Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, March 31, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 27Sas/10/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100191
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominik Čipka, PhD.

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100191.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudcom JUDr. Dominikom Čipkom, v právnej veci

žalobcu: A. B., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. XXXX/XX, XXX XX D. E. proti žalovanému: Sociálna
poisťovňa, ústredie, so sídlom: 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava - Staré Mesto, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného č. 8224-4/2024-BA zo dňa 06.02.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žiadnemu z účastníkov konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“) rozhodnutím č.
18669-5/2023-BA zo dňa 12.06.2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 88 zákona č.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o sociálnom
poistení“) rozhodla, že žalobca nemá nárok na úrazovú rentu, pretože po zohľadnení následkov
pracovného úrazu a pracovných činností popísaných v profesiograme bola určená miera poklesu
pracovnej schopnosti žalobcu v rozsahu 35 %.

2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie z dôvodu, že prvostupňové rozhodnutie
považovalzanesprávneaprotiprávne.Nestotožnilsasprofesiogramombývaléhozamestnávateľa,ktorý
podľa žalobcu nezodpovedal skutočnosti, čo namietal aj u posudkového lekára. Podľa profesiogramu
práca žalobcu v rozsahu 65% spočívala v administratívne, čo podľa názoru žalobcu nebola pravda,
pričom uviedol, že administratívna činnosť podľa jeho názoru predstavovala 15 % z pracovného času.
Ďalej namietal správnosť lekárskej správy vypracovanej posudkovým lekárom, keďže v lekárskej správe
bolo uvedené, že má žalobca poškodenú pravú ruku, pričom mal poškodenú ľavú ruku. Rovnako sa

žalobca nestotožnil s rozsahom poklesu pracovnej schopnosti 35%. Kvôli pracovnému úrazu bol žalobca
nútený zmeniť prácu, keďže túto ďalej nemohol vykonávať. Ďalej namietal aj stanovisko posudkového
lekára o jeho zotrvaní na pôvodnom pracovisku, keďže pre pretrvávajúce bolesti túto prácu už ďalej
vykonávať nemohol. K odvolaniu priložil profesiogram z vlastného pohľadu, t.j. z pohľadu zamestnanca.

3. O podanom odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný prostredníctvom generálneho riaditeľa rozhodnutím
č. 8224-4/2024-BA zo dňa 06.02.2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že podľa § 218 ods.

2 Zákona o sociálnom poistení odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že na základe podaného odvolania bol zdravotný
stav žalobcu opätovne posúdený posudkovým lekárom prvostupňového orgánu verejnej správy,
pričom posudkový lekár odvolaniu nevyhovel a preto predložil posudkový spis posudkovému lekárovižalovaného so sídlom v Trenčíne, ktorý opätovne posúdil zdravotný stav žalobcu dňa 30.01.2024 a
uviedol: „Zlomenina ľavej členkovej kosti, ktorú poškodený utrpel následkom predmetného pracovného
úrazu bola liečená odborným lekárom do dňa 03.09.2021 (necelé 2 mesiace), pričom u poškodeného

pretrváva ľahké obmedzenie ohnutia v zápästí oproti pravej ruke o 20%, v šľachovom aparáte zápästia
je hmatateľný ganglióm o priemere do 2 cm. Liečba zatiaľ nebola ukončená, nakoľko ošetrujúci chirurg
navrhol poškodenému operačné riešenie, čím je daný predpoklad ďalšieho zlepšenia jeho zdravotného
stavu. U poškodeného sa jedná o ľahké obmedzenie v oblasti ľavého zápästia u praváka.“ Generálny
riaditeľ žalovaného ďalej v napadnutom rozhodnutí uviedol, že dňa 30.11.2023 zamestnávateľ žalobcu

doplnil pôvodný profesiogram o pracovné úkony, ktoré štandardne počas pracovnej doby vykonáva
montážny pracovník, a to: vŕtanie a uchytenie konzoly, vŕtanie a uchytenie kotiev na kábel, manipulácia
s pracovnými schodíkmi, prípadne rebríkom, natĺkanie úchytiek na kábel ručným kladivkom, kotvenie
optických káblov zo stĺpu na dom zákazníka, práce na stĺpoch (vo výškach), prípadne vynosenie
potrebného náradia na strechu/komín k zákazníkovi, odmotávanie potrebnej dĺžky kábla z cievky,
podľa potreby príprava/odmotávanie chráničky na kábel a odblankovanie/odizolovanie kábla. Práca

zahrňovala týždennú servisnú pohotovosť, počas ktorej technik vykonáva prácu sám, a to 1 týždeň
mimo štandardnú servisnú dobu. To znamená, že pri desiatich technikoch táto služba vychádzala každý
10. týždeň. Časť servisnej pohotovosti obnáša byť v prípade potreby k dispozícii počas pracovných
dní od 16.00 hod. do 20.00 hod., a cez víkendy a sviatky od 8.00 hod. do 20.00 hod. Technik pracuje
sám v prípade, ak vznikne porucha, ktorú dokáže vykonať sám. Pokiaľ si servisný úkon vyžaduje

súčinnosť ďalších technikov, operatívne sa mu zabezpečuje pomoc ďalšími technikmi. Poškodený v
súčasnej dobe pracuje ako IT operátor, kde môže vykonávať všetky predpísané práce. Posudkový lekár
ústredia preto stanovil mieru poklesu pracovnej schopnosti poškodeného v rozsahu 35%. Pokiaľ ide o
následok pracovného úrazu, posudkový lekár konštatoval, že súčasnými ťažkosťami poškodeného, ako
preukázanými následkami pracovného úrazu, je ľahké obmedzenie ohnutia v zápästí ľavej ruky oproti

v pravej ruke o 20%, v šľachovom aparáte zápästia je hmatateľný ganglióm o priemere do 2 cm., u
poškodeného sa jedná o poškodenie nedominantnej ruky.
Námietke žalobcu uvedenej v odvolaní, ktorou sa domáhal posúdenia zdravotného stavu iným
posudkovým lekárom generálny riaditeľ žalovaného nevyhovel z dôvodu, že posúdenie poklesu
pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty, za účasti poškodeného, posúdil posudkový lekár ústredia

