Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 3, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 48C/79/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1424209343
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Moskvičová PhD.LL.M.
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1424209343.2

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. neuvedené, bytom C. XX, D., 2/ A. B.,
nar. neuvedené, bytom C. XX, D., proti žalovanému: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom
spravodlivosti SR a inými, o ochranu osobnosti a náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

Súd o d m i e t a podanie žalobcov 1/ a 2/ osobne podané na Mestský súd Bratislava IV dňa 11.10.2024.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 11.10.2024 bolo Mestskému súdu Bratislava IV doručené podanie žalobcov 1/ a 2/, označené
ako „Žaloba I. na bezodkladnú náhradu škody na bezodkladnú ochranu našich základných ľudských
práv a slobôd a práv na ochranu osobnosti na bezodkladné splnenie si všetkých voči nám dodnes
nesplnených záväzkov a dlhov a povinností plniť a iné s návrhom n na bezodkladné nariadenie
neodkladného opatrenia s obsahom totožným s výrokom vo veci samej“, ktoré však nespĺňa všetky
zákonom predpísané náležitosti žaloby.

2. Keďže podanie žalobcov nemalo zákonom stanovené náležitosti v súlade s ust. § 127 ods. 1 a §
132 ods. 1 až 3 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd uznesením č.k.
48C/79/2024-17 zo dňa 18.10.2024 vyzval žalobcov na opravu a doplnenie ich podania v lehote 15
dní a to tak, aby riadne označili obe strany sporu v zmysle ust. § 133 ods. 1 a 2 CSP, aby pravdivo
a úplne opísali rozhodujúce skutočnosti, z ktorých odvodzujú svoj žalovaný nárok na náhradu škody a

ochranu osobnosti, aby uviedli jasný, určitý, zrozumiteľný a vykonateľný žalobný návrh (petit) ako aj to
akého neodkladného opatrenia a z akých skutkových dôvodov sa jeho nariadenia domáhajú a aby súdu
predložili listinné dôkazy na preukázanie svojich v žalobe uvedených tvrdení. V predmetnom uznesení
boli žalobcovia podľa § 129 ods. 3 CSP súčasne poučení, že ak sa v lehote určenej súdom podanie
nedoplnia alebo neopravia, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v
konaní pokračovať. Predmetné uznesenie bolo žalobcom doručené dňa 25.11.2024, pričom žalobcovia

na uvedené uznesenie a postup súdu nereagovali.

3. Dňa 10.12.2024 bolo súdu doručené podanie žalobcov v elektronickej podobe bez autorizácie podľa
osobitného predpisu. Avšak nakoľko nebolo predmetné podanie listinne alebo v elektronickej podobe
autorizované podľa osobitného predpisu doplnené v zmysle ust. § 125 ods. 2 CSP, súd na uvedené
podanie žalobcov neprihliadol.

4. Podľa § 127 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CSP“), ak zákon na
podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.4. Podľa § 129 ods. 1 CSP, ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje,

alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie
doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.

5. Podľa § 129 ods. 2 CSP, v uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo
nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť.

6. Podľa § 129 ods. 3 CSP, ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie
odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.

7. Podľa § 129 ods. 4 CSP, ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa
odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o

odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.

8. Podľa § 132 ods. 1 až 3 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.

Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny
pripojiť.

9.Žalobajeprocesnýúkon,prostredníctvomktoréhožalobcarealizujesvojeústavnéprávo(čl.46Ústavy
SR) domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené. Aby žalobca svojou

žalobou vyvolal zamýšľaný účinok, musí žalobca ako strana sporu, ktorej ako jedinej svedčí dispozičné
právo, v žalobe obsiahnuť všetky jej požadované náležitosti, pretože len tzv. „perfektná“ žaloba so
všetkými zákonom vyžadovanými náležitosťami má za následok začatie civilného sporového konania
s následnou nastupujúcou povinnosťou súdu vec čo najrýchlejšie a bez zbytočných prieťahov prejednať
a rozhodnúť (čl. 17 CSP).

10. V zmysle uvedeného, žaloba ako procesný úkon žalobcu, ktorým si uplatňuje právo na súdnu
ochranu ohrozeného alebo porušeného práva musí okrem všeobecných náležitostí podľa § 127 CSP,
obsahovať aj osobitné náležitosti stanovené v § 132 CSP.

