Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, July 31, 2023

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/24/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4222203433
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:4222203433.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a členov
senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Borisa Minksa, v právnej veci navrhovateľov: 1. R.. F. F., nar.
XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, 2. W.. N. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, zastúpení: JUDr. Štefan
Bende, advokát so sídlom Komárno, Župná 20, za účasti, 1. W. K., občan MR, 2. W. I., občan MR, 3.
W. M., občan MR, 4. Slovenský pozemkový fond, so sídlom Bratislava, Búdkova cesta 36, IČO: 17 335

345, 5. Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Banská Bystrica, Námestie SNP 8, IČO: 30
038 351, o odstránenie nedostatkov podania, odvolaní navrhovateľov proti uzneseniu Okresného súdu
Komárno č. k. 10Vyd/1/2022-36 zo dňa 14. februára 2023, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Komárno (súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilný
sporový poriadok, ďalej len ,,CSP“) uznesením citovaným v záhlaví tohto rozhodnutia, odmietol návrh
navrhovateľov v 1. a 2. rade zo dňa 03.10.2022, podľa § 129 ods. 3 CSP. V odôvodnení rozhodnutia
uviedol,ženavrhovateliasanávrhomzodňa03.10.2022domáhalizačatiakonaniaopotvrdenívydržania
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. W.. V predmetnom podaní označenie
účastníkov konania nebolo v súlade s § 133 ods. 1 CSP a § 359c ods. 2 CMP, preto navrhovateľov

vyzval uznesením č. k. 10Vyd/1/2022-26 zo dňa 20.12.2022, aby nedostatky podania odstránili (označili
účastníkov konania v zmysle § 359 c CMP a § 133 ods. 1 CSP), v ktorom uznesení im určil lehotu
10 dní na odstránenie týchto vád a zároveň poučil navrhovateľov o tom, že ak v súdom stanovenej
lehote nebude podanie doplnené v zmysle požiadaviek súdu, podanie odmietne. Právnemu zástupcovi
navrhovateľov bolo uznesenie súdu doručené dňa 24.01.2023 do vlastných rúk.

1.1. Uviedol, že dňa 02.02.2023 navrhovatelia doručili súdu doplnenie návrhu s tým, že ako účastníkov
konania označili aj Slovenský pozemkový fond a LESY Slovenskej republiky, štátny podnik v zmysle §
359c CMP a ďalej uviedli, že v predmetnom návrhu navrhovatelia označili vlastníkov uvedených na LV
č. XXX, pre obec a k. ú. W. fyzické osoby W. K., I. W., rod. K., M. W., rod. K., štátni občania W., tak
ako je to uvedené na LV č. XXX, pre obec a k. ú. W. a to bez ďalších identifikačných údajov, keďže
sa jedná o neznámych vlastníkov a preto navrhovatelia ich nevedia označiť v zmysle § 133 ods. 1

CSP. Navrhovatelia tiež uviedli, že majú za to, že podľa ustálenej judikatúry za neznámeho vlastníka
sa označuje osoba o ktorej sú v katastri nehnuteľností evidované minimálne meno a priezvisko, pričom
chýbajú niektoré z ďalších údajov, ako bydlisko, dátum narodenia a rodné číslo. Na záver uviedli, že na
základe uvedených skutočností považujú vytýkané nedostatky uvedené vo výzve súdu za odstránené.

1.2. Súd prvej inštancie po preskúmaní predmetného podania konštatoval, že navrhovatelia na základe

výzvy súdu nedoplnili neúplný návrh na začatie konania v súlade s výzvou súdu uvedenou v uznesení zo
dňa 20.12.2022, pretože neoznačili účastníkov konania v súlade so zákonným ustanovením § 133 ods.1 CSP, podľa ktorého ustanovenia sa fyzická osoba v žalobe označuje menom, priezviskom, adresou
trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom. Navrhovatelia
však účastníkov konania 1/ až 3/ označili len menom a priezviskom a uvedeným štátneho občianstva.