ako dištančnej nadriadený orgán.
Žalobca ďalej v odvolaní nesúhlasil s profesiogramom, ktorý predložil zamestnávateľ v prvostupňovom
konaní. V rámci odvolacieho konania bolo vzhľadom na uvedenú námietku doplnené dokazovanie,
keď zamestnávateľ poškodeného bol požiadaný o predloženie nového profesiogramu. Po doručení
doplneného profesiogramu a po jeho preskúmaní, posudkový lekár ústredia konštatoval, že zdravotný

stavpoškodenéhoakonásledokpracovnéhoúrazuhovpracovnejpozícii„montážnytechnik“obmedzuje
v rozsahu 35%. Žalobca nesúhlasil ani s doplneným profesiogramom, keď do zápisnice lekárskej
správy zo dňa 30.01.2024 uviedol, že s profesiogramom od zamestnávateľa nesúhlasí, pričom bol
zaťažený povinnosťou preukázať jeho nesprávnosť dôkazom, a nie ho iba spochybniť. Generálny
riaditeľ žalovaného v tomto poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.

9Sžso/44/2011 zo dňa 24.11.2011 a sp. zn. 9Sžso/14/2011 zo dňa 24.11.2011, v zmysle ktorých
„vyhlásenie zamestnávateľa je pre Sociálnu poisťovňu záväzné, pokiaľ neplatnosť tohto právneho úkonu
neuplatní žalobou na súde v občianskoprávnom konaní“.
Generálny riaditeľ žalovaného ďalej uviedol, že doplnený profesiogram bol vypracovaný bez konkrétnej
doby trvania jednotlivých pracovných úkonov, preto je ťažko možné rozdeliť dobu trvania celého výkonu

montáže a servisu zákazníka na jednotlivé minúty. Poškodený následkom predmetného pracovného
úrazu aktuálne nedokáže pri práci použiť rebrík, ktorý aj tak používa len pri niektorých činnostiach.
Taktiež nedokáže vŕtať ťažkou vŕtačkou. Práce vo výškach, prípadne vynosenie potrebného náradia na
komín, nie je potrebné vykonávať každej zákazke, pričom netreba zabudnúť na skutočnosť, že práce
musia vykonávať dvaja pracovníci naraz. Generálny riaditeľ žalovaného preto určenie poklesu pracovnej

schopnosti v rozsahu 35%, vzhľadom k ľahkému obmedzeniu funkcie ľavej nedominantnej ruky a
vykonávaní práce za prítomnosti spolupracovníka, považoval za správne. Poukázal pritom na rozsudok
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 10Sa/5/2018 zo dňa 05.11.2018, podľa ktorého „správny súd
nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre stanovenie
miery poklesu pracovnej schopnosti, ale rovnako ako žalovaná musí vychádzať z lekárskych posudkov

posudkových lekárov, kde posudzuje ich presvedčivosť s prihliadnutím na všetky okolnosti danej veci“.
Ďalej poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 19.01.2017, podľa ktorého „percentuálnu
mieru poklesu pracovnej schopnosti pri jednotlivých poškodeniach zdravia v dôsledku pracovného
úrazu alebo choroby z povolania zákon neurčuje. Pracovné postupy posudkových lekárov sociálnehopoistenia sú v tomto smere upravené metodickými predpismi Sociálnej poisťovne a je na odbornom
zhodnotení konajúceho posudkového lekára, akú konkrétnu mieru poklesu pracovnej schopnosti určí
v rámci zákonom stanoveného rozmedzia 0% až 100% .... Z uvedených zásad posudzovanie poklesu

pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty vyplýva, že ak vzhľadom na priame následky choroby
z povolania alebo pracovného úrazu je pôvodné miesto výkonu práce (prevádzka, priestory, pracovné
pomôcky), prípadne druh pracovných činností pre poškodeného nevhodné, nemá to za následok
stanovenie maximálnej miery poklesu pracovnej schopnosti v rozsahu 100% ... reálna miera poklesu
pracovnejschopnostivyjadrenávpercentáchsamôžeprimeraneznížiťzohľadnenímstupňapoškodenia

zdravia,% pracovných činností podľa profesiogramu, ktoré poškodený môže na pôvodnom pracovisku
vykonávať, a ostatných posudkov závažných skutočností ...“
Záveromgenerálnyriaditeľžalovanéhouviedol,ževzaldoúvahypoškodenýmpredloženýprofesiogram,
ktorý porovnal s doplneným profesiogramom predloženým zamestnávateľom a nezistil žiaden rozdiel.
Zároveň žalobcu poučil, že, keďže má určený pokles pracovnej schopnosti v rozsahu 35%, môže
podaním žiadosti o jednorazové vyrovnanie požiadať pobočku Sociálnej poisťovne o priznanie nároku

na jednorazové vyrovnanie.

Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobcu

4. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal, aby správny súd napadnuté rozhodnutie
zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, eventuálne, aby správny súd napadnuté rozhodnutie
a prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na nové konanie a rozhodnutie.

