až do zaplatenia,
- zo sumy 28,30 eura od 21.12.2021 až do zaplatenia,
- zo sumy 28,30 eura od 21.1.2022 až do zaplatenia,
- zo sumy 28,30 eura od 21.2.2022 až do zaplatenia,
- zo sumy 28,30 eura od 21.3.2022 až do zaplatenia,
- zo sumy 28,30 eura od 21.4.2022 až do zaplatenia,
- zo sumy 28,30 eura od 21.5.2022 až do zaplatenia,
- zo sumy 28,30 eura od 21.6.2022 až do zaplatenia,
- zo sumy 28,30 eura od 21.7.2022 až do zaplatenia,
- zo sumy 28,30 eura od 21.8.2022 až do zaplatenia,
- zo sumy 28,30 eura od 21.9.2022 až do zaplatenia,
- zo sumy 28,30 eura od 21.10.2022 až do zaplatenia,
- zo sumy 28,30 eura od 21.11.2022 až do zaplatenia,
- zo sumy 28,30 eura od 21.12.2022 až do zaplatenia,
- zo sumy 28,30 eura od 21.1.2023 až do zaplatenia,
- zo sumy 28,30 eura od 21.2.2023 až do zaplatenia,
- zo sumy 28,30 eura od 21.3.2023 až do zaplatenia,
- zo sumy 28,30 eura od 21.4.2023 až do zaplatenia,
- zo sumy 28,30 eura od 21.5.2023 až do zaplatenia,
- zo sumy 28,30 eura od 21.6.2023 až do zaplatenia,
- zo sumy 28,30 eura od 21.7.2023 až do zaplatenia,
- zo sumy 28,30 eura od 21.8.2023 až do zaplatenia,
- zo sumy 28,30 eura od 21.9.2023 až do zaplatenia,
- zo sumy 28,30 eura od 21.10.2023 až do zaplatenia,
- zo sumy 28,30 eura od 21.11.2023 až do zaplatenia,
- zo sumy 28,30 eura od 21.12.2023 až do zaplatenia,- zo sumy 28,30 eura od 21.1.2024 až do zaplatenia,
- zo sumy 28,30 eura od 21.2.2024 až do zaplatenia,
- zo sumy 28,40 eura od 21.3.2024 až do zaplatenia,
to všetko v mesačných splátkach po 100,- eur, vždy do 20. dňa príslušného mesiaca, počnúc mesiacom
bezprostredne nasledujúcim po mesiaci, v ktorom nadobudne tento rozsudok právoplatnosť, až do
úplného zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátok v prípade omeškania žalovanej s plnením
ktorejkoľvek splátky.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
III. P r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 14 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu, doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa
27.2.2024, sa domáhala spoločnosť Ahoj, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO:
48113671 (ďalej aj ako len „pôvodný žalobca“) od žalovanej zaplatenia sumy 1.927,01 eura, úroku
v sume 809,25 eura a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.927,01 eura od 7.5.2021
do zaplatenia, titulom neplnenia záväzkov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zároveň žiadal priznať
náhradu trov konania. Veci bola pridelená spisová značka 19Up/450/2024.
2. Pôvodný žalobca odvodzoval svoj žalobný nárok od záväzkového právneho vzťahu strán sporu
založeného zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. 1903001829, na základe ktorej poskytol pôvodný
žalobca žalovanej úver vo výške 3.000,- eur, ktorý sa zaviazala žalovaná vrátiť v dohodnutých
pravidelných mesačných splátkach, súčasťou ktorých boli aj splátky úveru. Nakoľko žalovaná bola
v omeškaní so splátkami úveru, vyzval pôvodný žalobca žalovanú na úhradu úverových splátok spolu
s upozornením na možnosť vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru z dôvodu neplatenia splátok. Nakoľko
žalovaná napriek písomnej výzve pôvodného žalobcu svoj dlh z titulu omeškaných splátok nezaplatila,
vyhlásil pôvodný žalobca okamžitú splatnosť pohľadávky z úveru. Vyhlásenie okamžitej splatnosti
úveru spolu s výzvou na zaplatenie dlžnej sumy bolo žalovanej doručené dňa 29.4.2021, ktorá dlžnú
sumu nezaplatila v 7-dňovej lehote od doručenia vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru, a dostala sa
tak dňom 7.5.2021 do omeškania s platením dlžnej sumy spolu s príslušenstvom. Žalovaná dlžnú
istinu úveru v sume 1.927,01 eura napriek predžalobnej upomienke pôvodnému žalobcovi nezaplatila.
Pôvodný žalobca si zároveň uplatnil zaplatenie zmluvných úrokov z úveru, ktoré predstavujú rozdiel
medzi celkovými nákladmi spojenými s úverom a plnením započítaným na úhradu celkových nákladov.
Okrem dlžnej istiny úveru a úrokov z úveru si uplatnil pôvodný žalobca od žalovanej aj úrok z omeškania
s platením dlžnej istiny úveru vo výške 5 % ročne z dlžnej istiny úveru 1.927,01 eura za obdobie od
7.5.2021 až do zaplatenia.
3. Okresný súd Banská Bystrica rozhodol vo veci v upomínacom konaní platobným rozkazom sp. zn.
19Up/450/2024 zo dňa 8.3.2024, proti ktorému podala žalovaná včas odpor s vecným odôvodnením,
čím bol platobný rozkaz zrušený priamo zo zákona (§ 11 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom
konaní a o doplnení niektorých zákonov), o čom Okresný súd Banská Bystrica upovedomil pôvodného
žalobcu, a vyzval ho, aby v lehote 15 dní navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom
na prejednanie veci podľa zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“ alebo „Civilný sporový poriadok“), čo pôvodný žalobca využil, a navrhol súdu
v upomínacom konaní pokračovanie na príslušnom súde.
4.Vodporeprotiplatobnémurozkazunavrhlažalovanáplatobnýrozkazzrušiť,zamietnuťžalobuvcelom
rozsahu a priznať jej proti (pôvodnému) žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Odkázala
na smernicu 2008/48/ES aj na § 4 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a
o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení
neskorších predpisov (ďalej aj ako len „ZoSÚ“ alebo „zákon o spotrebiteľských úveroch“), ktorý už
v predzmluvnej fáze ukladá veriteľovi povinnosť poskytnúť spotrebiteľovi v dostatočnom časovom
predstihu pred uzavretím zmluvy najmä opis hlavných vlastností ponúkaného úverového produktu spolu
s dobou, počas ktorej je veriteľ viazaný obsahom uvedenej ponuky. Informačná povinnosť má umožniť
spotrebiteľovi prijať pri uzatvorení úveru informované rozhodnutie. Takúto zákonnú povinnosť si splníveriteľ prostredníctvom formuláru v listinnej podobe, uvedenom v prílohe č. 3 a 4 ZoSÚ. Účelom
formulára je sprehľadniť podmienky získania úveru tak, aby tieto podmienky boli spotrebiteľovi známe
eštepreduzatvorenímsamotnejzmluvy.(Pôvodný)žalobcapredložilvtomtosporeformulározmluvných
podmienkach ponúkaného úverového produktu, ktorý adresoval žalovanej, avšak celkom zjavne nie
v dostatočnom časovom predstihu pred uzatvorením zmluvy. Zmluva bola uzatvorená dňa 6.3.2019,
pričom (pôvodný) žalobca predložil žalovanej formulár o zmluvných podmienkach v rovnaký deň,
ako došlo k uzatvoreniu zmluvy, t. j. 6.3.2019, a teda žalovaná spotrebiteľka nebola riadne informovaná
o podmienkach úveru. Odkázala na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie (ďalej aj ako len
„SD EÚ“) sp. zn. C-449/13 CA Consumer Finance (bod 46), podľa ktorého, za poskytnutie informácií
dostatočnom časovom predstihu v prípade úverového produktu sa nedá považovať poskytnutie
informácií uskutočnené až v okamihu uzatvorenia zmluvy o úvere. Žalovaná ďalej uviedla, že (pôvodný)
žalobca hrubo porušil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ, keďže celý proces
uzatvorenia zmluvy, vrátane predzmluvnej fázy, prebehol v jediný deň, a preto existuje dôvodná
pochybnosť o postupe (pôvodného) žalobcu pri preverovaní schopnosti žalovanej splácať poskytovaný
úver. Z uvedeného dôvodu nebol (pôvodný) žalobca podľa ust. § 11 ods. 2 ZoSÚ oprávnený vyžadovať
od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Konaním s odbornou starostlivosťou
nie je uvedenie príjmu spotrebiteľa bez jeho preukázania a bez požadovania preukázania nákladov
spotrebiteľa na živobytie a prípadne záväzkov ovplyvňujúcich jeho bonitu. Podľa výkladu SD EÚ,
porušenie povinnosti veriteľa overiť pred uzatvorením zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa stanovuje
v zásade úplne zánik nároku veriteľa na úroky, ktoré okolnosti sú zohľadnené aj v ust. 7 ZoSÚ.
