Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 18, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/44/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616211294
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7616211294.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a

sudkýň JUDr. Oľgy Mičietovej a JUDr. Viktórie Midovej v spore žalobcu A. B., nar. XX.X.XXXX,
bytom C., D. XX, zast. JUDr. Mariánom Rušinom, PhD., advokátom, so sídlom Košice, Štúrova
27, IČO: 42329230, proti žalovanej Urbárskej a pasienkovej spoločnosti Vyšné Slovinky, pozemkové
spoločenstvo, Slovinky 345, IČO: 31944981, zast. Advokátska kancelária Nicol Hlaváčiková s.r.o.,
so sídlom Košice, Bočná 10, IČO: 51176831, o uloženie povinnosti umožniť nahliadnuť do dokladov
týkajúcich sa hospodárenia spoločenstva a povinnosti vydať kópie týchto dokladov, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku 4C/164/2016-638 z 29.11.2023 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

P r i z n á v a žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „súd“) rozsudkom žalobu zamietol a žalovanej priznal nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Rozhodol takto druhýkrát o žalobe, ktorou sa žalobca (po čiastočnom späťvzatí žaloby a pripustení
zmeny petitu súdom) domáhal, aby mu žalovaná umožnila nahliadnuť do dokladov, týkajúcich sa

hospodárenia žalovanej, a to do hlavných kníh za roky 2015, 2014, 2013, vystavených faktúr za roky
2018, 2017, 2016, 2015, 2014, 2013, účtovných závierok za roky 2015,2014, 2013, všetkých zmlúv
(vrátane dodatkov) uzatvorených od roku 2013 - 2016, príloh k faktúram (dokladov o pôvode dreva) za
roky 2018, 2017, 2016, 2015,2014, 2013, registračných pokladničných dokladov s prílohami (dokladov
o pôvode dreva) za roky za roky 2018, 2017, 2016, 2015, 2014, 2013, všetko do 3 dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku. Ďalej sa domáhal uloženia povinnosti žalovanej vydať mu kópie dokladov
týkajúcich sa hospodárenia žalovanej, a to kópie hlavných kníh za roky 2015, 2014,2013, vystavených

faktúr za roky 2018, 2017, 2016, 2015, 2014, 2013, účtovných závierok za roky 2015, 2014, 2013,
všetkých zmlúv (vrátane dodatkov) uzatvorených od roku 2013-2016, príloh k faktúram (dokladov o
pôvode dreva) za roky 2018, 2017, 2016, 2015, 2014, 2013, registračných pokladničných dokladov s
prílohami (dokladov o pôvode dreva) za roky za roky 2018, 2017, 2016, 2015, 2014, 2013, všetko do 3
dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Tiež sa domáhal náhrady trov konania.

3. Skutkovo žalobca žalobu odôvodnil tým, že je členom žalovanej, ktorá je pozemkovým spoločenstvom

- lesným a pasienkovým spoločenstvom (ďalej ako „spoločenstvo“) v zmysle zákona č. 97/2013 Z.z.
o pozemkových spoločenstvách. Ako člen spoločenstva sa v zmysle § 21 ods. 2 uvedeného zákona
niekoľkokrátdomáhal,abymužalovanáumožnilanahliadnuťdodokladovtýkajúcichsajejhospodárenia,ale žalovaná toto právo patriace každému členovi spoločenstva sústavne odopiera, a preto bol nútený
domáhať sa svojho práva žalobou.

4. Súd prvej inštancie prvým rozsudkom žalobe vyhovel a zaviazal žalovanú na plnenie v zmysle žaloby.
Po odvolaní sa žalovanej Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 2Co/92/2021-518 z 19.5.2022 pre
nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Po vrátení veci súd vykonaným dokazovaním ustálil, že zo strany žalovanej boli splnomocnenému

zástupcovi žalobcu A. E. dňa 8.8.2016 predložené doklady podľa „Protokolu“ z uvedeného dňa, ktoré
súd prvej inštancie vymenoval v bode 25. odôvodnenia svojho rozsudku a v ten istý deň mu boli
odovzdanékópiedokumentov,špecifikovanétakistovbode25.odôvodneniarozsudku.Podľa„Protokolu
z 15.8.2016“ A. E. a A. F. G., ktorý je advokátom žalobcu v tomto konaní, boli odovzdané kópie
dokumentov, špecifikovaných v bode 26. odôvodnenia rozsudku, ku ktorým JUDr. Rušin namietal, že
údaje o odberateľoch vo faktúrach a v zozname faktúr sú vymazané a vyjadril sa, že spoločenstvo

odmieta vydať účtovné doklady a umožniť nahliadnuť do nich, faktúry bez uvedenia o odberateľoch
bez ich IČO a DIČO sú v rozpore so zákonom o DPH a požiadajú príslušné orgány o preverenie
hospodárenia spoločenstva. Podľa „Protokolu z 22.8.2016“ o nahliadnutí do dokladov týkajúcich sa
spoločenstva A. E. boli predložené na nahliadnutie dokumenty špecifikované v bode 27. odôvodnenia
rozsudku a zároveň mu boli odovzdané kópie týchto dokumentov. A. E. a A. F. G. boli dňa 2.9.2016

podľa „Protokolu“ z tohto dňa predložené na nahliadnutie dokumenty, ktoré súd špecifikoval v bode 28.
odôvodnenia a zároveň im boli odovzdané kópie týchto dokumentov. Týmto osobám boli dňa 19.9.2016
podľa„Protokolu“predloženénanahliadnutiedokumentyvymenovanévbode29.odôvodneniarozsudku
a zároveň im boli odovzdané kópie týchto dokumentov a dňa 26.9.2016 im boli na nahliadnutie
podľa „Protokolu“ z uvedeného dňa na nahliadnutie predložené dokumenty špecifikované v bode 30.

a odovzdané kópie dokumentov, takisto špecifikovaných v uvedenom bode. Brigádničky H. F. a I.
J. na základe poverenia JUDr. Rušina fotili predložené originály dokladov o pôvode dreva za roky
2013 až 2016 a nahliadali do predložených dokumentov so súhlasom žalobcu, ktorý za nich niesol
plnú zodpovednosť. Z „Protokolu“ z 19.11.2018 o nahliadnutí do dokladov týkajúcich sa spoločenstva
vyplynulo, že A. F. G. boli predložené dokumenty k nahliadnutiu, ktoré sú uvedené v bode 31.

odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie a v tomto bode sú uvedené aj dokumenty, ktorých kópie
mu boli odovzdané.

6. Po citácii § 21 ods. 2 zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách a čl. 5 CSP súd
mal za nesporné, že žalobca je členom pozemkového spoločenstva žalovaného, a ako taký má právo

nahliadať do dokladov týkajúcich sa hospodárenia spoločenstva a vyžiadať si kópie. Sporným medzi
stranami ostalo, či mu žalovaná mu toto právo sústavne odopiera, ako tvrdil žalobca. Súd poukázal
na skutočnosť, že žalovaná žalobcovi predložila dokumenty (viď vyššie bod 5. odôvodnenia) a kópie
dokumentov, ktoré súd špecifikoval a to v dňoch, ako to vyplýva z jednotlivých protokolov (takisto viď
bod 5. odôvodnenia). Časť predložených listín, a to konkrétne faktúry, vrátane dokladov o pôvode

dreva, boli čiastočne zabielené, čo žalovaná odôvodnila jednak ochranou osobných údajov z obavy,
aby neporušila ich zverejnením zákonné povinnosti a jednak obavou z konkurencie, nakoľko žalobca
ako fyzická osoba aj ako jediný spoločník spoločnosti FAGUS s.r.o. obhospodaruje lesy, ktoré susedia s
lesmi, ktoré sú v správe žalovanej. Následne dňa 19.11.2018 sa po stanovisku jeho právneho zástupcu
a vyhodnotení stanoviska príslušného ministerstva zaviazala odovzdať žalobcovi tieto doklady bez

prekrytia osobných údajov v lehote 10 dní, čo deklaruje protokol z toho istého dňa. Tieto doklady si
však žalobca do dnešného dňa nevyzdvihol – odôvodnil to tým, že si žiadne listiny, ktoré nie sú kópie
originálov neprevezme a stále mu nie je umožnené nahliadnuť do originálov.

7. K tvrdeniu žalobcu, že žalovanú pred podaním žaloby viackrát vyzval na splnenie jej povinností

podľa § 21 ods. 2 zákona č. 97/2013 Z.z., pričom argumentoval poverením, ktoré dal A. E. na
prevzatie dokumentov od žalovanej, podľa ktorého k prevzatiu malo dôjsť dňa 15.6.2016, kedy sa
však neuskutočnilo, súd uviedol, že ani z výsluchov svedkov nebolo možné jednoznačne ustáliť, či sa
prevzatie dokumentov neuskutočnilo z viny žalobcu alebo žalovanej - svedkovia navrhnutí žalobcom A.
E. a F. K. vo svojej výpovedi tvrdili, že na dohodnuté stretnutie prišli, avšak v sídle žalovanej sa nikto

nenachádzal a bránička bola zamknutá, svedkovia navrhnutí žalovanou L. M. D. a L. F. N. tvrdili, že v ten
deň na povereného zástupcu žalobcu A. E. čakalo niekoľko členov výboru aj dozornej rady žalovanej,
avšak nikto taký sa do sídla urbariátu nedostavil aj keď bránička a dvere do budovy boli otvorené.
Následne spoločnosť FAGUS s.r.o., v mene ktorej bol podpísaný A. E., výzvou z 27.6.2016 vyzvalažalovanú na predloženie všetkej agendy na deň 6.7.2016, lebo nedodržala termín nahliadnutia dňa
15.6.2016. Na písomné oznámenie advokáta žalobcu z 21.07.2016 o začatí súdneho sporu, reagovala
žalovaná listom z 2.8.2016, podanú žalobu považovala za nedôvodnú, argumentovala tým, že dňa