11. Jednou z osobitných náležitostí žaloby je „žalobný návrh“, resp. petit žaloby, ktorý nadväzuje na
všeobecnú náležitosť podania a to uvedenie toho, čo sa podaním sleduje, ktorú žalobný návrh bližšie
špecifikuje. Žalobným návrhom je súd podľa § 216 ods. 1 CSP viazaný a prenáša sa do výroku
rozhodnutia súdu vo veci samej. Preto je dôležité, aby bol žalobný návrh formulovaný jasne, určito
a zrozumiteľne tak, aby prenesenie takéhoto žalobného návrhu do výroku súdneho rozhodnutia nemalo

za následok materiálnu nevykonateľnosť súdneho rozhodnutia. V prípade, ak sa žalobca žalobou
domáha, aby sa rozhodlo podľa § 137 písm. a) CSP o splnení povinnosti, je nevyhnuté, aby v žalobnom
návrhu určil kto, komu a čo má plniť, teda presne špecifikoval osobu oprávnenú z povinnosti, ktorá sa
má splniť, osobu povinnú na predmetné splnenie povinnosti a špecifikoval predmet plnia, teda samotnú
povinnosť. Presné a určité vyjadrenie (vymedzenie) žalobného nároku v žalobnom návrhu je významné

nielen pre vymedzenie predmetu konania (t.j. o čom má súd konať), ale aj pre posúdenie prekážky skôr
začatého konania (§ 159 CSP), prekážky právoplatne rozhodnutej veci (§ 230 CSP) alebo podmienok
pre pripustenie zmeny žaloby (§ 139 CSP).

12. Žalobným návrhom možno požadovať, aby sa rozhodlo o jednom konkrétnom žalobnom nároku

(povinnosti) alebo o niekoľkých možných žalobných nárokoch, prípadne aby sa miesto požadovaného
plnenie mohlo poskytnúť iné plnenie. Na základe toho právna teória rozlišuje jednoduchý, eventuálny a
alternatívny žalobný návrh, resp. petit. Jednoduchý petit je taký petit, ktorým žalobca požaduje, aby súd
rozhodol o jednom konkrétnom nároku vyplývajúcom zo žaloby. Podstatou eventuálneho petitu je, že
primárnym žalobným návrhom žalobca požaduje uloženie určitej povinnosti, resp. prisúdenie určitého

plnenia(napr.vydanieurčitejveci)stým,žepreprípad,aktentoprimárnyžalobnýnávrhbudezamietnutý
(napr. pre nemožnosť plnenia), súčasne požaduje, aby bolo rozhodnuté o sekundárnom žalobnom
návrhu, nazývanom tiež eventuálnom (napr. o náhrade škody), pričom vzájomný vzťah primárneho a
sekundárneho žalobného návrhu spočíva v tom, že súd nemôže vyhovieť obom žalobným návrhom azároveň súd nemá ani možnosť voľby medzi uvedenými žalobnými návrhmi, keďže o sekundárnom (teda
eventuálnom) petite môže rozhodovať, až keď primárny petit neprichádza do úvahy (napr. keď vec, ktorú
požaduje žalobca vydať, už neexistuje). Podstatou alternatívneho petitu je, že žalobca uvedenie viaceré

požadované plnenia s tým, že žalovanému ponecháva právo voľby jedného z týchto plnení, čo však
musí korešpondovať s hmotnoprávnou úpravou (napr. § 561 Občianskeho zákonníka).

13. Ďalšou osobitnou náležitosťou žaloby je „pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností“.
Rozhodujúcimi skutočnosťami sa rozumejú také skutočnosti (skutkové okolnosti), z ktorých žalobca

vyvodzuje požadovanú ochranu ohrozeného alebo porušeného práva (resp. nároku) špecifikovaného
práve v žalobnom návrhu. Pravdivým a úplným opísaním všetkých potrebných a rozhodujúcich
skutočností si žalobca plní jednu zo svojich dvoch procesných povinností vyplývajúcich mu z prejednacej
zásady, a to povinnosť tvrdenia, na ktorú nadväzuje v neskorších štádiách súdneho konania
dôkazná povinnosť, prostredníctvom navrhnutých a vykonávaných dôkazných prostriedkov, ktorými
sa má preukázať pravdivosť žalobcom tvrdených skutočností v žalobe. Úplne opísanie rozhodujúcich