5. Žalobca úvodom správnej žaloby zhrnul priebeh administratívneho konania. Podanú žalobu odôvodnil

tým, že odvolací orgán pri rozhodovaní o odvolaní použil starý profesiogram. Lekárska správa zo dňa
30.01.2024 obsahuje druhý profesiogram, avšak odvolací orgán pri rozhodovaní o odvolaní použil prvý
profesiogram, teda úmyselne opomenul pri rozhodovaní použiť druhý profesiogram a nezistil správne
skutkový stav. Žalobca ďalej uviedol, že posudkový lekár v Trenčíne pri posudkovej kontrole dňa
30.01.2024 uviedol, že ho nezaujíma nový profesiogram, nakoľko podľa jeho úsudku je prax iná a IT

technik robí menej, k čomu dospel keď u posudkového lekára doma robili internet. K uvedenému žalobca
ďalejuviedol,žepodľaposudkovéholekáranemoholnaťahovaťkáblenastĺpoch,lebopodľajehonázoru
to robia len elektrikári. Týmto žalobca namieta, že posudkový lekár bol voči žalobcovi vopred zaujatý a
nevychádzal z listín predložených v spise, konkrétne druhý profesiogram, a teda nepostupoval v súlade
so zákonom, keď úmyselne nezistil riadne skutočný stav veci. Žalobca k svojej novej práci uviedol,

že si musel nájsť novú prácu, ktorú bol schopný robiť napriek následkom pracovného úrazu, pričom
namietol, že úrazová renta sa posudzuje podľa toho, nakoľko% vie vykonávať pôvodnú prácu, v ktorej
sa žalobcovi stal pracovný úraz a nie podľa novej práce, do ktorej bol nútený ísť z dôvodu následkov
pracovného úrazu. Ďalej žalobca poukázal na lekársku správu F. G. H., zo dňa 18.05.2023, podľa ktorej
z dôvodu následkov pracovného úrazu nemôže pracovať vo výškach, nakoľko nemá žalobca v ruke

istotu. Rovnako žalobca namieta konanie žalovaného, ktorý podľa názoru žalobcu úmyselne neprávom
znižuje body na úrazovú rentu za to, že prácu vykonávajú dvaja technici. S uvedeným argumentom
sa nestotožnil aj z toho dôvodu, že pri pracovnom úraze žalobca pracoval sám. Žalobca namietol aj
podľajehonázoruúmyselnézníženiepracovnejschopnostiposudkovéholekáraprvostupňovéhoorgánu
verejnej správy na 35%, ktorý na posudkovom vyšetrení uviedol, že zníženie pracovnej schopnosti bude

o 55%. Na základe uvedeného je žalobca názoru, že žalovaný konal protiprávne, keď mu nebol priznaný
nárok na úrazovú rentu, keď podľa názoru žalobcu a aj podľa lekárskych správ, je jeho schopnosť
vykonávať prácu znížená minimálne 40%. Žalobca navrhol vykonať dokazovanie oboznámením sa s
napadnutým rozhodnutím, prvostupňovým rozhodnutím orgánu verejnej správy ako aj postupov, ktorý
im predchádzal, lekárskou zápisnicou posudkového lekára, profesiogramom zamestnávateľa ako aj

lekárskych správ. Žalobca rovnako navrhoval vykonať dokazovanie výsluchom svedkov - kolegov z
bývalého zamestnania.

Vyjadrenie žalovaného

6. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe navrhol správnemu súdu, aby správnu žalobu ako nedôvodnú
podľa § 190 zákona č. 162/2015 Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol. Úvodom vyjadrenia
žalovaný zhrnul priebeh administratívneho konania. Žalovaný uviedol, že v administratívnom konaní
boli doložené 3 profesiogramy, ktoré boli jedným z dôkazov rozhodným pre vydanie prvostupňovéhorozhodnutia a napadnutého rozhodnutia. Podrobný rozbor profesiogramu 1 poskytla posudková lekárka
pobočky v lekárskej správe zo dňa 29.06.2023, v ktorom konštatovala jednotlivé činnosti, ktoré žalovaný
s daným funkčným poškodením vykonávať nemôže a zároveň konštatovala, ktoré z činnosti vykonávať

môže. Posudkový lekár sa vyjadril ku všetkým sedemnástim činnostiam, z ktorých žalobca nemôže
vykonávať 4 činnosti, čo matematickým prepočtom predstavuje 24% činnosti. Napriek uvedenému
posudkový lekár pobočky v prospech žalobcu uviedol, že miera poklesu pracovnej schopnosti je 35%.
Preto sa žalovaný nestotožnil s tvrdením žalobcu, že posudkový lekár pobočky najskôr posúdila mieru
poklesu žalobcu na 55% a následne táto bola úmyselne znížená na 35%. Z lekárskej správy zo dňa

29.06.2023 nevyplýva určenie miery poklesu pracovnej schopnosti v rozsahu 55%. K námietke žalobcu
ohľadom jeho novej práce, v súvislosti s posúdením miery poklesu pracovnej činnosti, žalovaný uvádza,
že sa stotožňuje so žalobcom v tom, že miera poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty
sa určuje k pracovnému zaradeniu, kde k poškodeniu zdravia došlo. Namietaná časť napadnutého
rozhodnutia, v ktorej žalovaný konštatoval novú prácu žalobcu predstavuje len súčasť opisu skutkového
stavu veci, teda žalovaný ňou iba opisoval zistený skutkový stav. Uvedené konštatovanie však

neznamená, že to, čo uviedol posudkový lekár ústredia lekárskej správe zo dňa 30.01.2024, žalovaný
rovnako vyhodnotí. Žalovaný zároveň dodal, že ak by bol význam namietaného konštatovania taký, ako
ho naznačuje žalobca v žalobe, teda, že miera poklesu pracovnej schopnosti bola určená z nového
pracovného miesta žalobcu, kde môže vykonávať všetky pracovné úkony, potom by logicky nebol
pokles pracovnej schopnosti určený v rozsahu 35%, ale v rozsahu 0%. K námietke nesprávne zisteného

skutočného stavu veci, keď podľa žalobcu neboli vzaté v úvahu aj nové profesiogramy, žalovaný
uviedol, že rozdiel medzi profesiogramom číslo 2 a profesiogramom číslo 3 spočíva v dvoch činnostiach
- občasné vynášanie a aktivovanie centrál a internet dokončení dokumentácie v počítači, ktoré boli
obsiahnuté v profesiograme číslo 2. Žalovaný poukázal, že konkrétne na strane 3 a 5 napadnutého
rozhodnutia sa venoval práve profesiogramu číslo 3, pričom podrobný prepis profesiogramu číslo 3