15.6.2016 sa žiadna osoba do jej sídla nedostavila. Uviedla, že po 15.6.2016 sa do sídla urbariátu
náhodne a bez ohlásenia dostavil pán E. a domáhal sa nahliadnutia do dokladov, avšak nepredložil
akékoľvek splnomocnenie od ktoréhokoľvek člena spoločenstva a nepožiadal o konkrétny dátum a
hodinu, kedy by mali byť doklady pripravené. Navrhla právnemu zástupcovi žalobcu termín nahliadnutia
8.8.2016. Skutočnosť, že sa A. E. náhodne niekoľkokrát dostavil po dni 15.6.2016 do sídla urbariátu

mimo úradných hodín cca okolo siedmej ráno potvrdil aj svedok L. M. D.. Súd uvedené vyhodnotil tak, že
žalobca hodnoverne nepreukázal, že by mu žalovaná pred podaním žaloby sústavne odopierala právo
nahliadať do dokladov a vyhotovovať si z nich kópie v zmysle § 21 ods. 2 zák. č. 97/2013 Z.z. Súd
konštatoval, že o tom, aké dokumenty sa odovzdávali a či bolo umožnené nahliadať do originálov listín,
svedčia „Protokoly“. Podľa „Protokolu“ z 8.8.2016 boli A. E. predložené dokumenty k nahliadnutiu tam
špecifikované a tento nenamietal žiadne zabielené miesta. Neskôr na pojednávaní k tomu uviedol, že

protokol nečítal, len ho podpísal. Z „Protokolu“ z 26.9.2016 vyplýva, že brigádničky A. G. K. F. a p. J. na
základe jeho poverenia fotili predložené originály dokladov o pôvode dreva za roky 2013 až 2016, pričom
nebolo namietané, že údaje o odberateľoch sú zabielené. Zabielenie údajov o odberateľoch vo faktúrach
a v zozname faktúr namietal JUDr. Rušin v „Protokole“ z 15.8.2016 a z 19.11.2018. Súd uviedol, že
žalobca ako člen spoločenstva má právo na riadny výkon práva vyplývajúceho mu z § 21 ods. 2 zák.

č.97/2013 Z.z.. t.j. nahliadať do dokumentov spoločenstva bez prekrytých údajov. Na druhej strane však
žalovaná po stanovisku príslušného ministerstva a právnej zástupkyne, sa dňa 19.11.2018 zaviazala
odovzdať žalobcovi tieto doklady bez prekrytia osobných údajov v lehote 10 dní, o čom svedčí protokol
z daného dňa, avšak žalobca si doklady do dnešného dňa nevyzdvihol.

8. Žalobca na preukázanie skutočnosti, že doklady predložené žalovanou nie sú úplné a nie je možné z
nich komplexne prehodnotiť jej hospodárenie, zabezpečil na svoje náklady audítora zo správy ktorého
vyplýva, že doklady, ktoré boli žalobcom predložené, nie sú doklady, ktoré by spĺňali preukázateľnosť
účtovnej operácie podľa § 10 zákona č. 431/2022 Z.z. Súd skonštatoval, že nie je zrejmé, aké konkrétne
doklady žalobca predložil audítorovi a čo audítor posudzoval. Podľa vyjadrenia žalovanej ona žiadnemu

audítorovi originál dokumentov neodovzdala a žiaden audítor ju o ne ani nepožiadal. Audítor vo svojom
vyjadrení neuviedol aké doklady posudzoval, ktorým subjektom boli vydané a ktoré konkrétne náležitosti
predloženým dokladom chýbajú. Naviac, ak by aj predložené doklady neboli v súlade so zákonom o
účtovníctve, táto skutočnosť nie je predmetom tohto konania a žalobca by mal možnosť dať napr. podnet
na daňovú kontrolu.

9. S poukazom na tvrdenie žalobcu, že žalovaná mu sústavne odopiera právo patriace mu ako
členovi spoločenstva, deklarované v § 21 ods. 2 zákona č. 97/2013 Z.z., súd uviedol, že podľa
svedka A. E. žalovaná poskytla množstvo dokumentov, cca 4140, napriek tomu žalobca požadoval
stále ďalšie doklady, pričom si dával podmienky, napr. že mu musia byť poskytnuté okamžite a mal

výhrady, že originály niektorých dokladov sú zabielené. Ustanovenie § 21 ods. 2 zákona č. 97/2013
Z.z. bližšie neupravuje podmienky, za ktorých má právo člen spoločenstva nahliadať do dokladov,
ani aké náležitosti tie doklady majú mať, ani neohraničuje časové obdobie, kedy a spätne za aké
obdobie sa člen môže domáhať týchto dokladov. Na daný prípad preto podľa názoru súdu je možné
analogiou legis aplikovať právo spoločníka nahliadať do obchodných dokladov spoločnosti. Odkázal na

ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu a Ústavného súdu podľa ktorej právo spoločníka nie je absolútne,
ale musí byť primerané, má zahŕňať iba tie doklady a informácie, ktoré sú potrebné k tomu, aby
spoločník získal rozumný prehľad o záležitostiach spoločnosti. Spoločník nesmie svoje právo vykonávať
šikanóznym spôsobom, t. j. takým spôsobom, ktorý by spoločnosť obmedzoval v činnosti, prípadne jej
spôsoboval neprimerané náklady. V prejednávanom prípade žalobca okrem neustálych požiadaviek na

sprístupnenie ďalších dokladov inicioval aj daňové kontroly a viaceré trestné konania. Ani v jednom
prípade sa však jeho podozrenia nepotvrdili. Daňová kontrola nenašla žiadne pochybenia v hospodárení
žalovanej a podľa znaleckého posudku č. 1/2020 (čl. 375) L. D. E. v spolupráci s konzultantom audítorom
L. O. P., spoločenstvo má veľmi dobré výsledky hospodárenia. Žalobca tiež inicioval ďalšie konanie, a to
podaním žaloby o náhradu škody zistenej z účtovných dokladov žalovanej (o ktorých tvrdí, že ich nemá)

vedenú na Okresnom súde Rožňava sp. zn. 4C/33/2021. Paradoxne napriek tomu, že mu chýba podľa
jeho tvrdení cca 1.000 dokumentov odmieta si už 5 rokov prevziať cca ďalších 2.000 dokumentov, ktoré
preňho na jeho žiadosť vyhotovila žalovaná. Ako dôvod neprevzatia dokladov uvádza ich zabielenie,
bez toho aby tieto doklady videl. V kontexte týchto zistení súd vyhodnotil, že zo strany žalobcu dochádzak šikanóznemu výkonu práva a dospel k záveru, že cieľom žalobcu podanou žalobou, ale aj ďalšími
podaniami, či už v civilnom alebo trestnom konaní, je spôsobiť žalovanej ťažkosti, ohroziť jej dobré
meno a spôsobiť jej ujmu v podobe trov konania. Poskytnutie ochrany konaniu, ktoré je šikanózne

alebo je zneužitím práva nie je možné ani v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu a Ústavného
súdu. Nakoľko v konaní nebolo preukázané, aby žalovaná sústavne odopierala predloženie dokladov
o hospodárení spoločenstva, tak ako to žalobca v podanej žalobe tvrdí, a toto nebolo preukázané ani
vykonaným dokazovaním, súd žalobu zamietol.

10. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal žalovanej plnú
náhradu konania.

11. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods.
1 písm. b/, d/, e/, f/ a h/ CSP, t.j. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej
inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd
zmenil rozsudok súdu prvej inštancie, žalobe vyhovel a priznal mu náhradu trov konania. Odkázal na

zápisnicu z pojednávania z 29.11.2023, podľa ktorej advokátka žalovanej uviedla, že sú určité obchodné
skutočnosti, ktoré mu nikdy nesprístupnia, čo samo osebe preukazuje dôvodnosť žaloby. Namietal,
že na pojednávaní 29.11.2023 súd prvej inštancie viackrát odmietol zaprotokolovať podstatný obsah
výpovede strán sporu a svedkov, čo právny zástupca žalobcu namietal a súd to nezaprotokoloval.
Advokát žalobcu žiadal, aby bol záznam z pojednávania pripojený do elektronického súdneho spisu.

Pripojený nebol celý záznam ale len 16 minútový záznam, aj keď pojednávanie trvalo od 10.18 hod.
do 13.40 hod. Zvukový záznam z pojednávania sa doposiaľ v elektronickom spise nenachádza a ani
záznam z diktafónu, kde súd protokoloval pojednávanie. Žalobca je tak ukrátený na svojich právach,
pretože svoje tvrdenie nemôže podopierať dôkazmi o reálnych výpovediach svedkov. Odôvodnenie
nevykonania dôkazu prehratím 3 CD nosičov považuje žalobca za nezákonné, odôvodnenie je v rozpore

s obsahom spisu, tvrdeniami strán sporu a rozporuje aj samotný výrok rozsudku. Počas konania
žalovaná sprístupnila žalobcovi časť dokladov, zvyšné doklady sprístupnené neboli. Žalovaná síce
sprístupnila určité listiny, ale nešlo o doklady, ktoré požadoval sprístupniť žalobca, pretože tieto listiny
boli prekryté a kópie listín boli zabielené. Žalovaná však tvrdí opak, že žalobcovi riadne sprístupnila
všetky originály dokladov a následne vyhotovila úplné kópie listín, čo majú preukazovať protokoly

a vyúčtovacie faktúry za vyhotovenie kópií. Pre preukázanie svojho tvrdenia o „nesprístupnení“ žalobca
žiadal vykonať dôkaz listinou, ktorý ak by súd vykonal, nemohol by dospieť k záveru o nedôvodnosti
žaloby. Vytkol súdu, že v odôvodnení jeho rozhodnutia absentuje zmienka o tom, akými úvahami bol
vedený pri vydávaní rozsudku, ako posúdil tvrdenia strán sporu, ako ich vyhodnotil, ktoré tvrdenia
boli sporné a ktoré nie, prečo nevykonal navrhnuté dôkazy a pod. V ďalšej časti odvolania žalobca

podrobne rozoberal a namietal jednotlivé body odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, poukazoval
na vyjadrenia svedkov, advokátky žalovanej, tvrdil, že doklady, ktoré si nevyzdvihol, nie sú dokladmi,
ktoré žiadal sprístupniť. Má nárok na nezabielené doklady, čo konštatoval aj súd, preto je samozrejmé,
že mal výhrady proti tomu, že originály niektorých dokladov boli zabielené. Výhrady o zabielení preto
nemôžu byť prejavom šikanózneho výkonu práva. Poukázal na to, že má právo na kontrolu svojho

majetku. Šikanózne konala žalovaná, ktorá mu neposkytla doklady, resp. doklady zabielila. Zákon
o pozemkových spoločenstvách neumožňuje žalovanej nesprístupniť doklady z dôvodu konkurencie,
navyše žiadna konkurencia medzi stranami sporu nebola, pričom odkázal na svedeckú výpoveď A. E..
Výrok o trovách konania nepovažoval za správny, pretože žalobu vzal v časti späť z dôvodu, že po začatí
konania mu žalovaná sprístupnila viaceré doklady. Toto súd nezohľadnil napriek tomu, že zastavenie

konania v časti procesne zavinila žalovaná.

