Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, February 26, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 20Sas/11/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106472
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Linda Kovandová, LL.M.

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106472.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ing. Lindou Kovandovou, LL.M., v právnej

veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. C. XXX/XX, XXX XX D., proti žalovanému: Ústredie
práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových
činností Bratislava, so sídlom Špitálska č. 8, 812 67 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2023/9492/MM zo dňa 03.10.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor peňažných príspevkov na kompenzáciu
ŤZP a posudkových činností Bratislava č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2023/9492/MM zo dňa
03.10.2023 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu dôvodne vynaložených trov konania v úplnom rozsahu
(100 %), v lehote 20 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré bude
vydané po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, odbor sociálnych vecí a rodiny,
č. PE1/OPPnKŤZP/PČ/SOC/2023/28809-13 zo dňa 21.04.2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“)

prvostupňový správny orgán podľa § 40 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch
na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p.
nevyhovel žiadosti, ktorú podala dňa 03.10.2022 žalobkyňa a nepriznal jej peňažný príspevok na
opatrovanie fyzickej osoby, ktorou je maloletá E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. C. XXX/XX, XXX XX D..

2. V odôvodnení uviedol, že dňa 03.10.2022 podala žalobkyňa na príslušný úrad žiadosť
o poskytnutie peňažného príspevku na opatrovanie svojej dcéry. Rozhodnutím č. PE1/OPPnKŤZP/PČ/

SOC/2022/35038-4 zo dňa 08.12.2022 úrad jej žiadosti nevyhovel a peňažný príspevok jej nepriznal. Na
odvolanie žalobkyne žalovaný svojím rozhodnutím č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2023/4584/MM zo
dňa 23.02.2023 rozhodnutie úradu zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.

3. Ďalej prvostupňový správny orgán uviedol, že v novom konaní bol vyhotovený komplexný posudok zo
dňa 19.04.2023, v zmysle ktorého maloletá F. E. je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím
s mierou funkčnej poruchy 50 %. V oblasti sebaobsluhy maloletá v dôsledku svojho zdravotného

postihnutia vyžaduje zvýšený dohľad a pomoc pri dodržiavaní liečebného režimu, pričom táto pomoc
je zabezpečená v rámci rodičovskej starostlivosti. Prvostupňový orgán uviedol, že žalobkyňa ako
dôvod podanej žiadosti a odvolania proti pôvodne zrušenému rozhodnutiu úradu uviedla, že maloletá
si nedokáže ešte samostatne ustrážiť režim diabetika pri vyučovacom procese a pri voľnočasovýchaktivitách, v dôsledku čoho jej hrozí potenciálne riziko vyplývajúce z hypoglykémie. Pre žalobkyňu je
tak problém zamestnať sa na plný úväzok, pretože na obed musí dcére zabezpečiť diabetické jedlo
a podať lieky. Podľa posledného diabetologického nálezu je klinický stav maloletej bez popisovaných

výraznejších výkyvov glykémie a komplikácií. Rodičia maloletej následne doložili nové diabetologické
vyšetrenie spolu s vyjadrením príslušnej školy, tieto boli zahrnuté do lekárskeho posudku vypracovaného
dňa 28.03.2023, podľa neho nedošlo k žiadnej zmene v porovnaní s predchádzajúcim lekárskym
posudkom. Posudkový lekár v ňom tiež argumentuje, že dieťa má na základe vyjadrenia triednej učiteľky
k dispozícii špeciálnu mobilnú aplikáciu, ktorá upozorňuje na prípadné výkyvy glykémie maloletej F. aj

počas vyučovacieho procesu, vďaka čomu môže jej zdravotný stav operatívne korigovať triedny učiteľ
alebo školský asistent. Podľa posledného lekárskeho posudku možno skonštatovať, že ide o opakovane
posudzovanú maloletú klientku s diagnostikovanou cukrovkou I. typu závislou od inzulínu, okrem
toho je v liečbe oftalmológa pre príznaky glaukómu so zachovaním zrakových funkcií a podávaním
očných kvapiek. Podľa posudkového lekára uvedené ochorenia sú kompenzované nastavenou liečbou.
Posudzovaná osoba je samoobslužná bez popisovaných porúch orientácie a mobility. Maloletá

si zatiaľ nevie samostatne aplikovať inzulín a potrebné lieky, pri iných úkonoch sebaobsluhy je
však samostatná rovnako ako jej zdraví rovesníci. Stupeň odkázanosti maloletej bol stanovený na
stupeň I s počtom bodov 110. Vo všetkých oblastiach maloletá dosiahla 10 bodov s výnimkou
dodržiavania liečebného režimu, kde dosiahla 0 bodov. Vzhľadom na uvedené jej požadovaný peňažný
príspevok na opatrovanie v komplexnom posudku nebol navrhnutý. Pomoc, ktorú maloletá potrebuje, je

zabezpečovaná v rodinnom prostredí, čím sa primerane uplatňuje zákon o rodine (36/2005 Z. z.).

4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom
rozhodlo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor peňažných príspevkov na kompenzáciu
ŤZP a posudkových činností Bratislava, ako príslušný odvolací orgán, rozhodnutím č. UPS/US1/

SSVOPPKPC2/SOC/2023/9492/MM zo dňa 03.10.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že
odvolanie žalobkyne zamietlo a potvrdilo prvostupňové rozhodnutie.

5. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný v úvode poukázal na to, že o žiadosti žalobkyne
už bolo raz rozhodované a to rozhodnutím Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Partizánske zo dňa

08.12.2022, ktoré však bolo rozhodnutím žalovaného zrušené a vec bola vrátená na nové prejednanie
a rozhodnutie z dôvodu zistenia nedostatkov v konaní prvostupňového správneho orgánu. Následne
prvostupňový orgán opätovne posúdil sociálne dôsledky zdravotného postihnutia maloletej a dňa
19.04.2023 vydal komplexný posudok, podľa ktorého maloletá je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným
postihnutím s mierou funkčnej poruchy 50 %, stupeň odkázanosti bol určený na I. a keďže maloletá

nedosiahla stupeň odkázanosti V. alebo VI. peňažný príspevok na opatrovanie nebol navrhovaný.

6. Ďalej odvolací orgán konštatoval, že na základe podaného odvolania bola opätovne preskúmaná
spisová dokumentácia a bola posúdená odkázanosť maloletej. Posudkový lekár ústredia vydal dňa
30.08.2023 lekársky posudok, v ktorom určil mieru funkčnej poruchy 60 % podľa prílohy č. 3 zákona

o peňažných príspevkoch, časť III., bod 8., písm. c) Endokrinné poruchy, poruchy výživy a premeny
látok. Cukrovka. Ťažko kompenzovateľná inzulínom alebo cukrovka detského veku.