poskytol aj posudkový lekár ústredia v lekárskej správe zo dňa 30.01.2024. Na základe uvedeného
sa preto žalovaný nestotožnil s námietkou žalobcu, že žalovaný úmyselne nezistil riadne skutočný
skutkový stav. Žalovaný ďalej konštatoval, tak ako uviedol v napadnutom rozhodnutí, že práca žalobcu
vyžadovala použitie rebríka len pri niektorých prácach, čo aktuálne žalobca nie je schopný vykonať.
Ďalej nedokáže vŕtať s ťažkou vŕtačkou, pričom práce vo výškach nie sú potrebné pri každej zákazke

tak, ako to konštatoval zamestnávateľ, pretože práce sa vo väčšine prípadov vykonávajú vo dvojici.
Skutočnosť, že žalobca vykonával práce pri utrpení pracovného úrazu zo dňa 06.07.2021 sám, nie je
dôvodom pre zníženie miery poklesu pracovnej schopnosti. Uvedeným posudkový lekár ústredia len
konštatoval, že zásadne sa tieto práce vykonávajú vo dvojici, preto nie je jednoduché určiť, koľko %
pri ktorej zákazka prác uvedených v profesiograme číslo 3 vykonáva žalobca a koľko druhý pracovník

zamestnávateľa. Posudkový lekár ústredia teda konštatoval, že na základe lekárskych nálezov sa
jedná o ľahké obmedzenie funkcie nedominantnej ruky. Ak teda žalobca nemôže vykonávať uvedené
činnosti, avšak jeho postihnutie následkom pracovného úrazu zo dňa 06.07.2021 bolo hodnotené ako
ľahké obmedzenie, navyše nedominantnej ľavej ruky, je miera poklesu pracovnej schopnosti v rozsahu
35% viac ako priaznivá. Je to posudkový lekár, ktorý je osobou s odbornou kvalifikáciou získanou

nielen štúdiom medicíny, ale aj zložením atestačnej skúšky v odbore posudkové lekárstvo, ktorý má
potrebné vedomosti na zhodnotenie funkčného postihnutia organizmu následkom poistnej udalosti.
Žalovaný rovnako poukázal na ustanovenie § 195 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce, podľa,
ktorého zamestnávateľ zodpovedá za škodu spôsobenú poistnou udalosťou svojim zamestnancom. V
tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžsk/99/2019

zo dňa 24.03.2021, z ktorého vyplýva, že „... predbežne určuje (pozn. zamestnávateľ), či poškodenie
zdravia je pracovný úraz ...“., z čoho možno analogicky odvodiť, že zamestnávateľ je oprávnený
ako nositeľ objektívnej zodpovednosti a zároveň ako osoba, ktorá stanovuje podmienky výkonu prác
jednotlivých zamestnancov určiť, čo je náplňou práce žalobcu a čo nie žalobca nie je oprávnený toto
tvrdenie spochybniť len svojím tvrdením bez jeho náležitého preukázania, pričom v tomto duchu opäť

poukázal na vyššie citovaný rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, z toho ďalej vyplýva že
„stanovisko zamestnávateľa je pre žalovanú rozhodujúce a záväzné...“ Pokiaľ žalobca nesúhlasil ani
s profesiogramom číslo 3, mal a mohol tento svoj nesúhlas preukázať, teda predložiť dôkaz o tom,
že zamestnávateľom predložený profesiogram je nesprávny. Žalovaný svoju argumentáciu oprel aj o
názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveným v rozsudku sp. zn. 1Sžso/30/2016 zo dňa

07.11.2017, kde konštatoval, že „dôkazné bremeno na preukázanie skutočností rozhodujúcich pre vznik
nároku na dávku 1 poistencovi ktorý si uplatnil (§ 277 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení). Vzhľadom
na uvedené sa teda žalovaný nestotožnil so žalobnými námietkami žalobcu.7. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadril.

Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom

8. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného,
prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy, ako aj konania žalovaného a prvostupňového
orgánu verejnej správy, ktoré predchádzali vydaným rozhodnutiam. Správny súd preskúmal žalobou
napadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy a postup, ktorý

im predchádzal nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov,
keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný
žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP.

9. Správny súd vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 31.03.2025, ktoré súd nariadil na návrh žalobcu
podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP. Žalobca sa vyjadril k predmetu súdneho prieskumu, pričom nad

rámec žaloby a repliky neuviedol žiadne nové skutočnosti, pričom navrhol vykonať dôkaz, a to výsluch
žalobcu, výsluch žalovaného a výsluch bývalých kolegov žalobcu. Poverený zástupca žalovaného sa
tiež vyjadril k veci, pričom rovnako zotrval na argumentoch uvedených vo vyjadrení k žalobe a zároveň
uviedol, že nepovažuje za potrebné vykonať žalobcom navrhnutý dôkaz. Posúdením všetkých žalobcom
a žalovaným uvedených skutočností a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu správny

súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol. Rozsudok bol dňa
17.03.2025 v súlade s § 137 ods. 3 SSP vyhlásený ústne na pojednávaní za prítomnosti účastníkov
konania.

10. Podľa § 2 ods. 1 SSP: v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom

chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

11. Podľa § 2 ods. 2 SSP : každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,

nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

12. Podľa § 6 ods. 1 SSP: správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov

orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

13. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP: správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.

14. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP: sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

15. Podľa § 199 ods. 3 SSP: ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych

veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

16. Podľa § 190 SSP : ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

17. Podľa § 8 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení: pracovný úraz podľa tohto zákona je poškodenie
zdravia alebo smrť fyzickej osoby spôsobené nezávisle od jej vôle krátkodobým, náhlym a násilným
pôsobením vonkajších vplyvov, ktoré a) zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 utrpel pri plnení
pracovných úloh alebo služobných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo
služobných úloh, pre plnenie pracovných úloh alebo služobných úloh a pri odvracaní škody hroziacej

zamestnávateľovi, b) fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2 utrpela pri činnostiach uvedených v tomto
ustanovení alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami.18. Podľa § 8 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení : plnenie pracovných úloh alebo služobných úloh podľa
odsekov 1 a 2 je a) výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru alebo služobných
povinností vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru alebo služobného pomeru, b) iná činnosť

vykonávaná na príkaz zamestnávateľa a c) činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty alebo služobnej
cesty.