12.Žalovanánavrhlarozsudoksúduprvejinštanciepotvrdiťakovecnesprávny,precízne,vyčerpávajúco
a presvedčivo odôvodnený. V súvislosti s tvrdením žalobcu v odvolaní, že samotná advokátka
žalovanej uviedla, že sú určité obchodné skutočnosti, ktoré mu nikdy nesprístupnia, žalovaná uviedla,

že žalobca určitú izolovanú vetu vytrháva z kontextu, nevysvetľuje jej celkový zmysel ani časové
okolnosti. Zopakovala, že žalobcovi neposkytla údaje o konkrétnych odberateľoch drevnej hmoty, aj
to iba za obdobie bezprostredne predchádzajúce jeho požiadavke, ktoré by mohlo byť žalobcom ako
priamym konkurentom spoločenstva zneužiteľné a mohlo narušiť jej obchodnú politiku a stratégiu.Konkrétne uviedla, že vo faktúrach, ktoré vystavila svojim obchodným partnerom prekryla údaj o tom
- ktorom konkrétnom odberateľovi a o tom bola z kontextu vytrhnutá veta. Odkázala na judikát
publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu č. R 44/2019, podľa ktorého nahliadacie

právo patrí v rozsahu nevyhnutnom na vytvorenie si rozumného prehľadu a hospodárení a nesmie
byť uplatňované spôsobom, ktorý by spoločenstvo obmedzoval pri výkone činnosti alebo ktorý by
ukladal neprimerané povinnosti. Poukázala na to, že žalobca pri preberaní faktúr s prekrytím údajov
o konkrétnom odberateľovi namietal výlučne, že podľa jeho presvedčenia „faktúry bez IČO a DIČO“ sú
v rozpore so zákonom o DPH, neobjasnil však, prečo by táto informácia bola potrebná pre vytvorenie si

spoľahlivého a dostatočného prehľadu o hospodárení spoločenstva. Zo strany žalobcu ide o zneužívanie
právanasúdnuochranu,keďsadomáhavydanianímvymenovanýchdokladov,ktorýchprevzatiejednak
potvrdil v protokoloch, ale táto skutočnosť vyplynula z jeho správania sa v konaní o náhradu škody,
v ktorom predložil faktúry za roky 2017 a 2018, o ktorých v tomto spore tvrdí, že mu neboli dodané, resp.
v tomto konaní navrhol súdu, aby mu ako žalobcovi bola uložená edičná povinnosť vydať ním obdržané
listiny (ktoré podľa žaloby nemá) a aby následne žalovaná bola zaviazaná predložiť ich originály. Takisto

údajne ním zvolenému audítorovi predložil listiny, ktoré mu spoločenstvo ešte len má vydať. Poukázala
na to, že z obsahu CD nosičov predložených žalobcom a otvorením náhodných listín vyplýva, že sa
tam nachádzajú listiny, ku vydaniu ktorých chce žalobca spoločenstvo zaviazať (konkretizovala niektoré
listiny). Zopakovala, že na žalobcu v sídle spoločnosti viac ako 5 rokov čakajú kópie dokladov o pôvode
dreva a príjmové pokladničné doklady za roky 2016 až 2018, vrátane účtovného predpisu. Námietky

žalobcu k protokolácii priebehu súdneho pojednávania hodnotila ako neurčité, lebo ich presne neuviedol
a nevysvetlil, ako by mali dopadať na výsledok sporu. Nesúhlasila s tvrdením, že by zápisnica nebola
hodnoverná a dostatočná, naopak autenticky zachytáva priebeh pojednávania. Vyjadrila sa aj k trovám
konania a mala za to, že súd o nich rozhodol správne a spravodlivo. Poukázala na to, že žalobca
sa zmeny žaloby domáhal 13.9.2018, teda až potom, čo mu všetky doklady sprístupnila a odovzdala,

tvrdiac, že údajne absolútne odignorovala jeho výzvu zo 16.8.2018. V konaní však preukázala, že na
výzvu žalobcu odpovedala e-mailom z 20.9.2018, ktorého prílohou bola odpoveď s návrhom termínu
nahliadnutia a odovzdania kópií na deň 15.10.2018. Advokát žalobcu navrhol daný termín preložiť
asi o mesiac a nový termín bol dohodnutý na 19.11.2018, o čom svedčí protokol z daného dňa. Po
tomto dátume už so žalovanou žalobca nekomunikoval a vyžiadané kópie si neprevzal. Žalobca však

zamlčal pravý dôvod čiastočného späťvzatia žaloby. Žalobca sa totiž návrhom na zmenu žaloby v roku
2018 domáhal jej rozšírenia a to tak, že sa okrem iného začal domáhať, aby žalovaná bola zaviazaná
umožniť mu nahliadnuť a vyhotoviť kópie určitých dokumentov „do dňa právoplatnosti rozsudku“, čo
žalovanápovažujezaabsurdné,nepoctivéamaximálnešikanózne.Jenemysliteľné,abyjejbolauložená
povinnosť vo vzťahu k dokumentom budúcim, keď pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jehom

vyhlásenia. Žalobca až v reakcii na vyššie uvedené námietky na najbližšom pojednávaní 15.1.2019 vzal
časť svojich požiadaviek späť a to výlučne tak, že vypustil rozhodovanie pro futuro. K späťvzatiu žaloby
v časti nedošlo pre plnenie žalovanej, či iný dôvod na jej strane.

13. Žalobca na vyjadrenie reagoval písomným podaním, v ktorom zotrval na skutočnostiach uvedených

v odvolaní.

14. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
(§ 362 CSP), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario

CSP, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, z hľadiska odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov,
s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP
a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné. Rozsudok vo veci samej bol verejne vyhlásený
na Krajskom súde v Košiciach dňa 18.2.2025 o 10.00 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 207, 2.
poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli

Krajského súdu v Košiciach v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods.
1 CSP a contrario.

15. Žalobca namietal odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/ a h/ CSP.

16. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený, ak súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa strane
sporu znemožní realizácia jej procesných práv, priznaných jej v súdnom konaní za účelom ochrany jejpráv a právom chránených záujmov. Medzi tieto procesné práva patria v zmysle judikatúry najvyššieho
súdu napr. právo vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom, právo nazerať do spisu
a robiť si z neho výpisky, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom,

právo byť predvolaný na súdne pojednávanie, právo strany konať pred súdom vo svojom materinskom
jazyku, alebo v jazyku, ktorému rozumie, právo na to, aby bol strane rozsudok doručený do vlastných
rúk. O naplnenie tohto odvolacieho dôvodu ide vždy aj vtedy, ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov alebo nezrozumiteľnosť, čo má za následok jeho nepresvedčivosť, t.j. keď
súd nedostatočne odôvodní svoje rozhodnutie (dôvody rozhodnutia nespĺňajú požiadavky kladené

ustanovením § 220 ods. 2, 3 CSP). Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného
práva na súdnu ochranu a inú právnu ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a
zrozumiteľným spôsobom vysporiadal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú
pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (nález Ústavného súdu SR sp. zn. I.
ÚS 236/2006, II. ÚS 383/2006). Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má
byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným

pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické
hľadiská. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia musí teda vychádzať zo zisteného skutkového stavu,
pričom povinnosťou súdu je zistený skutkový stav podradiť pod príslušnú právnu normu a v odôvodnení
rozsudku vysvetliť, z akých dôvodov zistený právny vzťah (skutkový stav veci) podradil pod dané
zákonnéustanovenie,akototoustanovenieinterpretovalaaplikovalnaprávnyvzťah,ktorýjepredmetom

konania. Naopak medzi tieto práva nepatrí právo strany sporu na to, aby súd akceptoval jej procesné
návrhy, aby súd rozhodol v súlade s predstavami strany sporu, alebo aby súd odôvodnil svoje
rozhodnutie podľa predstáv strany sporu. Pri tomto odvolacom dôvode musí intenzita zásahu do
procesných práv strany sporu v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu dosahovať mieru
porušenia práva na spravodlivý proces.

17. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom
postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu,
že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (napr. nesprávne realizovaná manudukčná
povinnosť súdu a pod.).

18. Naplnenie odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e/ CSP predpokladá, že strana
navrhla dôkaz, ktorý bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci
samej a súd ho nevykonal. Je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy
stranami sporu. Nevykoná najmä dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva

nie sú významné a dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré už boli preukázané iným
spôsobom alebo sú založené na zhodnom tvrdení strán. Tento odvolací dôvod súvisí s vyhodnotením
potenciálnej relevancie navrhovaného dôkazu, ako aj prípustnosti jeho vykonania. Neúplné zistenie
skutkového stavu je odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení
bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne

významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami navrhnuté, nemôže
byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom.

19. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť
o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a

ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. 1 CSP a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové

zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde
je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov,
alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne
vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcim z ustanovení § 191 a nasl. CSP.

20.Kodvolaciemudôvodupodľa§365ods.1písm.h/CSPodvolacísúduvádza,žeprávnymposúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva nasprávne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než
ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný
prípad.

21. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu
spisového materiálu v rozsahu odvolacích námietok žalobcu (§ 379 ods. 1, § 380 ods. 1, 2 CSP) dospel k
záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, dospel
k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil a žalobcom uplatnené odvolacie dôvody

v prejednávanej veci nie sú preukázané.

22. Odvolateľ neuviedol žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by preňho ako žalobcu
privodili iné rozhodnutie. Námietky uvedené v odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého rozsudku z hľadiska zistených skutočností (skutkového stavu) a právneho posúdenia
veci. Odvolacie námietky boli už predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi

vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci.

23. Súd prvej inštancie logicky a zrozumiteľným spôsobom zdôvodnil svoj postup a uviedol
dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil, ako po stránke skutkovej, tak
aj po právnej stránke. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie obsahuje odpovede na všetky

podstatné argumenty, uvádzané žalobcom v odvolaní. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva
jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov,
ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci.

24. Odvolací súd sa vzhľadom na zákonu zodpovedajúce odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie s
týmtovplnomrozsahustotožňuje,konštatujesprávnosťjehodôvodov,odkazujenaň,pretohoneopakuje
v odôvodnení svojho rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP) .

25. Žalobca v odvolaní prehodnocuje, spochybňuje a vytýka spôsob vyhodnotenia dôkazov vrátane

svedeckých výpovedí, o ktorej tvrdí, že sa nimi súd prvej inštancie vôbec nezaoberal, resp. ich náležite
nevyhodnotil. Podrobne namieta závery vyplývajúce z jednotlivých bodov odôvodnenia rozsudku
súdu prvej inštancie a naznačujú vlastné hodnotenie vykonaného dokazovania, na ktorom založil
svoj názor na právne posúdenie sporu smerujúce k jeho úspechu v spore a tvrdí, že k porušeniu
práva na spravodlivý proces došlo nesprávnym vyhodnotením dokazovania, resp. jeho nevykonaním,

nesprávnym zistením skutkového stavu a tým, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy ním namietané
skutočnosti. Treba si však uvedomiť, že sporové konanie je konaním, v ktorom vždy proti sebe stoja dve
strany, ktorých tvrdenia a záujmy sú v zásade protichodné, úloha súdu je práve v tom, aby na základe
vykonaného dokazovania dospel k záveru o (ne)preukázanosti tvrdení tej ktorej strany a prijal právne
závery tomu zodpovedajúce. Je teda zrejmé, že jedna strana v spore musí byť vždy tou neúspešnou.

Podstata odvolania a jeho dôvodov nemôže byť založená na samotnej skutočnosti neúspechu v konaní
a na argumentácii, že súdy mali považovať tvrdenia neúspešnej strany za pravdivé a relevantné.
26. Podľa názoru odvolacieho súdu námietky žalobcu sú len polemikou so spôsobom vyhodnotenia
vykonaných dôkazov súdom prvej inštancie. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 204/2009 zo 14.9.2011, podľa ktorého ...„Dôkazy

hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej; pritom
starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§
132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z
hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je
obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-

ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie súdu, ktorého
podkladom sú dôkazy nesprávne vyhodnotené, môže byť prípadne z tohto dôvodu vecne nesprávne,
avšak táto skutočnosť sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. Do obsahu
základného práva podľa čl. 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať

sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). V prípade nesprávnosti hodnotenia dôkazov
nejde o dôvod, ktorý by zakladal prípustnosť dovolania podľa § 237 O.s.p. (viď R 42/1993). O tom, ktoré
z označených dôkazov vykoná, rozhodne súd, ktorý nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonaniedokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie
dokazovania a rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu
a nie účastníkov konania (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. 5. 2009 sp.

zn. 3Co5/2009, 3Cdo 80/2009). V posudzovanej veci takto súd dospel k záveru, že nevykoná dôkaz
navrhovaný žalobcom spočívajúci v prečítaní listín na 3 CD nosičoch, z ktorých nosič označený ako č.
2 je nečitateľný. Svoje rozhodnutie súd odôvodnil tým, že nie je zrejmé, čo chce žalobca navrhovaným
dokazovaním preukázať a tiež z dôvodu hospodárnosti konania. Odvolací súd v súvislosti s návrhom
tohtodokazovaniadopĺňa,žepodľavyjadreniažalovanejbolaoboznámenásobsahomlistínnanosičoch

(malo ísť o dokumenty, ktorých kópie predložila žalobcovi) a nesporne tieto boli známe aj samotnému
žalobcovi. V zmysle § 204 CSP súd listinu alebo jej časť neprečíta na pojednávaní, ak jej odpis bol strane
sporu doručený. K splneniu tejto podmienky v konaní došlo, preto súd nebol povinný písomnosti na CD
nosičoch oboznamovať na pojednávaní prečítaním.
27. Hodnotením dôkazov z hľadiska ich pravdivosti potom súd dochádza k záveru, ktoré skutočnosti,
o ktorých dôkazy (pre rozhodnutie významné a zákonné) podávajú správu, je možné považovať za

pravdivé (dokázané) a ktoré nie. Pre hodnotenie dôkazov z hľadiska ich pravdivosti (vierohodnosti)
zákon nepredpisuje formálny postup a ani neurčuje váhu jednotlivých dôkazov tým, že by niektorým
dôkazompriznávalvyššiupravdivostnúhodnotualebonaopak,určitýmdôkaznýmprostriedkomdôkaznú
silu úplne alebo sčasti odopieral. Prisudzovanie hodnoty pravdivosti jednotlivým dôkazom sa deje ich
zhodnotením jednotlivo aj v ich vzájomnej súvislosti. Myšlienkové závery o pravdivosti či nepravdivosti

dôkazov, ku ktorým súd dospel, preto nepredstavujú akt ľubovôle súdu, a nie sú ani vecou púheho
osobného dojmu či všeobecnej úvahy. Vnútorné presvedčenie o ne/pravdivosti (ne/vieryhodnosti)
účastníckej alebo svedeckej výpovede je výsledkom logického myšlienkového postupu, vychádzajúceho
z posúdenia objektívnych skutočností vonkajšieho sveta (skutkových okolností), zistených v konkrétne
prejednávanej veci, ako napríklad z rozporov vo výpovedi strany, svedka, ako aj z rozporov medzi

výpoveďou strany, svedka (jej obsahom) a inými vykonanými dôkazmi, zo spôsobu jeho výpovede, z
jeho osobného (nie však z všeobecne postulovaného) vzťahu k veci alebo k osobám zúčastneným na
konaní a pod.

28. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania v neprospech

žalobcu. Aj keď v odvolaní žalobca rozporuje takéto vyhodnotenie dokazovania, podľa názoru
odvolacieho súdu v posudzovanej veci súd prvej inštancie pre svoje skutkové zistenia vzal do úvahy
iba skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov a v jeho hodnotení dôkazov a poznatkov nie je
logický rozpor, jeho úvaha nebola svojvoľná či neprimeraná, ale mala racionálny podklad vychádzajúci
z predmetu sporu.

29. Žalobca svojimi odvolacími námietkami, poukazujúcimi na nedostatky odôvodnenia napadnutého
rozsudku, nastolil predmetom odvolacieho prieskumu okrem iného aj správnosť procesného postupu
prvoinštančného súdu z hľadiska rešpektovania jeho práva na riadne odôvodnenie rozhodnutia (§ 365
ods. 1 písm. b/ C.s.p.).

30. Podľa ust. § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré

dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

31. Vo všeobecnosti odôvodnenie je tou časťou rozsudku, v ktorej súd vysvetľuje, akým spôsobom

a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. V citovanom ustanovení preto zákon určuje
konkrétnepožiadavkynaobsahodôvodneniarozsudkutak,abyznehobolazrejmájehoopodstatnenosť,
zákonnosť a spravodlivosť. Zákon vyžaduje, aby súd v odôvodnení rozhodnutia vymedzil tiež, ktoré
skutočnosti boli pre jeho rozhodnutie zásadné, ktoré z nich boli medzi stranami nesporné a aké skutkové
závery, a na podklade ktorých dôkazov urobil vo vzťahu k skutočnostiam sporným. V odôvodnení

rozsudku súd vysvetlí, aké skutkové zistenie odôvodnilo aplikáciu zvolenej právnej normy, podá jej
interpretáciu na konkrétne okolnosti prípadu a vyvodí z nej závery o spornom práve či povinnosti.
Povinnosťousúdujevodôvodnenísavysporiadaťtiežsrozhodujúcimiargumentmistrán;zodôvodnenia
má pritom podľa právnej praxe vyplývať dôvod, pre ktorý súd prijal či odmietol rozhodujúce argumenty,pričom len konštatovanie nesprávnosti či irelevantnosti argumentácie bez náležitého zdôvodnenia,
požiadavku riadneho odôvodnenia nespĺňa.

32. Už skoršia judikatúra Najvyššieho súdu SR (R111/1998) zastávala názor, že nepreskúmateľnosť
rozhodnutia nezakladá zmätočnosť a prípustnosť dovolania; nepreskúma-teľnosť bola považovaná len
za vlastnosť (vyjadrujúcu stupeň kvality) rozhodnutia súdu, v ktorej sa navonok prejavila tzv. iná vada
konania, majúca za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( § 241 ods. 2 písm. b) O.s.p.). S tým
názorom sa stotožnil aj Ústavný súd SR (por. rozhodnutia sp. zn. I. ÚS 364/2015, II. ÚS 184/2015, III.