7.Dokazovaniebolodoplnenékomplexnýmposudkomodvolaciehoorgánuč.UPS/US1/SSVOPPKPC1/
SOC/2023/9500 zo dňa 28.09.2023. Posudkový lekár odvolacieho orgánu v rámci posudku okrem

iného uviedol, že vyjadrenie školy nie je lekárskym nálezom, vyjadrenie diabetológa zo 16.03.2023
nemá charakter vyšetrenia. Vyšetrenie zo dňa 04.08.2022 stav hodnotí priaznivo, bez významných
subjektívnych ťažkostí, hypoglykémie občas, glykemicky je maloletá pomerne vyrovnaná. Objektívny
nález konštatuje klinicky dobrý stav s normálnym interným nálezom. Maloletá nemá poruchu mobility,
orientácie ani závažné zmyslové postihnutie, ani mentálne znevýhodnenie. Z aktuálneho vyšetrenia

vyplýva dobrá kompenzácia diabetu pri nastavenej liečbe pri normálnom objektívnom náleze. Bola
doporučená reedukácia dieťaťa, ktoré si ešte inzulín samo nepodáva. Počet bodov pri jednotlivých
úkonochsebaobsluhypodľaprílohyč.3zákonaosociálnychslužbáchurčilposudkovýlekárnasledovne:
stravovanie a pitný režim 10 bodov, vyprázdňovanie močového mechúra 10 bodov, vyprázdňovanie
hrubého čreva 10 bodov, osobná hygiena 10 bodov, celkový kúpeľ 10 bodov, obliekanie, vyzliekanie

10 bodov, zmena polohy, sedenie a státie 10 bodov, pohyb po schodoch 10 bodov, pohyb po rovine
10 bodov, orientácia v prostredí 10 bodov, dodržiavanie liečebného režimu 0 bodov, potreba dohľadu
10 bodov. Po sčítaní dosiahnutých bodov (110) je stupeň odkázanosti maloletej na pomoc inej fyzickej
osoby I., ktorý nepodmieňuje odkázanosť na opatrovanie. Žalovaný poukázal na to, že v zmysle právnejúpravy maloletá, napriek jej ťažkému zdravotnému postihnutiu nie je odkázaná na opatrovanie, nakoľko
nedosiahla V. alebo VI. stupeň odkázanosti. Z tohto dôvodu nebolo možné priznať žalobkyni príspevok
na opatrovanie maloletej.

8. V závere odvolací orgány uviedol, že peňažný príspevok na opatrovanie je dávka fakultatívna, na
jej priznanie neexistuje právny nárok a na poskytovanie musia byť splnené všetky zákonom stanovené
podmienky. Uviedol tiež, že pri posudzovaní mal dostatok dôkazných prostriedkov o zdravotnom
stave, ochoreniach poruchách posudzovanej, ktoré potvrdili, že úkony uvedené v prílohe č. 3 zákona

o sociálnych službách dokáže prevažne samostatne vykonávať, jej zdravotné postihnutie si nevyžaduje
celodenný dohľad inou osobou. Hodnotenie zdravotného stavu a sociálnych dôsledkov ťažkého
zdravotného postihnutia maloletej vychádzalo podľa žalovaného z aktuálnych lekárskych nálezov
nachádzajúcich sa v predloženej spisovej dokumentácii. V prípade zmeny/zhoršenia zdravotného stavu
môže byť podaná nová žiadosť o poskytnutie peňažného príspevku.

Správna žaloba, žalobné body

9. Včas podanou správnou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti napadnutého
rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, obe rozhodnutia žiadala zrušiť a vrátiť vec orgánu
verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

10. V žalobe uviedla, že v roku 2017 bolo jej dcére F. E. diagnostikované ochorenie diabetes mellitus
I. typu, odvtedy sa musela o ňu začať starať spôsobom, ktorý nemožno označiť za bežnú rodičovskú
starostlivosť. Táto starostlivosť jej znemožňuje zamestnať sa a zabezpečovať si tak živobytie a plniť
svoju vyživovaciu povinnosť voči dcére, aj ďalšej rodine. S poukazom na čl. 41 ods. 5 Ústavy SR má

za to, že na pomoc od štátu má nárok vo forme príspevku na opatrovanie a rovnaké právo má aj jej
dcéra podľa čl. 23 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa a čl. 28 Dohovoru o právach osôb so zdravotným
postihnutím. Jej žiadosť jej však bola zamietnutá a to výlučne na základe záverov posudkových lekárov
uvedených v lekárskom posudku, ktorý trpí vadou nezákonnosti rovnako ako celý namietaný postup
dotknutých orgánov. Je toho názoru, že príspevok na opatrovanie jej bol zamietnutý nie preto, že by to

neumožňoval zákon č. 447/2008 Z. z., ale preto, že správne orgány pristúpili k výkladu ustanovení tohto
zákona a aplikácii na prípad jej dcéry spôsobom, ktorý odporuje Ústave SR a spomínaným Dohovorom.
Poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžsk/42/2017 z 24.10.2018, podľa ktorého
vnútroštátny súd môže prostredníctvom eurokonformnej interpretácie vyplniť medzery vnútroštátneho
právneho predpisu.

11. Žalobkyňa namietala, že posudkoví lekári sú zamestnancami úradu práce alebo ústredia práce
a pri posudkovej činnosti sa riadia nielen zákonom, ale najmä neverejnými metodickými pokynmi, ktoré
určujú, čo sa v tom ktorom čase považuje za odkázanosť v skúmaných oblastiach vrátane odkázanosti
na pomoc inej fyzickej osoby a čo nie. V zmysle lekárskeho posudku sa javí, akoby celá starostlivosť

o sedemročné dieťa s diabetes mellitus I. typu spočívala v jednoduchom dodržiavaní liečebného režimu
v podobe, že prístroj dcére inzulín podá a ona ako matka to skontroluje cez telefón. Uvedené však nie je
pravdouanezodpovedáskutočnýmsociálnymdôsledkom,ktoréjejdcérevdôsledkuochoreniavznikajú.
Takýto postoj posudkových lekárov nezodpovedá ani skutočnosti, že ťažké zdravotné postihnutie
dcéry je definované ako cukrovka detského veku, ktorá je v zákone daná na roveň cukrovke ťažko

kompenzovateľnej inzulínom, na čo sa snažila poukázať aj vyjadrením ošetrujúceho diabetológa dcéry
zo dňa 16.03.2023. Podľa názoru žalobkyne, nakoľko komplexné posúdenie odkázanosti sa skladá
nielen z lekárskeho posudku, ale aj zo sociálneho posudku, malo byť správnymi orgánmi zohľadnené aj
vyjadrenie diabetológa a vyjadrenie zo školy zo dňa 16.03.2023.