19. Podľa § 13 ods. 3 písm. b) Zákona o sociálnom poistení : z úrazového poistenia sa za podmienok
ustanovených týmto zákonom poskytujú úrazové dávky, a to úrazová renta.

20. Podľa § 17 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení: nárok na úrazové dávky z úrazového poistenia
zamestnávateľa má zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 po splnení podmienok ustanovených
týmto zákonom.

21. Podľa § 83 Zákona o sociálnom poistení : poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je

zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 a fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2, ak utrpeli pracovný
úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania.

22.Podľa§88ods.1Zákonaosociálnompoistení:poškodenýmánároknaúrazovúrentu,akvdôsledku
pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať

doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 (ďalej len „pokles pracovnej
schopnosti“) a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

23. Podľa § 153 ods. 1 psím c) Zákona o sociálnom poistení : lekárska posudková činnosť pri výkone
sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť úrazového poistenia.

24. Podľa § 153 ods. 4 písm. a) Zákona o sociálnom poistení : lekárska posudková činnosť úrazového
poistenia zahŕňa posudzovanie poklesu pracovnej schopnosti.

25. Podľa § 153 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení : ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku

posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový
lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo
poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o
to poistenec alebo poškodený požiada.

26. Podľa § 195 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení : organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred
vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará
potrebné podklady na rozhodnutie.

27. Podľa § 195 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení : podkladom na rozhodnutie sú najmä podania,

návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne
známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

28. Podľa § 196 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení : dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a
objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania

a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických
osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe
z činnosti Sociálnej poisťovne.

29. Podľa § 196 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení : účastník konania, fyzická osoba alebo právnická

osoba zúčastnená na konaní, ktorí majú listiny, ktoré môžu byť dôkazom, sú povinní na výzvu
organizačnej zložky Sociálnej poisťovne tieto listiny predložiť.

30. Podľa § 196 ods. 6 Zákona o sociálnom poistení : účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy
na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa

vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci
konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.31. Podľa § 196 ods. 7 Zákona o sociálnom poistení : organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí
dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

32. Podľa § 209 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení : rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej
poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so
všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu
veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

33. Podľa § 209 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení : rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie
a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v
celom rozsahu.

34. Podľa § 209 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení : v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka
Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola

vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

35. Podľa § 218 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení : odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie
v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni.

36. Podľa § 218a Zákona o sociálnom poistení : na konanie o odvolaní sa použijú primerane
ustanovenia § 172 až 213.

37. Úrazová renta je peňažná dávka úrazového poistenia, ktorej účelom je zmierniť pokles zárobku
poškodeného v prípade, ak tento utrpel pracovný úraz, za súčasného splnenia ostatných zákonom

stanovených podmienok.

38. Žalobca sa správnou žalobou domáhal podrobiť súdnemu prieskumu napadnuté rozhodnutie
a prvostupňové rozhodnutie, ktorými žalovaný žalobcovi nepriznal nárok na úrazovú rentu z dôvodu, že
na strane žalobcu neboli splnené všetky zákonné podmienky podmieňujúce vznik nároku na úrazovú

rentu. Konkrétne podľa žalovaného bola u žalobcu miera poklesu pracovnej schopnosti vykonávať
doterajšiu činnosť zamestnanca určená na 35%, pričom na vznik nároku na úrazovú rentu sa vyžaduje
pokles pracovnej schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca o viac ako 40%.

39. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že na strane žalobcu došlo dňa 06.07.2021 k pracovnému

úrazu. Sporným medzi účastníkmi konania bolo určenie miery poklesu pracovnej schopnosti vykonávať
doterajšiu činnosť žalobcu ako zamestnanca.

40. Samotné posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového
pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré správny súd nemá potrebné

odborné znalosti. Vo veciach úrazových dávok zdravotný stav a pracovnú schopnosť poistencov
posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia
v zmysle § 153 ods. 1 písm. c) v spojení s § 153 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení s tým, že
konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový
lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 citovaného zákona). Výsledkom posudkovej činnosti

je záver posudkového lekára o tom, v akej miere došlo k poklesu pracovnej schopnosti fyzickej osoby
ako zamestnanca s určením miery poklesu schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca s
tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu a náplne vykonávanej práce. Závery
posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok
vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na

základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Posudok je teda podstatným dôkazom, na ktorý je
súd odkázaný, keďže sám nedisponuje potrebnými odbornými medicínskymi znalosťami. Správne súdy
v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver
ohľadom medicínskych otázok (porovnaj závery rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn.9Sžso/16/2014 zo dňa 28.10.2015). Práve preto, že odborný posudok vo veci posúdenia zdravotného

stavu a zostatkového pracovného potenciálu zo dňa 30.01.2024 je podkladom rozhodnutia žalovaného,
tak bolo potrebné, aby posudok bol dostatočne určitý, úplný a zároveň vo svojich záveroch presvedčivý.
Tieto kritéria však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými v
čase posudzovania rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami, lekárskymi správami, ktoréobjektivizujú zdravotný stav posudzovanej osoby, profesiogramom, z ktorého vyplýva celková náplň
práce zamestnanca, prihliadne pritom k ťažkostiam a argumentom uvádzaným účastníkom konania a
svoje posudkové závery náležite odôvodní.