ÚS 288/2015 a I. ÚS 547/2016). Na zásade, podľa ktorej nepreskúmateľnosť zakladá (len) „inú vadu
konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.“, zotrvalo aj zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu
SR č. R 2/2016, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania
v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie
rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov, podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o
skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho

poriadku“. Zmeny v procesnej úprave, ktoré nadobudli účinnosť od 1. júla 2016, sa podstaty a zmyslu
tohto stanoviska nedotkli, preto ho treba považovať aj naďalej za aktuálne. I naďalej teda z pohľadu
odvolacích dôvodov nepreskúmateľnosť rozhodnutia predstavuje nesprávnosť postupu súdu, ktorým sa
odníma strane sporu možnosť uskutočňovať jej procesné práva v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP
(z hľadiska podmienok prípustnosti dovolania podľa ust. § 420 písm. f/ CSP; do 30.6.2016 ust. § 237

ods. 1 písm. f/ O.s.p.) len v celkom ojedinelých (extrémnych) prípadoch, ktoré majú znaky relevantné
aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď
rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej
dôležitosti pre súdny systém” (por. Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k
vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003).

Za procesnú vadu konania podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP (§ 420 písm. f/ CSP) teda nemožno
považovať to, že súd prvej inštancie neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa (por.
uznesenie NS SR sp. zn. 5 Cdo 84/2017 z 25.10.2017). I Ústavný súd SR v zmysle svojej judikatúry
považuje za protiústavné a aj arbitrárne tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci
samej alebo aj extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (IV. ÚS

150/03, I. ÚS 301/06).

33. Súd prvej inštancie podľa zistenia odvolacieho súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol
čoho sa žalobca domáhal a aké bolo procesné stanovisko žalovanej k žalobe; z ich tvrdení a
argumentácie vyselektoval podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty a vo vzťahu k rozhodujúcim

sporným skutočnostiam ozrejmil aké zistenia vyplynuli z toho - ktorého z vykonaných dôkazov. Zistené
skutočnosti následne zrozumiteľne a v súlade so zásadami formálnej logiky premietol do rozhodujúcich
skutkových záverov a z nich právnymi úvahami zdôvodnil výber právnych noriem, ktoré aplikoval, a tiež
aj konkrétne následky, ktoré z nich za daného skutkového stavu vyvodil. Podľa posúdenia odvolacieho
súdu nemožno odôvodnenie napadnutého rozsudku v žiadnom prípade považovať ani za arbitrárne ani

za úplne odchylné od veci samej a ani za extrémne nelogické, a preto odvolaciu námietku žalobcu proti
odôvodneniu napadnutého rozsudku odvolací súd posúdil len ako nespokojnosť odvolateľa so závermi
prezentovanýmivodôvodnení,ktoráakužbolozmienené,nezakladánesprávnosťpostupusúdu,ktorým
sa odníma strane sporu možnosť uskutočňovať jej procesné práva, a teda dôvodnosť odvolacieho
dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP. Odvolací súd v tejto súvislosti pre úplnosť poznamenáva,

že vo vzťahu k obsahovým požiadavkám odôvodnenia rozhodnutia, vyplývajúcim z ústavného práva
na spravodlivé súdne konanie ÚS SR formuloval, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkom konania (stranami), ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkýchdetailovsporu,uvádzanýchúčastníkmikonania.Odôvodnenierozhodnutiavšeobecnéhosúdu,

ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, preto postačuje na záver o tom,
že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka konania na spravodlivé súdne konanie (IV. ÚS
112/05, I. ÚS 117/05).

34.Žalobcavžalobeakoajvosvojichďalšíchpodaniachtrvalnatom,žežalovanámusústavneodopiera

právo nahliadať do ním vymienených dokumentov a vyhotoviť si z nich kópie. V tejto súvislosti treba
poukázať na to, že okruh dokumentov, do ktorých chcel nahliadnuť a vyhotoviť si z nich kópie v priebehu
konania žalobca viackrát menil, rozširoval, so stále sa opakovanou argumentáciou, že toto právo mu
žalovaná sústavne odopiera. Odvolací súd sa s týmto tvrdením žalobcu nemôže stotožniť.35. Pôvodná žaloba podaná dňa podaná dňa 26.7.2016 smerovala na nahliadnutie do dokladov a na
vydanie ich kópií špecifikovaných v žalobe len za roky 2013, 2014, 2015. Odhliadnuc od, že údajne

osoba poverená žalobcom A. E. mal nahliadnuť do dokumentov 15.6.2016 (riadne splnomocnenie pre
túto osobu je z dátumu 5.8.2016), avšak toto stretnutie sa neuskutočnilo z dôvodov, ktoré každá sporová
strana interpretuje rozdielne a z neuskutočnenia viní druhú stranu (miska váh sa podľa odvolacieho súdu
vzhľadom na vyhodnotenie svedeckých výpovedí nakláňa skôr v prospech žalovanej), uskutočnilo sa
stretnutie medzi osobou poverenou žalobcom a spoločenstvom dňa 8.8.2016, kedy poverenej osobe

boli predložené dokumenty presne špecifikované v protokole z tohto dňa za roky 2013, 2014, 2015
a boli mu vydané kópie týchto dokumentov. Jednalo sa o tieto dokumenty: hlavné knihy analytickej
evidencie za roky 2015, 2014, 2013, výkazy ziskov a strát za roky 2015, 2014, 2013, vydané faktúry
za roky 2015 (od č. FV2015001 do č. FV2015144), 2014 (od č. FV 2014001 do č. FV2014004 a od č.
2014005 do č. 2014088), 2013 (od č. FV 2013001 do č. FV 2013104), prijaté faktúry za roky 2015 (od
FP 2015001 do FP 2015133), 2014 (od č. FP2014001 do č. FP 2014133, 2013 (od č. FP 2013001 do č.

FP 2013147), zoznamy vydaných a prijatých faktúr k 31.12.2013, 31.12.2014, 31.12.2015, inventúrny
súpis zásob drevnej hmoty k 31.12.2013, 31.12.2014, 31.12.2015, výpisy z účtov k 31.12.2015,
31.12.2014, 31.12.2013, zmluva o pozemkovom spoločenstve zo dňa 18.12.2013. A. E. na tomto
stretnutí k dokumentom predloženým na nahliadnutie a k vyhotoveným kópiám nemal žiadne námietky.
Z „Protokolu“ vyplýva, že k požiadavke k predloženiu „analytiky nákladov a výnosov za roky 2015, 2014,

2013“ekonómkaspoločenstvapoznamenala,žetentopojemniejejasný,účtovnýprogramspoločenstva
(MRP podvojné účtovníctvo) požadovanú výstupnú zostavu nemá. K nahliadnutiu boli preto predložené
hlavné knihy analytickej evidencie, kde sú účty uvedené podľa analytickej evidencie nákladov a výnosov,
predložené boli aj výkazy ziskov a strát. Na tomto stretnutí A. E. požiadal o vyhotovenie faktúr za obdobie
od januára do júna 2016, vrátane zoznamu vydaných faktúr za rok 2016 ako aj kópie výpisu z účtu od

1.1.2016do30.6.2016.Ďalšiestretnutiebolodohodnuténa15.8.2016.Natomtostretnutíboliodovzdané
kópie dokumentov: faktúry za obdobie od 1.1.2016 do 30.6.2016 (od č. FV 2016001 do č. FV 2016060),
zoznam vydaných faktúr za obdobie od 1.1.2016 do 30.6.2016, výpis z účtu od 1.1.2016 do 30.6.2016,
zakladateľská listina obchodnej spoločnosti UaPS Vyšné Slovinky s.r.o. Advokát žalobcu k predloženým
dokumentom uviedol, že údaje o odberateľoch vo faktúrach a v zozname faktúr sú vymazané a vyjadril

sa, že spoločenstvo odmieta vydať účtovné doklady a umožniť nahliadnuť do nich, faktúry bez uvedenia
o odberateľoch bez uvedenia ich IČO, DIČO sú v rozpore so zákonom o DPH a požiadajú príslušné
orgány o preverenie hospodárenia spoločenstva.

36. Odvolací súd dáva do pozornosti, že v tomto čase predmetom konania bolo stále sprístupnenie

dokladov za roky 2013-2015, teda nie aj za rok 2016, stotožňuje sa aj s argumentáciou žalovanej,
že žalobca nevysvetlil, prečo pre vytvorenie si spoľahlivého a dostatočného prehľadu o hospodárení
spoločenstva musel nutne vedieť aj IČO, resp. DIČO odberateľov, že pri preverovaní hospodárenia
spoločnosti daňové orgány ale ani orgány činné v trestnom konaním nenašli žiadne nezrovnalosti a
napokon konštatuje, že sa nemožno stotožniť s tvrdením žalobcu, že spoločenstvo mu odmietlo vydať

