Uznesenie – Nečinnosti orgánu verejnej správy ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, January 30, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-6Sa/21/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7022200541
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Bystrianská
ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:7022200541.2

Uznesenie

Správny súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Danou Bystrianskou, v právnej veci žalobcu: A. B. C., D.,
nar.: XX.XX.XXXX, bytom E. X, XXX XX F., proti žalovanému: Inšpektorát práce Košice, Masarykova
10, 040 01 Košice, v konaní o žalobe proti nečinnosti žalovaného, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca, žalobu zo dňa 06.10.2022, žiadal , aby správny súd konštatoval, že žalovaný bol nečinný od
26.06.2018, tým že neudelil pokutu zamestnávateľovi Univerzite D. B. G. v F. G. X, F. - D. H., a žalovaný
jeho podnet na vykonanie inšpekcie práce zo dňa 26.06.2018, na „prešetrenie všetkých okolností
týkajúcich sa výpovede na základe obvinenia zo zlého duševného stavu" nevybavil. Zamestnávateľ

neprideľoval prácu žalobcovi počas výpovednej doby a ani po skončení výpovednej doby v zmysle §
79 ods. 1 Zákonníka práce. Preto navrhol, aby súd konštatoval nečinnosť žalovaného v roku 2018 pri
inšpekcií práce u zamestnávateľa žalobcu.

2. Na základe podnetu žalobcu bola dňa 27.06.2018 začatá inšpekcia práce, na základe ktorej bol
vypracovaný záznam o výsledku inšpekcie práce č. IKO-53-31-2.3/Z-E22.24.25-18 zo dňa 07.08.2018. /

žalobca informovaný 07.08.2018/, nazvaný „Žalovaný uviedol v odpovedi: Podnet na vykonanie
inšpekcie práce zo dňa 07.06. a 26.06.2018.: „Kontrolou predložených písomností nebolo v postupe
zamestnávateľa zistené porušenie zák. č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v platnom znení." „Z vyššie
uvedeného vyplýva, že zamestnávateľ Vám pri skončení pracovného pomeru konal v súlade s platnými
pracovnoprávnymi predpismi."

3. Žalobca uviedol, že žalovaný žalobcu informoval, že nepozná prekážky v práci na strane
zamestnávateľa a dôvod prečo žalobcovi neprideľoval prácu vo výpovednej dobe do rozhodnutia
pracovnoprávneho súdu vo veci neplatnosti výpovede z práce a trvaní pracovného pomeru. Podľa
žalobcu žalovaný sa v roku 2018 nečinnosťou sa dostal do stavu, že nemohol udeliť pokutu. Nečinnosť
žalovaného sa zopakovala aj v roku 2022, kedy žalovaný už vedel, že nepozná dôvody neprideľovania
práce a vo svojej obrane sa žalovaný vyhovára na kompetenciu súdu. Žalobca zotrváva v tom, že

žalovaný mal poznať už v roku 2018 prekážky v práci na strane zamestnávateľa, aby vedel rozhodnúť
o tom, či zamestnávateľ vo výpovednej dobe a po nej postupoval zákonne.

4. Dňa 03.09.2022 a 25.09.2022 žalobca zaslal žalovanému sťažnosť “Sťažnosť podľa ust. § 3 zákona
9/2010 Z. z. zákona o sťažnostiach voči nečinnosti správneho orgánu ako dôkaz o využití dostupných
opravných prostriedkov voči nečinností Inšpektorátu práce v roku 2022 vo vzťahu k nečinností úradu v

roku2018”.Žalovanýodpovedalnasťažnosťžalobcuz03.09.2022listomzodňa09.09.2022“Informácia
IPKE_IPKE/BEZ/2022/487” a tvrdil, že pôvodná sťažnosť žalobcu nie je sťažnosť podľa § 3 zákonaa žalobca vyčerpal všetky dostupné prostriedky v zákona o sťažnostiach voči nečinnosti správneho
orgánu ako obligatórna povinnosť žalobcu v správnom súdnom konaní”. Žalovaný v liste “Informácia
IPKE_IPKE/BEZ/2022/487”zodňa05.10.2022nasvojuobranuuvádza:„Jednýmzpísomnýchdokladov,

poskytnutých zamestnávateľom, je e) Zákonníka práce, t.j. opakované menej závažné porušenie
pracovnej disciplíny, v ktorom zamestnávateľ presne vymedzil dôvody skončenia pracovného, čím aj
zdokladoval prekážky v práci z jeho strany a uviedol: „Inšpektorát práce nemá možnosť a kompetenciu
spochybňovať prekážky na strane zamestnávateľa, na základe ktorých Vám neprideľoval prácu.