(porovnaj rozhodnutia KS NR 12Co/109/2021 a KS TN 19Co/67/2022). Súd prvej inštancie ďalej
poznamenal, že rozhodovacia prax Najvyššieho súdu SR už dala odpoveď na otázku, ako by mal
žalobca v žalobe označiť žalované osoby, pokiaľ nepozná ich presnú identitu alebo vie, že ide o právnych
nástupcov (dedičov) po nejakej konkrétnej osobe (rozhodnutie NS SR 6Cdo/11/2016). Záverom
konštatoval, že vzhľadom na to, že navrhovatelia napriek výzve súdu vady podania neodstránili v zmysle

požiadaviek súdu a pre uvedené nedostatky nemožno v konaní pokračovať, súd podanie navrhovateľov
zo dňa 03.10.2022 odmietol.

2. Proti tomuto uzneseniu podali navrhovatelia v 1. a 2. rade prostredníctvom splnomocneného zástupcu
v zákonom stanovenej lehote odvolanie, navrhujúc, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, majúc za to, že rozhodnutie súdu

prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V podanom odvolaní navrhovatelia
poukázali na to, že hodnoverným spôsobom preukázali splnenie zákonných podmienok vydržania v
zmysle § 134 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonníka (ďalej ako „Občiansky zákonníka“ alebo
„OZ“), zastávajúc názor, že v návrhu zo dňa 03.10.2022 v spojení s jeho doplnením zo dňa 02.02.2023,
písali všetky skutočnosti, z ktorých vyplýva splnenie predpokladov na nadobudnutie vlastníckeho

práva k predmetnej nehnuteľnosti vydržaním a zároveň predložili súdu prvej inštancie aj hodnoverné
dôkazy na potvrdenie vydržania, t. j. hodnoverným spôsobom súdu preukázali splnenie hmotnoprávnych
podmienok na vydržanie vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti. Zároveň poukázali na to, že
podali žiadosť o vydanie písomností zo Štátneho archívu v Nitre, pracovisko Archív Nové Zámky, ako aj
dňa 08.03.2023 skúmali písomnosti Štátneho archívu v Ivanke pri Nite, kde zistili, že neznámi vlastníci

nikdy neboli vysídlení u územia SR. V štátnom archíve v Nových Zámkoch žiadali o vydanie rozhodnutia
o dedičstve zo dňa 22.05.1944, ktorým malo dôjsť k prenechaniu dedičstva v prospech neznámych
vlastníkov K. W. a M. R. K., ktorí sú uvedená na LV č. XXX kat. úz. W.. S poukazom na ustanovenie §
359eCMP,vyjadrilinázor,ževdanomprípadeniejevichmožnostizabezpečiťlistinyaďalšiepísomnosti
ohľadomidentifikácieneznámychvlastníkov,keďuvedenéskúšaliroky,pretoohľadomichzabezpečenia

by konajúci súd aj s poukazom na dôvodovú správu k novele CMP nemal byť nečinný. Poukázali tiež na
to, že nevedia identifikovať ani právnych nástupcov neznámych vlastníkov. Uviedli, že ak má súd za to,
že hmotnoprávne podmienky vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúce
vecnému bremenu navrhovateľom možno na základe doposiaľ zistených skutočností považovať za
splnené, pokračuje v konaní o potvrdení vydržania vydaním vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods.

1 CMP. V opačnom prípade návrh na začatie konania o potvrdení vydržania zamietne. Navrhovatelia
súd toho názoru, že hmotnoprávne podmienky vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá mala
byť vydržaná boli splnené, a preto ich návrh nemal byť odmietnutý v zmysle § 8 ods. 1 CMP. Podľa
navrhovateľov zo strany súdu prvej inštancie došlo k nesprávnemu výkladu ustanovenia § 359c CMP, ak
súd prvej inštancie tvrdí, že napriek jeho výzve vady podania neodstránili v zmysle súdom stanovených

požiadaviek, v dôsledku čoho v konaní nemožno pokračovať. V dôsledku uvedeného navrhovatelia majú
za to, že ich návrh na začatie konania zo dňa 03.10.2022 v spojení s jeho doplnením zo dňa 02.02.2023
je úplný a správny, ktorý nie je v rozpore s ustanovením § 359c CMP.

3. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej

len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 CSP), v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa
náležitosti podľa (§ 127 a § 363 CSP), viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379 a § 380 CSP),
viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) vec prejednal a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie

je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

4. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že navrhovatelia sa návrhom zo dňa 03.10.2022 domáhali začatia
konania o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. W., v

ktorom návrhu podľa súdu prvej inštancie neoznačili účastníkov konania v súlade s § 133 ods. 1 CSP
a § 359c ods. 2 CMP, preto navrhovateľov uznesením č. k. 10Vyd/1/2022-26 zo dňa 20.12.2022, vyzval
v lehote 10 dní k odstráneniu nedostatkov (označeniu účastníkov konania v zmysle § 359c CMP, § 133
ods. 1 CSP s tým, že poučil navrhovateľov o tom, že ak v stanovenej lehote nebude podanie doplnenév zmysle požiadaviek súdu, podanie odmietne. Navrhovatelia dňa 02.02.2023 doplnili svoj návrh tak, že
akoúčastníkovkonaniaoznačiliajSlovenskýpozemkovýfondaLesySlovenskejrepubliky,štátnypodnik
v zmysle § 359c CMP. Ďalej uviedli, že v návrhu označili vlastníkov uvedených na LV č. XXX, pre obec

W., kat. úz. W., meno a priezvisko bez ostatných identifikačných údajov keďže sa jedná o neznámych
vlastníkov, z dôvodu čoho navrhovatelia tieto osoby nevedia označiť v zmysle § 133 ods. CSP. Následne
súd prvej inštancie vydal odvolaním navrhovateľov napadnuté uznesenie (bližšie špecifikované v záhlaví
tohto rozhodnutia), ktorým odmietol návrh navrhovateľov v 1. a 2. rade zo dňa 03.10.2022, dôvodiac, že
navrhovatelia aj napriek výzve súdu prvej inštancie nedoplnili neúplný návrh na začatie konania resp.

neoznačili účastníkov konania podľa § 133 ods. 1 CSP.

5. Odvolací súd sa nestotožňuje s konštatovaním súdu prvej inštancie, ktorý dospel k záveru, že
navrhovatelia si nesplnili svoju povinnosť v zmysle § 133 ods. 1 CSP, neopravili a nedoplnil nedostatok
podania (nedoplnil dátumy narodenia a bydlisko spoluvlastníkov resp. identifikačné údaje vyžadované
ustanovením § 133 ods. CSP) a pre uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať.

6. V tejto súvislosti odvolací súd v prvom rade dáva do pozornosti, že z hľadiska individuálnej
povahy tohto konania, nie je možné od navrhovateľa formalisticky žiadať, aby označil údaje o
ostatných podielových spoluvlastníkoch ako to žiadal súd prvej inštancie vo výrokovej časti uznesenia
č. k. 10Vyd/1/2022-26 zo dňa 20.12.2022 (ďalej ako „vyzývacie uznesenie“). Súd prvej inštancie

vo vyzývacom uznesení nevytýkal navrhovateľom to, že by v žalobe „de facto“ neoznačili všetkých
žalovaných ako osoby - spoluvlastníkov - danej nehnuteľnosti podľa príslušného listu vlastníctva (č.
358), ale nedostatok podania videl v tom, že navrhovatelia formálne neuviedli dátum narodenia, resp.
bydlisko a ostatné identifikačné údaje podľa § 133 ods. 1 CSP, pričom uviedol, že pre tento nedostatok
podania nie je možné v konaní pokračovať.

