Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 13, 2023

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B3-14C/228/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312200592
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Maroš Maškovič

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2023:1312200592.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudcom JUDr. Marošom Maškovičom, v právnom spore

žalobcu: Fond na podporu vzdelávania so sídlom Panenská č. 29, Bratislava, IČO: 47 245 531 (predtým
Študentský pôžičkový fond), zastúpeného spoločnosťou: GARAJ & Partners s.r.o. so sídlom Jozefská
č. 3, Bratislava, IČO: 35 951 125, proti žalovaným: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. XX, B.,
2/ F. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. E. XXX/X, B. a 3/ B. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. E. XXXX/XX,
B., o zaplatenie istiny 1.055,72 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní 1/ až 3/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi istinu v sume 527,86 €
spolu s dohodnutým úrokom vo výške 4,00 % ročne zo sumy 527,86 € od 13.01.2012 do zaplatenia

istiny a úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 597,55 € od 26.11.2009 do zaplatenia
istiny, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného z týchto
žalovaných zaniká povinnosť plnenia ostatných žalovaných až do výšky poskytnutého plnenia.

II. Žalovaní 1/ a 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi istinu v sume 527,86 €
spolu s dohodnutým úrokom vo výške 4,00 % ročne zo sumy 527,86 € od 13.01.2012 do zaplatenia
istiny a úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 597,55 € od 26.11.2009 do zaplatenia

istiny, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného z týchto
žalovaných zaniká povinnosť plnenia ostatného žalovaného až do výšky poskytnutého plnenia.

III. Žalovaní 1/ a 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi poistné v sume 38,76 €
a ďalej vo výške 3,5 ‰ ročne zo zostatku istiny za každý aj začatý rok až do zaplatenia istiny, všetko do
troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného z týchto žalovaných zaniká
povinnosť plnenia ostatného žalovaného až do výšky poskytnutého plnenia.

IV. Žalovaní 1/ až 3/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi poplatok za vedenie
účtu v sume 2,- € za prvý štvrťrok roku 2012 a ďalej podľa platného Sadzobníka poplatkov a náhrad až
do zaplatenia istiny a poplatok za výpis z účtu v sume 1,- € za rok 2011, všetko do troch dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného z týchto žalovaných zaniká povinnosť plnenia
ostatných žalovaných až do výšky poskytnutého plnenia.

V. Žalobcovi sa priznáva voči žalovaným 1/ až 3/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou,doručenouvtedajšiemuOkresnémusúduBratislavaIIIdňa19.01.2012, sažalobcadomáhal
voči žalovaným 1/ až 3/, aby mu spoločne a nerozdielne zaplatili sumu 527,86 € spolu s dohodnutým
úrokom vo výške 4 % ročne zo sumy 527,86 € od 13.01.2012 do zaplatenia istiny a úrokom z omeškania
vo výške 9% ročne zo sumy 597,55 € od 26.11.2009 do zaplatenia istiny s tým, že plnením jedného zožalovaných zaniká povinnosť plnenia ostatného žalovaného až do výšky poskytnutého plnenia. Zároveň
sa domáhal rozhodnutia, že žalovaný 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi
sumu 527,86 € spolu s dohodnutým úrokom vo výške 4 % ročne zo sumy 527,86 € od 13.01.2012 do

zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 597,55 € od 26.11.2009 do zaplatenia
s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká povinnosť plnenia ostatného žalovaného až do výšky
poskytnutého plnenia. Taktiež žiadal žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne uložiť povinnosť zaplatiť
žalobcovi poistné v sume 38,76 € a ďalej vo výške 3,5 ‰ ročne zo zostatku istiny za každý aj začatý
rok od 13.01.2012 až do zaplatenia istiny s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká povinnosť

plnenia ostatného žalovaného až do výšky poskytnutého plnenia. Napokon voči žalovaným 1/ až 3/
sa domáhal uloženia spoločnej a nerozdielnej povinnosti zaplatiť žalobcovi poplatok za vedenie účtu
v sume 2,- € za prvý štvrťrok roku 2012 a ďalej podľa platného sadzobníka poplatkov a náhrad až
do zaplatenia istiny a poplatok za výpis z účtu v sume 1,- € za rok 2011 s tým, že plnením jedného
zo žalovaných zaniká povinnosť plnenia ostatného žalovaného až do výšky poskytnutého plnenia.
Svoj žalobný návrh odôvodnil vecne tým, že dňa 13.12.2002 žalobca uzavrel so žalovaným 1/ Zmluvu