skutočností už v samotnej žalobe slúži najmä na to, aby mohol súd súdne konanie usmerniť už od jeho
začiatku a naplniť tým zásadu hospodárnosti. Zároveň sa tým individualizuje a konkretizuje ohrozené
alebo porušené právo, ktorého ochrany sa žalobca domáha, čo má opäť význam pre posúdenia
napr. prekážky skôr začatého konania (§ 159 CSP), prekážky právoplatne rozhodnutej veci (§ 230
CSP) alebo podmienok pre pripustenie zmeny žaloby (§ 139 CSP). Opísaný skutkový dej, z ktorého

žalobca vyvodzuje svoj žalobný nárok, obsahuje obvykle, buď priamo alebo nepriamo, aj právny dôvod
uplatneného nároku.

14. Medzi oboma vyššie uvedenými náležitosťami však musí byť príčinná súvislosť, pretože žalobný
nárok vyjadrený v žalobnom návrhu musí vyplývať/prameniť z pravdivého a úplného opísania

rozhodujúcich skutočností. Iba splnením tejto podmienky si súd môže ustáliť, čo je skutočne predmetom
konania, teda akej konkrétnej ochrany akého konkrétneho porušeného alebo ohrozeného práva, sa
žalobca domáha, v akom rozsahu a na základe akého titulu. Nesplnenie tejto podmienky spôsobuje
tzv. „neperfektnosť“ žaloby, teda stav, kedy súd nemôže ďalej pokračovať v konaní (§ 167 a nasl. CSP)
za účelom prejednania a rozhodnutia veci samej. Takéto podanie potom súd nemôže považovať za

určité a zrozumiteľné. Nezrozumiteľným podaním je najmä také podanie, ktoré vzbudzuje pochybnosti
o obsahu podania, predovšetkým z hľadiska jeho náležitostí. Nezrozumiteľné podanie znamená, že
ten, kto podanie urobil, si svojimi tvrdeniami vzájomne odporuje, ponecháva nedokončené vety, uvádza
nezmyselné argumenty nesúvisiace s vecou a podobne. Nezrozumiteľným podaním je predovšetkým
také podanie, pri ktorom nie je možné ani pri použití výkladového pravidla podľa § 124 CSP zistiť,

ktoré tvrdenia sú pre rozhodnutie podstatné a čo má byť predmetom konania. Neurčité je také podanie,
ktoré vzbudzuje napríklad pochybnosť o individualizácii veci alebo identifikácii strán alebo pochybnosť o
právnych následkoch, ktoré má spôsobiť (napr. existuje rozpor medzi skutkovými tvrdeniami a návrhom).
Podanie musí byť zrozumiteľné a určité do takej miery, aby súd na základe vymedzených skutkových
okolností mohol určiť, podľa akých ustanovení hmotného a procesného práva má v konaní postupovať

a rozhodnúť. Samotný žalobný návrh musí byť v zmysle zákona spôsobilý vykonateľnosti, teda to, čo
žalobca uplatňuje v konaní, musí byť reálne vykonateľné niektorým zo spôsobov predpokladaných a
prípustnýchvexekučnomkonaní.Pokiaľzpodaniatakétookolnostinevyplývajú,ideoprekážkukonania.

15. Keďže k odstráneniu neurčitosti, neúplnosti a nezrozumiteľnosti podania žalobcov osobne podaného

na tunajší súd dňa 11.10.2024, nedošlo ani postupom podľa § 129 ods. 1 a 2 CSP, keďže žalobcovia
zostali v konaní pasívni a vady svojho podania v zmysle uznesenie zo dňa 18.10.2024 neodstránili, súd
predmetné podanie žalobcov podľa § 129 ods. 3 CSP odmietol, pretože pre vytknuté nedostatky (ktoré
neboli odstránené) nebolo možné pokračovať v konaní.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie písomne v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Mestskom súde Bratislava IV (§ 357 písm. b/ CSP).

Ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa § 129 ods. 1 CSP najneskôr
do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto

uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden

rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

V Bratislave dňa 03.02.2025

JUDr. Mária Moskvičová, PhD., LL.M.
s u d k y ň a