5.Žalovanývosvojichvyjadreniachtvrdí,žepostupzamestnávateľabolzákonný,atoajnapriektomu,že
žalovaný nepozná dôvody neprideľovania práce žalobcovi. V prípade porušenia ustanovení zákonníka
práce zamestnávateľom vo výpovednej dobe a po výpovednej dobe, žalovaný bol povinný udeliť pokutu
zamestnávateľovi za svojvoľné konanie mimo Zákonníka práce.

6. Predmetom tohto sporu, je že žalovaný si svojou nečinnosťou od roku 2018 vytvoril také podmienky

aby nemusel začať správne konanie voči zamestnávateľovi a udeliť mu pokutu. Súd preveril podanie
žalobcu na Inšpektorát práce Košice zo dňa 26.06.2018 “prešetrenie všetkých okolností týkajúcich sa
výpovede na základe obvinenia zo zlého duševného stavu” a sťažnosti žalobcu.

7. Žalobca proti nečinnosti žalovaného vo veci v stanovisko žalobcu k “Vyjadreniu” žalovaného zo dňa

30.11.2022 nečinnosti žalovaného v roku 2018 a 2022 pri vybavovaní podnetov žalobcu uviedol, že
žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 30.11.2022 sa odvoláva na početné podania a sťažnosti žalobcu,
na ktoré žalobca reagoval a trval na tom, že v roku 2018 zistil skutkový stav dostatočne a nebol žiaden
dôvod, či pochybnosť, že skutkový stav tak, ako ho zistil inšpektor práce nie je úplne iný, na čo žalobca
dlhodobo poukazuje.

8. Podľa žalovaného žalobca nedôvodne uviedol, že ide o nezákonný postup žalovaného vo veci
vybavenia dvoch osobných podnetov žalobcu v roku 2018. /07.06.2018 a 26.06.2018/ že príslušné
orgány štátnej správy v oblasti inšpekcie práce pri výkone dozoru nad bezpečnosťou a ochranou
zdravia pri práci a príslušné orgány štátnej správy v oblasti verejného zdravotníctva koordinujú svoju

dozornú činnosť. Žalobca podal podnet na inšpekciu práce v čase, kedy už vo veci neplatnosti výpovede
z práce konal Okresný súd Košice II v právnom konaní 41Cpr/92/2017 a nebolo právoplatne rozhodnuté
o neplatnosti výpovede z práce. Inšpektorát práce podľa ust. § 7 ods. 8 písm. c) zákona 125/2006
Z. z. vykonal inšpekciu práce, ktorá sa začala dňa 27.06.2018 a bola ukončená dňa 07.08.2018 a
nebol povinný postupovať v zmysle § 16 ods. 2 písm. a) zákona 125/2006 Z.z.. Konaním žalovaného

nevznikla nečinnosť štátneho orgánu, a nedostatky v práci inšpektora práce neboli zistené. Žalovaný
od 07.08.2018 tak nekonal svojvoľne a jeho konaním nedochádzalo od 07.08.2018 k upieraniu práva
žalobcu na právnu ochranu .