o pôžičke č. 3218/2002 („Zmluva 1“), ktorá pôžička bola žalovanému 1/ schválená v sume 663,88 €
(20.000,- Sk). Zmluvu 1 podpísali žalovaní 2/ a 3/ ako ručitelia. Dňa 12.12.2003 žalobca uzavrel so
žalovaným 1/ Zmluvu o pôžičke č. 3397/2003 („Zmluva 2“), ktorá pôžička bola žalovanému 1/ schválená
vsume663,88€.Zmluvu2podpísalžalovaný2/akoručiteľ.Nakoľkosažalovaný1/dostaldoomeškania
so splácaním jednotlivých splátok, žalobca vyzval žalovaného 1/ upomienkou č. 1 zo dňa 06.11.2009

na zaplatenie nedoplatku za mesiace september a október 2009 v sume 29,22 €. Keďže žalovaný 1/ na
upomienku nereagoval a dlžné splátky neuhradil, žalobca ho vyzval upomienkou č. 2 zo dňa 11.12.2009
na zaplatenie nedoplatku ku dňu 30.11.2009 za mesiace september, október a november 2009 v sume
43,83 €. Upomienka č. 2 bola zaslaná aj na vedomie žalovaným 2/ a 3/. Vzhľadom na to, že žalovaný 1/
sa ku dňu 26.11.2009 dostal do omeškania s viac ako dvoma splátkami (splátka za mesiace september,

október a november 2009), podľa článku V. ods. 1 Zmluvy 1 a Zmluvy 2 sa stal celý dlh splatným.
Žalobca ešte vyzval žalovaného 1/ ďalšími upomienkami k zaplateniu splátok za jednotlivé mesiace,
a to upomienkou č. 1 zo dňa 12.07.2011 a upomienkou č. 2 zo dňa 31.08.2011. Nakoľko žalovaný
1/ nereagoval ani na tieto upomienky, žalobca Výzvou zo dňa 03.10.2011 vyzval žalovaného 1/ na
jednorazovú úhradu zostatku dlhu pôžičky v celkovej sume 1.111,38 €. Výzva bola zaslaná na vedomie

aj žalovaným 2/ a 3/. Žalobca upozornil žalovaného 1/, že ak uvedenú sumu do stanoveného termínu
neuhradí alebo neprejaví snahu vyriešiť problém týkajúci sa splatnosti pôžičky, bude nútený dlh vymáhať
súdnou cestou.

2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č. k. 40Ro/40/2012-39 zo dňa 23.01.2012 v spojení s opravným

uznesením č. k. 40Ro/40/2012-48 zo dňa 10.10.2012, proti ktorému žalovaný 1/ včas podal odpor
z dôvodu, že návrh/nárok žalobcu považuje za predčasne podaný/uplatnený a premlčaný, nakoľko
žalobca nestihol uplatniť svoj nárok na súde v rámci dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, t. j. do
26.11.2011,majúczato,žežalobcasisvojnárokuplatniltitulombezdôvodnéhoobohatenia.Vpísomnom
podaní zo dňa 04.06.2014 žalovaní tiež namietli nezrozumiteľnosť žalobného návrhu, nakoľko z jeho

obsahu nie je možné jednoznačne posúdiť priebeh plnenia a zistiť skutočnú výšku žalovanej sumy
s tým, že e-mailom zo dňa 13.03.2014 právny zástupca žalobcu oznámil žalovanému 1/ aktuálnu výšku
k 31.12.2013, a to v sume 1.041,64 € s príslušenstvom.

3. V priebehu súdneho konania žalovaní svoj dlh (resp. dlh hlavného dlžníka) na pojednávaní dňa

26.06.2014 prostredníctvom vtedajšej právnej zástupkyne uznali, avšak tento naďalej považovali za
premlčaný. Napriek procesnému návrhu vtedajšej právnej zástupkyne žalovaných na vykonanie opravy
zápisnice o pojednávaní zo dňa 26.06.2014 v časti jej vyjadrenia, že „dlh žalovaného 1/ uznáva čo do
výšky i základu, avšak dlh je premlčaný“, požadujúc vyčiarknutie tejto vety zo zápisnice o pojednávaní,
súd jej procesnému návrhu nevyhovel a zamietavé uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil aj Krajský

súd v Bratislave ako odvolací súd právoplatným uznesením č. k. 4Co/648/2014-154 zo dňa 11. augusta
2017.