Žalovaná odkázala na odporúčanie Národnej banky Slovenska (ďalej aj ako len „NBS“) č. 1/2014 zo dňa
7.10.2014voblastipolitikyobozretnostinamakroúrovnikrizikámspojenýmsvývojomnatrhuretailových
úverov, a uviedla internetový odkaz, cez ktorý možno dohľadať predmetné odporúčanie NBS. Žalovaná
poznamenala, že povinnosť spotrebiteľa vyplývajúca mu z ust. § 7 ods. 2 ZoSÚ poskytnúť veriteľovi
na jeho žiadosť o úplné, presné a pravdivé údaje potrebné pre posúdenie schopnosti spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver nezbavuje veriteľa povinnosti aktívne pristupovať k povinnosti uloženej mu
v ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ. Dôsledkom podcenenia bonity veriteľom je neposkytnutie ochrany veriteľovi,
ktorý hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť bonitu spotrebiteľa.
Žalovaná tvrdila, že (pôvodný) žalobca konal v rozpore s ust. § 7 ZoSÚ, nakoľko v čase poskytnutia
predmetného úveru (pôvodným) žalobcom mala čerpané najmenej 3 nesplatené (a nesplácané)
bankové úvery a niekoľko menších nebankových pôžičiek, a to od (pôvodného) žalobcu. Žalovaná mala
za to, že jej nedobrá platobná disciplína je evidovaná v úverových registroch, a (pôvodný) žalobca
pri postupe s odbornou starostlivosťou by bol tieto okolnosti nepochybne zistil. Zmluvy, predmetom
ktorých boli nesplatené (nesplácané) bankové pôžičky, sa stali predmetom súdnych sporov vedených
Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 27Csp/63/2021 (zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 19.9.2013
s poskytnutým úverom vo výške 10.000 eur veriteľom: Tatra banka a.s. s výškou mesačnej splátky úveru
212,03 eura), sp. zn. 19Csp/31/2021 (zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 20.6.2013 s poskytnutým
úverom vo výške 5.000 eur veriteľom: Tatra banka a.s. s výškou mesačnej splátky úveru 106,02 eura),
a sp. zn. 21Csp/32/2021 (predmetom sporu bolo zaplatenie sumy 12.134,23 eura s príslušenstvom
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 21.3.2014 uzatvorenej s veriteľom: Slovenská sporiteľňa, a.s.,
s výškou mesačnej splátky úveru v sume 126,27 eura). Žalovaná zastávala názor, že (pôvodný) žalobca
nevykonal žiadne korektné zisťovania ohľadom platobnej schopnosti žalovanej, pričom ani pri vypĺňaní
základných údajov pred uzatvorením zmluvy sa nedopytoval žalovanej na údaje o jej úverovej
zaťaženosti, resp. nijako si ju neoveroval, nedopytoval sa ani na výdavky žalovanej. Rovnako nezistil
ani to, že v čase žiadosti o úver mala žalovaná jednu vyživovaciu povinnosť. Žalovaná doplnila,
že v čase poskytnutia predmetného úveru mala aj úverové vzťahy s nebankovými subjektami konkrétne
1.) ZINC euro s mesačnou splátkou vo výške 37,78 eura, 2.) ZINC euro s mesačnou splátkou vo
výške 40,- eur, 3.) PORT s mesačnou splátkou výške 50,- eur, a 4.) Bencoint s mesačnou splátkou
vo výške 80,- eur. Zarážajúcim faktom je, že ešte pred poskytnutím pôžičky z predmetného úveru
zo dňa 6.3.2019 poskytol (pôvodný) žalobca žalovanej ďalšiu pôžičku v sume 1.000,- eur na základe
zmluvy zo dňa 22.2.2019, evidovanej pod variabilným symbolom (ďalej aj ako len „VS“) 1902004771.
(Pôvodný) žalobca v poskytovaní úverov žalovanej pokračoval, pretože dňa 21.3.2019 jej poskytol
ďalšiu pôžičku vo výške 1.000,- eur (č. 1903006654), následne dňa 19.9.2019 ešte ďalšiu pôžičku
v sume 3.000,- eur, ktorá je predmetom sporu vedeného Okresným súdom Trnava pod sp. zn.
100Csp/40/2023. Poskytnutie jednotlivých pôžičiek žalovanej je zrejmé z výpisov z účtov žalovanej
o poskytnutí pôžičky. Ak by teda postupoval (pôvodný) žalobca s odbornou starostlivosťou, získal by
údaje potrebné k prevereniu schopnosti žalovanej splácať ďalší úver, a v žiadnom prípade by nebolo
možné vyhovieť žiadosti žalovanej o ďalšiu pôžičku. (Pôvodný) žalobca si vôbec nepreveroval výdavkyžalovanej, čo je rovnako dôležitý údaj ako príjmy spotrebiteľa, keďže analýza iba niektorej zo strán
rozpočtu sama osebe nepostačuje k posúdeniu úverovej schopnosti. Dôraz pri posúdení úverovej
schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa na posúdenie toho,
či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká suma, aká bude potrebná
pre splácanie úveru. Pokiaľ veriteľ nepozná celkový objem výdavkov klienta, nemožno urobiť záver
o tom, či klient je alebo nie je schopný splácať požadovaný úver. Cieľom zákonodarcu bolo efektívne
zamedziť zadlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Ust. § 7 ods. 1
ZoSÚ by malo zabezpečiť záujem veriteľov správne odhadnúť schopnosti spotrebiteľa splácať úver,
a správať sa tak obozretne, jednak z pohľadu návratnosti úveru, jednak z pohľadu nezodpovedného
požičiavania si finančných prostriedkov na strane spotrebiteľov. Žalovaná zhrnula, že (pôvodný) žalobca
hrubo porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu z § 7 ods. 2 ZoSÚ, a preto úver je potrebné považovať
za bezúročný a bez poplatkov, z ktorého dôvodu (pôvodný) žalobca celkom neopodstatnene požaduje
náhradu za úhradu úrokov zo zmluvného vzťahu. Z prehľadu úhrad predložených (pôvodným) žalobcom
vyplýva, že žalovaná preukázateľne uhradila sumu 2.136,16 eura, a ak (pôvodný) žalobca poskytol
žalovanej sumu 3.000,- eur, z ktorej žalovaná zaplatila 2.136,16 eura, dlh žalovanej na istine úveru môže
predstavovať iba sumu 863,84 eura, a nie žalobcom požadovaných 1.927,01 eura.