12. Žalobkyňa tiež poukázala na závažnosť ochorenia diabetes mellitus I. typu a namietala, že správne
orgány nevzali do úvahy vek maloletej (7 rokov), čo je na spodnej hranici veku, kedy je možné požiadať
o peňažný príspevok na opatrovanie, nezohľadnili jej rozumovú vyspelosť a skutočnosť, že maloletá
nevie dostatočne rozpoznať dôsledky svojho ochorenia, nevie správne zanalyzovať nameranú hodnotu
glykémie, k nej aplikovať správne množstvo inzulínu a následne si ho sama podať. Pokiaľ by sa

žalobkyňa zamestnala a nebola by k dispozícii dcére aj keď je v škole a prišlo by k situácii, že by bola
sama bez pomoci v stave hyperglykémie, mohlo by to viesť k fatálnym následkom, preto je v záujme
jej dcéry, aby jej bol peňažný príspevok na opatrovanie poskytnutý. Poukázala pritom aj na rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžsk/42/2017 zo dňa 24.10.2018.13. Žalobkyňa poukazovala na to, ako si jej dcéra vyžaduje neustály dohľad z jej strany, kontrolu
nielen dodržiavania liečebného režimu, ale aj diétneho režimu, všetkých vykonávaných aktivít a celkový

dohľad nad každou činnosťou dieťaťa, poukazovala na to, že reakcie detského organizmu sa rýchlo
menia, preto je aj v detskom veku ťažké ochorenie diabetes mellitus uspokojivo kompenzovať inzulínom,
pričom každá dekompenzácia v závislosti od dĺžky a závažnosti poškodzuje organizmus, môže mať za
následok kómu, prípadne aj smrť dieťaťa. U maloletej je nevyhnutný trvalý celodenný dohľad, ktorý nie
je zameraný na plnenie bežnej rodičovskej starostlivosti, ide o špecifický dohľad zameraný výlučne na

prejavy a riziká spojené s nefunkčnosťou pre život nevyhnutnej endokrinnej žľazy – pankreasu, pričom
vprípademaloletejsaktomutopridružilaešteajnarušenáfunkčnosťďalšejpreživotnevyhnutnejsúčasti
endokrinného systému a to štítnej žľazy. Tieto činnosti a dohľad musí vykonávať žalobkyňa, ktorá na to
bola zaškolená, nevie ho vykonať akákoľvek dospelá osoba. Žalobkyňa zdôraznila aj to, že pri každom
glykemickom výkyve v závislosti od závažnosti zároveň dochádza k narušeniu funkcií organizmu, ktoré
sa prejavujú únavou organizmu, nesústredenosťou a malátnosťou a v každom takomto stave maloletá

vyžaduje pomoc aj pri ostatných štandardných úkonoch sebaobsluhy, ktoré za normálneho stavu ona
a jej rovesníci bežne zvládajú. Podľa žalobkyne pri posudzovaní stupňa odkázanosti mal byť aplikovaný
§ 49 ods. 12 zákona o sociálnych službách a maloletej mal byť určený dohľad podľa prílohy č. 3 písm.
A, bod 12. k zákonu č. 448/2008 Z. z..

14. Žalobkyňa poukázala aj na to, že podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení si ochorenie
diabetes mellitus vyžaduje denný dozor a osobitnú starostlivosť až do 15. roku veku dieťaťa.

15. Podľa žalobkyne správne orgány nedodržali zásady správneho konania, neposúdili riadne skutočný
stav veci a skutočný rozsah potrebnej starostlivosti , ani potrebu permanentného dohľadu zo strany

žalobkyne vo vzťahu k dcére, keďže špecifikom diagnózy diabetes mellitus je práve strata sebakontroly
a dcéra necíti stavy hyperglykémie alebo hypoglykémie, preto si vyžaduje neustály dohľad a to
nielen pri dodržiavaní liečebného režimu. Rozhodnutia správnych orgánov podľa názoru žalobkyne
vychádzajú z nesprávneho skutkového a právneho posúdenia veci a sú založené na takom výklade
a aplikácii ustanovení zákona o kompenzáciách, ktoré je v rozpore s Ústavou SR, Dohovorom o právach

dieťaťa, Dohovorom o právach osôb so zdravotným postihnutím a zásadami správneho poriadku.

Vyjadrenie žalovaného k žalobe

16. Žalovaný k správnej žalobe zaslal správnemu súdu niekoľko podaní.

17. Vo svojom vyjadrení č. 2024/12647/57163/OP zo dňa 19.03.2023, podpísaným riaditeľom odboru
právnych služieb žalovaného žiadal, aby správny súd v zmysle § 190 Správneho súdneho poriadku
žalobu žalobkyne ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. V prípade, ak by žalovanému vznikla

povinnosť zaplatiť trovy konania, žiadal o lehotu na úhradu trov konania 30 dní od nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia.

18. Vo vyjadrení žalovaný sumarizoval, že posudkový lekár skonštatoval, že aj napriek ťažkému
zdravotnému postihnutiu maloletej F. E., táto nie je v zmysle § 14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z.

odkázaná na opatrovanie, nakoľko nedosiahla stupeň odkázanosti V. alebo VI., úplná odkázanosť na
pomoc inej fyzickej osoby nebola pri zákonom stanovených posudzovaných činnostiach objektivizovaná
lekárskymi nálezmi, maloletá nespĺňala zákonné kritériá odkázanosti na opatrovanie, peňažný príspevok
na opatrovanie nebol navrhnutý, hodnotenie zdravotného stavu maloletej a sociálnych dôsledkov
jej ťažkého zdravotného postihnutia vychádzalo z aktuálnych lekárskych nálezov nachádzajúcich sa

v spisovej dokumentácii. K námietke týkajúcej sa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení uviedol,
že ide o osobitný systém posudzovania zdravotného stavu. K rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 10Sžsk/42/2017 z 24.10.2018 uviedol, že išlo o skutkovo odlišný prípad, nakoľko tam malo dieťa
bod 12. potreba dohľadu ohodnotený 0 bodov a stupeň odkázanosti III., v tu prejednávanej veci má
maloletá v bode 12. potreba dohľadu posudkovým lekárom ohodnotený 10 bodmi a stupeň odkázanosti

I. Ochorenie diabetes mellitus nie je v zmysle platnej legislatívy zaradené do ochorení vyžadujúcich si
dohľad,priktorombybolomožnépoužiťpostup vzmysle§49ods.12zákonaopeňažnýchpríspevkoch.
Dohovor o právach dieťaťa bol implementovaný do zákona o peňažných príspevkoch.19. Žalovaný dal správnemu súdu do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Ssk/82/2021
z 30.03.2022 a to konkrétne body 34 a nasl.