41. Z administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že proti prvostupňovému rozhodnutiu
podal žalobca odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že sa nestotožnil s určením miery poklesu pracovnej
schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť v rozsahu 35%. Keďže sa posudkový lekár prvostupňového
orgánu verejnej správy nestotožnil s odvolacími námietkami žalobcu, predložil odvolanie na rozhodnutie

odvolaciemu orgánu – generálnemu riaditeľovi žalovaného, ktorý o odvolaní žalobcu rozhodol
napadnutým rozhodnutím. Podkladom napadnutého rozhodnutia bol odborný lekársky posudok zo dňa
30.01.2024, ktorý vychádzal z lekárskych vyšetrení : 1) ortopedické vyšetrenie zo dňa 06.07.2021; 2)
Traumatologické a chirugické vyšetrenie zo dňa 09.07.2021, zo dňa 13.07.2021, zo dňa 16.07.2021,
zo dňa 19.07.2021, zo dňa 27.07.2021, zo dňa 02.08.2021, zo dňa 13.08.2021, zo dňa 27.08.2021,
zo dňa 03.09.2021, zo dňa 04.07.2022, zo dňa 28.07.2022, zo dňa 12.09.2022, zo dňa 18.05.2023.

V časti „celkový posudok“ bolo uvedené : Zlomenina ľavej členkovej kosti bola liečená odborným
lekárom do 03.09.2021, teda necelé 2 mesiace, pretrváva ľahké obmedzenie hnutia v zápästí oproti
pravej ruke o 20%, v šľachovom aparáte zápästia je hmatateľný ganglion o priemere do 2 cm, liečba
nebola ukončená, pretože ošetrujúci chirurg navrhol operačné riešenie, čím je daný predpoklad ďalšieho
zlepšenia zdravotného stavu. Celkovo sa teda jedná o ľahké obmedzenie v oblasti ľavého zápästia u

praváka. Vlastný opakovane doložený profesiogram z 30.11.2023 je vypracovaný bez konkrétnej doby
trvania jednotlivých pracovných úkonov, ktorých je uvedených 21. Preto je ťažko pochopiteľné rozdeliť
dobu trvania celého výkonu montáže a servisu zákazníka na jednotlivé minúty. Len pri niektorých z
týchto prác je nutné použiť rebrík, čo aktuálne nedokáže, tiež nedokáže vŕtať ťažkou vŕtačku do diery pre
úchytky napríklad do betónu. Práce vo výškach, prípadne vynosenie potrebného náradia na komín nie je

potrebné v každej zákazke, pričom treba poznamenať, že práce musia vykonávať vždy dvaja pracovníci
naraz. Logickou úvahou dokumentujeme, že pri ľahkom obmedzení funkcie ľavej nedominantnej ruky
za prítomnosti spolupracovníka je posúdenie na pobočke Sociálnej poisťovne správne, vzhľadom na
následky pracovného úrazu nemôže naďalej vykonávať 35% doterajších prác.“ Rozhodnutie žalovaného
má vychádzať z dostatočne zisteného skutkového stavu. Správnemu súdu neprináleží posudzovať

obsah lekárskych správ, t. j. odborné medicínske otázky, teda nie je v jeho kompetencii posúdiť
ani len hypotetický dopad záverov vyplývajúcich z uvedených lekárskych správ na zdravotný stav
a mieru poklesu vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu. Posúdenie týchto skutočností patrí výlučne do
kompetencie posudkového lekára, pričom jeho závery majú byť inkorporované v samotnom odbornom
lekárskom posudku. Správny súd rovnako nemá oprávnenie posudzovať správnosť údajov ohľadom

výkonučinnostívrámcisamotnéhozamestnania.Jehoúlohoujeverifikovať,čižalovanýdostatočnezistil
rozsah činností ktoré patria k samotnému zamestnaniu a zohľadnil ich v rámci miery poklesu pracovnej
schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť žalobcu.

42. Pri uplatnení nároku na úrazovú rentu je prvostupňový orgán verejnej správy povinný postupovať

v konaní tak, aby presne a úplne zistil skutočný stav veci, a na ten účel si obstaral potrebné podklady
na rozhodnutie. Takýmto podkladom sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, ale
aj dôkazy, posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb.
Samotný účastník konania, v tomto prípade žalobca, je povinný na výzvu predložiť prvostupňovému
orgánu verejnej správy listiny, ktoré môžu byť dôkazom a zároveň je povinný navrhnúť dôkazy na

podporu svojich tvrdení. Dôkazy potom prvostupňový orgán verejnej správy hodnotí podľa svojej úvahy,
a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Je to teda prvostupňový orgán
verejnej správy, ktorý v rámci vykonávaného dokazovania zisťuje skutočný stav veci, na základe
ktorého rozhodne o tom, či vznikol nárok na dávku. Rozhodnutie nezávisí výlučne len od dôkazov
predložených žiadateľom o dávku, zákon nepredpokladá z jeho strany pre úspech v dávkovom

konaní unesenie dôkazného bremena. Rovnako však postupuje aj žalovaný, resp. generálny riaditeľ
žalovaného, v prípade, ak je prvostupňové rozhodnutie napadnuté odvolaním a prvostupňový orgán
odvolaniu nevyhovel a predložil ho na rozhodnutie nadriadenému orgánu, teda generálnemu riaditeľovi
žalovaného.

43.Správnysúdniejeoprávnenýrozhodovaťopriznaní,činepriznanínárokunaúrazovúrentu,oktorom
rozhoduje príslušný orgán sociálneho poistenia (žalovaný). Predmetom konania pred správnym súdom
je prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré musí byť vydané v zákonnom
procese, v rámci ktorého musí byť úplne zistený skutočný stav veci. Vzhľadom na to, ako aj vzhľadomna odborné aspekty medicínskej oblasti alebo problematiky vyplývajúcej z lekárskych správ a posudkov,
ktoré boli rozhodujúce pre skutkové zistenia a skutkové a právne posúdenie veci konajúcimi orgánmi
sociálneho poistenia, správny súd nebol oprávnený prehodnocovať zdravotný stav žalobcu, od ktorého

sa v zmysle zákona odvíja miera poklesu pracovnej schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť. Okrem
posúdeniazdravotnéhostavujepreposúdeniemierypoklesupracovnejschopnostivykonávaťdoterajšiu
činnosť rozhodujúce aj posúdenie predloženého profesiogramu. Preto správny súd skúmal len to, či sú
záveryžalovanéhovyjadrenévnapadnutomrozhodnutílogickéazrozumiteľné,čineodporujúskutkovým
zisteniam (lekárskym posudkom, profesiogramu), platnej právnej úprave, a tiež či sú odôvodnené. Po

vykonaní prieskumu v uvedenom rozsahu dospel správny súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie tieto
atribúty spĺňa.