5. Pôvodný žalobca považoval odpor žalovanej za neodôvodnený, bez opory v zákone a skutkovom
stave. Tvrdenia žalovanej považoval za účelové, s cieľom vyhnúť sa plneniu záväzku. Pôvodný žalobca
ďalej uviedol, že ním predložená úverová zmluva spĺňa všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, že pôvodný žalobca splnil svoje zákonné povinnosti
podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, pretože platobnú schopnosť žalovanej si overil z výpisu z nebankového registra
klientskych informácií, z výpisov z účtu, z kópie občianskeho preukazu, z dotazníka o preverovaní
príjmu. Z dokumentu z interného systému je zrejmé, že pôvodný žalobca si preveroval rodinný stav,
príjmy a výdavky žalovanej ešte pred schválením úveru, pričom žalovaná potvrdila, že mala pracovnú
zmluvu uzatvorenú na dobu neurčitú, že za posledné 3 mesiace dosahovala vymeriavací základ aspoň
1.353,- eur. Vo výpise z registra klientskych informácií absentuje informácia o úvere z mesiaca
február 2019 vo výške 1.000,- eur z dôvodu krátkosti času medzi poskytnutými úvermi. Tento úver
však zohľadnil pôvodný žalobca vo výpočte výšky prípadnej maximálnej splátky, ktorú bola žalovaná
schopná splácať. Pôvodný žalobca uskutočnil výpočet, ktorým od sumy čistej mesačnej mzdy žalovanej
vo výške 1.100,- eur odpočítal sumu životného minima platného od 1.7.2018 do 30.6.2019 vo výške
205,07 eura, splátky iných úverov interne, t. j. úver vo výške 1.000,- eur, ktorý bol žalovanej poskytnutý
v mesiaci február 2019, a to splátky vo výške 50,12 eura, ďalej 93,61 eura mesačne, ak ide o jedno
nezaopatrené dieťa alebo zaopatrené neplnoleté dieťa, ďalej mesačné výdavky vo výške 300,- eur,
ktoré uviedla žalovaná v žiadosti o úver. Pôvodný žalobca tak vypočítal výšku prípadnej maximálnej
splátky, ktorú bola schopná žalovaná splácať, a to sumu 451,20 eura. Nakoľko splátka z predmetnej
zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola vo výške 77,34 eura, mal pôvodný žalobca za to, že postupoval
s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní bonity žalovanej pred uzatvorením predmetnej zmluvy,
a riadne preveril stav, príjmy a výdavky žalovanej. Pôvodný žalobca ďalej poukázal na ust. § 7 ods. 2
ZoSÚ, v ktorom je výslovne zakotvená povinnosť spotrebiteľa poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné,
presné a pravdivé informácie potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať úver. K tvrdeniam
žalovanej o iných úveroch v iných spoločnostiach uviedol pôvodný žalobca, že žalovaná nepredložila
k uvedeným tvrdeniam žiadne relevantné dôkazy, ktorými by preukázala pravdivosť svojich tvrdení,
a tieto tvrdenia v celom rozsahu pôvodný žalobca poprel. Pôvodný žalobca zdôraznil, že je nebankovým
subjektom, a dopytom do úverového registra, konkrétne do NRKI (Nebankového registra klientskych
informácií) si veriteľ splnil povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, a postupoval s odbornou starostlivosťou,
pričom ako nebankový subjekt nie je oprávnený nahliadať do bankového registra, keďže nie je bankou.
Predmetnou zmluvou sa zaviazala žalovaná splácať pôvodným žalobcom poskytnutý úver v sume
3.000,- eur v 60 pravidelných mesačných splátkach vo výške po 77,34 eura, celkom mu tak mala
zaplatiť sumu 4.640,40 eura. Navýšenie úveru predstavuje zmluvne dojednaný úrok z úveru, ktorý je
súčasťouúverovýchsplátok.Zpredmetnéhoúveruzaplatilažalobkyňacelkom1.904,14eura,čovyplýva
z prehľadu splátok a úhrad k zmluve č. 193001829. Z úhrad žalovanej v celkovej sume 1.904,14
eura započítal pôvodný žalobca na istinu úveru sumu 1.079,59 eura, zvyšnú časť v sume 831,15
eura započítal na úhradu úrokov, z ktorého dôvodu evidoval pôvodný žalobca ako neuhradenú istinu v
sume 1.927,01 eura s príslušenstvom. Sumu neuhradených úrokov z úveru vypočítal pôvodný žalobca
akorozdielmedzicelkovýminákladmiúveruvovýške1.640,40euraazaplatenýmiúrokmivsume831,15
eura, čomu zodpovedá suma neuhradených úrokov z úveru vo výške 809,25 eura.6. Na návrh pôvodného žalobcu postúpil Okresný súd Banská Bystrica dňa 14.5.2024 vec Okresnému
súdu Trnava, a upovedomil o postúpení vecí obe strany sporu.
7. Súdny spis spolu s postúpením veci bol doručený Okresnému súdu Trnava dňa 14.5.2024, kde bola
veci zároveň pridelená nová spisová značka: 106Csp/64/2024.
8. Žalovaná nesúhlasila s tvrdeniami pôvodného žalobcu o preskúmaní bonity žalovanej
pred poskytnutím úveru s dostatočnou odbornou starostlivosťou. Zdôraznila, že spotrebiteľ je
povinný poskytnúť veriteľovi úplné, presné a pravdivé informácie, avšak na jeho žiadosť veriteľa, a
preto dodávateľ musí analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci rozpočet, a to tak stranu príjmov,
ako aj stranu výdavkov, vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Analýza iba niektorej
zo strán rozpočtu sama osebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje. Údaje o výdavkoch
žalovanej, najmä nákladov na bývanie, stravu, ošatenie, výdavky na lieky, keďže žalovaná je dlhoročným
onkologickým pacientom, v žiadosti o úver/ zmluvy č. 193001829 buď sú uvedené nesprávne, alebo sú
správne, a žalobca s týmto údajom nepočítal. V žiadosti o úver vo vzťahu k vyživovacej povinnosti
uviedol pôvodný žalobca: 0,00 eura, a teda je zrejmé, že s vyživovacou povinnosťou žalovanej
v čase poskytovania ďalšieho úveru ani nepočítal. Pôvodný žalobca v čase poskytnutia úveru fakticky
nemal žiadnu vedomosť o majetkových pomeroch žalovanej, údaje žiadosti/zmluvy č. 193001829
obsahujú v časti výdavkov zrejme nesprávny údaj 300,- eur. Žalovaná poprela, že by jej mesačné
výdavky mali predstavovať len sumu 300,- eur, a že by mala byť vlastníkom nehnuteľnosti. Žalovaná
ani v súčasnosti, ani v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy nevlastnila žiadny dom, ani byt, žila
v podnájme s vtedy ešte maloletým synom, a mesačné náklady spojené s bývaním žalovanej v čase
uzatvorenia zmluvy sumárne predstavovali sumu 450,- eur. V čase poskytnutia predmetného úveru
mala žalovaná niekoľko nesplatených bankových a nebankových úverov, a to aj od pôvodného žalobcu,
z ktorých platila splátky spolu v sume 652,10 eura mesačne. (Pôvodný) žalobca zjavne nedisponoval
žiadnou predstavou o úverovej zaťaženosti žalovanej, pretože nevykonal žiadne zmysluplné zisťovania
(SRBI, NRKI a dopyt na žalovanú), čomu nasvedčuje aj samotným pôvodným žalobcom predložený
výpis z registra klientskych informácií, z ktorého vyplýva, že úverová zaťaženosť žalovanej bola 0,00
eura, pričom o nesprávnosti tohto údaju musel mať pôvodný žalobca z vlastnej internej evidencie
vedomosť, keďže krátko pred uzatvorením predmetnej zmluvy jej poskytol iný úver. Pôvodný žalobca
v žiadosti o úver nepočítal ani s výdavkami žalovanej na telekomunikačné služby, a nezískal ani len
predstavu o tom, akú sumu tento mesačný náklad vo výdavkoch žalovanej predstavuje. Už len zo súčtu
nákladov na bývanie a nákladov na splácanie pôžičiek v celkovej sume 1.102,10 eura (450,- eur +
652,10 eura) a čistým príjmom žalovanej vo výške 1.100,- eur bolo absolútne vylúčené, že by pôvodný
žalobca čo i len uvažoval o poskytnutí ďalšieho úveru žalovanej. Žalobca nevykonal žiadne konkrétne
zisťovania, a ani pri vypĺňaní základných údajov v žiadosti o úver pred uzatvorením predmetnej zmluvy