20. Žalovaný poukázal na to, že lekárska posudková činnosť zahŕňajúca aj posudzovanie odkázanosti
fyzickej osoby na pomoc inej osoby patrí do kompetencie posudkových lekárov, ktorí sú na to odborne
spôsobilí, posudkoví lekári majú postavenie znalcov, nakoľko zložitosť agendy vykonávanej v rámci
lekárskej posudkovej činnosti si vyžaduje dlhoročnú prax a skúsenosti v posudkovom lekárstve.
Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, podľa ktorých správne orgány ani správne súdy nemôžu

ich posudky označiť za nesprávne a nahradiť ich vlastným posúdením skutočností z odbornej stránky,
môžu hodnotiť lekársky posudok len z hľadiska, či je úplný (napr. mu nechýba posudkový záver či
rozhodné skutkové zistenia), či je logický a presvedčivý (úvahy lekára zodpovedajú zásadám logiky
a skutkovým záverom, teda skutkové zistenia korelujú s výsledkom posúdenia), ďalej súd skúma, či
dokazovanie v rámci správneho konania bolo vykonané v dostatočnom rozsahu. Žalovaný má za to, že
lekársky posudok v prejednávanej veci uvedené požiadavky spĺňa.

21. Žalovaný je toho názoru, že pri vydávaní napadnutého rozhodnutia vychádzal zo spoľahlivo
zisteného skutkového stavu veci a z platnej právnej úpravy, zistil všetky skutočnosti dôležité pre
rozhodnutie a doplnil podklad pre rozhodovanie do tej miery, aby bol spoľahlivým základom pre
rozhodovanie. Podľa jeho názoru v napadnutom rozhodnutí dostatočne odôvodnil, prečo žalobkyni

nebol priznaný peňažný príspevok na opatrovanie a dostatočne sa vyjadril ku všetkým jej odvolacím
námietkam, postupoval v intenciách všeobecne záväzných právnych predpisov a má za to, že dôvody
uvádzané žalobkyňou v podanej správnej žalobe nemajú vplyv na zrušenie napadnutého rozhodnutia.

22. Prílohou vyjadrenia k správnej žalobe žalovaného bolo aj podanie spísané prvostupňovým

správnym orgánom zo dňa 11.03.2023, označené ako zaslanie spisovej dokumentácie, v ktorom
sa však prvostupňový správny orgán aj vyjadril k veci a to tak, že stručne zhrnul chronológiu
priebehu konania, keď uviedol, že dňa 03.10.2022 podala žalobkyňa na príslušný úrad žiadosť na
opatrovanej svojej maloletej dcéry. Dňa 08.12.2022 bolo vydané rozhodnutie č. PE1/OPPnKŤZP/PČ/
SOC/2022/35038-4 o nepriznaní peňažného príspevku na opatrovanie, proti ktorému podala žalobkyňa

odvolanie. Žalovaný uvedené rozhodnutie zrušil a vrátil vec na nové prejednanie a rozhodnutie. Na
základe komplexného posudku bolo vydané nové rozhodnutie (prvostupňové rozhodnutie) č. PE1/
OPPnKŤZP/PČ/SOC/2023/28809-13 zo dňa 21.04.2023. Aj voči tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa
odvolanie a o ňom bolo rozhodnuté žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 03.10.2023 tak, že
prvostupňové rozhodnutie bolo potvrdené.

23. Ďalším podaním doloženým žalovaným k správnej žalobe bolo vyjadrenie k žalobe č. UPS/
US1/SSVROPPKPC2/SOC/2024/6050 zo dňa 12.03.2024, podpísané riaditeľkou odboru peňažných
príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností, v ktorom bol popísaný priebeh
administratívnehokonaniaastručnýobsahvydanýchrozhodnutíakoajskopírovanézáveryzlekárskeho

posudku posudkového lekára ústredia vyhotoveného po podaní odvolania žalobkyňou. Ďalej bolo
skonštatované, že poskytovanie peňažného príspevku na opatrovanie je podmienené splnením
zákonných podmienok, maloletá však nedosiahla stupeň odkázanosti V. alebo VI., ale len stupeň
I. s počtom bodov 110, preto napriek jej ťažkému zdravotnému postihnutiu nie je odkázaná na
opatrovanie a z tohto dôvodu nebol žalobkyni peňažný príspevok priznaný. V ďalšom texte sa

riaditeľka odboru vyjadruje k žalobe a k námietkam žalobkyne a to tak, že posudkový lekár
prvostupňového i druhostupňového správneho orgánu pri hodnotení záverov zohľadnil všetky lekárske
nálezy nachádzajúce sa v spisovej dokumentácii prvostupňového správneho orgánu, k odvolaniu
ani počas odvolacieho konania neboli doložené žiadne lekárske správy. Posudkový lekár pri jeho
hodnotení postupoval samostatne a nezávisle, on jediný má kompetenciu vyjadrovať sa k odkázanosti

na opatrovanie v rámci svojej posudkovej činnosti v súlade s § 11 zákona o peňažných príspevkoch.
Dňa 30.08.2023 sa na pracovisku žalovaného v záujme objektívnosti uskutočnilo stretnutie s maloletou,
jej rodičmi, posudkovým lekárom a sociálnou pracovníčkou. Počas stretnutia boli rodičmi maloletej
poskytnuté vyjadrenia, vypočuté ich názory a bolo prevzaté písomné doplnenie podania v podobe 14
strán,ktorébolináslednespracovanévlekárskomposudkuapremietnutédokomplexnéhoposudku.Nie

je teda pravdou, že by žalovaný odmietol nejaké dôkazy alebo dôvody vyjadrené účastníkmi konania.
K námietke žalobkyne, že zdravotné postihnutie maloletej vyžaduje dohľad, poukázala na rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Ssk/82/2021, podľa ktorého samotná odkázanosť v skupine činností
(pod bodom 11) a potreba dohľadu pri týchto činnostiach nie je dôvodom na konštatovanie potrebynepretržitého dohľadu pri väčšine činností (uvedených v bode 1.-10.). Potrebu nepretržitého dohľadu
pri väčšine činností uvedených v bodoch 1 až 10 je možné konštatovať len na základe dôkazov
medicínskeho charakteru. Lekársky nález, podľa ktorého si maloletá nevie sama podávať inzulín a nevie

analyzovať namerané hodnoty glykémie ani aplikovať správne množstvo inzulínu, však sám o sebe na
prijatie takého záveru nestačí.

24. Ďalším podaním k správnej žalobe predloženým žalovaným a označeným ako „vyjadrenie k žalobe“
bolo podanie č. 2024/12647/57163/OP zo dňa 19.03.2024, spísané pod hlavičkou žalovaného,

ale podpísané riaditeľkou odboru sociálnych vecí a rodiny Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Partizánske, ktoré sa na prvých dvoch stranách doslovne zhodovalo s vyjadrením č. 2024/12647/57163/
OP zo dňa 19.03.2023, podpísaným riaditeľom odboru právnych služieb žalovaného a na poslednej
strane už bolo len zhrnuté, že žalovaný pôvodne vydané prvostupňové rozhodnutie zrušil, vec vrátil
na nové prejednanie a rozhodnutie, na čo bol vydaný komplexný posudok a na jeho základe nové
prvostupňové rozhodnutie zo dňa 21.04.2023, voči ktorému podala žalobkyňa v zákonnej lehote

odvolanie a odvolací orgán žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 03.10.2023 prvostupňové
rozhodnutie potvrdil.