účtovné doklady - mohol do nich nahliadnuť, čo mu bolo umožnené a tiež vyhotoviť ich kópie. Ďalšie
stretnutie medzi A. E. a spoločenstvo sa uskutočnilo 22.8.2016, kedy mu spoločenstvo odovzdalo kópie
týchto listín: ročnú evidenciu výkonov v lesných porastoch 2013 -10 strán, ročnú evidencia výkonov v
lesných porastoch 2014-11 strán, ročnú evidenciu výkonov v lesných porastoch 2015-9 strán, evidenciu
ťažby dreva a holín k 31.12.2013-75 strán, evidenciu ťažby dreva a holín k 31.12.2014-86 strán,

evidenciu ťažby dreva a holín k 31.12.2015-104 strán. Na tomto stretnutí A. E. požiadal v termíne
2.9.2016 o predloženie ďalších dokumentov, a to: pracovné zmluvy a dohody o vykonaní práce za
roky 2013, 2014, 2015 a polrok 2016, zmluvy a objednávky s dodávateľmi a objednávateľmi za roky
2013, 2014, 2015 a polrok 2016, zmluvu o založení UaPS s.r.o., výpis z účtu UaPS s.r.o. za roky
2013, 2014, 2015, polrok 2016, správy dozornej rady a správy z hospodárenia za roky 2013, 2014

a 2015. Na stretnutí 2.9.2016 boli A. E. a advokátovi žalobcu odovzdané tieto kópie dokumentov:
pokladňa 2013 VPD13001-VPD12134, PPD13001-PPD13088 + zoznam, pokladňa 2014 VPD14001-
VPD14137, PPD14001-PPD14094 + zoznam, pokladňa 2015 VPD15001-VPD15127, PPD15001-
PPD15093 + zoznam, pokladňa 2016 VPD16001-VPD16067, PPD16001-PPD16050 + zoznam, faktúry
prijaté FP2016001-FP2016066 + zoznam. K predloženým dokumentom advokát žalobcu žiadal ihneď

predložiť konkrétne doklady preukazujúce predaj tovaru osobám, ktorí boli zaúčtované ako pokladničné
doklady a to najmä nie však výlučne „Doklad o pôvode dreva“, „Odvozné lístky“ alebo iný doklad, na
ktorom je uvedené množstvo tovaru, druh tovaru, sortiment tovaru a iné špecifiká tovaru za obdobie 2013
do 30.6.2016. Dňa 19.9.2016 boli A. E. a advokátovi žalobcu na nahliadnutie predložené dokumenty:pracovné zmluvy (3 ks) a dohody o vykonaní práce (69 ks) uzavreté v rokoch 2013 až 2016, zmluvy
o vykonaní prác v lesníckych činnostiach - 9 ks za rok 2013, 5 ks za rok 2014, 3 ks za rok 2015, 3
ks za rok 2016, dodatky k zmluvám o vykonaní prác v lesníckych činnostiach za roky 2013 až 2016,

správa o činnosti UaPS Vyšné Slovinky, s.r.o., za rok 2015, správy dozornej rady spoločenstva za
roky 2013 a 2014 a výsledok hospodárenia spoločenstva za rok 2013 a 2014, správa č. 1 o výsledku
kontroly pokladne a hotovostných finančných operácií spoločenstva za obdobie od 01.01.2015 do
14.4.2015 s 1 prílohou, správa č. 2 o výsledku kontroly pokladne a hotovostných finančných operácií
spoločenstva za obdobie od 15.4.2015 do 30.9.2015 s 3 prílohami, správa č. 3 o výsledku kontroly

pokladne a hotovostných finančných operácií spoločenstva za obdobie od 1.10.2015 do 31.12.2015 s 4
prílohami, inventarizačný zápis k 31.3.2016 s 3 prílohami a odovzdané im boli aj kópie dokumentov a tiež
sumarizácia položiek miezd spoločenstva za roky 2013 až 2016. Na tomto stretnutí advokát žalobcu
predniesol požiadavku na predloženie ďalších dokumentov, na čo reagovala advokátka žalovanej (k
údajne chýbajúcim pracovným zmluvám uviedla, že predseda spoločenstva pracovnú zmluvu nemá
a pracovná zmluva Q. K. bola sprístupnená a bola vyhotovená jej kópia, k požiadavke o nahliadnutie

do zápisnice z valného zhromaždenia, ktoré odsúhlasilo založenie spoločnosti UaPS Vyšné Slovinky
s.r.o. uviedla, že ju nemá k dispozícii, táto požiadavka nebola vznesená vopred, bude oznámené,
kedy zápisnica bude k dispozícii, zápisnice z dozornej rady spoločenstva sa nevyhotovujú, o správach
o výsledku kontroly pokladne z roku 2015 boli vyhotovené kópie, správa za rok 2016 bola predložená,
advokátka ku požiadavke predloženia objednávok s odberateľmi a dodávateľmi uviedla, že spoločenstvo

objednávky nevystavuje ani žiadne neprijíma, okrem predložených zmlúv spoločenstvo nemá žiadne iné
obchodné zmluvy). Advokát žalobcu na tomto stretnutí žiadal aby ihneď boli sprístupnené dokumenty,
ktoré žiadal 2.9.2016, na oznámenie advokátky žalovanej, že môžu byť sprístupnené 26.9.2016,
namietal, že tento postup spoločenstva je neštandardný, rozporný so zákonom a členovi spoločenstva
vzniká škoda. Na tomto stretnutí advokát žalobcu a A. E. žiadali okamžite sprístupniť dokumenty

cenník drevnej hmoty za roky 2013 – 2016, lístky, resp. pokladničný doklad z registračnej pokladne na
odpredaj metrovice za roky 2013 – 2016 a ďalšie, ktoré sa podľa nich týkali hospodárenia spoločnosti,
pričom neakceptovali stanovisko, že nimi žiadané dokumenty nie je možné sprístupniť ihneď, lebo
neboli vyžiadané vopred. Dňa 26.9.2016 spoločenstvo predložilo zástupcom žalobcu A. E. a A. G.
knahliadnutiudokumenty,oktoréžiadali2.9.a19.9.2016:zápisnicuzvalnéhozhromaždeniasprílohami

z 28.4.2013, cestovné príkazy s povinnými prílohami (pozn. nie každý cestovný príkaz má prílohu)
za rok 2013: 58 ks, za rok 2014: 48 ks, za rok 2015: 25 ks a za rok 2016: 7 ks, záznam prevádzky
motorového vozidla Lada Niva, EVČ: M. XXX J., za roky 2013, 2014, 2015 a 2016, zmluvu s odborným
lesným hospodárom p. L. D. zo dňa 31.12.2011, zápisnica z valného zhromaždenia z 8.12.2013,
zápisnicu zo zasadnutia výboru spoločenstva zo dňa 5.8.2016, doklady o pôvode dreva za rok 2013:

285 ks, za rok 2014: 292 ks, za rok 2015: 319 ks a za rok 2016: 132 ks a odovzdalo kópie týchto
dokumentov: cenník palivového dreva z 25.4.2013, cestovné príkazy s povinnými prílohami (pozn. nie
každý cestovný príkaz má prílohu) za rok 2013: 58 ks, za rok 2014: 48 ks, za rok 2015: 25 ks a za
rok 2016: 7 ks, záznam prevádzky motorového vozidla Lada Niva, EVČ: M. XXX J., za roky 2013,
2014, 2015 a 2016, zmluvu s odborným lesným hospodárom p. L. D. z 31.12.2011, zápisnicu z valného

zhromaždenia z 8.12.2013, zápisnicu zo zasadnutia výboru spoločenstva z 5.8.2016. Napokon dňa
19.11.2018 spoločenstvo predložilo advokátovi žalobcu na základe výzvy na sprístupnenie dokumentov
zo 16.8.2018 tieto písomnosti: hlavné knihy analytickej evidencie za roky 2016, 2017 a za rok 2018
do 15.8.2018, vrátane účtovných závierok, kópie vydaných faktúr vrátane dokladov o pôvode dreva s
prekrytými údajmi o odberateľoch za druhý polrok 2016 (od č. FV2016061 do č. FV2016121), za rok

2017 (od č. FV2017001 do č. FV2017084), za rok 2018 (od č. FV2018001 do č. FV2018025), doklady
o pôvode dreva od .07.2016 do 15.08.2018 vydávané na pokladničný doklad, príjmové pokladničné
doklady za druhý polrok 2016 (od č. PPD16105 do č. PPD16051), za rok 2017 (od č. PPD17001
do č. PPD17062, od č. PPD17062 do č. PPD17075 a od č. PPD17077 do č. PPD17137), za rok
2018 (od č. PPD18001 do č. PPD18003, od č. PPD18006 do č. PPD18027, od č. PPD18029 do

č. PPD18046, od č. PPD18048 do č. PPD18059), prijaté faktúry za roky druhý polrok 2016 (od č.
FP2016067 do č. FP2016134), 2017 (od č. FP2017001 do č. FP2017150), 2018 (od č. FP2018001 do
č. FP2018086), zoznamy vydaných a prijatých faktúr od 1.7.2016 do 15. 8.2018, inventúrny súpis zásob
drevnej hmoty k 31.12.2016 a k 31.12.2017, výpisy z účtov k 31.12.2016 a k 31.12.2017, zápisnice z
valného zhromaždenia (i) z 4.5.2014 s prílohami Výsledok hospodárenia za rok 2013, Plán nákladov,

výnosov a výsledku hospodárenia za rok 2014, (ii) z 29.6.2014 bez príloh, (iii) z 22.8.2014 s prílohou
Zápisnica volebnej komisie o výsledku volieb do orgánov spoločenstva z 3.8.2014, (iv) zo 14.6.2015
s prílohami Výsledok hospodárenia za rok 2014, Plán nákladov, výnosov a výsledku hospodárenia za
rok 2015, Správa dozornej rady zo 14.6.2015, (v) z 8.5.2016 s prílohami Výsledok hospodárenia za rok2015, Plán nákladov, výnosov a výsledku hospodárenia za rok 2016, Správa dozornej rady z 8.5.2016,
Výročná správa spoločenstva z 18.6.2017, Správa o činnosti UaPS Vyšné Slovinky s.r.o. za rok 2015
z 8.5.2016 a (vi) z 25.2.2018 s prílohami Výsledok hospodárenia za rok 2017, Plán nákladov, výnosov

a výsledku hospodárenia za rok 2018, Zápisnica volebnej komisie valného zhromaždenia z 25.2.2018,
Výročná správa spoločenstva z 25.2.2018, Správa o činnosti UaPS Vyšné Slovinky s.r.o. za rok 2017,
účtovnázávierkaUaPSVyšnéSlovinkys.r.o.k31.12.2017,zápisnicezozasadnutiavýboruspoločenstva
z 12.1.2018, 16.2.2018, 9.3.2018, 11.5.2018, 8.6.2018 a 3.8.2018, rozhodnutie Sociálnej poisťovne,
pobočka Spišská Nová Ves z 29.9.2015, č 700-389129651-GCo4/15, zápisnica o miestnom zisťovaní z