6.1. Subjekt neznámych, resp. nezistených vlastníkov bol zavedený do právneho poriadku SR
osobitnými zákonmi upravujúcimi vlastnícke vzťahy k pôde a usporiadanie pozemkového vlastníctva,
a to zákonom č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu
majetku v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 229/1991 Zb.“), zákonom č. 330/1991 Zb. o

pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom
fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 330/1991Zb.“)
a zákonom č 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení
neskorších predpisov, ktoré majú vo vzťahu k Občianskemu zákonníku povahu „lex specialis“. Potreba
zavedenia osobitného subjektu neznámych, resp. nezistených vlastníkov vyplynula z potreby v procese

usporiadania pozemkového vlastníctva zaviesť čo najefektívnejšie postupy a pravidlá pri usporiadaní
pozemkového vlastníctva s ohľadom na poskytnutie rovnakej ochrany vlastníckeho práva k všetkým
vlastníkom, teda aj neznámym. Pojem „nezistený vlastník“ definuje zákon č. 180/1995 Z. z. a zákon č.
330/1991 Zb., ktoré vymedzujú aj oprávnenia Slovenského pozemkového fondu vo vzťahu k pozemkom
nezistených vlastníkov. Za nezisteného vlastníka podľa jeho zákonnej definície v § 8 ods. 1 písm. b) a c)

zákona č. 180/1995 Z. z. v prípade podanej žaloby podľa evidencie katastra nehnuteľností je potrebné
považovať aj subjekt identifikovaný aspoň menom a priezviskom, ktorého miesto trvalého pobytu (sídlo)
nie je známe. Žiadne zákonné ustanovenie neobmedzuje definíciu nezisteného vlastníka iba na osobu,
ktorá žije.

6.2. Nakladanie s pozemkami nezistených vlastníkov a zastupovanie nezistených vlastníkov pred
súdmi a inými orgánmi zveril zákon Slovenskému pozemkovému fondu a Lesom Slovenskej republiky
v § 16 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. a v § 34 ods. 14 zákona č. 330/1991 Zb. Nezistení
vlastníci sú účastníkom právnych vzťahov aj účastníkom súdnych konaní, pretože im osobitné zákony
priznávajú presne určené práva a povinnosti a nezistených vlastníkov nemožno stotožňovať s fyzickými

osobami v zmysle Občianskeho práva a teda nemožno na nich aplikovať ustanovenia vzťahujúce
sa na fyzické osoby podľa Občianskeho práva o vzniku a zániku spôsobilosti na práva a povinnosti
a z toho vyplývajúcej procesnej spôsobilosti. Slovenský pozemkový fond v tomto súdnom konaní
nezastupuje fyzickú osobu, ktorá smrťou stratila spôsobilosť byť účastníkom konania, ale zastupuje
osobitný subjekt - nezisteného vlastníka, ktorému zákon priznáva procesnú subjektivitu. Procesnú

subjektivitu podľa § 61 C. s. p. má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten,
komu ju zákon priznáva. Procesnú subjektivitu nezisteným (neznámym) vlastníkom priznávajú zákony
č. 180/1995 Z. z. a zákon č. 330/1991 Zb. Z ustanovenia § 61 CSP je zrejmé, že zákon môže
priznať procesnú subjektivitu aj takým subjektom, ktoré podľa hmotného práva nie sú spôsobilé maťpráva a povinnosti. V týchto prípadoch je spôsobilosť byť účastníkom konania daná subjektu bez
hmotnoprávnej subjektivity pre to, aby bolo možné uskutočniť proces a zabezpečiť tým spravodlivú
ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov. Medzi takéto subjekty patrí aj neznámy, resp.

nezistený vlastník, ktorému ako špecifickému subjektu procesnú spôsobilosť, ale aj hmotnoprávnu
spôsobilosť, napríklad pri uzatváraní kúpnych zmlúv, nájomných zmlúv a podobne priznáva zákon. Na
Slovenský pozemkový fond ako zákonného zástupcu nezistených, resp. neznámych vlastníkov nie je
možné vzťahovať ustanovenie občianskoprávnych predpisov o zastúpení, ale iba špeciálne ustanovenie
osobitných právnych predpisov, ktoré zadefinovali tomuto zákonnému zástupcovi oprávnenia na úrovni