sanedopytovalžalovanejnapotrebnéúdaje.Výpočet,ktorýpredložilpôvodnýžalobcavtomtospore,bol
pôvodným žalobcom vytvorený dodatočne, a to 7.5.2024, ktorý dôkaz danom prípade nemá preto žiadnu
relevanciu. Do výpočtu platobnej schopnosti žalovanej navyše nezahrnul pôvodný žalobca položku
podľa § 7 ods. 20 písm. b) ZoSÚ, § 2 ods. 5 opatrenia NBS, a to sumu životného minima na osobu,
voči ktorej mala žalovaná ako spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, ktorá žila so spotrebiteľom v spoločnej
domácnosti, t. j. voči (vtedy) maloletému synovi žalovanej, ktorá suma podľa § 2 písm. c) zákona číslo
601/2003 Z. z. v príslušnom znení predstavovala 93,61 eura mesačne. Pôvodný žalobca nepoznal
mesačné náklady žalovanej na živobytie, a vôbec nezistil náklady žalovanej na úver, ktorý je sám
poskytol,anepoznalanivýdavkyžalovanejnainébankové,resp.nebankovéúvery.Pôvodnýžalobcatak
bol povinný vychádzať v rozhodnom období zo sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu
vo výške 205,07 eura, sumy životného minima na nezaopatrené dieťa alebo zaopatrené neplnoleté dieťa
v sume 93,61 eura, z (pôvodným) žalobcom nezistených splátok úverov žalovanej celkovej sume 652,10
eura mesačne a z nájomného v sume 450,- eur, t. j. spolu 1.400,78 eura, v ktorej sume nie sú zahrnuté
potreby žalovanej na stravu, ošatenie, telekomunikačné služby a ďalšie náklady na bývanie, pričom
za stavu, kedy mal žalobca k dispozícii údaje o príjme žalovanej vo výške 1.100,- eur, možno uzavrieť,
že ďalší úver v akejkoľvek výške splátky splácania bol nad možnosti žalovanej. Javí sa, že (pôvodný)
žalobca vykonal len povrchné zisťovanie o schopnostiach žalovanej splácať úver, a to len formálne,
čo v žiadnom prípade nemožno hodnotiť ako postup s odbornou starostlivosťou. Bolo pritom jeho
základnou povinnosťou vo vzťahu k bonite žalovanej získať informácie od nej priamo a v jej súčinnosti,
a následne takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť, a rozhodnúť, či a ktoré
informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Spôsob, akým pôvodný žalobca posudzoval schopnosť
žalovanej splácať úver, nebol spôsobilý objektívne vytvoriť pravdivý obraz o finančnej situácii žalovanej,pričom porušenie tejto povinnosti je v intenzite hrubého porušenia, a teda došlo k hrubému porušeniu
zákonnej povinnosti žalobcu posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovanej splácať úver.
Žalovaná zotrvala na svojich tvrdeniach, že pôvodný žalobca hrubo porušil ust. § 7 ods. 2 ZoSÚ, a
predmetný úver je preto potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Pre prípad, že by súd
žalobe vyhovel čo i len sčasti, požiadala žalovaná súd o povolenie uhradiť dlh v splátkach vo výške
po 100,- eur mesačne so splatnosťou prvej splátky v 20. deň mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti
rozsudku, a ďalšie splátky vždy do 20. dňa príslušného mesiaca, až do úplného vyrovnania s tým,
že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Žalovaná
uviedla, že je onkologickým pacientom, jej čistý mesačný príjem je 1.200,-eur mesačne, z čoho len
nájomné predstavuje 550,- eur mesačne. Žalovaná uhrádza splátky z iných spotrebiteľských úverov
spolu v sume 517,- eur. Na stravu, ošatenie a dopravu spotrebuje 300,- eur mesačne, a preto je nad
finančné možnosti žalovanej, aby v prípade, že súd žalobe čo i len čiastočne vyhovie, uhradiť žalovanú
sumu jednorazovo. Žalovaná opätovne navrhla žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť,
a priznať náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
9. Uznesením č. k. 106Csp/64/2024-102 zo dňa 29.7.2024 pripustil súd, aby do konania na miesto
pôvodného žalobcu vstúpil nový žalobca: Intrum Slovakia s.r.o. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
28.8.2024.
10. Žalobca poprel tvrdenia žalovanej, že by nezohľadnil jeho právny predchodca vyživovaciu
povinnosť žalovanej k maloletému dieťaťu, pretože vo svojom výpočte zohľadnil pôvodný žalobca
sumu 93,61 eura vo výške životného minima na nezaopatrené dieťa alebo zaopatrené neplnoleté
dieťa, a rovnako mesačné výdavky žalovanej v sume 300,- eur. Ust. § 11 ods. 2 ZoSÚ treba
chápať tak, že za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ sa považuje posudzovanie
schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave
spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Z uvedeného a contrario vyplýva, že za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ sa nepovažuje, ak veriteľ disponuje s údajmi o príjmoch,
výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa. Žalobca zotrval na svojich tvrdeniach, že jeho právny
predchodca pred poskytnutím úveru preveril príjmy a výdavky žalovanej, nahliadol do úverového
registra, a použil získané dáta na účely posúdenia schopnosti žalovanej splácať úver, čím neboli splnené
zákonné podmienky pre posúdenie bezúročnosti úveru z dôvodu hrubého porušenia povinností veriteľa
podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ.
11. Na výzvu súdu na predloženie výpisov z účtu žalovanej, ktoré mali byť predložené pred uzatvorením
predmetnej zmluvy, zareagoval žalobca podaním zo dňa 10.1.2025, v ktorom uviedol, že išlo o chybu
v písaní.
12. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie na deň 26.11.2024 a na deň 30.1.2025, na ktoré
sa nedostavili strany sporu, ktoré písomne ospravedlnili svoju neprítomnosť na pojednávaní a súhlasili
s pojednávaním v ich neprítomnosti. Súd preto podľa § 180 CSP na oboch pojednávaniach vec
pojednával, a na poslednom pojednávaní aj rozhodol v neprítomnosti strán sporu.
13. Súd vykonal dokazovanie listinami, a to žiadosťou o uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, výpisom z registra klientskych informácií, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 6.3.2019,
prehľadom splátok a úhrad, výzvou na zaplatenie, vyhlásením okamžitej splatnosti úveru, doručenkami,
predžalobnou výzvou, e-potvrdenkou o odoslaní zásielky, výpisom z obchodného registra, zmluvou
o postúpení pohľadávok, vyjadreniami strán sporu, potvrdeniami uskutočnenia prevodu z mBank S. A.,
pobočky zahraničnej banky, ako aj ďalším obsahom spisového materiálu, a zistil tento skutkový stav:
14. Žalovaná prejavila záujem o uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere s pôvodným žalobcom,
s vtedajším obchodným menom Amico Finance a.s., ktorého požiadala o poskytnutie bezúčelovej
pôžičky v sume 3.000,- eur. K žiadosti pripojila fotokópiu svojho občianskeho preukazu (č. l. 53 súdneho
spisu). Zo žiadosti /zmluvy č. 193001829, vytvorenej dňa 6.3.2019, vyplýva, že okrem identifikačných
údajov žalovanej boli v žiadosti uvedené o žalovanej aj tieto informácie: rodinný stav: rozvedená,
dosiahnuté vzdelanie: stredoškolské, typ bývania: vlastný byt/dom, zdroj príjmu: zo zamestnania
u zamestnávateľa: PCA Slovakia, s.r.o. na základe zmluvy na dobu neurčitú od 1.1.2005 s čistým
mesačným príjmom za posledné 3 mesiace: 1.100,- eur. V žiadosti je ďalej uvedený početnezaopatrených osôb: 1, výška vyživovacej povinnosti: 0,00 eura, mesačné výdavky: 300,- eur; počet
vyživovaných osôb: 0. V časti žiadosti označenej ako: Iné mesačné výdavky, nie je uvedený žiadny údaj.
V celej žiadosti absentuje informácia o záväzkoch, resp. o dlhoch spotrebiteľa. V časti žiadosti označenej
ako: Mobilný paušál, nie je uvedený žiadny údaj.