11.7.2017, č. 101502432/2017, zápisnica o miestnom zisťovaní zo 4.4.2017, č. 10058502/2017, dodatok
č. 02/2016 k zmluve o vykonaní prác v lesníckych činnostiach č. 1/T/2016 zo 6.4.2016, dodatok č.
02/2016 k zmluve o vykonaní prác v lesníckych činnostiach č. 3/T/2016 z 15.10.2016, zmluva o vykonaní
prác v lesníckych činnostiach č. 1/T/2017 so D. R. z 3.4.2017 a jej dodatok č. 1 z 3.4.2017 a dodatok č. 2
z 3.7.2017, zmluva o vykonaní prác v lesníckych činnostiach č. 2/T/2017 s S. K. z 3.4.2017 a jej dodatok
č. 1/2017 z 3.4.2017 a dodatok č. 2 z 3.7.2017, zmluva o vykonaní prác v lesníckych činnostiach č. 3/

T/2017 s JOKOtimber, s.r.o. z 3.4.2017 a jej dodatok č. 1/2017 z 3.4.2017 a dodatok č. 2 z 3.7.2017,
zmluva vykonaní prác v lesníckych činnostiach č. 1/T/2018 s S. K. zo 7.3.2018 a jej dodatok č. 1/2017
zo 7.3.2018, zmluva vykonaní prác v lesníckych činnostiach č. 2/T/2018 s A. T. z 26.3.2018, zmluva
o vykonaní prác v lesníckych činnostiach č. 3/T/2018 s Q. K. z 23.5.2018 a jej dodatok č. 1/2018 z
23.5.2018, dodatok č. 1 k zmluve č. 1 s L. M. D. z 11.5.2018 a zároveň mu boli odovzdané kópie

týchto dokumentov. V tomto protokole sa spoločenstvo v lehote 10 dní zaviazalo odovzdať kópie týchto
dokladov: doklady o pôvode dreva od 1.7.2016 do 15.8.2018 vydávané na pokladničný doklad s úplnými
neprekrytými údajmi, prijaté faktúry za druhý polrok 2016 (od č. FP2016067 do č. FP 2016134), 2017
(od č. FP2017001 do č. FP2017150), 2018 (od č. FP2018001 do č. FP2018086) s úplnými neprekrytými
údajmi, príjmové pokladničné doklady za druhý polrok 2016 (od č. PPD16105 do č, PPD17137), za

rok 2018 (od č. PPD18001 do č. PPD18003, od č. PPD18006 do č. PPD18027, od č. PPD18029 do
č. PPD18046, od č. PPD18048 do č. PPD18059) vrátane účtovného predpisu. K požiadavke advokáta
žalobcu, aby na kópiách neboli zabielené údaje o odberateľoch advokátka žalovanej uviedla, že viackrát
bolo vysvetlené, že k tomu došlo z dôvodu zabránenia konkurencie a v súvislosti s argumentáciou
advokáta žalobcu, že žiadosť o sprístupnenie bola podaná už v auguste 2018, a napriek tomu si

spoločenstvonesplnilopovinnosť,poukázalaajnato,žetermínsprístupneniabolnapožiadavkužalobcu
preložený o mesiac, čo nenasvedčuje urgentnosti jeho žiadosti o nahliadnutie do dokumentov.

37. Odvolací súd zopakoval tieto skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu pre lepšiu ilustráciu toho,
že nie je možné stotožniť sa argumentáciou žalobcu, že žalovaná mu sústavne odopierala jeho právo

vyplývajúce z ust. § 21 ods. 2 zákona č. 97/2013 Z.z. Pokiaľ žalobca odôvodňoval svoj postup pri
domáhaní sa sprístupňovania dokumentov na nahliadnutie dôvodným podozrením, že zástupcovia
spoločenstva konajú nezákonne a obohacujú sa na úkor členov žalovanej, tieto jeho podozrenia neboli
potvrdené ani na základe ním podaného trestného oznámenia, ani daňovou kontrolou. Podstatou
argumentácie žalobcu bolo, že neboli mu sprístupnené niektoré doklady, len ich kópie, na ktorých

boli prekryté, resp. vymazané údaje o odberateľoch a dodávateľoch žalovanej. V súvislosti s týmto
tvrdením nemožno odignorovať skutočnosť vyplývajúcu z „Protokolu“ zo dňa 19.11.2018, podľa ktorého
sa žalovaná zaviazala vydať žalobcovi kópie dokladov s neprekrytými údajmi (viď vyššie), ktoré si
však žalobca nikdy nevyzdvihol napriek tomu, že ho na to žalovaná vyzvala a viackrát v konaní na to
poukazovala, pričom jeho argumentácia, že si ich neprevzal, lebo sú na nich prekryté údaje je nelogická,

pretože ním tvrdenú skutočnosť by mohol zistiť, len keby si ich prevzal.

38. Vzhľadom na časový odstup od podania žaloby do rozhodnutia súdu prvej inštancie, tiež na
nepotvrdené podozrenie o nezákonnom konaní žalovanej a škode vznikajúcej žalobcovi, na množstvo
dokumentov predložených žalobcovi, vzniká otázka k čomu smeruje žaloba v čase vyhlásenia rozsudku,

čo ňou sleduje žalobca v tomto čase, aké je v čase vyhlásenia rozsudku jej „ratio“ a k čomu by
žalobca dokumenty, ktorých sprístupnenia na nahliadnutie sa domáha (o ktorých tvrdí, že mu neboli
sprístupnené na nahliadnutie, lebo boli na nich, resp. na ich kópiách vymazané údaje, pričom kópie
snevymazanýmiúdajmisineprevzal)využil,kakémuúčelubymuslúžili,pričomodvolacísúdnepopiera,
že má zákonnú možnosť na nahliadanie do nich a vyhotovenie kópií. Táto však zo strany spoločenstva

umožnená bola a skutočnosť, že dokumenty s neprekrytými údajmi si žalobca neprevzal, nemôže byť
pripísaná v neprospech žalovanej, ktorá v súdnom konaní tvrdí, že dokumenty pripravila na prevzatie
(dokonca žalobcu vyzvala na ich prevzatie), čo žalobca nevie účinne poprieť, lebo si ich neprevzal.
Pokiaľ tieto dokumenty s neprekrytými údajmi neboli žalobcovi predložené v čase, v ktorých sa domáhalich predloženia, odvolací súd poukazuje na to, že súd pri vyhlasovaní rozsudku vychádza zo situácie,
aká existuje v čase jeho vyhlásenia. Spochybniť opakované tvrdenie žalovanej, že dokumenty bez
prekrytia údajov žalobcu sú pre žalobcu pripravené, by mohol len samotný žalobca, keby si ich prevzal,

čo však neurobil. Obrana žalovanej a jej vysvetlenie, z akého dôvodu na kópiách predložených žalobcovi
v predchádzajúcich rokoch boli v tom ktorom období údaje o odberateľoch prekryté sú logické a aj
pochopiteľné (a to pri trocha dobrej vôli aj zo strany žalobcu, najmä za situácie, že nebola preukázaná
jeho obava, aby spoločenstvo v rokoch, za ktoré žiadal sprístupniť dokumenty, hospodárilo na úkor a na
škodu jeho a ďalších svojich členov).

39. Vychádzajúc z okolností konkrétnej veci, žalobca postupoval formálne v súlade s ust. § 21 ods.
2 zákona č. 97/2013 Z.z., podľa ktorého členovia spoločenstva a fond majú právo nahliadať do
dokladov týkajúcich sa hospodárenia spoločenstva a vyžiadať si ich kópie. Žalovaná reagovala na
jeho požiadavky, ktorých obsah sa postupne rozširoval a domáhal sa predloženia na nahliadnutie
a vyhotovenia kópií ďalších a ďalších dokumentov, ktoré konkretizoval na jednotlivých stretnutiach tak,

ako to vyplýva z vyššie uvedených „Protokolov“. Napriek predloženiu množstva dokumentov (viac ako
4.000) žalobca bol nespokojný, domáhal sa predloženia ďalších dokumentov, ktorých vyhľadávanie
a kopírovanie zamestnávalo mimo riadnych pracovných úloh zamestnancov, resp. členov spoločenstva,
až napokon nastala situácia, že žalobca o pripravené dokumenty, sprístupnenia ktorých sa domáhal,
stratil záujem a od spoločenstva si ich neprevzal. Uvedená situácia navodzuje dojem, že v čase

vyhlásenia rozsudku žalobca nemal záujem o samotné nahliadnutie do dokumentov spoločnosti za
účelom získania prehľadu o hospodárení spoločnosti, ktorej je členom (k čomu zákonodarca logicky
smeroval zavedením ustanovenia § 21 ods. 2 do zákona č. 97/2013 Z.z.), ani o vydanie kópií
dokumentov, ale vzhľadom na nie dobré vzťahy medzi žalobcom a spoločnosťou smerovali skôr
k vyvíjaniu určitého nátlaku na spoločnosť a neskôr aj k nepodloženému tvrdeniu o zlom hospodárení

spoločenstva, ktoré však bolo vyvrátené orgánmi činnými v trestnom konaní a daňovými orgánmi. Takéto
správanie žalobcu nemožno vyhodnotiť inak ako zneužívanie práva vedúce až k šikane žalovanej.

40. Účelom ust. § 21 ods. 2 zákona č. 97/2013 Z.z. je umožniť nahliadnutie členom spoločenstva do
dokladov týkajúcich sa hospodárenia spoločenstva a vyžiadať si ich kópie. Pri výklade toho ustanovenia

nemožnoopomenúť,žeúmyslomzákonodarcuurčiteneboltakýspôsobuplatňovaniatohtoustanovenia,
ktorý by neúmerne, nad mieru primeranú pomerom zaťažoval stranu povinnú v zmysle citovaného
ustanovenia.Naopak,logickýmvýkladomustanoveniamožnodospieťkzáveru,žečlenspoločenstvamá
právo nahliadať do dokladov týkajúcich sa hospodárenia spoločnosti v takom rozsahu, aby mal rozumný
prehľad o jej hospodárení a záležitostiach a nemôže svoje práva absolutizovať do takej miery, že

spoločnosť je povinná všetkým jeho požiadavkám vyhovieť okamžite a bezvýhradne. Len takýto spôsob
do nahliadnutia dokumentov spoločnosti týkajúcich sa hospodárenia spoločenstva možno považovať
zo strany člena spoločenstva za racionálny, primeraný a najmä spravodlivý a takéto správanie nenesie
známky zneužívania práva.