4. Súd v poradí prvým rozsudkom č. k. 14C/228/2012-117 zo dňa 08.07.2014 zamietol žalobu voči
žalovanému 1/. Žalovaným 2/ a 3/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu

527,86 € spolu s úrokom vo výške 4% ročne zo sumy 527,86 € od 13.01.2012 do zaplatenia a úrokom
z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 597,55 € od 26.11.2009 do zaplatenia. Žalovanému 2/ uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 527,86 € spolu s úrokom vo výške 4% ročne zo sumy 527,86 € od
13.01.2012 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 597,55 € od 26.11.2009do zaplatenia. Žalovanému 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 38,76 € a 3,5 % zo zostatku
istiny ročne za každý aj začatý rok od 13.01.2012 do zaplatenia. Žalovaným 2/ a 3/ uložil povinnosť
spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 2,- € (poplatok za vedenie účtu) za prvý štvrťrok roku 2012

a ďalej podľa sadzobníka poplatkov a náhrad až do zaplatenia istiny, 1,- € za rok 2011 (poplatok za
výpis z účtu), všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaných 2/ a 3/ spoločne a nerozdielne
zaviazal k náhrade trov konania v sume 368,17 €. Svoje rozhodnutie odôvodnil vecne tým, že medzi
účastníkmi konania bolo nesporné, že žalovaní 2/ a 3/ vystupovali pri Zmluve č. 1 ako solidárni ručitelia,
ktorí v prípade, ak nebude pohľadávka žalobcu voči žalovanému 1/ zo Zmluvy č. 1 uspokojená, žalobca

je oprávnený požadovať plnenie celého dlhu, za ktorý sa zaručili, od ktoréhokoľvek ručiteľa. Žalovaný
2/ taktiež pristúpil ako ručiteľ k Zmluve č. 2 s tým, že uspokojí pohľadávku žalobcu za žalovaného 1/,
ak ten dobrovoľne nesplní dlh v lehote jeho splatnosti. Poukazujúc na subsidiaritu záväzku žalovaných
2/ a 3/ vo vzťahu k primárnemu záväzku žalovaného 1/, súd prvej inštancie zdôraznil, že ručiteľ je
povinný plniť až vtedy, keď dlh nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ vyzval s tým, že ručiteľ nie je
s dlžníkom zaviazaný spoločne a nerozdielne a nemá postavenie solidárneho dlžníka, preto ani súd

nemôže vysloviť solidárnu povinnosť žalovaného 1/ a žalovaných 2/ a 3/ (resp. žalovaného 2/) ako
ručiteľov zaplatiť dlh. Deklaroval, že ručiteľovi vznikne povinnosť plniť až vtedy, keď veriteľ písomne
vyzvaldlžníka,abydlhsplniladlžníknapriektejtovýzvesvojdlhnesplnil,pričomvšetkytietopredpoklady
boli splnené a žalobcom v konaní preukázané, keď žalobca viacerými výzvami vyzval žalobcu (správne
má byť „žalovaného 1/“) na zaplatenie svojho dlhu, pričom žalovaní žiadnym svojím tvrdením nevyvrátili

skutočnosť, že žalovaný 1/ sa so splácaním pôžičiek dostal do omeškania a neuhradil viac než dve
splátky, čím sa stal splatným celý dlh (obe pôžičky) s tým, že zmluvný úrok z pôžičky sa zvýšil na 4%
ročne.Súdprvejinštanciepovažovalžalovanýmivznesenúnámietkupremlčaniazanedôvodnú,nakoľko
malzato,ževdanomprípadenejdeaniojedenprípadosobitnejúpravypremlčacejdoby,nešlooplnenie
bez právneho dôvodu, keďže existujú Zmluvy o pôžičke, nešlo o plnenie z neplatného právneho úkonu,

keďže Zmluvy o pôžičke neboli súdom vyhlásené za neplatné, nešlo o plnenie z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, nakoľko záväzok zo Zmlúv o pôžičke stále trvá a ani o plnenie získané z nepoctivých zdrojov,
preto dospel k záveru, že právo žalobcu sa premlčí vo všeobecnej trojročnej lehote, v rámci ktorej,
vzhľadom na dátum splatnosti oboch pôžičiek (26.11.2009), návrh vo veci samej súdu doručený bol.

5. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd uznesením č. k. 4Co/637/2014-154, 4Co/648/2014
zo dňa 11.08.2017 rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 14C/228/2012-117 zo dňa 08.07.2014 zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti, rozpornosti
odôvodnenia rozsudku a nesúladu so zákonnými požiadavkami na presvedčivosť odôvodnenia, keď
súd prvej inštancie iba konštatoval, že dlžník a ručiteľ nie sú solidárne zodpovední, avšak právne

nedostatočne argumentoval ohľadom uvedenej konštatácie. Taktiež právne neargumentoval, na základe
akých právnych skutočností v zmysle ust. § 559 až 587 OZ záväzok žalovaného 1/ zanikol, keď
zamietnutie žaloby vo vzťahu k nemu mohlo byť založené len v dôsledku takéhoto zistenia. Odvolací
súd tiež uviedol, že iné právne posúdenie veci by bolo dôvodné, ak by súd prvej inštancie rozhodol
o zamietnutí žaloby v celosti vo vzťahu ku všetkým žalovaným vzhľadom na nemožnosť uloženia

solidárnej povinnosti a neoprávnenosť súdu transformovať žalobcom zvolené znenie petitu žaloby.
Odvolací súd vyhodnotil za dôvodnú tiež odvolaciu námietku žalovaných 2/ a 3/ o nezrozumiteľnosti (a
tým i nevykonateľnosti) výrokov napadnutého rozsudku. Do pozornosti súdu prvej inštancie dal napokon
skutočnosť, že napadnutým rozsudkom neprípustne nerozhodol o náhrade trov konania vo vzťahu
k žalovanému 1/.

6. Súd opätovne prejednal spor na pojednávaní dňa 13.01.2020, kedy v poradí druhým rozsudkom č.
k. 14C/228/2012 – 186 žalobu zamietol a žalovaným 1/ až 3/ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu. Svoje rozhodnutie odôvodnil vecne tým, že žalovaní 2/ a 3/ ako ručitelia
nemohli dôvodne nadobudnúť vedomosť o svojej povinnosti splniť dlh za dlžníka (žalovaného 1/),

nakoľko z upomienok na uhradenie splátok pôžičky a výzvy na jednorazové uhradenie celého dlhu, ktoré
im bolo zaslané na vedomie, nemohli objektívne vedieť, či žalovaný 1/ svoj dlh v dodatočne poskytnutej
lehote (do 25.10.2011) splnil/nesplnil, a preto právny predchodca žalobcu mal priamo vyzvať žalovaných
2/ a 3/ na splnenie dlhu titulom ručenia s tým, že žalovaný 1/ i napriek dodatočne poskytnutej lehote na
plnenie svoj dlh nesplnil. Vzhľadom na to, že právny predchodca žalobcu nepristúpil k výzve, z ktorej

by bolo žalovaným 2/ a 3/ zrejmé, že sú povinní plniť peňažný dlh, ku ktorej povinnosti sa predmetnými
zmluvami zaviazali, súd prvej inštancie dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu uplatnil svoj
nárok na súde predčasne.7. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd uznesením č. k. 4Co/116/2020 – 238 zo dňa 30. septembra
2022 v poradí druhý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie z dôvodu, že napriek konštatácii, že žalovaný 1/ svoj dlh čo do základu a výšky uznal

a taktiež nárok žalobcu posúdil vo vzťahu ku všetkým žalovaným ako nepremlčaný, bez akéhokoľvek
odôvodnenia zamietol žalobu aj voči žalovanému 1/, pričom v odôvodnení rozhodnutia venoval
pozornosť výlučne zamietnutiu žaloby vo vzťahu k žalovaným 2/ a 3/, preto odôvodnenie rozsudku vo
vzťahu k žalovanému 1/ je vnútorne rozporné a arbitrárne. Odvolací súd vo vzťahu k žalovaným 2/ a 3/
ako ručiteľom vytkol súdu prvej inštancie, že právne neposúdil, či za výzvu ručiteľov na splnenie dlhu

za žalovaného 1/ ako dlžníka so zreteľom na príslušné právne normy a najmä zaužívanú súdnu prax
možno považovať iniciovanie súdneho konania – podanie žaloby na súd a jej doručenie na vyjadrenie
ručiteľom, z ktorých úkonov žalovaní 2/, 3/ vedomosť o ich povinnosti plniť dlh za žalovaného 1/ mali
a napriek uvedenému dlh voči žalobcovi za dlžníka neplnili.