15. Ešte pred uzatvorením predmetnej zmluvy dňa 6.3.2019 vyžiadal pôvodný žalobca z registra
klientskych informácií, ako aj z vlastného interného systému informácie o žalovanej, z ktorých vyplýva,
že v čase vyžiadania týchto výpisov neboli v registri klientskych informácií uvedené žiadne úvery
žalovanej. Žalovaný si overil, že priemerný vymeriavací základ žalovanej za posledné 3 mesiace bol
aspoň 1.353,- eur, že bola zamestnaná minimálne 90 dní, že nebola starobnou dôchodkyňou.
16. Pôvodný žalobca dňa 7.5.2024 vytlačil z interného systému spôsob výpočtu pre posúdenie platobnej
schopnosti žalovanej (č. l. 59 súdneho spisu), v ktorom vychádzal z čistého mesačného príjmu žalovanej
vovýške1.100,-eur,zpočtunezaopatrenýchosôb:1, zmesačnýchvýdavkov300,-eur,zcelkovejvýšky
ostatných splátok zistených interne v sume 50,12 eura, zohľadniac sumu životného minima žiadateľa
vo výške 205,07 eura, výšku životného minima na jedno nezaopatrené dieťa v sume 93,61 eura, ktorým
spôsobom dospel pôvodný žalobca k zisteniu, že maximálna mesačná splátka úveru mohla byť 501,32
eura.
17. Pôvodný žalobca ako veriteľ, s vtedajším obchodným menom Amico Finance a.s., a žalovaná
ako dlžník uzatvorili dňa 6.3.2019 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 19030018229 s tým, že ide o
bezúčelový spotrebiteľský úver. Pôvodný žalobca sa zaviazal poskytnúť žalovanej peňažné prostriedky
vo výške 3.000,- eur prevodom na jej účet. Žalovaná sa zaviazala tieto peňažné prostriedky veriteľovi
vrátiť spolu s úrokmi z úveru v 60 mesačných splátkach vo výške po 77,34 eura vždy do 20. dňa
príslušného kalendárneho mesiaca s tým, že splatnosť prvej splátky bola 20.4.2019 a splatnosť
poslednej splátky bola dohodnutá na deň 20.3.2024. Zmluvné strany sa dohodli na fixnej úrokovej
sadzbe úveru vo výške 20,70 % ročne. Celková čiastka, ktorú sa zaviazala žalovaná veriteľovi zaplatiť,
bola vo výške 4.640,40 eura. Celkové náklady spotrebiteľa spojené s poskytnutím úveru boli vo výške
1.640,40 eura. Ročná percentuálna miera nákladov (ďalej aj ako len „RPMN“) bola uvedená vo výške
20,70 %. Pre prípad riadneho nesplácania úveru žalovanou sa dohodli zmluvné strany, okrem iného, aj
na oprávnení veriteľa vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru, ak bude žalovaná v omeškaní s úhradou jednej
splátky úveru alebo jej časti počas obdobia dlhšieho než 3 mesiace za podmienok stanovených v § 53
ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, a teda, ak súčasne upozornil veriteľ žalovanú v lehote nie kratšej
ako 15 dní na uplatnenie tohto práva (čl. 3, bod 3.2. písm. b/ zmluvy). Súčasťou zmluvy nie je splátkový
kalendár, z ktorého by bolo možné zistiť presnú štruktúru jednotlivých splátok, t. j. konkrétnu splátku
istiny úveru a konkrétnu splátku úroku z úveru, z ktorých pozostávali jednotlivé splátky úveru. Žalovaná
je v zmluve identifikovaná menom, priezviskom, rodným číslom, číslom občianskeho preukazu, adresou
trvalého pobytu a korešpondenčnou adresou.
18. V deň uzatvorenia predmetnej zmluvy odovzdal pôvodný žalobca žalobkyni na formulári vyplnené
Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere a Informácie o finančnom sprostredkovaní,
prevzatie ktorých potvrdila žalovaná svojím podpisom na ich rovnopisoch.
19. Medzi stranami bolo nesporné, že pôvodný žalobca poskytol žalovanej úver v sume 3.000,- eur,
ktorý táto nesplácala riadne a včas.
20. Dňa 22.2.2019 bola na účet žalovanej vedený v mBank S.A., pobočke zahraničnej banky, prijatá
suma 1.000,- eur od pôvodného žalobcu pod VS: 192004771. Dňa 8.3.2019 prijala žalovaná od žalobcu
na tom istom účte sumu 3.000,- eur pod VS: 193001829. Dňa 21.3.2019 prijala žalovaná na tom istom
účte od pôvodného žalobcu sumu 1.000,- eur pod VS: 193006654.
21. Výzvou označenou ako: 3. upomienka - výzva na zaplatenie, zo dňa 25.3.2021 vyzval pôvodný
žalobca žalovanú na okamžitú úhradu omeškaných splátok úveru v sume 192,02 eura. Žalovanú
zároveň upozornil, že ak neuhradí ani splátku úveru splatnú 20.1.2021 vo výške 77,34 eura najneskôr
do 25.4.2021, bude pôvodný žalobca oprávnený vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru, a teda požadovať
od žalovanej zaplatenie celého úveru poskytnutého jej na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.
193001829 v celej dlžnej sume. Táto výzva bola žalovanej doručená dňa 31.3.2021 tak, ako to vyplýva
aj z doručenky nachádzajúcej sa v súdnom spise (č. l. 15 súdneho spisu).22. Pôvodný žalobca dňa 26.4.2021 vyhlásil okamžitú splatnosť úveru ku dňu 20.1.2021, pričom vyzval
žalovanú na zaplatenie dlžného zostatku úveru v celkovej výške 2.343,81 eura, pozostávajúceho
z neuhradenej istiny v sume 2.167,01 eura a úrokov vo výške 176,80 eura, ktoré žiadal uhradiť do 7 dní
oddoručeniatohtooznámenia(vyhláseniaokamžitejsplatnostiúveru). Vyhlásenieookamžitejsplatnosti
úveru bolo žalovanej doručené dňa 29.4.2021 tak, ako to vyplýva z doručenky nachádzajúcej sa
v súdnom spise (č. l. 15 spisu), a 7-dňová lehota na zaplatenie zosplatneného úveru aj s príslušenstvom
jej tak plynula do 6.5.2021.
23. Z prehľadu splátok a úhrad z predmetného úveru je zrejmé, že žalovaná nesplácala splátky úveru
riadne a včas, pričom naposledy zaplatila sumu 30,- eur dňa 18.11.2022. Celkom zaplatila pôvodnému
žalobcovi z predmetného úveru sumu 1.904,14 eura (a nie 2.136,16 eura, ako to nesprávne tvrdí
žalovaná), z ktorej sumy sumu 1.072,99 eura započítal pôvodný žalobca na úhradu istiny a sumu 831,15
eura na úroky z úveru. Neuhradená istina úveru k 31.12.2023 predstavovala sumu 1.927,01 eura, ktorú
vypočítal pôvodný žalobca ako rozdiel medzi istinou reálne poskytnutého úveru vo výške 3.000,- eur
a úhradami žalovanej v rozsahu, v akom boli započítané na istinu (1.072,99 eura). Neuhradené úroky
z úveru ku dňu 31.12.2023 predstavovali sumu 809,25 eura, ktoré vypočítal pôvodný žalobca ako rozdiel
medzi celkovými nákladmi spotrebiteľa v sume 1.640,40 eura a úhradami žalovanej v rozsahu, v ktorom
boli započítané na úroky z úveru (831,15 eura).
24. Predžalobnou výzvou zo dňa 14.2.2024 vyzval pôvodný žalobca žalovanú na zaplatenie sumy
3.165,29 eura v lehote do 24.2.2024, ktorá suma pozostávala z neuhradeného záväzku žalovanej
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 193001829 vo výške 1.927,01 eura, úrokov v sume 305,86 eura,
úroku v sume 923,78 eura a manipulačného poplatku v sume 8,64 eura. Predžalobnú výzvu odoslal
pôvodný žalobca na poštovú prepravu dňa 16.2.2024 tak, ako to vyplýva z e-potvrdenky Slovenskej
pošty, a. s.
25. Pôvodný žalobca a Intrum Slovakia s.r.o. uzatvorili dňa 22.5.2024 zmluvu o postúpení pohľadávok,
nazákladektorejpostúpilpôvodnýžalobcaspoločnostiIntrumSlovakias.r.o.pohľadávkykonkretizované
v prílohe zmluvy, vrátane predmetnej pohľadávky voči žalovanej.