41. K námietke advokáta žalobcu, že v ESS sa nenachádza záznam z pojednávania zo dňa 29.11.2023,
odvolací súd uvádza, že táto nie je pravdivá, lebo v elektronickom súdnom spise je riadny záznam
z pojednávania, ktorý bol doň (podľa uvedeného dátumu) nahratý 6.12.2023 a možno z neho zistiť celý
priebeh pojednávania. Súd v prejednávanej veci považoval za vhodné a účelné spísať o procesných
úkonoch aj zápisnicu (zákon mu takúto povinnosť neukladá), v ktorej sa uvádza podstatný obsah

prednesov a výroky rozhodnutí (§ 99 ods. 1 CSP). Je na konajúcom súde, čo z prednesov strán
a svedkov vyhodnotí ako podstatné a zachytí v zápisnici, ktorá nemá byť doslovným prepisom všetkých
prednesov, ktoré na pojednávaní odzneli. Pokiaľ mal advokát žalobcu za to, že súd nesprávne
protokoloval a neuviedol jeho námietky k protokolácii v zápisnici, nič mu nebránilo toto písomne namietať
hneď po pojednávaní a žiadať opravu alebo doplnenie zápisnice z pojednávania.

42. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré
v podrobnostiach odkazuje a rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
Základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola právna úprava obsiahnutá v ust. § 387 ods. 2 CSP
v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 350/2009 a rozsudkom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 170/2005, v intenciách ktorých pri potvrdení
rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval
tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia
a rozhodnutia prvoinštančného súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08,IV. ÚS 372/08), a preto postačuje len odkázať cez § 387 ods. 2 CSP na odôvodnenie obsiahnuté
v napadnutom rozsudku.

43. Z porovnania petitu žaloby, ktorá bola podaná dňa 26.7.2016 a „Protokolu“ z 8.8.2016 o nahliadnutí
do dokladov týkajúcich sa hospodárenia spoločenstva a odovzdaní kópií A. E., ktorý na tomto stretnutí
k dokumentom predloženým na nahliadnutie a k vyhotoveným kópiám nemal žiadne námietky (viď bod
32. odôvodnenia), vyplýva, že žalovaná splnila povinnosť, uloženia ktorej sa žalobca žalobou domáhal.

44. Dňa 16.8.2018 žalobca požiadal žalovanú o sprístupnenie ďalších dokladov (v zmysle následnej
úpravy žalobného petitu, viď nižšie) s tým, aby o termíne nahliadnutia žalovaná kontaktovala advokáta
žalobcu. Táto mu dňa 20.9.2018 oznámila, že originály dokumentov, ktoré mu doposiaľ neboli
predložené,budúkdispozícii15.10.2018vsídležalovanej.Advokátžalobcunavrholdanýtermínpreložiť
približne o mesiac, preto bol dohodnutý termín 19.11.2018.

45. Napriek tomu, že žalobca dátum sprístupnenia ďalších dokladov ponechal na žalovanú, ktorá mu
oznámila dátum 15.10.2018 a žalobca žiadal o presunutie termínu o cca mesiac, návrh na rozšírenie
žaloby podal žalobca už dňa 13.9.2018 (č.l. 130). Žalobca požiadal o zmenu žaloby, jej rozšírenie
a domáhal sa uloženia povinnosti žalovanej umožniť žalobcovi nahliadnuť do jej dokladov, týkajúcich
sa hospodárenia a vydania ich kópií a to do: hlavných kníh za roky 2018, 2017, 2016, 2015, 2014,

2013, analytiky nákladov a výnosov za roky 2018, 2017, 2016, 2015, 2014, 2013, vystavených faktúr za
roky 2018, 2017, 2016, 2015, 2014, 2013, došlých faktúr za roky 2018, 2017, 2016, 2015, 2014, 2013,
zoznamov došlých a odoslaných faktúr k 31.12.2017,31.12.2016, 31.12.2013, 31.12.2014, 31.12.2015,
inventúr zásob drevnej hmoty za roky 2018, 2017,2016, 2015, 2014, 2013, výpisov z účtov k 31.12.2017,
31.12.2016, 31.12.2015, 31.12.2014, 31.12.2013, účtovných závierok za roky 2017, 2016, 2015, 2014,

2013, zápisníc s prílohami a záznamov s prílohami z rokovania zhromaždenia, výboru, dozornej rady, a
to za roky 2013 - do dňa právoplatnosti rozsudku, správ z kontrol orgánov verejnej moci za roky 2013 -
do dňa právoplatnosti rozsudku, všetkých zmlúv (vrátane dodatkov) za roky 2013 - do dňa právoplatnosti
rozsudku, príloh k faktúram (dokladov o pôvode dreva) za roky 2013 - do dňa právoplatnosti rozsudku,
13. registračných pokladničných dokladov s prílohami (dokladov o pôvode dreva) za roky 2013 - do dňa

právoplatnosti rozsudku, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. O pripustení zmeny žaloby, jej
rozšírení rozhodol súd uznesením na pojednávaní dňa 15.1.2019, keď predtým podaním zo 14.1.2019
žalobca čiastočne vzal žalobný návrh späť.

46. Podaním datovaným 14.1.2019 (súd ho nemal k dispozícii na pojednávaná dňa 15.1.2019) žalobca

pristúpil k čiastočnému späťvzatiu žaloby (č.l. 186) zo septembra 2018 a domáhal sa uloženia povinnosti
žalovanej tak, ako je uvedené v bode 2. odôvodnenia tohto rozsudku. Svojím prvým rozsudkom vo veci
súd prvej inštancie v rozsahu späťvzatia žaloby, konanie zastavil.

47. Pred pojednávaním dňa 15.1.2019, boli dňa 19.11.2018 odovzdané dokumenty v zmysle „Protokolu“

a žalovaná pripravila ďalšie dokumenty bez prekrytia údajov v lehote 10 dní, ktoré si žalobca napriek
výzve žalovanej z 27.11.2018 neprevzal.

48. Pôvodná žaloba smerovala k umožneniu nahliadnuť do dokladov za roky 2013-2015 v tejto časti aj
po čiastočnom späťvzatí žalobca trval na žalobe a súd prvej inštancie ju druhým rozsudkom v poradí

zamietol. V konaní nastala procesná situácia, keď žalobca bral žalobu späť čiastočne skôr, ako súd prvej
inštancie rozhodol o pripustení zmeny žaloby (jej rozšírení), ktorou sa domáhal sprístupnenia dokladov
aj za ďalšie roky 2016-2018 (niektorých až do dňa právoplatnosti rozsudku). Do rozhodnutia o zmene
žaloby súd stále konal len o sprístupnení dokladov za roky 2013-2015. Pred pripustením rozšírenia
žaloby žalovaná predložila na nahliadnutie doklady podľa jednotlivých protokolov. Ak žalobca čiastočne

vzal žalobu späť, nebolo to z dôvodu, že žalovaná mu sprístupnila doklady po podaní žaloby, pretože išlo
o doklady, ktoré neboli ešte predmetom súdneho konania. Je potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že
samotný návrh na pripustenie rozšírenia žaloby bol podľa názoru odvolacieho súdu podaný predčasne -
dňa 16.8.2018 žalobca požiadal žalovanú o sprístupnenie ďalších dokladov, čas plnenia ponechal na ňu,
žalovaná mu dňa 20.9.2018 oznámila, že originály dokumentov, ktoré mu doposiaľ neboli predložené,

budú k dispozícii 15.10.2018, advokát žalobcu navrhol daný termín preložiť približne o mesiac, preto bol
dohodnutý termín 19.11.2018, návrh na rozšírenie žaloby však žalobca podal už dňa 13.9.2018.49. Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že k zastaveniu konania v časti nedošlo z dôvodov
na strane žalovanej a rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania je vecne správne.

50. V sporovom konaní, o aké ide aj v prejednávanej veci, platí v súvislosti s náhradou trov konania
zásada úspechu vo veci, t.j. strany, ktoré viedli spor, konajú na „vlastné nebezpečenstvo“ a nesú tak
zodpovednosť za výsledok sporu. Úspech v konaní treba chápať v závislosti od výsledku súdneho
sporu, pričom pod úspechom treba rozumieť úspech v zmysle procesného výsledku. Zmyslom a účelom
náhrady trov konania v konaní pred súdom je poskytnúť úspešnej strane sporu alebo strane, ktorej

to priamo priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním
musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo
konanie pred súdom. Táto zásada má význam okrem iného aj význam výchovný, a to, že zdržiava
strany od ľahkomyseľného vedenia, resp. vyvolania sporu. Vychádzajúc zo zásady úspechu v sporovom
konaní, je namieste, aby strana, ktoré v spore so svojím nárokom zvíťazila, dostala ňou vynaložené
trovy nahradené od protistrany. Odvolací súd preto v zmysle § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP žalovanej

priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania.

51. V súvislosti s prejavom nespokojnosti odvolateľa s preskúmavaným rozsudkom odvolací súd
poukazuje na stabilnú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, podľa ktorej nemožno právo na súdnu
ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v

súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok (napr.
II. ÚS 4/97, II. ÚS 3/97). Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie
je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je,
aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo
možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a bez znakov arbitrárnosti (napr. I. ÚS 50/04, III. ÚS

162/05, I. ÚS 140/2017).

52. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
6. c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).