25. Ďalším podaním predloženým žalovaným bolo „Stanovisko k žalobe výzva sp. 20Sas/11/2023“
zo dňa 05.03.2024, podpísané riaditeľkou odboru peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP

a posudkových činností (žalovaného), v ktorom táto uvádzala, že žalovaný postupoval pri vyhotovení
komplexného posudku zo dňa 28.09.2023 po dôkladnom oboznámení sa s predmetom konania.
Poukázala na stretnutie s rodičmi a s maloletou dňa 30.08.2023 na pracovisku žalovaného, ktoré sa
uskutočnilo v súlade s § 11 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z. z. a skonštatovala, že sa nezakladá na pravde,
že by žalovaný odmietol nejaké dôkazy alebo dôvody vyjadrené účastníkmi konania. Na tomto stretnutí

bolo prevzaté písomné doplnenie podania v podobe 14 strán od rodičov maloletej a toto bolo následne
spracované v lekárskom posudku a premietnuté do komplexného posudku. K námietke žalobkyne, že
zdravotné postihnutie maloletej vyžaduje dohľad, poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 7Ssk/82/2021. Skonštatovala, že správny orgán je viazaný možnosťami zákona a nezohľadňuje
predstavy a želania účastníkov konania v záujme nestrannosti a objektívnosti v konaní. Uzavrela, že

v komplexnom posudku ústredia zo dňa 28.09.2023 vypracovanom na podklade lekárskeho posudku bol
stanovený u maloletej stupeň odkázanosti I., preto jej nebol navrhnutý požadovaný peňažný príspevok.

26. Posledným podaním predloženým žalovaným k vyjadreniu k správnej žalobe bolo podanie zo dňa
08.03.2024, spísané vedúcou oddelenia peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových

činnostíprvostupňovéhosprávnehoorgánu,vktoromtátostručnezhrnula,žepodrobnézákonnédôvody
nepriznania peňažného príspevku na opatrovanie maloletej dcéry žalobkyne boli podrobne rozpísané
a uvedené v príslušných písomnostiach (lekárske posudky, stanoviská, komplexné posudky). Tieto
písomnostisúsúčasťouspisovejdokumentácie,vychádzajúzdoloženýchodbornýchnálezov,potvrdení,
úradných záznamov a aktuálne platnej legislatívy a metodiky upravujúcej postup pri posudzovaní

odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na opatrovanie. Komplexný posudok zo
dňa 28.09.2023 podrobne zdôvodňuje a reflektuje všetky požiadavky a námietky žalobkyne, ktoré sú
premietnuté do žalobných bodov v predmetnom žalobnom návrhu.

27. Napokon žalovaný predložil aj podanie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 11.03.2024,

v ktorom tento skonštatoval priebeh administratívneho konania a zaslal spisovú dokumentáciu.

Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania

28. Žalobkyňa v replike uviedla, že v prvom rade považuje za absolútne zmätočné, keď žalovaný
k vyjadreniu prikladá samostatné vyjadrenia ďalších zložiek či subjektov, ktoré na správnom konaní
participovali, čím pre ňu zneprehľadňuje svoju argumentáciu a možnosť adekvátne reagovať na takéto
vyjadrenie žalovaného, ktoré pozostáva z viacerých samostatných vyjadrení rôznych osôb a subjektov.
V ďalšom texte žalobkyňa namietala predovšetkým závery posudkového lekára týkajúce sa odkázanosti

maloletej na pomoc inej osoby, tieto závery podľa žalobkyne neobstoja čo sa týka preukázania, že
posudkový lekár skutočne zohľadnil všetky informácie nachádzajúce sa v lekárskych správach. Ako
príklad uviedla, že posudkový lekár resp. žalovaný k správe zo dňa 14.11.2023, kde sa uvádza, že
je potrebná hospitalizácia dieťaťa za účelom reedukácie, vyhodnotili tak, že je potrebná reedukácia,lebo dieťa si zatiaľ samo nepichá inzulín, nie že ide napríklad o potrebu reedukácie vzhľadom na vývoj
ochorenia a pridruženie zdravotných problémov so štítnou žľazou so záverom autoimunitná tyreootída
s rozvojom hypotyreózy a pridávaním podávania euthyroxu do celkovej liečby dcéry, čo sa žiadnym

spôsobom v odbornom posudzovaní posudkovým lekárom neobjavuje ani nevyhodnocuje dopad na
celkové sociálne dôsledky dcéry. V tejto lekárskej sa práve sa tiež uvádza, že dieťa hyperglykémie
a hypoglykémie často necíti, čo sa nedostalo do zhodnocovania skutočných dôsledkov zdravotného
stavu dcéry žalovaným. Žalobkyňa namietala, že sa bagatelizuje vyjadrenie zo školy, hoci jej pracovníci
majú maloletú denne na očiach a vedia sa relevantne vyjadriť k tomu, ako sa dcéra cez deň prejavuje, či

ju zdravotný stav ovplyvňuje alebo nie. Rovnako je bagatelizované aj odborné vyjadrenie diabetológa zo
16.03.2023. K vyjadreniu žalovaného vo vzťahu k rozsudku Najvyššieho súdu SR, na ktorý odkazovala
žalobkyňa, o tom, že tento nie je relevantný, žalobkyňa to označila za zavádzanie, pretože práve
v danom prípade išlo o to, že pri danej diagnóze úrad práce a ústredie práce nezohľadnili potrebu
dohľadu a súd vyslovil záver, že ju zohľadniť mali. Žalobkyňa namietala aj to, že posudok posudkového
lekára nevykazuje znaky úplnosti, logickosti a presvedčivosti, ale naopak nesie znaky predpojatosti

a účelovosti (vyberanie len niektorých informácií z lekárskych nálezov, ignorovanie nevyhovujúcich
informácií, práca s domnienkami namiesto faktov, zľahčovanie diagnózy, jej prejavov a dôsledkov,
fabulácia ohľadom toho, aké schopnosti by dcéra žalobkyne mala vo svojom veku mať pri manažmente
svojho ochorenia a jeho dôsledkov atď.). K námietke žalovaného o tom, že podľa platnej legislatívy nie
je ochorenie diabetes mellitus 1. typu zaradené do kategórie ochorení vyžadujúcich si dohľad a teda nie

je možné aplikovať ustanovenie § 49 ods. 12 zákona o peňažných príspevkoch, žalobkyňa namietala,
že žalovaný nešpecifikoval tzv. platnú legislatívu, kde sú podľa neho upravené, resp. vymenované
ochorenia vyžadujúce dohľad. Žalobkyňa tak zotrvala na ňou podanej žalobe.

29. Žalovaný v duplike uviedol, že sa s vyjadrením žalobkyne (replikou) nestotožňuje v celom rozsahu.

Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na lekársku správu z Národného endokrinologického a diabetologického
ústavu v Ľubochni zo 14.11.2023, žalovaný namietol, že táto správa bola vydaná približne mesiac po
vydaní napadnutého rozhodnutia, t. j. nemožno na ňu prihliadať. Vyjadrenie školy zo 16.03.2023 nie je
lekárskym nálezom tak, ako to uviedol aj posudkový lekár. K lekárskemu posudku zo 16.03.2023 A. G.
žalovaný uviedol, že tento bol zahrnutý v lekárskom posudku zo dňa 30.08.2023. Následne žalovaný

poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Ssk/82/2021 zo dňa 03.03.2022 a z tohto aj
citoval body 49. a 52.. K námietke ohľadom predpojatosti a účelovosti posudku uvádzal, že v rámci
posudkovej činnosti sa posudkový lekár dôkladne oboznámil s celou zdravotnou dokumentáciou, na
základe lekárskych nálezov nachádzajúcich sa v spisovej dokumentácii opätovne posúdil zdravotné
postihnutie maloletej, uskutočnilo sa osobné stretnutie s posudzovanou maloletou a jej rodičmi, kde

zákonní zástupcovia maloletej slovne i písomne vyjadrili svoje argumenty, napriek danej skutočnosti
posudkový lekár nekonštatoval, že by zo zdravotného postihnutia maloletej F. E. vyplývala potreba
dohľadu v rozsahu opatrovania. Žalovaný v tejto súvislosti uvádza, že pre posúdenie sú relevantné
objektívne zistenia zaznamenané v predložených lekárskych nálezoch. Žalovaný uviedol, že ako
odvolací orgán pri vydávaní napadnutého rozhodnutia vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového

stavu a z platnej právnej úpravy, zistil všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie a doplnil podklad pre
rozhodovanie do tej miery, aby bol spoľahlivým základom pre rozhodovanie. Naďalej teda navrhoval
žalobu zamietnuť v celom rozsahu.

30. Duplika bola žalobkyni zaslaná na vedomie dňa 22.07.2024.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom

31. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) ako vecne príslušný podľa § 10 zákona
č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a miestne

príslušnýpodľa§13ods.3SSPpreskúmalzákonnosťrozhodnutíorgánovverejnejsprávy,akoajpostup,
ktorý predchádzal ich vydaniu, pričom podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP vo veci nariadil pojednávanie,
ktoré sa uskutočnilo dňa 26.02.2025, na ktorom došlo aj k vyhláseniu rozsudku.

32. Na pojednávaní žalobkyňa zotrvala na podanej správnej žalobe. Uviedla, že si stojí za tým, že musí

byť stále pri maloletej, či je v škole, či je doma, nikde nemôže chodiť, nikde ju nechcú brávať zo školy,
stravovať sa tam nemôže. Keď má telesnú a vytrhne sa jej kanyla, nevie si ju sama zaviesť, naučila sa
teraz písať a čítať, nevie si však narátať sacharidové jednotky, koľko si môže dať jedla, tak stále musí
byť žalobkyňa pri nej. Maloletá necíti, že má nízky cukor, veľakrát ju doviezli domov, že už pomaly fialováodpadávala. Do toho škola v prírode, má ísť teraz, nechcú ju zobrať, musí ísť žalobkyňa s ňou, za vlastné
peniaze si všetko hradiť, učiteľky si to nezoberú na zodpovednosť, boja sa zavádzať kanylu, pichať resp.
dopichovať inzulín, keď má maloletá vysoký cukor alebo jej podať nejaké hroznové cukre alebo džús,

keď ho má naopak nízky. Niekedy ju môžu predávkovať, nevedia koľko presne majú dať. No stále je to o
tom istom, že žalobkyňa musí byť pri maloletej 24/7. Ako rodičia majú do 15 rokov osobitnú starostlivosť
a nie bežnú starostlivosť o maloletú. Diabetes sa hovorí, že je dlhodobo tichý zabijak, je to na celý život.
Maloletá má výkyvy cukru, postupne tam odchádzajú orgány, keby sa zanedbávali všetky úkony, čo má
žalobkyňa robiť, čo si dcéra sama nevie spraviť. Je na matke závislá, nemôže byť s niekým, kto o tom

nemá ani šajnu.

33. Žalovaný na pojednávaní zotrval na svojich písomných vyjadreniach, predovšetkým na vyjadrení k
žalobe zo dňa 19.03.2024 a taktiež na duplike zo dňa 04.06.2024, pričom poukázal na to, že maloletá
nespĺňa podmienky v zmysle § 14 ods. 4 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu a nie je
odkázaná na opatrovanie. Napadnuté rozhodnutie považuje za zákonné a správne a žiadal, aby súd

žalobu zamietol a nepriznal náhradu trov konania.

34. Po prejednaní veci v zmysle vyššie uvedeného a pri zohľadnení skutočnosti, že predmetná vec je
konaním v sociálnej veci a správny súd tak nie je viazaný výlučne žalobnými bodmi podľa § 203 ods. 2
SSP, správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné pre jeho nezákonnosť zrušiť

a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

35. Podľa § 10 ods. 1 písm. a) zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu
ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení relevantnom pre
prejednávanú vec (ďalej aj len „zákon č. 447/2008 Z. z.“) posudková činnosť na účely kompenzácie je

lekárska posudková činnosť a sociálna posudková činnosť.

36. Podľa § 11 ods. 11 zákona č. 447/2008 Z. z. výsledkom lekárskej posudkovej činnosti je lekársky
posudok,ktorýobsahujemierufunkčnejporuchy,vyjadrenie,žeideofyzickúosobusťažkýmzdravotným
postihnutím, závery k jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím

podľa § 14 a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor
lekárskeho posudku je uvedený v prílohe č. 2.

37. Podľa § 13 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z. z. výsledkom sociálnej posudkovej činnosti je posudkový
záver, ktorého obsahom sú sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach

kompenzácie, ktoré má fyzická osoba v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s
fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia a návrh kompenzácie vo všetkých jej oblastiach.

38. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z., na základe lekárskeho posudku podľa § 11 ods. 11 a na
základe posudkového záveru podľa § 13 ods. 9 príslušný orgán vypracúva komplexný posudok na účely

kompenzácie, ktorý obsahuje a) mieru funkčnej poruchy, b) vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým
zdravotným postihnutím, c) sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach
kompenzácie, d) návrh druhu peňažného príspevku na kompenzáciu, e) vyjadrenie, či fyzická osoba s
ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na sprievodcu, f) vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým
zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, g) termín

opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak ho určí posudkový lekár, h) odôvodnenie komplexného
posudku.

39. Podľa § 39 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. opatrovanie na účely tohto zákona je pomoc fyzickej
osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na opatrovanie podľa § 14 ods. 4, ak tento

zákon neustanovuje inak.

40. Podľa § 39 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. účelom opatrovania je zabezpečiť pomoc fyzickej osobe
s ťažkým zdravotným postihnutím pri úkonoch sebaobsluhy, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a
pri realizovaní sociálnych a vzdelávacích aktivít.

41. Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z., ak fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá
dovŕšila šesť rokov veku a je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázanána opatrovanie, osobne opatruje fyzická osoba uvedená v odsekoch 3 a 4, možno fyzickej osobe, ktorá
opatruje, poskytnúť peňažný príspevok na opatrovanie.

42. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o
preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s
odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak.

43. Podľa § 53 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. ustanovenia § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 61 až

68 všeobecného predpisu o správnom konaní sa nevzťahujú na konanie vo veciach kompenzácie, na
konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze.

44. Podľa § 55 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z. podkladom na rozhodnutie o peňažnom príspevku na
kompenzáciu je komplexný posudok.

45. Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení relevantnom pre
prejednávanú vec (ďalej len „správny poriadok“), rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými
právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu
veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

46. Podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie
o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v
plnom rozsahu.

47. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré

skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

48. Predmetom prieskumu v posudzovanej veci bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým tento zamietol

odvolaniežalobkyneavcelomrozsahupotvrdilprvostupňovérozhodnutie,ktorýmprvostupňovýsprávny
orgán nevyhovel žiadosti žalobkyne a nepriznal jej peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby,
ktorou je jej maloletá dcéra F. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. C. XXX/XX, XXX XX D. (ďalej aj len
„maloletá“).

49. Z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, že dňa 03.10.2022 žalobkyňa podala na príslušný
úrad práce, sociálnych vecí a rodiny žiadosť o priznanie peňažného príspevku na opatrovanie
maloletej, ktorá trpí ochorením diabetes mellitus I. typu. O tejto jej žiadosti bolo najprv rozhodnuté
prvostupňovým správnym orgánom dňa 08.12.2022 tak, že žiadosti nebolo vyhovené a žalobkyni nebol
peňažný príspevok priznaný. Po podaní odvolania žalobkyňou voči predmetnému rozhodnutiu žalovaný

ako odvolací orgán rozhodnutie zrušil z dôvodu procesného pochybenia v postupe prvostupňového
správneho orgánu a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.

50. V novom konaní bolo po odstránení vytknutej vady dňa 21.04.2023 vydané nové rozhodnutie (tu
prvostupňové rozhodnutie), ktorým správny orgán opätovne nevyhovel žiadosti žalobkyne a peňažný

príspevok jej nepriznal, nakoľko podľa lekárskeho posudku posudkového lekára úradu maloletá napriek
jej ťažkému zdravotnému postihnutiu s mierou funkčnej poruchy 50 % nedosiahla stupeň odkázanosti
potrebný podľa § 14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z.. Maloletá podľa posudkového lekára potrebuje
pomoc inej fyzickej osoby iba pri dodržiavaní liečebného režimu, v ostatných oblastiach sebaobsluhy
uvedených v prílohe č. 3 k zákonu č. 448/2008 Z. z. je samostatná a tieto činnosti je schopná vykonávať

v rozsahu primeranom jej veku. Stupeň odkázanosti maloletej tak bol posudkovým lekárom stanovený
na stupeň I. s počtom bodov 110. Tým, že maloletá nedosiahla stupeň V. alebo VI., peňažný príspevok
na opatrovanie nebol navrhovaný.

51. Žalobkyňa sa proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolala v zákonnej lehote, pričom v odvolaní

uvádzala viacero námietok. Najmä spochybňovala závery správneho orgánu ohľadom posúdenia
odkázanosti maloletej na pomoc inej fyzickej osoby, namietala, že maloletá si vyžaduje permanentný
dohľad a tak jej mala byť určená potreba dohľadu podľa bodu 12 prílohy č. 3 zákona č. 448/2008
Z. z.. Tiež žalobkyňa v odvolaní namietala právne posúdenie veci a to, že správny orgán vykladalzákon spôsobom, ktorý nie je eurokonformný a teda je v rozpore s Dohovorom o právach dieťaťa,
Dohovorom o právach osôb so zdravotným postihnutím ako aj s Ústavou SR. Tiež žalobkyňa v odvolaní
poukazovala na zložitosť starostlivosti o dieťa s diagnózou diabetes mellitus I. typu, opisovala, v čom

všetkom si maloletá vyžaduje jej pomoc, opisovala ako musí za maloletou dochádzať aj do školy,
merať jej glykémiu a pichať inzulín, či nosiť diétne jedlo a kontrolovať všetky maloletou vykonávané
činnosti počas dňa, pitný režim a podobne. Namietala aj to, že diagnóza jej dcéry si vyžaduje špecifickú
starostlivosť v zmysle zákona o sociálnom poistení a to až do 15. roku veku. Poukazovala na vyjadrenie
diabetológa a vyjadrenie školy, ktorú maloletá navštevuje, obe zo dňa 16.03.2023, prípadne uvádzala

aj ďalšie námietky.

52. Podľa názoru správneho súdu sa žalovaný s týmito odvolacími námietkami žalobkyne v napadnutom
rozhodnutí riadne nevysporiadal. Je dokonca možné skonštatovať, že v napadnutom rozhodnutí sa
žalovaný vôbec nevysporiadal s väčšinou odvolacích námietok žalobkyne. V napadnutom rozhodnutí
žalovaný opísal len závery z lekárskeho posudku vypracovaného posudkovým lekárom žalovaného. Do

odôvodnenia svojho rozhodnutia nepremietol zistenia z komplexného posudku, iba okrajovo uviedol, že
komplexný posudok bol vypracovaný. Výsledky sociálnej posudkovej činnosti neuvádzal a ani jednou
vetou sa v napadnutom rozhodnutí nevyjadroval k námietkam žalobkyne uvádzaným v jej odvolaní proti
prvostupňovému rozhodnutiu.

53. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu
veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení
rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami
bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na

základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s
ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Uvedené zákonné kritériá správnou žalobou napadnuté
rozhodnutie žalovaného nespĺňa.

54. Z napadnutého rozhodnutia nie je možné vyvodiť, ako posúdil druhostupňový správny orgán

námietky a návrhy žalobkyne, na základe akých podkladov a akými správnymi úvahami sa pritom riadil,
čo ho činí nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov.

55. Neuniklo síce pozornosti správneho súdu, že k odvolacím námietkam žalobkyne sa žalovaný
vyjadroval v odôvodnení komplexného posudku zo dňa 28.09.2023, avšak správny súd poukazuje na

to, že komplexný posudok je len podkladom napadnutého rozhodnutia, nie rozhodnutím samotným. Je
nepostačujúce, aby dôvody, ktoré viedli k rozhodnutiu žalovaného boli uvádzané výlučne v komplexnom
posudku a v napadnutom rozhodnutí o nich nebola ani zmienka.

56. V tomto smere správny súd poukazuje na to, že aj v zmysle judikatúry Najvyššieho správneho

súdu SR táto vyžaduje aspoň inkorporovanie obsahu a záverov z komplexného posudku do rozhodnutia
správneho orgánu, resp. aj dodatočné odôvodnenie.