26. Súd vec právne posúdil nasledovne:
27. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov (ďalej
len „OZ“ alebo „Občiansky zákonník“ v príslušnom tvare), v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na
plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
28. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
29. Podľa § 494 OZ, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo
niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.
30. Záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere, bez ohľadu na povahu účastníkov, sa spravujú treťou časťou
Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 6 písm. d/ zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, v znení
neskorších predpisov /ďalej len „OBZ“ alebo „Obchodný zákonník“ v príslušnom tvare/, v znení účinnom
ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy).
31. Podľa § 497 OBZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.
32. Podľa § 502 ods. 1 OBZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z
nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe
zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré
poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie nežprípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej
výške.
33. Podľa § 499 OBZ, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky
možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
34. Podľa § 1 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere), spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len
bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet
stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným
prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného
spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie
iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo
osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu,
niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované
spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných
predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky
úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.
35. Podľa § 2 ods. 1 písm. a), b) a d) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere), na
účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho
podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo
poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.
36. Podľa § 7 ods. 1 a 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere), (1) veriteľ
je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v
navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský
úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. (2)
Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné
na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa
využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným
zákonom.
37. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere), zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej
vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva
o spotrebiteľskom úvere musí byť v záhlaví zreteľne označená názvom zmluvy, ktorý obsahuje slová
"spotrebiteľský úver" v príslušnom gramatickom tvare.
38. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka
(pozn. § 52 až § 60 OZ obsahujúce všeobecnú úpravu spotrebiteľských zmlúv) musí obsahovať aj ďalšie
podstatné náležitosti taxatívne vypočítané v ust. § 9 ods. 2 ZoSÚ, napríklad druh spotrebiteľského
úveru (§ 9 ods. 2 písm. a/ ZoSÚ); dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 9 ods. 2 písm. d/
ZoSÚ); celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie
(§ 9 ods. 2 písm. e/ ZoSÚ), opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere
vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar
alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere (§ 9 ods. 2 písm. f/
ZoSÚ); úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj
časovéobdobia,vktorýchdochádzakzmenevýškyúrokovejsadzbyspotrebiteľskéhoúveru,podmienky
a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby
spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbáchspotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. g/ ZoSÚ); ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej
miery nákladov (§ 9 ods. 2 písm. h/ ZoSÚ), výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia (§ 9 ods. 2 písm. i/ ZoSÚ).
39. Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere), poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere
nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1; b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa §
9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p); c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania,
ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. d), e), g) a § 10 ods. 1 písm. b) a c) alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená
nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa; e) veriteľ spotrebiteľský úver
poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa,
poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na
meno spotrebiteľa a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15
alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou
veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu; f) veriteľ v
zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia
spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia; g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského
úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.
40. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere), ak veriteľ nekonal
s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové
splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver
považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje
posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a
rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na
účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti
podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.
41. Podľa § 7 ods. 20 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere), na výpočet
ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky: a) čistý príjem
spotrebiteľa, b) náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým
má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, c) výška splátky spotrebiteľského úveru a d) peňažné záväzky
znižujúce príjem spotrebiteľa.
42. Podľa § 7 ods. 27 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere), veriteľ podľa § 20 ods.
1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní na účely podľa odseku 19
použiť dostatočné, primerané a aktuálne informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných
životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, peňažných
záväzkochspotrebiteľa,výškecelkovejzadlženostiaďalšieinformácieofinančnejaekonomickejsituácii
spotrebiteľa. Informácie o príjme podľa prvej vety je potrebné overovať preukázateľným spôsobom
prostredníctvom interných zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Veriteľ
podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní bez
súhlasu spotrebiteľa, len na splnenie účelu posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úveranaúčelypodľaodseku19,akodsek43neustanovujeinak,elektronickyoveriťinformáciesúvisiace
spríjmomspotrebiteľavSociálnejpoisťovni,atoprostredníctvomprevádzkovateľaregistra.Veriteľpodľa
§ 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky overujú len informácie
súvisiace s príjmom spotrebiteľa, ktoré vopred získali od spotrebiteľa, u ktorého sa posudzuje schopnosť
splácať spotrebiteľský úver. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb,
voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné
minimum ustanovené osobitným predpisom a na príjem spotrebiteľa.
43. Podľa § 5 ods. 1 až 3 opatrenia NBS č. 10/2017, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o posúdení
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, v znení neskorších opatrení (v znení účinnom ku
dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere), (1) na účely overovania údajov o príjmoch spotrebiteľasa za interné zdroje informácií o príjme spotrebiteľa považujú kreditné obraty, ktoré možno objektívne
považovať za príjem spotrebiteľa na platobnom účte vedenom u veriteľa, ktorý je poskytovateľom
platobných služieb. (2) Na účely overovania údajov o príjmoch spotrebiteľa sa za externé zdroje
informácií o príjme spotrebiteľa považujú
a) potvrdenie o príjme spotrebiteľa od zamestnávateľa nie staršie ako tri mesiace, b) výpisy z platobného
účtu spotrebiteľa, za obdobie nie staršie ako tri mesiace, ktorý nie je vedený u veriteľa, a na ktorom
sú také kreditné obraty, ktoré možno objektívne považovať za príjem spotrebiteľa, c) informácie o
jednom alebo viacerých platobných účtoch spotrebiteľa poskytnuté spôsobom, ktorý umožňuje ukladať
a reprodukovať nezmenené informácie,8) za obdobie nie staršie ako tri mesiace, ktoré nie sú vedené u
veriteľa, a na ktorých sú také kreditné obraty, ktoré možno objektívne považovať za príjem spotrebiteľa,
d) pracovná zmluva vrátane jej dodatkov, e) potvrdenie správcu dane o výške príjmov zistených z
podaného daňového priznania k dani z príjmov a súčasne doklad preukazujúci príjmy spotrebiteľa v
období medzi podaním posledného daňového priznania a posúdením schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver, f) aktuálne potvrdenie o výške dávky spotrebiteľa podľa osobitných predpisov
spravidla nie staršie ako tri mesiace, g) overenie výšky príjmu spotrebiteľa v Sociálnej poisťovni, h) iný
doklad preukazujúci výšku príjmov spotrebiteľa. (3) Čestné vyhlásenie spotrebiteľa o výške príjmu nie
je preukázaním príjmu spotrebiteľa.
44. Podľa § 52 ods. 1 až 4 OZ, v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere, (1) spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je
fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
45. Podľa § 53 ods. 9 OZ (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere), ak ide o plnenie
zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa §
565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil
spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
46. Podľa § 565 OZ (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere), ak ide o plnenie v splátkach,
môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo
dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti
najbližšie nasledujúcej splátky.
47. Podľa § 524 ods. 1 a 2 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok),
(1) veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. (2) S
postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
48. Podľa § 526 ods. 1 a 2 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok),
(1) postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ
postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky
dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. (2) Ak postúpenie pohľadávky
oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
49. Podľa § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z
omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
50. Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ, prvá veta, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
51.Podľa§369ods.1OBZvzneníúčinnomkudňuuzavretiapredmetnejzmluvy,akjedlžníkvomeškaní
so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné azmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v
zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
52. Podľa § 369 ods. 3 OBZ v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy, k záväzok vznikol zo
spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky
ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
53.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
54. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania
je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ďalej
ako len „ECB“) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
55.ZákladnáúrokovásadzbaECBplatnáod 7.5.2021do26.7.2022bolavovýške0,00%, od27.7.2022
do 13.9.2022 bola vo výške 0,50 %, od 14.9.2022 do 1.11.2022 bola vo výške 1,25 %, od 2.11.2022 do
20.12.2022 bola vo výške 2,00 %, od 21.12.2002 do 7.2.2023 bola vo výške 2,50 %, od 8.2.2023 do
21.3.2023 bola vo výške 3,00 %, čomu zodpovedajú úroky z omeškania zvýšené o 5 percentuálnych
bodov.
56. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
57. Podľa § 216 ods. 1 a 2 CSP, súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu. (2) Súd môže prekročiť
žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania
vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
58. Vykonaným dokazovaním listinami, a to žiadosťou o uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, výpisom z registra klientskych informácií, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 6.3.2019,
prehľadom splátok a úhrad, výzvou na zaplatenie, vyhlásením okamžitej splatnosti úveru, doručenkami,
predžalobnou výzvou, e-potvrdenkou o odoslaní zásielky, výpisom z obchodného registra, zmluvou
o postúpení pohľadávok, vyjadreniami strán sporu, potvrdeniami uskutočnenia prevodu z mBank S.
A., pobočky zahraničnej banky, ako aj ďalším obsahom spisového materiálu, súd mal za preukázané,
že medzi pôvodným žalobcom a žalovanou vznikol dňa 6.3.2019 záväzkový právny vzťah založený
zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ktorou sa zaviazal pôvodný žalobca ako veriteľ poskytnúť žalovanej
ako dlžníkovi bezúčelový spotrebiteľský úver v sume 3.000,- eur, ktorý sa zaviazala žalovaná splácať
60 mesačnými splátkami vo výške po 77,34 eura, splatnými vždy do 20. dňa príslušného kalendárneho
mesiaca, so splatnosťou prvej splátky do 20.4.2019 a poslednej splátky do 20.3.2024, ktorý dátum je
zároveň termínom konečnej splatnosti úveru. Súčasťou splátok boli aj splátky úrokov z úveru. RPMN
bola uvedená vo výške 20,70 %, fixná ročná úroková sadzba vo výške 20,70 % ročne. Celková
čiastka,ktorúsazaviazalažalovanáspotrebiteľkazaplatiťveriteľovi,bolauvedenásumou4.640,40eura.
Celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom zodpovedali sume 1.640,40 eura,
ktoré predstavovali úrok z úveru pri riadnom splácaní úveru, keďže s poskytnutím a vedením úveru
neboli spojené žiadne poplatky. Pre prípad omeškania žalovanej so splácaním úveru si dohodli zmluvné
strany oprávnenie veriteľa vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru podľa § 53 ods. 9 a § 565 OZ.
59. Pôvodný žalobca poskytol žalovanej spotrebiteľský úver v sume 3.000,- eur dňa 8.3.2019 prevodom
na jej účet. Žalovaná nesplácala úver riadne a včas, z ktorého dôvodu pôvodný žalobca upozornil
žalovanú na možnosť vyhlásenia úveru za predčasne splatný pre prípad, že neuhradí žalovaná splátku
splatnú 20.1.2021 vo výške 77,34 eura najneskôr do 25.4.2021. Žalovaná napriek tejto výzve neuhradila
pôvodnému žalobcovi ani splátku splatnú 20.1.2021, preto vyhlásil pôvodný žalobca okamžitú splatnosť
úveru ku dňu 20.1.2021 listom zo dňa 26.04.2021, doručeným žalovanej dňa 29.4.2021, ktorým zároveň
vyzval žalovanú na zaplatenie celého dlžného zostatku úveru v sume 2.343,81 eura, z toho istiny vo
výške 2.167,10 eura a úrokov v sume 176,80 eura v lehote 7-ich dní odo dňa doručenia tohto oznámenia.
Keďže žalovaná si prevzala oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru dňa 29.4.2021, žalobca
sa domáhal žalobou aj zaplatenia úrokov z omeškania odo dňa bezprostredne nasledujúceho po 7-ich
dňoch od doručenia tohto oznámenia, t. j. od 7.5.2021 až do zaplatenia.60. Vykonaným dokazovaním, predovšetkým z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaná zaplatila
z predmetného úverového vzťahu pôvodnému žalobcovi celkom sumu 1.904,14 eura, a nie sumu
2.136,16 eura, ako to nesprávne tvrdí žalovaná.
61. Pôvodný žalobca v priebehu sporu na základe zmluvy o postúpení pohľadávok postúpil žalobcovi
viacero pohľadávok, vrátane predmetnej pohľadávky voči žalovanej, čím žalobca osvedčil svoju aktívnu
legitimáciu v tomto spore.
62. Medzi stranami zostalo nesporné, že žalovaná nevrátila ani pôvodnému žalobcovi, ani žalobcovi
neuhradenú časť istiny úveru.
63. Keďže žalovaná sa dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu, žalobcovi popri nároku na
zaplatenie dlžnej peňažnej pohľadávky vznikol aj nárok na úroky z omeškania z dlžnej sumy od prvého
dňa omeškania žalovanej s plnením peňažného dlhu až do jeho zaplatenia.
64. Predmetná zmluva o pôžičke je spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko pôvodný veriteľ ňou poskytol
plnenie žalovanej v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, a žalovaná je fyzickou osobou,
ktorá pri uzatváraní zmluvy a pri plnení zo zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti, keďže je v zmluve označená identifikačnými údajmi typickými pre označenie fyzickej osoby
nepodnikateľa, akými sú meno, priezvisko, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu a adresa trvalého
pobytu.
65. V danom prípade nezistil súd žiadne také nedostatky predmetnej zmluvy, ktoré by mohli mať za
následokjejabsolútnuneplatnosťalebosankciubezúročnostiabezpoplatkovostispotrebiteľskéhoúveru
pre nedostatky samotnej zmluvy (§ 11 ods. 1 ZoSÚ).
66. V danom prípade mal však súd za preukázané, že veriteľ zisťoval príjem žalobkyne podľa § 7 ods.
27 ZoSÚ v spojení s § 5 ods. 2 písm. g) opatrenia NBS č. 10/2017 Z. z. v znení účinnom ku dňu
uzatvorenia predmetnej zmluvy, a teda, že ho zisťoval overením výšky príjmu spotrebiteľa v Sociálnej
poisťovni. Žalobca však nepreukázal, že by dostatočným spôsobom zisťoval veriteľ (pôvodný žalobca)
peňažné záväzky žalovanej spotrebiteľky, ktoré je povinný zisťovať aj podľa § 7 ods. 20 písm. d) ZoSÚ
na účely výpočtu ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. V danom prípade
sa obmedzil právny predchodca žalobcu iba na lustráciu v nebankovom registri klientskych informácií
napriek tomu, že žalovaná v žiadosti o úver neuviedla žiadnu informáciu v časti iných výdavkov, t. j.
neuviedla ani číselný údaj: 0, ani slovný údaj, pričom v celom tlačive žiadosti o úver sa nenachádza
iné miesto vyhradené pre uvedenie informácie o záväzkoch, dlhoch, úveroch a ich výšky. Žalovaná
neuviedla ani žiadnu informáciu o výdavkoch na mobilný paušál napriek tomu, že v žiadosti o úver je
vyhradené miesto na takýto údaj.
67. Súdu je z jeho úradnej činnosti známe, že v danom čase mala žalovaná aj neuhradené záväzky
minimálne z 3 úverových zmlúv uzatvorených s bankou. Žalobca nepreukázal, že by sa žalovanej
spotrebiteľky výslovne pýtal na jej neuhradené záväzky a ich výšku, a teda ukazovateľa schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver vypočítal veriteľ z nesprávnych vstupných údajov, predovšetkým
z nedostatočne zistenej informácie o peňažných záväzkoch žalovanej, znižujúcich príjem spotrebiteľa
(§ 7 ods. 20 písm. d/ ZoSÚ), ktorej povinnosti sa nemôže veriteľ zbaviť poukazovaním na zákonnú
povinnosť spotrebiteľa podľa § 7 ods. 2 ZoSÚ poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a
pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Na uvedenej
povinnosti veriteľa nič nemení ani skutočnosť, že veriteľ bol nebankovým subjektom, z ktorého dôvodu
nemal prístup do spoločného registra bankových informácií. Veriteľ mal výslovne zisťovať minimálne od
samotného spotrebiteľa, či tento má alebo nemá neuhradené peňažné záväzky vo vzťahu k bankám,
k nebankovým subjektom a prípadne aj k iným osobám, ich výšku a dôkazy preukazujúce ich existenciu
a výšku.