9. Podľa ust. §16 ods. 2 písm. a) zákona 125/2006 Z.z. v znení v roku 2018: Zamestnávateľ

je na požiadanie povinný poskytnúť inšpektorátu práce alebo inšpektorovi práce všetky podklady a
informácie potrebné na výkon inšpekcie práce vrátane prvopisov dokladov a technických nosičov
údajov. Kontrolovaný subjekt predložil inšpektorovi práce „Záznam z pracovného stretnutia zo dňa
23.11.2017 ohľadom prerokovania skončenia pracovného pomeru ÚFV PF UPJŠ zo dňa 23.11.2017.
Zo záznamu z pracovného stretnutia zo dňa 23. 11. 2017 a prerokovania skončenia pracovného

predmetom stretnutia bolo prerokovanie skončenia pracovného pomeru A. B. C., zamestnanca Ústavu
fyzikálnych vied Prírodovedeckej fakulty UPJŠ. Dekan fakulty podrobne oboznámil predsedníčku KOR
pri UPJŠ A. I. J. s dôvodmi skončenia pracovného pomeru menovaného výpoveďou pre menej závažné
porušenie pracovnej disciplíny. Zároveň umožnil A. J. prečítanie celého textu zdôvodnenia výpovede
listom zn.. PRI002699/2017 zo dňa 19.6.2017, ktorý prevzal 20. 6. 2017, upozornený na porušenie

pracovnej disciplíny a zároveň bol upozornený na možnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou.
Menovaný nesplnil povinnosť uloženú dekanom fakulty, neabsolvoval mimoriadnu lekársku prehliadku,
čím opakovane porušil pracovnú disciplínu v zmysle platného Pracovného poriadku UPJŠ. Na základe
uvedeného sa zamestnávateľ rozhodol ukončiť pracovný pomer podľa ustanovení § 63 ods. 1 písm. e)
ZP pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny. Dňa 10.11.2023 vo vyjadrení žalovaný uviedol,

ženezistilnedostatkyvoveciobjednanialekárskychprehliadokaprejednaniadruhejlekárskejprehliadky
na jeseň 2017.10. Mestský súd Košice sa v konaní K2-41Cpr/92/2017 v právoplatnom rozsudku uvádza, že k porušeniu
pracovnej disciplíny došlo, preto že žalobca sa nedostavil na prehliadku, ale zamestnávateľ a nevčasný
výkon právomoci žalovaného mal zmysel už v roku 2018. UPJŠ vedome nepredložil všetky dokumenty.

11. Správny súd zaslal žalovanému správnu žalobu spolu s prílohami na vyjadrenie. Žalovaný sa vyjadril
vyjadrením zo dňa 30.11.2022 a uviedol, že žalobca opakovane poukazuje na nezákonný postup jeho
bývalého zamestnávateľa, t.j. Univerzitu D. B. G. v F. v súvislosti s nariadením mimoriadnej lekárskej
preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci. Žalovaný uviedol, že zodpovedal všetky podania žalobcu vo

veci. Tieto listiny sú súčasťou predloženej spisovej dokumentácie.

12. Na vyjadrenie žalovaného k žalobe reagoval žalobca replikou zo dňa 06.07.2023, kde zopakoval
svoje žalobné dôvody, ktoré boli obsahom správnej žaloby.

13. Žalovaný zaslal súdu dňa 13.102. 023 dupliku, v ktorej uviedol, že sa pridržiava svojho vyjadrenia,

ktoré zaslal správnemu súdu a nemá viac čo k veci uviesť a žiada žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Žalobca ešte reagoval 22. 11. 2023a namietal nečinnosť žalovaného.

14. Dňa 1. júna 2023 nadobudol účinnosť zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý dňom svojej účinnosti zriadil Správny súd v Košiciach.

Účinnosťou zákona výkon súdnictva prešiel od 1. júna 2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského
súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná
právomoc správnych súdov.

15.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

16. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych

práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

17. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

18. Podľa § 242 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej
správy v začatom administratívnom konaní. Žalobca podľa § 244 ods. 1, ktorý nie je orgánom verejnej
správy, sa žalobou môže domáhať aj primeraného finančného zadosťučinenia vzniknutého v dôsledku
nečinnosti orgánu verejnej správy.

19. Podľa § 244 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ako účastník
administratívneho konania namietajúci nečinnosť orgánu verejnej správy neúspešne vyčerpala sťažnosť
podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre.