57. Napríklad v rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/53/2023 zo dňa 30.04.2024
tentouviedol,že„Keďželekárskyposudok,sociálnyposudkovýzáver,komplexnýposudokarozhodnutie

úradu práce, resp. žalovaného na seba nadväzujú, orgány verejnej správy môžu v odôvodnení svojho
rozhodnutia prebrať ich závery. Komplexný posudok je však zdrojom skutkových zistení, kým úlohou
orgánov verejnej správy je následne zistený skutkový stav podradiť pod príslušné ustanovenia zákona.
Pokiaľ však rozhodnutia len odcitujú príslušné ustanovenia a odkážu na záver komplexného posudku,
resp. lekárskeho posudku, ktorý sa k jednotlivým druhom odkázanosti vyjadruje len spôsobom „áno-

nie“, prípadne len reprodukuje (podľa okolností dokonca nepresne) len zákonný text, sú tieto závery len
ťažko preskúmateľné.“

58. V rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/33/2021 zo dňa 20.04.2023 v bode 38.
kasačný súd uviedol, že „komplexný posudok je kľúčovým podkladom na rozhodnutie (§ 55 ods. 6

zákona č. 447/2008 Z.z.), vydáva ho ten istý správny orgán, ktorý vydáva aj rozhodnutie, komplexný
posudok musí obsahovať odôvodnenie (§ 15 ods. 1 zákona) a rozhodnutie nemôže byť odôvodnené
odlišným spôsobom, ako komplexný posudok z dôvodov zachovania logiky vzájomných súvislostí
zisteného stavu veci. Najvyšší správny súd len dopĺňa, že pokiaľ žalovaný správny orgán závery plynúcez komplexného posudku inkorporoval do svojho odôvodnenia, nemožno mu takýto postup vyčítať, pokiaľ
takéto rozhodnutie spĺňa základné požiadavky kladúce dôraz na odôvodnenie rozhodnutia.“

59. V tu prejednávanej veci napadnuté rozhodnutie skopírovalo iba závery z lekárskeho posudku,
ktorý bol jedným z podkladov pre vypracovanie komplexného posudku, vôbec však neuvádzalo závery
a vyhodnotenia sociálnej posudkovej činnosti, ani sa nevysporiadavalo s odvolacími námietkami
žalobkyne, dokonca ani len odkazom či reprodukovaním odôvodnenia komplexného posudku.

60. Len okrajovo bolo v napadnutom rozhodnutí spomenuté, že komplexný posudok vypracovaný bol
a že v ňom nebol peňažný príspevok na opatrovanie navrhnutý. Komplexný posudok sa spomína
na strane 2 napadnutého rozhodnutia slovami „Dokazovanie bolo doplnené komplexným posudkom
odvolacieho orgánu č. UPS/US1/SSVOPPKPC1/SOC/2023/9500 č. z. 2023/168728 zo dňa 28.09.2023,
vypracovaného podľa § 15 na účely § 55 ods. 6 zákona o peňažných príspevkoch.“ a na strane
4 napadnutého rozhodnutia slovami „Poskytovanie peňažného príspevku je podmienené splnením

podmienok stanovených zákonom, t. j. záleží od komplexného posudku, ktorý je v zmysle § 55 ods. 6
zákona o peňažných príspevkoch záväzným podkladom pre rozhodnutie“. Následne sa už len stručne
jednou vetou v napadnutom rozhodnutí uvádza, že peňažný príspevok na opatrovanie v komplexnom
posudku č. UPS/US1/SSVOPPKPC1/SOC/2023/9500 č. z. 2023/168728 zo dňa 28.09.2023 nebol
navrhnutý a bolo citované ustanovenie § 55 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z.. Obsah komplexného

posudku, resp. jeho odôvodnenie, tak nebolo ani len inkorporované do textu napadnutého rozhodnutia
žalovaného a ani nebolo na dôvody v ňom obsiahnuté poukazované.

61. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie orgánu verejnej správy, nie je úlohou správneho
súdu dohľadávať dôvody tohto rozhodnutia v podkladovej dokumentácii bez toho, aby boli závery tejto

podkladovej dokumentácie premietnuté do napadnutého rozhodnutia. Tak komplexný posudok, ako aj
napadnuté rozhodnutie, majú upravené zákonné náležitosti, ktoré sa líšia. Tým, že na seba vzájomne
nadväzujú,jeprípustné,ajsohľadomnavyššiecitovanújudikatúruNajvyššiehosprávnehosúduSR,aby
preberalisvojezávery,avšakjepotrebné,abytietozáveryboliminimálneinkorporovanédonapadnutého
rozhodnutia, aby aj zo samotného napadnutého rozhodnutia vyplývali konkrétne dôvody, ktoré viedli

žalovaného k prijatiu jeho záverov (výrokovej časti rozhodnutia). S poukazom na ust. § 47 ods. 3
správneho poriadku je správny orgán povinný uviesť v odôvodnení svojho rozhodnutia, ktoré skutočnosti
boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu
úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a
námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia, čo sa v danom prípade

nestalo.

62. Absencia dôvodov a absencia vysporiadania sa s odvolacími námietkami žalobkyne (ktoré sú viac-
menej totožné so žalobnými námietkami) odvolacím správnym orgánom v napadnutom rozhodnutí,
tak má za následok nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, čo správnemu súdu následne

znemožňuje aj reagovať na jednotlivé námietky uvádzané účastníkmi konania v rámci súdneho
prieskumu takéhoto rozhodnutia a znemožňuje mu to relevantne posúdiť dôvodnosť resp. nedôvodnosť
jednotlivých námietok uvádzaných účastníkmi konania, resp. posúdiť, či námietky žalobkyne boli
žalovaným posúdené v súlade so zákonom.

63. Na základe vyššie uvedeného správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP napadnuté rozhodnutie
žalovaného zrušil, nakoľko je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a vec
mu vrátil podľa § 191 ods. 4 SSP na ďalšie konanie.

64. Nakoľko ide o vadu vzťahujúcu sa len k druhostupňovému rozhodnutiu, správny súd zrušil len

rozhodnutie žalovaného. V ďalšom konaní bude potrebné, aby žalovaný znova rozhodol o odvolaní
žalobkyne podanom proti prvostupňovému rozhodnutiu, pričom v súlade s § 47 ods. 3 správneho
poriadku svoje závery riadnym a preskúmateľným spôsobom odôvodní, teda v odôvodnení svojho
rozhodnutia uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri
hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých

rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami žalobkyne a s jej vyjadreniami k podkladom
rozhodnutia.65. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 a nasl. SSP. Žalobkyňa bola v konaní pred
správnym súdom úspešná, preto jej správny súd priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených
trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným

uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP.

Poučenie:

Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).

Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu
v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.
Podľa § 440 SSP: (1) Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri

rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie
právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto

právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)

opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa
podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť podanú v listinnej podobe je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,
správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/

(správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).