44. Žalobca primárne namietal, že žalovaný pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzal z nesprávne
zisteného skutkového stavu veci. Ako jeden z argumentov žalobca uviedol, že generálny riaditeľ
žalovaného v napadnutom rozhodnutí vychádzal z pôvodného profesiogramu zo dňa 17.02.2023,

a nie z novovypracovaného profesiogramu zo dňa 30.11.2023. Žalobca zároveň poukázal na to,
že lekárska správa, ktorá je súčasťou odborného posudku zo dňa 30.01.2024, odkazuje práve na
profesiogram zo dňa 30.11.2023, teda generálny riaditeľ žalovaného úmyselne opomenul použiť novší
profesiogram a nezistil správne skutkový stav. S uvedenou žalobnou námietkou sa správny súd
nestotožnil a považuje ju za nedôvodnú. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že generálny riaditeľ

žalovaného pri svojom rozhodnutí vychádzal práve z novšieho profesiogramu zo dňa 30.11.2023, keď
poukázal na doplnené pracovné činnosti a zároveň na charakteristiku služobnej pohotovosti, ktoré
v pôvodnom profesiograme zo dňa 17.02.2023 absentovali. Generálny riaditeľ žalovaného sa zaoberal
aj námietkou žalobcu vo vzťahu k profesiogramu, ktorú vyhodnotil ako nedôvodnú, keďže žalobca
na podporu spochybnenia profesiogramu neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti. Takto vyhodnotenú

námietku považoval správny súd za správnu. Vyslovenie nesúhlasu bez vecného podloženia tvrdení
žalobcu nemôže samo o sebe spôsobiť nesprávnosť zamestnávateľom predloženého profesiogramu.
Hoci žalobca k správnej žalobe predložil tretí profesiogram zo dňa 29.02.2024, tento správny súd
nepovažuje za relevantný dôkaz. Správny súd nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje
iba právne otázky namietaných rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, teda orgánov inej

ako súdnej sústavy (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky napr. IV. ÚS 272/2020, III.
ÚS 699/2021, III. ÚS 41/2022, III. ÚS 557/2022). Pri výkone súdneho prieskumu správny súd nie je
ďalšou inštanciou administratívneho konania, vykonáva dôkazy v obmedzenom rozsahu, ktorý je daný
preskúmaním zákonnosti správnou žalobou napadnutých rozhodnutí, a vychádza zo skutkového stavu,
ktorý bol v čase rozhodovania žalovaného orgánu verejnej správy. Pokiaľ žalobca s profesiogramom

zo dňa 30.11.2023 nesúhlasil, bolo jeho povinnosťou v administratívnom konaní uviesť také argumenty,
ktoré by viedli k spochybneniu uvedeného profesiogramu. Generálny riaditeľ žalovaného sám uviedol,
že sa zaoberal aj profesiogramom vypracovaným žalobcom, ktorý žalobca priložil k odvolaniu, pričom
medzi profesiogramom predloženým žalobcom a profesiogramom zo dňa 30.11.2023 nezistil žiaden
rozdiel. Správny súd posúdením uvedených profesiogramom konštatuje správnosť záveru uvedeného

v napadnutom rozhodnutí o tom, že medzi uvedenými profesiogramami nie je žiaden podstatný rozdiel.
Profesigoramzodňa30.11.2023nadrámecprofesigoramupredloženýmžalobcomkodvolaniuobsahuje
opis „servisnej pohotovosti“.

45. Podľa ďalšej žalobnej námietky, ktorou žalobca dôvodil nesprávne zistený skutkový stav, posudkový

lekár pri vypracovaní odborného posudku zo dňa 30.01.2024 nevychádzal z profesiogramu zo dňa
30.11.2023, bol voči žalobcovi zaujatý a nepostupoval v súlade so zákonom, keď úmyselne nezistil
skutočný stav veci. Správny súd aj uvedenú námietku považoval za nedôvodnú. Sám žalobca totiž
prv v žalobe konštatoval, že posudkový lekár vychádzal z profegsiogramu zo dňa 30.11.2023, pričom
správny súd túto skutočnosť verifikoval zo samotnej lekárskej správy, ktorá je súčasťou odborného

posudku zo dňa 30.01.2024, kde posudkový lekár vyslovene uviedol celý text profesiogramu zo dňa
30.11.2023. V zmysle uvedeného preto posudkový lekár žalovaného konal a postupoval v súlade so
zákonom, keď pri konštatovaní svojich záverov vychádzal z profesiogramu zo dňa 30.11.2023.

46. S námietkou žalobcu, podľa ktorej sa má posudzovať nárok na priznanie úrazovej renty podľa toho,

na koľko % je schopný vykonávať pôvodnú prácu, v ktorej sa mu stal pracovný úraz a nie podľa novej
práce, sa správny súd stotožnil. Uvedenú skutočnosť nespochybnil ani sám žalovaný. Správny súd však
k uvedenej námietke dodáva, že pokiaľ, ako sám žalobca uviedol, je žalobca schopný vykonávať novú
prácu, a táto by bola posudzovaná na účely úrazovej renty, jeho miera poklesu pracovnej schopnostivykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca by prestavovala 0 %. Hoci sa teda správny súd stotožnil
s argumentáciou žalobcu, táto nebola vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu relevantná, nakoľko
samotné rozhodnutie, resp. určenie miery poklesu pracovnej schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť

zamestnanca, vychádza zo zamestnania, v ktorom utrpel pracovný úraz.