20. Podľa § 249 SSP, ak správny súd po preskúmaní nezistí nečinnosť žalovaného, uznesením žalobu
zamietne.

21. V správnom súdnictve je právo na prístup k súdu vymedzené princípom generálnej klauzuly
s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia

orgánov verejnej správy okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje. Rozhodnutia a postupy
orgánov štátnej správy a územnej samosprávy podliehajú správnemu prieskumu zásadne bez ďalších
vymedzení. Tieto správne orgány sú základom verejnej správy, a preto na to, aby ich rozhodnutia a
postupy boli preskúmateľné v správnom súdnictve, zákon nevyžaduje splnenie ďalších kritérií. Nie je
pritom rozhodujúce, ako sú tieto normatívne akty terminologicky označené, pretože okrem rozhodnutí

môže ísť aj o opatrenia, dokonca aj o záväzné pokyny či záväzné stanoviská. V zmysle odporúčania
RadyEurópyRec(89)8,ktoréupravujedočasnúsúdnuochranuposkytovanúvsprávnychzáležitostiach,
„termín správny akt znamená v súlade s rezolúciou (77)31 o ochrane jednotlivca vo vzťahu k správnym
aktom správnych orgánov každé jednotlivé opatrenie alebo rozhodnutie prijaté pri výkone správyverejným orgánom, ktoré priamo zasahuje do práv, slobôd alebo záujmov osôb“ (pozri k tomu napr.
Števček, M., Ficová, S. a kol. Občiansky súdny poriadok. II. diel. Komentár. 2. vydanie. Praha : C. H.
Beck, 2012. s. 953). Taktiež v náleze sp. zn. PL. ÚS 21/08 ústavný súd zdôraznil, že nie je podstatné

to, ako je príslušný (individuálny) právny akt formálne označený (rozhodnutie, opatrenie, oznámenie,
vyjadrenie a pod.), ale to, či svojimi účinkami smeruje ku konkrétnym adresátom práva, a zakladá im
priamo alebo aj sprostredkovane práva alebo povinnosti (právny názor vyslovený v Náleze Ústavného
súdu SR zo dňa 17.05.2016, sp. zn. III. ÚS 91/2016).

22. V preskúmavanej veci žalobca namieta nečinnosť žalovaného. Správny súd v danej veci zdôrazňuje,
že bez ohľadu na právnu interpretáciu konkrétnych právnych predpisov, z obsahu administratívneho
spisu žalovaného nesporne vyplýva, že žalovaný sa každým podaním, ktoré žalobca v danej veci
opakovane podával zaoberal, a na tieto podania reagoval. Žalovaný takisto reagoval aj na žalobcom
doručenéPodaniazodňa03.09.2022označenéako„Sťažnosťpodľaust.§3zákona9/2010Z.z.zákona
o sťažnostiach voči nečinnosti správneho orgánu...“ a možno dospieť k záveru, že žalovaný riadne

posúdil podanie žalobcu a jeho podanie nie je sťažnosťou v zmysle zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach
v znení neskorších predpisov. Žalovaný podanie žalobcu neodložil, ale vybavil ho a podľa všeobecne
záväzných predpisov vydaných na jeho vykonanie a iných všeobecne záväzných predpisov. Žalovaný sa
v plnej miere zaoberal žiadosťami žalobcu, ako aj podnetmi, v ktorých opätovne poukazoval na totožnú
vec, t.j. na nezákonné nariadenie mimoriadnej lekárskej preventívnej prehliadky zamestnávateľom.

23. Podľa názoru správneho súdu v danej veci vzhľadom na tieto skutočnosti nemožno konštatovať
nečinnosť žalovaného, ktorý vo veci opakovane riadne konal a vydal aj oznámenia. Vzhľadom na tieto
podstatné skutočnosti správny súd správnu žalobu podľa § 249 SSP ako nedôvodnú zamietol.

24. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1, § 168 SSP tak, že účastníkom nepriznal
právo na náhradu trov konania, pretože žalobca nemal vo veci celkom a ani sčasti úspech, a preto
nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy
konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Správny súd v
Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu oprávnenému subjektu,
ak tento zákon neustanovuje inak. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti
nemožno odpustiť.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/

alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP,
ak bolo rozhodnuté v ich neprospech.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého

rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,

ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal

jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f)nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j)podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania

pred správnym súdom.