8. Pred meritórnym posúdením sporu vzhľadom na žalovanými uplatnenú námietku premlčania

žalobného nároku, súd sa zaoberal včasnosťou podanej žaloby a plne zotrval na názore deklarovanom
už v poradí prvom rozsudku súdu prvej inštancie, nakoľko v posudzovanom spore nie je splnená žiadna
zo skutkových podstát právneho inštitútu bezdôvodného obohatenia v zmysle ustanovenia § 451 ods.
2 Občianskeho zákonníka. Právny predchodca žalobcu sa domáhal svojho peňažného nároku titulom
porušenia zmluvnej povinnosti žalovaným 1/, keď riadne a včas neuhrádzal splátky pôžičky poskytnutej

mu na základe platne uzatvorených zmlúv o pôžičke. Z uvedeného dôvodu nemožno konštatovať, že
by sa právny predchodca žalobcu domáhal voči žalovaným plnenia, ktoré získali bez právneho dôvodu,
z neplatného právneho úkonu alebo na základe právneho dôvodu, ktorý odpadol, prípadne plnenia
získaného z nepoctivých zdrojov. Vzhľadom na uvedené je neopodstatnená námietka žalovaných
ouplynutídvojročnejsubjektívnejpremlčacejdoby,ktorásauplatňujevprípadenárokovzbezdôvodného

obohatenia v zmysle ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka a je nepochybné, že právne relevantnou
v posudzovanom spore je všeobecná trojročná premlčacia doba v zmysle ust. § 101 Občianskeho
zákonníka, v rámci ktorej plynutia právny predchodca žalobcu svoje právo na súde nepochybne uplatnil
(dňa 19.01.2012), keďže splatnosť pohľadávok (z oboch zmlúv o pôžičke) právneho predchodcu žalobcu
nastala nesporne dňa 25.11.2009, trojročná premlčacia doba začala veriteľovi plynúť od 26.11.2009

a táto uplynula až 26.11.2012, preto pohľadávka žalobcu premlčaná nie je.

9. Súd prvej inštancie opätovne prejednal spor podľa ust. § 177 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“) na pojednávaní dňa 13.09.2023 v neprítomnosti žalovaných 1/ a 3/,
nakoľko žalovaný 1/ má vykázané doručenie predvolania fikciou doručenia a žalovaný 3/ si predvolanie

na pojednávanie riadne prevzal, pričom svoju neúčasť na pojednávaní vopred neospravedlnili ani
nežiadali o odročenie pojednávania; súd vykonal dokazovanie žalobcom predloženými listinnými
dôkazmi, ktoré zhodnotil jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a berúc zreteľ na nespornosť skutkových
tvrdení žalobcu, keď žalovaní nárok žalobcu ešte dňa 26.06.2014 uznali a na pojednávaní dňa
13.09.2023 tak učinil aj sám žalovaný 2/ ako ručiteľ, zistil nasledovný skutkový stav:

10. Právny predchodca žalobcu – Študentský pôžičkový fond so sídlom Sládkovičova č. 7, Bratislava,
IČO: 31 784 623 – ako veriteľ dňa 13.12.2002 uzatvoril so žalovaným 1/ ako dlžníkom zmluvu č.
3218/2002 o pôžičke zo Študentského pôžičkového fondu v školskom roku 2002/2003 (ďalej len Zmluva
1“), na základe ktorej právny predchodca žalobcu podľa článku I., bod 1/ poskytol žalovanému 1/

účelovú pôžičku na úhradu časti nákladov počas vysokoškolského štúdia v sume 20.000,- Sk (663,88
€) s úrokovou sadzbou 0 % počas zákonného odkladu splátok pôžičky a 3 % počas splácania pôžičky.
Právny predchodca žalobcu zabezpečil svoju pohľadávku voči žalovanému 1/ ručením tretích osôb,
pričom ručiteľmi sú žalovaní 2/ a 3/.