tak hmotného, ako aj procesného práva. Toto zastúpenie nie je viazané na právnu skutočnosť existencie,
či smrti fyzickej osoby ako vlastníka, ale na skutočnosť absencie identifikačných údajov (napr. dátumu
narodenia, bydliska) inak spojených s osobou nezisteného vlastníka. Ustanovenia osobitných zákonov
o nezistených vlastníkoch neukladajú povinnosť navrhovateľovi, Slovenskému pozemkovému fondu, či
Lesom Slovenskej republiky zisťovať identifikačné údaje o nezistených vlastníkoch ani šetriť, či sú títo
vlastníci živí alebo mŕtvi. Oprávnenie Slovenského pozemkového fondu či Lesov Slovenskej republiky

zastupovať neznámych, resp. nezistených vlastníkov zaniká podľa § 20 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.
z. doručením výpisu z katastra nehnuteľností, ktorým vlastník preukáže vlastníctvo k týmto pozemkom.
Identita nezisteného vlastníka ako účastníka konania sa odvíja od jeho zápisu v katastri nehnuteľností.
Pri označení nezisteného vlastníka ako účastníka konania je nevyhnutné vychádzať zo zápisu jeho
označenia na LV v katastri nehnuteľností. Zákon presnú formu nepredpisuje. Obligatórnym údajom

je nezistený vlastník a jeho zastúpenie fondom. Fond pri zastupovaní nezisteného vlastníka musí
postupovať s odbornou starostlivosťou. (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.02.2022, sp.
zn. 7Cdo/238/2021).

6.3. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd uvádza, že sa nemohol stotožniť s

právnym záverom súdu prvej inštancie, že zo strany navrhovateľov nedošlo k doplneniu podania resp. že
navrhovateľ nesplnil svoju povinnosť označenia všetkých podielových spoluvlastníkov evidovaných na
liste vlastníctva č. XXX, v zmysle údajov vyplývajúcich z týchto listov vlastníctva, a to aj s poukazom na
skutočnosť,žepriniektorýchpodielovýchspoluvlastníckychzpredmetnýchlistovvlastníctvanevyplývajú
ich identifikačné údaje resp. dátum narodenia a bydlisko (identifikačné údaje vyžadované § 133 ods.

1 CSP). Presne pre tieto situácie zo strany zákonodarcu došlo k zavedeniu inštitútu neznámeho
resp. nezisteného vlastníka. Ako už bolo uvedené vyššie, záujmom a úmyslom zákonodarcu bolo iba
spriechodnenie procesu usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom a i obnovenia hodnoverného
spôsobu evidencie práv k nehnuteľnostiam, ktorý sa vytratil v tuzemských podmienkach prakticky
okamžite v súvislosti s opustením intabulačného princípu a strate niekdajšieho významu inštitútu

pozemkovej knihy krátko po II. svetovej vojne.

6.4. Potreba zavedenia osobitného subjektu „neznámych", resp. „nezistených" vlastníkov vyplynula z
potreby v procese usporiadania pozemkového vlastníctva zaviesť čo najefektívnejšie postupy a pravidlá
pri usporiadaní pozemkového vlastníctva s ohľadom na poskytnutie rovnakej ochrany vlastníckeho

práva všetkým vlastníkom a zákonmi zavedený subjekt „neznámych", resp. „nezistených" vlastníkov
bol následne využívaný v ďalších súvisiacich právnych predpisoch za účelom zefektívnenia riešenia
vlastníckych vzťahov k pozemkom, resp. nakladania s pozemkami. Cieľom zavedenia špecifického
subjektu - „nezisteného", resp. „neznámeho" vlastníka bolo napomôcť pri evidencii a usporiadaní
vlastníckych vzťahov, a to aj v súdnych konaniach, pričom nakladanie s pozemkami nezistených

vlastníkov a zastupovanie nezistených vlastníkov pred súdmi a inými orgánmi zveril zákon výslovne
Slovenskému pozemkovému fondu a Lesom SR, š. p. Týmito špeciálnymi predpismi je tak zabezpečená
spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov nezistených vlastníkov, a to aj v konaniach pred
súdom, aby sa mohol uskutočniť proces, ktorý sa priamo týka práv a oprávnených záujmov neznámych
vlastníkov (aby táto osobitná skupina osôb neutrpela ujmu na svojich právach). Slovenský pozemkový