68. Keďže právny predchodca žalobcu nevyžiadal od žalovanej informácie o jej záväzkoch, pričom
netrval ani na vyplnení informácie o iných mesačných výdavkoch v žiadosti o poskytnutie úveru,
a nepredložil žiadny dôkaz o zisťovaní záväzkov žalovanej z iného zdroja než len z registra nebankových
informácií, vyhodnotil súd takéto zisťovanie platobnej schopnosti žalovanej spotrebiteľky za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, ktorým je aj porušenie ustanovenia § 7 ods. 20 písm.d) ZoSÚ, z ktorého dôvodu nebol veriteľ oprávnený požadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie
spotrebiteľského úveru, pričom úver sa považuje navyše aj za bezúročný a bezpoplatkový (§ 11 ods.
2 ZoSÚ).
69. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru pôvodným žalobcom tak bolo v rozpore s ust. § 11 ods. 2
ZoSÚ, a preto tento jednostranný právny úkon veriteľa bol absolútne neplatným právnym úkonom podľa
§ 39 OZ pre rozpor so zákonom, a preto predmetný úver nemožno považovať za predčasne splatný.
70. Ust. § 11 ods. 2 ZoSÚ treba vykladať tak, že ak veriteľ hrubo porušil svoju povinnosť podľa § 7 ods. 1
ZoSÚ,keďžezahrubéporušeniesapovažujeajporušenieust.§7ods.20ZoSÚ,podľa§11ods.2ZoSÚ
nielenže nemá takýto veriteľ právo požadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru, ale takýto úver sa navyše považuje za bezúročný a bez poplatkov.
71. Nakoľko súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere nebol splátkový kalendár, a z prehľadu splácania
vyplýva, že jednotlivé mesačné splátky istiny, ktoré boli súčasťou splátok v sume 77,34 eura, neboli
s každou splátkou vyššie a úroky nižšie, a ani naopak, pričom presnú štruktúru splátok úveru po
(neplatnom) zosplatnení je možné z prehľadu splátok zistiť s veľmi veľkými ťažkosťami, avšak v období
splatnosti prvej nepremlčanej splátky, splatnej 20.3.2021, splátka istiny bola vo výške 45,18 eura,
pri splátke splatnej dňa 20.4.2021 bola splátky istiny vo výške 42,49 eura a pri splátke splatnej dňa
20.5.2021 bola splátka istiny vo výške 45,89 eura, ktorú vypočítal súd ako rozdiel medzi splátkou úroku
a mesačnou splátkou celého úveru v sume 77,34 eura.
72. Keďže predmetný úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ktorý nemohol veriteľ zosplatniť
pre porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 a 20 ZoSÚ (§ 11 ods. 2 ZoSÚ), má veriteľ právo požadovať od
žalovanej zaplatenie rozdielu medzi sumou reálne poskytnutého úveru (3.000,- eur) a sumou všetkých
prijatých plnení veriteľom z predmetného úveru (1.904,14 eura) v zodpovedajúcej výške 1.095,86 eura.
Úroky z omeškania priznal súd žalobcovi iba od prvého dňa omeškania žalovanej s platením jednotlivých
splátok istiny úveru, ktoré neboli premlčané, teda celkom 37-ich splátok, splatných od 20.3.2021 s tým,
že posledná bola splatná 20.3.2024. Keďže súd nemal pochybnosti o výške splátky istiny úveru, ktorá
bola splatná dňa 20.3.2021 (45,18 eura), ktorá bola splatná dňa 20.4.2021 (42,49 eura) a ktorá bola
splatná dňa 20.5.2021 (45,89 eura), zvyšnú sumu priznanej istiny (962,30 eura) rozložil súd na účely
úrokov z omeškania na ďalších 34 súm, z toho 33 po 28,30 eura a poslednú vo výške 28,40 eura,
z ktorých priznal súd žalobcovi úroky z omeškania odo dňa bezprostredne nasledujúceho po splatnosti
jednotlivých splátok podľa zmluvy. Nakoľko súd nemôže prekročiť žalobný návrh, priznal súd žalobcovi
úroky z omeškania vo výške 5 % ročne z každej dlžnej sumy splátok istiny úveru.
73. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru,
že žaloba je skutkovo a právne dôvodná iba v časti o zaplatenie sumy 1.095,86 eura spolu s 5 %
ročným úrokom z omeškania z jednotlivých dlžných súm splátok istiny úveru, určených súdom postupom
uvedenom v odseku 72. tohto odôvodnenia (I. výrok).
74. V súlade s ust. § 217 od. 2 CSP, § 232 ods. 4 CSP umožnil súd žalovanej zaplatiť žalobcovi
súdom uloženú sumu v pravidelných mesačných splátkach pod hrozbou straty výhody splátok v prípade
omeškania žalovanej s plnením ktorejkoľvek splátky, pričom súd prihliadol nielen na žiadosť žalovanej,
na výšku súdom uloženej povinnosti, na osobné, rodinné a majetkové pomery žalovanej, na zvýšené
výdavky spojené s liečbou onkologického ochorenia, jej ďalšie dlhy z iných úverových vzťahov. Súd
musel totiž zohľadniť aj oprávnený záujem žalobcu na úhradu dlžnej sumy v časovom horizonte
maximálne 3 rokov od právoplatnosti tohto rozsudku, čo je v súlade s ustálenou súdnou praxou. Súd
preto umožnil žalovanej splácať dlžnú sumu v splátkach po 100,- eur mesačne. Predovšetkým súd však
zohľadnil skutočnosť, že zaplatenie súdom priznanej sumy žalobcovi v splátkach nebude predstavovať
výrazný neprimeraný zásah do majetkovej sféry žalobcu, ktorý mal úspech v prevažnej časti sporu.
75. V prevyšujúcej časti súd žalobu ako skutkovo a právne nedôvodnú zamietol (II. výrok). Zamietnutá
časť žaloby pozostáva 1.) z úrokov z úveru, na ktoré nemal veriteľ nárok, keďže predmetný úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, a 2.) z úrokov z omeškania nad rámec priznaných
úrokov z omeškania výrokom I. tohto rozsudku, ktoré si uplatnil žalobca aj za obdobie, za ktoré sa
nedostala žalovaná do omeškania s niektorými splátkami istiny úveru, keďže vykonaným dokazovanímmal súd dostatočne za preukázané, že veriteľ nebol oprávnený požadovať jednorazové splatenie
spotrebiteľského úveru.
76. Ďalšie argumenty strán sporu konajúci súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné.
I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú
jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované
na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04,
III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu strán sporu, už nespôsobilú ovplyvniť
posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, konajúci súd nepovažoval za potrebné
reagovať špecifickou odpoveďou, ako napríklad, prečo v žiadosti o úver bolo uvedené, že žalovaná
vlastní dom/byt, že výška vyživovacej povinnosti žalovanej bola 0,00 eura.
77. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
78. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
79. V tomto spore mali čiastočný úspech obe strany, žalobca v časti o zaplatenie sumy 1.095,86
eura s príslušenstvom, čo predstavuje 56,87 % predmetu sporu, po zaokrúhlení 57 %. Žalovaná bola
úspešná v časti o zaplatenie sumy 831,15 eura s príslušenstvom, čo predstavuje 43,13 % predmetu
sporu, po zaokrúhlení 43 %. Nakoľko žalobca mal v spore väčší úspech než žalovaná, a súd nezistil
existenciu žiadnych dôvodov hodných osobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie náhrady trov
konania žalovanému podľa § 257 CSP, súd nárok na náhradu trov konania pomerne rozdelil podľa
§ 255 ods. 2, a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanej vypočítaný ako
rozdiel medzi pomerom úspechu žalobcu vo veci samej (57 %) a pomerom úspechu žalovanej (43
%), v zodpovedajúcom rozsahu 14 % (III. výrok), o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti tohto
rozsudku samostatným uznesením, ktorý postup je v súlade s § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Trnava do 15 dní od doručenia
rozhodnutia, v písomnom vyhotovení.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v
prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších prepisov.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.