11. Právny predchodca žalobcu – Študentský pôžičkový fond so sídlom Sládkovičova č. 7, Bratislava,
IČO: 31 784 623 – ako veriteľ dňa 15.12.2003 uzatvoril so žalovaným 1/ ako dlžníkom zmluvu č.
3397/2003 o pôžičke zo Študentského pôžičkového fondu v školskom roku 2003/2004 (ďalej len „Zmluva
2“), na základe ktorej právny predchodca žalobcu podľa článku I., bod 1/ poskytol žalovanému 1/
účelovú pôžičku na úhradu časti nákladov počas vysokoškolského štúdia v sume 20.000,- Sk (663,88

€) s úrokovou sadzbou 0 % počas zákonného odkladu splátok pôžičky a 3 % počas splácania pôžičky.
Právny predchodca žalobcu zabezpečil svoju pohľadávku voči žalovanému 1/ ručením treťou osobou,
pričom ručiteľom je žalovaný 2/.12. Podľa článku III., bod 2/ písm. c), bod 3/, 4/ Zmlúv 1 a 2, splátku pôžičky je dlžník povinný uhradiť
mesiacom nasledujúcim po skončení zákonného odkladu splátok pôžičky vykonaného na základe
žiadosti dlžníka. Dlžník sa zaväzuje veriteľovi splácať pôžičku pravidelnými mesačnými splátkami tak,

aby splátka bola pripísaná na účet veriteľa najneskôr k 25. dňu v mesiaci podľa dohody o splátkach.
Veriteľ začína zostatok dlhu úročiť od prvého dňa v mesiaci, v ktorom má dlžník povinnosť začať dlh
splácať. Pôžička sa úročí úrokovou sadzbou vo výške 3,00 % ročne, veriteľ k istine pripisuje úroky,
poplatky a náhrady v zmysle platného Sadzobníka poplatkov a náhrad.

13. Podľa článku V., bod 1/, 2/ Zmlúv 1 a 2, v prípade, že dlžník zanedbá oznamovaciu povinnosť
o daných skutočnostiach a je v omeškaní so zaplatením viac než dvoch splátok, veriteľ je oprávnený
žiadať zaplatenie zostatku dlhu pôžičky vrátane úrokov, poplatkov a náhrad pred lehotou splatnosti.
Zostatok dlhu sa bude úročiť úrokovou sadzbou zvýšenou o jedno percento nad úrokovú sadzbu podľa
čl. I., bod 1/ odo dňa omeškania. Zvýšená úroková sadzba o 1 % nad základnú úrokovú sadzbu zo
zostatku dlhu sa uplatní aj v tom prípade, ak mesačná splátka dlhu nebude pripísaná v prospech účtu

veriteľa k 25. dňu v mesiaci.

14. Podľa článku V., bod 3/ Zmlúv 1 a 2, pohľadávka veriteľa voči dlžníkovi bude zabezpečená ručením
tretích osôb (§ 546 – § 550 Občianskeho zákonníka a § 303 - § 312 Obchodného zákonníka), ktorým na
seba preberá ručiteľ povinnosť, že pohľadávku veriteľa uspokojí v plnej výške, ak ju neuspokojí dlžník,

a to vo forme aktívnej solidarity, t. j. veriteľ je oprávnený požadovať plnenie celého dlhu, za ktorý sa
zaručil, od ručiteľa. Ručiteľ svojím podpisom potvrdzuje, že bol oboznámený s obsahom ručiteľského
záväzku, so svojimi právami a povinnosťami a súhlasí s tým, že podmienka písomnej výzvy občanov
podľa § 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka bude splnená, ak zašle veriteľ výzvu na poslednú známu
adresu ručiteľa uvedeného v titulnej strane tejto zmluvy.

15. Účinnosťou zákona č. 396/2012 Z. z. o Fonde na podporu vzdelávania (01.01.2013) sa stal právnym
nástupcomŠtudentskéhopôžičkovéhofonduaPôžičkovéhofonduprezačínajúcichpedagógovžalobca,
čím mal súd preukázanú jeho aktívnu vecnú legitimáciu v spore.

16. „Upomienkou č. 1“ zo dňa 06.11.2009 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného 1/, aby v lehote
10 dní uhradil nedoplatok ku dňu 30.10.2009 v sume 29,22 € (880,28 SK). „Upomienkou č. 2“ zo dňa
11.12.2009 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného 1/, aby v lehote 10 dní uhradil nedoplatok ku
dňu 30.11.2009 v sume 43,83 € (1.320,42 Sk). Upomienku č. 2 právny predchodca žalobcu zaslal na
vedomie i žalovaným 2/ a 3/ ako ručiteľom. „Upomienkou č. 1“ zo dňa 12.07.2011 právny predchodca

žalobcu vyzval žalovaného 1/, aby v lehote 10 dní uhradil nedoplatok ku dňu 30.06.2011 v sume 29,22 €.
„Upomienkou č. 2“ zo dňa 31.08.2011 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného 1/, aby v lehote 10
dní uhradil nedoplatok ku dňu 31.08.2011 v sume 29,22 €. Upomienku č. 2 právny predchodca žalobcu
zaslal na vedomie i žalovaným 2/ a 3/ ako ručiteľom.