47. K nesprávnemu určeniu miery poklesu žalobca poukázal na lekársku správu F. G. H. zo dňa
18.05.2023, z ktorej vyplýva, že má zníženú hybnosť ruky a bolesti ruky, pre ktoré musel zmeniť prácu.
Z dôvodu uvedených následkov pracovného úrazu žalobca nemôže pracovať vo výškach. Uvedená

lekárska správy tvorí súčasť administratívneho spisu, pričom obsahuje žalobcom uvedené závery.
Avšak, ako posudkový lekár žalovaného v odbornom lekárskom posudku zo dňa 30.01.2024, tak aj
generálny riaditeľ žalovaného v napadnutom rozhodnutí sa dostatočne vysporiadali s argumentom, že
žalobca v pôvodnom zamestnaní nepracoval výlučne vo výškach, pričom pri výkonne činností spojených
s pôvodným zamestnaním boli prítomní vždy dvaja pracovníci. Uvedené skutočnosti generálny riaditeľ
vyhodnotil v napadnutom rozhodnutí, pričom konštatoval, že vzhľadom na to, že uvedené činnosti

vyplývajúce z profesiogramu zo dňa 30.11.2023 nevykonávajú pracovníci samostatne, ale vo dvojici, ako
aj vzhľadom k tomu, že nie pri každej činnosti pracujú pracovníci vo výškach, je určenie miery poklesu
pracovnej schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca v rozsahu 35 % dostatočne logické a
odôvodnené. Takýto záver považuje správny súd za dostatočne odôvodnený a logický, preto uvedenú
námietku žalobcu považoval za nedôvodnú.

48. Správny súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu, že žalovaný pri posúdení miery poklesu
pracovnej schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca zohľadnil z profesiogramu vyplývajúcu
skutočnosť, že pri výkone činností sú prítomný dvaja pracovníci, keď sám žalobca vykonával dané
činnosti sám. Uvedený argument však nie je spôsobilým v danom prípade spochybniť správnosť

záverov žalovaného uvedených v napadnutom rozhodnutí. Zo samotného profesigoramu jednoznačne
vyplýva, že činnosti v rámci zamestnania majú pracovníci vykonávať vo dvojici, okrem prípadu „servisnej
pohotovosti“.

49. Žalobca tiež uviedol, že posudkový lekár pobočky žalovaného mal pôvodne určiť zníženie miery

poklesu pracovnej schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca v rozsahu 55%, pričom až
v prvostupňovom rozhodnutí bola táto miera znížená v rozsahu 35%. Správny súd uvedené tvrdenie
vyhodnotil ako nepravdivé, nakoľko zo samotného posudku zo dňa 29.06.2023 vyplýva určenie miery
poklesu pracovnej schopnosti v rozsahu 35 %. Správny súd ďalej konštatuje, že ani z lekárskej správy
ani z odôvodnenia uvedeného posudku nevyplýva, že by posudkový lekár pobočky žalovaného určil

rozsah miery poklesu pracovnej schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca 55%. Preto aj
túto žalobnú námietku považoval súd za nedôvodnú.

50. Pokiaľ ide o návrh žalobcu na vykonanie dokazovania výsluchom samotného žalobcu, žalovaného
a bývalých kolegov žalobcu, z dôvodu uvádzaného na strane 3. správnej žaloby, teda za účelom

preukázania spôsobu výkonu jednotlivých činností z jeho pracovnej náplne, správny súd tento návrh
zamietol. Správny súd navrhnuté dôkazné prostriedky vyhodnotil ako neúčelné, nakoľko zistený
skutkový stav vytváral dostatočný rámec pre záver súdu o zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Podľa §
119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon
neustanovuje inak. Podľa § 120 SSP správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom

verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci,
alebo ak rozhoduje v konaní podľa § 6 ods.2 písm. b), e), f), i), j) alebo, ak rozhoduje podľa § 192. Ani
jednozuvedenéhosanevťahujenaprejednávanýprípad.Správnysúdspravidlaniejesúdomskutkovým
a jeho úlohou nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy a vykonávať dokazovanie, ktoré malo
byť vykonané v administratívnom konaní. Záverom správny súd dodáva, že prípadné skutkové tvrdenia

či návrhy na vykonanie dôkazov bol žalobca povinný predložiť práve v administratívnom konaní.

51. Na základe vyššie uvedeného dospel správny súd k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie a
postup, ktorý mu predchádzal, je v súlade so zákonom, žalovaný riadne a náležite zistil skutkový stav,
pričom správny súd v rámci súdneho prieskumu v sociálnych veciach, keď nie je viazaný rozsahom

a dôvodmi žaloby, nezistil taký nedostatok napadnutého rozhodnutia, prvostupňového rozhodnutia či
konania, ktoré im predchádzalo, ktorý by zakladalo dôvod na ich zrušenie a vrátenie veci žalovanému
na ďalšie konanie. Správny súd preto dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto
ju podľa 190 SSP zamietol.52. O trovách konania rozhodol správny súd tak, že právo na náhradu trov konania nepriznal žiadnemu
z účastníkov konania. Keďže správny súd žalobu zamietol, žalobca nemal v konaní ani len čiastočný

úspech, preto mu súd právo na náhradu nepriznal (§ 167 ods. 1 SSP a contrario). Žalovanému, hoci
bol v konaní úspešný, správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže správny súd
nevzhliadol žiadne dôvody odôvodňujúce priznanie práva na náhradu trov konania žalovanému (§ 168
SSP a contrario)

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439
ods. 3 SSP a contr.).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.
2 SSP).

Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods.
3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 440 ods. 1 SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri

rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom
súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník
konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho
zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v
tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený

správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol
na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej
sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.