fond pri vykonávaní činností zverených mu osobitnými predpismi postupuje vždy vo verejnom záujme a
teda aj ustanovenia, vymedzujúce rozsah oprávnenia Slovenského pozemkového fondu konať v prípade
pozemkov s neznámym vlastníkom, je potrebné vykladať s prihliadnutím na verejný záujem, ktorým
nepochybne je spravodlivé usporiadanie pozemkového vlastníctva a poskytnutie rovnakej ochrany
vlastníckeho práva všetkým vlastníkom pozemkov (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa

15.04.2019, sp. zn. 8Cdo/31/2018).

6.5. Vzhľadom k uvedenému zastáva odvolací súd názor, že tzv. nezistený vlastník podľa § 13
zákona č. 180/1995 Z. z. ako subjekt „sui generis“ je nositeľom procesnej subjektivity, a to aždo okamihu, kedy postavenie tzv. nezisteného vlastníka stratí v dôsledku jeho presnej identifikácie
spôsobom predpokladaným v § 20 ods. 1 zákona č. 180/1995Z. z., ktorá skutočnosť v prejednávanom
prípade nenastala. Aplikujúc analogicky vyššie uvedený výklad na prejednávaný prípad, podľa názoru

odvolacieho súdu dôvody na odmietnutie podania neexistovali. Odvolací súd sa predovšetkým s
poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. februára 2022 sp. zn. 7Cdo/238/2021 -
ktorý korigoval formálny prístup súdu k požiadavke označenia nezisteného vlastníka v žalobe zastal
záver, podľa ktorého je pre zabezpečenie materiálnej stránky ochrany zákonnosti a prístupu strany
k súdu žiadúce prikloniť sa k potrebe návrh vecne prejednať a meritórne rozhodnúť v prípade, ak je

stranou sporu osoba napĺňajúca charakter nezisteného vlastníka resp. neznámeho vlastníka. Ak by
striktne procesné predpisy upravujúce konanie pred súdmi trvali na tom, že každý subjekt konania musí
byť presne identifikovaný (u fyzickej osoby spôsobom vyplývajúcim z § 133 ods. 1 CSP), požiadavka
presnej identifikácie by zároveň vylúčila možnosť týchto neznámych vlastníkov v konaní vystupovať a
pozemkový fond (prípadne Lesy SR) takéto subjekty zastupovať.

7. Ak súd prvej inštancie odmietol podanie navrhovateľov, s poukazom na vyššie uvedené, svojím
postupom porušil právo navrhovateľa na spravodlivý proces. Porušením práva na spravodlivý proces
pritom treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu znemožní realizácia
jej procesných práv, priznanej jej v civilnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jej práv a právom
chránených záujmov. Ide teda o taký postup súdu, ktorý znemožňuje strane sporu realizáciu procesných

práv a právom chránených záujmov, priznaných jej Civilným sporovým poriadkom na zabezpečenie jej
práv a oprávnených záujmov, k čomu v prejednávanej veci došlo, keď súd prvej inštancie v dôsledku
prílišnéhoformalizmuodmietolpodanienavrhovateľovaznemožnilimtakprístupksúdnejochrane,resp.
k ochrane jej práv a právom chránených záujmov. Prvoinštančný súd tak v zmysle vyššie uvedeného
svojím konaním navrhovateľom ako stranám sporu odoprel právo na súdnu ochranu (Ústava SR čl. 46

ods. 1, Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1, Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd čl. 6 ods. 1). (M. m. II. ÚS 14/2001, II. ÚS 132/02).

8. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389
ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP), v ktorom je súd prvej

inštancie právnym názorom vyššie vysloveným viazaný (§ 391 ods. 2 CSP). V ďalšom konaní súd prvej
inštancie rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

9. Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený
advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa
popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).