17. Listom zo dňa 03.10.2011 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného 1/, aby do 25.10.2011
jednorazovo uhradil zostatok dlhu pôžičky v celkovej sume 1.111,38 €, a to za predpokladu, ak v lehote
10 dní od doručenia tejto výzvy žalovaný 1/ neuhradí zameškané splátky pôžičky spolu v sume 44,49 €.
Predmetnú výzvu právny predchodca žalobcu zaslal na vedomie i žalovaným 2/ a 3/ ako ručiteľom.

18. Súd podriadil skutkový stav sporu nasledovnému právnemu stavu (príslušným právnym normám):

Podľa § 546 Občianskeho zákonníka, dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením.
Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že
pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.

Podľa § 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho
na to veriteľ písomne vyzval.

Podľa § 657 v spojení s § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ

dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej
doby veci rovnakého druhu. Pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.19. Z citovaného ustanovenia § 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že povinnosť ručiteľa (v
danomprípadežalovaných2/a3/)splniťdlhnamiestodlžníkavznikázapredpokladu,žedlžník(vdanom
prípade žalovaný 1/) nesplnil svoj dlh vyplývajúci mu zo záväzkového vzťahu napriek tomu, že ho na

plnenie veriteľ (v danom prípade právny predchodca žalobcu) písomne vyzval.

20. Súd uvádza, že v konaní nevznikla pochybnosť o tom, že právny predchodca žalobcu riadne
a v písomnej forme vyzval žalovaného 1/ ako dlžníka zo zmlúv o pôžičke na splnenie dlhu v súlade s
§ 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čo právny predchodca žalobcu písomnými upomienkami náležite

preukázal, ale žalovaný 1/ svoj peňažný záväzok napriek písomným výzvam právnemu predchodcovi
žalobcu ani jeho právnemu nástupcovi nesplnil a s prihliadnutím na právny názor odvolacieho súdu
vyjadrený v uznesení č. k. 4Co/116/2020 – 238 zo dňa 30. septembra 2022 súd konštatuje, že žalovaní
2/ a 3/ ako ručitelia nadobudli vedomosť o svojej povinnosti splniť dlh za dlžníka, nakoľko z upomienok
na uhradenie splátok pôžičky a výzvy na jednorazové uhradenie celého dlhu, ktoré im boli zaslané
na vedomie, sa mohli objektívne dozvedieť, že žalovaný 1/ svoj dlh zo zmlúv o pôžičke riadne a včas

nesplnil, a najmä so zreteľom na súdnu prax je potrebné za výzvu na splnenie dlhu považovať tiež
doručenie žaloby na vyjadrenie ručiteľom, z ktorých úkonov žalovaní 2/, 3/ vedomosť o svojej povinnosti
plniť dlh za žalovaného 1/ mali, avšak napriek tejto vedomosti dlh za dlžníka nesplnili.

21. Pre úplnosť súd dodáva, že medzi procesnými stranami zostal v priebehu konania nesporný

právny základ (dôvod) i výška žalobcom uplatneného nároku, nakoľko žalovaný 1/ ako dlžník svoj dlh
z predmetných zmlúv o pôžičke v žalovanej sume čo do právneho dôvodu i výšky na pojednávaní
dňa 26.06.2014 uznal, k tomuto uznávaciemu úkonu sa pripojili prostredníctvom vtedajšej právnej
zástupkyne aj žalovaní 2/, 3/ ako ručitelia, ergo neuplatnili žiadne prostriedky procesnej obrany,
ktorými by boli spochybnili žalobcov nárok, pričom žalovaný 2/ podľa svojho prednesu na pojednávaní

dňa 13.01.2020 a 13.09.2023 si bol vedomý svojho zmluvného záväzku plynúceho z ručiteľského
akcesorického vzťahu, ktorým mal právny predchodca žalobcu zabezpečený hlavný hmotnoprávny
vzťah uzatvorený so žalovaným 1/ na základe zmlúv o pôžičke a absolútne nenamietali svoju povinnosť
plniť za dlžníka (žalovaného 1) čo do skutkového i právneho základu, pričom nerozporovali ani žalobcom
uplatnenú výšku pohľadávky spolu s príslušenstvom.

22. Z vyššie uvedených dôvodov, keď žalovaný 1/ porušil svoj zmluvný záväzok a nesplácal právnym
predchodcom žalobcu poskytnutú študentskú pôžičku riadne a včas, následkom čoho stratil výhodu
splátok a jeho dlh sa stal splatným v celom rozsahu v súlade s článkom V., bod 1/ zmlúv o pôžičke,
pričom svoj dlh neuhradil veriteľovi ani napriek viacerým písomným upomienkam, súd dospel k záveru,

že nárok žalobcu voči žalovanému 1/ je právne dôvodný, riadne preukázaný a vzhľadom na nespornosť
výšky uplatnenej pohľadávky aj správne vyčíslený. Súd považoval za vecne a právne dôvodný tiež nárok
žalobcu voči žalovaným 2/, 3, keďže títo sa ako ručitelia v zmysle článku V., bod 3/ predmetných zmlúv
o pôžičke zaviazali uspokojiť pohľadávku veriteľa (právneho predchodcu žalobcu), ak ju napriek výzve
neuspokojídlžník(žalovaný1/)ahocvedelioneplnenídlhuzostranyžalovaného1/,pohľadávkuveriteľa

doposiaľ v rozpore s ust. § 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka neuspokojili, a preto súd žalobe v celom
rozsahu uplatnenej pohľadávky vyhovel a uložil spoločnú a nerozdielnu povinnosť peňažného plnenia
všetkým žalovaným tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

23. V súvislosti s vnútorným zložením peňažného nároku, súd uvádza, že tento pozostáva z pohľadávky

- istiny v celkovej sume 1 055,72 € (istina v sume 527,86 € z titulu Zmluvy 1 a istina v sume 527,86
€ z titulu Zmluvy 2), poistného v sume 38,76 € a ďalej vo výške 3,5 ‰ ročne zo zostatku istiny
tak, ako to predpokladá ustanovenie článku VI., bod 5/ zmlúv o pôžičke, príslušenstva pohľadávky
v podobe zmluvného úroku vo výške 4,00 % ročne, ktorá sadzba predstavuje zvýšenú úrokovú sadzbu
o jedno percento oproti základnej úrokovej sadzbe dojednanej vo výške 3,00 % ročne, nakoľko veriteľ

z dôvodu porušenia platobnej disciplíny žalovaného 1/ postupom podľa článku V., bod 1/ zmluvy vyhlásil
mimoriadnu splatnosť celého zostávajúceho dlhu z poskytnutej pôžičky, zákonného úroku z omeškania
a poplatkov za vedenie účtu v celkovej sume 3,- € podľa platného Sadzobníka poplatkov a náhrad.

24. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.25. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v rozhodnom období, výška úrokov z omeškania
je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky

platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 659/2007
Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
kde sa v iných všeobecne záväzných právnych predpisoch, v rozhodnutiach orgánov verejnej moci,
zmluvách alebo iných právnych prostriedkoch používa pojem „základná úroková sadzba Národnej
banky Slovenska“, „diskontná sadzba Národnej banky Slovenska“, „diskontná úroková sadzba“ alebo

„diskontná sadzba Štátnej banky česko-slovenskej“, odo dňa zavedenia eura sa tým rozumie základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky, ktorú Európska centrálna banka stanovuje a zverejňuje pre
hlavné refinančné obchody vykonávané Eurosystémom v rámci Európskeho systému centrálnych bánk.

26. Žalovaní sa dostali do omeškania s plnením odo dňa nasledujúceho po zročnosti splátky, ktorej
splatnosť nastala dňa 25.11.2009, preto žalobcovi náleží úrok z omeškania odo dňa 26.11.2009 z dlžnej

sumy, ktorá ku dňu 26.11.2009 predstavovala 597,55 € z každej zmluvy o pôžičke a pokiaľ ide o výšku
úrokov z omeškania, základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu
omeškaniažalovanýchčinilasadzbu1,00%ataksúdvzmyslevyššiecitovanéhoust.§3vykonávacieho
predpisu priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške o osem percentuálnych bodov vyššej ako
základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, t. j. v sadzbe 9,00 % ročne tak, ako žalobca aj

správne požadoval.

27. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP
na základe zásady pomeru úspechu sporových strán tak, že procesne úspešnému žalobcovi priznal voči
neúspešným žalovaným nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania

rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa končí konanie, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník (ust. § 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech

bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné
(§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.